Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

12.07.2015 Views

dokázať. Východný princíp karmy predpokladá, že človeka v živote postihujú takéokolnosti, vnútorné i vonkajšie, ktoré potrebuje k tomu, aby transcendoval obmedzenúperspektívu vedomia a utrpenie, ktoré si vytvára identifikácia len s jednou stranou rôznychprotikladov polarít a to opakovane až do doby, dokiaľ nenastane zjednotenie týchtoprotikladov, resp. dokiaľ človek žije, aj keď mnoho ľudí počas života k tomuto zjednoteniunikdy nedospeje. Na týchto okolnostiach sa pritom človek aktívne, vedome i nevedomepodieľa sám.Otvorenosť, vnímavosť a akceptovateľnosť voči týmto psychologickým situáciámnespočíva v slepej odovzdanosti osudu, ako karmickú teóriu komentujú niektorí autori,ktorí nepochopili jej zmysel a proces alebo sa bránia prijať toto poznanie. Naopak vytvárapredpoklady, aby sa človek stal vnímavejším, citlivejším, koncentrovanejším,zvažujúcejším či tvorivejším smerom k sebe samému, k svojmu prežívaniu, k vzťahom, kpráci a k celkovému životu. Smerujú ho k ceste poznania a sebapoznania a kzodpovednému životu.Jogová psychológia učí chápať človeka prostredníctvom princípu karmy akoovplyvňuje jeho minulé konanie, prežívanie a myslenie jeho prítomnú psychologickú aživotnú situáciu. Následne ho učí ako môže prostredníctvom rôznych meditatívnych ainých mentálnych techník opúšťať svoje zaujatie vlastnou minulosťou a plne zakúšať –koncentrovať sa na prítomný okamžik. Učí človeka pochopiť ako je náš osud riadenýnašou prítomnou činnosťou i minulými skúsenosťami.Monistické poňatie polarítVýchodné psychológie védánty, tantry či jogy vychádzajú rovnako ako napr.psychológia C.G.Jung z toho, že na počiatku osobnostného vývinu je vedomie človekapolarizované. Človek sa v dôsledku toho identifikuje len s jednou stránkou polarity, zväčšas tzv. pozitívnou ako sú napr. dobro, krása, láska, pravda, súcit, tolerantnosť a podobne, aodmieta druhú, tzv. negatívnu stránku polarity akou je zlo, ošklivosť, nenávisť, lož,necitlivosť, netolerantnosť, egoistickosť, zištnosť a podobne. Jung však konštatuje, žeakákoľvek cnosť, hodnota či vlastnosť sa môže prejavovať len vo svojej úplnosti, tzv.pozitívnej i tzv. negatívnej, rovnako ako nie je možné oddeliť deň od noci, zlo od dobra,krásu od ošklivosti, pretože jedno i druhú sú prejavy toho istého, jedno predpokladá druhé,a preto jedno bez druhého nemôže existovať. Negatívnu časť polarity, ktorú vedomeodmietame sa potom musí zákonite nejako prejaviť, pretože aj keď túto negatívnupolaritnú stránku seba samého odmietame a potláčame, nijak sme tým neovplyvnili jejenergetickú substanciu, teda neovplyvnili sme jej existenciu, ktorá zostala v energetickejforme uchovaná. K tomuto účelu nám slúži nevedomie. Negatívna časť polarity sanásledne prejavuje cez naše nevedomie. Tým, že si jej prejavenie neuvedomujeme smezabezpečili, aby sme nemali výčitky svedomia a aby sme si uchovali ideálny,„nepoškvrnení“ obraz o sebe samom. Na druhej strane sme sa však vydali na pospasnevedomým psychickým silám, ktoré skryte ovplyvňujú náš život a zdravie, bez možnostido tohto procesu vstupovať, pretože sme ich urobili nevedomými. V praxi sa potom98

navonok prejavujú tieto naše odmietnuté polaritné stránky nášho Ja – náš stín, skryte,skrytým konaním alebo spontánne bez zjavnej príčiny. Výsledkom je, že sa správameošklivo, agresívne, necitlivo, autoritatívne, moralisticky a podobne, pričom svoje správanieospravedlňujeme – zastierame etickým rozhorčením, dobrými úmyslami, výchovou,náboženskými prikázaniami, nutnosťou, sebapresvedčovaním, že nám „tí ľudia“ ublížili apodobne. Často odmietnuté časti polarity projektujeme do druhých ľudí, ktorí nás potomnevedome pozitívne alebo negatívne priťahujú. Vonkajšie prejavovanie našichodmietnutých polarít – stínu spôsobuje obtiaže a ubližovanie iným ľuďom, ale následne napsychosociálnej úrovni aj nám tým, že sa nám zhoršia vzťahy s týmito ľuďmi, že s niminedokážeme nadviazať lásku, že nám odplácajú naše správanie a podobne. Ak našepolaritné – stínové stránky nedokážeme navonok vôbec, alebo len nedostatočne vyjadriť,prejaví sa to oslabením našej homeostázy, imunitného systému, orgánovými a psychickýmidysfunkciami, čo má za následok vznik duševných porúch, neuróz, psychóz apsychosomatických ochorení. Vo vývinovom procese zrenia – individuácie, alebojogového (východných systémov) sebapoznávania, sebavzdelávania a sebaovplyvňovania,ak človek do tohto stupňa dospeje, čo sa nie každému podarí, postupne „uvidíme“ apochopíme toto rozštiepenie polarít v sebe samom a začneme sa učiť identifikovať aj sodmietanou časťou polarity. Tak dospejeme k zjednotenému bytiu, v ktorom sa tzv. zlo idobro, pozitívne i negatívne prejavujú vyvážene, ani jedno neprevyšuje druhé. Totozjednotenie so sebou prináša aj vymiznutie symptómov, vyzdravenie z neuróz a psychóz avyvážené uspokojivé psychické a duchovné bytie, ktoré človeku umožňuje ďalejpokračovať vo vývine osobnosti, transcendencii bytia.Monistické poňatie tohto procesu polarít je, ako som opísal, totožné s poňatímJunga, avšak používa iné pojmy, ktoré sú dané východným kognitívnym systémom.Monistické, východné kognitívne systémy sú však omnoho staršie ako tie západnépsychologické a medicínske systémy, napríklad i Jungov systém. Už z tohto dôvodu súomnoho prepracovanejšie a rozvinutejšie. Podobne ako v západnej psychológii i vovýchodných náukách o osobnosti sa stretávame s rozličnými autonómnymi systémami,ktoré však na rozdiel od západnej psychológie a psychiatrie si neprotirečia v základnýchpremisách a východiskách. V Čínskej filozofii a psychológii nájdeme systém polarítnazývaný jing a jang a ich zjednotenie v Tao, v indickej Tantre ide o mužský princíp Šivaa ženský princíp Šakti a ich integráciu a podobne. Jogová psychológia konštatuje, že zahranicami všetkých protikladov sa nachádza absolútna realita, ktorá je nedeliteľná beztvarájednota existencie bez času, priestoru a príčiny. Nie je to ani večnosť ani ne-večnosť,pretože transcenduje všetky protiklady. Po dosiahnutí tejto transcendencii polarít, si človekneprestáva uvedomovať kauzálny svet javov, mien a tvarov, teda bežný fyzický svet, resp.bežný stav vedomia, uvedomuje si však jeho iluzórnosť. V unitárnom (zjednotenom)vedomí – bytí sú človeku umožnené k dosahu aj také psychické a intelektové možnosti,výkony, ktoré sú v rozdelenom vedomí javového kauzálneho bytia nemožné. Jogovápsychológia však zdôrazňuje, že tieto mimoriadne možnosti sú len sekundárnym prejavomunitárneho vedomia, a preto nie sú ani cieľom ani zmyslom, len možnosťou. Západná99

dokázať. Východný princíp karmy predpokladá, že človeka v živote postihujú takéokolnosti, vnútorné i vonkajšie, ktoré potrebuje k tomu, aby transcendoval obmedzenúperspektívu vedomia a utrpenie, ktoré si vytvára identifikácia len s jednou stranou rôznychprotikladov polarít a to opakovane až do doby, dokiaľ nenastane zjednotenie týchtoprotikladov, resp. dokiaľ človek žije, aj keď mnoho ľudí počas života k tomuto zjednoteniunikdy nedospeje. Na týchto okolnostiach sa pritom človek aktívne, vedome i nevedomepodieľa sám.Otvorenosť, vnímavosť a akceptovateľnosť voči týmto psychologickým situáciámnespočíva v slepej odovzdanosti osudu, ako karmickú teóriu komentujú niektorí autori,ktorí nepochopili jej zmysel a proces alebo sa bránia prijať toto poznanie. Naopak vytvárapredpoklady, aby sa človek stal vnímavejším, citlivejším, koncentrovanejším,zvažujúcejším či tvorivejším smerom k sebe samému, k svojmu prežívaniu, k vzťahom, kpráci a k celkovému životu. Smerujú ho k ceste poznania a sebapoznania a kzodpovednému životu.Jogová psychológia učí chápať človeka prostredníctvom princípu karmy akoovplyvňuje jeho minulé konanie, prežívanie a myslenie jeho prítomnú psychologickú aživotnú situáciu. Následne ho učí ako môže prostredníctvom rôznych meditatívnych ainých mentálnych techník opúšťať svoje zaujatie vlastnou minulosťou a plne zakúšať –koncentrovať sa na prítomný okamžik. Učí človeka pochopiť ako je náš osud riadenýnašou prítomnou činnosťou i minulými skúsenosťami.Monistické poňatie polarítVýchodné psychológie védánty, tantry či jogy vychádzajú rovnako ako napr.psychológia C.G.Jung z toho, že na počiatku osobnostného vývinu je vedomie človekapolarizované. Človek sa v dôsledku toho identifikuje len s jednou stránkou polarity, zväčšas tzv. pozitívnou ako sú napr. dobro, krása, láska, pravda, súcit, tolerantnosť a podobne, aodmieta druhú, tzv. negatívnu stránku polarity akou je zlo, ošklivosť, nenávisť, lož,necitlivosť, netolerantnosť, egoistickosť, zištnosť a podobne. Jung však konštatuje, žeakákoľvek cnosť, hodnota či vlastnosť sa môže prejavovať len vo svojej úplnosti, tzv.pozitívnej i tzv. negatívnej, rovnako ako nie je možné oddeliť deň od noci, zlo od dobra,krásu od ošklivosti, pretože jedno i druhú sú prejavy toho istého, jedno predpokladá druhé,a preto jedno bez druhého nemôže existovať. Negatívnu časť polarity, ktorú vedomeodmietame sa potom musí zákonite nejako prejaviť, pretože aj keď túto negatívnupolaritnú stránku seba samého odmietame a potláčame, nijak sme tým neovplyvnili jejenergetickú substanciu, teda neovplyvnili sme jej existenciu, ktorá zostala v energetickejforme uchovaná. K tomuto účelu nám slúži nevedomie. Negatívna časť polarity sanásledne prejavuje cez naše nevedomie. Tým, že si jej prejavenie neuvedomujeme smezabezpečili, aby sme nemali výčitky svedomia a aby sme si uchovali ideálny,„nepoškvrnení“ obraz o sebe samom. Na druhej strane sme sa však vydali na pospasnevedomým psychickým silám, ktoré skryte ovplyvňujú náš život a zdravie, bez možnostido tohto procesu vstupovať, pretože sme ich urobili nevedomými. V praxi sa potom98

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!