Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP
Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP
dokázať. Východný princíp karmy predpokladá, že človeka v živote postihujú takéokolnosti, vnútorné i vonkajšie, ktoré potrebuje k tomu, aby transcendoval obmedzenúperspektívu vedomia a utrpenie, ktoré si vytvára identifikácia len s jednou stranou rôznychprotikladov polarít a to opakovane až do doby, dokiaľ nenastane zjednotenie týchtoprotikladov, resp. dokiaľ človek žije, aj keď mnoho ľudí počas života k tomuto zjednoteniunikdy nedospeje. Na týchto okolnostiach sa pritom človek aktívne, vedome i nevedomepodieľa sám.Otvorenosť, vnímavosť a akceptovateľnosť voči týmto psychologickým situáciámnespočíva v slepej odovzdanosti osudu, ako karmickú teóriu komentujú niektorí autori,ktorí nepochopili jej zmysel a proces alebo sa bránia prijať toto poznanie. Naopak vytvárapredpoklady, aby sa človek stal vnímavejším, citlivejším, koncentrovanejším,zvažujúcejším či tvorivejším smerom k sebe samému, k svojmu prežívaniu, k vzťahom, kpráci a k celkovému životu. Smerujú ho k ceste poznania a sebapoznania a kzodpovednému životu.Jogová psychológia učí chápať človeka prostredníctvom princípu karmy akoovplyvňuje jeho minulé konanie, prežívanie a myslenie jeho prítomnú psychologickú aživotnú situáciu. Následne ho učí ako môže prostredníctvom rôznych meditatívnych ainých mentálnych techník opúšťať svoje zaujatie vlastnou minulosťou a plne zakúšať –koncentrovať sa na prítomný okamžik. Učí človeka pochopiť ako je náš osud riadenýnašou prítomnou činnosťou i minulými skúsenosťami.Monistické poňatie polarítVýchodné psychológie védánty, tantry či jogy vychádzajú rovnako ako napr.psychológia C.G.Jung z toho, že na počiatku osobnostného vývinu je vedomie človekapolarizované. Človek sa v dôsledku toho identifikuje len s jednou stránkou polarity, zväčšas tzv. pozitívnou ako sú napr. dobro, krása, láska, pravda, súcit, tolerantnosť a podobne, aodmieta druhú, tzv. negatívnu stránku polarity akou je zlo, ošklivosť, nenávisť, lož,necitlivosť, netolerantnosť, egoistickosť, zištnosť a podobne. Jung však konštatuje, žeakákoľvek cnosť, hodnota či vlastnosť sa môže prejavovať len vo svojej úplnosti, tzv.pozitívnej i tzv. negatívnej, rovnako ako nie je možné oddeliť deň od noci, zlo od dobra,krásu od ošklivosti, pretože jedno i druhú sú prejavy toho istého, jedno predpokladá druhé,a preto jedno bez druhého nemôže existovať. Negatívnu časť polarity, ktorú vedomeodmietame sa potom musí zákonite nejako prejaviť, pretože aj keď túto negatívnupolaritnú stránku seba samého odmietame a potláčame, nijak sme tým neovplyvnili jejenergetickú substanciu, teda neovplyvnili sme jej existenciu, ktorá zostala v energetickejforme uchovaná. K tomuto účelu nám slúži nevedomie. Negatívna časť polarity sanásledne prejavuje cez naše nevedomie. Tým, že si jej prejavenie neuvedomujeme smezabezpečili, aby sme nemali výčitky svedomia a aby sme si uchovali ideálny,„nepoškvrnení“ obraz o sebe samom. Na druhej strane sme sa však vydali na pospasnevedomým psychickým silám, ktoré skryte ovplyvňujú náš život a zdravie, bez možnostido tohto procesu vstupovať, pretože sme ich urobili nevedomými. V praxi sa potom98
navonok prejavujú tieto naše odmietnuté polaritné stránky nášho Ja – náš stín, skryte,skrytým konaním alebo spontánne bez zjavnej príčiny. Výsledkom je, že sa správameošklivo, agresívne, necitlivo, autoritatívne, moralisticky a podobne, pričom svoje správanieospravedlňujeme – zastierame etickým rozhorčením, dobrými úmyslami, výchovou,náboženskými prikázaniami, nutnosťou, sebapresvedčovaním, že nám „tí ľudia“ ublížili apodobne. Často odmietnuté časti polarity projektujeme do druhých ľudí, ktorí nás potomnevedome pozitívne alebo negatívne priťahujú. Vonkajšie prejavovanie našichodmietnutých polarít – stínu spôsobuje obtiaže a ubližovanie iným ľuďom, ale následne napsychosociálnej úrovni aj nám tým, že sa nám zhoršia vzťahy s týmito ľuďmi, že s niminedokážeme nadviazať lásku, že nám odplácajú naše správanie a podobne. Ak našepolaritné – stínové stránky nedokážeme navonok vôbec, alebo len nedostatočne vyjadriť,prejaví sa to oslabením našej homeostázy, imunitného systému, orgánovými a psychickýmidysfunkciami, čo má za následok vznik duševných porúch, neuróz, psychóz apsychosomatických ochorení. Vo vývinovom procese zrenia – individuácie, alebojogového (východných systémov) sebapoznávania, sebavzdelávania a sebaovplyvňovania,ak človek do tohto stupňa dospeje, čo sa nie každému podarí, postupne „uvidíme“ apochopíme toto rozštiepenie polarít v sebe samom a začneme sa učiť identifikovať aj sodmietanou časťou polarity. Tak dospejeme k zjednotenému bytiu, v ktorom sa tzv. zlo idobro, pozitívne i negatívne prejavujú vyvážene, ani jedno neprevyšuje druhé. Totozjednotenie so sebou prináša aj vymiznutie symptómov, vyzdravenie z neuróz a psychóz avyvážené uspokojivé psychické a duchovné bytie, ktoré človeku umožňuje ďalejpokračovať vo vývine osobnosti, transcendencii bytia.Monistické poňatie tohto procesu polarít je, ako som opísal, totožné s poňatímJunga, avšak používa iné pojmy, ktoré sú dané východným kognitívnym systémom.Monistické, východné kognitívne systémy sú však omnoho staršie ako tie západnépsychologické a medicínske systémy, napríklad i Jungov systém. Už z tohto dôvodu súomnoho prepracovanejšie a rozvinutejšie. Podobne ako v západnej psychológii i vovýchodných náukách o osobnosti sa stretávame s rozličnými autonómnymi systémami,ktoré však na rozdiel od západnej psychológie a psychiatrie si neprotirečia v základnýchpremisách a východiskách. V Čínskej filozofii a psychológii nájdeme systém polarítnazývaný jing a jang a ich zjednotenie v Tao, v indickej Tantre ide o mužský princíp Šivaa ženský princíp Šakti a ich integráciu a podobne. Jogová psychológia konštatuje, že zahranicami všetkých protikladov sa nachádza absolútna realita, ktorá je nedeliteľná beztvarájednota existencie bez času, priestoru a príčiny. Nie je to ani večnosť ani ne-večnosť,pretože transcenduje všetky protiklady. Po dosiahnutí tejto transcendencii polarít, si človekneprestáva uvedomovať kauzálny svet javov, mien a tvarov, teda bežný fyzický svet, resp.bežný stav vedomia, uvedomuje si však jeho iluzórnosť. V unitárnom (zjednotenom)vedomí – bytí sú človeku umožnené k dosahu aj také psychické a intelektové možnosti,výkony, ktoré sú v rozdelenom vedomí javového kauzálneho bytia nemožné. Jogovápsychológia však zdôrazňuje, že tieto mimoriadne možnosti sú len sekundárnym prejavomunitárneho vedomia, a preto nie sú ani cieľom ani zmyslom, len možnosťou. Západná99
- Page 48 and 49: poznávania. Hypotézy vychádzajú
- Page 50 and 51: Psychologický prístup si uvedomuj
- Page 52 and 53: Každá zmena v duši človeka sa m
- Page 54 and 55: medicíny, psychiatrie a psychológ
- Page 56 and 57: Psychospirituálny prístup k osobn
- Page 58 and 59: životnou premenou. Depresia potom
- Page 60 and 61: charakterizovaná poúčaním, str
- Page 63 and 64: môže prejavovať v jeho správan
- Page 65 and 66: Životné pozície v transakčnej a
- Page 67 and 68: Postup práce terapeuta v transakč
- Page 69 and 70: Ak sa venujeme činnosti, na ktorú
- Page 71 and 72: Súčasťou a predpokladom úspechu
- Page 73 and 74: Atraktivitu chápeme ako príťažl
- Page 75 and 76: Erich Fromm (2000) charakterizuje n
- Page 77 and 78: pomôže premeniť narcizmus v skut
- Page 79 and 80: 4. Štvrtá pravda: Žiadna osoba (
- Page 81 and 82: Partnerský vzťah, v ktorom sa pre
- Page 83 and 84: doménou duše“. Sex nás smeruje
- Page 85 and 86: zrenie osobnosti ale aj deštruktí
- Page 87 and 88: Jednou z deformovaných predstáv s
- Page 89 and 90: Problémy serekciouPredčasnáejaku
- Page 91 and 92: manipuláciu ) spoľahlivou ochrano
- Page 93 and 94: c, duchom - v ktorej má úplnú sl
- Page 95 and 96: Védántská 38 psychológia vychá
- Page 97: kontaktu s našou „druhou (odmiet
- Page 101 and 102: vedomia sa mu toto poznanie stáva
- Page 103 and 104: prepojenia, súbežného vnímania
- Page 105 and 106: ďalej narastá a zasahuje dysfunkc
- Page 107 and 108: kladná a záporná energia. Naprí
- Page 109 and 110: (oddelenie od celku). Ak dané obje
- Page 111 and 112: 3. Systém abhidhammy je ako celok
- Page 113 and 114: Emócie, ktoré nás ovládajú ur
- Page 115 and 116: 7. Mentální bloky a jich překon
- Page 117 and 118: dosiahnuť nejakú vec, pritom nemu
- Page 119 and 120: s nimi. Uspokojivo na nás môže p
- Page 121 and 122: (pozitívne i negatívne), názory
- Page 123 and 124: • Účinok statusu - vzniká prin
- Page 125 and 126: Ide o snahu odstraňovať rozdiely,
- Page 127 and 128: zaujíma otvorený prístup k skúm
- Page 129 and 130: Toxikomániu alebo drogovú závisl
- Page 131 and 132: Bergeret, J., tvrdí, že toxikoman
- Page 133 and 134: Toxikoman s psychotickou štruktúr
- Page 135 and 136: Vznik alkoholovej závislosti má n
- Page 137 and 138: Na abúzu drog sa významne podieľ
- Page 139 and 140: Sú určené toxikomanom, ktorí sa
- Page 141 and 142: V skupine na jednotlivých členov
- Page 143 and 144: informácií a ich odlišná interp
- Page 145 and 146: nájdeme si iného partnera a podob
- Page 147 and 148: lujúci a rozumiete. hlavné fakty
dokázať. Východný princíp karmy predpokladá, že človeka v živote postihujú takéokolnosti, vnútorné i vonkajšie, ktoré potrebuje k tomu, aby transcendoval obmedzenúperspektívu vedomia a utrpenie, ktoré si vytvára identifikácia len s jednou stranou rôznychprotikladov polarít a to opakovane až do doby, dokiaľ nenastane zjednotenie týchtoprotikladov, resp. dokiaľ človek žije, aj keď mnoho ľudí počas života k tomuto zjednoteniunikdy nedospeje. Na týchto okolnostiach sa pritom človek aktívne, vedome i nevedomepodieľa sám.Otvorenosť, vnímavosť a akceptovateľnosť voči týmto psychologickým situáciámnespočíva v slepej odovzdanosti osudu, ako karmickú teóriu komentujú niektorí autori,ktorí nepochopili jej zmysel a proces alebo sa bránia prijať toto poznanie. Naopak vytvárapredpoklady, aby sa človek stal vnímavejším, citlivejším, koncentrovanejším,zvažujúcejším či tvorivejším smerom k sebe samému, k svojmu prežívaniu, k vzťahom, kpráci a k celkovému životu. Smerujú ho k ceste poznania a sebapoznania a kzodpovednému životu.Jogová psychológia učí chápať človeka prostredníctvom princípu karmy akoovplyvňuje jeho minulé konanie, prežívanie a myslenie jeho prítomnú psychologickú aživotnú situáciu. Následne ho učí ako môže prostredníctvom rôznych meditatívnych ainých mentálnych techník opúšťať svoje zaujatie vlastnou minulosťou a plne zakúšať –koncentrovať sa na prítomný okamžik. Učí človeka pochopiť ako je náš osud riadenýnašou prítomnou činnosťou i minulými skúsenosťami.Monistické poňatie polarítVýchodné psychológie védánty, tantry či jogy vychádzajú rovnako ako napr.psychológia C.G.Jung z toho, že na počiatku osobnostného vývinu je vedomie človekapolarizované. Človek sa v dôsledku toho identifikuje len s jednou stránkou polarity, zväčšas tzv. pozitívnou ako sú napr. dobro, krása, láska, pravda, súcit, tolerantnosť a podobne, aodmieta druhú, tzv. negatívnu stránku polarity akou je zlo, ošklivosť, nenávisť, lož,necitlivosť, netolerantnosť, egoistickosť, zištnosť a podobne. Jung však konštatuje, žeakákoľvek cnosť, hodnota či vlastnosť sa môže prejavovať len vo svojej úplnosti, tzv.pozitívnej i tzv. negatívnej, rovnako ako nie je možné oddeliť deň od noci, zlo od dobra,krásu od ošklivosti, pretože jedno i druhú sú prejavy toho istého, jedno predpokladá druhé,a preto jedno bez druhého nemôže existovať. Negatívnu časť polarity, ktorú vedomeodmietame sa potom musí zákonite nejako prejaviť, pretože aj keď túto negatívnupolaritnú stránku seba samého odmietame a potláčame, nijak sme tým neovplyvnili jejenergetickú substanciu, teda neovplyvnili sme jej existenciu, ktorá zostala v energetickejforme uchovaná. K tomuto účelu nám slúži nevedomie. Negatívna časť polarity sanásledne prejavuje cez naše nevedomie. Tým, že si jej prejavenie neuvedomujeme smezabezpečili, aby sme nemali výčitky svedomia a aby sme si uchovali ideálny,„nepoškvrnení“ obraz o sebe samom. Na druhej strane sme sa však vydali na pospasnevedomým psychickým silám, ktoré skryte ovplyvňujú náš život a zdravie, bez možnostido tohto procesu vstupovať, pretože sme ich urobili nevedomými. V praxi sa potom98