Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

kontaktu s našou „druhou (odmietanou, polaritnou) stránkou“ osobnosti a pomáhajú námju asimilovať. Každý jednotlivec dostáva zákonom karmy lekciu toho, čo potrebuje zažiť,skúsiť, poznať, aby mohol transcendovať svoje neúplné identifikácie s jednou (vedomeakceptovanou) stránkou polarity, a mohol tak nastúpiť cestu k celistvosti. Celý proceskarmy prebieha tak, že človek nevedome zveličuje určitý aspekt situácie, do ktorejprojektuje svoju vlastnú neprijateľnú kvalitu, vlastnosť, a potom reaguje na vlastnéprojekcie tak, aby táto kvalita vystúpila do popredia. Nevedome sa človek môže tiež viesťk tomu, aby sa stával proťajškom k svojmu súčasnému Ja a aby pomocou tejtokonfrontácie dosiahol vedomú integráciu vo vzťahu k danej polarite. Napríkladdominantný človek môže nevedome vytvárať situácie, v ktorých sa cíti slabý a bezbranný atak vyvažuje svoju dominanciu submisivitou.V bežnej skúseností ľudí sa podobne ako v starobylým a vysoko rozvinutýchvýchodných a iných systémov poznávania traduje, že nič nie je náhodné, nič sa námnestáva len tak. Aj keď sa k takýmto vyjadreniam ako odborníci staviame často skepticky,vychádzajú z prežitých skúseností ľudí, ktorí dokázali byť vysoko vnímaví, otvorení achápaví k svojim skúsenostiam. Tieto ich skúsenosti reflektujú vo svojej podstate zákonkarmy ako je odborne pozorovaný a opisovaný vo východných filozofiách apsychológiách, ale aj v Jungovej a niektorých ďalších západných psychologickýchsystémoch.V dôsledku vedenia zákonu karmy získavame skúsenosti s jedným i druhým pólompolarity, čím sa stávajú oba póly stále viac prijateľnejšie, až napokon dosahujemeosobnostne a psychicky vyrovnanejšieho a integrovanejšieho stavu, v ktorom akceptujemeobidve strany, ale neidentifikujeme sa ani s jednou z nich.Človek mylne nazýva zlou karmou často to, ak nie je spokojný s niečím čo sa muprihodilo. Niekedy môže byť presvedčený, a jeho náboženstvo ho v tom môže podporovať,že je trestaný nejakým vonkajším činiteľom za to, čo v minulosti zlé vykonal. Teóriakarmy však vysvetľuje, že situácie s ktorými sa stretávame, či už prijímanými subjektívneako príjemné alebo nepríjemné, nie sú vytvorené ničím vonkajším, ale výsledkom našejpodvedomej mysli a nevedomého konania. Ide tu o prostriedok, prejav pomoci hlbokýchštruktúr osobnosti spojených s nadosobnými štruktúrami kozmického vedomia, ktorásmeruje k tomu, aby sme sa stali vyrovnanejšími a integrovanejšími, predovšetkým vkontexte zjednocovania polarít. Jogová psychológia (podobne ako napríklad aj Jung)zistila, že ak niekto reaguje na tieto skúsenosti nevyrovnane alebo odmietavo, bude jehonevedomie vytvárať ďalšie problémové situácie, dokiaľ sa daný jedinec nenaučí týmtosituáciám porozumieť a integrovať ich vo svojej osobnosti. Teda dokiaľ neporozumie ichvnútornému významu a nezúžitkuje ich k osobnostnej integrácii následkom čoho tietosituácie stratia svoje „karmické“ opodstatnenie.Nech už nazveme vnútorné procesy, ktoré vedú človeka k osobnostnej integrácii a kosobnostnému rastu akokoľvek a nech pri ich vysvetľovaní uprednostníme akúkoľvekteóriu a systém, psychologickým faktom zostáva, že tieto procesy vychádzajúce z hlbšíchúrovní vedomia človeka, jeho nevedomia ako aj kolektívneho – kozmického, unitárnehovedomia majú zásadný význam a vplyv na človeka, ktorý je možné relevantne preukázať a97