Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

mu porozumieť a správne s ním zaobchádzať. Adžaja 39 , znalec východnej i západnejpsychológie, k tomu dodáva, že redukcionistické, humanistické, dualistické a monistickejpsychologické paradigmy si neprotirečia, ale navzájom sa dopĺňajú. Védántskápsychológia to vníma ako postupne sa vyvíjajúci referenčný rámec. Na najnižšom stupniosobnostného vývinu je človeku užitočná redukcionistická psychológia, na vyššom stupnihumanistická psychológia, na ešte vyššom stupni dualistická a na najvyššomnajvyzretejšom stupni monistická psychológia. Adžaja hovorí, že podobný vzťah je ajmedzi paradigmami vo fyzike, kde teória relativity poskytla obsažnejší a presnejší modelfyzikálneho univerza než aký ho prináša klasická newtonovská fyzika. Avšak i klasickánewtonovská fyzika zostáva neobyčajne užitočná pre pochopenie a manipuláciu určitejoblasti z celkového spektra fyzikálnych javov. Pre monistickú védántsku psychológiu jepodstatné pochopenie základnej pravdy, všeobsahujúceho unitárneho vedomia, ktoré je zahranicami javového hmotného sveta. V západnej terminológii sa toto vedomie nazývatranscendentné. Prostredníctvom védántskej psychológie alebo jogy človek poznáva, ževonkajší, tzv. objektívny svet javov je v skutočnosti projekciou vnútorného sveta človeka.Ten kto dosiahne toto zažité poznanie, oslobodzuje sa z područia vonkajšieho sveta a môžerozvíjať svoj vnútorný svet. Katha-upanišad 40 uvádza, že to čo je vo vnútri nás, je tiežvonku. Čo je vonku je tiež vo vnútri. Ten, kto vníma rozdiel medzi tým, čo je vonku a čo jevo vnútri, zostáva polapený v pasci drámy neustávajúceho boja pri hľadaní toho, čo jevždy vo vnútri.K podobnému poznaniu dospeli aj ďalšie východne náuky, ale napríklad ajšamananizmus a Jungova hlbinná psychológia. Jung 41 hovorí, že človek v prvej poloviciživota hľadá seba samého vo vonkajšom svete: vo vzťahoch, v láske, v práci a podobne aaž v druhej polovici života dochádza k poznaniu, že všetko to, čo hľadal nachádza v sebesamom, v hĺbke svojho bytostného Ja.Princíp karmyVýznam a zmysel karmy je v západnej kultúre v zásade nepochopený. Vysvetľujesa tu a chápe ako ezoterický - spirituálny princíp, v podstate ide však o princíp viacpsychologický. Zákon karmy 42 je zákon akcie a reakcie. Každá nevyvážená akcia, t.j.,ktorá pramení z identifikácie s jednou stránkou polarity (osobnosti, života a pod.), plodírovnocennú protikladnú reakciu. Situácie, v ktorých sa nachádzame, a o ktorých smepresvedčení, že sú výsledkom vonkajších okolností, sú v skutočnosti vytvorené našimilatentnými otiskami z predchádzajúcich myšlienok, emócií a akcií. Nevedome sa do týchtoskúseností – karmy, zaplietame alebo si ich (ju) vytvárame, pretože nás privádzajú do39 Adžaja, S.: Psychoterapie východu a západu. Sjednocujíci paradigma. Chvojkovonakladatelství, Praha 200040 Prabhavananada,S.: The Spiritual Heritage of India. Vedanta Press, Hollywood 1969.41 Jung, C.G.: Memories, Dreams, Reflections. Random House,Vintage Books, New York1963.42 Adžaja, S.: Psychoterapie východu a západu. Sjednocujíci paradigma. Chvojkovonakladatelství, Praha 200096