Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

Védántská 38 psychológia vychádza z monistickej paradigmy, teda predpokladujednotného základu všetkej existencii. Podľa védánty bežný hmotný svet, ktorý prežívameje tvorený z energie unitárneho vedomia, podobne ako je tvorený sen z energie vedomiaspiaceho človeka. Sen, rovnako ako bežný hmotný javový svet sú síce realitou, ale nie súpodstatou reality, pretože sú len produktom mozgovej činnosti, procesu myslenia avedomia človeka. Nie sú teda esenciou, základom bytia a reality, ale len jej sekundárnymprejavom.Podľa védántskej psychológie všetky trápenia a problémy človeka vo svojomzáklade vychádzajú z toho, že je oddelený od svojej pravej podstaty, teda od unitárnehovedomia. To spôsobuje na jednej strane pocit odcudzenia, osamotenia, neistoty a úzkosť ana druhej strane priľnutie na svet javov fyzickej existencie, ktorý však nemá pevnúsubstanciu, je chimerický, nekonzistentný, premenlivý a fluidný. Svet javov preto človekunemôže poskytovať pevný a ucelený základ bytia a ani pochopenie a naplnenie významuseba samého. So svetom javov je spojené ľudské ego, ktoré sa však od svojej unitárnejpodstaty mohlo oddeliť len zdanlivo, teda nie absolútne. Prostredníctvom duše, ktorá je vneustálom spojení s unitárnym vedomím a celkom je človek týmto vedomímkonfrontovaný a ovplyvňovaný. Univerzálne unitárne vedomie je centrom bytia každéhočloveka. Čím viac je človek od neho oddelený, tým výraznejšie prežíva pocit vnútornejosamelosti a čím menej si uvedomuje unitárne centrum svojej osobnosti, tým je menej sapodieľa na ovplyvňovaní seba samého.Javové hmotné vedomie verzus unitárne vedomieVédántská psychológia prirovnáva melodrámy, ktoré človek zažíva v bežnom svetejavov k melodrámam, ktoré človek zažíva v snoch. Ťaživé a nepríjemné melodrámy, ktorév snoch prežívame, pokladáme za skutočné len dovtedy kým sníme. Po prebudení sazistíme, že skutočné boli len vo svete snenia, teda, že tieto zážitky nevychádzali z ničohosubstanciálneho. Prebudenie umožní človeku oslobodiť sa od snových melodrám anadobudnúť opätovný pokoj. Podobná situácia je aj s bežným stavom javového sveta a smelodrámami, ktoré v ňom zažívame. Podľa védánty sa človek tiež musí prebudiť z tohtotzv. bdelého stavu. Proces prebudenia je však komplikovanejší ako pri snívaní. Človekmusí najskôr prejsť istým osobnostným vývinom a poznaním, počas ktorého sa vzdávamelodramat javového sveta, ktoré ho obklopujú. Následne ego poznáva svoj vzťah kunitárnemu vedomiu a v konečnej fáze osobnostného vývinu poznáva vlastnú pravúidentitu, teda unitárne vedomie.Védánstká psychológia hovorí, že aj javový svet, teda fyzický svet ako ho bežnepoznáme a zažívame má svoj zmysel a opodstatnenie. Preto aj náuky, ktoré sa zaoberajúskúmaním javov a zákonitostí tohto sveta majú svoju užitočnosť v tom, že nám pomáhajú38 Adžaja, S.: Psychoterapie východu a západu. Sjednocujíci paradigma. Chvojkovonakladatelství, Praha 2000.95