Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP
Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP
základný rámec fyziky, zaplnený množstvom faktov, bol vytvorený v mentálnychúzemiach, v ktorých je skutočnosť až sekundárna po syntéze.“ (s.28)Antropológ, profesor Hank Wesselman sa domnieva, že žiadne hranice poznanianeexistujú a čo je pre každého z nás možné, je určené iba jeho vierou. Ako prechádzameživotom, vytvára každý z nás realitu, v ktorej spoločne žijeme.Osobnosť z pohľadu východnej psychológieVýchodná psychológia je úzko spojená s filozofiou, spirituálnymi náukami amedicínou. Na rozdiel od západnej psychológie skúma človeka holisticky akoneredukovateľný celok. Hovorí, že osobnosti človeka je možné správne porozumieť lenvtedy, ak ju skúmame z holistickej perspektívy neredukovateľného celku. Žiadnu časťosobnosti, teda ani žiadny prejav či symptóm osobnosti nie je možné správne pochopiť beztoho, aby sme túto časť, prejav alebo symptóm vzťahovali k celku osobnosti. Lenv celostnom ponímaní nadobúdajú význam a zmysel jednotlivé časti osobnosti a jehoprejavy, samé o sebe význam nemajú. Ak posudzujeme osobnosť len z pohľadu jejkonkrétneho prejavu, z pohľadu fungovania alebo nefungovania istej funkcie prichádzameku skresleným záverom o osobnosti a významu daného prejavu alebo dysfunkcie.Východná psychológia sa ako náuka o osobnosti vyvíja už niekoľko tisícročí, ajkeď pomenovanie – psychológia je novodobé. Za túto dobu zoskupila obrovské množstvopoznatkov o osobnosti a prenikla do jej najhlbších vrstiev. Jung a mnoho iných západnýchpsychológov si ju preto vysoko cenia a konštatujú, že vo väčšine oblastí skúmania jeďaleko v predu oproti západnej psychológie. D. Fontana 36 hovorí, že je v mnohýchsmeroch vyspelejšia ako západná psychológia aj preto, lebo na rozdiel od západnejpsychológie nevyčlenila spirituálnu dimenziu osobnosti mimo rámec jej výskumného,diagnostického a terapeutického záujmu. Jung 37 komparáciou východnej psychológie azápadnej psychoanalýzy zistil, že objavy psychoanalýzy a podnety, ktoré z nej vychádzajúsú len začiatočníckym pokusom v porovnaní s dávno zabehnutým umením jogy a inýchfilozofických a psychologických východných koncepciíKoncepcia védántskej - jogovej psychológieVédántská psychológia je veľmi úzko spätá s filozofiou védánty a spirituálnymináukami. Podobný koncept psychológie formuloval aj Jung, ktorý hovorí, že akúkoľvekpsychickú kvalitu alebo poruchu nie je možné analyticky posúdiť, porozumieť jejpríčinám, významu a zmyslu bez toho, aby psychológ bol odborné vzdelaný vo filozofii,mytológii, antropológii a teológii.36 Fontana, D.: Cesta ducha v moderním světe. Osobnost a spiritualita. Portál, Praha 1999.37 Jung. C.G.: Duše moderního člověka. Atlantis, Brno 1994.94
Védántská 38 psychológia vychádza z monistickej paradigmy, teda predpokladujednotného základu všetkej existencii. Podľa védánty bežný hmotný svet, ktorý prežívameje tvorený z energie unitárneho vedomia, podobne ako je tvorený sen z energie vedomiaspiaceho človeka. Sen, rovnako ako bežný hmotný javový svet sú síce realitou, ale nie súpodstatou reality, pretože sú len produktom mozgovej činnosti, procesu myslenia avedomia človeka. Nie sú teda esenciou, základom bytia a reality, ale len jej sekundárnymprejavom.Podľa védántskej psychológie všetky trápenia a problémy človeka vo svojomzáklade vychádzajú z toho, že je oddelený od svojej pravej podstaty, teda od unitárnehovedomia. To spôsobuje na jednej strane pocit odcudzenia, osamotenia, neistoty a úzkosť ana druhej strane priľnutie na svet javov fyzickej existencie, ktorý však nemá pevnúsubstanciu, je chimerický, nekonzistentný, premenlivý a fluidný. Svet javov preto človekunemôže poskytovať pevný a ucelený základ bytia a ani pochopenie a naplnenie významuseba samého. So svetom javov je spojené ľudské ego, ktoré sa však od svojej unitárnejpodstaty mohlo oddeliť len zdanlivo, teda nie absolútne. Prostredníctvom duše, ktorá je vneustálom spojení s unitárnym vedomím a celkom je človek týmto vedomímkonfrontovaný a ovplyvňovaný. Univerzálne unitárne vedomie je centrom bytia každéhočloveka. Čím viac je človek od neho oddelený, tým výraznejšie prežíva pocit vnútornejosamelosti a čím menej si uvedomuje unitárne centrum svojej osobnosti, tým je menej sapodieľa na ovplyvňovaní seba samého.Javové hmotné vedomie verzus unitárne vedomieVédántská psychológia prirovnáva melodrámy, ktoré človek zažíva v bežnom svetejavov k melodrámam, ktoré človek zažíva v snoch. Ťaživé a nepríjemné melodrámy, ktorév snoch prežívame, pokladáme za skutočné len dovtedy kým sníme. Po prebudení sazistíme, že skutočné boli len vo svete snenia, teda, že tieto zážitky nevychádzali z ničohosubstanciálneho. Prebudenie umožní človeku oslobodiť sa od snových melodrám anadobudnúť opätovný pokoj. Podobná situácia je aj s bežným stavom javového sveta a smelodrámami, ktoré v ňom zažívame. Podľa védánty sa človek tiež musí prebudiť z tohtotzv. bdelého stavu. Proces prebudenia je však komplikovanejší ako pri snívaní. Človekmusí najskôr prejsť istým osobnostným vývinom a poznaním, počas ktorého sa vzdávamelodramat javového sveta, ktoré ho obklopujú. Následne ego poznáva svoj vzťah kunitárnemu vedomiu a v konečnej fáze osobnostného vývinu poznáva vlastnú pravúidentitu, teda unitárne vedomie.Védánstká psychológia hovorí, že aj javový svet, teda fyzický svet ako ho bežnepoznáme a zažívame má svoj zmysel a opodstatnenie. Preto aj náuky, ktoré sa zaoberajúskúmaním javov a zákonitostí tohto sveta majú svoju užitočnosť v tom, že nám pomáhajú38 Adžaja, S.: Psychoterapie východu a západu. Sjednocujíci paradigma. Chvojkovonakladatelství, Praha 2000.95
- Page 44 and 45: nevyhnutnosti komunikácie ega a du
- Page 46 and 47: Vtedy, keď to zistíme a naplníme
- Page 48 and 49: poznávania. Hypotézy vychádzajú
- Page 50 and 51: Psychologický prístup si uvedomuj
- Page 52 and 53: Každá zmena v duši človeka sa m
- Page 54 and 55: medicíny, psychiatrie a psychológ
- Page 56 and 57: Psychospirituálny prístup k osobn
- Page 58 and 59: životnou premenou. Depresia potom
- Page 60 and 61: charakterizovaná poúčaním, str
- Page 63 and 64: môže prejavovať v jeho správan
- Page 65 and 66: Životné pozície v transakčnej a
- Page 67 and 68: Postup práce terapeuta v transakč
- Page 69 and 70: Ak sa venujeme činnosti, na ktorú
- Page 71 and 72: Súčasťou a predpokladom úspechu
- Page 73 and 74: Atraktivitu chápeme ako príťažl
- Page 75 and 76: Erich Fromm (2000) charakterizuje n
- Page 77 and 78: pomôže premeniť narcizmus v skut
- Page 79 and 80: 4. Štvrtá pravda: Žiadna osoba (
- Page 81 and 82: Partnerský vzťah, v ktorom sa pre
- Page 83 and 84: doménou duše“. Sex nás smeruje
- Page 85 and 86: zrenie osobnosti ale aj deštruktí
- Page 87 and 88: Jednou z deformovaných predstáv s
- Page 89 and 90: Problémy serekciouPredčasnáejaku
- Page 91 and 92: manipuláciu ) spoľahlivou ochrano
- Page 93: c, duchom - v ktorej má úplnú sl
- Page 97 and 98: kontaktu s našou „druhou (odmiet
- Page 99 and 100: navonok prejavujú tieto naše odmi
- Page 101 and 102: vedomia sa mu toto poznanie stáva
- Page 103 and 104: prepojenia, súbežného vnímania
- Page 105 and 106: ďalej narastá a zasahuje dysfunkc
- Page 107 and 108: kladná a záporná energia. Naprí
- Page 109 and 110: (oddelenie od celku). Ak dané obje
- Page 111 and 112: 3. Systém abhidhammy je ako celok
- Page 113 and 114: Emócie, ktoré nás ovládajú ur
- Page 115 and 116: 7. Mentální bloky a jich překon
- Page 117 and 118: dosiahnuť nejakú vec, pritom nemu
- Page 119 and 120: s nimi. Uspokojivo na nás môže p
- Page 121 and 122: (pozitívne i negatívne), názory
- Page 123 and 124: • Účinok statusu - vzniká prin
- Page 125 and 126: Ide o snahu odstraňovať rozdiely,
- Page 127 and 128: zaujíma otvorený prístup k skúm
- Page 129 and 130: Toxikomániu alebo drogovú závisl
- Page 131 and 132: Bergeret, J., tvrdí, že toxikoman
- Page 133 and 134: Toxikoman s psychotickou štruktúr
- Page 135 and 136: Vznik alkoholovej závislosti má n
- Page 137 and 138: Na abúzu drog sa významne podieľ
- Page 139 and 140: Sú určené toxikomanom, ktorí sa
- Page 141 and 142: V skupine na jednotlivých členov
- Page 143 and 144: informácií a ich odlišná interp
základný rámec fyziky, zaplnený množstvom faktov, bol vytvorený v mentálnychúzemiach, v ktorých je skutočnosť až sekundárna po syntéze.“ (s.28)Antropológ, profesor Hank Wesselman sa domnieva, že žiadne hranice poznanianeexistujú a čo je pre každého z nás možné, je určené iba jeho vierou. Ako prechádzameživotom, vytvára každý z nás realitu, v ktorej spoločne žijeme.Osobnosť z pohľadu východnej psychológieVýchodná psychológia je úzko spojená s filozofiou, spirituálnymi náukami amedicínou. Na rozdiel od západnej psychológie skúma človeka holisticky akoneredukovateľný celok. Hovorí, že osobnosti človeka je možné správne porozumieť lenvtedy, ak ju skúmame z holistickej perspektívy neredukovateľného celku. Žiadnu časťosobnosti, teda ani žiadny prejav či symptóm osobnosti nie je možné správne pochopiť beztoho, aby sme túto časť, prejav alebo symptóm vzťahovali k celku osobnosti. Lenv celostnom ponímaní nadobúdajú význam a zmysel jednotlivé časti osobnosti a jehoprejavy, samé o sebe význam nemajú. Ak posudzujeme osobnosť len z pohľadu jejkonkrétneho prejavu, z pohľadu fungovania alebo nefungovania istej funkcie prichádzameku skresleným záverom o osobnosti a významu daného prejavu alebo dysfunkcie.Východná psychológia sa ako náuka o osobnosti vyvíja už niekoľko tisícročí, ajkeď pomenovanie – psychológia je novodobé. Za túto dobu zoskupila obrovské množstvopoznatkov o osobnosti a prenikla do jej najhlbších vrstiev. Jung a mnoho iných západnýchpsychológov si ju preto vysoko cenia a konštatujú, že vo väčšine oblastí skúmania jeďaleko v predu oproti západnej psychológie. D. Fontana 36 hovorí, že je v mnohýchsmeroch vyspelejšia ako západná psychológia aj preto, lebo na rozdiel od západnejpsychológie nevyčlenila spirituálnu dimenziu osobnosti mimo rámec jej výskumného,diagnostického a terapeutického záujmu. Jung 37 komparáciou východnej psychológie azápadnej psychoanalýzy zistil, že objavy psychoanalýzy a podnety, ktoré z nej vychádzajúsú len začiatočníckym pokusom v porovnaní s dávno zabehnutým umením jogy a inýchfilozofických a psychologických východných koncepciíKoncepcia védántskej - jogovej psychológieVédántská psychológia je veľmi úzko spätá s filozofiou védánty a spirituálnymináukami. Podobný koncept psychológie formuloval aj Jung, ktorý hovorí, že akúkoľvekpsychickú kvalitu alebo poruchu nie je možné analyticky posúdiť, porozumieť jejpríčinám, významu a zmyslu bez toho, aby psychológ bol odborné vzdelaný vo filozofii,mytológii, antropológii a teológii.36 Fontana, D.: Cesta ducha v moderním světe. Osobnost a spiritualita. Portál, Praha 1999.37 Jung. C.G.: Duše moderního člověka. Atlantis, Brno 1994.94