Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

12.07.2015 Views

základný rámec fyziky, zaplnený množstvom faktov, bol vytvorený v mentálnychúzemiach, v ktorých je skutočnosť až sekundárna po syntéze.“ (s.28)Antropológ, profesor Hank Wesselman sa domnieva, že žiadne hranice poznanianeexistujú a čo je pre každého z nás možné, je určené iba jeho vierou. Ako prechádzameživotom, vytvára každý z nás realitu, v ktorej spoločne žijeme.Osobnosť z pohľadu východnej psychológieVýchodná psychológia je úzko spojená s filozofiou, spirituálnymi náukami amedicínou. Na rozdiel od západnej psychológie skúma človeka holisticky akoneredukovateľný celok. Hovorí, že osobnosti človeka je možné správne porozumieť lenvtedy, ak ju skúmame z holistickej perspektívy neredukovateľného celku. Žiadnu časťosobnosti, teda ani žiadny prejav či symptóm osobnosti nie je možné správne pochopiť beztoho, aby sme túto časť, prejav alebo symptóm vzťahovali k celku osobnosti. Lenv celostnom ponímaní nadobúdajú význam a zmysel jednotlivé časti osobnosti a jehoprejavy, samé o sebe význam nemajú. Ak posudzujeme osobnosť len z pohľadu jejkonkrétneho prejavu, z pohľadu fungovania alebo nefungovania istej funkcie prichádzameku skresleným záverom o osobnosti a významu daného prejavu alebo dysfunkcie.Východná psychológia sa ako náuka o osobnosti vyvíja už niekoľko tisícročí, ajkeď pomenovanie – psychológia je novodobé. Za túto dobu zoskupila obrovské množstvopoznatkov o osobnosti a prenikla do jej najhlbších vrstiev. Jung a mnoho iných západnýchpsychológov si ju preto vysoko cenia a konštatujú, že vo väčšine oblastí skúmania jeďaleko v predu oproti západnej psychológie. D. Fontana 36 hovorí, že je v mnohýchsmeroch vyspelejšia ako západná psychológia aj preto, lebo na rozdiel od západnejpsychológie nevyčlenila spirituálnu dimenziu osobnosti mimo rámec jej výskumného,diagnostického a terapeutického záujmu. Jung 37 komparáciou východnej psychológie azápadnej psychoanalýzy zistil, že objavy psychoanalýzy a podnety, ktoré z nej vychádzajúsú len začiatočníckym pokusom v porovnaní s dávno zabehnutým umením jogy a inýchfilozofických a psychologických východných koncepciíKoncepcia védántskej - jogovej psychológieVédántská psychológia je veľmi úzko spätá s filozofiou védánty a spirituálnymináukami. Podobný koncept psychológie formuloval aj Jung, ktorý hovorí, že akúkoľvekpsychickú kvalitu alebo poruchu nie je možné analyticky posúdiť, porozumieť jejpríčinám, významu a zmyslu bez toho, aby psychológ bol odborné vzdelaný vo filozofii,mytológii, antropológii a teológii.36 Fontana, D.: Cesta ducha v moderním světe. Osobnost a spiritualita. Portál, Praha 1999.37 Jung. C.G.: Duše moderního člověka. Atlantis, Brno 1994.94

Védántská 38 psychológia vychádza z monistickej paradigmy, teda predpokladujednotného základu všetkej existencii. Podľa védánty bežný hmotný svet, ktorý prežívameje tvorený z energie unitárneho vedomia, podobne ako je tvorený sen z energie vedomiaspiaceho človeka. Sen, rovnako ako bežný hmotný javový svet sú síce realitou, ale nie súpodstatou reality, pretože sú len produktom mozgovej činnosti, procesu myslenia avedomia človeka. Nie sú teda esenciou, základom bytia a reality, ale len jej sekundárnymprejavom.Podľa védántskej psychológie všetky trápenia a problémy človeka vo svojomzáklade vychádzajú z toho, že je oddelený od svojej pravej podstaty, teda od unitárnehovedomia. To spôsobuje na jednej strane pocit odcudzenia, osamotenia, neistoty a úzkosť ana druhej strane priľnutie na svet javov fyzickej existencie, ktorý však nemá pevnúsubstanciu, je chimerický, nekonzistentný, premenlivý a fluidný. Svet javov preto človekunemôže poskytovať pevný a ucelený základ bytia a ani pochopenie a naplnenie významuseba samého. So svetom javov je spojené ľudské ego, ktoré sa však od svojej unitárnejpodstaty mohlo oddeliť len zdanlivo, teda nie absolútne. Prostredníctvom duše, ktorá je vneustálom spojení s unitárnym vedomím a celkom je človek týmto vedomímkonfrontovaný a ovplyvňovaný. Univerzálne unitárne vedomie je centrom bytia každéhočloveka. Čím viac je človek od neho oddelený, tým výraznejšie prežíva pocit vnútornejosamelosti a čím menej si uvedomuje unitárne centrum svojej osobnosti, tým je menej sapodieľa na ovplyvňovaní seba samého.Javové hmotné vedomie verzus unitárne vedomieVédántská psychológia prirovnáva melodrámy, ktoré človek zažíva v bežnom svetejavov k melodrámam, ktoré človek zažíva v snoch. Ťaživé a nepríjemné melodrámy, ktorév snoch prežívame, pokladáme za skutočné len dovtedy kým sníme. Po prebudení sazistíme, že skutočné boli len vo svete snenia, teda, že tieto zážitky nevychádzali z ničohosubstanciálneho. Prebudenie umožní človeku oslobodiť sa od snových melodrám anadobudnúť opätovný pokoj. Podobná situácia je aj s bežným stavom javového sveta a smelodrámami, ktoré v ňom zažívame. Podľa védánty sa človek tiež musí prebudiť z tohtotzv. bdelého stavu. Proces prebudenia je však komplikovanejší ako pri snívaní. Človekmusí najskôr prejsť istým osobnostným vývinom a poznaním, počas ktorého sa vzdávamelodramat javového sveta, ktoré ho obklopujú. Následne ego poznáva svoj vzťah kunitárnemu vedomiu a v konečnej fáze osobnostného vývinu poznáva vlastnú pravúidentitu, teda unitárne vedomie.Védánstká psychológia hovorí, že aj javový svet, teda fyzický svet ako ho bežnepoznáme a zažívame má svoj zmysel a opodstatnenie. Preto aj náuky, ktoré sa zaoberajúskúmaním javov a zákonitostí tohto sveta majú svoju užitočnosť v tom, že nám pomáhajú38 Adžaja, S.: Psychoterapie východu a západu. Sjednocujíci paradigma. Chvojkovonakladatelství, Praha 2000.95

základný rámec fyziky, zaplnený množstvom faktov, bol vytvorený v mentálnychúzemiach, v ktorých je skutočnosť až sekundárna po syntéze.“ (s.28)Antropológ, profesor Hank Wesselman sa domnieva, že žiadne hranice poznanianeexistujú a čo je pre každého z nás možné, je určené iba jeho vierou. Ako prechádzameživotom, vytvára každý z nás realitu, v ktorej spoločne žijeme.Osobnosť z pohľadu východnej psychológieVýchodná psychológia je úzko spojená s filozofiou, spirituálnymi náukami amedicínou. Na rozdiel od západnej psychológie skúma človeka holisticky akoneredukovateľný celok. Hovorí, že osobnosti človeka je možné správne porozumieť lenvtedy, ak ju skúmame z holistickej perspektívy neredukovateľného celku. Žiadnu časťosobnosti, teda ani žiadny prejav či symptóm osobnosti nie je možné správne pochopiť beztoho, aby sme túto časť, prejav alebo symptóm vzťahovali k celku osobnosti. Lenv celostnom ponímaní nadobúdajú význam a zmysel jednotlivé časti osobnosti a jehoprejavy, samé o sebe význam nemajú. Ak posudzujeme osobnosť len z pohľadu jejkonkrétneho prejavu, z pohľadu fungovania alebo nefungovania istej funkcie prichádzameku skresleným záverom o osobnosti a významu daného prejavu alebo dysfunkcie.Východná psychológia sa ako náuka o osobnosti vyvíja už niekoľko tisícročí, ajkeď pomenovanie – psychológia je novodobé. Za túto dobu zoskupila obrovské množstvopoznatkov o osobnosti a prenikla do jej najhlbších vrstiev. Jung a mnoho iných západnýchpsychológov si ju preto vysoko cenia a konštatujú, že vo väčšine oblastí skúmania jeďaleko v predu oproti západnej psychológie. D. Fontana 36 hovorí, že je v mnohýchsmeroch vyspelejšia ako západná psychológia aj preto, lebo na rozdiel od západnejpsychológie nevyčlenila spirituálnu dimenziu osobnosti mimo rámec jej výskumného,diagnostického a terapeutického záujmu. Jung 37 komparáciou východnej psychológie azápadnej psychoanalýzy zistil, že objavy psychoanalýzy a podnety, ktoré z nej vychádzajúsú len začiatočníckym pokusom v porovnaní s dávno zabehnutým umením jogy a inýchfilozofických a psychologických východných koncepciíKoncepcia védántskej - jogovej psychológieVédántská psychológia je veľmi úzko spätá s filozofiou védánty a spirituálnymináukami. Podobný koncept psychológie formuloval aj Jung, ktorý hovorí, že akúkoľvekpsychickú kvalitu alebo poruchu nie je možné analyticky posúdiť, porozumieť jejpríčinám, významu a zmyslu bez toho, aby psychológ bol odborné vzdelaný vo filozofii,mytológii, antropológii a teológii.36 Fontana, D.: Cesta ducha v moderním světe. Osobnost a spiritualita. Portál, Praha 1999.37 Jung. C.G.: Duše moderního člověka. Atlantis, Brno 1994.94

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!