Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

c, duchom - v ktorej má úplnú slobodu, a s ktorou je spojená logosom akotranscendentálnym princípom a zmyslom života.D. Zohar a I. Marshall sa domnievajú, že duchovná dimenzia je u človekageneticky daná, a preto ju môže rozvíjať už od počiatku svojho vývinu, tak ako svoje inéschopnosti. Prišli s koncepciou spirituálnej inteligencie, ktorú obhajujú poukazovaním nadoložené neurobiologické ekvivalenty v štruktúre a činnosti mozgu, ktoré by mohli byť jejbiologickým jadrom. Podrobnejšie sa ich koncepcii budeme venovať v samostatnej časti.Na skutočnosť spirituálnej inteligencie poukazuje aj Bertrand Russel, ktorý konštatuje, žezákladnou vlastnosťou hmoty je okrem hmotnosti, polohy, náboja a spinu tiež niečo akoproto-vedomie. Proto-vedomie je potom prirodzenou časťou základných fyzikálnychzákonov univerza a je tu prítomné od počiatku času. Všetko čo existuje má proto-vedomie.Podobný názor zastáva biológ Julian Huxley, ktorý hovorí, že skutočnosť sa skladá, ako tovyložil Whitehead, z udalostí. Udalosti nazerané z vonku sú hmota a udalosti nazeranéz vnútra je myseľ. Jung dedukuje, že keďže psyché a hmota sú obsiahnuté v jednom a tomistom svete a naviac sú vo vzájomnom nepretržitom kontakte, vyplýva z toho, že je veľmipravdepodobné, že psyché a hmota sú dva rôzne aspekty jednej a tej istej veci.Na teóriu existencie spirituálnej dimenzie osobnosti poukazuje mnoho významnýchosobností či už z oblasti psychológie alebo príbuzných vied. (Okrem spomínaných napr.A.Maslow, W. James, S. Grof, J. Campbell, Rogers, C. R, Fromm, E Allport, G. W a iní.).Je síce pravda, že mnoho odborníkov je k takejto koncepcii a rezervované, aby sme mohlizaujať fundovaný názor je potrebné túto oblasť široko vedecky skúmať. Vnútorný svetčloveka, a to je teritórium, v ktorom môžeme hľadať spirituálne skúsenosti a zážitky ľudí,však nie moc dobre prístupný skúmaniu metódami, ktoré má klasická koncepcia západnejvedy k dispozícii. Aby sme mohli v tejto oblasti výskumne pokročiť, je potrebné skúmať čia ako je možné rozšíriť paradigmy súčasnej vedy a špeciálne paradigmy psychológie. Pritakomto rozširovaní budeme musieť prehodnotiť aj účelnosť úzko disciplinárneho prístupuk skúmaniu osobnosti. Inak povedané, porozumieť osobnosti, jej procesom, dynamike,motivácii a vnútornému svetu sa v kontexte nových poznatkov predovšetkým modernejfyziky, výskumu vedomia, neurobiológie, systémovej vedy a iných zdá byť vhodnejšie pritakom prístupe, kedy budeme skúmať osobnosť z pohľadu celku, ako z pohľadu jejjednotlivých funkcií a prejavov. Opodstatnenosť takéhoto prístupu budeme analyzovaťv nasledujúcich kapitolách. Dôležité je, aby sme sa opierali nielen o známe poznatky, alezároveň hľadali nové cesty, ktoré nám pomôžu lepšie porozumieť osobnosti človekaa špecificky psychospirituálnej kríze osobnosti, ktorá je ťažiskom našej práce. Súčasťoutakejto novej cesty hľadania a zároveň rozširovania hraníc západnej vedy je aj spájanievedeckého poznávania s poznávaním filozofickým a mysticko-spirituálnym, čo je ajdávnym predpokladom A. Einsteina pri rozširovaní hraníc a metód poznania. Kvantovýfyzik D. H. Huntley to z pohľadu modernej fyziky vidí takto: „Vlastná skúsenosť privádzafyzika k záveru, že jeho osobnosť má hlbiny a zdroje, ktoré ležia za analytickou vedomoumysľou. Tam spočívajú sily syntézy, porozumenie a pochopenie, skryté schopnostia múdrosť vyššie než tie, na ktoré je jeho vedomie navyknuté. To ukazuje na to, že93