Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

Jednou z deformovaných predstáv sexuality a partnerského spolužitia je neurotickápartnerská vernosť a pripútanosť partnerov. Partnerská vernosť, ktorá je prirodzenéhoa spontánneho charakteru má opodstatnenie a nenesie neurotické znaky. Vynútená, zjavnealebo skryte nechcená vernosť je však vo svojej podstate konfliktogénna a takmer vždyvyúsťuje nielen k neurotickým a psychosomatickým poruchám a ochoreniam, ale ajk postupnému narušeniu kvality partnerského vzťahu, k citovému ochladeniua k partnerským nezhodám.Citová a fyzická pripútanosť na partnera, ktorá môže byť motivovaná neurotickouporuchou osobnosti – patologická túžba po istote a ochrany, alebo spoločenskýmikonvenciami a tradíciami, prípadne ich kombináciou je takmer vždy neprirodzená. Zdraváosobnosť sa totiž potrebuje primerane osobnostne a záujmovo rozvíjať a to je možné lenv partnerskom vzťahu, ktorý poskytuje obom osobnú slobodu a samostatnosť.Posledné výskumy evolučnej biológie a psychológie ukazujú, že párové, rodinnéspolužitie a partnerská vernosť sú pre človeka pravdepodobne neprirodzené. Partnerskávernosť je v živočíšnej ríše veľmi vzácna. Naznačuje to i prax, hlavne vo veľkých mestách,kde sa ľudia majú možnosť správať prirodzenejšie podľa vlastných vnútorných potrieb. Ažštvrtina detí má iného biologického otca než je manžel matky. Evoluční biológovia zistili,že ide pravdepodobne o geneticky podmienené správanie ženy, ktorá prirodzenýmvýberom atraktívneho partnera zvyšuje nádej na kvalitnejšie potomstvo, tak ako to je častév živočíšnej ríše. Vo veľkých mestách sa až polovica manželstiev rozvádza. Ide o ďalšídôkaz pre túto evolučnú teóriu.Zaujímavé je tiež zistenie, že približne 1000 ľudských spoločenstiev z 1154opísaných v literatúre v dobe minulej i súčasnej žilo polygamným a nie monogamnýmspôsobom. I tento vedecký údaj hovorí skôr o tom, že monogamia je pre človekaneprirodzená. Biológia zohráva pritom v našom organizmu pri zamilovanosti i láskepomerne významnú úlohu. Ak sa do niekoho zamilujeme nenastávajú v našom organizmelen zmeny psychické ale aj zmeny biologické.Psychické zmeny môžeme opísať ako príjemné povznášajúce pocity, koncentráciapozornosti na partnera, nezáujem o iných partnerov v realite a ani vo fantáziách a pod.Tento stav podľa výskumov je však takmer vždy dočasný a trvá v rozpätí najčastejšie 2-4rokov. Ide približne o čas zblíženia sa, oplodnenia, narodenia dieťaťa a jeho odkosenie.Štatistiky pritom hovoria, že prvá väčšia partnerská kríza nastáva v priemere asi po 3rokoch partnerstva. Organizmus počas zamilovanosti udržujú v tomto stave výnimočnýchpocitov nielen erotogénne podnety, ale aj produkcia phenylethylaminu, ktorá pôsobí akodroga. Pôsobenie tejto drogy je však časovo obmedzené, pretože tak ako aj na iné drogy sina ňu organizmus časom zvykne a náš útlm záujmu o partnera pri zamilovanosti sa kryjes útlmom účinnosti pôsobenia phenylethylaminu. Po dvoch až štyroch rokoch organizmusuž nie je schopný produkovať túto drogu. Partneri preto pociťujú aj biologickú stratuzáujmu o partnera a sú biologicky pripravený na iné zamilovanie. Strata zamilovanosti azáujmu o partnera po tejto dobe teda nieje len v rovine psychologickej ako sme sadomnievali , ale aj v rovine biologickej a ide o prirodzenú, geneticky a biologicky87