Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

k dosahovaniu poznania a múdrosti. A to nie tým najdôležitejším prostriedkom. Podľanášho názoru by teda malo ísť o poznávanie komplexné.Mnohí odborníci tvrdia, že inteligenčné schopnosti netvoria hlavné predpoklady ktomu, či je jednotlivec schopný dosiahnuť výnimočný výkon, úspech alebo cieľ. Napríkladniektorí géniovia nedosiahli svoje úspechy preto, že sa narodili s výnimočnýmischopnosťami, ale preto, že dokázali využiť viac z celkovej kapacity mozgu ako iní ľudia.Mnoho géniov naozaj nedosahovalo výnimočné výkony v inteligenčných testoch anaopak asi väčšina ľudí s výnimočnými výkonmi v inteligenčných testoch nedosiahli vživote žiadne výnimočné výkony alebo úspech. Iní odborníci konštatujú, že najdôležitejšímfaktorom dosahovania mimoriadnych výkonov je motivácia a to predovšetkým vnútornámotivácia.Ukazuje sa, že k tomu, aby človek dosiahol výnimočný výkon alebo úspech súpotrebné viaceré predpoklady. Intelektové schopnosti sú len jednou z týchto predpokladova dokonca výnimočné intelektové schopnosti (výkony) ani nie sú k tomu potrebné.Súčasná veda poukazuje na to, že naša mozgová kapacita je využívanie len naniekoľko percent. Pozornosť treba preto zamerať na to, ako lepšie využiť našu mozgovúkapacitu. To je problém do budúcnosti. No už dnes môžeme povedať, že pri využívanímozgovej kapacity si nevystačíme s tradičnými formami (hlavne kognitívnehopoznávania), ale budeme musieť využívať aj iné formy. Jednou z nich je napríkladvyužívanie mozgu v rozličných stavoch vedomia, v rozličných hladinách fungovaniamozgu. Veda dokázala zmerať, že náš mozog pracuje v štyroch hladinách (vlnovýchdĺžkach): beta, alfa, théta a delta. Pri bežnom vedomí pracuje náš mozog v hladine beta.Ide pritom o stav, hladinu, v ktorej je náš mozog najmenej výkonný. V spánku prebiehajúvšetky štyri hladiny činnosti mozgu. Určitými špecifickými metódami (napr. populárnouSilvovou metódou ovládania vedomia) je človek schopný dosiahnuť aj pri plnom vedomíiné hladinu mozgu, ktoré sú nepomere výkonnejšie.V súvislosti s inteligenciou by sme ešte chceli poukázať na jeden fakt. Je v životedôležitejšie sa zameriavať na dosiahnutie mimoriadneho výkonu či úspechu alebo jedôležitejšie sa zamerávať na dosiahnutie duševnej vyrovnanosti a spokojnosti v živote?Pre mnohých je životná spokojnosť výsledkom dosiahnutia určitého cieľa, výkonu,potreby či úspechu. Psychologická prax nám však ukazuje, že takáto spokojnosť nie jedlhodobá a ani dostatočne hlboká. I ľudia, ktorí dosiahli výnimočné výkony v akejkoľvekoblasti života (vedci, športovci, umelci a pod.) alebo sa stali slávnymi či dosiahli to, čo sizaumienili (blahobyt, pracovné postavenie, moc a pod.) sa nestávajú automatickyšťastnými a spokojnými Častokrát to dokonca býva naopak, zostali nespokojnými,neurotickými, nešťastnými, ba dokonca si niektorí zvolili napokon únik z tohoto svetasamovraždou.Duchovná inteligencia8