Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

Erich Fromm (2000) charakterizuje narcistickú osobu ako osobu, pre ktorú je skutočnosťlen to, čo sa deje subjektívne, teda vo vnútri človeka ako sú vlastné myšlienky, pocity atdˇ.Fromm podrobne analyzuje narcistickú osobnosť, pretože porozumeniu vlastnémunarcizmu pokladá za najdôležitejší predpoklad k porozumeniu sebe samému. Konštatuje,že väčšina z nás je síce viac menej narcistická, ale nepovažujeme skutočné len to, čo jev nás, ale aj to čo nás odkazuje k iným ľuďom. Narcistický človek je živený jehonarcizmom. Je veľmi neistý, pretože ani jeho city ani nič iné nemá základ v skutočnosti.Niečo tvrdí, ale toto tvrdenie nie je výsledkom jeho premýšľania, pozornosti, učenia sav kontakte s inými, proste len niečo tvrdí. Pravdivosť svojho výroku odôvodňuje tým, žeide o jeho výrok. Má však veľkú potrebu, aby takýto výrok bol potvrdený, pretože akpotvrdený nie je veľmi zneistí. Narcistické naladenie znamená, že moje myšlienky, mojepocity, moje telo, moje záujmy sú skutočné a zbytok sveta, ktorý sa ku mne nevzťahuje nieje skutočný, nemá žiadnu váhu. Narcistický človek je do seba zamilovaný, do svojej práce,myšlienok, citov. Pretože celá osobnosť narcistického človeka, jeho vnútorná istotaa bezpečie sa zakladajú na subjektívnom presvedčení, ak sa stretne s kritikou, považuje saza napadnutého. Jeho systém viery a nadutosť sú nabúrané a zväčša sa prepadne dodepresií alebo do zúrivosti.Z narcistického človeka vystupuje sebadôvera, istota, ale len do chvíle keď je ichnarcizmus spochybnení, vtedy sa cítia ohrozovaní a nepochopení. Stupeň narcizmuu jednotlivých ľudí veľmi kolíše a môže sa prejaviť až v extréme na hranici šialenstva.Narcistický človek sa prejavuje sebaisto, pretože sa nezaoberá tým, aké veci v skutočnostisú. Hovorí s istotou, pretože jeho istota, je založená na tom, že to, čo hovorí on je pravda.Fromm pokladá narcizmus za hlavný problém vývoja človeka, pretože v narcizme sú siľudia navzájom odcudzení, nepriateľskí a neschopní porozumieť druhému. Narcistickýčlovek sa v skutočnosti nemiluje a preto je nenaplnený, neuspokojený. To má za následokhlbokú frustráciu, vnútornú prázdnotu. Konštatuje, že každý, kto sa chce rozvíjať a rásťmusí predovšetkým rozpoznať svoj narcizmus, čo je ale nesmierne obtiažne, pretože ste sivlastným posudzovateľom a sudcom, teda veríte tomu, čo si myslíte a nemá vás ktoopraviť. Nemá vám kto povedať, že sa mýlite, pretože z vlastného hľadiska to tak necítite.Pre rozpoznanie narcizmu musí byť človeku orientačným bodom iný človek. Prekonávanienarcizmu pokladá Fromm za celoživotnú úlohu.arcizmus ako prejav dušeZ iného aspektu analyzuje narcizmus Thomas Moore (1997). Všíma sipredovšetkým jeho vzťah k duši a oduševnelému bytiu, prejavu. Narcizmus nevníma akopatologický prejav osobnosti a odporúča, aby ľudia prejavovali k vlastnému narcizmu úctua dôveru. Negatívne hodnotenie narcizmu pokladá za obranu pred naliehavým volanímduše, ktorá chce, potrebuje byť milovaná. Moore narcizmus v súlade s názorom Jungapokladá za prejav tieňovej vlastnosti človeka. Teda nie negatívnej vlastnosti, ale kvalityčloveka, ktorá sa nachádza v jej temnej oblasti.75