Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

v medziľudských vzťahoch, v komunikácii, bývajú menej obľúbení a môžu sa sťať ažnecitlivými.Tým, že sme vnímaví voči iným ľud'om, k tomu ako reagujú, môžemeprispôsobovať svoje správanie danej situácii a meniť ho tak, aby sme dosiahli potrebnýúčinok. Emocionálna inteligencia je prostriedkom k zvládnutiu komunikácie, k získaniu apresvedčeniu iných pre spoločné ciele, je zárukou obľúbenosti človeka a vytváraniamedziľudských vzťahov.Asertivita ako súčasť emočnej inteligencie hovorí o našej schopnosti prejavovaťsvoje názory, postoje, emócie, potreby, potenciály, uplatniť sa v sociálneji v profesionálnej oblasti. Zároveň vytvára predpoklady to umožniť aj iným ľuďom,s ktorými prichádzame do styku, čo zlepšuje komunikáciu, vzťahy a celkové spoločenskébytie.H. Gardner (1995) na základe výskumov zistil, že "klasický pojem intelektu vystihuje asi20 % celkových schopností, ktoré sa na tzv. inteligentnom správaní podieľajú.". Nazostávajúcich 80 % sa podieľa emocionálna inteligencia.Podľa Gardnera má emocionálna inteligencia 5 zložiek:1. Znalosť vlastných emócii (schopnosť sebeuvedomenia)2. Schopnosť zvládania vlastných emócií a ich stratégia3. Schopnosť motivácie seba samého (vôľové stratégie)4. Úroveň vnímavosti pre prežívanie iných ľudí (empatia)5. Schopnosť existencie v medziľudských vzťahoch (sociálna inteligencia)Mnohí psychológovia v súčasnosti kritizujú, tradičné formy inteligenčnéhotestovania. Kritizované je časové vymedzenie merania výkonu. Vychádza sa pritom zpredpokladu, že časový faktor nie je dôležitý k tomu, či je jednotlivec schopný vyriešiťnejaký problém. Kritizované je aj to, že sa kladie príliš malý dôraz pri testovaní napraktické a tvorivé schopnosti.R. Sternberg hovorí, že existujú tri rôzne spôsoby ako byť inteligentným a cieľomčloveka by malo byť spojenie týchto spôsobov:1. Uplatniť svoju naučenú knižnú múdrosť vo svojej praktickej skúsenosti2. Využiť ju pri výbere svojho prostredia3. Prispôsobiť sa tomuto prostrediu a pretvárať ho.Sternberg hovorí o knižnej múdrosti. Domnievame sa, že je to príliš úzkevymedzenie. Človek sa stáva múdrym hlavne na základe praktického a skúsenostnéhopoznávania seba samého, iných, javov, situácií, problémov, prekonávaním prekážok apod.. Takéto poznávanie má pritom formu kognitívnu (rozumovú), ale aj metakognitívnu(duchovnú), emotívnu, intuitívnu a iracionálnu. Kniha je pritom len jedným prostriedkom7