Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

Veda má definované obmedzené prostriedky, ktorými môže skúmať javy. Jej metodológiaju ohraničuje na skúmania zjavných, teda viditeľných, alebo inak fyzicky uchopiteľných,navonok sa prejavujúcich a merateľných javov a substancií. Súcno, ktoré je súčasťou ajhmotnej prírody, vesmíru a teda aj človeka však obsahuje aj javy a substanciu, ktoré saprejavujú len vnútorne, fyzicky nie sú uchopiteľné a viditeľné a tým ani objektívnemerateľné. Takými sú napríklad aj obrovské spektrum ľudských pocitov a citov, ľudskáintuícia, ľudské sny, rôzne druhy energií, ktoré ľudskými zmyslami dokážeme vnímať, aleaj rôzne druhy energií a duševných stavov, ktoré sú nám dostupné predovšetkýmv rozšírených stavov vedomia. Na tieto stránky, oblasti a dimenzie skutočnosti a súcnaveda nemá definované prostriedky a metódy, ktorými by ich mohla skúmať. Tietoprostriedky a metódy však má mystika a filozofia. Jej metódy a prostriedky sú dokoncapodstatne rozvinutejšie, pretože na rozdiel od vedy sa mystika a filozofia ako systémypoznávania rozvíjajú mnoho tisícročí i dlhšie ako o tom dokumentujú modernéantropologické štúdie kultúrne vysoko rozvinutých prírodných kmeňov a národov. Čo toznamená pre skúmanie osobnosti? Predovšetkým predefinovanie jej súčasných paradigiem,metodológie a prostriedkov. V psychológii sa touto novou víziou spája slovo holistickýprístup. Určite to nie je úloha na niekoľko rokov, pretože zmeniť od základu podstatupsychológie a psychiatrie, je proces na mnoho desaťročí, predovšetkým kvôli tomu, žečlovek sa už dosiahnutého veľmi nerád vzdáva.Spomínaný holistický prístup vo vede o človeku je reakciou na atomizáciu vednýchodborov a skúmania človeku. Prílišná špecializácia jednotlivých vedných odborovpriniesla popri pozitívach hlbšieho prieniku do skúmaných javov aj negatíva, ktoré saprejavili zvlášť vo vedách človeku a to strata chápania človeka ako celku. Vieme tak veľao rôznych detailných funkciách a mikroskopických častíc ľudského teľa, že máme problémporozumieť ich funkcii v náväznosti na osobnosť človeka. Jednotliví úzko špecializovaníodborníci na ľudské telo a dušu majú tendenciu vnímať práve tie svoje izolované maléčastice, funkcie a orgány za rozhodujúce pre celý organizmus a osobnosť a tak vznikámnoho psychologických a psychiatrických teórií a prístupov, ktoré si navzájom odporujú.Kvôli stromu nevidíme les, ako nás poučuje známe múdre príslovie. To isté sa stalo is človekom a vedami, ktoré ho skúmajú. Funkciu i dysfunkciu nejakého ľudského orgánualebo časti osobnosti posudzujeme často izolovane od ostatných častí, orgánov a funkcií.Človek je však človekom len ako celok a to na úrovni somatickej i psychickej a dokonca iduchovnej a sociálnej. Len spojením všetkých týchto štyroch faktorov, ktoré spolu tvoriačloveka sa môžeme dozvedieť komplexnú informáciu o tom, prečo daný orgán, funkcia,proces alebo prejav človeka na somatickej alebo duševnej úrovni je taký alebo iný,štandartný alebo vymedzujúci sa štandardu, očakávaný alebo vymedzujúci sa očakávaniu.A až potom môžeme poukázať na daný prejav či je jeho pôvod patologický alebonepatologický, chorobný alebo zdravý, či bude mať prognózu dysfunkčnú alebo liečivú,deštrukčnú alebo sebarozvíjajúcu. Depresia môže byť z izolovaného atomistickéhopohľadu pokladaná za chorobný prejav s deštrukčnou prognózou. Zo širšiehomultifaktorového pohľadu človeka ako celku však môžeme zistiť, že daná depresia jesprievodným symptómom osobnosti, ktorá prechádza dôležitou vývinovou fázou alebo57