Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

Psychospirituálny prístup k osobnostiAk chceme poznať osobnosť človeka vo všetkých jej aspektoch, dimenziách a prejavoch,je potrebné vedecké poznávanie opätovne spojiť s poznávaním spirituálnym afilozofickým. V minulosti bolo v západnej kultúre základom vedeckého poznávaniafilozofia a popri nej mystika. Tie dodávali vedeckému bádaniu zmysel, múdrosť aumožňovali nahliadnuť do vnútorných, introspektívnych dimenzií sveta a života.Oddelenie vedy od filozofie a mystiky (spirituality) znamenalo, že naše poznanie sa stalonielen neúplné – chýba mu vnútorná dimenzia, ale často mu chýba aj zmysel, múdrosť asúvzťažnosť k psychickému a spoločenskému životu. Vo východnej kultúre k takémutooddeleniu viacerých dimenzií poznania a súcna: vedeckého, mystického a filozofickéhonedošlo, ale aj v týchto kultúrach často dochádza k nevyváženiu týchto jednotlivýchaspektov, čím dochádza k deformáciám nielen v oblasti poznania, ale aj jej súvzťažnostik životu človeka a spoločnosti. Na západe sa veda často dostáva do postaveniasamoúčelnosti, slúženia sebe samej. Akokeby sa zabúdalo, že jediným účelom vedeckéhopoznávania je človek. Veda má opodstatnenie len vtedy, pokiaľ slúži človeku a keďže ľudíje veľa, tak zároveň je to služba spoločnosti. Smerovanie vedy, ktoré dostatočne neberie doúvahy toto jej poslanie sa vymyká človeku a jeho úžitku. Dôsledky sú všeobecne známev prírode, životnom prostredí, v zbraniach hromadného ničenia, ale aj na úrovnispoločenského a osobného života. Neustály nárast kriminality, drogových a inýchzávislostí, terorizmu – to sú len niektoré zo spoločenských následkov. Táto publikácia sazameriava predovšetkým na človeka, a preto píšem hlavne o dôsledkom na psychický životčloveka. Negatívne dôsledky na človeka sú tiež zrejmé. Človek je dnes viac akokedykoľvek predtým vnútorne osamotený, vnútorne nespokojný, chýba mu hlbší zmyselživota a čoraz viac sa uniká pred sebou samým do sveta zábavy, alkoholu, drog,materiálnych a iných pôžitkov. Narastá pritom jeho stres, depresivita, úzkosť, čo saprejavuje v množstve neuróz a psychóz. Všetky tieto negatívne dôsledky by nás mali viesťk zamysleniu sa nad smerovaním vedy a v užšom zmysle psychológie, psychiatrie,medicíny a psychiatrie. Tak ako mnoho súčasných i minulých odborníkov a vedcov,ktorých tu na rôznych miestach citujem sa domnievam, že hlavnou príčinou uvedeného jeoddelenie filozofie a mystiky od vedy, čo sa prejavuje aj v jej jednotlivých disciplínách,vrátane psychológie a psychiatrie.Nový prístup k skúmaniu osobnosti vidím v opätovnom zjednotení vedy, filozofie amystiky, tak ako to naznačuje jungova hlbinná psychológia a psychiatria, niektoré smeryhumanistickej psychológie a psychiatrie a transpersonálna psychológia a psychiatria. Beztakto poňatého zjednoteného pohľadu, chápeme, charakterizujeme a skúmame osobnosťskreslene, zjednodušene, redukcionisticky, neúplne a jednostranne, s negatívnyminásledkami, ktoré som uvádzal, a ktorým sa budem venovať v ďalších kapitolách.Predovšetkým mám na mysli patologizáciu akademickej psychiatrie a psychológiemystických a transcendentných javov a stavov osobnosti a patologizáciu, biologickúredukcionalizáciu a bagatelizáciu hlbokých vnútorných psychických procesov arozšírených stavov vedomia.56