Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

chirurgickej medicíny, musí byť takáto jej jednostranná orientácia málo efektívna. Akozdôrazňuje prof. Langen, medicína a psychiatria musia rozšíriť svoje koncepcie(etiologické, diagnostické a terapeutické) o psychologický - psychoterapeutický aspekt. Amedicína, psychiatria a psychoterapia ako jeden celok, rozšíriť svoje koncepcie aj omimozmyslový - sugestívny, spirituálny aspekt. Pre celkovú zdravovedu a spoločnosť toznamená akceptáciu a podporu rozvíjania psychosomatickej, psychoterapeutickej,psychospirituálnej a psychosugestívnej medicíny, psychiatrie a psychoterapie akorovnocenného partnera na poli teoretickom a terapeutickom. Lekár, dekan zdravotníckejfakulty Trnavskej univerzity, prof. Krčméry uviedol v nedávnom televíznom rozhovore, žepočas jeho lekárskeho pôsobenia v Afrike intenzívne spolupracoval s tamojšímišamanskými (psychospirituálnymi) liečiteľmi. Mnoho diagnóz a terapeutických zásahovkonzultoval s nimi a naopak oni zase s nim. Uviedol, že v niektorých prípadoch boli ichterapeutické metódy účinnejšie ako jeho a naopak. V globále však oceňoval ichpozoruhodne vysokú diagnostickú a terapeutickú úspešnosť. Šamanskí (a iní prírodní apsychospiriuálni) liečitelia vo veľkej miere využívajú účinok sugescie a hypnoidných(rozšírených, spirituálnych) stavov vedomia pri diagnóze a liečbe. Meinhold vysvetľujesugesciu a hypnoterapiu tak, že energetický účinok, ktorým vplývame na pamäť vo formepodnetov, mení jej stav. Podnet spôsobuje engrafický (zmenený) účinok, pričom dochádzak engramovo-špecifickému preštrukúrovaniu aminokyselinových sekvencií v proteínochnervových buniek a tieto biochemické zmeny sa súčasne mnohonásobne uskutočňujú nasynapsách a sú determinované pre každý uchovaný pamäťový obsah v skoro celejmozgovej kôre.Existencia biologických a chemických zmien v organizme pri rôznych somatických aduševných poruchách ešte neodkazuje na ich biologický pôvod a príčinu. Tu je potrebnéodhaľovať v širších, celostných súvislostiach pri zvážení všetkých mimobiologickýchfaktorov, teda predovšetkým psychických a spirituálnych (sugestívnych). Existuje veľadôkazov o ich existencii a prinajmenšom o ich významnom pôsobení na organizmus (telo)a osobnosť (dušu, psychiku) človeka. Už samotný faktor účinnosti psychoterapie aspirituálnej terapie je relevantným dôkazom o tom, že somatické a duševné poruchy majúsvoje koreláciu a pôvod v psychike a často i spiritualite. Inak by nemohli byť účinné.Nemali by svoj účinok o čo opierať. Aj keď je symptomatická liečba (biologická ipsychologická) navonok účinná a rýchla, nič to nemení na skutočnosti, že zasahuje (lieči)len prejavy, a nie prvotné (a hlboké) príčiny ochorenia (poruchy, problému). Nedochádzatak ku skutočnej liečbe, ale len, obrazne povedané, k plátaniu dier na streche. Takátorýchla záplata vydrží len dočasne. Naviac voda, ktorá nemôže pretekať cez zaplátanú dierusi vyhĺbi inú dieru na inom oslabenom mieste a tak často symptomatickou liečbou lenvytvárame priestor pre vznik inej poruchy. Neliečené príčiny porúch spôsobujú, že tietonarastajú a vyúsťujú do závažnejších komplikácií. To je ďalší negatívny dôsledokredukcionistickej a symptomatickej liečby. No a napokon biologicky a psychologickyredukcionistická a symptomatická liečba často zastavuje, redukuje a spomaľujekvalitatívny rast, vývin osobnosti, miesto toho, aby ho stimulovala a uľahčovala. Všetkytieto dôvody nás nútia prehodnotiť naše redukcionistické a symptomatické koncepcie53