Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

transformácii a táto túžba (a možno je to pre daného človeka dokonca aj spirituálnavývinová nutnosť) sa nedá zastaviť ani enormnou snahou ega v zotrvaní v status quo. Egomá totiž obmedzené možnosti pôsobenia na dušu, keďže je vývinovo na nižšej úrovni.Naopak duša môže vyvíjať neustály tlak na ego. Duchovná transformácia osobnosti – čo jepodstatou psychospirituálnej krízy, je aj spontánnym prekročením hraníc bežného vedomiado úrovne spirituálneho (rozšíreného) vedomia. Daná osobnosť je teda iniciovaná do inejúrovne reality, v ktorej sa menia jej perspektívy, pohľady, hodnoty, chápanie a postoje azároveň sa rozširujú jej možnosti – prestáva byť obmedzovaná redukovaním askresľovaním reality (javov) zmyslami a mozgom. Práve tieto presahy osobnosti (apodstatná zmena fungovania osobnosti) v najväčšej miere spôsobujú, že redukcionistickybiologická psychiatria a redukcionisticky kognitívno-behaviorálna psychológiadiagnostikuje uvedené stavy danej osobnosti ako patológiu – či už neurobiologickú alebopsychologickú. Najčastejšie ich posudzuje ako bludy, halucinácie, ilúzie, poruchyvnímania, myslenia a podobne. Tieto mimoriadne zážitky, vnemy, schopnosti a stavy všaknie sú patológiou a ilúziou, ale inou skutočnosťou, možno by sme mohli povedaťprimárnou skutočnosťou – teda tou skutočnosťou, ktorá nie je redukovaná našimizmyslami a mozgovou činnosťou, tak ako ju opisuje moderná fyzika. Z daného vyplýva, žeaj prístupy terapie v tomto komplexnom ponímaní budú podstatne odlišné ako priredukcionisticky neurobiologickom či psychologickom prístupe. Predovšetkým budúzamerané na pozitívnu facilitáciu psychospirituálnej krízy a jej ukotvenie v bezpečnomrámci. 30 Pri redukcionisticko biologickej i redukcionisticko psychologickej liečbezastavujeme (meníme, narúšame) sebarozvíjajúci, liečebný a transformačný proces danejosobnosti a tak ju ochudobňujeme v jej možnostiach a kvalitách života. Naviac týmvyvolávame u danej osobnosti permanentný (chronický) vnútorný (vedomý i nevedomý)konflikt a frustráciu (a tým aj duševnú poruchu), pretože ako zistil Erikson (a iní), tieduševné kvality osobnosti, ktoré sú pripravené na rozvoj, majú tendenciu sa o daný rozvojneustále usilovať.Telo a duša sú nerozlučne spojené. Duša zobrazuje psychickú i spirituálnudimenziu. Izolovaný pohľad na jedno či druhé nás privádza k omylom a k iluzionistickémuredukcionizmu. Sundén 31 súvislosť medzi telom a dušou, medzi telesným zdravýma duševnou pohodou zobrazil na systéme 5 úrovní, na ktorých funguje človek. Nanajspodnejšej úrovni prebiehajú chemické enzýmové a hormonálne procesy, úroveň nadňou sú telesné orgány a procesy, v strede je nervová sústava, ktorá činnosť na všetkýchúrovniach koordinuje a spája. Nad ňou je úroveň sociálnych vzťahov a na najvrchnejšejúrovni je zážitok totality - jednoty všetkého existujúceho, fyzického, psychického aduchovného, úroveň duchovnej integrity. Sundénov systém predpokladá, že spodné úrovneovplyvňujú vrchné úrovne a naopak.(útlme).30 Viac o tomto terapeutickom prístupe v nasledujúcich kapitolách.31 Sundén, H.: Saint Augustine and the Psalter in the Light of Role-Psychology. In: Journal forthe scientific study ofthe religion. 26/3, 1987, s. 375-382.51