Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

Psychologický prístup si uvedomuje neuropatologickú zmeny činnosti mozgu, ktorésprevádzajú psychospirituálnu krízu, avšak pokladá ich za sekundárne, teda za dôsledokpsychických a psychosociálnych abnormalít, ktoré sa prirodzene prejavujú aj telesne, tedaneurochemickými zmenami – psychosomatická koncepcia. Z toho dôvodu sa primárnezameriava na elimináciu pôsobenia hraničných stresovo-frustračných podnetov a zvýšenejodolnosti osobnosti zvládať tieto podnety (záťaže). Zmenou (vyliečením) prvotnýchpsychologických príčin, logicky nastáva aj zmena – teda normálna obnova fungovaniačinnosti mozgu a tým aj dopamino-serotoninového systému. Uvedený prístup pokladá zaúčinnejší ako biologickú symptomatickú liečbu, pretože na rozdiel od nej lieči (odstraňuje)príčiny poruchy. Pri symptomaticko-biologickej liečbe prvotné psychologické príčinyvyliečené (odstránené) nie sú, preto musí zákonite dochádzať k relapsu poruchy – faktory,ktoré spôsobili neurobiologické zostávajú aj naďalej pôsobiť. Aj z toho dôvodu sa musíbiologická liečba aplikovať často celoživotne, čo však znižuje kvalitu života osobnosti. 29Psychologický prístup naviac zdôrazňuje aj pozitívnu funkciu symptómov - stimulujújedinca zmeniť psychické a mentálne podmienky, ktoré mu spôsobujú psychické problémya bolesť, teda duševnú poruchu. Z toho dôvodu je primerané (v znesiteľných medziach)ponechanie pôsobenie symptómov podporujúce liečbu.Pri zvážení aj ďalších, teda iných ako biologických a psychologických faktorov, a topredovšetkým spirituálnych, ale aj sociálnych a filozofických dospejeme k úplne odlišnejdiagnóze ako v prvých dvoch prípadoch. Na psychospirituálnu krízu budeme nazerať akona liečivú a sebarozvíjajúcu, osobnosť transformujúcu (prechodnú) krízu, podľa súčasnéhoodporúčania Americkej asociácie psychiatrov (DSM IV). Z tejto komplexnej úrovnezistíme, že primárne ide o spirituálnu transformáciu osobnosti. Teda prechod osobnosti dovyššieho vývinového stupňa. Tento prechod je náročný a bolestivý, pretože predpokladázásadné zmeny v živote daného človeka, v jeho hodnotách, istotách, postojoch,presvedčeniach, životného štýlu a podobne. Vývinovo transformačná (spirituálna)tendencia osobnosti tu naráža na tendenciu ega zotrvávať v pôvodnom (pohodlnom,bezpečnom) stave. Boj istoty a neistoty, starého a nového, poznaného a nepoznaného, apodobne, vyvoláva niekedy i veľmi komplikovaný a dramatický vnútorný konflikt, ktorýmôže viesť až k dočasnému abnormálnemu fungovaniu organizmu. Každá táto abnormalitaje tu funkčná a má svoj význam, pretože pomáha človeku postúpiť do vývinovo vyššiehostupňa (pomáha mu transformovať sa), ktorý znamená pre človeka zdravší, rozvinutejší aplnohodnotnejší život. Keď sa človek nachádza v tejto vývinovej fáze, prakticky nemámožnosť cesty späť. Dosiahnutie tejto fázy je výrazom, že duša človeka túži po spirituálnej29 V praxi sa uplatňuje aj kombinovaný biologicko-psychologický alebo psychologicko-biologickýterapeutický prístup. V prvom prípade sa kladie dôtaz na biologickú liečbu a ako podporujúca liečba sasekundárne indikuje psychoterapia (predovšetkým kognitívnobehaviorálna. Tomuto prístupu sa však vytýkato, že pri trvalej aplikácii neuroleptík a elektrošokov je organizmus a psychika jedinca natoľko utlmená azmenená, že účinná, predovšetkým hlbinná psychoterapia (zásadná zmena osobnosti) v podstate nie jemožná. Ďalšie výtky sú orientované podporujúcu kognitívno-beraviorálnu terapiu, ktorá je viacmenej tiežsymptomatická a teda nezasahuje najhlbšie (a najdôležitejšie) príčiny poruchy. Ďalšou výtkou je to, žeosobnosť (pacient, klient) pri tomto prístupe nie je primerane stimulovaný (motivovaný) meniť svojuosobnosť – teda psychické a psychosociálne patologické podmienky, ktoré prvotne vyvolali poruchu, keďžev dôsledku aplikácii drog (antipsychotík) je udržiavaní v umelej (chemickej) relatívnej spokojnosti a apatii50