Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

umožňuje fyzické javy, fyzický svet pretvárať a prispôsobovať si ich svojim potrebáma tým dosahovať pocity psychologického uspokojenia. Oddelené vedomie sa môžesústrediť na riešenie a odhaľovanie rôznych fyzikálnych a prírodných javov, čo vytvárapredpoklady pre rozvoj vedy a techniky. Sawicki však zdôrazňuje, že čoraz výraznejšieuvedomovanie si seba samého prináša aj čoraz väčšie nároky a potreby nášho „ja“ (ega).Tieto sa nám nemusí dariť uspokojovať a to so sebou prináša nespokojnosť, ktorá môžeprerastať do rôznych druhov duševných porúch a trvalý pocit existencionálnej odlúčenostia vnútornej osamelosti. Tento pocit nám vytvára úzkosť, ktorá je neznesiteľnýmpsychickým stavom. Na túto skutočnosť upozorňuje aj Fromm 25 , ktorý poukazuje na to, ženajhlbšou ľudskou potrebou je prekonať pocit existencionálnej odlúčenosti a osamelosti.Vymaniť sa z väzenia vnútornej samoty. Možnosti ako aspoň čiastočne prekonať pocitodlúčenosti a samoty je viacero, no všetky predpokladajú formu dočasného či relatívnetrvalého znovu zjednotenia vedomia. Fromm zdôrazňuje, že absolútny neúspech prisledovaní cieľa prekonať pocit odlúčenosti a samoty privádza človeka k šialenstvu, pretožepanický údes nad úplnou izoláciou je možné prekonať len radikálnym útekom odvonkajšieho sveta. Pocit izolácie zmizne tým, že zmizne vonkajší svet, od ktorého ječlovek vo svojom vedomí izolovaný, odlúčený.Sawicki 26 konštatuje, že malé deti ešte dostatočne nerozlišujú medzi subjektoma objektom, medzi sebou a okolitým svetom. Preto deti svoje tzv. fantázie pokladajú zaskutočnosť, pravdepodobne rovnako ako ľudia z dávnych dôb pokladali mýty zaskutočnosť. Možno však rovnako ako títo dávni, ešte s prírodou spätí ľudia, s eštenerozdvojeným vedomím, tak aj malé deti to čo prežívajú a vnímajú nie je ich fantazijnýmvýtvorom, ale ich schopnosťou vnímať skutočnosť nerozdelene, teda pôvodnú, pravú,zmyslami a mozgom neskreslenú realitu. Deti opisujú javy živými obrazmi a fantazijnýmipredstavami, ktoré majú svoju vlastnú vnútornú logiku a dejovosť. Často zosobňujú javya tvorivo ich pretvárajú. Ich interpretácie alebo opisy javov sú v mnohom podobné mýtom.Zdá sa, že fantazijné a imaginatívne v detskom vnímaní nie je len prejavom nedostatočnevyvinutých kognitívnych funkcií, ale aj alebo možno hlavne dôsledkom neoddelenéhovnímania, či nedostatočne oddeleného vedomia, v ktorom sa svet a javy vnímajú a chápuinak ako v prípade oddeleného bežného vedomia. Zaujímavé je v tomto smere to, že detinezažívajú úzkosť z pocitu odlúčenosti alebo existencionálnej samoty. Dokážu sa prehraťaj celý deň samy a aj tak sú plní nadšenia a zážitkov. Veľmi často sa rozprávajú akokebysamy so sebou. Je dobre možné, že v skutočnosti sú v neustálom kontaktes mimozmyslovou, spirituálnou realitou, v ktorej vnímajú a komunikujú s bytosťami, ktorév nej existujú, teda s tzv.duchovnými bytosťami. Keďže tento ich kontakt je prirodzený, jeteda aj kontinuálny, a preto ani nezažívajú pocit vnútorného osamotenia, oddelenosti a súzväčša plný radosti a elánu. Antropológovia pozorovali takýto spôsob existenciea psychickej pohody aj v pôvodných prírodných spoločenstvách a jogíni ho dosahujúv hlbokých meditačných stavoch.25 Erich Fromm: Umění milovat. Český klub. Praha 2001, s.17.26 Sawicki, S.: Psychologia osobnosti. STU, Bratislava 2003.41