Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

základný problém s mýtami spočíva v tom, že mýty sú rozprávania ľudí, ktoré v dobesvojho vzniku boli pokladané za pravdivé aj v prípade, že išlo o sebenepravdepodobnejšieskutočnosti. Inými slovami povedané mýtus je tvorba ľudí, v ktorej fantázia bolapokladaná za realitu. 22 Pohľad na mýty u jednotlivých autorov sa líši.Mýty vysvetľujú ako:• obrazy, znaky alebo symboly, ktoré vyjadrovali nejaké myšlienky či posolstvá,• alegórie alebo inotaje, ktoré z nejakého dôvodu vymysleli nejakí autori,• euhemeristický výklad, ktorý vysvetľoval mýty odraz historických udalostí,• poetickú tvorbu, vyjadrovanie sa poetickými obrazmi,• náboženstvo, ktoré vyjadruje určité náboženské pravdy a dogmy,• primitívnu vedu, ktorá sa pokúša objasniť a vysvetliť svet,• archetypy kolektívneho nevedomia, ktoré všetci dedíme, a ktoré môžemeobjavovať v snoch,• obradné texty, ktoré sa vykonávali pri rituáloch,• štrukturálne jazykové konštrukty vyjadrujúce symetriu alebo protiklady sveta,• spirituálna realita vyskytujúca sa v rozšírenom (zmenenom) vedomí,• mimozmyslové vnímanie odrážajúce pôvodnú, zmyslami a mozgom neskreslenúrealitu,• prelogické, no nie alogické myslenie ľudí v minulosti a podobne.Sawicki 23 , pri posudzovaní relevantnosti jednotlivých teórií vysvetlenia mýtusov, rozvíjaúvahu, že človek s novodobou psychológiou mýty pokladá za výmysly resp. za nepravdy,nemožné udalosti a to je to podstatné, čo mu bráni ich pochopiť. Pre človeka sú súčasnýmvedomím, v ktorom dominuje odlúčenosť subjektu a objektu, teda rozdeleného vedomiaseba a vonkajšieho sveta je nepochopiteľné a kategoricky neprijateľné pokladať mýty zaskutočnosť. Odlúčenosť subjektu od objektu vo vedomí človeka raz navždy vytvorilopredpoklad chápať a posudzovať javy rozumom. Takáto odlúčenosť však neexistovalavždy. Kamenskij 24 v tejto súvislosti hovorí, že proces formovania osobnosti je postupnýmvývojom od neoddeliteľnosti „já“ a „ne-já“ ku stále zreteľnejšiemu protikladu medzivnútorným a vonkajším svetom, medzi subjektom a objektom, medzi fyzičnoma duševnom, nemateriálneho a materiálneho, čo je generálna línia vývoja ľudskéhovedomia. Postupné prehĺbujúce sa vnímanie seba samého vytvára predpoklad preoddelenie procesov vnímania a prežívania. To vytvára možnosť pozerať sa na javy vovnútri osobnosti či mimo nej z pozície posudzovateľa a hodnotiteľa. Len takto môžemedospieť k poznaniu, že niečo je alebo nie je reálne. Je to vymoženosť oddeleného vedomia.Táto novodobá ľudská vymoženosť má svoje klady aj zápory. Výhodou je to, že nám toaspekty osobnosti. STU, Bratislava 2006.22 M.I.Steblin-Kamenskij: Mýtus a jeho svet. Panorama. Praha 1984, s. 6-7.23 Sawicki, S.: Psychologia osobnosti. STU, Bratislava 2003.24 M.I.Steblin-Kamenskij: Mýtus a jeho svet. Panorama. Praha 1984, s. 115.40