Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

12.07.2015 Views

pomáha prekonávať jednostranné tendencie v našej osobnosti a pomáha nám rozvíjať našemožnosti. Bytostné ja ako jadro nevedomia udržuje kontakt s vedomým ja. Medzi nimidochádza v procese individuácie k uzmiereniu. Prvé uzmierenie nastáva medzi vedomýmja a komplexmi, ktoré tvoria osobné nevedomie. V ďalšom procese sa človekprostredníctvom archetypov dostáva do kontaktu s numinóznom, spirituálnou dimenziouosobnosti. Tu nachádza transpersonálny - transcendentný zmysel života. Uzmierenieprotikladov bytostného ja a vedomého ja sa podľa Junga odohráva výlučne vo vnútripsychiky. R. Doran 17 tieto dve protikladné stránky osobnosti nazýva duchom a hmotou.Ducha a hmotu je možné uzmieriť psychikou, ktorá je zložená z jedného i druhého.Predpokladom takéhoto uzmierenia je živá intrapsychická komunikácia, ktorá nie jemožné bez symbolov. Erich Fromm 18 o duševnej resp. duchovnej komunikácii hovorí, že:„Poznať seba v tejto novej dimenzii, tretej dimenzii nevedomého života, znamená byťslobodný a prebudiť sa. Je známe, že väčšina z nás napoly spí, zatiaľ čo veria, že bdejú.V skutočnosti sme bdelí len natoľko, aby sme splnili úlohy nevyhnutné pre život. Avšakpre úlohu byť sám sebou, úlohu, ktorá prekračuje animálnu funkciu, pociťovania sebasamého, pre úlohu, ktorá prekračuje obyčajné prevádzanie – byť strojom na kŕmeniea lásku, potrebujeme iný vhľad než ten, ktorý stačí v polobdelom stave.“Nebyť v polobdelom stave alebo dokonca v stave spánku ako o tom hovorí Fromm,znamená opätovne nadviazať kontakt so skrytými aspektmi svojho Ja ako aj s aspektmikolektívne nevedomého – transcendentného sveta. Jung k tomuto cieľu odporúčaobnovenie posvätných rituálov, mýtusov a symbolickej komunikácii. Východnépsychologické a filozofické systému odporúčajú rôzne iné psychospirituálne postupy akosú napríklad joga alebo meditácia. Meditácia je známa aj v západnej kultúre, aj keď užzabudnutá. Cieľom meditácie je zbaviť sa myšlienok a navodiť sa na duchovnú dimenziuvedomia. Meditáciou je možné liečiť, rozvíjať a obnoviť dušu preto, lebo veľaneurotických prejavov sú dôsledkom neustáleho myslenia a sústredenie sa na nejakýproblém. Človek sa napríklad obáva skúšky. Keď bude priveľmi sústrediť pozornosť namožný neúspech zo skúšky, táto predstava ho môže celého psychicky ochromiť. Vdôsledku emočného napätia, ktoré pri tom vzniká, človek nedokáže podať výkon akého bybol inak schopný. Meditácia umožňuje človeku prestať sa sústrediť na skúšku a týmdosiahnuť vnútorný pokoj, stav, kedy je človek schopný dosahovať optimálny výkon.Hlboký stav sústredenia, ktorým meditácia je, zároveň umožňuje aby do vedomia človekaprenikli obsahy z nevedomia, teda z bytostného stredu Ja. Človek tak môže zistiť čo jejadrom jeho problému, odhaliť mentálne prekážky, ktoré zostali ukryté v jeho nevedomía navodení vnútorný pokoj mu zároveň umožňuje získať nadhľad a vhľad do jeho životaa problémoch. Meditácia sa dá realizovať rôznymi spôsobmi: sústredením sa na duchovnúsilu, na Boha, opakovaním meditačných slov, jogínskými telesnými cvikmi a inak. Vprocese meditácie nastáva abstrahovanie bežného ja a rozšírenie (zmenu) vedomia, čoumožňuje sústredenie sa na psychicky „hlbšie“ sily a na rozšírené (zmenené) duchovné17 Doran, R. M.: What Is Systematic Theology? University of Toronto Press, 2005.18 Fromm, E.: Mýtus, sen a rituál. Aurora, Praha 1999.38

sily a komunikáciu s nimi. Maslow 19 zdôrazňuje, že po získaní vnútorného pokojaa vhľadu je potrebné porozumieť svojej životnej situácii a problémom a prijať v osobnomživote takú zmenu, ktorá posilní nový náhľad a porozumenie a ukotví ho v zmenenomsprávaní a postojoch. I v procese meditácie je často potrebné pracovať so symbolmi,symbolickými obrazmi, a preto i v tomto smere je potrebný istý mentálny výkona špecifické emočné prežívanieOsobnosť a mýtusRovnako ako rituál je „živým“ spôsobom prežívania spirituálnej dimenzie bytia, túistú funkciu plní aj mýtus. Jung 20 zdôrazňuje, že k rituálom a mýtusom nemožnopristupovať racionálne, so snahou racionálneho porozumenia a interpretácie. Mýtus ježitím inej reality, ktorú by sme mohli nazvať spirituálnou realitou, alebo mimozmyslovourealitou. Takéto žitie mýtusu, ktorý sa ľudskému ráciu môže zdať ako neskutočný alebonezmyselný má svoj hlboký význam práve v spirituálnej realite, ktorú človek žije súčasnes bežnou realitou. Ego človeka, jeho rácio a bežné vedomie sa sústreďuje bežnú fyzikálnurealitu, ktorú primeraným spôsobom žije. Bytostné ja človeka, jeho duša sa naopaksústreďuje na nevedomie a spirituálnu realitu, ktorú rovnako primerane potrebuje prežívať.Mýtus je jeden z prostriedkov, ktorý umožňuje človeku túto „inú“ realitu prežívať a týmnapĺňať potreby, ktoré z nej plynú a zároveň vedome ovplyvňovať obsahy, ktoré sa v nejprejavujú.Sawicki 21 konštatuje, že pri bežnom vnímaní, bežnom vedomí sa realita, ktorú vnímameskresľuje a to našimi zmyslovými orgánmi a jednak činnosťou mozgu. Z toho dôvodunemáme v bežnom vedomí kontakt s priamou skutočnosťou a psychickými silami,energiami, ktoré v tejto realite pôsobia. Kontakt máme len s realitou, ktorú si viac menejsamy vytvárame. Aby sme tento deficit zmenili, musíme sa dostať, ako hovorí S. Grog, zahranice nášho mozgu, teda za hranice nášho zmyslového, bežného vnímania. Rituály,meditácie alebo mýtusy sú prostriedkami takéhoto kontaktu. Vo všetkých menovanýchprípadoch dochádza špecifickým pôsobením k rozšíreniu vedomia, teda jeho zmene, čoumožňuje dočasne vyradiť z činnosti našu bežnú mozgovú činnosť a bežnúfunkciu zmyslových orgánov. Toto dočasné vyradeniu umožňuje človeka byť vo vedomomkontakte s neskreslenou, pôvodnou, pravou skutočnosťou, ktorú môžeme nazvať ajspirituálnou skutočnosťou a v tejto inej realite nanovo (mimoriadne) vnímať, chápať aovplyvňovať to, čo na nás pôsobí a zosúladiť sa s tým, teda prestať byť s týmv nevedomom konflikte.Na základe uvedeného môžeme skonštatovať, že mýty v týchto zmenených stavochvedomia môžeme pokladať za pravdivé, i keď skutočné v inej realite, rovnocennej k bežnejfyzikálnej (newtonovsky-mechanistickej) realite. Kamenskij hovorí, že náš súčasný19 Maslow, A.H: The Farther Reasches of Human Nature. New York 1971.20 Jung, C.G.: Duše moderního člověka. Atlantis, Brno 1994.21 Sawicki, S.: Psychospirituálna transformácia osobnosti In.: Sawicki,S.(ed.) Psychologicko-spirituálnea filozoficko-edukačné39

sily a komunikáciu s nimi. Maslow 19 zdôrazňuje, že po získaní vnútorného pokojaa vhľadu je potrebné porozumieť svojej životnej situácii a problémom a prijať v osobnomživote takú zmenu, ktorá posilní nový náhľad a porozumenie a ukotví ho v zmenenomsprávaní a postojoch. I v procese meditácie je často potrebné pracovať so symbolmi,symbolickými obrazmi, a preto i v tomto smere je potrebný istý mentálny výkona špecifické emočné prežívanieOsobnosť a mýtusRovnako ako rituál je „živým“ spôsobom prežívania spirituálnej dimenzie bytia, túistú funkciu plní aj mýtus. Jung 20 zdôrazňuje, že k rituálom a mýtusom nemožnopristupovať racionálne, so snahou racionálneho porozumenia a interpretácie. Mýtus ježitím inej reality, ktorú by sme mohli nazvať spirituálnou realitou, alebo mimozmyslovourealitou. Takéto žitie mýtusu, ktorý sa ľudskému ráciu môže zdať ako neskutočný alebonezmyselný má svoj hlboký význam práve v spirituálnej realite, ktorú človek žije súčasnes bežnou realitou. Ego človeka, jeho rácio a bežné vedomie sa sústreďuje bežnú fyzikálnurealitu, ktorú primeraným spôsobom žije. Bytostné ja človeka, jeho duša sa naopaksústreďuje na nevedomie a spirituálnu realitu, ktorú rovnako primerane potrebuje prežívať.Mýtus je jeden z prostriedkov, ktorý umožňuje človeku túto „inú“ realitu prežívať a týmnapĺňať potreby, ktoré z nej plynú a zároveň vedome ovplyvňovať obsahy, ktoré sa v nejprejavujú.Sawicki 21 konštatuje, že pri bežnom vnímaní, bežnom vedomí sa realita, ktorú vnímameskresľuje a to našimi zmyslovými orgánmi a jednak činnosťou mozgu. Z toho dôvodunemáme v bežnom vedomí kontakt s priamou skutočnosťou a psychickými silami,energiami, ktoré v tejto realite pôsobia. Kontakt máme len s realitou, ktorú si viac menejsamy vytvárame. Aby sme tento deficit zmenili, musíme sa dostať, ako hovorí S. Grog, zahranice nášho mozgu, teda za hranice nášho zmyslového, bežného vnímania. Rituály,meditácie alebo mýtusy sú prostriedkami takéhoto kontaktu. Vo všetkých menovanýchprípadoch dochádza špecifickým pôsobením k rozšíreniu vedomia, teda jeho zmene, čoumožňuje dočasne vyradiť z činnosti našu bežnú mozgovú činnosť a bežnúfunkciu zmyslových orgánov. Toto dočasné vyradeniu umožňuje človeka byť vo vedomomkontakte s neskreslenou, pôvodnou, pravou skutočnosťou, ktorú môžeme nazvať ajspirituálnou skutočnosťou a v tejto inej realite nanovo (mimoriadne) vnímať, chápať aovplyvňovať to, čo na nás pôsobí a zosúladiť sa s tým, teda prestať byť s týmv nevedomom konflikte.Na základe uvedeného môžeme skonštatovať, že mýty v týchto zmenených stavochvedomia môžeme pokladať za pravdivé, i keď skutočné v inej realite, rovnocennej k bežnejfyzikálnej (newtonovsky-mechanistickej) realite. Kamenskij hovorí, že náš súčasný19 Maslow, A.H: The Farther Reasches of Human Nature. New York 1971.20 Jung, C.G.: Duše moderního člověka. Atlantis, Brno 1994.21 Sawicki, S.: Psychospirituálna transformácia osobnosti In.: Sawicki,S.(ed.) Psychologicko-spirituálnea filozoficko-edukačné39

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!