Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP
Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP
pomáha prekonávať jednostranné tendencie v našej osobnosti a pomáha nám rozvíjať našemožnosti. Bytostné ja ako jadro nevedomia udržuje kontakt s vedomým ja. Medzi nimidochádza v procese individuácie k uzmiereniu. Prvé uzmierenie nastáva medzi vedomýmja a komplexmi, ktoré tvoria osobné nevedomie. V ďalšom procese sa človekprostredníctvom archetypov dostáva do kontaktu s numinóznom, spirituálnou dimenziouosobnosti. Tu nachádza transpersonálny - transcendentný zmysel života. Uzmierenieprotikladov bytostného ja a vedomého ja sa podľa Junga odohráva výlučne vo vnútripsychiky. R. Doran 17 tieto dve protikladné stránky osobnosti nazýva duchom a hmotou.Ducha a hmotu je možné uzmieriť psychikou, ktorá je zložená z jedného i druhého.Predpokladom takéhoto uzmierenia je živá intrapsychická komunikácia, ktorá nie jemožné bez symbolov. Erich Fromm 18 o duševnej resp. duchovnej komunikácii hovorí, že:„Poznať seba v tejto novej dimenzii, tretej dimenzii nevedomého života, znamená byťslobodný a prebudiť sa. Je známe, že väčšina z nás napoly spí, zatiaľ čo veria, že bdejú.V skutočnosti sme bdelí len natoľko, aby sme splnili úlohy nevyhnutné pre život. Avšakpre úlohu byť sám sebou, úlohu, ktorá prekračuje animálnu funkciu, pociťovania sebasamého, pre úlohu, ktorá prekračuje obyčajné prevádzanie – byť strojom na kŕmeniea lásku, potrebujeme iný vhľad než ten, ktorý stačí v polobdelom stave.“Nebyť v polobdelom stave alebo dokonca v stave spánku ako o tom hovorí Fromm,znamená opätovne nadviazať kontakt so skrytými aspektmi svojho Ja ako aj s aspektmikolektívne nevedomého – transcendentného sveta. Jung k tomuto cieľu odporúčaobnovenie posvätných rituálov, mýtusov a symbolickej komunikácii. Východnépsychologické a filozofické systému odporúčajú rôzne iné psychospirituálne postupy akosú napríklad joga alebo meditácia. Meditácia je známa aj v západnej kultúre, aj keď užzabudnutá. Cieľom meditácie je zbaviť sa myšlienok a navodiť sa na duchovnú dimenziuvedomia. Meditáciou je možné liečiť, rozvíjať a obnoviť dušu preto, lebo veľaneurotických prejavov sú dôsledkom neustáleho myslenia a sústredenie sa na nejakýproblém. Človek sa napríklad obáva skúšky. Keď bude priveľmi sústrediť pozornosť namožný neúspech zo skúšky, táto predstava ho môže celého psychicky ochromiť. Vdôsledku emočného napätia, ktoré pri tom vzniká, človek nedokáže podať výkon akého bybol inak schopný. Meditácia umožňuje človeku prestať sa sústrediť na skúšku a týmdosiahnuť vnútorný pokoj, stav, kedy je človek schopný dosahovať optimálny výkon.Hlboký stav sústredenia, ktorým meditácia je, zároveň umožňuje aby do vedomia človekaprenikli obsahy z nevedomia, teda z bytostného stredu Ja. Človek tak môže zistiť čo jejadrom jeho problému, odhaliť mentálne prekážky, ktoré zostali ukryté v jeho nevedomía navodení vnútorný pokoj mu zároveň umožňuje získať nadhľad a vhľad do jeho životaa problémoch. Meditácia sa dá realizovať rôznymi spôsobmi: sústredením sa na duchovnúsilu, na Boha, opakovaním meditačných slov, jogínskými telesnými cvikmi a inak. Vprocese meditácie nastáva abstrahovanie bežného ja a rozšírenie (zmenu) vedomia, čoumožňuje sústredenie sa na psychicky „hlbšie“ sily a na rozšírené (zmenené) duchovné17 Doran, R. M.: What Is Systematic Theology? University of Toronto Press, 2005.18 Fromm, E.: Mýtus, sen a rituál. Aurora, Praha 1999.38
sily a komunikáciu s nimi. Maslow 19 zdôrazňuje, že po získaní vnútorného pokojaa vhľadu je potrebné porozumieť svojej životnej situácii a problémom a prijať v osobnomživote takú zmenu, ktorá posilní nový náhľad a porozumenie a ukotví ho v zmenenomsprávaní a postojoch. I v procese meditácie je často potrebné pracovať so symbolmi,symbolickými obrazmi, a preto i v tomto smere je potrebný istý mentálny výkona špecifické emočné prežívanieOsobnosť a mýtusRovnako ako rituál je „živým“ spôsobom prežívania spirituálnej dimenzie bytia, túistú funkciu plní aj mýtus. Jung 20 zdôrazňuje, že k rituálom a mýtusom nemožnopristupovať racionálne, so snahou racionálneho porozumenia a interpretácie. Mýtus ježitím inej reality, ktorú by sme mohli nazvať spirituálnou realitou, alebo mimozmyslovourealitou. Takéto žitie mýtusu, ktorý sa ľudskému ráciu môže zdať ako neskutočný alebonezmyselný má svoj hlboký význam práve v spirituálnej realite, ktorú človek žije súčasnes bežnou realitou. Ego človeka, jeho rácio a bežné vedomie sa sústreďuje bežnú fyzikálnurealitu, ktorú primeraným spôsobom žije. Bytostné ja človeka, jeho duša sa naopaksústreďuje na nevedomie a spirituálnu realitu, ktorú rovnako primerane potrebuje prežívať.Mýtus je jeden z prostriedkov, ktorý umožňuje človeku túto „inú“ realitu prežívať a týmnapĺňať potreby, ktoré z nej plynú a zároveň vedome ovplyvňovať obsahy, ktoré sa v nejprejavujú.Sawicki 21 konštatuje, že pri bežnom vnímaní, bežnom vedomí sa realita, ktorú vnímameskresľuje a to našimi zmyslovými orgánmi a jednak činnosťou mozgu. Z toho dôvodunemáme v bežnom vedomí kontakt s priamou skutočnosťou a psychickými silami,energiami, ktoré v tejto realite pôsobia. Kontakt máme len s realitou, ktorú si viac menejsamy vytvárame. Aby sme tento deficit zmenili, musíme sa dostať, ako hovorí S. Grog, zahranice nášho mozgu, teda za hranice nášho zmyslového, bežného vnímania. Rituály,meditácie alebo mýtusy sú prostriedkami takéhoto kontaktu. Vo všetkých menovanýchprípadoch dochádza špecifickým pôsobením k rozšíreniu vedomia, teda jeho zmene, čoumožňuje dočasne vyradiť z činnosti našu bežnú mozgovú činnosť a bežnúfunkciu zmyslových orgánov. Toto dočasné vyradeniu umožňuje človeka byť vo vedomomkontakte s neskreslenou, pôvodnou, pravou skutočnosťou, ktorú môžeme nazvať ajspirituálnou skutočnosťou a v tejto inej realite nanovo (mimoriadne) vnímať, chápať aovplyvňovať to, čo na nás pôsobí a zosúladiť sa s tým, teda prestať byť s týmv nevedomom konflikte.Na základe uvedeného môžeme skonštatovať, že mýty v týchto zmenených stavochvedomia môžeme pokladať za pravdivé, i keď skutočné v inej realite, rovnocennej k bežnejfyzikálnej (newtonovsky-mechanistickej) realite. Kamenskij hovorí, že náš súčasný19 Maslow, A.H: The Farther Reasches of Human Nature. New York 1971.20 Jung, C.G.: Duše moderního člověka. Atlantis, Brno 1994.21 Sawicki, S.: Psychospirituálna transformácia osobnosti In.: Sawicki,S.(ed.) Psychologicko-spirituálnea filozoficko-edukačné39
- Page 1 and 2: Předmět: áročné životní situ
- Page 3 and 4: 1. Rozvoj osobnosti. Schopnosti. Ra
- Page 5 and 6: Súčasné psychologické poznanie
- Page 7 and 8: v medziľudských vzťahoch, v komu
- Page 9 and 10: Duchovnú inteligenciu D. Zohar a I
- Page 11 and 12: g, intrapersonálnu - schopnosť po
- Page 13 and 14: Piagetova teória úrovní intelekt
- Page 15 and 16: 2. Psychologie zdraví. Spokojenost
- Page 17 and 18: 1. Zdôrazňovanie prekážky - zam
- Page 19 and 20: Vo väčšine prípadov nie je dosi
- Page 21 and 22: Dostatok získaných ocenení od in
- Page 23 and 24: ol neustále prítomný v našom pr
- Page 25 and 26: Maslow odporúčal byť otvorený k
- Page 27 and 28: vždy zaujímavé, tajuplné, aktí
- Page 29 and 30: Láska je často spájaná zo zamil
- Page 31 and 32: zblíženie aj na úrovni erotickej
- Page 33 and 34: 3. Poznávání sebe sama. Poznáva
- Page 35 and 36: ovnako ako ich zmysluplnosť a zlo
- Page 37: Rovnako stráca schopnosť „uctie
- Page 41: umožňuje fyzické javy, fyzický
- Page 44 and 45: nevyhnutnosti komunikácie ega a du
- Page 46 and 47: Vtedy, keď to zistíme a naplníme
- Page 48 and 49: poznávania. Hypotézy vychádzajú
- Page 50 and 51: Psychologický prístup si uvedomuj
- Page 52 and 53: Každá zmena v duši človeka sa m
- Page 54 and 55: medicíny, psychiatrie a psychológ
- Page 56 and 57: Psychospirituálny prístup k osobn
- Page 58 and 59: životnou premenou. Depresia potom
- Page 60 and 61: charakterizovaná poúčaním, str
- Page 63 and 64: môže prejavovať v jeho správan
- Page 65 and 66: Životné pozície v transakčnej a
- Page 67 and 68: Postup práce terapeuta v transakč
- Page 69 and 70: Ak sa venujeme činnosti, na ktorú
- Page 71 and 72: Súčasťou a predpokladom úspechu
- Page 73 and 74: Atraktivitu chápeme ako príťažl
- Page 75 and 76: Erich Fromm (2000) charakterizuje n
- Page 77 and 78: pomôže premeniť narcizmus v skut
- Page 79 and 80: 4. Štvrtá pravda: Žiadna osoba (
- Page 81 and 82: Partnerský vzťah, v ktorom sa pre
- Page 83 and 84: doménou duše“. Sex nás smeruje
- Page 85 and 86: zrenie osobnosti ale aj deštruktí
- Page 87 and 88: Jednou z deformovaných predstáv s
sily a komunikáciu s nimi. Maslow 19 zdôrazňuje, že po získaní vnútorného pokojaa vhľadu je potrebné porozumieť svojej životnej situácii a problémom a prijať v osobnomživote takú zmenu, ktorá posilní nový náhľad a porozumenie a ukotví ho v zmenenomsprávaní a postojoch. I v procese meditácie je často potrebné pracovať so symbolmi,symbolickými obrazmi, a preto i v tomto smere je potrebný istý mentálny výkona špecifické emočné prežívanieOsobnosť a mýtusRovnako ako rituál je „živým“ spôsobom prežívania spirituálnej dimenzie bytia, túistú funkciu plní aj mýtus. Jung 20 zdôrazňuje, že k rituálom a mýtusom nemožnopristupovať racionálne, so snahou racionálneho porozumenia a interpretácie. Mýtus ježitím inej reality, ktorú by sme mohli nazvať spirituálnou realitou, alebo mimozmyslovourealitou. Takéto žitie mýtusu, ktorý sa ľudskému ráciu môže zdať ako neskutočný alebonezmyselný má svoj hlboký význam práve v spirituálnej realite, ktorú človek žije súčasnes bežnou realitou. Ego človeka, jeho rácio a bežné vedomie sa sústreďuje bežnú fyzikálnurealitu, ktorú primeraným spôsobom žije. Bytostné ja človeka, jeho duša sa naopaksústreďuje na nevedomie a spirituálnu realitu, ktorú rovnako primerane potrebuje prežívať.Mýtus je jeden z prostriedkov, ktorý umožňuje človeku túto „inú“ realitu prežívať a týmnapĺňať potreby, ktoré z nej plynú a zároveň vedome ovplyvňovať obsahy, ktoré sa v nejprejavujú.Sawicki 21 konštatuje, že pri bežnom vnímaní, bežnom vedomí sa realita, ktorú vnímameskresľuje a to našimi zmyslovými orgánmi a jednak činnosťou mozgu. Z toho dôvodunemáme v bežnom vedomí kontakt s priamou skutočnosťou a psychickými silami,energiami, ktoré v tejto realite pôsobia. Kontakt máme len s realitou, ktorú si viac menejsamy vytvárame. Aby sme tento deficit zmenili, musíme sa dostať, ako hovorí S. Grog, zahranice nášho mozgu, teda za hranice nášho zmyslového, bežného vnímania. Rituály,meditácie alebo mýtusy sú prostriedkami takéhoto kontaktu. Vo všetkých menovanýchprípadoch dochádza špecifickým pôsobením k rozšíreniu vedomia, teda jeho zmene, čoumožňuje dočasne vyradiť z činnosti našu bežnú mozgovú činnosť a bežnúfunkciu zmyslových orgánov. Toto dočasné vyradeniu umožňuje človeka byť vo vedomomkontakte s neskreslenou, pôvodnou, pravou skutočnosťou, ktorú môžeme nazvať ajspirituálnou skutočnosťou a v tejto inej realite nanovo (mimoriadne) vnímať, chápať aovplyvňovať to, čo na nás pôsobí a zosúladiť sa s tým, teda prestať byť s týmv nevedomom konflikte.Na základe uvedeného môžeme skonštatovať, že mýty v týchto zmenených stavochvedomia môžeme pokladať za pravdivé, i keď skutočné v inej realite, rovnocennej k bežnejfyzikálnej (newtonovsky-mechanistickej) realite. Kamenskij hovorí, že náš súčasný19 Maslow, A.H: The Farther Reasches of Human Nature. New York 1971.20 Jung, C.G.: Duše moderního člověka. Atlantis, Brno 1994.21 Sawicki, S.: Psychospirituálna transformácia osobnosti In.: Sawicki,S.(ed.) Psychologicko-spirituálnea filozoficko-edukačné39