Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

Rovnako stráca schopnosť „uctievať“, teda praktizovať rituály. Neuman poukazuje na to,že schopnosť „uctievania“ ako možnosti sprostredkovania spirituálneho zážitku, bytiastratila aj cirkev, a preto ich náboženské rituály stratili skutočný, živý duchovný význam.Veriaci žijú skôr v ilúzii, že sa spájajú s numinóznym svetom, a teda, že vedú náboženskýživot. V skutočnosti sa pri cirkevných obradoch – rituáloch sa veriaci duchovne (tedapsychospirituálne) nepremieňajú, ale zostávajú na racionálnej úrovni, v racionálnomvedomí. Keďže sa nespojili so spirituálnym vedomím, spirituálnou realitou (náboženskypovedané s Bohom), nemôžu mať ani mystický zážitok a teda nenastala u nich aniduchovná transformácia osobnosti. Sawicki konštatuje, že duchovná - psychospirituálnatransformácia osobnosti má výrazne sebarozvíjajúci a sebaozdravný účinok.Nerealizované skupinové spirituálne rituály a živé duchovné obrady sa u človeka potomprejavujú v náhradnej, často psychopatologickej nevedomej podobe a to napríklad akoobsedantno-kompulzívna porucha, psychická závislosť, mánia a podobne. Sawicki 15hovorí, že tieto moderné poruchy môžu mať pritom nerealizovaný pôvodný rituálnypotenciál a význam, rovnako ako náboženské rituály alebo rituály prírodných kmeňov. Ichbytostné Ja, spiritualita „ožila“ a čiastočne sa takto sprístupnila vedomiu človeka, čím sazačal jeho proces spájania sa s celkom a numinóznom. Keďže väčšia časť vedomia danéhočloveka však zostáva pod vplyvom rácia, proti prenikaniu iracionálna sa bráni, pokúša saho i naďalej udržať v oblasti nevedomia. Medzi ráciom a iráciom vzniká konflikt au človeka tak vznikajú nepríjemné a komplikované psychické stavy. Jedinec tak nevie čosa s ním robí a tým trpí. Význam rituáloch totiž pre neho zostal skrytý v nevedomí.Symbolický svet duše je v spirituálnom ponímaní procesom duchovnej transformácieosobnosti. Sawicki konštatuje, že psychospirituálna transformácia osobnosti jevyvrcholením jeho psychického a predovšetkým duchovného dozrievania a je zásadnýmznakom kvalitatívnej premeny osobnosti a dosiahnutia vrcholného štádia osobnostnéhovývinu jednotlivca. V tomto smere je psychospirituálna transformácia vyvrcholenímduševného života človeka.Bytostné jaSymbolický svet duše a psychospirituálna transformácia osobnosti sa odohráva na úrovni,ktorú Jung 16 definuje ako bytostné ja, ako centrálny a najhlbší bod nevedomia. Bytostné javníma ako vnútorný obraz Boha a náboženský symbol psychiky. Vzhľadom k tomu, že jestredom autonómnej psychiky – nevedomia, vždy zostane mimo pochopenia a poznaniarozumu – ega. Uchopiteľné môže byť len prostredníctvom obrazov, symbolov. Jungzdôrazňuje, že vyjadruje jednotiaci princíp protikladov duše. Je prvotným symbolomindividuácie – procesu získavania väčšej osobnej celistvosti pomocou postupnéhozbližovania protikladov duše. Bytostné ja vystupuje ako jednotiaci princíp, ktorý nám15 Sawicki, S.: Sawicki, S.: Psychospirituálna kríza osobnosti In.: Sawicki,S.(ed.) Psychologicko-spirituálnea filozoficko-edukačné aspekty osobnosti. STU, Bratislava 2006.16 Jung, C.G.: Symbols of Transformation. New York 1956.37