Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

úrovni je pre človeka obtiažne do týchto svojich psychických ťažkostí a dysfukciízasiahnuť a pochopiť ich, a preto sa čoraz viac spolieha na lieky, ktoré majú utlmiťprežívanie jeho psychických a psychospirituálnych bolestí. Ich biologicko-chemickéutlmenie síce prináša úľavu, ale nerieši problém a človek sa tak ocitá v začarovanomkruhu, z ktorého nevie nájsť východisko a kvalita jeho života zásadným spôsobom klesá,degraduje.T. Moore upozorňuje, že zanedbávaním potrieb duše vytvára v človeku na jednej straneneustálu nespokojnosť, duševnú, ale aj fyzickú nerovnováhu, duchovnú pustatinu,prežívanú ako stratu zmyslu života a podobne a na druhej strane nerozvíja tie možnostia schopnosti človeka, ktoré život poskytuje. Jung 6 zistil, že duševné krízy v dospelostičasto súvisia z ťaživého pocitu nezmyselnosti, čo zase súvisí so vzďaľovaním sa odnevedomia. Skúmaním nevedomia sa viac približujeme k svojmu bytostnému Ja ako pravejpodstate duše osobnosti a zároveň sa približujeme aj mimoosobným a teda večnýmtranspersonálnym a transcendentným aspektom života, prírody a vesmíru.Symboly a ich významJung 7 charakterizuje symboly ako podstatu a obraz psychickej energie. Symbol a spôsobjeho fungovania nie je len racionálna záležitosť. Zatiaľ čo sa symbol obracia na naševedomie, poukazuje za toto vedomie, do temnoty, ktorá by bola bez symbolu úplnenepreniknuteľná. Symbol je teda prostredníkom medzi vedomím a nevedomím, známyma neznámym, racionálnym a iracionálnym, rozumovým a citovým, konkrétnyma abstraktným. Jung si pod iracionálnom implikoval aj duchovný, spirituálny svet, ktorý sanám môže transplantovať v rôznych podobách a úrovniach. Symbol vždy patrí do obochz uvedených oblastí zároveň. Vďaka tomu môže sprostredkovať, spájať, sústreďovať dveoblasti reality do jednej a vystupovať ako udalosť zjavenia a integrácie. Symbol tiež spájaindividuálne s kolektívnym, keď nevedomie je individuálne i kolektívne. Symbol mázvláštnu, špecifickú a jedinečnú štruktúru a funkčnosť. Nemôžeme ho obsiahnuť, pochopiťa nemôže riadne fungovať, pokiaľ ho nie sme schopný prijať ako označenie pre niečo, čoje iba tušené, a nie ešte úplne vedomé. Symboly nie sú produktmi rozumu a slobodnejvôle, ale procesov psychického vývinu, ktoré sa v symboloch spontánne prejavujú. Tentovývin nie je len individuálny, ale tiež kolektívny, kde je absorbovaný vývin ľudstva v celejjeho histórii a na rôznych úrovniach bytia. Jung zdôrazňuje, že pokiaľ rácio nemôžesymbol vytvoriť, potom ani nemôže do symbolu preniknúť. A keďže symbol vyjadruječiastočne neznámu a nepoznateľnú skutočnosť, nie je možné symboly interpretovať dopojmov a vniesť do nich jasno: ak by sa symbol rozdelil a rozložil na časti, stratil byschopnosť plniť svoju integrujúcu, zjavujúcu a sprostredkujúcu funkciu. Nejednoznačnosťsymbolov nemôžeme odstrániť bez toho, aby sme pritom symbol nepoškodili. Musíme sazmieriť s tým a prijať, že nepresnosť a významová nejasnosť symbolov je pre nich typická6 Jung, C.G.: Psychological Types, or the Psychology of Individuation. London 1964.7 Jung, C.G.: Psychology and Religion: West and East. New York 1958.34