a otvorenosť základ zdravého a napĺňajúceho sexuálneho života. Väčšina problémov voblasti sexuality je tvorená našou uzavretosťou, nekomunikáciou o našich potrebách,túžbach a pocitoch z oblasti sexu. Ak sme schopní partnerovi otvorene hovoriť o svojichpocitoch a potrebách z oblasti sexu, náš sexuálny život je potom ďaleko spokojnejší abezproblémovejší. Navyše sa tým prehlbuje náš citový vzťah a naša spokojnosť sa prejavíaj v ostatných oblastiach nášho života.Mnoho ľudí nedokáže otvorene hovoriť o svojich sexuálnych potrebách a pocitoch.Potláča a skrýva ich, čo im spôsobuje mnoho sexuálnych problémov a sexuálnychdysfunkcií (zlyhávaní, porúch). Sexualita a sexuálny pud sú prirodzenou súčasťou apotrebou každého človeka, tak ako potreba jesť a piť. Tak ako sme jedineční,individualitami vo všetkých sférach osobného života, tak sme jedineční aj v sexualite. Jepreto prirodzené, že budeme sexuálne prežívať a cítiť odlišne od iných ľudí. Aby sme simohli s partnerom sexuálne porozumieť musíme o svojich sexuálnych potrebách, prežívanía pocitoch otvorene komunikovať. Mali by sme byť vnímaví, citliví a tolerantní kodlišnostiam nášho partnera a uvedomovať si, že naše rozdielne sexuálne prežívanie,cítenie je prirodzené a teda nie je nijakou zvláštnosťou a poruchou. Dôležité je siuvedomiť, že náš partner nemôže vedieť o našich pocitoch a potrebách v oblasti sexuality,ak mu o nich nepovieme. V sexualite by sme mali prežívať rovnakú slobodu, ako aj vostatných oblastiach nášho života a osobnosti. V sexe nie je nič dobré alebo zlé, vhodnéalebo nevhodné, pretože vždy ide o jedinečný a osobitý prejav našej osobnosti. Ak sanezbavíme predsudkov, fám, falošnosti, neúprimnosti a strachu zo sexu, tak zostaneme vsexuálnom zajatí, ako otroci seba samého. Je známe, že ten kto pokladá sex za niečonečisté alebo hriešne, kto potláča svoje prirodzené sexuálne potreby prežíva tzv., sexuálnuneurózu. Prejavuje sa rôzne. Sex je našou prirodzenou potrebou, ktorú je nevyhnutnérealizovať, uspokojovať, ak to nerobíme, venujeme príliš veľa síl k tomu, aby sme svojusexuálnu potrebu buď potláčali alebo sublimovali (sexuálnu energiu prenášame do inýchoblastí: intelektuálnej , fyzickej, umeleckej a inej aktivity) a nezostáva nám energiavenovať sa niečomu inému. Sex v takom prípade zostáva v zajatí našej mysle a my sa nímmusíme neustále zaoberať: hľadáme ospravedlnenia a argumenty na podporu našejsexuálnej absencie, bojujeme proti sexualite a podobne.Náš organizmus sa správa tak isto, ako keď nemáme uspokojenú nejakú inú základnúpotrebu. Ak sme hladní nie sme schopní myslieť na nič iné ako na jedlo. Jedlo tvorí vtedyvšetko dôležité na čo sa sústreďujeme. Ak sa však dosýta najeme, prestávame sa o jedlozaujímať, už nie je pre nás preferenčne dôležité a môžeme sa zaoberať vyššími potrebami.Tak je to aj so sexom. Ak nemáme uspokojenú našu sexuálnu potrebu, nie sme schopní nadlhšiu dobu sa na nič dôležitejšie sústrediť a naša sexuálna potreba sa v rôznych, častoskrytých podobách neustále vracia do našej mysle a konania. V niektorých prípadoch,hlavne počas dlhodobého potláčania sexuálnej potreby, môžu nastať rôzne poruchyintegrity osobnosti a môžu byť narušené aj naše vzťahy s inými ľuďmi.Ak si však svoju sexuálnu potrebu prirodzene, v takej miere ako to pociťujeme apotrebujeme, pravidelne uspokojujeme, sex prestáva byť pre nás dôležitý a my sa môžemeplnohodnotne a nerušene venovať aj iných hodnotám a vyšším potrebám.32
3. Poznávání sebe sama. Poznávaní jiných. Psychologiemoudrosti.Osobnosť a duša sú jednotný psychobiologický a psychospirituálny systém, ktorý tvoríharmonickú súhru. Rovnako ako všetky fyzické orgány a funkcie sú navzájom prepojené adeterminované, presne tak je to aj s prepojením fyzických a psychických funkcií a natreťodimenzionálnej úrovni aj s duchovnými – spirituálnymi funkciami osobnosti. Celýsystém vytvára nielen dokonalú súhru – homeostázu, ale sofistikovaný systém vzájomnejkomunikácie.T. Moore 2 konštatuje, že duša komunikuje s telom, telo s dušou a obe navzájomkomunikujú s duchom, vedomím a nevedomím osobnosti, alebo duševným a duchovnýmaspektom osobnosti. Táto komunikácia prebieha prostredníctvom symbolického jazyka,a preto je nesmierne dôležité identifikovať, analyzovať a správne interpretovať tútosymboliku, symbolický jazyk. Jung 3 hovorí, že človek ako živý systém je v istej,metafyzickej rovine „spojený“ s ostatným živým svetom, s ktorým tvorí jeden celok. Tútoúroveň nazval osobným a kolektívnym nevedomím. Prostredníctvom osobného nevedomiasa môže človek spájať so zážitkami a skúsenosťami, ktoré nezostali zachytené v jehopamäti, alebo sa ich v dôsledku neakceptácie či frustrácie vytesnil, prípadne, ktoré saodohrali za hranicami jeho možností vnímať tieto skúsenosti a zážitky, predovšetkýmpokiaľ sú spirituálnej, mimozmyslovej konzistencie. Kolektívne nevedomie nás podľaJunga mimozmyslovo spája s neosobnými zložkami bytia, akými sú príroda, duchovno,kozmos a nazbieraná múdrosť ľudstva.Hardingová 4 konštatuje, že napriek rozsiahlym experimentálnym,klinickým, psychologickým religionistickým výskumným objavom si vo všeobecnosti eštestále neuvedomujeme, že nie všetko, čo subjektívne prežívame pochádza z osobnejontogeneticky a vedome zažitej psychiky, ale že sme ovplyvňovaní rôznymi obsahmikolektívneho alebo transpersonálneho či transcendentálneho nevedomia.Sawicki 5 konštatuje, že kultúrne civilizované ego si transcendentnú dimenziu svojejosobnosti nerád uvedomuje, a teda ju viac menej potláča, pretože jej priznaním by saznížila jeho dominancia v osobnom živote človeka. Táto aktivita ega je všakkontraproduktívna, pretože človek si potom nie je vedomí toho, čo významným spôsobomovplyvňuje e determinuje jeho osobnosť a keď si toho nie je vedomí, nemôže na to anispätne vedome pôsobiť, teda regulovať tento vplyv a inak aktívne do neho zasahovať.Samozrejme, že potlačené a nerealizované nevedomé obsahy psychiky nemajú primeranýpriestor sa prejaviť, čím vzniká psychické vnútorné napätie, dôsledkom čoho vznikajúrôzne psychické poruchy a problémy. Keďže sa všetko stále odohráva na nevedomej2 Moore, T.: Kniha o duši. Portál, Praha 1997.3 Jung, C.G.: Člověk a duše. Academia, Praha 1995.4 Harrdingová, M.E.: In: Moore, R.L.: C.G.Jung a kresťanská spiritualita. Portál, Praha 1998, s.14-25.5 Sawicki, S.: Osobnosť z pohľadu východnej psychológie. In.: Sawicki,S.(ed.) Psychologicko- spirituálnea filozoficko-edukačnéaspekty osobnosti. STU, Bratislava 2006.33
- Page 1 and 2: Předmět: áročné životní situ
- Page 3 and 4: 1. Rozvoj osobnosti. Schopnosti. Ra
- Page 5 and 6: Súčasné psychologické poznanie
- Page 7 and 8: v medziľudských vzťahoch, v komu
- Page 9 and 10: Duchovnú inteligenciu D. Zohar a I
- Page 11 and 12: g, intrapersonálnu - schopnosť po
- Page 13 and 14: Piagetova teória úrovní intelekt
- Page 15 and 16: 2. Psychologie zdraví. Spokojenost
- Page 17 and 18: 1. Zdôrazňovanie prekážky - zam
- Page 19 and 20: Vo väčšine prípadov nie je dosi
- Page 21 and 22: Dostatok získaných ocenení od in
- Page 23 and 24: ol neustále prítomný v našom pr
- Page 25 and 26: Maslow odporúčal byť otvorený k
- Page 27 and 28: vždy zaujímavé, tajuplné, aktí
- Page 29 and 30: Láska je často spájaná zo zamil
- Page 31: zblíženie aj na úrovni erotickej
- Page 35 and 36: ovnako ako ich zmysluplnosť a zlo
- Page 37 and 38: Rovnako stráca schopnosť „uctie
- Page 39 and 40: sily a komunikáciu s nimi. Maslow
- Page 41: umožňuje fyzické javy, fyzický
- Page 44 and 45: nevyhnutnosti komunikácie ega a du
- Page 46 and 47: Vtedy, keď to zistíme a naplníme
- Page 48 and 49: poznávania. Hypotézy vychádzajú
- Page 50 and 51: Psychologický prístup si uvedomuj
- Page 52 and 53: Každá zmena v duši človeka sa m
- Page 54 and 55: medicíny, psychiatrie a psychológ
- Page 56 and 57: Psychospirituálny prístup k osobn
- Page 58 and 59: životnou premenou. Depresia potom
- Page 60 and 61: charakterizovaná poúčaním, str
- Page 63 and 64: môže prejavovať v jeho správan
- Page 65 and 66: Životné pozície v transakčnej a
- Page 67 and 68: Postup práce terapeuta v transakč
- Page 69 and 70: Ak sa venujeme činnosti, na ktorú
- Page 71 and 72: Súčasťou a predpokladom úspechu
- Page 73 and 74: Atraktivitu chápeme ako príťažl
- Page 75 and 76: Erich Fromm (2000) charakterizuje n
- Page 77 and 78: pomôže premeniť narcizmus v skut
- Page 79 and 80: 4. Štvrtá pravda: Žiadna osoba (
- Page 81 and 82: Partnerský vzťah, v ktorom sa pre
- Page 83 and 84:
doménou duše“. Sex nás smeruje
- Page 85 and 86:
zrenie osobnosti ale aj deštruktí
- Page 87 and 88:
Jednou z deformovaných predstáv s
- Page 89 and 90:
Problémy serekciouPredčasnáejaku
- Page 91 and 92:
manipuláciu ) spoľahlivou ochrano
- Page 93 and 94:
c, duchom - v ktorej má úplnú sl
- Page 95 and 96:
Védántská 38 psychológia vychá
- Page 97 and 98:
kontaktu s našou „druhou (odmiet
- Page 99 and 100:
navonok prejavujú tieto naše odmi
- Page 101 and 102:
vedomia sa mu toto poznanie stáva
- Page 103 and 104:
prepojenia, súbežného vnímania
- Page 105 and 106:
ďalej narastá a zasahuje dysfunkc
- Page 107 and 108:
kladná a záporná energia. Naprí
- Page 109 and 110:
(oddelenie od celku). Ak dané obje
- Page 111 and 112:
3. Systém abhidhammy je ako celok
- Page 113 and 114:
Emócie, ktoré nás ovládajú ur
- Page 115 and 116:
7. Mentální bloky a jich překon
- Page 117 and 118:
dosiahnuť nejakú vec, pritom nemu
- Page 119 and 120:
s nimi. Uspokojivo na nás môže p
- Page 121 and 122:
(pozitívne i negatívne), názory
- Page 123 and 124:
• Účinok statusu - vzniká prin
- Page 125 and 126:
Ide o snahu odstraňovať rozdiely,
- Page 127 and 128:
zaujíma otvorený prístup k skúm
- Page 129 and 130:
Toxikomániu alebo drogovú závisl
- Page 131 and 132:
Bergeret, J., tvrdí, že toxikoman
- Page 133 and 134:
Toxikoman s psychotickou štruktúr
- Page 135 and 136:
Vznik alkoholovej závislosti má n
- Page 137 and 138:
Na abúzu drog sa významne podieľ
- Page 139 and 140:
Sú určené toxikomanom, ktorí sa
- Page 141 and 142:
V skupine na jednotlivých členov
- Page 143 and 144:
informácií a ich odlišná interp
- Page 145 and 146:
nájdeme si iného partnera a podob
- Page 147 and 148:
lujúci a rozumiete. hlavné fakty
- Page 149 and 150:
• Uznaj vlastné chyby.• Nájdi
- Page 151 and 152:
druhej osobe a zároveň sme v dôs
- Page 153 and 154:
• Konflikt rovnocenných účastn
- Page 155 and 156:
Konflikty sa ťažko riešia pokia
- Page 157 and 158:
10. Asertivní řešení náročný
- Page 159 and 160:
chyby sa nemôžeme nikomu zodpoved
- Page 161 and 162:
Ak na nás niekto vyvíja neprimera
- Page 163 and 164:
everbálne aspektyHLASSPÔSOBREČIT
- Page 165 and 166:
• Získané schopnosti zvládať
- Page 167 and 168:
Možnosti znižovania stresuNa stre
- Page 169 and 170:
StratanajbližšejosobyNeschopnosť
- Page 171 and 172:
Choďte na toaletu skôr, než pôj
- Page 173 and 174:
12. Jak jednat s lidmi. Jak s nimi
- Page 175 and 176:
načas.V osobnom živote rátajme s
- Page 177 and 178:
sa uzavrieme a zablokuje voči zmen
- Page 179 and 180:
usmievať, rýchlo zistíme, že sa
- Page 181 and 182:
postojoch iných ľudí má dostato
- Page 183 and 184:
pracovník má pocit spravodlivosti
- Page 185 and 186:
13. Poradenství v náročných ži
- Page 187 and 188:
psychologicky vhodného vyučovania
- Page 189 and 190:
Venujte sa aerobiku .alebo meditujt
- Page 191 and 192:
sa s ľuďmi s podobným osudom.Sko
- Page 193 and 194:
nejakom neživom predmete. Odíďte
- Page 195 and 196:
priateľom alebo kolegom. či neved
- Page 197 and 198:
14. Psychospirituální kríza osob
- Page 199 and 200:
potlačenia symptómov a neskúmaj
- Page 201 and 202:
neustále mení a tak sa v okamihu
- Page 203 and 204:
skúseností, ochota a schopnosť s
- Page 205 and 206:
Lukoff na základe klinického pozo
- Page 207 and 208:
psychospirituálnou krízou je ohro