Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

3. Poznávání sebe sama. Poznávaní jiných. Psychologiemoudrosti.Osobnosť a duša sú jednotný psychobiologický a psychospirituálny systém, ktorý tvoríharmonickú súhru. Rovnako ako všetky fyzické orgány a funkcie sú navzájom prepojené adeterminované, presne tak je to aj s prepojením fyzických a psychických funkcií a natreťodimenzionálnej úrovni aj s duchovnými – spirituálnymi funkciami osobnosti. Celýsystém vytvára nielen dokonalú súhru – homeostázu, ale sofistikovaný systém vzájomnejkomunikácie.T. Moore 2 konštatuje, že duša komunikuje s telom, telo s dušou a obe navzájomkomunikujú s duchom, vedomím a nevedomím osobnosti, alebo duševným a duchovnýmaspektom osobnosti. Táto komunikácia prebieha prostredníctvom symbolického jazyka,a preto je nesmierne dôležité identifikovať, analyzovať a správne interpretovať tútosymboliku, symbolický jazyk. Jung 3 hovorí, že človek ako živý systém je v istej,metafyzickej rovine „spojený“ s ostatným živým svetom, s ktorým tvorí jeden celok. Tútoúroveň nazval osobným a kolektívnym nevedomím. Prostredníctvom osobného nevedomiasa môže človek spájať so zážitkami a skúsenosťami, ktoré nezostali zachytené v jehopamäti, alebo sa ich v dôsledku neakceptácie či frustrácie vytesnil, prípadne, ktoré saodohrali za hranicami jeho možností vnímať tieto skúsenosti a zážitky, predovšetkýmpokiaľ sú spirituálnej, mimozmyslovej konzistencie. Kolektívne nevedomie nás podľaJunga mimozmyslovo spája s neosobnými zložkami bytia, akými sú príroda, duchovno,kozmos a nazbieraná múdrosť ľudstva.Hardingová 4 konštatuje, že napriek rozsiahlym experimentálnym,klinickým, psychologickým religionistickým výskumným objavom si vo všeobecnosti eštestále neuvedomujeme, že nie všetko, čo subjektívne prežívame pochádza z osobnejontogeneticky a vedome zažitej psychiky, ale že sme ovplyvňovaní rôznymi obsahmikolektívneho alebo transpersonálneho či transcendentálneho nevedomia.Sawicki 5 konštatuje, že kultúrne civilizované ego si transcendentnú dimenziu svojejosobnosti nerád uvedomuje, a teda ju viac menej potláča, pretože jej priznaním by saznížila jeho dominancia v osobnom živote človeka. Táto aktivita ega je všakkontraproduktívna, pretože človek si potom nie je vedomí toho, čo významným spôsobomovplyvňuje e determinuje jeho osobnosť a keď si toho nie je vedomí, nemôže na to anispätne vedome pôsobiť, teda regulovať tento vplyv a inak aktívne do neho zasahovať.Samozrejme, že potlačené a nerealizované nevedomé obsahy psychiky nemajú primeranýpriestor sa prejaviť, čím vzniká psychické vnútorné napätie, dôsledkom čoho vznikajúrôzne psychické poruchy a problémy. Keďže sa všetko stále odohráva na nevedomej2 Moore, T.: Kniha o duši. Portál, Praha 1997.3 Jung, C.G.: Člověk a duše. Academia, Praha 1995.4 Harrdingová, M.E.: In: Moore, R.L.: C.G.Jung a kresťanská spiritualita. Portál, Praha 1998, s.14-25.5 Sawicki, S.: Osobnosť z pohľadu východnej psychológie. In.: Sawicki,S.(ed.) Psychologicko- spirituálnea filozoficko-edukačnéaspekty osobnosti. STU, Bratislava 2006.33