Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP
Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP
Keď v dospelosti ľudia stoja pred úlohou nadviazať dôverné vzťahy, hocijakánestabilita v týchto emocionálnych základoch, môže byť vážnou prekážkou. Jedným zdôležitých symptómov emocionálnej neistoty je vytrvalé odmietanie vyjadriť určité pocitya city, často tie negatívne - hnev, žiarlivosť alebo smútok, plač, ale niekedy aj pozitívne,ako vrúcnosť alebo náklonnosť. Človek, ktorý skrýva svoje emocionálne reakcie preddruhými, sa možno vyhne bolesti, ktorá pramení z odmietnutia alebo nepochopenia druhouosobou, avšak nebude môcť ani zažiť skutočné zblíženie sa s druhou osobou. Odmietnutiedruhou osobou určite veľmi ťažko prežívame, avšak po niekoľkých takýchtoskúsenostiach, ak ich úspešne zvládneme, dokážeme byť emocionálne odolnejší, stabilnejšía sme schopní byť vo vzťahu otvorenejší, čo je základným predpokladom hlbšiehozbližovania sa partnerov.Človek, ktorý uvedené riziko nie je ochotný podstúpiť, zažíva pocit osamotenia a ajkeď sa mu podarí nadviazať partnerský vzťah, nie je v tomto vzťahu natoľko otvorený, abybol schopný hlbokého zblíženia sa s partnerom. Nedostatok zblíženia sa s partnerom naúrovni emocionálnej, telesnej, sexuálnej, duševnej a duchovnej, spôsobuje, že človekprežíva v partnerskom vzťahu pocit osamotenia, ktorý vzťah narúša. Dôležité je tiežuvedomiť si, že náš partner bude pravdepodobne schopný ísť v prejavovaní citov a pocitovv našom vzťahu tak ďaleko, ako ďaleko sme zašli my.Psychológ A. Maslow (1970) sa domnieva, že potreba vzájomného vzťahu aintegrácia s inými, potreba byť inými milovaný a kladne hodnotený, ľuďom brániprezrádzať svoje emocionálne ja. Zdá sa, že strach z toho, že by nás mohli iní ľudiaodmietnuť, akceptovať nás a súhlasiť s nami, nám bráni prezrádzať svoje vnútorné pocitya city.Na druhej strane treba podotknúť, že niekedy sa odporúča kontrolovať svojeemócie a prípadne ich aj skryť. Napríklad negatívne emócie môžu byť pre vzťah veľmideštruktívne, ak sú vyjadrené nekontrolovaným spôsobom, agresívne alebo v staveprílišného emocionálneho rozrušenia. V takých situáciách máme niekedy tendenciuvypovedať aj to, čo si skutočne nemyslíme alebo dokonca máme tendenciu ubližovaťdruhému, raniť ho. Tieto rany často dlho zotrvávajú v našom vedomí aj keď nastanezmierenie vo vzťahu a môžu znamenať narušenie vzťahu. Mali by sme si vždy byťvedomý aj svojich negatívnych pocitov k iným ľuďom, nepotláčať ich, ale hľadať vhodnýspôsob, ako ich dať iným najavo. Ohľaduplne, tak aby sa ich to hlboko nedotklo. Ak bysme svoje negatívne emócie úplne skrývali alebo potláčali, môžu sa hromadiť a takpodkopávať našu snahu po väčšej dôvere a hlbších citov. Ak nastane situácia, že smepartnerovi vedome alebo nevedome ublížili, je dôležité sa po ukľudnení partneroviúprimne ospravedlniť a otvorene mu vysvetliť, prečo sme mu ublížili, čo nás k tomuviedlo. Takáto otvorená komunikácia môže vzťah prehĺbiť.Skrývanie a potláčanie citov a pocitov narušuje psychickú rovnováhu aemocionálnu stabilitu. V partnerských vzťahoch to spôsobuje zastavenie procesunekonečného spoznávania a zbližovania sa partnerov. Práve tento proces poznávania azbližovania, ktorý nikdy nekončí, je zdrojom trvalej energie, ktorá udržuje partnerstvo26
vždy zaujímavé, tajuplné, aktívne a zmysluplné i po celý život. Ak sa tento proces zastaví,napríklad v dôsledku skrývania a potláčania citov a emócií vo vzťahu, partnerský vzťahstráca motiváciu a postupne zmysluplnosť svojej existencie. Časom začne byť nudný,neproduktívny a partneri strácajú energiu na jeho uchovanie. Niektorí jedinci sa snažiatento regresívny proces zastaviť tým, že vo zvýšenej miere sa venujú rôznym spoločnýmaktivitám: záujmom, budovaniu domácnosti alebo rodiny, náboženstvu a podobne.Spoločné aktivity dokážu partnerov motivovať k spolužitiu a prinesú im aj čiastočnéuspokojenie. Avšak jeden základný a nenahraditeľný faktor partnerského vzťahu zostanenenaplnený. Partnerom zostane pocit hlbokého vnútorného osamotenia. Tento pocit sastráca len vtedy, ak partneri dosiahnu taký stupeň duševného, emocionálneho, telesného,vrátane sexuálneho a aj duchovného zblíženia, že, ako konštatujú stúpenciexistencionalizmu a fenomenológie (Maslow, Buber, Rogers, Fromm a iní), prestanúuvažovať v reláciách ja a ty a začnú uvažovať, myslieť v reláciách my, ako jedna entita,jeden subjekt bytia. Podotýkame však, že v takomto vzťahu nejde o totálnu citovúzávislosť, tento poruchový fenomén je o niečom celkom inom, ale o vzťah rovnocennýchbytostí, ktorí dokázali byť natoľko samy sebou, že sa vedome a cielene, na istej úrovnivedomia a bytia, „odovzdali„ pocitu vzájomného „zjednotenia„, ako dôsledku najhlbšiehostavu zblíženia.Pocit osamotenia človek dokáže po istú mieru potláčať tak, že sa stáva emocionálnenecitlivým alebo tak, že sa mu vyhýba zvýšenou duševnou alebo telesnou aktivitou. Tietospôsoby reagovania dokážu len utlmiť prežívaný pocit osamotenia, ktorý sa prejavujenespokojnosťou, prázdnotou, úzkosťou alebo inou bolesťou na znesiteľnú alebo prijateľnúúroveň. Nedokážu však naplniť človeka hlbokou radosťou, spokojnosťou a pocitomskutočného, hlbokého šťastia. Erikson (1968) konštatuje, že takýto jedinci zostávajú vstarobe žiť s pocitom nenaplneného života, s pocitom sklamania, nespokojnosti azatrpknutia.Neexistuje nijaká magická metóda na zistenie, či je naše skutočné emocionálne jazamaskované alebo nie. Skryté emócie sa vždy nakoniec, aj keď možno len náhodou,prezradia. Ukrývané pocity sa ťažko odhaľujú hlavne vtedy, keď máme silný dôvod, prečoich popierať. Ak sa otvorene rozprávame s príbuznými a priateľmi a zdôverujeme sa im sosvojimi pocitmi, pravdepodobne si svoje emócie plne uvedomujeme.Úprimné rozprávanie o vlastných pocitoch môže mať svoje pasce. Keď sa odhalímeiným ľuďom, riskujeme, že sa dostaneme do nevýhodného postavenia, pretože imposkytneme informácie, ktoré by mohli použiť proti nám. Ak však naša dôvera inšpirujedruhú osobu, aby nám vrátila priazeň tým, že dôveruje ona nám, obaja budeme v rovnakejpozícii. Preto potrebujeme vedieť posúdiť, kedy je bezpečné a užitočné svoje pocityprezradiť, a kedy je lepšie nechať si ich pre seba. Cit pre to, kedy sa bezpečne vyjadrovať,môžeme získať len praxou.Sebaodhaľovanie si vyžaduje čas a postup malými krôčikmi, pričom každý z nichmusí nájsť odozvu u druhej osoby. Výskum potvrdil známu skutočnosť, že ženy sú vovšeobecnosti lepšie pripravené prezrádzať informácie o sebe, o svojich emóciách a citoch,27
- Page 1 and 2: Předmět: áročné životní situ
- Page 3 and 4: 1. Rozvoj osobnosti. Schopnosti. Ra
- Page 5 and 6: Súčasné psychologické poznanie
- Page 7 and 8: v medziľudských vzťahoch, v komu
- Page 9 and 10: Duchovnú inteligenciu D. Zohar a I
- Page 11 and 12: g, intrapersonálnu - schopnosť po
- Page 13 and 14: Piagetova teória úrovní intelekt
- Page 15 and 16: 2. Psychologie zdraví. Spokojenost
- Page 17 and 18: 1. Zdôrazňovanie prekážky - zam
- Page 19 and 20: Vo väčšine prípadov nie je dosi
- Page 21 and 22: Dostatok získaných ocenení od in
- Page 23 and 24: ol neustále prítomný v našom pr
- Page 25: Maslow odporúčal byť otvorený k
- Page 29 and 30: Láska je často spájaná zo zamil
- Page 31 and 32: zblíženie aj na úrovni erotickej
- Page 33 and 34: 3. Poznávání sebe sama. Poznáva
- Page 35 and 36: ovnako ako ich zmysluplnosť a zlo
- Page 37 and 38: Rovnako stráca schopnosť „uctie
- Page 39 and 40: sily a komunikáciu s nimi. Maslow
- Page 41: umožňuje fyzické javy, fyzický
- Page 44 and 45: nevyhnutnosti komunikácie ega a du
- Page 46 and 47: Vtedy, keď to zistíme a naplníme
- Page 48 and 49: poznávania. Hypotézy vychádzajú
- Page 50 and 51: Psychologický prístup si uvedomuj
- Page 52 and 53: Každá zmena v duši človeka sa m
- Page 54 and 55: medicíny, psychiatrie a psychológ
- Page 56 and 57: Psychospirituálny prístup k osobn
- Page 58 and 59: životnou premenou. Depresia potom
- Page 60 and 61: charakterizovaná poúčaním, str
- Page 63 and 64: môže prejavovať v jeho správan
- Page 65 and 66: Životné pozície v transakčnej a
- Page 67 and 68: Postup práce terapeuta v transakč
- Page 69 and 70: Ak sa venujeme činnosti, na ktorú
- Page 71 and 72: Súčasťou a predpokladom úspechu
- Page 73 and 74: Atraktivitu chápeme ako príťažl
- Page 75 and 76: Erich Fromm (2000) charakterizuje n
Keď v dospelosti ľudia stoja pred úlohou nadviazať dôverné vzťahy, hocijakánestabilita v týchto emocionálnych základoch, môže byť vážnou prekážkou. Jedným zdôležitých symptómov emocionálnej neistoty je vytrvalé odmietanie vyjadriť určité pocitya city, často tie negatívne - hnev, žiarlivosť alebo smútok, plač, ale niekedy aj pozitívne,ako vrúcnosť alebo náklonnosť. Človek, ktorý skrýva svoje emocionálne reakcie preddruhými, sa možno vyhne bolesti, ktorá pramení z odmietnutia alebo nepochopenia druhouosobou, avšak nebude môcť ani zažiť skutočné zblíženie sa s druhou osobou. Odmietnutiedruhou osobou určite veľmi ťažko prežívame, avšak po niekoľkých takýchtoskúsenostiach, ak ich úspešne zvládneme, dokážeme byť emocionálne odolnejší, stabilnejšía sme schopní byť vo vzťahu otvorenejší, čo je základným predpokladom hlbšiehozbližovania sa partnerov.Človek, ktorý uvedené riziko nie je ochotný podstúpiť, zažíva pocit osamotenia a ajkeď sa mu podarí nadviazať partnerský vzťah, nie je v tomto vzťahu natoľko otvorený, abybol schopný hlbokého zblíženia sa s partnerom. Nedostatok zblíženia sa s partnerom naúrovni emocionálnej, telesnej, sexuálnej, duševnej a duchovnej, spôsobuje, že človekprežíva v partnerskom vzťahu pocit osamotenia, ktorý vzťah narúša. Dôležité je tiežuvedomiť si, že náš partner bude pravdepodobne schopný ísť v prejavovaní citov a pocitovv našom vzťahu tak ďaleko, ako ďaleko sme zašli my.Psychológ A. Maslow (1970) sa domnieva, že potreba vzájomného vzťahu aintegrácia s inými, potreba byť inými milovaný a kladne hodnotený, ľuďom brániprezrádzať svoje emocionálne ja. Zdá sa, že strach z toho, že by nás mohli iní ľudiaodmietnuť, akceptovať nás a súhlasiť s nami, nám bráni prezrádzať svoje vnútorné pocitya city.Na druhej strane treba podotknúť, že niekedy sa odporúča kontrolovať svojeemócie a prípadne ich aj skryť. Napríklad negatívne emócie môžu byť pre vzťah veľmideštruktívne, ak sú vyjadrené nekontrolovaným spôsobom, agresívne alebo v staveprílišného emocionálneho rozrušenia. V takých situáciách máme niekedy tendenciuvypovedať aj to, čo si skutočne nemyslíme alebo dokonca máme tendenciu ubližovaťdruhému, raniť ho. Tieto rany často dlho zotrvávajú v našom vedomí aj keď nastanezmierenie vo vzťahu a môžu znamenať narušenie vzťahu. Mali by sme si vždy byťvedomý aj svojich negatívnych pocitov k iným ľuďom, nepotláčať ich, ale hľadať vhodnýspôsob, ako ich dať iným najavo. Ohľaduplne, tak aby sa ich to hlboko nedotklo. Ak bysme svoje negatívne emócie úplne skrývali alebo potláčali, môžu sa hromadiť a takpodkopávať našu snahu po väčšej dôvere a hlbších citov. Ak nastane situácia, že smepartnerovi vedome alebo nevedome ublížili, je dôležité sa po ukľudnení partneroviúprimne ospravedlniť a otvorene mu vysvetliť, prečo sme mu ublížili, čo nás k tomuviedlo. Takáto otvorená komunikácia môže vzťah prehĺbiť.Skrývanie a potláčanie citov a pocitov narušuje psychickú rovnováhu aemocionálnu stabilitu. V partnerských vzťahoch to spôsobuje zastavenie procesunekonečného spoznávania a zbližovania sa partnerov. Práve tento proces poznávania azbližovania, ktorý nikdy nekončí, je zdrojom trvalej energie, ktorá udržuje partnerstvo26