Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

12.07.2015 Views

Keď v dospelosti ľudia stoja pred úlohou nadviazať dôverné vzťahy, hocijakánestabilita v týchto emocionálnych základoch, môže byť vážnou prekážkou. Jedným zdôležitých symptómov emocionálnej neistoty je vytrvalé odmietanie vyjadriť určité pocitya city, často tie negatívne - hnev, žiarlivosť alebo smútok, plač, ale niekedy aj pozitívne,ako vrúcnosť alebo náklonnosť. Človek, ktorý skrýva svoje emocionálne reakcie preddruhými, sa možno vyhne bolesti, ktorá pramení z odmietnutia alebo nepochopenia druhouosobou, avšak nebude môcť ani zažiť skutočné zblíženie sa s druhou osobou. Odmietnutiedruhou osobou určite veľmi ťažko prežívame, avšak po niekoľkých takýchtoskúsenostiach, ak ich úspešne zvládneme, dokážeme byť emocionálne odolnejší, stabilnejšía sme schopní byť vo vzťahu otvorenejší, čo je základným predpokladom hlbšiehozbližovania sa partnerov.Človek, ktorý uvedené riziko nie je ochotný podstúpiť, zažíva pocit osamotenia a ajkeď sa mu podarí nadviazať partnerský vzťah, nie je v tomto vzťahu natoľko otvorený, abybol schopný hlbokého zblíženia sa s partnerom. Nedostatok zblíženia sa s partnerom naúrovni emocionálnej, telesnej, sexuálnej, duševnej a duchovnej, spôsobuje, že človekprežíva v partnerskom vzťahu pocit osamotenia, ktorý vzťah narúša. Dôležité je tiežuvedomiť si, že náš partner bude pravdepodobne schopný ísť v prejavovaní citov a pocitovv našom vzťahu tak ďaleko, ako ďaleko sme zašli my.Psychológ A. Maslow (1970) sa domnieva, že potreba vzájomného vzťahu aintegrácia s inými, potreba byť inými milovaný a kladne hodnotený, ľuďom brániprezrádzať svoje emocionálne ja. Zdá sa, že strach z toho, že by nás mohli iní ľudiaodmietnuť, akceptovať nás a súhlasiť s nami, nám bráni prezrádzať svoje vnútorné pocitya city.Na druhej strane treba podotknúť, že niekedy sa odporúča kontrolovať svojeemócie a prípadne ich aj skryť. Napríklad negatívne emócie môžu byť pre vzťah veľmideštruktívne, ak sú vyjadrené nekontrolovaným spôsobom, agresívne alebo v staveprílišného emocionálneho rozrušenia. V takých situáciách máme niekedy tendenciuvypovedať aj to, čo si skutočne nemyslíme alebo dokonca máme tendenciu ubližovaťdruhému, raniť ho. Tieto rany často dlho zotrvávajú v našom vedomí aj keď nastanezmierenie vo vzťahu a môžu znamenať narušenie vzťahu. Mali by sme si vždy byťvedomý aj svojich negatívnych pocitov k iným ľuďom, nepotláčať ich, ale hľadať vhodnýspôsob, ako ich dať iným najavo. Ohľaduplne, tak aby sa ich to hlboko nedotklo. Ak bysme svoje negatívne emócie úplne skrývali alebo potláčali, môžu sa hromadiť a takpodkopávať našu snahu po väčšej dôvere a hlbších citov. Ak nastane situácia, že smepartnerovi vedome alebo nevedome ublížili, je dôležité sa po ukľudnení partneroviúprimne ospravedlniť a otvorene mu vysvetliť, prečo sme mu ublížili, čo nás k tomuviedlo. Takáto otvorená komunikácia môže vzťah prehĺbiť.Skrývanie a potláčanie citov a pocitov narušuje psychickú rovnováhu aemocionálnu stabilitu. V partnerských vzťahoch to spôsobuje zastavenie procesunekonečného spoznávania a zbližovania sa partnerov. Práve tento proces poznávania azbližovania, ktorý nikdy nekončí, je zdrojom trvalej energie, ktorá udržuje partnerstvo26

vždy zaujímavé, tajuplné, aktívne a zmysluplné i po celý život. Ak sa tento proces zastaví,napríklad v dôsledku skrývania a potláčania citov a emócií vo vzťahu, partnerský vzťahstráca motiváciu a postupne zmysluplnosť svojej existencie. Časom začne byť nudný,neproduktívny a partneri strácajú energiu na jeho uchovanie. Niektorí jedinci sa snažiatento regresívny proces zastaviť tým, že vo zvýšenej miere sa venujú rôznym spoločnýmaktivitám: záujmom, budovaniu domácnosti alebo rodiny, náboženstvu a podobne.Spoločné aktivity dokážu partnerov motivovať k spolužitiu a prinesú im aj čiastočnéuspokojenie. Avšak jeden základný a nenahraditeľný faktor partnerského vzťahu zostanenenaplnený. Partnerom zostane pocit hlbokého vnútorného osamotenia. Tento pocit sastráca len vtedy, ak partneri dosiahnu taký stupeň duševného, emocionálneho, telesného,vrátane sexuálneho a aj duchovného zblíženia, že, ako konštatujú stúpenciexistencionalizmu a fenomenológie (Maslow, Buber, Rogers, Fromm a iní), prestanúuvažovať v reláciách ja a ty a začnú uvažovať, myslieť v reláciách my, ako jedna entita,jeden subjekt bytia. Podotýkame však, že v takomto vzťahu nejde o totálnu citovúzávislosť, tento poruchový fenomén je o niečom celkom inom, ale o vzťah rovnocennýchbytostí, ktorí dokázali byť natoľko samy sebou, že sa vedome a cielene, na istej úrovnivedomia a bytia, „odovzdali„ pocitu vzájomného „zjednotenia„, ako dôsledku najhlbšiehostavu zblíženia.Pocit osamotenia človek dokáže po istú mieru potláčať tak, že sa stáva emocionálnenecitlivým alebo tak, že sa mu vyhýba zvýšenou duševnou alebo telesnou aktivitou. Tietospôsoby reagovania dokážu len utlmiť prežívaný pocit osamotenia, ktorý sa prejavujenespokojnosťou, prázdnotou, úzkosťou alebo inou bolesťou na znesiteľnú alebo prijateľnúúroveň. Nedokážu však naplniť človeka hlbokou radosťou, spokojnosťou a pocitomskutočného, hlbokého šťastia. Erikson (1968) konštatuje, že takýto jedinci zostávajú vstarobe žiť s pocitom nenaplneného života, s pocitom sklamania, nespokojnosti azatrpknutia.Neexistuje nijaká magická metóda na zistenie, či je naše skutočné emocionálne jazamaskované alebo nie. Skryté emócie sa vždy nakoniec, aj keď možno len náhodou,prezradia. Ukrývané pocity sa ťažko odhaľujú hlavne vtedy, keď máme silný dôvod, prečoich popierať. Ak sa otvorene rozprávame s príbuznými a priateľmi a zdôverujeme sa im sosvojimi pocitmi, pravdepodobne si svoje emócie plne uvedomujeme.Úprimné rozprávanie o vlastných pocitoch môže mať svoje pasce. Keď sa odhalímeiným ľuďom, riskujeme, že sa dostaneme do nevýhodného postavenia, pretože imposkytneme informácie, ktoré by mohli použiť proti nám. Ak však naša dôvera inšpirujedruhú osobu, aby nám vrátila priazeň tým, že dôveruje ona nám, obaja budeme v rovnakejpozícii. Preto potrebujeme vedieť posúdiť, kedy je bezpečné a užitočné svoje pocityprezradiť, a kedy je lepšie nechať si ich pre seba. Cit pre to, kedy sa bezpečne vyjadrovať,môžeme získať len praxou.Sebaodhaľovanie si vyžaduje čas a postup malými krôčikmi, pričom každý z nichmusí nájsť odozvu u druhej osoby. Výskum potvrdil známu skutočnosť, že ženy sú vovšeobecnosti lepšie pripravené prezrádzať informácie o sebe, o svojich emóciách a citoch,27

Keď v dospelosti ľudia stoja pred úlohou nadviazať dôverné vzťahy, hocijakánestabilita v týchto emocionálnych základoch, môže byť vážnou prekážkou. Jedným zdôležitých symptómov emocionálnej neistoty je vytrvalé odmietanie vyjadriť určité pocitya city, často tie negatívne - hnev, žiarlivosť alebo smútok, plač, ale niekedy aj pozitívne,ako vrúcnosť alebo náklonnosť. Človek, ktorý skrýva svoje emocionálne reakcie preddruhými, sa možno vyhne bolesti, ktorá pramení z odmietnutia alebo nepochopenia druhouosobou, avšak nebude môcť ani zažiť skutočné zblíženie sa s druhou osobou. Odmietnutiedruhou osobou určite veľmi ťažko prežívame, avšak po niekoľkých takýchtoskúsenostiach, ak ich úspešne zvládneme, dokážeme byť emocionálne odolnejší, stabilnejšía sme schopní byť vo vzťahu otvorenejší, čo je základným predpokladom hlbšiehozbližovania sa partnerov.Človek, ktorý uvedené riziko nie je ochotný podstúpiť, zažíva pocit osamotenia a ajkeď sa mu podarí nadviazať partnerský vzťah, nie je v tomto vzťahu natoľko otvorený, abybol schopný hlbokého zblíženia sa s partnerom. Nedostatok zblíženia sa s partnerom naúrovni emocionálnej, telesnej, sexuálnej, duševnej a duchovnej, spôsobuje, že človekprežíva v partnerskom vzťahu pocit osamotenia, ktorý vzťah narúša. Dôležité je tiežuvedomiť si, že náš partner bude pravdepodobne schopný ísť v prejavovaní citov a pocitovv našom vzťahu tak ďaleko, ako ďaleko sme zašli my.Psychológ A. Maslow (1970) sa domnieva, že potreba vzájomného vzťahu aintegrácia s inými, potreba byť inými milovaný a kladne hodnotený, ľuďom brániprezrádzať svoje emocionálne ja. Zdá sa, že strach z toho, že by nás mohli iní ľudiaodmietnuť, akceptovať nás a súhlasiť s nami, nám bráni prezrádzať svoje vnútorné pocitya city.Na druhej strane treba podotknúť, že niekedy sa odporúča kontrolovať svojeemócie a prípadne ich aj skryť. Napríklad negatívne emócie môžu byť pre vzťah veľmideštruktívne, ak sú vyjadrené nekontrolovaným spôsobom, agresívne alebo v staveprílišného emocionálneho rozrušenia. V takých situáciách máme niekedy tendenciuvypovedať aj to, čo si skutočne nemyslíme alebo dokonca máme tendenciu ubližovaťdruhému, raniť ho. Tieto rany často dlho zotrvávajú v našom vedomí aj keď nastanezmierenie vo vzťahu a môžu znamenať narušenie vzťahu. Mali by sme si vždy byťvedomý aj svojich negatívnych pocitov k iným ľuďom, nepotláčať ich, ale hľadať vhodnýspôsob, ako ich dať iným najavo. Ohľaduplne, tak aby sa ich to hlboko nedotklo. Ak bysme svoje negatívne emócie úplne skrývali alebo potláčali, môžu sa hromadiť a takpodkopávať našu snahu po väčšej dôvere a hlbších citov. Ak nastane situácia, že smepartnerovi vedome alebo nevedome ublížili, je dôležité sa po ukľudnení partneroviúprimne ospravedlniť a otvorene mu vysvetliť, prečo sme mu ublížili, čo nás k tomuviedlo. Takáto otvorená komunikácia môže vzťah prehĺbiť.Skrývanie a potláčanie citov a pocitov narušuje psychickú rovnováhu aemocionálnu stabilitu. V partnerských vzťahoch to spôsobuje zastavenie procesunekonečného spoznávania a zbližovania sa partnerov. Práve tento proces poznávania azbližovania, ktorý nikdy nekončí, je zdrojom trvalej energie, ktorá udržuje partnerstvo26

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!