Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

Najväčšou prekážkou k tomuto permanetnému cieľu je naša zameranosť na pôžitky.Nudu, depresie, pocit prázdnoty či samoty sme sa naučili prekonávať alebo skôrzmierňovať ich utrpenie zameraním sa na pôžitky. Vyhľadávame pôžitky všade kde sa dá:s pôžitkom si sadáme za obedný stôl a jeme koľko len sa do nás zmestí, čím samozrejmeokrem krátkeho pôžitku narúšame biologickú rovnováhu nášho organizmu, čo nám prinášarad onemocnení a popri tom samozrejme veselo priberáme, čo nám spôsobuje ďalšietraumy. S pôžitkom sa oddávame diskotékam, koncertom, televíznym programom, erotikea sexuálnym aktivitám, drogám, alkoholu a množstvu iných plytkých konzumných aktivít.Neuvedomuje si, že účinok všetkých týchto pôžitkov trvá len krátku chvíľu a potom násčoraz naliehavejšie prepadá náš smútok, prázdno, či duševná bolesť a my čorazintenzívnejšie a časom i neurotickejšie sa oddávame ďalším a ďalším pôžitkom ažuviazneme v tomto kolotoči pôžitkov, ktoré sa striedajú s prázdnotou, bolesťoua osamelosťou. A keď už nevládzeme unikať k pôžitkom alebo keď na nás bolesťa osamelosť doľahne príliš naliehavo, tak sa dostávame do duševnej krízy, hlbokeja ničivej, ktorá sa buď stane našou súčasťou až do ostatku života, alebo ktorej zmysel apríčinu dokážeme pochopiť a potom zmeníme náš prístup k životu založený na pôžitkocha začneme poctivo a trpezlivo pracovať na učení sa ako žiť, na postupnom zbavovaní sasvojich negatívnych emócii, myšlienok a postojov, ktoré sú samotnou podstatou nášhonudného, bolestivého, osamelého a zmyslom postrádajúceho života. Niekedy sa z hlbokejduševnej krízy dokážeme dostať tak, že si vytvoríme nové ilúzie založené na pôžitkoch, doktorých sa strmhlav pustíme až kým opäť neklesneme na samotné dno duševných síla utrpenia.Pôžitky, okrem toho, že nám dokážu priniesť len chvíľkovú radosť a časom sa námstanú ničivou drogou, ktorou sme nemilosrdne ovládaný nám tiež neumožňujú tvorivorozvíjať svoju osobnosť, psychologicky a duchovne dozrievať a tak zostávame vdomienke, že život je stále rovnaký, a že nemá zmysel. Všetko, čo prežívame je stále na tejistej kvalitatívnej úrovni a takýto život sa nám potom stáva skôr utrpením a nenachádzamemotiváciu ho meniť.Zamýšľame sa nad psychologickými javmi, ktoré nie sú dostatočne exaktnepreskúmané, avšak dotýkajú sa pravdepodobne najdôležitejšej podstaty ľudského bytia.Maslow (1970) sa v tejto súvislosti domnieva, že každý človek má predpoklady žiťšťastný vyrovnaný život. Je presvedčený, že naša spokojnosť závisí predovšetkým na nás:na tom, ako dokážeme čeliť nepriaznivým okolnostiam v našom živote, ako budemereagovať na prekážky, či dokážeme svoje myslenie a prežívanie zamerať na naše súčasnéprežívanie a správanie, či dokážeme byť dostatočne samostatný a nezávislý na mienkeiných a samy sebou, či dokážeme naplno rozvinúť naše schopnosti, potreby a potenciály ahlavne či dokážeme nadväzovať s inými hlboké intímne priateľské a partnerské vzťahy.Upozorňoval, že nejasný stav uspokojenia nie je totožný so skutočným stavomhlbokej spokojnosti a mali by sme tieto dva pocity jasne rozlišovať.24