Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

12.07.2015 Views

DEZERTÉRIOpýtajme sa na začiatku porady, výuky, stretnutia či môže každý zostať až do konca. Ak savšetci prítomní zaviažu, že vydržia, potom má potenciálny dezertér menšiu šancu uniknúť.ÚTOČNÍCITakéto správanie môže vyvolať spory a konflikty. Pokúsme sa útok presmerovať útok odosoby na predmet problému. Upozornime ich, čo ich útočné správanie môže vyvolávaťv iných ľuďoch. Protiútok je nevhodnou reakciou, pretože to vyvoláva ich zvýšené útočnéreakcie a stupňovanie konfliktu. Vhodné je tiež na útok neodpovedať a pokúsiť sasebaovládnuť.Ako efektívne zaobchádzať s ľuďmiNa túto otázku nie je ľahká odpoveď. Asi najviac záleží na našej motivácii. Akchceme získať priazeň nejakého človeka, asi sa budeme snažiť ho čo najviac zaujať. I v tomtoprípade však platí, že človek má najviac šarmu, ak sa správa prirodzene. Nie každému sa budenáš štýl, spôsob prejavu, záujmy a životné hodnoty páčiť, ale je cieľom, aby sme sa každémupáčili? To by bola otročina a naviac tým strácame tak cennú našu jedinečnosť. Sympatickí simôžu byť len ľudia, ktorých niečo spája. Ktorí majú podobný postoj k životu, podobnéhodnoty, životný štýl, záujmy. Nemôžeme byť podobní vo všetkom, ale v základnýchživotných hodnotách áno. Inak náš zväzok dlho nevydrží. Zaľúbenie trvá len krátko, potomprídu na rad hlbšie životné hodnoty a city. Ak sa budeme správať prirodzene možno mnohýchľudí odradíme od toho, aby s nami nadviazali vzťah. To však vôbec nevadí. Ak sú tí ľudiapríliš odlišní od nás, aj tak nie sme schopní s nimi nadviazať hlbší a dlhotrvajúci vzťah.Možno nás niečím očaria, ale očarenie trvá len chvíľu a potom je potrebné porozumenie si vzásadných otázkach života. Ak sa budeme snažiť získať sympatiu týchto ľudí, strácame týmlen čas a čaká nás zákonité sklamanie, keď očarenie alebo zaľúbenie odíde.V živote je to tak zariadené, že napriek tomu, že sme odlišní, predsa len sú skupinyľudí, ktorí sú si podobní. Možno to potrvá dlhšie, kým stretneme toho, kto nám je podobní,ale určite ho stretneme. Je to akýsi zázrak života, ktorý funguje. Avšak k tomu, aby sme hostretli, sa musíme správať prirodzene, nepretvarovať sa, nehrať sa na iného, ale naopak byťsamými sebou. Ako inak môže spoznať ten druhý, že sme si podobní? To akí sme, musímedávať najavo a potom máme veľkú šancu, že si nás ten druhý, nám podobní všimne.Byť prirodzení však neznamená, že máme byť po celý život rovnakí. Rast a zrenieosobnosti so sebou prinášajú zmeny v našej osobnosti a tým aj zmeny správania, postojov činázorov. Zrenie osobnosti by malo prebiehať po celý život. Možno by sme mohli povedať, žeskutočne žijeme len potiaľ, pokiaľ nechávame život v sebe samovoľne plynúť. Znamená tobyť po celý život otvorení voči novým situáciám, názorom, postojom, ľuďom, záujmom,zážitkom. Ak sme skutočne otvorení, tak všetko to, čo cez nás prejde nás ovplyvňuje a mení.Život tak môže byť v každom okamihu nový a vzrušujúci a to až do samého konca života. Ak176

sa uzavrieme a zablokuje voči zmenám, tak psychologicky v nás skončil život. No a psychikaovplyvňuje aj telo a tak začne chátrať aj naše telo.Vždy je niečo, čo by sme mohli na sebe zmeniť. V tomto okamihu nás napadajú múdreslová, ktoré kedysi dávno vyslovil Marcus Aurélius:Pán môj,daj mi vyrovnanosť, aby som prijal to, čo zmeniť nemôžem,odvahu, aby som zmenil to, čo zmeniť môžem amúdrosť, aby som vedel odlíšiť jedno od druhého.Asi je veľmi dôležité byť vnímavý k sebe a k iným. Pozorne počúvať to, ako sa námprihovára náš organizmus, naša duša, naše telo. Oni rozprávať nevedia, ale majú svojšpecifický jazyk, ktorým sa nám prihovárajú. Naša duša (psyché, osobnosť, vnútorné ja) knám prehovára pocitmi, citmi, strachom, depresiou, intuíciou, naše telo sa k nám prihovárabolesťou, únavou, nechutenstvom, pohodou a náš organizmus celkovým telesným aduševným stavom.Ak chceme osobnostne rásť a teda nechať v nás prúdiť život, mali by sme byť pozorníaj k iným ľuďom. Ponechať ich vstúpiť do nášho vnútra, všímať si ich názory, postoje asprávanie. Byť chápaví k ich potrebám, citom a pocitom a potom sa v nich môžeme vidieťako v zrkadle. Mnohému sa tak môžeme naučiť a naviac získame zmysluplné a hlbokévzťahy, ktoré sú asi hlavným zmyslom života. Prinášajú nám trvalý pocit uspokojenia ašťastia.D. Carnegie na základe skúmania reakcií ľudí vytvoril akési „desatoro„ akozaobchádzať s ľuďmi. echajme sa inšpirovať:Zaujímať sa o druhéhoAk chcem s niekým dobre vychádzať, musím ho dobre poznať, teda sa oňho zaujímať:spoznať jeho povahu, záujmy, vlastnosti, usilovať sa pochopiť ho a porozumieť mu.Najúčinnejší záujem je záujem empatický, spojený s úsilím vcítiť sa do toho druhého. Väčšineľudí záujem iných vyhovuje. Potom sa k nám správajú priateľskejšie.echať druhého hovoriťPre dobrý kontakt s ľuďmi má často väčší význam umenie pozorne počúvať akoumenie hovoriť. Dávame tak najavo tomu druhému, že nás zaujíma a že si vážime jeho osobu.Vedieť hovoriť o tom, čo zaujíma druhéhoRozprávajúci musí mať pocit, že druhý človek ho nielen počúva, ale že rozprávanie ajpozorne sleduje a rozumie mu. Aktívny záujem o toho druhého nám môže pomôcť prekonaťpočiatočné obavy z druhého človeka a neskôr nám prináša obojstrannú radosť, že tomudruhému nie sme ľahostajní.177

sa uzavrieme a zablokuje voči zmenám, tak psychologicky v nás skončil život. No a psychikaovplyvňuje aj telo a tak začne chátrať aj naše telo.Vždy je niečo, čo by sme mohli na sebe zmeniť. V tomto okamihu nás napadajú múdreslová, ktoré kedysi dávno vyslovil Marcus Aurélius:Pán môj,daj mi vyrovnanosť, aby som prijal to, čo zmeniť nemôžem,odvahu, aby som zmenil to, čo zmeniť môžem amúdrosť, aby som vedel odlíšiť jedno od druhého.Asi je veľmi dôležité byť vnímavý k sebe a k iným. Pozorne počúvať to, ako sa námprihovára náš organizmus, naša duša, naše telo. Oni rozprávať nevedia, ale majú svojšpecifický jazyk, ktorým sa nám prihovárajú. Naša duša (psyché, osobnosť, vnútorné ja) knám prehovára pocitmi, citmi, strachom, depresiou, intuíciou, naše telo sa k nám prihovárabolesťou, únavou, nechutenstvom, pohodou a náš organizmus celkovým telesným aduševným stavom.Ak chceme osobnostne rásť a teda nechať v nás prúdiť život, mali by sme byť pozorníaj k iným ľuďom. Ponechať ich vstúpiť do nášho vnútra, všímať si ich názory, postoje asprávanie. Byť chápaví k ich potrebám, citom a pocitom a potom sa v nich môžeme vidieťako v zrkadle. Mnohému sa tak môžeme naučiť a naviac získame zmysluplné a hlbokévzťahy, ktoré sú asi hlavným zmyslom života. Prinášajú nám trvalý pocit uspokojenia ašťastia.D. Carnegie na základe skúmania reakcií ľudí vytvoril akési „desatoro„ akozaobchádzať s ľuďmi. echajme sa inšpirovať:Zaujímať sa o druhéhoAk chcem s niekým dobre vychádzať, musím ho dobre poznať, teda sa oňho zaujímať:spoznať jeho povahu, záujmy, vlastnosti, usilovať sa pochopiť ho a porozumieť mu.Najúčinnejší záujem je záujem empatický, spojený s úsilím vcítiť sa do toho druhého. Väčšineľudí záujem iných vyhovuje. Potom sa k nám správajú priateľskejšie.echať druhého hovoriťPre dobrý kontakt s ľuďmi má často väčší význam umenie pozorne počúvať akoumenie hovoriť. Dávame tak najavo tomu druhému, že nás zaujíma a že si vážime jeho osobu.Vedieť hovoriť o tom, čo zaujíma druhéhoRozprávajúci musí mať pocit, že druhý človek ho nielen počúva, ale že rozprávanie ajpozorne sleduje a rozumie mu. Aktívny záujem o toho druhého nám môže pomôcť prekonaťpočiatočné obavy z druhého človeka a neskôr nám prináša obojstrannú radosť, že tomudruhému nie sme ľahostajní.177

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!