Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

jednotlivcami alebo skupinou. Dodáva nám odvahu zasadiť sa za svoje práva a iných nútiprehodnocovať svoje manipulatívne a agresívne správanie.Charakteristika základných asertívnych práv:1. Mám právo sám posudzovať svoje vlastné správanie, myšlienky, emócie a byť zane zodpovedný.Toto právo hovorí hlavne o tom, že mám právo konať rozumne i nerozumne, mám právona správny i nesprávny názor, svoj vlastný individuálny názor, aj keď sa odlišuje odnázorov väčšiny. Zároveň že som si sám zodpovedný za to ako sa správam a iní nemajúprávo sa mi do toho miešať Zdôrazňujú, že jedinec si má byť posudzovateľom svojichemócii, názorov a správania a že sa nemusí nikomu za to zodpovedať.2. Mám právo neospravedlňovať a nevysvetľovať svoje správanie.Ospravedlňovanie a vysvetľovanie vlastného správania vytvára dojem našej neistotya nepriamo tým nabádzame iných, aby hodnotili naše správanie. Iní ľudia nemajú právohodnotiť naše správanie a ani sa inak k nemu vyjadrovať.3. Mám právo posúdiť, či a na koľko som zodpovedný za riešenie problémovostatných.Ide o to, aby sme si uvedomili, že my nenesieme zodpovednosť za problémya nepriazeň osudu iných ľudí. Môžeme ale nemusíme im pomáhať a vychádzať v ústrety.Jediným kritériom je naše vnútorné rozhodnutie, vnútorný hlas. Problémy ani nie súniečím negatívnym, zväčša sú len prostriedkom nášho učenia a napredovania v životea každý človek sa musí naučiť ich zvládať sám Inak by sa stal závislým na ľuďoch a týmprestal byť slobodným.4. Mám právo zmeniť svoj názor.V povedomí ľudí panuje predsudok, že ak raz vyslovím nejaký názor musím sa hopridržiavať. Ide o nezmysel a veľmi škodlivý predsudok. Ak by sme mali stále rovnakýnázor, tak by sme stagnovali, nerozvíjali sa, nekultivovali a osobnostne a duševne nerástli.Je prirodzené, že naše názory a postoje meníme, tak ako sa mení naše poznaniea skúsenosti. Čím častejšie a rýchlejšie meníme svoje názory a postoje, tým sa hlbšiea rýchlejšie rozvíjame, rastieme a kultivujeme.5. Mám právo robiť chyby a byť za ne zodpovedný.Často máme strach robiť chyby a keď ich urobíme máme výčitky. Je to veľmi nezdravýprístup k životu a poznávaniu. Robenie chýb je základnou formou a metódou poznávania,učenia sa. Názor, že múdry sa učí na chybách druhých je holý nezmysel. Učiť sa môžemelen na vlastných chybách. Tak ako sa dieťa učí chodiť tak, že robí chybné kroky, tak saučíme celý život. Chybných krokoch by sme sa nemali obávať, ale naopak sa na ne tešiť,lebo sú hlavným zdrojom nášho napredovania v živote. Logicky z toho vyplýva, že za naše158