Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

12.07.2015 Views

17. OprávnenosťNa oboch stranách Len na vlastnej stranepožiadaviek je videná18. Snaha rozsah konfliktu Zmenšovať, tlmiť Zväčšovať, stupňovať19. Snaha vidieť vlastnúsilu20. Vlastný malý ústupokje videný ako21. Malý ústupok druhejstrany je videný akoSkôr menšiu a podceňovaťsaNepodstatnýJasne väčšiu a preceňovať saNeprípustnýPrejav dobrej vôle k riešeniu Naše veľké víťazstvo22. Deľba práce Samozrejmá Neprichádza do úvahy23. Orientácia Alter-centrická a noscentricakáEgocentrická – len ja(t.j. ty amy)Konflikty v medziľudských vzťahochPodľa C.Junga sme schopní si vytvárať vzťahy k iným ľuďom len také, aký mámevytvorený vzťah k sebe a sme schopní ostatným rozumieť len do tej miery, do akejrozumieme samy sebe.Medziľudské vzťahy zohrávajú v našom živote veľmi veľký význam. Mnohopsychológov je presvedčených o tom, že človek dokáže realizovať seba samého, nájsťzmysel života a nadobudnúť duševnú rovnováhu a pocit životnej spokojnosti len vtedyalebo len do takej miery, do akej miery sme schopní mať hlboké osobné vzťahy s inýmiľuďmi.Zaoberať sa tým, čo ovplyvňuje našu schopnosť a neschopnosť nadväzovať a mať„skutočné„ (úprimné, hlboké a pravdivé) medziľudské vzťahy je z uvedeného dôvodujedna z najdôležitejších otázok sociálnej psychológie.Ako vraví Jung a mnohí iní, človek sa musí najskôr zaoberať vzťahom k sebesamému. Porozumieť mu a dokázať zmeniť to, čo negatívne ovplyvňuje naše sebavedomie,úctu a dôveru k sebe samému a celkový pozitívny postoj k sebe samému. Až potom dokážemať hlboké a úprimné vzťahy k iným.Odborníci zistili, že k iným dokážeme pociťovať sympatie len vtedy, ak dokážemeprijať seba takého, aký v skutočnosti sme. Iných dokážeme tolerovať len do tej miery, doakej miery dokážeme byť tolerantní k sebe, k svojim slabostiam a nedostatkom. Ajnenávisť k ľuďom, ktorá je často skrytá alebo nevedomá, je zväčša len odrazom nášhonenávistného postoja k sebe, ktorý premietame aj k iným ľuďom.C.Rogers hovorí, že čím väčšia kongruencia (správať sa v súlade s tým ako sacítim, aké mám názory a postoje, nepretvarovať sa) je medzi prežívaním, uvedomovanímsi svojho prežívania a našou komunikáciou, tým je väčšia aj naša schopnosť byť sebousamým a mať hlboké osobné vzťahy. Je to preto, lebo vtedy sme citlivejší k našim citom,pocitom, potrebám, túžbam a prianiam, otvorenejší vyjadrovať tieto pocity a city a potreby150

druhej osobe a zároveň sme v dôsledku toho citlivejší k pocitom, citom, potrebám atúžbam druhej osoby. To všetko tvorí základ „skutočného„ vzťahu.Význam a funkcia konfliktovKaždý človek je iný, jedinečný. Má svoje individuálne ciele, potreby a v živote saich pokúša realizovať. Je preto prirodzené a nevyhnutné, že medzi ľuďmi občas vzniknekonflikt. Je to práve kvôli našej odlišnosti. Konflikt nám taktiež umožňuje uvoľňovaťemocionálne napätie, energetický pretlak a to je pozitívna vec, pretože inak by mohlo dôjsťk narušeniu funkcii organizmu. Konflikt má aj informačnú hodnotu. Informuje nás o tom,čo chcú a čo nechcú iní ľudia, čo je pre nich prijateľné a čo neprijateľné. V konfliktochľahšie odhaľujeme aj inak skryté záujmy, zámery a vlastnosti ľudí. Pomáha námrozhodovať sa do akej miery sa chceme s danou osobou zblížiť, do akej miery námvyhovuje.Podľa toho, ako pôsobí môže byť buď:• Konštruktívny – má pozitívny vplyv na medziľudské vzťahy a vyriešenieproblému. Je zdrojom lepšie a hlbšieho poznania, pozitívnych zmien v správaní, prežívaníľudí, sebaodhaľovaní a poznávaní, v sebaodhaľovaní a poznávaní druhých. Pomáha riešiťživotné a pracovné situácie, stagnáciu, primerane, pozitívne uvoľňuje napätie a podobne.• Deštruktívny – má negatívny vplyv na medziľudské vzťahy a vyriešenieproblému. Zhoršuje medziľudské a pracovné vzťahy. Prehlbuje rozpory, a odlišné pozície,prehlbuje stagnáciu. Zhoršuje zdravotný stav, napätie. Podporuje agresivitu, netoleranciua neznášanlivosť. Znižuje informačnú hodnotu konfliktu. Emocionálne a ľudsky vzďaľujeaktérov konfliktu.Priebeh konfliktu ovplyvňujú:• charakteristiky zúčastnených strán a ich hodnotové systémy• ciele a zámery zúčastnených strán• ich predchádzajúci vzťah• typ a charakter problému• sociálne a kultúrne prostredie• prítomnosť zainteresovaných i nezainteresovaných poslucháčov• stratégia oboch strán, čo chcú konfliktom dosiahnuť• dôsledky riešenia – aké budú mať na účastníkov konfliktu• strach z rizika• emocionálny stav zúčastnených konfliktu• komunikácia medzi stranami konfliktu – či existuje a aká je jej forma• temperament aktérov konfliktu a iné151

druhej osobe a zároveň sme v dôsledku toho citlivejší k pocitom, citom, potrebám atúžbam druhej osoby. To všetko tvorí základ „skutočného„ vzťahu.Význam a funkcia konfliktovKaždý človek je iný, jedinečný. Má svoje individuálne ciele, potreby a v živote saich pokúša realizovať. Je preto prirodzené a nevyhnutné, že medzi ľuďmi občas vzniknekonflikt. Je to práve kvôli našej odlišnosti. Konflikt nám taktiež umožňuje uvoľňovaťemocionálne napätie, energetický pretlak a to je pozitívna vec, pretože inak by mohlo dôjsťk narušeniu funkcii organizmu. Konflikt má aj informačnú hodnotu. Informuje nás o tom,čo chcú a čo nechcú iní ľudia, čo je pre nich prijateľné a čo neprijateľné. V konfliktochľahšie odhaľujeme aj inak skryté záujmy, zámery a vlastnosti ľudí. Pomáha námrozhodovať sa do akej miery sa chceme s danou osobou zblížiť, do akej miery námvyhovuje.Podľa toho, ako pôsobí môže byť buď:• Konštruktívny – má pozitívny vplyv na medziľudské vzťahy a vyriešenieproblému. Je zdrojom lepšie a hlbšieho poznania, pozitívnych zmien v správaní, prežívaníľudí, sebaodhaľovaní a poznávaní, v sebaodhaľovaní a poznávaní druhých. Pomáha riešiťživotné a pracovné situácie, stagnáciu, primerane, pozitívne uvoľňuje napätie a podobne.• Deštruktívny – má negatívny vplyv na medziľudské vzťahy a vyriešenieproblému. Zhoršuje medziľudské a pracovné vzťahy. Prehlbuje rozpory, a odlišné pozície,prehlbuje stagnáciu. Zhoršuje zdravotný stav, napätie. Podporuje agresivitu, netoleranciua neznášanlivosť. Znižuje informačnú hodnotu konfliktu. Emocionálne a ľudsky vzďaľujeaktérov konfliktu.Priebeh konfliktu ovplyvňujú:• charakteristiky zúčastnených strán a ich hodnotové systémy• ciele a zámery zúčastnených strán• ich predchádzajúci vzťah• typ a charakter problému• sociálne a kultúrne prostredie• prítomnosť zainteresovaných i nezainteresovaných poslucháčov• stratégia oboch strán, čo chcú konfliktom dosiahnuť• dôsledky riešenia – aké budú mať na účastníkov konfliktu• strach z rizika• emocionálny stav zúčastnených konfliktu• komunikácia medzi stranami konfliktu – či existuje a aká je jej forma• temperament aktérov konfliktu a iné151

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!