Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP
Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP
Kognitivizácia osobnostiOsobnosť prichádza na svet s kognitívnymi dispozíciami, ktoré je možné počasživota rozvíjať. Spôsob ako sa rozvíjajú kognitívne schopnosti je učenie. Poznáme trispôsoby ako sa učiť:1. Pokusom a omylom2. Algoritmami - riešenie problémov, ktoré vedie k ich vyriešeniu ( predpísanýmipostupmi, metódami a pod.)3. Heuristicky - riešenie úloh, problémov tvorivým spôsobomKognitívne funkcie môžeme usporiadať do určitej hierarchie podľa zložitostifunkcií, s tým, že vyššia funkcia automaticky zahrňuje nižšiu funkciu a jej uplatnenie.Pri rozvíjaní kognitívnych funkcií je potrebné mať na zreteli:1. Je nevyhnutné rozvíjať všetky kognitívne funkcie2. Základom rozvoja kognitívnych funkcií a procesov sú úlohy a cvičenia3. Všetky kognitívne funkcie sa majú rozvíjať v každej ľudskej činnosti4. Všetky kognitívne funkcie sa dajú rozvíjať nezávisle od veku jednotlivcaRozvojom kognitívnych schopností, funkcií sa zaoberalo mnoho odborníkov.Najprepracovanejšiu stratégiu intelektového rozvoja vypracoval Piaget. Určil prejednotlivé vekové obdobia dieťaťa úlohy a činnosti, ktoré sú nevyhnutné, aby sa rozvíjali:1. Senzomotorická úroveň (myslenie bez symbolov)2. Predoperačná úroveň (myslenie so symbolmi, znázorňovanie)3. Úroveň konkrétnych operácií (analyzovanie, klasifikovanie)4.Úroveň formálnych operácií (abstraktno-pojmové myslenie, hodnotenie,zovšeobecňovanie, imaginácia)B. Bloom vypracoval súbor podnetov na rozvoj úrovní kognitívnych funkcií:1. Hodnotenie - posudzovanie podľa vnútorných a vonkajších funkcií2. Syntéza - odvodenie abstraktných vzťahov, vytvorenie jedinečnosti3. Analýza - princípy, vzťahy a prvky4. Aplikácia - použitie v konkrétnych a zvláštnych situáciách5. Pochopenie - extrapolácia, interpretácia a prenos6. Vedomosť - kategorizácia, terminológia, následnosť12
Piagetova teória úrovní intelektového rozvoja.Jednou z hlavných úloh školy je rozvíjať kognitívny vývin dieťaťa. Pre tradičnúškolu je charakteristické, že pôsobí prevažne len v rovine kognitívneho rozvoja žiakov.Domnievame sa, že je to chyba. Človek môže byť šťastný a vnútorne vyrovnaný lenvtedy, ak môže sebaaktualizovať celú svoju osobnosť, prirodzenosť a genetickú danosť.Aby to dosiahol, musí poznať a rozvíjať rovnako svoj intelekt, ako aj osobnosť.Nevyhnutnou podmienkou k rozvoju intelektu a osobnosti je zdravý a prirodzenýpsychický a sociálny, prípadne i duchovný vývin.Základom kognitívneho vývinu je poznanie, že dieťa v každom vekovom obdobímusí rozvíjať špecifické kognitívne a motorické funkcie. Ak sa v príslušnom vekuzanedbá rozvoj tej funkcie, ktorá je geneticky pripravená na rozvoj, má to negatívnydopad na rozvoj ostatných kognitívnych funkcií.„2-ročné, 5-ročné, 8-ročné a 11-ročné deti majú veľmi odlišné mechanizmy, akýmiveci okolo seba chápu a vnímajú (zmyslami), predbežne spracúvajú (recipujú) a zaraďujúči klasifikujú (ako o nich premýšľajú)„ (Chips 1994, s.6).Pripravenosť organizmu k rozvoju kognitívnej a motorickej funkcie u detí jepribližne v rovnakom vekovom období rovnaká, i keď sú špecifické rozdiely ujednotlivých detí.Významné je tiež poznanie, na ktorej úrovni intelektového rozvoja sa konkrétnedieťa nachádza. Medzi rovnako starými deťmi existujú aj dosť výrazné odlišnosti.Napríklad v jednej triede môžu byť deti, ktoré majú úroveň intelektového rozvoja nanižšom stupni a deti, ktoré majú úroveň intelektového rozvoja na vyššom stupni. Nejdepritom o mentálne zaostávajúce deti, ale o to, že u niektorých deti je geneticky danápotreba dlhšie rozvíjať niektorú špecifickú funkciu, či proces. Intelekt sa pritom môžerozvíjať primerane alebo aj nadpriemerne.Pre každý stupeň sú odlišné mechanizmy, ako dieťa chápe, vníma a spracovávapodnety zvonka, napr. i učivo. Preto je potrebné na deti, ktoré sa nachádzajú na nižšomstupni intelektového rozvoja pôsobiť inými kognitívnymi úlohami ako na deti, ktoré samomentálne nachádzajú na vyššom stupni rozvoja.Piagetove úrovne intelektového rozvoja:I. Senzomotorická úroveňVek : do 1,6 r.Nemé myslenie bez symbolov: dieťa vníma a identifikuje predmety,Dieťa vie napodobňovať slová, dáva im zmysel, až v 2.roku sa sústavne učíII. Predoperačná úroveňvek: 1,6 - 4 r.Symbolické myslenie: myslenie na seba zamerané, statické s použitím symbolovDieťa v hre objavuje symbol, v reči chápanie znakov13
- Page 1 and 2: Předmět: áročné životní situ
- Page 3 and 4: 1. Rozvoj osobnosti. Schopnosti. Ra
- Page 5 and 6: Súčasné psychologické poznanie
- Page 7 and 8: v medziľudských vzťahoch, v komu
- Page 9 and 10: Duchovnú inteligenciu D. Zohar a I
- Page 11: g, intrapersonálnu - schopnosť po
- Page 15 and 16: 2. Psychologie zdraví. Spokojenost
- Page 17 and 18: 1. Zdôrazňovanie prekážky - zam
- Page 19 and 20: Vo väčšine prípadov nie je dosi
- Page 21 and 22: Dostatok získaných ocenení od in
- Page 23 and 24: ol neustále prítomný v našom pr
- Page 25 and 26: Maslow odporúčal byť otvorený k
- Page 27 and 28: vždy zaujímavé, tajuplné, aktí
- Page 29 and 30: Láska je často spájaná zo zamil
- Page 31 and 32: zblíženie aj na úrovni erotickej
- Page 33 and 34: 3. Poznávání sebe sama. Poznáva
- Page 35 and 36: ovnako ako ich zmysluplnosť a zlo
- Page 37 and 38: Rovnako stráca schopnosť „uctie
- Page 39 and 40: sily a komunikáciu s nimi. Maslow
- Page 41: umožňuje fyzické javy, fyzický
- Page 44 and 45: nevyhnutnosti komunikácie ega a du
- Page 46 and 47: Vtedy, keď to zistíme a naplníme
- Page 48 and 49: poznávania. Hypotézy vychádzajú
- Page 50 and 51: Psychologický prístup si uvedomuj
- Page 52 and 53: Každá zmena v duši človeka sa m
- Page 54 and 55: medicíny, psychiatrie a psychológ
- Page 56 and 57: Psychospirituálny prístup k osobn
- Page 58 and 59: životnou premenou. Depresia potom
- Page 60 and 61: charakterizovaná poúčaním, str
Kognitivizácia osobnostiOsobnosť prichádza na svet s kognitívnymi dispozíciami, ktoré je možné počasživota rozvíjať. Spôsob ako sa rozvíjajú kognitívne schopnosti je učenie. Poznáme trispôsoby ako sa učiť:1. Pokusom a omylom2. Algoritmami - riešenie problémov, ktoré vedie k ich vyriešeniu ( predpísanýmipostupmi, metódami a pod.)3. Heuristicky - riešenie úloh, problémov tvorivým spôsobomKognitívne funkcie môžeme usporiadať do určitej hierarchie podľa zložitostifunkcií, s tým, že vyššia funkcia automaticky zahrňuje nižšiu funkciu a jej uplatnenie.Pri rozvíjaní kognitívnych funkcií je potrebné mať na zreteli:1. Je nevyhnutné rozvíjať všetky kognitívne funkcie2. Základom rozvoja kognitívnych funkcií a procesov sú úlohy a cvičenia3. Všetky kognitívne funkcie sa majú rozvíjať v každej ľudskej činnosti4. Všetky kognitívne funkcie sa dajú rozvíjať nezávisle od veku jednotlivcaRozvojom kognitívnych schopností, funkcií sa zaoberalo mnoho odborníkov.Najprepracovanejšiu stratégiu intelektového rozvoja vypracoval Piaget. Určil prejednotlivé vekové obdobia dieťaťa úlohy a činnosti, ktoré sú nevyhnutné, aby sa rozvíjali:1. Senzomotorická úroveň (myslenie bez symbolov)2. Predoperačná úroveň (myslenie so symbolmi, znázorňovanie)3. Úroveň konkrétnych operácií (analyzovanie, klasifikovanie)4.Úroveň formálnych operácií (abstraktno-pojmové myslenie, hodnotenie,zovšeobecňovanie, imaginácia)B. Bloom vypracoval súbor podnetov na rozvoj úrovní kognitívnych funkcií:1. Hodnotenie - posudzovanie podľa vnútorných a vonkajších funkcií2. Syntéza - odvodenie abstraktných vzťahov, vytvorenie jedinečnosti3. Analýza - princípy, vzťahy a prvky4. Aplikácia - použitie v konkrétnych a zvláštnych situáciách5. Pochopenie - extrapolácia, interpretácia a prenos6. Vedomosť - kategorizácia, terminológia, následnosť12