Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP
Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP
2. Všímame si, čo sa odohráva na objekte, v mieste pozorovania. V duchu tieto dejekomentujeme.3. Na javy, na ktoré nám preskočí myseľ (myšlienka, obraz, zvuk, pocit a pod.), pokojnezameriame krátku pozornosť, označíme slovom „vyrušenie“ a trpezlivo sa vraciamek primárnemu predmetu pozorovania. Pri návrate pomôže otázka: ktorá fáza beží?Pomenujeme ju.4. Po vypršaní doby, na ktorú sme sa rozhodli koncentrovať myseľ, ukončíme cvičenienasledovne - v mysli si povieme: „končím toto cvičenie“ a pozorujem posledných desaťpohybov (napr.dvíhanie a klesanie brušnej dutiny). Uvedomíme si dotyk tela o zem,stoličku, otvorím oči a pomaly sa rozhýbeme.Pravidelným opakovaním tohto cvičenia na rovnakom nerušenom mieste av rovnakom čase, získame schopnosť lepšie sa sústrediť na predmety a činnosti ajv bežnom živote. Dokáže si zachovať v prežívaní potrebný odstup aj v ohrozujúcich a inakzáťažových situáciách, čo zabezpečuje ich primerané zvládnutie a súčasne nás oslobodzujeod prežívania úzkosti a strachu. Ďalšou technikou kultivácie mysle je elementárna analýzajavu. Rozklad určitého stavu, napr.emočného komplexu na jednotlivé procesy: telesné –ich pomenovanie, ďalej na mentálne procesy a ich pomenovanie a podobne, oslabujemeich prežitkovú silu a zamedzujeme jej nárastu. Zároveň nám to umožňuje získať vhľadk tomu, ako k danému stavu dochádza a tým napríklad rozpoznať výplody úzkostnej mysleod skutočnosti. Nácvikom takejto kultivácie mysle získavame schopnosť rozpoznávaťskutočnosť od ilúzie či mentálneho výtvoru. Tieto techniky sústredenia sa na mentálne,psychické a somatické procesy a ich uvolnené pozorovanie majú obdobný základ akov západnej kultúre známej procesorientovanej psychológie a psychoterapie. Zdá sa, že ajtento psychologický smer čerpal inšpiráciu práve v abhidhamme.114
7. Mentální bloky a jich překonání. eúspěch, jeho vplyv naosobnost a možnosti práce s ním.METÁLE BLOKY A ICH PREKOAIENormálnemu alebo zdravému vývinu a správaniu osobnosti často brániamentálne bloky, ktoré sa u niektorých jedincov vo väčšej alebo menšej miere rozvinuli.Každý jednotlivec môže rásť a zdokonaľovať sa v zmysle nadobúdania nových schopností,aj pokiaľ ide o jeho jedinečné osobnostné vlastnosti. Mnohí ľudia však žijú s pocitom, žesa nikdy plne nerealizovali, alebo že nevyužili naplno svoje schopnosti. Príčiny tohto stavučasto treba hľadať v hlboko zakorenených obavách a v negatívnych stavoch mysle. Tietoprekážky si často takmer vôbec neuvedomujeme, no napriek tomu môžu poznamenať nášcelkový prístup k životu, a tak zbytočne obmedzujú naše možnosti. Sú to škodlivé mentálnebloky, ktoré uzatvárajú ľuďom cesty osobného vývinu a bránia im žiť svoj životnaplno.Iní prípad mentálneho bloku je, keď v kontakte s inou osobou alebo v nejakejsituácii vystupujeme submisívne. Submisívny postoj sa vyznačuje tým, že sapodriaďujeme alebo nemáme dostatok odvahy prezentovať seba samého. Ak sa budemepodriaďovať dominantným jednotlivcom, iní ľudia nás budú pokladať za menejhodnotných a tak sa k nám budú aj správať: nadradene, s neúctou a nevšímavo. Ak inýmukážeme, že vieme presadzovať svoje názory, postoje, že máme vlastný názor na vecidôležité a podstatné, že si ceníme svoje názory a postoje, získame rešpekt. Ostatní si nászačnú všímať, začnú uvažovať o našej mienke a hodnote našej osoby. Ľudia si vážia tých,ktorí dokážu byť samy sebou, ktorí majú odvahu hájiť si svoje myšlienky a záujmy.Považujú ich za silné osobnosti, o ktoré sa môžu oprieť, a na ktoré sa môžu spoľahnúť. Ajpreto radi nadväzujú s takýmito jedincami osobné vzťahy.Skromnosť nie vždy býva výsadou. Ak sme príliš skromní a nepreukazujemenašu hodnotu, náš um a naše schopnosti, iní sa nemajú ako dozvedieť to, čo sa v násskrýva. Zostaneme nepovšimnutí a to nám bude odoberať silu a motiváciu zdokonaľovaťsa a realizovať svoje možnosti a potenciály. Naša osobnosť sa prestane rozvíjať a mybudeme prežívať pocit nespokojnosti.Submisívnosť a prílišná skromnosť môže byť prejavom nášho nízkehosebavedomia, nedôvery vo vlastné schopnosti, ale môže ísť aj o naučený postoj, prejav,ktorý u nás vypestovali rodičia. Ak sa domnievame, že skromnosť je vysoko hodnotnávlastnosť, konfrontujme tento svoj postoj s realitou. Pozorujme skromných a zdravoasertívnych ľudí, ako sa dokážu tešiť zo života, koľko úprimných a blízkych vzťahovmajú, ako dokázali rozvinúť svoje potenciály, ako dokázali byť úspešní a aká je ich miera115
- Page 63 and 64: môže prejavovať v jeho správan
- Page 65 and 66: Životné pozície v transakčnej a
- Page 67 and 68: Postup práce terapeuta v transakč
- Page 69 and 70: Ak sa venujeme činnosti, na ktorú
- Page 71 and 72: Súčasťou a predpokladom úspechu
- Page 73 and 74: Atraktivitu chápeme ako príťažl
- Page 75 and 76: Erich Fromm (2000) charakterizuje n
- Page 77 and 78: pomôže premeniť narcizmus v skut
- Page 79 and 80: 4. Štvrtá pravda: Žiadna osoba (
- Page 81 and 82: Partnerský vzťah, v ktorom sa pre
- Page 83 and 84: doménou duše“. Sex nás smeruje
- Page 85 and 86: zrenie osobnosti ale aj deštruktí
- Page 87 and 88: Jednou z deformovaných predstáv s
- Page 89 and 90: Problémy serekciouPredčasnáejaku
- Page 91 and 92: manipuláciu ) spoľahlivou ochrano
- Page 93 and 94: c, duchom - v ktorej má úplnú sl
- Page 95 and 96: Védántská 38 psychológia vychá
- Page 97 and 98: kontaktu s našou „druhou (odmiet
- Page 99 and 100: navonok prejavujú tieto naše odmi
- Page 101 and 102: vedomia sa mu toto poznanie stáva
- Page 103 and 104: prepojenia, súbežného vnímania
- Page 105 and 106: ďalej narastá a zasahuje dysfunkc
- Page 107 and 108: kladná a záporná energia. Naprí
- Page 109 and 110: (oddelenie od celku). Ak dané obje
- Page 111 and 112: 3. Systém abhidhammy je ako celok
- Page 113: Emócie, ktoré nás ovládajú ur
- Page 117 and 118: dosiahnuť nejakú vec, pritom nemu
- Page 119 and 120: s nimi. Uspokojivo na nás môže p
- Page 121 and 122: (pozitívne i negatívne), názory
- Page 123 and 124: • Účinok statusu - vzniká prin
- Page 125 and 126: Ide o snahu odstraňovať rozdiely,
- Page 127 and 128: zaujíma otvorený prístup k skúm
- Page 129 and 130: Toxikomániu alebo drogovú závisl
- Page 131 and 132: Bergeret, J., tvrdí, že toxikoman
- Page 133 and 134: Toxikoman s psychotickou štruktúr
- Page 135 and 136: Vznik alkoholovej závislosti má n
- Page 137 and 138: Na abúzu drog sa významne podieľ
- Page 139 and 140: Sú určené toxikomanom, ktorí sa
- Page 141 and 142: V skupine na jednotlivých členov
- Page 143 and 144: informácií a ich odlišná interp
- Page 145 and 146: nájdeme si iného partnera a podob
- Page 147 and 148: lujúci a rozumiete. hlavné fakty
- Page 149 and 150: • Uznaj vlastné chyby.• Nájdi
- Page 151 and 152: druhej osobe a zároveň sme v dôs
- Page 153 and 154: • Konflikt rovnocenných účastn
- Page 155 and 156: Konflikty sa ťažko riešia pokia
- Page 157 and 158: 10. Asertivní řešení náročný
- Page 159 and 160: chyby sa nemôžeme nikomu zodpoved
- Page 161 and 162: Ak na nás niekto vyvíja neprimera
- Page 163 and 164: everbálne aspektyHLASSPÔSOBREČIT
2. Všímame si, čo sa odohráva na objekte, v mieste pozorovania. V duchu tieto dejekomentujeme.3. Na javy, na ktoré nám preskočí myseľ (myšlienka, obraz, zvuk, pocit a pod.), pokojnezameriame krátku pozornosť, označíme slovom „vyrušenie“ a trpezlivo sa vraciamek primárnemu predmetu pozorovania. Pri návrate pomôže otázka: ktorá fáza beží?Pomenujeme ju.4. Po vypršaní doby, na ktorú sme sa rozhodli koncentrovať myseľ, ukončíme cvičenienasledovne - v mysli si povieme: „končím toto cvičenie“ a pozorujem posledných desaťpohybov (napr.dvíhanie a klesanie brušnej dutiny). Uvedomíme si dotyk tela o zem,stoličku, otvorím oči a pomaly sa rozhýbeme.Pravidelným opakovaním tohto cvičenia na rovnakom nerušenom mieste av rovnakom čase, získame schopnosť lepšie sa sústrediť na predmety a činnosti ajv bežnom živote. Dokáže si zachovať v prežívaní potrebný odstup aj v ohrozujúcich a inakzáťažových situáciách, čo zabezpečuje ich primerané zvládnutie a súčasne nás oslobodzujeod prežívania úzkosti a strachu. Ďalšou technikou kultivácie mysle je elementárna analýzajavu. Rozklad určitého stavu, napr.emočného komplexu na jednotlivé procesy: telesné –ich pomenovanie, ďalej na mentálne procesy a ich pomenovanie a podobne, oslabujemeich prežitkovú silu a zamedzujeme jej nárastu. Zároveň nám to umožňuje získať vhľadk tomu, ako k danému stavu dochádza a tým napríklad rozpoznať výplody úzkostnej mysleod skutočnosti. Nácvikom takejto kultivácie mysle získavame schopnosť rozpoznávaťskutočnosť od ilúzie či mentálneho výtvoru. Tieto techniky sústredenia sa na mentálne,psychické a somatické procesy a ich uvolnené pozorovanie majú obdobný základ akov západnej kultúre známej procesorientovanej psychológie a psychoterapie. Zdá sa, že ajtento psychologický smer čerpal inšpiráciu práve v abhidhamme.114