Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

3. Systém abhidhammy je ako celok orientovaný na cieľ (sa-atthaka-sampadžaňňa)oslobodenia od všetkých foriem utrpenia. Na rozdiel od vedeckých teórií, ktorézodpovedajú tzv. ideálu hodnotovej slobody, ktorá má umožniť ich použitie pre akékoľvekciele, vedie abhidhamma len k prekonávaniu utrpenia.4. Postupné uskutočňovanie (patipadá) cieľov je viazané na technicky definované operáciea z nich odvodené jasné pokyny pre prax. Abstraktné ciele, ktoré nie je možnéoperacionálne definovať sú hodnotené ako obyčajné názory (ditthi), ktoré odvádzajú odzážitkovej skutočnosti.5. Etické riadenia vlastného jednania (kamma-patha) a kultivácia charakteru je účelompoužitia abhidhammy v každodennom živote. Štúdium abhidhammy, ktoré neslúži účeluetickej kultivácie vlastného jednania a charakteru alebo podpore podobného úsilia inýchosôb, môže mať zhubné následky.6. Čistenie (vissudhi) charakteru, činností a obsahov mysli od patogénnych apatologických komplexov je účelom použitia abhidhammy v meditačnom tréningu.Zneužívanie nadnormálnych psychických síl a schopností (iddhi), ktoré sa eventuálnevyvíjajú ako vedľajší produkt meditačného tréningu, má zhubné následky a vedie kznečisteniu mysle.7. Najvyšším cieľom abhidhammy je transcendencia múdrosťou (pariňňá-paňňá), ktorávhľadom rozpúšťa zdanlivo kompaktné fenomény. Prekonáva ulpievanie na ilúziách apojmové štiepenie skutočnosti, ktoré znemožňuje zažívanie slobody a šťastia.Budhistický psychologický systém odlišným spôsobom modeluje koncepciu a chápanieosobnosti, než ako je to v západných teoretických systémoch. Jej model je skôrfenomenografický a jeho základňu tvoria empirické fakty o osobnosti prístupnébezprostrednému pozorovaniu. Tak sa tvoria obsahy pojmových údajov, ktoré súspracované do tzv. etickej psychológie abhidhammy. Pomenovanie „etická psychológia“ jechápaná odlišne ako na západe. Netvorí systém morálnych pravidiel delených na dobro azlo, ale systém, z tohto pohľadu, morálne neutrálnych pragmatických pravidiel, ktorýchdodržiavanie privedie človeka na vyšší osobnostne vývinový stupeň. Aj vývinovéosobnostné stupne sú inak chápané ako na západe. Tvoria kvalitatívne úrovne vedomia abytia, od najnižšieho až po najvyšší. Systém etickej psychológie tvorí v tomto ponímaní ajdiagnostickú základňu na posúdenie duševných, životných, ale aj somatických problémov,ťažkostí a porúch. Budhistická psychológia chápe osobnosť ako jeden celok: telesný,psychický, duchovný, filozofický a sociálny. Toto ponímanie inšpirovalo na západe mnohopsychologických škôl, ako aj vznik celého holistického a transpersonálneho smeruv psychológii, filozofii a psychiatrii. Na systém etickej psychológie nadväzuje systémpsychológie prežívania, poznania a vedome riadeného konania. S týmto systémom jespojená aj typológia osobnosti, ktorá sa používa na posúdenie vhodnosti didaktických aterapeutických postupov pre každú jednotlivú osobnosť. Diagnostické, vývinové,pedagogické, terapeutické a iné zistenia a postupy sa odvodzujú výlučne na pozorovanívlastných zážitkov a ich súvislostí.111