Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

kognitívneho vývinu, v oblasti paradoxného myslenia, logické myslenie neplatí,resp.neplatí v absolútnom poňatí 50 .Vedci 51 z lekárskeho centra v San Franciscu a Wisconsinskej univerzityv Madisonu zistili, že mozgová činnosť transcendentne meditujúcich je iná než u bežnýchľudí, čo sa preukázalo pomocou merania EEG. Zároveň zistili, že budhisticky meditujúcisú šťastnejší, kľudnejší a vyrovnanejší než porovnateľné vzorky iných ľudí. Ich centrámozgov sú podstatne aktívnejšie ako je to u bežných ľudí. Napr. spojenia pozitívnymiemóciami, ktoré sa produkujú v ľavom prefrontálnom laloku a naviac je u nich výrazneznížená činnosť amygdaly, ktorá hrá ústrednú rolu pri vzniku a prežívaniu negatívnychemócii. Krouliková 52 zistila u budhisticky meditujúcich ľudí pri meraní NEOosobnostného inventáru v porovnaní so štandartnými skupinami výrazne nižšie hodnotyv dimenzii neurotizmu, ktorý dosahoval len 23 percentil súčasných českých noriem, a tiežv dimenziách otvorenosti voči skúsenostiam, prívetivosti a extroverzii. Podobnýmzisteniam dospeli aj iní výskumníci.Budhistické transcendentné meditácie a učenia sú len jednou z metód rozširovaniavedomia a kvalitatívnej zmeny vnímania, prežívania a bytia. V rôznych kultúrach akognitívnych systémoch sú známe iné komparatívne metódy a systémy učenia, akonapríklad joga, taoizmus, šamanizmus či kresťanský mysticizmus.V budhizme je známy aj psychologický systém abhidhamma. 53 Jeho podstatou jeanalytické myslenie: vnemy videnia, počutia, cítenia, chuti a hmatu uvádzame v mysli dovzájomných vzťahov tak, že výsledkom je prežívanie, ktoré je príjemné, neutrálne alebonepríjemné. Človek má tendenciu lipnúť na príjemnom, odmietať nepríjemné a ignorovaťneutrálne. Táto tendencia sa premieta do toho či v našom živote prevažuje utrpenie alebospokojnosť-šťastie. Analytickým pozorovaním vlastných zážitkov a ich mentálnychsúvislostí môžeme dospieť k jadru našich trápení a naopak k jadru nášho šťastného života.Východiská analytického systému abhidhammy spočívajú v:1. Prežitá skutočnosť je najdôležitejším kritériom pre platnosť pojmov a pravdivosťúsudkov. Všetky pojmy abhidhammy sú empiricky zakotvené v skutočnosti (jathá bhúta).Abhidhamma neuznáva hypotetické konštrukcie a teoreticky pojmové predpoklady akovýchodisko praxe.2. Etické hodnotenie fenoménu v jeho konkrétnom kontexte predstavuje rozhodujúciparameter každého pojmu. Všetky fenomény sú hodnotené podľa toho, ako prispievajú ketickej zrelosti a integrácii osobnosti a k zvýšeniu schopnosti byť šťastný, ako súblahodárne (kusala) zhubné (akusala) alebo čisto funkčné (kirija).50 Viď kapitola 1.1., časť Kognitívne úrovne vývinu osobnosti.51 Burns,D.M.: Budhistická meditácia a hlbinná psychológia In: Budhizmus a psychológia. CAD Press,Bratislava 1999.52 Kroulíková, D.: Budhizmus a psychologie. In: Psychologie dnes,4, 2005, s. 35-37.53 Frýba M.: Psychológie zvládaní života. Aplikace metody abhidhamma. Brno, Masarykovauniverzita 1996110