Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP
Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP
patologický stav osobnosti – na jednej strane by danému jedincovi nebolo umožnenédokončiť transformáciu, avšak vývinový postup mu už neumožňuje vrátiť sa späť dopredchádzajúceho štádia. Daný človek tak zostáva v permanentnej vnútornej nerovnováhya osobnostnom vákuu, v ktorom nedokáže nájsť pokoj, spokojnosť a ani smer. Aby danýstav mohol psychicky uniesť, psychiku utlmujúce antidepresíva musí užívať permanentnea kvôli rezistencii zvyšovať ich dávky. Aj v tomto prípade je zrejmé, že ani psychoterapiazameraná na psychoanalytickú katarziu, alebo inak vedenú reparáciu psychopatológii nie jerelevantná, pretože by sa míňala príčinám depresie (psychózy). Ako účinná sa logickyponúka facilitujúca psychoterapia, podporujúca pokročilý post transformačný proces aotvárajúca sa transcendentným dimenziám. Účelom takejto podpornej psychoterapie jezjednotiť polarity osobnosti, čo vyúsťuje do zjednoteného vedomia, čo Jung nazývaspočinutím ega v bytostnom Ja a jogová psychológia zjednoteným unitárnym vedomím.Osobnosť sa tak stáva úplnou a celistvou, v ktorej sú polarity vyvážené, čo umožňuječloveku prežívať vnútorný pokoj a stabilitu.Jogová psychológia a psychoterapia ide vo vývine osobnosti ešte ďalej. Jej cieľomje transcendovať aj poslednú zostávajúcu polaritu a to polaritu: subjekt-objekt a zpsychologického hľadiska dosiahnuť tak nesmrteľnosť. Nemyslí sa tu nesmrteľnosťfyzická, tá je nutná a logická. Ide o nesmrteľnosť duše, vedomia, ktoré si svoju identitutakto môže vedome udržať aj po fyzickom zániku.Budhistický koncept osobnostiBudha v preklade znamená prebudený (osvietený). Tento význam vystihujepodstatu budhistickej psychológie i konceptu osobnosti – objavenie svojich vlastnýchschopností, ktoré sú vo svojej podstate u každého človeka dokonalé a absolútne.Budhistická psychológia zastrešuje rôzne teórie učenia Budhu aplikované na osobnosť, jejpodstatu a vývin. Neprebudená osobnosť je podľa budhistickej psychológie 48 v stavenevedomosti, v stave návykového správania, stuhnutého vnímania, myslenia a prežívania ažije v mylných predstavách a očakávaniach. Osobnosť a podmienky jej existencie súpominuteľné. Týka sa to tak ľudského tela, ako aj prežívania, emócií a vnútorných stavov,ako aj myšlienok, ktoré neustále prichádzajú a odchádzajú. Preto všetky situácie a javy akoaj samotné Ja osobnosti sú podľa budhizmu ilúziou. „Podľa budhistického učenia fungujeneosvietená (neprebudená) myseľ ako ľudské oko. Dokáže vidieť všetko vonku i vo vnútri,ale nie je schopná vidieť sama seba. Díva sa na vonkajší svet, vnútorný svet ohraničujehrubou čiarou, považuje ho za Ja a všetko okolo hodnotí ako nie-ja.“ (s.35)Budhistická psychológia vysvetľuje, že neprebudená osobnosť má oddelenévedomie od celku, od pravej skutočnosti, čím vzniká jej iluzórna podstata vnímania,myslenia, prežívania a bytia. Oddelená myseľ nevníma objekty také aké sú, ale také ako sajavia iluzórnej mysli. S takto pochybenými objektmi sa identifikuje, čím vzniká ajpripútanosť k týmto objektom. Oddelená myseľ sa musí pripútať k vonkajším objektom(svojim mentálnym výtvorom), aby tak mohla kompenzovať, zmierniť svoje osamotenie108
(oddelenie od celku). Ak dané objekty (hmotné alebo psychické) nevlastní, vzniká u nejtúžba, závisť alebo žiarlivosť. S pocitmi pripútanosti vzniká radosť, pocit pýchy, akvlastníme niečo čo iní nevlastnia, ale aj utrpenie, nespokojnosť a vnútorné napätie, ktorésúvisia s obavou, strachom, že danú vec stratíme, prípadne bolesť, ak danú vec (ide tu aj opsychické kvality ako je vzťah, prestíž, postavenie a pod.) aj skutočne stratíme. Uchto 49tento stav prirovnáva k neurotizmu súčasného západného človeka.Oddelené individuálne vedomie keďže nie je v kontakte s celým kozmickým(unitárnym, kolektívnym) vedomím, s celou skutočnosťou môže vnímať len tie javy, ktorésú prístupné jeho oddelenej časti. Tieto javy sú potom samozrejme skreslené a skresleniesa ďalej zvyšuje tým, že naše individuálne vedomie prostredníctvom ega – mozgovejčinnosti a myslenia si o týchto „iluzórnych javoch“ vytvára následné vlastné interpretácie.Budhistická psychológia tento stav a proces nazýva iluzórnym svetom javov.Budhistickým konceptom rozširovania vedomia sa človek môže sprístupniť častiamreality, ktoré sa nachádzajú za hranicami oddeleného individuálneho vedomia. Človek sirozširuje spektrum vnímania ďalších častí, dimenzií celku, ktoré boli predtým neprejavené.K tomuto účelu slúžia transcendentné meditácie, špeciálne techniky a systém učenia, ktoréčloveku pomáhajú prebúdzať (budha-osviecovať) a chápať predtým neprejavené anerozvinuté dimenzie osobnosti. Zároveň sa človek učí zbavovať sa iluzórnych predstáv osvete, naučeného a umelo vytvoreného iluzórneho sveta javov. V rozšírených stavochvedomia človek už nie je viazaný len na zúžené oddelené individuálne Ja vedomie, alespája sa aj s ostatným celkom zjednoteného (unitárneho) vedomia a zjednoteného Ja. Týmsa kvalitatívne mení jeho vnímanie, prežívanie, a teda aj správanie, hodnoty a celkovébytie. Jung nazýva toto nové poznanie a novú psychickú kvalitu hlbším centrom bytia.Sekundárnym ziskom zjednoteného vedomia a zjednoteného Ja je, že človek si vnímanéobjekty už nemá tendenciu psychicky neprivlastňovať, identifikovať sa s nimi a pripútavaťsa k ním, pretože v hlbšom centre seba samého nechal rozplynúť tú časť svojej osobnosti –ego, ktoré túto tendenciu a schopnosť malo. V zjednotenom celku už nie je psychickásubstancia – ego, ktorá by takéto aktivity mohla vykonávať. Naša identifikácia apripútanosť s objektmi (ľuďmi, vecami, pocitmi, túžbami a podobne) spôsobovala, že smeboli týmito „objektmi“ pohlcovaný, teda strácali sme nad nimi kontrolu a ony ovládali nášpsychický život. To vytváralo náš pocit neslobody a večného vnútorného nepokoja, čonásledne bolo príčinou vzniku našich neuróz, psychóz, somatických ochorení apsychosociálnych porúch. Elimináciou samotného jadra týchto prvotných príčin našichtrápení dosahuje budhistická psychológia vnútorné oslobodenie sa človeka, vnútorný pokoja normálne, zdravé duševné, somatické, sociálne a duchovné bytie. Tento proces je všakdlhodobý a niekoľkofázový. Po jeho ukončení človek už nevníma seba samého oddeleneod ostatného vedomia a súcna, aj keď si je paradoxne vedomý seba samého, teda svojejindividuálnosti. Toto konštatovanie sa nám môže zdať nelogické, ale vo vyššej úrovni48 Kroulíková, D.: Budhizmus a psychologie. In: Psychologie dnes,4, 2005, s. 35-37.49 Uchto,T.: O zpusobu fungovaní mysli a její přirozenosti. SJK, Praha 1998.109
- Page 58 and 59: životnou premenou. Depresia potom
- Page 60 and 61: charakterizovaná poúčaním, str
- Page 63 and 64: môže prejavovať v jeho správan
- Page 65 and 66: Životné pozície v transakčnej a
- Page 67 and 68: Postup práce terapeuta v transakč
- Page 69 and 70: Ak sa venujeme činnosti, na ktorú
- Page 71 and 72: Súčasťou a predpokladom úspechu
- Page 73 and 74: Atraktivitu chápeme ako príťažl
- Page 75 and 76: Erich Fromm (2000) charakterizuje n
- Page 77 and 78: pomôže premeniť narcizmus v skut
- Page 79 and 80: 4. Štvrtá pravda: Žiadna osoba (
- Page 81 and 82: Partnerský vzťah, v ktorom sa pre
- Page 83 and 84: doménou duše“. Sex nás smeruje
- Page 85 and 86: zrenie osobnosti ale aj deštruktí
- Page 87 and 88: Jednou z deformovaných predstáv s
- Page 89 and 90: Problémy serekciouPredčasnáejaku
- Page 91 and 92: manipuláciu ) spoľahlivou ochrano
- Page 93 and 94: c, duchom - v ktorej má úplnú sl
- Page 95 and 96: Védántská 38 psychológia vychá
- Page 97 and 98: kontaktu s našou „druhou (odmiet
- Page 99 and 100: navonok prejavujú tieto naše odmi
- Page 101 and 102: vedomia sa mu toto poznanie stáva
- Page 103 and 104: prepojenia, súbežného vnímania
- Page 105 and 106: ďalej narastá a zasahuje dysfunkc
- Page 107: kladná a záporná energia. Naprí
- Page 111 and 112: 3. Systém abhidhammy je ako celok
- Page 113 and 114: Emócie, ktoré nás ovládajú ur
- Page 115 and 116: 7. Mentální bloky a jich překon
- Page 117 and 118: dosiahnuť nejakú vec, pritom nemu
- Page 119 and 120: s nimi. Uspokojivo na nás môže p
- Page 121 and 122: (pozitívne i negatívne), názory
- Page 123 and 124: • Účinok statusu - vzniká prin
- Page 125 and 126: Ide o snahu odstraňovať rozdiely,
- Page 127 and 128: zaujíma otvorený prístup k skúm
- Page 129 and 130: Toxikomániu alebo drogovú závisl
- Page 131 and 132: Bergeret, J., tvrdí, že toxikoman
- Page 133 and 134: Toxikoman s psychotickou štruktúr
- Page 135 and 136: Vznik alkoholovej závislosti má n
- Page 137 and 138: Na abúzu drog sa významne podieľ
- Page 139 and 140: Sú určené toxikomanom, ktorí sa
- Page 141 and 142: V skupine na jednotlivých členov
- Page 143 and 144: informácií a ich odlišná interp
- Page 145 and 146: nájdeme si iného partnera a podob
- Page 147 and 148: lujúci a rozumiete. hlavné fakty
- Page 149 and 150: • Uznaj vlastné chyby.• Nájdi
- Page 151 and 152: druhej osobe a zároveň sme v dôs
- Page 153 and 154: • Konflikt rovnocenných účastn
- Page 155 and 156: Konflikty sa ťažko riešia pokia
- Page 157 and 158: 10. Asertivní řešení náročný
patologický stav osobnosti – na jednej strane by danému jedincovi nebolo umožnenédokončiť transformáciu, avšak vývinový postup mu už neumožňuje vrátiť sa späť dopredchádzajúceho štádia. Daný človek tak zostáva v permanentnej vnútornej nerovnováhya osobnostnom vákuu, v ktorom nedokáže nájsť pokoj, spokojnosť a ani smer. Aby danýstav mohol psychicky uniesť, psychiku utlmujúce antidepresíva musí užívať permanentnea kvôli rezistencii zvyšovať ich dávky. Aj v tomto prípade je zrejmé, že ani psychoterapiazameraná na psychoanalytickú katarziu, alebo inak vedenú reparáciu psychopatológii nie jerelevantná, pretože by sa míňala príčinám depresie (psychózy). Ako účinná sa logickyponúka facilitujúca psychoterapia, podporujúca pokročilý post transformačný proces aotvárajúca sa transcendentným dimenziám. Účelom takejto podpornej psychoterapie jezjednotiť polarity osobnosti, čo vyúsťuje do zjednoteného vedomia, čo Jung nazývaspočinutím ega v bytostnom Ja a jogová psychológia zjednoteným unitárnym vedomím.Osobnosť sa tak stáva úplnou a celistvou, v ktorej sú polarity vyvážené, čo umožňuječloveku prežívať vnútorný pokoj a stabilitu.Jogová psychológia a psychoterapia ide vo vývine osobnosti ešte ďalej. Jej cieľomje transcendovať aj poslednú zostávajúcu polaritu a to polaritu: subjekt-objekt a zpsychologického hľadiska dosiahnuť tak nesmrteľnosť. Nemyslí sa tu nesmrteľnosťfyzická, tá je nutná a logická. Ide o nesmrteľnosť duše, vedomia, ktoré si svoju identitutakto môže vedome udržať aj po fyzickom zániku.Budhistický koncept osobnostiBudha v preklade znamená prebudený (osvietený). Tento význam vystihujepodstatu budhistickej psychológie i konceptu osobnosti – objavenie svojich vlastnýchschopností, ktoré sú vo svojej podstate u každého človeka dokonalé a absolútne.Budhistická psychológia zastrešuje rôzne teórie učenia Budhu aplikované na osobnosť, jejpodstatu a vývin. Neprebudená osobnosť je podľa budhistickej psychológie 48 v stavenevedomosti, v stave návykového správania, stuhnutého vnímania, myslenia a prežívania ažije v mylných predstavách a očakávaniach. Osobnosť a podmienky jej existencie súpominuteľné. Týka sa to tak ľudského tela, ako aj prežívania, emócií a vnútorných stavov,ako aj myšlienok, ktoré neustále prichádzajú a odchádzajú. Preto všetky situácie a javy akoaj samotné Ja osobnosti sú podľa budhizmu ilúziou. „Podľa budhistického učenia fungujeneosvietená (neprebudená) myseľ ako ľudské oko. Dokáže vidieť všetko vonku i vo vnútri,ale nie je schopná vidieť sama seba. Díva sa na vonkajší svet, vnútorný svet ohraničujehrubou čiarou, považuje ho za Ja a všetko okolo hodnotí ako nie-ja.“ (s.35)Budhistická psychológia vysvetľuje, že neprebudená osobnosť má oddelenévedomie od celku, od pravej skutočnosti, čím vzniká jej iluzórna podstata vnímania,myslenia, prežívania a bytia. Oddelená myseľ nevníma objekty také aké sú, ale také ako sajavia iluzórnej mysli. S takto pochybenými objektmi sa identifikuje, čím vzniká ajpripútanosť k týmto objektom. Oddelená myseľ sa musí pripútať k vonkajším objektom(svojim mentálnym výtvorom), aby tak mohla kompenzovať, zmierniť svoje osamotenie108