Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

12.07.2015 Views

patologický stav osobnosti – na jednej strane by danému jedincovi nebolo umožnenédokončiť transformáciu, avšak vývinový postup mu už neumožňuje vrátiť sa späť dopredchádzajúceho štádia. Daný človek tak zostáva v permanentnej vnútornej nerovnováhya osobnostnom vákuu, v ktorom nedokáže nájsť pokoj, spokojnosť a ani smer. Aby danýstav mohol psychicky uniesť, psychiku utlmujúce antidepresíva musí užívať permanentnea kvôli rezistencii zvyšovať ich dávky. Aj v tomto prípade je zrejmé, že ani psychoterapiazameraná na psychoanalytickú katarziu, alebo inak vedenú reparáciu psychopatológii nie jerelevantná, pretože by sa míňala príčinám depresie (psychózy). Ako účinná sa logickyponúka facilitujúca psychoterapia, podporujúca pokročilý post transformačný proces aotvárajúca sa transcendentným dimenziám. Účelom takejto podpornej psychoterapie jezjednotiť polarity osobnosti, čo vyúsťuje do zjednoteného vedomia, čo Jung nazývaspočinutím ega v bytostnom Ja a jogová psychológia zjednoteným unitárnym vedomím.Osobnosť sa tak stáva úplnou a celistvou, v ktorej sú polarity vyvážené, čo umožňuječloveku prežívať vnútorný pokoj a stabilitu.Jogová psychológia a psychoterapia ide vo vývine osobnosti ešte ďalej. Jej cieľomje transcendovať aj poslednú zostávajúcu polaritu a to polaritu: subjekt-objekt a zpsychologického hľadiska dosiahnuť tak nesmrteľnosť. Nemyslí sa tu nesmrteľnosťfyzická, tá je nutná a logická. Ide o nesmrteľnosť duše, vedomia, ktoré si svoju identitutakto môže vedome udržať aj po fyzickom zániku.Budhistický koncept osobnostiBudha v preklade znamená prebudený (osvietený). Tento význam vystihujepodstatu budhistickej psychológie i konceptu osobnosti – objavenie svojich vlastnýchschopností, ktoré sú vo svojej podstate u každého človeka dokonalé a absolútne.Budhistická psychológia zastrešuje rôzne teórie učenia Budhu aplikované na osobnosť, jejpodstatu a vývin. Neprebudená osobnosť je podľa budhistickej psychológie 48 v stavenevedomosti, v stave návykového správania, stuhnutého vnímania, myslenia a prežívania ažije v mylných predstavách a očakávaniach. Osobnosť a podmienky jej existencie súpominuteľné. Týka sa to tak ľudského tela, ako aj prežívania, emócií a vnútorných stavov,ako aj myšlienok, ktoré neustále prichádzajú a odchádzajú. Preto všetky situácie a javy akoaj samotné Ja osobnosti sú podľa budhizmu ilúziou. „Podľa budhistického učenia fungujeneosvietená (neprebudená) myseľ ako ľudské oko. Dokáže vidieť všetko vonku i vo vnútri,ale nie je schopná vidieť sama seba. Díva sa na vonkajší svet, vnútorný svet ohraničujehrubou čiarou, považuje ho za Ja a všetko okolo hodnotí ako nie-ja.“ (s.35)Budhistická psychológia vysvetľuje, že neprebudená osobnosť má oddelenévedomie od celku, od pravej skutočnosti, čím vzniká jej iluzórna podstata vnímania,myslenia, prežívania a bytia. Oddelená myseľ nevníma objekty také aké sú, ale také ako sajavia iluzórnej mysli. S takto pochybenými objektmi sa identifikuje, čím vzniká ajpripútanosť k týmto objektom. Oddelená myseľ sa musí pripútať k vonkajším objektom(svojim mentálnym výtvorom), aby tak mohla kompenzovať, zmierniť svoje osamotenie108

(oddelenie od celku). Ak dané objekty (hmotné alebo psychické) nevlastní, vzniká u nejtúžba, závisť alebo žiarlivosť. S pocitmi pripútanosti vzniká radosť, pocit pýchy, akvlastníme niečo čo iní nevlastnia, ale aj utrpenie, nespokojnosť a vnútorné napätie, ktorésúvisia s obavou, strachom, že danú vec stratíme, prípadne bolesť, ak danú vec (ide tu aj opsychické kvality ako je vzťah, prestíž, postavenie a pod.) aj skutočne stratíme. Uchto 49tento stav prirovnáva k neurotizmu súčasného západného človeka.Oddelené individuálne vedomie keďže nie je v kontakte s celým kozmickým(unitárnym, kolektívnym) vedomím, s celou skutočnosťou môže vnímať len tie javy, ktorésú prístupné jeho oddelenej časti. Tieto javy sú potom samozrejme skreslené a skresleniesa ďalej zvyšuje tým, že naše individuálne vedomie prostredníctvom ega – mozgovejčinnosti a myslenia si o týchto „iluzórnych javoch“ vytvára následné vlastné interpretácie.Budhistická psychológia tento stav a proces nazýva iluzórnym svetom javov.Budhistickým konceptom rozširovania vedomia sa človek môže sprístupniť častiamreality, ktoré sa nachádzajú za hranicami oddeleného individuálneho vedomia. Človek sirozširuje spektrum vnímania ďalších častí, dimenzií celku, ktoré boli predtým neprejavené.K tomuto účelu slúžia transcendentné meditácie, špeciálne techniky a systém učenia, ktoréčloveku pomáhajú prebúdzať (budha-osviecovať) a chápať predtým neprejavené anerozvinuté dimenzie osobnosti. Zároveň sa človek učí zbavovať sa iluzórnych predstáv osvete, naučeného a umelo vytvoreného iluzórneho sveta javov. V rozšírených stavochvedomia človek už nie je viazaný len na zúžené oddelené individuálne Ja vedomie, alespája sa aj s ostatným celkom zjednoteného (unitárneho) vedomia a zjednoteného Ja. Týmsa kvalitatívne mení jeho vnímanie, prežívanie, a teda aj správanie, hodnoty a celkovébytie. Jung nazýva toto nové poznanie a novú psychickú kvalitu hlbším centrom bytia.Sekundárnym ziskom zjednoteného vedomia a zjednoteného Ja je, že človek si vnímanéobjekty už nemá tendenciu psychicky neprivlastňovať, identifikovať sa s nimi a pripútavaťsa k ním, pretože v hlbšom centre seba samého nechal rozplynúť tú časť svojej osobnosti –ego, ktoré túto tendenciu a schopnosť malo. V zjednotenom celku už nie je psychickásubstancia – ego, ktorá by takéto aktivity mohla vykonávať. Naša identifikácia apripútanosť s objektmi (ľuďmi, vecami, pocitmi, túžbami a podobne) spôsobovala, že smeboli týmito „objektmi“ pohlcovaný, teda strácali sme nad nimi kontrolu a ony ovládali nášpsychický život. To vytváralo náš pocit neslobody a večného vnútorného nepokoja, čonásledne bolo príčinou vzniku našich neuróz, psychóz, somatických ochorení apsychosociálnych porúch. Elimináciou samotného jadra týchto prvotných príčin našichtrápení dosahuje budhistická psychológia vnútorné oslobodenie sa človeka, vnútorný pokoja normálne, zdravé duševné, somatické, sociálne a duchovné bytie. Tento proces je všakdlhodobý a niekoľkofázový. Po jeho ukončení človek už nevníma seba samého oddeleneod ostatného vedomia a súcna, aj keď si je paradoxne vedomý seba samého, teda svojejindividuálnosti. Toto konštatovanie sa nám môže zdať nelogické, ale vo vyššej úrovni48 Kroulíková, D.: Budhizmus a psychologie. In: Psychologie dnes,4, 2005, s. 35-37.49 Uchto,T.: O zpusobu fungovaní mysli a její přirozenosti. SJK, Praha 1998.109

patologický stav osobnosti – na jednej strane by danému jedincovi nebolo umožnenédokončiť transformáciu, avšak vývinový postup mu už neumožňuje vrátiť sa späť dopredchádzajúceho štádia. Daný človek tak zostáva v permanentnej vnútornej nerovnováhya osobnostnom vákuu, v ktorom nedokáže nájsť pokoj, spokojnosť a ani smer. Aby danýstav mohol psychicky uniesť, psychiku utlmujúce antidepresíva musí užívať permanentnea kvôli rezistencii zvyšovať ich dávky. Aj v tomto prípade je zrejmé, že ani psychoterapiazameraná na psychoanalytickú katarziu, alebo inak vedenú reparáciu psychopatológii nie jerelevantná, pretože by sa míňala príčinám depresie (psychózy). Ako účinná sa logickyponúka facilitujúca psychoterapia, podporujúca pokročilý post transformačný proces aotvárajúca sa transcendentným dimenziám. Účelom takejto podpornej psychoterapie jezjednotiť polarity osobnosti, čo vyúsťuje do zjednoteného vedomia, čo Jung nazývaspočinutím ega v bytostnom Ja a jogová psychológia zjednoteným unitárnym vedomím.Osobnosť sa tak stáva úplnou a celistvou, v ktorej sú polarity vyvážené, čo umožňuječloveku prežívať vnútorný pokoj a stabilitu.Jogová psychológia a psychoterapia ide vo vývine osobnosti ešte ďalej. Jej cieľomje transcendovať aj poslednú zostávajúcu polaritu a to polaritu: subjekt-objekt a zpsychologického hľadiska dosiahnuť tak nesmrteľnosť. Nemyslí sa tu nesmrteľnosťfyzická, tá je nutná a logická. Ide o nesmrteľnosť duše, vedomia, ktoré si svoju identitutakto môže vedome udržať aj po fyzickom zániku.Budhistický koncept osobnostiBudha v preklade znamená prebudený (osvietený). Tento význam vystihujepodstatu budhistickej psychológie i konceptu osobnosti – objavenie svojich vlastnýchschopností, ktoré sú vo svojej podstate u každého človeka dokonalé a absolútne.Budhistická psychológia zastrešuje rôzne teórie učenia Budhu aplikované na osobnosť, jejpodstatu a vývin. Neprebudená osobnosť je podľa budhistickej psychológie 48 v stavenevedomosti, v stave návykového správania, stuhnutého vnímania, myslenia a prežívania ažije v mylných predstavách a očakávaniach. Osobnosť a podmienky jej existencie súpominuteľné. Týka sa to tak ľudského tela, ako aj prežívania, emócií a vnútorných stavov,ako aj myšlienok, ktoré neustále prichádzajú a odchádzajú. Preto všetky situácie a javy akoaj samotné Ja osobnosti sú podľa budhizmu ilúziou. „Podľa budhistického učenia fungujeneosvietená (neprebudená) myseľ ako ľudské oko. Dokáže vidieť všetko vonku i vo vnútri,ale nie je schopná vidieť sama seba. Díva sa na vonkajší svet, vnútorný svet ohraničujehrubou čiarou, považuje ho za Ja a všetko okolo hodnotí ako nie-ja.“ (s.35)Budhistická psychológia vysvetľuje, že neprebudená osobnosť má oddelenévedomie od celku, od pravej skutočnosti, čím vzniká jej iluzórna podstata vnímania,myslenia, prežívania a bytia. Oddelená myseľ nevníma objekty také aké sú, ale také ako sajavia iluzórnej mysli. S takto pochybenými objektmi sa identifikuje, čím vzniká ajpripútanosť k týmto objektom. Oddelená myseľ sa musí pripútať k vonkajším objektom(svojim mentálnym výtvorom), aby tak mohla kompenzovať, zmierniť svoje osamotenie108

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!