Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

kladná a záporná energia. Napríklad, ak by sme v sebe ignorovali hodnotu zla, nemali bysme k čomu prirovnávať svoje skutky. Dobro dokážeme rozoznať len tým, že hoprirovnáme ku zlu. Ak však nepripustíme, že v sebe máme aj zlo, nemáme dobro k čomuprirovnať a každý náš skutok budeme identifikovať ako dobrý. Nič v našom úsudkunebude vyvažovať naše konanie. Do tejto pasce dobra a zla sa dostávajú napríklad ľudia,ktorí sú presvedčení, že ich náboženstvo je len dobré. Prestanú vidieť zlo v sebe samých ato potom identifikujú len na druhých. Samy konajú jednostranne a teda v zásade konajúzlo, ktoré si však neuvedomujú. Stávajú sa fanatickí – podľahli identifikácii dobra av mene tohto dobra - svojho náboženstvá napríklad zabíjajú iných. Vidíme to namoslimskom či židovskom náboženskom fanatizme, ale aj na kresťanskom a inom. Lenvonkajšie okolnosti obmedzujú napríklad súčasných kresťanských fanatikov, abynezabíjali iných v mene Boha, ako to robili v minulých storočiach. Podobne konajúnapríklad aj rodičia, ktorí sa jednostranne identifikujú len s dobrom a v mene tohto dobrarôznym jednostranným až patologickým spôsobom vychovávajú svoje deti. Problémidentifikácie s jednou z polarít sa týka aj ďalších psychických a osobnostných kvalítčloveka. Človek potom v dôsledku takejto jednostrannej identifikácie sa napríklad stávacitovo závislý na partnerovi a identifikuje to ako lásku. Alebo sa pripúta k rodičom asúrodencom a identifikuje to ako rodinnú súdržnosť. Pritom nie je schopný byť objektívnya rovnako láskavý k iným ľuďom, lebo vo svojej mysli ich rozdelil na: to sú oni a to smemy. Takáto nevyváženosť je zväčša rozšírená v celej osobnosti v rôznych úrovniach aoblastiach: sexuality, emocionality, správaní, prežívaní a podobne. Západné psychologickéa psychoterapeutické školy zväčša nepostupujú týmto analyticko – filozofickým spôsobomposudzovania myslenia človeka a jeho správania. Podobné úvahy a analýzy vyčlenili dooblasti filozofie a tak stratili poznanie a múdrosť, ku ktorej ľudstvo v tomto smere dospelo.Naproti tomu východná psychológia sa nikdy neodčlenila od filozofických úvah apoznania (filozofie), a preto si stále uvedomuje veľký vplyv myslenia človeka na jehoosobnosť, psychické a fyzické zdravie.Ak sa vrátim k problematike jednostrannej identifikácie polarít,z psychopatologického hľadiska to spôsobuje, že odmietnutá časť polarity je potlačená donevedomia, kde skryte a narúšajúco pôsobí na psychiku, správanie a prežívanie človeka.Narúša jeho rovnováhu čo sa človek snaží kompenzovať projekciami na iných ľudí,napr.zlo nevidí v sebe, ale v iných. Odmietané, neakceptované časti polarity projektuje doiných ľudí, a potom s týmito ľuďmi udržuje blízky vzťah, aby takto mohol byť v kontakteso svojimi chýbajúcimi, neuvedomovanými časťami Ja. V pokročilejšom vývinovomštádiu sa však človek nedokáže uspokojiť s klamlivými projekciami ani inými náhradnými,kompenzačnými reakciami (napr.neurotickými a pod.) a otvorí sa k priamej konfrontácii sosvojou tienistou (polaritnou) stránkou. Táto konfrontácia často vyvoláva dočasnú funkčnúdepresiu, často aj funkčnú psychózu. Depresie (resp.psychóza) tu opäť pôsobí na jednejstrane ako prejav transformačného procesu a na druhej strane ako motivácia, popudk prekonaniu tejto krízy transformácie. Aj v tomto prípade by medikamentózna (prípadneelektrokonvúlzna) antidepresívna (resp.antipsychotická) liečba, resp.symptomatickápsychoterapia spôsobili zabrzdenie transformačného vývinového procesu a schizoidný107