Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

prepojenia, súbežného vnímania snového a bežného vedomia je možné dosiahnuť rôznymimeditatívnymi, mentálnymi a jóginskými technikami, ale napr.aj užitím psychotropných apsychostimuľujúcich látok. Ocitajú sa v ňom aj ľudia, ktorí sú bežne označovaní akoschizofrenici a psychotici. Títo ľudia sú však snovým, mýtickým a archetypálnymmateriálom a vedomím v menšej alebo väčšej miere pohltení a unášaní. Ich úlohou jenaopak posilňovať bdelý stav vedomia a rozvíjať možnosti otvárať sa k snovému vedomiubez toho, aby ich toto vedomia zmietlo, pohltilo a ovládalo. Bez tejto perspektívy nie jemožné obidve tieto oblasti vedomia, osobnosti integrovať. V budhizme je tento stavopisovaný ako stav nirvány a je chápaný ako komplementárne protikladný k bdelémustavu. Vnútorne je zažívaný ako stav neprerušovanej extázy. Tento stav však niekonečným stavom vývinového procesu. Za ním nastáva stav unitárneho vedomia, ako stavúplného zjednotenia všetkých dualít. Človek, ktorý dosiahol tento stav môže podľabudhistickej psychológie existovať vo svete javov a foriem, teda bežného modu vedomia,avšak zároveň zostáva od neho oslobodený.K dosiahnutiu tohto stavu pestujú jogíni postoj nepríputanosti, ktorý aplikujú navšetko. Tento prístup neznamená vyhýbanie sa vzťahom či aktivitám bežného života.Vzťahy a aktivity však majú inú kvalitu a formu - nepríputanosti a slobody. To môže viesťk plnším vzťahom a aktivitám a rozvíjať ich nové, nepoznané dimenzie. Nepríputanosť vtomto ohľade znamená nevytváranie návykov, budovanie nezávislosti, zanechanieočakávaní a žiadostivostí, učenie sa byť vnímavý voči skúsenostiam, ktoré nás stretávajú,umenie činnosti skrz nečinnosť.Psychoterapia z pohľadu východnej psychológieVýchodné psychoterapie a medicíny stavajú na integrovanom a holistickomsystéme vzájomného pôsobenia mentálnych, psychických, sociálnych, fyziologických,neurobiologických, genetických a vyživovacích faktorov osobnosti. Poruchu nejakéhoorgánu, či už telesného alebo duševného diagnostikujú a liečia súčasne na všetkých týchtoúrovniach, pretože potenciálne oni všetky sa podieľajú na vzniku poruchy, ochorenia aleboprobléme. Symptóm sám o sebe má len sekundárny význam, ukazuje odkiaľ prichádzaproblém, dysfunkcia a akým smerom sa treba uberať pri terapeutickej stratégie. Hlavnýmcieľom je zabezpečiť, aby všetky dimenzie osobnosti: telesné, biologické, psychické,sociálne a mentálne sa dostali do prirodzenej rovnováhy, čo je základným predpokladomfyzického i duševného zdravia.Východná psychológia a medicína charakterizujú príčiny porúch a problémovosobnosti v hierarchickej línii: na začiatku stoja nesprávne návyky, postoje, životospráva,myslenie, v strede genetické charakterové vlastnosti, karma, negatívne skúsenosti a zážitkya na konci rozdvojenie vedomia osobnosti na subjekt a objekt. V tomto smere sa prílišneodlišuje od západnej psychoterapie. Hlavný rozdiel je však v tom, že pri objasňovanípríčin nezostáva len na redukcionistických, materialistických základoch, ale jasne označujeza najdôležitejšie príčiny duševných i telesných ťažkostí transcendentné faktory –rozdvojenie vedomia a pri diagnosticko-terapeutickej stratégii berie do úvahy vždy človeka103