Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

procesu sa nachádza, získať monistický nadhľad na svoju situáciu a z tejto perspektívyporozumieť čo sa s nami deje a čo máme robiť, aby sa oslobodil od psychickýchproblémov a mentálnej pripútanosti na svet javov a tak pokračoval vo svojom vývine.Šankara 46 poukazuje na to, že ego modus vedomia neumožňuje človeku dosiahnuťvnútorný pokoj a radosť, pretože, ak sa s ním človek identifikuje upadá do osídiel sveta,ktorý je nutne spojený s utrpením a to svojou podstatou zrodenia, rozkladu a smrti. Naprotitomu self modus vedomia, ktorý nie je ohraničený, obmedzený fyzickou existenciou, ale jevo svojej podstate obsiahnutím večnosti, v ktorom nie je začiatok a koniec, minulosť abudúcnosť, kauzalita procesov a života, nie je ani spojený s drámou fyzického sveta, vktorom je akt zrodenia, postupného rozkladu vedúceho k smrti. Večnosť preto nemá v sebeobsiahnuté drámy, ktoré s týmto procesom sú zákonite spojené, a z toho dôvodu savyznačuje pokojom a vyrovnanosťou, vnútornou, permanentne plynúcou radosťou.Védanta tento stav mieru a radosti nazýva átmanom. Tomuto stavu predchádza osvietenie,ktoré je výrazom všeobsahujúceho poznania, teda poznania, ktoré presahuje hraniceobmedzenia ega, fyzického vedomia. Osvieteniu dochádza v procese asimilácie egaselfom, teda najširším centrom vedomia, unitárneho vedomia.Védántová psychológia konštatuje, že človek je v neustálom kontakte s unitárnym,všeobsahujúcim vedomím. K tomuto kontaktu dochádza v spánku a to v stave snenia a vstave hlbokého spánku. Oba tieto stavy pokladá za rovnako skutočné ako bdelý stav av istom zmysle aj nadradené bdelému stavu. To, že sa človeku, ktorý žije v ego modevedomia javia tieto stavy ako nereálne a vysvetľuje si ich vedľajšou produkciou činnostimozgu je preto, lebo tieto tri stavy nedokáže uviesť do vedomého vzájomného vzťahu. Aksa bežne nachádzame v jednom z týchto stavom, nie sme si vedomí ostatných dvochstavov. Ak sme v bdelom stave sme presvedčení, že ostatné dva stavy nie sú skutočné, alesú imaginárne. Védanta upozorňuje na skutočnosť, že za bežných okolností nie sme sirovnako vedomí bdelého stavu, keď snívame alebo hlboko spíme. Aj vtedy za reálnypovažuje len ten stav, v ktorom sa práve nachádza. Vysvetľuje to tým, že uvedené tri stavyvedomia za bežných okolností nie sú u človeka navzájom prepojené. Iná situácia je ujogína v pokročilom vývinovom stupni, ktorý tieto tri stavy vedomia dokáže spojiť.Dokáže si byť zároveň vedomý bdelého, snívajúceho i hlboko spiaceho stavu vedomia a vdanej chvíle dokáže kedykoľvek vstupovať do týchto stavov a vystupovať z nich, pričom siuchováva kontinuitu vedomia týchto stavov. Jogín vtedy poznáva, že všetky tri uvedenéstavy sú oddelené časti osobnosti a vedomia človeka, a že tieto časti môže doviesť kspojeniu, čím sa dosiahne úplnosti osobnosti a vedomia, teda k unitárnemu vedomiu.Adžaja 47 hovorí, že snový stav je s nami stále ako jedna z vrstiev modu vedomia, oktorom západná psychológia hovorí ako o nevedomí. Je to oblasť primárnych skúseností,modus psychotického prežívania (psychotický stav nevysvetľuje ako primárnepatologický), oblasť mýtov, symbolov a animizmu. Konštatuje, že vedomého kontaktu a45 Harner, M.J.(ed): Hallucinogens and Shamanism. Oxford 1973.46 Ankara Shankara: Crest-Jewel of Discrimination. Vedanta Press, Hollywood 1978.47 Adžaja, S.: Psychoterapie východu a západu. Sjednocujíci paradigma. Chvojkovonakladatelství, Praha 2000102