Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

vedomia sa mu toto poznanie stáva čoraz viac prístupnejšie. Obrazy, ktoré vnímame vovonkajšom svete sú obrazom nášho vnútorného sveta. To, čo je vo vnútri, sú princípy aesencie, z ktorých sa objekty vyjavujú. Jogín na vyššom stupni rozvinutia vedomia, pretopodľa jogovej psychológie dokáže vytvárať vonkajšie formy, objekty na základe vlastnejvôle. Napriek tomu, že sa racionálnemu úsudku západného vedca zdá táto predstavanemožná existuje množstvo odborných svedectiev, ktoré takúto možnosť, mimoriadnuschopnosť potvrdzujú. Ak si uvedomíme relatívnu fantastickosť mnohých súčasnýchserióznych fyzikálnych teórií, ktoré vznikli na základe kvantovej fyziky a teórie relativity očasopriestore, kvantovom základe hmoty a ďalších mimoriadnych fenoménoch,prezentované jogínske (ale napríklad i šamanské) mimoriadne schopnosti sa nám užnebudú zdať tak nemožné.Jogínski majstri, ktorí vo východnej kultúre predstavujú ekvivalent k západnýmvedcom a univerzitným profesorom, idú v rozvíjaní vedomia ešte ďalej a prezentujú, že nanajrozvinutejšom stupni dokážu vnímať a poznávať beztvarovosť sveta. Na tomto stupnidokážu rozpustiť svet foriem i svet archetypov, bežný fyzický i spirituálny mystický svet arozpoznávajú seba samých ako číre vedomia neuzavreté do akejkoľvek formy. Podľavédanty sú ľudia v skutočnosti čírym vedomím, ale pôsobením superimpozície (vnímanímna seba prenášame ilúziu, že sme oddelenou entitou) sme uvádzaní do zmätku a zaplietamesa do sveta názvov a foriem. Číre vedomie je bez foriem, nerozdelené a je našou pravoupodstatou.Platnosť tohto tvrdenia, tejto skúsenosti nie je možné objektívne dokázať, ale anipoprieť. Platnosť týchto skúseností je v našej západnej kultúre popieraná rôznymihalucinačnými, neurofyziologickými, neurobiologickými a inými teóriami, avšak všetkytieto teórie vychádzajú len z nepriamych, odvodených výskumov týchto javov. V tomtozmysle je nutné súhlasiť s prof. Harnerom 45 , ktorý konštatuje, že ak nemáme so zážitkamineobvyklej reality a rozšíreného vedomia osobné výskumné skúsenosti, ťažko môžemesúhlasiť s faktom ich existencie. „Ak trváme na obvyklej koncepcii interpretácie faktov,sotva môžeme dúfať v možnosť takú skúsenosť získať. Tento stav by sme mohli označiťako kognicentrizmus vedomia v analógii s etnocentrizmom.„ (s.8) Harner konštatuje, žeosobne získané, prežité poznatky z rozšíreného stavu vedomia a zážitkov neobvyklejreality môžu jednotliví vedci sprostredkovať ostatným, vedeckej obci, čim by na jednejstrane plnili úlohu kognitívneho relativizmu a na druhej strane zhromaždili relevantnývedecko-výskumný materiál. Harner poznamenáva, že „Západ“ by mal prehodnotiť svojepraktiky vnucovať zostatku sveta svoj koncept reality a mal by začať pozorne načúvaťkultúram, ktoré zdieľajú odlišný, teda spirituálny, metafyzický koncept reality, ktorý makonieckoncov tradíciu aj v našej kultúre.Jogová psychológia hovorí, že pocit zlyhávania, alebo očakávanie vlastnejdokonalosti nám blokuje vlastný rast a uväzňuje nás do utrpenia, ktoré si takto samyvytvárame. Mali by sme pochopiť, že každá nedokonalosť, psychická bolesť či porucha súprostriedkom k získavaniu informácií o tom, ako modifikovať seba samého v procesedosahovania vývinového cieľa. Človek musí poznať, na ktorom stupni, mieste vývinového101