Narocni -236ivotné situace - Pf UJEP

Předmět: áročné životní situacePodmínky absolvování předmětu: Z1. Zpracovat kasuistiku z nároční životní situace - 7 stran2. Absolvovat písemný test - 10 položek, 8 ot. výběr z alternativ: a,b,c,d 2 ot. přímáodpověďTémata ke zkoušce – testu:1. Rozvoj osobnosti. Schopnosti. Racionální, emocionální, spirituální asexuální inteligence. Piagetova teorie úrovní intelektového rozvoje.2. Psychologie zdraví. Spokojenost a osobní růst. Homeostáze.Seberealizace. Životní postoj „Tu a teď“.3. Poznávání sebe sama. Poznávaní jiných. Psychologie moudrosti.4. Kreativita. Bariéry v tvořivosti. Cesta k tvořivosti.5. Mezilidské vztahy. Problémy v mezilidských vztazích. Spokojenostv mezilidských vztazích. Zdravé mezilidské vztahy. Egoizmus.Narcizmus. Lidská sexualita.6. Ovládaní sebe sama. Trpělivost. Pokora. Východní pojetí osobnosti adosažení osobní vyrovnanosti. Meditace.7. Mentální bloky a jich překonání. Neúspěch, jeho vplyv na osobnost amožnosti práce s ním.8. Drogy jako neúčinný pokus o řešení náročných životných situací.Vplyv drog na osobnost. Drogová závislost, projevy, příčiny a léčba.9. Konflikty mezi lidmi, příčiny a možnosti jich řešení. Aktivnínačouvání. Konstruktivní hádka.10. Asertivní řešení náročných životních situací.11. Stres v nárocních životných situacích. Stresové situace a konflikt.Možnosti znižování stresu.12. Jak jednat s lidmi. Jak s nimi efektivně zacházet. Jak se vyrovnats problémovým chováním.13. Poradenství v náročných životných situacích.14. Psychospirituálna krize osobnosti a možnosti její řešení.1

Literatura:Bergeret, J.: Toxikomanie a osobnost. Victoria Pub. Praha 1995Grof, S.: Dobrodružství sebeobjevováví. Gemma, Praha 1992Jung, C.G.: Člověk a duše. Academia, Praha 1995Rogers, C. R.: Spôsob bytia. IRO, Modra 1997Capponi, V - Novák, T.: Asertivně do života. Svoboda, Praha 1992Enkelmann, B. N.: S radosťou k úspechu. Corinex, Bratislava 1991Fromm, E.: Mít nebo být?. Naše vojsko, Praha 1993.Goleman, D.: Emoční inteligence. Praha, Columbus 1997Mikšík, 0. : Člověk a problémové situace. Praha 1969Křivohlavý, J.: Jak si navzájem lépe porozumíme. Praha, Svoboda 1988Moore, T.: Kniha o lásce a přátelství. Portál, Praha 1998Mello de A.: Cesta k lásce. Cesta, Praha 1996Sawicki,S: Sociálna psychológia. Bratislava. STU 2003Sawicki,S.-Holkovič.Ľ: Psychologicko-spirituálne a filozoficko-edukačné aspektyosobnosti. STU, Bratislava 2006Zohar, D.- Marshal,I.: Spirituální inteligence. Mladá Fronta, Praha 2003Frýba M.: Psychológie zvládaní života. Aplikace metody abhidhamma. Brno, Masarykovauniverzita 1996Kolektiv: Metódy efektívneho rozhodovania, vyjednávanie a riešenie konfliktov namiestnej úrovni. Centrum prevencie a riešenia konfliktov, BratislavaPoznámky:1. Co se týče literatury, tak nastudovat stačí jenom téma, které se nacházív jednotlivých uvedených publikacích. Uvedené publikace jsou ale hodně zajímavéa proto doporučuji si je přečíst celé. Hodně se dozvíte o člověku, o samých sobě aživote. Většina z daných témat se nachází i v mých publikacích, jenomže jenomv krácené formě. Výběr z mých publikacich bude vyvěšen na stránce katedrypsychologie.2

1. Rozvoj osobnosti. Schopnosti. Racionální, emocionální,spirituální a sexuální inteligence. Piagetova teorie úrovníintelektového rozvoje.SchopnostiSchopnosti vyjadrujú psychofyzické dispozície k výkonu akoosobnostné dispozície človeka, ktoré sú nutné k vykonávaniu nejakej činnosti. Sú chápanéako naučené, teda získané dispozície. Ide o získané predpoklady pre určitý výkonkognitívneho alebo motorického typu. Od schopností je potrebné odlíšiť vlohy (nadanie),ktoré sú vrodenými predpokladmi pre určitý výkon. Rozdiel je tu v tom, či ide o získanépredpoklady, napr. učením alebo vrodené predpoklady, ktoré sú osobnosti dané.Schopnosti majú rôzny charakter, pre rozličný druh vykonávanej činnosti. Vo všeobecnostiby sme mohli schopnosti rozdeliť na (Guilford 1959):- percepčné- psychomotorické- intelektovéPercepčné schopnosti - patria k nim predovšetkým senzitivita ako schopnosť zmyslamivnímať, rozoznávať (napr. farbu, zvuk a pod.). Senzitivita môže byť vizuálna (zraková)auditívna (sluchová) kinestetická (pohybová), hmatová, čuchová a chuťová.K percepčným schopnostiam patrí aj koncentrácia a sústredenie pozornosti.Psychomotorické schopnosti - ich rozdelenie zodpovedá rôznym vlastnostiamvýkonu: sily, náporu, rýchlosti, presnosti, koordinácii pohybu, flexibilite a vytrvalosti.Uvedené schopnosti sa vzťahujú k určitým častiam tela: trup, údy, ruka a prsty ako aj kcelému telu.Intelektové schopnosti - medzi tieto schopnosti zaraďujeme pamäť, myslenie,poznávanie, tvorenie a hodnotenie. Jednotliví autori rozlišujú rozličné intelektovéschopnosti. Pre základný prehľad nám však postačí toto vymedzenie.Jednotlivé uvedené intelektové schopnosti by sme mohli ešte ďalej triediť. Pamäťna zrakovú, čuchovú, sluchovú, priestorovú a pod., hodnotenie a tvorenie na divergentné -smerujúce k jednému riešeniu problému a konvergentné - smerujúce k viacerým možnýmriešeniam problému a podobne.Schopnosti predurčujú osobnosť podávať určitý výkon. Výkon môžeme charakterizovaťako dosiahnutie určitej úrovne splnenia úlohy. Výkon je determinovaný aj vonkajšímiokolnosťami a ďalšími činiteľmi.3

Cattell podáva nasledujúci prehľad determinantov výkonu:a. Centrálne schopnosti (vrodené intelektové faktory)b. Lokálne schopnosti (vlastnosti zmyslových orgánov a motoriky)c. Inštrumentálne štruktúry (učením získané zručnosti)d. Neintelektové faktory (motivácia, nálady, únava a iné prechodné stavy)Schopnosti sa vyvíjajú z vlôh a učenia. Za základné faktory vývoja schopnosti súpokladané:a. včasná stimulácia danej vlohyb. systematické a intenzívne cvičenie už v detstvec. navodenie a udržovanie príslušnej motivácieInteligenciaJednotlivé schopnosti osobnosti, ktoré sa prejavujú v súhrne (komplexne) by sa dalicharakterizovať ako inteligencia. Názory na inteligenciu, jej význam a zmysel,vymedzenie, zložky a vznik (vývoj) inteligencie sa u jednotlivých odborníkov rôznia.Niektorí ju chápu ako komplexný predpoklad k nejakým výkonom. Schopnosť dosahovaťurčitý výkon. Iní ju chápu globálnejšie ako súhrnnú schopnosť indivídua účelne jednať,rozumne myslieť a účinne sa vysporiadať so svojim okolím, niektorí zdôrazňujúvnímavosť, orientáciu a koncentráciu pozornosti, iní schopnosť prispôsobiť sa novýmživotným podmienkam. Ďalší ako schopnosť abstraktne myslieť, schopnosť chápaťvzťahy, schopnosť učiť sa a podobne.Inteligencia sa vo všeobecnosti chápe ako súhrn špecifických faktorov(špeciálnych schopností): schopnosť chápať podstatu zmysluplného obsahu, schopnosťabstraktného a logického myslenia, schopnosť riešiť konkrétne a komplexné problémy,pamäťovú schopnosť, schopnosť verbálne myslieť a posudzovať.Z tradičného pohľadu na inteligenciu, ktorá bola zameraná na výkonovú zložku vintelektových schopnostiach, vzišla potreba intelektové schopnosti merať. Vyvinuli sarôzne inteligenčné testy, ktoré vychádzajú z viac menej podobného základu -štandardizovaného merania niektorých intelektových schopností. Toto meranie jevyjadrené inteligenčným kvocientom - IQ. Ide o pomer mentálneho veku ku skutočnémukalendárnemu veku. Mentálny vek je charakterizovaný normami intelektového výkonu, preto ktoré vekové obdobie.mentálny vekIQ - –––––––––––––––- . 100chronologický vek4

Súčasné psychologické poznanie tradičný pohľad na inteligenciu kritizuje a vymedzuje juomnoho širšie. H.Gardner vymedzil niekoľko typov inteligencií:a, logicko-matematickú - schopnosť riešiť problémy pozorovaníma usudzovanímb, jazykovú - obratné používanie jazyka v komunikáciic, priestorovú - schopnosť vnímať vzťahy medzi objektmi v priestored, hudobnú - nadanie pre hru na hudobné nástroje, komponovanie či speve, telesnú kinetickú - schopnosť vykonávať telesné pohyby s dokonalosťoua ladnosťouf, interpersonálnu - schopnosť chápať nálady a zámery inýchg, intrapersonálnu - schopnosť porozumieť vlastným pocitom, citom a emóciáma využiť ich pri regulovaní vlastného správania.Iné vymedzenie poukazuje na tri oblasti inteligencie:• abstraktnú• mechanickú• sociálnuAbstraktná inteligencia sa prejavuje v praktickom zaobchádzaní s rôznymisymbolmi. Pomocou nich je človek schopný odhaľovať vzťahy a riešiť problémy.Mechanická inteligencia umožňuje pohotovo narábať s rôznymi pracovnýminástrojmi, technickými zariadeniami, počítačmi.Sociálna inteligencia sa prejavuje v personálnych a spoločenských záležitostiach.Takýto typ ľudí vie správne zaobchádzať s inými, rýchlo sa spriatelí, je taktný vmedziľudských vzťahoch.Na dosiahnutie mimoriadnych výkonov nie je potrebné veľmi vysoké IQ (niektoríodborníci dokonca hovoria, že to môže byť prekážkou), ale skôr nadpriemerné IQv spojení so súhrou ostatných predpokladov. Odborníci najčastejšie spomínajú:• primerane vysoká motivácia,• primerane vysoké EQ,• dôslednosť až „puntičkárstvo“,• trpezlivosť,• húževnatosť5

Emocionálna inteligencia — EQMedzi činitele, ktoré definujú emocionálnu inteligenciu patrí:• schopnosť porozumieť iným• vyznať sa vo vlastných citoch• schopnosť dokázať ovládať sa• schopnosť efektívne komunikovať• schopnosť rozlišovať a chápať ľudské city – empatia• schopnosť riešiť záťažové a konfliktné situácie• schopnosť byť asertívny a podobne.Ľudia s dobre rozvinutou emocionálnou inteligenciou dosiahnu v živote väčšiuspokojnosť, dokážu lepšie prekonať svoje zlozvyky, životné prekážky, sú viac vyrovnaní.Naopak tí, ktorí nedokážu v oblasti svojich citov vniesť poriadok, bojujú sami so sebou, čoim narušuje schopnosť premýšľať a sústrediť sa na svoju prácu.Y. Mayer konštatuje, že ľudia k emóciám pristupujú troma spôsobmi:• ľudia sebauvedomelí - si priebežne uvedomujú svoje nálady a ich emočný život jepomerne kultivovaný. Sú nezávislí, duševne zdraví, poznajú svoje hranice, majú pozitívnypostoj k životu. Ich vnímavosť a uvedomenie im umožňuje lepšie zvládať emócie,• ľudia sebapohlcujúci - bývajú často v zajatí svojich emócií a nie sú schopní imuniknúť. Majú pocit, že nad svojím citovým životom nemajú žiadnu kontrolu. City ichpremôžu a nie sú schopní sa ovládať,• ľudia akceptujúci - si jasne uvedomujú, čo cítia, majú sklon náladu akceptovať,nesnažia sa ju meniť, rezignovane ju prijímajú.Ženy zväčša vnímajú pozitívne i negatívne emócie silnejšie ako muži. Pomerpozitívnych a negatívnych emócií poukazuje na prežívanie životnej spokojnosti alebonespokojnosti. Umením života je dokázať ho prežiť tak, aby tie pozitívne emócie bolivýrazne prevažujúce. I negatívne emócie však majú svoj význam: pomáhajú nám znižovaťvnútorné napätie, poznávať seba samého, prekonávať prekážky, zvládať emóciea podobne.Aby sme mohli lepšie porozumieť iným ľuďom a nadväzovať hlboké medziľudskévzťahy k tomu je potrebné sebaovládanie a empatia. Taktiež nám pomáhajú konštruktívnejednať s ľuďmi. Ľudia s nedostatkom empatie a sebaovládania majú problémy6

v medziľudských vzťahoch, v komunikácii, bývajú menej obľúbení a môžu sa sťať ažnecitlivými.Tým, že sme vnímaví voči iným ľud'om, k tomu ako reagujú, môžemeprispôsobovať svoje správanie danej situácii a meniť ho tak, aby sme dosiahli potrebnýúčinok. Emocionálna inteligencia je prostriedkom k zvládnutiu komunikácie, k získaniu apresvedčeniu iných pre spoločné ciele, je zárukou obľúbenosti človeka a vytváraniamedziľudských vzťahov.Asertivita ako súčasť emočnej inteligencie hovorí o našej schopnosti prejavovaťsvoje názory, postoje, emócie, potreby, potenciály, uplatniť sa v sociálneji v profesionálnej oblasti. Zároveň vytvára predpoklady to umožniť aj iným ľuďom,s ktorými prichádzame do styku, čo zlepšuje komunikáciu, vzťahy a celkové spoločenskébytie.H. Gardner (1995) na základe výskumov zistil, že "klasický pojem intelektu vystihuje asi20 % celkových schopností, ktoré sa na tzv. inteligentnom správaní podieľajú.". Nazostávajúcich 80 % sa podieľa emocionálna inteligencia.Podľa Gardnera má emocionálna inteligencia 5 zložiek:1. Znalosť vlastných emócii (schopnosť sebeuvedomenia)2. Schopnosť zvládania vlastných emócií a ich stratégia3. Schopnosť motivácie seba samého (vôľové stratégie)4. Úroveň vnímavosti pre prežívanie iných ľudí (empatia)5. Schopnosť existencie v medziľudských vzťahoch (sociálna inteligencia)Mnohí psychológovia v súčasnosti kritizujú, tradičné formy inteligenčnéhotestovania. Kritizované je časové vymedzenie merania výkonu. Vychádza sa pritom zpredpokladu, že časový faktor nie je dôležitý k tomu, či je jednotlivec schopný vyriešiťnejaký problém. Kritizované je aj to, že sa kladie príliš malý dôraz pri testovaní napraktické a tvorivé schopnosti.R. Sternberg hovorí, že existujú tri rôzne spôsoby ako byť inteligentným a cieľomčloveka by malo byť spojenie týchto spôsobov:1. Uplatniť svoju naučenú knižnú múdrosť vo svojej praktickej skúsenosti2. Využiť ju pri výbere svojho prostredia3. Prispôsobiť sa tomuto prostrediu a pretvárať ho.Sternberg hovorí o knižnej múdrosti. Domnievame sa, že je to príliš úzkevymedzenie. Človek sa stáva múdrym hlavne na základe praktického a skúsenostnéhopoznávania seba samého, iných, javov, situácií, problémov, prekonávaním prekážok apod.. Takéto poznávanie má pritom formu kognitívnu (rozumovú), ale aj metakognitívnu(duchovnú), emotívnu, intuitívnu a iracionálnu. Kniha je pritom len jedným prostriedkom7

k dosahovaniu poznania a múdrosti. A to nie tým najdôležitejším prostriedkom. Podľanášho názoru by teda malo ísť o poznávanie komplexné.Mnohí odborníci tvrdia, že inteligenčné schopnosti netvoria hlavné predpoklady ktomu, či je jednotlivec schopný dosiahnuť výnimočný výkon, úspech alebo cieľ. Napríkladniektorí géniovia nedosiahli svoje úspechy preto, že sa narodili s výnimočnýmischopnosťami, ale preto, že dokázali využiť viac z celkovej kapacity mozgu ako iní ľudia.Mnoho géniov naozaj nedosahovalo výnimočné výkony v inteligenčných testoch anaopak asi väčšina ľudí s výnimočnými výkonmi v inteligenčných testoch nedosiahli vživote žiadne výnimočné výkony alebo úspech. Iní odborníci konštatujú, že najdôležitejšímfaktorom dosahovania mimoriadnych výkonov je motivácia a to predovšetkým vnútornámotivácia.Ukazuje sa, že k tomu, aby človek dosiahol výnimočný výkon alebo úspech súpotrebné viaceré predpoklady. Intelektové schopnosti sú len jednou z týchto predpokladova dokonca výnimočné intelektové schopnosti (výkony) ani nie sú k tomu potrebné.Súčasná veda poukazuje na to, že naša mozgová kapacita je využívanie len naniekoľko percent. Pozornosť treba preto zamerať na to, ako lepšie využiť našu mozgovúkapacitu. To je problém do budúcnosti. No už dnes môžeme povedať, že pri využívanímozgovej kapacity si nevystačíme s tradičnými formami (hlavne kognitívnehopoznávania), ale budeme musieť využívať aj iné formy. Jednou z nich je napríkladvyužívanie mozgu v rozličných stavoch vedomia, v rozličných hladinách fungovaniamozgu. Veda dokázala zmerať, že náš mozog pracuje v štyroch hladinách (vlnovýchdĺžkach): beta, alfa, théta a delta. Pri bežnom vedomí pracuje náš mozog v hladine beta.Ide pritom o stav, hladinu, v ktorej je náš mozog najmenej výkonný. V spánku prebiehajúvšetky štyri hladiny činnosti mozgu. Určitými špecifickými metódami (napr. populárnouSilvovou metódou ovládania vedomia) je človek schopný dosiahnuť aj pri plnom vedomíiné hladinu mozgu, ktoré sú nepomere výkonnejšie.V súvislosti s inteligenciou by sme ešte chceli poukázať na jeden fakt. Je v životedôležitejšie sa zameriavať na dosiahnutie mimoriadneho výkonu či úspechu alebo jedôležitejšie sa zamerávať na dosiahnutie duševnej vyrovnanosti a spokojnosti v živote?Pre mnohých je životná spokojnosť výsledkom dosiahnutia určitého cieľa, výkonu,potreby či úspechu. Psychologická prax nám však ukazuje, že takáto spokojnosť nie jedlhodobá a ani dostatočne hlboká. I ľudia, ktorí dosiahli výnimočné výkony v akejkoľvekoblasti života (vedci, športovci, umelci a pod.) alebo sa stali slávnymi či dosiahli to, čo sizaumienili (blahobyt, pracovné postavenie, moc a pod.) sa nestávajú automatickyšťastnými a spokojnými Častokrát to dokonca býva naopak, zostali nespokojnými,neurotickými, nešťastnými, ba dokonca si niektorí zvolili napokon únik z tohoto svetasamovraždou.Duchovná inteligencia8

Duchovnú inteligenciu D. Zohar a I. Marshall vysveľujú, že integruje racionálnua emocionálnu inteligenciu. Poukazuje na to, že pre tento druh inteligencie boliv posledných rokoch doložené aj neurobiologické ekvivalenty v štruktúre a činnostimozgu. Duchovná inteligencia nám umožňuje riešiť problémy zmyslu a hodnôt a dávaťnašim činom a životu širší, bohatší a zmysluplnejší kontext. Umožňuje nám vyhodnotiťjeden spôsob konania (životné smerovanie) ako zmysluplnejší než iný. Z týchto dôvodov jeduchovná inteligencia nutným základom pre efektívne fungovanie tak racionálnej ako ajemocionálnej inteligencie.Duchovná inteligencia robí z ľudí tvorivé bytosti, ktoré môžu meniť (spoločenské a iné)i svoje vlastné hranice. Zohar a Marshall poukazujú na to, že západná psychológia saopiera o predstavu dvoch procesov, ktoré do psychológie priviedol Freud, a ktoré definovalako primárny a sekundárny proces. Primárny proces je spojený s Id (inštinkty, telo,emócie, nevedomie) a sekundárny proces s Egom – vedomou, racionálnou mysľou. Celánasledujúca psychológia a kognitívne vedy sa tohto dvojsmerného procesu pridržiavali.Takto koncipovaný primárny a sekundárny psychologický proces nemá žiadny spoločnýzdroj, vďaka ktorému by sa mohli integrovať a transformovať. Posledné výskumyľudského mozgu, založené na treťom neurónovom systému mozgu, na synchrónnychneurónových osciláciách dávajú neurobiologický podklad k definovaniu tretieho(terciálneho) druhu psychologického procesu, ktorý „zjednocuje a integruje primárnya sekundárny proces a má schopnosť transformovať materiál, ktorý poskytujú ostatné dvaprocesy. Uľahčuje dialóg medzi rozumom a citmi, medzi mysľou a telom. Poskytujeoporný bod pre rozvoj a transformáciu, dáva ľudskému ja aktívni, zjednocujúcia významotvorný stred.“ (s.14-15)Znaky vysoko rozvinutej duchovnej inteligencie podľa D Zohar:• Schopnosť byť pružný – aktívne a spontánne prispôsobivý• Vysoký stupeň vedomia seba samého• Schopnosť čeliť utrpeniu a spracovať ho• Schopnosť čeliť bolesti a prekonať ju• Byť inšpirovaný hodnotami a víziami• Neochota zraňovať niekoho, ak to nie je nevyhnutné• Sklon vidieť spojenie medzi rôznymi vecami – myslieť holisticky• Výrazný sklon pýtať sa „Prečo?“ alebo „Čo keby?“ a hľadať odpovedena najhlbšie otázky• Byť to, čomu psychológovia hovoria „nezávislý na okolí“• Mať schopnosť brániť sa proti konvenciám.Na druhej strane môžeme hovoriť o duchovnej zaostalosti (nerozvinutosti), ktorá,ako konštatujú Zohar a Marshall, vzniká v dôsledku dominancie vrstvy ega v osobnosti9

človeka a jeho živote. Ego západného človeka stratilo kontakt so svojou dušou, teda so„stredom“ (Selbst) svojho Ja, s duchovným Ja. Sme príliš racionálni, príliš seba-vedomí,oddelení od svojho tela a jeho energií, od vlastných snov a hlbších zdrojom predstavivosti.Z toho dôvodu často uviazneme v hraní nejakej role a teda v žitiu len v malej časti nássamotných. Takýto stav produkuje tri druhy duchovného odcudzenia, ktoré sú mimo sférypozornosti hlavného prúdu psychológie a psychiatrie: posadnutosť, zlo a zúfalosť.Posadnutosť charakterizujú ako silu, ktorá núti človeka proti jeho vedomej kontrole, abyvenoval pozornosť volaniu, ktoré prichádza odniekiaľ mimo neho. Posadnutosť je otrokomarchetypu, ktorý sa odtrhol od svojho zakotvenia v strede Ja a teda sa prejavujechaotickými psychickými silami. Jazykom modernej fyziky by sme archetyp mohli označiťštruktúrou psychickej energie, podobnej tomu, čo je vo fyzike známe ako „podivnéatraktory“ 1 – energetické štruktúry, ktoré nás vťahujú do svojho poľa. Zohar a Marshallv súlade s Jungovou koncepciou hovoria, že „keď je toto pole ukotvené v strede, archetypnám umožňuje presiahnuť cez naše egá a poskytne vzor, podľa ktorého sa dá žiť. Keďarchetyp stratí svoje spojenie s „řadem“, spôsobí to, že i my sa vymkneme kontrolea upadneme do závislosti na silách väčších, než sme my.“ (s.158) Zohar a Marshallvysvetľujú, že posadnutosť je v skutočnosti vnútornou túžbou po celistvosti, ktorá sadostala na scestie. Ide o rozštiepenú archetypálnu energiu, ktorá predstavuje odmietnutéstránky nás samotných. Posadnutosť je bolestné volanie po stratených, poškodených čirozbitých kúskov našej osobnosti. Podobne vysvetľujú zlo a zúfalosť ako ľudský potenciálextrémne rozštiepeného a duchovne zakrnelého ľudského Ja. Duchovná zaostalosť saprejavuje chýbajúcou spontánnosťou, ktorá nás spája s našou dušou (integrujúcim stredomosobnosti), s dušami ostatných ľudí a univerzálnou existenciou. Archetypálna energiaodtrhnutá od integrujúceho stredu (duše) spôsobuje nedostatok spontánnosti, čo násnecháva nechránených pred silami posadnutosti a zla. Ak nám spontánnosť chýba úplne,upadáme do zúfalstva.Niektorí autori hovoria aj o ďalších druhoch inteligencie, ako sú napr. pohybová,umelecká, orientačná, sexuálna a pod.H.Gardner vymedzil tieto typy inteligencií:a, logicko-matematickú - schopnosť riešiť problémy pozorovaním a usudzovanímb, jazykovú - obratné používanie jazyka v komunikáciic, priestorovú - schopnosť vnímať vzťahy medzi objektmi v priestored, hudobnú - nadanie pre hru na hudobné nástroje, komponovanie či speve, telesnú kinetickú - schopnosť vykonávať telesné pohyby s dokonalosťou a ladnosťouf, interpersonálnu - schopnosť chápať nálady a zámery iných1 Podivné atraktory – zaviedli do vedy belgický fyzik David Ruelle a holandský matematikFloris10

g, intrapersonálnu - schopnosť porozumieť vlastným pocitom, citom a emóciám a využiťich pri regulovaní vlastného správania.11

Kognitivizácia osobnostiOsobnosť prichádza na svet s kognitívnymi dispozíciami, ktoré je možné počasživota rozvíjať. Spôsob ako sa rozvíjajú kognitívne schopnosti je učenie. Poznáme trispôsoby ako sa učiť:1. Pokusom a omylom2. Algoritmami - riešenie problémov, ktoré vedie k ich vyriešeniu ( predpísanýmipostupmi, metódami a pod.)3. Heuristicky - riešenie úloh, problémov tvorivým spôsobomKognitívne funkcie môžeme usporiadať do určitej hierarchie podľa zložitostifunkcií, s tým, že vyššia funkcia automaticky zahrňuje nižšiu funkciu a jej uplatnenie.Pri rozvíjaní kognitívnych funkcií je potrebné mať na zreteli:1. Je nevyhnutné rozvíjať všetky kognitívne funkcie2. Základom rozvoja kognitívnych funkcií a procesov sú úlohy a cvičenia3. Všetky kognitívne funkcie sa majú rozvíjať v každej ľudskej činnosti4. Všetky kognitívne funkcie sa dajú rozvíjať nezávisle od veku jednotlivcaRozvojom kognitívnych schopností, funkcií sa zaoberalo mnoho odborníkov.Najprepracovanejšiu stratégiu intelektového rozvoja vypracoval Piaget. Určil prejednotlivé vekové obdobia dieťaťa úlohy a činnosti, ktoré sú nevyhnutné, aby sa rozvíjali:1. Senzomotorická úroveň (myslenie bez symbolov)2. Predoperačná úroveň (myslenie so symbolmi, znázorňovanie)3. Úroveň konkrétnych operácií (analyzovanie, klasifikovanie)4.Úroveň formálnych operácií (abstraktno-pojmové myslenie, hodnotenie,zovšeobecňovanie, imaginácia)B. Bloom vypracoval súbor podnetov na rozvoj úrovní kognitívnych funkcií:1. Hodnotenie - posudzovanie podľa vnútorných a vonkajších funkcií2. Syntéza - odvodenie abstraktných vzťahov, vytvorenie jedinečnosti3. Analýza - princípy, vzťahy a prvky4. Aplikácia - použitie v konkrétnych a zvláštnych situáciách5. Pochopenie - extrapolácia, interpretácia a prenos6. Vedomosť - kategorizácia, terminológia, následnosť12

Piagetova teória úrovní intelektového rozvoja.Jednou z hlavných úloh školy je rozvíjať kognitívny vývin dieťaťa. Pre tradičnúškolu je charakteristické, že pôsobí prevažne len v rovine kognitívneho rozvoja žiakov.Domnievame sa, že je to chyba. Človek môže byť šťastný a vnútorne vyrovnaný lenvtedy, ak môže sebaaktualizovať celú svoju osobnosť, prirodzenosť a genetickú danosť.Aby to dosiahol, musí poznať a rozvíjať rovnako svoj intelekt, ako aj osobnosť.Nevyhnutnou podmienkou k rozvoju intelektu a osobnosti je zdravý a prirodzenýpsychický a sociálny, prípadne i duchovný vývin.Základom kognitívneho vývinu je poznanie, že dieťa v každom vekovom obdobímusí rozvíjať špecifické kognitívne a motorické funkcie. Ak sa v príslušnom vekuzanedbá rozvoj tej funkcie, ktorá je geneticky pripravená na rozvoj, má to negatívnydopad na rozvoj ostatných kognitívnych funkcií.„2-ročné, 5-ročné, 8-ročné a 11-ročné deti majú veľmi odlišné mechanizmy, akýmiveci okolo seba chápu a vnímajú (zmyslami), predbežne spracúvajú (recipujú) a zaraďujúči klasifikujú (ako o nich premýšľajú)„ (Chips 1994, s.6).Pripravenosť organizmu k rozvoju kognitívnej a motorickej funkcie u detí jepribližne v rovnakom vekovom období rovnaká, i keď sú špecifické rozdiely ujednotlivých detí.Významné je tiež poznanie, na ktorej úrovni intelektového rozvoja sa konkrétnedieťa nachádza. Medzi rovnako starými deťmi existujú aj dosť výrazné odlišnosti.Napríklad v jednej triede môžu byť deti, ktoré majú úroveň intelektového rozvoja nanižšom stupni a deti, ktoré majú úroveň intelektového rozvoja na vyššom stupni. Nejdepritom o mentálne zaostávajúce deti, ale o to, že u niektorých deti je geneticky danápotreba dlhšie rozvíjať niektorú špecifickú funkciu, či proces. Intelekt sa pritom môžerozvíjať primerane alebo aj nadpriemerne.Pre každý stupeň sú odlišné mechanizmy, ako dieťa chápe, vníma a spracovávapodnety zvonka, napr. i učivo. Preto je potrebné na deti, ktoré sa nachádzajú na nižšomstupni intelektového rozvoja pôsobiť inými kognitívnymi úlohami ako na deti, ktoré samomentálne nachádzajú na vyššom stupni rozvoja.Piagetove úrovne intelektového rozvoja:I. Senzomotorická úroveňVek : do 1,6 r.Nemé myslenie bez symbolov: dieťa vníma a identifikuje predmety,Dieťa vie napodobňovať slová, dáva im zmysel, až v 2.roku sa sústavne učíII. Predoperačná úroveňvek: 1,6 - 4 r.Symbolické myslenie: myslenie na seba zamerané, statické s použitím symbolovDieťa v hre objavuje symbol, v reči chápanie znakov13

Vek 4 r. - 7 až 8 r.Názorné obrazné myslenie: celostné konfigurácie, znázorňovanieDieťa prechádza do operácií a do názorného myslenia, ide o manipuláciuIII. Úroveň konkrétnych operáciíVek: 7 až 8 r. - 12 r.Analytické a syntetické myslenie: dieťa analyzuje, syntetizuje, meria, klasifikuje,zoskupuje, uvedomuje si dynamiku javov, úplný obrat myslenia,Dieťa robí logicko-matematické operácie, zvládne len konkrétne operácie, nevie ichpoužiť bez manipulovania, nerobí logickú úvahu bez činnosti, nerobí teórieIV. Úroveň formálnych operáciíVek: nad 12 r.Formálne myslenie: dieťa abstrahuje, zovšeobecňuje, hodnotí, syntetizuje, vytvárahypotézy, tvoríDieťa hypoteticky deduktívne usudzuje, robí jednoduché predpoklady, činnosť máznaky oddelenia od skutočnosti.14

2. Psychologie zdraví. Spokojenost a osobní růst.Homeostáze. Seberealizace. Životní postoj „Tu a teď“.OSOBOSŤ A SPOKOJOSŤPre človeka je dôležité, aby dokázal rozvíjať a uspokojovať si všetky svoje potreby.Uspokojovanie potrieb otvára človeku možnosti poznávať a ďalej rozvíjať svoju osobnosť,svoje predpoklady, potenciály, seba samého. Neuspokojovanie si hlavne vyšších potrieb,ktorých príčina býva najčastejšie v strachu, obave, neschopnosti odlišovať sa od iných, byťiným, jedinečným a v nedostatku sebavedomia a dôvery v seba samého vedie k frustrácii,čo následne spôsobuje narušenie integrity osobnosti a duševnej rovnováhy.Pocity nespokojnosti alebo prežívanie problémov, ktoré sa spájajú sneuspokojovaním si všetkých svojich potrieb sa častokrát prejavujú ako obsedantné(vtieravé, nutkavé) myšlienky, ktorých sa jedinec nevie zbaviť, neustále víria v jeho mysliaž napokon sa môžu tieto myšlienky, problémy rozrásť do takej miery, že pohltiaväčšinovú alebo aj celú duševnú aktivitu a energiu človeka. V takýchto prípadoch jedôležité, aby sa človek vyrozprával zo svojich problémov, myšlienok a pocitov.Vyrozprávanie umožní istú katarziu (uvoľnenie napätia, úzkosti) a človek je lepšiepripravený zbaviť sa neproduktívnych obsedantných myšlienok a naberie väčšiu odvahuurobiť niektoré rozhodnutia, ktorých sa predtým príliš obával.Aby človek dokázal úspešne rozvíjať svoju osobnosť a aby dokázal nadobudnúťpocit hlbokej životnej spokojnosti, je pre neho dôležité mať okrem základných podmienokpre zdravý vývin svojej osobnosti aj dostatok hlbokých osobných vzťahov. Človek počasživota nadobúda množstvo rôznych vzťahov, ktoré by sme mohli označiť ako viac menejformálne alebo plytké. I tieto vzťahy sú pre jeho duševný a sociálny vývin dôležité, avšakpo uspokojení si základných ľudských potrieb sa začínajú aktivovať potreby vyššie medzi,ktoré patrí aj potreba lásky ako hlboký vzťah duševného splynutia dvoch rovnocennýchosôb. Výskumy v oblasti partnerských vzťahov a schopnosti nadobudnúť trvalý pocithlbokej spokojnosti (Maslow, Erikson, Fromm a iní) ukázali, že človek je schopnýnadobudnúť hlboký a trvalý pocit spokojnosti a optimálne rozvíjať svoju osobnosť lenvtedy, ak zároveň prežíva hlboké osobné vzťahy s inými ľuďmi. Tieto hlboké osobnévzťahy by mali mať charakter vzájomnej rovnocennosti, vnútornej slobody rozvíjať sa arealizovať sa vlastným spôsobom a možnosti byť v týchto vzťahoch samým sebou.Ak človek nemá alebo neprežíva takéto vzťahy, alebo sa cíti vo vzťahochnerovnocenný, závislý či neslobodný, vyvíja sa v ňom pocit nespokojnosti, ktorý môžedospieť k frustrácii a narušeniu duševného zdravia.Psychológovia (Kolektív 1994) odporúčajú v prípadoch nespokojnosti vo vzťahualebo inej bližšie neidentifikovateľnej nespokojnosti dodržiavať tieto rady:15

1. Neskrývajme svoje pocity, či už pozitívne, alebo negatívne a vyrozprávajmeich.Hovorme smelo, keď nás niečo trápi a choďme za správnou osobou. Nehromaďmenegatívne pocity a nedovoľme, aby nás prenasledovali.2. Keď sa sťažujeme, myslime aj na pozitívne veci, ktoré by sme mohli povedať, aby smenaznačili, že si vzťah stále vážime.3. Uvedomme si, že dokonalosť je nedosiahnuteľný a nežiaduci cieľ. Buďme poctivý, keďhovoríme o svojich slabých stránkach.4. Majme vôľu pohovoriť si o problémových alebo konfliktných veciach a uznajme, že ajmy sme mohli prispieť ku konfliktu, ak s niekým v konflikte sme5. Keď sa rozprávame s ľuďmi, ktorých sa týkajú intenzívne pocity, ktoré máme,nerozvádzajme zoširoka svoje sťažnosti. Keby sme to robili, mohli by nám uniknúťdôležité veci, ktoré nám chcú povedať.6. Akceptujme, že existujú rozličné spôsoby, ako sa možno pozerať na problém.Osobnosti sa odlišujú a každý človek si vysvetľuje udalosti zo svojho uhla pohľadu.Prežívanie spokojnosti alebo nespokojnosti je vo veľkej miere určované našoumysľou. Ak zaujímame negatívny postoj k sebe samému, k iným ľuďom alebo k našimmožnostiam, schopnostiam a k dosiahnutiu úspechu, naša myseľ sa prispôsobí k tomutostavu a situácia sa bude vyvíjať tak, aby predikovala to, čo je v našej mysli. Inak povedanéstane sa pravdepodobne to, čo si myslíme, že sa stane. Ide o jemné zjednodušenie, avšaksila našej sugescie, presvedčenia môže významne ovplyvňovať naše správanie aprežívanie, ktoré podvedome smeruje k naplneniu našich obáv, strachu a brzdí nás to vtom, aby sme mohli konať tvorivo a slobodne, čo je predpoklad úspechu a sebarealizácie.Ak človek žije v zajatí podvedomých obáv a mentálnych blokov a nedokážepozitívne rozvíjať svoju osobnosť, účinne mu môže v jeho situácii pomôcť blízky človekalebo partner. Predpokladom pomoci je ochota a schopnosť byť blízkemu človekuotvorený, otvorene vyjadrovať svoje pocity, city, problémy. Je potrebné pritom dbať na to,aby sme boli vnímavý a citlivý aj k pocitom a potrebám nášho partnera. Ak partner zažijesituáciu, že citlivo a empaticky vnímame jeho osobu, problémy, city a postoje jemotivovaný k tomu, aby aj on k nám bol citlivý a vnímavý. Zdravá otvorená a empatickákomunikácia pôsobí terapeuticky - pomáha odreagovávať napätie a podporuje osobnostnézrenie. Navyše otvorenosť vytvára podmienky na vzájomne uspokojujúci sexuálny život,ktorý potom zosilňuje našu túžbu podporovať partnera v jeho osobnostnom raste.K dosiahnutiu životnej spokojnosti a osobnostného rastu nám účinne napomáhaoptimizmus a pozitívne reakcie na prekážky.Pri pozorovaní ľudí, ako reagujú na prekážky, odhalíme štyri najčastejšie reakcie:16

1. Zdôrazňovanie prekážky - zameriavanie sa na prekážky a nepríjemnosti, ktoré spôsobuje2. Obviňovanie druhého človeka - zameriavanie sa na hľadanie vinníka3. Sebaobviňovanie - zameriavanie sa na vlastné chyby a nedostatky4. Hľadanie riešenia - zameriavanie sa na rýchle riešenie prekážkyPri zamyslení sa nad uvedenými reakciami zistíme, že človek, ktorý sa zameriavana prekonanie prekážky môže dosiahnuť úspech v každej oblasti života a životné prekážkymu skôr napomôžu k osobnostnému rastu a dosiahnutiu životnej spokojnosti.Spokojnosť a rast osobnostiOsobnosť človeka počas života dozrieva. U ľudí, ktorí v detstve boli podporovaní ktomu, aby sa mohli rozvíjať sebe vlastným spôsobom, boli podporovaní vo svojichsnaženiach, emóciách, potrebách, názoroch a postojoch, to majú v neskoršom životeľahšie. Títo ľudia získali dôveru v seba samého, vo svoje potreby, postoje a dokážu byťnezávislí od názorov a postojov svojho okolia. Majú dostatok odvahy byť samými sebou ajkeď sa tým odlišujú od iných, sú za to negatívne hodnotení a je na nich robený sociálnynátlak v smere prispôsobenia sa ostatným.A.Maslow vidí v osobnostnom raste človeka prejav základnej tendencie, ktorá jedaná každému človekovi a ktorú je treba rešpektovať a podporovať. Maslow bolpresvedčený, že človek je vo svojej podstate dobrý a že preto jeho sebarealizácia jezásadne pozitívny proces. Ak sa človek vyvíja negatívnym spôsobom, nie je to preto, žeide o jeho základnú osobnostnú tendenciu prejavovania sa, ale je to vždy dôsledoknegatívnych vplyvoch na osobnosť človeka, predovšetkým v rannom štádiu detstva. Tedadôsledok narušenia osobnosti.Zmena osobnostiPsychológovia odporúčajú zamerať na analýzu vlastnej osobnosti, skúmať vktorých oblastiach sa cítime spokojní a v ktorých nespokojní, v čom sme úspešní a v čomneúspešní, ktoré činnosti robíme radi a do ktorých sa musíme nútiť. Mali by sme sazamyslieť nad tým, prečo nie sme v nejakej činnosti úspešní a možno zistíme, že mámerôzne mentálne bloky, ktoré nám bránia sa realizovať. Možno zistíme, že sa venujemečinnostiam, na ktoré nemáme predpoklady, talent, a preto v nich úspešní byť nemôžeme.Ak sa budeme venovať činnostiam, ktoré nám prinášajú radosť, ak odhalíme naše skrytéschopnosti, talent a budeme sa venovať aktivitám, na ktoré máme predpoklady, mámeomnoho väčšiu šancu zažiť úspech a tým aj prežívať spokojnosť. Pravdepodobne budememusieť zmeniť mnohé naše zaužívané stereotypy, spôsob života a obavu púšťať sa donových, ešte neodskúšaných aktivít a projektov. Avšak na túto zmenu by sme mali nabraťodvahu, pretože nám môže priniesť viac radosti, úspešnosti a spokojnosti.17

Človek by sa mal neustále venovať systematickým úvahám o svojom súčasnomživote. Je však dôležité, aby sme sa pri týchto úvahách nevracali do minulosti, ale ani, abysme sa nezamerali na budúcnosť. Ak chceme porozumieť sebe samému, svojim pocitom,citom a potrebám, problémom, musíme rozmýšľať nad sebou v intenciách „tu a teraz„.Znamená to, že sa musíme zamerať na súčasné prežívanie. Mnohé naše problémy alebonespokojnosť majú príčiny z detstva. Na základe nevhodného, narušeného alebotraumatického vývinu, či zážitkom z minulosti sme si mohli zafixovať určité prejavysprávania: strach, nedôvera a podobne a tie sme si preniesli do prítomnosti. Minulosť všaknie je možné zmeniť, jediné čo je možné zmeniť je prítomnosť. V prítomnosti sa môžemepresvedčiť, že naše zaužívané, vžité reakcie, postoje, psychické stavy nemajú v súčasnostiopodstatnenie, že sú pravdepodobne pozostatkom z minulosti, aj keď vtedy opodstatneniemohli mať. Len v prítomnosti sa môžeme zamerať na získanie sebavedomia, sebadôvery,ktoré sú častokrát základom nášho neurotického prežívania a správania.K analýze vlastného prežívania a správania môžeme pristúpiť ešte v období, keďnaše problémy a psychické stavy ešte vážnejšie nenarušili naše duševné a telesné zdravie,naše vzťahy a životný elán. Ak nechávame problémy alebo pocity a city nespokojnostinepovšimnuté, budú narastať a ich riešenie v budúcnosti môže byť podstatne obtiažnejšie.K analýze a posúdeniu nášho života a spokojnosti môžeme pristúpiť samy,účinnejšie je však ak nám pritom môže byť nápomocný blízky človek, o ktorom smepresvedčený, že žije spokojným a duševne vyrovnaným životom alebo psychológ,psychoterapeut. Pri výbere odborníka je tiež dôležité, aby sme vnímavo posúdili, či sám saprejavuje ako osobnosť, ktorá pôsobí verbálnymi a neverbálnymi prejavmi duševnevyrovnane, pokojne, ukľudňujúco a akceptujúco. I v odbore psychológie sú odborníci lepšía horší, tak ako v každom odbore ľudskej činnosti.Pri samostatnom posudzovaní nášho života a psychiky by sme mali byť čonajúprimnejší a najotvorenejší. Mali by sme naše posúdenie konfrontovať s posúdenímviacerých ľudí. Možno by mohlo pomôcť, aby sme na papier napísali naše správanie,konanie, túžby, ideály, úspechy a neúspechy, pocity a city a ciele, čo sa v našom živote zaposledné obdobie zmenilo k lepšiemu a v čom pretrváva naša nespokojnosť. Zisťujme akok nám pristupujú iní ľudia, do akej miery si s nami vychádzajú a prechovávajú k námpozitívne alebo negatívne city. Aké sú naše vzťahy a do akej miery nás uspokojujú, doakej miery nás uspokojuje naša práca a naše pracovné výsledky. Ako nás uspokojuje nášsexuálny život. Či sa zaoberáme viac problémami iných alebo globálnymi problémami akoproblémami seba samého. Možno unikáme pred sebou samým, vlastnými citmi, pocitmi apotrebami a nahovárame si, že cnostné je starať sa o potreby tých, ktorí to viac potrebujú.Rovnako to však potrebujeme aj my a účinne pomôcť inému môžeme až vtedy, keď smesi dokázali účinne pomôcť sebe.Naša nevrlosť, komplexy, konflikty, častá únava, zdravotné ťažkosti, neúspech,zlyhávanie či nechuť a apatia sú zväčša prejavom nášho duše, psychiky, našej osobnosti aúniku pred sebou samým, nerealizovaním našich možno potlačených a neuvedomovanýchpotrieb a túžob, únikom pred riešením vlastných problémov a pocitov nespokojnosti.18

Vo väčšine prípadov nie je dosiahnutie šťastia a sebarealizácie jednoduché.Najdôležitejší krok je pripustenie si, že nie sme tak spokojní a duševne vyrovnaní, ako bysme mohli alebo chceli byť. A potom je to odhodlanie uvedený stav zmeniť. Zmenanastáva pomaly. Zväčša len postupnými krokmi odhaľujeme svoje vnútro a dokážeme sapriamo pozrieť do hĺbky našej psychiky. Len postupne odbúravame zábrany, psychickébloky a nadobúdame dôveru v seba samého. Preto by nás nemalo odradiť komplikovanosťtejto cesty, dočasné neúspechy a nemali by sme podliehať ilúzie, že ak sa nám podariloodstrániť jeden problém budeme už úplne spokojní a vyrovnaní. Za celý život sa tohozväčša nahromadilo veľa, čo je treba odhaľovať, prekonávať, odbúravať a meniť. Väčšinaoblastí v našom živote sa môže zdať pri priamom pohľade primerane uspokojivá, napriektomu však môžeme mať ešte stále taký pocit, že nerealizujeme dostatočne svoje schopnostia že sme nespokojní.Životný postoj „Tu a teraz“Uznávaný americký psychológ Abraham Maslow veľa rokov skúmal správanie aprežívanie ľudí, ktorí boli od prírody šťastnými ľuďmi a dokázali byť vnútorne vyrovnaní,spokojní bez ohľadu na problémy, ktorým práve čelili a bez ohľadu na priazeň osudu.Mohlo by byť užitočné sa porovnať s týmito ľuďmi, ktorých Maslow nazvalsebaaktualizátormi, pretože sa za každých okolností snažili čo najlepšie využiť svojemocionálny a duševný potenciál a realizovať svoje potreby. Po porovnaní vlastností aspôsobov života sa zamyslime, čo nás s nimi spája a čo nie. Možno nás to inšpiruje kprehodnotenie niektorých postojov, spôsobov uvažovania a správania.Sebaaktualizátori:19

• predovšetkým uznávajú, že sú sami zodpovední za svoj život• zameriavajú na prežívanie aktuálnej situácie „tu a teraz" a nežijú minulosťou alebobudúcnosťou• vedia sa dobre vyrovnať s realitou a znášať neistotu• lepšie než iní ľudia vedia akceptovať seba, ostatných a prírodný svet tak ako toje(akí sú) a nesnažia sa premeniť druhých na takých, akí by „mali„ byť• sú objektívny a skôr sústredených na problém než na seba samých• správajú sa spontánne, sú vysoko kreatívni, majú zmysel pre humor a vymykajú sakonvenciám• sú citliví a vnímaví k sebe, ale aj k iným• prejavujú sa originálne, autonómne a nezávisle. Nenechávajú sa manipulovať inýmia správajú sa tak, ako to oni považujú za dobré, bez ohľadu na to, čo si o tom myslia iní• vedia plne oceniť pôvab každodenného života, ako je dobré jedlo a konverzácia• zakladajú si a preferujú uspokojujúce osobné hlboké intímne vzťahy s niekoľkýmizvlášť milujúcimi ľuďmi - nie s primnohými ďalšími ľuďmi.• úctivo zaobchádzajú s inými ľuďmi, a tým spätne vyvolávajú rešpekt, čo imumožňuje zachovávať pozitívne prostredie pre seba i iných• majú realistickú orientáciu• je okolo nich atmosféra nestrannosti a majú potrebu súkromia• väčšinou majú mystické alebo spirituálne, hoci nie nevyhnutne náboženské zážitky• identifikujú sa s ľudským rodom, majú cit spoločenstva, sociálneho záujmu a blahapre všetkých• majú demokratické postoje a hodnoty• majú skúr filozofický než hostilný zmysel pre humor• prostredie skôr transcendujú, než aby sa s ním iba vyrovnávali• odporujú konformite voči kultúre(Maslow 1970)Carl Rogers (1997), zastáva názor, že sebaaktualizujúci ľudia sa takými stali preto,že vyrastali s nepodmieneným pozitívnym uznaním od svojho prostredia. Mali možnosťdostatočne prežívať, že rodičia, učitelia a iní ľudia v ich okolí, ktorých mienku si cenili, siich vážia, majú ich radi a pravidelne oceňovali ich správanie a iné prejavy či potreby.Ak nám naše predchádzajúce sociálne prostredie neposkytovalo dostatoknepodmieneného pozitívneho uznania a tak nám neumožnili prežívať pocit vlastnejdôležitosti a kompetencie, môžeme si to v súčasnosti nahradiť tým, že budeme vyhľadávaťtaké sociálne prostredie a nadväzovať také vzťahy s inými ľuďmi, ktorí nám budú dávaťnajavo, že si nás vážia, oceňujú naše výkony a našu osobnosť. Predpokladá to však, abysme sa zaoberali vecami, v ktorých máme predpoklad byť úspešní, aby sme samyoceňovali iných ľudí a prejavovali im úctu. V medziľudských vzťahoch pôsobí takétosprávanie recipročne alebo reflexívne, teda vytvára predpoklady, že aj iní budú cítiťpotrebu nám naše úctivé a oceňujúce správanie spätne vracať.20

Dostatok získaných ocenení od iných ľudí pozitívne ovplyvní náš postoj k sebesamému, ale aj k iným, čo nám vytvorí predpoklady, že sa budeme cítiť šťastnejšie aspokojnejší. Negatívny postoj k sebe samému vytvára narúšanie nášho sebavedomia asebaúcty, čo narušuje našu duševnú rovnováhu a zvyšuje predpoklad zlyhávanie v našomosobnom, sociálnom i profesionálnom živote.Dosiahnutie spokojnostiMaslow (1970) sa domnieva, že každý človek má predpoklady žiť šťastnývyrovnaný život. Je presvedčený, že naša spokojnosť závisí predovšetkým na nás: na tom,ako dokážeme čeliť nepriaznivým okolnostiam v našom živote, ako budeme reagovať naprekážky, či dokážeme svoje myslenie a prežívanie zamerať na naše súčasné prežívanie asprávanie, či dokážeme byť dostatočne samostatní a nezávislí na mienke iných a samysebou, či dokážeme naplno rozvinúť naše schopnosti, potreby a potenciály a hlavne, čidokážeme nadväzovať s inými ľuďmi hlboké intímne priateľské a partnerské vzťahy.Upozorňoval, že nejasný stav uspokojenia nie je totožný so skutočným stavomhlbokej spokojnosti a mali by sme tieto dva pocity a city jasne rozlišovať.Maslow odporúčal byť otvorený k sebe samému a k iným ľuďom, nevyhýbať sanovým skúsenostiam, prejavovať pozitívne i negatívne pocity a city, dôverovať svojejintuícii a vnútornému hlasu, svojim pocitom, citom a potrebám a nebáť sa ich prejavovaťa uspokojovať. Kritériom šťastia je posúdenie toho, či dokážeme byť sebavedomí,optimistickí, duševne vyrovnaní, úspešní, či prežívame niekoľko hlbokých vzťahov, či smeuspokojení vo svojom sexuálnom živote, či sme telesne zdraví (naše telesné zdraviepriamo súvisí s našim duševným zdravým), či sme tolerantní a akceptujúci voči sebesamému a iným, či sa dokážeme radovať aj z maličkostí a či sa dokážeme večer alebo ránotešiť na ďalší deň.Ak zistíme, že nám niektoré z uvedených schopností alebo skutočností v našomživote chýba, Maslow odporúča vystavovať sa novým zážitkom a aktivitám. Aby smeintuitívne a s dôverou kráčali za tým, čo nás priťahuje, aby sme si zaujímavé zážitky,vzťahy a skúsenosti udržovali, opakovali a rozvíjali. To nás môže doviesť do priaznivýchsituácií, k nájdeniu spôsobu ako čeliť prekážkam, k vyriešeniu našich problémov, k inýmpohľadom na svet a život a k stretnutiu ľudí, s ktorými by sme si mohli mať blízky vzťah.Maslow (1970) na základe dlhodobého pozorovania ľudí, ktorí dokázali byťdlhodobo šťastní a vyrovnaní, bez ohľadu na nepriaznivé okolnosti, ktoré sa im stavali vživote do cesty, odporúča nasledovné rady ako sa stať úspešnejší, šťastnejší, duševnevyrovnanejší a spokojnejší:• Vystavme sa novým skúsenostiam a pokúsme sa robiť veci radšej novými spôsobmi,než lipnúť na bezpečnej a istej rutine.21

• Keď posudzujeme svoje životné skúsenosti, načúvajme pozorne svojim skutočnýmpocitom a citom. Neprijímajme názory autority, tradície, alebo mienku väčšiny bez toho,aby sme o tom najprv neuvažovali.• Vyvarujme sa predstieraniu a hraniu divadla pri kontakte s ostatnými.• Buďme pripravení vyjadrovať svoj vlastný názor, aj keď nebude zhodný s tým, ktorýmá väčšina ľudí.• Neskrývajme sa za ostatných, nesme plnú zodpovednosť za to, čo robíme.• Pracujme s plným nasadením na všetkom, čo robíme.• Naučme sa mať pozitívny postoj k ľuďom, s ktorými sa stýkame.• Pokúsme sa uvedomiť si a eliminovať zbytočnú nedôveru vo vzťahu k ostatným.Napríklad keď niekto húževnato odporuje nášmu názoru, dajme si tú námahu a počúvajmeho - môžeme sa niečo naučiť.Spokojnosť a duševné zdraviePrioritným zámerom človeka je zväčša úspešné vyriešenie problémov so súčasnýmodstránením symptómov, ktoré ho sužujú. Neuvedomuje si a často krát si ani nechceuvedomovať, že jeho problémy a zdravotné symptómy sú len vonkajším prejavom jehovlastných hlbokých porúch, nesprávnych postojov a životného štýlu. Nedokáže vidieťz nadhľadu svoju psychologickú a sociálnu situáciu a na hlbšie a komplexnejšie zásahy dosvojej osobnosti a života nemá odhodlanie a odvahu.Ak však chce človek dosiahnuť, aby jeho život bol celkovo spokojnejší,vyrovnanejší a aby sa v ňom nevyskytovali neriešiteľné životné situácie, musí sa odhodlaťna komplexnú ozdravnú rekonštrukciu svojej osobnosti, svojich nesprávnych postojov,myšlienok a životného štýlu. Až to človeku môže priniesť trvalú duševnú vyrovnanosťa spokojnosť.Osobnosť človeka a pocit šťastiaZnakom duševného zdravia je prežívanie hlbokého pocitu spokojnosti. S takýmtopocitom sa úzko viaže pocit šťastia. Šťastie je duševný stav bytia, forma existencie,psychologický jav, ktorý sa nedá formálne, pojmovo vymedziť alebo kvantifikovať.Človek ho môže skúsenostne zažiť, ale len ťažko môže o ňom komunikovať. Napriek tomukaždý podvedome a pokiaľ zážitok šťastia prežil, aj vedome túži po tom, aby pocit šťastia22

ol neustále prítomný v našom prežívaní. Mnoho ľudí dlhodobý či trvalý pocit šťastianikdy nenadobudlo alebo ho nevie znovu dosiahnuť. Svoj život orientujú smeromnapĺňania životných cieľov a plánov, ktoré ak dosiahnu prežívajú pocit šťastia, ktorý mávšak krátkodobý charakter. Šťastie stotožňujú s naplnením týchto cieľov a plánov. Preto saznovu pokúšajú naplniť nové a nové ciele, ktoré by im zabezpečili znovuprežívanie pocitušťastia. Častokrát v neskoršom veku prežívajú sklamanie z toho, že pocit šťastia nie súschopný prežívať trvale a svoje úsilie po dosiahnutí šťastia vzdajú. Aby sme predišlipodobným sklamaniam je dôležité zamyslieť sa nad svojim životom v každom jehookamihu. Pokúsiť sa kriticky a otvorene zhodnotiť ako na tom sme s prežívaním pocituskutočného šťastia a spokojnosti. Určite to nebude jednoduché, ale náš život je príliškrátky na to, aby sme ho premrhali zbytočnými aktivitami a zbytočnou energiou.Zvlášť dôležité je si uvedomiť, že samotná analýza nášho života, postojov,myšlienok aj keby smerovala do nesmiernej hĺbky, až samotnej podstaty nie jepostačujúca. Je síce nevyhnutná, pretože bez nej nemôžeme robiť ďalšie krokyk harmonizácii osobnosti, ale zostáva len východiskom k ďalším krokom. K dosiahnutiuduševnej a telesnej harmónie a hlbokej spokojnosti je potrebné nesmierne veľa trpezlivejpráce. Presne tak ako keď sa chceme naučiť lyžovať či ovládať cudzí jazyk musíme k tomuvykonávať nielen obsahovo vhodné – správne činnosti, ale musíme aj veľa trénovať,nespočetne krát nacvičovať jednotlivé úkony pri lyžovaní až dosiahneme celkovú cieľovúharmóniu pohybov, ktorá nám umožňuje ovládať lyže k potrebnej dokonalosti. To isté platíaj učení cudzieho jazyka, kde musíme nespočetne krát si opakovať jednotlivé slovíčka,vetné spojenia, až plne vstrebáme cudzie slová a gramatiku do svojej pamäti a vedomia, čonám umožní plynulo používať cudzí jazyk, dokonale ho ovládať. Po tejto často útrapneja nezáživnej cvičebnej činnosti, ktorá si vyžaduje veľmi veľa trpezlivosti, ak v nejvytrváme dostatočne dlho, dokážeme ovládať čokoľvek, či už lyžovanie alebo používaniecudzieho jazyka automaticky, bez námahy. Bez toho, aby sme robili chyby, tak ako tomubolo pri procese učenia sa týchto schopností. Naša námaha, zanietenosť a trpezlivosť sapremenia v sladké ovocie, ktorých plody môžeme už do smrti bez námahy užívať.Presne rovnakým procesom je nevyhnutné prejsť aj pri učení sa ovládať svoje city,emócie, hnev, výbušnosť, netrpezlivosť, precitlivelosť, strach, žiarlivosť, závisť a inépsychické stavy, ktoré nám bránia prežívať vnútornú harmóniu, ktoré nám bránia tešiť sa,radovať zo života a z toho, čo práve robíme alebo prežívame.Najskôr je potrebné uvedomiť si, čo nám bráni prežívať vnútornú harmóniu a pocitšťastia a keď to už vieme, je potrebné cvičením neúnavne a trpezlivo sa postupnýmikrokmi zbavovať týchto negatívnych emócii, pocitov, myšlienok a postojov až do doby,kým sa nám to úplne nepodarí. Ak sa dostaneme až do tohto bodu v ďalšej časti nášhoživota budeme schopný prežívať v tejto oblasti už len radosť a pocit šťastia, čo vlastnetvorí pocit hlbokej spokojnosti. Celý život sa takto učíme prežívať radosť a hlbokúspokojnosť.Najdôležitejšie je uvedomiť si, že k radostnému a spokojnému životu sa môžemedostať len cez vytrvalú, namáhavú a trpezlivú kultiváciu – zmenu svojich negatívnychemócii, pocitov, postojov a myšlienok.23

Najväčšou prekážkou k tomuto permanetnému cieľu je naša zameranosť na pôžitky.Nudu, depresie, pocit prázdnoty či samoty sme sa naučili prekonávať alebo skôrzmierňovať ich utrpenie zameraním sa na pôžitky. Vyhľadávame pôžitky všade kde sa dá:s pôžitkom si sadáme za obedný stôl a jeme koľko len sa do nás zmestí, čím samozrejmeokrem krátkeho pôžitku narúšame biologickú rovnováhu nášho organizmu, čo nám prinášarad onemocnení a popri tom samozrejme veselo priberáme, čo nám spôsobuje ďalšietraumy. S pôžitkom sa oddávame diskotékam, koncertom, televíznym programom, erotikea sexuálnym aktivitám, drogám, alkoholu a množstvu iných plytkých konzumných aktivít.Neuvedomuje si, že účinok všetkých týchto pôžitkov trvá len krátku chvíľu a potom násčoraz naliehavejšie prepadá náš smútok, prázdno, či duševná bolesť a my čorazintenzívnejšie a časom i neurotickejšie sa oddávame ďalším a ďalším pôžitkom ažuviazneme v tomto kolotoči pôžitkov, ktoré sa striedajú s prázdnotou, bolesťoua osamelosťou. A keď už nevládzeme unikať k pôžitkom alebo keď na nás bolesťa osamelosť doľahne príliš naliehavo, tak sa dostávame do duševnej krízy, hlbokeja ničivej, ktorá sa buď stane našou súčasťou až do ostatku života, alebo ktorej zmysel apríčinu dokážeme pochopiť a potom zmeníme náš prístup k životu založený na pôžitkocha začneme poctivo a trpezlivo pracovať na učení sa ako žiť, na postupnom zbavovaní sasvojich negatívnych emócii, myšlienok a postojov, ktoré sú samotnou podstatou nášhonudného, bolestivého, osamelého a zmyslom postrádajúceho života. Niekedy sa z hlbokejduševnej krízy dokážeme dostať tak, že si vytvoríme nové ilúzie založené na pôžitkoch, doktorých sa strmhlav pustíme až kým opäť neklesneme na samotné dno duševných síla utrpenia.Pôžitky, okrem toho, že nám dokážu priniesť len chvíľkovú radosť a časom sa námstanú ničivou drogou, ktorou sme nemilosrdne ovládaný nám tiež neumožňujú tvorivorozvíjať svoju osobnosť, psychologicky a duchovne dozrievať a tak zostávame vdomienke, že život je stále rovnaký, a že nemá zmysel. Všetko, čo prežívame je stále na tejistej kvalitatívnej úrovni a takýto život sa nám potom stáva skôr utrpením a nenachádzamemotiváciu ho meniť.Zamýšľame sa nad psychologickými javmi, ktoré nie sú dostatočne exaktnepreskúmané, avšak dotýkajú sa pravdepodobne najdôležitejšej podstaty ľudského bytia.Maslow (1970) sa v tejto súvislosti domnieva, že každý človek má predpoklady žiťšťastný vyrovnaný život. Je presvedčený, že naša spokojnosť závisí predovšetkým na nás:na tom, ako dokážeme čeliť nepriaznivým okolnostiam v našom živote, ako budemereagovať na prekážky, či dokážeme svoje myslenie a prežívanie zamerať na naše súčasnéprežívanie a správanie, či dokážeme byť dostatočne samostatný a nezávislý na mienkeiných a samy sebou, či dokážeme naplno rozvinúť naše schopnosti, potreby a potenciály ahlavne či dokážeme nadväzovať s inými hlboké intímne priateľské a partnerské vzťahy.Upozorňoval, že nejasný stav uspokojenia nie je totožný so skutočným stavomhlbokej spokojnosti a mali by sme tieto dva pocity jasne rozlišovať.24

Maslow odporúčal byť otvorený k sebe samému a k iným ľuďom, nevyhýbať sanovým skúsenostiam, prejavovať pozitívne i negatívne pocity, dôverovať svojej intuícii avnútornému hlasu, svojim pocitom a potrebám a nebáť sa prejavovať a uspokojovať.Kritériom šťastia je posúdenie toho, či dokážeme byť sebavedomý, optimistický, duševnevyrovnaný, úspešný, či prežívame niekoľko hlbokých vzťahov, či sme uspokojený vosvojom sexuálnom živote, či sme telesne zdravý (naše telesné zdravie priamo súvisí snašim duševným zdravým)či sme tolerantný a akceptujúci voči sebe samému a iným, či sadokážeme radovať aj z maličkostí a či sa dokážeme večer alebo ráno tešiť na ďalší deň.Ak zistíme, že nám niektoré z uvedených schopností alebo skutočností v našomživote chýba, Maslow odporúča vystavovať sa novým zážitkom a aktivitám. Aby smeintuitívne a s dôverou kráčali za tým, čo nás priťahuje, aby sme si zaujímavé zážitky,vzťahy a skúsenosti udržovali, opakovali a rozvíjali. To nás môže doviesť do priaznivýchsituácií, k nájdeniu spôsobu ako čeliť prekážkam, k vyriešeniu našich problémov, k inýmpohľadom na svet a život a k stretnutiu ľudí, s ktorými by sme si mohli byť blízky.Spokojnosť a partnerské vzťahyĽudia často dosahujú výrazný pracovný alebo finančný úspech na úkor dosiahnutiatrvalého pocitu hlbokej spokojnosti. Takto úspešní ľudia, sa v hĺbke svojho vnútra častocítia osamelí, emocionálne nevyrovnaní a nespokojní.Psychológovia tvrdia, že jednou z dôležitých podmienok vnútornej pohody aspokojnosti je náš citový život - schopnosť mať hlboké priateľské a partnerského vzťahy.Mnoho ľudí má strach z nadväzovania hlbších osobnejších vzťahov, ktoré súvisia sneistotou a prehnaným strachom z odmietnutia inými ľuďmi. Vysvetlenie sa zvyčajnehľadá v traumách z detstva alebo spôsoboch výchovy - nedostatku lásky, akceptovania detírodičmi, nedostatku nepodmienených pozitívnych pohladení od rodičov a podobne.Aj osobnostne pevní, stabilní a spokojní ľudia však predtým, ako zažili osobnostnýrast a dosiahli hlboké osobné vzťahy s inými ľuďmi, najskôr zažívali v partnerskýchvzťahoch neistotu, úzkosť a neúspech. Tieto zážitky a skúsenosti ich však neodradili anedemotivovali, ale naopak motivovali ich prekonávať neúspech a snažiť sa porozumieťtomu, prečo majú strach, neistotu alebo prežívajú úzkosť. To im umožnilo lepšieporozumieť sebe, svojim citom, psychickým stavom a lepšie porozumieť iným ľuďom.Postupne sa naučili byť samými sebou, mať odvahu ísť do rizika, dôverovať svojim citoma citom iných, správať sa primerane tak, aby boli schopní nadviazať hlboké osobné vzťahy.Tento proces učenia nie je možný bez zažívania problémov, komplikácií, konfliktov abolestí. Mali by sme ich preto očakávať a byť na ne pripravení. To nám pomôže ľahšie ichzvládať.Podľa E.Eriksona sa emocionálna oddanosť a dôvera - schopnosť milovať a byťmilovaný - ako aj vedomie osobnej hodnoty a zmysel pre nezávislú identitu - byť sámsebou - utvára v detstve.25

Keď v dospelosti ľudia stoja pred úlohou nadviazať dôverné vzťahy, hocijakánestabilita v týchto emocionálnych základoch, môže byť vážnou prekážkou. Jedným zdôležitých symptómov emocionálnej neistoty je vytrvalé odmietanie vyjadriť určité pocitya city, často tie negatívne - hnev, žiarlivosť alebo smútok, plač, ale niekedy aj pozitívne,ako vrúcnosť alebo náklonnosť. Človek, ktorý skrýva svoje emocionálne reakcie preddruhými, sa možno vyhne bolesti, ktorá pramení z odmietnutia alebo nepochopenia druhouosobou, avšak nebude môcť ani zažiť skutočné zblíženie sa s druhou osobou. Odmietnutiedruhou osobou určite veľmi ťažko prežívame, avšak po niekoľkých takýchtoskúsenostiach, ak ich úspešne zvládneme, dokážeme byť emocionálne odolnejší, stabilnejšía sme schopní byť vo vzťahu otvorenejší, čo je základným predpokladom hlbšiehozbližovania sa partnerov.Človek, ktorý uvedené riziko nie je ochotný podstúpiť, zažíva pocit osamotenia a ajkeď sa mu podarí nadviazať partnerský vzťah, nie je v tomto vzťahu natoľko otvorený, abybol schopný hlbokého zblíženia sa s partnerom. Nedostatok zblíženia sa s partnerom naúrovni emocionálnej, telesnej, sexuálnej, duševnej a duchovnej, spôsobuje, že človekprežíva v partnerskom vzťahu pocit osamotenia, ktorý vzťah narúša. Dôležité je tiežuvedomiť si, že náš partner bude pravdepodobne schopný ísť v prejavovaní citov a pocitovv našom vzťahu tak ďaleko, ako ďaleko sme zašli my.Psychológ A. Maslow (1970) sa domnieva, že potreba vzájomného vzťahu aintegrácia s inými, potreba byť inými milovaný a kladne hodnotený, ľuďom brániprezrádzať svoje emocionálne ja. Zdá sa, že strach z toho, že by nás mohli iní ľudiaodmietnuť, akceptovať nás a súhlasiť s nami, nám bráni prezrádzať svoje vnútorné pocitya city.Na druhej strane treba podotknúť, že niekedy sa odporúča kontrolovať svojeemócie a prípadne ich aj skryť. Napríklad negatívne emócie môžu byť pre vzťah veľmideštruktívne, ak sú vyjadrené nekontrolovaným spôsobom, agresívne alebo v staveprílišného emocionálneho rozrušenia. V takých situáciách máme niekedy tendenciuvypovedať aj to, čo si skutočne nemyslíme alebo dokonca máme tendenciu ubližovaťdruhému, raniť ho. Tieto rany často dlho zotrvávajú v našom vedomí aj keď nastanezmierenie vo vzťahu a môžu znamenať narušenie vzťahu. Mali by sme si vždy byťvedomý aj svojich negatívnych pocitov k iným ľuďom, nepotláčať ich, ale hľadať vhodnýspôsob, ako ich dať iným najavo. Ohľaduplne, tak aby sa ich to hlboko nedotklo. Ak bysme svoje negatívne emócie úplne skrývali alebo potláčali, môžu sa hromadiť a takpodkopávať našu snahu po väčšej dôvere a hlbších citov. Ak nastane situácia, že smepartnerovi vedome alebo nevedome ublížili, je dôležité sa po ukľudnení partneroviúprimne ospravedlniť a otvorene mu vysvetliť, prečo sme mu ublížili, čo nás k tomuviedlo. Takáto otvorená komunikácia môže vzťah prehĺbiť.Skrývanie a potláčanie citov a pocitov narušuje psychickú rovnováhu aemocionálnu stabilitu. V partnerských vzťahoch to spôsobuje zastavenie procesunekonečného spoznávania a zbližovania sa partnerov. Práve tento proces poznávania azbližovania, ktorý nikdy nekončí, je zdrojom trvalej energie, ktorá udržuje partnerstvo26

vždy zaujímavé, tajuplné, aktívne a zmysluplné i po celý život. Ak sa tento proces zastaví,napríklad v dôsledku skrývania a potláčania citov a emócií vo vzťahu, partnerský vzťahstráca motiváciu a postupne zmysluplnosť svojej existencie. Časom začne byť nudný,neproduktívny a partneri strácajú energiu na jeho uchovanie. Niektorí jedinci sa snažiatento regresívny proces zastaviť tým, že vo zvýšenej miere sa venujú rôznym spoločnýmaktivitám: záujmom, budovaniu domácnosti alebo rodiny, náboženstvu a podobne.Spoločné aktivity dokážu partnerov motivovať k spolužitiu a prinesú im aj čiastočnéuspokojenie. Avšak jeden základný a nenahraditeľný faktor partnerského vzťahu zostanenenaplnený. Partnerom zostane pocit hlbokého vnútorného osamotenia. Tento pocit sastráca len vtedy, ak partneri dosiahnu taký stupeň duševného, emocionálneho, telesného,vrátane sexuálneho a aj duchovného zblíženia, že, ako konštatujú stúpenciexistencionalizmu a fenomenológie (Maslow, Buber, Rogers, Fromm a iní), prestanúuvažovať v reláciách ja a ty a začnú uvažovať, myslieť v reláciách my, ako jedna entita,jeden subjekt bytia. Podotýkame však, že v takomto vzťahu nejde o totálnu citovúzávislosť, tento poruchový fenomén je o niečom celkom inom, ale o vzťah rovnocennýchbytostí, ktorí dokázali byť natoľko samy sebou, že sa vedome a cielene, na istej úrovnivedomia a bytia, „odovzdali„ pocitu vzájomného „zjednotenia„, ako dôsledku najhlbšiehostavu zblíženia.Pocit osamotenia človek dokáže po istú mieru potláčať tak, že sa stáva emocionálnenecitlivým alebo tak, že sa mu vyhýba zvýšenou duševnou alebo telesnou aktivitou. Tietospôsoby reagovania dokážu len utlmiť prežívaný pocit osamotenia, ktorý sa prejavujenespokojnosťou, prázdnotou, úzkosťou alebo inou bolesťou na znesiteľnú alebo prijateľnúúroveň. Nedokážu však naplniť človeka hlbokou radosťou, spokojnosťou a pocitomskutočného, hlbokého šťastia. Erikson (1968) konštatuje, že takýto jedinci zostávajú vstarobe žiť s pocitom nenaplneného života, s pocitom sklamania, nespokojnosti azatrpknutia.Neexistuje nijaká magická metóda na zistenie, či je naše skutočné emocionálne jazamaskované alebo nie. Skryté emócie sa vždy nakoniec, aj keď možno len náhodou,prezradia. Ukrývané pocity sa ťažko odhaľujú hlavne vtedy, keď máme silný dôvod, prečoich popierať. Ak sa otvorene rozprávame s príbuznými a priateľmi a zdôverujeme sa im sosvojimi pocitmi, pravdepodobne si svoje emócie plne uvedomujeme.Úprimné rozprávanie o vlastných pocitoch môže mať svoje pasce. Keď sa odhalímeiným ľuďom, riskujeme, že sa dostaneme do nevýhodného postavenia, pretože imposkytneme informácie, ktoré by mohli použiť proti nám. Ak však naša dôvera inšpirujedruhú osobu, aby nám vrátila priazeň tým, že dôveruje ona nám, obaja budeme v rovnakejpozícii. Preto potrebujeme vedieť posúdiť, kedy je bezpečné a užitočné svoje pocityprezradiť, a kedy je lepšie nechať si ich pre seba. Cit pre to, kedy sa bezpečne vyjadrovať,môžeme získať len praxou.Sebaodhaľovanie si vyžaduje čas a postup malými krôčikmi, pričom každý z nichmusí nájsť odozvu u druhej osoby. Výskum potvrdil známu skutočnosť, že ženy sú vovšeobecnosti lepšie pripravené prezrádzať informácie o sebe, o svojich emóciách a citoch,27

než muži. Muži by preto mali intenzívnejšie hľadať spôsoby ako dosiahnuť schopnosťkomunikovať o sebe, o svojich pocitoch, pretože to je jediná cesta ako dosiahnuť hlbokévzťahy, byť samým sebou a udržiavať si duševnú vyrovnanosť a spokojnosť. Niektorévýskumy dokonca ako jeden z dôležitých dôvodov prečo sa ženy dožívajú výraznevyššieho veku a sú duševne a telesne zdravšie ako muži, uvádzajú ich lepšiu schopnosťkomunikovať svoje city a pocity. (Kolektív 1994)Ak skrývame svoje pocity a city, ak nie sme vo vzťahu a v interakcii s inými samysebou, neodhaľujeme druhým ľuďom svoju skutočnú tvár: naše vlastnosti, hodnoty,potreby a záujmy. „Tváriť„ sa nejakým spôsobom, zaujímať určitú pózu, prispôsobiť saočakávaniam druhého, nám možno uľahčí nadviazať kontakt s určitou osobou, avšakproblémy nastanú v ďalšej fáze vzťahu. Vtedy, keď sa začneme prejavovať tak, ako nám jeto vlastné a zistíme, že partnerovi to nevyhovuje alebo je z toho sklamaný a naopak, keďpartner začne byť vo vzťahu sám sebou a my zistíme, že nás s ním nič okrem sexuálnejpríťažlivosti a citového splanutia nespája. Sklamanie z takéhoto zistenia oslabí naše citovéputo s partnerom, začnú vznikať nezhody, ktoré zväčša prerastajú do konfliktov a nášvzťah sa naruší. Ak dvoch ľudí nespájajú podobné životné hodnoty, ciele, podobné názory,postoje, záujmy a vlastnosti takýto vzťah nedokáže byť harmonicky, hlboko uspokojujúci askôr alebo neskôr sa zvyčajne rozpadne.Aby sme sa vyhli podobným problémom a sklamaniu je rozumné byť vinterpersonálnych kontaktoch sám sebou. Otvorene vyjadrovať pocity, city, názory apostoje, nesnažiť sa správať tak, aby sme sa zapáčili, ale správať sa tak, ako je to pre násprirodzené. Ak budeme samy sebou, možno to mnohých ľudí neosloví a my budemezažívať z toho sklamanie, avšak skôr alebo neskôr to predsa len niekoho osloví, niekohokto bude podobný ako my a s kým si budeme vzájomne sympatický. Podobnosť v rôznychoblastiach duševného života nás bude naplňovať a emocionálne priťahovať, čo je jeden zozákladných predpokladov vzájomného zbližovania sa.Spokojnosť a láskaLáska je asi najzákladnejším ľudským citom a najdôležitejšou ľudskou potrebou. Láska jejedným z fenoménov ľudskej existencie, ktorá nie je dobre prístupná exaktnémuvedeckému bádaniu. Môžeme skúmať niektoré faktory, ktoré ovplyvňujú schopnosťdospieť alebo prežívať lásku, avšak pravdepodobne stále zostaneme len začiatkuintelektuálneho pochopenia fenoménu lásky a jeho procesu vznikania. Omnoho viac smeschopný tomuto fenoménu porozumieť prostredníctvom subjektívneho zážitku. Láska jevšak dôležitý psychologický a psychoterapeutický pojem, ktorý sa priamo dotýka väčšinyľudí a spôsobuje im mnohé problémy. Z uvedeného dôvodu sa ňou teoreticky, klinicky ačiastočne i výskumne zaoberá mnoho poradcov. Pokúsime sa v tejto časti sformulovaťnaše vlastné poznanie na danú problematiku, ktoré sa opiera aj o názory niektorýchvýznamných poradcov. Zameriame sa pritom na niektoré faktory, ktoré spôsobujú alebo súprítomné pri prežívaní komplikácií jedincov v súvislosti so stavom lásky.28

Láska je často spájaná zo zamilovanosťou, pravdepodobne však ide o dva odlišné city.Zamilovanosť je podľa nášho názoru len prostriedkom, ktorý človeku umožňuje sa hlbokoemocionálne zblížiť s druhým človekom, umožňuje mu zažiť zvláštny emocionálny stav,ktorý je možno hlbokou podstatou človeka, a preto po prežití tohto stavu, podvedomeinklinujeme k tomu, aby sme znovu k prežívaniu uvedeného stavu dospeli a aby tento stavnadobudol trvalý charakter. Zamilovanosť nás podľa nášho názoru len „informuje„ apomáha „zbližovať„. Po fáze zamilovanosti, ktorá ma z uvedeného dôvodu len krátkodobýcharakter, môže nastať zvláštny emocionálny a psychický stav, ktorý nazývame láskou.Láske je však potrebné najskôr emocionálne a asi aj duchovne porozumieť akomplikovanou cestou k nej dospieť: emocionálne, duševne a pravdepodobne aj duchovnek nej dozrieť.Dozrievanie k láske má pravdepodobne tieto štádiá:1. Emocionálne - schopnosť vyjadrovať všetky druhy pocitov a citov, dosiahnuťemocionálnu nezávislosť a vyrovnanosť2. Duševné alebo osobnostné - schopnosť hlboko porozumieť sebe samému, schopnosť byťsebou samým a dosiahnuť stav duševnej vyrovnanosti a spokojnosti3. Duchovné alebo transcendentálne - objaviť a dokázať prežívať transcendentálnudimenziu seba samého, duchovný stav, ktorý umožní človeku prežívať stav akéhosizvláštneho „duchovného alebo transcendentálneho„ spojenia a zjednotenia sa s druhouosobou, pričom človek zostáva aj naďalej sebou samým.Na počiatku lásky je prvotný signál sympatie dvoch ľudí. Tento signál vychádzanajčastejšie z erotickej príťažlivosti. K erotickej telesnej príťažlivosti je u vyzretejších ľudípripájaná aj príťažlivosť na úrovni osobnostnej (vlastnosti, povaha, hodnoty, správanie apod.), morálnej (spravodlivosť, čestnosť, altruizmus a pod.), intelektuálnej (sčítanosť,úspešnosť, múdrosť a pod.), sociálnej (adaptabilita, komunikatívnosť, sociálna rola aprestíž, sociálne postavenie a pod.) a duchovnej (duchovné hodnoty, viera a pod.) závisí tood hodnôt daného človeka a osobnostnej zrelosti. Platí pritom pravidlo, že čím je človekosobnostne menej zrelý, tým menej faktorov pôsobí pri vzniku sympatie ako počiatkupartnerského vzťahu.Erotická príťažlivosť je dôležitým faktorom vzniku prvotných sympatií, ktoré súzákladom ďalšieho vývinu vzťahu. V tejto etape vzniká mnoho problémov. Samotnáerotická príťažlivosť nepostačuje k vzniku a udržaniu partnerského vzťahu. Dvaja ľudia,ktorí sa eroticky priťahujú a pokúšajú sa mať partnerský vzťah narážajú na množstvopraktických problémov. Musia si rozumieť aj v iných oblastiach života, pričomnajdôležitejšie sú životné hodnoty, ciele, postoje, záujmy a spôsob bytia. Ak nenastávamedzi partnermi zhoda v týchto veciach, prestávajú si rozumieť a emocionálne sa od sebavzďaľujú. Počiatočná erotická príťažlivosť je len jednou z podmienok partnerského vzťahua významné miesto zohráva zväčša len na začiatku vzťahu. Je známe, že dvaja ľudia, ktorí29

sú si blízky z pohľadu emocionálneho a osobnostného, sú vzájomne eroticky priťahovaníaj vtedy, ak na počiatku ich známosti sa navzájom alebo jednostranne erotickynepriťahovali. Erotická príťažlivosť môže vzniknúť aj neskôr, vtedy, ak sa dvaja ľudianavzájom hlbšie zblížia na úrovni emocionálnej a osobnostnej, teda ako dôsledok ichzblíženia na tejto úrovni.Mnoho ľudí žije v zajatí erotickej príťažlivosti a v ich živote sa stáva príťažou a prekážkounadviazania hlbšieho partnerského vzťahu alebo schopnosti dospieť k prežívaniu stavulásky. Je to v tých prípadoch, keď nedokázali v žiadnom vzťahu dospieť k hlbokémuzblíženiu. Ak jedinec dospeje vo vzťahu s druhou osobou k hlbokému zblíženiu na vyššieuvedených úrovniach, zistí, že toto zblíženie mu prináša trvalý pocit šťastia, spokojnosti aumožní mu to zbaviť sa pocitu osamotenia. Ide o taký stav existencie a prežívania, ktorý jepodobný stavu opojenia z erotického zblíženia a navyše tento stav na rozdiel od erotickéhozblíženia netrvá len niekoľko okamihov, ale ide o trvalý stav. Ak však jedinec nedospejedo takého zblíženia sa s inou osobou, nevie, že pocit slasti a harmónie, ktorý prežíva prierotickom zblížení, môže a to natrvalo alebo dlhodobo získať v hlbokom zblížení sa sdruhou osobou, a preto sa znovu snaží vyhľadávať erotické podnety a erotické zblíženia sas inými osobami. Po každom takomto erotickom zblížení však prežíva zároveň sklamanie ztoho, že uvedené opojenie, vnútorná harmónia trvala len chvíľu. Sex sa mu takto môže staťčasom drogou, ktorá mu prináša viac sklamaní a bolesti ako pôžitku.Mnoho ľudí sa snaží po erotickom zblížení sa s partnerom, zblížiť sa s ním aj na ostatnýchúrovniach. Častokrát však narážajú na už uvádzaný problém, že po naplnení erotickejtúžby zistia, že si s partnerom nerozumia v iných oblastiach života. Nastáva sklamanie apresvedčenie, že to nebol ten pravý partner. Ak ide vo vzťahu nielen o erotickúpríťažlivosť, ale navyše medzi nimi nastáva aj zaľúbenie alebo zamilovanosť, staverotického opojenia trvá dlhšiu dobu. V tomto stave nie sú pre uvedených jedincovdôležité iné hodnoty ako eroticko-estetické, a preto vzájomná harmónia a opojenie trvádlhšiu dobu. Skôr či neskôr sa však začnú prejavovať aj ostatné ľudské potreby,osobnostné faktory a úrovne bytia. Začínajú sa prejavovať zákonite, pretože sú súčasťouľudskej osobnosti. Ak si partneri nerozumejú na ostatných úrovniach, ak sú osobnostneodlišní v dôležitých faktoroch, prichádza sklamanie a rozčarovanie, nesúlad a zväčšarozchod. V takýchto prípadoch sa jedinci opäť presviedčajú, že to bol omyl, že ten pravýpartner ešte len príde a opäť sa pokúšajú zamilovať. Ich základnou chybou je to, že sineuvedomujú nasledovné:1. Počiatočná erotická príťažlivosť alebo zamilovanosť nepostačuje k nadviazaniuhlbokého partnerského vzťahu, ktorý by partnerom prinášal trvalé uspokojenie a pocitšťastia alebo inak povedané nepostačuje k dosiahnutiu stavu lásky2. Na počiatku partnerského vzťahu môže, ale nemusí byť erotická príťažlivosť. Ak smeschopný sa s partnerom zblížiť na úrovni emocionálnej a duševnej alebo osobnostnejpoprípade aj transcendentálnej alebo duchovej, čo však nie je podmienkou, nastáva30

zblíženie aj na úrovni erotickej príťažlivosti, aj keď na počiatku erotická príťažlivosťmedzi partnermi nebola3. Stav opojenia a harmónie, ktorý prežívame pri erotickom zblížení je natoľko intenzívnya pozitívny, že po jeho spoznaní, prežití, sa ho snažíme opätovne nadobudnúť apravdepodobne túžime po tom, aby sme ho natrvalo nadobudli. K tomu, aby sme kuvedenému stavu dospeli však nepostačuje erotické zblíženie. Erotické zblíženie (okremsvojej rozmnožovacej funkcie) pravdepodobne slúži len na to, aby sme boli informovaní otom, že človek môže prežívať stav hlbokého uspokojenia a harmónie a aby túžil po tom,tento stav nadobudnúť. (Ide o našu domnienku alebo presvedčenie) Pri erotickom zblíženímôžeme uvedený stav prežívať len v okamihoch alebo krátkodobo pri zamilovaní.4. Dlhodobý stav harmónie a opojenia, ktorý je sprevádzaný prežívaním pocitu hlbokéhouspokojenia, šťastia a zbavenia sa pocitu osamotenia, je možné nadobudnúť len v hlbokomosobnom vzťahu s druhou osobou, v ktorom nastalo hlboké zblíženie na úrovniemocionálnej, osobnostnej, telesnej vrátane erotickej a transcendentálnej alebo duchovnej5. Aby bol človek schopný dospieť do takéhoto hlbokého vzťahu musí sa pravdepodobneprestať orientovať na erotickú príťažlivosť a zblíženie sa s potenciálnym partnerom.Intenzívne prežívanie erotickej príťažlivosti pravdepodobne bráni človeku uvedomovať sihodnoty na iných úrovniach bytia a osobnosti človeka, a preto nie je dostatočne schopnývnímať a prežívať to, čo ho spája s partnerom na týchto ostatných úrovniach. Až keďčlovek začne intenzívne vnímať a prežívať zblíženie sa s iným človekom na ostatnýchúrovniach, môže nastať aj zblíženie na úrovni erotickej.Pravdepodobne tu pôsobí podobný efekt ako pri získavaní identity. Najskôr sa jejjedinec, dieťa vzdáva, aby mohlo mentálne a duševne dozrievať a potom sa ju v obdobídospievania snaží nadobudnúť, aby sa mohol osamostatniť a stať sa nezávislým, samýmsebou. Ponúka sa tu ďalšia fáza, pravdepodobne posledná v rámci vývinu a zreniaosobnosti. Ak jedinec dosiahne stav osobnostnej zrelosti a stane sa samým sebou,sebarealizovanou osobnosťou, v hlbokom stave lásky, zblíženia sa s druhou osobou savzdáva naposledy svojej identity, aby mohol dospieť do stavu zjednotenia s druhouosobou, ktorá prináša človeku stav plnej harmónie, spokojnosti a šťastia a zbavuje hopocitu osamotenia. Pripúšťame, že v tejto našej myšlienke nejde o exaktne dokázateľnýjav, ale ide o vyjadrenie nášho subjektívneho poznania.6. Napokon, aby človek bol schopný nadobudnúť uvedený stav hlbokého zblíženia sa siným človekom na každej úrovni, alebo inak povedané, aby bol schopný dospieť do stavuskutočnej hlbokej lásky, musí byť schopný otvorene komunikovať o svojich pocitoch acitoch, čo mu umožňuje zbližovať sa s iným človekom.S emocionálnou spokojnosťou dospelých partnerov a schopnosťou nadviazaťhlboký osobný vzťah je úzko zviazaný sex. V milostnom vzťahu tvorí úprimnosť, dôvera31

a otvorenosť základ zdravého a napĺňajúceho sexuálneho života. Väčšina problémov voblasti sexuality je tvorená našou uzavretosťou, nekomunikáciou o našich potrebách,túžbach a pocitoch z oblasti sexu. Ak sme schopní partnerovi otvorene hovoriť o svojichpocitoch a potrebách z oblasti sexu, náš sexuálny život je potom ďaleko spokojnejší abezproblémovejší. Navyše sa tým prehlbuje náš citový vzťah a naša spokojnosť sa prejavíaj v ostatných oblastiach nášho života.Mnoho ľudí nedokáže otvorene hovoriť o svojich sexuálnych potrebách a pocitoch.Potláča a skrýva ich, čo im spôsobuje mnoho sexuálnych problémov a sexuálnychdysfunkcií (zlyhávaní, porúch). Sexualita a sexuálny pud sú prirodzenou súčasťou apotrebou každého človeka, tak ako potreba jesť a piť. Tak ako sme jedineční,individualitami vo všetkých sférach osobného života, tak sme jedineční aj v sexualite. Jepreto prirodzené, že budeme sexuálne prežívať a cítiť odlišne od iných ľudí. Aby sme simohli s partnerom sexuálne porozumieť musíme o svojich sexuálnych potrebách, prežívanía pocitoch otvorene komunikovať. Mali by sme byť vnímaví, citliví a tolerantní kodlišnostiam nášho partnera a uvedomovať si, že naše rozdielne sexuálne prežívanie,cítenie je prirodzené a teda nie je nijakou zvláštnosťou a poruchou. Dôležité je siuvedomiť, že náš partner nemôže vedieť o našich pocitoch a potrebách v oblasti sexuality,ak mu o nich nepovieme. V sexualite by sme mali prežívať rovnakú slobodu, ako aj vostatných oblastiach nášho života a osobnosti. V sexe nie je nič dobré alebo zlé, vhodnéalebo nevhodné, pretože vždy ide o jedinečný a osobitý prejav našej osobnosti. Ak sanezbavíme predsudkov, fám, falošnosti, neúprimnosti a strachu zo sexu, tak zostaneme vsexuálnom zajatí, ako otroci seba samého. Je známe, že ten kto pokladá sex za niečonečisté alebo hriešne, kto potláča svoje prirodzené sexuálne potreby prežíva tzv., sexuálnuneurózu. Prejavuje sa rôzne. Sex je našou prirodzenou potrebou, ktorú je nevyhnutnérealizovať, uspokojovať, ak to nerobíme, venujeme príliš veľa síl k tomu, aby sme svojusexuálnu potrebu buď potláčali alebo sublimovali (sexuálnu energiu prenášame do inýchoblastí: intelektuálnej , fyzickej, umeleckej a inej aktivity) a nezostáva nám energiavenovať sa niečomu inému. Sex v takom prípade zostáva v zajatí našej mysle a my sa nímmusíme neustále zaoberať: hľadáme ospravedlnenia a argumenty na podporu našejsexuálnej absencie, bojujeme proti sexualite a podobne.Náš organizmus sa správa tak isto, ako keď nemáme uspokojenú nejakú inú základnúpotrebu. Ak sme hladní nie sme schopní myslieť na nič iné ako na jedlo. Jedlo tvorí vtedyvšetko dôležité na čo sa sústreďujeme. Ak sa však dosýta najeme, prestávame sa o jedlozaujímať, už nie je pre nás preferenčne dôležité a môžeme sa zaoberať vyššími potrebami.Tak je to aj so sexom. Ak nemáme uspokojenú našu sexuálnu potrebu, nie sme schopní nadlhšiu dobu sa na nič dôležitejšie sústrediť a naša sexuálna potreba sa v rôznych, častoskrytých podobách neustále vracia do našej mysle a konania. V niektorých prípadoch,hlavne počas dlhodobého potláčania sexuálnej potreby, môžu nastať rôzne poruchyintegrity osobnosti a môžu byť narušené aj naše vzťahy s inými ľuďmi.Ak si však svoju sexuálnu potrebu prirodzene, v takej miere ako to pociťujeme apotrebujeme, pravidelne uspokojujeme, sex prestáva byť pre nás dôležitý a my sa môžemeplnohodnotne a nerušene venovať aj iných hodnotám a vyšším potrebám.32

3. Poznávání sebe sama. Poznávaní jiných. Psychologiemoudrosti.Osobnosť a duša sú jednotný psychobiologický a psychospirituálny systém, ktorý tvoríharmonickú súhru. Rovnako ako všetky fyzické orgány a funkcie sú navzájom prepojené adeterminované, presne tak je to aj s prepojením fyzických a psychických funkcií a natreťodimenzionálnej úrovni aj s duchovnými – spirituálnymi funkciami osobnosti. Celýsystém vytvára nielen dokonalú súhru – homeostázu, ale sofistikovaný systém vzájomnejkomunikácie.T. Moore 2 konštatuje, že duša komunikuje s telom, telo s dušou a obe navzájomkomunikujú s duchom, vedomím a nevedomím osobnosti, alebo duševným a duchovnýmaspektom osobnosti. Táto komunikácia prebieha prostredníctvom symbolického jazyka,a preto je nesmierne dôležité identifikovať, analyzovať a správne interpretovať tútosymboliku, symbolický jazyk. Jung 3 hovorí, že človek ako živý systém je v istej,metafyzickej rovine „spojený“ s ostatným živým svetom, s ktorým tvorí jeden celok. Tútoúroveň nazval osobným a kolektívnym nevedomím. Prostredníctvom osobného nevedomiasa môže človek spájať so zážitkami a skúsenosťami, ktoré nezostali zachytené v jehopamäti, alebo sa ich v dôsledku neakceptácie či frustrácie vytesnil, prípadne, ktoré saodohrali za hranicami jeho možností vnímať tieto skúsenosti a zážitky, predovšetkýmpokiaľ sú spirituálnej, mimozmyslovej konzistencie. Kolektívne nevedomie nás podľaJunga mimozmyslovo spája s neosobnými zložkami bytia, akými sú príroda, duchovno,kozmos a nazbieraná múdrosť ľudstva.Hardingová 4 konštatuje, že napriek rozsiahlym experimentálnym,klinickým, psychologickým religionistickým výskumným objavom si vo všeobecnosti eštestále neuvedomujeme, že nie všetko, čo subjektívne prežívame pochádza z osobnejontogeneticky a vedome zažitej psychiky, ale že sme ovplyvňovaní rôznymi obsahmikolektívneho alebo transpersonálneho či transcendentálneho nevedomia.Sawicki 5 konštatuje, že kultúrne civilizované ego si transcendentnú dimenziu svojejosobnosti nerád uvedomuje, a teda ju viac menej potláča, pretože jej priznaním by saznížila jeho dominancia v osobnom živote človeka. Táto aktivita ega je všakkontraproduktívna, pretože človek si potom nie je vedomí toho, čo významným spôsobomovplyvňuje e determinuje jeho osobnosť a keď si toho nie je vedomí, nemôže na to anispätne vedome pôsobiť, teda regulovať tento vplyv a inak aktívne do neho zasahovať.Samozrejme, že potlačené a nerealizované nevedomé obsahy psychiky nemajú primeranýpriestor sa prejaviť, čím vzniká psychické vnútorné napätie, dôsledkom čoho vznikajúrôzne psychické poruchy a problémy. Keďže sa všetko stále odohráva na nevedomej2 Moore, T.: Kniha o duši. Portál, Praha 1997.3 Jung, C.G.: Člověk a duše. Academia, Praha 1995.4 Harrdingová, M.E.: In: Moore, R.L.: C.G.Jung a kresťanská spiritualita. Portál, Praha 1998, s.14-25.5 Sawicki, S.: Osobnosť z pohľadu východnej psychológie. In.: Sawicki,S.(ed.) Psychologicko- spirituálnea filozoficko-edukačnéaspekty osobnosti. STU, Bratislava 2006.33

úrovni je pre človeka obtiažne do týchto svojich psychických ťažkostí a dysfukciízasiahnuť a pochopiť ich, a preto sa čoraz viac spolieha na lieky, ktoré majú utlmiťprežívanie jeho psychických a psychospirituálnych bolestí. Ich biologicko-chemickéutlmenie síce prináša úľavu, ale nerieši problém a človek sa tak ocitá v začarovanomkruhu, z ktorého nevie nájsť východisko a kvalita jeho života zásadným spôsobom klesá,degraduje.T. Moore upozorňuje, že zanedbávaním potrieb duše vytvára v človeku na jednej straneneustálu nespokojnosť, duševnú, ale aj fyzickú nerovnováhu, duchovnú pustatinu,prežívanú ako stratu zmyslu života a podobne a na druhej strane nerozvíja tie možnostia schopnosti človeka, ktoré život poskytuje. Jung 6 zistil, že duševné krízy v dospelostičasto súvisia z ťaživého pocitu nezmyselnosti, čo zase súvisí so vzďaľovaním sa odnevedomia. Skúmaním nevedomia sa viac približujeme k svojmu bytostnému Ja ako pravejpodstate duše osobnosti a zároveň sa približujeme aj mimoosobným a teda večnýmtranspersonálnym a transcendentným aspektom života, prírody a vesmíru.Symboly a ich významJung 7 charakterizuje symboly ako podstatu a obraz psychickej energie. Symbol a spôsobjeho fungovania nie je len racionálna záležitosť. Zatiaľ čo sa symbol obracia na naševedomie, poukazuje za toto vedomie, do temnoty, ktorá by bola bez symbolu úplnenepreniknuteľná. Symbol je teda prostredníkom medzi vedomím a nevedomím, známyma neznámym, racionálnym a iracionálnym, rozumovým a citovým, konkrétnyma abstraktným. Jung si pod iracionálnom implikoval aj duchovný, spirituálny svet, ktorý sanám môže transplantovať v rôznych podobách a úrovniach. Symbol vždy patrí do obochz uvedených oblastí zároveň. Vďaka tomu môže sprostredkovať, spájať, sústreďovať dveoblasti reality do jednej a vystupovať ako udalosť zjavenia a integrácie. Symbol tiež spájaindividuálne s kolektívnym, keď nevedomie je individuálne i kolektívne. Symbol mázvláštnu, špecifickú a jedinečnú štruktúru a funkčnosť. Nemôžeme ho obsiahnuť, pochopiťa nemôže riadne fungovať, pokiaľ ho nie sme schopný prijať ako označenie pre niečo, čoje iba tušené, a nie ešte úplne vedomé. Symboly nie sú produktmi rozumu a slobodnejvôle, ale procesov psychického vývinu, ktoré sa v symboloch spontánne prejavujú. Tentovývin nie je len individuálny, ale tiež kolektívny, kde je absorbovaný vývin ľudstva v celejjeho histórii a na rôznych úrovniach bytia. Jung zdôrazňuje, že pokiaľ rácio nemôžesymbol vytvoriť, potom ani nemôže do symbolu preniknúť. A keďže symbol vyjadruječiastočne neznámu a nepoznateľnú skutočnosť, nie je možné symboly interpretovať dopojmov a vniesť do nich jasno: ak by sa symbol rozdelil a rozložil na časti, stratil byschopnosť plniť svoju integrujúcu, zjavujúcu a sprostredkujúcu funkciu. Nejednoznačnosťsymbolov nemôžeme odstrániť bez toho, aby sme pritom symbol nepoškodili. Musíme sazmieriť s tým a prijať, že nepresnosť a významová nejasnosť symbolov je pre nich typická6 Jung, C.G.: Psychological Types, or the Psychology of Individuation. London 1964.7 Jung, C.G.: Psychology and Religion: West and East. New York 1958.34

ovnako ako ich zmysluplnosť a zložitosť. Jadro symbolu ostáva neznáme. Obsahuje prvkynielen známe, ale zabudnuté, ale aj také, ktoré sa do nášho vedomia doposiaľ nedostali.E.C. Bianchi 8 hovorí, že symboly majú kompenzujúcu a tvorivú funkciu. Pomáhajúľuďom prekonať jednostrannosť a smerujú k plnšiemu vyváženiu psychických protikladov.Symbolické obrazy pochádzajúce z nevedomia, majú okrem iného aj teologickú funkciupodnecovať človeka, aby si v živote vytyčoval ciele a hľadal zmysel. Symbolické obrazy znevedomia nám umožňujú vnútorné stretnutia, znovuspojenia s numinóznymi hlbinamiv nás samých.Jung 9 zistil, že určité symboly – archetypové obrazy, ako ich on nazýval, s ktorými saklienti v priebehu terapie, alebo v snoch v rôznej dobe stretávajú, sa úzko vzťahujúk symbolizmu minulých i súčasných východných i západných náboženstiev, rovnako akok alchýmii a k ostatným filozofickým a metafyzickým zdrojom západnej kultúry.Sawicki 10 hovorí, že symboly vedú človeka k spiritualite, teda ku komunikáciis nadosobným svetom a k porozumeniu nadosobného významu vlastnej existencie. Človeksa symbolickou cestou môže dostať do súladu s vlastnou dušou v osobnej rovine a zároveňdo súladu nadosobným spirituálnym svetom. Pre praktický zmysluplný a psychologickyplnohodnotne uspokojivý život človeka je však potrebné byť v kontakte so svojou dušou,jej osobnými vedomými i nevedomými aspektmi, rovnako ako byť v kontaktes nadosobnými aspektmi nevedomia, s kolektívnym nevedomím či spirituálnym,metafyzickým vedomím a bytím.Vedeckým spôsobom existenciu nevedomia a symbolickej intrapsychickej komunikácieako prvý objavil a potvrdil S. Freud 11 . Bolo to pri hypnoterapii, pomocou ktorej sa pokúšalliečiť psychické poruchy svojich pacientov. Počas hypnotického utlmenia vedomia sav psychike jeho pacientov mohli prejaviť nevedomé obsahy, ktoré sa ukázali ako zásadnépri procese liečenia. Mnohé z týchto obsahov však aj pri utlmenom vedomí prezentovalilen symbolicky a ich význam bolo treba ešte len objasniť. Až po takomto objasnenívýznamu symbolov došlo k zásadnému vyliečeniu pacienta alebo k pokroku v liečbe.Freud neskôr vyvinul aj inú metódu terapie a komunikácie s nevedomím a to voľnéasociácie, ktoré sú tiež skrytým, teda symbolickým vyjadrením obsahu nevedomia.Následná analýza týchto asociovaných symbolov pôsobila rovnako terapeuticky. Jungrozšíril a kvalitatívne prehĺbil Freudove objavy metódy o analýzu snov a archetypov, ktorénazval ako praobrazy ľudskej duše a ľudskej existencie. Otázke porozumenia symbolovvenoval množstvo výskumnej práce a dospel k poznaniu, že kľúčom k tejto analýze súnáboženské texty, mytológia, umenie a ľudové rozprávky. Zistil, že jednotlivé symbolickéobrazy sa vyskytujú vo všetkých kultúrach a teda majú univerzálnu platnosť.8 Bianchi, E.C.: In: Moore, R.L.: C.G.Jung a kresťanská spiritualita. Portál, Praha 1998, s.25-40.9 Jung, C.G.: Symbols of Transformation. New York 1956.10 Sawicki, S.: Sawicki, S.: Psychospirituálna dimenzia osobnosti In.: Sawicki,S.(ed.) Psychologickospirituálnea filozoficko-edukačné aspekty osobnosti. STU, Bratislava 2006.11 Freud, S.: Totem a tabu. Bratislava 1966.35

Štúdiom prírodných národov Jung 12 a mnoho ďalších bádateľov zistil, že ak jespoločenstvo ľudí v prirodzenom kontakte so numinóznom, symbolickým svetom dušea spiritualitou, dokáže žiť psychologicky v harmonickom stave a vyhýbajú sa mnohéneurózy, psychopatie a depresie, ktoré sú typické pre civilizované spoločnosti. Kontaktčloveka s osobným nevedomím mu umožňuje spolupodieľať sa na tvorivom procesevlastného života a kontakt s kolektívnym (alebo inak povedané spirituálnym) nevedomímmu umožňuje byť účastný na tvorivom procese samotnej prírody a vesmíru.Ernest Skublics 13 odhaľuje iné aspekty významov symbolov. Upozorňuje, že v prípadesymbolov ide o zmyslovo vnímateľné skutočnosti, ktoré sú však viazané na skrytéskutočnosti. Vnímaná skutočnosť je svojim spôsobom so skrytou skutočnosťou totožnáa zároveň od nej odlišná. Symbolická prítomnosť je skutočná prítomnosť. Symbolzastupuje nevnímateľnú skutočnosť, s ktorou je úzko spätý. Van der Leeuw hovorí, žev náboženskom kontexte sa symbol prejavuje ako o účasť na posvätnom (duchovnom).Symbolizované a symbolizujúce tak splývajú do jedného obrazu. Spirituálny aspektsymbolov odhaľuje aj Jung. Hovorí, že symboly a rituály v duchovnej tradíciisprostredkovávajú človeku stretnutie s duchovnom, Bohom alebo inak povedané umožňujúmu byť v duchovnom bytí, vedomí. Základným predpokladom takéhoto bytia a vedomia jeotvorenosť voči spiritualite a ochota „opustiť“ racionálne predsudky bytia a vedomia.Duchovné bytie – teda iracionálno nie je možné vysvetliť a pochopiť vedeckýmimetódami, pretože tie narábajú s racionálnymi prostriedkami. Rácio môže vysvetliťa pochopiť len racionálnu skutočnosť. Iracionálne, duchovné je možné len zažiť a žiť a topredovšetkým v symboloch, rituáloch, alegóriách a mýtusoch. Skublics to vysvetľuje tak,že racionalizácia symbolov, mýtusov či rituálov, snaha o ich vysvetlenie, vedie k ichzániku, k zániku ich funkcie. Erich Neuman 14 hovorí, že v skupinových rituálochprírodných národov vzniká transpersonálna situácia, ktorá reaguje na transpersonálnyelement v človeku. Jung pre pojem transpersonálny element v človeku používa termínBytostné ja. V prírodných skupinových rituáloch sa týmito aktmi prekonáva a rušídiferenciácia človeka, ktorý sa integruje so skupinou, pričom sa obnovuje jeho prvotnájednota a celosť prostredníctvom tanca, spevu, bubnovania a ďalších spoločných kultovýchaktivít. Jedinec pritom prežíva spirituálnu premenu -duchovnú, psychospirituálnutransformáciu. Jeho profánna existencia, tzn., jeho izolácia, oddelenosť od celku bytia satak prekonáva. Potom ako sa obnoví celistvosť a transpersonalita skupiny, nasledujeintegrácia už zjednotenej skupiny so svetom numinóznych síl. Skublics vysvetľuje, žespirituálne skupinové rituály sú obtiažne realizovateľné v modernej spoločnosti, pretožeľudstvo sa vzdialilo od pôvodnej psychickej situácie, prírodnej sily a jedinec sa vzdialil odspoločnosti. Moderný človek sa stal diferencovaným, teda oddelením od pôvodnej jednoty,celku a rovnako je na tom aj spoločnosť. U moderného človeka sa individuálne vedomierozširuje na úkor inštinktívnosti a stráca svoju schopnosť sa integrovať do skupiny.12 Jung, C.G.: Duše moderního člověka. Atlantis, Brno 1994.13 Skublics, E.: Skublics, E.: Spiritual and Theological Growth of the Religious Community. Theology TodayContents April 2002 Vol. 59 No. 1.14 Neuman, E.: In: Moore, R.L.: C.G.Jung a kresťanská spiritualita. Portál, Praha 1998, s. 170.36

Rovnako stráca schopnosť „uctievať“, teda praktizovať rituály. Neuman poukazuje na to,že schopnosť „uctievania“ ako možnosti sprostredkovania spirituálneho zážitku, bytiastratila aj cirkev, a preto ich náboženské rituály stratili skutočný, živý duchovný význam.Veriaci žijú skôr v ilúzii, že sa spájajú s numinóznym svetom, a teda, že vedú náboženskýživot. V skutočnosti sa pri cirkevných obradoch – rituáloch sa veriaci duchovne (tedapsychospirituálne) nepremieňajú, ale zostávajú na racionálnej úrovni, v racionálnomvedomí. Keďže sa nespojili so spirituálnym vedomím, spirituálnou realitou (náboženskypovedané s Bohom), nemôžu mať ani mystický zážitok a teda nenastala u nich aniduchovná transformácia osobnosti. Sawicki konštatuje, že duchovná - psychospirituálnatransformácia osobnosti má výrazne sebarozvíjajúci a sebaozdravný účinok.Nerealizované skupinové spirituálne rituály a živé duchovné obrady sa u človeka potomprejavujú v náhradnej, často psychopatologickej nevedomej podobe a to napríklad akoobsedantno-kompulzívna porucha, psychická závislosť, mánia a podobne. Sawicki 15hovorí, že tieto moderné poruchy môžu mať pritom nerealizovaný pôvodný rituálnypotenciál a význam, rovnako ako náboženské rituály alebo rituály prírodných kmeňov. Ichbytostné Ja, spiritualita „ožila“ a čiastočne sa takto sprístupnila vedomiu človeka, čím sazačal jeho proces spájania sa s celkom a numinóznom. Keďže väčšia časť vedomia danéhočloveka však zostáva pod vplyvom rácia, proti prenikaniu iracionálna sa bráni, pokúša saho i naďalej udržať v oblasti nevedomia. Medzi ráciom a iráciom vzniká konflikt au človeka tak vznikajú nepríjemné a komplikované psychické stavy. Jedinec tak nevie čosa s ním robí a tým trpí. Význam rituáloch totiž pre neho zostal skrytý v nevedomí.Symbolický svet duše je v spirituálnom ponímaní procesom duchovnej transformácieosobnosti. Sawicki konštatuje, že psychospirituálna transformácia osobnosti jevyvrcholením jeho psychického a predovšetkým duchovného dozrievania a je zásadnýmznakom kvalitatívnej premeny osobnosti a dosiahnutia vrcholného štádia osobnostnéhovývinu jednotlivca. V tomto smere je psychospirituálna transformácia vyvrcholenímduševného života človeka.Bytostné jaSymbolický svet duše a psychospirituálna transformácia osobnosti sa odohráva na úrovni,ktorú Jung 16 definuje ako bytostné ja, ako centrálny a najhlbší bod nevedomia. Bytostné javníma ako vnútorný obraz Boha a náboženský symbol psychiky. Vzhľadom k tomu, že jestredom autonómnej psychiky – nevedomia, vždy zostane mimo pochopenia a poznaniarozumu – ega. Uchopiteľné môže byť len prostredníctvom obrazov, symbolov. Jungzdôrazňuje, že vyjadruje jednotiaci princíp protikladov duše. Je prvotným symbolomindividuácie – procesu získavania väčšej osobnej celistvosti pomocou postupnéhozbližovania protikladov duše. Bytostné ja vystupuje ako jednotiaci princíp, ktorý nám15 Sawicki, S.: Sawicki, S.: Psychospirituálna kríza osobnosti In.: Sawicki,S.(ed.) Psychologicko-spirituálnea filozoficko-edukačné aspekty osobnosti. STU, Bratislava 2006.16 Jung, C.G.: Symbols of Transformation. New York 1956.37

pomáha prekonávať jednostranné tendencie v našej osobnosti a pomáha nám rozvíjať našemožnosti. Bytostné ja ako jadro nevedomia udržuje kontakt s vedomým ja. Medzi nimidochádza v procese individuácie k uzmiereniu. Prvé uzmierenie nastáva medzi vedomýmja a komplexmi, ktoré tvoria osobné nevedomie. V ďalšom procese sa človekprostredníctvom archetypov dostáva do kontaktu s numinóznom, spirituálnou dimenziouosobnosti. Tu nachádza transpersonálny - transcendentný zmysel života. Uzmierenieprotikladov bytostného ja a vedomého ja sa podľa Junga odohráva výlučne vo vnútripsychiky. R. Doran 17 tieto dve protikladné stránky osobnosti nazýva duchom a hmotou.Ducha a hmotu je možné uzmieriť psychikou, ktorá je zložená z jedného i druhého.Predpokladom takéhoto uzmierenia je živá intrapsychická komunikácia, ktorá nie jemožné bez symbolov. Erich Fromm 18 o duševnej resp. duchovnej komunikácii hovorí, že:„Poznať seba v tejto novej dimenzii, tretej dimenzii nevedomého života, znamená byťslobodný a prebudiť sa. Je známe, že väčšina z nás napoly spí, zatiaľ čo veria, že bdejú.V skutočnosti sme bdelí len natoľko, aby sme splnili úlohy nevyhnutné pre život. Avšakpre úlohu byť sám sebou, úlohu, ktorá prekračuje animálnu funkciu, pociťovania sebasamého, pre úlohu, ktorá prekračuje obyčajné prevádzanie – byť strojom na kŕmeniea lásku, potrebujeme iný vhľad než ten, ktorý stačí v polobdelom stave.“Nebyť v polobdelom stave alebo dokonca v stave spánku ako o tom hovorí Fromm,znamená opätovne nadviazať kontakt so skrytými aspektmi svojho Ja ako aj s aspektmikolektívne nevedomého – transcendentného sveta. Jung k tomuto cieľu odporúčaobnovenie posvätných rituálov, mýtusov a symbolickej komunikácii. Východnépsychologické a filozofické systému odporúčajú rôzne iné psychospirituálne postupy akosú napríklad joga alebo meditácia. Meditácia je známa aj v západnej kultúre, aj keď užzabudnutá. Cieľom meditácie je zbaviť sa myšlienok a navodiť sa na duchovnú dimenziuvedomia. Meditáciou je možné liečiť, rozvíjať a obnoviť dušu preto, lebo veľaneurotických prejavov sú dôsledkom neustáleho myslenia a sústredenie sa na nejakýproblém. Človek sa napríklad obáva skúšky. Keď bude priveľmi sústrediť pozornosť namožný neúspech zo skúšky, táto predstava ho môže celého psychicky ochromiť. Vdôsledku emočného napätia, ktoré pri tom vzniká, človek nedokáže podať výkon akého bybol inak schopný. Meditácia umožňuje človeku prestať sa sústrediť na skúšku a týmdosiahnuť vnútorný pokoj, stav, kedy je človek schopný dosahovať optimálny výkon.Hlboký stav sústredenia, ktorým meditácia je, zároveň umožňuje aby do vedomia človekaprenikli obsahy z nevedomia, teda z bytostného stredu Ja. Človek tak môže zistiť čo jejadrom jeho problému, odhaliť mentálne prekážky, ktoré zostali ukryté v jeho nevedomía navodení vnútorný pokoj mu zároveň umožňuje získať nadhľad a vhľad do jeho životaa problémoch. Meditácia sa dá realizovať rôznymi spôsobmi: sústredením sa na duchovnúsilu, na Boha, opakovaním meditačných slov, jogínskými telesnými cvikmi a inak. Vprocese meditácie nastáva abstrahovanie bežného ja a rozšírenie (zmenu) vedomia, čoumožňuje sústredenie sa na psychicky „hlbšie“ sily a na rozšírené (zmenené) duchovné17 Doran, R. M.: What Is Systematic Theology? University of Toronto Press, 2005.18 Fromm, E.: Mýtus, sen a rituál. Aurora, Praha 1999.38

sily a komunikáciu s nimi. Maslow 19 zdôrazňuje, že po získaní vnútorného pokojaa vhľadu je potrebné porozumieť svojej životnej situácii a problémom a prijať v osobnomživote takú zmenu, ktorá posilní nový náhľad a porozumenie a ukotví ho v zmenenomsprávaní a postojoch. I v procese meditácie je často potrebné pracovať so symbolmi,symbolickými obrazmi, a preto i v tomto smere je potrebný istý mentálny výkona špecifické emočné prežívanieOsobnosť a mýtusRovnako ako rituál je „živým“ spôsobom prežívania spirituálnej dimenzie bytia, túistú funkciu plní aj mýtus. Jung 20 zdôrazňuje, že k rituálom a mýtusom nemožnopristupovať racionálne, so snahou racionálneho porozumenia a interpretácie. Mýtus ježitím inej reality, ktorú by sme mohli nazvať spirituálnou realitou, alebo mimozmyslovourealitou. Takéto žitie mýtusu, ktorý sa ľudskému ráciu môže zdať ako neskutočný alebonezmyselný má svoj hlboký význam práve v spirituálnej realite, ktorú človek žije súčasnes bežnou realitou. Ego človeka, jeho rácio a bežné vedomie sa sústreďuje bežnú fyzikálnurealitu, ktorú primeraným spôsobom žije. Bytostné ja človeka, jeho duša sa naopaksústreďuje na nevedomie a spirituálnu realitu, ktorú rovnako primerane potrebuje prežívať.Mýtus je jeden z prostriedkov, ktorý umožňuje človeku túto „inú“ realitu prežívať a týmnapĺňať potreby, ktoré z nej plynú a zároveň vedome ovplyvňovať obsahy, ktoré sa v nejprejavujú.Sawicki 21 konštatuje, že pri bežnom vnímaní, bežnom vedomí sa realita, ktorú vnímameskresľuje a to našimi zmyslovými orgánmi a jednak činnosťou mozgu. Z toho dôvodunemáme v bežnom vedomí kontakt s priamou skutočnosťou a psychickými silami,energiami, ktoré v tejto realite pôsobia. Kontakt máme len s realitou, ktorú si viac menejsamy vytvárame. Aby sme tento deficit zmenili, musíme sa dostať, ako hovorí S. Grog, zahranice nášho mozgu, teda za hranice nášho zmyslového, bežného vnímania. Rituály,meditácie alebo mýtusy sú prostriedkami takéhoto kontaktu. Vo všetkých menovanýchprípadoch dochádza špecifickým pôsobením k rozšíreniu vedomia, teda jeho zmene, čoumožňuje dočasne vyradiť z činnosti našu bežnú mozgovú činnosť a bežnúfunkciu zmyslových orgánov. Toto dočasné vyradeniu umožňuje človeka byť vo vedomomkontakte s neskreslenou, pôvodnou, pravou skutočnosťou, ktorú môžeme nazvať ajspirituálnou skutočnosťou a v tejto inej realite nanovo (mimoriadne) vnímať, chápať aovplyvňovať to, čo na nás pôsobí a zosúladiť sa s tým, teda prestať byť s týmv nevedomom konflikte.Na základe uvedeného môžeme skonštatovať, že mýty v týchto zmenených stavochvedomia môžeme pokladať za pravdivé, i keď skutočné v inej realite, rovnocennej k bežnejfyzikálnej (newtonovsky-mechanistickej) realite. Kamenskij hovorí, že náš súčasný19 Maslow, A.H: The Farther Reasches of Human Nature. New York 1971.20 Jung, C.G.: Duše moderního člověka. Atlantis, Brno 1994.21 Sawicki, S.: Psychospirituálna transformácia osobnosti In.: Sawicki,S.(ed.) Psychologicko-spirituálnea filozoficko-edukačné39

základný problém s mýtami spočíva v tom, že mýty sú rozprávania ľudí, ktoré v dobesvojho vzniku boli pokladané za pravdivé aj v prípade, že išlo o sebenepravdepodobnejšieskutočnosti. Inými slovami povedané mýtus je tvorba ľudí, v ktorej fantázia bolapokladaná za realitu. 22 Pohľad na mýty u jednotlivých autorov sa líši.Mýty vysvetľujú ako:• obrazy, znaky alebo symboly, ktoré vyjadrovali nejaké myšlienky či posolstvá,• alegórie alebo inotaje, ktoré z nejakého dôvodu vymysleli nejakí autori,• euhemeristický výklad, ktorý vysvetľoval mýty odraz historických udalostí,• poetickú tvorbu, vyjadrovanie sa poetickými obrazmi,• náboženstvo, ktoré vyjadruje určité náboženské pravdy a dogmy,• primitívnu vedu, ktorá sa pokúša objasniť a vysvetliť svet,• archetypy kolektívneho nevedomia, ktoré všetci dedíme, a ktoré môžemeobjavovať v snoch,• obradné texty, ktoré sa vykonávali pri rituáloch,• štrukturálne jazykové konštrukty vyjadrujúce symetriu alebo protiklady sveta,• spirituálna realita vyskytujúca sa v rozšírenom (zmenenom) vedomí,• mimozmyslové vnímanie odrážajúce pôvodnú, zmyslami a mozgom neskreslenúrealitu,• prelogické, no nie alogické myslenie ľudí v minulosti a podobne.Sawicki 23 , pri posudzovaní relevantnosti jednotlivých teórií vysvetlenia mýtusov, rozvíjaúvahu, že človek s novodobou psychológiou mýty pokladá za výmysly resp. za nepravdy,nemožné udalosti a to je to podstatné, čo mu bráni ich pochopiť. Pre človeka sú súčasnýmvedomím, v ktorom dominuje odlúčenosť subjektu a objektu, teda rozdeleného vedomiaseba a vonkajšieho sveta je nepochopiteľné a kategoricky neprijateľné pokladať mýty zaskutočnosť. Odlúčenosť subjektu od objektu vo vedomí človeka raz navždy vytvorilopredpoklad chápať a posudzovať javy rozumom. Takáto odlúčenosť však neexistovalavždy. Kamenskij 24 v tejto súvislosti hovorí, že proces formovania osobnosti je postupnýmvývojom od neoddeliteľnosti „já“ a „ne-já“ ku stále zreteľnejšiemu protikladu medzivnútorným a vonkajším svetom, medzi subjektom a objektom, medzi fyzičnoma duševnom, nemateriálneho a materiálneho, čo je generálna línia vývoja ľudskéhovedomia. Postupné prehĺbujúce sa vnímanie seba samého vytvára predpoklad preoddelenie procesov vnímania a prežívania. To vytvára možnosť pozerať sa na javy vovnútri osobnosti či mimo nej z pozície posudzovateľa a hodnotiteľa. Len takto môžemedospieť k poznaniu, že niečo je alebo nie je reálne. Je to vymoženosť oddeleného vedomia.Táto novodobá ľudská vymoženosť má svoje klady aj zápory. Výhodou je to, že nám toaspekty osobnosti. STU, Bratislava 2006.22 M.I.Steblin-Kamenskij: Mýtus a jeho svet. Panorama. Praha 1984, s. 6-7.23 Sawicki, S.: Psychologia osobnosti. STU, Bratislava 2003.24 M.I.Steblin-Kamenskij: Mýtus a jeho svet. Panorama. Praha 1984, s. 115.40

umožňuje fyzické javy, fyzický svet pretvárať a prispôsobovať si ich svojim potrebáma tým dosahovať pocity psychologického uspokojenia. Oddelené vedomie sa môžesústrediť na riešenie a odhaľovanie rôznych fyzikálnych a prírodných javov, čo vytvárapredpoklady pre rozvoj vedy a techniky. Sawicki však zdôrazňuje, že čoraz výraznejšieuvedomovanie si seba samého prináša aj čoraz väčšie nároky a potreby nášho „ja“ (ega).Tieto sa nám nemusí dariť uspokojovať a to so sebou prináša nespokojnosť, ktorá môžeprerastať do rôznych druhov duševných porúch a trvalý pocit existencionálnej odlúčenostia vnútornej osamelosti. Tento pocit nám vytvára úzkosť, ktorá je neznesiteľnýmpsychickým stavom. Na túto skutočnosť upozorňuje aj Fromm 25 , ktorý poukazuje na to, ženajhlbšou ľudskou potrebou je prekonať pocit existencionálnej odlúčenosti a osamelosti.Vymaniť sa z väzenia vnútornej samoty. Možnosti ako aspoň čiastočne prekonať pocitodlúčenosti a samoty je viacero, no všetky predpokladajú formu dočasného či relatívnetrvalého znovu zjednotenia vedomia. Fromm zdôrazňuje, že absolútny neúspech prisledovaní cieľa prekonať pocit odlúčenosti a samoty privádza človeka k šialenstvu, pretožepanický údes nad úplnou izoláciou je možné prekonať len radikálnym útekom odvonkajšieho sveta. Pocit izolácie zmizne tým, že zmizne vonkajší svet, od ktorého ječlovek vo svojom vedomí izolovaný, odlúčený.Sawicki 26 konštatuje, že malé deti ešte dostatočne nerozlišujú medzi subjektoma objektom, medzi sebou a okolitým svetom. Preto deti svoje tzv. fantázie pokladajú zaskutočnosť, pravdepodobne rovnako ako ľudia z dávnych dôb pokladali mýty zaskutočnosť. Možno však rovnako ako títo dávni, ešte s prírodou spätí ľudia, s eštenerozdvojeným vedomím, tak aj malé deti to čo prežívajú a vnímajú nie je ich fantazijnýmvýtvorom, ale ich schopnosťou vnímať skutočnosť nerozdelene, teda pôvodnú, pravú,zmyslami a mozgom neskreslenú realitu. Deti opisujú javy živými obrazmi a fantazijnýmipredstavami, ktoré majú svoju vlastnú vnútornú logiku a dejovosť. Často zosobňujú javya tvorivo ich pretvárajú. Ich interpretácie alebo opisy javov sú v mnohom podobné mýtom.Zdá sa, že fantazijné a imaginatívne v detskom vnímaní nie je len prejavom nedostatočnevyvinutých kognitívnych funkcií, ale aj alebo možno hlavne dôsledkom neoddelenéhovnímania, či nedostatočne oddeleného vedomia, v ktorom sa svet a javy vnímajú a chápuinak ako v prípade oddeleného bežného vedomia. Zaujímavé je v tomto smere to, že detinezažívajú úzkosť z pocitu odlúčenosti alebo existencionálnej samoty. Dokážu sa prehraťaj celý deň samy a aj tak sú plní nadšenia a zážitkov. Veľmi často sa rozprávajú akokebysamy so sebou. Je dobre možné, že v skutočnosti sú v neustálom kontaktes mimozmyslovou, spirituálnou realitou, v ktorej vnímajú a komunikujú s bytosťami, ktorév nej existujú, teda s tzv.duchovnými bytosťami. Keďže tento ich kontakt je prirodzený, jeteda aj kontinuálny, a preto ani nezažívajú pocit vnútorného osamotenia, oddelenosti a súzväčša plný radosti a elánu. Antropológovia pozorovali takýto spôsob existenciea psychickej pohody aj v pôvodných prírodných spoločenstvách a jogíni ho dosahujúv hlbokých meditačných stavoch.25 Erich Fromm: Umění milovat. Český klub. Praha 2001, s.17.26 Sawicki, S.: Psychologia osobnosti. STU, Bratislava 2003.41

presunieme z oblasti vedomia, kedy nám jej prežívanie môže byť psychologicky užitočnéa kontrolovateľné, do oblasti nevedomia, kde nám prestáva pomáha prekonávaťpsychologické procesy a prekážky života a stáva sa neriadenou psychickou siloupripravenou deštrukčne a nekontrolovateľne pôsobiť na naše vedomie a život.Komunikácia s dušou a telomVeľmi dôležitým druhom komunikácie je komunikácia človeka so sebou samým. Ideo vnútornú psychologickú komunikáciu, v ktorých medzi sebou komunikujú rôzne aspektynášho alebo rôzne bytosti nášho ja. Psychoanalýza a predtým náboženská spiritualitaobjavili, že v človeku nie je len jedno ja, ale že paralelne v osobnosti každého človekaexistujú rôzne ja.Neopsychoanalýza hovorí o:- Egu - ako reprezentantovi našej mysle a rozumu- Bytostnom ja – predstaviteľovi duše, osobného nevedemia- Kolektívnom ja – je charakterizované kolektívnym nevedomím, akýmsi univerzálnymalebo duchovným aspektom bytia a života.Spiritualita, náboženstvá a duchovné vedy hovoria o:• Egu – ego reprezentuje fyzický, materiálny aspekt bytia a nášho ja, ktorý je dôležitýpre praktický život v materiálnom stave. Ide o dočasný (z pohľadu bytia) a účelový spektvedomia, ktorý produkuje naša myseľ a rozum. Je nedokonalý a existuje len vo fyzickejforme bytia.• Duši – umožňuje prepojenie a komunikáciu fyzického, materiálneho svetaa duchovného sveta. Duša je večná a má paradoxný aspekt subjektivna (konkrétnej osoby)i objektívna (bytia ako celku, boží aspekt existencie). Duša je nositeľom múdrosti(obsahuje veškeré poznanie) a osudu (zmysel a cesta bytia človeka vo fyzickom stave)a danosti: to, čo je nám dané - aspekt nemenného, s čím je potrebné sa zmieriť a aspektmenného, to čo je možné meniť, rozvíjať.• Duchu – každá duša jedinca je zároveň súčasťou celku – Boha. V tejto dimeniziivedomia existujú duchovné bytosti, s ktorými je možné komunikovať, radiť sa, ktoré námpomáhajú. Na duchovnej rovine môžu ľudia (ich duše) komunikovať nadiaľku, telepatickyso živými aj s fyzicky zomrelými bytosťami.Západná veda sa stavia k uvedeným aspektom bytia a vedomia ešte stále skepticky.Množstvo vedcov popierajú jej existenciu i keď čoraz viac vedcov dokazujú jej existenciu.Prevrat v myslení západných vedcov zaznamenal hlavne objavy fyziky v poslednýchdesaťročiach, ktoré v mnohých aspektoch dokázali existenciu nemateriálna, nemateriálnejdimenzii bytia a vedomia. Východná veda o existencii rôznych aspektov bytia a vedomia,teda o existencii duše a duchovna nepochybovala nikdy.Mnohé psychologické a psychoterapeutické smery postavili svoje poznanie a terapiu na43

nevyhnutnosti komunikácie ega a duše, niektoré za nevyhnutné pokladajú aj komunikáciuega a ducha, alebo duše a ducha. Ich poznanie je postavené na teórii a existencii uvedenýchtroch aspektov osobnosti: ega, duše a ducha. Ak jedinec žije len na úrovni ega, tedakomunikuje len so svojim egom, neumožňuje prejaviť sa duši a duchu, ako ďalšímapektom osobnosti jedinca. Z toho dôvodu nie je možné udržať vnútornú, psychologickú,ale ani biologickú rovnováhu osobnosti. To potom spôsobuje rôzne psychické problémya poruchy: depresie, úzkosť, pocity nešťastia, strata zmyslu bytia a podobne, ale ajpsychosomatické choroby, teda väčšinu všetkých chorôb, ktoré existujú.Ako riešenie z tejto situácie vidia akceptovanie existencie duše a ducha, rozvíjanieschopnosti s nimi komuikovať a akceptovanie ich potrieb a požadaviek. Ide o zložitýa nejednoduchý proces, pretože ego má tendenciu sa brániť voči výsostnú pozíciuv osobnosti a túži po absolútnom ovládnutí osobnosti jedinca. Z toho dôvodu ideo bolestivý proces.Prostriedky duševnej a duchovnej komunikácieExistuje množstvo techník – prostriedkov ako možno komunikovať s dušou a duchom.Východná veda vypracovala asi najznámejší a najprepracovanejší systém, ktorý sa nazývajoga. Poznáme aj ďaľie ako sú taichi, chi-kung a množstvo iných.Okrem priamej komunikácie existuje s nepriama komunikácia. Čínsky mudrci a neskôrvýchodná veda vypracovali asi najznámejší a najdokonalejsí systém, ktorý sa nazýva I-ting, kniha premien. Prostredníctvom toho systému je možné komunikovať s duchodvnýmsvetom i s vlastnou dušou. Vo východnej vede má tento systém nesmiernu vážnosťa venuje sa mu množstvo vedeckých disciplín.Náboženstvá a šamanizmus vypracovali hlavne systém meditácií alebo motlitieba rituálov, prostredníctvom ktorých je možné dostať sa do odlíšneho stavu vedomiaa v tomto stave nadviazať komunikáciu aj s vlastnou dušou aj s duchovným svetom.Západná psychológia, hlavne psychoanalýza a neopsychoanalýza tiež vypracovalarôzne metódy komunikácie s dušou i duchovnom: najznámejšie sú analýza snov, spontánnekreslenie, hypnóza a regresia, holotropné dýchanie a mnohé iné.Erich Frommo duševnej resp.duchovnej komunikácii hovorí, že: „Poznať seba v tejto novejdimenzii, tretej dimenzii nevedomého života, znamená byť slobodný a prebudiť sa. Jeznáme, že väčšina z nás zpola spí, zatiaľčo veria, že bdejú. V skutočnosti sme bdelí lennatoľko, aby sme splnili úlohy nezbutné pre život...Avšak pre úlohu byť sám sebou, úlohu,ktorá prekračuje animálnu funkciu, pociťovania seba samého, pre úlohu, ktorá prekračujepúhe prevádzanie – byť strojom na kŕmenie a lásku-, potrebujeme iný vhľad než ten, ktorýstačí v polobdelom stave.“Fromm konštatuje, že každý výraz nášho tela je bezprostredným výrazom našej duše.V tomto smere je užitočné pozorovať naše telesné i biologické prejavy, pretože sú to44

formy komunikácie našej duše s našim egom. Duša nemá jazyk ako naše ego a preto jejformy komunikácie sú odlišné. Vyjadruje sa napríklad obrazmi a príbehmi v snoch,telesnými symptómami: bolesťou, poruchami pohybového aparátu, organickýdysfunkciami a podobne. Duša sa vyjadruje sa aj psychologicky: obsesiami, kompulziami,masochistickým a sadistickým nutkaním, depresiami, pocotami prázdna a úzkostia podobne. Toto všetko sú prejavy duše, jej komunikácia s nami, s našim egom. Je tragédiazápadnej vedy, hlavne psychiatrie, že túto tak dôležitú a prirodzenú komunikácie častokrátpokladá za duševné symptómy (poruchy) a snaží sa ich liečiť. Takýto prístup je tragickýma veľmi škodlivým zásahom do integrity organizmu a osobnosti z nedozernýminegatívnymi následkami.Thomas Mooreznámy profesor psychoterapie a bývalý kňaz a mních hovorí, že ak: „zanedbávamedušu, neprejaví sa to priamo. Poznáme to, podľa takých príznakoch ako sú nutkavéneurózy, závislosti, násialia a strata zmyslu života. Sme v pokušení tieto symptómyizolovať a jeden po druhom ich vykoreniť. Našim hlavným problémom pritom je, že smestratili múdrosť týkajúcej sa duše a vôbec záujem o ňu.“Moore (1997) však upozorňuje, že žiť oduševnelý a duchovný život neznamená žiťprísne, asketicky, ponorený do motlitieb. O takomto spôsobe hovorí, že je protikladomskutočnej oduševnelosti a duchovnosti. „Duchovná osobnosť je komplikovaná,mnohovrstevná a utváraná bolesťou i radosťou, úspechóm i zlyhaním. Život prežívanýduchovne nie je možný bez okamžikov temnoty a období pošetilosti.“Oduševnelý a duchovný život v tomto zmysle znamená opak toho, ako nútia žiť svojichvyznávačov rôzne cirkvi. Žiť v súlade s vlastnout dušou a duchom teda znamená podriadiťsa jej potrebám a tiahnutiam. V praxi to znamená nekorigovať, neznásilňovať dušuspoločenskou morálkou, nábožesnkými dogmami a prikázaniami, zábranami čipredsudkami a spoločesnkými zvykmi a normami. Znamená to žiť tak, ako to naša dušapotrebuje a to sa často prejavuje rôznymi podivnosťami a zvláštnosťami. Duša nás častonúti byť pošetilými, správať sa nelogicky, detinsky, pokorne, núti nás riskovať, objavovaťtemné stránky duše, života, sexuality a podobne.Thomas Moore (1997) upozorňuje, že s rôznymi symptómami by sme malizaobchádzať tak, že budeme pozorovať to, čo duša robí a počúvať to, čo nám hovorí. „Jeznačným pokušením tiahnuť k opaku toho, čo ukazuje (duša). Osoba ztotožnená so svojouzávislosťou si myslí, že zdravie a šťastie nájde v dosiahnutiu nezávislosti. Presunúť satýmto smerom je však mylné. Takáto osoba potom zotrváva ďalej v rovnakýchproblémoch, lenže z druhej strany. Túžba po nezávislosti udržuje ono rozštepenie ďalej.“V podstate ide o to, aby sme sa naučili vnímať symptómy, ktoré máme nie ako poruchy,ale ako prejavy, komunikáciu našej duše, ktorá sa sťažuje, túži po zmene alebo vyjadrujesvoju nespokojnosť s tým, že nie sú napĺňané jej potreby. Proti symptómom Moore pretoodporúča nebojovať, nesnažiť sa ich odstraňovať, tak ako to robí psychiatria a klasickápsychológia, psychoterapia, ale volne ich nechať prejavovať a snažiť sa im porozumieť.Porozumieť tomu, čo nám týmto symptómom duša oznamuje, čoho sa jej nedostáva.45

Vtedy, keď to zistíme a naplníme to, po čom duša túži, alebo zmeníme to, čo duši vadí,symptómi sa stratia, pretože už splnili svoju komunikačnú, oznamovaciu úlohu a cieľzastaviť nás a náš život v tom prejave, ktorý duši škodí.K podobnému psychologickému a životnému poznanoiu dospeli aj iní velikánipsychológie ľudského ducha akými boli Jung, Fromm, Erikson, Grof či Maslow, akhovoríme len o uplynulom storočí.E. Fromm (2000) odporúča okrem psychoanalýzy „cvičenie v sústredení a meditácie,ktoré sa majú prevádzať pravidelne a s veľkou disciplínou. Človek musí prerušiť život,v ktorom je stále prepadaný tisíckami dojmov a podnetov a musá zakúsiť byť sám sebouv kľude a tichu....Byť sústredený, znamená že ma súčasne nezaujíma nič iné okrem toho,na čo sa zameriava moja pozornosť a že všetko ostatné je zabudnuté. To je podstatouskutočného rozhovoru...“Fromm upozorňuje, že človeku najviac zo všetkého škodí narcizmus. Ten mu spôsobujenajväčšie problémy a bolesti a je zároveň najväčšou prekážkou komunikácie s dušou.Podľa Fromma (2000) je „Narcistická tá osoba, pre ktorú je skutočnosťou len to, čo sa dejesubjektívne. Jej vlstané myšlienky, pocity a podobne reprezentujú skutočnosť....Každý kdosa chce skutočne vyvíjať a rásť, sa musí predovšetkým pokúsiť rozpoznať svoj narcizmus.Rozpoznáte ho ale len pomaly a pomaly vždy učiníte dobrý krok, krok vpred a ak vašepoznanie rastie, ste na najlepšej ceste. Ale je nesmierne obtiažne rozpoznať vlastnýnarcizmus, pretože ste vlastným sudcom, teda veríte tomu, čo si myslíte, ale kdo vásopraví? Kdo vám ukáže, že sa mýlite? Zo svojho stanosviska to necítite. Nemáte žiadnybod pre orientáciu....Pre rozpoznanie narcizmu môže byť orientačným bodom druhýčlovek.“Fromm (2000) odporúča sebaanalýzu, teda komunikáciu so sebou samým: so svojimvnútorným ja, s dušou a telom. „Sebanalýza musí byť skutočne jednoduchá a môže takábyť. Venujte jej každý deň pol hodiny. Môžete sa prechádzať a premýšlať, napríklad:„Prečo som bol včera unavený, napriek tomu, že som dosť spal?“ A na to môžete objaviť:„V skutočnosti som mal strach.“ Môžete pokračovať a opýtať sa: „Prečo som mal strach?“A môžete zistiť, že ste sa hnevali. Alebo vás bolela hlava a môžete sa pýtať – pre boleníhlavy sa môžete vťdy pýtať: „Na koho sa hnevám?“ A bolesti hlavy obvykle zmiznú, keďnájdeme kdo alebo čo nás hnevá. Niektoré bolesti nezmisnú, pretože nmajú organicképríčiny. Napríklad migréna je, ako je známe, výrazom potlačeného hnevu, totiž trvalepotlačeného hnevu a výčitiek, a súčasne bolesť tvorí napätie voči danej osobe. Tútofunkciu má mnoho psychosomatických nemocí.“C. G. Jungnás učí ako môžeme komunikovať s našimi snami, keď sa chceme dozvedieť niečo viaco sebe, o svojich problémoch a poruchách, o svojich nemociach. Komunikáciu so snaminazýva komunikáciou s dušou i komunikáciu s duchovnom. „Sny sú malé skryté dvierkav tom najvnútornejšom a najintímnejšom priestore našej duše, ktorá sa otvára do onejkozmickej pranoci, než bola duša dávno pred tým, ako existovalo vedomé Ja (ego), a bude46

dušou ktorá bude siahať omnoho ďalej, než kam vedomé Ja bude možné kedykoľvekdosiahnúť....Nie je žiadnym divom, že vo všetkých starších kultúrach platil pôsobivý senza posolstvo bohov.“Porozumieť jazyku snov sa však treba učiť. Nie je to zložitá činnosť, ale má odlišnépravidlá, než na aké sme boli zvyknutý. Pri výklade snov je dôležitá predstavivosť, pretožesen je obraz, nie doslovná skutočnosť. Ego má vytvorený jazyk, ktorý je založený nalogickej štruktúru. Sen má však odlišnú štruktúru. Je skôr poéziou a to, čo sa nám v sneodohráva si nemôžeme vysvetlovať doslova. Ale len ako obraz, ktorý sa často značne líšiod vnímanej skutočnosti. Napríklad smrť vo sne nie je zobrazením skutočnej smrti, alekonca niečoho: vzťahu, llásky, životného štýlu, zamestnania a podobne. Teda smrť akosymbol pre koniec a nie ako skutočnosť. Takto je potrebné vykladať všetko, čo sa v našomsne odohráva: veci, osoby, javy. Vždy ja musíme opýtať, čo nám daná osoba alebo javsymbolizuje. Však nám osobne, nie vo všeobecnosti. Lietanie v sne tak môže znamenaťtúžba po oslobodení sa z niečoho, priateľ, ktorý pre nás znamená predovšetkým symbolkariéry, naám hovorí o našej snahe či potrebe kariéry a podobne. Teda daný sen nemusínič hovoriť o našom priateľovi, ktorý sa tam vyskytuje, ale o nás a vyjadruje, to, čov našom videní, daný priateľ znamená. Samozrejme, že sa nám sníva aj o konkrétnychosobách a ich význam je v týchto osobách. Takto si však sen vysvetľujeme vtedy, keďk danej osobe prežívame hlbší cit. Teda v našom súčasnom živote zohráva dôležitú úlohu.Jung (2001) odporúča pri výklade snov s ním zaobchádzať ajko s neznámympredmetom: „Prehliadnuť si ho zo všetkých strán, vziať ho do ruky, nosiť ho zo sebou,spájať s nám všelijaké fantázie a hovoriť o ňom s inými ľuďmi....Keď človek takto narábaso svojim snom, napadá ho potom všeličo, čo ho privedie bližšie k jeho zmyslu.. Nájdeniezmyslu je úplne prirodzené....V každom z nás je ešte niekdo druhý, ktorého nepoznáme.Hovorí k nám prostredníctvom sna a informuje nás, ako odlišne nás vidí on, na rozdiel odtoho ako sa vidíme my. Keď sa teda nachádzame v nejakej neriešiteľnej situácie, môženám tento cudzí druhý zažnúť svetlo, ktoré je viac, než čokoľvek iné schopné zmeniť odzákladu náš postoj, a to práve ten postoj, ktorý nás zaviedol do tejto ťaživej situácie.“Telo a dušaNapriek veľkému pokroku vedy stále objavujeme nové poznatky o tom ako fungujúľudské telo a duša. Je pravdepodobné, že proces tohto objavovania nikdy neskončí.Súčasná logika vedy by skôr predpokladala, že naše poznanie ľudského tela a duše razmusí byť konečné. Vnútorne však asi všetci cítime, že taká situácia asi ťažko nastane. Aksi zoberieme na pomoc logiku, bude sa nám zdať, že by vtedy človek stratil významnýzmysel svojho bytia – neustále objavovať nové. Ak sa však pri objasňovaní tohto pocituobrátime viac do vnútra, budeme ho skôr spájať s objavmi modernej fyziky a spirituality.Moderná fyzika, ktorá svojou teóriou relativity a kvantovou mechanikou preklenulapriepasť medzi vedou a spiritualitou zistila, že každé naše pozorovanie nejakého javuzávisí od pozorovateľa a jeho zmyslového a rozumového (mozgového) spracovania.Logicky z toho vyplýva relativita pozorovania a teda neustála zmena a vývoj nášho47

poznávania. Hypotézy vychádzajúce z kvantovej fyziky idú ešte ďalej a hovoria oexistencii alternatívnych realít, nekonečného množstva alternatívnych modelov všetkéhočo poznáme. Hovoria, že realitu, ktorú vnímame samy vytvárame svojimi zmyslami amozgom, a že mimo nášho mozgu táto realita neexistuje. Podobnému poznaniu dochádzajúspirituálne náuky už mnoho tisícročí a v poslednom období sa presvedčuje aj západnáveda, že naše vedomie – klasicky tvorené našimi zmyslami a mozgovou činnosťou, možnomeniť (rozširovať) a tým meniť a rozširovať aj naše možnosti poznávania a to až zamozgovú oblasť. Inými slovami povedané, až do oblasti spirituálnej reality, teda dooblasti, v ktorej môžeme prekonávať obmedzenia a deformácie našich zmyslov a mozgupri vnímaní (pozorovaní) a poznávaní javov. Táto vedecky nová (kultúrne stará)perspektíva skúmania a poznávania nám už dnes otvára nové možnosti a prístupy(pohľady) aj v skúmaní ľudského tela a duše a otvára otázku platnosti (relativity)niektorých tradičných medicínskych a psychologických názorov a teórií. Mnoho vedcov aprofesijných odborníkov už vníma spirituálne metódy poznávania ako relevantné a aj prevedu inšpiratívne.Spirituálne náuky využívajú pri bádaní predovšetkým iracionálne (introspektívne)prostriedky a veda racionálne (prírodovedné, extrospektívne) prostriedky. V súlades Einsteinom, Jungom a inými môžeme povedať, že v poznávaní sa dopĺňajú a vytvárajúucelenejšiu predstavu o realite a javov, teda aj o ľudskom tele a duši. V súlade s tradičnýmiparadigmami západná veda dlho predpokladala, že telo funguje podľa svojich vlastnýchbiologicko-chemických zákonitostí a duša podľa vlastných psychologických zákonitostí.V kontexte nových paradigiem (a objavov fyziky a spirituality) ide o redukcionistickomechanistickývýklad, ktorý nepostačuje k tomu, aby sme získali ucelenejší obraz o tele aduši a aby sme správne pochopili funkcie a procesy prebiehajúce v ľudskom tele a duši.Naše súčasné prevládajúce medicínske a psychologické názory a teórie sú v dôsledkuuvedeného častokrát chybné a jednostranné – ich platnosť je úzko ohraničená na danúoblasť a funkciu ľudského tela a psychiky, avšak za touto oblasťou (funkciou) a pripohľade na ľudské telo a dušu ako na jeden celok tieto teórie a názory strácajú svojuuniverzálnosť, presnosť a častokrát i pravdivosť. Redukcionistická biologickosymptomatickámedicína sa opätovne začína rozširovať na biologicko-psychologickú,resp.psychosomatickú medicínu a do budúcnosti je pravdepodobné jej rozšírenie aj ospirituálny rozmer. Podobne pôvodne redukcionistická behaviorálna a kognitívnapsychológia (prírodovedne zameraná psychológia) sa rozširuje o filozoficko-sprirituálnedimenzie, ktoré ako sa mnohí odborníci domnievajú sú pre psychológiu ťažiskom.V psychiatrii sú praktickým vyústením tohto vývoja už spomínané zaradeniepsychospirituálnej krízy Religious and Spiritual problem do diagnostického a štatistickéhomanuálu duševných porúch DSM IV ako nepsychotickej (nepatologickej) kategórie. Vpsychológii sa tento vývoj prejavil najmä vo vzniku nových (a staronových) smerov a škôl,ktoré spájajú psychologické fenomény (a dimenzie osobnosti) nielen s biologickými, alepredovšetkým filozofickými a spirituálnymi. Uplatnenie tieto teórie našli predovšetkýmv humanistickej, neopsychoanalytickej (hlbinnopsychoanalytickej) a transpersonálnejpsychológii.48

Východná medicína a psychológia má v sebe zakomponovaný psychologický,filozofický a spirituálny aspekt od pradávna kontinuálne až dones. V tomto smere je pretopre západnú medicínu a psychológiu v mnohom inšpiratívna a zdrojom mnohého poznania,čo však obe tieto západné vedy zatiaľ málo využívajú. Vychádza z celostného, holistickéhopredpokladu fungovania života a človeka, a preto fyzické, psychické, filozofické aduchovné je v ich teoretických koncepciách, diagnostických a terapeutických postupochúzko prepojené.Mnoho odborníkov aj na západe presadzuje, zdá sa logický a oprávnený, názor žeľudské telo a dušu možnosť skúmať len ako jeden celok a ako celok fyzického,psychického, filozofického a spirituálneho a nie rozčlenene a symptomaticky ako je tomuv prevažnej väčšine dnes. Dnešný prístup a jeho terapeutické konzekvencie vedú často knarušeniu fyzickej, psychickej, sociálnej a duchovnej rovnováhy organizmu (osobnosti).Ukazuje sa, že liečba fyzického symptómu (či už v medicíne, psychiatrii alebopsychológii) bez súčasnej liečby psychického, sociálneho, filozofického a duchovnéhoaspektu (často i prvotnej príčiny) môže byť nielen krátkodobá, ale z komplexného,viacdimenzionálneho hľadiska osobnosti a organizmu aj škodlivá. Symptóm sa z čistobiologického alebo behaviorálneho pohľadu môže javiť úplne inak ako pri komplexnombiologicko-psychologicko-sociálno-filozoficko-spirituálnom pohľade. V prvom prípademôže viesť k patologickým uzáverom (diagnózam) v druhom prípade môže ten istýsymptóm indikovať dôležitý vývinový alebo transformačný sebaozdravný proces. Jezjavné, že pri prvom pohľade budeme uplatňovať úplné iné terapeutické postupy ako pridruhom pohľade, čo môže mať negatívny dôsledok pre organizmus a osobnosť človeka.Ako príklad si môžeme uviesť už spomínanú psychospirituálnu krízu.Z jednostranného (redukcionistického) biologického hľadiska akademickej psychiatrie ideo neuropatologickú zmenu prefrontálnej mozgovej kôry hipokampu a príbuznýchlimbických štruktúr, predovšetkým dopamino-serotoninového systému. Zjednodušenepovedané, podľa tohto pohľadu ide o poruchu činnosti mozgu. Na základe tohto pohľadu jepsychospirituálna kríza liečená neuroleptikami (antipsychotikami) a elektrošokmi(elektrokonvúlzne), ktoré majú túto narušenú činnosť mozgu obnoviť (uviesť dopôvodného stavu).Z jednostranne (redukcionistického) psychologického hľadiska je psychospirituálna krízaobranno-kompenzačnou reakciou organizmu, ktorý sa v dôsledku dlhodobej špecifickejfrustrácie (vnútorného konfliktu rôznych aspektov osobnosti a psychosociálneho konfliktu)dostal do medzného funkčného ohrozenia. Touto reakciou sa organizmus snaží náhradným– abnormálnym, ale v danej situácii jedine možným spôsobom, udržať konzistentnosťorganizmu a zabrániť tak jeho totálnemu kolapsu. Na základe tohto pohľadu psychológiaindikuje predovšetkým psychoterapiu (psychoanalýzu) a v niektorých aj podpornúmedikamentóznu terapiu, čím sa snaží o obnovu normálneho psychického fungovaniaosobnosti. Predovšetkým o elimináciu hraničných stresovo-frustračným podnetov, zvýšenúodolnosť zvládať podobné situácie a o zmenu náhľadu osobnosti na jeho psychickéťažkosti, ktoré ho doviedli na pokraj únosného.49

Psychologický prístup si uvedomuje neuropatologickú zmeny činnosti mozgu, ktorésprevádzajú psychospirituálnu krízu, avšak pokladá ich za sekundárne, teda za dôsledokpsychických a psychosociálnych abnormalít, ktoré sa prirodzene prejavujú aj telesne, tedaneurochemickými zmenami – psychosomatická koncepcia. Z toho dôvodu sa primárnezameriava na elimináciu pôsobenia hraničných stresovo-frustračných podnetov a zvýšenejodolnosti osobnosti zvládať tieto podnety (záťaže). Zmenou (vyliečením) prvotnýchpsychologických príčin, logicky nastáva aj zmena – teda normálna obnova fungovaniačinnosti mozgu a tým aj dopamino-serotoninového systému. Uvedený prístup pokladá zaúčinnejší ako biologickú symptomatickú liečbu, pretože na rozdiel od nej lieči (odstraňuje)príčiny poruchy. Pri symptomaticko-biologickej liečbe prvotné psychologické príčinyvyliečené (odstránené) nie sú, preto musí zákonite dochádzať k relapsu poruchy – faktory,ktoré spôsobili neurobiologické zostávajú aj naďalej pôsobiť. Aj z toho dôvodu sa musíbiologická liečba aplikovať často celoživotne, čo však znižuje kvalitu života osobnosti. 29Psychologický prístup naviac zdôrazňuje aj pozitívnu funkciu symptómov - stimulujújedinca zmeniť psychické a mentálne podmienky, ktoré mu spôsobujú psychické problémya bolesť, teda duševnú poruchu. Z toho dôvodu je primerané (v znesiteľných medziach)ponechanie pôsobenie symptómov podporujúce liečbu.Pri zvážení aj ďalších, teda iných ako biologických a psychologických faktorov, a topredovšetkým spirituálnych, ale aj sociálnych a filozofických dospejeme k úplne odlišnejdiagnóze ako v prvých dvoch prípadoch. Na psychospirituálnu krízu budeme nazerať akona liečivú a sebarozvíjajúcu, osobnosť transformujúcu (prechodnú) krízu, podľa súčasnéhoodporúčania Americkej asociácie psychiatrov (DSM IV). Z tejto komplexnej úrovnezistíme, že primárne ide o spirituálnu transformáciu osobnosti. Teda prechod osobnosti dovyššieho vývinového stupňa. Tento prechod je náročný a bolestivý, pretože predpokladázásadné zmeny v živote daného človeka, v jeho hodnotách, istotách, postojoch,presvedčeniach, životného štýlu a podobne. Vývinovo transformačná (spirituálna)tendencia osobnosti tu naráža na tendenciu ega zotrvávať v pôvodnom (pohodlnom,bezpečnom) stave. Boj istoty a neistoty, starého a nového, poznaného a nepoznaného, apodobne, vyvoláva niekedy i veľmi komplikovaný a dramatický vnútorný konflikt, ktorýmôže viesť až k dočasnému abnormálnemu fungovaniu organizmu. Každá táto abnormalitaje tu funkčná a má svoj význam, pretože pomáha človeku postúpiť do vývinovo vyššiehostupňa (pomáha mu transformovať sa), ktorý znamená pre človeka zdravší, rozvinutejší aplnohodnotnejší život. Keď sa človek nachádza v tejto vývinovej fáze, prakticky nemámožnosť cesty späť. Dosiahnutie tejto fázy je výrazom, že duša človeka túži po spirituálnej29 V praxi sa uplatňuje aj kombinovaný biologicko-psychologický alebo psychologicko-biologickýterapeutický prístup. V prvom prípade sa kladie dôtaz na biologickú liečbu a ako podporujúca liečba sasekundárne indikuje psychoterapia (predovšetkým kognitívnobehaviorálna. Tomuto prístupu sa však vytýkato, že pri trvalej aplikácii neuroleptík a elektrošokov je organizmus a psychika jedinca natoľko utlmená azmenená, že účinná, predovšetkým hlbinná psychoterapia (zásadná zmena osobnosti) v podstate nie jemožná. Ďalšie výtky sú orientované podporujúcu kognitívno-beraviorálnu terapiu, ktorá je viacmenej tiežsymptomatická a teda nezasahuje najhlbšie (a najdôležitejšie) príčiny poruchy. Ďalšou výtkou je to, žeosobnosť (pacient, klient) pri tomto prístupe nie je primerane stimulovaný (motivovaný) meniť svojuosobnosť – teda psychické a psychosociálne patologické podmienky, ktoré prvotne vyvolali poruchu, keďžev dôsledku aplikácii drog (antipsychotík) je udržiavaní v umelej (chemickej) relatívnej spokojnosti a apatii50

transformácii a táto túžba (a možno je to pre daného človeka dokonca aj spirituálnavývinová nutnosť) sa nedá zastaviť ani enormnou snahou ega v zotrvaní v status quo. Egomá totiž obmedzené možnosti pôsobenia na dušu, keďže je vývinovo na nižšej úrovni.Naopak duša môže vyvíjať neustály tlak na ego. Duchovná transformácia osobnosti – čo jepodstatou psychospirituálnej krízy, je aj spontánnym prekročením hraníc bežného vedomiado úrovne spirituálneho (rozšíreného) vedomia. Daná osobnosť je teda iniciovaná do inejúrovne reality, v ktorej sa menia jej perspektívy, pohľady, hodnoty, chápanie a postoje azároveň sa rozširujú jej možnosti – prestáva byť obmedzovaná redukovaním askresľovaním reality (javov) zmyslami a mozgom. Práve tieto presahy osobnosti (apodstatná zmena fungovania osobnosti) v najväčšej miere spôsobujú, že redukcionistickybiologická psychiatria a redukcionisticky kognitívno-behaviorálna psychológiadiagnostikuje uvedené stavy danej osobnosti ako patológiu – či už neurobiologickú alebopsychologickú. Najčastejšie ich posudzuje ako bludy, halucinácie, ilúzie, poruchyvnímania, myslenia a podobne. Tieto mimoriadne zážitky, vnemy, schopnosti a stavy všaknie sú patológiou a ilúziou, ale inou skutočnosťou, možno by sme mohli povedaťprimárnou skutočnosťou – teda tou skutočnosťou, ktorá nie je redukovaná našimizmyslami a mozgovou činnosťou, tak ako ju opisuje moderná fyzika. Z daného vyplýva, žeaj prístupy terapie v tomto komplexnom ponímaní budú podstatne odlišné ako priredukcionisticky neurobiologickom či psychologickom prístupe. Predovšetkým budúzamerané na pozitívnu facilitáciu psychospirituálnej krízy a jej ukotvenie v bezpečnomrámci. 30 Pri redukcionisticko biologickej i redukcionisticko psychologickej liečbezastavujeme (meníme, narúšame) sebarozvíjajúci, liečebný a transformačný proces danejosobnosti a tak ju ochudobňujeme v jej možnostiach a kvalitách života. Naviac týmvyvolávame u danej osobnosti permanentný (chronický) vnútorný (vedomý i nevedomý)konflikt a frustráciu (a tým aj duševnú poruchu), pretože ako zistil Erikson (a iní), tieduševné kvality osobnosti, ktoré sú pripravené na rozvoj, majú tendenciu sa o daný rozvojneustále usilovať.Telo a duša sú nerozlučne spojené. Duša zobrazuje psychickú i spirituálnudimenziu. Izolovaný pohľad na jedno či druhé nás privádza k omylom a k iluzionistickémuredukcionizmu. Sundén 31 súvislosť medzi telom a dušou, medzi telesným zdravýma duševnou pohodou zobrazil na systéme 5 úrovní, na ktorých funguje človek. Nanajspodnejšej úrovni prebiehajú chemické enzýmové a hormonálne procesy, úroveň nadňou sú telesné orgány a procesy, v strede je nervová sústava, ktorá činnosť na všetkýchúrovniach koordinuje a spája. Nad ňou je úroveň sociálnych vzťahov a na najvrchnejšejúrovni je zážitok totality - jednoty všetkého existujúceho, fyzického, psychického aduchovného, úroveň duchovnej integrity. Sundénov systém predpokladá, že spodné úrovneovplyvňujú vrchné úrovne a naopak.(útlme).30 Viac o tomto terapeutickom prístupe v nasledujúcich kapitolách.31 Sundén, H.: Saint Augustine and the Psalter in the Light of Role-Psychology. In: Journal forthe scientific study ofthe religion. 26/3, 1987, s. 375-382.51

Každá zmena v duši človeka sa musí prejaviť aj na somatickej a tedaneurobiologickej úrovni. Rovnako telesné zmeny sa prejavujú na duši človeka. LekárWerner J.Meinhold 32 z univerzity v Mainci hovorí, že: „psychické sily sú skutočnýmipríčinami všetkého diania, a preto sú v najširšom zmysle aj príčinou všetkého chorobného.Logickým a jediným možným výsledkom tohto poznania je liečenie cez psychiku.“ (s.167)Mainhold konštatuje, že naša upriamenosť na symptóm nám znemožňuje venovaťpozornosť človeku, ktorý je jeho nositeľom. Duševná príčina ochorenia si samozrejme,pomocou zodpovedajúcich fyziologických procesov vytvorí somatickú alebo psychickúsymptomatiku. „odhalenie a zdôraznenie niektorého z týchto fyziologických procesov,ktoré patria ku genéze ochorenia, je iba vstupom do niektorého miesta tohtofyziologického vývoja, a nikdy nemôže odhaliť skutočnú duševnú príčinu. .. Prvoradouúlohou psychoterapie teda musí byť využitie chorobnej symptomatiky na odhaleniepríčinných chybných duševných postojov a ich korekcia a neutralizácia v rámci danýchmožností.“ (s.169) Meinhold poukazuje aj na významnú úlohu sugescie pri vznikusomatických a duševných porúch. Ide o sugestívne vplyvy z itrauterinného obdobia,z impregnačných fáz vývoja, sugestívne pôsobenie identifikácie (napodobňovania),výchovy a prostredia, priame verbálne sugescie, autosugescie, hypnoidné, transpersonálnea transcendentné sugescie. Zdôrazňuje, že mnohé negatívne sugescie vyvolávajúcechoroby, sú iatrogénneho pôvodu (vyvolané lekárom, zdravotníckym personálom aprostredím). Lekár, prof. Dietrich Langen 33 na poukazuje na veľký vplyv sugescií, ktoré sineuvedomujeme, na somatické a duševné zdravie, resp.jeho opak, teda na ochorenia.Hovorí, ž tak ako vplyvom sugescií patogénne poruchy vznikajú, logicky rovnako môžubyť pomocou sugescií odstraňované. Dodáva, že je poľutovaniahodné, že v celkovejzdravovede sa tieto vysoko účinné metódy liečby veľmi málo používajú. „pacienthľadajúci vyliečenie má vystúpiť zo svojej pasívnej úlohy, pričom mu treba umožniťnahliadnuť do duševných príčin a súvislostí jeho ochorenia. Len tak potom môže aktívnespolupracovať na svojom uzdravení, pretože je uvedený do stavu, keď spoznáva nielennegatívne vplyvy, či už heterogénneho alebo autogénneho pôvodu, ale tiež aj nesprávnepostoje, pričom sa mu poskytuje pomoc nájsť cesty na ich prekonanie.“ (s.11-12)Meinhold konštatuje, že „Slovo je mostom medzi myslením a konaním a ako výrazmyšlienok anticipovaný čin, zárodok telesného stvorenia. .. Výsledky modernej vedypoukazujú na to, že všetky oblasti organického bytia by bez ovplyvniteľnosti nebolimysliteľné. Ovplyvniteľnosť a tým aj sugestibilita je jedným zo základných predpokladovevolúcie na jednej strane a možnosti koexistencie a spoločenstva rôznych foriem bytia nadruhej strane.“Opisovaný účinok sugescie na telesné a duševné zdravie a vznik patológií, ako ajvysoký účinok sugestívnej (hypnoidnej a inej.) liečby je v kontrastnom postaveník súčasnému stavu symptomatickej a redukcionistickej medicíny, psychiatrie, ale tiežpsychoterapie. Bez toho, aby sme spochybňovali význam predovšetkým akútnej a32 Meinhold, J.W.: Veľká príručka hypnózy. Fontána, Šamorín 1992.33 Langen,D.: In: Meinhold, J.W.: Veľká príručka hypnózy. Fontána, Šamorín 1992.52

chirurgickej medicíny, musí byť takáto jej jednostranná orientácia málo efektívna. Akozdôrazňuje prof. Langen, medicína a psychiatria musia rozšíriť svoje koncepcie(etiologické, diagnostické a terapeutické) o psychologický - psychoterapeutický aspekt. Amedicína, psychiatria a psychoterapia ako jeden celok, rozšíriť svoje koncepcie aj omimozmyslový - sugestívny, spirituálny aspekt. Pre celkovú zdravovedu a spoločnosť toznamená akceptáciu a podporu rozvíjania psychosomatickej, psychoterapeutickej,psychospirituálnej a psychosugestívnej medicíny, psychiatrie a psychoterapie akorovnocenného partnera na poli teoretickom a terapeutickom. Lekár, dekan zdravotníckejfakulty Trnavskej univerzity, prof. Krčméry uviedol v nedávnom televíznom rozhovore, žepočas jeho lekárskeho pôsobenia v Afrike intenzívne spolupracoval s tamojšímišamanskými (psychospirituálnymi) liečiteľmi. Mnoho diagnóz a terapeutických zásahovkonzultoval s nimi a naopak oni zase s nim. Uviedol, že v niektorých prípadoch boli ichterapeutické metódy účinnejšie ako jeho a naopak. V globále však oceňoval ichpozoruhodne vysokú diagnostickú a terapeutickú úspešnosť. Šamanskí (a iní prírodní apsychospiriuálni) liečitelia vo veľkej miere využívajú účinok sugescie a hypnoidných(rozšírených, spirituálnych) stavov vedomia pri diagnóze a liečbe. Meinhold vysvetľujesugesciu a hypnoterapiu tak, že energetický účinok, ktorým vplývame na pamäť vo formepodnetov, mení jej stav. Podnet spôsobuje engrafický (zmenený) účinok, pričom dochádzak engramovo-špecifickému preštrukúrovaniu aminokyselinových sekvencií v proteínochnervových buniek a tieto biochemické zmeny sa súčasne mnohonásobne uskutočňujú nasynapsách a sú determinované pre každý uchovaný pamäťový obsah v skoro celejmozgovej kôre.Existencia biologických a chemických zmien v organizme pri rôznych somatických aduševných poruchách ešte neodkazuje na ich biologický pôvod a príčinu. Tu je potrebnéodhaľovať v širších, celostných súvislostiach pri zvážení všetkých mimobiologickýchfaktorov, teda predovšetkým psychických a spirituálnych (sugestívnych). Existuje veľadôkazov o ich existencii a prinajmenšom o ich významnom pôsobení na organizmus (telo)a osobnosť (dušu, psychiku) človeka. Už samotný faktor účinnosti psychoterapie aspirituálnej terapie je relevantným dôkazom o tom, že somatické a duševné poruchy majúsvoje koreláciu a pôvod v psychike a často i spiritualite. Inak by nemohli byť účinné.Nemali by svoj účinok o čo opierať. Aj keď je symptomatická liečba (biologická ipsychologická) navonok účinná a rýchla, nič to nemení na skutočnosti, že zasahuje (lieči)len prejavy, a nie prvotné (a hlboké) príčiny ochorenia (poruchy, problému). Nedochádzatak ku skutočnej liečbe, ale len, obrazne povedané, k plátaniu dier na streche. Takátorýchla záplata vydrží len dočasne. Naviac voda, ktorá nemôže pretekať cez zaplátanú dierusi vyhĺbi inú dieru na inom oslabenom mieste a tak často symptomatickou liečbou lenvytvárame priestor pre vznik inej poruchy. Neliečené príčiny porúch spôsobujú, že tietonarastajú a vyúsťujú do závažnejších komplikácií. To je ďalší negatívny dôsledokredukcionistickej a symptomatickej liečby. No a napokon biologicky a psychologickyredukcionistická a symptomatická liečba často zastavuje, redukuje a spomaľujekvalitatívny rast, vývin osobnosti, miesto toho, aby ho stimulovala a uľahčovala. Všetkytieto dôvody nás nútia prehodnotiť naše redukcionistické a symptomatické koncepcie53

medicíny, psychiatrie a psychológie (psychoterapie) a vrátiť sa k celostnému(holistickému) prístupu k človeku, organizmu a osobnosti, tela a duše (ducha), terapii.Mnoho z našich telesných ochorení a duševných porúch má svoj prvotný pôvodv nezdravom životnom štýle, v jednostrannom životnom zameraní človeka, vpsychosociálnych poruchách, v neakceptovaní potrieb duše a ega, v negatívnychmentálnych stavoch, v nezdravom myslení, v psychicky nezvládnutych zážitkoch,záťažových situácií a prekážok, ale aj v negatívnych transpersonálnych a transcendentnýchzážitkoch. Je preto potrebné skúmať tieto faktory aj keď je to omnoho náročnejšie azdĺhavejšie ako „lacné“ riešenie v podobe útlmu symptómov liekmi či elektrošokmi.Symptómy pritom nemusia byť len naši „nepriatelia“. Je potrebné zmeniť jednostrannenegatívny postoj k nim. Častokrát sú varovným signálom pre človeka, že niečo v jehoživote a jeho osobnosti (psychike, duši) nie je v poriadku. Neraz stimulujú (motivujú)človeka k prospešným zmenám, ktoré by inak nerealizoval – buď z pohodlnosti alebonedostatku trpezlivosti, odvahy či vytrvalosti. Symptóm, ako na to poukazujeprocesorientovaná psychológia či homeopatia môže byť zároveň aj prostriedkom k liečbe.Jej vhodná stimulácia a facilitácia umožňuje sebaozdravným procesom organizmu(osobnosti), aby aktivizovali sebaliečebné potenciály. Symptóm tiež neraz pomáhaorganizmu (osobnosti) nastoliť narušenú rovnováhu. Človeka upozorňuje na obmedzenia,ktoré mu stanovila príroda a pomáha mu udržiavať rovnovážny stav. Neraz sme náchylníprekračovať hranice svojich možností, oddávať sa nezdravým emóciám, túžbam, vášniama podobne a symptóm v takomto prípade pôsobí ako prirodzený (prírodný) múdryregulátor. Symptómy teda môže mať veľa užitočných a pozitívnych funkcií pre človeka a ito je dôvodom na našu zmenu postoja k nim a postoja k symptomatickej liečbe.Psychospirituálna dimenzia osobnostiOsobnosťou v psychologickom význame sa človek nerodí, ale postupne sa ňoustáva. Na to, čo sme, akí sme a budeme vplýva rad okolností a predispozícií. Sozákladnými predispozíciami sa rodíme. Ide predovšetkým o genetické dispozície, ktoréohraničujú naše možnosti, schopnosti, ale aj vlastnosti, dynamiku osobnosti či životnésmerovanie. Toto biogenetické ohraničenie je len čiastočné, v niektorých dimenziáchosobnosti viac, v iných menej vymedzené. Stále viac sa ukazujú veľké možnosti človekarozvíjať svoju osobnosť v každom aspekte, dimenzii, vlastnosti či schopnosti. Ide teda aj ooriginálne sa tvoriace dispozície v danom človeku počas jeho ontogenetického vývinu,resp. už v prenatálnom štádiu. Biologicko-genetické informácie získavame dedením odnašich predkov a genetickou mutáciou pri vývine plodu. Okrem tohto odovzdaniainformácii niektoré vedecké teórie, ktoré by sme súhrnne mohli nazvať transpersonálnymi,predpokladajú aj biologicko-energetické odovzdávanie informácií, ktoré sa prebiehajúenergetickým prenosom. Predpokladá sa, že aj tieto informácie môžeme nadobudnúť odnašich predkoch, ale aj z univerzálneho pola vedomia – časovo a priestorovoneohraničeného, ktoré Jung nazval kolektívnym nevedomým. Na bioenergetický, tedanemateriálny prenos informácií poukazujú niektoré najnovšie výskumy vedomia,54

antropológie, psychológie, biológie či kvantovej fyziky. Ukazuje sa, že ľudský mozogmôže tieto informácie spracovať, materializovať, teda prenášať do materiálnej –biochemickej či neurogenetickej formy a ďalej rozvíjať. Zdá sa, že tento druh informácií savyskytuje aj pri spirituálnej transformácii osobnosti a psychospirituálnej kríze a navonoksa prejavuje mimoriadnymi prejavmi a poruchami osobnosti, ktoré Americká asociáciapsychiatrov zaradila do samostatnej nepsychotickej kategórie do svojho diagnostického aštatistického manuálu DSM IV. Podrobnejšie budem o týchto fenoménoch pojednávaťv nasledujúcich kapitolách. Vedecký výskum je v tejto oblasti ešte len v počiatkoch, alemnohé dôležité informácie o týchto možnostiach a schopnostiach človeka môžeme čerpaťzo spirituálnych, filozofických, umeleckých a antropologických náuk východnej, ale ajzápadnej a iných, predovšetkým pôvodných prírodných kultúr. Každá dispozícia, resp.predispozícia, je len istý predpoklad, ktorý je potrebné zámerne rozvíjať. Niektoré našedispozície môžu zostať aj nerozvinuté, alebo sa nemusia prejaviť vôbec. Platí to aj obioenergetických informáciách, ktoré často zostávajú skryté a nerozvinuté, a aj preto onich vieme tak málo. Západná veda sa donedávna sústreďovala predovšetkým na výskum apoznávanie materiálnych a prírodných javov a fenoménov, pretože jej nástroje ju k tomupredurčujú. Východná veda, resp. iné nezápadné náuky išli historicky iným vývojom azameriavali sa predovšetkým na skúmanie introspektívnych a bioenergetických javov afenoménov, preto dosiahli v tejto oblasti pozoruhodné objavy, výsledky a poznanie, ktorézápadná veda už ďalej nemôže ignorovať. Súčasná západná vedecká komunita začínaintenzívne komunikovať o rozširovaní oblastí jej bádania, práve o bioenergetický,spirituálne a introspektívne fenomény, komunikuje aj o prehodnocovaní vedeckýchparadigiem a metód skúmania. Mnohé z toho sa týka rozširovania bežného vedomia a jehovýskumu, prekračovaním hraníc mozgu, možností a konzekvencií, ktoré z toho plynú prečloveka, rozvoj a vývin osobnosti. Psychológia o týchto javoch najčastejšie hovorí akohlbinných, nevedomých resp. transpersonálnych dimenzií osobnosti. Pri odhaľovaní týchtofenoménov úzko spolupracuje s mystikou, šamanizmom, jogou a inými bioenergetickými,resp.spirituálnymi systémami poznávania rôznych kultúr. Isté súvislosti nachádza ajv objavoch modernej fyziky, predovšetkým kvantovej mechaniky a teórie relativity a inýchvedných odborov. Aj keď sú tieto výskumy v počiatkoch, už dnes môžeme povedať, že sačrtajú nové perspektívy, ktoré zo základu prehodnotia naše poznanie o človeku a osobnostia tým aj celý systém psychológie, psychoterapie a psychiatrie.Navzdory týmto víziám môžeme v súvislosti s osobnosťou človeka stále predpokladať, žekaždý jedinec je originálna a jedinečná bytosť, na utváraní ktorej sa v najväčšej mierepodieľa on sám. Genetické, kultúrne, výchovné, bioenergetické, spirituálne, sociálne,spoločenské, psychologické a iné faktory síce zohrávajú dôležitú úlohu, avšak závisí odnás samotných ako k týmto podmienkam budem pristupovať, ako ich spracujeme a či a doakej miery ich rozvinieme.55

Psychospirituálny prístup k osobnostiAk chceme poznať osobnosť človeka vo všetkých jej aspektoch, dimenziách a prejavoch,je potrebné vedecké poznávanie opätovne spojiť s poznávaním spirituálnym afilozofickým. V minulosti bolo v západnej kultúre základom vedeckého poznávaniafilozofia a popri nej mystika. Tie dodávali vedeckému bádaniu zmysel, múdrosť aumožňovali nahliadnuť do vnútorných, introspektívnych dimenzií sveta a života.Oddelenie vedy od filozofie a mystiky (spirituality) znamenalo, že naše poznanie sa stalonielen neúplné – chýba mu vnútorná dimenzia, ale často mu chýba aj zmysel, múdrosť asúvzťažnosť k psychickému a spoločenskému životu. Vo východnej kultúre k takémutooddeleniu viacerých dimenzií poznania a súcna: vedeckého, mystického a filozofickéhonedošlo, ale aj v týchto kultúrach často dochádza k nevyváženiu týchto jednotlivýchaspektov, čím dochádza k deformáciám nielen v oblasti poznania, ale aj jej súvzťažnostik životu človeka a spoločnosti. Na západe sa veda často dostáva do postaveniasamoúčelnosti, slúženia sebe samej. Akokeby sa zabúdalo, že jediným účelom vedeckéhopoznávania je človek. Veda má opodstatnenie len vtedy, pokiaľ slúži človeku a keďže ľudíje veľa, tak zároveň je to služba spoločnosti. Smerovanie vedy, ktoré dostatočne neberie doúvahy toto jej poslanie sa vymyká človeku a jeho úžitku. Dôsledky sú všeobecne známev prírode, životnom prostredí, v zbraniach hromadného ničenia, ale aj na úrovnispoločenského a osobného života. Neustály nárast kriminality, drogových a inýchzávislostí, terorizmu – to sú len niektoré zo spoločenských následkov. Táto publikácia sazameriava predovšetkým na človeka, a preto píšem hlavne o dôsledkom na psychický životčloveka. Negatívne dôsledky na človeka sú tiež zrejmé. Človek je dnes viac akokedykoľvek predtým vnútorne osamotený, vnútorne nespokojný, chýba mu hlbší zmyselživota a čoraz viac sa uniká pred sebou samým do sveta zábavy, alkoholu, drog,materiálnych a iných pôžitkov. Narastá pritom jeho stres, depresivita, úzkosť, čo saprejavuje v množstve neuróz a psychóz. Všetky tieto negatívne dôsledky by nás mali viesťk zamysleniu sa nad smerovaním vedy a v užšom zmysle psychológie, psychiatrie,medicíny a psychiatrie. Tak ako mnoho súčasných i minulých odborníkov a vedcov,ktorých tu na rôznych miestach citujem sa domnievam, že hlavnou príčinou uvedeného jeoddelenie filozofie a mystiky od vedy, čo sa prejavuje aj v jej jednotlivých disciplínách,vrátane psychológie a psychiatrie.Nový prístup k skúmaniu osobnosti vidím v opätovnom zjednotení vedy, filozofie amystiky, tak ako to naznačuje jungova hlbinná psychológia a psychiatria, niektoré smeryhumanistickej psychológie a psychiatrie a transpersonálna psychológia a psychiatria. Beztakto poňatého zjednoteného pohľadu, chápeme, charakterizujeme a skúmame osobnosťskreslene, zjednodušene, redukcionisticky, neúplne a jednostranne, s negatívnyminásledkami, ktoré som uvádzal, a ktorým sa budem venovať v ďalších kapitolách.Predovšetkým mám na mysli patologizáciu akademickej psychiatrie a psychológiemystických a transcendentných javov a stavov osobnosti a patologizáciu, biologickúredukcionalizáciu a bagatelizáciu hlbokých vnútorných psychických procesov arozšírených stavov vedomia.56

Veda má definované obmedzené prostriedky, ktorými môže skúmať javy. Jej metodológiaju ohraničuje na skúmania zjavných, teda viditeľných, alebo inak fyzicky uchopiteľných,navonok sa prejavujúcich a merateľných javov a substancií. Súcno, ktoré je súčasťou ajhmotnej prírody, vesmíru a teda aj človeka však obsahuje aj javy a substanciu, ktoré saprejavujú len vnútorne, fyzicky nie sú uchopiteľné a viditeľné a tým ani objektívnemerateľné. Takými sú napríklad aj obrovské spektrum ľudských pocitov a citov, ľudskáintuícia, ľudské sny, rôzne druhy energií, ktoré ľudskými zmyslami dokážeme vnímať, aleaj rôzne druhy energií a duševných stavov, ktoré sú nám dostupné predovšetkýmv rozšírených stavov vedomia. Na tieto stránky, oblasti a dimenzie skutočnosti a súcnaveda nemá definované prostriedky a metódy, ktorými by ich mohla skúmať. Tietoprostriedky a metódy však má mystika a filozofia. Jej metódy a prostriedky sú dokoncapodstatne rozvinutejšie, pretože na rozdiel od vedy sa mystika a filozofia ako systémypoznávania rozvíjajú mnoho tisícročí i dlhšie ako o tom dokumentujú modernéantropologické štúdie kultúrne vysoko rozvinutých prírodných kmeňov a národov. Čo toznamená pre skúmanie osobnosti? Predovšetkým predefinovanie jej súčasných paradigiem,metodológie a prostriedkov. V psychológii sa touto novou víziou spája slovo holistickýprístup. Určite to nie je úloha na niekoľko rokov, pretože zmeniť od základu podstatupsychológie a psychiatrie, je proces na mnoho desaťročí, predovšetkým kvôli tomu, žečlovek sa už dosiahnutého veľmi nerád vzdáva.Spomínaný holistický prístup vo vede o človeku je reakciou na atomizáciu vednýchodborov a skúmania človeku. Prílišná špecializácia jednotlivých vedných odborovpriniesla popri pozitívach hlbšieho prieniku do skúmaných javov aj negatíva, ktoré saprejavili zvlášť vo vedách človeku a to strata chápania človeka ako celku. Vieme tak veľao rôznych detailných funkciách a mikroskopických častíc ľudského teľa, že máme problémporozumieť ich funkcii v náväznosti na osobnosť človeka. Jednotliví úzko špecializovaníodborníci na ľudské telo a dušu majú tendenciu vnímať práve tie svoje izolované maléčastice, funkcie a orgány za rozhodujúce pre celý organizmus a osobnosť a tak vznikámnoho psychologických a psychiatrických teórií a prístupov, ktoré si navzájom odporujú.Kvôli stromu nevidíme les, ako nás poučuje známe múdre príslovie. To isté sa stalo is človekom a vedami, ktoré ho skúmajú. Funkciu i dysfunkciu nejakého ľudského orgánualebo časti osobnosti posudzujeme často izolovane od ostatných častí, orgánov a funkcií.Človek je však človekom len ako celok a to na úrovni somatickej i psychickej a dokonca iduchovnej a sociálnej. Len spojením všetkých týchto štyroch faktorov, ktoré spolu tvoriačloveka sa môžeme dozvedieť komplexnú informáciu o tom, prečo daný orgán, funkcia,proces alebo prejav človeka na somatickej alebo duševnej úrovni je taký alebo iný,štandartný alebo vymedzujúci sa štandardu, očakávaný alebo vymedzujúci sa očakávaniu.A až potom môžeme poukázať na daný prejav či je jeho pôvod patologický alebonepatologický, chorobný alebo zdravý, či bude mať prognózu dysfunkčnú alebo liečivú,deštrukčnú alebo sebarozvíjajúcu. Depresia môže byť z izolovaného atomistickéhopohľadu pokladaná za chorobný prejav s deštrukčnou prognózou. Zo širšiehomultifaktorového pohľadu človeka ako celku však môžeme zistiť, že daná depresia jesprievodným symptómom osobnosti, ktorá prechádza dôležitou vývinovou fázou alebo57

životnou premenou. Depresia potom môže danému človeku pomáhať opustiť staré anefunkčné stereotypy a spôsob života a otvoriť mu cestu k novému funkčnejšiemu avyzretejšiemu spôsobu života. Pokiaľ však pristúpime k takémuto človeku lenz izolovaného a atomistického pohľadu, ktorý poukazuje na dysfukčnosť a patologickéduševné symptómy a predpíšeme mu dlhodobé užívanie antidepresív, zastavíme jehoprirodzený sebarozvíjajúci a sebameniaci duševný proces. Iným príkladom jepsychospirituálna transformácia osobnosti, kedy sa zásadným spôsobom mení život,postoje, hodnoty a smerovanie osobnosti k väčšej vyzretosti a hĺbke, súčasťou ktorých je ajprenikanie k duchovným aspektom života. Takáto zásadná zmena musí logicky prinášať ajdramatický vnútorný boj, ktorý sa prejavuje rôznymi dočasnými intenzívnymipsychickými no i somatickými dysfunkciami. Ich intenzita sa môže prejavovať ažpsychotickými formami. Ak by sme tieto dysfunkcie posudzovali izolovane a atomistickybez ich širších kontextov, opäť by sme dospeli k patologickej diagnóze usudzujúcej nazávažnú duševnú poruchu. Následne by sme predpísaním antipsychotík a elektrokonvulziídaný proces zastavili, alebo vážne narušili. Bez uvedených širších súvislostí, holistickémunadhľadu by sme nevedeli, že sme patologizovali a zastavili významný sebarozvíjajúci asebaliečiaci duševný, osobnostný proces. Súčasný opísaný prevažujúci psychiatrický ačasto i psychologický prístup k osobnosti nás v mnohých prípadoch privádza chybnýmdiagnózam, gnozeologickým konzekvenciám, etiologickým úvahám a liečebným,terapeutickým intervenciám. Často si zamieňame následok, teda symptóm za príčinuporuchy a skutočná porucha zostáva neodhalená.Každá vývinová, životná a osobnostná zmena človeka je zložitý, vnútorne konfliktný abolestivý proces, pretože osobnostná štruktúra človeka je zložená z viacerých aspektov,ktoré tvoria samostatné celky, akoby časti Ja, ktoré navzájom súperia, dohadujú sa, hádajúsa a presadzujú svoje zámery. Z takéhoto vnútorného boja vzniká nová duševná aosobnostná kvalita človeka, preto je vnútorný duševný boj veľmi dôležitý. Umožňuječloveku prekonávať seba samého a rozvíjať sa. Nový teoretický a empirický prístuppsychológie a psychiatrie by mal takýto vnútorný boj stimulovať, podporovať a facilitovať.V psychiatrickej no často i psychologickej praxi sme však svedkami opaku.Symptomatická terapia možno pomôže človeku zbaviť sa obtiaži a poruchy, ale nepomôžemu porozumieť sebe samému, prekonať a rozvíjať seba samého. Symptomatická terapianapriek tomu, že je často (nie vždy) rýchlo účinná, je ale aj často len dočasná. Lieky(antidepresivá, antipsychotiká a pod.), biologická a psychologická liečba zameraná nasymptómy nezasahuje sebarozvíjajúce a sebaliečiace procesy organizmu a osobnosti, ktoréboli primárnou príčinou výskytu duševných (i telesných) symptómov. Tieto vnútornéprocesy, hlbší zámer osobnosti smerujúcich k jeho zmenám a rozvoju pôsobia ďalej apostupom času stále naliehavejšie a intenzívnejšie. Dynamiku osobnosti a vrodenúvnútornú potrebu osobnosti k sebarozvoju totiž nie je možné vonkajšími prostriedkamizastaviť a ovplyvniť. Aby bolo možné tieto naliehavejšie a zosiľujúce sa duševné procesydlhodobejšie utlmiť, je potrebné aj zvyšovať dávky liekov a meniť ich štruktúru, aby malirovnaký účinok. Často sa stáva, že časom prestanú byť účinné úplne, alebo len za cenuvážnejšie narušenia dynamiky a niektorých ďalších funkcií osobnosti. Inými slovami58

povedané, človek prestane byť úplne sebou samým, stratí životnú energiu a vzrastie jehonespokojnosť so svojim životom, čo celkovo negatívne ovplyvní jeho život v ostatnýchjeho stránkach ako napr.sexualitu, partnerský vzťah, prácu, telesné zdravie, tvorivosť apod.Prepojenosť biologických, neurologických, chemických, fyziologických a somatickýchprocesov s psychickými procesmi a transcendentnom, mysticizmom sa ukazujemodernému výskumu osobnosti a vedomia významnejšia, než sme si ešte donedávnauvedomovali. V tomto smere je potrebné zmeniť celkový prístup psychiatrie i psychológiek osobnosti.Sú všeobecne známe výpovede mnohých veľkých objaviteľov a géniov vedy, vrátaneEinsteina, Newtona, Junga, Maslowa a veľkého počtu ďalších, ktorí svojim vrcholnýmvedeckým výsledkom boli inšpirovaní iracionálnou, mysticko-spirituálnou cestou. Zdá sa,že mnohé javy života a aspekty psychiky osobnosti je možné funkčnejšie aplnohodnotnejšie obsiahnuť pojmami a cestami, ktoré majú svoj koncept poznania vofilozofii, mytológii či spiritualite. Sprístupnením a obsiahnutím týchto iných akovedeckých konceptov poznania môžeme vedu a poznanie obohatiť, prehĺbiť a napomôcťich rozvoju aj do takých oblastí a hĺbky, ktoré jej môžu priniesť zásadné objavy avýsledky.Transakčná analýza osobnostiTransakčná analýza vznikla z myšlienky poskytnúť širokej verejnosti jednoduchoua zrozumiteľnou formou vysvetlenie ich problémov a porúch správania. Jej predstavitelia:Berne, E., Harris, T., Smith, M. a iní sa snažili vypracovať takú teóriu ľudského správaniaa vývinu porúch osobnosti, ktorej by mohol ľahko porozumieť každý a na základeporozumenia potom zmeniť svoje správanie.Transakčná analýza odkrýva ľuďom možnosti, ako prekonať ich problémy, akoporozumieť sebe samému a iným, svojmu správaniu, ako sa stať efektívnejší a viacsamými sebou a ako si zlepšiť vzájomné vzťahy s inými ľuďmi.Popri teoretickej koncepcii transakční analytici vypracovali aj metodikuporadenskej a terapeutickej pomoci, ktorá sa uplatňuje prevažne v skupinovej alebopárovej forme, ale úspešne sa aplikuje aj v individuálne terapii a poradenstve.Transakčná analýza rozlišuje tri rôzne stavy ľudského ega alebo osobnosti, ktoréstriedavo preberajú vládu nad jeho správaním: rodič, dieťa a dospelý.Rodičovský stav egaRodičia sú pre väčšinu detí vysokou prirodzenou autoritou. Rodičovské názory,postoje a správanie sa preto veľmi hlboko vnárajú do našej pamäte a psychiky aovplyvňujú naše správanie i v dospelosti. Často si to vôbec neuvedomujeme, ale i vdospelosti máme tendenciu sa správať tak, ako sa správali naši rodičia. Napríklad otecvštepuje dieťaťu, že sa nemá kamarátiť s deťmi z rozvrátených rodín. Tento predsudokzostane dieťaťu aj v dospelosti a podľa neho sa správa. Hrá rolu rodiča, ktorá je59

charakterizovaná poúčaním, strážením a prezentovaním noriem a pravidiel, nariadení,prezentuje uznávané hodnoty, vyžaduje ich plnenie, hovorí o tom, ako by to malo byť. Vtomto prípade môžeme hovoriť o kritickom rodičovi v nás. Rodič na druhej strane dávapovolenie, podporuje nás i druhých, umožňuje svojimi dieťaťu rásť a vyvíjať sa, opatruje achráni ho. Ak sa takto správame k svojmu okoliu, vtedy v našej osobnosti prehovára nášopatrujúci alebo vyživujúci rodič.Keď je dieťa malé, uvedené správanie rodiča k nemu je zväčša opodstatnené.Problémy nastávajú až vtedy, keď podvedome hráme roly svojich rodičov aj v dospelosti amáme tendenciu používať vo vzťahoch vzorce správania našich rodičov. Správanie sa kdospelým ľuďom ako k deťom je neadekvátne a naráža zväčša na odpor druhých ľudí,podporuje vznik konfliktov a narúša naše vzťahy s inými ľuďmi.Dospelý človek by mal kriticky zvážiť také podvedomé stereotypy správania apostoje, ktoré pochádzajú od našich rodičov. Zamyslieť sa nad ich platnosťou v terajšomobdobí, keď sme už dospelí ľudia, sme schopní posudzovať veci a javy samostatne a smeschopní im porozumieť a zaujať k nim vlastný názor a postoj. Takto môžeme dospieť kpocitu vlastnej dôležitosti a sebavedomia, kedy si začíname vážiť sami seba a vážia si nás idruhí. Pocit vlastnej dôležitosti a dostatočné sebavedomie nám umožní ľahšie riešiťproblémy, zvládať záťažové situácie a vytvára predpoklady k dosiahnutiu spokojnosti vživote.Transakční analytici odporúčajú klientom, aby kriticky zvážili svoje správanie a akzistia, že niektoré ich podvedomé roly „rodiča„ sú rozumné a napomáhajú im zvládaťrôzne životné situácie, tak sa s nimi môžu vedome stotožniť. Ak však zistia, že ich názory,postoje a správanie, ktoré podvedome prebrali od svojich rodičov nemajú opodstatnenie vich terajšom živote, majú sa ich snažiť vedome zbaviť. Odporúčajú im pritom používaťtieto metódy:- analýza a vhľad do vlastného správania,- získavanie spätných väzieb od iných ľudí,- nácvik primeraného správania- posilňovanie adekvátneho správania a inéKlientom odporúčajú spoliehať sa viac na vlastný úsudok a vlastné skúsenosti. To,čo bolo vhodné pre ich rodičov, nemusí byť vhodné pre nich.Transakční analytici rozlišujú päť základných rodičovských stavov ega: kritický,dávajúci, nespokojný, sklamaný a starostlivý.Vnútorný kritický rodič sa v klientovi prejavuje tak, že má klient tendenciuprehnane kritizovať – to preto, lebo jeho vlastní rodičia prísne kontrolovali svoje emócie,city. Ak ich klient za to v tom čase kritizoval, môže mat' hlboko zakorenený pocitkritického rodiča.Vnútorný dávajúci rodič sa u klienta formuje vtedy, keď jeho rodičia potláčali svojevlastné potreby a vždy ho napomínali, že musí myslieť na iných. Mohli mať nevedomky60

takých priateľov, ktorí od nich veľa brali, ale malo im za to dávali. Klient by sa malzamyslieť, či teraz cíti blízkosť človeka len keď dáva, má rozpaky ak niečo dostáva,odmieta sa s ľuďmi pohnevať, požiadať ich o niečo. Ak je to tak, mal by sa pokúsiťpríčinám svojho správania porozumieť a postupne nacvičovať iný, primeraný spôsobsprávania.Vnútorný nespokojný rodič sa u klienta prejavuje vtedy, ak si jeho rodičia mysleli,napriek tomu, že dosiahli vysoké postavenie a materiálny úspech, že nemali v životešťastie. V dôsledku toho i klient môže mat' osvojený pocit hlbokej nespokojnosti. Jehorodičia sa tiež mohli sústavne trápiť svojím nešťastím, a tým v ňom vyvolávať stres.Vnútorný sklamaný rodič sa u klienta môže vyvinúť vtedy, ak jeho rodičia, samimožno úspešní, nevideli v ňom splnenie nádeji, ktoré doňho vkladali. Pretože z neho bolisklamaní, jeho vôľa čeliť problémov a prekážkam je pozbavená odvahy a cíti sa v životesklamaný. Je nesmelý, nevedomky sa presviedča, že život ho sklame a vyhľadáva únikovécesty: závislosť na drogách, alkohole, práci a podobne.Vnútorný starostlivý rodič sa u klienta prejavuje vtedy, ak ho jeho rodičiavyzbrojovali proti emocionálnej bolesti tým, že ho učili deliť sa o problémy s inými aposkytovať pomoc tím, ktorí sú problémami viac preťažení. Môže to mať za následok, žeklient nedokáže komunikovať o svojich pocitoch pred sebou a ani inými.Detský stav egaJadro nášho dieťaťa v nás predstavujú pocity a city, ktoré sa nás zmocňovali pridotykoch s okolitým svetom v rannom detstve. Pocity istoty v matkinej náručí, túžbapreskúmať okolie, žiaľ z odlúčenia, hnev pri zmarení snahy, strach z rozhnevaného rodiča.V ego - stave dieťaťa sa klient nachádza, keď znovu prežíva tieto pocity a keď saspráva spôsobom, ktorý im zodpovedá - plače, smeje sa, chveje sa strachom, obavou,výska, vzrušene rozpráva, žiarli a podobne.Transakční analytici rozlišujú z prejavov „vnútorného dieťaťa„ tieto tri podoby:A, disciplinované alebo adaptované dieťaMôžeme ho charakterizovať ako malý, disciplinovaný profesor. Adaptované dieťasa prejavuje poddajnosťou, prosíkaním, sľubovaním, fňukaním a podobne. Toto správaniesi klient osvojil ako dieťa, keď si chcel udržať priazeň rodičov, ich záujem o neho.B, vzdorovité dieťaIde o prejavy správanie ako sú vzdor, hnev, liknavosť, odúvanie sa a podobne. Akodieťa si klient podobným spôsobom chcel presadiť sám seba a vyjadriť svoju nevôľu,pretože inak to nevedel, pretože bol podriadený rodičom a závislý od nich. Klient môžemať tendenciu takto upútavať pozornosť iných i v súčasnosti, čo je neadekvátne,nefunkčné a spôsobuje to problémy v jeho medziľudských vzťahoch.61

môže prejavovať v jeho správaní i v neskoršom období a možno i počas celého života.Vtedy má tendenciu sa prejavovať napríklad: „To neurobím lebo by mi to neprinieslovýhody„. „Plačú len malé deti„. „Nemôžem dôverovať druhým„ a podobne. Jeho myslenieje vecné, striktne logické, strnulé, zamerané viac na vlastný prospech.Transakční analytici hovoria, že je dôležité uvedomovať si v akom stave ega sa vjednotlivých situáciách klient nachádza. Kriticky zhodnotiť a posúdiť, či tento stav ega nielen podvedome zafixovaným správaním z detstva alebo mechanicky prebratým správanímz okolia, či súzvuční s klientovým súčasným poznaním a skúsenosťami a či skutočnevyhovuje jeho potrebám, pocitom, intuícii, či v danej situácii koná samostatne, nezávisleod názorov a postojov okolia.Klient často nekriticky prevezme od rodičov a iných dospelých aj množstvoneužitočných zásad, návodov ako žiť, predsudkov a podobne a tie mu spôsobujú rôzneproblémy, hlavne v interpersonálnych vzťahoch.Ak chce byť klient vo svojom vlastnom konaní viac slobodný, zručnejší a vovzťahoch k druhým ľuďom celkovo efektívnejší, predpokladá to upl 34 atňovanie dospeléhostavu ega, ale aj prístupnosť všetkých ostatných stavov ega. Potrebná je aj dobrá úroveňsebapoznania. Proces sebapoznávania v transakčnej analýze možno znázorniť v trochkrokoch.Prvým krokom je rozlišovanie, aký stav ega sa kedy uplatňuje v klientovomprežívaní a správaní.Druhým krokom je poznávanie obsahu záznamov klientovho detského arodičovského stavu ega.Tretím krokom je preskúmanie platnosti a prospešnosti týchto záznamov a ichprípadná modernizácia, zmena. Ide vlastne o revíziu prevzatých životných zásad, postojov,spôsobov hodnotenia seba i okolitého sveta.Pohladenia v transakčnej analýzeTransakčná analýza vypracovala teóriu vzniku duševných porúch, ktoré majú svojpôvod v detstve. Ich teóriu môžeme charakterizovať nasledovne.Akýkoľvek prejav, ktorým druhým preukazujeme, že ich berieme na vedomie, je vtransakčnej analýze pohladením.Potreba pohladení je našou najzákladnejšou biologicko - psychologicko - sociálnoupotrebou. Určité množstvo prijímaných pohladení určitej kvality, je podmienkou nášhouspokojivého života a duševného zdravia. V prípade detí ide o základnú podmienkuzdravého osobnostného a telesného vývinu.Nedostatok pohladení a telesného kontaktu s dospelou osobou, môže byť vnajrannejšou období života pre dieťa dokonca príčinou úmrtia alebo vážnou poruchouduševného či telesného zdravia.63

Kým najmenšie deti sú existenčne závislé prevažne na fyzických pohladeniach,teda telesných kontaktoch, u starších detí a dospelých sú dôležitejšie tzv., psychicképohladenia ako sú pochvala, úsmev, prejav záujmu a podobne. Svoj význam v každomveku zohrávajú aj tzv., fyzické pohladenia.Pohladením v transakčnej analýze nie sú len pozitívne prejavy, ale aj negatívneprejavy ako sú zamračenie sa, výčitka či fyzický trest.. Aj tieto prejavy sú výrazom záujmuo druhého človeka.Dieťa je existenčne závislé na dospelom človeku. Nie je schopné riešiť samostatnesituácie, s ktorými prichádza do styku, nerozumie im, má pred novými situáciami obavu. Ztoho dôvodu potrebuje prežívať istotu starostlivosti a ochrany dospelého človeka.Významné sú pre neho všetky pozitívne pohladenia, ale aj negatívne pohladenia sú predieťa lepšie, než úplné odmietnutie, ignorovanie a ponechanie dieťaťa bezradným vprázdnom svete.Pohladenia možno rozdeliť aj na podmienené a nepodmienené. Podmienené súdávané človeku za niečo, napr. čo urobil, ako sa správa a podobne. Nepodmienenépohladenia dávame druhému človeku bez akejkoľvek podmienky, len za to, že existuje.D.Barker (1982) rozlišuje tieto možné druhy pohladenia:Pozitívne nepodmienené (za číre bytie)Pozitívne podmienené (za vykonanie niečoho, požadované správanie a pod.)Negatívne podmienené (za nežiaduce konanie alebo správanie)Negatívne nepodmienené (bez zjavného, skutočného dôvodu)Absencia pohladení (žiadne pohladenie)Typy jednotlivých pohladení sú usporiadané od najdôležitejšieho,najpriaznivejšieho až po najmenej priaznivé, vhodné.Nepodmienené pozitívne pohladenia najviac prospievajú zdravému vývinu dieťaťaa 35 sú zdrojom uspokojenia a duševného naplnenia v medziľudských vzťahoch.Negatívne pohladenia nepodmienené sú pre deti veľmi výrazne škodlivé pre ichosobnostný a telesný vývin. Ak dieťa nevie, prečo dostalo negatívne pohladenie, alebo hopociťuje ako zjavnú krivdu narúša sa tak jeho psychický vývin.Negatívne pohladenia nepodmienené sú ťažko prijímané a negatívne pôsobiace napsychiku aj u dospelých ľudí.Pre deti majú najhorší vplyv na ich psychické a telesné zdravie a vývin absenciapohladení. A to aj vtedy, ak majú dostatok materiálnej starostlivosti. Dieťa pre svoj vývinexistenčne potrebuje záujem zo strany dospelých, inak stráca životnú istotu, pretože neviesamostatne prekonávať nové a zložité životné situácie.64

Životné pozície v transakčnej analýzeV závislosti od toho aký druh pohladení prevažne dostával klient ako dieťa sa vdospelosti vyvíjajú jeho životné pozície. Ide o hodnotenie seba a iných, čo výrazneovplyvňuje jeho prežívanie, vzťah k sebe a k iným.Transakčná analýza rozlišuje štyri možné životné pozície:Ja som O.K. - Ty si O.K.Ja so O.K. - Ty nie si O.K.Ja nie som O.K. - Ty si O.K.Ja nie som O.K. - Ty nie si O.K.Ja som O.K. - ty si O.K.Túto pozíciu charakterizuje dôvera a rešpekt k sebe aj druhým. Je to jediná pozícia,ktorá vedie k šťastnému a naplnenému životu.Najväčší predpoklad dosiahnutia tejto životnej pozície majú klienti, ktorým akodeťom boli dávané prevažne pozitívne nepodmienené pohladenia. Je dôležité všakpodotknúť, že k uvedenej životnej pozícii je nutné sa dopracovať, dozrieť k nej v dospelomveku, pretože ju môžu ovplyvňovať aj iné faktory ako dostavané pohladenia.Ja som O.K. - ty nie si O.K.Klienti, ktorí zaujímajú túto pozíciu, vyzdvihujú vlastnú sebahodnotu, ale inýchhodnotia ako menejcenných a nedôverujú im. Správajú sa nadradene, hnevlivo,bezohľadne so snahou ovládať iných.Nepriateľské správanie k iným ľuďom vyvoláva negatívne reakcie druhých vočinim a to ich utvrdzuje v tom, že tí druhí nie sú O.K. Následne ich to posilňuje v pociteoprávnenia byť voči iným tvrdí a bezohľadní a kruh sa uzatvára.Uskutočniť zmenu tejto životnej pozície nie je jednoduché, pretože klient v tejtosituácii nevidí dôvody svojich interpersonálnych (medziľudských), ale ajintrapersonálnych (vnútroosobnostných) problémov v sebe, ale v tých druhých, ktorí podľaneho nie sú O.K.Logicky sa mu nedostáva v dôsledku jeho správania pozitívnych pohladení oddruhých a ani o ne nestojí, pretože druhých nepokladá za hodnotných.Klient s touto životnou pozíciou pravdepodobne dostával v detstve veľapodmienených pohladení, pozitívnych, ale aj negatívnych. Zvykol si preto ľuďomnedôverovať a nemať ich rád.Ja nie som O.K. - ty si O.K.Pre túto pozíciu sú charakteristické pocity vlastnej neschopnosti, menejcennosti,nedostatok sebavedomia a sebadôvery. Vo vzťahu k iným sa takíto klienti cítia neistí,slabí, a preto nechávajú rozhodovanie na druhých.65

S nedôverou prijímajú pozitívne pohladenia od iných, pretože samých sebapokladajú za nehodných pozitívnych pohladení a tak radšej tieto pohladenia odmietajú.Táto pozícia vytvára pôdu pre nedostatok úspešnosti a životnej spokojnosti. Takátosituácia často vedie k tomu, že klient v záujme zachovania duševnej rovnováhy znižujehodnotu druhých (zosmiešňovaním, ironizovaním, kritizovaním a pod.), čo pôsobí naprincípe - keď znížim tvoju hodnotu, sám sa dostanem vyššie. Takéto správanie lenprehlbuje jeho problémy v medziľudských vzťahoch, čo znova narúša jeho duševnúrovnováhu a zvyšuje pocit nespokojnosti.Klient s touto životnou pozíciou bol v detstve pravdepodobne často kritizovaný,dostával veľa negatívnych pohladení, hlavne negatívnych pohladení nepodmienených(fyzické tresty, nedostatok pochvaly a uznania, častá kritika a pod.). V dôsledku toho sa uneho vyvinula centrálna psychologická pozícia „ja nie som O.K.„Ja nie som O.K. - ty nie si O.K.Klient s touto životnou pozíciou nevidí v živote zmysluplnosť a naopak prežívabezvýchodiskovosť. Je nestály, neurčitý, všetko mu je jedno. Prejavuje negatívne pocity kdruhým a zároveň ich obracia k sebe. Ma sklon prijímať i dávať prevažne negatívnepohladenia.Táto pozícia smeruje k pocitom bezzmyselnosti a bezcieľnosti. Vytvorila sa hlavnev dôsledku častých negatívnych pohladení, prevažne nepodmienených alebo nedostatkuakýchkoľvek pohladení v detstve. Klient s touto pozíciou pravdepodobne dostával málopozitívnych pohladení, málo lásky a prejavov záujmu o jeho osobu a problémy. Naučil sapreto nedôverovať sebe a ani druhým.Transakční analytici tvrdia, že okolo tretieho roku života sa v človeku fixujecentrálna životná pozícia, ktorá je potom v priebehu ďalšieho života určujúca.Najdôležitejšie je preto obdobie do tretieho roka života dieťaťa, keď sa utvárajú základnéčrty a štruktúra osobnosti.V tomto názore sa zhodujú s mnohými inými psychológmi, prevažnepsychoanalyticky zameranými.Životná pozícia, ktorú si klient v detstve zafixoval nie je v ďalšom období životanemenná. Dospelý človek, pokiaľ si je schopný a ochotný uvedomiť svoju situáciu, môžedospieť k jej zmene. Dôležité je pritom dávať a dostávať dostatok pozitívnych pohladení.Ak niekomu dávame pozitívne pohladenie, je predpoklad, že on nám pozitívne pohladenievráti. Takáto priaznivá psychická situácia vytvára dobré predpoklady k tomu, aby smehlbšie poznávali seba samého, porozumeli svojmu konaniu a prežívaniu a tak ho mohliúspešne meniť.Postup práce v transakčnej analýze osobnosti66

Postup práce terapeuta v transakčnej analýze je zväčša skupinový a závisí odnázorov terapeuta a od typu ľudí, s ktorými má do činenia. Niektorí terapeuti sa držia prísneteórie Berneho a pri z terapeutických stretnutiach sa zameriavajú predovšetkým nazisťovanie, odkrývanie a analýzu štruktúry vnútorného naladenia klientov (v akom staveega sa nachádza), ďalej sa zaoberajú prebiehajúcimi interakciami medzi klientmi, ktoré sadramaticky predvádzajú a nácvikom želaného správania. Mnohí terapeuti však kombinujútransakčnú analýzu s inými myšlienkami a s praktikami terapie zameranej na rozvojosobnosti.Prvá vec, ktorú sa klient pri transakčnej analýze musí naučiť, je rozoznávať achápať stavy vnútorného naladenia. Po tomto začiatku môže prejsť k pozorovaniu, akovyužíva túto informáciu (ktorá je známa aj pod názvom scenár) na to, aby získal nápadyako upútať pozornosť. Tieto nápady nemusia byť nevyhnutne sebaprikrášľujúce. Potomanalyzuje výsledky rôzneho správania.Podľa Berneho je cieľom transakčnej analýzy získať sociálnu kontrolu, naučiť sa,ako v každej situácii, ktorá si to vyžaduje, privolať dospelú „časť„ v nás. Ak sa klientinaučia, ako dosiahnuť tento cieľ, podporujú ich terapeuti v tom, aby si stanovili a dosiahliďalší konkrétny cieľ, zameraný na zmenu správania. Od klientov sa očakáva, že skôr nežpôjdu na konzultáciu transakčnej analýzy, dohodnú sa sami so sebou, že zmenia svojesprávanie.(Berne 1970, Barker 1982, Zacharovský- Žilínek 1991, Harris 1973, Smith 1980)67

4. Kreativita. Bariéry v tvořivosti. Cesta k tvořivosti.KREATIVIZÁCIA OSOBOSTIKaždý človek sa rodí so základnými ale aj špeciálnymi schopnosťami, akodispozíciami k určitému výkonu. Špeciálne schopnosti k nejakému výkonu alebo činnostinazývame tiež nadaním alebo talentom. Základné atribúty talentu sú vrodené, ale len akozákladné dispozície, ktoré si musí človek počas života rozvíjať. V povedomí ľudí jerozšírená predstava, že talent je výsadou len niektorých jednotlivcov. Výskumy ukázali, žetomu tak nie je. Každý človek sa narodí s nejakými špeciálnymi schopnosťami (talentom,nadaním), ktoré môže neskôr rozvíjať. Úlohou jednotlivca je len odhaliť tieto skrytéschopnosti a potom sa venovať ich rozvíjaniu. Často robíme chybu v tom, že chcemevynikať alebo sa realizovať v oblasti, na ktorú nemáme vrodené predpoklady - talent, apreto v tejto činnosti nemôžeme dosiahnuť dostatočný úspech, ktorý by nás uspokojoval.Motiváciou k takémuto počínaniu môže byť to, že sa napríklad chceme vyrovnať úspešnejosobe z nášho okolia a napodobňujeme ju. Niekedy sa chceme len prispôsobiť nášmusociálnemu okoliu, ktoré niektoré činnosti - povolania hodnotí vyššie a niektoré nižšie.Domnievame sa, že ak sa budeme venovať niečomu, čo naše sociálne okolie, na ktoromnám záleží, vysoko hodnotí, bude toto okolie vysoko hodnotiť aj nás.Pri zameriavaní sa na nejakú činnosť sa veľakrát spoliehame len na naše racionálneargumenty: ak sa chcem mať v živote dobre, musím sa venovať práci, ktorá dobre vynáša.Inokedy to môže byť naša túžba po moci, ovládať niekoho, ktorá nás motivuje pri voľbepovolania. Psychológovia zistili, že veľa študentov si volí odbornú školu, ku ktorej nemávzťah. Neskôr sa zamestnajú vo svojom odbore, ku ktorému prirodzene tiež nemajú vzťah.Častokrát nemajú dostatok síl alebo odvahu tento stav zmeniť a venovať sa niečomu, čoich zaujíma a k čomu majú aj vrodené predpoklady - talent. Príčinou tohto stavu sú hlavnedva faktory:1. Podlieham svojmu najbližšiemu sociálnemu okoliu (rodičom, priateľom)pri voľbe študijného smeru alebo zamestnania2. Nedôverujem sebe samému. Naučil som sa mať negatívny postoj k svojimúsudkom, potrebám, citom a pocitom, a preto prenechávam iným nechrozhodujú za mňa. Verím, že to oni to dokážu lepšie.Výskumy osobnosti dokazujú, že každý človek potrebuje zažívať pocit úspechu.Úspešný môžeme byť len v takej činnosti, na ktorú máme dostatok vrodenýchpredpokladov (talentu) a na ktoré sme vnútorne motivovaní. Úspech nám okrem pocituzadosťučinenia a pozitívneho hodnotenia inými ľuďmi, umožňuje prežívať aj pocituspokojenia zo seba samého.68

Ak sa venujeme činnosti, na ktorú nemáme dostatok vrodených dispozícií,nedosiahneme v nej ani nadpriemerné výkony. Zistilo sa, že človek, ktorý má talent nanejakú činnosť je k vykonávaniu tejto činnosti aj vnútorne motivovaný. Vnútornámotivácia je druhým základným predpokladom, aby sme dosahovali nadpriemernévýsledky.Vnútorná motivácia je charakteristická tým, že činnosť vykonávame rád,spontánne, máme z nej dobrý pocit a dokážeme sa na túto činnosť dlhodobo sústrediť. Kvykonávaniu uvedenej činnosti sa nemusíme nútiť, hľadať motívy k činnosti, presvedčovaťsa, posilňovať sa vôľou a podobne.Z uvedeného vyplýva, že ak chceme dosahovať v nejakej činnosti úspech a chcemeprežívať dlhodobý pocit uspokojenia, musíme sa zamerať na to, aby sme slobodne anezávisle od názorov a postojov iných, skúmali k akej činnosti máme vrodené predpoklady(ak sme to doteraz nezistili alebo sa tým nezaoberali), aby sme našli naše skryté sily amožnosti a aby sme sa venovali len takej činnosti, ktorá nás vnútorne priťahuje, sme k nejvnútorne motivovaní. Pri tomto hľadaní - poznávaní seba samého by sme sa viac akorozumom mali riadiť našimi pocitmi a citmi. Možno nebudeme mať k tomu spočiatkudostatok odvahy, avšak prvý odvážny i keď len malý krok, nám dodá odvahu k ďalšímkrokom, na ceste stať sa slobodným a nezávislým človekom, ktorý dôveruje sebe samému,a preto sa stáva sebou samým. Byť sebou samým je predpoklad úspechu, psychickejvyrovnanosti a životnej spokojnosti.Cesta k tvorivostiAk si otvoríme cestu k nášmu vnútru, ak nájdeme odvahu vyjadrovať všetky svojepocity a city (tie pozitívne i tie negatívne), vyjadrovať otvorene svoje názory a postoje, aksa staneme nezávislými od názorov a postojov iných vytvoríme si dobré predpoklady ktomu, aby sme mohli byť vo svojom živote, v vzťahoch a v našej činnosti tvoriví.Tvorivosť (kreativizácia) je ďalším dôležitým predpokladom k tomu, aby sme boliúspešní, spokojní a aby sme dosahovali nadpriemerné výkony.M.Zelina hovorí, že tvorivosť je taká interakcia subjektu s objektom, pri ktorejsubjekt mení okolitý svet, vytvára nové, užitočné a pre subjekt, sociálnu skupinu alebopopuláciu významné hodnoty. Tvorivosťou by sme mohli nazvať takú činnosť, pri ktorejprodukujeme nové hodnotné nápady, riešenia problémov a myšlienky.V súvislosti s tvorivosťou si treba uvedomiť, že:1. Tvorivý môže byť každý človek2. Tvorivosť sa môže prejaviť v každej činnosti, ale nie každá činnosťposkytuje rovnaké možnosti pre tvorivosť3. Tvorivosť je cvičiteľná funkcia, tvorivosť sa dá rozvíjať4. Tvorivosť je ťažká práca v tom zmysle, že človek musí najprv dosť vedieť,poznať a premýšľať5. Tvorivosť predpokladá slobodnú, nezávislú a otvorenú myseľ69

I.Taylor rozoznáva tri stupne tvorivosti:1. Inventívna ingenuita - ide v nej o jednoduché, vtipné kombinovanieelementov relatívnym a jedinečným spôsobom2. Inovatívna flexibilita - predstavuje relevantné a jedinečné variácie,modifikácie a aplikácie do špecifických oblastí3. emergentívna originalita - otvára úplne nové cesty, spôsoby riešeniaproblémov a produktov sú nové, významné systémy , koncepcie, teórie.Základnou metódou rozvíjania tvorivosti je tvorba tvorivých úloh. Aby úlohamohla viesť k tvorivosti, je potrebné:a, vnášať do učenia, práce prekvapivosť - prezentovať úkazy, ktoré nie sú vsúlade s očakávanímb, vyvolávať pochybnosti, nechať robiť odhady, používať intuíciuc, vytvárať kognitívnu neistotu - problém, ktorý môže mať viac riešeníd, zadávať náročné, na prvý pohľad takmer nezvládnuteľné úlohy,individualizovať úlohy,e, nastolovať rozporné tvrdeniaf, dramatizovať podanie úlohJe veľa metód tvorivej činnosti. Jednou z veľmi úspešných je brainstorming.Základné zásady brainstormingu sú:- kritika nápadov, riešení je v prvej etape nežiadúca- má sa uplatniť slobodná hra myšlienok- očakáva sa veľké množstvo nápadov, čím viac, tým je väčšia pravdepodobnosť, že saobjaví hodnotný nápad, riešenie- očakáva sa vzájomné zlepšovanie nápadov, nadväzovanie, rozvíjanie riešení, inšpirácia,spolupráca skupiny- predpokladá sa rovnosť účastníkov pri produkovaní, riešení, myšlienokA.Osborn, ktorý je tvorcom tejto metódy vychádza z poznania, že človek mnohémyšlienky, nápady nepovie, lebo ich vnútorne cenzuruje. Nepovie ich zo strachu, obáv, žeby sa napr., zosmiešnil, alebo prejavil svoju neznalosť a podobne. Pri dodržiavaníuvedených zásad je možné sa takejto vnútornej cenzúre účinne vyhnúť a naviac savzájomne stimulujeme k nápadom a inšpirujeme k riešeniu.Bariéry tvorivosti70

Súčasťou a predpokladom úspechu je schopnosť tvorivo pristupovať k životu, kproblémom a úlohám, ktoré riešime. Aby sme mohli byť tvorivý je potrebné sa zamyslieťnad tým, či nemáme bariéry byť tvorivý.Pod vplyvom sociálneho učenia, skúseností a negatívnych zážitkov si vytváramerozličné mentálne bloky, predsudky a prekážky k tvorivosti. Ako dobrá pomôcka k analýzenašich bariér tvorivosti nám poslúži klasifikácia bariér tvorivosti J.Adamsa:1. Percepčné bariéry.Ide o zábrany vo vnímaní, citlivosti, senzitivite, ktoré bránia riešiteľovi jasne vidieťproblém, alebo jasne vnímať informácie a podnety na jeho riešenie. Patria medzi nestereotyp, obrana pred podnetmi, problémy vo vymedzení problému a pod.2. Bariéry kultúry a prostrediaVytvárajú ich naše spoločenské a hmotné prostredie. Ide o predsudky apresvedčenia ako: fantázia, pocity a intuícia sú stratou času. Hravosť je len pre deti.Problém nemožno riešiť s humorom. Okrem toho si vytvárame rôzne tabu (zakázanétémy), máme nedostatok dôvery a podpory, utajený strach, kontrolujeme sa v správaní apodobne.3. Emocionálne bariéryIde o obranné mechanizmy, ktorými sa psychika bráni pred nepríjemnými stavmi,pocitmi, ktoré môžu súvisieť s úsilím o tvorivé riešenie problémov.Sú to strach urobiť chybu, riskovať, túžba po emocionálnom bezpečí, poriadku,neschopnosť odložiť myslenie na vhodnejšiu dobu, malá motivácia, nadmerné nadšenie aočakávanie, neschopnosť odlíšiť realitu od fantázie a podobne.4. Intelektové a výrazové bariéryIde o voľbu nevhodných mentálnych stratégií, nedostatok intelektovej ainformačnej vybavenosti riešiteľa. Problémy komunikácie - zábrany oznamovať inýmľuďom informácie, pocity, komunikovať s nimi. Patrí sem aj uzavretosť človeka, jehorigidita a dogmatizmus.(Zelina 1994)71

5. Mezilidské vztahy. Problémy v mezilidských vztazích.Spokojenost v mezilidských vztazích. Zdravé mezilidskévztahy. Egoizmus. arcizmus. Lidská sexualita.OSOBÉ VZŤAHYPodľa C. Junga sme schopní si vytvárať vzťahy k iným ľuďom len také, aký mámevytvorený vzťah k sebe a sme schopní ostatným rozumieť len do tej miery, do akejrozumieme samy sebe.Medziľudské vzťahy zohrávajú v našom živote veľmi veľký význam. Mnohopsychológov je presvedčených o tom, že človek dokáže realizovať seba samého, nájsťzmysel života a nadobudnúť duševnú rovnováhu a pocit životnej spokojnosti len vtedyalebo len do takej miery, do akej miery sme schopní mať hlboké osobné vzťahy s inýmiľuďmi.Zaoberať sa tým, čo ovplyvňuje našu schopnosť a neschopnosť nadväzovať a mať„skutočné„ (úprimné, hlboké a pravdivé) medziľudské vzťahy je z uvedeného dôvodujedna z najdôležitejších otázok sociálnej psychológie.Ako vraví Jung a mnohí iní, človek sa musí najskôr zaoberať vzťahom k sebesamému. Porozumieť mu a dokázať zmeniť to, čo negatívne ovplyvňuje naše sebavedomie,úctu a dôveru k sebe samému a celkový pozitívny postoj k sebe samému. Až potom dokážemať hlboké a úprimné vzťahy k iným.Odborníci zistili, že k iným dokážeme pociťovať sympatie len vtedy, ak dokážemeprijať seba takého, aký v skutočnosti sme. Iných dokážeme tolerovať len do tej miery, doakej miery dokážeme byť tolerantní k sebe, k svojim slabostiam a nedostatkom. Ajnenávisť k ľuďom, ktorá je často skrytá alebo nevedomá, je zväčša len odrazom nášhonenávistného postoja k sebe, ktorý premietame aj k iným ľuďom.C.Rogers hovorí, že čím väčšia kongruencia (správať sa v súlade s tým ako sacítim, aké mám názory a postoje, nepretvarovať sa) je medzi prežívaním, uvedomovanímsi svojho prežívania a našou komunikáciou, tým je väčšia aj naša schopnosť byť sebousamým a mať hlboké osobné vzťahy. Je to preto, lebo vtedy sme citlivejší k našim citom,pocitom, potrebám, túžbam a prianiam, otvorenejší vyjadrovať tieto pocity a city a potrebydruhej osobe a zároveň sme v dôsledku toho citlivejší k pocitom, citom, potrebám atúžbam druhej osoby. To všetko tvorí základ „skutočného„ vzťahu.Faktory atraktivity72

Atraktivitu chápeme ako príťažlivosť, teda to, čo nás na druhom človeku priťahuje.O atraktivite môžeme hovoriť z obecného pohľadu, teda to, čo je ako atraktívne hodnotenéväčšinou alebo špecifickou skupinou ľudí a z individuálneho pohľadu, teda to, čo jeatraktívne len pre konkrétnych jedincov. Aj keď máme ako ľudia veľa podobností v tom,čo je pre nás atraktívne predsa sa aj v mnohom odlišujeme. Je to prirodzené, pretožev živote existuje veľká variabilita všetkého a pravdepodobne z toho dôvodu asi každéhočloveka priťahuje na inom človeku niečo trochu odlišné. Tým je zachovanákomplementarita, teda aby sa mohlo spájať všetok, čo v živote existuje. Ak by každéhopriťahovalo to isté, potom niektorí ľudia boli žiadaní väčšinou ľudí a ostatní ľudia byneboli žiadaní nikým. V prírode je však všetko dokonale zharmonizované, a preto sú preniekoho atraktívne blond vlasy, pre iného, gaštanové, pre ďalšie čierne alebo červene.A tak je aj s ostatným: vekom, váhou, výškou, výzorom, pohlavím, vystupovaním,charakterovými črtami a podobne.Argyle a Hendersonová (1985) uvádzajú tento zoznam žiadúcich vlastností:Mužský partner• Úspěšnost• Dominancia• Profesný status• Ekonomický status• Zábavnosť• Intelekt• Pozornosť• Zdravý úsudok• Športový talent• Teoretické nadanieŽenský partner• Telesná atraktivita• Erotické schopnosti• Emocionalita• Sociálne kompetencie• Schopnosti pre domácnosť• Domáce práce• Empatia• Umelecké vnímanie• Morálne a duchovné vnímanie• Tvorivosť a umelecké nadaniePiontowski (podľa Nakonečného 1999) zistil tieto faktory atraktivity:• Blízkosť – vyhľadávame blízkosť takých osôb, ktoré sú nám blízke. Ale tiežk osobám, s ktorými sa často stretávame nadobúdame vrelší vzťah.• Podobnosť v postojoch – obľubujeme osoby, ktoré s nami súhlasia, teda majúsúhlasné názory a postoje.• Podobnosť v hodnotách – máme radi osoby, ktoré majú podobné hodnoty ako my.• Osobnostná podobnosť – obľubujeme osoby, ktoré sú nám psychologicky podobné(vlastnosti, rysy osobnosti).• Demografická podobnosť – máme radi osoby, ktoré majú podobny vek, sociálnepostavenie a podobne.73

Interpersonálna stratégiaĽudia vo vzájomnom styku a vo vzťahoch používajú rôzne stratégie, ktoré imumožňujú byť úspešní, teda byť prijímaní a pozitívne hodnotení. Pre partnerov je najviacuspokojujúce, ak sa svojim správaním navzájom odmeňujú.Kelley a Thibaut (1978) zistili tieto v živote používané interpersonálne stratégie:• Osoba s nižšou sociálnou pozíciou sa prispôsobuje požiadavkám osoby s vyššousociálnou pozíciou. Osoba s nižšou pozíciou tým získava pozitívne hodnotenie,odmeňovanie od osoby s vyššou pozíciou.• Osoba A, ktorá udržuje vzťah s osobou B nadviaže vzťah aj s osobou C, abyzískala sociálnu prevahu nad osobou B.• Osoba A odmeňuje osobu B (darčekmi,, lichotením a pod.) a tým jej zabraňuje, abyju kritizovala, trestala a pod.• Osoba A si udržuje dištanc od osoby B (neprijíma priateľský kontakt darčeky,lichotenie a pod.), čo jej umožňuje slobodne sa správať k osobe B (kritizovať ju, trestať jua pod.)• Osoba A zvyšuje svoju hodnotu v očiach osoby B a tým získava nad ňou sociálnuprevahu.• Osoba A znižuje hodnotu osoby B a tým získava nad ňou sociálnu prevahu.arcizmusNarcizmus je správanie človeka výhradne zamerané na vlastné prežívanie. Ideo istý druh sebalásky. Narcizmom skôr označujeme taký druh sebalásky, ktorý mápatologické charakteristiky, teda bráni človeku vnímať a preciťovať iné ako vlastnépocity, vnemy, city a ďalšie duševné kvality. Takýto stav bráni človeku prijímať podnetyvlastnej duše, sociálneho okolia a duchovna a to mu spôsobuje osobnostnú stagnáciu čineschopnosť zažívať lásku. Narcizmus však nemusí byť len patologickým alebonegatívnym prejavom, tým je pravdepodobne len vtedy, ak človek v narcistickom vnímaníreality uviazol. Narcizmus môže byť stimulom k rozvoju, sebapoznaniu a sebanaplneniu.Prejavom organizmu, duše, signálom o tom, že mu niečo chýba, napríklad láskaa pochopenie.arcizmus ako patológia74

Erich Fromm (2000) charakterizuje narcistickú osobu ako osobu, pre ktorú je skutočnosťlen to, čo sa deje subjektívne, teda vo vnútri človeka ako sú vlastné myšlienky, pocity atdˇ.Fromm podrobne analyzuje narcistickú osobnosť, pretože porozumeniu vlastnémunarcizmu pokladá za najdôležitejší predpoklad k porozumeniu sebe samému. Konštatuje,že väčšina z nás je síce viac menej narcistická, ale nepovažujeme skutočné len to, čo jev nás, ale aj to čo nás odkazuje k iným ľuďom. Narcistický človek je živený jehonarcizmom. Je veľmi neistý, pretože ani jeho city ani nič iné nemá základ v skutočnosti.Niečo tvrdí, ale toto tvrdenie nie je výsledkom jeho premýšľania, pozornosti, učenia sav kontakte s inými, proste len niečo tvrdí. Pravdivosť svojho výroku odôvodňuje tým, žeide o jeho výrok. Má však veľkú potrebu, aby takýto výrok bol potvrdený, pretože akpotvrdený nie je veľmi zneistí. Narcistické naladenie znamená, že moje myšlienky, mojepocity, moje telo, moje záujmy sú skutočné a zbytok sveta, ktorý sa ku mne nevzťahuje nieje skutočný, nemá žiadnu váhu. Narcistický človek je do seba zamilovaný, do svojej práce,myšlienok, citov. Pretože celá osobnosť narcistického človeka, jeho vnútorná istotaa bezpečie sa zakladajú na subjektívnom presvedčení, ak sa stretne s kritikou, považuje saza napadnutého. Jeho systém viery a nadutosť sú nabúrané a zväčša sa prepadne dodepresií alebo do zúrivosti.Z narcistického človeka vystupuje sebadôvera, istota, ale len do chvíle keď je ichnarcizmus spochybnení, vtedy sa cítia ohrozovaní a nepochopení. Stupeň narcizmuu jednotlivých ľudí veľmi kolíše a môže sa prejaviť až v extréme na hranici šialenstva.Narcistický človek sa prejavuje sebaisto, pretože sa nezaoberá tým, aké veci v skutočnostisú. Hovorí s istotou, pretože jeho istota, je založená na tom, že to, čo hovorí on je pravda.Fromm pokladá narcizmus za hlavný problém vývoja človeka, pretože v narcizme sú siľudia navzájom odcudzení, nepriateľskí a neschopní porozumieť druhému. Narcistickýčlovek sa v skutočnosti nemiluje a preto je nenaplnený, neuspokojený. To má za následokhlbokú frustráciu, vnútornú prázdnotu. Konštatuje, že každý, kto sa chce rozvíjať a rásťmusí predovšetkým rozpoznať svoj narcizmus, čo je ale nesmierne obtiažne, pretože ste sivlastným posudzovateľom a sudcom, teda veríte tomu, čo si myslíte a nemá vás ktoopraviť. Nemá vám kto povedať, že sa mýlite, pretože z vlastného hľadiska to tak necítite.Pre rozpoznanie narcizmu musí byť človeku orientačným bodom iný človek. Prekonávanienarcizmu pokladá Fromm za celoživotnú úlohu.arcizmus ako prejav dušeZ iného aspektu analyzuje narcizmus Thomas Moore (1997). Všíma sipredovšetkým jeho vzťah k duši a oduševnelému bytiu, prejavu. Narcizmus nevníma akopatologický prejav osobnosti a odporúča, aby ľudia prejavovali k vlastnému narcizmu úctua dôveru. Negatívne hodnotenie narcizmu pokladá za obranu pred naliehavým volanímduše, ktorá chce, potrebuje byť milovaná. Moore narcizmus v súlade s názorom Jungapokladá za prejav tieňovej vlastnosti človeka. Teda nie negatívnej vlastnosti, ale kvalityčloveka, ktorá sa nachádza v jej temnej oblasti.75

Opäť si je tu dôležité uvedomiť, že človek je zložený, tvorený nielen zo svetlých tzv.pozitívnych charakteristík a vlastností, ale aj z temných tzv. negatívnych charakteristík,vlastností. V skutočnosti obidve tieto stránky osobnosti človeka sú si rovnocenné a súrovnako dôležité a potrebné pre život a rozvoj človeka.Moore naznačuje, že fakt, že vnímame narcizmus ako niečo negatívne, bude lenprejavom toho, že sa tejto stránky osobnosti obávame, nerozumieme jej, čo zároveň svedčío jej dôležitosti. Narcizmus je potrebné precítiť, nechať ho prejaviť sa, akceptovať ho,vzdať mu úctu a potom ho kultivovať, tak aby nám pohol sa rozvinúť. Prejavy narcizmuMoore vysvetľuje mytologicky ako prejav Narcisa v mytológii. Upozorňuje na to, že keďsme narcistickí, nemáme pôdu pod nohami, nie sme unášaní vášňou (v tomto zmysle je tochápané ako nedostatok) a nemyslíme jasne. Mytologicky sme podobní snu, prchavía nejasní. Narcistická osoba sa stále pýta, či všetko čo robí, robí správne. Nie je s tým, čorobí spokojná a obáva sa o výsledok jej konania. Moore v tom nevidí poruchu, aleznamenie toho, že takýto človek nemôže nájsť spôsob ako správne milovať seba samého.V narcizme odnímame duši jej podstatu, vážnosť a dôležitosť a redukujeme ju len naozvenu našich vlastných myšlienok. Narcizmus je samoliečebný prejav duše človeka,vyzýva nás k prelomeniu pút, ktoré sú našou predstavou o tom kto sme. To vediek novému poznaniu seba a vlastných možností. Pod tvrdým povrchom narcizzmu čakákvetina, ktorá ho môže prelomiť. Jedným z nebezpečí narcizmu je jeho nepružnosťa rigidita. Avšak i toto ako všetko, čo súvisí s prejavom narcizmu je potrebné vidieť nieako problém a osobnostný defekt, ale ako príležitosť a snahu duše nájsť svoju inakosť.Narcizmus nie je ani tak sústredenie sa na seba, ale skôr prejavom potreby duše vnímaniacelostného Ja-self, ktoré v sebe zahrňuje ako ego, tak aj non-ego – dušu. V tomto zmysle jenarcizmus nešťastná situácia, ktorú máme v sebe objaviť. Narcistická osoba veľmi usilujeo to, aby bola milovaná, ale nikdy neuspeje, pretože ešte nevie, že najskôr musí milovaťseba ako druhých, než môže byť milovaná sama. Idealizmus poháňaný narcizmomnepotrebuje uzemnenie, ale prijatie a meditáciu. Narcizmus nám pripomína, žepotrebujeme veľké sny, vysoké ideály a radosť z vlastného nadania a schopností.Problémom nie sú tieto sny a ideály, ale ťažkosti, ktoré súvisia s ich uskutočňovaním.Narcista naráža na odpor v sebe samom aj u iných. V skutočnosti narcista je osoba, ktoránemiluje seba samu. Zlyhanie pri hľadaní lásky k sebe je prežívané ako istý druhmasochizmu i sadizmu zároveň. Narcizmus je vo svojej nadradenosti istý prejav sadizmu.Sebakritizmus ktorým odsudzujeme seba a svoje narcistické správanie je zase istýmprejavom masochizmu, avšak i pri sebakritike stále ide o skrytý prejav narcizmu.Zhadzovať, ponižovať sám seba, je narcizmus naruby. Falošná pokora popiera prejavy ega,ktoré dychtí po pozornosti, ale toto sebapopieranie je pritom narcistické.Úspešná práca s narcizmom spočíva v tom, že poskytneme egu to, čo potrebuje:uznanie, radosť z výsledkov a prijatie. Masochistické odmietanie túžob ega nie je dobroucestou. Mali by sme naopak načúvať sťažnostiam duše, ktorá sa prejavuje narcizmoma dopriať jej lásku a pozornosť tam, kde to najviac potrebuje. Narcizmus je signálom, žeduša nie je dostatočne milovaná. Čím je narcizmus väčší, tým menšia je láska k duši. Jepotrebné sa pozerať s láskou na silné i slabé prejavy našej duše, nášho nacizmu, to nám76

pomôže premeniť narcizmus v skutočnú lásku k sebe. Narcizmus je časťou dlhého procesupremeny, uzdravuje sám seba. Narcizmom zraňujeme prírodu a robíme veci, ktoré sinezasluhujú lásku, avšak keď sa náš narcizmus premení, výsledkom je láska k sebe, ktorávytvára pocit jednoty so všetkými i s prírodou.Moore odhaľuje, že narcisti sú tvrdí a krutí možno preto, lebo samy trpia prísnousebakritikou. Avšak v postupnom sebaprijímaní a sebaodkrývaní sa tieto ostré hranyotupujú a nastáva fázy premeny v sebalásku.Thomas Moore podobne ako G. Jung a iní vidia v podobnom oduševnelom,láskavom, sebaprijímacom a mýtickom nazeraní na tzv.symptómy: masochizmus,sadizmus, depresie, úzkosť, žiarlivosť a podobne ten najsprávnejší prístup k týmtoprejavom duše. Prístup, ktorý zabezpečuje nadviazanie komunikácie ega s dušou,rešpektovanie duše v jej pozitívnych i negatívnych prejavoch, teda v úplnosti a zároveňúčinnú sebaliečbu, sebarozvoj a naplnenie seba samého v celej plnosti.LáskaSternberg (podľa Nakonečného 1999) vypracoval triangulárnu teóriu lásky, ktorá má tietokomponenty:IntimitaväzbavášeňIntimita a väzba vo vzťahu lásky časom narastajú a vášeň klesá. Kombináciou týchto trochkomponentov potom dostávame tieto druhy lásky:• Zaľúbenie : intimita• Zamilovanie : vášeň• Osudová láska : väzba + vášeň• Romantická láska: vášeň + intimita• Družná láska: intimita + väzba• Dovŕšená (plná) láska : väzba + vášeň + intimitaaprogramovanie a láska77

Anthony de Mello (1996) dospel k poznaniu, že to či prežívame v láske radosťalebo bolesť, pokoj alebo nepokoj, plnosť alebo prázdnotu, či sme alebo nie sme schopníbyť v láske slobodní a samy sebou je dané našim vnútorným postojom a mylnýmipresvedčeniami alebo ako on hovorí našim naprogramovaním. Tieto mylné presvedčeniasú v nás hlboko vžité a bránia nám zažívať skutočnú radosť, slobodu, bránia nám rozvíjaťsa a pociťovať šťastie. V oblasti lásky a partnerského vzťahu vidí de Mello najväčšíproblém v pripútanosti na milovanú osobu a v mylnom presvedčení o tom, že bez väzby,lásky istej osoby nikdy nebudeme šťastní.Týmto presvedčením začneme na onej osobe lipnúť, čo spôsobuje, že sa začneme báťstraty tejto osoby. To nás privádza do hlbokej emocionálnej závislosti na tejto osobe.Miesto prežívania lásky – teda pocitov radosti, šťastia a slobody prežívame strach o to, abynás táto osoba neprestala milovať, začneme byť paranoidný k jej prirodzeným prejavomzáujmu aj o iné osoby. Začneme túto osobu podozrievať a obviňovať z nedostatočnejlásky, začneme ju obmedzovať v jej vzťahoch k iným ľuďom, nútime ju. Aby čas trávilastále s nami a vyžadujeme od nej, aby nás neustále presvedčovala o našej láske. Náš životsa premieňa na striedanie chvíľkových pocitov šťastia z lásky tejto osoby a omnohočastejších pocitov utrpenia zo straty tejto osoby. Ak nás náhodou táto osoba opustízostaneme dlho trpieť, častokrát i mnoho rokov. To, že nás táto osoba skôr či neskôr opustíje však veľmi pravdepodobné, pretože našim lipnutím, podozrievaním a obmedzovanímdanej osoby sme jej vytvorili skôr väzenie ako oázu šťastia a radosti a preto skôr či neskôrtáto osoba túži z tohto väzenia uniknúť.Mello odporúča zbaviť sa mylného presvedčenia, že bez osoby, ktorú milujeme,nemôžeme byť šťastní alebo nemôžeme bez nej žiť. Až keď sa dokážeme zbaviť tohtopresvedčenia a pripútanosti na danú osobu až potom začneme zažívať skutočnú láskua radosť, v ktorej nie je strach a bolesť, obavy a nepokoj, podozrievania a nesloboda. Keďsme k niekomu pripútaní neponúkame mu lásku ale reťaz. Láska existuje len v slobode.Mello v tejto súvislosti poukazuje na nasledujúce štyri pravdy:1. Prvá pravda: Musíme si vybrať medzi pripútanosťou a šťastím. Oboje maťnemôžeme. Keď sme pripútaní k nejakej osobe (platí to aj na nejakú vec) naša myseľa srdce prestanú správne pracovať a stratí sa naša schopnosť viesť radostný, bezstarostnýa kľudný život.2. Druhá pravda: S našim lipnutím, pripútanosťou sme sa nenarodili. Nahovorila námju spoločnosť alebo sme sa o nej presvedčili samy. Ide o lož, že bez istých ľudí (vecí)nebudeme šťastní. Treba porozumieť, že ide o klam. Tisíce ľudí sú však šťastní bez takejtopripútanosti k nejakej osobe (či veci). Je treba si vybrať: pripútanosť alebo slobodua šťastie.3. Tretia pravda: Ak chceme žiť naplno, musíme si vytvoriť zmysel pre perspektívu.Život bez pripútanosti na nejakú osobu je nepredstaviteľnejšie bohatší. Tým, že sme sak niekomu pripútali, dali sme mu moc, aby nás neustále znekľudňoval.78

4. Štvrtá pravda: Žiadna osoba (ale ani žiadna vec) nemá tú moc nás urobiť šťastnýmialebo nešťastnými. Či už si to uvedomujeme alebo nie, len my rozhodujeme či budemešťastní alebo nie a to tým, či budeme na niekom (niečom) pripútaní alebo nie.Mello ďalej upozorňuje, že lásku môžeme dosiahnuť len tak, že sa zbavímezávislosti na ľuďoch. Najlepším liekom na nedostatok lásky a osamelosť nie je spoločnosťiných ľudí, ale kontakt so Skutočnosťou. Skutočnosť vníma ako stav, kedy našu pozornosťa aktivitu zameriavame na činnosti, ktoré robíme spontánne radi len kvôli týmtočinnostiam samotným. Teda nie činnosti z ktorých máme osoh, uznanie, zisk, úspech aleboiný prospech. Skutočnosť sa nachádza aj v schopnosti vnímať a radovať sa z prírody:kvetov, stromov, rieky či ticha. V okamžiku keď sa dotkneme Skutočnosti, vnútorne saoslobodíme od ľudí a spoznáme slobodu a lásku, získame schopnosť milovať. Ide tuo vnútorné oslobodenie sa od ľudí, nebyť na nich závislí: na ich prítomnosti, názoroch,postojoch, uznaní či záujmu o nás. To samozrejme neznamená strániť sa ľudí, ale slobodneich milovať.Ďalším mylným presvedčením je, že o lásku sa môžeme usilovať. Mello konštatuje, žečokoľvek čo by sme pre lásku chceli urobiť je vynútené a teda falošné. Pre láskunemôžeme nič urobiť a preto nemôžeme od nej ani nič očakávať. Ak očakávame niečo odsvojho partnera prestávame milovať a začíname sa trápiť, pretože sa nám nedostáva to, počom túžime. Naše úsilie o lásku a naše očakávania od partnera nám znemožňujú mať lásku,znemožňujú nám milovať.Dôležitou vlastnosťou lásky je sloboda. Ak sa v našej láske objaví nátlak, dozor či sporláska umiera. V láske si nemôžeme nič vynucovať, po ničom nemôžeme túžiť, nemôžemechcieť toho druhého ovládať alebo sa nechať ovládať, pretože vtedy prestávame milovať.Oduševnelý vzťahVzťahy s inými ľuďmi sú v živote človeka nepostrádateľné. Prinášajú nám akýsineurčitý, ale dôležitý zmysel, radosť, životnú energiu, naplnenosť a zabezpečujú ajmnožstvo praktických úloh: vo vzťahoch si navzájom pomáhame, staráme sa o seba,vychovávame deti, chránime sa, podporujeme a podobne. Napriek tomu, že si vytváramevzťahy od útleho detstva, predsa máme vo vzťahoch po celý život problémy a neraznevieme riešiť situácie, ktoré nám prinášajú.Pohľad Thomasa Moora na oduševnelý vzťahThomas Moore(1998, 1997) - /bývalý kňaz a mních, psychoterapeut a univerzitnýprofesor psychoterapie/ dospel k poznaniu, že naše vzťahy nás tak často neuspokojujúa zlyhávajú preto, lebo im chýba duša. Hovorí, že „Ak chceme vo vzťahu nájsť dušu,musíme ju hľadať mimo svojich zámerov a očakávaní“. Upozorňuje, že objavenie duše79

vzťahu môže byť dosť bolestivé a nepríjemné, pretože duša nám komunikuje i to, čo našamyseľ nechce vidieť alebo čoho sa bojí a možno to pre nás bude znamenať ajprehodnotenie celého nášho života, našich hodnôt, istôt, morálky, názorov a postojov.Moore konštatuje, že vo vzťahu nemôžeme robiť nič iné než sledovať svoje citya predstavy a nechať volne prejavovať sa sily presahujúce vedomé úmysly nášho ja.Oduševnelý vzťah predpokladá a núti nás predovšetkým poznávať seba samého, našu dušua do hĺbky poznávať bohatstvo duše toho druhého. Hlboké poznávanie nášho partnera jezároveň hlbokým poznávaním seba samého. Konfliktné situácie a zúfalé stavy prežívanévo vzťahu poskytujú dobré možnosti ako preniknúť do vlastného vnútra, do vnútrapartnerovej duše a duše vzťahu. Nemali by sme však pritom zabúdať, že je ilúzia ak simyslíme, že je možné sebe a iným plne porozumieť. V oduševnelom vzťahu je množstvotajomného, ktorého význam sa niekedy dozvieme len s odstupom času a niekedy sa nikdynedozvieme. Napriek tomu musíme tomu, čo sa odohráva v našej i partnerovej duši plnedôverovať a byť si vedomí hlbokého zmyslu všetkého toho komplikovaného a zvláštnehomateriálu, ktorý vychádza na povrch v oduševnelom vzťahu. Duša je vždy zložitá a naviacmysticky tajomná, a preto ju nikdy plne nepochopíme ani u seba ani u partnera.Očakávania mysle kontra život dušeMoore upozorňuje, že „sa v oduševnelom vzťahu budeme musieť vzdať všetkýchočakávaní, ktoré sú duši cudzie. Asi budeme musieť vstúpiť do chaosu duše toho druhého,bez toho aby sme požadovali jasné vyjadrenie jeho citov a bez toho aby sme sa oddávalinádeji, že jedného dňa náš partner dospeje do stavu, kedy sa o sebe bude vyjadrovaťzreteľnejšie“. A napriek tomu je nevyhnutné, aby sme dali partnerovi dostatočný citovýpriestor pre život a vyjadrenie jeho duše so všetkými jej rozumnými i nerozumnýmiprejavmi a zároveň vziať na seba riziko odhalenia vlastnej duše, vrátene jej všetkýchabsurdít, podivinstiev a temných stránok. Takéto odkrývanie sa je bolestivé, alenevyhnutné.Tie najintímnejšie vzťahy bývajú také, ktoré sa javia ako veľmi nerozumné, pošetiléa šialené. Nie je výnimkou, že sa z tých najmenej očakávaných spojení stanú tienajdôvernejšie a najintímnejšie partnerstvá. „Láska k duši, niekedy pociťovaná len akotolerancia k jej neracionálnym požiadavkám, je základom dôvernosti a intimity medziľuďmi“.V oduševnelom vzťahu by sme sa mali vzdať ilúzie o tom, že vieme čo by smemali vo vzťahu robiť, kam ho smerovať, ako mu rozumieť. V takomto vzťahu jepredovšetkým potrebné načúvať a nasledovať jeho dušu, nech by to bolo akokoľvek divné,proti našej morálke, rozumu, zvykom či predstavám o vzťahu. S vonkajšími stránkamioduševnelého vzťahu sa je možné vysporiadavať cestou rozumu, avšak jeho vnútorný životje si vyžaduje prístup mágie, mýtusu a spirituality.Svetlá a temná stránka vzťahu80

Partnerský vzťah, v ktorom sa prejavuje duša má svoju svetlú i temnú stránku. Obetieto stránky sú pre jej život dôležité a preto im treba vzdávať rovnakú úctu.G. Jung zdôrazňuje, že pokorujúce skúsenosti v partnerskom vzťahu sú nevyhnutné prejeho rozkvet. Duša si vyžaduje mnoho rozkladných procesov, v ktorých sa nachádzamnoho špiny, agresie, bolesti i zúfalstva. Avšak len cez tento bolestivý a hnilobný procesje možné rozvíjať a povznášať vzťah až na tie najvyššie miesta.Moore je presvedčený, že oduševnelý partnerský vzťah a manželstvo si od násvyžaduje zrieknutia sa pôvodných ideálov a hodnôt, ktorými sme si idealizovalipartnerstvo, manželstvo, partnera a seba samého. Intimita a oduševnelosť vzťahu v sebeskrývajú nielen nevýslovné krásy, ale aj zvrátenosti, ktoré sú pre jej existenciu nevyhnutné.Vzťah, ktorý je vedený našimi očakávaniami, predstavami, rozumom a ideálmi jenesmierne vzdialený skutočnosti duši s jej najrôznejšími, najtajomnejšímia najpodivnejšími potrebami. Oduševnelý vzťah kráča svojou vlastnou cestou, na ktorúnaša myseľ, plány, predstavy a očakávania majú pramalý vplyv. Tak ako na počiatkuvzniku oduševnelého vzťahu naša myseľ a osobnosť hrala minimálnu úlohu, takútominimálnu úlohu by mala hrať aj počas celého jej trvania. Do oduševnelého vzťahuvstupujú dominantne sily akými sú osud, duša, mystickosť, tajomnosť a týmto silám musíustúpiť naša myseľ a ego. Moore odporúča ctiť si ducha osudu, ktorý je na počiatkuväčšiny vzťahov. Z pohľadu duše totiž k nič nenastáva náhodou, ale všetko má svoj hlbokýzmysel, jasný zámer, ktorý ďaleko presahuje zámery a chápanie oboch partnerov. Akuznáme vplyv a význam osudu v našom živote a v našich vzťahoch dostáva sa námpotrebného kľudu, pokory a pripravenosti riešiť mnohé nečakané situácie, zmeny a výzvy,ktoré nám tak často prináša oduševnelý vzťah.K oduševnelej sexualite patrí tiež sexuálna úzkosť, žiarlivosť, posadnutosť,narcizmus, masochizmus a sadizmus, sexuálny chlad a sexuálne zlyhania. Tietonepríjemné prejavy – signály duše nie sú ničím neprirodzeným a už tobôž nie niečímchorobným. Ide len prejav, hlas duše, ktorá nalieha, aby sme jej venovali viac pozornosti,ktorá nás núti byť vnímaví k jej potrebám a obmenám. Dáva nám najavo, že juzanedbávame a že jej nedávame takej sexuálnej potravy, ktorú potrebuje k svojmu životu.„Okamžiky trýznenia nás môžu zasvecovať a vychovávať“. Sú potravou duše a preto jepotrebné nechať ich prejavovať sa a citlivo načúvať ich posolstvám.Duch vzťahuZvláštnosťou oduševnelého vzťahu je aj uznanie ducha partnerského vzťahua vzdávanie úcty tomuto duchu. Odplatou takéhoto vzdávania úcty je to, že tento duchvzťahu sa stará o partnerský vzťah a chráni ho. Partnerom dodáva osobnú i duchovnú silua inšpiráciu riešiť jeho problémy a temné stránky života. Poskytuje im mnoho znamení avstupuje aj do snov partnerov. Prostredníctvom snov im dodáva múdru starostlivosť,varovania a rady, čím pomáha vzťah prehlbovať, zušľachťovať, rozvíjať a prekonávať jehonevyhnutné temné údobia.81

Temné obdobia partnerského vzťahu sú z pohľadu duše nevyhnutné. Pomáhajú partneromprekonávať rôzne zábrany, bloky, strachy a obavy, strnulé morálne a spoločenské normya zvyky, ale umožňujú aj duše sa prejaviť v jej potrebám a tajomných (mystických,osudových) zvláštnostiach. V tejto súvislosti si je potrebné uvedomiť, že duša nerozlišujemedzi tým, čo je dobré alebo zlé ale skôr medzi tým, čo je potrebné rastu a životu a čo nieje. Z pohľadu duše sú pre vzťah potrebné tak krásne obdobia ako aj obdobia nezhôda odcudzenia sa, obdobia rozkvetu vzťahu ako aj obdobia zlyhávania vzťahu, obdobiatesného spojenia ako aj obdobia vzďaľovania sa partnerov.Moore hovorí, že oduševnelý vzťah je svojou podstatou zázračný a magický.Nemôžeme mu porozumieť a ani nemôžeme vedieť kam smeruje. Je preto múdrejšie ctiťtoto tajomstvo miesto toho, aby sme sa tieto tajomné zámery oduševnelého vzťahu snažiliprelstiť a smerovať náš vzťah podľa nutne obmedzených predstáv našej mysle o tom, čo jepre neho najlepšie.Byť sám sebouMoore hovorí, že ľudia sa často domnievajú, že ak chcú byť samy sebou musia sidôsledne chrániť svoju individualitu a nezávislosť. Ide o chybný názor. Z pohľadu duše sačloveku darí byť najviac samým sebou vtedy, keď sme účastní na živote iných ľudí. Tedavtedy, keď sa ako jedinec vnímam v kontextu vzťahu s iným človekom.Vlastnú identitu nedosiahnem osamote, ale v zdielanej skúsenosti s iným človekom,s inými ľuďmi.Oduševnelý erosMoore zdôrazňuje, že eros, sex je duchovného, božského pôvodu a preto k nemumusíme pristupovať s náležitou úctou v živote i vo vzťahu. Znamená to predovšetkýmrešpektovať potreby erosa a to aj vtedy keď sa nám zdajú zvláštne, nenormálne alebonemorálne. Pohľad nenormálnosti a nemorálnosti je vždy pohľadom našej mysle a niepohľad našej duše. Ide často o prejav pokryteckej kultúry, morálky a náboženskýchdogiem. Hovorí, že „...sex je veľkým tajomstvom života a účinne odoláva mnohýmpokusom usilujúcim o jeho vysvetlenie a ovládnutie...dynamika sexu je natoľko silná, že junie je možné držať v klietkach, ktoré pre ňu pripravujeme“.V sexe môžeme nachádzať pravú cestu k intimite voči sebe samým i voči druhým.Z pohľadu duše musíme uznať jeho posvätnosť ako aj jeho temnotu, ničivú silu, len takbudeme môcť plnšie prenikať do jeho tajomstva. Znamená to, že musíme rešpektovaťa napĺňať i tie najtemnejšie a najpodivnejšie potrebu nášho erotu, avšak nie bezhlavo mupodliehať. Moc sexu je potrebné udržiavať v patričných medziach pomocou inteligentnéhomanévrovania.Sex má schopnosť nám umožniť žiť plnšie a prejavovať sa úprimnejšie. Aby to ale dokázalnaplniť je potrebné prestať o ňom uvažovať ako o niečom medicínskom, biologickom, čiz pohľadu psychológie a morálky. „Celá sféra sexu – city, telo, fantázie a vzťah – je82

doménou duše“. Sex nás smeruje k oduševnelosti a zvlášť k tým miestam hlboko v nás,kde vznikajú silné city. Sex je bezpochyby istou formou vzdelávania sa, učenia sa o živote,človeku, duše a vzťahu.Prostredníctvom sexu dokážeme odhaľovať svoje city omnoho viac ako rečou. „S tým, akov prívale sexuálnych pocitov preberá vládu túžba a rozkoš, odkrývame sa svojmupartnerovi spôsobmi, ktoré sú mimo sex nemysliteľné“. „...sex odhaľuje, kto vlastne sme“.Sex vnáša do vzťahu kúzlo a hlboko ho zakotvuje a vzhľadom k tomu, že tak hlbokopreniká do duše, bývajú sexuálne stroskotania tak nesmierne ničivé.Nad sexom nie je potrebné uvažovať, zamýšľať sa nad ním, takéto konanie je takmer vždyškodlivé. Sexu je potrebné sa otvoriť a nechať ho pracovať, nechať ho odkrývať našu dušu.Pri tomto odkrývaní by sme mali mať na mysli, že sex nielen spája srdcia, ale má aj svojutemnú stránku, ktorá nás vedie k temným prežitkom. „Niekedy bývame sexuálnepriťahovaní k ľuďom, z ktorých sa v žiadnom prípade nemôžu stať dobrí partneri“. Aletemnou stránkou duše sexu by sme sa nemali dávať odradiť. „Ak vypočujeme volaniesexuálnych duchov, budeme mať s najväčšou pravdepodobnosťou veľké, ťažko riešiteľnéobtiaže, ale tento pád do sexuálnej tmy nemusí byť v skutočnosti chybou. Mnohokrát idelen o signál, že sa približujeme duši. A duša nie je nikdy čistá a žiarivá“.Túžby a potreby erotu vždy treba brať vážne a s posvätnou úctou. Neznamená to,že okamžite realizujeme to, po čom sme priťahovaný. To by bolo chybou, pretože našasexuality sa prejavuje často symbolickým jazykom. Je potrebné byť opatrný a zadržovaťprvé silné sexuálne popudy. Tieto popudy môžu znamenať niečo iné, ako si myslíme, pretoje potrebné trpezlivo odhaľovať ich zmysel a význam. Ak sme napríklad priťahovaník novým vzťahom a sexuálnym prežitkom, treba zvážiť, či nejde len o potrebu našej dušeurobiť zmenu v našom doterajšom vzťahu, resp. zmenu v sexuálnom živote nášhosúčasného vzťahu.S dušou sexuality je potrebné sa naučiť komunikovať. Sexualitu zaťažujememnohými požiadavkami, ktoré nám potom citové problémy. Tak ako všetko i sexualita mádve odvrátené tváre. V sexualite ide o rozkoš ako jedna strana tváre a cudnosť ako druhástrana tváre. Obidvom týmto tváram treba vzdávať úctu a nasledovať ich požiadavky.„Cudnosť tančí s Rozkošou a Krásou ako jedna z troch grácií ľudského života. Cudnosťzvyšuje potešenie a odhaľuje krásu, ktorá by sa inak utopila v záplave rozkoše a má pretosvoju nepominuteľnú úlohu i v plnohodnotnom sexuálnom živote“. Pokiaľ naša sexualitabude vyváženou zmesou túžby a zdržanlivosti, intimity a odstupu, kapituláciea sebaovládania, potom bude v našej sexualite prítomná duša, ktorá komplikuje sexualitutým najproduktívnejším spôsobom: zvyšovaním erotického napätia.„Sexuálna intimita začína uznaním a rešpektovaním tajomstva a bláznovstvapartnerovej sexuality, pretože dušu možno odkrývať práve len ich prostredníctvom... Sexvždy vytvára nové spojenia a naplňuje fantáziu novými možnosťami intimity, doposiaľnepoznanými citmi a vnemami a novými spôsobmi poznávania života. Naše strohé postojea naše zredukované, úzke videnie robia všetko pre to, aby udržali sex na uzde. Tým sexunedovoľujú existovať inak, než na fyzickej úrovni“. Morálka do sexuality nepatrí, ako anido celého oduševnelého života. Kritérium mravnosti určuje naša duša, ktorá je božského83

pôvodu, ktorá je spojená s duchovným svetom. Naše snahy tvoriť pravidlá či už v sexealebo ostatnom živote oduševnelosť a dušu rozvracajú a umŕtvujú, stoja proti samotnémuživotu a duchovnosti.„Duša sexu má moc nechávať vznikať vzťahom a potom ich udržovaťa zhodnocovať. Rovnako ako pri všetkých záležitostiach duše i tu by sme predovšetkýmnemali prekážať“.Oduševnelý vzťah v podaní Thomasa Moora priam prevratne odhaľuje ľudskú dušuv takom zrkadle v akom sme sa na ňu doposiaľ nezvykli pozerať. Ide o odvážny, ale zdása, že pravdivý a úprimný hlbinný pohľad na lásku, intimitu a sexualitu. Myslím, že sanám oplatí sa jeho predstavami a poznaním inšpirovať a tak obohatiť a možno aj úplnezmeniť náš doterajší život.Naše skúsenosti nás skôr či neskôr prinútia súhlasiť so slovami Moora, že vovzťahu: „musíme ctiť partnerovu dušu. Vzťah po nás nepožaduje, aby sme sa partnerovivzdali, ale aby sme uznali dušu, v ktorej sa prelínajú obaja účastníci a aby sme rešpektovalijej nepredvídateľné požiadavky. Všetky tieto paradoxy udržujú myseľ v nepokoji a srdcesíce v povrchnej neistote, ale v hlbokej dôvere. Naša intimita presahuje vzťah a chráni svetokolo nás, naše medziľudské smerovanie k jednote.“ Moore konštatuje, že zmysel vzťahunetkvie v tom, že sa v ňom cítime dobre, ale v tom, že nás uvádza do hlbokej alchýmieduše a odhaľuje nám mnoho cestičiek, ktoré tvoria geografiu nášho osudu a našichmožností.ĽUDSKÁ SEXUALITASexualita je dôležitou integrujúcou potrebou a prejavom osobnosti človeka. Odjej uspokojenie závisí dosiahnutie duševnej a biologicko-fyziologickej rovnováhyorganizmu.Sexualita (sexuálna potreba) u ľudí sa prejavuje sexuálnou žiadostivosťou a tov niekoľkých rovinách:1. biologicko-fyziologickej – v tejto rovine sa realizuje sexualita ako základná ľudskápotreba. Jeho pravidelné uspokojovanie vytvára predpoklady pre biologicko-fyziologickúrovnováhu, duševné a telesné zdravie. Ovplyvňuje skoro všetky zložky osobnosti.2. Psychologickej – v tejto rovine sa prejavuje emocionálna, estetická a intelektovázložka sexuality.• Emocionálna zložka - Človek rozvíja citovú náklonnosť k druhej osobe, čo muprináša emocionálne uspokojenie. Zároveň rozvíja a kultivuje emocionálnu zložku svojejosobnosti, čo mu umožňuje lepšie poznávať seba samého, iných ľudí a zmysel bytia.Emocionálna zložka sexuality sa prejavuje v rôznych kvalitatívnych úrovniach od nízkej ažpo veľmi vysokú. Na vyšších úrovniach človek dokáže vyššiu kvalitu uspokojeniaa sebarealizácie. Emócie v rámci sexuality sa môžu prejavovať kreatívne, čo stimuluje84

zrenie osobnosti ale aj deštruktívne, čo spôsobuje spomalenie zrenia osobnosti alebo ajjeho zastavenie alebo retardáciu.• Estetická zložka – Človek prostredníctvom nej rozvíja a uspokojuje svojeestetično – krásno. Schopnosť vnímať, produkovať (tvoriť) a prežívať krásno.• Intelektová zložka – Táto zložka sexuality človeku umožňuje rozvíjať i prežívaťpoznanie. Chápať zmysel sexuality a jeho úlohu v poznaní seba samého, vzťahov, životai zmyslu bytia.3. Transcendentálnej – umožňuje človeku zažívať prežívať mystické zážitky. Ideo dosiahnutie najvyššej úrovni prežívania sexuality vo vzťahu. V tejto rovine prežívaniepresahuje ľudské vedomie a nadobúda transcendentálnu úroveň. Ide o stav vedomia, kedyčlovek prestáva vnímať a rozlišovať vlastné ja, ktoré splýva s vedomím všetkého súcna.Tento stav človek prežíva keď sa narodí až do prvého roku života. Do prvého roku životasi dieťa neuvedomuje vlastné bytie, seba samého, nerozoznáva vo vnímaní a pociťovaníseba. Dieťa vtedy nevníma rozdiel medzi sebou a všetkým čo naokolo pozoruje, vrátaneostatných ľudí. Podobný transcendentálny stav je možné dosiahnuť aj meditáciou,holotropným dýchaním alebo aj prostredníctvom niektorých prírodných drog. Drogy všakspôsobujú aj rôzne vedľajšie účinky.4. Holistickej – Doteraz sme o ľudskej sexualite hovorili z pohľadu jej rôznych rovína zložiek. Napriek tomu, že tieto roviny a zložky môžeme samostatne pozorovaťa prežívať, všetky sú navzájom prepojené, navzájom sa ovplyvňujú a teda fungujú akojeden celok. Rovnako ako sexualita je len jedna časť z celku osobnosti človeka.Zameranie ľudskej sexualityĽudská sexualita sa prejavuje (zameriava) k inému človeku odlišného alebo rovnakéhopohlavia: muž k žene, muž k mužovi alebo žena k mužovi, žena k žene. V týchtoprípadoch možno sexualitu plnohodnotne rozvíjať a prežívať v každej rovine a zložke.Existujú však prípady, kedy je ľudská sexualita zameriavaná na iné objekty ako sexuálnedospelého človeka. (Sexuálna dospelosť je u ľudí individuálna. Zväčša k nej dospievajúv 13. až 15. roku života. Sexuálny život je zákonne v jednotlivých krajinách povoľovanýod 14. až 15. roku života. V SR je to v 15 roku života pre všetky formy: žena-muž, ženažena,muž-muž). Tieto iné objekty môžu byť:• ľudské veci (spodné prádlo, kožené odevy, topánky a pod.)• ľudské situácie (obnažovanie, spôsobovanie bolesti, prežívanie bolesti a pod.)• časti ľudského tela (nohy, ruky, pohlavné orgány a pod.)• produkty ľudského tela (moč, krv, pot a pod.)• dieťa (sexuálne nedospelé – nedozreté deti odlišného alebo rovnakého pohlavia, čoje u dievčat zväčša pred 13. a u chlapcov pred 14. rokom života)• zvieratá (psy, ovce, kozy a pod.)Tieto zamerania ľudskej sexuality sa v niektorých z uvedených prípadoch (nie všetkých),v niektorej časti života človeka a v istej miere prejavujú skoro u každého človeka. Súvisí to85

s poznávaním ľudskej sexuality, poznávaním osobnosti človeka a so špecifickýmizážitkami v rámci v živote človeka, ktoré sa udiali zväčša v jeho rannom detstve. Väčšinaľudí z takýchto prejavov zamerania sexuality má strach, a preto, ho potlačí vo vedomejalebo už na nevedomej rovine vnímania a prežívania. V takých prípadoch si ich existenciuani nemusí uvedomovať.Pokiaľ zameranie ľudskej sexuality v uvedených prípadoch je stabilné a prevažujúcečlovek nemôže plnohodnotne prežívať a rozvíjať ľudskú sexualitu, tak ako sme ju vyššieopísali. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že pokiaľ tým nikomu neubližujeme, jeakákoľvek forma zamerania a prejavu ľudskej sexuality oprávnená a je súkromnou vecoukaždého človeka.Tieto špecifické prípady trvalého a prevažujúceho zamerania ľudskej sexuality je možnév niektorých prípadoch psychologickými prostriedkami zmeniť, a to hlavne vtedy, pokiaľpo tom daný jedinec túži.Pohlavný pudPopri sexualite súčasťou ľudskej osobnosti je i pohlavný pud. Cieľom a zmyslompohlavného pudu je reprodukcia (rozmnožovanie) ľudí za účelom zachovania ľudskéhorodu. Pohlavný pud sa prejavuje pohlavno-pudovou žiadostivosťou a potrebou maťa vychovávať deti.Pohlavný pud má nezastupiteľný význam v zachovaní ľudstva. Jeho existencia a prejav jetotožná so všetkými inými živočíchmi, vrátane tých najjednoduchších foriem života.Ľudská sexualita a pohlavný pud (plodenie a vychovávanie detí) sú však dva odlišnépojmy, dve odlišné ľudské potreby, ktoré majú samostatnú formu a zmysel existenciea priamo spolu nesúvisia. Cieľom a zmyslom sexuality je niečo úplne iné (vyššie opísané)ako cieľom plodenia (tiež vyššie opísané). Ľudská sexualita sa nevyvinula z aktu plodenia(v tom prípade by sa sexualita musela rozvíjať na rovnako ako u človeka aj u všetkýchostatných foriem života). Ľudská sexualita vznikla vďaka schopnosti človeka myslieť, čímsme sa vymanili zo živočíšnej (primitívnej) formy existencie a čím sa odlišujeme odostatných živočíchov.Spájanie ľudskej sexuality s plodením (reprodukovaním) a potrebou mať a vychovávaťdeti je preto neadekvátne a pomýlené.Sexualita a partnerská vernosťNáš vzťah k sexualite je silne podmienení kultúrou, v ktorej žijeme a rodinnýmprostredím, v ktorom sme vychovávaný. Naša kultúra je k sexualite nepriateľská. Hlavnev dôsledku patologických a aj teologicky nesprávnych cirkevných interpelácií sexuality jenaše prežívanie a vzťah k sexu vo väčšej alebo menšej miere neprirodzenýa konfliktogénny. Je príčinou mnohých neurotických alebo aj psychotických porúcha sexuálnych dysfunkcií.86

Jednou z deformovaných predstáv sexuality a partnerského spolužitia je neurotickápartnerská vernosť a pripútanosť partnerov. Partnerská vernosť, ktorá je prirodzenéhoa spontánneho charakteru má opodstatnenie a nenesie neurotické znaky. Vynútená, zjavnealebo skryte nechcená vernosť je však vo svojej podstate konfliktogénna a takmer vždyvyúsťuje nielen k neurotickým a psychosomatickým poruchám a ochoreniam, ale ajk postupnému narušeniu kvality partnerského vzťahu, k citovému ochladeniua k partnerským nezhodám.Citová a fyzická pripútanosť na partnera, ktorá môže byť motivovaná neurotickouporuchou osobnosti – patologická túžba po istote a ochrany, alebo spoločenskýmikonvenciami a tradíciami, prípadne ich kombináciou je takmer vždy neprirodzená. Zdraváosobnosť sa totiž potrebuje primerane osobnostne a záujmovo rozvíjať a to je možné lenv partnerskom vzťahu, ktorý poskytuje obom osobnú slobodu a samostatnosť.Posledné výskumy evolučnej biológie a psychológie ukazujú, že párové, rodinnéspolužitie a partnerská vernosť sú pre človeka pravdepodobne neprirodzené. Partnerskávernosť je v živočíšnej ríše veľmi vzácna. Naznačuje to i prax, hlavne vo veľkých mestách,kde sa ľudia majú možnosť správať prirodzenejšie podľa vlastných vnútorných potrieb. Ažštvrtina detí má iného biologického otca než je manžel matky. Evoluční biológovia zistili,že ide pravdepodobne o geneticky podmienené správanie ženy, ktorá prirodzenýmvýberom atraktívneho partnera zvyšuje nádej na kvalitnejšie potomstvo, tak ako to je častév živočíšnej ríše. Vo veľkých mestách sa až polovica manželstiev rozvádza. Ide o ďalšídôkaz pre túto evolučnú teóriu.Zaujímavé je tiež zistenie, že približne 1000 ľudských spoločenstiev z 1154opísaných v literatúre v dobe minulej i súčasnej žilo polygamným a nie monogamnýmspôsobom. I tento vedecký údaj hovorí skôr o tom, že monogamia je pre človekaneprirodzená. Biológia zohráva pritom v našom organizmu pri zamilovanosti i láskepomerne významnú úlohu. Ak sa do niekoho zamilujeme nenastávajú v našom organizmelen zmeny psychické ale aj zmeny biologické.Psychické zmeny môžeme opísať ako príjemné povznášajúce pocity, koncentráciapozornosti na partnera, nezáujem o iných partnerov v realite a ani vo fantáziách a pod.Tento stav podľa výskumov je však takmer vždy dočasný a trvá v rozpätí najčastejšie 2-4rokov. Ide približne o čas zblíženia sa, oplodnenia, narodenia dieťaťa a jeho odkosenie.Štatistiky pritom hovoria, že prvá väčšia partnerská kríza nastáva v priemere asi po 3rokoch partnerstva. Organizmus počas zamilovanosti udržujú v tomto stave výnimočnýchpocitov nielen erotogénne podnety, ale aj produkcia phenylethylaminu, ktorá pôsobí akodroga. Pôsobenie tejto drogy je však časovo obmedzené, pretože tak ako aj na iné drogy sina ňu organizmus časom zvykne a náš útlm záujmu o partnera pri zamilovanosti sa kryjes útlmom účinnosti pôsobenia phenylethylaminu. Po dvoch až štyroch rokoch organizmusuž nie je schopný produkovať túto drogu. Partneri preto pociťujú aj biologickú stratuzáujmu o partnera a sú biologicky pripravený na iné zamilovanie. Strata zamilovanosti azáujmu o partnera po tejto dobe teda nieje len v rovine psychologickej ako sme sadomnievali , ale aj v rovine biologickej a ide o prirodzenú, geneticky a biologicky87

podmienenú reakciu organizmu. Obviňovanie partnera z nedostatku lásky, zodpovednosti,ľahtikárstva a podobne je preto vo väčšej miere neoprávnené. Jednoducho sme takgeneticky a biologicky naprogramovaní a veľmi pravdepodobne to súvisí s našimgenetickým programom prežitia, kedy mužský samec musí oplodňovať čo najviacženských samíc, aby dokázal zachovať rod, ale aj jeho kvalitu prirodzeným výberom.V súčasných životných podmienkach síce sa nemusíme báť o zachovanie rodu, o jehokvalitu áno, ale aj napriek tomu genetický a biologický program sa v našom organizmeprejavuje a zrejme má aj nejakú inú úlohu keď sa biologicko - evolučným vývojomnezmenil.V oblasti ľudskej sexuality sa prejavuje aj ďalší fenomén a to, že v istom zrelšom vekudochádza u človeka útlmu záujmu o viacerých partnerov a máme potrebu, tendenciu sasústrediť na jedného sexuálneho partnera. Aj to nie však absolútne. Náš záujemo viacerých partnerov do vysokého veku nemizne len sa postupne znižuje. Táto skutočnosťnám umožňuje nadviazať hlbší a dlhodobejší partnerský vzťah s jednou prípadne s dvomatroma osobami. Aj v tomto prípade zohráva úlohu biológia. V tomto období nášorganizmus produkuje totiž iné chemické látky – endorfíny, ktoré majú ukľudňujúcia utišujúci účinok podobný opiátom. V zrelom veku produkcia endorfínov prevyšuje nadprodukciou phenylethylaminu, ktorý však organizmus stále dokáže produkovať vtedy keďsa zamilujeme, teda keď sme sexuálne silne priťahovaný nejakou osobou. Ich účinok savšak znižuje práve pod vplyvom produkcie endorfínov.Z uvedených poznatkov evolučnej biológie a psychológie je logicky zrejmé, že partnerskávernosť a monogamia je pre človeka neprirodzená a že náš organizmus na ňu nie jegeneticky vybavený. Tak ako aj v iných oblastiach sa preto zdá byť nerozumné, aby smeumelými konvenciami a normami, ktoré nie sú vlastné nášmu organizmu nasilu pretváralinaše genetické naprogramovanie. Takéto násilie na organizmus a našu psychiku, násilnépotlačovanie našej prirodzenosti nám totiž spôsobuje narúšanie vnútornej rovnováhy čohodôsledkom sú psychické, emočné a psychosomatické poruchy a ochorenia. Taktiež nástakéto násilie okráda o množstvo tvorivej energie, ktorú musíme vynakladať naneprirodzené pretváranie nášho organizmu. Logickejšie a zdravšie by bolo keby smeprehodnotili naše umelo vytvorené hodnoty, normy a životný štýl. Klasický model rodinyja partnerského vzťahu je pre človeka neprirodzený a prináša aj mnoho iných psychickýcha sociálnych problémov a preto by sme mali začať žiť prirodzenejšie a pokúšať sa ajv oblasti ľudskej sexuality a partnerského vzťahu rešpektovať naše danosti, či užgenetickej, psychickej, sociálnej, biologickej ale možno aj duchovnej povahy rešpektovať.Sexuálne problémy a ich riešeniePROBLÉM KRATKODOBÉ RIEŠENIEDLHODOBÉ RIEŠENIE88

Problémy serekciouPredčasnáejakuláciaNeschopnosť dosiahnuťorgazmus(u žien)NedostatoktúžbyNeobávajte sa príležitostnéhozlyhania – stáva sa to každému aúzkosť tento problém ešte viaczhoršuje. Požiadajte partnera. aby vásstimuloval spôsobom, ktorý mátenajradšej. Privolajte si na pomocsvoju sexuálnu fantáziu.Nepokúšajte sa znova, ak sa zdá, žeto nejde - namiesto toho sa nežnepomaznajte.Pokúste sa o styk znova, ak zasdosiahnete erekciu. Čim menej stevzrušený, tým neskôr sa dostavíerekcia. Snažte sa. aby vaša partnerkadosiahla plné sexuálne vzrušenie predzačiatkom pohlavného styku. Kroťtesvoj temperament a dráždivé pocity.Skúste to s partnerkou v polohe nadvami.Neskúšajte to za každú cenu. Snažtesa zbaviť zábran: prediskutujte sitento problém s partnerom. Privolajtesi na pomoc sexuálnu fantáziu.Skúste iný spôsob a inú polohu.Pohybom tela zvýšte svoju citlivosť.Presvedčte sa, či ste pred pohlavnýmstykom dostatočne sexuálnevzrušená. Zacvičte si, ak cítitepredtým napätie.Nebojte sa o tom otvoreneporozprávať so svojim partnerom.Použite fantáziu alebo sexuálnepomôcky. Nestrácajte trpezlivosť.Použite masturbáciu, ak jeden partnermá o sex záujem, kým druhý nie.Milujte sa iba vtedy, ak ste uvoľnený,v správnej nálade a ak nie ste unavenýa príliš veľa ste nevypili, Ak sa tentoproblém začne objavovať častejšie,nepokúšajte sa nejaký čas o pohlavný styk- vychutnajte tie sexuálne hry, ktoré u vásvyvolajú , erekciu. Keď získate späťsebadôveru, skúste to znova. Ak nemátenikdy erekciu – poraďte sa s lekárom.Naučte sa masturbáciou spoznávať pocity,ktoré vyvolávajú orgazmus. Prestaňte, keďcítite, že sa blíži vyvrcholenie a zadržteorgazmus čo možno najdlhšie. Potom sapokúste o niečo podobné počas pohlavnéhostyku. zastavte sa zakaždým, keď budeteblízko k vyvrcholeniu.Rozvíjajte svoju sexuálnu fantáziu.Siahnite po knihách a časopisoch.Precvičujte panvu. Skúste sa milovať narôznych miestach a v rôznom čase —postarajte sa o to, aby ste mali dostatokčasu a súkromia. Spoznajte svoje erotickézóny a reakcie celého tela. Porozprávajtesa otvorene s partnerom. Vylúčte únavu astres. Navštívte sexuológa.Prestaňte používať antikoncepčné pilulkyalebo zmeňte ich značku. Skontrolujtestupeň únavy a stresu a doprajte sidostatočný oddych a relax. Povzbuďte sasexuálnou fantáziou. Využite tvorivúpredstavivosť. Absolvujte ženšeňovú kúruv kombinácii s vitamínom B-komplex avitamínom E.Hľadajte skrytý problém a snažte sa hovyriešiť. Vezmite si dovolenku Dajte siskontrolovať úroveň hormónov.89

PROBLÉM KRATKODOBÉ RIEŠENIE DLHODOBÉ RIEŠENIEStrach pred Porozprávajte sa o tom so svojim Uvedomte si. že pohlavný stykpohlavným stykom partnerom. Skúste si uvoľniť nesmie byť bolestivý. Nasledujúcamyseľ a telo. Cvičte relaxačné metóda vám v tom pomôže. Aplikujtecvičenia. Nalaďte sa vhodnou do vagíny želé. Napnite a potomhudbou, osvetlením. vôňou uvoľnite vaginálne svalstvo.a oblečením. Dajte si pohár vina. Používajte tampóny, aby ste sa menejPoužite želé. Dostatočne precíťte obávali o svoje telo.vzrušenie. Experimentujte.Ťažkostis otehotnenímProblémys antikoncepciou(náladovosť,zadržiavanietekutín, priberanie,krvácanie)Problémys antikoncepčnýmvnútromaternicovým telieskom(krvácanie,kŕče, napätie)Problémys ochrannýmtelieskom(nešikovnéna manipuláciu,komplikované)Problémys prezervatívom(nešikovnýnaUvoľnite sa. Zbavte sa strachu. Určite si presne svoju ovuláciu (14dni pred periódou). Niekoľko dnipredtým sa zdržte styku. potom majtestyk často. a to najmä tesne predočakávaným dňom, počas ovulácie apo nej. Navštívte špecialistu, abyvám urobil hormonálne testy. Prílišsa neunavujte a veľa nepite. Sledujtesvoju reakciu na predpísané lieky.Ak ste práve teraz začali užívaťantikoncepčné pilulky, dva alebotri mesiace si ich overujte.Vysaďte ich, ak sa objavia ťažkésymptómy.Okamžite sa poraďte s lekárom:je to zvlášť nevyhnutné, ak sakrvácanie objaví medziperiódami.Najprv ho vyskúšajte. Snažte sazískať rutinu: skúšajte hopravidelne v tom istom čase pokúpeli. Používajte vždy ajantikoncepčný spermicid.Nechajte ho šesť hodín popohlavnom styku.Porozprávajte sa otvorene a bezzábran s partnerom. Dbajte, abyprezervatív počas styku bolVysaďte ich alebo zmeňte značku.Užívajte vitamín B6, zinok a kyselinulistovúKontrolujte každý mesiac, či jeteliesko stále na mieste. Ak problémypretrvávajú, choďte na kontrolu alebosi ho dajte vybrať.Vždy si skontrolujte, či správne sedí.Pravidelne kontrolujte. či nie je ..;poškodený. Vymeňte ho aspoň razročne a po tehotenstve.Ak vám to spôsobuje skutočnéproblémy, použite inú antikoncepčnúmetódu.90

manipuláciu ) spoľahlivou ochranou. Vždypoužívajte spermicid. Používajterôzne antikoncepčné prostriedky.aby ani jeden z partnerov nemalpocit, že, je ochudobnený ozážitky.91

6. Ovládaní sebe sama. Trpělivost. Pokora. Východní pojetíosobnosti a dosažení osobní vyrovnanosti. Meditace.Jung predpokladá, že osobnosť je relatívne uzavretý jednotný systém, ktorý je viacmenejsebestačný. Osobnosť môže získať novú potrebnú energiu k životu z biologickýchprocesov alebo iných vonkajších zdrojov, ako sú napríklad individuálne skúsenosti, zážitkyči sny. Človek túto energiu spotrebováva v psychickej práci a pri udržiavaní chodupsychických funkcií. Jung konštatuje, že osobnosť je len relatívne uzavretý systém a pretonikdy nedosiahne pokojný stav rovnováhy a je stále v pohybe. Za významné vo vývineosobnosti Jung pokladá proces individuácie a transcendencie. V oboch procesoch, ktoré súnavzájom prepojenie ide o zrenie osobnosti, v ktorom sa transformuje nevedomé navedomé, dôsledkom čoho dochádza k čoraz väčšej integrite a harmónie osobnosti akocelku. Jung konštatuje, že v strednom veku sa premieňa duša človeka. Premena vychádzaz nevedomia a z počiatku sa prejavuje nenápadne. Zameranie osobnosti sa začína obracaťdo vnútra, na introvertné a duchovné hodnoty. Ľudia sú v tomto období zväčša už viacmenejúspešne adaptovaní a naplnili si svoje potreby v zmysle zamestnania, rodičovstva,manželstva či občianskych záležitostí. Začína ich preto viac zaujímať zmysel života adôvody vlastného bytia. Viac energie investujú do sebarealizácie, do hodnôt, ktorérozširujú materiálne obzory o duchovné a bytostné, do individuácie a transcendencie.Osobnosť prichádza do styku s duchovným vedomím prostredníctvom archetypov –kolektívnych, mýtických praobrazov života, čím prekračuje hranice ega a často aj hranicebežného vedomia. Jednotlivé diferencované aspekty osobnosti sa transcendujú, integrujúdo harmonického celku pomocou archetypov, ktoré majú moc, silu a poznanie vyššej,duchovnej múdrosti. Polarizované črty osobnosti sa dopĺňajú o svoj negatívny či nechcenýprotiklad čím nastáva vyvážený stav. Jedinec zanecháva svoje lipnutie na egu a začína saidentifikovať s úplnejším centrom vedomia. Jung konštatuje, že tento stav nastáva len zaoptimálnych vývinových podmienok, teda nie u každého človeka. Poukazuje ďalej na to,že cesta vpred je v tomto období nutne spojená s vierou, avšak viera sa pre mnoho ľudív západnej kultúre stala takmer neprístupná.Podľa O. Wikstroma sa človek v západnej kultúre otvára hlbším duchovnýmskúsenostiam a dimenziám svojej osobnosti až v staršom veku. Vysvetľuje to tým, že egočloveka už nie je natoľko dominantné, pretože už zväčša naplnilo svoje predstavya potreby, a preto sa môže otvárať duchovným rovinám. Tieto majú potom tendenciuprevziať iniciatívu v smerovaní človeka a jeho vedení, čo mu umožňuje pokorne sa učiťprijímať pochmúrne i ťažké zážitky a chápať ich ako vyššiu, duchovnú vôľu. Nemoc, takako aj zdravie zmysluplne začleňuje do jedného prirodzeného celku.Podľa V. Franka tvorí osobnosť jednotu tela, duše a loga (duchovný princíp) a jedeterminovaná:a, prírodou - v ktorej má málo skutočnej slobody, a s ktorou je spätá telomb, spoločnosťou - v ktorej sa pohybuje relatívne slobodne, reprezentujú ju ľudia a ichvýtvory, s ktorými je človek spätý dušou92

c, duchom - v ktorej má úplnú slobodu, a s ktorou je spojená logosom akotranscendentálnym princípom a zmyslom života.D. Zohar a I. Marshall sa domnievajú, že duchovná dimenzia je u človekageneticky daná, a preto ju môže rozvíjať už od počiatku svojho vývinu, tak ako svoje inéschopnosti. Prišli s koncepciou spirituálnej inteligencie, ktorú obhajujú poukazovaním nadoložené neurobiologické ekvivalenty v štruktúre a činnosti mozgu, ktoré by mohli byť jejbiologickým jadrom. Podrobnejšie sa ich koncepcii budeme venovať v samostatnej časti.Na skutočnosť spirituálnej inteligencie poukazuje aj Bertrand Russel, ktorý konštatuje, žezákladnou vlastnosťou hmoty je okrem hmotnosti, polohy, náboja a spinu tiež niečo akoproto-vedomie. Proto-vedomie je potom prirodzenou časťou základných fyzikálnychzákonov univerza a je tu prítomné od počiatku času. Všetko čo existuje má proto-vedomie.Podobný názor zastáva biológ Julian Huxley, ktorý hovorí, že skutočnosť sa skladá, ako tovyložil Whitehead, z udalostí. Udalosti nazerané z vonku sú hmota a udalosti nazeranéz vnútra je myseľ. Jung dedukuje, že keďže psyché a hmota sú obsiahnuté v jednom a tomistom svete a naviac sú vo vzájomnom nepretržitom kontakte, vyplýva z toho, že je veľmipravdepodobné, že psyché a hmota sú dva rôzne aspekty jednej a tej istej veci.Na teóriu existencie spirituálnej dimenzie osobnosti poukazuje mnoho významnýchosobností či už z oblasti psychológie alebo príbuzných vied. (Okrem spomínaných napr.A.Maslow, W. James, S. Grof, J. Campbell, Rogers, C. R, Fromm, E Allport, G. W a iní.).Je síce pravda, že mnoho odborníkov je k takejto koncepcii a rezervované, aby sme mohlizaujať fundovaný názor je potrebné túto oblasť široko vedecky skúmať. Vnútorný svetčloveka, a to je teritórium, v ktorom môžeme hľadať spirituálne skúsenosti a zážitky ľudí,však nie moc dobre prístupný skúmaniu metódami, ktoré má klasická koncepcia západnejvedy k dispozícii. Aby sme mohli v tejto oblasti výskumne pokročiť, je potrebné skúmať čia ako je možné rozšíriť paradigmy súčasnej vedy a špeciálne paradigmy psychológie. Pritakomto rozširovaní budeme musieť prehodnotiť aj účelnosť úzko disciplinárneho prístupuk skúmaniu osobnosti. Inak povedané, porozumieť osobnosti, jej procesom, dynamike,motivácii a vnútornému svetu sa v kontexte nových poznatkov predovšetkým modernejfyziky, výskumu vedomia, neurobiológie, systémovej vedy a iných zdá byť vhodnejšie pritakom prístupe, kedy budeme skúmať osobnosť z pohľadu celku, ako z pohľadu jejjednotlivých funkcií a prejavov. Opodstatnenosť takéhoto prístupu budeme analyzovaťv nasledujúcich kapitolách. Dôležité je, aby sme sa opierali nielen o známe poznatky, alezároveň hľadali nové cesty, ktoré nám pomôžu lepšie porozumieť osobnosti človekaa špecificky psychospirituálnej kríze osobnosti, ktorá je ťažiskom našej práce. Súčasťoutakejto novej cesty hľadania a zároveň rozširovania hraníc západnej vedy je aj spájanievedeckého poznávania s poznávaním filozofickým a mysticko-spirituálnym, čo je ajdávnym predpokladom A. Einsteina pri rozširovaní hraníc a metód poznania. Kvantovýfyzik D. H. Huntley to z pohľadu modernej fyziky vidí takto: „Vlastná skúsenosť privádzafyzika k záveru, že jeho osobnosť má hlbiny a zdroje, ktoré ležia za analytickou vedomoumysľou. Tam spočívajú sily syntézy, porozumenie a pochopenie, skryté schopnostia múdrosť vyššie než tie, na ktoré je jeho vedomie navyknuté. To ukazuje na to, že93

základný rámec fyziky, zaplnený množstvom faktov, bol vytvorený v mentálnychúzemiach, v ktorých je skutočnosť až sekundárna po syntéze.“ (s.28)Antropológ, profesor Hank Wesselman sa domnieva, že žiadne hranice poznanianeexistujú a čo je pre každého z nás možné, je určené iba jeho vierou. Ako prechádzameživotom, vytvára každý z nás realitu, v ktorej spoločne žijeme.Osobnosť z pohľadu východnej psychológieVýchodná psychológia je úzko spojená s filozofiou, spirituálnymi náukami amedicínou. Na rozdiel od západnej psychológie skúma človeka holisticky akoneredukovateľný celok. Hovorí, že osobnosti človeka je možné správne porozumieť lenvtedy, ak ju skúmame z holistickej perspektívy neredukovateľného celku. Žiadnu časťosobnosti, teda ani žiadny prejav či symptóm osobnosti nie je možné správne pochopiť beztoho, aby sme túto časť, prejav alebo symptóm vzťahovali k celku osobnosti. Lenv celostnom ponímaní nadobúdajú význam a zmysel jednotlivé časti osobnosti a jehoprejavy, samé o sebe význam nemajú. Ak posudzujeme osobnosť len z pohľadu jejkonkrétneho prejavu, z pohľadu fungovania alebo nefungovania istej funkcie prichádzameku skresleným záverom o osobnosti a významu daného prejavu alebo dysfunkcie.Východná psychológia sa ako náuka o osobnosti vyvíja už niekoľko tisícročí, ajkeď pomenovanie – psychológia je novodobé. Za túto dobu zoskupila obrovské množstvopoznatkov o osobnosti a prenikla do jej najhlbších vrstiev. Jung a mnoho iných západnýchpsychológov si ju preto vysoko cenia a konštatujú, že vo väčšine oblastí skúmania jeďaleko v predu oproti západnej psychológie. D. Fontana 36 hovorí, že je v mnohýchsmeroch vyspelejšia ako západná psychológia aj preto, lebo na rozdiel od západnejpsychológie nevyčlenila spirituálnu dimenziu osobnosti mimo rámec jej výskumného,diagnostického a terapeutického záujmu. Jung 37 komparáciou východnej psychológie azápadnej psychoanalýzy zistil, že objavy psychoanalýzy a podnety, ktoré z nej vychádzajúsú len začiatočníckym pokusom v porovnaní s dávno zabehnutým umením jogy a inýchfilozofických a psychologických východných koncepciíKoncepcia védántskej - jogovej psychológieVédántská psychológia je veľmi úzko spätá s filozofiou védánty a spirituálnymináukami. Podobný koncept psychológie formuloval aj Jung, ktorý hovorí, že akúkoľvekpsychickú kvalitu alebo poruchu nie je možné analyticky posúdiť, porozumieť jejpríčinám, významu a zmyslu bez toho, aby psychológ bol odborné vzdelaný vo filozofii,mytológii, antropológii a teológii.36 Fontana, D.: Cesta ducha v moderním světe. Osobnost a spiritualita. Portál, Praha 1999.37 Jung. C.G.: Duše moderního člověka. Atlantis, Brno 1994.94

Védántská 38 psychológia vychádza z monistickej paradigmy, teda predpokladujednotného základu všetkej existencii. Podľa védánty bežný hmotný svet, ktorý prežívameje tvorený z energie unitárneho vedomia, podobne ako je tvorený sen z energie vedomiaspiaceho človeka. Sen, rovnako ako bežný hmotný javový svet sú síce realitou, ale nie súpodstatou reality, pretože sú len produktom mozgovej činnosti, procesu myslenia avedomia človeka. Nie sú teda esenciou, základom bytia a reality, ale len jej sekundárnymprejavom.Podľa védántskej psychológie všetky trápenia a problémy človeka vo svojomzáklade vychádzajú z toho, že je oddelený od svojej pravej podstaty, teda od unitárnehovedomia. To spôsobuje na jednej strane pocit odcudzenia, osamotenia, neistoty a úzkosť ana druhej strane priľnutie na svet javov fyzickej existencie, ktorý však nemá pevnúsubstanciu, je chimerický, nekonzistentný, premenlivý a fluidný. Svet javov preto človekunemôže poskytovať pevný a ucelený základ bytia a ani pochopenie a naplnenie významuseba samého. So svetom javov je spojené ľudské ego, ktoré sa však od svojej unitárnejpodstaty mohlo oddeliť len zdanlivo, teda nie absolútne. Prostredníctvom duše, ktorá je vneustálom spojení s unitárnym vedomím a celkom je človek týmto vedomímkonfrontovaný a ovplyvňovaný. Univerzálne unitárne vedomie je centrom bytia každéhočloveka. Čím viac je človek od neho oddelený, tým výraznejšie prežíva pocit vnútornejosamelosti a čím menej si uvedomuje unitárne centrum svojej osobnosti, tým je menej sapodieľa na ovplyvňovaní seba samého.Javové hmotné vedomie verzus unitárne vedomieVédántská psychológia prirovnáva melodrámy, ktoré človek zažíva v bežnom svetejavov k melodrámam, ktoré človek zažíva v snoch. Ťaživé a nepríjemné melodrámy, ktorév snoch prežívame, pokladáme za skutočné len dovtedy kým sníme. Po prebudení sazistíme, že skutočné boli len vo svete snenia, teda, že tieto zážitky nevychádzali z ničohosubstanciálneho. Prebudenie umožní človeku oslobodiť sa od snových melodrám anadobudnúť opätovný pokoj. Podobná situácia je aj s bežným stavom javového sveta a smelodrámami, ktoré v ňom zažívame. Podľa védánty sa človek tiež musí prebudiť z tohtotzv. bdelého stavu. Proces prebudenia je však komplikovanejší ako pri snívaní. Človekmusí najskôr prejsť istým osobnostným vývinom a poznaním, počas ktorého sa vzdávamelodramat javového sveta, ktoré ho obklopujú. Následne ego poznáva svoj vzťah kunitárnemu vedomiu a v konečnej fáze osobnostného vývinu poznáva vlastnú pravúidentitu, teda unitárne vedomie.Védánstká psychológia hovorí, že aj javový svet, teda fyzický svet ako ho bežnepoznáme a zažívame má svoj zmysel a opodstatnenie. Preto aj náuky, ktoré sa zaoberajúskúmaním javov a zákonitostí tohto sveta majú svoju užitočnosť v tom, že nám pomáhajú38 Adžaja, S.: Psychoterapie východu a západu. Sjednocujíci paradigma. Chvojkovonakladatelství, Praha 2000.95

mu porozumieť a správne s ním zaobchádzať. Adžaja 39 , znalec východnej i západnejpsychológie, k tomu dodáva, že redukcionistické, humanistické, dualistické a monistickejpsychologické paradigmy si neprotirečia, ale navzájom sa dopĺňajú. Védántskápsychológia to vníma ako postupne sa vyvíjajúci referenčný rámec. Na najnižšom stupniosobnostného vývinu je človeku užitočná redukcionistická psychológia, na vyššom stupnihumanistická psychológia, na ešte vyššom stupni dualistická a na najvyššomnajvyzretejšom stupni monistická psychológia. Adžaja hovorí, že podobný vzťah je ajmedzi paradigmami vo fyzike, kde teória relativity poskytla obsažnejší a presnejší modelfyzikálneho univerza než aký ho prináša klasická newtonovská fyzika. Avšak i klasickánewtonovská fyzika zostáva neobyčajne užitočná pre pochopenie a manipuláciu určitejoblasti z celkového spektra fyzikálnych javov. Pre monistickú védántsku psychológiu jepodstatné pochopenie základnej pravdy, všeobsahujúceho unitárneho vedomia, ktoré je zahranicami javového hmotného sveta. V západnej terminológii sa toto vedomie nazývatranscendentné. Prostredníctvom védántskej psychológie alebo jogy človek poznáva, ževonkajší, tzv. objektívny svet javov je v skutočnosti projekciou vnútorného sveta človeka.Ten kto dosiahne toto zažité poznanie, oslobodzuje sa z područia vonkajšieho sveta a môžerozvíjať svoj vnútorný svet. Katha-upanišad 40 uvádza, že to čo je vo vnútri nás, je tiežvonku. Čo je vonku je tiež vo vnútri. Ten, kto vníma rozdiel medzi tým, čo je vonku a čo jevo vnútri, zostáva polapený v pasci drámy neustávajúceho boja pri hľadaní toho, čo jevždy vo vnútri.K podobnému poznaniu dospeli aj ďalšie východne náuky, ale napríklad ajšamananizmus a Jungova hlbinná psychológia. Jung 41 hovorí, že človek v prvej poloviciživota hľadá seba samého vo vonkajšom svete: vo vzťahoch, v láske, v práci a podobne aaž v druhej polovici života dochádza k poznaniu, že všetko to, čo hľadal nachádza v sebesamom, v hĺbke svojho bytostného Ja.Princíp karmyVýznam a zmysel karmy je v západnej kultúre v zásade nepochopený. Vysvetľujesa tu a chápe ako ezoterický - spirituálny princíp, v podstate ide však o princíp viacpsychologický. Zákon karmy 42 je zákon akcie a reakcie. Každá nevyvážená akcia, t.j.,ktorá pramení z identifikácie s jednou stránkou polarity (osobnosti, života a pod.), plodírovnocennú protikladnú reakciu. Situácie, v ktorých sa nachádzame, a o ktorých smepresvedčení, že sú výsledkom vonkajších okolností, sú v skutočnosti vytvorené našimilatentnými otiskami z predchádzajúcich myšlienok, emócií a akcií. Nevedome sa do týchtoskúseností – karmy, zaplietame alebo si ich (ju) vytvárame, pretože nás privádzajú do39 Adžaja, S.: Psychoterapie východu a západu. Sjednocujíci paradigma. Chvojkovonakladatelství, Praha 200040 Prabhavananada,S.: The Spiritual Heritage of India. Vedanta Press, Hollywood 1969.41 Jung, C.G.: Memories, Dreams, Reflections. Random House,Vintage Books, New York1963.42 Adžaja, S.: Psychoterapie východu a západu. Sjednocujíci paradigma. Chvojkovonakladatelství, Praha 200096

kontaktu s našou „druhou (odmietanou, polaritnou) stránkou“ osobnosti a pomáhajú námju asimilovať. Každý jednotlivec dostáva zákonom karmy lekciu toho, čo potrebuje zažiť,skúsiť, poznať, aby mohol transcendovať svoje neúplné identifikácie s jednou (vedomeakceptovanou) stránkou polarity, a mohol tak nastúpiť cestu k celistvosti. Celý proceskarmy prebieha tak, že človek nevedome zveličuje určitý aspekt situácie, do ktorejprojektuje svoju vlastnú neprijateľnú kvalitu, vlastnosť, a potom reaguje na vlastnéprojekcie tak, aby táto kvalita vystúpila do popredia. Nevedome sa človek môže tiež viesťk tomu, aby sa stával proťajškom k svojmu súčasnému Ja a aby pomocou tejtokonfrontácie dosiahol vedomú integráciu vo vzťahu k danej polarite. Napríkladdominantný človek môže nevedome vytvárať situácie, v ktorých sa cíti slabý a bezbranný atak vyvažuje svoju dominanciu submisivitou.V bežnej skúseností ľudí sa podobne ako v starobylým a vysoko rozvinutýchvýchodných a iných systémov poznávania traduje, že nič nie je náhodné, nič sa námnestáva len tak. Aj keď sa k takýmto vyjadreniam ako odborníci staviame často skepticky,vychádzajú z prežitých skúseností ľudí, ktorí dokázali byť vysoko vnímaví, otvorení achápaví k svojim skúsenostiam. Tieto ich skúsenosti reflektujú vo svojej podstate zákonkarmy ako je odborne pozorovaný a opisovaný vo východných filozofiách apsychológiách, ale aj v Jungovej a niektorých ďalších západných psychologickýchsystémoch.V dôsledku vedenia zákonu karmy získavame skúsenosti s jedným i druhým pólompolarity, čím sa stávajú oba póly stále viac prijateľnejšie, až napokon dosahujemeosobnostne a psychicky vyrovnanejšieho a integrovanejšieho stavu, v ktorom akceptujemeobidve strany, ale neidentifikujeme sa ani s jednou z nich.Človek mylne nazýva zlou karmou často to, ak nie je spokojný s niečím čo sa muprihodilo. Niekedy môže byť presvedčený, a jeho náboženstvo ho v tom môže podporovať,že je trestaný nejakým vonkajším činiteľom za to, čo v minulosti zlé vykonal. Teóriakarmy však vysvetľuje, že situácie s ktorými sa stretávame, či už prijímanými subjektívneako príjemné alebo nepríjemné, nie sú vytvorené ničím vonkajším, ale výsledkom našejpodvedomej mysli a nevedomého konania. Ide tu o prostriedok, prejav pomoci hlbokýchštruktúr osobnosti spojených s nadosobnými štruktúrami kozmického vedomia, ktorásmeruje k tomu, aby sme sa stali vyrovnanejšími a integrovanejšími, predovšetkým vkontexte zjednocovania polarít. Jogová psychológia (podobne ako napríklad aj Jung)zistila, že ak niekto reaguje na tieto skúsenosti nevyrovnane alebo odmietavo, bude jehonevedomie vytvárať ďalšie problémové situácie, dokiaľ sa daný jedinec nenaučí týmtosituáciám porozumieť a integrovať ich vo svojej osobnosti. Teda dokiaľ neporozumie ichvnútornému významu a nezúžitkuje ich k osobnostnej integrácii následkom čoho tietosituácie stratia svoje „karmické“ opodstatnenie.Nech už nazveme vnútorné procesy, ktoré vedú človeka k osobnostnej integrácii a kosobnostnému rastu akokoľvek a nech pri ich vysvetľovaní uprednostníme akúkoľvekteóriu a systém, psychologickým faktom zostáva, že tieto procesy vychádzajúce z hlbšíchúrovní vedomia človeka, jeho nevedomia ako aj kolektívneho – kozmického, unitárnehovedomia majú zásadný význam a vplyv na človeka, ktorý je možné relevantne preukázať a97

dokázať. Východný princíp karmy predpokladá, že človeka v živote postihujú takéokolnosti, vnútorné i vonkajšie, ktoré potrebuje k tomu, aby transcendoval obmedzenúperspektívu vedomia a utrpenie, ktoré si vytvára identifikácia len s jednou stranou rôznychprotikladov polarít a to opakovane až do doby, dokiaľ nenastane zjednotenie týchtoprotikladov, resp. dokiaľ človek žije, aj keď mnoho ľudí počas života k tomuto zjednoteniunikdy nedospeje. Na týchto okolnostiach sa pritom človek aktívne, vedome i nevedomepodieľa sám.Otvorenosť, vnímavosť a akceptovateľnosť voči týmto psychologickým situáciámnespočíva v slepej odovzdanosti osudu, ako karmickú teóriu komentujú niektorí autori,ktorí nepochopili jej zmysel a proces alebo sa bránia prijať toto poznanie. Naopak vytvárapredpoklady, aby sa človek stal vnímavejším, citlivejším, koncentrovanejším,zvažujúcejším či tvorivejším smerom k sebe samému, k svojmu prežívaniu, k vzťahom, kpráci a k celkovému životu. Smerujú ho k ceste poznania a sebapoznania a kzodpovednému životu.Jogová psychológia učí chápať človeka prostredníctvom princípu karmy akoovplyvňuje jeho minulé konanie, prežívanie a myslenie jeho prítomnú psychologickú aživotnú situáciu. Následne ho učí ako môže prostredníctvom rôznych meditatívnych ainých mentálnych techník opúšťať svoje zaujatie vlastnou minulosťou a plne zakúšať –koncentrovať sa na prítomný okamžik. Učí človeka pochopiť ako je náš osud riadenýnašou prítomnou činnosťou i minulými skúsenosťami.Monistické poňatie polarítVýchodné psychológie védánty, tantry či jogy vychádzajú rovnako ako napr.psychológia C.G.Jung z toho, že na počiatku osobnostného vývinu je vedomie človekapolarizované. Človek sa v dôsledku toho identifikuje len s jednou stránkou polarity, zväčšas tzv. pozitívnou ako sú napr. dobro, krása, láska, pravda, súcit, tolerantnosť a podobne, aodmieta druhú, tzv. negatívnu stránku polarity akou je zlo, ošklivosť, nenávisť, lož,necitlivosť, netolerantnosť, egoistickosť, zištnosť a podobne. Jung však konštatuje, žeakákoľvek cnosť, hodnota či vlastnosť sa môže prejavovať len vo svojej úplnosti, tzv.pozitívnej i tzv. negatívnej, rovnako ako nie je možné oddeliť deň od noci, zlo od dobra,krásu od ošklivosti, pretože jedno i druhú sú prejavy toho istého, jedno predpokladá druhé,a preto jedno bez druhého nemôže existovať. Negatívnu časť polarity, ktorú vedomeodmietame sa potom musí zákonite nejako prejaviť, pretože aj keď túto negatívnupolaritnú stránku seba samého odmietame a potláčame, nijak sme tým neovplyvnili jejenergetickú substanciu, teda neovplyvnili sme jej existenciu, ktorá zostala v energetickejforme uchovaná. K tomuto účelu nám slúži nevedomie. Negatívna časť polarity sanásledne prejavuje cez naše nevedomie. Tým, že si jej prejavenie neuvedomujeme smezabezpečili, aby sme nemali výčitky svedomia a aby sme si uchovali ideálny,„nepoškvrnení“ obraz o sebe samom. Na druhej strane sme sa však vydali na pospasnevedomým psychickým silám, ktoré skryte ovplyvňujú náš život a zdravie, bez možnostido tohto procesu vstupovať, pretože sme ich urobili nevedomými. V praxi sa potom98

navonok prejavujú tieto naše odmietnuté polaritné stránky nášho Ja – náš stín, skryte,skrytým konaním alebo spontánne bez zjavnej príčiny. Výsledkom je, že sa správameošklivo, agresívne, necitlivo, autoritatívne, moralisticky a podobne, pričom svoje správanieospravedlňujeme – zastierame etickým rozhorčením, dobrými úmyslami, výchovou,náboženskými prikázaniami, nutnosťou, sebapresvedčovaním, že nám „tí ľudia“ ublížili apodobne. Často odmietnuté časti polarity projektujeme do druhých ľudí, ktorí nás potomnevedome pozitívne alebo negatívne priťahujú. Vonkajšie prejavovanie našichodmietnutých polarít – stínu spôsobuje obtiaže a ubližovanie iným ľuďom, ale následne napsychosociálnej úrovni aj nám tým, že sa nám zhoršia vzťahy s týmito ľuďmi, že s niminedokážeme nadviazať lásku, že nám odplácajú naše správanie a podobne. Ak našepolaritné – stínové stránky nedokážeme navonok vôbec, alebo len nedostatočne vyjadriť,prejaví sa to oslabením našej homeostázy, imunitného systému, orgánovými a psychickýmidysfunkciami, čo má za následok vznik duševných porúch, neuróz, psychóz apsychosomatických ochorení. Vo vývinovom procese zrenia – individuácie, alebojogového (východných systémov) sebapoznávania, sebavzdelávania a sebaovplyvňovania,ak človek do tohto stupňa dospeje, čo sa nie každému podarí, postupne „uvidíme“ apochopíme toto rozštiepenie polarít v sebe samom a začneme sa učiť identifikovať aj sodmietanou časťou polarity. Tak dospejeme k zjednotenému bytiu, v ktorom sa tzv. zlo idobro, pozitívne i negatívne prejavujú vyvážene, ani jedno neprevyšuje druhé. Totozjednotenie so sebou prináša aj vymiznutie symptómov, vyzdravenie z neuróz a psychóz avyvážené uspokojivé psychické a duchovné bytie, ktoré človeku umožňuje ďalejpokračovať vo vývine osobnosti, transcendencii bytia.Monistické poňatie tohto procesu polarít je, ako som opísal, totožné s poňatímJunga, avšak používa iné pojmy, ktoré sú dané východným kognitívnym systémom.Monistické, východné kognitívne systémy sú však omnoho staršie ako tie západnépsychologické a medicínske systémy, napríklad i Jungov systém. Už z tohto dôvodu súomnoho prepracovanejšie a rozvinutejšie. Podobne ako v západnej psychológii i vovýchodných náukách o osobnosti sa stretávame s rozličnými autonómnymi systémami,ktoré však na rozdiel od západnej psychológie a psychiatrie si neprotirečia v základnýchpremisách a východiskách. V Čínskej filozofii a psychológii nájdeme systém polarítnazývaný jing a jang a ich zjednotenie v Tao, v indickej Tantre ide o mužský princíp Šivaa ženský princíp Šakti a ich integráciu a podobne. Jogová psychológia konštatuje, že zahranicami všetkých protikladov sa nachádza absolútna realita, ktorá je nedeliteľná beztvarájednota existencie bez času, priestoru a príčiny. Nie je to ani večnosť ani ne-večnosť,pretože transcenduje všetky protiklady. Po dosiahnutí tejto transcendencii polarít, si človekneprestáva uvedomovať kauzálny svet javov, mien a tvarov, teda bežný fyzický svet, resp.bežný stav vedomia, uvedomuje si však jeho iluzórnosť. V unitárnom (zjednotenom)vedomí – bytí sú človeku umožnené k dosahu aj také psychické a intelektové možnosti,výkony, ktoré sú v rozdelenom vedomí javového kauzálneho bytia nemožné. Jogovápsychológia však zdôrazňuje, že tieto mimoriadne možnosti sú len sekundárnym prejavomunitárneho vedomia, a preto nie sú ani cieľom ani zmyslom, len možnosťou. Západná99

psychológia tieto mimoriadne možnosti a schopnosti nazýva parapsychologickými,resp.transpersonálnymi či transcendentnými.Monistické poňatie polarít podobne ako jungove vysvetľuje, že obe časti polaritypotrebujú jeden druhého k manifestácii vlastnej úplnej jednoty. Na menej rozvinutomstupni vývoja sa človek identifikuje s jednou stranou polarity a druhú odkladá, čospôsobuje, že sa zúčastňuje tanca a drám s odvrhnutou stranou. Odvrhnutá strana právepreto, že bola odvrhnutá sa vo zvýšenej miere potrebuje sebarealizovať. Z toho dôvodumonistické poňatie hovorí o tanci a drámach s odvrhnutou stranou polarity. Človek„tancuje“ tak ako mu táto odvrhnutá strana „diktuje“. Toto rozpoloženie je nielen komické,ale aj tragické, vyplýva z neho množstvo nechcených životných drám. V proceseosobnostného vývoja sa človek postupne učí prijímať odvrhnutú polovicu a získaťobsažnejšiu perspektívu, ktorá zahrňuje obe strany. Ak sa tohto dosiahne pre každú párovúpolaritu, zavŕšil sa proces vývinu. Človek poznal, že existuje iba jeden jediný celokvšetkých zdanlivých rôzností. Sú transcendované všetky konflikty a utrpenia. Šankara 43hovorí, že osvietený je ten človek, ktorý je schopný zostať v živote nedotknutý či užblahom alebo strasťou či všetkými ostatnými pármi protikladov.Obrat z vonku do vnútraVýchodné psychológie, psychoterapie a medicíny sa primárne sústreďujú na to, abyjedinec odhalil pravú príčinu, hlbokú podstatu jeho trápení – symptómov a aby uskutočnilzásadnú psychologickú zmenu, ktorú by sme mohli nazvať obrat z vonku do vnútra. Ichcieľom je, aby jedinec dosiahol úplné oslobodenie od podmienok, ktoré v zásadespôsobujú neslobodu človeka a rôzne trápenia s tým spojené. Podľa týchto kognitívnychsystémov je symptóm následkom a nie príčinou obtiaží a jeho významom je predovšetkýmupozorňovať a vyzývať človeka, aby si uvedomil svoju celkovú situáciu rozštiepeniavedomia a nastúpil cestu jeho zjednotenia. Zjednotenie vedomia so sebou prináša nielenodstránenie symptómov, ale aj skutočnú psychologickú slobodu a naplnenie zmyslu bytia.Jogové psychológie 44 vypracovali rôzne systémy telesných a mentálnych cvičení ameditácií, ktoré tento proces vývinu umožňujú. Vyšším cieľom týchto cvičení je rozšírenievedomia za hranicu materiálneho javového sveta k čistému vedomiu, ktoré by smeanalogicky mohli tiež nazvať spirituálnym vedomím. Spirituálne vedomie sa tu vysvetľujeako pravá, čistá a ideálna forma vedomia, z ktorej je všetko stvorené, vrátane nekonečnéhovesmíru, sveta javov a hmoty. Systém hlbokých meditačných stavov umožňuje človekuzažívať rozvinuté, rozšírené vedomie mimo rámec bežného vedomia. Tieto rozvinutejšiestavy umožňujú lepšie využívať mozgovú kapacitu človeka, umožňujú získavať hlbšievhľady do podstaty javov a osobnosti človeka. Jogín na rozvinutom stupni vývoja vedomiapoznáva, že to, čo je vonku je prejavom toho, čo už predtým bolo vo vnútri. Inými slovamipovedané, že v človeku je už vopred zakomponované všetko poznanie a rozvíjaním svojho43 Shankara: Crest-Jewel of Discrimination. Vedanta Press, Hollywood 1978.44 Adžaja, S.: Psychoterapie východu a západu. Sjednocujíci paradigma. Chvojkovonakladatelství, Praha 2000.100

vedomia sa mu toto poznanie stáva čoraz viac prístupnejšie. Obrazy, ktoré vnímame vovonkajšom svete sú obrazom nášho vnútorného sveta. To, čo je vo vnútri, sú princípy aesencie, z ktorých sa objekty vyjavujú. Jogín na vyššom stupni rozvinutia vedomia, pretopodľa jogovej psychológie dokáže vytvárať vonkajšie formy, objekty na základe vlastnejvôle. Napriek tomu, že sa racionálnemu úsudku západného vedca zdá táto predstavanemožná existuje množstvo odborných svedectiev, ktoré takúto možnosť, mimoriadnuschopnosť potvrdzujú. Ak si uvedomíme relatívnu fantastickosť mnohých súčasnýchserióznych fyzikálnych teórií, ktoré vznikli na základe kvantovej fyziky a teórie relativity očasopriestore, kvantovom základe hmoty a ďalších mimoriadnych fenoménoch,prezentované jogínske (ale napríklad i šamanské) mimoriadne schopnosti sa nám užnebudú zdať tak nemožné.Jogínski majstri, ktorí vo východnej kultúre predstavujú ekvivalent k západnýmvedcom a univerzitným profesorom, idú v rozvíjaní vedomia ešte ďalej a prezentujú, že nanajrozvinutejšom stupni dokážu vnímať a poznávať beztvarovosť sveta. Na tomto stupnidokážu rozpustiť svet foriem i svet archetypov, bežný fyzický i spirituálny mystický svet arozpoznávajú seba samých ako číre vedomia neuzavreté do akejkoľvek formy. Podľavédanty sú ľudia v skutočnosti čírym vedomím, ale pôsobením superimpozície (vnímanímna seba prenášame ilúziu, že sme oddelenou entitou) sme uvádzaní do zmätku a zaplietamesa do sveta názvov a foriem. Číre vedomie je bez foriem, nerozdelené a je našou pravoupodstatou.Platnosť tohto tvrdenia, tejto skúsenosti nie je možné objektívne dokázať, ale anipoprieť. Platnosť týchto skúseností je v našej západnej kultúre popieraná rôznymihalucinačnými, neurofyziologickými, neurobiologickými a inými teóriami, avšak všetkytieto teórie vychádzajú len z nepriamych, odvodených výskumov týchto javov. V tomtozmysle je nutné súhlasiť s prof. Harnerom 45 , ktorý konštatuje, že ak nemáme so zážitkamineobvyklej reality a rozšíreného vedomia osobné výskumné skúsenosti, ťažko môžemesúhlasiť s faktom ich existencie. „Ak trváme na obvyklej koncepcii interpretácie faktov,sotva môžeme dúfať v možnosť takú skúsenosť získať. Tento stav by sme mohli označiťako kognicentrizmus vedomia v analógii s etnocentrizmom.„ (s.8) Harner konštatuje, žeosobne získané, prežité poznatky z rozšíreného stavu vedomia a zážitkov neobvyklejreality môžu jednotliví vedci sprostredkovať ostatným, vedeckej obci, čim by na jednejstrane plnili úlohu kognitívneho relativizmu a na druhej strane zhromaždili relevantnývedecko-výskumný materiál. Harner poznamenáva, že „Západ“ by mal prehodnotiť svojepraktiky vnucovať zostatku sveta svoj koncept reality a mal by začať pozorne načúvaťkultúram, ktoré zdieľajú odlišný, teda spirituálny, metafyzický koncept reality, ktorý makonieckoncov tradíciu aj v našej kultúre.Jogová psychológia hovorí, že pocit zlyhávania, alebo očakávanie vlastnejdokonalosti nám blokuje vlastný rast a uväzňuje nás do utrpenia, ktoré si takto samyvytvárame. Mali by sme pochopiť, že každá nedokonalosť, psychická bolesť či porucha súprostriedkom k získavaniu informácií o tom, ako modifikovať seba samého v procesedosahovania vývinového cieľa. Človek musí poznať, na ktorom stupni, mieste vývinového101

procesu sa nachádza, získať monistický nadhľad na svoju situáciu a z tejto perspektívyporozumieť čo sa s nami deje a čo máme robiť, aby sa oslobodil od psychickýchproblémov a mentálnej pripútanosti na svet javov a tak pokračoval vo svojom vývine.Šankara 46 poukazuje na to, že ego modus vedomia neumožňuje človeku dosiahnuťvnútorný pokoj a radosť, pretože, ak sa s ním človek identifikuje upadá do osídiel sveta,ktorý je nutne spojený s utrpením a to svojou podstatou zrodenia, rozkladu a smrti. Naprotitomu self modus vedomia, ktorý nie je ohraničený, obmedzený fyzickou existenciou, ale jevo svojej podstate obsiahnutím večnosti, v ktorom nie je začiatok a koniec, minulosť abudúcnosť, kauzalita procesov a života, nie je ani spojený s drámou fyzického sveta, vktorom je akt zrodenia, postupného rozkladu vedúceho k smrti. Večnosť preto nemá v sebeobsiahnuté drámy, ktoré s týmto procesom sú zákonite spojené, a z toho dôvodu savyznačuje pokojom a vyrovnanosťou, vnútornou, permanentne plynúcou radosťou.Védanta tento stav mieru a radosti nazýva átmanom. Tomuto stavu predchádza osvietenie,ktoré je výrazom všeobsahujúceho poznania, teda poznania, ktoré presahuje hraniceobmedzenia ega, fyzického vedomia. Osvieteniu dochádza v procese asimilácie egaselfom, teda najširším centrom vedomia, unitárneho vedomia.Védántová psychológia konštatuje, že človek je v neustálom kontakte s unitárnym,všeobsahujúcim vedomím. K tomuto kontaktu dochádza v spánku a to v stave snenia a vstave hlbokého spánku. Oba tieto stavy pokladá za rovnako skutočné ako bdelý stav av istom zmysle aj nadradené bdelému stavu. To, že sa človeku, ktorý žije v ego modevedomia javia tieto stavy ako nereálne a vysvetľuje si ich vedľajšou produkciou činnostimozgu je preto, lebo tieto tri stavy nedokáže uviesť do vedomého vzájomného vzťahu. Aksa bežne nachádzame v jednom z týchto stavom, nie sme si vedomí ostatných dvochstavov. Ak sme v bdelom stave sme presvedčení, že ostatné dva stavy nie sú skutočné, alesú imaginárne. Védanta upozorňuje na skutočnosť, že za bežných okolností nie sme sirovnako vedomí bdelého stavu, keď snívame alebo hlboko spíme. Aj vtedy za reálnypovažuje len ten stav, v ktorom sa práve nachádza. Vysvetľuje to tým, že uvedené tri stavyvedomia za bežných okolností nie sú u človeka navzájom prepojené. Iná situácia je ujogína v pokročilom vývinovom stupni, ktorý tieto tri stavy vedomia dokáže spojiť.Dokáže si byť zároveň vedomý bdelého, snívajúceho i hlboko spiaceho stavu vedomia a vdanej chvíle dokáže kedykoľvek vstupovať do týchto stavov a vystupovať z nich, pričom siuchováva kontinuitu vedomia týchto stavov. Jogín vtedy poznáva, že všetky tri uvedenéstavy sú oddelené časti osobnosti a vedomia človeka, a že tieto časti môže doviesť kspojeniu, čím sa dosiahne úplnosti osobnosti a vedomia, teda k unitárnemu vedomiu.Adžaja 47 hovorí, že snový stav je s nami stále ako jedna z vrstiev modu vedomia, oktorom západná psychológia hovorí ako o nevedomí. Je to oblasť primárnych skúseností,modus psychotického prežívania (psychotický stav nevysvetľuje ako primárnepatologický), oblasť mýtov, symbolov a animizmu. Konštatuje, že vedomého kontaktu a45 Harner, M.J.(ed): Hallucinogens and Shamanism. Oxford 1973.46 Ankara Shankara: Crest-Jewel of Discrimination. Vedanta Press, Hollywood 1978.47 Adžaja, S.: Psychoterapie východu a západu. Sjednocujíci paradigma. Chvojkovonakladatelství, Praha 2000102

prepojenia, súbežného vnímania snového a bežného vedomia je možné dosiahnuť rôznymimeditatívnymi, mentálnymi a jóginskými technikami, ale napr.aj užitím psychotropných apsychostimuľujúcich látok. Ocitajú sa v ňom aj ľudia, ktorí sú bežne označovaní akoschizofrenici a psychotici. Títo ľudia sú však snovým, mýtickým a archetypálnymmateriálom a vedomím v menšej alebo väčšej miere pohltení a unášaní. Ich úlohou jenaopak posilňovať bdelý stav vedomia a rozvíjať možnosti otvárať sa k snovému vedomiubez toho, aby ich toto vedomia zmietlo, pohltilo a ovládalo. Bez tejto perspektívy nie jemožné obidve tieto oblasti vedomia, osobnosti integrovať. V budhizme je tento stavopisovaný ako stav nirvány a je chápaný ako komplementárne protikladný k bdelémustavu. Vnútorne je zažívaný ako stav neprerušovanej extázy. Tento stav však niekonečným stavom vývinového procesu. Za ním nastáva stav unitárneho vedomia, ako stavúplného zjednotenia všetkých dualít. Človek, ktorý dosiahol tento stav môže podľabudhistickej psychológie existovať vo svete javov a foriem, teda bežného modu vedomia,avšak zároveň zostáva od neho oslobodený.K dosiahnutiu tohto stavu pestujú jogíni postoj nepríputanosti, ktorý aplikujú navšetko. Tento prístup neznamená vyhýbanie sa vzťahom či aktivitám bežného života.Vzťahy a aktivity však majú inú kvalitu a formu - nepríputanosti a slobody. To môže viesťk plnším vzťahom a aktivitám a rozvíjať ich nové, nepoznané dimenzie. Nepríputanosť vtomto ohľade znamená nevytváranie návykov, budovanie nezávislosti, zanechanieočakávaní a žiadostivostí, učenie sa byť vnímavý voči skúsenostiam, ktoré nás stretávajú,umenie činnosti skrz nečinnosť.Psychoterapia z pohľadu východnej psychológieVýchodné psychoterapie a medicíny stavajú na integrovanom a holistickomsystéme vzájomného pôsobenia mentálnych, psychických, sociálnych, fyziologických,neurobiologických, genetických a vyživovacích faktorov osobnosti. Poruchu nejakéhoorgánu, či už telesného alebo duševného diagnostikujú a liečia súčasne na všetkých týchtoúrovniach, pretože potenciálne oni všetky sa podieľajú na vzniku poruchy, ochorenia aleboprobléme. Symptóm sám o sebe má len sekundárny význam, ukazuje odkiaľ prichádzaproblém, dysfunkcia a akým smerom sa treba uberať pri terapeutickej stratégie. Hlavnýmcieľom je zabezpečiť, aby všetky dimenzie osobnosti: telesné, biologické, psychické,sociálne a mentálne sa dostali do prirodzenej rovnováhy, čo je základným predpokladomfyzického i duševného zdravia.Východná psychológia a medicína charakterizujú príčiny porúch a problémovosobnosti v hierarchickej línii: na začiatku stoja nesprávne návyky, postoje, životospráva,myslenie, v strede genetické charakterové vlastnosti, karma, negatívne skúsenosti a zážitkya na konci rozdvojenie vedomia osobnosti na subjekt a objekt. V tomto smere sa prílišneodlišuje od západnej psychoterapie. Hlavný rozdiel je však v tom, že pri objasňovanípríčin nezostáva len na redukcionistických, materialistických základoch, ale jasne označujeza najdôležitejšie príčiny duševných i telesných ťažkostí transcendentné faktory –rozdvojenie vedomia a pri diagnosticko-terapeutickej stratégii berie do úvahy vždy človeka103

ako celok. Vychádza z predpokladu, že základnou vlastnosťou organizmu a osobnosti jespieť na vyššie stupne psychologicko-transcendentného fungovania a vývinu a zmyslombytia človeka je postupná transformácia k transcendencii, k zjednotenému, unitárnemuvedomiu a bytiu.Pre lepšie porozumenie východného prístupu k osobnosti a jeho terapii je vhodnéukázať aký účinok, dopad má symptomatická a redukcionistická psychoterapia, ktorá jenajužívanejšia v západnej psychiatrii a psychológii.Na základnom stupni sa duševný problém alebo porucha prejavujú biochemickýmizmenami. Poznanie z tejto oblasti nám umožňuje tieto procesy ovplyvňovať. Antidepresívamôžu na základnom stupni pozmeniť biochemické procesy pozmeniť tak, že človeksymptómy depresie čiastočne alebo viac prestane pociťovať. V úzkej biochemickejperspektíve sme boli terapeuticky zdanlivo úspešní. Avšak v širšej perspektíve vyššiehostupňa fungovania organizmu-osobnosti sme biochemickým zásahom na základnom stupnispôsobili, že sa zastavil vývinový transformačný a transcendentný proces organizmuosobnosti.Dosiahli sme teda pyrhovo terapeutické víťazstvo. Depresia totiž svojimnegatívnym energetickým nábojom človeka aj núti prehodnocovať svoj život, svojepoznanie seba samého, svoje prežívanie a konanie. Tým ho núti k poznaniu a zmenám,ktoré sledujú jeho transformačný a transcendentný vývinový proces osobnosti. Bez tohtoakčného energetického potenciálu k zmene, a teda k vývinu, k plnohodnotnému apokročilejšiemu rozvinutiu osobnosti nemôže dôjsť. Mohli by sme namietať, že nie každýčlovek musí chcieť vyvíjať. Že nejeden jedinec môže byť spokojný aj na nižšomosobnostne vývinovom stupni. Námietka však má svoje slabiny. V genetickej a prirodzenej(transcendentnej) výbave človeka je, že je ťahaný k nepretržitému vývinovému procesu -to je vlastnej aj podstatou života-biologického, psychologického i transcendetného. Ak sačlovek tomuto prírodnému pudeniu vzpiera alebo ho nevidí, vracia sa mu to narušenímvnútornej rovnováhy. Duševná porucha, v tomto príklade depresia je potom prejavom tejtonerovnováhy, ale zároveň aj cestou ako z tejto nerovnováhy von. Východná psychoterapiakonštatuje, že každý človek je obdarený vnútornou inteligenciou, ktorá zmysluplne aúčelne naviguje človeka k rastu a teda aj k zdraviu. Hlavou úlohou človeka i terapeuta jetúto navigáciu objaviť, dokázať s ňou komunikovať, rozumieť jej a nechať sa ňou múdroviesť. Dušu a vnútornú rovnováhu nie je možné nijako ovplyvniť biochemickouintervenciou, aj preto, lebo duša nie je hmotnej substancie. Je to skôr niečo akointeligentná energia prejavujúca sa vo vedomí, v nevedomí a nadvedomí (kolektívnomvedomí). Každému človeku je duša empiricky známa, pretože má s ňou bezpočet osobnýchskúseností, vedecky je však ťažko definovateľná. Veda, minimálne tá psychologická apsychiatrická sa však aj tak s ňou musí zaoberať, pretože je súčasťou subjektívnychskúseností človeka a teda zásadne vplýva na organizmus a osobnosť.Terapeutickou aplikáciou antidepresív človeka udržujeme vo vývinovej stagnácii,čo je ale v rozpore s potrebou duše a vývinovou zákonitosťou osobnosti. Tento rozporspôsobuje zvyšujúci sa tlak, ktorý sa prejavuje intenzívnejšou aktiváciou depresie. Pretodaný človek musí antidepresíva nielen dlhodobo užívať, ale musí meniť ich štruktúru(kvôli tendencii organizmu stať sa rezistentným) a zvyšovať ich dávky. Vnútorný konflikt104

ďalej narastá a zasahuje dysfunkciou aj iné psychické funkcie a v neskoršom štádiu ajsomatické funkcie. To pokračuje až do doby, kedy sa depresia nezačne brať vážne – tedaako dôsledok vnútornej nerovnováhy a zamedzenia prirodzenej vývinovej transformáciiosobnosti. Biochemická terapia depresie v dôsledku uvedeného nemôže byť pre človekaužitočná. Môže byť prospešná len ako pomocná liečba a aj to len v tých prípadoch, keďpokročilé štádium depresie vážne poškodilo vnútornú koheréziu osobnosti a človek nie jeschopný bazálneho psychického a sociálneho fungovania, alebo je vážnou hrozbou presuiciditu. Aby antidepresíva nezastavili transformačný vývinový proces osobnosti, jeúčelné ich aplikovať len v týchto prípadoch a to len po dobu, kedy je človek opätovneschopný základného psychického a sociálneho fungovania tak, čím je schopný aj aktívnejúčasti na hĺbkovej (transcendentnej) a holistickej psychoterapie, ktorá človeku pomôžepokračovať vo vývinovom transformačnom procese a nadviazať komunikáciu so svojoudušou – a tak dosiahnuť vnútornú rovnováhu. Bez tlaku depresie, človeka na nižšom stupniosobnostného vývinu, zväčša nič neprinúti k tomu, aby kráčal vpred vo svojom vývine.Východná psychológia hovorí, že depresia na vyššom stupni fungovania a vývinuosobnosti je prejavom oddelenia ega a duše. Ego nemá kontakt so svojou dušou, tedaindividuálne vedomie nemá kontakt s nevedomím a nadvedomím (kolektívnym vedomýmnevedemým).Depresia na tejto úrovni je výsledkom tohto oddelenia a zároveňinformáciou o tomto oddelení, teda aj predurčuje terapeutickú stratégiu. V konkrétnychprípadoch sa depresia na tejto úrovni môže prejavovať rôzne. Ako psychická a životnáprekážka, napríklad pripútanosť človeka na partnera. Na danom stupni vývinu človekpotrebuje porozumieť svojej tendencii a škodlivosti pripútavať sa k inému človeku, pretoho „navštívi“ depresia. Psychoanalýza alebo iná podobná psychoterapeutická metóda(východná psychoterapia má celý rad ekvivalentných terapeutických metód a systémov)človeku túto tendenciu a všeobecnú škodlivosť pomôže odhaliť. Aj v tomto prípadebiochemická terapia stráca svoj zmysel. Tendencie pripútanosti odhaľuje psychoanalýza ažpo jej korene, ktoré sú zväčša v zážitkoch a traumách z detstva, vo vzťahu s rodičmi, vstrachu osamostatniť sa a prebrať zodpovednosť za seba samého a podobne. Východnápsychoterapia hovorí, že tieto korene často siahajú až k predchádzajúcim inkarnáciámčloveka, čomu sa však tradičná psychoanalýza svojimi mentálnymi predsudkami bráni, apreto neraz nedokáže byť terapeuticky dôsledná, teda naplno účinná.Aj toto vyliečenie sa z depresie sledovalo vývinové zákonitosti osobnosti, a pretootvorilo človeku cestu k ďalšiemu vývoju. Po istom čase sa môže dostaviť depresia znovu,v inej forme a to vtedy, keď človek dospeje vo svojom vývinovom procese na ďalšímedzný stupeň. Vo vývinovom štádiu osobnosti nastáva doba, kedy orientácia na ego:úspech, výkon a podobne je už nepostačujúca a človek začína pátrať po hlbšom zmyslebytia a po hlbšom (viacdimenziálnom) porozumení seba samého. Tento transformačnývývinový medzník so sebou prináša množstvo komplikácií a ego-obranných zásahov. Jespojený aj so zmätkom, neistotou, rozporom, ambivalenciou, neochotou či iracionálnouobavou. Táto situácia môže byť živnou pôdou pre vznik depresie a to vtedy, keď jedinecv transformačno vývinovom stupni ustrnie a nenachádza spôsob k jeho prekonaniu. Vdanej situácii je zrejmé, že terapia antidepresívami nemôže danému jedincovi pomôcť, ale105

ich aplikáciou by sa vývinový proces osobnosti zablokoval. V tomto prípade už nepomáhaani psychoanalýza, pretože daná depresia nemá psychopatologický nevyriešený pôvod, alesúvisí s vnútorným konfliktom, ambivalenciou osobnosti medzi potrebou transcendentnejtransformácie a tendenciou zotrvať v status qou. Keďže tlak vývinu je daný, nie je možného ovplyvniť a zastaviť. Antidepresíva tým, že znižujú prah prehĺbenej vnímavosti acitlivosti človeka, znemožňujú aj dokonanie transformačného procesu. Obrazne by smemohli povedať, že s vaničkou vylievame aj dieťa. Zastavenie transformačného procesu,ktorého prirodzenou súčasťou je aj neraz dramatický vnútorný boj a depresie, zvyšujúvnútorné napätie a prehlbujú tak problémy človeka, narúšajú aj ostatné psychické, sociálnei somatické funkcie jedinca. Človek tzv.negatívnu energiu depresie potrebuje k tomu, abybol nasmerovaný a primätý zameriavať pozornosť k transformačnému vývinovému cieľu arealizoval ho. Je zrejmé, že človek v tejto situácii potrebuje vhodnú psychoterapiu, ktorámu pomôže porozumieť danému psychologickému a vývinovému procesu, ktorý u nehoprebieha, a ktorá mu pomôže uskutočniť túto vývinovú úlohu. Redukcionistickyorientovaná psychoterapia, medzi ktoré patrí aj klasická psychoanalýza mu všaknepomôže, skôr naopak. Kongnitívno-behaviorálna psychoterapia zameraná na zmenupostojov a správania jedinca by možno dokázala jedinca naučiť ako sa vyhýbať pocitomúzkosti alebo ako si ich nepripustiť, avšak efekt by bol rovnaký ako pri medikamentóznejterapii. Každá psychologicko redukcionistická terapia na tomto vývinovom stupni strácasvoje možnosti uplatnenia. Až transpersonálne, hlbinnopsychologicky a transcendentneorientovaná psychoterapia môže človeku umožniť zažiť vyššie úrovne vedomia a ichzmysel a tak človeku pomôcť porozumieť transformačnému procesu a zvládnuť ho.Zároveň človeku odhaľuje podstatu ego modu bytia a transcendentného modu bytia.Odhaľuje mu, prečo už nedokáže byť spokojný s dovtedajšou filozofiou života a jehochápaním, a prečo je transformácia nevyhnutná. Východná psychoterapia hovorí, že človekv procese psychoterapie poznáva, že to, čo celý dovtedajší život hľadal vo vzťahu anenašiel, nájsť ani nemohol, pretože to bolo hľadanie seba samého. Spoznáva, že dosvojich vzťahoch si projektoval nepoznané časti seba samého, aby prostredníctvom tohomohol byť s nimi v kontakte. Toto odhalenie mu pomôže ukončiť nevedomý vnútorný bojso sebou samým, objasniť mu zmätok ako aj nevyhnutnosť pokračovať vo svojom vývine.Symptómy depresie prirodzene ustúpia a zmena z orientácie na vonok do vnútra sa môže udaného jedinca uskutočňovať.S uvedenou transformáciou súvisí aj ďalší vývinový stupeň, ktorý rovnako môževyvolávať funkčnú depresiu. Človek v hlbšom poznávaní seba samého dospieva do fázykedy je nutné sa konfrontovať s konfliktom polarít osobnosti. V osobnostnom vývine saspočiatku identifikujeme len s jednou, zväčša tou pozitívnou stránkou polaritných kvalít.Tak napríklad v polaritách dobro a zlo, radosť a smútok, jemnosť a hrubosť, citlivosť anecitlivosť a ďalších sa zväčša identifikuje len s tou pozitívnou časťou polarity. Dobrovšak nemôže existovať bez zla a rovnako je to aj u všetkých ostatných polaritách. Ak saidentifikujeme len s jednou stranou polarity a druhú ignorujeme, strácame schopnosťposúdiť hodnotu a význam danej polarity. Daná polarita nás pohltí a my sa v nej topíme.Strácame odstup, ktorý vyvažuje každú hodnotu, rovnako ako je navzájom vyvažovaná106

kladná a záporná energia. Napríklad, ak by sme v sebe ignorovali hodnotu zla, nemali bysme k čomu prirovnávať svoje skutky. Dobro dokážeme rozoznať len tým, že hoprirovnáme ku zlu. Ak však nepripustíme, že v sebe máme aj zlo, nemáme dobro k čomuprirovnať a každý náš skutok budeme identifikovať ako dobrý. Nič v našom úsudkunebude vyvažovať naše konanie. Do tejto pasce dobra a zla sa dostávajú napríklad ľudia,ktorí sú presvedčení, že ich náboženstvo je len dobré. Prestanú vidieť zlo v sebe samých ato potom identifikujú len na druhých. Samy konajú jednostranne a teda v zásade konajúzlo, ktoré si však neuvedomujú. Stávajú sa fanatickí – podľahli identifikácii dobra av mene tohto dobra - svojho náboženstvá napríklad zabíjajú iných. Vidíme to namoslimskom či židovskom náboženskom fanatizme, ale aj na kresťanskom a inom. Lenvonkajšie okolnosti obmedzujú napríklad súčasných kresťanských fanatikov, abynezabíjali iných v mene Boha, ako to robili v minulých storočiach. Podobne konajúnapríklad aj rodičia, ktorí sa jednostranne identifikujú len s dobrom a v mene tohto dobrarôznym jednostranným až patologickým spôsobom vychovávajú svoje deti. Problémidentifikácie s jednou z polarít sa týka aj ďalších psychických a osobnostných kvalítčloveka. Človek potom v dôsledku takejto jednostrannej identifikácie sa napríklad stávacitovo závislý na partnerovi a identifikuje to ako lásku. Alebo sa pripúta k rodičom asúrodencom a identifikuje to ako rodinnú súdržnosť. Pritom nie je schopný byť objektívnya rovnako láskavý k iným ľuďom, lebo vo svojej mysli ich rozdelil na: to sú oni a to smemy. Takáto nevyváženosť je zväčša rozšírená v celej osobnosti v rôznych úrovniach aoblastiach: sexuality, emocionality, správaní, prežívaní a podobne. Západné psychologickéa psychoterapeutické školy zväčša nepostupujú týmto analyticko – filozofickým spôsobomposudzovania myslenia človeka a jeho správania. Podobné úvahy a analýzy vyčlenili dooblasti filozofie a tak stratili poznanie a múdrosť, ku ktorej ľudstvo v tomto smere dospelo.Naproti tomu východná psychológia sa nikdy neodčlenila od filozofických úvah apoznania (filozofie), a preto si stále uvedomuje veľký vplyv myslenia človeka na jehoosobnosť, psychické a fyzické zdravie.Ak sa vrátim k problematike jednostrannej identifikácie polarít,z psychopatologického hľadiska to spôsobuje, že odmietnutá časť polarity je potlačená donevedomia, kde skryte a narúšajúco pôsobí na psychiku, správanie a prežívanie človeka.Narúša jeho rovnováhu čo sa človek snaží kompenzovať projekciami na iných ľudí,napr.zlo nevidí v sebe, ale v iných. Odmietané, neakceptované časti polarity projektuje doiných ľudí, a potom s týmito ľuďmi udržuje blízky vzťah, aby takto mohol byť v kontakteso svojimi chýbajúcimi, neuvedomovanými časťami Ja. V pokročilejšom vývinovomštádiu sa však človek nedokáže uspokojiť s klamlivými projekciami ani inými náhradnými,kompenzačnými reakciami (napr.neurotickými a pod.) a otvorí sa k priamej konfrontácii sosvojou tienistou (polaritnou) stránkou. Táto konfrontácia často vyvoláva dočasnú funkčnúdepresiu, často aj funkčnú psychózu. Depresie (resp.psychóza) tu opäť pôsobí na jednejstrane ako prejav transformačného procesu a na druhej strane ako motivácia, popudk prekonaniu tejto krízy transformácie. Aj v tomto prípade by medikamentózna (prípadneelektrokonvúlzna) antidepresívna (resp.antipsychotická) liečba, resp.symptomatickápsychoterapia spôsobili zabrzdenie transformačného vývinového procesu a schizoidný107

patologický stav osobnosti – na jednej strane by danému jedincovi nebolo umožnenédokončiť transformáciu, avšak vývinový postup mu už neumožňuje vrátiť sa späť dopredchádzajúceho štádia. Daný človek tak zostáva v permanentnej vnútornej nerovnováhya osobnostnom vákuu, v ktorom nedokáže nájsť pokoj, spokojnosť a ani smer. Aby danýstav mohol psychicky uniesť, psychiku utlmujúce antidepresíva musí užívať permanentnea kvôli rezistencii zvyšovať ich dávky. Aj v tomto prípade je zrejmé, že ani psychoterapiazameraná na psychoanalytickú katarziu, alebo inak vedenú reparáciu psychopatológii nie jerelevantná, pretože by sa míňala príčinám depresie (psychózy). Ako účinná sa logickyponúka facilitujúca psychoterapia, podporujúca pokročilý post transformačný proces aotvárajúca sa transcendentným dimenziám. Účelom takejto podpornej psychoterapie jezjednotiť polarity osobnosti, čo vyúsťuje do zjednoteného vedomia, čo Jung nazývaspočinutím ega v bytostnom Ja a jogová psychológia zjednoteným unitárnym vedomím.Osobnosť sa tak stáva úplnou a celistvou, v ktorej sú polarity vyvážené, čo umožňuječloveku prežívať vnútorný pokoj a stabilitu.Jogová psychológia a psychoterapia ide vo vývine osobnosti ešte ďalej. Jej cieľomje transcendovať aj poslednú zostávajúcu polaritu a to polaritu: subjekt-objekt a zpsychologického hľadiska dosiahnuť tak nesmrteľnosť. Nemyslí sa tu nesmrteľnosťfyzická, tá je nutná a logická. Ide o nesmrteľnosť duše, vedomia, ktoré si svoju identitutakto môže vedome udržať aj po fyzickom zániku.Budhistický koncept osobnostiBudha v preklade znamená prebudený (osvietený). Tento význam vystihujepodstatu budhistickej psychológie i konceptu osobnosti – objavenie svojich vlastnýchschopností, ktoré sú vo svojej podstate u každého človeka dokonalé a absolútne.Budhistická psychológia zastrešuje rôzne teórie učenia Budhu aplikované na osobnosť, jejpodstatu a vývin. Neprebudená osobnosť je podľa budhistickej psychológie 48 v stavenevedomosti, v stave návykového správania, stuhnutého vnímania, myslenia a prežívania ažije v mylných predstavách a očakávaniach. Osobnosť a podmienky jej existencie súpominuteľné. Týka sa to tak ľudského tela, ako aj prežívania, emócií a vnútorných stavov,ako aj myšlienok, ktoré neustále prichádzajú a odchádzajú. Preto všetky situácie a javy akoaj samotné Ja osobnosti sú podľa budhizmu ilúziou. „Podľa budhistického učenia fungujeneosvietená (neprebudená) myseľ ako ľudské oko. Dokáže vidieť všetko vonku i vo vnútri,ale nie je schopná vidieť sama seba. Díva sa na vonkajší svet, vnútorný svet ohraničujehrubou čiarou, považuje ho za Ja a všetko okolo hodnotí ako nie-ja.“ (s.35)Budhistická psychológia vysvetľuje, že neprebudená osobnosť má oddelenévedomie od celku, od pravej skutočnosti, čím vzniká jej iluzórna podstata vnímania,myslenia, prežívania a bytia. Oddelená myseľ nevníma objekty také aké sú, ale také ako sajavia iluzórnej mysli. S takto pochybenými objektmi sa identifikuje, čím vzniká ajpripútanosť k týmto objektom. Oddelená myseľ sa musí pripútať k vonkajším objektom(svojim mentálnym výtvorom), aby tak mohla kompenzovať, zmierniť svoje osamotenie108

(oddelenie od celku). Ak dané objekty (hmotné alebo psychické) nevlastní, vzniká u nejtúžba, závisť alebo žiarlivosť. S pocitmi pripútanosti vzniká radosť, pocit pýchy, akvlastníme niečo čo iní nevlastnia, ale aj utrpenie, nespokojnosť a vnútorné napätie, ktorésúvisia s obavou, strachom, že danú vec stratíme, prípadne bolesť, ak danú vec (ide tu aj opsychické kvality ako je vzťah, prestíž, postavenie a pod.) aj skutočne stratíme. Uchto 49tento stav prirovnáva k neurotizmu súčasného západného človeka.Oddelené individuálne vedomie keďže nie je v kontakte s celým kozmickým(unitárnym, kolektívnym) vedomím, s celou skutočnosťou môže vnímať len tie javy, ktorésú prístupné jeho oddelenej časti. Tieto javy sú potom samozrejme skreslené a skresleniesa ďalej zvyšuje tým, že naše individuálne vedomie prostredníctvom ega – mozgovejčinnosti a myslenia si o týchto „iluzórnych javoch“ vytvára následné vlastné interpretácie.Budhistická psychológia tento stav a proces nazýva iluzórnym svetom javov.Budhistickým konceptom rozširovania vedomia sa človek môže sprístupniť častiamreality, ktoré sa nachádzajú za hranicami oddeleného individuálneho vedomia. Človek sirozširuje spektrum vnímania ďalších častí, dimenzií celku, ktoré boli predtým neprejavené.K tomuto účelu slúžia transcendentné meditácie, špeciálne techniky a systém učenia, ktoréčloveku pomáhajú prebúdzať (budha-osviecovať) a chápať predtým neprejavené anerozvinuté dimenzie osobnosti. Zároveň sa človek učí zbavovať sa iluzórnych predstáv osvete, naučeného a umelo vytvoreného iluzórneho sveta javov. V rozšírených stavochvedomia človek už nie je viazaný len na zúžené oddelené individuálne Ja vedomie, alespája sa aj s ostatným celkom zjednoteného (unitárneho) vedomia a zjednoteného Ja. Týmsa kvalitatívne mení jeho vnímanie, prežívanie, a teda aj správanie, hodnoty a celkovébytie. Jung nazýva toto nové poznanie a novú psychickú kvalitu hlbším centrom bytia.Sekundárnym ziskom zjednoteného vedomia a zjednoteného Ja je, že človek si vnímanéobjekty už nemá tendenciu psychicky neprivlastňovať, identifikovať sa s nimi a pripútavaťsa k ním, pretože v hlbšom centre seba samého nechal rozplynúť tú časť svojej osobnosti –ego, ktoré túto tendenciu a schopnosť malo. V zjednotenom celku už nie je psychickásubstancia – ego, ktorá by takéto aktivity mohla vykonávať. Naša identifikácia apripútanosť s objektmi (ľuďmi, vecami, pocitmi, túžbami a podobne) spôsobovala, že smeboli týmito „objektmi“ pohlcovaný, teda strácali sme nad nimi kontrolu a ony ovládali nášpsychický život. To vytváralo náš pocit neslobody a večného vnútorného nepokoja, čonásledne bolo príčinou vzniku našich neuróz, psychóz, somatických ochorení apsychosociálnych porúch. Elimináciou samotného jadra týchto prvotných príčin našichtrápení dosahuje budhistická psychológia vnútorné oslobodenie sa človeka, vnútorný pokoja normálne, zdravé duševné, somatické, sociálne a duchovné bytie. Tento proces je všakdlhodobý a niekoľkofázový. Po jeho ukončení človek už nevníma seba samého oddeleneod ostatného vedomia a súcna, aj keď si je paradoxne vedomý seba samého, teda svojejindividuálnosti. Toto konštatovanie sa nám môže zdať nelogické, ale vo vyššej úrovni48 Kroulíková, D.: Budhizmus a psychologie. In: Psychologie dnes,4, 2005, s. 35-37.49 Uchto,T.: O zpusobu fungovaní mysli a její přirozenosti. SJK, Praha 1998.109

kognitívneho vývinu, v oblasti paradoxného myslenia, logické myslenie neplatí,resp.neplatí v absolútnom poňatí 50 .Vedci 51 z lekárskeho centra v San Franciscu a Wisconsinskej univerzityv Madisonu zistili, že mozgová činnosť transcendentne meditujúcich je iná než u bežnýchľudí, čo sa preukázalo pomocou merania EEG. Zároveň zistili, že budhisticky meditujúcisú šťastnejší, kľudnejší a vyrovnanejší než porovnateľné vzorky iných ľudí. Ich centrámozgov sú podstatne aktívnejšie ako je to u bežných ľudí. Napr. spojenia pozitívnymiemóciami, ktoré sa produkujú v ľavom prefrontálnom laloku a naviac je u nich výrazneznížená činnosť amygdaly, ktorá hrá ústrednú rolu pri vzniku a prežívaniu negatívnychemócii. Krouliková 52 zistila u budhisticky meditujúcich ľudí pri meraní NEOosobnostného inventáru v porovnaní so štandartnými skupinami výrazne nižšie hodnotyv dimenzii neurotizmu, ktorý dosahoval len 23 percentil súčasných českých noriem, a tiežv dimenziách otvorenosti voči skúsenostiam, prívetivosti a extroverzii. Podobnýmzisteniam dospeli aj iní výskumníci.Budhistické transcendentné meditácie a učenia sú len jednou z metód rozširovaniavedomia a kvalitatívnej zmeny vnímania, prežívania a bytia. V rôznych kultúrach akognitívnych systémoch sú známe iné komparatívne metódy a systémy učenia, akonapríklad joga, taoizmus, šamanizmus či kresťanský mysticizmus.V budhizme je známy aj psychologický systém abhidhamma. 53 Jeho podstatou jeanalytické myslenie: vnemy videnia, počutia, cítenia, chuti a hmatu uvádzame v mysli dovzájomných vzťahov tak, že výsledkom je prežívanie, ktoré je príjemné, neutrálne alebonepríjemné. Človek má tendenciu lipnúť na príjemnom, odmietať nepríjemné a ignorovaťneutrálne. Táto tendencia sa premieta do toho či v našom živote prevažuje utrpenie alebospokojnosť-šťastie. Analytickým pozorovaním vlastných zážitkov a ich mentálnychsúvislostí môžeme dospieť k jadru našich trápení a naopak k jadru nášho šťastného života.Východiská analytického systému abhidhammy spočívajú v:1. Prežitá skutočnosť je najdôležitejším kritériom pre platnosť pojmov a pravdivosťúsudkov. Všetky pojmy abhidhammy sú empiricky zakotvené v skutočnosti (jathá bhúta).Abhidhamma neuznáva hypotetické konštrukcie a teoreticky pojmové predpoklady akovýchodisko praxe.2. Etické hodnotenie fenoménu v jeho konkrétnom kontexte predstavuje rozhodujúciparameter každého pojmu. Všetky fenomény sú hodnotené podľa toho, ako prispievajú ketickej zrelosti a integrácii osobnosti a k zvýšeniu schopnosti byť šťastný, ako súblahodárne (kusala) zhubné (akusala) alebo čisto funkčné (kirija).50 Viď kapitola 1.1., časť Kognitívne úrovne vývinu osobnosti.51 Burns,D.M.: Budhistická meditácia a hlbinná psychológia In: Budhizmus a psychológia. CAD Press,Bratislava 1999.52 Kroulíková, D.: Budhizmus a psychologie. In: Psychologie dnes,4, 2005, s. 35-37.53 Frýba M.: Psychológie zvládaní života. Aplikace metody abhidhamma. Brno, Masarykovauniverzita 1996110

3. Systém abhidhammy je ako celok orientovaný na cieľ (sa-atthaka-sampadžaňňa)oslobodenia od všetkých foriem utrpenia. Na rozdiel od vedeckých teórií, ktorézodpovedajú tzv. ideálu hodnotovej slobody, ktorá má umožniť ich použitie pre akékoľvekciele, vedie abhidhamma len k prekonávaniu utrpenia.4. Postupné uskutočňovanie (patipadá) cieľov je viazané na technicky definované operáciea z nich odvodené jasné pokyny pre prax. Abstraktné ciele, ktoré nie je možnéoperacionálne definovať sú hodnotené ako obyčajné názory (ditthi), ktoré odvádzajú odzážitkovej skutočnosti.5. Etické riadenia vlastného jednania (kamma-patha) a kultivácia charakteru je účelompoužitia abhidhammy v každodennom živote. Štúdium abhidhammy, ktoré neslúži účeluetickej kultivácie vlastného jednania a charakteru alebo podpore podobného úsilia inýchosôb, môže mať zhubné následky.6. Čistenie (vissudhi) charakteru, činností a obsahov mysli od patogénnych apatologických komplexov je účelom použitia abhidhammy v meditačnom tréningu.Zneužívanie nadnormálnych psychických síl a schopností (iddhi), ktoré sa eventuálnevyvíjajú ako vedľajší produkt meditačného tréningu, má zhubné následky a vedie kznečisteniu mysle.7. Najvyšším cieľom abhidhammy je transcendencia múdrosťou (pariňňá-paňňá), ktorávhľadom rozpúšťa zdanlivo kompaktné fenomény. Prekonáva ulpievanie na ilúziách apojmové štiepenie skutočnosti, ktoré znemožňuje zažívanie slobody a šťastia.Budhistický psychologický systém odlišným spôsobom modeluje koncepciu a chápanieosobnosti, než ako je to v západných teoretických systémoch. Jej model je skôrfenomenografický a jeho základňu tvoria empirické fakty o osobnosti prístupnébezprostrednému pozorovaniu. Tak sa tvoria obsahy pojmových údajov, ktoré súspracované do tzv. etickej psychológie abhidhammy. Pomenovanie „etická psychológia“ jechápaná odlišne ako na západe. Netvorí systém morálnych pravidiel delených na dobro azlo, ale systém, z tohto pohľadu, morálne neutrálnych pragmatických pravidiel, ktorýchdodržiavanie privedie človeka na vyšší osobnostne vývinový stupeň. Aj vývinovéosobnostné stupne sú inak chápané ako na západe. Tvoria kvalitatívne úrovne vedomia abytia, od najnižšieho až po najvyšší. Systém etickej psychológie tvorí v tomto ponímaní ajdiagnostickú základňu na posúdenie duševných, životných, ale aj somatických problémov,ťažkostí a porúch. Budhistická psychológia chápe osobnosť ako jeden celok: telesný,psychický, duchovný, filozofický a sociálny. Toto ponímanie inšpirovalo na západe mnohopsychologických škôl, ako aj vznik celého holistického a transpersonálneho smeruv psychológii, filozofii a psychiatrii. Na systém etickej psychológie nadväzuje systémpsychológie prežívania, poznania a vedome riadeného konania. S týmto systémom jespojená aj typológia osobnosti, ktorá sa používa na posúdenie vhodnosti didaktických aterapeutických postupov pre každú jednotlivú osobnosť. Diagnostické, vývinové,pedagogické, terapeutické a iné zistenia a postupy sa odvodzujú výlučne na pozorovanívlastných zážitkov a ich súvislostí.111

M.Prodaj 54 uvádza, že: „Psychológia abhidhammy stojí na pôde faktovbezprostredného prežívania, ktoré sú simplicitne zaznamenávané v procese elementárnejsemiózy, ktorá produkuje pojmové označenie, o ktorej intersubjektívnej platnosti jezbytočné pochybovať u všetkých, ktorí sú vybavení zmyslovými orgánmi, schopnosťoupoužívať myseľ a prežívať príjemné, nepríjemné a neutrálne cítenie. Avšak toto prostéprežívanie, zakotvené v skutočnosti bezprostredného života, skúsenosti, predpokladáschopnosť abstrahovať od zamlžujúcich a deformujúcich nánosov z oblasti predsudkov,civilizačne daných dogiem a ďalších zdrojov predpojatosti, ktoré sú prítomné v každejsociálnej konštrukcii reality.“ Abhidhamma vychádza z teoretické a empirického konceptu,že každé objektívne poznanie je viazané na subjekt, ktorý poznáva. Toto východisko jeidentické z najnovšími objavmi modernej fyziky a paradigmy vedeckého poznávania.Abhidhamma analyzuje podmienky jedinca, ktoré determinujú jeho poznávanie a nazáklade toho vylučuje subjektívne deformácie pohľadu na skutočnosť. Za týmto účelomvyvinula metódu všímavosti (satipatthány), ktorá sa používa na poznanie a školenie mysle,jej formovanie, očisťovanie od patologických komplexov, rozvíjanie, integráciu aemancipáciu. Táto introspektívna analýza, ktorá sa aplikuje prostredníctvom tréningu ašpecializovaných meditačných techník, tvorí základ psychológie abhidhammy. Zameriavasa na štyri pole fenoménov, ktoré tvoria skutočnosti, dostupné nášmu prežívaniu1. Telo – teda na všetky telesné procesy a formy dostupné našim zmyslom. Používa pritommeditačnú techniku „pozorujúce sledovanie a zážitkové prenikanie - kontemplácia tela".2. Cítenie – oprosťovanie sa od akýchkoľvek kognitívnych rozlišovacích činností.Vnútorne je prežívané len ako pozitívne, negatívne alebo neutrálne.3. Stavy mysle - v ich nedeliteľnej celistvosti, bez toho aby bola analyzovaná ich vnútornáštruktúra. Poznávaná je len ich intencionálna zameranosť a ostatné typy podmienenostivonkajším kontextom.4. Momentálne prítomné obsahy mysle – zachytávané maticami abhidhammickýchparadigiem.K.Hájek 55 uvádza, že aj pokojnou mysľou nepretržite plynie neuveriteľne rýchlysled podnetov, pocitov a myšlienok. Tie spôsobujú, že sa naša myseľ nedokážeplnohodnotne sústrediť na prichádzajúce podnety a preniknúť do ich hĺbky a významu.Následkom toho nám chýba vhľad do vlastnej životnej situácie. Nedokážeme sa nakaždodenné udalosti pozerať z nadhľadu a pokojne. To nás uvádza do skreslenýchinterpretácií, hodnotení a reakcií. Takto existujeme v začarovanom kruhu radu skreslení asamovoľne vznikajúcich emócií, ktoré ovládajú naše myslenie, cítenie a konanie.Následkom skreslení nepoznáme pravú podstatu seba samých, iných ľudí, ani života.54 Prodaj, M.: In: Frýba M.: Psychológie zvládaní života. Aplikace metody abhidhamma.Masarykova univerzita, Brno1996.55 Hájek,K.: Satiterapeutické kotvení ve skutečnosti. Atelier Satiterapie, Praha 2002.112

Emócie, ktoré nás ovládajú určujú smerovanie nášho života, miesto, aby sme totosmerovanie mali samy pod pevnou kontrolou. Skreslenia nám spôsobujú rad životnýchnepríjemností, sklamaní, problémov a konfliktov. Zotročujúce emócie zase nespokojnosť anevyrovnanosť. Budhistická psychológia učí, že tomuto negatívnemu plynutiu životamožno predísť tým, že ovplyvníme to, čo je na začiatku všetkých uvedených procesov.Tým je naša tekavá a chaotická myseľ, množstvom nespracovateľných podnetov. K tomutoúčelu, okrem systému poznania vypracovala množstvo techník, ktoré nás učia upokojiťmyseľ a kontrolovať podnety, ktoré do nej vchádzajú. Myseľ očistená od rušivých vplyvovumožňuje sústrediť sa na podstatu diania, ktoré zažívame, umožní nám preniknúť do hĺbkytohto diania a spoznať jeho pravú podstatu. Tým eliminujeme skreslenia, ktoré inak bežnezažívame. V dôsledku toho, náš život naberá smer, ktorý mu patrí. Postupne spoznávamepravú podstatu seba samého, iných ľudí a aj celkového života. Učením sa sústredenia akoncentrácie pozornosti získavame aj kontrolu nad samovoľne prichádzajúcimi emóciami,ktoré nás už neovládajú a nezotročujú a tým neovplyvňujú beh a kvalitu nášho života.Keďže naše emócie sa takmer vždy aj somatizujú, čo je príčinou vzniku našich telesnýchonemocnení, dochádza aj v tomto smere k pozitívnej zmene.Koncentráciu pozornosti, ktorá spôsobuje upokojenie mysle je nutné trénovať akokaždodennú psychohygienu. V literatúre sa tento tréning všeobecne pomenovávameditácie. Na západe sú s týmto pomenovaním spájané náboženské, duchovné rituály.V budhistickom ponímaní však majú odlišnú konotáciu. V prvom rade sú chápané akopsychologické a filozofické sebarozvíjajúce, sebaliečiace a kognitívne techniky. Hlbokékoncentrácie pozornosti pri dlhodobých tréningoch umožňujú aj transcendentné zážitky,teda hlbšie preniknutia do samotnej podstaty bytia. Vo východných kultúrach nie jetranscendentná realita oddeľovaná od každodennej reality tak, ako je to na západe. Pretoprirodzenou súčasťou psychológie je aj spiritualita, tak ako je prirodzenou súčasťouosobnosti jeho psychika, telo, ale aj duša, teda duchovný aspekt, dimenzia.Hájek opisuje niektoré meditatívne techniky budhistického psychologickéhosystému abhidhammy, ktorých podstatou je nacvičovanie sústredenia mysle na nejakýpredmet. Môže to byť plameň sviece, kruhové obrazy rôznych farieb, ale aj čokoľvek iné,napr.miesto na nosných otvoroch alebo v brušnej dutine. V západnej medicíne apsychológie poznáme obdobný systém terapeutického a sebarozvíjajúceho autogénnehotréningu, ktorý bol inšpirovaný práve týmito východnými systémami. Pri sústreďovanípozorujeme nárazy dychu pri nádychoch a výdychoch na sliznicu nosa, resp.brušnejdutiny, pričom jasne rozlišujeme ako sa pri nádychu brušná dutina rozpína a pri výchyduklesá. Pre uľahčenie pozorovania pohybov si môžeme ľahnúť alebo položiť dlaň na miestomedzi solar plexus a pupok. Názorný opis:1. Sadneme si do pozície na zemi alebo na stoličke bez operadla, pričom máme narovnanýchrbát. Napneme ruky nad hlavou a voľne ich spustíme do klína. Zavrieme oči a povolímezbytočné napnuté svaly na chrbte, tak aby sme nenarušili svoju pozíciu. V tejto pozíciizostaneme desať minút bez pohnutia.113

2. Všímame si, čo sa odohráva na objekte, v mieste pozorovania. V duchu tieto dejekomentujeme.3. Na javy, na ktoré nám preskočí myseľ (myšlienka, obraz, zvuk, pocit a pod.), pokojnezameriame krátku pozornosť, označíme slovom „vyrušenie“ a trpezlivo sa vraciamek primárnemu predmetu pozorovania. Pri návrate pomôže otázka: ktorá fáza beží?Pomenujeme ju.4. Po vypršaní doby, na ktorú sme sa rozhodli koncentrovať myseľ, ukončíme cvičenienasledovne - v mysli si povieme: „končím toto cvičenie“ a pozorujem posledných desaťpohybov (napr.dvíhanie a klesanie brušnej dutiny). Uvedomíme si dotyk tela o zem,stoličku, otvorím oči a pomaly sa rozhýbeme.Pravidelným opakovaním tohto cvičenia na rovnakom nerušenom mieste av rovnakom čase, získame schopnosť lepšie sa sústrediť na predmety a činnosti ajv bežnom živote. Dokáže si zachovať v prežívaní potrebný odstup aj v ohrozujúcich a inakzáťažových situáciách, čo zabezpečuje ich primerané zvládnutie a súčasne nás oslobodzujeod prežívania úzkosti a strachu. Ďalšou technikou kultivácie mysle je elementárna analýzajavu. Rozklad určitého stavu, napr.emočného komplexu na jednotlivé procesy: telesné –ich pomenovanie, ďalej na mentálne procesy a ich pomenovanie a podobne, oslabujemeich prežitkovú silu a zamedzujeme jej nárastu. Zároveň nám to umožňuje získať vhľadk tomu, ako k danému stavu dochádza a tým napríklad rozpoznať výplody úzkostnej mysleod skutočnosti. Nácvikom takejto kultivácie mysle získavame schopnosť rozpoznávaťskutočnosť od ilúzie či mentálneho výtvoru. Tieto techniky sústredenia sa na mentálne,psychické a somatické procesy a ich uvolnené pozorovanie majú obdobný základ akov západnej kultúre známej procesorientovanej psychológie a psychoterapie. Zdá sa, že ajtento psychologický smer čerpal inšpiráciu práve v abhidhamme.114

7. Mentální bloky a jich překonání. eúspěch, jeho vplyv naosobnost a možnosti práce s ním.METÁLE BLOKY A ICH PREKOAIENormálnemu alebo zdravému vývinu a správaniu osobnosti často brániamentálne bloky, ktoré sa u niektorých jedincov vo väčšej alebo menšej miere rozvinuli.Každý jednotlivec môže rásť a zdokonaľovať sa v zmysle nadobúdania nových schopností,aj pokiaľ ide o jeho jedinečné osobnostné vlastnosti. Mnohí ľudia však žijú s pocitom, žesa nikdy plne nerealizovali, alebo že nevyužili naplno svoje schopnosti. Príčiny tohto stavučasto treba hľadať v hlboko zakorenených obavách a v negatívnych stavoch mysle. Tietoprekážky si často takmer vôbec neuvedomujeme, no napriek tomu môžu poznamenať nášcelkový prístup k životu, a tak zbytočne obmedzujú naše možnosti. Sú to škodlivé mentálnebloky, ktoré uzatvárajú ľuďom cesty osobného vývinu a bránia im žiť svoj životnaplno.Iní prípad mentálneho bloku je, keď v kontakte s inou osobou alebo v nejakejsituácii vystupujeme submisívne. Submisívny postoj sa vyznačuje tým, že sapodriaďujeme alebo nemáme dostatok odvahy prezentovať seba samého. Ak sa budemepodriaďovať dominantným jednotlivcom, iní ľudia nás budú pokladať za menejhodnotných a tak sa k nám budú aj správať: nadradene, s neúctou a nevšímavo. Ak inýmukážeme, že vieme presadzovať svoje názory, postoje, že máme vlastný názor na vecidôležité a podstatné, že si ceníme svoje názory a postoje, získame rešpekt. Ostatní si nászačnú všímať, začnú uvažovať o našej mienke a hodnote našej osoby. Ľudia si vážia tých,ktorí dokážu byť samy sebou, ktorí majú odvahu hájiť si svoje myšlienky a záujmy.Považujú ich za silné osobnosti, o ktoré sa môžu oprieť, a na ktoré sa môžu spoľahnúť. Ajpreto radi nadväzujú s takýmito jedincami osobné vzťahy.Skromnosť nie vždy býva výsadou. Ak sme príliš skromní a nepreukazujemenašu hodnotu, náš um a naše schopnosti, iní sa nemajú ako dozvedieť to, čo sa v násskrýva. Zostaneme nepovšimnutí a to nám bude odoberať silu a motiváciu zdokonaľovaťsa a realizovať svoje možnosti a potenciály. Naša osobnosť sa prestane rozvíjať a mybudeme prežívať pocit nespokojnosti.Submisívnosť a prílišná skromnosť môže byť prejavom nášho nízkehosebavedomia, nedôvery vo vlastné schopnosti, ale môže ísť aj o naučený postoj, prejav,ktorý u nás vypestovali rodičia. Ak sa domnievame, že skromnosť je vysoko hodnotnávlastnosť, konfrontujme tento svoj postoj s realitou. Pozorujme skromných a zdravoasertívnych ľudí, ako sa dokážu tešiť zo života, koľko úprimných a blízkych vzťahovmajú, ako dokázali rozvinúť svoje potenciály, ako dokázali byť úspešní a aká je ich miera115

prežívanej spokojnosti. Porovnajme, kto je na tom lepšie a potom sa rozhodnime, či sizvolíme cestu skromnosti a submisivity alebo cestu zdravého sebavedomia a asertivity.Niektorí ľudia majú neustále negatívne myšlienky. Veci, ľudí a javy posudzujúskôr z tej horšej stránky. Všímajú si tienisté udalosti, chyby a nedostatky a tie pokladajú zarozhodujúce. Pred akýmkoľvek rozhodnutím uvažujú o tom, čo zlé sa môže prihodiť, akénegatívne následky môže mať ich krok. Život vnímajú skôr v čiernych farbách. Ak sa v ichokolí vyskytne niečo zlé, negatívne, pokladajú to za potvrdenie ich postojov. Takíto ľudianedokážu vnímať krásu života a zväčša sú pochmúrni, pesimistickí, nepokojní a žijú vneustálych obavách a strachu pred možnými komplikáciami. Negatívne myšlienky dokážuochromiť celý ich život, osobnostný rozvoj a radosť zo života. V živote je skutočne veľaproblémov, neprávosti a negatívnych javov, často robíme chyby a všetci máme nejakénedostatky. Môžeme a mali by sme si ich uvedomovať a brať na ne ohľad. Môžeme sausilovať o nápravu toho, čo je v našich možnostiach. Napriek tomu je to len v našompostoji a rozhodnutí, ak vnímame len tie tienisté stránky života. Ak sa dokážeme poprivšetkom, čo sa nám nepáči usmievať, vnímať krásne veci a radovať sa z drobností, ak sadokážeme naladiť na pozitívne myslenie, život bude pre nás krásny aj v nepohode adokážeme odhaliť skryté možnosti a hodnotné vlastnosti seba samého, iných ľudí i javov vnašom okolí. Je veľa ľudí, ktorí to v živote majú komplikované a nesmierne zložité, nonapriek tomu nie sú nahnevaní na svet, nepriazeň osudu a dokonca ani na tých, ktorí imublížili. To im umožňuje byť nad vecou, a popri starostiach sa tešiť zo života, rozvíjaťsvoju osobnosť a mať hlboko uspokojujúce vzťahy.Psychológovia zdôrazňujú, že v každom okamihu sa neustále rozhodujeme, akýpostoj zaujmeme ku skutočnostiam, ktoré prežívame a to je určujúce, či v našom vnútribude prevládať radosť alebo smútok. Vonkajšie okolnosti pritom nemusia zohrávať žiadnurolu. Negatívne myšlienky podporujú a znásobujú našu pochmúrnosť a skľúčenosť. Aksme presvedčení, že sa nám niečo nepodarí alebo to zle skončí, podvedome sa správametak, že sa o nezdar pričiňujeme. Ak budeme optimistickí, zbavíme sa pochmúrnychpredstáv a obáv, zmení sa aj náš pohľad na svet, na ľudí a seba samého a v takomtopsychologicky priaznivom prostredí získame väčší elán, radosť, chuť poznávať sebasamého a iných, sebarealizovať sa a vytvoríme si lepšie predpoklady byť úspešní, duševnevyrovnaní a spokojní.Niekedy ani pri veľkom úsilí nie sme schopní zbaviť sa skľučujúcich pocitov,napätia a pocitu sklamania. Možno je to preto, lebo sa príliš upäto snažíme dosiahnuťniečo, čo nie je v našich možnostiach alebo čo nie je reálne dosiahnuť. Asi nám prílišzáleží na tom, čo sme si predsavzali. Ak chceme dokončiť nejakú prácu a nedarí sa nám,môžeme byť nahnevaní a podráždení. Ak sa nám to napokon nepodarí, môžeme byťnešťastní ešte niekoľko dní. Môže to byť preto, lebo príliš lipneme na tom, čo sme sipredsavzali, príliš nám záleží na tom, čo je možno dôležité, avšak okolnosti, ktoré nie sú vnašich silách zmeniť, neovplyvníme. Ak si uvedomíme túto skutočnosť, ak akceptujememožnosť, že veci možno dopadnú inak, ako si to prajeme, ak pripustíme, že existujú javy aokolnosti, ktoré neovplyvníme, oslobodíme sa od našich nezdravo prežívaných predstáv,túžob a prianí, zbavíme sa napätia a v našej duši môže zavládnuť pokoj. Naše úsilie116

dosiahnuť nejakú vec, pritom nemusí ochabnúť, zbavíme sa však napätia a stresu z toho, žeto musí byť za každú cenu a zbavíme sa aj frustrácie z toho, ak sa nám to nepodarí. To námumožní pracovať na tom, po čom túžime, s pokojom, ktorý nám vytvorí lepšiepredpoklady, aby sme naše úsilie dotiahli do úspešného konca. A napokon, dokážeme byťkľudní, vyrovnaní a spokojní aj vtedy, ak sa nám nedarí, ak sa veci vyvíjajú inak ako mychceme.Platí to aj v prípadoch partnerských vzťahoch. Ak sa usilujeme získať priazeňosoby, ktorá nám je sympatická, avšak táto osoba nám naše sympatie neopätuje, môžemesa cítiť nešťastní. Ak sme nešťastní, vytvárame negatívne ovzdušie, nepokoj, ktorí danúosobu znekľudňuje a od nás vzďaľuje. Ak napriek tomu, kŕčovito kráčame za svojimcieľom, danej osobe náš nátlak a prílišný záujem bude čoraz nepríjemnejší, pred čím budeunikať a jej sympatie k nám sa môžu úplne vytratiť. Ak však pripustíme, aj keď je toťažké, že osoba, ktorú máme radi, nemusí mať rada nás a uchováme si od nej emocionálnyodstup, budeme náš vzťah k nej i to, že nám neopätuje naše city, prežívať s pokojom,budeme schopní sa sústrediť na iné veci, ľudí a nebudeme prežívať emocionálne trápenie.Daná osoba sa nebude cítiť „ohrozená“, nebude musieť unikať pred našim prejavomzáujmu, čím sa vytvoria predpoklady k tomu, aby sa jej vzťah k nám mohol vyvíjať. Jemožné, že sa bude vyvíjať pozitívnym smerom, je to len predpoklad, ktorý závisípredovšetkým na porozumení na emocionálnej a mentálnej úrovni, avšak v prípadeporozumenia na týchto úrovniach, celkom reálny predpoklad.Myslenie môže podstatným spôsobom ovplyvňovať náš život, úspech,sebarealizáciu, duševnú vyrovnanosť a spokojnosť.Enkelmann (1991) odporúča tieto zásady myslenia, ktoré podľa jehonázoru úspešne rozvíjajú osobnosť:1. Človek môže myslením cieľavedome ovplyvňovať seba a tým svoj osud asvoju budúcnosť.2. Na začiatku každého činu je nápad.3. Myšlienky sa vyvíjajú v podvedomí.4. Podvedomie - stavenisko života a pracovný priestor duše má tendenciurealizovať každú myšlienku.5. Myšlienky môžu rásť prostredníctvom koncentrácie.6. V spore medzi citom a intelektom zvíťazí vždy cit.7. City riadia a posilňujú koncentráciu podvedome, ale dôrazne.8. Všímavosť človeka posilňuje. Nevšímavosť ho oslabuje.9. Súhlas aktivizuje sily - odmietnutie ich ničí.10. Viera vedie k činu. Koncentrácia vedie k úspechu. Opakovanie vedie kmajstrovstvu.117

eúspech a jeho vplyv na osobnosťDosiahnutie úspechu v nejakej činnosti alebo v medziľudských vzťahoch,pozitívne motivuje človeka v ďalších aktivitách a v rozvíjaní svojich možností apotencionalít. Úspech má zásadný význam pri získavaní sebadôvery, pozitívnom hodnoteníseba samého a v procese stavania sa sebou samým. Neúspech môže tieto procesy narušiť.Neúspech človek ťažko znáša, nerád sa s ním identifikuje. Prináša mu pocitsklamania a narúša jeho sebavedomie. Emocionálne stabilní a osobnostne vyzretí jedincineúspech znášajú pomerne ľahko. Rýchlo ho dokážu prekonať, zvýšeným úsilím,zdokonaľovaním seba samého a svojich schopností. Neúspech ich skôr motivuje k učeniusa a k ďalším aktivitám.Ľudia s nižším sebavedomím a emocionálne labilnejší sa s neúspechomvyrovnávajú omnoho ťažšie. Ich nižšie sebavedomie sa ešte viac prehlbuje a zvyšuje sa ichnedôvera vo svoje schopnosti. Neúspech ich demotivuje a spôsobuje frustrácie. Takítojedinci môžu získať strach z neúspechu, ktorý sa potom prejavuje ako mentálny blok. Toim zabraňuje rozvíjať svoju osobnosť.Ak zlyháme pri určitej úlohe, môže sa stať, že získame v súvislosti s danousituáciou strach. Ak sa zlyhanie opakuje, strach sa môže upevňovať a zvyšovať. Ku strachusa pridruží nedôvera vo vlastné schopnosti, čo spôsobuje neochotu riskovať, prekonávať ariešiť problémy a prekážky. Mnohé závisí od nášho postoja. Ak budeme neúspech vnímaťako príležitosť naučiť sa novým spôsobom riešiť problémy, zvyšovať svoje schopnosti avýkony, môže nám neúspech dopomôcť k rozvoju osobnosti. Neúspech nás môžeinformovať o tom, v čom zaostávame za inými, ale aj kde sú hranice našich možností. Tonás môže inšpirovať prekonávať seba samého, ale aj upozorňovať, že v danej oblasti smedosiahli vrchol svojich možností, a preto by sme sa mali zaoberať oblasťami, v ktorých sareálne môžeme zlepšovať a dosahovať lepšie výsledky.Dôležité je si uvedomiť, že každý občas zlyhá. Tí úspešní sa dokázali zneúspechu poučiť a získali novú motiváciu a tí neúspešní svojim zlyhaniam podľahli.Jedinci s nižším sebavedomím by mali zistiť, v ktorej oblasti sú viac nadanejší,zručnejší a schopnejší. Mali by sa zamerať na tieto oblasti, rozvíjať ich a prezentovať sa vnich. Úspech, ktorý pritom dosiahnu, ich bude povzbudzovať aj v iných aktivitách. Taktosi zvýšia sebavedomie, nadobudnú emocionálnu stabilitu, ktorá im pomôže zbaviť sastrachu z neúspechu a pomôže im ľahšie prijímať a prekonávať neúspech.Strach z neúspechu v extrémnej podobe sa môže stať fóbiou - hlbokouiracionálnou úzkosťou, ktorá nás oslabí tak, že nedokážeme zvládnuť bežné úlohy alebo sazačneme vyhýbať každodennému styku s ľuďmi.Aby sme prekonali strach z neúspechu, musíme sa v prvom rade vyrovnať smožnosťou, že nebudeme vynikať vo všetkom, v každej oblasti, že naše možnosti súlimitované talentom. Každý má nadanie na niečo iné a nikto nemá nadanie na všetko.Niekto je viac nadaný a niekto menej. Tieto skutočnosti si musíme pripustiť a vyrovnať sa118

s nimi. Uspokojivo na nás môže pôsobiť to, že každý má na niečo talent a ten si môžerozvíjať. Najskôr však treba odhaliť na čo sme a na čo nie sme nadaníStrach z neúspechu nás môže asi najvýraznejšie ovplyvňovať v partnerskýchvzťahoch. Je to preto, lebo ide o oblasť, v ktorej sme najviac zraniteľní. Ak nás odmietneosoba, ktorú máme radi, táto skutočnosť každého citovo zraní. Emocionálne stabilní ľudiasa s danou skutočnosťou vyrovnajú pomerne rýchlo a dokážu posúdiť svoj vzťah k danejosobe s emocionálnym odstupom. Ak je nereálny, svoju aktivitu sústreďujú iným smerom.Emocionálne labilní a citovo závislí ľudia odmietnutie prežívajú traumaticky. Sdanou situáciou sa vyrovnávajú problematicky a môžu získať aj strach nadväzovať osobnévzťahy. Tento strach vyplýva z ich obavy, že by mohli byť opäť neúspešní. Každý vzťahzačína obdobím, kedy sa dvaja ľudia spoznávajú a emocionálne zbližujú. Počas tohtoobdobia je dôležité, aby sme tento proces spoznávania a zbližovania neurýchľovali anesnažili sa s druhou osobou zblížiť skôr, než je k tomu ona pripravená. Niekomu môžetrvať dlhšiu dobu, kým prekoná rôzne mentálne bariéry v procese zbližovanie sa, kýmprekoná predsudky v súvislosti s druhou osobou a kým sa s druhou osobu spozná natoľko,že cíti potrebu sa s ňou aj emocionálne zblížiť. Samozrejme za predpokladu, že si rozumiena úrovni osobnostnej a intelektuálnej.Ľudia, ktorí majú strach z neúspechu pri nadväzovaní osobných vzťahoch, majútendenciu obdobie zbližovania sa partnerov urýchľovať. Druhá osoba tým môže získaťnedôveru v partnera, strach, že bude obmedzovaná vo svojej slobode a proces zbližovaniapreruší. Daní jedinci však majú tendenciu, si odmietnutie partnerom, vysvetľovať ako ďalšíneúspech a ich strach z nadväzovania vzťahov sa zvýši. V takejto situácie je nevyhnutné siuvedomiť, že naše správanie, vyvolané strachom z neúspechu, spôsobilo narušenieprirodzeného a nevyhnutného procesu zbližovania sa. To nám pomôže nadobudnúť väčšípokoj a emocionálnu vyrovnanosť. Ak sme vnútorne pokojní, dokážeme lepšie odhadnúťpocity partnera, čo nám umožní prispôsobiť sa jeho procesu a časovému tempu zbližovaniasa. Lepšie dokážeme posúdiť aj to, či osoba, ktorú máme radi nám opätuje sympatie, či sajej vzťah k nám má predpoklad alebo nemá vyvíjať.Náš strach z neúspechu môžeme pozitívne ovplyvniť aj tým, že zmeníme postojk možným následkom nášho snaženia. Nemali by sme si brať všetko priveľmi k srdcu.Mali by sme si uvedomiť, že ak sa nám niečo nepodarí, nie je to katastrofa, že svet ideďalej a my budeme mať ešte veľa možností urobiť reparát. K strachu z neúspechu by smesa nemali stavať ako k niečomu, čo postihuje len nás. Sú ľudia, ktorí tvrdia, že nemajúžiadny strach z neúspechu. Títo ľudia nehovoria pravdu. Strach z neúspechu mápravdepodobne každý. Sú však jedinci, ktorí sa naučili vyrovnať so strachom, napríkladtým, že zmenili k nemu postoj a pripúšťajú, že môžu byť aj neúspešní. Neúspech považujúza prirodzenú súčasť života a v myšlienkach sa ním nezaoberajú.Pred tým ako sa pustíme do nejakej činnosti, môžeme pociťovať úzkosť. Tejtoúzkosti by sme sa nemali zľaknúť. Úzkosť je prirodzeným prejavom napätia, ktoréprežívame pri plnení nejakej úlohy, predsavzatia. Primeraná úzkosť nás motivuje sústrediť119

sa na splnenie úlohy a venovať mu potrebnú námahu a mentálnu aktivitu. Úzkosť jenegatívna len vtedy, ak je taká silná, že bráni človeku urobiť, čo si predsavzal.Naopak, ak predtým, než pristúpime k úlohe, vôbec nepociťujeme úzkosť, môže sa stať, žesa nebudeme dostatočne snažiť.Strach z neúspechu zvyčajne vytvára začarovaný kruh, pretože čím máme väčší strach, týmväčšia je pravdepodobnosť nášho neúspechu. S každým ďalším neúspechom sa strach zneúspechu prehlbuje. Z tohto začarovaného kruhu sa môžeme dostať tak, že sa problémomnebudeme vyhýbať, že pripustíme možnosť neúspechu, že získame k neúspechu zdravýpostoj, že ho budeme pokladať za normálnu súčasť života, ktorá nám môže pomôcťrozvíjať svoju osobnosť a učiť sa novým schopnostiam.znamená:.eumanová na základe skúmania úspešných ľudí zistila, že byť úspešný• rozpoznať problémy doby• hľadať zmysel svojho života• byť ochotný preberať zodpovednosť• pracovať na rozvoji svojej osobnosti• hodnotné ciele považovať za vlastné ciele• chopiť sa iniciatívy• vedieť zaobchádzať s vlastným časom• vyvíjať stratégie zamerané na riešenie problémov• prejaviť odvahu• vedieť motivovať ľudí• prenášať na druhých pozitívne vyžarovanie• tešiť sa vitálnemu zdraviu• mať hodnotných priateľov• vedieť užívať život• mať pozitívny postoj k životu a k svetu• prejaviť sociálnu angažovanosťŤažkosti v medziludskej komunikáciiNajväčšou bariérou v komunikácii ľudí je uzavretosť partnera. Ak partner nedáva najavosvoje názory, city, potreby, túžby a podobne, nie je možné aby dochádzalo k vzájomnémupoznaniu, porozumeniu a zblíženiu. Otvorenosť v komunikácii umožňuje partnerovireagovať na pocity a city a potreby toho druhého. Dochádza tak k hlbšiemu vzájomnémuporozumeniu, vyjasneniu si problémov, názorov, obáv a to vytvára predpoklad kzbližovaniu sa. Ak nie sme v komunikácii otvorení nepostihuje to len medziľudské vzťahy,ale aj našu psychiku a zdravie. Človek, ktorý otvorene komunikuje svoje pocity a city120

(pozitívne i negatívne), názory a potreby sa tak zbavuje napätia, ktoré vyvolávajújednotlivé udalosti a zážitky. Takýto človek pozitívne ovplyvňuje vlastnú psychickúvyrovnanosť a udržovanie fyzického zdravia.Odborníci poukazujú na to, že mnoho zdravotných ochorení je priamym alebonepriamym dôsledkom zadržiavania, nekomunikovania vlastných pocitov, citov a potrieb.C.Rogers (1997) konštatuje, že jednou z hlavných prekážok medziľudskejkomunikácie je prirodzená tendencia hodnotiť, súhlasiť alebo nesúhlasiť s výrokmi inéhočloveka. Skutočná komunikácia nastáva až vtedy a tendencii hodnotiť sa vyhneme vtedy,keď počúvame s porozumením. Znamená to vidieť vyjadrenú myšlienku a postoj zpohľadu toho druhého, cítiť, ako cíti on. Rogers hovorí, že ak dokážeme počúvať, čo námten druhý hovorí, ak rozumieme tomu, ako to vidí on, ak chápeme aký to má pre nehoosobný význam, vtedy uvoľňujeme napätie, obavy, predsudky, nenávisť (a pod.) tohodruhého a on danú vec už neprežíva s takým napätím a strachom, čo mu umožňuje zmeniťjeho postoj k danej veci, javu, problému, konfliktu.Rogers odporúča, že keď sa najbližšie pohádame s niekým blízkym, aby sme nachvíľu prerušili rozhovor a vyskúšali si toto pravidlo:obaja musíme zreprodukovať myšlienky a pocity a city toho druhého, presne tak, aby stým bol ten druhý spokojný.Až potom zistíme, ako málo rozumieme, poznáme a chápeme toho druhého vo veci, vktorej sa hádame a možno pocítime potrebu s tým niečo urobiť.Komunikačné bariéryOsobnostné prekážky v komunikácii podľa T.Gordona:A. Manipulovanie1. Príkazy, nariadenia, povelyHovoriť druhému, čo má robiť, dávanie príkazov alebo povelov.2. Varovanie, vyhrážky, sľubyHovoriť druhému, aké bude mať následky, ak niečo spraví alebo nespraví.3. Napomínanie, moralizovanie, karhanieHovoriť druhému, čo by mohol alebo mal spraviť.4. Radiť, ponúkať riešenia alebo navrhovaťHovoriť niekomu ako riešiť problém, dávať rady alebo návrhy, poskytovaťhotové odpovede alebo riešenia.121

B. Hodnotenie5. „Prednášky„, poúčanie, poskytovanie logických argumentovPokúšať sa o ovplyvňovanie na základe faktov, protiargumentov, logickýchinformácií alebo vlastných názorov.6. Posudzovanie, kritizovanie, vyjadrovanie nesúhlasu, obviňovanieVyslovovať negatívny názor alebo hodnotenie.7. Odmeňovanie, vyjadrovanie súhlasuVysloviť pozitívny názor alebo hodnotenie, súhlas.8. Nálepkovanie, zahanbovanie, vysmievanie saSpôsobiť, že sa niekto cíti ako hlupák, zaškatuľkovať niekoho.C. „Rozmazávanie„9. Interpretovanie, analyzovanie, diagnostikovanieVysvetliť motívy iného alebo analyzovať, prečo niečo robí alebo hovorí10. Opakované uisťovanie, sympatizovanie, utešovanie, podporaPokúšať sa o zlepšenie nálady, vyvracať pocity a city iného, zbavovať hourčitých pocitov.11. „Sondovanie„, vypytovanie sa, vypočúvanieSnažiť sa nájsť dôvody, príčiny, motívy. Sliediť po ďalších informáciách,prispievajúcich k riešeniu problému.12. Unikanie, odpútavanie, uplatňovanie humoru, rozptyľovaniePokúšať sa odpútať niekoho od problému, vtipkovaním ho „zbaviť„problémov.Interpersonálne prekážky v komunikáciiNa komunikáciu vplývajú rôzne faktory. Asi najdôležitejšie sú medzi osobné, tedainterpersonálne faktory. Ľudia k sebe pociťujú rôzne sympatie alebo antipatie, obavy,neistotu, trému, majú rôzne očakávania a podobne. To všetko môže spôsobovaťkomplikácie v komunikácii.Interpersonálne komunikáčné bariéry sú tvorené hlavne nasledovnými faktormi(Komunikácia 2001) :122

• Účinok statusu – vzniká prinerovnomernom funkčnom postaví komunikujúcich osôb• Sémantické problémy - keďľudia používajú ten istý výraz, symbol s odlišným významom – teda vysvetľujú sitento symbol, výraz rozdielne. |• Percepčné prekrútenie -môže byt' spôsobené nedostatočným, nesprávnym pochopením, vnímaním sebasamého alebo iných ľudí. Rôznych skúsenosti, zážitkov, pocitov a podobne.• Kultúrne rozdiely -prejavujú sa medzi ľuďmi s odlišnými skúsenosťami pôsobiacimi v rozdielnomsociálnom, etnickom, spoločenskom či náboženskom prostredí.• Fyzické prekrútenie - môževzniknúť pôsobením rušivého hluku, alebo pri zníženej schopnosti počuť.• Neúčinný výberkomunikačných kanálov – praktické znázornenie ale skúsenosť s nejakým javommôže byť účinnejšia ako slovný alebo obrazový opis javu.• Absencia spätnej väzby - Prelepšie vzájomné pochopenie sa a dorozumenie sa je dôležitejšia obojstrannákomunikácia pri ktorej dochádza aj k spätnej väzbe. Teda komunikujúci si overujú,či sa navzájom správne chápu.Prekážky v komunikácii možno rozdeliť do niekoľkých skupín:A. Bariéry vnímania:• environmentálne efekty• postoje a hodnoty príjemcu• potreby a očakávania príjemcu• fyzikálne rušiace vplyvyB. Bariéry pochopenia:• jazyk, sémantické problémy• schopnosť príjemcu počúvať a prijímať správy v dôsledku ich pochopenia• príliš dlhá, obšírna komunikácia• účinok rozdielneho statusu komunikujúcich123

C. Bariéry prijatia:• predsudky• individuálne konflikty medzi odosielateľom a príjemcom• náboženské, etické, politické, sociálne, sexuálne a iné zábranyD. Osobnostné bariéry• neochota, nezáujem druhého počúvať• nedostatočná inteligencia a intelekt• nedostatočné skúsenosti a obrazotvornosť• narušené psychické alebo fyzické zdravieS. Peck (1995) rozlišuje štyri fázy komunikácie.1, PseudokomunikáciuFáza, v ktorej sa skutočná komunikácia vedome alebo nevedome predstiera či zamlčuje,čím sa dosahuje zabráneniu konfliktom.Základom pseudokomunikácie je:• vyhýbanie sa konfliktom• unikanie od tém, ktoré nevieme, či bojíme sa riešiť• snaha získať výhody.2, Odbúravanie komunikačných bariérZákladom odbúravania komunikačných bariér je v schopnosti porozumieť druhýmľuďom a akceptovať ich takých, akí sú. Dôležité je v komunikácii a v medziľudskýchvzťahoch odbúravať sebectvo, egoizmus, narcizmus, nadradenosť. Spolu s rozvíjanímempatie nám výrazne to výrazne napomôže k odbúravaniu komunikačných bariér. Ďalšímikomunikačnými bariérami sú:• očakávanie a predpojatosť• predsudky• ideológie• snaha naprávať druhých• snaha kontrolovať druhých• snaha poučovať druhých• snaha víťaziť nad druhými3, Manipulovanie124

Ide o snahu odstraňovať rozdiely, ktoré sú medzi účastníkmi komunikácie, pretože ichpokladajú za prekážku v porozumení si. Zvyčajne sa to deje manipuláciou toho druhého.4, Skutočná komunikáciaFáza ku ktorej dospejú komunikujúci (nie všetci a vždy) kedy si vážia názory, postojea hodnoty toho druhého aj keď sú odlišné od ich. Takýto postoj k druhému vytvárapriaznivé prostredie pre „otváranie“ sa tomu druhému a vzájomné zbližovanie sa.Otváranie sa druhým ľuďom je vždy spojené s istým rizikom, čo však paradoxne utužujedôveru a vzájomné zblíženie sa. Až v tejto fáze komunikácie môžeme hovoriť o skutočnej(nefalšovanej, úprimne, bezprostrednej a hodnotnej) komunikácii. V tejto fáze dokážemetomu druhému otvoriť aj naše slabé miesta, bez strachu straty prestíže alebo zranenia.Sokratova metódaGrécky antický mysliteľ a filozof Sokrates bol známy okrem iného aj tým, žedokázal veľmi efektívne komunikovať s inými ľuďmi. Tajomstvo jeho úspechu spočívalov tom, že ľuďom kládol otázky. Otázky pritom vyberal a formuloval tak, aby na každúmusel odpovedať partner súhlasne. Teda vyhýbal sa akémukoľvek nesúhlasnému prejavupartnera v komunikácii. Takouto metódou napokon doviedol svojich partnerov k tomu, žes ním súhlasili aj v tom, na čo mali pôvodne odlišný alebo aj protichodný názor. Istýmspôsobom môžeme povedať, že partnerov v komunikácii viedol k tomu, aby kritickya objektívne (logickou analýzou) prehodnotili svoje názory a postoje a dospeli k novémupostoju. Táto metóda komunikácie je účinná aj preto, lebo Sokrates dával možnosť svojimkomunikačným partnerom, aby dospeli k istému názoru či postoju samy. Oni mali pocit, žeto je ich vlastný originálny názor a tešili sa z neho. Ľudia totiž potrebujú mať pocit vlastnejdôležitosti a je pre nich preto podstatné, aby oni samy boli pôvodcami názorov a postojov,ktoré prezentujú. Z tohto dôvodu ľudia často odmietajú názory a postoje iných ľudí lenpreto, že oni samy nie sú ich autormi. To ich robí v očiach iných menejhodnotnými a takvyjadrujú nesúhlas s názormi svojich komunikačných partnerov.Sokratovou metódou sa dá týmto psychologickým aspektom predísť.125

8. Drogy jako neúčinný pokus o řešení náročných životnýchsituací. Vplyv drog na osobnost. Drogová závislost,projevy, příčiny a léčba.Drogy sa užívali a užívajú asi vo všetkých kultúrach a vo všetkých obdobiach vývojaľudstva. Príčiny prečo tomu tak bolo a je, sú rôzne. Civilizácie, ktoré majú blízko k prírodeužívajú drogy ako prirodzenú súčasť svojho života, kvôli svojim psychoaktívnym alebohalucinogénnym účinkom Tieto národy sa snažia udržovať kontakt a komunikáciu sprírodou, hlbokými duševnými a somatickými procesmi a stavmi a s transcendentálnourovinou bytia. Nie je známe, že by na týchto ľudí malo užívanie prírodných drog negatívnyzdravotný účinok. Pravdepodobne je to kvôli tomu, že užívaním drogy si neriešia svojecivilizačné, psychické a sociálne problémy a poruchy. S drogou dokážu nadviazať“osobný” kontakt tak, že si neustále uvedomujú celý priebeh jej pôsobenia a ten majú podvedomou kontrolou. Nestáva sa preto (výnimky tu samozrejme môžu platiť), že by stratilikontrolu nad drogou. Dokážu ťažiť z nej len jej pozitíva. Pri plnej vedomej kontrole vkontakte s drogou citlivo vnímajú jej účinky a k tomu prispôsobujú množstvo dávky, dobuužívania, frekvenciu užívania, kvalitu látky a podobne.Civilizovaný človek stratil túto schopnosť a citlivosť komunikovať so svojimorganizmom, prírodou a transcendentnom. Drogy najčastejšie užíva preto, aby zmiernilsvoje duševné a existenčné problémy a poruchy, aby unikol zo sveta reality do sveta, vktorom nemusí prežívať svoju ničotu, trápenie a úzkosť. S drogou zväčša neviekomunikovať, a preto nedokážu nad ňou udržať kontrolu.Pre civilizovaného človeka je droga nebezpečím, a preto sa jej spoločnosť bojí. Jejstrach je oprávnený, avšak prejavuje sa často panicky, chaoticky i agresívne a bezmocne.Naše poznatky o drogách a drogovej závislosti sú často povrchné, jednostrannéneprenikajú do hĺbky problému. Tento stav je pravdepodobne zapríčinený našimstrachom. Ak sa niečoho bojíme nedokážeme konať rozumne, s nadhľadom a vhľadom,pragmaticky a účelne. Strach zviera naše myslenie, prežívania a cítenie. Pokiaľ sabudeme pozerať na drogy a drogovú závislosť so strachom, nikdy týmto fenoménomneporozumieme, a ak niečomu nerozumieme, nebudeme schopní to účinne ovplyvňovať.V takom prípade nikdy nad drogou nezvíťazíme, ale naopak ona bude víťaziť nad nami.Známy profesor antropológie Univerzity v Albany a Harvardu Peter T. Furst (1996)dlhé roky skúmal pôsobenie drog u prírodných národov. Spoločne aj s inými odborníkmi126

zaujíma otvorený prístup k skúmaniu drog a pokúša sa chápať drogu v jej hlbokej podstatev interakcii s človekom a transcendentnom. Upozorňuje na riziká drogy pre civilizovanúspoločnosť, ale zároveň upozorňuje aj na jej pozitívne vlastnosti a schopnosti.Drogu nie je možné zlikvidovať. Ona v rôznych formách a derivátoch tu vždy budeexistovať, tak ako tu aj vždy existovala. Ak nevieme tento fakt ovplyvniť alebo ak hov niektorých prípadoch ovplyvniť nechceme, tak by sme sa mali zamyslieť nad tým, akovstúpiť s drogou do takej interakcie, aby nad našim vedomím a zdravím nevládla.Je potrebné otvorene skúmať a komunikovať jednak o negatívach a rizikách drog,ale tiež aj o jej pozitívach. Prírodné drogy dokážu za istých okolností napomôcť človekupochopiť život z iracionálnej, transcendentnej dimenzie. V čase nášho materiálneho zajatiarácia je táto schopnosť dôležitým predpokladom prekonať prekážky nášho rozdelenéhovedomia, ktoré z tohto dôvodu prežíva rôzne druhy neuróz. Mnohí užívatelia droginformujú, že im zážitky vyvolané niektorými drogami, prevažne prírodnými drogami,umožnili hlbšie porozumieť svojmu vnútornému ja a duchovnej dimenzii bytia. Tvrdia, žev tomto transcendentnom stave prišli do hlbokého styku so sebou samým, so skrytýmihlbinami svojej duše a duchovným svetom. Pre mnohých týchto jednotlivcov sa droga stalalen etapou k hĺbkovému poznávaniu podstaty života a seba samého. Ich skúsenosť -poznanie, zjavené v kontakte s drogou im pomohlo urobiť zásadný kvalitatívny krok vpredv poznaní. V dôsledku toho sa dokázali oslobodiť od svojich pút, rôznych závislostí,mentálnych blokov a materiálneho (materialistického) zajatia a rozvinuli svoju osobnosť vnové predtým nepoznané kvality a dimenzie.Po tomto úspešnom kroku sa s drogou “rozišli”, pretože ona už splnila svoju úlohusprostredkovania nového poznania a v súčasnosti dokážu zažívať hĺbku a transcendentnoseba samého a života aj bez jej pomoci.Zážitok s drogou môže prinášať podobné poznanie a podobnú skúsenosť, na úrovnikontaktu s hlbinami vlastnej duše a s transcendentálnym bytím. Môže, ale nemusí. Mnohídroge podľahnú, stanú sa na nej závislí a z tohto začarovaného kruhu často nevedia nájsťcestu von.Drogy však nie sú jedinou cestou ako sa človek môže skontaktovaťs transcendentom a hlbinami vlastnej duše. Sú však cestou jednoduchou, a preto je takčasto v histórii ľudstva používaná. Myslím, že ľudstvo nikdy nedokáže zabrániť človeku,aby si vybral túto ľahkú cestu. Je preto dôležité na jednej strane informovať ľudí, že tátocesta môže byť nebezpečná, ale na druhej strane poskytnúť informácie tým, ktorí sa toutocestou vyberú, ako s a na nej pohybovať, aby ich neohrozila.Sú jedinci, ktorí sa reálne “stretli” s duchovnou (transcendentálnou) dimenziou a s hĺbkousvojej duše spontánne, bez “sprostredkovateľa” Väčšina ľudí však túto možnosť nemá amusí ísť cestou “sprostredkovateľa”. Sprostredkovateľom však môžu byť napríklad ajmeditácie, mystický prístup k Bohu a duchovnu, holotropné dýchanie, šamanskécestovanie a podobne.127

Strassman (1995) konštatuje, že interakcia nervovej sústavy s halucinogénnymilátkami je okamžikom singularity (jedinečnosť, výnimočnosť) Z nepoznanej a vzdialenejríše “nebytia” plynie erupcia nového bytia, skutočnosti, novej reality, ktorá je náhleprístupná vedomiu človeka. Jednotlivec zažíva bytostnú pluralitnú (dvojitú) povahu sveta.Psychologická zmena, ku ktorej s psychedelickou (pomocou určitých drog) skúsenosťoudôjde, môže byť spojená s obrátením sa z vonkajšieho (materiálneho) do vnútorného(hlboko duševného a duchovného) sveta.Strassman hovorí, že ľudia v dôsledku tohto zážitku a poznania, začínajú hlbšieprežívať, stávajú sa menej agresívnymi a menej medzi sebou súťažia. Stávajú menejzraniteľnými nepriaznivými faktormi všedného dňa a znižuje sa ich hladinaexistencionálnej úzkosti.V prípade negatívnym podmienok, upozorňuje Strassman, (u ľudí, ktorí pristupujúk droge s podvedomím alebo vedomím strachom, s nepochopením a bez citlivéhovnímania, v prípade detí a mladých ľudí s neukončeným vývinom osobnosti)) môžuhalucinogénne látky, naopak nepriaznivo zasiahnuť do psychologického vývinu a priniesťtie najzávažnejšie komplikácie.Psychoaktívne látky (LSD, Psylocybin a i.) vyvolávajú zmenu vnímania amyslenia (transcendentálne zážitky) a na náladu priamo nepôsobia. Pre svoje účinky môžupodporiť osobnostný rast jedinca.Psychostimulatívne látky (opium a i.) pôsobia prevažne na náladu, ale myslenie avnímanie príliš neovplyvňujú. Neumožňujú človeku zažiť pocit “inakosti”, iného stavuvedomia, a preto neprispievajú k osobnostnému rastu človeka. Pre organizmus súškodlivé.Medzi týmito dvoma skupinami drog sa nachádzajú ostatné psychoaktívne látky.V každom prípade musíme chrániť a varovať deti a všetkých tých, ktorí pomocou drogyunikajú pred sebou samým, ktorí si pomocou drogy zmierňujú svoje duševné bolesti,trápenia a problémy. Pre takýchto ľudí je droga vždy škodlivou látkou, ktorá ničí ichzdravie a kvalitu bytia.Charakteristika osobnosti toxikomanaSvetová zdravotnícka organizácia charakterizuje toxikomana ako osobu závislú natoxických látkach alebo osobu psychicky závislú, prípadne ktorá je závislá psychicky i natoxických látkach.Drogová závislosť je tou istou organizáciou definovaná ako psychický a niekedy ajfyzický stav, ktorý vyplýva zo vzájomného pôsobenia medzi živým organizmom a drogou.Charakterizujú ho zmeny správania a iné reakcie, ktoré vždy zahŕňajú nutkanie brať drogustále alebo pravidelne pre jej účinky na psychiku a niekedy aj preto, aby sa zabránilonepríjemným pocitom, tzv. abstinenčným príznakom, ktoré vyplývajú z jej neprítomnosti.128

Toxikomániu alebo drogovú závislosť (čo je jej ekvivalentom)zdravotnícka organizácia determinuje týmito charakteristikami:Svetováa, neodolateľným želaním, nutkaním, alebo potrebou pokračovať v užívaní drogy a droguzískavať akýmikoľvek prostriedkamib, tendenciou zvyšovať dávky drogyc, psychickou a niekedy aj fyzickou závislosťou na účinkoch drogyPsychická závislosť je charakteristická niekoľkými znakmi:a, ide o psychicky narušený stav organizmu, ktorú môžeme označiť ako poruchub, narušená je psychická rovnováhac, narušená je schopnosť jedinca ovládať a kontrolovať svoje konanie a správanied, narušená je schopnosť jedinca posudzovať javy a situáciee, narušená je schopnosť jedinca posudzovať negatívne následky svojho správaniaf, táto porucha sa prejavuje tak, že jednotlivec cíti intenzívnu a nutkavú potrebu konaťalebo správať sa určitým spôsobomg, toto konanie alebo správanie prináša jedincovi uspokojenieh, jednotlivec nie je schopný tento stav zmeniťOsobnosť človeka je vo svojich podstatných znakoch a črtách vyprofilovaná už poobdobí dospievania. Drogy na osobnosť toxikomana nepôsobia tak, že by narúšali alebomenili jej štruktúru, avšak pôsobením drogy sa môžu, ale nemusia meniť niektoré jejvlastnosti a schopnosti. Závisí to od• typu užívanej drogy• mäkké drogy zväčša, za istých okolností (vek, množstvo, doba užívania,príp. aj iné faktory) nepôsobia deštruktívne na osobnosť.• množstva a pravidelnosti užívania drogy• získanej alebo nezískanej závislosti na droge• doby užívania drogy• dlhodobé a časté pitie napr. alkoholu pôsobí zväčša deštrukčne na osobnosťa organizmus jedinca• veku toxikomana• účinok drogy na nevyvinutý, detský organizmus je podstatne škodlivejší akona dospelý organizmus• zdravotného stavu organizmu• vplyv drogy na zdravotne oslabený organizmus je škodlivejší ako na zdravýorganizmus129

• organizmu toxikomana• každý organizmus inak reaguje na toxické látky, pričom rozdiely sú dosťpodstatné. Zrejme tu pôsobia aj genetické faktory.Inklinácia (sklon) k drogámVedeckým skúmaním bolo zistené, že jednotliví ľudia môžu mať geneticképredpoklady k užívaniu drog. Zistilo sa tiež, že tieto predpoklady môžu byťcharakteristické väčšou dispozíciou na nejaký konkrétny typ drogy alebo závislosti(alkohol, narkotiká, psychedeliká, nikotín, káva a pod.).Genetický predpoklad užívať drogy, však ešte neznamená, že osoba s takoutodispozíciou podľahne drogám. K tomu aby sa tieto predpoklady realizovali, musia byťsplnené ešte ďalšie podmienky:výchovné- nesprávna, nedostatočná alebo inak škodlivá výchova jedincapsychické- psychické traumy, frustrácie, dlhodobé neuspokojovanie potrieb, narušenie psychickýchfunkcií, nevyzretosť osobnosti a pod.sociálne- narušenie alebo nezískanie sociálnych schopností a zručností, nevhodné sociálneprostredie, nedostatok sociálnej interakcie, komunikácie, osobných vzťahov a pod.osobnostné- spôsob reagovania osobnosti na životné okolnosti a situácie: konflikty, krízy, problémy,negatívne vplyvy, traumy a pod.Vlastnosti osobnosti toxikomanaOsobnosť toxikomana sa vyznačuje vo zvýšenej miere ako u bežnej populácii:väčšou ľahostajnosťou, neuspokojivým citovým životom, nedostatkom významnýchsociálnych kontaktov, pocitom osamelosti, stratou dôvery k inštitúciám a tradičnýmhodnotám, nedôverou k sebe samému, k svojim pocitom a citom, neschopnosťourealizovať sa na vzťahovej úrovni, uzavretosťou a únikovými reakciami na problémy,krízy.U toxikomanov je časté, že majú narušené vzťahy a komunikáciu s rodičmi a sgeneráciou od nich starších. Majú problémy so sociálnou adaptáciou a nedôverujúspoločnosti a jej zložkám.Toxikomani zväčša nie sú duševne narušení s dezintegrovanou osobnostnouštruktúrou. Z tohto pohľadu ide zväčša o osobnosti bežné, podobné ostatnej populácie. Ichpsychické problémy zväčša nemajú charakter vážnejšej poruchy.130

Bergeret, J., tvrdí, že toxikomani nemajú dostatočne vyvinuté imaginačnéschopnosti a cítia sa sociálne izolovaní, čo spôsobuje, že sa často nudia. Z nudy sa snažiaunikať k jednoduchým a účinným prostriedkom, akými sú drogy, ktorými sa snažiarozvíjať nové imaginačné schopnosti. Keďže výsledok neodpovedá očakávaniu, dostavujesa sklamanie, pasivita a sklon k depresii. Pred depresiou potom unikajú znovu k drogám.Niektorí toxikomani sa snažia svojim správaním upútať pozornosť a dať najavosvoju úzkosť a pocity. Pomocou drogy sa toxikomanom darí nadviazať akýsi druhsociálneho kontaktu a komunikácie, čo im pomáha zmierňovať ich úzkosť, sociálnuvylúčenosť a vnútornú osamelosť.U toxikomanoch boli tiež vypozorované nedostatočné identifikačné schopnosti,neukončený proces hľadania vlastnej identity a nedostatočne vyzretá sexualita.Prostredníctvom drog sa snažia unikať pred týmito skutočnosťami do sveta mysticizmu ailúziíToxikomani vo zvýšenej miere pociťujú potrebu vyhľadávať vzrušujúce a príjemnépocity. Majú tendenciu unikať zo skutočnosti a unikať pred svojimi problémami. Majúzníženú schopnosť zostať samými a sú citovo nevyrovnaní, nezrelí.Štruktúra osobnosti toxikomanaBergeret, J rozoznáva v osobnosti toxikomana štyri typy štruktúr:a, klasickúb, neurotickúc, psychotickúd, depresívnuŠtruktúra osobnosti toxikomana sa nevyznačuje žiadnymi zvláštnymi špecifikami.Nemôžeme hovoriť o toxikomanskej štruktúre, pretože toxikomani majú rôzne štruktúryosobnosti, ktoré zodpovedajú štruktúram osobnosti v ostatnej populácii.Klasická štruktúraIde o bežnú štruktúru osobnosti, ktorá je typická pre väčšinu populácie.Toxikoman tejto osobnostnej štruktúry sa v tomto smere nijako neodlišuje od ostatnýchľudí. Má osobné problémy a psychické ťažkosti, ako aj ostatní ľudia. Vykazuje prechodnealebo občas známky neurotického, psychotického alebo depresívneho správania, tak ako ajostatní ľudia, avšak nejde tu o neurotickú, psychotickú alebo depresívnu štruktúruosobnosti, ktorá má trvalý charakter. Neurotické, depresívne a psychotické správanie nie jevyvolané narušenou vnútornou štruktúrou osobnosti, ale je podmienené vonkajšímizážitkami a inými vplyvmi, ktoré keď nepôsobia, bežný jednotlivec i toxikoman sasprávajú normálne.131

Toxikoman tejto štruktúry osobnosti je pomerne často osobnostne nevyzretý,neukončil krízu dospievania a prejavuje sa uňho typické predĺžené dospievanie, ktorémôže pokračovať až do hlbokej dospelosti. Ide často o nevyhranený typ, ktorý sa nevieidentifikačne zaradiť. Jeho štruktúra osobnosti sa ustáli až neskôr, alebo sa vôbec neustáli.U tohto typu osobnosti sa prejavuje zvýšený stav napätia, ktorý ich vedie k tomu,aby si toto napätie zmierňovali, čo sa účinne dá drogou. Často môžeme pozorovať, že títotoxikomani si nedokážu prirodzeným spôsobom uspokojovať svoje potreby a túžby.Náhradné riešenie, ktoré im umožňuje tieto potreby túžby uspokojovať sú drogy. V stavedrogového opojenia si predstavujú rôzne situácie, konštruujú rôzne fantázie a vytvárajú siilúziu skutočnosti, skutočného realizovania ich nesplnených predstáv a túžob.Narkomani tohto typu majú nedostatočne vyvinutú schopnosť vytvárania predstáv azablokovanú schopnosť fantazijného spracovania predstáv, a preto nedokážu dostatočnekvalitne a účinne snívať a fantazírovať bez drogy.Nedostatočne vyvinutá je u nich aj schopnosť spracovávať agresiu a erotiku.Nevedia svoju prirodzenú agresiu sublimovať, obávajú sa jej a tak ju neutralizujú vdrogovom opojení. Podobné je to aj s erotikou. Majú obavu a zábrany nadviazať erotickývzťah so skutočným partnerom a túto potrebu si voľne realizujú prostredníctvomdrogového opojenia. Títo jedinci môžu normálne sexuálne fungovať, avšak na úrovnierotiky ako “vyšších” sexuálnych predstáv a pocitov sú zablokovaní.eurotická štruktúraNeuróza je funkčná nervová porucha bez organického nálezu. Príčiny neurózy súpsychické: najčastejšie sú dôsledkom nesprávneho (patogénneho) prístupu k dieťaťu -traumatické zážitky, nedostatok sociálnych kontaktov, nedostatok záujmu o dieťa, prísnavýchova, konfliktné rodinné prostredie a pod.Neuróza sa prejavuje u jedinca nízkym sebavedomým, skresleným obrazom sebasamého, agresivitou, neschopnosťou adaptovať sa v sociálnom prostredí, komplexmi,fóbiami (neodôvodnením strachom) a pod. Neurózu možno liečiť psychickýmiprostriedkami (psychoterapiou). Neurotik cíti, prežíva a správa sa normálne, len vsituáciách keď má problémy, vnútorné ťažkosti, vyvolané napríklad konfliktmi, napätím,stresom, sklamaním, reaguje neadekvátne (poruchovo).Toxikomani sú menej často osobami s neurotickou štruktúrou. Avšak, ak jetoxikoman zároveň neurotik, býva často postihnutý ťažšou formou toxikománie. Má väčšípredpoklad, aby sa z neho stal jednotlivec s ťažšou formou drogovej závislosti.Toxikoman s neurotickou štruktúrou osobnosti sa nevie vysporiadať so svojouagresivitou. V stave drogového opojenia, preto neraz agresivitu prejavuje navonok alebo ajdovnútra, kedy ukončí svoj život samovraždou.Psychotická štruktúra132

Toxikoman s psychotickou štruktúrou sa správa omnoho viac anomálnejšie(vybočenie z normálu) ako toxikoman neurotik. V tomto prípade ide o vážnejšie narušenieštruktúry (zlyhávanie psychických procesov) a integrity (jednotlivé psychické procesy naseba nenadväzujú a netvoria zmysluplnú entitu, prejav) osobnosti.Psychotici majú zníženú schopnosť až po úplné zlyhávanie kontrolovať aovplyvňovať svoje správanie a prežívanie. Ich myslenie a prejavovanie je nesúrodé,niekedy postráda zmysel a účel, mávajú stavy úzkosti a v ťažších prípadoch stavyblúznenia. Často strácajú kontakt s realitou. Nie sú schopní sa dlhodobo koncentrovať nanejakú činnosť, ich myslenie je niekedy pomätené a chaotické.Toxikomani s ľahšou formou psychotizmu sa svoje stavy (nepríjemné prežívanékvôli okoliu, ktoré si ich stav uvedomuje) straty kontaktu s realitou snažia prekonaťdrogovým opojením. V tomto stave sú schopní opäť nadviazať kontakt s realitou, aspoň totak prežívajú. Takto sa snažia udržať si jednotu osobnosti ako celku a ilúziu, že sú zdraví,pretože sú schopní si udržať kontakt s realitou.Toxikomanom s ťažšou formou psychotizmu so zjavnými poruchami vedomia(blúzniaci, majúci optické a hlasové preludy, halucinácie) droga a stav drogového opojeniačastokrát slúži k tomu, aby zakryli svoje poruchy, respektíve, aby svoje psychoticképoruchy mohli ospravedlniť drogou.Depresívna štruktúraDepresia je duševný stav, v ktorom jednotlivec intenzívne pociťuje skleslosť,vnútorné napätie, nerozhodnosť, stratu záujmu o vonkajšie dianie, pokles sebavedomia.Depresívny jednotlivec má spomalené a utlmené psychické a telesné procesy. Má sklony ksamovražde, avšak v skutočnosti ju vo veľkej väčšine prípadov nechce spáchať. Depresiamá rôzne formy, ktoré sa od seba odlišujú príčinou vzniku a formou prejavu. Depresia mániekoľko stupňov intenzity pôsobenia alebo prežívania, od ľahšej až po ťažkú formudepresie.Depresívni toxikomani majú pomerne málo vyzretú osobnosť, zväčša neprekonalikrízu dospievania a nenašli si vlastnú identitu. Sú veľmi nestáli, váhaví a často i ľahkoovplyvniteľní vo svojich citových prejavoch a vzťahoch, cítia sa sociálne osamelí,izolovaní. Bývajú nezriedka citovo závislí a narcistickí (zahľadení do seba, na svojeprežívanie, problémy, psychické stavy)Depresívni toxikomani sú najčastejšou formou toxikomanov. Vzhľadom na svojucitovú závislosť sa ľahko stávajú závislými na drogách. Svoju citovú nevyzretosť a ťažképsychické stavy sa snažia kompenzovať, zmierňovať v drogovom opojení, ktoré im prinášauvoľnenie, pocit radosti, zmysluplnosti a vnútorného oslobodenia. Títo jedinci sú zvyčajneaj sexuálne zablokovaní, majú zablokovanú erotickú predstavivosť, ktorej sa otvárajú vstave drogového opojenia, kedy sa mentálne bloky samočinne uvoľňujú. .Depresívny toxikoman, ak prežíva veľmi intenzívnu úzkosť, je riziko, že si môže vstave drogového opojenia privodiť samovraždu. Potreba samovraždy, ktorá je udepresívneho jedinca stále prítomná, sa môže v drogovom opojení zintenzívniť a navyše je133

toxikoman v tomto stave menej schopný ovládať a kontrolovať svoje vôľové a kognitívneprocesy, ktoré mu inak bránia spáchať samovraždu.Depresívni toxikomani užívaním drog unikajú pred svojou depresiou, úzkosťou,osamelosťou, fóbickými stavmi, zmierňujú si bolestivé psychické stavy a pomáhajú si taknastoliť pocit väčšej istoty.Prejavy závislosti na omamných látkachDrogová závislosť je jednoznačne onemocnením a ako takú ju treba chápať.Ľuďom, ktorí sú drogovo závislí je potrebné v prvom rade pomôcť, lebo sami nie súschopní sa tohto onemocnenia zbaviť, vyliečiť sa.Syndróm závislosti je chápaný ako skupina fyziologických, behaviorálnych akongnitívnych fenoménov, v ktorých užívanie nejakej látky alebo triedy látok má u danéhojedinca omnoho väčšiu prednosť ako iné jednanie, ktoré si predtým cenil viac.Centrálnou popisnou charakteristikou syndrómu závislosti je túžba braťpsychoaktívne látky (ktoré môžu ale aj nemusia byť lekársky predpísané), alkohol alebotabak.Definitívna diagnóza závislosti by sa mala stanoviť len vtedy, ak behomposledného roku došlo k trom alebo viacerým javom:1. Silná túžba alebo pocit nútenia užívať látku2. Problémy v kontrole užívania látky, a to pokiaľ ide o začiatok a ukončenie alebomnožstvo látky.3. Somatický odvykací stav, pokiaľ je látka užívaná s úmyslom zmenšiť jeho príznaky, čoje zrejmé z typického odvykacieho syndrómu pre tú ktorú látku alebo z užívania rovnakej(alebo veľmi príbuznej) látky so zámerom zmenšiť alebo odstrániť odvykacie príznaky.4. Dôkaz tolerancie ako vyžadovanie vyšších dávok látky, aby sa dosiahlo účinkov,pôvodne vyvolaných nižšími dávkami.5. Postupné zanedbávanie iných potešení alebo záujmov v prospech užívanejpsychoaktívnej látky a zvýšené množstvo času k získania alebo užívania látky, alebo kzotaveniu sa z jej účinku.6. Pokračovanie v užívaní napriek jasnému dôkazu očividne škodlivých následkov.(Nešpor 1994)Alkoholová závislosťAlkoholová závislosť prebieha podobne ako závislosť na ostatných omamnýchlátkach, avšak má svoje špecifiká. Alkohol je povolenou a v spoločnosti tolerovanoudrogou. Môže byť však rovnako nebezpečný pre zdravie jedinca ako ostatné toxické látky.Pri dlhodobom a nadmernom užívaní alkoholu sú negatívne dôsledky na zdravie jedincavyššie ako u mäkkých drog - produktov konope.134

Vznik alkoholovej závislosti má niekoľko etáp. Jellinek, E. M. (1959) ichcharakterizuje takto:1. Iniciálna etapa rozvoja (predalkoholická) - pijúci si uvedomuje, že mu pitie prinášaniečo príjemného. Účinok vyhľadáva stále častejšie. Postupne potrebuje stále väčšiemnožstvo alkoholu, aby dosiahol rovnaký príjemný účinok.2. Prodromálna etapa (varovná) - pijúci aktívne vyhľadáva alkohol, ktorého sa nerádvzdáva. Pije inak ako ostatní, pije sám i doma. Schopnosť kontrolu postupne začínastrácať. Občas máva výpadok pamäti v stave opilosti.3. Kruciálna etapa rozvoja (rozhodná) - pijúci stráca kontrolu nad pitím. Keď sa napijealkoholu, musí piť ďalej až skončí opilosťou. Stavy opilosti sa opakujú. Pijúceho užmožno nazvať nemocným. On si však ešte stále neuvedomuje svoju závislosť, chorobnýstav. Vinu za pitie zvaľuje na okolnosti a na iných. Skúša abstinovať, ale nedarí sa mu to.Začína sa objavovať stav, keď si musí vypiť pohárik už každé ráno.4. Terminálna etapa rozvoja (konečná) - alkoholik cíti takú silnú túžbu po alkohole, že saopíja aj cez deň a vydrží piť aj niekoľko dní. Objavujú sa uňho príznaky alkoholovejabstinencie - keď nemá alkohol cíti sa veľmi zle po telesnej i duševnej stránke. Musí znovua znovu piť, aby sa cítil, lepšie. Pije tak dlho, až už piť nemôže. Tieto stavy sa opakujú.Chápe, že je závislý.Jellinek zistil, že pitie alebo abúzus (zneužívanie) alkoholu môže mať niekoľkoforiem. On rozoznáva päť typov:1. Typ alfa - abúzus je konzumovaný kvôli zmierneniu vnútorných (intrapsychických)konfliktov. Konzument alkoholu pozná účinky alkoholu ako drogy a občas ich používa kpotlačeniu napätia, k získaniu eufórie, k odstráneniu dysforie alebo ako prostriedokzbližovania sa s inými ľuďmi. Konzument je schopný kontrolovať svoje pitie a nie je uneho prítomná psychická ani somatická (fyzická) závislosť.2. Typ beta - konzument pije príležitostne, pričom motivácia k pitiu vychádza zosociokultúrnych okolností (pijacké zvyklosti, víkendové pitie, oslavy). Často jemotivovaný piť kvôli tomu, aby sa neodlišoval od ostatných a nezostal v sociálnej izolácii.V tomto prípade je riziko, že jeho tolerancia (potreba zvyšovať dávky) a frekvencia pitia sabude zvyšovať.3. Typ gama - konzument je už závislý na drogách. Nie je dostatočne schopný kontrolovaťsvoje pitie. Po intoxikácii (opilosti) je schopný abstinovať kratšiu i dlhšiu dobu. Jehotolerancia k alkoholu stúpa. Cíti sa už psychický závislý na alkohole a táto závislosťpostupne stúpa. Abstinenčné príznaky (somatické poruchy pri abstinencii) má nevýrazné.135

4. Typ delta - ide o chronického konzumenta alkoholu. Pije tak, že sa nachádza viac menejv subintoxikácii (dlhodobá až trvalá zvýšená hladina nadmerného pitia) ako v intoxikácii(úplná opilosť) Prejavuje sa u neho zjavná somatická závislosť. Psychická závislosť jemenej výrazná.5. Typ epsilon - pravidelne nadmerne pije, pričom sa u neho epizodicky (opakujúco)vyskytujú dramatické dni a týždne trvajúceho pitia. Alkoholik je silne závislý a vôbecnedokáže ovplyvňovať svoje pitie. Závislosť je niekedy doprevádzaná afektívnoupsychózou (poruchy nálady, silné depresie, strata kontaktu s okolím, straty pamäte a pod.)Uvedené procesy stávania sa závislým prebiehajú u každého človeka odlišne.Niekto pije pravidelne roky a nestane sa závislým a iní sa závislým stane. Je topodmienené rôznymi faktormi:• reakciou organizmu: ktorá je u každého odlišná• psychickými faktormi: ( hlavne v závislosti od toho, do akej miery a v akomrozsahu pijúci trpí rôznymi psychickými poruchami a komplikovanými duševnýmistavmi)• sociálnymi faktormi: ( narušeným sociálnym prostredím, nedostatkomsociálnych a osobných kontaktov a vzťahov, narušenou sociálnou komunikáciou apod.)• genetickými a vrodenými faktormiDroga samotná prestáva byť v určitej fáze závislosti to najdôležitejšie.Zbaviť sa len jej nie je tak zložité, pretože pozitívny efekt tu už praktickyneexistuje. Oveľa zložitejšie je, zbaviť sa zažitého stereotypu životatoxikománia.Príčiny závislosti na omamných látkachOdborníci sa v odpovedi na túto otázku odlišujú. Možno však konštatovať, že idekomplex okruhov, ktoré pôsobia na vznik drogového problému, resp. drogovej závislosti.Rozdeliť by sme ich mohli na faktory:A. osobnostné charakteristiky a dedičnosťB. vplyvy prostrediaC. prítomnosť drogy a jej charakteristikyOsobnostné charakteristiky a dedičnosť136

Na abúzu drog sa významne podieľa štruktúra osobnosti, ktoré inklinujú kproblémom v súvislosti s užívaním psychotropných látok.Sú to osoby:1, so zvýšenou citlivosťou, ľahko zraniteľné, úzkostlivé, ktoré majú problém nadväzovaťosobné vzťahy s inými ľuďmi, ktoré si nedôverujú a nedôverujú ani iným ľuďom, snáchylnosťou k depresiám, psychicky labilné až konfliktné.Podobne štruktúrované osobnosti z vyššie uvedenými psychickýmiporuchami a problémami sa snažia riešiť svoju situáciu hlavne stimulačnými drogami,ktoré ich udržujú v psychickej stabilite a mobilite, dodávajú im sebavedomie a odvahupotrebnú k ich životu. Naviac im pomáhajú zabúdať na svoje problémy a pôsobia akoneutralizátor psychickej tenzie, ktorá je sprievodným znakom psychických ťažkostí aproblémov.2, so zvýšeným rizikom voči závislosti. Ide o osoby viac - menej extrovertné, obrátenésvojou reaktivitou navonok. Majú zníženú schopnosť koncentrácie, sklony k impulzivite adramatickom prežívaní situácií, so zvýšeným egocentrizmom. Ide o konfliktné typy, ktorésvoju agresivitu už detskom veku prejavovali nevhodným až násilným spôsobom. Vniektorých prípadoch môžeme hovoriť, že ide o osoby so psychopatologickými prejavmi aporuchou osobnosti.Takto štruktúrované osoby majú sklony užívať a zneužívať drogy s tlmivýmúčinkom, akými sú predovšetkým opiáty. Vtedy dochádza u nich k nepoznanému stavuvnútorného kľudu, relaxácie a harmónie s okolím. Tlmí až rozpúšťa sa ich napätie, čo ichvedie k potreby podobné stavy opakovať.Niekedy môžu pri abúze drog zohrávať svoju úlohu i geneticképredpoklady.Vplyvy prostrediaRodinné zázemie súčasné, ale vo veľkej miere i minulé, zažité v detstve pokiaľmladého človeka neuspokojovalo, neprinášalo a neprináša mu pocit opory, bezpečia alásky, neúplné rodiny, rodiny alkoholikov a s konfliktnými interpersonálnymi vzťahmipôsobia výrazne vo vzťahu k abúzu drog u detí takýchto rodín. Dominantným faktorom navznik drogového problému zohráva matka, pokiaľ sa podieľa na dysfunkčnosti rodiny ainterpersonálnych vzťahov v rodine. Nielen dysfunkčné rodiny, ale vo veľkej miere ajrodiny, ktoré preháňajú starostlivosť o dieťa, keď neumožňujú dieťaťu sa postaviť navlastné nohy, naučiť sa byť zodpovedným za seba samého, rozhodovať o sebe samom.Významne sa podieľajú na vznik drogového problému aj iné, hlavne primárnesociálne skupiny : partia, súrodenci, škola, a pod. Tieto sociálne skupiny zastávajúpomerne vysokú autoritu a hodnotu pre svojich členom a ľahko podliehajú skupinovýmnormám a zvykom. Mladí ľudia podliehajú akémusi rituálu a niekedy i módnosti, potrebesa odlišovať, revoltovať, robiť to, čo spoločnosť neuznáva.137

Medzi takéto obľúbené správanie patrí aj užívanie drog.Droga a jej charakteristikySamotná prítomnosť drogy má veľký podiel na abúze drog. Niektorí mladí ľudia knej siahajú pretože je poruke, ľahko sa k nej dostanú a má rýchle účinky. Nutne všakpovedať, že keby psychotropné látky určitého typu mladí ľudia nemali, siahali by k inýmdostupným psychotropným látkam, ktoré sú bežne dostupné : alkohol, lieky a pod.Drogy pôsobia na organizmus tak, že ich chemicko - biologické účinky vytvárajúpsychickú a neskôr i fyzickú potrebu tieto psychotropné látky znovu užívať až zneužívať.Pri viac - menej opakovanej alebo dlhšej konzumácií drog môže dôjsť k stratekontroly nad pôvodne občasnou konzumáciou a postupný vznik závislosti. Toto riziko je ukaždej drogy i u tzv. mäkkých drogách.Terapeutické programyNerad, J. M. - Neradová, L. (1998) pokladajú Holandsko za krajinu, v ktorej saproblematiku drog a toxikománie darí najefektívnejšie riešiť. Konštatujú, že holandskáspoločnosť sa k drogovému problému stavia pragmaticky a otvorene. Ich prístup jezaložený na komplexných programoch pomoci toxikomanom v ich závislosti. S drogovozávislými udržujú priamy kontakt vytvorením centier pomoci po celej krajine, kde im jeposkytovaná bezplatná zdravotná, psychologická, právna a sociálna pomoc, vrátanebezplatného ubytovania a stravovania v týchto centrách. Ku každému toxikomanovipristupujú pri terapii individuálne, pričom mu nezakazujú užívať drogy.Opakovane liečením toxikomanom bez úspechu (heroinistom), poskytujú od roku1997 podobne ako vo švajčiarsku liečebný program, pri ktorom je toxikomanom bezplatnepodávaný heroín, s cieľom postupného kontrolovaného znižovania dávky až po úplnévyliečenia závislosti. Tento liečebný program sa osvedčil vo Švajčiarsku a pozitívnevýsledky sa ukazujú aj v Holandsku.Holandsko sa stavia pragmaticky aj k problematike užívania drog. Existujú tuoficiálne kontrolované obchody, v ktorých je možné si zakúpiť tzv., mäkkú drogu -produkty konope v množstve na jednorázové použitie.Napriek uvedenému liberálnemu postoje k drogám v Holandsku sa nezvyšuje početdrogovo závislých a v porovnaní s inými európskymi krajinami sa spoločne s niektorýmiinými štátmi udržujú na nižšej úrovni v počte závislých. Spoločenské, rodinné aekonomické negatívne dopady toxikománie sú vďaka uvedeným programom a prístupunižšie ako v iných západoeurópskych krajinách.V Holandsku sa uplatňujú tri liečebné programy: nízkoprahový,strednoprahový a vysokoprahový.1. ízkoprahový program138

Sú určené toxikomanom, ktorí sa ešte nerozhodli užívanie drog ukončiť. Ide oprogram, v ktorom sa snažia terapeuti nadviazať voľný kontakt s toxikomanom. Ponúkajúmu pomoc v jeho psychických, zdravotných, sociálnych alebo iných problémoch.Toxikomana sa môže zúčastniť rôznych aktivít zameraných na rozvoj osobnosti a záujmov,relaxačných cvičení a výcvikov, skupinových diskusií o drogách a iných problémov života.Nesnažia sa ho prehovárať, aby drogy nebral, ale zameriavajú sa na utváranie vzťahumedzi nimi a toxikomanom a na to, aby k nim získal dôveru, ktorá je dôležitá v ďalšejspolupráci pri riešení jeho drogového problému.2.Strednoprahový programJe určený toxikomanom, ktorí uvažujú o zmene štýlu života a spôsobu užívaniadrog, avšak ešte necítia potrebu prestať užívať drogy. I v tomto programe sa poskytujetoxikomanom komplexná pomoc: zdravotnícka, sociálna, právna, psychoterapeutická a vprípade potreby aj iná.Drogovo závislí sa môžu zúčastňovať rôznych aktivít zameraných na rozvojosobnosti, zmenu štýlu života, diskusných večerov, záujmových činností. Cieľom je, abyzažili alternatívu k ich doterajšiemu spôsobu života, aby nadviazali nové vzťahy s ľuďmichápajúcimi, ale tiež uvažujúcimi o zmene a v neposlednom rade, aby boli podporovaní kinej alternatíve akou je droga.Toxikomani sú poučovaní o menej nebezpečných drogách a menej nebezpečnýchspôsoboch ich užívania. Učia sa žiť tak, aby im ich závislosť nespôsobovala veľképroblémy v živote.Závislí na opiátoch, hlavne heroíne, sa majú možnosť zúčastniť alternatívnej liečbymethadonom. Ide o syntetický opiát, ktorý vyvoláva reakcie a pocity ako je to u prírodnýchopiátoch, vrátane euforických pocitov, avšak nemá žiadne vedľajšie negatívne účinky naorganizmus, tak ako je to u heroínu alebo iných prírodných opiátov. Toxikoman si miestoheroínu získa závislosť na methadone, ktorý je však liekom a užíva ho asi tak, ako inzulínchorý na cukrovku. Výhody tejto liečby sú nesporné. Toxikoman môže normálnymspôsobom žiť, pracovať, venovať sa svojim záujmom, rodine a pod. Z pohľadu spoločnostisa eliminuje kriminalita, ktorú niektorí toxikomani páchali. Toxikomani sú v stálomkontakte s terapeutmi a teda pod kontrolou. Znižovaním dávok methadonu je možné, nievždy, postupne odvykať toxikomana úplne od závislosti aj na methadone.3. Vysokoprahové programyTieto programy sú určené toxikomanom, ktorí chcú prestať užívať drogy. Programje zaujímavý tým, že pre každého toxikomana je vytvorený vlastný individuálnyterapeutický plán, na vytváraní ktorom spolupracuje so svojim terapeutom. Toxikoman, akcíti, že mu jeho individuálny liečebný program nevyhovuje, môže požiadať o zmenu. V139

terapeutickom procese sa aplikujú rôzne liečebné prístupy: kognitívne, behaviorálne,komunikačné, analytické a iné.Po ukončení terapie sa toxikoman zúčastňuje resocializačných programov, ktorému majú pomôcť vrátiť sa do svojho sociálneho prostredia, nanovo sa v ňom adaptovať azmeniť spôsob života.V programu sa kladie dôraz hlavne na empatiu a akceptáciu terapeuta. Terapeut samá snažiť hlboko porozumieť situácii klienta, jeho psychickým stavom, potrebám, máakceptovať jeho priania a flexibilne prispôsobiť k nim liečbu.Liečba pozostáva z psychoterapie, ktorej cieľom je odstrániť psychologickúzávislosť. Psychická závislosť vzniká v dôsledku komplexu rôznych faktorov:psychických, sociálnych a dedičných.V psychoterapie drogovej závislosti sa používa veľa rozličných prístupov:psychoanalytický, behaviorálny, kognitívny, rogeriánsky, komunikatívny a iné. Mnohopsychoterapeutických programov používa eklektický prístup, ktorý je založený nakombinácii rôznych psychoterapeutických škôl. Okrem individuálnej terapie sa osvedčujúaj skupinové a niekedy i párové psychoterapie. Tieto formy sa zväčša kombinujú.Forma skupinovej psychoterapie podľa S. Kratochvíla (1978) má tieto účinnefaktory:l. členstvo v skupine, podobnosť problémov a spolupatričnosť2. emocionálnu podporu, empatiu, akceptáciu, porozumenie a kohéziu3. pomoc iným4. sebaskúmanie a sebaprejavenie5. zážitok odreagovania sa v skupine6. spätnú väzbu a konfrontáciu7. vhľad8. korektívnu emocionálnu skúsenosť9. skúšanie a nácvik nového správania10. získanie nových informácií a sociálnych zručností, pochopenie zákonitostí fungovaniaskupín a medziľudského styku.Skupinová psychologická pomoc umožňuje klientom prežívať skupinové procesyakými sú: poznávanie seba v interakcii s inými, poznávanie iných, získavanie spätnejväzby od ostatných, sebaprejavovanie sa v skupine, získavanie sociálnych skúseností aučenie sa sociálnym zručnostiam.Skupina svojim charakterom, vysokým emocionálnym nábojom umožňuje klientoviľahšie vyjadriť svoje problémy a potlačované pocity. Zážitky, ktoré sa odohrávajú vskupine majú stimulujúci efekt: ak sme svedkami emocionálnej reakcie či výpovedeniektorého člena skupiny, máme tendenciu tiež emocionálne reagovať alebo vypovedať,ľahšie sa k tomu odhodlávame, čo prispieva k našej otvorenosti a tým vytvára lepšiepredpoklady zmeny alebo liečby osobnosti či vyriešeniu problému klienta.140

V skupine na jednotlivých členov výrazne pôsobia faktory skupinovej dynamiky,ktoré môžu výraznejšie než pri individuálnej psychologickej pomoci urýchľovať apozitívne ovplyvňovať jej úspešnosť.Cieľom psychoterapie je, aby toxikoman:• získal náhľad na príčiny svojej závislosti• porozumel faktorom, ktoré vplývajú na jeho závislosť• sa vyliečil zo svojej závislosti• sa naučil žiť bez drogy• zmenil životný štýl, v ktorom drogu nebude potrebovaťSociálna, sociálnopsychologická a pracovná terapiaDrogovo závislá osoba sa zväčša nachádza v narušenom sociálnom prostredí, ktorévplývalo na vznik jej drogovej závislosti. Je predpoklad, že má narušené sociálne vzťahovérámce: má problémy adaptovať sa v sociálnom prostredí, narušená je sociálna interakcia,schopnosť sociálnej komunikácie, schopnosť nadväzovať osobné vzťahy, schopnosť riešiťzáťažové situácie, konflikty a podobne.V rámci sociálnej a sociálno psychologickej terapie sa toxikoman v skupinovejforme učí získavať sociálne kompetencie a riešiť svoje sociálnopsychologické problémy.Toxikoman sa učí novým pohľadom na život, novým životným štýlom, novýmmožnostiam ako rozvíjať svoje záujmy, učí sa získavať dôveru v seba a svoje schopnosti adôveru k iným. Učí sa komunikovať s ľuďmi, spolupracovať a vychádzať s nimi. Učí sabyť tolerantný, akceptujúci, oceňujúci, empatický a chápajúci. Učí sa vidieť svet nielensvojim pohľadom, ale aj pohľadom iných.Celý tento proces terapie je založený na priamej interakcie a komunikácie skupinytoxikomanov, prostredníctvom čoho môžu získať nové skúsenosti a zážitky, a práve tie súnajúčinnejším faktorom úspešnej liečby.Liečeného alebo vyliečeného toxikomana treba pripravovať i na to, že ľudia z jehookolia ho budú navádzať k užívaniu drog, že mnoho ľudí mu nebude dôverovať, že savyliečil a budú sa k nemu neprimerane a nevhodne správať. Dobré je, ak terapeuti môžupracovať aj s blízkymi osobami klienta a pripravovať aj ich, ako by sa mali k nemusprávať, aby nedochádzalo k sociálnym situáciám, ktoré by mohli negatívne pôsobiť naabstinenciu klienta.Pri ťažkých prípadoch závislosti býva súčasťou terapie aj príprava na výkon práce apracovnej činnosti. Klient si zvyká znovu pravidelne psychicky aj fyzicky pracovať. Zvykási na pravidelné pracovné úkony. Klientovi sa pomáha nájsť zmysel prace a pracovnúmotiváciu.Okrem uvedených terapeutických programov na profesionálnom základe, je vosvete činných i veľa laických liečebných programov, ktoré majú komunitný skupinový141

charakter. Ide zväčša u skupiny ľudí, bývalých narkomanov, ktorí sa vyliečili a pomáhajúiným sa drogovej závislosti zbaviť. Vo svete sú známy hlavne Anonymní alkoholici,ktorých filozofiou liečbe je duchovná pomoc.9. Konflikty mezi lidmi, příčiny a možnosti jich řešení.Aktivní naslouchání. Konstruktivní hádka.Príčiny a zdroje konfliktovZdrojom konfliktov môžu byť rôzne faktory. W.Moore rozlišuje 5 rozličnýchzdrojov konfliktov, ktoré rozdelil do 5 skupín konfliktov:1. Konflikt vzťahov – zdrojom tohto konfliktu je nesympatia k druhej osobe. Tátonesympatia vzniká neakceptáciou druhého človeka, jeho správania, konania, hodnôt,životného štýlu a podobne. Konflikt v tejto oblasti vzniká častokrát z nepochopenia,nedostatočnej komunikácie, z dôvodu nesprávnych postojov, predsudkov, netolerancie,nepochopenia toho, že každý človek je vlastnou a jedinečnou individualitou, chybnýmiinformácia o druhom človeku a z iných dôvodov.2. Konflikt hodnôt – zdrojom tohto konfliktu je odlišné chápanie, posudzovanie toho čo jedobré a čo zlé, čo je správne a čo nesprávne. Naše hodnoty sú ovplyvnené našou kultúrou,náboženstvom, spoločnosťou, rodinnou výchovou a vlastnými názormi a postojmi, preto sav hodnotách viac alebo menej odlišujeme. Ľudia robia často chybu, že neakceptujúhodnoty druhého človeka, ak sa odlišujú od našich. Pýcha, nadredenosť, fanatizmus,dogmatickosť, hľúposť a egoizmus sú najčastejšími príčinami prečé odsudzujeme hodnotyiných ľudí. To vytvára podmienky pre vznik iracionálnych konfliktov.3. Štrukturálny konflikt – zdrojom tohto konfliktu sú mocensky nevyvážené organizačnéštruktúry. Tieto konflikty vznikajú vo vnútri spoločnosti, kedy si jedna zložka štruktúryvyžaduje dodržiavania istých pravidiel, noriem, ktoré jedinec alebo iná zložka nechceakceptovať. Teda neplní si napríklad povinnosti, ktoré jej vyplvývajú z jej postavenia,úlohy v spoločnosti a podobne. Spolužitie ľudí v spoločnosti bude vždy zdrojomkonfliktov, pretože isté skupiny ľudí budú obmedzovať mocensky iné skupiny ľudí, ktorésú v menšine. V tomto smere je dôležité vytvárať účelné kompromisy a vytvárať takémocenské štruktúry, ktoré by čo najmenej narúšali slobodu a práva iných skupína jednotlivcov. Dôležitá je tiež ochota ku kompromisom, všeobecným dohodám a ochotapodriaďovať sa platným normám, s ktorými však nemusím súhlasiť.4. Konflikt informácií – zdrojom tohto konfliktu sú odlišné a rozporuplné zdroje142

informácií a ich odlišná interpretácia.5. Konflikt záujmov – zdrojom tohto konfliktu sú odlišné potreby.Vznik konfliktu ako prítomnosť rôznych nezlučiteľných tendencií môžemez pohľadu činnosti vyššej nervovej činnosti predpokladať vtedy, ak:• Ide o situáciu náročnú na zdržanlivosť a trpezlivosť• Ide o vynucované zmeny silne zafixovaných návykov• Ide o rýchle striedanie činností• Ide o významné rozhodovanie na základe nejasných informáciíZdrojom konfliktov môžu byť tiež:• vonkajšie prekážky (nedostatok niečoho),• vlastnosti iných ľudí (odlišné názory, rozdielna zodpovednosť a pod.),• neprimerané požiadavky, úlohy a príkazy,• nedostačujúce telesné predpoklady (nešikovnosť, telesná slabosť),• psychický stav,• nedostatok skúseností alebo vedomostí,• typ temperamentu,• charakterové vlastnosti,• skreslené sebavedomie,• zvýšená náchylnosť na konflikty u niektorých ľudí a iné.Reakcie podporujúce konflikt (Bednařík 2001)• Priamy útok, rozkaz• Výčitka• Obviňovanie, pripisovanie, zlých úmyslov• Zosmiešňovanie• Irónia• Označkovanie• Vyhrážanie sa• Ostré odmietnutie• Urobíme mu to isté, čo on nám• Ignorácia143

Komunikácia a konfliktyKonflikty by bez komunikácie nemohli existovať. V mnohých prípadoch jepríčinou našich konfliktoch nesprávna alebo chýbajúca komunikácia. Komunikácii sa všaktreba učiť. Učiť sa vyjadrovať svoje názory a požiadavky tak, aby sme týmnezosmiešňovali, neohrozovali pozíciu iných, nevyvolávali napätie, odpor a agresiu, čočasto býva zdrojom konfliktov. Učiť sa treba aktívnemu počúvaniu, empatie,tolerancii a akceptácii druhých, to všetko pôsobí preventívne proti vzniku konfliktov.Vo vzťahoch k ľuďom zákonite vzniká určité napätie. Je to dané tým, že všetci smeodlišní, máme rôzne názory, postoje, záujmy či potreby a niekedy môže v dôsledku tohoprichádzať medzi nami k rozporom alebo sklamaniam. Napríklad sa snažíme obhájiť to,čo iný zatracuje, alebo sme roztrpčení z toho, že sme chceli ísť s partnerom do divadla, aleon chce ísť do kina a podobne. To všetko nás môže rozladiť, sklamať, čo môže vyústiť donezhody. Keď naše nezhody narastajú, vzniká prebytok emocionálneho napätia, ktorépotrebujeme odreagovať. Nuž a to je zárodok konfliktu. Stačí malá zámienka a my„vybuchneme„. Prebytok emocionálneho napätia vzniká hlavne v dôsledku toho, žepredchádzajúce rozpory neriešime, nútime sa k pokoju a k rozvahe, presviedčame sa, žehádať sa nemá zmysel.Zdá sa, že toto nie je dobré riešenie. Ak naše napätie príliš narástlo, zväčša už niesme schopní kontrolovať svoje emócie a správanie a vtedy povieme alebo aj urobíme veci,ktoré ani nemyslíme vážne, sme náchylní sa navzájom zraňovať, čo náš rozpor nevyrieši,ale ešte ho skomplikuje.Ako môžeme predchádzať týmto nekontrolovaným konfliktom?Prvú zásadu sme už naznačili:Vzájomné rozpory riešme hneď, pokiaľ sme ešte schopní rozumne reagovať akontrolovať svoje emócie.Ak rozpor nemôžeme riešiť hneď, pretože druhá strana to odmieta, frustráciu ztohto stavu, ktorá sa prejaví zvýšením napätím, neodreaguvávajme na iných ľuďoch.Nájdime si náhradný a neškodný spôsob odreagovania - ventilácie napätia, napríkladšportom, cvičením, fyzickou prácou, meditáciou a pod. Ani v tejto situácii všaknezostávajme dlhodobo. Všetko napätie sa takto odreagovať nedá. V podvedomí zostávanespokojnosť a časom aj tak ku konfliktom môže prísť. V takom prípade je lepšie, ak sapokúsime ovplyvniť naše reakcie a postoje, naše prežívanie v súvislosti s konfliktnousituáciou, ktoré v nás vyvoláva napätie. Ak sa naučíme v takých situáciách nereagovaťemocionálne, podráždene, napätie nebude vznikať. Ak sa nám to nedarí, radšej sakonfliktným situáciám alebo osobám vyhýbajme, aj za cenu nejakej nevýhody, ktorá nám ztoho plynie.Dlhodobé vnútorné napätie, ktoré prežívame nám deštruuje život. Ani si toneuvedomujeme, ale prestali sme vnímať krásy bežného života, prestávame mať radosť znašej činnosti, zo vzťahov a podobne. Naše napätie nám neumožňuje byť šťastní aplnohodnotne prežívať všetko pekné, čo nám život ponúka. Ak zmeníme zamestnanie,144

nájdeme si iného partnera a podobne, zrazu sa môže zmeniť náš dovtedy neurotický,napätý život. A to naozaj stojí za akúkoľvek zmenu.Ak sme na niekoho nahnevaní, radšej svoj hnev otvorene prejavme, kým napätieešte nie je intenzívne. Ak tak urobíme, možno vznikne hádka, alebo sa naše správanie tohodruhého dotkne. Ak sme sa však odreagovali, sme opäť pokojní a dokážeme rozumnemyslieť, a byť voči tomu druhému vnímaví. To nám umožní pokojne vysvetliť tomudruhému, čo nám na ňom vadí, čo nás v súvislosti s ním rozčuľuje. Môžeme si pokojnevyjasniť naše názory, city a postoje. Pravdepodobne takto lepšie porozumieme správaniutoho druhého a prípadne dokážeme zmeniť naše správanie tak, aby to v tom druhomnevyvolávalo napätie, hnev, sklamanie. Nakoniec sme schopní sa tomu druhému ajospravedlniť, za silnejšie slová a emócie. A napokon môže nastať vzájomné zblíženie.Aktívne počúvanieVýskumy komunikácie ukázali, že človek počúva druhého na rôznej kvalitatívnejúrovni. Komunikácie a hlavne aktívne počúvanie druhých ľudí je pritom veľmi dôležitýmpredpokladom, aby sme predchádzali konfliktom a nezhodám. Často sa nám stáva, ženapriek tomu, že komunikujeme s druhým človekom nevieme, čo nám skutočne hovorí. Jeto preto, lebo ho počúvame pasívne, teda nesnažíme sa vhĺbiť, ponoriť do toho, čo námrozpráva a jednak preto lebo nepočúvame toho druhého jeho pohľadom. Každý človek sipri jednom a tom istom slove a lebo situácii predstavuje niečo iné. V praxi sa potom častostáva, že si nerozumieme, lebo nevieme, čo myslí ten druhý tým, čo hovorí.Z hľadiska psychickej aktivity pri počúvaní môžeme hovoriť o:1. Pasívnom počúvaní2. Aktívnom počúvaníČastejšie sa vyskytuje pasívne počúvanie. Pri pasívnom počúvaní sa zameriavameviac-menej na prijímanie informácií. Obsah informácií buď nehodnotíme vôbec alebo lenposudzujeme, či sa stotožňuje s našimi názormi a postojmi alebo nie. Ak sa nestotožňuje, kobsahu informácií zaujmeme negatívny postoj, odmietneme ich a informácie sa budemesnažiť buď uchovať v pamäti alebo nie, podľa toho, ak sa nám to hodí.Pri aktívnom počúvaní zaujímame k obsahu informácií aktívny postoj. Informáciehodnotíme a vyjadrujeme sa k nim. Diskutujeme, polemizujeme s pôvodcom informácií.Aj aktívne počúvanie môže mať rôznu kvalitu. Môžeme hovoriť o tzv.:a, uzavretom počúvaní ab, otvorenom počúvaníAk pri počúvaní vedome alebo nevedome nie je našim cieľom obohatiť sa o novépoznanie, ale len si potvrdiť ďalšími názormi a argumentmi naše doterajšie poznanie, ide o145

uzavreté aktívne počúvanie. Navonok sa môžeme prejavovať aktívne: diskutujeme,polemizujeme, analyzujeme, ale apriori je náš postoj, názor uzavretý voči zmene. Takétopočúvanie je veľmi časté a výskumy ukazujú, že je charakteristické pre väčšinu vzájomnejkomunikácie, diskusií a počúvania. Je zjavné, že táto forma počúvania nie je efektívna.Mnoho ľudí však v dôsledku nízkeho sebavedomia sú rezistentní voči nejakej zmene,pretože nejaký názor, postoj, ktorý väčšinou len pasívne prijali, znamená pre nichpsychickú istotu a preto si daný názor, postoj bránia. Poznáme ľudí, ktorí takto mentálnestagnujú celý život. Zotrvávajú pevne pri svojich presvedčeniach, poznaní a postojoch.Môže pritom ísť aj o vedeckých pracovníkov, ktorých cieľom by malo byť objavovanienového poznania. Avšak nie je zriedkavosťou, že cieľom niektorých výskumníkov je lento, že hľadajú ďalšie a ďalšie argumenty a dôkazy, ktoré by potvrdzovali ich doterajšiepoznanie, presvedčenie. K argumentom a dôkazom, ktoré nepodporujú ich teórie,zaujímajú apriori negatívny postoj a buď ich ignorujú alebo sa ich snažia úmorne vyvracať,spochybňovať.Prirodzene by človek mal svoje poznanie celý život rozvíjať a v dôsledku toho ajmeniť svoje názory a postoje. (Prirodzene preto, lebo to je pravdepodobne jeden zozákladných zmyslov života.) Človek, ktorý tak robí je pri počúvaní ako jedného zozákladných zdrojov poznania aktívne otvorený. To znamená, že je otvorený voči novýminformáciách, skúsenostiam, postojom. Aktívne hodnotí a polemizuje s novýmiinformáciami a skúsenosťami, pričom je pripravený kedykoľvek zmeniť svoje názory apostoje, ak dospel k novému poznaniu.Nezaujíma apriori negatívny, obranný postoj, pravdepodobne preto, lebo jehonázory a postoje mu neslúžia k udržaniu duševnej rovnováhy a zachovaniu istoty. Jedostatočne sebavedomý a nepotrebuje si takto umelo udržiavať psychickú stabilitu.Odporúčané techniky aktívneho počúvania (Sadalla 1987):Výrok Cieľ Čo urobiť PríkladyPovzbudzu- Prejaviť záujem. nerozhodujte sa, „Mohli by ste mijúci Povzbudiť druhého , nepopierajte, povedať viac o...„rozprávať ďalej. používajteneutrálne slová,meňte intonáciuObjasňu- Pomôcť vysvetliť, pýtať sa, „Kedy sa tojúci čo sa povedalo. zrozumiteľne stalo?„Získať viac informácií formulovaťPomôcť hovoriacemu interpretácievidieť iné hľadiská.Preformu- Ukázať, že počúvate preformulovať „Ty by si chcel,146

lujúci a rozumiete. hlavné fakty aby ti rodičiaSkontrolovať si svoj a myšlienky viac verili, pravda?„význam, interpretáciu.Odráža- Prejaviť porozumenie vyjadriť hlavné „Vyzeráš nahnevaný“júci voči tomu, čo druhý cíti city hovoriacehoUmožniť človekuzhodnotiť jeho cityZhrňujúci Posúdiť pokrok preformulovať „Zdá sa, že totoZohnúť dôležité hlavné myšlienky sú hlavné myšlienky,myšlienky a fakty. spolu s pocitmi ktoré ste vyjadrili.„Položiť základy preďalšiu diskusiu.Oceňujúci Uznať hodnotu uznať hodnotu „Oceňujem tvojudruhého jeho problémov ochotu riešiťa pocitov, tento problém.„prejaviť oceneniejeho úsilia akonaniaKonštruktívna hádkaPsychológ G. Bach (Kratochvíl 1991) hovorí, že agresívne city voči druhémučloveku, s ktorým žijeme v tesnom kontakte, sú nevyhnutné. Ak sa vyhýbame pravidelneja otvorenej konfrontácii, nastávajú vo vzťahu krízy. Bach vypracoval metódy ako sahádať tak, aby sme sa odreagovali a pritom to naše vzťahy nezhoršovalo, ale naopak, abynás hádka zblížila.Tu sú jeho zásady konštruktívnej hádky:1. Hádka sa musí odohrávať len po predbežnej dohode.Treba určiť správny čas a miesto.2. Hádka sa má konať čo najskôr po kritickej udalosti.Nemá sa nazbierať „plné vrece sťažností„. Hádka by sa mohla začaťprudkým výbuchom a naraz by sa trieštilo príliš veľa vecí.3. Ten, kto hádku začína, musí si dopredu ujasniť, o čo mu ide, čo chce dosiahnuť aakú reakciu môže očakávať.147

Je možné, že nesledujeme nijaký cieľ, že sa nám chce hádať len preto, žemáme zlú náladu. Partnera by sme však mali na to upozorniť, aby každý z nich vedel načom je, a aby rozumel aký je náš dôvod k hádke.4. Cieľom hádky nie je poraziť druhého, ale to, aby vyhrali obidvaja.Keď zaženieme partnera „do kúta„ a premôžeme ho, môžeme mať na chvíľupríjemný pocit. V partnerovi však zostane pocit krivdy a túžba po odplate, čo narušuje nášvzájomný vzťah.Bach upozorňuje, že hádka by mala byť konkrétna - zameriavať sa len na spornúsituáciu a na celú osobu toho druhého.Do hádky by sa mali zapojiť obaja. Ten druhý by nemal mlčať a hádka by sanemala predčasne ukončiť. Inak hádka nevyrieši náš problém a nedôjde ani kodreagovaniu.Komunikácia pri hádke by mala byť jasná a otvorená. Partner by mal toho druhéhonajskôr počúvať a až potom sa vyjadrovať. Mal by tomu druhému odpovedať na jehootázky a nie aby každý hovoril o niečom inom. Zlá je aj nadbytočná komunikácia. Hovoriťtreba priamo, neskrývať sa za názory a postoje niekoho iného a nepoužívať skryté narážky.Ak sme to schopní dodržať hádka nám prinesie úžitok a vyriešenie mnohých problémov.Ak ten druhý porušuje tieto zásady, upozornime ho na to.Hádka by mala byť čestná. Žiadne údery pod pás. Mali by sme sa vyhýbaťúzkostlivo citlivým miestam toho druhého. Rana, ktorá môže byť takto uštedrená, sa lenveľmi ťažko zaceľuje. Toho druhého by sme nemali pritláčať k stene, ale partner by malmať možnosť vždy čestne ustúpiť. V hádke by sme sa mali zdržať toho, aby smevyťahovali staré veci a aby sme útočili na ľudí, ktorých má partner rád. Výčitky avyhrážky, ako aj všetky ostatné „prehrešky„ hádke nepomôžu, ale naopak ju skomplikujú,problém nevyriešia a vzťahy môžu ešte viac narušiť.Výsledkom hádky by mala priniesť účastníkom dostatok nových informácií, čotoho druhého trápi, čo mu vadí, čo si želá. Malo by nastať lepšie vzájomné poznanie. Ďalejby mala priniesť odreagovanie a malo by nastať zblíženie partnerov. Mala by pomôcťodstrániť pocity krivdy, čo nám umožní viac sa s tým druhým zblížiť. Napokon ,konštruktívna hádka by mala priniesť nápravu.Nájsť východisko zo situácie, ktorá bola príčinou napätia. Súčasťou nápravy môžebyť ospravedlnenie, odpustenie a dohoda, ako budú problémy riešiť v budúcnosti.V skratke by sme mohli konštruktívnu hádku takto charakterizovať:• Oznám, že sa chceš hádať.• Hovor, čo si myslíš.• Odreaguj sa a kritizuj.148

• Uznaj vlastné chyby.• Nájdi na druhom niečo pekné.Spolupráca a súperenieKonflikty medzi ľuďmi často vznikajú kvôli tomu, že uprednostňujú vo vzájomnomvzťahu súperenie nad spoluprácou. Súperenie ako životná cesta neumožňuje ľuďom sanavzájom lepšie spoznať a hlbšie sa zblížiť. To má za následok ochladzovanie vzťahovmedzi ľuďmi v globále ako celosvetový trend. Takéto ochladzovanie vzťahov prispievak agresivite a nespokojnosti. Mali by sme sa preto zamyslieť do akej miery nám súpereniea víťazstvá nad druhými prinášajú dlhodobé plusy a do akej miery mínusy.takto:Křivohlavý (1988) porovnal efekty súperivého a spolupracujúceho správaniaSpoluprácaSúperenie1. Citlivosť je zvýšená pre Podobnosti Rozdielnosti2. Skreslené je vnímanie Partner je videní lepší než je Partner je videní horší než jepartnera3. Snaha Zísť sa a zhodnúť sa Rozísť sa a zdôrazniťrozpory4. Poňatie situácie Obaja sme na tom rovnako Ja som na tom horšie než on5. Motivácia Benevolencia – chcem svojei tvoje dobroMalevolencia – chcem lensvoje dobro, tebe nič dobrénepraném6. Vzájomný vzťah Priateľstvo Nepriateľstvo7. Interakcia Kontakty, rozhovor, dialóg Predstieraný nezáujema vyhýbanie sa kontaktu8. Dôvera k druhému Veľká Nepatrná9. Podozrievavosť Neexistuje Bežná10. Pohotovosť Ponúknuť pomoc Koristiť z každej maličkosti11. Čo má hodnotu Spoločný zisk Len vlastný zisk12. VzájomnáinformovanosťDobráZlá13. Spôsob informovania Otvorené pýtanie sa aodpovedanie14. Zámer informovania Aby obaja vedeli všetko, čopotrebujú vedieťSliedenie, predstieranie amaskovanieAby sa súper nedozvedel nič15. Videnie problému Obojstranné Jednostranné16. Videnie potiaží Na oboch stranách Len na vlastnej strane149

17. OprávnenosťNa oboch stranách Len na vlastnej stranepožiadaviek je videná18. Snaha rozsah konfliktu Zmenšovať, tlmiť Zväčšovať, stupňovať19. Snaha vidieť vlastnúsilu20. Vlastný malý ústupokje videný ako21. Malý ústupok druhejstrany je videný akoSkôr menšiu a podceňovaťsaNepodstatnýJasne väčšiu a preceňovať saNeprípustnýPrejav dobrej vôle k riešeniu Naše veľké víťazstvo22. Deľba práce Samozrejmá Neprichádza do úvahy23. Orientácia Alter-centrická a noscentricakáEgocentrická – len ja(t.j. ty amy)Konflikty v medziľudských vzťahochPodľa C.Junga sme schopní si vytvárať vzťahy k iným ľuďom len také, aký mámevytvorený vzťah k sebe a sme schopní ostatným rozumieť len do tej miery, do akejrozumieme samy sebe.Medziľudské vzťahy zohrávajú v našom živote veľmi veľký význam. Mnohopsychológov je presvedčených o tom, že človek dokáže realizovať seba samého, nájsťzmysel života a nadobudnúť duševnú rovnováhu a pocit životnej spokojnosti len vtedyalebo len do takej miery, do akej miery sme schopní mať hlboké osobné vzťahy s inýmiľuďmi.Zaoberať sa tým, čo ovplyvňuje našu schopnosť a neschopnosť nadväzovať a mať„skutočné„ (úprimné, hlboké a pravdivé) medziľudské vzťahy je z uvedeného dôvodujedna z najdôležitejších otázok sociálnej psychológie.Ako vraví Jung a mnohí iní, človek sa musí najskôr zaoberať vzťahom k sebesamému. Porozumieť mu a dokázať zmeniť to, čo negatívne ovplyvňuje naše sebavedomie,úctu a dôveru k sebe samému a celkový pozitívny postoj k sebe samému. Až potom dokážemať hlboké a úprimné vzťahy k iným.Odborníci zistili, že k iným dokážeme pociťovať sympatie len vtedy, ak dokážemeprijať seba takého, aký v skutočnosti sme. Iných dokážeme tolerovať len do tej miery, doakej miery dokážeme byť tolerantní k sebe, k svojim slabostiam a nedostatkom. Ajnenávisť k ľuďom, ktorá je často skrytá alebo nevedomá, je zväčša len odrazom nášhonenávistného postoja k sebe, ktorý premietame aj k iným ľuďom.C.Rogers hovorí, že čím väčšia kongruencia (správať sa v súlade s tým ako sacítim, aké mám názory a postoje, nepretvarovať sa) je medzi prežívaním, uvedomovanímsi svojho prežívania a našou komunikáciou, tým je väčšia aj naša schopnosť byť sebousamým a mať hlboké osobné vzťahy. Je to preto, lebo vtedy sme citlivejší k našim citom,pocitom, potrebám, túžbam a prianiam, otvorenejší vyjadrovať tieto pocity a city a potreby150

druhej osobe a zároveň sme v dôsledku toho citlivejší k pocitom, citom, potrebám atúžbam druhej osoby. To všetko tvorí základ „skutočného„ vzťahu.Význam a funkcia konfliktovKaždý človek je iný, jedinečný. Má svoje individuálne ciele, potreby a v živote saich pokúša realizovať. Je preto prirodzené a nevyhnutné, že medzi ľuďmi občas vzniknekonflikt. Je to práve kvôli našej odlišnosti. Konflikt nám taktiež umožňuje uvoľňovaťemocionálne napätie, energetický pretlak a to je pozitívna vec, pretože inak by mohlo dôjsťk narušeniu funkcii organizmu. Konflikt má aj informačnú hodnotu. Informuje nás o tom,čo chcú a čo nechcú iní ľudia, čo je pre nich prijateľné a čo neprijateľné. V konfliktochľahšie odhaľujeme aj inak skryté záujmy, zámery a vlastnosti ľudí. Pomáha námrozhodovať sa do akej miery sa chceme s danou osobou zblížiť, do akej miery námvyhovuje.Podľa toho, ako pôsobí môže byť buď:• Konštruktívny – má pozitívny vplyv na medziľudské vzťahy a vyriešenieproblému. Je zdrojom lepšie a hlbšieho poznania, pozitívnych zmien v správaní, prežívaníľudí, sebaodhaľovaní a poznávaní, v sebaodhaľovaní a poznávaní druhých. Pomáha riešiťživotné a pracovné situácie, stagnáciu, primerane, pozitívne uvoľňuje napätie a podobne.• Deštruktívny – má negatívny vplyv na medziľudské vzťahy a vyriešenieproblému. Zhoršuje medziľudské a pracovné vzťahy. Prehlbuje rozpory, a odlišné pozície,prehlbuje stagnáciu. Zhoršuje zdravotný stav, napätie. Podporuje agresivitu, netoleranciua neznášanlivosť. Znižuje informačnú hodnotu konfliktu. Emocionálne a ľudsky vzďaľujeaktérov konfliktu.Priebeh konfliktu ovplyvňujú:• charakteristiky zúčastnených strán a ich hodnotové systémy• ciele a zámery zúčastnených strán• ich predchádzajúci vzťah• typ a charakter problému• sociálne a kultúrne prostredie• prítomnosť zainteresovaných i nezainteresovaných poslucháčov• stratégia oboch strán, čo chcú konfliktom dosiahnuť• dôsledky riešenia – aké budú mať na účastníkov konfliktu• strach z rizika• emocionálny stav zúčastnených konfliktu• komunikácia medzi stranami konfliktu – či existuje a aká je jej forma• temperament aktérov konfliktu a iné151

Víťazstvo v konflikteProblémom v medziľudských vzťahoch zvyčajne býva to, že jedna i druhá stranavšemožne túži v konflikte zvíťaziť. Je to preto, že naša západná kultúra nás naučila vnímaťživot ako boj kto z koho ako sociálnu súťaž. Ide o veľmi deštruktívny, negatívny postojk životu. Takýto postoj robí ľudí z rivalov, ktorý ich ľudsky vzďaľuje, emocionálneochudobňuje a robí netolerantnými.Je dôležité, aby sme tento postoj zmenili a naučili sa vnímať konflikty inak. Akomožnosť sa učiť, možnosť lepšie spoznávať druhých i seba, odhaliť skryté a potlačovanéinformácie o sebe a druhých. K takémuto pozitívnemu efektu konfliktu je však potrebné,aby sme zmenili aj našu stratégiu, zámer v konflikte zvíťaziť. Postačí, ak konfliktprestaneme vnímať ako boj kto z koho, ako sociálnu prestíž, ktorá nám má pomôcť zvýšiťsvoju sociálnu hodnotu. Jednoducho ak prestaneme v živote súťažiť a začnemekooperovať, poznávať a prežívať. Konflikt sa potom môže stať príležitosťou k takémutopoznávaniu a kooperovaniu, v ktorom nám nebude záležať kto zvíťazí, ale čo nám obommôže konflikt byť prínosom.Interpersonálne konfliktyVo vzťahoch dvoch alebo viacerých ľudí dochádza ako sme už spomenuli kukonfliktom prirodzene. Aby nám tieto konflikty pomáhali je potrebné si uvedomiť prečokonflikty vznikajú a aký majú pozitívnu funkciu a úlohu.• Ku konfliktu nevyhnutne dochádza v emocionálnom vzťahu. Zväčša ideo pozitívny faktor, ktorý pomáha vzťah vyvíjať.• Neprítomnosť otvoreného konfliktu nieje dobrým ukazovateľom sily a stabilityvzťahu. Zrejme nie sme úprimní a otvorení. Odlišnosti potláčame miesto toho, aby smeich poznávali a učili sa ich akceptovať.• Konflikt s "vonkajšími skupinami" má tendenciu zvyšovať vnútroskupinovúsúdržnosť. Podporuje a posiľňuje príslušnosť k danej skupine.• Čím viac má skupina (dvojica) vonkajších konfliktov, tým menšia bude toleranciak vnútroskupinovému správaniu jej členov.• V záujme udržania čo najvyššej súdržnosti a jednoty, vytvára si dvojica aleboskupina obraz vonkajších ohrozujúcich nepriateľov.• Konflikty obsahujúce abstraktné idey sú riešiteľné ťažšie ako konflikty obsahujúšpecifické problémy.• Konflikty smerujúce k hodnotám druhej skupiny, majú tendenciu naberať radikálnykurz. Hodnoty sú emocionálne silné prežívané, napríklad náboženský fanatizmusa podobne.152

• Konflikt rovnocenných účastníkov je riešiteľný oveľa ťažšie ako konflikt medzistranami s rozdielnym statusom alebo mocou.• Konflikt vyvolaný strachom je riešiteľný oveľa ťažšie ako konflikt vyvolanýželaniami. Strach nás emocionálne a intelektuálne blokuje.• Čím väčšia je intenzita konfliktu, tým menšia je pravdepodobnosť spolupráce najeho riešení. Emócie nám bránia správať sa rozumne, múdro.• Konflikt, ktorý ohrozuje sebaúctu, je riešiteľný oveľa ťažšie ako konflikt, ktorýsebaúctu neohrozuje. Pre každého je frustrujúce znižovanie sebaúcty, lebo to narúša jehointegritu.• Konflikt riešený silou nerešpektujúcou motivačné potreby, prežíva v zmenenýchformách konfliktu alebo sa obnoví, keď sila prestane pôsobiť.• Konflikt má objektívne a subjektívne aspekty. Objektívne prvky posiľňujú vyriešiťkonflikt, subjektívne oslabujú vyriešenie konfliktu. Pri riešení konfliktu je dôležité naučiťsa ovládať svoje emócie – subjektívnu zložku konfliktu. Ide napríklad o strach, obavu,hnev, agresiu, výbušnosť a podobne.• Súťaživý konflikt spôsobuje deformačné procesy - ako napr. skreslené vnímanie,sebaklam, selektívne vnímame atď. Prispieva k narastaniu a pretrvávaniu konfliktu. Prisúťaži chce každý byť víťazom, čo je nemožné.• V záujme vyriešenia konfliktu s maximálnym spoločným ziskom musia obaja(všetci) veriť, že druhá strana sleduje záujem oboch (všetkých). Nedôvera vyriešeniekonfliktu oslabuje.• Smer vývoja konfliktu na konštruktívny alebo deštruktívny neovplyvňujú vonkajšieokolnosti, ale samotní účastníci a ich hodnoty. Aj jedna zo strán môže ovplyvniťsmerujúceho vývoja, ak si to uvedomí a dokáže svoj postoj zmeniť v záujme vyriešeniakonfliktu.Možnosti riešenia sociálnych konfliktovInterpersonálne konflikty možno riešiť viacerými spôsobmi. Aký prístupzvolíme k riešeniu konfliktov závisí od:• Charakteru konfliktu• Situácie, v ktorej sa konfliktné strany nachádzajú• Typu osobností zúčastnených na konfliktePri riešení konfliktov by sme mali mať na zreteli tieto okolnosti azvoliť taký prístup, ktorý najlepšie povedie k úspešnému riešeniu.Etapy riešenia konfliktov153

Ako sme už konštatovali možnosti riešenia konfliktu je viacero. Teória i prax riešeniakonfliktov však vyvinula niektoré zásady a postupy, ktoré sa ukazujú byť všeobecnepotrebné k tomu, aby sme dospeli k dlhodobému alebo trvalému vyriešeniu konfliktov.Teda k takému vyriešeniu konfliktov kde ani jedna zo strán nie je víťazom ani porazeníma teda uspokojenie prináša obom stranám. Proces takéhoto úspešného riešenia konfliktumedzi dvomi stranami alebo viacerými stranami má niekoľko etáp.1. etapa - Opíšte konfliktObe zo zúčastnených strán by mali z vlastného uhľa pohľadu stručne opísať podstatukonfliktu. Má to dvojaký význam:1) v priebehu písania sa partneri môžu sústrediť na samotný konflikt a nie na sebanavzájom, keďže spolu nekomunikujú resp. nehádajú sa. Tým sa znižuje emocionálnynáboj medzi partnermi a do popredia sa dostáva racionalita.2) písomná forma pomáha zúčastneným stranám vyjadriť vlastné chápanie konflikturacionálnejšie ako ústna výpoveď, ktorá je viac emocionálnejšia.2. etapa – Oboznámte sa o pohľade na konflikt toho druhéhoNavzájom sa oboznámte o tom ako vníma konflikt druhá strana. Opýtajte sa, či ste správnepochopili stanovisko druhej strany a požiadajte o bližšie vysvetlenie, ak ste si nie istý, čisprávne chápete, čo myslí ten druhý. Častokrát sa stáva, že tými istými slovami jedenčlovek myslí niečo iné ako ten druhý človek.3. etapa - Identifikujte žiadúci výsledokKaždý účastník alebo skupina konfliktu by mala jasne identifikovať konkrétny výsledok,očakávanie, ktorý chce dosiahnuť a mala by o ňom informovať druhú stranu. Je potrebné siuvedomiť, že výsledok konfliktu môže byť taký, že vyhrá jedna strana, alebo obe stranyalebo obe strany prehrajú.4. etapa - Identifikujte reakcie na konfliktZúčastnené strany konfliktu by si mali uvedomiť svoje reakcie na konflikt a potomuvažovať o možných alternatívnych reakciách. Možných je päť typov reakcií: priamaúčasť v konflikte, nepriama účasť v konflikte, zachovanie neutrality, odkladanie,ustupovanie.5. etapa - Zredukujte oblasť konfliktu154

Konflikty sa ťažko riešia pokiaľ ich je veľa a pokiaľ sa zoširoka rozoberajú. Obe strany bysi mali napísať vyčerpávajúci prehľad vzájomných nezhôd. Spolu identifikovať v čompresne sa nezhodujú. Všetko, čo zhodne nepovažujú za súčasť problému, ktorý chcúprednostne riešiť, predbežne odložia. Až po vyriešení jedného problému by sa malizamerať na riešenie ďalšieho problému.6. etapa - Identifikujte cieleObe strany by si mali samostatne identifikovať, čo je ich cieľom vo vzájomnom vzťahu.Aký by chceli mať vzájomný vzťah a ako môžu vyriešiť vzájomný konflikt tak, aby bolv súlade s ich predstavami o vzájomnom vzťahu. Užitočné je určiť si krátkodobýi dlhodobý cieľ vo vzájomnom vzťahu.7. etapa - Určite príčinné faktoryObe strany by si mali napísať zoznam všetkých faktorov, ktoré prispeli ku konfliktu apotom ich vzájomne prediskutovať. Takými faktormi môžu byť vlastná osobnosť,pracovné súvislosti, kultúra v ktorej vyrastali, vierovyznanie, rodina, postoje, rovesníciatď.8. etapa - Identifikujte motívy v konflikteObe strany by sa mali zamyslieť a identifikovať aké majú motívy vo vzájomnom konfliktea porozprávať sa o nich. Čo je motívom ich reakcií, požiadaviek, cieľov. Prečo chcúzvíťaziť v konflikte a čo víťazstvo jednej strany prinesie pre druhú strany a ich vzájomnývzťah. Mali by identifikovať a hovoriť aj o pocitoch, obavách, strachu. Čo znamená prejednu i druhú stranu zachovať si v konflikte vlastnú tvár.9. etapa – Vžite sa do toho druhéhoPri riešení konfliktu je dôležité, aby sa jeden do druhého vžil. Ako sa cíti, čoprežíva, prečo má potrebu zvíťaziť, čo je pre neho dôležité v konflikte a prečo, prečoreaguje tak ako reaguje. Empatický vhľad (schopnosť vcítiť sa do toho druhého, chápaťho) do toho druhého umožní lepšie pochopiť jeho pozíciu, správanie a otvorí novémožnosti riešenia konfliktu a postoja ku konfliktu.10. etapa - Dosiahnite dohoduObe strany by si mali ujasniť a napísať v čom dosiahli dohodu a v čom nie. Umožní im tolepšie kontrolovať vlastné správanie i správanie toho druhého do budúcnosti. Neskôr bymali pracovať na tom, aby dohoda nastala aj v ostatných aspektoch sporu.155

11. etapa - Plánovanie budúcich činnostíPo dosiahnutí dohody by si mali obe strany spoločne napísať, čo pre jedného i druhéhokonkrétne vyplýva z danej dohody. Aké konkrétne kroky by mali urobiť, čo by malizmeniť a v akom časovom horizonte. Ako sa budú kontrolovať pri plnení úloh vyplynúcez dohody. Mali by si naplánovať rozhovory o plnení dohody, v čom pokročili a v čom niea prečo.12. etapa - Preskúmanie vzťahuNa záver procesu riešenia konfliktu a uzatvorenia dohody by mali obe strany preskúmať čotu urobilo s ich vzťahom k tomu druhému. Či to nenarušilo, nezmenilo alebo naopaknezlepšilo ich vzťah. Je to dôležité, lebo im to môže pomôcť predísť ďalším rozporom,neočakávaným vývojom a v prípade zlepšenia vzťahu im to môže pomôcť ľahšie riešiť ichprípadné rozpory v budúcnosti.Vydiskutovať by sa mali predovšetkým negatívne pocity, ale aj pozitívne pocity,spokojnosť ale aj nespokojnosť s výsledkom konfliktu.156

10. Asertivní řešení náročných životních situací.Pozitívne aspekty asertivity:• Pomáha rozvíjať zdravé sebavedomie• Prehlbuje kvalitu medziľudských vzťahov,• Podporuje otvorenosť a úprimnosť• Vytvára atmosféru pre spoluprácu• Umožňuje predchádzať konfliktom• Umožňuje efektívne riešiť konflikty• Rozvíja samostatnosť v rozhodovaní• Zvyšuje zodpovednosť za vlastné správanie• Zvyšuje sebaúctu a sebavedomie• Zvyšuje tvorivosť• Umožňuje byť sám sebouFormy asertivity:1. Základná asertivita – znamená jednoduché vyjadrenie citu, myšlienok, názorova postojov.2. Empatická asertivita – obsahuje naviac vnímavosť a citlivosť voči ostatnýmľuďom. Ich rešpektovanie, snaha porozumieť im.3. Stupňovaná asertivita – dôrazné obhajovanie si vlastných práv, v prípade keď súnám popierané, ktoré však neprechádzajú do agresivity.4. Konfrontatívna asertivita – konfrontovanie partnera v diskusii, ktorý sa správav rozpore so svojimi slovamiAsertívne právaAsertívne práva pomáhajú ľuďom presadiť si svoje oprávnené požiadavkya nároky. Pomáhajú im tak lepšie sa uplatniť a presadiť v spoločnosti, ale aj dosiahnuťlepšiu vnútornú spokojnosť. Asertívne práva obhajujú záujmy jedinca avšak nie na úkoriných. Starajú sa teda o práva každého jedinca, čím pomáhajú k lepšej kooperáciia vzťahom ľudí v spoločnosti.Vališová (1992) konštatuje, že asertívne práva vyjadrujú autentickosť, spontánnosť,úprimnosť a slobodu človeka, jeho nárok na vlastný názor a možnosť tento názorkedykoľvek meniť.Dôležitý význam asertívnych práv je v tom, že deklarujú naše právo byť samým sebou,vyjadrovať sa vlastným spôsobom, nezávisle od iných ľudí. Uvedomenie si asertívnychpráv vytvára predpoklad k tomu, aby sme sa nenechali ovládať a manipulovať inými, či už157

jednotlivcami alebo skupinou. Dodáva nám odvahu zasadiť sa za svoje práva a iných nútiprehodnocovať svoje manipulatívne a agresívne správanie.Charakteristika základných asertívnych práv:1. Mám právo sám posudzovať svoje vlastné správanie, myšlienky, emócie a byť zane zodpovedný.Toto právo hovorí hlavne o tom, že mám právo konať rozumne i nerozumne, mám právona správny i nesprávny názor, svoj vlastný individuálny názor, aj keď sa odlišuje odnázorov väčšiny. Zároveň že som si sám zodpovedný za to ako sa správam a iní nemajúprávo sa mi do toho miešať Zdôrazňujú, že jedinec si má byť posudzovateľom svojichemócii, názorov a správania a že sa nemusí nikomu za to zodpovedať.2. Mám právo neospravedlňovať a nevysvetľovať svoje správanie.Ospravedlňovanie a vysvetľovanie vlastného správania vytvára dojem našej neistotya nepriamo tým nabádzame iných, aby hodnotili naše správanie. Iní ľudia nemajú právohodnotiť naše správanie a ani sa inak k nemu vyjadrovať.3. Mám právo posúdiť, či a na koľko som zodpovedný za riešenie problémovostatných.Ide o to, aby sme si uvedomili, že my nenesieme zodpovednosť za problémya nepriazeň osudu iných ľudí. Môžeme ale nemusíme im pomáhať a vychádzať v ústrety.Jediným kritériom je naše vnútorné rozhodnutie, vnútorný hlas. Problémy ani nie súniečím negatívnym, zväčša sú len prostriedkom nášho učenia a napredovania v životea každý človek sa musí naučiť ich zvládať sám Inak by sa stal závislým na ľuďoch a týmprestal byť slobodným.4. Mám právo zmeniť svoj názor.V povedomí ľudí panuje predsudok, že ak raz vyslovím nejaký názor musím sa hopridržiavať. Ide o nezmysel a veľmi škodlivý predsudok. Ak by sme mali stále rovnakýnázor, tak by sme stagnovali, nerozvíjali sa, nekultivovali a osobnostne a duševne nerástli.Je prirodzené, že naše názory a postoje meníme, tak ako sa mení naše poznaniea skúsenosti. Čím častejšie a rýchlejšie meníme svoje názory a postoje, tým sa hlbšiea rýchlejšie rozvíjame, rastieme a kultivujeme.5. Mám právo robiť chyby a byť za ne zodpovedný.Často máme strach robiť chyby a keď ich urobíme máme výčitky. Je to veľmi nezdravýprístup k životu a poznávaniu. Robenie chýb je základnou formou a metódou poznávania,učenia sa. Názor, že múdry sa učí na chybách druhých je holý nezmysel. Učiť sa môžemelen na vlastných chybách. Tak ako sa dieťa učí chodiť tak, že robí chybné kroky, tak saučíme celý život. Chybných krokoch by sme sa nemali obávať, ale naopak sa na ne tešiť,lebo sú hlavným zdrojom nášho napredovania v živote. Logicky z toho vyplýva, že za naše158

chyby sa nemôžeme nikomu zodpovedať a nikto nemá právo nám ich vyčítať. Múdryčlovek sa svoje chyby nehanbí, ale naopak je na ne hrdí, lebo je to neklamným znakom, ženapreduje.6. Mám právo povedať „Ja neviem“.Odborníkmi sa staneme tak, že si uvedomujeme čo nevieme a to sa učíme. Iní námv tom môžu výrazne napomôcť. Každý človek má na niečo iné talent a preto je logické, žeovláda len niečo. Ak chceme niečo ovládať fundovane, nemôžeme sa venovať príliš veľaveciam, lebo by sme zostali na povrchu poznania. Je prirodzené tiež, že sa venujeme lentým veciam, ktoré nás zaujímajú. Ľudia, ktorí sú verbálnymi odborníkmi na mnoho vecív skutočnosti ani jednu neovládajú dostatočne kvalitne. Múdry človek často vraví, ženevie, lebo tak sa môže najviac dozvedieť. Preto sa nehanbime vravieť, že nevieme.7. Mám právo byť nezávislý od dobrej vôle ostatných.Nie s každým si môžeme vychádzať. Sú ľudia, ktorí sú príliš odlišní a preto jenormálne, ak si s nimi nerozumieme, alebo ak s nimi neudržujeme bližší kontakt.8. Mám právo robiť nelogické rozhodnutia.Okrem mysle, rozumu má každý človek aj dušu. Duša má svoju vlastnú logiku,ktorá je často nepochopiteľná nášmu rozumu. Je preto prirodzené, ak robíme poprilogických rozhodnutiach aj nelogické a nerozumné rozhodnutia.V našom konaní nás častokrát vedie intuícia a vnútorný hlas a často sú takéto rozhodnutianavonok nelogické, ale vo vnútri veľmi múdre a správne. Nelogické rozhodnutia môžemerobiť aj vtedy, keď niečomu nerozumieme a práve takéto nelogické rozhodnutie násniečomu novému naučí. Všetci teda máme právo na svoje nelogické rozhodnutia.9. Mám právo povedať: „Ja ti nerozumiem“.Ľudia sa často domnievajú, že musíme rozumieť tomu, čo si oni myslia, cítia aleboprežívajú. Každý máme však odlišné skúsenosti a skôr v živote platí ono, že nemémudieťaťu ani vlastná mať nerozumie. Človek sa ani nemusí za každých okolností vžívať dodruhého človeka. Niekedy na to jednoducho nemusí mať chuť alebo záujem.10. Mám právo povedať: „Je mi to jedno“.Niekedy sa nám stane, že nás iní nútia zaujať stanovisko alebo nejakú aktivitu. My všakmáme právo sa nezaujímať o to, čo sa zaujímajú iní. Do takejto manipulácie by sme sanemali nechať vsúvať a to ani vtedy ak na nás niekto robí etický alebo citový nátlak. To,čo je dôležité a hodnotné pre niekoho, nemusí byť dôležité a hodnotné pre mňa a to anivtedy, ak je to dôležité a hodnotné pre väčšinu ľudí. Taktiež by sme si mali uvedomiť, žemáme právo aj nebyť asertívny. Niekedy je nevyhnutné prejaviť aj agresivitu alebo byťsubmisívny.Zásady asertivity:159

1. Učme sa kontrolovať svoje emócie2. Rešpektujme a tolerujme aj osobné práva druhých3. Stručne a úprimne vyjadrujme svoje city4. Snažme sa vidieť seba i druhých reálne5. Pokúsme sa poznať stanovisko druhých6. Načúvajme druhým a vypočujme ich7. Vážme si názory a presvedčenia druhých8. Nechcime mať „navrch“ za každú cenu9. Učme sa nachádzať kompromisy10. Priznajme omyl a pokúšajme sa ho napraviť11. Uvedomme si včas, čo vlastne chcemeTechniky asertivityAsertivite sa treba tak ako každej inej ľudskej činnosti učiť. Existuje niekoľko techník, akosa učiť a cvičiť byť asertívny:• Pokazená gramofónová platňa.Niekoľkokrát kľudne, slušne a zreteľne požiadame o to, čo chceme alebo odmietnemei niekoľkokrát po sebe to, čo nechceme. Ľudia si často myslia, že ak budú na nás naliehať,my sa nakoniec podvolíme. Pri tejto technike sa učíme byť v našom odmietaní a pri našichoprávnených požiadavkách vytrvalý. Naša slušná a pokojná vytrvalosť zvyčajne sláviúspech.Príklad:Chápem vás, ale nemôžem prísť. Chápem vás, ale naozaj nemôžem prísť. Chápem vás, aleskutočne nemôžem prísť.• Otvorené dvereIde o techniku, pri ktorej nepopierame kritiku, nebránime sa ak nás niekto kritizuje anereagujeme odvetnou kritikou.Príklad:A: Neprišiel si na čas do práce.B: Áno, dnes som neprišiel na čas.A: Skomplikoval si nám tým prácu.B: Hej, skomplikoval som vám tým prácu.A: Je to od teba nezodpovedné.B: Máš pravdu, je to odo mňa nezodpovedné.• Mlčanie160

Ak na nás niekto vyvíja neprimeraný nátlak, je niekedy vhodné nereagovať, teda mlčaťa tým odradiť toho, kto na nás vyvíja nátlak.• egatívne opytovanie saTechnika je založená na tom, že formou otázok a prejavu súhlasu zveličujeme svojechyby. Podstatou techniky je vyvolať u toho kto nás kritizuje pocit viny.• ParafrázovanieV tejto technike ide o to, že ignorujeme toho kto nás kritizuje tým, že opakujeme jehoslová, jeho kritiku.Asertívne správanie by sme mohli charakterizovať ako správanie presadzujúce sebasamého, avšak nie na úkor iných. Vo väčšine medziľudských kontaktov sa môžemespoľahnúť na prirodzené schopnosti vychádzania v ústrety ako úsmev, zdvorilosť aprejavovanie skutočného záujmu. Avšak, keď sú náznaky, že situácia je zložitá alebo satakou môže stať, potom asertívne správanie hneď od začiatku poskytuje lepšie možnostipre zvládnutie situácie a dosiahnutie vzájomného uspokojivého riešenia.Asertivitu môžeme udržať pomocou týchto krokov:a) Krátka prestávka:Najmä, keď je druhá osoba agresívna alebo pasívna, poskytuje prestávka čas napremýšľanie a relaxáciu. Zhlboka sa nadýchnite.b) Identifikujte potreby druhej osoby:Pýtajte sa otvorene, ale nevyvolávajte nedôveru.c) Objasnite vaše vlastné potreby:Buďte priamy a čestný. Zbabelý prístup asi podporí vznik konfliktu. Na druhej strane,nemali by ste byť príliš rázny a energický - to je agresívne.d) Sumarizujte konflikt:Pri zhrnutí konfliktu často nájdeme spoločný základ pre obe strany a niekedy môžemezistiť, že žiaden konflikt vlastne neexistuje.e) Dohodnite sa na "prijateľnom" riešení:Logika hovorí, že najlepšie je to riešenie, v ktorom sú uspokojené obe strany. Rozpormedzi konfliktnými potrebami sa tak prekonáva. Žiadna strana neprehrala, obe zvíťazili. Jeto riešenie výhra/výhra.161

Verbálne aspektySUBMISÍVE ASERTÍVE AGRESÍVE• dlhé nesúvislé výroky• vsuvky azda, možno• časté ospravedlnenia• prepáčenia a „žiadanieo dovolenie"• „mal by som"• málo Ja - výrokov (častoopatrné)• frázy, ktoré potláčajúvlastné potreby: „naozaj to nieje dôležité• sebapotlačenie, „sombeznádejný"• výroky sú stručné, jasné ak veci• Ja – výroky: „rád by som"• rozlíšenie medzi faktami anázormi• návrhy nezaťažené radami• žiadne „mal by som"• konštruktívny, kriticizmusbez hany a povýšenosti• otázky zisťujúce predstavy,názory, túžby druhých• spôsob ako zvládnuťproblémy• nadmerné využívanie Javýrokov• vystatovačné Ja• názory vyjadrené akofakty• ohrozujúce otázky• žiadosti ako príkazyalebo hrozby• silne zaťažené rady voforme „mal by si"• vinu dáva druhým• nafúkanosť, povýšenosť• sarkazmus a potlačeniedruhých162

everbálne aspektyHLASSPÔSOBREČITVÁRKONTAKT OČÍEASERTIVITA ASERTIVITA AGRESIVITA• niekedy sa chveje• tón môže byťspevavý,podmanivý• príliš mäkký apríliš teplý• často nevýraznýa monotónny• nerozhodný,• s prestávkami• niekedy trhanýz rýchleho k pomalému• časté pokašliavanie• náznak úsmevu, keďsa hnevá alebo jekritizovaný• zdvihnuté obočie vočakávaní (napr. prikarhaní)• rýchlo sa meniace črtytváre• vyhýbavýzvrchupohľad• rovnomerný apevný• tón je v strednomrozsahu, sýty a teplý• úprimný a jasný• ani príliš hlasnýani tichý• plynulý,• občas váhanie vreči• zdôrazňujekľúčové slová• stály,pokojnýdokonca• usmieva sa, keďsa teší• mraští čelo, keďsa hnevá• inak „otvorená"• črty tváre stále,nie meniace sa• čeľusteuvoľnené,„spustené"nie• pevný, ale nie„pohľad z výšky"• veľmi prísny• tón je sarkastický,• niekedy chladný• prenikavý, často kričí,• na konci stúpa• tvrdý a ostrý• plynulý, občas váhanie vreči• často strohý, úsečný• zdôrazňuje hanlivé slová• často rýchly• úsmev sa môže stať „krivý"'• zamračí sa, keď sa hnevá• zdvihnuté obočie pri údive(nedôvere)• pevne zovreté čeľuste• brada vystrčená dopredu• snaží sa hľadieť z výšky adominovaťPOHYBYTELA• mädlenie rukami• krčenie plecami• ustupuje dozadu• zakrýva si rukou ústa• nervózne pohyby,ktoré rušia (pohybyramenami, šramotí• ruky obranne skrížené• otvorené pohybyrúk (nabádajú khovoreniu)• pohyby rúk v„miernom rytme"• sedí vzpriamene,uvoľnene (nehrbí sa,nekrčí sa)• stojí sozdvihnutou hlavou• ukazovanie prstom• búchanie päsťami• sedí vzpriamene, nakláňasa dopredu• stojí vzpriamene, hlavav „oblakoch"• prechádza sa (netrpezlivo)• prekrížené ruky(neprístupný)163

11. Stres v nárocních životných situacích. Stresové situace akonflikt. Možnosti znižování stresu.Stres a jeho prejavPodľa Selyea (1981) je stres stavom organizmu, ktorý nastáva keď zlyhajú normálnemechanizmy udržujúce rovnováhu – homeostázu v ľudskom organizme.Definícia stresu je však zložitá a rôzny odborníci sa líšia v tom, čo možno označiť zastres. Vo všeobecnosti však platí, že stres:• je vyvolávaný vonkajšou stimuláciou – podnetom• je reakciou, ktorá sa prejavuje navonok určitým špecifickým správaním a vo vnútriorganizmu fyziologickými zmenami• je stavom emočného vzrušenia• porušením integrity organizmu na všetkých troch úrovniach regulácieLevi (1971) konštatuje, že stres vzniká, keď stimulácia zdvíha aktivitu organizmurýchlejšie ako ju adaptačný systém organizmu (psychiky) dokáže znižovať.Macháč (1985) v zmysle uvedených poznatkov o strese dochádza k záveru,že stres vzniká vo všetkých situáciách, v ktorých sa na psychiku jedinca kladú požiadavky,na ktoré psychika odpovedá určitými zmenami. Ak sú tieto požiadavky nadmerné, vedie tok urýchlenému vývoju a prejavu stresu.Vznik stresu prebieha v troch fázach:1. Poplašná – náhle narušenie vnútorného prostredia organizmu, ktoré spôsobuje šok2. Rezistentná – postupne sa znižuje reakcia organizmu na nepriaznivý vonkajší vplyv.Organizmus si na stresový faktor zvyká, lepšie ju znáša.3. Vyčerpanie – dochádza k celkovému zlyhaniu adaptačnej a regulačnej schopnostiorganizmu.Stres je bežnou záležitosťou v živote človeka. Denne sme vystavený stresovýmsituáciám. Či stres bude negatívne vplývať na náš organizmus, telesné a psychické zdravieje závislé od toho, či stres dokážeme alebo nedokážeme zvládnuť.Faktory, ktoré ovplyvňujú zvládanie stresu sú:• Osobnostné vlastnosti každého jedinca• Intenzita stresu• Dĺžka pôsobenia stresu164

• Získané schopnosti zvládať stres, odolávať mu• Individuálna tolerancia voči stresu každého jedincaOdolnosť voči stresu a iným záťažovým situáciám je nutnou podmienkouiniciatívy, schopnosti samostatného a novátorského tvorivého myslenia. Bez výdržev konfliktných a frustrujúcich situáciách, bez odvahy postupovať ďalej a odolávaťsociálnym tlakom ku konformite aj za cenu rôznych obetí nie je možné objavovaťa poznávať nové, tvorivo myslieť a tým ani osobnostne rásť a odolávať stresom.Stres oslabuje prirodzené obranné mechanizmy organizmu. Je preto príčinou,priamou alebo nepriamou vzniku rôznych telesných i duševných chorôb a porúch.Napríklad stres síce nie je priamo príčinou vzniku rakoviny, ale zohráva významnú úlohupre vznik takých (patogénnych) vnútorných podmienok v organizme, ktoré významnenapomáhajú k vzniku rakoviny a jej šíreniu.To, že zlyháva náš adaptačný systém pri pôsobení stresu je vo veľkej mierespôsobené, že v dostatočnej miere nevyužívame naše schopnosti, že sa dopúšťame chýb prizaobchádzaní so svojimi silami, že sme si vytvorili nesprávne postoje k životu a rôznymživotným situáciám. Často zostávame v zajatí našich myšlienok, čo nám vytvára bludnýkruh s ktorého sa nevieme dostať, trápime sa, náš stres sa zvyšuje a my nedokážemerelaxovať a tak pôsobenie stresu znižovať.Stresové situácie a konfliktStresové situácie môžu byť veľmi rôzneho pôvodu. To, čo pôsobí najedného človeka ako stres na iného človeka nemusí pôsobiť stresujúco ba dokonca to môžepôsobiť optimisticky. Stresové situácie sú teda veľmi individuálna a subjektívna záležitosť.Veľmi často vzniká situácia, ktorá na človeka pôsobí ako stresor a pritomstresorom nie je. Ide o to, že človek často na základe svojich predchádzajúcich skúsenostía postojov očakáva pôsobenie nejakej situácie len vo svojej mysli a pritom reálne tátosituácia nemusí vôbec pôsobiť alebo jej pôsobenie je neadekvátne nášmu očakávaniu.Človek si nejakú situáciu interpretuje, posudzuje a očakáva možné následky, ktoré vôbecnemusia nastať, ale už ich môže prežívať stresujúco. Teda aj naše očakávania a možnékatastrofické scenáre, obavy a strachy môžu pôsobiť ako silný stres. Častokrát ideo nereálne predstavy a obavy.Hlavným indikátorom stresu je emočne negatívne napätie: strach, úzkosť,nepohoda, únava, zlosť a podobne.Nezvládnuté stresové situácie sú hlavne pri dlhšom trvaní príčinou porúchv psychike a organizme človeka. Stresové situácie aj napriek tomu, že nám spôsobujú radťažkostí a porúch nás môžu aj učiť a pomáhať nám v pozitívnom vývine. Ich prekonávanie165

nás totiž stojí veľa námahy a mobilizáciu všetkých síl, čo nás núti prehodnocovať našepostoje, hodnoty, životný štýl, reakcie a podobne. Učíme sa tak žiť efektívnejšie,zmysluplnejšie a zdravšie. Častokrát musíme siahať na dno svojej duše, kde potomobjavujeme dovtedy nepoznané veci, duchovnú dimenziu života a seba samého, Boha.Sme schopný lepšie pochopiť príčinu našich problémov, nepohody, nespokojnostia nachádzame odpovede na základné otázky života i smrti a ich zmyslu.Stresové faktory nemusia mať vždy negatívny náboj, ale môžu byť aj pozitívneorientované. V tomto zmyslu potom rozlišujeme:• Eustres – stres pôsobí príjemne• Distres – stres pôsobí nepríjemneStres môže vznikať nielen ako dôsledok preťaženia organizmu – psychiky, ale ajvtedy, keď je náš organizmus – psychika, mozgová kapacita nevyťažená.V bežných životných situáciách vzniká stres sumáciou, sčítaním rôznych menšíchproblémov, zlyhaní a konfliktov, pričom každý z faktorov môže byť ako sám o sebezanedbateľný, prehliadnuteľný. Stres sa nekončí s ukončením stresovej situácie, ale častoešte dlho doznievajú jeho následky.Medzi najčastejšie stresové situácie patria:• Interpersonálny konflikt• Frustrácia• Činnosť v časovej tiesni• Nadmerná alebo nízka stimulácia• Činnosť spojená s rizikom• Anticipácia (predpokladanie) ohrozenia• Nedostatok schopností vyriešiť úlohu• Nedostatok citového prežívania• Nedostatok kladných medziľudských vzťahov, interakcií• Nepriateľské správanie sociálneho prostredia voči jednotlivcovi• Nedostatok súkromia• Životná zmena• Nuda• Úzkosť a strach• Žiaľ a iné166

Možnosti znižovania stresuNa stres je potrebné adekvátne, teda správne sa naučiť reagovať. Nie je tojednoduché, pretože ako sme už uviedli naše reakcie na stres sú podmienené aj našouosobnostnou výbavou, temperamentom, návykmi z detstva, prístupom k života, postojmia hodnotami, ktoré zaujímame, životným štýlom, ale napríklad aj tým, či sme psychickyzdravý, odolný, vieme relaxovať alebo skôr neurotický, teda máme tendencie k depresiám,úzkosti, fóbiám a podobne. Zjednodušene možno povedať, že neurotik alebo ľudias neurotickými reakciami (stav na rozhraní duševného zdravia a neurózy) ako kebyinklinovali k „zhlúpnutiu“, k ťažkostiam a problémom všetkého druhu. Neurotici nie súschopní primerane relaxovať a podávať primeraný výkon, teda ľahko podliehajúnegatívnym myšlienkam, obavám, často sa utápajú v bludnom kruhu vlastných škodlivýchmyšlienok a pocitov. Neurotik očakáva málo pravdepodobné alebo aj nepravdepodobnénebezpečie a tak sa často stresuje úplne zbytočne, neadekvátne danej situácii aleboohrozenia.Z tohto dôvodu sa schopnosti zvládať stres treba učiť, ide o zdĺhavé a niejednoduché učenie a má dlhodobý charakter. Takéto učenie v sebe zahŕňa zmenu našichnevhodných postojov, návykov, zmenu prístupu k životu, k hodnotám a životnýmudalostiam, zmenu k sebe samému a k iným ľuďom, budovanie dôvery k sebe samémua podobne. V podstate ide o komplexnú prestavbu našej osobnosti pri ktorej sanezaobídeme bez adekvátnej odbornej pomoci psychológa a psychoterapeuta. Investícia dotakejto zmeny – prestavby osobnosti a hodnôt má však nesmierny prínos. Podstatne sazlepší náš život, jeho kvalita, budeme schopní žiť pokojnejšie, spokojnejšie, vyrovnanejšiea šťastnejšie a zbavíme sa alebo aspoň eliminujeme naše psychické poruchy a telesnézdravie. Ako sme už uviedli väčšina našich telesných ochorení má svoj priamy alebonepriamy pôvod v častých stresoch a našej neschopnosti mu odolávať a adekvátne hozvládať. Tým sa aj výrazne predĺži náš život a to všetko už stojí za našu námahu, pretožetakáto komplexná zmena vyžaduje veľa námahy, úsilia, trpezlivosti, času, dôslednostia odvahy.Odporúčané reakcie na niektoré stresové situácie (Kirstaová 1996)PROBLÉM KRÁTKODOBÉ RIEŠEIE DLHODOBÉ RIEŠEIEManželskésporyPokojne odíďte a sústreďte sa nadýchanie. Premyslite si veci osamote. Snadľahčením. Choďte mimo dom,zabehajte si. Zostaňte sedieť pokojne beztrucovania. Obmedzte sa na spor o danejveci - nevyťahujte minulé výčitky. Keďsa upokojíte, rozoberte problém ešte raz.Keď sa udobrite, milujte sa - aleZisťujte svoje vlastné postoje.Neobviňujte automaticky sebaani partnera. Rozoberte si spor ažpo upokojení, nie počas hádky.Ustúpte, aby ste neskôr získali.Buďte sebavedomejší - nieagresívny.167

Konfliktydeťmisneutiekajte sa k sexu, ktorý by malnahradiť vyriešenie daného problému.Vyhnite sa konfrontácii, kedykoľvek jeto možné. Keď má dôjsť k hádke,povedzte nie, pokojne, ale rozhodne.Vyžadujte ospravedlnenie, ak dieťanemá pravdu. Sám sa ospravedlnite, akste sa vy mýlili. Vysvetľujte pokojne ajasne. Nedajte sa zatiahnuť do búrlivejhádky. Stále kontrolujte situáciu.Ak je to možné, vyhnite saproblému. Stanovte pevnépravidlá a poriadok. Buďteprísny. Buďte sebavedomejší - jeto skúška, či máte nad seboukontrolu. Radšej prijmiteuvoľňujúci kompromis aleborokovanie ako konfrontáciu.RozvodZabezpečte si dobrého, prijemnéhoadvokáta. Udržiavajte kontakty spriateľmi a rodinou. Dokážte spoznať avyjadriť svoje pocity — nepokúšajte saschovávať svoje city alebo predstierať,že dobre zvládate situáciu, ak to nie jepravda. Snažte sa sústavne niečímzapodievať. Dostatočne spite aoddychujte. Obmedzte alkohol a kofeín.Obmedzte fajčenie. Skúste sa zaobísťbez trankvilizátorov (lieks ukľudňujúcim účinkom).Rozvod je obdoba stratynajbližšejosoby, takže sa riaďte radamiuvedenými nižšie. Vyjdite si dospoločnosti a medzi priateľov.Cestujte. Študujte. Zmeňte prácu.Problémy sosvokrovcamiNevernýpartnerNestrácajte náladu. Pozvite priateľov navíkend, večeru či rodinné stretnutia.Organizujte niečo spoločne mimo domu.Doneste filmy alebo video. Hrajtespoločenské hry. Návštevy by všaknemali byť príliš časté. Ak bývate spolu,zabezpečte, aby mali samostatný obytnýpriestorPreberte si otvorene daný problém.Spýtajte sa partnera priamo - zapredpokladu. že skutočne chcete vedieťodpoveď. Rozhodnite sa, ako budetemomentálne reagovať, potom sa tým ajriaďte. Spoznajte. a uvoľnite svoju zlosťa žiaľ, nie však priamo na svojompartnerovi, ale na nejakom neživompredmete. Odíďte na určitý čas z domu aZachovajte si tvár pred partneromi svokrovcami. Skúste sa vcítiťdo ich stavu a získať si ichdôveru. Nepretvarujte sa. Vzáujme zachovania harmónie jeniekedy vhodné aj ustúpiť.Vyhnite sa vzájomnémuobviňovaniu, pocitu viny abezmocnosti.Neberteupokojujúce lieky. nepite prílišveľa alkoholu a neprejedajte sa.Odíďte, alebo sa rozveďte.Nájdite si milenca. Vydržte to.Väčšina afér sa rozplynie vpriebehu 6 - 8 mesiacov.168

StratanajbližšejosobyNeschopnosťrelaxácieFyzickénapadnutieObscénnetelefonátyVlámaniezostaňte u svojich priateľov alebopríbuzných.Plačte. Rozprávajte. Spoznajte svoje citya vyjadrite ich, ak môžete. Skúste sazaobísť bez trankvilizátorov, a ak ichpredsa užijete, berte ich nie dlhšie akojeden mesiac, keďže ich užívaním vznikázávislosť a bude to narúšať aj vašuschopnosť vyjadriť svoje pocity.Nepretvarujte sa, že všetko zvládatedobre, ak to nie je pravda. Skontaktujtesa s ľuďmi s podobným osudom.Skontaktujte sa s právnikom aleboporadcom, ak potrebujete ďalšiu pomocCvičte relaxačné cvičenia, aby ste saupokojiliOznámte to polícii. Choďte donemocnici alebo k svojmu lekárovi.Zožeňte si právnika, ak budetepožadovať finančnú kompenzáciu. Akžijete sám, požiadajte priateľa aleborodinu, aby zostali s vami.Vyveste telefón. Dajte volajúcemunajavo svoje opovrhnutie. Buďtepokojný a vysmejte sa volajúcemu typu:„chudáčik, asi si impotentný“. Ak sa toopakuje často, zavolajte telekomunikáciea požiadajte ich, aby monitorovalihovory. Zmeňte si telefónne číslo.Ihneď zavolajte políciu. Ničoho sanedotýkajte. Dajte si niečo ostré alebohorúci čaj. Uvoľnite si svoj hneva agresiu. Plačte, kričte. Napíšte siPripravte sa, že budete musieťprekonať obdobie smútku, ktorémôže trvať až dva roky, ale ajviac. Uvedomte si, že všetkyfyzické ochorenia a bolesti môžusúvisieť s týmto stresovýmobdobím. Začnite spoločenskyžiť. Navštívte poradcu aleboterapeuta. Dostatočne spite aoddychujte. Jedzte pestrú,vyváženú stravu. Užívajte Bkomplex, zinok, aby ste sachránili pred stresom. Meditujte aveľa cvičteNaučte sa relaxačné techniky.Praktizujte jednoduchú cviky,jógu a meditáciu. Využiteautogénny tréning a hypnózu,pod dohľadom odborníka.Uvoľňujte nadbytočnú energiua cvičte každý deň.Naučte sa sebaobranné techniky.Kúpte si malé poplašnézariadenie. Neprechádzajte sasám po tmavých opustenýchuliciach, buďte vtedy vždyv strehu.Navštívtepsychoterapeuta, aby ste sadostali zo šoku z napadnutia.Neprepadnite panike. Väčšinetakýchto telefonátov sa nedázabrániť, volajúci zvyčajnenepozná ani adresu ani osobu,ktorej volá.Zabezpečte svoj dom, bytbezpečnostnými zámkami nadverách aj oknách. Keďodchádzate z domu nechajte169

OsobnékonfliktypráciPrepracovanosťvKonkurz -pohovorzoznam zmiznutých vecí. Zavolajte sipriateľov, aby vám pomohli upratať.Vymeňte si zámok na dverách. Zavolajtebankám, aby ihneď pozastavili vašekreditné karty. Zavolajte poisťovňu.Ak je to možné, vyhnite sa vždykonfrontácii. Buďte sebavedomý, ale nienepriateľský. Informujte o problémesvojho nadriadeného. Napíšte formálnusťažnosť, v ktorej objasníte danýproblém. Dohodnite si schôdzku s tým,s kým máte daný problém, a vysvetlitejasne a slušne, ako vidíte danú vec vy –buďte pripravený, že si budete musieťvypočuť názor druhej strany, ale aj vy savyjadrite jasne a otvorene.Niekedy povedzte aj nie. Neberte naseba príliš veľa zodpovednostia nezaťažujte sa. Určite niekoho, abyprevzal časť vašej práce alebo požiadajtesvojho nadriadeného, aby vám poskytolpomoc. Čas si rozdeľte efektívnejšiea sústreďte si iba na jednu prácu. Každúhodinu si urobte päťminútovú prestávkua každé tri hodiny, dvadsaťminútovú.Prácu, ktorá si vyžaduje maximálnukoncentráciu, vykonávajte v časevrcholu vašej individuálnej energetickejkrivky.Pred schôdzkou sa aspoň desať minútvedome uvoľňujte. Sústreďte sa nadýchanie a uvoľnenie čeľustí, krkua svalstva pliec. Využite pozitívnevizualizačné techniky. Oblečte si pekné,čisté čaty, ale nie niečo nezvyčajné.svietiť svetlo alebo zapnuté rádio,použite časový spínač, ak domanie ste dlhšie. Podoprite palicamiprízemné dvere a okná.Pozastavte doručovanie novín,požiadajte priateľov, aby vámvyberali poštu a kontrolovali byt.Svoj majetok si označte, aby steho podľa čísla vedeliidentifikovať. Nenechávajtev aute cenné veci, všetko dajte dokufra auta, kde nie sú vidieť.Dajte výpoveď. Preložtekonfliktného pracovníka na inéoddelenie, ak o tom rozhodujete.Prehodnoťte a znovu definujtesvoje ciele a očakávania. Zmeňteprácu. Skúste získať pomoc –asistenta. Zmeňte štruktúru vášhopracovného štýlu. Dostatočne savyspite, užite si čas voľnaa relaxujte. Stanovte si pevnélimity – čas a miesta, keď nikdynepracujte a nikto z kolegov sanesmie s vami skontaktovať.Prácu v tomto čase úplnevypusťte z hlavy. Zdravo sastravujte.Študujte autogénny tréning,meditujte, praktizujte i inérelaxačné metódy a vyskúšajte siaj kreatívnu imagináciu, aby stesa upokojili. Pracujte na svojomsebavedomí.170

Choďte na toaletu skôr, než pôjdete nastretnutie.Relaxáciou proti stresuProti stresu, ale aj na celkové upokojenie mysle a nadobudnutie fyzickej, duševneja duchovnej rovnováhy existujú rôzne techniky akými sú meditácie, autogénny tréning,jóga, prehĺbené dýchanie a iné. Tieto cvičenia, ak ich praktizujeme pravidelne pôsobiapsychoterapeuticky a prehlbujú naše mentálne a hlboko vnútorné, duchovné poznanie.Pomôžu nám pokojnejšie, zdravšie a spokojnejšie žiť. Niektoré techniky si opíšeme.Hathajóga1. Ohnime paže dovnútra, dlane spojme pred prsia, špičky prostredníkov sa zospodudotýkajú brady.2. Vdýchnime, predpažením vzpažme, preveďme záklon trupu a hlavy.3. Vydýchnime, urobíme hlboký predklon a snažíme sa priblížiť čelo až ku kolenám.Nohy zostávajú napnuté.4. Vdýchnime, preveďme vzpor v drepe so zanožením ľavej nohy. Trup sa vzpriamuje,hlava zakloňuje, a ruky sa stále dotýkajú zeme.5. Vydýchnime, zanožíme ľavú nohu, hlava je v predĺžení trupu a paty sa pokiaľ možnopriblížia k zemi.6. Zadržíme dych, pokrčíme paže a spustíme trup i kolená na zem. Hýžde sú vysadenéa váha tela spočíva na hornej časti hrudníka a na kolenách. V bedrách je výrazné prehnutie.7. Vdýchnime, napnime paže, urobíme hlboký záklon hlavy a trupu. Váha tela spočíva nanapnutých pažiach a nohách.8. Vydýchnime, vysadíme, hlava je v predĺžení trupu. Paty sa približujú k zemi.9. Vdýchnime, ľavá noha urobí výpad, chodidlo je na spojnici rúk. Bérec a stehnozvierajú pravý uhol. S bederným prehnutím zakloníme hlavu.10. Vydýchnime, prisuňme pravú nohu k ľavej, súčasne obe napíname. . Urobíme hlbokýpredklon a snažíme sa priblížiť čelo ku kolenám. Ruky sa dotýkajú zemi.11. vdýchnime, predpažíme, vzpažíme a urobíme bederný a hrudný záklon. Hlava je tiežzaklonená.12. Vydýchnime a predpažením sa vrátime do pozície so vzpaženými dlaňami, teda dovýchodzieho postavenia.Toto cvičenie opakujme 12 krát.Schultzov autogénny tréning171

Cvičenie má prebiehať v tichej uzavretej miestnosti s primeranou teplotou. Zvolímesi pohodlnú polohu v ľahu na chrbte s rukami na zemi vedľa tela alebo posediačky nakresle s opretým chrbtom, rukami na stehnách alebo voľne spustenými. Oči sú vždyzavreté v jednej i druhej pozícii.V jednom i druhom prípade je vhodné použiť relaxačnú, meditatívnu upokojujúcutichú hudbu.• Uvedomujeme si dotyk o podlahu• Predstavujeme si pocit tiaže v pravom a v ľavom ramene, v rukách, potompostupne v dolných končatinách a v ostatnom tele• Sústreďujeme sa na predstavu pocitu tepla postupne v jednotlivých údoch a potomv ostatných častiach tela okrem hlavy• Navodíme si kľudné a pravidelné dýchanie, sústreďujeme sa na neho. Pozorujemeho a usmerňujeme mysľou. Stále viac dýchame bránicou a dych je stále hlbší.• Sústredime sa na brucho, predstavujeme si, že je zaliate intenzívnym teplom.• Predstavujeme si chlad na čele. Hovoríme si v duchu: „moje čelo je príjemnechladné. Prechádza ním príjemný chladný vánok“.• Predstavujeme si príjemné miesto, kde sme radi, napríklad les, lúku alebo pláž namori, oddávame sa tejto príjemnej predstave a príjemným pocitom.• Predstavujeme si nejaký príjemný zážitok, vizualizujeme si ho a necháme sa párminút rozplývať v tomto zážitku• Na konci napneme pästi a prudko ich vypneme, opakujeme to pár krát, potomnapneme celé telo a prudko ho uvolníme párkrát. Potom otvoríme oči a popreťahujeme sicelé telo. Vstaneme.Cvičenie trvá niekoľko minút až pol hodinu.172

12. Jak jednat s lidmi. Jak s nimi efektivně zacházet. Jak sevyrovnat s problémovým chováním.Ako jednať s ľuďmiNaša schopnosť vychádzať s ľuďmi nám umožňuje lepšie s nimi komunikovať,efektívnejšie s nimi spolupracovať a riešiť problémy či nadväzovať s nimi uspokojivé,zmysluplne hlboké vzťahy. Toto všetko sú dôležité životné a pracovné hodnoty a preto bysme mali v tejto oblasti neustále zdokonaľovať. Ide totiž o schopnosť a zručnosť, ktorej satreba učiť a ktorú treba trénovať.Ako sa vyrovnať s problematickým správaním ľudíV živote sa stretávame s rozličnými typmi ľudí. Môže ísť o ľudí:• neurotických – majú zníženú odolnosť zvládať záťažové situácie• s poruchou osobnosti – majú narušenú schopnosť komunikovať s ľuďmi a vychádzaťs nimi, majú agresívne tendencie• s hraničnou poruchou osobnosti – majú silne zníženú schopnosť zvládať záťažovésituácie, pri ktorých sa narúša ich integrita• psychotických – majú patologicky narušenú schopnosť zvládať záťažové situácie, ichschopnosť udržať si integritu osobnosti je narušená aj v nezáťažových situáciách, ichkonanie môže byť nekontrolovateľné.S ľuďmi takto narušenými je komplikované vychádzať, komunikovať a udržiavaťnormálne vzťahy. Je preto dôležité poznať ako takýto ľudia môžu reagovať (ide pritomo veľkémnožstvo ľudí, ktorých každodenne stretáme), aké sú ich špecifické predpokladya možnosti zvládať záťažové ale aj bežné životné situácie. Tomu by sme potom maliprispôsobiť aj naše správanie k nim, naše nároky, ktoré na nich kladieme.Z pohľadu vrodených dispozícii hovoríme o temperamente. Najrozšírenejšou typológiouv tomto zmysle sú:• Sangvinik - vyrovnaný, vnímavý, spoločenský a živý. Reaguje sa situácie pružne,aktívne a rozhodne, niekedy však aj rozptýlene a citovo nestálo so sklonom k povrchnosti.Sangvinik je prevažne sugestibilný a málo sebakritický.• Melancholik - emotívne založený, vážny, dôkladný a disciplinovaný. Prejavuje sacitovo až precitlivelo, je oddaný, ale tiež plachý, neistý, uzavretý a neprispôsobivý.Melancholik má sklon k nižšej pracovnej výkonnosti, hlavne pri samostatnej práci.173

• Cholerik - výbušný, prudko reagujúci, vášnivý, dráždivý a energický. Prejavuje sabezprostredne, ale tiež impulzívne, netrpezlivo a bojovne. Má sklon sa urážať a v činnostije niekedy nevyrovnaný a agresívny.• Flegmatik - pokojný až ľahostajný, trpezlivý, rozvážny, ale aj pohodlný, pasívny anespoločensky. V činnosti sa prejavuje rovnomerne, stereotypne, je disciplinovaný, ale ajapatický a motoricky i mentálne skôr pomalý. Má tendenciu v rozhodnutiach saneunáhľovať a býva samostatný.Ľudia zväčša nie sú takto striktne vyhranení, ale zväčša majú prevahu niektoréhouvedeného typu vrodených vlastností a spôsobov reakcie. Už z prvého pohľadu nám jejasné, že každý z uvedených typov ľudí bude reagovať inak na tú istú situáciu. Je pretodôležité tieto skutočnosti poznať a pri interakcii s ľuďmi sa tomu prispôsobyť.Pre praktický, osobný i pracovný život je veľmi dôležité, aby sme dokázali vychádzať sovšetkými typmi ľudí. Naša sociálna komunikácia a vzťahy sú potom efektívnejšiea prinášajú nám aj väčšie uspokojenie.Schopnosť vychádzať s ľuďmi je aj najúčinnejšou prevenciou pred medziľudskýmikonfliktmi.M. Doyl a D. Straus odporúčajú nasledovné postupy ako jednaťs problematickými ľuďmi:• Prijať a potvrdiť alebo odložiťPrijatím a potvrdením námietky či obavy sa dá negativizmus rozptýliť a človeka možnozbaviť potreby odporovať. Potom sa môžeme rozhodnúť, či sa treba problémom zaoberať,alebo ho odložiť.• Stupňovanie úrovne zásahovNa začiatku reagujme s najjemnejším zákrokom. Ak toto problematické správaniepokračuje, postupne stupňujme zásahy. Táto stratégia dáva ľuďom možnosť primeranea postupne sa zbaviť problematického správania.Reakcie na niektoré typy problémového správaniaONESKORENCINenapomínajme oneskorenca pred skupinou. Opýtajme sa ho na dôvod jeho častýchneskorých príchodov. Nementorujme a nehodnoťme! Spýtajme sa chronickéhooneskorenca na to, čo by sa malo urobiť, aby prichádzali načas. Možnosťou v práci je ipoverenie oneskorenca určitou dôležitou úlohou na začiatku pracovného času. Pokiaľ toneprinesie úspech pôjde pravdepodobne o človeka s narušenou schopnosťou chodiť načas.Ide teda o poruchu a nie je nedostatočnú morálku. Dajme preto takémuto človeku možnosťpohyblivého pracovného času. Dôležitejší je jeho pracovný výkon a nie či je schopný prísť174

načas.V osobnom živote rátajme s tým, že bude meškať a prispôsobme sa tomu.175

DEZERTÉRIOpýtajme sa na začiatku porady, výuky, stretnutia či môže každý zostať až do konca. Ak savšetci prítomní zaviažu, že vydržia, potom má potenciálny dezertér menšiu šancu uniknúť.ÚTOČNÍCITakéto správanie môže vyvolať spory a konflikty. Pokúsme sa útok presmerovať útok odosoby na predmet problému. Upozornime ich, čo ich útočné správanie môže vyvolávaťv iných ľuďoch. Protiútok je nevhodnou reakciou, pretože to vyvoláva ich zvýšené útočnéreakcie a stupňovanie konfliktu. Vhodné je tiež na útok neodpovedať a pokúsiť sasebaovládnuť.Ako efektívne zaobchádzať s ľuďmiNa túto otázku nie je ľahká odpoveď. Asi najviac záleží na našej motivácii. Akchceme získať priazeň nejakého človeka, asi sa budeme snažiť ho čo najviac zaujať. I v tomtoprípade však platí, že človek má najviac šarmu, ak sa správa prirodzene. Nie každému sa budenáš štýl, spôsob prejavu, záujmy a životné hodnoty páčiť, ale je cieľom, aby sme sa každémupáčili? To by bola otročina a naviac tým strácame tak cennú našu jedinečnosť. Sympatickí simôžu byť len ľudia, ktorých niečo spája. Ktorí majú podobný postoj k životu, podobnéhodnoty, životný štýl, záujmy. Nemôžeme byť podobní vo všetkom, ale v základnýchživotných hodnotách áno. Inak náš zväzok dlho nevydrží. Zaľúbenie trvá len krátko, potomprídu na rad hlbšie životné hodnoty a city. Ak sa budeme správať prirodzene možno mnohýchľudí odradíme od toho, aby s nami nadviazali vzťah. To však vôbec nevadí. Ak sú tí ľudiapríliš odlišní od nás, aj tak nie sme schopní s nimi nadviazať hlbší a dlhotrvajúci vzťah.Možno nás niečím očaria, ale očarenie trvá len chvíľu a potom je potrebné porozumenie si vzásadných otázkach života. Ak sa budeme snažiť získať sympatiu týchto ľudí, strácame týmlen čas a čaká nás zákonité sklamanie, keď očarenie alebo zaľúbenie odíde.V živote je to tak zariadené, že napriek tomu, že sme odlišní, predsa len sú skupinyľudí, ktorí sú si podobní. Možno to potrvá dlhšie, kým stretneme toho, kto nám je podobní,ale určite ho stretneme. Je to akýsi zázrak života, ktorý funguje. Avšak k tomu, aby sme hostretli, sa musíme správať prirodzene, nepretvarovať sa, nehrať sa na iného, ale naopak byťsamými sebou. Ako inak môže spoznať ten druhý, že sme si podobní? To akí sme, musímedávať najavo a potom máme veľkú šancu, že si nás ten druhý, nám podobní všimne.Byť prirodzení však neznamená, že máme byť po celý život rovnakí. Rast a zrenieosobnosti so sebou prinášajú zmeny v našej osobnosti a tým aj zmeny správania, postojov činázorov. Zrenie osobnosti by malo prebiehať po celý život. Možno by sme mohli povedať, žeskutočne žijeme len potiaľ, pokiaľ nechávame život v sebe samovoľne plynúť. Znamená tobyť po celý život otvorení voči novým situáciám, názorom, postojom, ľuďom, záujmom,zážitkom. Ak sme skutočne otvorení, tak všetko to, čo cez nás prejde nás ovplyvňuje a mení.Život tak môže byť v každom okamihu nový a vzrušujúci a to až do samého konca života. Ak176

sa uzavrieme a zablokuje voči zmenám, tak psychologicky v nás skončil život. No a psychikaovplyvňuje aj telo a tak začne chátrať aj naše telo.Vždy je niečo, čo by sme mohli na sebe zmeniť. V tomto okamihu nás napadajú múdreslová, ktoré kedysi dávno vyslovil Marcus Aurélius:Pán môj,daj mi vyrovnanosť, aby som prijal to, čo zmeniť nemôžem,odvahu, aby som zmenil to, čo zmeniť môžem amúdrosť, aby som vedel odlíšiť jedno od druhého.Asi je veľmi dôležité byť vnímavý k sebe a k iným. Pozorne počúvať to, ako sa námprihovára náš organizmus, naša duša, naše telo. Oni rozprávať nevedia, ale majú svojšpecifický jazyk, ktorým sa nám prihovárajú. Naša duša (psyché, osobnosť, vnútorné ja) knám prehovára pocitmi, citmi, strachom, depresiou, intuíciou, naše telo sa k nám prihovárabolesťou, únavou, nechutenstvom, pohodou a náš organizmus celkovým telesným aduševným stavom.Ak chceme osobnostne rásť a teda nechať v nás prúdiť život, mali by sme byť pozorníaj k iným ľuďom. Ponechať ich vstúpiť do nášho vnútra, všímať si ich názory, postoje asprávanie. Byť chápaví k ich potrebám, citom a pocitom a potom sa v nich môžeme vidieťako v zrkadle. Mnohému sa tak môžeme naučiť a naviac získame zmysluplné a hlbokévzťahy, ktoré sú asi hlavným zmyslom života. Prinášajú nám trvalý pocit uspokojenia ašťastia.D. Carnegie na základe skúmania reakcií ľudí vytvoril akési „desatoro„ akozaobchádzať s ľuďmi. echajme sa inšpirovať:Zaujímať sa o druhéhoAk chcem s niekým dobre vychádzať, musím ho dobre poznať, teda sa oňho zaujímať:spoznať jeho povahu, záujmy, vlastnosti, usilovať sa pochopiť ho a porozumieť mu.Najúčinnejší záujem je záujem empatický, spojený s úsilím vcítiť sa do toho druhého. Väčšineľudí záujem iných vyhovuje. Potom sa k nám správajú priateľskejšie.echať druhého hovoriťPre dobrý kontakt s ľuďmi má často väčší význam umenie pozorne počúvať akoumenie hovoriť. Dávame tak najavo tomu druhému, že nás zaujíma a že si vážime jeho osobu.Vedieť hovoriť o tom, čo zaujíma druhéhoRozprávajúci musí mať pocit, že druhý človek ho nielen počúva, ale že rozprávanie ajpozorne sleduje a rozumie mu. Aktívny záujem o toho druhého nám môže pomôcť prekonaťpočiatočné obavy z druhého človeka a neskôr nám prináša obojstrannú radosť, že tomudruhému nie sme ľahostajní.177

Opatrne s kritikouVraví sa, že kritiku možno porovnať k holubom: vracia sa tam, odkiaľ prišla. Akčloveka kritizujeme, má tendenciu cítiť sa dotknutý a stúpa v ňom podráždenie a neľúbosťvoči nám.Pri kritike je dôležitá forma, kontext a vhodné načasovanie. Kritizovaný človek musímať pocit, že si ho aj naďalej vážime. Kritizovať treba nenápadne, citlivo a to aj tak, že niečosúčasne pochválime.Opatrne s príkazmiĽudia nemajú radi ak im niekto prikazuje a pripomína ich povinnosti. Najvhodnejšiesú príkazy vo forme otázok, pretože tak sa vyhneme prirodzenému odporu proti príkazom:Mohol by si opraviť...? atď.Priznať si vlastnú chybuAk si vlastnú chybu priznáme včas, môžeme predísť hádke alebo konfliktu. Priznanímsi vlastnej chyby dávame najavo silne sebavedomie - fakt, že nemáme strach. To pôsobí nadruhých pozitívne a začnú si nás viac vážiť.Pochváliť, čo si pochvalu zaslúžiVeci, ktoré sa nám nepáčia, zvyčajne kritizujeme, no ak sa nám niečo páči, zvyčajnemlčíme. A predsa pochvala ľudí viac povzbudzuje a dosiahne sa ňou viac ako kritikou.Vžiť sa do situácie druhéhoKaždý človek sa pozerá na sporné situácie z iného uhla a vidí ich inak. Spôsob, akoprekonať nedorozumenia a konflikty, spočíva v umení a návyku nazerať na problematickéveci očami druhého človeka, vžívať sa do jeho situácie. V duchu si môžeme pripraviť malú„psychodrámu„ s výmenou rolí: „Čo by som si myslel a čo by som na tvojom mieste hovorilja?„ Keď pochopíme, čo prežíva náš partner alebo protivník, nebudeme sa cítiť až takíukrivdení a nebudeme tvrdohlavo brániť vlastné jednostranné stanovisko.ehádať sa deštruktívneNehádať sa, neznamená uraziť sa, mlčať a nehovoriť. Ak sme nahnevaní dajme najavosvoju zlosť a to čo nás nahnevalo. Nikdy však neobviňujme celú osobu druhého človeka, alevytknime mu len to, čo nás práve nahnevalo. Ak sme nahnevaní, máme tendenciu používaťsilné slová. Tie však môžu zostať v druhom človeku ešte dlho po hádke a môžu negatívneovplyvniť náš celkový vzťah. S hádkou nečakajme až kým sa to „v nás„ nazbiera, vtedy užmáme tendenciu „vybuchnúť„ a nekontrolovať svoju zlosť.Usmievať saV prítomnosti človek, ktorý sa na nás usmieva, nemáme chuť hnevať sa, hádať sa, alenaopak, cítime sa pri ňom príjemne a všetky ťažkosti znášame lepšie. Ak sa budeme178

usmievať, rýchlo zistíme, že sa na nás aj druhí ľudia usmievajú. City sa pomerne ľahkoprenášajú z jedného človeka na druhého.. Enkelmann (1991) odporúča tieto pravidlá, ako zanechať presvedčivý dojempri vystupovaní:1. Držanie telaPohybujte sa normálne, nepobehujte priveľmi hore-dole. Prešľapovanie z nohy nanohu, držanie sa stoličky a pod. prezrádza vašu nervozitu, čo negatívne pôsobí naposlucháčov.2. GestikuláciaGestikuláciu používajte umiernene. Neukazujte prstom na poslucháčov. Nerobtenevhodné pohyby rukami, ale používajte ich harmonicky na zdôrazňovanie svojich výpovedí.3. MimikaMimika má zodpovedať obsahu vašich výpovedí a má ich zdôrazňovať. Divák má zvášho výrazu cítiť vaše presvedčenie o tom, čo hovoríte.4. HlasPokojnou rečou zvyšujete koncentráciu svojich poslucháčov. Vyhýbajte samonotónnemu prejavu, meňte výšku a zafarbenie hlasu.5. Kontakt s očamiUdržiavajte s poslucháčmi kontakt s očami. Pozerajte sa vždy na každú stranu, dokaždého kúta obecenstva, ľudia budú mať dojem, že sa prihovárate každému z nich.Enkelmann zdôrazňuje pri komunikácii, vystúpení prirodzené správanie. Prirodzenésprávanie je najefektívnejší spôsob správania nielen pri vystupovaní a komunikácii s ľuďmi,ale vôbec v celom našom živote. Na druhej strane môžeme mať naučené také pohyby, reakcie,ktoré odpútavajú pozornosť, vyrušujú alebo pôsobia nudne. Ak je pre nás dôležité druhýchzaujať, je potrebné, aby sme niektoré nevhodné prejavy zmenili. Musíme sa však najskôrdostatočne presvedčiť o tom, že pôsobia negatívne a musíme sa dostatočne sústrediť na nášprejav a na publikum, byť k nemu empatickí a všímať si ako na neho pôsobíme.Ak sú však pre nás dôležité iné hodnoty, ako niekoho zaujať, správajme sa prirodzene,tak ako to cítime. Ak sme kongruentní (naše prežívanie, pocity sú v súlade s našimsprávaním) predchádzame tak, vnútornému napätiu, nepokoju, máme lepšie predpokladysústrediť sa na to, čo robíme a lepšie predpoklady rozvíjať svoju osobnosť.179

Prejavy správaniaTo ako sa človek správa nie je výrazom jeho morálky, ale je to hlavne prejavomrôznych okolností, ktoré vplývali na jeho vývin hlavne v období detstva.Submisívny človek má zväčša negatívny postoj k sebe samému, chýba musebavedomie a dôvera v seba samého.Agresívny človek má zväčša negatívny postoj k iným ľuďom a aj k sebe samému.Nedôveruje si a nedôveruje ani iným.Asertívny človek má pozitívny vzťah k sebe samému, ale aj k iným. Má dostatoksebavedomia, dôveruje sebe aj iným.Z pohľadu správania, ktoré je orientované smerom k ľuďom alebo proti nim možnohovoriť o hostilnom a prosociálnom správaní.Hostilné správanie možno charakterizovať ako nepriateľské, agresívne, útočnésprávanie zamerané na ublíženie druhému.Prosociálne správanie akceptuje druhého človeka. Ide o priateľské správanie, kde sasnažíme druhú osobu pochopiť v jej situácii, usilujeme sa vlastným konaním druhej osobepomôcť, zlepšiť jej situáciu.T. Leary (1956) hovorí, že človek sa prejavuje k iným ľuďom so sklonom:1. Ovládať ich alebo sa im podriaďovať2. Správať sa k ľuďom priateľsky alebo nepriateľskyUvedené sklony sa v správaní človeka môžu prejavovať v rozličnej intenzite. Nazáklade ľudských sklonov Leary vytvoril systém správania človeka:Submisívnosť (podriaďovanie sa) - Dominantnosť (ovládanie)Nedôvera (opozícia) - Zodpovednosť (starostlivosť)Agresivita (kritika) - Láska (spolupráca)Sebapresadzovanie (súťaž) - Závislosť (prijímanie pomoci)V správaní sa človeka môžeme pozorovať veľa vlastností. Jednou z najdôležitejších jezávislosť na jednej strane a nezávislosť na druhej strane.Človek, ktorý je sebavedomý, má pozitívny vzťah k sebe samému, má tendenciusprávať sa nezávisle na názoroch a postojoch iných ľudí. Neznamená to, že iným ľuďom savyhýba a neváži si ich, skôr naopak. Takýto človek zväčša vyhľadáva spoločnosť iných ľudí aje schopný mať i hlboké osobné vzťahy. Vo vzťahu si však udržuje vnútornú slobodu a svojuindividualitu. Pokiaľ má pozitívny vzťah aj k iným ľuďom, názory iných ľudí si zväčša váži aakceptuje druhého človeka takého aký je. Takýto človek sa zväčša správa nekonformne,asertívne, originálne, priamo, aktívne, prosociálne. Len človek nezávislý na názoroch a180

postojoch iných ľudí má dostatok odvahy byť sám sebou a tak sebaaktualizovať svoje potrebya osobnostne rásť. V živote sa cíti byť prevažne spokojný.Človeku, ktorému chýba dostatok sebavedomia a má negatívny postoj k sebe samému,býva zvyčajne závislý na názoroch a postojoch iných ľudí. Takýto človek býva buďsubmisívny alebo agresívny (viac-menej v závislosti od toho, či má pozitívny alebo negatívnyvzťah k iným). Nie je schopný byť sám sebou a nekriticky prijíma názory a postoje inýchľudí. Jeho charakteristickou črtou je konformita a neistota. Osobnosť takéhoto človeka vovývine stagnuje, nerozvíja svoje potenciály a dispozície a aj preto sa cíti byť v životenespokojná.N. Ekelmann radí, aby sa ľudia správali pozitívne k sebe a k iným. Len také správanieim zabezpečí duševnú pohodu a radosť zo života. Zdôrazňuje, že človek by mal pozitívnemyslieť, zameriavať sa na pekné a radostné stránky života a ignorovať tie tienisté stránky.Všetko je v našom myslení a v postoji, ak si dokážeme povedať, že na svet sa budeme pozeraťpozitívne, zmení sa náš postoj k sebe a k iným a v živote budeme spokojnejší.Odporúča niekoľko praktických rád:Čo nám napraví náladuČo nám pokazí náladuprívetivosť usmievať sa ! hnev starostitelesná sviežosť hudba nadávanie náhlivosťpraktické ošatenie pokojná sebaistota nespoľahlivosť aroganciakamarátskosť teplé farby klebety žiarlivosťčaj správna teplota skúposť deň bez raňajokspokojnosť teplý, jasný hlas pach z úst bolesťparfum trpezlivosť telesný pach škrekľavý hlasduchaplnosť ohľaduplnosť bolesť nevyspatosťsmiech pekné prostredie neraňajkovať pravda za každú cenuEmócie u pasívneho, asertívneho a agresívneho správania:Pasívne Asertívne AgresívneVnútorný konflikt Riešenie problémov Vonkajší konfliktDepresie pozitívne vzťahy pocit vinyBezmocnosť spokojnosť frustráciaSlabý sebaobraz pozitívny vzťah k sebe skreslený sebaobrazŤažkosti vo vzťahoch dobré vzťahy ťažkosti vo vzťahochStrata sebakontroly sebaovládanie strata sebakontrolyOsamelosť družnosť osamelosť181

Stres pohoda stresPoruchy sebavedomia dobré sebavedomie poruchy sebavedomia(Mezihorský, Š 1991)Príčiny komunikačných nedorozumeníPietrasinski (1964) rozdeľuje príčiny komunikačných nedorozumení-zlyhaní v prácitakto:• nezrozumiteľné vyjadrovanie myšlienok• používanie slov, ktorým podriadení nerozumejú• používanie mnohoznačných výrazov a zvratov• používanie slov s nevyhraneným významom• nejasné formulovanie myšlienok• nepresný príjem informácií• nepozornosť• predsudky príjemcu• domýšľanie sa príjemcu• nedostatok umenia (schopnosti) poskytovať informácie• nedostatok umenia (schopnosti) kritizovaťUmenie kritikyKritika významným spôsobom ovplyvňuje kvalitu a efektivitu práce. Kritizovať je všakumenie, ktorému sa treba učiť. Zlá kritika destabilizuje a demotivuje, dobrá kritika podporujea motivuje.Pietrasinski (1964) odporúča tieto zásady kritizovania:• jasne vymedziť cieľ kritiky a predvídať jej následky• prispôsobiť miesto, čas a spôsob kritiky individuálnym zvláštnostiama postaveniu kritizovaného• neponáhľať sa kritikou u skúseného pracovníka, ktorý je schopný rýchlezistiť a napraviť svoj omyl• neotáľať s kritikou pracovníka, ktorý sám nevidí alebo nesnaží sa napraviťsvoje chyby• kritizovať z „mosta do prosta“ iba v prípadoch, keď možno očakávaťzdravú, primeranú reakciu• začať kritiku zdôraznením dobrých, silných stránok pracovníka –182

pracovník má pocit spravodlivosti, čím sa zmenší jeho potreba brániť sa• snažiť sa o to, aby pracovník v priebehu rozhovoru sám spomenul svojenedostatky a neúspechy a prejavil snahu zlepšiť sa – pomáhať mu pritomvhodnými otázkami (aké máte ťažkosti?, čo sa vám nedarí?, čo vás nebaví?a pod.)• nekritizovať osobnosť pracovníka, ale jeho jednotlivé činy• nekritizovať všeobecne a hmlisto, ale jasne a konkrétne• nezveličovať chyby• nepovyšovať sa• nebrániť pracovníkovi v ospravedlňovaní sa• naznačovať kritizovanému nápravné prostriedky• vyvolať v kritizovanom dojem konštruktívnosti nášho konaniaKomunikačné chyby manažéraV procese riadenia sa v praxi v práci manažéra vyskytuje mnoho komunikačných chýbalebo nedostatkov, ktoré je potrebné eliminovať. Medzi najčastejšie patria:• Narušená schopnosť prijímať informácie• Narušená schopnosť poskytovať informácie• Nepravidelný tok informácii• Skreslený tok informácií• Neúplný tok informácií• Neposkytovanie spätnej väzby podriadeným• Nevyžadovanie si spätnej väzby od podriadenýchPri komunikácii manažéra s podriadenými sa najčastejšie vyskytujú tieto chyby:• Zovšeobecňovanie názorov, správania a pracovných výkonov• Nedostatočné alebo aj chýbajúce počúvanie podriadených• Skákanie do reči podriadeným• Nedostatok empatie• Nedostatok prejavu úcty voči podriadeným• Nevhodný výber miesta na kritizovanie podriadených• Nevhodne vybratý čas na kritizovanie podriadených• Kritizovanie podriadených pred kolegami• Používanie vulgarizmov, znevažovanie podriadených• Kričanie• „čítanie myšlienok“ podriadených183

• Poučovanie a mentorovanie• Zosmiešňovanie podriadených• Netaktnosť• Neakceptovanie názorov podriadených alebo nevhodnosť takejtoneakceptácie• Povyšovanie sa manažéra• Preceňovanie úspechu a odbornosti manažéra• Nepriznanie si chyby manažéra• Zbavovanie zodpovednosti za vlastné chyby manažéra• Agresívne správanie, neovládanie sa• Manipulovanie s podriadenými• Nedostatočné prejavenie záujmu manažéra o prácu a problémypodriadených• Zveličovanie chýb a problémov• Neúprimnosť a neotvorenosť• Nedôslednosť a ľahostajnosť• Prenos zlej nálady manažéra na pracovisko• Podávanie pokynov a príkazov bez ich logického zdôvodnenia• Robenie záverov a rozhodnutí bez toho, aby ich vysvetlila zargumentoval podriadeným• Robenie unáhlených rozhodnutí a záverov• Nepremyslená a unáhlená komunikácia• Používanie moci pri nedostatku argumentovToto sú len niektoré základné komunikačné nedostatky vyskytujúce sa v praxi.Dôležité je si pri nich uvedomiť, že všetky negatívne pôsobia na pracovnú atmosféru,pracovnú motiváciu, na získanie dôvery, úcty a prirodzeného rešpektu manažéra. Aby bolomožné dosahovať optimálne pracovné výsledky je potrebné, aby manažér bol prirodzenouautoritou, ktorého si jeho podriadení vážia a rešpektujú. Manažér nemôže byť dokonalý,pretože nie je v ľudských možnostiach byť dokonalý, preto by ani manažér sa nemal snažiťpôsobiť ako niekto kto nemá chyby a má vždy pravdu. Manažéra, ktorý je si schopnýuvedomiť a priznať svoje chyby a nedostatky si podriadení budú oveľa viac vážiťa rešpektovať ako manažéra, ktorý toho nie je schopný. Veľmi dôležitá je schopnosťmanažéra ospravedlniť sa za chyby.Komunikácia vedená v atmosfére pokoja, sebakontroly a priaznivého ovzdušia je vždyfunkčnejšia a kompetentnejšia ako komunikácie v nepohode, strese, kriku, unáhlenia a hnevu.184

13. Poradenství v náročných životných situacíchSociálno-psychologická pomoc a starostlivosť sa poskytuje ľuďom s rôznymiproblémami, poruchami alebo ťažkosťami a na základe toho o akú intervenciu poradcu ide,môžeme hovoriť o oblastiach poradenskej pomoci. My sme tieto oblasti rozdelili do štyrochokruhoch: intrapsychické, interpersonálne, sociálne a špecifické .Oblasť intrapsychických problémovĽudia sa často ocitajú v situáciách, ktoré by sme mohli nazvať psychickykomplikovanými. Ide o stavy vnútornej nespokojnosti, psychických porúch: neurózy,depresie, komplexy, lability a podobne, kedy sa narúša ich psychická rovnováha, schopnosťprežívať pokoj, spokojnosť a narúša sa tým aj ich schopnosť plnohodnotne a koncentrovanesa zaoberať svojimi životnými potrebami alebo aktivitami. Takéto problémy ľudí označujemeako intrapsychické.Oblasť interpersonálnych problémovV prípade, že ide o problémy, ktoré sa dotýkajú medziľudských vzťahov a to hlavnemedziľudskej komunikácie, interakcie, spolunažívania, kooperácie, vzájomného pôsobenia,sexuality, priateľstva, partnerstva a lásky, interpersonálnych konfliktov a napätia,označujeme ich ako interpersonálne problémy.Oblasť problémov sociálneho charakteruČlovek sa nachádza a pôsobí aj v rôznych špecifických sociálnych situáciách: vprocese sociálnej adaptácie, socializácie, sociálneho tlaku, v sociálnych rolách, v pôsobenísociálnych skupín, v procese sociálnej sebarealizácie a podobne. Problémy jedinca, ktoréprežíva v týchto situáciách alebo pôsobením týchto situácií nazývame sociálnymiproblémami.Špecifické oblasti problémovOkrem toho sa človek nachádza v rôznych iných situáciách, ktoré naňho môžu pôsobiťtak, že mu spôsobujú problémy. Takýmito situáciami môžu byť: osobnostný rast a vývin,sebapoznávanie, poznávanie iných, odhaľovanie vlastnej duchovnej dimenzie, pracovnásebarealizácia, problematika odlišnosti: sexuálnej, kultúrnej, náboženskej, menšinovej,rasovej a niektoré iné situácie, ktoré súhrnne nazývame oblasti špecifických problémov.Asi môžeme konštatovať, že poradca môže byť človeku nápomocný v každej oblastiľudskej činnosti a života.V nasledujúcej časti si niektoré oblasti budeme konkrétnejšie charakterizovať.185

Partnerská a sexuálna oblasťSociálno-psychologická pomoc a starostlivosť sa sústreďuje na otázky a problémy vpartnerských vzťahoch: nadväzovanie a udržanie vzťahu a záujmu o partnera, nevery,spolužitia, žiarlivosti, manželstva a rodinného života, konflikty a nezhody, rozchody, citovéhovzťahu a citovej závislosti, lásky a zamilovanosti, citového chladu, vzájomnej komunikácie,prejavovania citov, potrieb a záujmov vo vzťahu a podobne.V oblasti sexuality sa poradca sústreďuje na riešenie problémov sexuálnej apetencie(záujmu), potencie, frigidity, orgazmu, sexuálne kooperácie, predsudkov, zábran, strachu zosexu a iných funkčných sexuálnych porúch, sexuálnej spokojnosti, sexuálnych deviácií,sexuálnej orientácie a podobne.Výchova a vzdelávaniePoradenskú pomoc v oblasti výchovy a vzdelávania môžeme rozdeliť do štyrochokruhoch:a, rodinná výchova - práca poradcu sa sústreďuje na prevenciu, poradenstvo a terapiu vproblémoch akými sú: psychologické zásady výchovy, pomoc pri riešení problémov vovzťahoch detí a rodičov, pomoc pri riešení problémov s deťmi s narušeným správaním aprežívaním, pomoci pri efektívnom prístupe rodičov k deťom, s cieľom umožniť implnohodnotne rozvíjať seba samého, svoje schopnosti a predpoklady a vytvoriť im pritompsychologicky správne prostredie a podmienky a podobne.b, inštitucionalizovaná výchova - pomoc poradcu sa sústreďuje na prevenciu, poradenstvo aterapiu v oblasti psychologických zásad inštitucionalizovanej výchovy (školy, domovymládeže, diagnostické zariadenie a iné), pri riešení problémov akými sú poruchy správaniadetí a vychovávateľov, problémy v spolunažívaní a socializácii detí, konflikty medzi deťminavzájom a medzi deťmi a vychovávateľmi, problémy súvisiace s rozvojom osobnosti detí apôsobenia na deti iné.c, školské a mimoškolské vzdelávanie - psychologický záujem sa sústreďuje na problémyvzdelávania mimoriadne nadaných, podpriemerných, handicapovaných a neprospievajúcichžiakov, na psychologickú diagnostiku osobnosti študentov: schopností, vlastností, motivácie,emocionality, autoregulácie a iné,, na diagnostiku sociálno-psychických a vzdelávacíchdispozícii a zrelosti študentov, na problémy záškoláctva, nezáujmu o štúdium, trémy,psychologické aspekty vyučovania, skúšania a hodnotenia žiakov, pedagogickej a sociálnejkomunikácie, školskej a sociálnej adaptácie, orientácie po ukončení školy, motivácie,pedagogickej a sociálnej atmosféry, na vzťahy vo vyučovaní, na preťaženosť žiakov aučiteľov, na vplyv vyučovania na žiakov a učiteľov, na aspekty efektívneho, tvorivého a186

psychologicky vhodného vyučovania. Poradcovia pomáha žiakom a študentom zisťovať ichpredpoklady a schopnosti ako aj limity v oblasti vzdelávania a efektívne ich rozvíjať apodobne.d, samovzdelávacie - poradca napomáha študujúcim riešiť problémy efektivity, motivácie,podmienok, tvorivosti, bariér, komplikácií, úspešnosti a racionality samoštúdia. Zameriava sana rady a poradenskú pomoc pri nadobúdaní schopnosti klienta samostatne účelne a efektívneštudovať, schopnosti prezentovať svoje poznatky a schopnosti aplikovať osvojené poznatky vpraxi, schopnosti poznávať a rozvíjať svoju osobnosť, svoj talent, špecifické schopnosti,danosti, predpoklady, potreby, hodnotovú orientáciu a podobne.Pracovná a profesionálna oblasťPoradca sa v rámci poradenskej pomoci zaoberá problematikou: otázkami riadenia,organizácie, komunikácie, pracovných vzťahov, konfliktov, výberu a hodnoteniapracovníkov, pracovnej spokojnosti a nespokojnosti, úspešnosti a neúspešnosti, adaptácie,fluktuácie, pracovnej sebarealizácie, pracovného prostredia, osobnosťou riadiacichpracovníkov a podobne.Napomáha aj v oblastiach pracovnej činnosti akými sú: ako zaobchádzať s ľuďmi, ako ichmotivovať, ovplyvňovať, ako sa presadiť na trhu, ako sa presadiť v reklame, ako plánovať arealizovať vlastnú kariéru, ako si zlepšovať a rozvíjať pracovné schopnosti a zručnosti,pracovnú tvorivosť, výkonnosť, ako si nájsť vhodné zamestnanie, ako zistiť vlastné špecificképracovné schopnosti a záujmy a podobne.Emocionalita a správaniePROBLÉMZáchvatypanikyKRÁTKODOBÉ RIEŠEIEPočas záchvatov paniky nezabudnite,nech už pociťujete akékoľvek obavy,že vám neuškodia a pominú.Vyrovnajte sa s tým: nepokúšajte satieto pocity prekonať, iba to zintenzívnipaniku. Zacvičte si relaxačné cvičeniealebo jedno z dýchacích cvičení Pripanike v noci vstaňte a zacvičte sirelaxačné cviky alebo jogu alebo saskúste milovať.DLHODOBÉ RIEŠEIESústreďte sa čo možno najviac naprítomnosť, aby ste sa prestali obávaťbudúcnosti. Ak vašu úzkosť zapríčinilnejaký stres, snažte sa ho odstrániť.0 zážitku, ktorý vyvolal túto úzkosť,rozprávajte s niekým, komu dôverujeteakto vás pochopí. Pravidelne cvičte.Vždypri pocitoch napätia využite relaxačnétechniky alebo dýchacie cvičenia187

DepresiaReagujte na emócie a pravidelne ichsledujte. Nebojte sa plakať. Určite sadobre vyspite. Skúste zistiť, čospôsobilo depresiu. Ak ste zúfalý,zavolajte blízkeho priateľa, príbuznéhoalebo linku dôvery. Čo možno najviacsa zamestnávajte. Vyhnite sa samotenavštívte priateľov a porozprávajte sas nimi. Skúste sa na veci pozerať zpozitívnejšieho hľadiska. Ak môžete,urobte pozitívny krok v danomprobléme. Sústreďte sa na veci, akésú teraz, nie aké boli v minulosti alebobudú v budúcnosti.Sledujte, či sa situácia neopakuje vcyklocha či nesúvisí s predmenštruačnýmobdobím.Rozumne sa stravujte. Pravidelnévýdatnecvičte. Ak ste taký deprimovaný, ženemôžete jesť alebo dobre spať a zdá savám, že nemáte nijakú energiu,navštívte lekára. Navštívte poradenskúslužbu. Ak ste deprimovaný, neprijímajteveľké rozhodnutia. Klasická medicínavám môže pomôcť, ale liečba spočívav podávaní liekov.FóbieVyhnite sa zdroju fóbie. Zacvičte siľahké dýchacie cvičenia alebouniverzálne relaxačné cviky. Skústevizualizáciu .Skúste sa postupne zbavovať fóbiepozeraním obrázkov toho, čoho sa bojíte.Najprv sa na to pozrite krátko, potomsledujte zdroj fóbie dlhší čas. Ak tonevyjde,vyhľadajte profesionálnupomoc.ÚnavaNepokúšajte sa prekonať únavu: spitečo možno najdlhšie a choďte zavčasuspať každú noc. Počas dňa jedztepravidelne malé množstváuhľohydrátových potravín.Ak príčinou únavy je stres, správajte satak ako v emocionálnom (depresívnom)stave. Podrobte sa kúre s vitamínomB-komplex alebo ženšenom. Vezmite sidovolenku. Ľahko si zacvičte. Využitetvorivú predstavivosť Obmedztepovzbudzujúce potraviny. Zistite, či napríčine nie je alergia.PROBLÉM KRÁTKODOBÉ RIEŠEIE DLHODOBÉ RIEŠEIEPodráždenosť Zistíte, či to nesúvisí spredmenštruačným napätím. Užitedolomit, valeriánu alebo múčenku.Choďte si zabehať alebo zaplávať.Obmedzte kávu, čaj. soľ a cukor.Pokúste sa prestať fajčiť. Využiterelaxačné techniky aleboautogénny tréning. Cvičte jogu188

Venujte sa aerobiku .alebo meditujte. Nepite alkohol aak nemusíte. nešoférujte v hustejpremávke.Prejedanie Zlikvidujte všetky zásoby mastnýchpotravín. Jedzte pred jedlom ovocie,zeleninu alebo obilné vločky, aby stepotlačili apetít. Mažete skúsiť žuvačkyznižujúce chuť dojedla. Choďte siporiadne zabehať. Na dvere chladničky sidajte varovné znamenie. Na stenu vkúpeľni si dajte fotografiu s ideálnoupostavou. Ak sa prejedáte z nudy, stálesa snažte niečím zaoberať - choďte dospoločnosti, k priateľom. do klubu,nájdite si nové záujmy a koníčky.Samota Zavolajte alebo navštívte blízkehopriateľa. Choďte do galérie. na koncertalebo na nejaké zhromaždenie, kde simažete vymeniť názory s ďalšímiúčastníkmi. Napíšte list niekomu, na komvám záleží. Odpovedzte na inzerát vrubrike zoznámenia. Staňte sa členomorganizácie. ktorá podporuje skupinovéaktivity. Ak mate strach pred stretnutím sneznámymi ľuďmi. praktizujte relaxačnétechnikyAlkoholizmus Stanovte si rozumné limity (povedzmejedno pivo čí dva poháriky ostréhodenne). Dva až tri dni v týždni vydržtebez alkoholu. Pite pomaly, a keď pijete,vždy jedzte. Nikdy nepite sami a vylúčtepitie v čase obeda. Doma nedržte nijakýalkohol. Nestretávajte sa s priateľmialebo kolegami v hostincoch alebobaroch. Uvedomte si, že spoločensky jeprijateľné, ak odmietnete piť, nech už inípovedia hocičo.Sledujte svoj emocionálny stav astres. Začnite sa zdravo avyvážená stravovať. Vstúpte doodtučňovacieho klubu. Skústeakupresúru v bode na uchu.Staňte sa členom klubu aleboskupín, ktoré majú rovnakézáujmy ako vy. Nájdite sispoločníka. Choďte do večernejškoly. Vytvorte skupinu ľudí spodobnými problémami. Choďtedo telocvične, tenisového klubualebo klubu zdravia. Zmeňtezamestnanie. Kúpte si psa alebomačku.Dodržte svoje krátkodobéopatrenia. Ak to nepomáha.zatelefonujte do poradne alebo nalinku dôvery. Skúste skupinovúterapiu. Regulujte si stresovúhladinu a pracovné zaťaženie.189

Rodina a školaPROBLÉM KRÁTKODOBÉ RIEŠEIE DLHODOBÉ RIEŠEIEPostnatálnadepresiaMenopauzaRozvodSpite a oddychujte čo možno najviac.Jedzte pestrú, vyváženú stravu.Užívajte vitamíny B-komplex.Požiadajte partnera alebo príbuzných,aby vám pomohli s dieťaťom.Používajte osobnú a posteľnú bielizeňz prírodných materiálov, obmedzítetým potenie. Ak je problémomsuchosť, použite hormonálnu masťalebo vazelínu na aplikáciu do vagíny.Ak sa cítite podráždená, vylúčte kofeín.Postarajte sa o dostatočný spánoka oddych.Zabezpečte si dobrého, prijemnéhoadvokáta. Udržiavajte kontaktys priateľmi a rodinou. Dokážte spoznaťa vyjadriť svoje pocity. Nepokúšajte saschovávať svoje city alebo predstierať,že dobre zvládate situáciu, ak to nie jepravda. Snažte sa sústavne niečímzapodievať. Dostatočne spitea oddychujte. Obmedzíte alkohol akofeín. Obmedzíte fajčenie. Skúste sazaobísť bez trankvilizátorov.Vezmite si dovolenku. Začnitecvičiť. Nájdite si opatrovateľku,alebo umiestnite dieťa do jaslí čiškôlky Plánujte si návrat do práce.Ak ste taká deprimovaná, že sanemôžete tešiť ani zo života ani zdieťaťa, poraďte sa sopsychológom alebo lekárom.Poraďte sa s lekáromo hormonálnejterapii. Ak máte problémys libidom, overte si, či pilulkyobsahujú testosterón. Zmeňte účes,make-up alebo štýl obliekania,získate nový imidž. Užívajtedolomit, kalcium, valeriánu,zbavíte sa tak nespavosti.Rozvod je obdoba straty najbližšejosoby, takže sa riaďte radamiuvedenými nižšie. Vyjdite si dospoločnosti a medzi priateľov.Cestujte. Študujte. Zmeňte prácu.StratanajbližšejosobyPlačte. Rozprávajte. Spoznajte svojecity a vyjadrite ich, ak môžete. Skústesa zaobísť bez trankvilizátorov, a akich predsa užijete, berte ich nie dlhšieako jeden mesiac, keďže ich užívanímvzniká závislosť a bude to narúšať ajvašu schopnosť vyjadriť svoje pocity.Nepretvarujte sa, že všetko zvládatedobre, ak to nie je pravda. SkontaktujtePripravte sa, že budete musieťprekonať obdobie smútku, ktorémôže trvať až dva roky, ale aj viac.Uvedomte si, že všetky fyzickéochorenia a bolesti môžu súvisieť stýmto stresovým obdobím. Začnitespoločensky žiť. Navštívte poradcualebo poradca. Dostatočne spite aoddychujte. Jedzte pestrú,190

sa s ľuďmi s podobným osudom.Skontaktujte sa s právnikom aleboporadcom, ak potrebujete ďalšiupomoc.vyváženú stravu. Užívajte Bkomplex, zinok, aby ste sa chránilipred stresom. Meditujte a veľacvičte.PROBLÉ KRÁTKODOBÉ RIEŠEIEMSvadba Všetko si starostlivo naplánujte.Nezariaďujte príliš veľa spoločenskýchudalosti tesne pred týmto dňom a rezervujtesi dostatok času, aby ste mohli zariadiťzmeny aj na poslednú chvíľu. Dobre savyspite. Nevyvolávajte spory s partnerom arodinou. Nepite v tento deň príliš veľaalkoholu. Nekonzumujte potraviny, ktorémôžu u vás vyvolať migrénu alebo alergiu.Podľa možnosti si vyberte deň, ktorýnekoliduje s predmenštruačným napätímalebo menštruáciou.DLHODOBÉ RIEŠEIENeočakávajte dokonalosť' aniod seba ani od partnera.Rozprávajte a zabávajte saspoločne. Nájdite si spoločnézáujmy. Diskutujte o svojichnázoroch na deti, náboženstvo,antikoncepciu, peniaze ,a inépraktické veciManželskésporyPokojne odíďte a sústreďte sa na dýchanie.Premyslite si veci osamote. S nadľahčením.Choďte mimo dom, zabehajte si. Zostaňtesedieť pokojne bez trucovania. Obmedzte sana spor o danej veci, nevyťahujte minulévýčitky. Keď sa upokojíte, rozoberteproblém ešte raz. Keď sa udobrite, milujtesa, ale neutiekajte sa k sexu, ktorý by malnahradiť vyriešenie daného problému.Zisťujte svoje vlastné postoje.Neobviňujte automaticky sebaani partnera. Rozoberte si sporaž po upokojení, nie počashádky. Ustúpte, aby ste neskôrzískali. Buďte sebavedomejší,nie agresívny.Konfliktys deťmiVyhnite sa konfrontácii, kedykoľvek je tomožné. Keď má dôjsť k hádke, povedzte nie,pokojne, ale rozhodne. Vyžadujteospravedlnenie, ak dieťa nemá pravdu. Sámsa ospravedlnite, ak ste sa vy mýlili.Vysvetľujte pokojne a jasne. Nedajte sazatiahnuť do búrlivej hádky. Stálekontrolujte situáciu.Ak je to možné, vyhnite saproblému. Stanovte pevnépravidlá a poriadok. Buďteprísny. Buďte sebavedomejší, jeto skúška, či máte nad seboukontrolu. Radšej prijmiteuvoľňujúci kompromis aleborokovanie ako konfrontáciu.191

PodráždenédieťaUrobte všetko, aby ste zabránili dieťaťunudiť sa - dajte mu niečo robiť, sledovaťalebo sa s niečím hrať, podľa jeho veku.Rozptýľte dieťa, nech samá s čim hrať alebo čosledovať. Postarajte sa mu ospoločnosť. Snažte sa, aby sadieťa neobávalo nových situácií- ak je to tak, dajte mu viacčasu, aby si na niečo novézvyklo. Sledujte, či nie je chybav kŕmení. Ak je dieťa hladné,nakŕmte ho na požiadanie. Akdieťa neje, poraďte sa sdetským lekárom.PROBLÉM KRÁTKODOBÉ RIEŠEIE DLHODOBÉ RIEŠEIENespavosťbatoľaťaProblémy sosvokrovcamiNevernýpartnerNakŕmte dieťa podľa potreby. Dajtemu cumlík. Vymeňte mu plienky.Zaspievajte mu alebo ho pokolíšte.aby zaspalo. Pred spaním ho zabaľtea postarajte sa, aby bolo v teple.Nestrácajte náladu. Pozvite priateľovna víkend, večeru či rodinnéstretnutia. Organizujte niečo spoločnemimo domu. Doneste filmy alebovideo. Hrajte spoločenské hry.Návštevy by však nemali byť príliščasté. Ak bývate spolu, zabezpečte,aby mali samostatný obytný priestor.Preberte si otvorene daný problém.Spýtajte sa partnera priamo — zapredpokladu. že skutočne chcetevedieť odpoveď'. Rozhodnite sa, akobudete momentálne reagovať, potomsa tým aj riaďte. Spoznajte. auvoľnite svoju zlosť a žiaľ, nie všakpriamo na svojom partnerovi, ale naPokúste sa dieťa zobudiť naposledné kŕmenie skôr, akopôjdete spať. Uložte dieťa dojeho izby, aby ste sa aj vydostatočne vyspali. Postarajte sao to, aby izba dieťaťa bola teplá,tmavá a tichá.Porozprávajte sa so svojimpartnerom. Zachovajte si tvárpred partnerom i svokrovcami.Skúste sa vcítiť do ich stavu azískať si ich dôveru.Nepretvarujte sa. V záujmezachovania harmónie je niekedyvhodné aj ustúpiť.Vyhnite sa vzájomnémuobviňovaniu, pocitu vinya bezmocnosti. Neberteupokojujúce lieky. nepite prílišveľa alkoholu a neprejedajte sa.Odíďte, alebo sa rozveďte.Nájdite si milenca. Vydržte to.Väčšina afér sa rozplynie v192

nejakom neživom predmete. Odíďtena určitý čas z domu a zostaňte usvojich priateľov alebo príbuzných.priebehu 6 - 8 mesiacov.Nepríjemné životné situáciePROBLÉMHľadanienovéhobývaniaKRÁTKODOBÉ RIEŠEIEZapíšte si všetky svoje požiadavkyskôr, ako začnete hľadať miesto, kdechcete bývať. Realitnej kancelárii dajtepísomné svoje požiadavky. Zavolajtetam denne. aby ste sa presvedčili, či prevás pracujú. Neustupujte, čo sa týkaceny. Oznámte realitnej kancelárii,kedy sa vám najlepšie hodí prezrieť sivyhliadnutý objekt. Ak sa nachádzaďaleko alebo je v inej oblasti,požiadajte realitnú kanceláriu, aby vámposkytla auto. Poverte priateľa, aby siišiel prezrieť objekt, ak tam nemôžeteísť sám. Zaistite si kupca na váš terajšídom skôr, ako dáte inzerát na ďalší.DLHODOBÉ RIEŠEIENenechávajte žiadosť o pôžičku naposlednú chvíľu. Nájdite si lacnéhoprávnika, ktorý bude pracovať rýchlo.Nesťahujte sa alebo nebaľte. kým niesú vymenené zmluvy. Následnáprocedúra. prípadný odklad aleboodstúpenie od zmluvy prinášajú sosebou neraz značné riziká.Sťahovanie Postupne vytrieďte obsah každej skrinea izby. Buďte nemilosrdný a vyhoďte,čo môžete. Urobte čo najviac pripravvopred. aby ste sa vyhli naháňaniu vdeň sťahovania. Všetko si zabaľtesami, usporíte tak peniaze. Ak všakpotrebujete ušetriť energiu a čas, dajtesi všetko zbaliť profesionálne. Poriadnesi oddýchnite a vyspite sa.Nepokúšajte sa zariadiť nový domovihneď. Jeden celý deň si rezervujte lenna samotné sťahovanie. Požiadajtepriateľov alebo rodinu, aby vámpomohli s balením alebo vybaľovaním.VlámanieIhneď zavolajte políciu. Ničoho sanedotýkajte. Dajte si niečo ostré alebohorúci čaj. Uvoľnite svoj hnev aagresiu. Plačte, kričte. Napíšte zoznamzmiznutých veci. Zavolajte sipriateľov, aby vám pomohli upratať.Zabezpečte svoj dom bezpečnostnýmizámkami nadverách aj oknách. Keď odchádzate zdomu, nechajte svietiť svetlo alebozapnuté rádio;použite časový spínač, ak nie ste doma193

Zavolajte zámočníka. aby vymenilzámok na dverách. Zavolajte kreditnýmspoločnostiam a banke, aby ihneďpozastavili vaše karty a dali im novéčísla. Zavolajte poisťovňu.dlhšie. Podoprite palicami prízemnéokná a dvere. Pozastavte doručovanienovín, požiadajte priateľov, aby vámvyberali poštu a kontrolovali dom. Svojmajetok si. ? označte, aby ste ho podľačísla vedeli identifikovať.Nenechávajte v aute cenné veci.PROBLÉM KRÁTKODOBÉ RIEŠEIE DLHODOBÉ RIEŠEIEFyzickénapadnutieObscénnetelefonátyPocitzbytočnostiOznámte to polícii. Choďte donemocnice alebo k svojmu lekárovi.Zožeňte si dobrého právnika, akbudete požadovať finančnúkompenzáciu. Požiadajte o právnyzásah, ak by platenie boloproblematické. Ak žijete sám,požiadajte priateľa alebo rodinu, abyzostali s vami.Vyveste telefón. Dajte volajúcemunajavo svoje opovrhnutie. Ak sa točasto opakuje, zavolajte telefónnuústredňu a požiadajte ich, abymonitorovali hovory. Zmeňte si .telefónne číslo. Ak ste žena,požiadajte, aby telefón zdvihol muž.Overte si, či ste nenechali svoje menoalebo telefónne číslo v záznamníku,takto by totiž bolo možné zistiť vašuadresu v telefónnom zozname. Ak stežena, hlas v záznamníku nech jemužský. Požiadajte, aby bolo vašečíslo vyškrtnuté z telefónnehozoznamu.Požiadajte o sociálnu starostlivosť.Obráťte sa na úrad práce. ZavolajteNaučte sa sebaobranné techniky.Kúpte si malé poplašnézariadenie. Neprechádzajte sasám po tmavých opustenýchuliciach, po vidieckych cestáchalebo neskoro v noci naparkoviskách. Buďte vždy vstrehu na veľkých alebopodzemných parkoviskách.Navštívte poradca, aby ste sadostali zo šoku z napadnutia.Neprepadnite panike. Väčšinetakýchto obscénnych telefonátovsa nedá zabrániť. Volajúcizvyčajne nepozná ani adresu aniosobu, ktorej volá. Ak problémpretrváva, zmeňte si telefónnečíslo alebo požiadajteo vyškrtnutie z. telefónnehozoznamu.Rozšírte si kvalifikáciu. Naučtesa nový druh práce. Vzdelávajte194

priateľom alebo kolegom. či nevediao nejakej práci. Kúpte si noviny asledujte ponuky na zamestnanie.Sledujte oznamy miestneho rádia,ponúkajúce prácu.sa v novej profesii v rámcirekvalifikačných kurzov. Začnites vlastným podnikaním. Podeľtesa o skúsenosti s ľuďmipodobného osudu. Naplánujte sičinnosť na každý deň. Buďteaktívny. Nevstávajte neskoro.Pouvažujte o presťahovaní doiného mesta, kde sú väčšiemožnosti získať prácu.PrácaPROBLÉMPreradeniena nižšiemiestoOsobnékonfliktyv práciPrepracovanosťKRÁTKODOBÉ RIEŠEIEIhneď to prijmite alebo sa sťažujte.Prediskutujte si o tom otvorene snadriadeným.Ak je to možné, vyhnite sa vždykonfrontácii. Buďte sebavedomý, alenie nepriateľský. Informujte oprobléme svojho nadriadeného. Napíšteformálnu sťažnosť, v ktorej objasnitedaný problém. Dohodnite si schôdzku stým, s kým máte problémy. a vysvetlitejasne a slušne, ako vidíte danú vec vy.Buďte pripravený, že si budete musieťvypočuť názor druhej strany, ale aj vysa vyjadrite jasne a otvorene.Niekedy povedzte aj „nie". Neberte naseba príliš veľa zodpovednostia nezaťažujte sa. Určite niekoho, abyprevzal časť vašej práce alebopožiadajte svojho nadriadeného, abyvám poskytol pomoc. Čas si rozdeľteefektívnejšie a sústreďte sa iba najednu prácu. Každú hodinu si urobteDLHODOBÉ RIEŠEIEHľadajte si novú prácu alebo sa snažtepracovať čo najlepšie na svojomnovom poste: skúste excelovať a znovuzískať povýšenie.Dajte výpoveď. Preložte konfliktnéhopracovníka na iné oddelenie. Ak jevšak problém skutočne vážny a ostatnívás podporujú v tom, aby ste sarozhodli. pokúste sa ho presvedčiť. abydal výpoveď.Prehodnoťte a znova definujte svojeciele a očakávania. Zmeňte prácu.Skúste získať pomoc — asistenta alebosekretárku. Zmeňte štruktúru vášhopracovného štýlu. Dostatočne savyspite. užite si čas voľna a relaxujte.Stanovte si pevné limity, čas a miesta,keď nikdy nepracujete a nikto z195

päťminútovú prestávku a každé trihodiny dvadsaťminútovú. Prácu. ktorási vyžaduje maximálnu koncentráciu,vykonávajte v čase vrcholu vašejindividuálnej energetickej krivky.kolegov sa nesmie s vamiskontaktovať. Prácu si v tomto čase ;úplne vypusťte z hlavy. Zdravo sastravujte.Konkurz -pohovorPred schôdzkou sa aspoň desaťminút vedome uvoľňujte. Sústreďte sana dýchanie a uvoľnenie čeľusti, krkua svalstva pliec. Využite pozitívnevizualizačné techniky. Oblečte si peknéčisté šaty, ale nie niečo nezvyčajné.Upravte si vlasy a make-up, aleneoblečte si niečo nové alebo krikľavé.Choďte na toaletu skôr, ako pôjdete nastretnutie.Študujte autogénny tréning,meditujte , praktizujte iné relaxačnémetódy a vyskúšajte si aj kreatívnuimagináciu , aby ste sa upokojili.Pracujte na svojom sebavedomí.196

14. Psychospirituální kríza osobnosti a možnosti jí řešeníGrof definuje psychospirituálnu krízu ako kritické a empiricky náročné stavyhlbokých psychologických transformácií, ktoré zasahujú celé bytie osobnosti. Zahrňujúepizódy neobvyklých skúseností, zmeny vedomia, správania a zmeny percepčných,emocionálnych, a psychosomatických funkcií, v ktorých nastáva posun obvyklých hranícdefinície vlastného ja, teda posun k transpersonálnym zážitkom. Objavujú sa v nichintenzívne emócie, vízie a iné mimoriadne zmyslové vnemy, neobvyklé myšlienky, rovnakoako aj rôzne zvláštne fyzické prejavy. Tieto zážitky sa často dotýkajú duchovných tém,mystických a spirituálnych javov. Zahrňujú obrazy psychologickej smrti a znovuzrodenia,zážitky, ktoré sa zdajú byť spomienkami na minulé životy, pocity jednoty s vesmírom,stretávanie s rôznymi mytologickými a inými duchovnými bytosťami ako aj ďalšie podobnézvláštne motívy.Psychospirituálna kríza sa rovnako ako psychospirituálna transformácia týka vnútornýchintrapsychických a somatických kategórií ako aj vonkajšieho psychosociálneho životačloveka. V oboch oblastiach dochádza aj k prechodným problémom, ťažkostiam a poruchám,ktoré však majú jedinca formovať, rozvinúť k dôležitým zmenám.Charakteristika a diagnostika psychospirituálnej a krízyPsychospirituálna kríza je pojmový ekvivalent názvu, ktorý používa DSM IV AAP 56 :V 62.89 Religious or Spiritual Problem. 57 V anglickej odbornej literatúre sa však pre tútokategóriu asi najčastejšie vyskytuje pojem Spiritual Emergency. Anglické Emergencevyjadruje vynorovanie sa na povrch, objavovanie, vývin, ísť v pred. Emergency znamená stavnúdze, ohrozenie, nepredvídaná udalosť. Oba tieto významy vyjadrujú charakter a procespsychospirituálnej krízy, kedy dochádza k „vynorovaniu sa na povrch“ toho, čo je hlbokoukryté v duši človeka, ako to nazval Jung – numinózno, teda posvätno, spirituálne, mystickézážitky. Zároveň ide o objavenie nových vývinových a psychologických možností prečloveka, objavenie spirituálneho vedomia a sveta, ako aj vedomé a nevedomé rozhodnutiečloveka kráčať vpred touto cestou. Druhý význam tohto slova dopĺňa prvý v tom, že táto novákvalita bytia so sebou prináša aj isté nebezpečie, ohrozenie normálneho fungovaniapsychického a sociálneho života človeka, a preto je potrebné s ním počítať a pripraviť sa naneho.DSM IV uvádza, že „táto kategória môže byť použitá, ak je predmetom klinickéhopozorovania náboženský alebo spirituálny problém. Príklady zahrňujú stresujúce zážitky56 Diagnostical and statistical manual of mental disordes DSM IV (švrtá edícia) AmericanAssotiation of Psychiatry, 1994.57 Kód V označuje stavy, ktoré môžu byť predmetom klinickej pozornosti, ale u ktorých nejde oduševnú poruchu. Napr. vzťahový, partnerský problém, problém kultúrnej asimilácie, študijnýproblém, problém životnej fázy a pod. – viz APA 1994 s.675-686.197

týkajúce sa straty alebo spochybnenia viery, problémy spojené s obrátením sa na novú vierualebo spochybnenie duchovných hodnôt, ktoré nemusia byť nutne vzťahovanék organizovanej cirkvi alebo náboženskej inštitúcii.“ (s.685).Psychospirituálna kríza je vývinovou fázou psychospirituálnej transformácie osobnosti -mystickej premeny osobnosti, má ozdravný, transformačný, vzdelávací a sebarozvíjajúcipotenciál a to aj vtedy, keď sú jej sprievodným znakom dočasné tzv. psychotické poruchyosobnosti, teda keď sa kríza prejavuje veľmi dramatickým, búrlivým, extrémne vnútornekonfliktným a prechodne (akútne) nezvládaným spôsobom. Psychospirituálna kríza sa môžeprejavovať rôzne intenzívnym, konfliktným a dramatickým spôsobom a rôzne časovo dlho.Závisí to predovšetkým od charakteru krízy, od špecifickosti danej osobnosti, od prístupu kukríze či od vnútorne psychologického odmietania transformačného procesu. V ľudskejspoločnosti sa vyskytuje od nepamäti. Je podrobne opisovaná všetkými veľkýmináboženstvami, známymi mystikmi či už kresťanskými, moslimskými alebo budhistickými,sú známe jej podrobné opisy etnológmi, antropológmi, etnopsychológmi a inými odborníkmiskúmajúcimi pôvodné prírodné kmene a národy v rôznych kontinentoch sveta. Jej hĺbkovývýklad poznáme aj od filozofov, lekárov, jogínov, psychológov a vedcov východných kultúr.V posledných desaťročiach jej veľa výskumného priestoru venovala aj západná psychologickáa psychiatrická veda. Zohar a Marshall poukazujú na to, že pri duchovnej kríze súspochybňované všetky naše hodnoty a zmysel života. Sprievodným znakom, reakciou na tentoproces môže byť depresia, stres, obrátenie sa k drogám či k alkoholu pre dosiahnutie dočasnejúľavy, alebo môžeme upadnúť do letargie, naprostej neschopnosti či môžu u nás prepuknúťpríznaky šialenstva (psychózy). „Takáto kríza je vždy bolestivá, ale pokiaľ jej čelímes odvahou a dokážeme ju využiť, ponúka nám transformáciu nášho ja.“ (s.166)Klinické pozorovania a vedecký výskum priniesli v posledných desaťročiach množstvomateriálu svedčiacom o jej nepsychotickej etiológii na jednej strane a na druhej strane ojej liečebných, transformačných a osobnosť rozvíjajúcich účinkoch. V dôsledku toho ju ajAmerická asociácia psychiatrov zaradila v roku 1993 do svojho diagnostického a štatistickéhomanuálu duševných porúch DSM IV ako novú a nepsychotickú kategóriu Religious andspiritual problem.Odborníci 58 odhadujú, že približne 15% psychotických pacientov, ktorí sa dostávajú dopsychiatrických liečební a ambulancii s diagnózou schizofrénia sú v skutočnosti pacientis diagnózou psychospirituálna kríza (Religious and spiritual problem – DSM IV). Niektoríďalší odborníci sa domnievajú, že týchto pacientov by mohlo byť aj vyššie percento. V týchtoprípadoch ide o chybnú diagnózu a títo pacienti sú potom nesprávne liečení. Mnohoodborníkov pripúšťa existenciu spirituálnej transformácie osôb, avšak v prípade, že sa u nichvyskytujú psychotické symptómy, sú presvedčení, že by tieto osoby mali byť liečené akoduševne choré, čo znamená, klasickými antipsychotickými medikamentóznymi a inváznymibiologickými metódami potláčať tieto symptómy. Nepripúšťajú, že by psychotické príznakymohli viesť k duchovnej a psychologickej transformácii, ozdraveniu a sebarozvoju osobnosti.Častokrát sa nevedia zbaviť ťarchy zodpovednosti za pacienta a radšej alibisticky volia cestu58 In: Vančura, M.: Psychospirituální krize. In: Vodáčková a kol. Krizová intervence. Portál, Praha2002.198

potlačenia symptómov a neskúmajú príčiny vzniku symptómov, ktoré nie vždy musia byťpatologického pôvodu. Alibizmus sa v tomto smere prejavuje aj v tom, že liečba symptómovnepostihuje elimináciu príčiny, a teda účinok takejto liečby je len krátkodobý, pričom oskutočnej liečbe tu asi hovoriť nemožno. Mnohým psychiatrom, psychológom apsychoterapeutom často chýbajú aj nielen základné poznatky, ale predovšetkým skúsenostiz mystických a psychospirituálnych stavov a z hlbinných psychických procesov, čo ichdiskvalifikuje takýmto osobám efektívne pomáhať. V tomto smere zlyhávajú akademickéinštitúcie, ktoré nepripravujú, resp. primerane a odborne nepripravujú svojich absolventovv tejto oblasti.Významný kvantový fyzik David Darling skonštatoval, že nové objavy o podstate svetaa vesmíru premostili priepasť medzi duchovným a materiálnym. „Začíname chápať, že dohistórie prírody sme zapísaní zásadným a tajomným spôsobom. Myseľ nejestvuje v akejsiničote, nepohráva sa s neutrálnymi prvkami ani sa neusiluje začleniť ich do akejsi nudnejteórie. Skôr by sa dalo povedať, že „patrí“ do vesmíru. Nový vedecký obraz s jehoholistickými podtónmi akosi lepšie ladí s úctou k zemi, vode, vzduchu a s inými intuitívnymipredstavami. Zhoduje sa so zmyslom pre posvätné a s nevysloviteľným pocitom, že smeintegrálnou, nerozlučnou časťou všetkého súcna.“ (s.15)Špecifické psychosociálne prejavy psychospirituálnej krízyPsychospirituálna kríza sa prejavuje popri menej a viac závažných psychických problémova porúch aj menej alebo viac závažnými psychosociálnymi problémami a poruchami. Tietoporuchy vyvolávajú nielen tendenciu jednostranne patologizovať daný proces, ale aj problém,otázky ako na tieto prejavy reagovať a ako daného jedinca stabilizovať, resp. ako mu vytvoriťtaký pozitívny a ochranný rámec, ktorý by umožnil transformácii optimálny priebeh.Spektrum psychosociálnych prejavov a symptómov je tak široké a aj bizarné, že je len ťažkoich predvídať, chápať a pozitívne ich usmerňovať. V niektorých prípadoch je asi nutné ajinvazívny, ale citlivý zásah, aby sa zabránilo poškodeniu daného človeka, resp. aby sazbytočne nerozvíjať proces, ktorý nie je v rámci transformácie užitočný alebo dôležitý. Avšakpráve toto posúdenie je veľmi obtiažné. Prakticky nemáme relevantné klinické informácieo tom, ktorý jednotlivý stav a proces v rámci celkovej transformácie je užitočný a potrebný,a ktorý nie je. V tomto smere bude potrebné vykonať veľa klinickej a výskumnej práce,pretože inak sa odborná pomoc týmto klientom komplikuje a stáva sa neprofesionálnou.Psychosociálne prejavy by sme mohli rozdeliť do niekoľkých hlavných kategórií:1. oblasť percepcie a hodnotenia2. oblasť komunikácie3. oblasť správania4. oblasť interakcie a vzťahov5. pracovná oblasť6. oblasť morálky, zvyklostí a hodnôt199

7. sexuálna oblasťV každej z daných oblastí sa prejavujú, predovšetkým v krízovej fáze, tedav tzv.psychotickej fáze zjavné poruchy, závažné zmeny a zvláštnosti, ktoré je však trebachápať z vnútorného transformačného pohľadu zmeneného stavu vedomia a tedaneposudzovať ich bežnými psychologickými a psychiatrickými merítkami.Osoba prechádzajúca psychotickou krízou etapou psychospirituálnej transformácie mázníženú schopnosť udržovať štandardnú úroveň komunikácie a interakcie s inými ľuďmi, jevoči iným ľuďom podozrievavý a to aj voči blízkym ľuďom, môže sa voči nim správať ajnepriateľsky a agresívne alebo ľahostajne a vyhýbavo. Má skreslenú schopnosť vnímaťa vyhodnocovať vnemy a informácie prichádzajúce z vonkajšie sveta a to toho dôvodu, že sanachádza v zmenenom stave vedomia, v ktorom vonkajší svet pravdepodobne vnímaviacdimenzionálne a naviac sa mu premiešavajú vnemy a informácie z vonkajšieho svetas jeho vnútorným svetom. Ide hlavne o nevedomý mytologický, archetypálny, prípadnespirituálny a iný materiál. Toto zmiešavanie potom značne skresľuje vonkajšiu bežnúracionálnu realitu. Skreslená percepcia následne pôsobí na zvláštne a chybné vyhodnotenievonkajšej reality a to pôsobí na nepredvídateľné reakcie a zvláštne, nepochopiteľné správaniejedinca. Má tiež zníženú alebo aj úplne ochromenú schopnosť vykonávať bežné pracovnépovinnosti. Problémy sa vyskytujú aj na úrovni sexuálneho správania, ktoré môže byť úplneutlmené alebo opačne veľmi intenzívne a neviazané. Daný človek sa v tomto období prestávariadiť štandardnými morálnymi normami, porušuje ich alebo aj úplne ignoruje, napríklad ajtým, že má potrebu sa vyzliekať a vyzúvať, z dôvodu toho, že ho šaty a obuv obťažujú. Taktosa môže správať aj v zime, keďže má zníženú schopnosť pociťovať zmyslové vnemy (súutlmené), napríklad aj chladu. Vysvetľovať si tieto zvláštnosti a dysfunkcie môžemepravdepodobne tým, že vedomie daného jedinca je pohltené rôznym numinóznym,mytologickým a archetypálnym materiálom, a tak sa môže daná osoba cítiť, identifikovaťako napríklad osoba z predcivilizačných kmeňových dôb prírodných národov a v zmysle tohosa aj správať. Ako vieme prírodne žijúci ľudia chodili nahý a ich vedomie bolo symbiotickés prírodným prostredím. Vyzliekanie sa osôb nachádzajúcich sa v psychospirituálnej krízepreto nie je nejakou patologickou formou obscénnosti alebo zámerným psychopatickýmnegovaním zaužívaných morálnych noriem. Ide v podstate o to, že sa v danej dobe skutočnecítia v dôsledku pohltenia ich vedomia archetypálnym materiálom ako napríkladpredcivilizačný indián a v zmysle toho sa aj správajú, danými zvyklosťami a morálnymia inými zvykmi. K výdobytkom novodobej techniky sa preto správajú s nedôverou,domnievajú sa, že ide o rôzne tajné a fantastické artefakty, ktoré boli zaslané z inýchcivilizácii (inak si ich nevedia vysvetliť, lebo s nimi v zmenenej identite nemajú žiadnuskúsenosť, nepoznajú ich), aby ich ohrozovali a podobne. Vnímajú ich často ako votrelcova v zmysle toho sa k nim aj správajú: boja sa ich, logicky im nedôverujú, ničia ich a podobne.Neuvedomujú si napríklad ani to, že by ich auto mohlo ohroziť a kľudne sa mu postaviadoprostred cesty. Z uvedeného dôvodu je vhodné, aby tieto osoby mohli byť dislokované doprírodného prostredia, ďaleko od civilizácie, kde ich tieto technické výdobytky dnešnej dobynemôžu znepokojovať a ani ohrozovať. Materiál, ktorý zažívajú vo svojom vedomí sa pritom200

neustále mení a tak sa v okamihu môžu cítiť napríklad ako nejaká mytologická bytosť alebokozmická bytosť. Ich správanie sa zase prispôsobuje ich aktuálnej premene, identifikácii.Problematický je aj ich kontakt s inými osobami. Zväčša vnímajú dimenzie a javy, ktoré zabežných okolností my nevnímame. Je treba si však uvedomiť, že tieto osoby sa v danomobdobí permanentne nachádzajú v zmenených stavoch vedomia a podobne ako keď jeexperimentálna osoba pod vplyvom omamných látok alebo holotropného dýchania tiežv zmenenom stave vedomia, a v ňom vníma rôzne fantastické obrazy, seba samých sapohybujúc mimo obmedzenia času a priestoru a podobne. K paralele si môžeme zájsť aj kukvantovej fyzike, ktorá hovorí, že čas a priestor je len ilúzia, produkt nášho mozgu a zmyslov,ktorý však v skutočnosti neexistuje. Tu ako keby sa tieto osoby nachádzali v takejto kvantovejmimočasovej a mimopriestorovej existencii, prežívaní. Ide samozrejme len o hypotézu, ktorúzatiaľ nevieme vedecky doložiť. Rovnako dané osoby vnímajú akokeby ďalšie dimenzieiných osôb (aj tu môžeme nachádzať paralelu s kvantovou fyzikálnou predstavoumnohodimenziálnosti vesmíru). Vidia tak veci, ktoré my v bežnom racionálnom stavevedomia nevidíme a nevnímame. Dané osoby však predpokladajú, že tak ako oni vnímajúmnohodimenzionálne, tak vnímame aj my. Tu nastávajú potom rôzne komunikačnéa interakčné nedorozumenia i konflikty medzi nami a nimi.Zvláštností prejavu, prežívania a správania osôb, ktoré prechádzajú akútnou fázoupsychospirituálnej krízy je neobmedzené množstvo. Zmysluplná komunikácia medzi namia nimi v tom období v podstate nie je možná, pretože my sa nachádzame v bežnomracionálnom stave vedomia a oni v zmenenom mystickom stave vedomia. Nezostáva námpreto nič iné, ako tieto osoby ponechať v chránenom prostredí prežívať ich vrcholovýtransformačný stav, ktorý po uplynutí niekoľkých týždňov ale niekedy až mesiacov spontánneprejde do ďalšej vývinovej fázy, v ktorej sa už nachádzajú v bežnom racionálnom stavevedomia. Až v tejto etape môžeme byť týmto ľuďom aj psychologicky a duchovnenápomocný spracovať ich mimoriadne zážitky a skúsenosti. Je potrebné si tiež uvedomiť, žeaj sociálnemu okoliu daného človeka je potrebné pomôcť psychologicky spracovaťa pochopiť, čo sa dialo s ich blízkou osobou a poučiť ich ako by mali s touto osobou ďalejzaobchádzať. Pripraviť ich tiež na zmeny, ktoré možno očakávať v osobnosti, v hodnotácha životnom smerovaní ich blízkych osôb. Rovnako je potrebné ich poučiť o tom, že nenáležitýprístup k týmto im blízkym osobám môže skomplikovať ich ďalší transformačný procesa prípadne i vrátiť ich psychotickú fázu.Duchovné prebudenie verzus psychospirituálna krízaGrof a Grofová konštatujú, že ak chceme porozumieť psychospirituálnej krízemusíme ju vidieť v širších súvislostiach duchovného prebudenia, ako spletitý vývojovýproces, ktorý nás vedie k vyspelejšiemu a zmysluplnejšiemu spôsobu života. V duchovnomprebudení dochádza k rozširovaniu a rozvíjaniu možností vedomia, ktoré sú človekuk dispozícii, a v ktorom je integrovaná inteligentná a tvorivá spirituálna (kozmická) energia.V tomto zmysle je duchovné prebudenie pohybom od individuálneho k nadosobnému,rozšírenému spôsobu vedomia a bytia. Jeho dôležitou súčasťou je zvyšujúce uvedomovanie si201

transcendentného a transpersonálneho rozmeru vo vlastnom živote a v univerzálnom bytí.Tento potenciál je prirodzený pre každého človeka.Duchovné prebudenie môže prebiehať mierne a pomaly, ale môže nastať aj náhle adramaticky v podobe hlbokého a zmeneného vnímania rôznych vnútorných a vonkajšíchjavov každodenného života. Postupné a mierne duchovné prebudenie nastáva počas dlhéhočasového obdobia a človek si ho ani nemusí uvedomovať, pretože sa stáva integrálnousúčasťou jeho života a vývinu jeho osobnosti. Na rozširovanie vedomia a spirituálneskutočnosti si postupne zvyká, a preto ich nemá väčší problém akceptovať, pochopiť aintegrovať. Ku krízovej fáze zväčša dochádza aj pri tejto forme, ale kríza sa prejavuje mierneako bežné psychické problémy a ťažkosti. Typické sú pritom skleslosť, depresívne stavy,náladovosť, pochybnosti o zmysle bytia, prehodnocovanie dovtedajších hodnôt a spôsobuživota. Súvisia s hlbšími osobnostnými a duševnými zmenami, ktoré duchovné prebudenieprináša. Rýchle, nárazové a intenzívne duchovné prebudenie so sebou prináša dramatické akomplikované psychické stavy, ktoré nazývame psychospirituálnou krízou. Jedinec na takútonáhlu zmenu zväčša nie je dostatočne pripravený, a preto sa jej bráni, vyvoláva v ňompochybnosti, nepochopenie a chaos. Zmeny ešte nie je schopný integrovať do svojej osobnostia svojho života, a preto u neho dochádza k vážnejším psychicky poruchovým prejavom aprocesom.Grof uvádza rozdiel medzi duchovným prebudením a psychospirituálnou krízounasledovne:Duchovné prebudeniePsychospirituálna krízaVnútorné zážitky sú premenlivé, Vnútorné zážitky sú dynamické,mierne a je možné ich ľahko nárazové a ťažko sa integrujú.integrovať.Nové duchovné vhľady sú vítané, Nové duchovné vhľady môžu byťžiaduce a široké.niekedy i hrozivé.Postupné integrovanie nových Nezvládajúci príval spirituálnychspirituálnych vhľadov do života. zážitkov a vhľadov.Pokojné a zvládnuteľné zážitky Zážitky-skúsenosti s energiou narušujús energiou.každodenný život.Ľahké rozlíšenie medzi vnútornými a Niekedy obtiažné rozlíšenie vnútorných avonkajšími zážitkami, prechod vonkajších zážitkov alebo ich simultánnyz jedného do druhého.prejav.Ľahké začlenenie mimoriadnych stavov Mimoriadne stavy vedomia narušujúvedomia do každodenného života. každodenný život.Pomalá a postupná zmena Náhly a rýchly posun vo vnímaní seba av uvedomovaní si seba a vonkajšieho vonkajšieho sveta.sveta.Nadšenie z vnútorných zážitkov- Rozpoltenosť voči vnútorným zážitkom,202

skúseností, ochota a schopnosť s nimispolupracovať.Prijatie zmeny.Ochota vzdať sa sebakontroly.Dôvera v prebiehajúci proces.Náročné spirituálne zážitky-skúsenostisú považované za príležitosť k zmene.Pozitívne zážitky-skúsenosti súpovažované za dar.Menej častá potreba hovoriť ozážitkoch.Vyberanie si kedy, ako a s kým bude oprocese hovoriť.ochota k odbornému vedeniu.Odpor k zmene.Potreba sebakontroly.Nedôvera voči prebiehajúcemu procesu.Náročné spirituálne zážitky-skúsenosti súničivé, často nevítané.Pozitívne zážitky sú obtiažne prijímané,môžu byť aj bolestivé.Častá a naliehaví potreba hovoriť ozážitkoch.Nevyberá si kedy, ako a s kým bude oprocese hovoriť.Duchovné prebudenie a psychospirituálna kríza tvoria jeden kompaktný celok, ktorýnie je vždy ľahké vzájomne odlíšiť. Aj keď duchovné prebudenie nemusí prerásť dopsychospirituálnej krízy, tej zväčša predchádza duchovné prebudenie. Oba stavy sa môžuvzájomne prelínať a kríza môže mať v jednotlivých vývinových fázach miernejšiu a inokedydramatickejšiu formu. Prejavy krízy nemusia mať len psychickú symptomatiku, ale ajpsychosociálnu, psychosomatickú, psychospirituálnu, ale aj psychotickú. Vždy závisí odosobnosti daného jedinca, spôsobu zvládania daného procesu, vonkajších okolností a formykrízy, resp. spirituálneho prebudenia ako sa bude kríza prejavovať.Ludwig uvádza, že pri duchovnom prebudení a výraznejšie pri psychospirituálnej krízedochádza k rozšíreným stavom vedomia, ktoré so sebou prinášajú rôzne mimoriadnepsychické zmeny:• zmeny v myslení• zmeny časového prežívania• strata pocitu kontroly a sebakontroly• zmeny vo vyjadrovaní emócií• zmeny v obraze tela• zmeny v percepcii• posun vo vnímaní významu a významnosti• pocit nekomunikovateľnosti zážitku niekomu, kto nemal podobnú skúsenosť• pocit, ako by sme sa znovu narodili• hypersugestibilitaKlinický psychológ prof. D. Lukoff sa zdôveruje, že jeho vlastné skúsenosti s duchovnýmprebudením spojené s prežívaním mimozmyslového vnímania, vízií, tzv. bludov,archetypálnych obrazov, hlasov a podobnými prejavmi mu pomohli nielen poznať aporozumieť vnútorným procesom, ktoré sa odohrávajú v človeku pri psychospirituálnom203

transformačnom procese, ale zároveň mu to pomohlo úspešne pracovať s ľuďmi s podobnýmizážitkami a psychickými stavmi. „Duchovné prebudenie mi poskytlo archetypálny darzraneného liečiteľa, ktorý mu dal schopnosť hlbšie sa spojiť s ľuďmi uzdravujúcimi saz epizód duševnej nemoci.“ Zistil, že prepojenie duševnej poruchy so živou osobnoumytológiou je pre uzdravenie a osobnostný transformačný rast nevyhnutné. Zatiaľ čo mýty súmetaforami pre cesty do duše, psychóza je už samotnou skutočnou cestou do duše. Vedomietoho, že sme na duchovnej ceste sa stáva základom novej osobnej mytológie podporujúceosobnostné zrenie a duchovný rast.Podobné osobné skúsenosti s duchovným otvorením sa, so zážitkami rozšíreného stavuvedomia, rôznymi mimoriadnymi mimozmyslovými zážitkami, ale aj prechodnýmipsychickými a psychotickými poruchami, ktoré tieto skúsenosti sprevádzajú, uvádzajú ajmnohí iní psychiatri a psychológovia. To významným spôsobom prispelo ku klinickému,výskumnému, diagnostickému, terapeutickému a teoretickému rozpracovaniupsychospirituálnej krízy a prehĺbeniu jeho poznania. Zároveň to prinieslo nový pohľad nadonedávna dominantné redukcionistické biologické koncepcie nielen psychospirituálnej krízy,ale aj celého komplexu duševných porúch.Duchovné osobnosti kresťanskej histórie, známy mystici ako Thomas Merton, Ignácz Loyoly, Teilhard de Chardin, Ján od Kríža a iní, ale aj súčasní teológovia a psychológoviaThomas Moore, Joan Borysenko a iní, opisujú duchovné prebudenie ako intenzívnu pozitívnua sebarozvíjajúcu silu a pohyb, ktoré človeka vedú: 59• od poruchy ku zdraviu• od zúfalstva k spokojnosti• od zmätku k odovzdaniu• od konfliktu k súladu• od sklamania k povzbudeniu seba samého.Pomoc pri duchovnom prebudeníLukoff odporúča ľuďom, ktorí sa nachádzajú v procese duchovného otvorenia sapredovšetkým duchovnú podporu, ktorá by mala zahrňovať:• vzdelávanie – informovanie a poučovanie o duchovnej ceste akoprocesu uzdravovania a osobnostného rastu,• povzbudzovanie – k účasti na duchovnej ceste, k pripojeniu sa kduchovným spoločenstvám a duchovných aktivít, ktoré sú v súlades ich presvedčením, k nájdeniu si duchovného učiteľa,• nasmerovanie – k vytváraniu si osobnej spirituality a jej pochopeniupre osobný život daného človeka.59 In: Lukoff, D.: Duchovní cesta v procesu uzdravování. www. Diabasis.cz.204

Lukoff na základe klinického pozorovania a výskumu v neuropsychiatrickom inštitúteKalifornskej univerzity v Los Angeles zistil, že ak sú ľudia, ktorí prechádzajú duchovnoukrízou ochotní rozprávať svoj vlastný príbeh, je to prvým krokom v integrovaní ich duševnejporuchy. Druhým krokom je to, ak rozpoznajú a porozumejú symbolickému mytologickémuobsahu svojich mimoriadnych zážitkov. Tretím nevyhnutným krokom k uzdraveniu,transformácii a osobnostnému rastu je prepojenie duševnej poruchy s osobnou mytológioujedinca – teda s jeho predstavou o živote, ktorá formuje jeho pohľad na svet, utvára jehoočakávania a ovplyvňuje rozhodnutia v živote. Aby k takémuto funkčnému prepojeniu došlo,musí daná osobnosť urobiť mnohé revízie v osobnej mytológii, teda vo svojom živote av pohľade na svet. To býva často problém, pretože aktuálne potreby, schopnosti a okolnostidanej osoby sú často v rozpore s mýtami, ktoré zažíva počas duševnej poruchy-krízy. Zážitkyneobvyklej reality však k tomuto zosúladeniu významne napomáhajú. V priebehu psychózy jemyseľ donútená odhaliť svoje najhlbšie, najintímnejšie pôsobenia, obrazy a štruktúry.Uzdravovaciemu, transformačnému a sebarozvíjajúcemu procesu napomáha, ak sa danýjedinec so zážitkami a s novým hlbokým poznaním podieľa s ostatnými ľuďmi. Ako keby išloo odovzdávanie nádeje a inšpirácie ostatným ľuďom a takto sa uzatváral kruh energetického,duchovného spojenia sa ľudstva a vesmíru navzájom. Vynára sa tu hypotéza, že pre umelcovsú takýmito „spojeniami“ ich artefakty, pre psychoterapeutov ich terapia, pre duchovnýchučiteľov ich učenie, duchovné vedenie.Grof a Grofová odporúčajú nasledovné činnosti, ktoré majú pozitívny účinok:• počúvať evokatívnu hudbu a vyjadrovať svoje emócie a zážitkypomocou zvukov a pohybu,• aktívne pracovať so svojimi snami – vnútorne i mytologicky skúmať ich význam ainformačnú hodnotu, kreatívne snívať,• vzdelávať sa v oblasti duchovných transformácií a kríz,• praktikovať umelecké vyjadrenie,• venovať sa sústredenej meditácii,• vytvoriť si jednoduché osobné rituály – pomáhajú prechádzať cez obtiažne štádiátransformačného procesu.V prípade, že duchovné otvorenie do krízovej fázy s príznakmi duševnýchporúch, odporúčajú:• dočasné prerušenie aktívneho sebaskúmania,• dočasné prerušenie všetkých foriem duchovných cvičení,• zmenu stravy – zastaviť pôst a očisťovaciu stravovaciu kúru, ak ju držíme, zaradiť dostravy glukózu ťažšie jedlá ako sú mäso, hutné obilniny, syr, mliečne výrobky, sladkosti,kávu,• venovať sa veľmi jednoduchým a ukľudňujúcim činnostiam,• pravidelne prevádzať telesné cvičenia, pohyb a fyzickú prácu,• holotropné dýchanie,205

• dočasne sa presunúť do sociálne a personálne pokojného a prírodnéhoprostredia.Vančura uvádza ďalšie účinné nápomocné metódy:• udržiavať citlivo primeraný kontakt, od očného až k dotykovému,• potvrdiť danej osobe osobný priestor, ktorý nebude narušovaný,• umožniť danej osobe katarziu a vysvetliť jej, čo sa s ňou napsychospirituálnej úrovni deje,• kúpať sa v roztoku morskej soli, často sa sprchovať a potierať morskousoľou,• tvorivo stvárniť, vyjadriť prebiehajúci proces.Ak je jedinec, ktorý prechádza psychospirituálnou krízou svojimi zážitkami pohltený, jepotrebná špecializovaná odborná pomoc. Psychiatricky sa táto fáza nazýva psychotickouporuchou, resp. akútnou psychotickou fázou. Vančura upozorňuje na dôležitú zásaduprechodnej psychotickej fázy a to je akceptovanie tejto fázy, teda jej neutlmovanie (nanajvýšlen mierne utlmenie), jej facilitovanie a poskytnutie bezpečného rámca. „Ak je starostlivosťempatická a liečba šitá na mieru charakteristikám mimoriadnych stavov vedomia, máme nádejna to, že dočasná strata schopnosti Ja pojať zážitky bude zastavená a možnosť duchovnéhozrenia bude pokračovať.“ Dôležité je, upozorňuje ďalej Vančura, neliečiť symptómy, ktorénás na poruchu len upozorňujú a tým nezastavovať tento proces a chápať akútny mimoriadnystav vedomia ako perspektívny a pozitívny. Čím je viac obrán, či už na strane okolia alebo vovnútri daného jedinca, tým bude proces búrlivejší. Preto treba zvoliť takú terapeutickústratégiu, aby sa mohol proces rozvinúť v chránenom a podpornom prostredí, s pomocoumetód integrácie energií, vstupujúcich z univerzálneho pola vedomia a uvoľnenia psychék ďalšiemu rozširovaniu.Odborníci na psychospirituálnu krízu z Americkej asociácie psychiatrov 60akútnych psychotických fázach v zásade odporúčajú nasledovný postup:pri tzv.• vylúčiť iné zdravotné komplikácie,• spomaliť prebiehajúci proces – fyzickou aktivitou a cvičením,kontaktom s prírodou, prerušením duchovným aktivít a sebaskúmania,zamedziť fascinovanie zážitkami,• zaistiť bezpečie klienta a kontrolovaný kontakt s vonkajším svetom,• v prípade nutnosti zabezpečiť rezidenčno-hospitalizačnú pomoc, ktorázabezpečí pozitívny podporujúci rámec prebiehajúcemu procesu, mimopsychiatrických liečební, pretože tie negatívne, rušivo pôsobia naproces,• zabezpečiť somatickú pomoc - človek, ktorý prechádza60 V publikácii na rôznych miestach citovaní.206

psychospirituálnou krízou je ohrozený nedostatkom spánku,nedostatočnou výživou, nedostatočným príjmom tekutín, vitamínov aminerálov,• pri hospitalizácii zabezpečiť dostatočný styk klienta s blízkymiosobami, ktoré pozitívne prijíma,• v prípade mimoriadne dramatického prežívania a nebezpečnéhosprávania klienta, je účelná selektívna dočasná primeranáfarmakoterapia (nižšie dávky), tak aby proces nebol zastavený, ale lenutlmený.Po odznení akútnej fázy odporúčajú:• pracovať so zážitkami, zasadiť ich do širšieho spirituálneho rámca,• vzdelávať sa v spirituálnej oblasti,• primerane potrebe zmeniť životné a pracovné podmienky,• pracovať so snami,• vypracovať štruktúru bezpečia a hraníc,• učiť sa rozumne kontrolovať sily, ktoré sa vynorujú z nevedomia (resp.zo spirituálneho, rozšíreného vedomia) namiesto ich potláčania,• učiť sa rozpoznávať a asimilovať energiu z univerzálneho poľavedomia, kolektívneho nevedomia,• vedome pracovať s touto energiou tak, aby smerovala nie k zameraniuna seba, ale v prospech iných – to zabezpečuje, že touto energiounebudeme pohltený, predchádzať inflácii Ja, teda jeho nafúknutiu aodmietaniu nevedomého, nového spirituálneho materiálu – odmietaniemateriálu z nevedomia, resp. spirituálneho vedomia vedie k inflácii Ja,k duševným poruchám,• pracovať so zážitkovými formami a sublimačnými technikami, ktorépomôžu spracovať z nevedomia vystupujúcu agresívnu a výbojnúsexuálnu energiu,• integrovať, syntetizovať a nanovo rekonštruovať osobnosť v súlades novými vhľadmi, skúsenosťami, hodnotami a víziami.Literatura:Bergeret, J.: Toxikomanie a osobnost. Victoria Pub. Praha 1995Grof, S.: Dobrodružství sebeobjevováví. Gemma, Praha 1992Jung, C.G.: Člověk a duše. Academia, Praha 1995Rogers, C. R.: Spôsob bytia. IRO, Modra 1997207

Adler, A.: Smysl života. Práh, Praha 1995Capponi, V - Novák, T.: Asertivně do života. Svoboda, Praha 1992Enkelmann, B. N.: S radosťou k úspechu. Corinex, Bratislava 1991Fromm, E.: Mít nebo být?. Naše vojsko, Praha 1993.Goleman, D.: Emoční inteligence. Praha, Columbus 1997Mikšík, 0. : Člověk a problémové situace. Praha 1969Křivohlavý, J.: Jak si navzájem lépe porozumíme. Praha, Svoboda 1988Moore, T.: Kniha o lásce a přátelství. Portál, Praha 1998Mello de A.: Cesta k lásce. Cesta, Praha 1996Adžaja, S.: Psychoterapie východu a západu. Sjednocující paradigma. Praha: Chvojkovonakladatelství, 2000Sawicki,S: Sociálna psychológia. Bratislava. STU 2003Sawicki,S.-Holkovič.Ľ: Psychologicko-spirituálne a filozoficko-edukačné aspekty osobnosti.STU,Bratislava 2006Zohar, D.- Marshall,I.: Spirituální inteligence. Mladá Fronta, Praha 2003Frýba M.: Psychológie zvládaní života. Aplikace metody abhidhamma. Brno, Masarykovauniverzita 1996Kolektiv: Metódy efektívneho rozhodovania, vyjednávanie a riešenie konfliktov na miestnejúrovni. Centrum prevencie a riešenia konfliktov, Bratislava208