mobilná komunikácia - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

mobilná komunikácia - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk mobilná komunikácia - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

einsty.hostujem.sk
from einsty.hostujem.sk More from this publisher
12.07.2015 Views

I N F O W A R Ealebo testuje tento operaèný systém. Štyri spoloènosti, ktorévyvíjajú operaèný systém Linux, ohlásili zaèiatkom júna spoje−nie svojich síl. Výsledkom by mala by jednotná verzia Linuxupod názvom UnitedLinux.Ide o americké spoloènosti Caldera a Turbolinux, nemeckúfirmu SuSE a brazílsku spoloènos Conectiva. Táto snaha jenamierená predovšetkým proti spoloènosti Red Hat, ktorá máv súèasnosti takmer polovièný podiel na linuxovom trhu. Ïal−šou úlohou je posilnenie pozície operaèného systému Linuxako alternatívy k systému Microsoft Windows.Ako reakciu na spojenie „linuxových“ firiem ohlásila vstredu spoloènos Red Hat alianciu s dôleitými výrobcamihardvéru a softvérových aplikácií.UnitedLinux bude musie postupova podobnou cestou –musí si získa predovšetkým dôveru rozhodujúcich výrobcovhardvéru. Aby sa nový systém skutoène presadil, musí existovadostatoène široký sortiment hardvérových zariadení s konkrét−nou certifikáciou, rovnako je to aj so softvérovými aplikáciami.Ak sa podarí zabezpeèi dostatoènú podporu a sluby, môe saUnitedLinux naozaj presadi. Zatia¾ sa rokuje s takými hardvé−rovými firmami, ako je AMD, Fujitsu Siemens, HP, IBM, Intel aNEC. Z oblasti producentov softvéru boli oslovení Borland,Computer Associates, Progress Software a SAP. Treba však pri−pomenú, e aj keï sa skupina zdruená okolo UnitedLinux stýmito firmami dohodne, neznamená to, e prestanú podporo−va produkty Red Hat.Momentálne má kadá zo štvorice firiem zdruených okoloUnitedLinux svoj trh (hlavne v závislosti od geografického èle−nenia) a svoju verziu Linuxu. Spoloèný produkt sa bude k part−nerom distribuova do konca tohto roka. UnitedLinux bude zjazykovej stránky podporova angliètinu, nemèinu, francúzštinu,japonèinu, kórejèinu, portugalèinu, španielèinu a èínštinu.UnitedLinux bude podporova eServery od firmy IBM, aplikácieurèené pre procesory AMD a Intel. Pod¾a vyhlásenia štvoricespoloèností bude vítaná kadá z „linuxových“ firiem (pravdepo−dobne s výnimkou Red Hat). Sun aí zo spojenia HP/Compaq. Najväèšia fúzia v deji−nách poèítaèového priemyslu, spojenie Hewlett Packard /Compaq, bola úspešne ukonèená minulý mesiac. V súvislosti stým sa Ed Zander, odstupujúci prezident a COO spoloènostiSun Microsystems, vyjadril, e táto fúzia bude ma na ichspoloènos pozitívny dosah. Pod¾a jeho vyjadrenia oèakávaod HP/Compaq viac súaivosti, ale je presvedèený e keï sasúèasní zákazníci oboznámia s novým biznis plánom, budúh¾ada alternatívy. Toto tvrdenie odôvodnil skúsenosami zaposledných 30 dní, poèas ktorých zaznamenalo obchodnéoddelenie Sunu zvýšené dopyty po informáciách o produktocha slubách od nových zákazníkov. Softvérové pirátstvo spôsobilo vlani vo svete škody 11,7mld. eur. Na rozdiel od európskeho trendu klesol vlani vRakúsku výskyt prípadov softvérového pirátstva. Pod¾a orga−nizácie Business Software Alliance (BSA) sa miera pouíva−nia nelegálneho softvéru k legálnemu zníila v tejto krajinevlani z 37 % na 33 %. Medziroène sa zníili aj škody spôso−bené kopírovaním z 79,6 mil. eur na 43,3 mil. eur.V celosvetovom rozsahu, naopak, miera pirátstva stúplaz 37 % na 40 %, v západnej Európe to bol nárast z 34 % na37 %. Celosvetové škody spôsobené pirátskymi kópiami pred−stavovali pod¾a BSA 11,7 mld. eur. Prvé miesto v Európeobsadilo s pirátskymi kópiami Nemecko s 34−percentnoumierou kopírovania a celkovou škodou 762 mil. eur.Najväèší nárast zaznamenala vlani miera pirátstva vovýchodnej Európe, kde sa zvýšila o 4 % na 67 % a celkovéškody boli 435 mil. USD. Najväèšiu mieru pirátstva, a87 %, vykazuje v tomto regióne Rusko a Ukrajina, nasledu−jú Bulharsko a Rumunsko so 75 %.Ázia a krajiny v Pacifiku predstavujú pod¾a BSA negatívnyuzavretý región. Leia tu toti štáty s najväèšou mierou pirátstvana svete. Celkovo je tu miera kopírovania na úrovni 54 %,škody dosiahli vlani 4,7 mld. USD. Miera pirátstva vo Vietnamebola v minulom roku 94 %, v Èíne 92 % a v Indonézii 88 %. Globálny predaj mobilných telefónov klesol takmer o 4 %.Globálny predaj mobilných telefónov sa v prvom štvrroku2002 spomalil, kým najrýchlejšie rastúcim výrobcom mobil−ných telefónov ostala juhokórejská spoloènos Samsung.Informovala o tom firma Gartner Dataquest. Celkový pre−daj telefónov klesol o 3,8 % na 93,76 mil. kusov. Výrob−covia aj operátori mobilných sietí mali problémy s vývojomnových dizajnov a aplikácií, ktoré by dokázali zákazníkovzauja. Výsledok je v ostrom kontraste so 60−percentnýmrastom trhu v rokoch 1996 a 2000.Fínska Nokia, vedúca spoloènos v segmente výroby mobil−ných telefónov, si medziroène udrala 34,7−percentný trhovýpodiel, oproti minulému štvrroku však mierne stratila.Konkurencia dodala na trh populárnejšie modely s farebnýmiobrazovkami alebo so sklápacími krytmi. Ve¾kým prekvapenímbola firma Samsung, ktorej sa podarilo obsadi tretiu pozíciu,ktorú doteraz dral nemecký Siemens. Trhový podiel Samsunguvzrástol na 9,6 % zo 6,2 % v prvom štvrroku 2001.Americká Motorola sa spamätala z poklesu v posled−nom kvartáli minulého roku, keï v prvých troch mesiacochzískala 15,5−percentný podiel na trhu a udrala si druhúpozíciu. V prvom štvrroku 2001 trhový podiel Motorolypredstavoval 13,6 %. Boj sa však vedie o ïalšie prieèky.Spoloènos Siemens síce klesla z tretieho miesta na štvrté,no zvýšila svoj trhový podiel o 2 % na 8,8 %. Piaty bol vprvom štvrroku japonsko−švédsky podnik Sony Ericsson so6,4−percentným podielom.Celkový predaj negatívne ovplyvnila nasýtenos európ−skeho trhu, zastavenie dotovania mobilných telefónov tele−komunikaènými operátormi aj celkové oslabenie globálnejekonomiky. Najviac predaj ovplyvnila nepriaznivá hospo−dárska situácia v krajinách západnej Európy a LatinskejAmeriky. Pokles predaja spôsobili aj mobilní operátori, kto−rým sa nepodarilo úspešne preda sluby GPRS zákazní−kom. Technológia GPRS umoòuje o nieèo rýchlejší prístupdo internetu.Technologický deò TronetuSpoloènos Tronet Computer Networks v spolupráci spartnermi zorganizovala Technologický deò Tronetu.Ústrednými témami boli nové aplikácie pre IP telefó−niu, prípadová štúdia nasadenia distribuovaného CallCentra v ilinskej spoloènosti Ferona a zabezpeèeniedátových komunikácií prostredníctvom produktov firmyCisco.Minulý rok bol pre Tronet mimoriadne úspešný. Spo−loènos dosiahla trby 562 mil. Sk, èo je v porovnaní spredchádzajúcim rokom nárast o 68 %. Najväèšiu zá−sluhu na tom má orientácia firmy na poskytovanie kom−plexných sieových a komunikaèných riešení. Ich podielna celkovom objeme trieb predstavuje 70 %.Tronet napr. navrhol a zrealizoval svoj prvý projektdistribuovaného Call Centra, ktoré je postavené naprodukte Cisco IP Contact Center (IPCC) od spoloè−nosti Cisco Systems.Dodávka riešenia IP telefónie spoloènosti Infogas v roz−sahu viac ako 100 IP telefónov dokazuje, e aj na území SRnastupujú nové technológie v oblasti telefonovania.98 PC REVUE 7/2002

I N F O W A R EAko vybra správny informaèný systém?Uplynulých 10 rokov pripraviloslovenským a èeským spoloènostiamnetušené monosti vo vyuívanínajmodernejších informaènýchtechnológií. Napriek tomu, e boliimplementované aj tie najlepšiea aj najdrahšie celopodnikové IS,môeme dnes konštatova,e oèakávania vkladané do nich sav iadnom prípade nesplnili.Bohuia¾, tak sa potvrdila nelichotiváštatistika, zostavená v polovièke90. rokov spoloènosouCoopres−Lybrand, ktorá uvádzala,e iba 20 % implementácií splnilooèakávania, 40 % vyuíva aspoòniektorý modul alebo èas, no 40 %nevyuíva novú aplikáciu.Konkurenciaa zmenyprostrediaPodniková stratégiaPremenaOrganizaènáinfraštruktúraa procesyOrganizaènézmenya personalistikaPodniková a IS/IT stratégiaVplyvVzájomnépôsobenieInformaèné slubyGlobálnaIT platformaIT StratégiePouitátechnológiaInfraštruktúra ISa procesyImplementácia IS,nástrojea zruènostiAko vybra ten pravý IS? Preèo je také aké zodpovedatúto jednoduchú otázku? Vybra si predsa mô-ete z nepreberného mnostva systémov ERP, riadeniadodávate¾ského reazca, marketingovej podpory,riadenia ¾udí atï., ale i manaérskych systémov.Sú azda IS nesprávne implementované? Veï dnesaj menšie spoloènosti pouívajú sofistikované metódyna vedenie projektu.Ide o nesprávne poòaté riadenie zmien? ImplementáciaIS, obzvláš celopodnikového systému, predstavujeve¾mi významnú zmenu pri riadení kadejspoloènosti. Ako sa ukazuje v praxi, nie je úplnejednoduché vzájomne zladi systém riadenia s novýmimonosami IS.Otázka výberu správneho IS sa dnes chápe predovšetkýmz poh¾adu podnikovej infraštruktúry. Toznamená, e pre dané podnikové aktivity hodnotímepredovšetkým poadovanú funkcionalitu, technológiuzvoleného hardvéru alebo softvéru, typdatabázy a spôsob komunikácie. Napriek tomu, esa snaíme vybra èo najlepšie, naše rozhodnutie jeväèšinou chybné, lebo vedie k zafixovaniu doterajšiehostavu.Riešením tejto nezávideniahodnej situácie je nutnosvidie IT nielen ako èas podnikovej infraštruktúry,ale ako neoddelite¾nú súèas podnikovej stratégie.Vzájomný vzah medzi podnikovou stratégioua IT stratégiou znázoròuje nasledujúci obrázok.Riadenie podniku môeme pre názornos štruktúrovado dvoch úrovní. Prvú tvorí podniková stratégia,druhá predstavuje firemnú infraštruktúru,tvorenú podnikovými procesmi, organizaènouštruktúrou, zamestnancami, pravidlami a smernicami.Podobne môeme rozlíši IT stratégiu a IT infraštruktúru.IT stratégiu zvyèajne tvoria tri èasti: ITstrategická analýza, formulácie IT stratégie a jejimplementácia.Na uvedenie IT strategickej analýzy pouívame niektoréz nasledujúcich techník: analýza podnikovejstratégie, kritické faktory úspechu, vyhodnotenie aplikaènéhoportfólia, analýza hodnotového reazca.Analýza podnikovej stratégie sa zaoberá hodnotenímspoloènosti v troch úrovniach: priemyslu (odvetvia),lebo IT tu mení povahu výrobku a sluieb,trhov, ekonomiky výrobku (èo prinesie IT v najbliších5 rokoch), napríklad e-business, firmy soh¾adom na konkurenèné sily, ktoré na òu pôsobia(zákazníci, dodávatelia, nová konkurencia, substitúcia,rivalita). Výsledkom je tzv. strategická firemnáIT mapa, podniková stratégia (nízke ceny, diferenciácia),ako IT ovplyvòuje aplikaèné oblasti,napr. marketing, výrobu, vývoj atï.Kritické faktory úspechu slúia na urèovanie najdôleitejšíchèinností, pomocou ktorých sa dosahujúvytýèené ciele. Pri definícii IT stratégie od nichodvíjame IT potreby.Vyhodnotením súèasného aplikaèného portfóliaa stanovením jeho vplyvu a potenciálu urèíme, akébudú jeho budúce vyuitia. Rozlišujeme aplikáciekritické a významné pre budúcnos, kritické pre súèasnépouívanie a podporné, ktoré zlepšujú výkonnosa riadenie, ale nie sú kritické.Analýza hodnotového reazca zlepšuje tvorbu hodnotylepším vyuitím moností IS. Tu je dôleitépochopi, ktoré èinnosti sa podie¾ajú na odlíšení sa odkonkurencie a ktoré sú nároèné na náklady.Formulácia IT stratégie sa následne odvíja odtoho, èo potrebujeme pre naše podnikanie, aké príleitostinám poskytujú technológie a aké mámemonosti. Je nevyhnutné stanovi, èo chceme od IT.Nie je moné zaobís sa bez IT pri realizácii podnikovejstratégie (automatizácia, informácie, komunikácia).Robíme analýzu súèasného stavu a navrhujemezmeny; tzv. prístup zhora nadol.Zlepši súèasné procesy (napr. doda tovar zákazníkovi).Firma nemá podnikovú stratégiu, vývoj ITnie je koordinovaný, postupne sa objavuje potrebatvorby podnikovej stratégie; tzv. prístup zdola nahor.IS poskytuje nové strategické monosti, zmenuriadenia, inovatívne pouitie IT, kreativitu, procesy,BPR; tzv. prístup zvnútra von.Pokia¾ sme naformulovali IT stratégiu, treba jurozpracova a na úroveò akèného plánu. Tu u jenevyhnutná detailná znalos IT infraštruktúry. Apotom je moné IT stratégiu implementova. Samozrejme,dosahované výsledky sa kontrolujú pomocouspätnej väzby.Ve¾mi uitoèným pomocníkom v tomto prípadeje tzv. implementaèný audit, ktorý je napr. v Nemeckuúplne bený.Pod¾a našich skúseností, získaných na celomrade projektov implementácií IS vèítane auditu, jenajväèším súèasným problémom - predovšetkýmv menších a stredných firmách – nejasná predstavao podnikovej stratégii, a tým aj IT stratégii. Pokia¾nedôjde k posunu myslenia v tejto oblasti, ešte prive¾aprostriedkov bude vynaloených bez dosiahnutiaoèakávaného efektu.Ing. Jozef Èipera, MBAAutor pracuje ako projektový manaér spoloènosti GIST, s. r. o.7/2002 PC REVUE 99

I N F O W A R Ealebo testuje tento operaèný systém. Štyri spoloènosti, ktorévyvíjajú operaèný systém Linux, ohlásili zaèiatkom jú<strong>na</strong> spoje−nie svojich síl. Výsledkom by mala by jednotná verzia Linuxupod názvom UnitedLinux.Ide o americké spoloènosti Caldera a Turbolinux, nemeckúfirmu SuSE a brazíl<strong>sk</strong>u spoloènos Conectiva. Táto s<strong>na</strong>ha je<strong>na</strong>mierená predovšetkým proti spoloènosti Red Hat, ktorá máv súèasnosti takmer polovièný podiel <strong>na</strong> linuxovom trhu. Ïal−šou úlohou je posilnenie pozície operaèného systému Linuxako alter<strong>na</strong>tívy k systému Microsoft Windows.Ako reakciu <strong>na</strong> spojenie „linuxových“ firiem ohlásila vstredu spoloènos Red Hat alianciu s dôleitými výrobcamihardvéru a softvérových aplikácií.UnitedLinux bude musie postupova podobnou cestou –musí si zí<strong>sk</strong>a predovšetkým dôveru rozhodujúcich výrobcovhardvéru. Aby sa nový systém <strong>sk</strong>utoène presadil, musí existovadostatoène široký sortiment hardvérových zariadení s konkrét−nou certifikáciou, rov<strong>na</strong>ko je to aj so softvérovými aplikáciami.Ak sa podarí zabezpeèi dostatoènú podporu a sluby, môe saUnitedLinux <strong>na</strong>ozaj presadi. Zatia¾ sa rokuje s takými hardvé−rovými firmami, ako je AMD, Fujitsu Siemens, HP, IBM, Intel aNEC. Z oblasti producentov softvéru boli oslovení Borland,Computer Associates, Progress Software a SAP. Treba však pri−pomenú, e aj keï sa <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> zdruená okolo UnitedLinux stýmito firmami dohodne, nez<strong>na</strong>mená to, e prestanú podporo−va produkty Red Hat.Momentálne má kadá zo štvorice firiem zdruených okoloUnitedLinux svoj trh (hlavne v závislosti od geografického èle−nenia) a svoju verziu Linuxu. Spoloèný produkt sa bude k part−nerom distribuova do konca tohto roka. UnitedLinux bude zjazykovej stránky podporova angliètinu, nemèinu, francúzštinu,japonèinu, kórejèinu, portugalèinu, španielèinu a èínštinu.UnitedLinux bude podporova eServery od firmy IBM, aplikácieurèené pre procesory AMD a Intel. Pod¾a vyhlásenia štvoricespoloèností bude vítaná kadá z „linuxových“ firiem (pravdepo−dobne s výnimkou Red Hat). Sun aí zo spojenia HP/Compaq. Najväèšia fúzia v deji−nách poèítaèového priemyslu, spojenie Hewlett Packard /Compaq, bola úspešne ukonèená minulý mesiac. V súvislosti stým sa Ed Zander, odstupujúci prezident a COO spoloènostiSun Microsystems, vyjadril, e táto fúzia bude ma <strong>na</strong> ichspoloènos pozitívny dosah. Pod¾a jeho vyjadrenia oèakávaod HP/Compaq viac súaivosti, ale je presvedèený e keï sasúèasní zákazníci oboznámia s novým biznis plánom, budúh¾ada alter<strong>na</strong>tívy. Toto tvrdenie odôvodnil <strong>sk</strong>úsenosami zaposledných 30 dní, poèas ktorých zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo obchodnéoddelenie Sunu zvýšené dopyty po informáciách o produktocha slubách od nových zákazníkov. Softvérové pirátstvo spôsobilo vlani vo svete škody 11,7mld. eur. Na rozdiel od európ<strong>sk</strong>eho trendu klesol vlani vRakú<strong>sk</strong>u vý<strong>sk</strong>yt prípadov softvérového pirátstva. Pod¾a orga−nizácie Business Software Alliance (BSA) sa miera pouíva−nia nelegálneho softvéru k legálnemu zníila v tejto krajinevlani z 37 % <strong>na</strong> 33 %. Medziroène sa zníili aj škody spôso−bené kopírovaním z 79,6 mil. eur <strong>na</strong> 43,3 mil. eur.V celosvetovom rozsahu, <strong>na</strong>opak, miera pirátstva stúplaz 37 % <strong>na</strong> 40 %, v západnej Európe to bol nárast z 34 % <strong>na</strong>37 %. Celosvetové škody spôsobené pirát<strong>sk</strong>ymi kópiami pred−stavovali pod¾a BSA 11,7 mld. eur. Prvé miesto v Európeobsadilo s pirát<strong>sk</strong>ymi kópiami Nemecko s 34−percentnoumierou kopírovania a celkovou škodou 762 mil. eur.Najväèší nárast zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la vlani miera pirátstva vovýchodnej Európe, kde sa zvýšila o 4 % <strong>na</strong> 67 % a celkovéškody boli 435 mil. USD. Najväèšiu mieru pirátstva, a87 %, vykazuje v tomto regióne Ru<strong>sk</strong>o a Ukraji<strong>na</strong>, <strong>na</strong>sledu−jú Bulhar<strong>sk</strong>o a Rumun<strong>sk</strong>o so 75 %.Ázia a krajiny v Pacifiku predstavujú pod¾a BSA negatívnyuzavretý región. Leia tu toti štáty s <strong>na</strong>jväèšou mierou pirátstva<strong>na</strong> svete. Celkovo je tu miera kopírovania <strong>na</strong> úrovni 54 %,škody dosiahli vlani 4,7 mld. USD. Miera pirátstva vo Viet<strong>na</strong>mebola v minulom roku 94 %, v Èíne 92 % a v Indonézii 88 %. Globálny predaj mobilných telefónov klesol takmer o 4 %.Globálny predaj mobilných telefónov sa v prvom štvrroku2002 spomalil, kým <strong>na</strong>jrýchlejšie rastúcim výrobcom mobil−ných telefónov ostala juhokórej<strong>sk</strong>á spoloènos Samsung.Informovala o tom firma Gartner Dataquest. Celkový pre−daj telefónov klesol o 3,8 % <strong>na</strong> 93,76 mil. kusov. Výrob−covia aj operátori mobilných sietí mali problémy s vývojomnových dizajnov a aplikácií, ktoré by dokázali zákazníkovzauja. Výsledok je v ostrom kontraste so 60−percentnýmrastom trhu v rokoch 1996 a 2000.Fín<strong>sk</strong>a Nokia, vedúca spoloènos v segmente výroby mobil−ných telefónov, si medziroène udrala 34,7−percentný trhovýpodiel, oproti minulému štvrroku však mierne stratila.Konkurencia dodala <strong>na</strong> trh populárnejšie modely s farebnýmiobrazovkami alebo so <strong>sk</strong>lápacími krytmi. Ve¾kým prekvapenímbola firma Samsung, ktorej sa podarilo obsadi tretiu pozíciu,ktorú doteraz dral nemecký Siemens. Trhový podiel Samsunguvzrástol <strong>na</strong> 9,6 % zo 6,2 % v prvom štvrroku 2001.Americká Motorola sa spamätala z poklesu v posled−nom kvartáli minulého roku, keï v prvých troch mesiacochzí<strong>sk</strong>ala 15,5−percentný podiel <strong>na</strong> trhu a udrala si druhúpozíciu. V prvom štvrroku 2001 trhový podiel Motorolypredstavoval 13,6 %. Boj sa však vedie o ïalšie prieèky.Spoloènos Siemens síce klesla z tretieho miesta <strong>na</strong> štvrté,no zvýšila svoj trhový podiel o 2 % <strong>na</strong> 8,8 %. Piaty bol vprvom štvrroku japon<strong>sk</strong>o−švéd<strong>sk</strong>y podnik Sony Ericsson so6,4−percentným podielom.Celkový predaj negatívne ovplyvnila <strong>na</strong>sýtenos európ−<strong>sk</strong>eho trhu, zastavenie dotovania mobilných telefónov tele−komunikaènými operátormi aj celkové oslabenie globálnejekonomiky. Najviac predaj ovplyvnila nepriaznivá hospo−dár<strong>sk</strong>a situácia v krajinách západnej Európy a Latin<strong>sk</strong>ejAmeriky. Pokles predaja spôsobili aj mobilní operátori, kto−rým sa nepodarilo úspešne preda sluby GPRS zákazní−kom. Technológia GPRS umoòuje o nieèo rýchlejší prístupdo internetu.Technologický deò TronetuSpoloènos Tronet Computer Networks v spolupráci spartnermi zorganizovala Technologický deò Tronetu.Ústrednými témami boli nové aplikácie pre IP telefó−niu, prípadová štúdia <strong>na</strong>sadenia distribuovaného CallCentra v ilin<strong>sk</strong>ej spoloènosti Fero<strong>na</strong> a zabezpeèeniedátových komunikácií prostredníctvom produktov firmyCisco.Minulý rok bol pre Tronet mimoriadne úspešný. Spo−loènos dosiahla trby 562 mil. Sk, èo je v porov<strong>na</strong>ní spredchádzajúcim rokom nárast o 68 %. Najväèšiu zá−sluhu <strong>na</strong> tom má orientácia firmy <strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ytovanie kom−plexných sieových a komunikaèných riešení. Ich podiel<strong>na</strong> celkovom objeme trieb predstavuje 70 %.Tronet <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>vrhol a zrealizoval svoj prvý projektdistribuovaného Call Centra, ktoré je postavené <strong>na</strong>produkte Cisco IP Contact Center (IPCC) od spoloè−nosti Cisco Systems.Dodávka riešenia IP telefónie spoloènosti Infogas v roz−sahu viac ako 100 IP telefónov dokazuje, e aj <strong>na</strong> území SR<strong>na</strong>stupujú nové technológie v oblasti telefonovania.98 PC REVUE 7/2002

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!