mobilná komunikácia - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

S O F T W A R EL I N U X N E W SSvätá vojna distribúcií, svätá vojna Unixov! Všetci sa zhodneme, aký operaènýsystém pouíva nechceme, ale aby sme sa zhodli na tom, aký systém pouívachceme, to u nie! Debian, Mandrake, Slackware, RedHat, FreeBSD, PLD, NetBSD,OpenBSD, Caldera, SuSE – kadý si ukrojí z koláèa unixákov a hádky môu zaèa.Ja som zaèal so Slackwarom, prešiel som na RedHat, potom na Mandrake a terazsom prešiel na všetko. Uvedomil som si, e vôbec nie je dôleité, akú distribúciualebo aký free Unix pouívate – dôleité je, èi dobre spåòa vaše poiadavky a èisa vám s ním dobre robí. Sú tu aj ïalšie dôleité vlastnosti – jednoduchospouívania, inštalácie a nastavenia, rýchlos vydávania updatovaných balíkov,podpora a poèet balíkov.Otázkou však je, preèo sa táto svätá vojna musí stále odohráva, keï vnútroje vdy rovnaké. Ja som si v poslednom èase zaèal uvedomova, e konkrétnadistribúcia vôbec nie je dôleitá. Veï správny admin musí vedie“uadminova“ všetko. Samozrejme, sú distribúcie, ktoré uprednostòujem, aledôleité je pokori aj tú najašie zvládnute¾nú beštiu.Za najnezvládnute¾nejšiu beštiu som a doteraz povaoval distribúcieSlackware (pre absenciu rozumného balíkovacieho systému) a Debian (predselect). Preto som sa rozhodol, e si vyskúšam prácu s týmito systémami– obidva sa pomalièky blíia k stabilným verziám (Slackware k verzii 8.1 aDebian k verzii 3.0 s kódovým oznaèením Woody). Jeden z mojich klientov,ktorým adminujem mašiny, sa zubami-nechtami doadoval Slackware.Povedal som mu, e ak sa mu s tým dobre robí, tak mi to neprekáa. Vyzeráto tak, e v Slackware sa v poslednom èase nezmenilo vôbec niè – stále tenistý systém balíkov, ktorým iba vyrástli èísla verzií. Stále je tam klasický inštalaènýsetup a pkg_tool. Niè prekvapivé, ale aspoò si kadú chví¾u nemusítezvyka na zmeny – raz sa nauèíte a viete.Z trošku iného cesta je nový Debian. Dselect ešte z nejakého dôvodu rituálneneobetovali bohom zloitosti, kadopádne u ho nemusíte pouíva. Väèšinubalíkovacích záleitostí rieši apt-get, èo je naozaj skvelý, premyslený a uitoènýnástroj. Namiesto bootovania nových CD pri upgradovaní systému na novšiuverziu vám postaèí prida do konfiguraèného súboru apt správny zdroj (resp. hoodkomentova) a celú vec za vás vybavia príkazy apt-get update; apt-get -udist-upgrade. Okrem toho je moné ma tzv. mixed systém, kde si nainštalujetenejakú stabilnejšiu verziu (vzh¾adom na to, e sa blíi release Woody,za stable som si zvolil podadresár testing, kde sa chystá Woody) a niektorékonkrétne balíky spolu s ich závislosami si nainštalujete z iného release(v mojom prípade unstable alebo kódové oznaèenie SID). Zo SID-u som sinainštaloval Mozillu a pravidelne sa mi automaticky upgraduje aj so závislosami,zvyšok systému sa upgraduje z pôvodného zdroja. Ve¾ké plus tejtodistribúcie je, e sa dá nainštalova z LNX-BBC bootovate¾nej bizniskarty,ktorú nosím stále v peòaenke.Keï píšem o Debiane, nesmiem zabudnú na úplne najlepší systém nabuildovanie kernela, aký som kedy videl – patche a externé moduly sú balíky!Kernel sa kompiluje pomocou programu make-kpkg, ktorý sa postará oopatchovanie jadra patchmi, ktoré ste si nainštalovali. To si potom nakonfigurujete,make-kpkg sa postará o kompiláciu, ktorej výsledkom je balíkkernel-image a súbor balíkov pod¾a externých modulov (napríklad lids,pcmcia a podobne). Tie nainštalujete a Debian sa postará o všetko ostatné(prestavenie LILO a podobne). Úplná nádhera!Samozrejme, aj Debian má svoje chyby – niektoré balíky nie sú dostupné ajpomerne dlho po vyjdení aktuálnej verzie (konkrétne ja som mal trošku probléms Koffice pre KDE 3). Zase mnoho ïalších programov obsahuje priamo vsebe alebo v CVS podadresár debian, pomocou ktorého je moné napríklad ajzo snapshotu spravi debianovský balík. Okrem toho existuje utilitka alien (inštalácia:apt-get install alien), ktorá vám umoní skonvertova RPM balík z inejdistribúcie na debianovský balík. Myslím si, e Debian Woody bude teda vydarenýrelease (mono v èase, keï èítate tieto riadky, u je). Minimálne moje predsudkyvoèi Debianu sa urèite rozplynuli.V oblasti distribúcií zavial nový vietor – firmy SuSE, Connectiva, Caldera aTurboLinux sa rozhodli, e spoja sily a spravia spoloènú distribúciu – United-Linux, na ktorej potom budú zaklada svoje distribúcie. Cie¾om je hlavne kompatibilitaa zdie¾anie prostriedkov na vývoj. Toto vyhlásenie bolo obklopenénemastnými-neslanými biznis reèami, ktorým som nerozumel. Neskôr sa zaèališíri fámy, e UnitedLinux bude šírená len v zdrojových textoch a binárnu verziusi musíte kúpi alebo skompilova. Ïalšie fámy hovorili o tom, e sa budena softvéri vyvinutom špeciálne pre túto distribúciu ich tvorcami uplatòovaper-seat licensing, èie by ste museli ma osobitnú licenciu na kadý poèítaè.Takéto nieèo sa u snaila zavies firma Caldera, ktorá má plno reèí o biznise av poslednom èase akosi zabúda na to, odkia¾ celá jej distribúcia prišla. Tieto reèivšak pomerne rýchlo vyvrátila firma Connectiva, ktorá takéto tvrdenia odmietla.Firmy RedHat a Mandrake sa k takémuto kroku stavajú pomerne odmietavo– vidia v tom len pokus, ako zväèši svoju èas koláèa.Okrem Debianu a Slackware, ktoré sa blíia k novej verzii, 16. júna vyšielFreeBSD 4.6, ktorý obsahuje väèšinou opravy a bezpeènostné update.Hlavným rozdielom oproti 4.5 z januára 2002 je to, e nová verzia štandardneobsahuje prostredie XFree86 4.2.0 (èo je ve¾ký pokrok oproti doterazpouívanému, nieko¾ko rokov starému XFree86 3.3.6). O dos sa zlepšila ajpodpora wireless kariet, ovládaè wi na PRISM karty funguje v AP móde.V èase, keï píšem tieto riadky, sa v našej škole konèí semester a zjavneje to tak aj na praskom Matfyze, kde sa vyvíja textový prehliadaè Links.Treba toti odovzdáva roèníkové projekty, a tak sa autori tohto prehliadaèapo pomerne dlhom èase rozhodli, e zlepšený Links bude práve ichroèníkovým projektom. Je to pomerne zaujímavý projekt – nová verzia podporujeSSL (pozor, bez podpory kompletného PKI, táto implementácia jenáchylná na Man-In-The-Middle útok!), Javascript a grafiku. Take ponovom máme dva Linksy – grafický a textový. Grafický vie všetko, èo textový,navyše ešte obrázky a gama korekciu. Textový prehliadaè, samozrejme,tie podporuje JavaScript (koneène nieèo, s èím sa dá seriózne browsovaaj v terminálkach). Grafický prehliadaè však autori asi povaujú za skvelýfór– nie preto, e by bol ve¾mi nekvalitný, ale preto, e naozaj vyzerá akotextový. Dialógové okná, menu aj všetky hlásenia a formuláre na stránkeHTML vyzerajú skutoène tak ako v textovej verzii. Kadopádne je na to asiaj iný dôvod ako recesia - grafický Links toti funguje aj na konzole v módeframebuffer, nielen v X11.Svojho releasu sa doèkala koneène aj Mozilla 1.0 pre všetky podporovanéplatformy. Obsahuje aj úplnú lokalizáciu prostredia a èiastoènú lokalizáciuhelpov. V štýle Modern vyzerá skutoène elegantne a je ve¾mi bohatá narôzne vymoenosti. Aj keï to s Mozillou kedysi vyzeralo dos biedne, terazje jasné, e je to silný a stabilný prehliadaè.Prajem vám príjemný zvyšok mesiaca!Juraj Bednár7/2002 PC REVUE 95