S O F T W A R EZaèí<strong>na</strong>me s Linuxom / 2. èasVítam vás opä v <strong>na</strong>šej linuxovej škole. Ako som uspomí<strong>na</strong>l, nezaobídeme sa bez teoretickej prípravy.Ten, kto tvrdí, e zvládol iný operaèný systém bezštipky teórie, je buï klamár, alebo génius, alebo jednoduchozábudlivec. My ostatní sme museli prácnezí<strong>sk</strong>ava informácie od kamarátov, z èlánkov alebometódou pokus – omyl. Ani pri Linuxe to nebude i<strong>na</strong>k.INŠTALÁCIA LINUXU. Ak v tejto èasti niekto oèakávakompletný návod <strong>na</strong> inštaláciu Linuxu, bude <strong>sk</strong>lamaný.Podrobná inštalácia by zabrala polovicu èasopisu.Zároveò nechcem nikoho núti, aby pouíval túdistribúciu, ktorú pouívam ja, teda Red Hat 7.x (kdex = 1, 2 alebo 3.), a opisova inštaláciu všetkých dostupnýchdistribúcií by zabralo rozsah nieko¾kýchèísel. Opakujem, Linux je free, a preto tak k nemu ajpristupujme.Vy sami sa rozhodnite pre takú distribúciu, ktorávám bude <strong>na</strong>jviac vyhovova. Pokojne sa môe sta, epo èase prejdete k inej distribúcii, lebo tá viac spåòapoiadavky <strong>na</strong> riešenie vášho konkrétneho problému.K inštalácii sa môeme dopracova týmito spôsobmi: zí<strong>sk</strong>a (zakúpením, odkopírovaním atï.) zvolenejdistribúcie vrátane knioèky opisujúcej inštaláciu(viem, e to má Red Hat, Mandrake, SuSE) poiada niektorého <strong>sk</strong>úsenejšieho kamaráta,aby vám inštaláciu vyko<strong>na</strong>l obráti sa <strong>na</strong> firmu predávajúcu poèítaèe, abyinštaláciu vyko<strong>na</strong>la (za menší bakšiš) tí, ktorí nemajú ani jednu z týchto monostíalebo by si chceli inštaláciu vyko<strong>na</strong> sami, nájdu<strong>na</strong> WWW stránke <strong>www</strong>.mior.host.<strong>sk</strong> manuálk inštalácii Red Hat LinuxuDovolím si poveda, e pokia¾ nemáte atypickýhardvér a ste aspoò trochu <strong>sk</strong>úsení „poèítaèníci“,mala by sa inštalácia podari. To preto, lebo dnešnédistribúcie sú konfigurované tak, aby inštalácia prebehlasama, bez nutnosti väèších zásahov obsluhy.Kto z predchádzajúcich riadkov cíti urèitú monosnegatívneho výsledku, má pravdu. Ale úprimne povedané,aj dnes sa mi stáva, e nie <strong>na</strong> všetkých strojochprebehne inštalácia „bezproblémových“ Windowsbez komplikácií. A to som ich inštaloval nespoèetnekrát!A ani Linux nebude výnimka.Nechcel som vám ubra elánu, len <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èujem,e môu by problémy. Ale tie sú tu <strong>na</strong> to, aby sariešili, a ako hovorí môj bradatý kamarát Pa¾ko L.:„iadny problém nemá väèšiu výdr ako ty!“ Na zdarnúinštaláciu treba urobi tieto základné kroky: vo vhodnom prostredí (<strong>na</strong>pr. Windows) zistizákladné údaje o hardvéri poèítaèa, <strong>na</strong> ktorý chcemeinštalova Linux. To z<strong>na</strong>mená zisti z<strong>na</strong>èku, typalebo aspoò výrobcu jednotlivých komponentov,poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> si jednotlivé prerušenia, I/O adresya podobne zisti technické monosti hardvéru, ako je rozlišovaciaschopnos monitora a grafickej karty v prostredí siete je potrebné zisti aktuálnesieové <strong>na</strong>stavenie, teda IP adresu, ma<strong>sk</strong>u, DNS atï.Pre spôsob inštalácie všetkých druhov distribúciíLinuxu si stanovme tieto spoloèné zásady: pokia¾ máme dostatok miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u, vyko<strong>na</strong>jmeúplnú inštaláciu; vdy existuje monos odinštalovato, èo nebudeme potrebova ak nemáme dostatok miesta, zvo¾me odporúèanúinštaláciu; vdy existuje monos doinštalova, èobudeme potrebova pokia¾ sme vo fáze zaško¾ovania, vypnime inštaláciufirewallu; zatia¾ nemáme èo <strong>sk</strong>rýva pred prípadnýmútoèníkom a iba by sme zbytoène bádali,preèo nefunguje sie alebo niektorá sluba ak sme si vytvorili samostatnú <strong>sk</strong>úšobnú sie(staèia <strong>na</strong> to dva poèítaèe) a nie sme pripojení došpecifickej siete, <strong>na</strong>stavíme adresu IP nášho linuxovéhoservera v rozsahu 192.168.10.x, kde za xmôeme dosadi ¾ubovo¾né èíslo od 1 do 254. Tátoèas z celkového poètu adries je vyhradená pre vlastnésiete a vo svete internetu sa ne<strong>na</strong>chádza! [Ja sompripojený <strong>na</strong> subsie, preto adresa môjho linuxovéhostroja je 192.168.10.129 a ma<strong>sk</strong>a 255.255.255.224.Uvádzam to preto, lebo táto adresa sa bude vy<strong>sk</strong>ytovavo všetkých výpisoch, ktoré tu budem uvádza.Vy si musíte v konkrétnom výpise (príkaze) h¾ada(poui) svoju adresu!!!] ak sa musíme z priestorových dôvodov rozhodnúpre inštaláciu len jedného grafického prostredia,preferujme, prosím, KDE (ver. 2 alebo 3).Najlepšie bude, ak môeme ma <strong>na</strong>inštalované ajGNOME. Ako sa dá prechádza z jedného do druhého(bez resetu poèítaèa!!!), to si ukáeme ne<strong>sk</strong>ôr ak nemáme tlaèiareò, nerobme si z toho akúhlavu a tento krok inštalácie pre<strong>sk</strong>oèíme. A budemeprebera tlaè v Linuxe, niekto nám ju hádam poièia nezabudnime si zapamäta heslo, ktoré chcemepouíva ako root a ktoré sme zadali pri inštalácii.Jeho zabudnutie by nám znemonilo (teda abysom bol presný, aspoò riadne <strong>sk</strong>omplikovalo)vstup do systému <strong>na</strong>stavme inštaláciu tak (vo vhodnom menu –Linux sa vás <strong>na</strong> to sám spýta), aby systém ne<strong>na</strong>biehalhneï do grafického prostredia, ale do príkazovéhoriadkaZapamätajme si!V Linuxe je moné dosiahnu ten istý výsledokrôznymi spôsobmi! Keï som sa ako mladý chalanuèil lieta s modelmi lietadiel riadenými rádiom,jeden inštruktor mi vdy hovoril: „Najdôleitejšie jevzlietnu a pristá. To ostatné medzi tým je sranda!“Preto sa ako prvé <strong>na</strong>uèíme to <strong>na</strong>jdôleitejšie – systémspusti, prihlási sa a odhlási, <strong>na</strong>koniec systémvypnú. To ostané medzi tým je u...ZAVEDENIE SYSTÉMU. Predpokladám, e mámeza sebou úspešnú inštaláciu a <strong>na</strong>stal èas, aby smezaèali s Linuxom seriózne pracova.Zapnime teda poèítaè a poïme zavies systémLinuxu. Tomuto stavu za hovorí boot (vyslovuj bút).Sledujme, èo sa poèas bootovania deje <strong>na</strong> obrazovkemonitora. Na rozdiel od Windows (rozumej všetkydruhy MS Windows a MS DOS!) v Linuxe sa <strong>na</strong>obrazovku vypisuje z<strong>na</strong>èné mnostvo informácií ohardvéri, <strong>na</strong>staveniach a podobne. Na zaèiatku tobude pre nás len zmes písmen a èíslic, ale èasomdokáeme vyèíta dôleité informácie o stave „eleza“alebo systému.Tip: Ak sa nám zdá, e tie informácie prebehli šialenerýchlo, môeme sa k nim vráti pridraním klávesuShift a stláèaním klávesu Page Up alebo Page Down. Taktoodrolujeme kus obrazovky poadovaným smerom.Po ukonèení bootovania sa <strong>na</strong> obrazovke objaví hlásenieve¾mi podobné tomu <strong>na</strong> výpise è. 1:Red Hat Linux release 7.1 (Seawolf)Kernel 2.4.2−2 on an i686rubin login:Èo môeme z tohto hlásenia vyèíta?Dozvedeli sme sa, e sa spustil Linux z distribúcieRed Hat 7.1 s krásnym pracovným názvom Seawolf(=mor<strong>sk</strong>ý vlk) s jadrom verzie 2.4.2 – 2 <strong>na</strong> architektúreIntel s procesorom Pentium II. (Keby bol prítomnýiný procesor, jeho èíslo by sa tu zobrazilo,<strong>na</strong>pr. i386, i486, i568.)Všimnime si to zvláštne èíslo verzie jadra. Akodobrí linuxáci musíme vedie, èo z<strong>na</strong>mená!VERZIE JADRA LINUXU. Vráme sa <strong>na</strong> chví¾u kDOS-u a Windows. Ako sa oz<strong>na</strong>èovali jednotlivé verzietýchto operaèných systémov?Zaèalo sa to isto MS DOS 1, MS DOS 2, tie sme vôbecnepoz<strong>na</strong>li. Z tých u známejších poznáme MS DOS 3,MS DOS 5, MS DOS 6 a hádam poslednú verziu MSDOS 6.22. Aj Windows sú oz<strong>na</strong>èené èíslami – MS Windows3.0, MS Windows 3.1, sieové 3.11 a za nimi pomerneúspešné Windows 95, 98, menej úspešné WindowsMillennium (Me) a v poslednom rade Windows2000 a XP. Ale vieme nieèo o podstate – jadre – systému?Nie! V Linuxe sa jadro, ako aj <strong>sk</strong>oro všetky ostatnéprogramy oz<strong>na</strong>èujú zvláštnou <strong>sk</strong>upinou troch èísel:major.minor.patchlevel<strong>na</strong>pr. 2.4.2Poznámka: To malé èíselko za z<strong>na</strong>mienkom – (mínus)<strong>na</strong> výpise è. 1 je len poradové èíslo. Na <strong>sk</strong>utoènúpodstatu trojèíslia nemá faktický výz<strong>na</strong>m!major je hlavné èíslo verzie, ktoré sa mení len ve¾mizriedka. Na rozdiel od prostredia MS èíslovanie sazaèí<strong>na</strong> v desatinnej oblasti. Ide o vývojové verzie. Akèíslo dosiahne ve¾kos 1 (jeden), je to u fakt dobrýprodukt. Ale nemyslite si, aj taká 0.9-ka je funkèná!minor je ved¾ajšie èíslo verzie, indikujúce stabilitujadra. Pri jadre platí, e nepárne verzie minorusú vývojové a párne sú stabilné. Odporúèam <strong>na</strong> prevádzkuostrých serverov pouíva len párne verzie!patchlevel je èíslo opravy aktuálnej verzie jadra.Preèo sú verzie jadra v Linuxe dôleité?Jadro sa aktualizuje ve¾mi rýchlo a ve¾mi èasto. Narozdiel od systému MS netreba meni celú distribúciu.Ja som stále spokojný s distribúciou RH 7.1, alekeï sa objaví nové jadro, ktorého zlepšenia sa mizdajú ve¾mi dôleité (<strong>na</strong>pr. zlepšený ovládaè <strong>na</strong><strong>na</strong>pa¾ovaèky alebo pridanie podpory USB 2.0), nemusímvymeni celú distribúciu, ale staèí <strong>sk</strong>ompilovanové jadro a hotovo! A s týmto sa odteraz budemestretáva v linuxovom svete stále.Slovo rubin je meno linuxového servera, aké smezadali poèas inštalácie systému. Ako <strong>sk</strong>oro všetko vLinuxe aj toto môeme pod¾a potreby zmeni.Tip: Spravidla sa mená serverov zadávajú pod¾aurèitých vzácnych komodít, <strong>na</strong>pr. mená gréckych bohova bohýò, názvy drahých kameòov a pod. Menáserverov sú <strong>na</strong>ozaj ¾ubovo¾né. Aké si dáte, také budetema, len nezabudnite, e meno servera sa ve¾mi èastoprezentuje v sieti, a tak dajte pozor, aby ste sa niekedynemuseli èerve<strong>na</strong>...PRIHLÁSENIE SA DO SYSTÉMU. Slovo login násvyzýva k <strong>na</strong>logovaniu. Logovanie spoèíva v zadaníprihlasovacieho me<strong>na</strong>, pod ktorým je konkrétny pouívate¾zaevidovaný v systéme, a príslušného hesla.Keïe ešte nemáme <strong>na</strong>definovaného iného pouívate¾aokrem roota, <strong>na</strong>píšeme slovo root. Napíšemeho malými písme<strong>na</strong>mi, lebo Linux je casesensitive,teda rozlišuje malé a ve¾ké písmená, nietak ako Windows. root nie je ten istý ako Root aleboROOT alebo rOoT a podobne!KTO JE TO ROOT? Root je „capo di tuti capi“ – pánvšetkých pánov, teda <strong>na</strong>jvyšší šéf v <strong>na</strong>šom systéme.92 PC REVUE 7/2002
S O F T W A R EJe mu dovolené úplne všetko a je jediný v celom systéme,ktorý má tieto právomoci.Tip: To má svoje výhody, ale aj nevýhody. Ak pracujemeako root, môe sa po¾ahky sta, e vykonámeoperáciu, ktorá bude ma katastrofálne následky! Pretosa ako root prihlasujeme iba vtedy, ak chcemevykonáva administráciu systému. Pre benú prácusa hlásime ako iný pouívate¾. Tomu síce môeme udeliurèité výsostné práva v systéme, nikdy však nedosiahneúroveò roota!Po zadaní me<strong>na</strong> sa objaví výzva Password: <strong>na</strong>zadanie hesla. Vtedy <strong>na</strong>ukáme heslo, ktoré smestanovili pri inštalácii. Všimnime si, e heslo sa prizadávaní nezobrazuje, a to ani vo forme hviezdièiek!Je to z dôvodu utajenia hesla, keby sa náhodouniekto pozeral cez plece.Po zadaní me<strong>na</strong> a hesla sa správnos overí v príslušnýchsúboroch. Akých? To si povieme inokedy.Na obrazovke sa vypíše hlásenie (výpis è. 2):Last login: Sat Jun 1 10:12:58 on tty1You have new mail.[root@rubin /root] #Èo sa dozvieme z tohto hlásenia?To, e sme sa <strong>na</strong>posledy prihlásili 1. jú<strong>na</strong> o akejsihodine <strong>na</strong> konzole tty1. A e máme novú poštu.Prehliadnime zatia¾ hlásenie o pošte, to sa môe,no nemusí objavi pri kadom prihlásení. Podstatnýje posledný riadok. Ten hovorí, e som prihlásenýako root <strong>na</strong> poèítaèi s menom rubin a právesom v adresári /root. Tá mrea (#) je rootov<strong>sk</strong>ýpromt. Je to obdoba zobáèika (>) <strong>na</strong> príkazovomriadku v MS DOS-e.Teraz u môeme zadáva poadované príkazy,spúša rôzne programy alebo ko<strong>na</strong> inú potrebnúèinnos v systéme. Ich vyko<strong>na</strong>nie zabezpeèí jadrocestou príkazového interpretera, ktorému sa hovoríshell. Je to ve¾mi podobné príkazovému riadkuv MS DOS-e (MS v podstate príkazový riadokodkopíroval od ve¾kých Unixov), kde vyko<strong>na</strong>niepríkazov zabezpeèuje program command.com.Na rozdiel od DOS-u v Linuxe (a všeobecne vUnixe) existuje nieko¾ko druhov shellu, kde si mô-eme vybra ten pre nás <strong>na</strong>jvhodnejší. Skúste miuveri, e zatia¾ <strong>na</strong>jlepší z nich sa volá bash, a pretoje defaultne <strong>na</strong>stavený kadému novému pouívate¾ovi.Stlaème teraz kombináciu klávesov Alt – F2. Èosa objavilo <strong>na</strong> obrazovke? No predsa logovacie hláseniepodobné výpisu è. 1.Ale nebojme sa! Nevymazali sme pôvodnú èinnos.To sme len prešli <strong>na</strong> inú konzolu. Môeme sito predstavi tak, akoby sme zasadli za inú klávesnicua inú obrazovku, ktoré sú pripojené k tomuistému poèítaèu. Stlaèením klávesov Alt – F1 saprepneme <strong>na</strong>spä do prvej konzoly, a to presnedo takého štádia, aké bolo, keï sme ju opúšali aprepli sa do konzoly è. 2.Linux má štandardne sedem takýchto virtuálnychkonzol. Prepí<strong>na</strong>me sa do nich stlaèením kombinácieklávesov Alt – Fn, kde n je èíslo od 1 do 7,teda F1, F2 a podobne. Prvých šes konzol je textových,siedma je vyhradená pre systém XWindows.Skúsme sa teda znova <strong>na</strong>logova <strong>na</strong> druhej konzole(pod Alt – F2). Zadajme <strong>na</strong>še meno root arootov<strong>sk</strong>é heslo. Vidíme, e èinnos tejto konzolyje totoná ako <strong>na</strong> prvej konzole.NA ÈO JE DOBRÉ MA VIAC KONZOL? Výhoduviacerých konzol zistíme, len èo zaèneme s Linuxomseriózne pracova. Kým <strong>na</strong> jednej si mô-eme necha vyh¾adáva nejaký súbor, <strong>na</strong> druhejsi môeme prezera konkrétny adresár, <strong>na</strong> ïalšejèíta poštu a <strong>na</strong> siedmej máme spustené X-y. Je tove¾mi podobné, ako keby sme mali vo Windowsspustených viac textových okien.ODHLÁSENIE SA ZO SYSTÉMU. Ve¾mi èasto sastáva, e náš poèítaè beí ako server, teda beí vnepretritej prevádzke bez vypnutia. Veï <strong>na</strong> to jeLinux aj stavaný! Pracujeme <strong>na</strong> konzole ako root,„ma<strong>na</strong>ujeme“ systém. Úlohu dokonèíme. Nie je ve¾mivhodné odchádza od konzoly a po<strong>sk</strong>ytnú takprípadným nenechavcom monos pracova s rootov<strong>sk</strong>ýmiprávami <strong>na</strong> systéme. Preto sa musíme zosystému <strong>na</strong> danej konzole odhlási. Dosiahneme tozapísaním príkazu exit (nemusím, dúfam, vysvet¾ova,e za kadým príkazom treba stlaèi Enter!!!).Systém nás odhlási, vymae sa obrazovka a objaví sanový login. Systém beí ïalej, aj úlohy sa spracúvajú,tak ako majú. Môeme sa o tom presvedèi prepnutím<strong>na</strong> inú konzolu a vidíme, e je tam všetko vporiadku. To sme iba zabránili zneuitiu tohto sedenia.Nesmieme zabudnú, e sa treba odhlási zovšetkých konzol, <strong>na</strong> ktorých sme prihlásení. A neplatíto iba pre roota, ale aj pre kadého <strong>na</strong>logovanéhopouívate¾a. Nenecha otvorené sedenie (tak sa tomuzvyèajne slangovo hovorí) je základ bezpeènosti.VYPNUTIE SYSTÉMU. Obèas sa stane (<strong>na</strong> rozdielod Windows <strong>na</strong>ozaj len obèas), e potrebujemepoèítaè resetova alebo úplne vypnú. Vypnutiealebo reset môe vyko<strong>na</strong> iba root. Nijaký inýpouívate¾ nemá toto právo, a keby to aj <strong>sk</strong>úsil, systémby mu nevyhovel. Ak chce root systém vypnú,zadá príkaz:shutdown −h nowSystém zaène ve¾mi korektne ukonèova všetkyprocesy a úlohy, a a všetko vykoná, systém násupozorní <strong>na</strong> vypnutie poèítaèa hlásením Powerdown. V prípade, e máme hardvér <strong>na</strong> báze ATX, poèítaèsa sám vypne, ako keby sme ho vypli vypí<strong>na</strong>èom.Ak chce root systém resetova, zadá príkaz:shutdown −r nowNastane podobná èinnos ako pri vypí<strong>na</strong>ní, len<strong>na</strong> konci sa poèítaè nevypne, ale reštartuje.Takisto môeme vy<strong>sk</strong>úša „opièí trojhmat“(kombináciu Ctrl – Alt – Del), známy z prostrediaWindows. Je to ekvivalent príkazu shutdown -r now.Zatia¾ èo Ctrl – Alt – Del vo Windows spôsobí nekorektnýreset poèítaèa, za ktorým spravidla <strong>na</strong>sledujestrata všetkých neukonèených procesova neuloených dát, v Linuxe <strong>na</strong>stane regulárneukonèenie práce.Upozornenie: V iadnom prípade neukonèujmeprácu v Linuxe iba vypnutím poèítaèa vypí<strong>na</strong>èom! Aksme si to mohli dovoli v DOS-e, tak u Windows boli<strong>na</strong> to citlivé. Ani Llinux to nemá rád, aj keï má lepšieopravné prostriedky ako systém Windows.Vy<strong>sk</strong>úšajme si teda spustenie a vypnutie systému.Znova ho <strong>na</strong>bootujme a <strong>na</strong>logujme sa ako root.Ak všetko prebehlo hladko, to dôleité u ovládamea pristúpme teraz k práci <strong>na</strong> príkazovom riadku.POUÍVATELIA A SKUPINY. U vieme, e Linuxje viacpouívate¾<strong>sk</strong>ý systém. To z<strong>na</strong>mená, e sa knemu môe prihlási viac pouívate¾ov a tí <strong>na</strong>òom môu pracova <strong>na</strong>raz.Títo pouívatelia však musia by v systéme <strong>na</strong>definovaní,to z<strong>na</strong>mená, e musia ma vytvorenýúèet. Pri vytváraní nového pouívate¾a sa mu vytvo-7/2002 PC REVUE 93