mobilná komunikácia - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk
Share Embed Flag
Download ePaper

mobilná komunikácia - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

mobilná komunikácia - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk mobilná komunikácia - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

einsty.hostujem.sk
from einsty.hostujem.sk More from this publisher
12.07.2015 Views

S O F T W A R EZaèíname s Linuxom / 2. èasVítam vás opä v našej linuxovej škole. Ako som uspomínal, nezaobídeme sa bez teoretickej prípravy.Ten, kto tvrdí, e zvládol iný operaèný systém bezštipky teórie, je buï klamár, alebo génius, alebo jednoduchozábudlivec. My ostatní sme museli prácnezískava informácie od kamarátov, z èlánkov alebometódou pokus – omyl. Ani pri Linuxe to nebude inak.INŠTALÁCIA LINUXU. Ak v tejto èasti niekto oèakávakompletný návod na inštaláciu Linuxu, bude sklamaný.Podrobná inštalácia by zabrala polovicu èasopisu.Zároveò nechcem nikoho núti, aby pouíval túdistribúciu, ktorú pouívam ja, teda Red Hat 7.x (kdex = 1, 2 alebo 3.), a opisova inštaláciu všetkých dostupnýchdistribúcií by zabralo rozsah nieko¾kýchèísel. Opakujem, Linux je free, a preto tak k nemu ajpristupujme.Vy sami sa rozhodnite pre takú distribúciu, ktorávám bude najviac vyhovova. Pokojne sa môe sta, epo èase prejdete k inej distribúcii, lebo tá viac spåòapoiadavky na riešenie vášho konkrétneho problému.K inštalácii sa môeme dopracova týmito spôsobmi: získa (zakúpením, odkopírovaním atï.) zvolenejdistribúcie vrátane knioèky opisujúcej inštaláciu(viem, e to má Red Hat, Mandrake, SuSE) poiada niektorého skúsenejšieho kamaráta,aby vám inštaláciu vykonal obráti sa na firmu predávajúcu poèítaèe, abyinštaláciu vykonala (za menší bakšiš) tí, ktorí nemajú ani jednu z týchto monostíalebo by si chceli inštaláciu vykona sami, nájduna WWW stránke www.mior.host.sk manuálk inštalácii Red Hat LinuxuDovolím si poveda, e pokia¾ nemáte atypickýhardvér a ste aspoò trochu skúsení „poèítaèníci“,mala by sa inštalácia podari. To preto, lebo dnešnédistribúcie sú konfigurované tak, aby inštalácia prebehlasama, bez nutnosti väèších zásahov obsluhy.Kto z predchádzajúcich riadkov cíti urèitú monosnegatívneho výsledku, má pravdu. Ale úprimne povedané,aj dnes sa mi stáva, e nie na všetkých strojochprebehne inštalácia „bezproblémových“ Windowsbez komplikácií. A to som ich inštaloval nespoèetnekrát!A ani Linux nebude výnimka.Nechcel som vám ubra elánu, len naznaèujem,e môu by problémy. Ale tie sú tu na to, aby sariešili, a ako hovorí môj bradatý kamarát Pa¾ko L.:„iadny problém nemá väèšiu výdr ako ty!“ Na zdarnúinštaláciu treba urobi tieto základné kroky: vo vhodnom prostredí (napr. Windows) zistizákladné údaje o hardvéri poèítaèa, na ktorý chcemeinštalova Linux. To znamená zisti znaèku, typalebo aspoò výrobcu jednotlivých komponentov,poznamena si jednotlivé prerušenia, I/O adresya podobne zisti technické monosti hardvéru, ako je rozlišovaciaschopnos monitora a grafickej karty v prostredí siete je potrebné zisti aktuálnesieové nastavenie, teda IP adresu, masku, DNS atï.Pre spôsob inštalácie všetkých druhov distribúciíLinuxu si stanovme tieto spoloèné zásady: pokia¾ máme dostatok miesta na disku, vykonajmeúplnú inštaláciu; vdy existuje monos odinštalovato, èo nebudeme potrebova ak nemáme dostatok miesta, zvo¾me odporúèanúinštaláciu; vdy existuje monos doinštalova, èobudeme potrebova pokia¾ sme vo fáze zaško¾ovania, vypnime inštaláciufirewallu; zatia¾ nemáme èo skrýva pred prípadnýmútoèníkom a iba by sme zbytoène bádali,preèo nefunguje sie alebo niektorá sluba ak sme si vytvorili samostatnú skúšobnú sie(staèia na to dva poèítaèe) a nie sme pripojení došpecifickej siete, nastavíme adresu IP nášho linuxovéhoservera v rozsahu 192.168.10.x, kde za xmôeme dosadi ¾ubovo¾né èíslo od 1 do 254. Tátoèas z celkového poètu adries je vyhradená pre vlastnésiete a vo svete internetu sa nenachádza! [Ja sompripojený na subsie, preto adresa môjho linuxovéhostroja je 192.168.10.129 a maska 255.255.255.224.Uvádzam to preto, lebo táto adresa sa bude vyskytovavo všetkých výpisoch, ktoré tu budem uvádza.Vy si musíte v konkrétnom výpise (príkaze) h¾ada(poui) svoju adresu!!!] ak sa musíme z priestorových dôvodov rozhodnúpre inštaláciu len jedného grafického prostredia,preferujme, prosím, KDE (ver. 2 alebo 3).Najlepšie bude, ak môeme ma nainštalované ajGNOME. Ako sa dá prechádza z jedného do druhého(bez resetu poèítaèa!!!), to si ukáeme neskôr ak nemáme tlaèiareò, nerobme si z toho akúhlavu a tento krok inštalácie preskoèíme. A budemeprebera tlaè v Linuxe, niekto nám ju hádam poièia nezabudnime si zapamäta heslo, ktoré chcemepouíva ako root a ktoré sme zadali pri inštalácii.Jeho zabudnutie by nám znemonilo (teda abysom bol presný, aspoò riadne skomplikovalo)vstup do systému nastavme inštaláciu tak (vo vhodnom menu –Linux sa vás na to sám spýta), aby systém nenabiehalhneï do grafického prostredia, ale do príkazovéhoriadkaZapamätajme si!V Linuxe je moné dosiahnu ten istý výsledokrôznymi spôsobmi! Keï som sa ako mladý chalanuèil lieta s modelmi lietadiel riadenými rádiom,jeden inštruktor mi vdy hovoril: „Najdôleitejšie jevzlietnu a pristá. To ostatné medzi tým je sranda!“Preto sa ako prvé nauèíme to najdôleitejšie – systémspusti, prihlási sa a odhlási, nakoniec systémvypnú. To ostané medzi tým je u...ZAVEDENIE SYSTÉMU. Predpokladám, e mámeza sebou úspešnú inštaláciu a nastal èas, aby smezaèali s Linuxom seriózne pracova.Zapnime teda poèítaè a poïme zavies systémLinuxu. Tomuto stavu za hovorí boot (vyslovuj bút).Sledujme, èo sa poèas bootovania deje na obrazovkemonitora. Na rozdiel od Windows (rozumej všetkydruhy MS Windows a MS DOS!) v Linuxe sa naobrazovku vypisuje znaèné mnostvo informácií ohardvéri, nastaveniach a podobne. Na zaèiatku tobude pre nás len zmes písmen a èíslic, ale èasomdokáeme vyèíta dôleité informácie o stave „eleza“alebo systému.Tip: Ak sa nám zdá, e tie informácie prebehli šialenerýchlo, môeme sa k nim vráti pridraním klávesuShift a stláèaním klávesu Page Up alebo Page Down. Taktoodrolujeme kus obrazovky poadovaným smerom.Po ukonèení bootovania sa na obrazovke objaví hlásenieve¾mi podobné tomu na výpise è. 1:Red Hat Linux release 7.1 (Seawolf)Kernel 2.4.2−2 on an i686rubin login:Èo môeme z tohto hlásenia vyèíta?Dozvedeli sme sa, e sa spustil Linux z distribúcieRed Hat 7.1 s krásnym pracovným názvom Seawolf(=morský vlk) s jadrom verzie 2.4.2 – 2 na architektúreIntel s procesorom Pentium II. (Keby bol prítomnýiný procesor, jeho èíslo by sa tu zobrazilo,napr. i386, i486, i568.)Všimnime si to zvláštne èíslo verzie jadra. Akodobrí linuxáci musíme vedie, èo znamená!VERZIE JADRA LINUXU. Vráme sa na chví¾u kDOS-u a Windows. Ako sa oznaèovali jednotlivé verzietýchto operaèných systémov?Zaèalo sa to isto MS DOS 1, MS DOS 2, tie sme vôbecnepoznali. Z tých u známejších poznáme MS DOS 3,MS DOS 5, MS DOS 6 a hádam poslednú verziu MSDOS 6.22. Aj Windows sú oznaèené èíslami – MS Windows3.0, MS Windows 3.1, sieové 3.11 a za nimi pomerneúspešné Windows 95, 98, menej úspešné WindowsMillennium (Me) a v poslednom rade Windows2000 a XP. Ale vieme nieèo o podstate – jadre – systému?Nie! V Linuxe sa jadro, ako aj skoro všetky ostatnéprogramy oznaèujú zvláštnou skupinou troch èísel:major.minor.patchlevelnapr. 2.4.2Poznámka: To malé èíselko za znamienkom – (mínus)na výpise è. 1 je len poradové èíslo. Na skutoènúpodstatu trojèíslia nemá faktický význam!major je hlavné èíslo verzie, ktoré sa mení len ve¾mizriedka. Na rozdiel od prostredia MS èíslovanie sazaèína v desatinnej oblasti. Ide o vývojové verzie. Akèíslo dosiahne ve¾kos 1 (jeden), je to u fakt dobrýprodukt. Ale nemyslite si, aj taká 0.9-ka je funkèná!minor je ved¾ajšie èíslo verzie, indikujúce stabilitujadra. Pri jadre platí, e nepárne verzie minorusú vývojové a párne sú stabilné. Odporúèam na prevádzkuostrých serverov pouíva len párne verzie!patchlevel je èíslo opravy aktuálnej verzie jadra.Preèo sú verzie jadra v Linuxe dôleité?Jadro sa aktualizuje ve¾mi rýchlo a ve¾mi èasto. Narozdiel od systému MS netreba meni celú distribúciu.Ja som stále spokojný s distribúciou RH 7.1, alekeï sa objaví nové jadro, ktorého zlepšenia sa mizdajú ve¾mi dôleité (napr. zlepšený ovládaè nanapa¾ovaèky alebo pridanie podpory USB 2.0), nemusímvymeni celú distribúciu, ale staèí skompilovanové jadro a hotovo! A s týmto sa odteraz budemestretáva v linuxovom svete stále.Slovo rubin je meno linuxového servera, aké smezadali poèas inštalácie systému. Ako skoro všetko vLinuxe aj toto môeme pod¾a potreby zmeni.Tip: Spravidla sa mená serverov zadávajú pod¾aurèitých vzácnych komodít, napr. mená gréckych bohova bohýò, názvy drahých kameòov a pod. Menáserverov sú naozaj ¾ubovo¾né. Aké si dáte, také budetema, len nezabudnite, e meno servera sa ve¾mi èastoprezentuje v sieti, a tak dajte pozor, aby ste sa niekedynemuseli èervena...PRIHLÁSENIE SA DO SYSTÉMU. Slovo login násvyzýva k nalogovaniu. Logovanie spoèíva v zadaníprihlasovacieho mena, pod ktorým je konkrétny pouívate¾zaevidovaný v systéme, a príslušného hesla.Keïe ešte nemáme nadefinovaného iného pouívate¾aokrem roota, napíšeme slovo root. Napíšemeho malými písmenami, lebo Linux je casesensitive,teda rozlišuje malé a ve¾ké písmená, nietak ako Windows. root nie je ten istý ako Root aleboROOT alebo rOoT a podobne!KTO JE TO ROOT? Root je „capo di tuti capi“ – pánvšetkých pánov, teda najvyšší šéf v našom systéme.92 PC REVUE 7/2002

S O F T W A R EJe mu dovolené úplne všetko a je jediný v celom systéme,ktorý má tieto právomoci.Tip: To má svoje výhody, ale aj nevýhody. Ak pracujemeako root, môe sa po¾ahky sta, e vykonámeoperáciu, ktorá bude ma katastrofálne následky! Pretosa ako root prihlasujeme iba vtedy, ak chcemevykonáva administráciu systému. Pre benú prácusa hlásime ako iný pouívate¾. Tomu síce môeme udeliurèité výsostné práva v systéme, nikdy však nedosiahneúroveò roota!Po zadaní mena sa objaví výzva Password: nazadanie hesla. Vtedy naukáme heslo, ktoré smestanovili pri inštalácii. Všimnime si, e heslo sa prizadávaní nezobrazuje, a to ani vo forme hviezdièiek!Je to z dôvodu utajenia hesla, keby sa náhodouniekto pozeral cez plece.Po zadaní mena a hesla sa správnos overí v príslušnýchsúboroch. Akých? To si povieme inokedy.Na obrazovke sa vypíše hlásenie (výpis è. 2):Last login: Sat Jun 1 10:12:58 on tty1You have new mail.[root@rubin /root] #Èo sa dozvieme z tohto hlásenia?To, e sme sa naposledy prihlásili 1. júna o akejsihodine na konzole tty1. A e máme novú poštu.Prehliadnime zatia¾ hlásenie o pošte, to sa môe,no nemusí objavi pri kadom prihlásení. Podstatnýje posledný riadok. Ten hovorí, e som prihlásenýako root na poèítaèi s menom rubin a právesom v adresári /root. Tá mrea (#) je rootovskýpromt. Je to obdoba zobáèika (>) na príkazovomriadku v MS DOS-e.Teraz u môeme zadáva poadované príkazy,spúša rôzne programy alebo kona inú potrebnúèinnos v systéme. Ich vykonanie zabezpeèí jadrocestou príkazového interpretera, ktorému sa hovoríshell. Je to ve¾mi podobné príkazovému riadkuv MS DOS-e (MS v podstate príkazový riadokodkopíroval od ve¾kých Unixov), kde vykonaniepríkazov zabezpeèuje program command.com.Na rozdiel od DOS-u v Linuxe (a všeobecne vUnixe) existuje nieko¾ko druhov shellu, kde si mô-eme vybra ten pre nás najvhodnejší. Skúste miuveri, e zatia¾ najlepší z nich sa volá bash, a pretoje defaultne nastavený kadému novému pouívate¾ovi.Stlaème teraz kombináciu klávesov Alt – F2. Èosa objavilo na obrazovke? No predsa logovacie hláseniepodobné výpisu è. 1.Ale nebojme sa! Nevymazali sme pôvodnú èinnos.To sme len prešli na inú konzolu. Môeme sito predstavi tak, akoby sme zasadli za inú klávesnicua inú obrazovku, ktoré sú pripojené k tomuistému poèítaèu. Stlaèením klávesov Alt – F1 saprepneme naspä do prvej konzoly, a to presnedo takého štádia, aké bolo, keï sme ju opúšali aprepli sa do konzoly è. 2.Linux má štandardne sedem takýchto virtuálnychkonzol. Prepíname sa do nich stlaèením kombinácieklávesov Alt – Fn, kde n je èíslo od 1 do 7,teda F1, F2 a podobne. Prvých šes konzol je textových,siedma je vyhradená pre systém XWindows.Skúsme sa teda znova nalogova na druhej konzole(pod Alt – F2). Zadajme naše meno root arootovské heslo. Vidíme, e èinnos tejto konzolyje totoná ako na prvej konzole.NA ÈO JE DOBRÉ MA VIAC KONZOL? Výhoduviacerých konzol zistíme, len èo zaèneme s Linuxomseriózne pracova. Kým na jednej si mô-eme necha vyh¾adáva nejaký súbor, na druhejsi môeme prezera konkrétny adresár, na ïalšejèíta poštu a na siedmej máme spustené X-y. Je tove¾mi podobné, ako keby sme mali vo Windowsspustených viac textových okien.ODHLÁSENIE SA ZO SYSTÉMU. Ve¾mi èasto sastáva, e náš poèítaè beí ako server, teda beí vnepretritej prevádzke bez vypnutia. Veï na to jeLinux aj stavaný! Pracujeme na konzole ako root,„manaujeme“ systém. Úlohu dokonèíme. Nie je ve¾mivhodné odchádza od konzoly a poskytnú takprípadným nenechavcom monos pracova s rootovskýmiprávami na systéme. Preto sa musíme zosystému na danej konzole odhlási. Dosiahneme tozapísaním príkazu exit (nemusím, dúfam, vysvet¾ova,e za kadým príkazom treba stlaèi Enter!!!).Systém nás odhlási, vymae sa obrazovka a objaví sanový login. Systém beí ïalej, aj úlohy sa spracúvajú,tak ako majú. Môeme sa o tom presvedèi prepnutímna inú konzolu a vidíme, e je tam všetko vporiadku. To sme iba zabránili zneuitiu tohto sedenia.Nesmieme zabudnú, e sa treba odhlási zovšetkých konzol, na ktorých sme prihlásení. A neplatíto iba pre roota, ale aj pre kadého nalogovanéhopouívate¾a. Nenecha otvorené sedenie (tak sa tomuzvyèajne slangovo hovorí) je základ bezpeènosti.VYPNUTIE SYSTÉMU. Obèas sa stane (na rozdielod Windows naozaj len obèas), e potrebujemepoèítaè resetova alebo úplne vypnú. Vypnutiealebo reset môe vykona iba root. Nijaký inýpouívate¾ nemá toto právo, a keby to aj skúsil, systémby mu nevyhovel. Ak chce root systém vypnú,zadá príkaz:shutdown −h nowSystém zaène ve¾mi korektne ukonèova všetkyprocesy a úlohy, a a všetko vykoná, systém násupozorní na vypnutie poèítaèa hlásením Powerdown. V prípade, e máme hardvér na báze ATX, poèítaèsa sám vypne, ako keby sme ho vypli vypínaèom.Ak chce root systém resetova, zadá príkaz:shutdown −r nowNastane podobná èinnos ako pri vypínaní, lenna konci sa poèítaè nevypne, ale reštartuje.Takisto môeme vyskúša „opièí trojhmat“(kombináciu Ctrl – Alt – Del), známy z prostrediaWindows. Je to ekvivalent príkazu shutdown -r now.Zatia¾ èo Ctrl – Alt – Del vo Windows spôsobí nekorektnýreset poèítaèa, za ktorým spravidla nasledujestrata všetkých neukonèených procesova neuloených dát, v Linuxe nastane regulárneukonèenie práce.Upozornenie: V iadnom prípade neukonèujmeprácu v Linuxe iba vypnutím poèítaèa vypínaèom! Aksme si to mohli dovoli v DOS-e, tak u Windows bolina to citlivé. Ani Llinux to nemá rád, aj keï má lepšieopravné prostriedky ako systém Windows.Vyskúšajme si teda spustenie a vypnutie systému.Znova ho nabootujme a nalogujme sa ako root.Ak všetko prebehlo hladko, to dôleité u ovládamea pristúpme teraz k práci na príkazovom riadku.POUÍVATELIA A SKUPINY. U vieme, e Linuxje viacpouívate¾ský systém. To znamená, e sa knemu môe prihlási viac pouívate¾ov a tí naòom môu pracova naraz.Títo pouívatelia však musia by v systéme nadefinovaní,to znamená, e musia ma vytvorenýúèet. Pri vytváraní nového pouívate¾a sa mu vytvo-7/2002 PC REVUE 93

S O F T W A R EZaèí<strong>na</strong>me s Linuxom / 2. èasVítam vás opä v <strong>na</strong>šej linuxovej škole. Ako som uspomí<strong>na</strong>l, nezaobídeme sa bez teoretickej prípravy.Ten, kto tvrdí, e zvládol iný operaèný systém bezštipky teórie, je buï klamár, alebo génius, alebo jednoduchozábudlivec. My ostatní sme museli prácnezí<strong>sk</strong>ava informácie od kamarátov, z èlánkov alebometódou pokus – omyl. Ani pri Linuxe to nebude i<strong>na</strong>k.INŠTALÁCIA LINUXU. Ak v tejto èasti niekto oèakávakompletný návod <strong>na</strong> inštaláciu Linuxu, bude <strong>sk</strong>lamaný.Podrobná inštalácia by zabrala polovicu èasopisu.Zároveò nechcem nikoho núti, aby pouíval túdistribúciu, ktorú pouívam ja, teda Red Hat 7.x (kdex = 1, 2 alebo 3.), a opisova inštaláciu všetkých dostupnýchdistribúcií by zabralo rozsah nieko¾kýchèísel. Opakujem, Linux je free, a preto tak k nemu ajpristupujme.Vy sami sa rozhodnite pre takú distribúciu, ktorávám bude <strong>na</strong>jviac vyhovova. Pokojne sa môe sta, epo èase prejdete k inej distribúcii, lebo tá viac spåòapoiadavky <strong>na</strong> riešenie vášho konkrétneho problému.K inštalácii sa môeme dopracova týmito spôsobmi: zí<strong>sk</strong>a (zakúpením, odkopírovaním atï.) zvolenejdistribúcie vrátane knioèky opisujúcej inštaláciu(viem, e to má Red Hat, Mandrake, SuSE) poiada niektorého <strong>sk</strong>úsenejšieho kamaráta,aby vám inštaláciu vyko<strong>na</strong>l obráti sa <strong>na</strong> firmu predávajúcu poèítaèe, abyinštaláciu vyko<strong>na</strong>la (za menší bakšiš) tí, ktorí nemajú ani jednu z týchto monostíalebo by si chceli inštaláciu vyko<strong>na</strong> sami, nájdu<strong>na</strong> WWW stránke <strong>www</strong>.mior.host.<strong>sk</strong> manuálk inštalácii Red Hat LinuxuDovolím si poveda, e pokia¾ nemáte atypickýhardvér a ste aspoò trochu <strong>sk</strong>úsení „poèítaèníci“,mala by sa inštalácia podari. To preto, lebo dnešnédistribúcie sú konfigurované tak, aby inštalácia prebehlasama, bez nutnosti väèších zásahov obsluhy.Kto z predchádzajúcich riadkov cíti urèitú monosnegatívneho výsledku, má pravdu. Ale úprimne povedané,aj dnes sa mi stáva, e nie <strong>na</strong> všetkých strojochprebehne inštalácia „bezproblémových“ Windowsbez komplikácií. A to som ich inštaloval nespoèetnekrát!A ani Linux nebude výnimka.Nechcel som vám ubra elánu, len <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èujem,e môu by problémy. Ale tie sú tu <strong>na</strong> to, aby sariešili, a ako hovorí môj bradatý kamarát Pa¾ko L.:„iadny problém nemá väèšiu výdr ako ty!“ Na zdarnúinštaláciu treba urobi tieto základné kroky: vo vhodnom prostredí (<strong>na</strong>pr. Windows) zistizákladné údaje o hardvéri poèítaèa, <strong>na</strong> ktorý chcemeinštalova Linux. To z<strong>na</strong>mená zisti z<strong>na</strong>èku, typalebo aspoò výrobcu jednotlivých komponentov,poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> si jednotlivé prerušenia, I/O adresya podobne zisti technické monosti hardvéru, ako je rozlišovaciaschopnos monitora a grafickej karty v prostredí siete je potrebné zisti aktuálnesieové <strong>na</strong>stavenie, teda IP adresu, ma<strong>sk</strong>u, DNS atï.Pre spôsob inštalácie všetkých druhov distribúciíLinuxu si stanovme tieto spoloèné zásady: pokia¾ máme dostatok miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u, vyko<strong>na</strong>jmeúplnú inštaláciu; vdy existuje monos odinštalovato, èo nebudeme potrebova ak nemáme dostatok miesta, zvo¾me odporúèanúinštaláciu; vdy existuje monos doinštalova, èobudeme potrebova pokia¾ sme vo fáze zaško¾ovania, vypnime inštaláciufirewallu; zatia¾ nemáme èo <strong>sk</strong>rýva pred prípadnýmútoèníkom a iba by sme zbytoène bádali,preèo nefunguje sie alebo niektorá sluba ak sme si vytvorili samostatnú <strong>sk</strong>úšobnú sie(staèia <strong>na</strong> to dva poèítaèe) a nie sme pripojení došpecifickej siete, <strong>na</strong>stavíme adresu IP nášho linuxovéhoservera v rozsahu 192.168.10.x, kde za xmôeme dosadi ¾ubovo¾né èíslo od 1 do 254. Tátoèas z celkového poètu adries je vyhradená pre vlastnésiete a vo svete internetu sa ne<strong>na</strong>chádza! [Ja sompripojený <strong>na</strong> subsie, preto adresa môjho linuxovéhostroja je 192.168.10.129 a ma<strong>sk</strong>a 255.255.255.224.Uvádzam to preto, lebo táto adresa sa bude vy<strong>sk</strong>ytovavo všetkých výpisoch, ktoré tu budem uvádza.Vy si musíte v konkrétnom výpise (príkaze) h¾ada(poui) svoju adresu!!!] ak sa musíme z priestorových dôvodov rozhodnúpre inštaláciu len jedného grafického prostredia,preferujme, prosím, KDE (ver. 2 alebo 3).Najlepšie bude, ak môeme ma <strong>na</strong>inštalované ajGNOME. Ako sa dá prechádza z jedného do druhého(bez resetu poèítaèa!!!), to si ukáeme ne<strong>sk</strong>ôr ak nemáme tlaèiareò, nerobme si z toho akúhlavu a tento krok inštalácie pre<strong>sk</strong>oèíme. A budemeprebera tlaè v Linuxe, niekto nám ju hádam poièia nezabudnime si zapamäta heslo, ktoré chcemepouíva ako root a ktoré sme zadali pri inštalácii.Jeho zabudnutie by nám znemonilo (teda abysom bol presný, aspoò riadne <strong>sk</strong>omplikovalo)vstup do systému <strong>na</strong>stavme inštaláciu tak (vo vhodnom menu –Linux sa vás <strong>na</strong> to sám spýta), aby systém ne<strong>na</strong>biehalhneï do grafického prostredia, ale do príkazovéhoriadkaZapamätajme si!V Linuxe je moné dosiahnu ten istý výsledokrôznymi spôsobmi! Keï som sa ako mladý chalanuèil lieta s modelmi lietadiel riadenými rádiom,jeden inštruktor mi vdy hovoril: „Najdôleitejšie jevzlietnu a pristá. To ostatné medzi tým je sranda!“Preto sa ako prvé <strong>na</strong>uèíme to <strong>na</strong>jdôleitejšie – systémspusti, prihlási sa a odhlási, <strong>na</strong>koniec systémvypnú. To ostané medzi tým je u...ZAVEDENIE SYSTÉMU. Predpokladám, e mámeza sebou úspešnú inštaláciu a <strong>na</strong>stal èas, aby smezaèali s Linuxom seriózne pracova.Zapnime teda poèítaè a poïme zavies systémLinuxu. Tomuto stavu za hovorí boot (vyslovuj bút).Sledujme, èo sa poèas bootovania deje <strong>na</strong> obrazovkemonitora. Na rozdiel od Windows (rozumej všetkydruhy MS Windows a MS DOS!) v Linuxe sa <strong>na</strong>obrazovku vypisuje z<strong>na</strong>èné mnostvo informácií ohardvéri, <strong>na</strong>staveniach a podobne. Na zaèiatku tobude pre nás len zmes písmen a èíslic, ale èasomdokáeme vyèíta dôleité informácie o stave „eleza“alebo systému.Tip: Ak sa nám zdá, e tie informácie prebehli šialenerýchlo, môeme sa k nim vráti pridraním klávesuShift a stláèaním klávesu Page Up alebo Page Down. Taktoodrolujeme kus obrazovky poadovaným smerom.Po ukonèení bootovania sa <strong>na</strong> obrazovke objaví hlásenieve¾mi podobné tomu <strong>na</strong> výpise è. 1:Red Hat Linux release 7.1 (Seawolf)Kernel 2.4.2−2 on an i686rubin login:Èo môeme z tohto hlásenia vyèíta?Dozvedeli sme sa, e sa spustil Linux z distribúcieRed Hat 7.1 s krásnym pracovným názvom Seawolf(=mor<strong>sk</strong>ý vlk) s jadrom verzie 2.4.2 – 2 <strong>na</strong> architektúreIntel s procesorom Pentium II. (Keby bol prítomnýiný procesor, jeho èíslo by sa tu zobrazilo,<strong>na</strong>pr. i386, i486, i568.)Všimnime si to zvláštne èíslo verzie jadra. Akodobrí linuxáci musíme vedie, èo z<strong>na</strong>mená!VERZIE JADRA LINUXU. Vráme sa <strong>na</strong> chví¾u kDOS-u a Windows. Ako sa oz<strong>na</strong>èovali jednotlivé verzietýchto operaèných systémov?Zaèalo sa to isto MS DOS 1, MS DOS 2, tie sme vôbecnepoz<strong>na</strong>li. Z tých u známejších poznáme MS DOS 3,MS DOS 5, MS DOS 6 a hádam poslednú verziu MSDOS 6.22. Aj Windows sú oz<strong>na</strong>èené èíslami – MS Windows3.0, MS Windows 3.1, sieové 3.11 a za nimi pomerneúspešné Windows 95, 98, menej úspešné WindowsMillennium (Me) a v poslednom rade Windows2000 a XP. Ale vieme nieèo o podstate – jadre – systému?Nie! V Linuxe sa jadro, ako aj <strong>sk</strong>oro všetky ostatnéprogramy oz<strong>na</strong>èujú zvláštnou <strong>sk</strong>upinou troch èísel:major.minor.patchlevel<strong>na</strong>pr. 2.4.2Poznámka: To malé èíselko za z<strong>na</strong>mienkom – (mínus)<strong>na</strong> výpise è. 1 je len poradové èíslo. Na <strong>sk</strong>utoènúpodstatu trojèíslia nemá faktický výz<strong>na</strong>m!major je hlavné èíslo verzie, ktoré sa mení len ve¾mizriedka. Na rozdiel od prostredia MS èíslovanie sazaèí<strong>na</strong> v desatinnej oblasti. Ide o vývojové verzie. Akèíslo dosiahne ve¾kos 1 (jeden), je to u fakt dobrýprodukt. Ale nemyslite si, aj taká 0.9-ka je funkèná!minor je ved¾ajšie èíslo verzie, indikujúce stabilitujadra. Pri jadre platí, e nepárne verzie minorusú vývojové a párne sú stabilné. Odporúèam <strong>na</strong> prevádzkuostrých serverov pouíva len párne verzie!patchlevel je èíslo opravy aktuálnej verzie jadra.Preèo sú verzie jadra v Linuxe dôleité?Jadro sa aktualizuje ve¾mi rýchlo a ve¾mi èasto. Narozdiel od systému MS netreba meni celú distribúciu.Ja som stále spokojný s distribúciou RH 7.1, alekeï sa objaví nové jadro, ktorého zlepšenia sa mizdajú ve¾mi dôleité (<strong>na</strong>pr. zlepšený ovládaè <strong>na</strong><strong>na</strong>pa¾ovaèky alebo pridanie podpory USB 2.0), nemusímvymeni celú distribúciu, ale staèí <strong>sk</strong>ompilovanové jadro a hotovo! A s týmto sa odteraz budemestretáva v linuxovom svete stále.Slovo rubin je meno linuxového servera, aké smezadali poèas inštalácie systému. Ako <strong>sk</strong>oro všetko vLinuxe aj toto môeme pod¾a potreby zmeni.Tip: Spravidla sa mená serverov zadávajú pod¾aurèitých vzácnych komodít, <strong>na</strong>pr. mená gréckych bohova bohýò, názvy drahých kameòov a pod. Menáserverov sú <strong>na</strong>ozaj ¾ubovo¾né. Aké si dáte, také budetema, len nezabudnite, e meno servera sa ve¾mi èastoprezentuje v sieti, a tak dajte pozor, aby ste sa niekedynemuseli èerve<strong>na</strong>...PRIHLÁSENIE SA DO SYSTÉMU. Slovo login násvyzýva k <strong>na</strong>logovaniu. Logovanie spoèíva v zadaníprihlasovacieho me<strong>na</strong>, pod ktorým je konkrétny pouívate¾zaevidovaný v systéme, a príslušného hesla.Keïe ešte nemáme <strong>na</strong>definovaného iného pouívate¾aokrem roota, <strong>na</strong>píšeme slovo root. Napíšemeho malými písme<strong>na</strong>mi, lebo Linux je casesensitive,teda rozlišuje malé a ve¾ké písmená, nietak ako Windows. root nie je ten istý ako Root aleboROOT alebo rOoT a podobne!KTO JE TO ROOT? Root je „capo di tuti capi“ – pánvšetkých pánov, teda <strong>na</strong>jvyšší šéf v <strong>na</strong>šom systéme.92 PC REVUE 7/2002

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!