12.07.2015 Views

mobilná komunikácia - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

mobilná komunikácia - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

mobilná komunikácia - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

O B S A H88 Dacris Benchmarks / Testujeme „elezo“...89 PowerARCHIVER 2001 v. 7.02.0890 LinuxWare: Utilitky a nástroje pre Linux92 Zaèí<strong>na</strong>me s Linuxom / 2. èas95 LinuxNewsINFOWARE96 Novinky: Technológie a biznis99 Ako vybra správny informaèný systém?100 Hammer: 64−bitové „kladivo“ od AMDINTERNET104 Net & Security news104 Vytvárame WWW stránky / 10. èas105 Komentár: /dev/null/01134REVUEPREH¼AD TRHU:Mobilná komunikácia <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u4 Novinky13 Osem technológií, ktoré zmenia svet14 Pouívatelia notebookov: Ani <strong>na</strong> krok bez poèítaèa / Prie<strong>sk</strong>um trhu16 Internet je trh ako kadý iný / Rozhovor18 Na èom pracuje vý<strong>sk</strong>um „Big Blue“ v Európe / Reportá20 Úvod do kvantovej kryptografie24 Server housing <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u / Preh¾ad trhu30 Intel útoèí <strong>na</strong> všetkých frontoch34 Mobilná komunikácia <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u / Preh¾ad trhu45 Budúcnos technológie EDGEHARDWARE46 Porovnávací test: 17" monitory54 Pa<strong>na</strong>sonic DVD-RAM/R LF-32155 Pa<strong>na</strong>sonic Lumix56 Toshiba Pocket PC e31057 Keï de<strong>sk</strong>topu chýbajú porty58 Magnia SG2060 HP PhotoSmart 81261 Radix Protector62 Alcatel One Touch 51163 Bezdrôtová klávesnica a myš64 Nové tlaèiarne od Lexmarku65 Nokia 6310i66 Sound Blaster Extigy67 Toshiba Tecra 9100-10068 HP LaserJet 3300 mfp69 D-Com 56 K Inter<strong>na</strong>l / L Lite, Microcom De<strong>sk</strong>porte Pocket / Predstavenia69 Notebook Sony so 16,1“ displejomSERVIS106 Na potulkách svetom WWW108 Media klub / CD-ROM, DVD, knihy110 Vírusový radar112 Zaèí<strong>na</strong>me s PC / 6. èas: Kedy, kde a ako kúpi poèítaè115 Poradòa116 Súa robotov <strong>na</strong> FEI STU116 SMC counter-strike LanPárty117 Vyhodnotenie súaí z minulého mesiaca117 Fejtón: Mozgy verzus byrokrat118 Tipy a triky pre Windows119 DVD okienkoPROGRAMUJEME120 3D poèítaèová grafika / 5. èas: Èo s BSP stromom?121 ASP.NET / 4. èas: Validátory123 Auto tools / 7. èas124 C++ pod Windows / 24. èas: How to... II126 Delphi v praxi / 16. èas: Praktické rady II.128 Assembler pod Windows / 19. èas: ScrollBar I130 Nový seriál: Grafika cez OpenGL / 1. èas: Inicializácia L.131 Ako <strong>na</strong> nápoveï / 2. èas132 Malé ve¾ké databázy III. / 2. èas134 Visual Basic II / 7. èasSOFTWARE70 Apple DVD Studio Pro71 Elektronická Zbierka zákonov72 Microsoft Visual Studio .NET74 Skontrolujte si pravopis!75 SMS FunTom / SMS-ky z pevnej linky76 Adobe Premiere 678 Gamesy / Dungeon Siege, Novinky <strong>na</strong> obzore80 Sharewarové okienko85 Sahujte súbory rýchlejšie! / Test FTP klientov pre Windows46TESTOVALI SME:19× 17" monitory2 PC REVUE 7/2002


N O V I N K YPentium III a mobil Pentium 4 nie sú vybavené funkènosou úspo−ry energie.Bolo iba otázkou èasu, kedy príde s úpravou svojho cenníkai <strong>na</strong>jväèší rival Intelu – AMD. Èaka sme <strong>na</strong>ozaj nemuseli dlho, podvoch dòoch tu boli nové ceny i od AMD. Ceny v závislosti od typuprocesorov klesli od 11 a do 106 USD (platia pre 1000−kusovébalenia). U tradiène niší pokles sme zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li pri mikroproce−soroch Duron, ktoré zlacneli o 11 (1200), respektive 12 USD(1300). V prípade Athlonov (XP aj MP) <strong>na</strong>jmenej poklesla ce<strong>na</strong> primodeli XP1700+ (o 17 USD) a <strong>na</strong>jviac pri modeli Athlon XP 2100+(o 106 USD). Jediným modelom, ktorého ce<strong>na</strong> sa nezmenila, bolAthlon XP 1600+. CD−RW mechanika so zápisom <strong>na</strong> obidve strany média! Existujeprepisovacia CD mechanika, ktorá okrem klasického zápisu dát„vypa¾uje“ text alebo obrázky <strong>na</strong> druhú stranu média. Yamahapredstavila nástupcu – CRW−F1. „Kreslí“ v rozlíšení 250 bodov <strong>na</strong>palec, prièom jeden bod má ve¾kos jednej desatiny milimetra. Tátomechanika dokonca dokáe obrázky umiestni <strong>na</strong> celú plochudi<strong>sk</strong>u. Mimochodom, rýchlos èítania a zápisu je 44−násobná, zatia¾èo CD−RW médiá sa môu teši <strong>na</strong> zápis 24−násobnou rýchlosou.Mechanika okrem toho vyuíva 8 MB vyrovnávaciu pamä cache. Elektrónka <strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e. Tak toto tu ešte nebolo. Výrobcazákladných dosiek AOpen (vlastnený firmou ACER) zakomponovaldo základnej do<strong>sk</strong>y AX4B−533Tube, urèenej pre procesor IntelPentium 4, špeciálny zvukový zosilòovaè. Špecialitou zosilòovaèa jeelektrónka, konkrétne dvojitá trióda. Tá má pri prenose hudobnýchsignálov menšie <strong>sk</strong>reslenie a výsledkom je vernejší zvuk v porov<strong>na</strong>−ní s tranzistorovými zosilòovaèmi.Na pouitie elektrónky však bolo potrebné upravi aj <strong>na</strong>pájaniezvukového modulu (2 × 200 V), a preto je súèasou základnejdo<strong>sk</strong>y aj modul <strong>na</strong> vytvorenie vyššieho <strong>na</strong>pätia. Koneènýmipouívate¾mi budú predovšetkým ¾udia orientujúci sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>jkvalit−nejšiu reprodukciu hudby pomocou poèítaèa. Microsoft odstráni starý kód zo systému Windows. Podpora proto−kolov, ktoré sú aj desa rokov staré, vytvára bezpeènostné dieryv systémoch od firmy Microsoft. Pod¾a oznámenia vedenia spoloè−nosti je momentálnym jednoz<strong>na</strong>èným cie¾om zvýšenie bezpeènosti.Z tohto dôvodu bude odstránený starý kód a stane sa tak ve¾mirýchlo.U pred uvedením systému Windows XP sa predstaviteliaMicrosoftu nechali poèu, e tento systém môe obmedzi kompati−bilitu so starými aplikáciami, a to práve z dôvodu zvýšenia bezpeè−nosti. Odstránenie starého kódu sa však ukázalo ako ve¾mi kom−plikované. Preto sa <strong>na</strong>koniec isté èasti starého kódu do koneènejverzie dostali. Pod¾a vyjadrenia vývojárov treba preh¾ada asi 50miliónov riadkov programu, prièom všetky súvislosti <strong>na</strong>dväznostistarého kódu dnes pravdepodobne nikto nepozná.Predstavitelia Microsoftu zatia¾ neoznámili kompletný zoz<strong>na</strong>mfunkcií, ktoré po odstránení kódu nebudú funkèné. Identifikaèné èipy pre ¾udí sú tu. Z<strong>na</strong>èkovanie ¾udí sa pomalystáva <strong>sk</strong>utoènosou. Spoloènos Applied Digital Solutions zaèalav USA komerène po<strong>sk</strong>ytova sluby, ktorých základom je implantá−cia podkoných èipov uchovávajúcich de facto ¾ubovo¾né informá−cie o svojom nosite¾ovi. Poplatok bol stanovený <strong>na</strong> 200 USD,prièom za prevádzku systému je potrebné plati mesaèný poplatokvo výške ïalších 10 USD. Uvidíme, ako rýchlo sa èítaèky takýchtoèipov dostanú <strong>na</strong> miesta, kde bude èítanie osobných identifikaènýchèipov potrebné (nemocnice, polícia atï.). Monitoruje vám niekto e−maily? Ak v práci pracujete <strong>na</strong> osobnompoèítaèi, uvedomte si, e vaša komunikácia pomocou elektronickejpošty môe by monitorovaná zamestnávate¾om. A<strong>na</strong>lytici tvrdia, emonitoring e−mailov má rastúci trend. Èiastoène to súvisí s jedno−duchou implementáciou takýchto systémov. Z právnej stránky nemáváš zamestnávate¾ iadnu oz<strong>na</strong>movaciu povinnos, ktorá by ho núti−la oznámi vám monitorovanie vašej komunikácie.Softvér <strong>na</strong> monitorovanie je moné prispôsobi <strong>na</strong> identifikáciuodosielate¾a alebo <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie k¾úèových slov. Rov<strong>na</strong>ko jemoné monitorova prítomnos vírusu alebo odosielanie spamu.Výsledky monitoringu pouívajú zamestnávatelia <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lýzuefektivity vyuívania pracovného èasu. Pritom dokáu monitorovaèas aj konkrétne <strong>na</strong>vštívené webové stránky.Aká je teda štatistika monitoringu? Pod¾a prie<strong>sk</strong>umu z roku 2001pribline 47 percent ve¾kých organizácií uschováva a ne<strong>sk</strong>ôr a<strong>na</strong>ly−zuje e−maily. Je to trikrát viac ako v roku 1997. Plechovky so samoochladzovacím efektom. Kórej<strong>sk</strong>á firma Icetec(<strong>www</strong>.icetec.co.kr) prišla poèas futbalového šampionátu so zaujímavýmnápadom. Ide o plechovky <strong>na</strong> nápoje, ktoré po otvorení samy ochla−dia nápoj <strong>na</strong> iadanú teplotu. Proces ochladzovania trvá maximálne 30sekúnd a pod¾a výrobcu funguje pri kadej vonkajšej teplote.Princípom je malá nádr so stlaèeným plynom, ktorá je umiestne−ná v nápoji. Po otvorení vrchnáka plechovky sa plyn uvo¾ní, prièomsa v jeho okolí zniuje teplota. Plyn prechádza celým objemom nápo−ja a pod¾a výrobcu je neškodný ¾ud<strong>sk</strong>ému organizmu i vonkajšiemuokoliu. Výrobná ce<strong>na</strong> jednej obyèajnej plechovky je asi 8 centov (asi4 Sk) a samochladiaca nádrka bude stá len o jeden cent viac. Ta−káto plechovka sa dá vyui <strong>na</strong> nealkoholické nápoje i pivo.Icetec u teraz uvauje aj o ïalších produktoch – energetickynezávislých chladnièkách a prepravných nádobách <strong>na</strong> potraviny. Budúce technológie displejov. Firma Iridigm (<strong>www</strong>.iridigm.com)vyvinula revoluènú technológiu pre displeje mobilných zariadení.Jej názov je iMoD (Interferometric Modulator) a vyuíva interferen−ciu prichádzajúceho svetla. Takýto spôsob sa vy<strong>sk</strong>ytuje v prírode<strong>na</strong>pr. pri motýlích krídlach. Na spracovanie svetla pouíva maticuminiatúrnych elektromechanických systémov, ktoré sú zloenéz dvoch vodivých plôch, medzi ktorými je vzduch. Jed<strong>na</strong> plocha jepevná, druhá sa pohybuje po kovovom filme. Kadý elektromecha−nický systém má dva stabilné stavy. Na prepnutie z jedného stavudo druhého sa vyaduje ve¾mi málo energie – zo stránky energetic−kej nároènosti je to menej ako treti<strong>na</strong> spotreby beného displeja.Pokia¾ sú plochy od seba, odráajú väèšinu svetla. Tak sa vytváraefekt príslušnej farby. Pri stave, keï sú plochy pri sebe, sa väèši<strong>na</strong>svetla absorbuje a výsledný obraz je tmavý.Firme sa podarilo dosiahnu ve¾mi jasné zobrazenie informácií <strong>na</strong>displeji a podsvietenie je tak nevyhnutné len za <strong>sk</strong>utoène ve¾mi zlýchsvetelných podmienok. Spoloènos uvádza dva− a trikrát vyššiu odra−zivos displeja, ne je to v prípade klasických riešení. Ïalšou výhodouje vysoká rýchlos ohlasu – rádovo v mikrosekundách – a vysoké roz−líšenie (200 dpi). Vhod príde aj malá hrúbka, nízka hmotnos a dobrámechanická i teplotná odolnos. Výrobné náklady pre nové displejeby mali by porov<strong>na</strong>te¾né s doterajšími nákladmi. Polohovací systém Magellan SporTrak. Ak sa chystáte <strong>na</strong> exotickúdovolenku, nezabudnite si obstara nejaký polohovací systém s vy−sokou odolnosou pri nešetrnom zaobchádzaní. Jedným z nich je ajvýrobok spoloènosti Thales Navigation (http://<strong>www</strong>.thales<strong>na</strong>viga−tion.com) – SporTrak.Je to ruèný prístroj, ktorý je vybavený ve¾kým kontrastným LCDdisplejom s podsvietením. Jeho rozlíšenie je 160 × 104 bodov.Interná pamä má kapacitu 32 MB pre mapy, ktoré sa vytvárajúsoftvérom Magellan MapSend. SporTrak dokáe sledova dvanássatelitov a pod¾a výrobcu tak dosahuje presnos lepšiu ako tri metre.6 PC REVUE 7/2002


N O V I N K YZariadenie má hmotnos 170 gramov, je vodovzdorné, vypoèíta aj dobu východu a zápa−du slnka a <strong>na</strong>pája sa z dvoch ceruzkových batérií. Jeho ce<strong>na</strong> bude okolo 300 USD. MOOD – spojenie telefónu a televízora. V poslednom èase akoby sa pomaly vytrácalis<strong>na</strong>hy vytvori z televízie periférne zariadenie schopné prístupu <strong>na</strong> internet. No nevytratilisa úplne. Spoloènos i3 Micro Technology predstavila svoj <strong>na</strong>jnovší produkt, ktorý nesiekratuèký názov VOOD(Voice Options On De−mand). I tento produkt jedôkazom, e u i telefónysa dokáu vtlaèi do seg−mentu TV−IP produktov.Samozrejme, nejde oklasický produkt z tejtokategórie, ale o telefónzaloený <strong>na</strong> báze IP, kto−rého popularita vïaka pri−jate¾nej cene bude urèite zodòa <strong>na</strong> deò <strong>na</strong>rasta (aspoòpod¾a slov vedenia i3 MicroTechnology). Slogan spoloènosti i3 <strong>na</strong> predaj tohto telefónu znie: „Ak chcete vidie, kto volá,staèí si iba zapnú televízor.“ A verte èi nie, ale je to <strong>sk</strong>utoènos, nie reklamný trik.Èie ak chcete, <strong>na</strong> televíznej obrazovke sa vám môu zobrazova všetky dostupné dátao volajúcom (údaje sú <strong>na</strong>sledujúce: telefónne èíslo, meno, ale i ostatné doplnkové informá−cie, ktoré sú verejne dostupné z databázy). Samozrejme, VOOD môete vyuíva i akozáz<strong>na</strong>mník, a ak si zakúpite tzv. set−top box, za pomoci televízneho ovládaèa môete vyukatelefónne èíslo, a keï volaný zdvihne, <strong>na</strong> obrazovke sa zaène odmeriava èas hovoru a pozloení dostanete kompletný preh¾ad o dåke hovoru i o výške pretelefonovanej sumy.Dokonca si pomocou tohto setu môete robi i poznámky (<strong>na</strong>pr. zápis nejakého telefónnehoèísla atï.).VOOD, ktorý spolu so set−topom dostal v i3 názov MOOD (Media Options On Demand),vlastne z beného televízora vytvorí IP−TV a okrem zmienených funkcií vám umoní aj prístupu<strong>na</strong> internet, ale i vyuívanie sluby video−on−demand. No azda nie je ani èo doda, iba sapohodlne usaïte do kresiel a svet s pomocou MOOD−u máte razom <strong>na</strong> dosah ruky. Nabíjate notebook bez <strong>na</strong>pájacej šnúry? Zaèí<strong>na</strong>júca kaliforn<strong>sk</strong>á spoloènos MobileWise(http://<strong>www</strong>.mobilewise.com) oznámila nový spôsob pohodlného <strong>na</strong>bíjania rôznychmobilných zariadení. Celé predstavenie je zatia¾ zámerne ve¾mi hmlisté, firma nechcelaprezradi niè, èo by pomohlo konkurencii. Šéf MobileWise sa zatia¾ vyjadril, e sú právev etape, keï sa podpisujú zmluvy s OEM výrobcami. Isté je zatia¾ len to, e kadé zo zaria−dení, ktoré budú kompatibilné s technológiou MobileWise, sa bude da <strong>na</strong>bíja tým spô−sobom, e sa poloia <strong>na</strong> špeciálnu „plochu“. Táto záhadná plocha bude <strong>na</strong> hornej èastiškatu¾ky pripojenej <strong>na</strong> elektrickú sie. Systém sám rozpozná ve¾kos poadovaného <strong>na</strong>pá−jania a zaistí, e prístroj sa <strong>na</strong>bije. Môe ís o mobilný telefón, vreckový poèítaè, notebooka pod. MobileWise chce takýmito zariadeniami vybavi leti<strong>sk</strong>á, kaviarne a centrá miest.Pod¾a vyjadrení šéfa MobileWise pouitá technológia je <strong>sk</strong>utoène nieèo nové, èo tu eštenebolo – nepracuje ako tzv. kolí<strong>sk</strong>a a nepouíva princíp vodivej gumy. Proces <strong>na</strong>bíjaniamá by ve¾mi bezpeèný pre ¾ud<strong>sk</strong>ý organizmus a šetrný k okoliu. Prvé produkty by sa maliobjavi <strong>na</strong> trhu do konca roka. Kúpite si okuliare s displejom? Spoloènos MicroOptical (<strong>www</strong>.microoptical.net) zaèalakomerène dodáva mikrodispleje montované <strong>na</strong> bené okuliare. K dispozícii je monochro−matický i farebný variant, prièom rozlíšenie displeja je 320 × 240 a 640 × 480 bodov.Pod¾a údajov výrobcu jesprostredkovaný obrazekvivalentný obrazu <strong>na</strong>12−palcovom displeji.Celé zariadenie máhmotnos len 30 gramov,samotný displej sa všakpripája pomocou špeciál−neho adaptéra. Okremverzie pre jedno okobudú dostupné aj vyhoto−venia pre obidve oèi.V tomto prípade budesprostredkovaný panora−matický obraz.Ce<strong>na</strong> za monochromatické vyhotovenie je asi 1000 USD, za farbu so 16−bitovou håb−kou a rozlíšením 320 × 240 bodov zaplatíte 1650 USD. Vrcholom ponuky firmy Micro−Optical je farebný displej s rozlíšením 640 × 480 bodov za 2500 USD. Microsoft ustupuje – z Windows XP zmiznú niektoré aplikácie. Po dlhom nátlaku viacerých štá−tov USA softvérový gigant ustupuje. Koncom leta sa objaví opravný balík pre systém WindowsXP. Ten zabezpeèí, e vybrané aplikácie – Internet Explorer, Windows Messanger, WindowMedia Player, Java Virtual Machine a Outlook Express – môu by pre pouívate¾a zakryté.8 PC REVUE 7/2002


V podstate je to dobrá správa hlavne pre konkurenèných výrob−cov týchto aplikácií – môu sa <strong>na</strong>pr. s predajcom alebo výrobcompoèítaèov dohodnú, e práve ich systémy budú pre Windows XPvopred predvolené.Pravdepodobne budú existova v podstate štyri monosti <strong>na</strong>staveniaoperaèného systému Windows. Po aplikácii opravného balíka pribud−ne iko<strong>na</strong> „Set Programs Access and Defaults“. Pri nových poèítaèochbude táto iko<strong>na</strong> v ponuke Štart, pri starších ju nájdeme v Control Paneli.Pomocou tejto poloky sa potom <strong>na</strong>staví príslušný reim.Prvý reim umoní prevádzkova systém bez zmeny – všetkoostane tak ako doteraz. Druhou monosou je ComputerManufacturer Configuration – výrobcovia budú môc <strong>na</strong>stavovasystém tak, aby bolo moné prevádzkova niektoré vybrané apliká−cie od tretích strán. Tretia a štvrtá monos bude umoòova <strong>na</strong>sta−vi tieto aplikácie u pouívate¾a – buï èiastoène (tretia monos),alebo kompletne (štvrtá monos).Ïalšie z oznámení spoloènosti Microsoft smeruje k povinnej akti−vácii operaèného systému Windows. Firma priz<strong>na</strong>la, e bolozneuitých viacero kódov, urèených pôvodne pre ve¾ké spoloènosti.Tieto kódy umoòujú prevádzkova Windows XP bez povinnej akti−vácie. Reakciou zo strany Microsoftu je, e pre takto <strong>na</strong>inštalovanésystémy nebude dostupný upgrade pomocou opravných balíkov.Pre ve¾ké spoloènosti sa bude upgrade pravdepodobne realizovapomocou Service Packov dodávaných <strong>na</strong> CD médiách. Pod¾a úda−jov Microsoftu opravené balíky riešia asi 40 ványch chýb. Väèši<strong>na</strong>z nich bola odhalená vïaka systému hlásenia príèiny havárie systé−mu pomocou internetu. Microsoft zároveò oznámil, e systémpovinnej aktivácie bude zaradený aj do platformy .Net. Chcete ma robota? Niè jednoduchšie! Staèí, aby ste mali notebook(operaèný systém Windows, procesor Pentium II/800 MHz, 256 MBRAM) a 500 USD. Na adrese firmy Evolution Robotics (http://<strong>www</strong>.evolution.com) si môete kúpi <strong>sk</strong>ladaèku, z ktorej si do hodiny posta−víte vlastného robota. ER1−K je názov <strong>sk</strong>ladaèky, ktorá stojí 499 USDdeniu pri hrubšom zaobchádzaní s ním. Na komerèný trh sa novédispleje dostanú v roku 2004.Záujemcovia sa zatia¾ budú musie uspokoji s prezentáciouv Bostone, ktorá prebieha práve v týchto dòoch.Vývojári firmy Toshiba u uvaujú o displeji, ktorý bude monéohnú tak, e ho vlastne po<strong>sk</strong>ladáte. Pokia¾ sa podarí vyvinú také−to displeje, okamite sa to prejaví v zmenšení rozmerov mobilnýchzariadení pri súèasnom zabezpeèení dostatoèných rozmerov disple−ja v prevádzkovom stave. Skutoène virtuál<strong>na</strong> klávesnica. Produkt firmy Virtual Devices(<strong>www</strong>.virtualdevices.net) VKey si <strong>sk</strong>utoène zaslúi oz<strong>na</strong>èenie virtuál−<strong>na</strong> klávesnica.Jej prototyp má v zloenom stave podobu hrubšieho pera. Pri pre−vádzke sa vysunie zo základného telesa špeciálny premietací modul.Ten premieta podobu klávesnice <strong>na</strong> plochu pracovného stola.Kamery v spodnej èasti základného modulu potom zisujú polohuprstov a ich pohyby. Vyhodnocovací softvér tak dokáe zisti, <strong>na</strong> kto−rom klávese sa pouívate¾ práve <strong>na</strong>chádza a èo „stláèa“. Pod¾a tvr−denia firmy je moné tento istý princíp poui aj <strong>na</strong> snímanie polohy„virtuálnej“ myši. Okrem vodorovného povrchu je moné poui ajzvislé plochy. Virtual Devices má u pripravené aj prototypy, ktoré sadajú zabudova do vreckového poèítaèa alebo mobilného telefónu.Ce<strong>na</strong> virtuálnej klávesnice VKey má by okolo 4000 Sk. Motorola V70: <strong>na</strong>ozaj netradièný dizajn. Spoloènos Motorolauviedla <strong>na</strong> náš trh dizajnovo zaujímavý model V70. Svojich pred−chodcov z „véèkového“ radu pripomí<strong>na</strong> len svojimi miniatúrnymirozmermi a malou hmotnosou. Pôvodný otvárací mechanizmus bol<strong>na</strong>hradený rotujúcim krytom, ktorý sa dá otoèi o 360 stupòov.Ïalším netradièným prvkom je displej, ktorý má kruhový tvars èiernym podsvietením a so svetlými písme<strong>na</strong>mi. Tlaèidlá elektro−luminiscenènej klávesnice vyvolávajú futuristický dojem svojímmodrým podsvietením. Telefón sa dodáva v dvoch farbách – bieleja modrej. Puzdro je kovové, a tak odolá aj väèším nárazom. Kto sia obsahuje krokový motor, USB kameru, softvér a hliníkovú konštruk−ciu robota. Ak sa vám nechce <strong>sk</strong>lada, objed<strong>na</strong>jte si hotovú zostavuER1 Perso<strong>na</strong>l Robot za 599 USD. V tomto prípade dostanete hotovúzostavu, do ktorej pripojíte pomocou USB kábla váš notebook.Postavený robot sa dokáe pohybova, obchádza prekáky, rozpo−znáva objekty, fotografova i filmova, posiela e−maily a reagova <strong>na</strong>jednoduché hlasové príkazy. Doobjed<strong>na</strong> si môete aj systém <strong>na</strong> bez−drôtový prenos informácií pomocou siete 802.11.Ak sa vám to máli a potrebovali by ste robota s väèšou inteligen−ciou, pripravte si 1495 USD. Za túto cenu dostanete od firmy EvolutionRobotics robota s výkonnými servopohonmi, akumulátorom, infraèer−venými snímaèmi. Môete pritom <strong>na</strong>programova správanie robota priurèitých udalostiach. Dokáe tie rozpoznáva farby a vykonáva nie−ktoré nároènejšie úlohy – <strong>na</strong>pr. premiestòova objekty. Ohybný LCD displej – zatia¾ len do 20 cm. Spoloènos Toshibaoznámila vývoj LCD displeja, ktorý je moné ohýba. Nový displejje farebný, má polomer diagonály 8,4 palca a pracuje s aktívnymzobrazovaním (TFT). Jeho hmotnos je 20 gramov a hrúbka len 0,4mm. To sú parametre, ktoré sú rádovo lepšie, ako je to pri klasic−kých LCD displejoch. Najlepšou vlastnosou nového displeja je všakjeho ohybnos. Zatia¾ ho môete ohnú tak, e polomer vytvorenéhoohybu je 20 cm. Takýto displej bude mimoriadne odoláva poško−chce telefón ešte viac prispôsobi, môe si vybra zo štyroch fariebvymenite¾ných prstencov, ktoré sa upevnia okolo displeja.V70 podporuje GPRS a nie je problém synchronizova dáta s PCalebo PDA zariadením prostredníctvom softvéru TrueSync.Ce<strong>na</strong> V70 by mala by okolo 33 000 Sk aj s DPH.


S P O L O È E N S K É „ M I N I W I N D O W “eTel strávil noc s Keltmi.Predposledný májový veèer patrila terasaHradnej vinárne Bratislav<strong>sk</strong>ého hradu eTelu:Fiesta de Carlos Calvados. 13. jú<strong>na</strong> 2002 Oracleoslavoval 25 rokov od zaloenia firmy.Milan Mánik, Business Development DirectoreTel Sloven<strong>sk</strong>o, vpravo Ing. Miroslav Teker,IT Ma<strong>na</strong>ger, J&T Fi<strong>na</strong>nce GroupNa fotografii v¾avo riadite¾ Oracle Sloven<strong>sk</strong>o Jozef Jurkoviè v di<strong>sk</strong>usiis obchodnými partnermi Oracle, pánom Hudecom (ASSET) v stredea pánom Scheberom (SOFTEC) vpravo.OSEM TECHNOLÓGIÍ, ktoré zmenia svetMagazín Business 2.0 zverejnil vizionár<strong>sk</strong>y èlánok o technológiách,ktoré by sa mali objavi v <strong>na</strong>jbliších rokoch. Ich <strong>sk</strong>utoèné vyuitieby pritom mohlo podstatne zmeni náš poh¾ad <strong>na</strong> ivot. Poèítaè, ktorý si obleèiete. Osoby, ktoré trpia urèitými druhmichoroby, si budú <strong>na</strong> telo oblieka špeciálnu vrstvu obleèenia. Tábude obsahova snímaèe, ktoré budú monitorova èinnosdôleitých orgánov – srdca, p¾úc alebo oblièiek. Na systém senzo−rov bude <strong>na</strong>pojený lokálny vyhodnocovací systém, bezdrôtovo spo−jený s centrálnym systémom. Pri vý<strong>sk</strong>yte urèitých symptómov budesystém okamite reagova <strong>na</strong> výstrahy a automaticky zabezpeèovaprípadnú rýchlu zdravotnícku pomoc.Na prototype takéhoto prístroja upracuje spoloènos Sensatex a univer−zita MIT. Vyuitie bioenergie. Ide o náhraduropy produktmi, ktoré je moné zí<strong>sk</strong>az rastlinných zdrojov. Vytvorí sa takdostatoèná zásoba etanolu a metano−lu, ktoré môu plnohodnotne poháòaspa¾ovacie motory. Výhodou je, ev takýchto prípadoch sa generujepodstatne menej emisií v porov<strong>na</strong>níso spa¾ovaním ropných produktov.Problém je v tom, e dnešné prírodnézdroje obsahujú ešte pomerne malýpodiel etanolu. Oèakáva sa pretovyuitie poz<strong>na</strong>tkov genetického ini−nierstva pri tvorbe nových výhodnejších prírodných zdrojov umelýmovplyvnením ich štruktúry. Upgrade ¾ud<strong>sk</strong>ých orgánov. Umelé systémy môu <strong>na</strong>hradi niekto−ré ¾ud<strong>sk</strong>é orgány, ktoré sú buï poškodené, alebo nefunkèné. Ideo podstatné zlepšenie pomôcok, ktoré sa pouívajú u dnes – <strong>na</strong>pr.defibrilátor alebo <strong>na</strong>èúvací prístroj. Na prototype pracuje univerzitav Novom Mexiku, prièom sa zameriava hlavne <strong>na</strong> náhradu orgánov,ktoré <strong>na</strong> svoju èinnos potrebujú len málo energie. Prvým prototypomje umelá ¾ud<strong>sk</strong>á ruka, ktorá umoní postihnutej osobe dokonca hra<strong>na</strong> klavíri. Na riadenie sa pritom vyuíva mikroprocesor a umelésvaly <strong>na</strong> báze polymérov. Ïalším zaujímavým prototypom je <strong>na</strong>èú−vací prístroj, ktorý sa <strong>na</strong>bíja cez noc s vyuitím mikroenergie pokoky. Nový typ prenosu informácií k pouívate¾ovi. Nové rozhranie sabude zameriava <strong>na</strong> priamu komunikáciu s ¾ud<strong>sk</strong>ým mozgom, a tov obidvoch smeroch. Výsledkom má by systém, pomocou ktoréhozapnete svetlo v obývaèke len tým, e sa tak rozhodnete. Podobnebudete môc myšlienkou prepnú program <strong>na</strong> televíznom prijímaèi.Rov<strong>na</strong>ko sa cez mozog môu prenáša poz<strong>na</strong>tky o ovládaní urèi−tých komplikovaných zariadení (pamätáte sa <strong>na</strong> Matrix?).Takýto prenos informácií sa môe vyui aj po porušení miechy,keï sú postihnutí v podstate pripútaní <strong>na</strong> vozík. Pokia¾ sa podarívyrieši prenos informácií od mozgu k svalom, z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo by to pretakýchto ¾udí vyslobodenie. Klasifikácia ¾udí cez DNA. Ïalší systém umoní klasifikáciu ¾udípod¾a a<strong>na</strong>lýzy ich DNA. Umoní to lepšie posúdi vhodnos èlo−veka <strong>na</strong> plnenie konkrétnych úloh. Doterajšie vý<strong>sk</strong>umy umoòujúselektova osoby s predpokladomdlhovekosti, fyzických zruènostíalebo zvýšenej citlivosti <strong>na</strong> urèitéokolnosti. Otáznou ostáva ochra−<strong>na</strong> osobných údajov a pravidlá privyuívaní týchto dôverných infor−mácií. Kombi<strong>na</strong>torika. Oèakáva sa radi−kálny nástup metód, ktoré umo−òujú rýchlo spracova ve¾ké mno−stvo údajov. Namiesto pouívaniahypotéz <strong>na</strong> testovanie teoretickýchpoz<strong>na</strong>tkov sa v budúcnosti budepouíva h¾adanie riešení problé−mov pomocou generovania náhod−ných èísel a overovania pozitívnychvýsledkov. To všetko za predpokla−du nárastu výpoètového výkonu poèítaèov a kombi<strong>na</strong>toriky. Jednouz <strong>na</strong>jdôleitejších oblastí pouitia takýchto metód budú fi<strong>na</strong>nènéa<strong>na</strong>lýzy. Molekulárne ininierstvo. Ide o novú technológiu, ktorá umonívznik ivej hmoty. Takáto hmota sa bude vytvára <strong>sk</strong>ladaním mole−kulovej štruktúry po atómoch. Doterajšie vý<strong>sk</strong>umy umonili zostro−ji novú hmotu, ktorá je 50 a 100−krát pevnejšia ako oce¾. Pritomje ste<strong>na</strong> tejto látky ve¾mi tenká – je toti zloená len z 10 atómov. Nové vyuitie nukleárnej energie. Cie¾om je zostroji prenosnýa bezpeèný zdroj nukleárnej energie. Pritom ide o zdroje bez štie−penia atómov, pri ktorom nedochádza k termonukleárnej reakcii.Doterajšie pokusy sa vykonávajú s hafniom – vzácnym umelým prv−kom – pri oarovaní röntgenovými lúèmi. Hafnium potom uvo¾òujeenergiu v dávkach. Ve¾kos tejto energie má exponenciálny nárastv porov<strong>na</strong>ní s energiou spotrebovanou <strong>na</strong> generovanie röntgeno−vých lúèov.-om-


PRIESKUM TRHUPouívatelia notebookov:ANI NA KROKBEZ POÈÍTAÈAAmerièania majú neobmedzenú nápaditos prenezvyèajné a kreatívne spôsoby pouívania prenosnýchpoèítaèov, ako vyplýva z prie<strong>sk</strong>umuNotebooky a ivotné štýly, ktorý zverejnil Intel.Prie<strong>sk</strong>um medzi viac ne 2400 pouívate¾mi poèítaèovukázal, e ¾udia sú schopní pouíva svoje notebooky<strong>na</strong> svadbách i pohreboch, v uho¾ných baniachi <strong>na</strong> strechách obilných síl, <strong>na</strong> turistickom chodníkuv Grand kaòone i v „pochybnej ubytovni v Amsterdame“,pri jazde <strong>na</strong> koni, dojení kravy i stavbe kurí<strong>na</strong>.Amerièania sú pri pouívaní notebookov lá<strong>sk</strong>aví(<strong>na</strong>príklad jeden respondent takto pomohol hluchémumuovi rozumie <strong>na</strong> bohoslubách), radostní (iný sa cezpoèítaè delil o postrehy zo svadby s priate¾mi, ktorí nemohliprís), odváni (ïalší <strong>na</strong> dia¾ku vypol námornúaobnú plošinu, zatia¾ èo unikal pred hurikánom), dobrodruní(keï <strong>na</strong>vigujú jachtu s prijímaèom GPS), bezcitní(keï ukonèia vzah) a vtipní (keï so softvérom <strong>na</strong>simuláciu reèi „hovoria hlúposti deom po telefóne“).Majú <strong>sk</strong>lon pouíva notebooky prakticky všadea èasto pritom robia i iné veci. Osemdesiatjeden percentopýtaných uviedlo, e pouívajú notebooky pritelevízii, 60 percent v posteli, 54 percent pri jedle a 48percent bez obleèenia alebo v spodnej bielizni.Štyridsajeden percent respondentov pouilonotebook pri jazde v aute <strong>na</strong> mieste spolujazdca, 39percent v prírode, 20 percent vo vlaku alebo autobusea 18 percent v cudzine. Keï majú notebook so sebou,cítia sa ¾udia „organizovaní“ a „pripojení“.Intel vyrába rodinu mobilných procesorov, ktorápodporuje široký výber prenosných poèítaèov. Spoloènosnedávno uviedla procesor Intel Pentium 4-M,ktorý prináša do notebookov výkon stolného poèítaèaa dlhšiu výdr batérií, aby si ¾udia mohli uíva digitálnuhudbu, fotografie, filmy a graficky nároèné hrykedyko¾vek a kdeko¾vek.Amerièania, ktorí teraz pouívajú prenosný poèítaè,pociujú silnú potrebu ma notebook so sebou. Šesdesiatpäpercent pociuje ako „ve¾mi ve¾ký ri<strong>sk</strong> nechanotebook v šatni alebo medzi batoinou“. Viac nekadý štvrtý majite¾ notebooku (presne 28 percent)oz<strong>na</strong>èil svoj prenosný poèítaè za jeden zo svojich „<strong>na</strong>jcennejšíchmajetkov“. Viac ne polovica opýtaných(54 percent) minimálne pri jednej príleitosti ¾utovala,e ho nechala doma, a 29 percent sa poò vrátilo.Prie<strong>sk</strong>um takisto odhalil, e sa pouívatelia poèítaèovivo zaujímajú o notebooky ostatných¾udí. Skoro polovica (46 percent) respondentovpripustila, e si prehliadali poèítaè niekohoiného. Najobvyklejšie to bolo medzi ¾uïmi,ktorí sú èasto <strong>na</strong> cestách (57 percent), mui(53 percent) a respondenti pod 35 rokov(54 percent). Zatia¾ èo väèšinu z nich (71 percent)zaujímal štýl alebo dizajn poèítaèa,31 percent zaujímala práca, ktorú dotyèný robí,samotná osoba (19 percent) alebo hra, ktorúhrá (19 percent).IDEÁLNY PRENOSNÝ POÈÍTAÈPri poh¾ade do budúcnosti drvivá väèši<strong>na</strong> spotrebite¾ovverí, e prenosný poèítaè zostanezákladnou súèasou ich ivota. Devädesiatjedenpercent uviedlo, e pre nich notebookv budúcich dvoch rokoch bude „rov<strong>na</strong>ko dôleitý aleboi dôleitejší“. „Ideálny prenosný poèítaè“ by im malumoni „surfova po internete, kdeko¾vek sú“ (84 percent),mal by ma menšiu hmotnos (79 percent), po<strong>sk</strong>ytovadlhšiu výdr batérií (57 percent), mal by imumoni prehráva digitálnu hudbu (57 percent) alebodigitálne filmy (56 percent) podobne ako dnešné stolnépoèítaèe a mal by im umoni hra hry s maximálnourýchlosou a bohatou grafikou (49 percent).ITN


ROZHOVORR E V U EInternet je trhako kadý iný PCR: Ako sa by sa pod¾a vás mohla zlepši situáciav dostupnosti internetu <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u v priebehunieko¾kých <strong>na</strong>sledujúcich rokov, <strong>na</strong>pr. po spustenísluieb postavených <strong>na</strong> technológiách DSL? PK: Túto situáciu prioritne neovplyvní novátechnológia, ale <strong>sk</strong>ôr iné faktory, z ktorých <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšiesú dva: rastúca ekonomická sila obyvate¾stvaa zníenie celkových nákladov <strong>na</strong> pripojeniedo internetu. Medzi tieto náklady musímeráta cenu hardvéru, poplatky po<strong>sk</strong>ytovate¾ovi„poslednej míle“ (v súèasnosti väèšinou Sloven<strong>sk</strong>ételekomunikácie) a poplatky po<strong>sk</strong>ytovate¾ovi internetu.Zatia¾ èo ce<strong>na</strong> prvého a posledného z nichneustále klesá, ce<strong>na</strong> „poslednej míle“ ustaviènestúpa – spomeniem len posledné zvýšenie cenySloven<strong>sk</strong>ými telekomunikáciami za telefonické pripojeniedo internetu, ktoré predstavuje v niektorýchprípadoch a 65 %. Tu teda jasne vidíme, kdesú monosti <strong>na</strong> zmenu. Podobná situácia je aj vovnútroštátnej konektivite, kde Sloven<strong>sk</strong>é telekomunikáciemajú vo svojich rukách monos zní-enia cien a tým aj zníenia nákladov <strong>na</strong> internetpre koncového spotrebite¾a. Pevne dúfam, e telekomunikáciámv tomto úsilí pomôe aj silnejúcakonkurencia <strong>na</strong> poli vnútroštátnej konektivity. PCR: Ktoré technológie/sluby <strong>na</strong> prístup <strong>na</strong>internet (dial-up, ISDN, FWA, mikrovlnné pripojenie,pevná linka, ATM) sú <strong>na</strong>jiadanejšie v obochhlavných segmentoch trhu (podniky, bená verejnos)a ako sa toto rozdelenie zmení v budúcnosti? PK: Kadá z vymenovaných sluieb (technológií)má svoj výz<strong>na</strong>m. Zo <strong>sk</strong>úseností jednoz<strong>na</strong>ènevyplýva, e domácnosti sa orientujú <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> prístupdo internetu prostredníctvom modemu, teda<strong>na</strong> klasický dial-up prístup, prípadne prístup cezISDN. Je to dané hlavne cenovou výhodnosou,prijate¾nou cenou. Podniková klientela všakpostupne zaèí<strong>na</strong> pouíva sluby pripojeniapevnou linkou alebo mikrovlnným pripojením,èo umoní zníi cenu za po<strong>sk</strong>ytované slubyo poplatok za linku pre Sloven<strong>sk</strong>é telekomunikácie,ktorý je aj pri mest<strong>sk</strong>om okruhu z<strong>na</strong>ènevysoký. Dôleitú rolu zaèí<strong>na</strong> hra aj uvedomovaniesi ïalších faktorov okrem ceny. Ide hlavneo stabilitu a <strong>sk</strong>úsenosti po<strong>sk</strong>ytovate¾a, bezpeènospripojenia, kvalitu sluieb a doplnkovéhoservisu a ïalšie <strong>sk</strong>utoènosti. PCR: Aký názor máte <strong>na</strong> potenciál technológiíako GPRS, HSCSD (a v budúcnosti mobilných technológií3G) výrazne zvýši monos prístupu benýchspotrebite¾ov <strong>na</strong> internet? PK: Oèakávam, e tieto technológie sa stanúèo<strong>sk</strong>oro vhodným doplnením pripojenia tam, kdeto nie je moné i<strong>na</strong>k – <strong>na</strong> cestách, od¾ahlýchmiestach, <strong>na</strong> telemetrické úèely a podobne. Ichrozšírenie majú v rukách mobilní operátori, ktorímôu ich <strong>na</strong>sadenie urýchli stanovením prijate¾nýchcien pripojenia a aj priaznivou cenovoupolitikou za hardvér. PCR: V èom okrem poètu pripojení pod¾a vászaostávame za ostatným svetom? PK: To, èo <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u chýba, je jasná orientáciaštátu smerom k otvoreniu informaènýchzdrojov širokej verejnosti. Zatia¾ èo mnohé okolitékrajiny takéto s<strong>na</strong>hy podporujú – èi u výraznýmiinvestíciami do školstva, alebo vytvorenímzvýhodnených daòových podmienok <strong>na</strong> predajkomunikaèných sluieb –, u nás sa o týchto veciachlen ve¾a rozpráva. Na druhej strane tomuvšak nepomôu ad hoc aktivity v podaní monopolnéhooperátora s<strong>na</strong>iaceho sa zbavi zásobrôznej technológie v mene internetizácie spoloènosti. PCR: Ako vyzerá biznis sloven<strong>sk</strong>ého ISP? Ktoréoperácie sú <strong>na</strong>jzi<strong>sk</strong>ovejšie a, <strong>na</strong>opak, ktoré <strong>na</strong>jmenej?Èaká sloven<strong>sk</strong>ých ISP ešte ïalšia konsolidácia? PK: Sloven<strong>sk</strong>ý ISP má <strong>na</strong>jväèšie zi<strong>sk</strong>y tam, kdeaj kadý iný ISP vo svete, t. j. za sluby s pridanouhodnotou. O zi<strong>sk</strong>ovosti operácií je v tomtoobdobí predèasné hovori. Slovanet síce podnikápomerne úspešne, pretoe tvorí kladný prevádzkovýhospodár<strong>sk</strong>y výsledok, no pred odpismi,tzv. EBITDA, ešte stále nevytvorí dostatok prostriedkovz vlastných zdrojov <strong>na</strong> intenzívny technickýrozvoj. Napriek tomu som presvedèený, e<strong>na</strong>ša podnikate¾<strong>sk</strong>á stratégia je dobrá a dokáemegarantova kvalitné sluby <strong>na</strong> dobrej a stálesa zlepšujúcej technickej úrovni. Èo sa týka konsolidácie,u sme zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li <strong>na</strong> trhu z<strong>na</strong>ènéaktivity. Myslím však, e sa ešte celkom ne<strong>sk</strong>onèilia ïalšie budú <strong>na</strong>sledova. Zo sveta a ajz domáceho trhu máme <strong>sk</strong>úsenosti, e spoloènosti,ktoré ponúkajú sluby bezplatne alebo výraznepod hodnotou nákladov, majú, resp. budúma z<strong>na</strong>èné problémy. Tieto faktory budú ma <strong>na</strong>konsolidáciu trhu v budúcnosti z<strong>na</strong>èný vplyv.Skutoènosou je, e aj ISP je normálny podnikate¾<strong>sk</strong>ýsubjekt, ktorý zamestnáva ¾udí a dáva imvýplaty, <strong>na</strong> ktoré si musí zarobi svojou prácou,prièom musí súèasne aj zdoko<strong>na</strong>¾ova a modernizovasvoju technológiu. PCR: Budú ISP v budúcnosti po<strong>sk</strong>ytova aj inésluby ako v súèasnosti (prístup <strong>na</strong> net, webhousing,webhosting, IP telefóniu atï.)? PK: Som presvedèený, e v budúcnosti budúISP <strong>na</strong> rozdiel od dnešného stavu po<strong>sk</strong>ytovavšetky sluby, ktoré zabezpeèia minimálne návratnosinvestovaných prostriedkov. Èasy, keïsa po<strong>sk</strong>ytovatelia <strong>na</strong>slepo púšali do aktivít bezoh¾adu <strong>na</strong> monos vráti investorom vloenépeòané zdroje, sú u dávno preè. Sú síce eštestále spoloènosti, ktoré nepostupujú takto, je tovšak pod¾a mòa iba otázka èasu, keï svoj postojzmenia. A ak to neurobia, tak len preto, e unebudú existova. Myslím, e sme to u zaili aj<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu. Slovanet ani ViaPVT sa k týmtoaktivitám nikdy neprikláòali a správnos ich smerovaniapotvrdzujú dosahované výsledky.Ing. Peter Kodoò, generálny riadite¾ Slovanet, a. s. PCR: Aká je celková situácia s „premávkou“v rámci sloven<strong>sk</strong>ého internetu? Do akej miery jevyaená lokál<strong>na</strong> chrbticová infraštuktúra a do akejkonektivita do zahranièia? PK: Nemôem hodnoti situáciu v „premávke“<strong>na</strong> internete u <strong>na</strong>šej konkurencie, lebo ju nepoznám.O vyaenosti lokálnej premávky dostatoènehovoria údaje zo Sloven<strong>sk</strong>ého peeringovéhocentra SIX. Tie ukazujú dostatoèné rezervy v prepojeniachjednotlivých po<strong>sk</strong>ytovate¾ov. Premávkuv sieti Slovanet môeme hodnoti ako bezpeènúa stabilnú s dostatoènými rezervami. Práve stabilitaa spo¾ahlivos bývajú èasto podceòované. Myv Slovanete dôrazne dodriavame filozofiu zálohovania,a to tak vo vnútroštátnej, ako aj v medzinárodnejkonektivite. Iste ste nedávno postrehlivyhlásenie bankrotu spoloènosti KPNQwest, cezktorú sme <strong>na</strong>kupovali medzinárodnú konektivitu.Táto <strong>sk</strong>utoènos sa však vôbec neprejavila <strong>na</strong><strong>na</strong>šich slubách a dokáeme bez vplyvu <strong>na</strong> kvalitupripojenia a komunikácie <strong>na</strong>šich zákazníkov presmerovadátové toky do záloných pripojení beztoho, aby si zákazník nieèo všimol. Teda pri výpadkujedného po<strong>sk</strong>ytovate¾a je internetová premávkaokamite presmerovaná cez sie druhého nezávisléhooperátora. Takéto riešenie je, samozrejme,nároènejšie a má vplyv <strong>na</strong> ekonomiku spoloènosti,o ktorej som sa u zmienil. PCR: Aký je váš „tajný recept“ <strong>na</strong> to, ako zarobi<strong>na</strong> internete v sloven<strong>sk</strong>ých podmienkach? PK: Myslím, e nijaký tajný recept, ako zarobi<strong>na</strong> internete, neexistuje. Asi <strong>na</strong>jistejším receptombude bra internet ako trh, v ktorom platia rov<strong>na</strong>képravidlá ako v kadom inom biznise. Treba sa<strong>sk</strong>rátka vráti z oblakov <strong>na</strong> zem. Zárobok <strong>na</strong> interneteje podobne ako v iných oblastiach priamozávislý od ekonomickej situácie <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u,ktorá zatia¾, bohuia¾, nie je priaznivá. Po zlepšeníekonomickej situácie sa vytvoria nové monostizárobkov, èo platí aj pre internet. Tajný receptteda nie je v rukách ISP, ale <strong>sk</strong>ôr v iných rukách.md16 PC REVUE 7/2002


REPORTÁR E V U ENa èom pracuje vý<strong>sk</strong>um„Big Blue“ v Európe?Európ<strong>sk</strong>e vý<strong>sk</strong>umné stredi<strong>sk</strong>o spoloènostiIBM sa <strong>na</strong>chádza v Nemecku <strong>na</strong> okrajimesta Boeblingen. To je vzdialené asi 30minút cesty autom od Stuttgartu. Pracovi<strong>sk</strong>o jezámerne umiestnené v prírode – vývojári majúmonos <strong>sk</strong>utoène sa sústredi <strong>na</strong> vý<strong>sk</strong>um.V nemeckom vý<strong>sk</strong>umnom centre IBM je okolo1700 zamest<strong>na</strong>ncov. Jeho zameraním je predovšetkýmoperaèný systém Linux pre IBM eServerzSeries 900, systémový ma<strong>na</strong>ment pre mainframea operaèný systém IBM VSE/ESA. Z tohto stredi<strong>sk</strong>apochádzajú také známe aplikácie, ako jeWebSphere Portal Server alebo databáza DB2. Postredi<strong>sk</strong>u v USA je to druhé <strong>na</strong>jväèšie stredi<strong>sk</strong>oIBM v celosvetovom rozsahu. Ïalšie takéto stredi<strong>sk</strong>ású v Ka<strong>na</strong>de a Japon<strong>sk</strong>u. Všetky centrá úzkospolupracujú s univerzitami, odkia¾ pochádza ajväèši<strong>na</strong> zamest<strong>na</strong>ncov.PRÁCA PRE SVETOVÚ FIRMUVäèši<strong>na</strong> zamest<strong>na</strong>ncov býva v <strong>na</strong>jblišom okolí,prièom vyuívajú monos ubytovania v zdravomprostredí. Na rozdiel od administratívnychpracoví<strong>sk</strong> IBM vývojové stredi<strong>sk</strong>o nepouívausporiadanie v podobe tzv. open space office(celá pracovná <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> zdie¾a jednu väèšiumiestnos). V boeblingen<strong>sk</strong>om pracovi<strong>sk</strong>u súkancelárie dimenzované maximálne pre trochpracovníkov. Menovky <strong>na</strong> dverách kanceláriíprezrádzajú, e vývojový tím je <strong>na</strong>ozaj medzinárodný– sú tu ¾udia z Indie, Afganistanu,Egypta, ale aj z USA. Pracovným jazykom jeanglièti<strong>na</strong>.Dåku pracovného èasu si zamest<strong>na</strong>nci môuprispôsobi potrebám aktuálneho projektu,bene sa zaèí<strong>na</strong> o deviatej hodine. Pokia¾ topovaha projektu vyaduje, povo¾uje sa aj prácaz domu. Je pravidlom, e minimálne raz dotýdòa sa pracuje doma. Kadý zo zamest<strong>na</strong>ncovmá pritom monos prístupu z domu <strong>na</strong>internet a firemný intranet. Zaujímavé je, e vBoeblingene je umiestnená aj európ<strong>sk</strong>a centrálaspoloènosti HP. Táto oblas je tak v podstateakousi nemeckou obdobou amerického SiliconValley.TESTOVACIE LABORATÓRIUMHlavným zameraním vý<strong>sk</strong>umného stredi<strong>sk</strong>a jenávrh a testovanie hardvérovej èasti rodiny serverovS/390. V rámci <strong>na</strong>šej návštevy sme boliv laboratóriu, kde sa pomocou špeciálneho zariadeniatestujú <strong>na</strong>vrhnuté procesory. TestovacieVý<strong>sk</strong>umné stredi<strong>sk</strong>o predstavuje spojenie prírodya hi-tech.zariadenie pozostáva z digitálneho mikro<strong>sk</strong>opu,simulaèného modulu a vyhodnocovacej softvérovejèasti. Vý<strong>sk</strong>umníci pritom dostávajú opis logickejfunkcie celého procesora alebo jednotlivýchmodulov a tie overujú <strong>na</strong> testovacej mno-ine údajov. Pokia¾ nájdu odchýlku oproti predpísanémusprávaniu, s<strong>na</strong>ia sa presne lokalizovachybu a <strong>na</strong> konkrétny logický obvod.PREDNÁŠKOVÁ ÈASPrednášková èas bola predovšetkým zameraná <strong>na</strong><strong>na</strong>jnovší prírastok v rodine serverov S/390 – linuxovúverziu eServer z900. Názov tohto servera jeodvodený od oz<strong>na</strong>èenia Zero Downtime, èo vyjad-18 PC REVUE 7/2002


R E V U EÚvod do KVANTOVEJKRYPTOGRAFIEV dnešnom svete sa u urèitenezaobídeme bez internetua poèítaèových sietí. Kadýdeò musíme zadáva heslá <strong>na</strong>prístup do emailových stránok,tajný PIN vyukávame <strong>na</strong>klávesnici v bankomatocha èasto pracujemes informáciami, ktoré bysme <strong>na</strong>jradšej uchránili predokolitým svetom, èi uz dôvodov firemných, alebosúkromných. Mono by sme simysleli, e otázky kryptografiesú dôleité iba vo svetetajných agentov èi armády.Keï si však uvedomíme, epráve <strong>na</strong>še heslá sa benepohybujú vo svete internetua sú kedyko¾vek k dispozícii„trpezlivým èakate¾om“,ihneï pochopíme dôleito<strong>sk</strong>ryptografie.Jedineèná monos, ako vyui vlastnostikvantovej mechaniky, je práve v kryptografii.Na rozdiel od kvantových poèítaèov jekvantová kryptografia u dávno zvládnutá v praxi,dokonca u pred pár rokmi opustila laboratórnepodmienky. Prvé experimenty sa zaèali u v roku1984, keï páni Bennet a Brassard opísali prvý kryptografickýprotokol zaloený <strong>na</strong> báze kvantovejmechaniky.HISTÓRIA KRYPTOGRAFIEZ histórie si spomenieme<strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> Ceasara (120rokov pred <strong>na</strong>ším letopoètom),ktorý u v tom èaseposielal svojim vojakom<strong>na</strong> front zašifrované správy.No nijako sa netrápilvymýš¾aním komplikovanýchpostupov. Staèilo, eObr. 1jednotlivé z<strong>na</strong>ky šifrovanejsprávy posunul o nieko¾koz<strong>na</strong>kov v abecede, t. j. 3. To z<strong>na</strong>mená, espráva „ZAUTOCTE“ by bola <strong>na</strong>písaná „CDYXSFXH“VERNAMOVA ŠIFRAZnáma je Ver<strong>na</strong>mova šifra (Gilbert Ver<strong>na</strong>m, 1935),kde sa pri šifrovaní pouije k¾úè rov<strong>na</strong>kej dåky,ako je samotná správa. Zašifrovaná správa dostaneformu náhodnej postupnosti z<strong>na</strong>kov a bez k¾úèanie je moné správu dešifrova.Na obrázku è. 2 vidíte v prvom riadku šifrovanýtext, v druhom sa <strong>na</strong>chádza šifrovací k¾úè. Jednotlivépísmená v k¾úèi z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jú posun o to¾koz<strong>na</strong>kov, t. j. pri C ide o 3 z<strong>na</strong>ky, pri M je to 13. Abysme pri sèítaní nevyšli z abecedy, poijeme funkciumodulo, ktorá nám zaruèí, e ostaneme v rámciabecedy. Keïe máme 26 písmen abecedy (nepouijúsa písmenká s diakritikou), budeme výsledokmodulova 26. Vidíme, e v šifre sa <strong>na</strong>chádza<strong>na</strong> troch miestach písmeno C, ale zastupuje vdyiné písmeno.Obr. 2 Všimnime si, e <strong>na</strong>príklad S sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong>3 miestach. Bez známosti k¾úèa nedostaneme iadnuinformáciu o pôvodnej správe.No ak <strong>na</strong>ša správa bude prenesená do elektronickejpodoby, t. j. bude to nejaká postupnos 0 a 1,pouijeme ako šifrovací a dešifrovací algoritmusmatematickú funkciu XOR, ktorá je sama sebeinverznou. To z<strong>na</strong>mená, e 0 xor 0 = 0, 1 xor 1 =0, 0 xor 1 = 1 xor 0 = 1. Napríklad pre správu010101 + k¾úè 001011 dostaneme 011110. Pridešifrovaní pouijeme ten istý k¾úè, t. j. 011110 xor001011 = 010101, èo je pôvodná správa. Bolomatematicky dokázané, e Ver<strong>na</strong>mova šifra je stopercentnebezpeèná. Práve touto metódou fungujekomunikácia medzi Bielym domom a Krem¾om.Samozrejme, presné detaily algoritmu a protokolusa nikde nedozvieme.PRENOS QKDVdy ide o to, aby informácia bola zrozumite¾ná ibatomu, komu je urèená. Preto je potrebné, aby saodosielate¾ a príjemca vopred dohodli <strong>na</strong> konkrétnomalgoritme, pomocou ktorého sa budú správyšifrova a dešifrova. K¾úè v tomto prípade predstavujespolu so správou vstup do algoritmu a <strong>na</strong> jehovýstupe dostaneme šifru. Šifrovacie algoritmy fungujú<strong>na</strong>príklad tak, e generujú (<strong>na</strong> základe zvolenéhok¾úèa) náhodnú postupnos èísel a pod¾a nejnejakým spôsobom menia alebo pre<strong>sk</strong>upujú jednotlivéz<strong>na</strong>ky správy. Iné algoritmy vykonávajúoperácie s celými blokmi dát. Moderná kryptografiapouíva iný ve¾mi zaujímavý postup – metóduverejného k¾úèa. Tá sa objavila koncom 70. rokova dnes je ve¾mi rozšírená. Ide o to, e <strong>na</strong>miesto jednéhok¾úèa sa pouívajú dva k¾úèe. Jeden budeverejný, pomocou ktorého sa bude správa šifrova,ale správne preèíta ju bude moné u iba pomocouprivátneho k¾úèa.Dostávame sa do roviny, kde problémom sastáva prenos kryptografického k¾úèa (QKD – quantumkey distribution), pretoe zašifrova a dešifrovasprávu vieme u bezpeène. Bolo by moné poslaho nejakým dôveryhodným spôsobom (<strong>na</strong>príkladpo poslíkovi). Ale môeme to stopercentne zaruèi?Èo ak druhá stra<strong>na</strong> mu ponúkne ove¾a väèšiuodmenu?Práve kvantová kryptografia tento problémrieši a bezpeène vie „prenies“ kryptografickýk¾úè.Obr. 3POLARIZÁCIA FOTÓNOVVäèši<strong>na</strong> protokolov kvantovej kryptografie pracuje<strong>na</strong> báze polarizácie èastíc, <strong>na</strong>jèastejšie ide o fotóny,ktoré sú relatívne ¾ahko vyrobite¾né. Akoprenosový kanál sa pouívajú optické káble, prípadnevzduch, vznikajú však dokonca experimentypouívajúce satelity. Na obrázku è. 3 vidímetzv. polarizáciu svetla. Svetlo sa šíri všetkýmimonými smermi, pomocou polarizátorov nechámeprepusti len danú polarizáciu. Ak lúè svetlapolarizovaný horizontálne (obrázok A) dopadne<strong>na</strong> polarizaèný hranol (polarizácie kolmé), prejdením neporušený jeho hornou èasou. V prípade B,kde lúè je polarizovaný vertikálne, bude sa po prechode<strong>na</strong>chádza v spodnej èasti hranola. Èo v prípade,e svetlo bude polarizované pod uhlom 45°(prípadne <strong>na</strong>toèíme polarizaèný hranol)? Ako vidímev C, rozdelí sa <strong>na</strong> riadny a mimoriadny zväzok,a keïe uhol je práve 45°, bude pravdepodobnosrozdelenia 1 a 1.PROTOKOL BB84Kryptografické protokoly môeme rozdeli dodvoch tried (jednoèasticový a dvojèasticový systém).V tomto èlánku si vysvetlíme <strong>na</strong>jprv <strong>na</strong>jstaršíprotokol zo <strong>sk</strong>upiny jednoèasticových protokolov,<strong>na</strong> ktorom si vysvetlíme hlavný princíp. Ide o pro-20 PC REVUE 7/2002


R E V U EObr. 4tokol BB84, ktorý bol <strong>na</strong>vrhnutý v roku 1984 pánmiCharlesom Bennettom (IBM) a Gillesom Brassardom(Univerzita v Montreale).Ako v kadom protokole i v tomto „hrajú“ 3 osoby.Alica sa bude s<strong>na</strong>i posla Bobovi kryptografickýk¾úè, ale Eva bude hra úlohu „women in themiddle“. Alica a Bob budú pouíva 2 bázy polarizáciefotónov. Kadá báza má dve polarizácie(pozri obr. 4) Jednu bázu tvoria polarizácie vertikál<strong>na</strong>a horizontál<strong>na</strong> (+), druhú bázu polarizáciešikmé (X), prièom platí, e polarizácie jednej bázysú <strong>na</strong> seba ortogonálne. Vopred sa Alica s Bobomdohodnú, aká polarizácia jednotlivej bázy budez<strong>na</strong>me<strong>na</strong> 1 a 0. Teda máme spolu 4 monosti, akoposla fotón. Alica má k dispozícii zdroj fotónovObr. 5(obrázok è. 5) {A}, polarizátor {B}, ktorým budejednotlivým fotónom „priraïova“ 1 alebo 0. Bobmá a<strong>na</strong>lyzátor {D}(<strong>na</strong>pr. polarizaèný hranol, ktorýbude <strong>na</strong>táèa pod¾a zvolenej bázy) a dva detektoryfotónov {E}, kde zachytí prichádzajúce fotóny.Medzi Aliciným polarizátorom a Bobovým a<strong>na</strong>lyzátoromje tzv. prenosový kanál {C} (<strong>na</strong>pr. vzduch,optický kábel). Práve <strong>na</strong> tomto mieste sa môe Evapokúša o moné odchytenie fotónov.Najjednoduchší postup by bol, e sa Alica s Bobomdohodnú <strong>na</strong> jednej báze, ktorú budú pouíva(<strong>na</strong> to môu poui <strong>na</strong>príklad verejný kanál, telefón).Môe Eva zí<strong>sk</strong>a informáciu, aký polarizovanýfotón Alica vyslala? Eva nemôe jednoducho meranímzisti polarizáciu, pretoe meraním jednoduchozmení stav fotónu (superpozícia kvantovýchstavov, kolaps vlnovej funkcie), èo je vlastnos právekvantovej mechaniky. To z<strong>na</strong>mená, e jedinoumonosou bude vytvori si podobnú základòu,ako má Bob a Alica, t. j. môe zisti polarizáciu akoBob a pod¾a toho posla ako Alica Bobovi fotóns tou istou polarizáciou. Take v <strong>na</strong>jjednoduchšomprincípe s 50-percentnou šancou trafí (alebo <strong>na</strong>100 % ju zí<strong>sk</strong>a z dôveryhodného zdroja) do bázya zí<strong>sk</strong>a celý k¾úè bez toho, aby zostala neodhalená.Take tento postup nie je správny. Na<strong>sk</strong>ytuje satu iná monos. Alica a Bob budú svoje polarizaènébázy voli celkom náhodne, teda u to pre Evunebude také jednoduché.Teraz si vysvetlíme presný algoritmus, ako budúobaja postupova. Alica bude náhodne voli bázya náhodne zvolí bity, pod¾a ich hodnôt (0 alebo 1)polarizuje fotóny, ktoré pošle Bobovi (1 – náhodnébity, ktoré bude posiela, 2 – náhodne zvolené polarizaènébázy, 3 u jednotlivé polarizácie fotónov).Bob volí aj bázy náhodne a a<strong>na</strong>lyzátorom zmeriapolarizáciu a zí<strong>sk</strong>a (0 alebo 1). (Krok 4 a 5, kde jeprázdne políèko, Bob ne<strong>na</strong>meral iadny fotón.) Obajapouijú verejný kanál a povedia si, aké bázy zvolili,v iadnom prípade si nepovedia v tomto kroku,aký fotón <strong>na</strong>merali. (Krok 6 – Bob prezradí bázy, kdeodchytil nejaký fotón, a 7 – bázy, <strong>na</strong> ktorých sazhodli.) Obaja vedia, <strong>na</strong> akých bázach sa zhodli. Bitypri rov<strong>na</strong>kých bázach sa pouijú ako k¾úè (8). Abyvšak odchytili Evino odpoèúvanie, obetujú pár bitov,ktoré si prezradia (9). Ak sa nebudú zhodova, Eva saim <strong>na</strong>búrala. Výsledným k¾úèom je práve (11). Evavšak tie môe <strong>sk</strong>úša meni bázy, ale ak trafí dosprávnej (pravdepodobnos 1/2), tak pošle Bobovi ajfotón so správnou polarizáciou bez toho, aby juodhalili. Alebo netrafí, a tak pošle Bobovi vlastnenáhodnú polarizáciu, èo je 1/2*1/2. Pravdepodobnos,e Eva ostane neodhalená, ak odchytila 1 bit,je 1/2 + 1/4 = 3/4. A teda pravdepodobnos, e Evaostane neodhalená, je (3/4)^n, kde n je poèet bitov,ktoré si Alica s Bobom prezradia <strong>na</strong> odhalenie, t. j. aksi Alica s Bobom prezradia <strong>na</strong>pr. 100 bitov, pravdepodobnosje rádovo 10E-13.Uveïme si príklad:Odpoèúvanie vlastne z<strong>na</strong>mená meranie <strong>na</strong> fyzikálnejentite nesúcej nejakú informáciu (v protokoleBB84 je to fotón).BEZPEÈNOS BB84Po vysvetlení základných vlastností kvantovejmechaniky platí, e Eva nemôe jednotlivé fotónyklonova a mera ich, aby potom z jednotlivýchpravdepodobností zistila jeho polarizáciu. Akáko¾vekiná interakcia s fotónom ho takisto ovplyvní.Ak vytvorí Eva <strong>na</strong> prenosovom kanáli „odboèku“smerom k sebe, fotón buï pokraèuje k Bobovi a o<strong>na</strong>stráca informáciu, alebo odboèí k nej a potom nedôjdek Bobovi, ktorý ho vo výslednom k¾úèi nepouije(s podobnými výpadkami sa v podstate poèíta,pretoe niektoré fotóny sa cestou môu stratiaj prirodzenou cestou, t. j. vplyvom <strong>na</strong>jrôznejších„technologických“ strát).To z<strong>na</strong>mená, e Eva pouije rov<strong>na</strong>ký prístroj, akomá Alica a Bob, a bude takto mera jednotlivé fotóny.Protokol BB84 síce zniuje prenosovú rýchlospribline <strong>na</strong> polovicu, ale zaisuje bezpeènos metódy.Eva teraz nevie, akú bázu má vybra, a nechzvolí akúko¾vek stratégiu, bude sa vdy zhrubav polovici prípadov mýli. Predpokladajme <strong>na</strong>chví¾u, e Alica a Bob práve komunikujú pomocoubázy + a Eva chybne pouije bázu × (alebo <strong>na</strong>opak).Výsledky meraní Evy a Boba sú potom celkomneurèité. Za týchto okolností by sa sekvenciaprijatá Bobom líšila od sekvencie vyslanej Alicoupribline v polovici všetkých bitov. Celkovo spôsobínepretrité odpoèúvanie asi 25 % chýb (niekedyaj Eva pouije náhodou správnu bázu).Porov<strong>na</strong>ním dostatoèného poètu bitov (pri ktorýchAlica a Bob predpokladajú stopercentnú zhodu)mono odpoèúvanie odhali. Ak nie je v systémeiný zdroj chýb, potom kadá odchýlka sig<strong>na</strong>lizujeprítomnos Evy. Ak porov<strong>na</strong>jú Alica a Bob len100 náhodne vybraných bitov z prenesenej sekvencie,bude pravdepodobnos, e odpoèúvanie zostaneneodhalené, pribline 10 <strong>na</strong> -13.Poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jme, e Eva by v zásade mohla nejakýmspôsobom zasahova i do komunikácie po verejnomkanáli. Mohla by ho hoci preruši a tvári savoèi Alici celkom ako Bob a voèi Bobovi ako Alica.S kadým z nich by si pritom vymenila (mono iný)k¾úè. Potom by mohla bez problémov preèíta správuzašifrovanú ktorýmko¾vek z nich.Informácie posielané po verejnom kanáli pretotreba autentizova. Príjemca musí by schopný overi,e správa pochádza od „správneho“ odosielate¾aa nebola cestou pozmenená. Na ten úèel musíAlica a Bob zdie¾a <strong>na</strong> zaèiatku isté malé mnostvotajných informácií, ktoré im poslúi ako poèiatoènéheslo pre autentizáciu, ktoré by sa mohlo potommeni nejakým spôsobom závislým od práve vytvorenéhok¾úèa (teda k¾úèa, ktorý zí<strong>sk</strong>ali pomocouBB84 a nejakým spôsobom zašifrovali autentizaènéheslo). Na tom všetkom sa musia, samozrejme,obaja vopred dohodnú.Prípadné ïalšie zlepšenia môu zväèši bezpeènostnépercento. Napríklad sa pouije iba nejakápodmnoi<strong>na</strong> bitov, ktoré sa podie¾ajú <strong>na</strong> tvorbek¾úèa, tzv. extrahovanie k¾úèa, <strong>na</strong>pr. pomocou náhodnejmatice (náhodne rozloené 0 a 1), ktorejvynásobením daným potenciálnym k¾úèom dostanemepodmnoinu a tú pouijeme ako koneèný k¾úè.CHYBOVOS BB84Pretoe v kadom reálnom zariadení existuje šum,ktorý spôsobuje chyby poèas prenosu, v praxineostáva niè iné ne nejaké malé percento odchýlokv Alicinej a Bobovej postupnosti tolerova. Toniè, poviete si, existujú predsa spôsoby, ako chybyopravi. Áno, ale ak máme by dôslední, musíme7/2002 PC REVUE 21


R E V U Epredpoklada, e chyby nespôsobilo zariadenie, aleEva, ktorá sa tak nieèo málo dozvedela o k¾úèi.Našastie sa dá odhadnú, akú informáciu o k¾úèimôe Eva <strong>na</strong>jviac zí<strong>sk</strong>a, ak tolerujeme chybovos<strong>na</strong>pr. do 1 %. S touto z<strong>na</strong>losou potom môemepoui matematickú procedúru <strong>na</strong>zývanú zosilnenéutajenie, ktorá za cenu <strong>sk</strong>rátenia k¾úèa Evinuinformáciu minimalizuje.Na odstránenie chybovosti sa <strong>na</strong>príklad pouijematica kontrolného súètu, pomocou ktorej by samohli chybne prijaté bity prepoèíta.No ani Eva nebude spa <strong>na</strong> vavrínoch a bude sas<strong>na</strong>i za kadú cenu dosta svoje merania do percentachýb, ktoré Alica a Bob budú povaova za chybyvytvorené okolím, a to tým, e mera fotóny bude <strong>na</strong>lepšom zariadení s ove¾a menšou chybovosou.V rámci experimentov a vzh¾adom <strong>na</strong> prostriedkysa chybovos – transport fotónov cez prenosovýkanál (vzduch, optické káble), chybovos detektorov,vzdialenos prenosu, fyzikálne velièiny prenosovéhokanála a okolia, frekvencia prenosu – pohybujeod 0,4 % do 10 %. Toleranèná hranica je 15 %.PRINCÍPY KVANTOVEJ MECHANIKY– ZÁKLADNÉ VLASTNOSTIAby sme si mohli vysvetli ïalší protokol, bude potrebnétrošku sa pozrie <strong>na</strong> kvantovú mechaniku.V klasickom svete sa informácia, ktorá je zakódovanáv stavoch fyzikálnych systémov, dá kopírovas ¾ubovo¾nou presnosou. S týmto sa stretávamev kadodennom ivote – prehrávame hudbuz CD nosièov <strong>na</strong> magnetofónové pá<strong>sk</strong>y alebo prehrávamedátové súbory z hard di<strong>sk</strong>ov <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ety. Jeiba technickou záleitosou, aké doko<strong>na</strong>lé sú kópie,a v princípe niè nebráni tomu, aby sme vytvoriliideálnu kópiu akéhoko¾vek originálu.Pritom základným predpokladom je merate¾no<strong>sk</strong>lasických objektov – klasický objekt mono odmeras ¾ubovo¾nou presnosou. Navyše meraním sastav klasického objektu nemení alebo dokáemeprípustnými metódami túto zmenu minimalizova.Z výsledkov meraní môeme usúdi, v akom stavesa objekt <strong>na</strong>chádzal pred meraním, v ideálnom prípadei tesne po meraní.Situácia je však úplne odlišná vo svete, ktorý jeriadený zákonmi kvantovej fyziky. Tu je informáciazakódovaná v stavoch kvantových systémov.Kvantový stav je k¾úèový pojem kvantovej teórie.Formálne sa kvantový stav dá reprezentova vektoromv abstraktnom (Hilbertovom) priestore.Jednou z <strong>na</strong>jzaujímavejších vlastností kvantovýchsystémov je, e sa súèasne môu <strong>na</strong>chádza v <strong>na</strong>vzájomsa vyluèujúcich (z h¾adi<strong>sk</strong>a <strong>na</strong>šej kadodennej<strong>sk</strong>úsenosti) stavoch. Napríklad kvantovýobjekt môe by súèasne hore i dole, „kvantová“maèka môe by súèasne màtva i ivá, logický elementmôe by súèasne v stave 0 i 1. Táto fundamentál<strong>na</strong>vlastnos kvantových systémov <strong>na</strong>chádzasa v superpozícii <strong>na</strong>vzájom sa vyluèujúcich(ortogonálnych) stavov má svoje výhody i nevýhody.Samozrejme, toto je ve¾mi subjektívne hodnotenie„klasického“ pozorovate¾a.Medzi nevýhody patrí fakt, e problém meraniakvantových stavov v porov<strong>na</strong>ní s meraním klasickýchstavov sa dramaticky komplikuje. Predovšetkýmpreto, e akéko¾vek meranie mení stav kvantovéhoobjektu. Táto zme<strong>na</strong> je nepredpovedate¾ná, a tak sameranie stáva „obchodnou“ záleitosou medzi zi<strong>sk</strong>ominformácie o stave a porušením tohto stavu. Èímviac sa o stave dozvieme, tým viac ho <strong>na</strong>rušíme. Navyšeexistuje hranica toho, ko¾ko sa dozvieme o stavekvantového systému, ak máme k dispozícii iba jedenkvantový objekt pripravený v danom stave. Na to,aby sme presne poz<strong>na</strong>li kvantový stav, musíme premeranekoneène ve¾a kvantových objektov, pripravenýchv tom istom stave. No aj keï máme k dispozíciivýsledky koneèného poètu meraní, nevieme urèistav kvantového systému doko<strong>na</strong>le. Môeme všaktento stav odhadnú, zrekonštruova <strong>na</strong> základe dátzí<strong>sk</strong>aných z meraní. Rekonštruované stavy predstavujúinformáciu o kvantových systémoch <strong>na</strong> klasickejúrovni, teda <strong>na</strong> úrovni klasických – makro<strong>sk</strong>opických– pozorovate¾ov. A kopírova klasickú informáciunám u nerobí problémy.Kopírovanie prostredníctvom merania si viemepredstavi i <strong>na</strong> klasickej úrovni – stranu z knihyodkopírujeme tak, e si ju preèítame a potom ju prepíšeme<strong>na</strong> písacom stroji. Tú istú stranu všakmôeme oxeroxova bez toho, aby sme ju èítali,a kópie potom doruèi adresátom, ktorí si text preèítajú.Otázkou teda je, èi takéto automatické kopírovanieexistuje i <strong>na</strong> kvantovej úrovni. Inými slovami:Existuje prístroj, do ktorého by sme vloili kvantovýobjekt (originál) v neznámom stave a <strong>na</strong> výstupe bysme dostali dva kvantové objekty <strong>na</strong>chádzajúce sav pôvodnom stave originálu? Pozorný èitate¾, ktorýpozná základy kvantovej mechaniky, si u asi stiholuvedomi, e takýto prístroj v kvantovom svete existovanemôe. Keby existoval, potom by staèilo, abysme jediný kvantový objekt <strong>na</strong>chádzajúci sa v neznámomstave odkopírovali ve¾a (nekoneène) ráz.Takto vzniknutý súbor identických kvantovýchobjektov by sme mohli doko<strong>na</strong>le premera a presnezrekonštruova kvantovo-mechanický stav pôvodnéhokvantového objektu. No je to v rozpore s tvrdením,e existuje hranica toho, ko¾ko sa o kvantovomsystéme môeme dozvedie, ak máme k dispozíciiiba jeden kvantový objekt pripravený v danom(neznámom) stave.Na to, e kvantové stavy sa kopírova nedajú, poukázaliprvý raz v roku 1982 Bill Wootters a WojciechZurek v kratuèkom èlánku <strong>na</strong>zvanom Kvantovéstavy sa nedajú klonova. Teoréma o nemonosti klonovania(kopírovania) kvantových stavov (no-cloningtheorem) jasne urèuje, èo sa robi nedá – neznámekvantové stavy sa nedajú ideálne klonova. Kadýzákaz je vdy výzvou, a tak sa pýtame: Dajú sa kvantovéstavy klonova aspoò èiastoène? Ak áno, ako?Èo potom z<strong>na</strong>mená klonova stavy, s akou presnosousa dajú klonova, aké procesy realizujú kvantovéklonovanie? Na tieto a mnoho ïalších otázokodpovedajú práce (<strong>na</strong>písané Markom Hillerym a prof.Vladimírom Buzekom) o univerzálnom optimálnomkvantovom kloneri. Univerzálnom preto, lebo klonujevšetky stavy s tou istou fidelitou (kvalitou), a optimálnompreto, lebo kvalita klonovania je <strong>na</strong>jlepšia.Úloha o kvantovom klonovaní nám poodhalila hranice<strong>na</strong>šich moností pri manipulácii s kvantovouinformáciou zakódovanou v kvantových stavoch.A manipulácia s kvantovou informáciou je jednýmz hitov súèasnej teoretickej fyziky, ktorý poznámepod názvom kvantové poèítanie.DVOJÈASTICOVÉ SYSTÉMYNajlepším generátorom náhodnej postupnosti 0a 1 je sama príroda. A práve táto <strong>sk</strong>utoènos savyuíva v kvantovej kryptografii v tzv. Ekertovomprotokole (1995). Dnes sa pozrieme <strong>na</strong> druhú <strong>sk</strong>upinuprotokolov kvantovo-mechanického prenosukryptografického k¾úèa, ktoré sú zaloené <strong>na</strong> princípedvojèasticových systémov.22 PC REVUE 7/2002


R E V U EV roku 1991 prišiel Atrhur Ekert <strong>na</strong> nápad, edokonca systém prepleteného páru dvoch èastíc(známe i ako EPR paradox) môe výrazne poslúiv kvantovej kryptografii.EPR PARADOXV iadnom prípade nepôjdem do detailov tohtoparadoxu, pretoe <strong>na</strong> presné pochopenie je potrebnýve¾ký kus teórie kvantovej fyziky, ale princíp sivysvetlíme jednoducho <strong>na</strong> tzv. ponokách pá<strong>na</strong>Bertlma<strong>na</strong>.Obr. 6Pán Bertlman je osôbka, o ktorej je známe, enikdy nenosí ponoky rov<strong>na</strong>kej farby. A keby smeho uvideli vychádza spoza rohu tak, e by bolovidie iba jednu ponoku, povedzme, e je to èervenáponoka, môeme s istotou poveda, e <strong>na</strong>druhej nohe u èervenú ma nebude.Predstavme si teraz, e máme atóm (obrázokè. 6), ktorý vyiari dva fotóny do opaèných smerov,a to tak, e nikdy oba nenájdeme v rov<strong>na</strong>kom polarizaènomstave. V podstateObr. 7nevieme, ako bude jednotlivýfotón polarizovaný, alevieme, e ak zmeriame jedenlineárne polarizovaný,<strong>na</strong>pr. v smere x, vieme urèitei polarizaèný stav tohodruhého, ktorý nebude polarizovanýv tom istomsmere.Kvantová fyzika opisujetakýto prepletený stav superpozíciou|x> 1 |y> 2 -|y> 1 |x> 2 , èo z<strong>na</strong>mená, esystém sa <strong>na</strong>chádza i vstave |x> 1 |y> 2 , i v stave|y> 1 |x> 2 . |x> 1 predstavujestav lineárnej polarizácie, to z<strong>na</strong>mená, efotón <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>¾avo od atómu bude polarizovanýv smere x (je reprezentovaný týmto stavom), |y> 2druhý fotón v smere y. Je potrebné si všimnú, ev kadom èlene superpozície sa <strong>na</strong>chádzajú obafotóny. Keby sme merali polarizáciu jedného v smerex a druhého v smere y, je jasné, e buï <strong>na</strong>meriameoba (1. èlen), alebo iadny z nich (2. èlen).Táto vlastnos sa <strong>na</strong>zýva korelovanos fotónovéhopáru. To z<strong>na</strong>mená, e kadý z fotónov je polarizovanýaj v smere x, aj v smere y. No pri meraníjedného sa ten druhý fotón musí nejakým spôsobomdozvedie, do akého stavu sa má dosta, abyplatila korelovanos (tzv. kolaps vlnovej funkcie)a taká informácia by sa mala prenáša <strong>na</strong>dsvetelnourýchlosou.Prívrenci EPR paradoxu (Einstein, Podol<strong>sk</strong>y,Rosen) poukázali <strong>na</strong> to, e kvantová teória nie jeúplná, t. j. existuje nejaká <strong>sk</strong>rytá velièi<strong>na</strong>, ktoránesie informáciu, ako budú oba fotóny polarizované.Výsledkom však je, e to nie je v rozpore s teóriourelativity a e takýto pár vo vesmíre, <strong>na</strong>vzájomve¾mi vzdialený, môe tvori jeden fyzikálny objekt.EKERTOV PROTOKOLTake spä ku kryptografii. Budeme <strong>sk</strong>úma opäako v prípade protokolu BB84 stavy lineárnej polarizácieèastíc (fotónov). K dispozícii máme špeciálnyzdroj, ktorý bude produkova korelovaný párfotónov, ktoré budú oddelene posielané – jedenAlici a druhý Bobovi.Alica a Bob budú pred kadým meraním volináhodne z troch druhov báz, ktoré budú ma k dispozícii.Alica má bázy <strong>na</strong>toèené pod uhlami 22,5;45; 67,5. Bob zase 0; 22,5; 45.Pri kadom fotóne si zapíšu uhol <strong>na</strong>toèenia bázya výsledok. Po dostatoènom poète detegovanýchfotónov, presne ako pri BB84, si verejne prezradiauhly polarizaèných hranolov.Spoèítajú sa rozdiely uhlov a tie môu patri dojednej z troch <strong>sk</strong>upín.I. Rozdiel je 45 alebo u niekoho alebo nikohonebol <strong>na</strong>meraný fotón, trieda „-“II. Rozdiel je 0, ide o korelovaný pár, paralelnáorientácia, trieda „Code“III. Rozdiely 22,5 a 67,5 umoòujú test tzv.Bellových nerovností, pomocou ktorých je monézí<strong>sk</strong>a informáciu, èi mala Eva pri transporte s<strong>na</strong>huo zí<strong>sk</strong>anie informácií. Ak sú Bellove nerovnosti porušené,z<strong>na</strong>mená to, e fotóny sú kolerované a nedošlok odpoèúvaniu (jed<strong>na</strong> z vlastností a výsledkovEPR paradoxu). V prípade odpoèúvania sa teda<strong>na</strong>ruší korelovanos páru.KVANTOVÁ KRYPTOGRAFIA V PRAXIVšetky experimenty pouívali fotóny <strong>na</strong> prenosinformácií. Dôvodov môe by viac. Napríklad sadajú ¾ahko vyrobi a <strong>na</strong> ich transport sa pouijúoptické káble. Útlm, prípadne rušenie v optickýchkábloch bolo zredukované <strong>na</strong> asi 0,35 dB/km privlnovej dåke 1310 nm. A pri prenose asi 10 km jepribline polovica fotónov absorbovaná, èoumoòuje vyuitie v lokálnych sieach. V porov<strong>na</strong>nís prenosom elektrónov v optických kábloch tunie je moné poui zosilòovaèe, pretoe fotónnemono vyklonova, teda kopírova.Samozrejme, e teória je krás<strong>na</strong> vec, ale èastov praxi je to, bohuia¾, celkom iné. Napríklad <strong>sk</strong>utoènos,e Eva a Bob budú ma k dispozícii <strong>sk</strong>utoènekorelovaný pár, je <strong>sk</strong>ôr nereál<strong>na</strong>. Vdy sa všakchybovos pohybuje rádovo v jednotkách percent.Skutoène prvé experimenty zaèali v roku 1989 firmouIBM, kde pouili protokol podobný BB84 <strong>na</strong>vzdialenos 30 cm. Prenosovým kanálom bol vzduch.Iné experimenty: (BER – chybovos, BitErrorRate) Oxford University (1992): 170 m, BER > 10 % John Hopkins University (1994): 10 m, BER= 0,5 %Obr. 8 Na tomto obrázku vidíme práve enev<strong>sk</strong>éjazero, kde sa robia pokusy s Bellovými nerovnosamia kvantovou kryptografiou <strong>na</strong> báze Ekertovho protokolu,kde sa pri elezniènej stanici v Cor<strong>na</strong>vine <strong>na</strong>chádzazdroj fotónov a jednotlivé polarizátory sú v oblastiBellevue.Obr. 9 Spoloèné pracovi<strong>sk</strong>o Univerzity Palackéhoa Fyzikálneho ústavu Akadémie vied v Olomouci – laboratórnyvzor kvantového kryptografu (kódovanie fázové,500 m, optické vlákno, chybovos – 0,4 % ) Univ. of Geneva (1995): 23 km, BER= 3,4 %,optický kábel pod enev<strong>sk</strong>ým jazerom British Telecom Lab. (1995): 30 km, BER= 4 % Los Alamos Natio<strong>na</strong>l Lab. (1995): 15 km Olomouc (1997): 0,5 km, BER= 0,4 % Los Alamos Natio<strong>na</strong>l Lab. (1998): 205 m, ne<strong>sk</strong>ôr1 km, PK, vo¾ný priestor V Èe<strong>sk</strong>ej republike takisto nezaostávajú a <strong>na</strong>plnosa venujú vý<strong>sk</strong>umu kvantovej mechaniky a kvantovejkryptografie.BUDÚCNOS KVANTOVEJKRYPTOGRAFIEKvantová kryptografia vyko<strong>na</strong>la ve¾ký pokrokv kvantovej komunikácii a u pred 7 rokmi opustilalaboratórne podmienky. Experimenty v reálnychpodmienkach sú dnes u len rutinnou záleitosou.Vzdialenosti leia asi v intervale od 20 do 30 kma chybovos je taká nízka, e je moné bezpeènezisti odpoèúvanie, a teda i prenos k¾úèa.Tak <strong>na</strong>príklad transport k¾úèa <strong>na</strong> kódovanietohto èlánku, asi 23 KB bez obrázkov, by trvalo asi11 minút.3-roèný projekt ESPRIT s názvom EuropeanQuantum Cryptography and Single Photon OpticalTechnologies <strong>sk</strong>úma, ktorá z viacerých metód je<strong>na</strong>jlepšia.Medzi jej <strong>na</strong>jväèšie výhody patrí limitne stopercentnábezpeènos, garantovaná fyzikálnymi zákonmi,vytváranie k¾úèa v priebehu transportu fotónov,teda iadne uchovávanie k¾úèa.Verím, e práve v kvantovej kryptografii budevyrasta nový kryptografický systém, ktorý saèasom rozšíri po celom svete a zasiahne všetky oblastibezpeènej komunikácie.Erik Borš7/2002 PC REVUE 23


PREH¼AD TRHUR E V U EServer housing <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uHOUSING = HOSTINGUrèite ste sa u stretli s pojmami ako webhosting,server housing alebo housing centrum. Prvne sa dostaneme k podstate tohto èlánku, t. j.k preh¾adu moností housingu serverov <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u,urobíme si krátky terminologický úvod.Pojmy housing a hosting sa v praxi èasto zamieòajú.Hosting, resp. webový hosting je sluba,pri ktorej je webová lokalita zákazníka fyzickyprevádzkovaná <strong>na</strong> stroji po<strong>sk</strong>ytovate¾a internetovýchsluieb (ISP). Housing, <strong>na</strong>opak, ponúkaumiestnenie a vysokorýchlostné pripojenie zákazníkovhozariadenia k chrbticovej sieti (tzv.back bone). Zariadenia sú fyzicky umiestnenév priestoroch vyhradených a náleite upravených<strong>na</strong> tento úèel. Je dôleité uvedomi si, e housingovanýmzariadením nemusí by výhradne ibapoèítaè v úlohe webového servera. Prakticky samono èasto stretnú s housovaním <strong>na</strong>pr. di<strong>sk</strong>ovýchpolí alebo VoIP ústrední.KEDY SERVER HOUSINGA KEDY NIEHranica, keï je potenciál sluieb webového hostinguako riešenia vyèerpaný a keï je potrebnézvái umiestnenie vyhradeného servera pripojeného<strong>na</strong> back bone niektorého z po<strong>sk</strong>ytovate¾ovinternetových sluieb, je ve¾mi ako definovate¾ná.Pri rozhodovaní pôsobí ve¾a faktorov.Medzi <strong>na</strong>jèastejšie dôvody patrí potreba zí<strong>sk</strong>aniavyššej kontroly. Pri vyuívaní sluieb webovéhohostingu je stroj fyzicky pod správou po<strong>sk</strong>ytovate¾ainternetových sluieb. Zákazník nemámonos svojvo¾ne inštalova nový softvér, prípadneaktualizova u <strong>na</strong>inštalovaný. Podobne jev otázkach bezpeènosti a prevádzky úplne odkázaný<strong>na</strong> ISP. V takomto prostredí je praktickynemoné po<strong>sk</strong>ytova akéko¾vek „sofistikované“sluby prostredníctvom internetu. Riešenie hostinguje výhodné <strong>na</strong>jmä pre malé spoloènostis nízkymi nárokmi v oblasti po<strong>sk</strong>ytovania sluiebsvojim zákazníkom prostredníctvom internetu.Housing oproti tomu otvára nové monosti.Daòou sú však vyššie fi<strong>na</strong>nèné náklady.ÈO JE NOVÉ?Za posledné dva roky sa toho v kontexte s housingomzmenilo dos. Väèši<strong>na</strong> spoloèností vymenilaxDSL base band modemy, prevádzkované <strong>na</strong> pre<strong>na</strong>jatýchmetalických dvojdrôtoch od Sloven<strong>sk</strong>ýchtelekomunikácií spoloène s bezdrôtovými spojmi vnelicencovanom pásme tvoriacich chrbticovú sie,za optické spoje. Predtým zväèša no <strong>na</strong>me <strong>sk</strong>ladaèky,teraz u viac-menej elegantné poèítaèe, montovate¾nédo 19" racku, sa presahovali z kanceláriítechnikov do priestorov vyhradených <strong>na</strong> housingzariadení. Ceny sluieb aj zariadení výrazne klesli.spoloènos nám robili zväèša pracovníci technickéhooddelenia v sprievode niekoho z obchodu,prípadne marketingu. Jediným závanejším problémom,s ktorým sme sa stretli, bolo zlé <strong>na</strong>èasovanie.Neraz, keï prišlo <strong>na</strong> lámanie chleba a chcelisme fotografova priestory, v ktorých sú housovanézariadenia umiestnené, zaèali „rozprávky“o sahovaní, prerábaní a celkovo „doèasnom charaktere“housingových priestorov. V niektorýchprípadoch nám bolo fotografovanie zakázanéz dôvodu ochrany zákazníckych zariadení, ich bezpeènosti,súkromia atï. Inokedy nám nebol dohousingových priestorov vstup povolený vôbec.Pravda je, e v jednom prípade sa v housingovejmiestnosti <strong>na</strong>ozaj murovalo. Za plnej prevádzky...NEVYHRÁ NIKTOVýber toho „správneho“ dodávate¾a housingovýchsluieb nie je jednoduchý proces. Faktorovovplyvòujúcich výber je ve¾a, a preto neèakajte„víaza testu“. Kadé riešenie má svoje za a proti,ktoré je vdy závislé od konkrétnych poiadaviekzákazníka. Kadá spoloènos ponúka nieèo troškuiné ako tí ostatní. Cie¾om tohto materiálu jepreto výhradne predstavi housingové sluby<strong>sk</strong>upiny <strong>na</strong>jväèších po<strong>sk</strong>ytovate¾ov internetovýchsluieb <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu. Vybra si všaku budete musie sami.ÈO NÁS ZAUJÍMALO?Pri <strong>na</strong>šich návštevách sme sa zaujímali o nieko¾kozákladných informácií o priestoroch, v ktorých súzákaznícke zariadenia umiestnené. Ide <strong>na</strong>jmäo „samozrejmosti“, ako je <strong>na</strong>príklad existenciazabezpeèovacieho systému, hlásièa poiaru aleboklimatizaèného zariadenia. Bez záujmu neostaliani zdroje záloného <strong>na</strong>pájania alebo motorgenerátory,pri ktorých nás zaujímalo, èi sú zdie¾ané sozariadeniami ISP alebo vyhradené pre zariadeniazákazníkov. Ïalej nás zaujímali informácie o systémeprístupu zákazníkov k svojim zariadeniam.Tu je ve¾mi dôleité, aby bol prístup nepretritýa aby sa jednotlivé návštevy nemuseli dopredu<strong>na</strong>hlási. Ïalej boli pre nás zaujímavé technickéinformácie o dostupnej šírke prenosového pásma,èi je zdie¾aná alebo vyhradená s ostatnou infraštruktúrouISP. Èi má zákazník zmluvne garantovanúšírku pásma pre svoje zariadenia alebo jepásmo housingového centra zdie¾ané všetkýmizariadeniami, prípadne èi sú pre jednotlivé zariadeniaurèené a ma<strong>na</strong>ované limity. Samozrejme,pýtali sme sa <strong>na</strong> architektúru siete, spôsob zabezpeèeniazahranièného IP tranzitu a zálohovýchliniek. Pýtali sme sa ve¾a. Niektoré otázky zostalinezodpovedané. Mono z obavy pred konfrontácious konkurenciou. Jednou z citlivých otázokbola aj cenová politika.NA SLOVENSKU JE TO TAKZnie to a neuverite¾ne, ale cenník predstavujepre spoloènosti v tomto biznise prísne chránenýa utajovaný interný materiál, ktorý sa za iadnychokolností nesmie dosta do nepovolanýchrúk konkurencie. Tento prístup je síce benoupraxou pri predaji „drahých“ produktov alebosluieb pri úzkej cie¾ovej <strong>sk</strong>upine zákazníkov, alepri produktoch v cenovom pásme rádovo tisícovsloven<strong>sk</strong>ých korún je táto praktika trochu zvlášt<strong>na</strong>.Pod¾a vyjadrenia zástupcov viacerých spoloènostíby zverejnenie cenníka sluieb mohlozákazníkov zvádza k jednoduchému porovnávaniucien prièom sluby housingu zariadení pod¾anich nie je moné jednoz<strong>na</strong>ène charakterizova.Pod¾a nášho názoru áno. Ide o èísla – megabajty,gigabajty a sloven<strong>sk</strong>é koruny...Casablanca INTPre spoloènos Casablanca predstavujehousing zariadení hlavný biznis. Housingovécentrum Casablanca fyzicky zdie¾apriestory so spoloènosou Dial Telecom. Minimálneje to zaujímavá symbióza, ktorá má korenev Èe<strong>sk</strong>u, kde obe spoloènosti úzko spolupracujú.Takýto prístup šetrí <strong>na</strong> oboch stranáchnemalé fi<strong>na</strong>nèné prostriedky, èo má v koneènomdôsledku priamy vplyv <strong>na</strong> koncové ceny prezákazníkov, ktoré sú jednoz<strong>na</strong>ène nišie.Na tomto mieste je však potrebné zdôrazni,e <strong>na</strong>priek tomu, e v obidvoch prípadoch ideo de facto rov<strong>na</strong>ký produkt s rov<strong>na</strong>kými charakteristikami,ceny sú odlišné. Rov<strong>na</strong>ký je však spôsobich výpoètu, ktorý je aj v prípade Casablancyzaloený <strong>na</strong> stanovení limitu objemu prenosudát. Spoplatòovaný je ten „väèší“ smer.Na webovej lokalite <strong>www</strong>.serverhousing.<strong>sk</strong> mô-ete nájs on line vysielanie kamerového systému,umiestneného v priestoroch housingovéhocentra. Priznám sa, osobne by som mal akozákazník asi zmiešané pocity pri myšlienke <strong>na</strong> to,e „ve¾ký brat ma vidí“. Na druhej strane predstavujeprevádzka takéhoto rozhrania ïalšiu pridanúslubu pre zákazníka.POZOR, PRICHÁDZA INŠPEKCIA!Na exkurziu v housingových stredi<strong>sk</strong>ách sme malivyhradené dva pracovné dni. Stretnutia bolidohodnuté v 90-minútových intervaloch, prièomCasablanca INT,Dial Telecom24 PC REVUE 7/2002


R E V U ECHARAKTERISTIKA HOUSINGOVÉHO CENTRABezpeènostný systém áno / budova so stáloustránou slubouHlásiè poiaruánoKlimatizaèné zariadenie ánoZdroj nepretritého <strong>na</strong>pájania áno / zdie¾aný / 20 kVAMotorgenerátornieTypy housovaných zariadení 19" zariadenia / štandardnépoèítaèeCelková kapacita zdie¾aná / 100 MBit SIX /housingového centra 34 MBit zahranièieCelková kapacita ISP 100 MBit SIX / 34 Mbitzahranièie (IP tranzitneuvedený)CENA A CHARAKTERISTIKA ZÁKLADNEJ SLUBYSpôsob pripojenia10/100 Mbit prepí<strong>na</strong>nýEthernetLimit objemu prenesených dát 30 GBCe<strong>na</strong> za 1000 MB39 Skpo prekroèení limituPrenosové pásmozdie¾ané / bez obmedzeniaSIX / bez obmedzeniazahranièieIné slubyDNS backup, SMTP backupCe<strong>na</strong> za mesiac bez DPH 23 % 2000 SkREFERENCIEinternetradio.<strong>sk</strong>, veda.<strong>sk</strong>, webglobe.<strong>sk</strong>Viac informácií nájdete <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.casablanca.<strong>sk</strong>Datalock RainsideSpoloènos Datalock Rainside, s. r. o., je dcér<strong>sk</strong>aspoloènos Datalock, a. s., dodávate¾aekonomických systémov. Rainside pôsobí<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu ako klasický po<strong>sk</strong>ytovate¾internetových sluieb, prièom v portfóliu doplnkovýchsluieb sú pre zákazníkov dostupné slubyvývoja webových lokalít. Okrem toho DatalockRainside distribuuje produkt WinRoute ako riešenie<strong>na</strong> pripojenie malých spoloèností do internetu.Housingové centrum je umiestnené priamov priestoroch sídla spoloènosti <strong>na</strong> Teslovej ulici.V priestoroch housingového centra nám nebolobez blišieho vysvetlenia umonené zhotovenieilustraèných fotografií. Podobne nám neprezradilicelkovú kapacitu siete ani iné blišie informácieo infraštruktúre. Kapacita siete bola oz<strong>na</strong>èená ako„dostatoèná“. Jediná informácia, ktorú sme sao sieti Datalock Rainside dozvedeli, je e pripojeniedo Sloven<strong>sk</strong>ého peeringového centra (SIX) je realizovanéoptickým spojom s kapacitou 100 Mbit.Ceny ani v prípade Datalock Rainside nie súpevne definované, ale pri pripojení zariadenia prostredníctvomprepí<strong>na</strong>ného Ethernetu s limitomobjemu prenesených dát <strong>na</strong> úrovni 25 GB ce<strong>na</strong>neprekroèí 3600 Sk vrátane DPH 23 %.Okrem toho je Datalock Rainside pripravený pripojizákaznícke zariadenia <strong>na</strong> zdroj záloného<strong>na</strong>pájania, prípadne zabezpeèi pravidelné zálohovaniedát.CHARAKTERISTIKA HOUSINGOVÉHO CENTRABezpeènostný systém áno / prepojenie <strong>na</strong> SBSalebo políciuHlásiè poiaruánoKlimatizaèné zariadenie ánoZdroj nepretritého <strong>na</strong>pájania áno / zdie¾aný / 5 kVAMotorgenerátornieTypy housovaných zariadení 19" zariadenia / štandardnépoèítaèeCelková kapacita„dostatoèná“housingového centraCelková kapacita ISP „dostatoèná“ (IP tranzitneuvedený)REFERENCIEquelle.<strong>sk</strong>, ediciamarkiza.<strong>sk</strong>Viac informácií nájdete <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.rainside.<strong>sk</strong>Dial TelecomPrimárnym biznisom spoloènosti Dial Telecom,a. s., je po<strong>sk</strong>ytovanie hlasových sluieba prenájom dátových okruhov. Do povedomiasloven<strong>sk</strong>ých internetových pouívate¾ov vstúpilaspoloènos v lete 2001 „aférou“ oh¾adom ohláseniaspoplatòovania registrácie národných doméndruhej úrovne pod ccTLD .<strong>sk</strong>. V tom èase bol DialTelecom vs. EuroWeb azda <strong>na</strong>jdi<strong>sk</strong>utovanejšoutémou <strong>na</strong> internete.Housingové centrum spoloènosti bolo vybudovanéod zaèiatku s myšlienkou monosti samostatnéhoprístupu zákazníkov k svojim zariadeniambez nutnosti sprievodu pracovníka technickéhooddelenia. Housingové centrum je preto de factoplné samostatne uzamykate¾ných „búdok“, ktorés trochou zvelièenia pripomí<strong>na</strong>jú škol<strong>sk</strong>é šatne.Výhod je pre zákazníkov, ako aj pre Dial Telecomhneï nieko¾ko. Zákazníci nie sú nièím obmedzenía prístup k zariadeniam im je umonený v ktorúko¾vekdennú aj noènú hodinu prakticky okamitebez nutnosti kohoko¾vek kontaktova. Na druhejstrane pracovníci Dial Telecom majú monosmonitorova pohyb osôb <strong>na</strong> dia¾ku prostredníctvomkamerového systému. Všetky záz<strong>na</strong>my sú,samozrejme, uchovávané pre prípad vzniku akéhoko¾vekincidentu. K dispozícii sú dva prenosné stolíky,vybavené monitorom a klávesnicou (PS2 ajDIN), ktoré si zákazník po odomknutí „búdky“ jednoduchoprisunie a zaène pracova.Dial Telecom zverejòuje cenník po<strong>sk</strong>ytovanýchsluieb, prièom cenová politika je zaloená <strong>na</strong> stanovenílimitu objemu prenesených dát. Limity sazaèí<strong>na</strong>jú <strong>na</strong> 50 GB.Casablanca INT, Dial TelecomCHARAKTERISTIKA HOUSINGOVÉHO CENTRABezpeènostný systém áno / budova so stáloustránou slubouHlásiè poiaruánoKlimatizaèné zariadenie ánoZdroj nepretritého <strong>na</strong>pájania áno / zdie¾aný / 20 kVAMotorgenerátornieTypy housovaných zariadení 19" zariadenia / štandardnépoèítaèeCelková kapacita zdie¾aná / 100 MBit SIX /housingového centra 34 MBit zahranièieCelková kapacita ISP 100 MBit SIX / 34 Mbitzahranièie (IP tranzit neuve−dený)CENA A CHARAKTERISTIKA ZÁKLADNEJ SLUBYSpôsob pripojenia10/100 Mbit prepí<strong>na</strong>nýEthernetLimit objemu prenesených dát 50 GBCe<strong>na</strong> za 100 MB poprekroèení limituPrenosové pásmo10 SkIné slubyCe<strong>na</strong> za mesiac bez DPH 23 % 2999 Skzdie¾ané / bez obmedzenia SIX/ bez obmedzenia zahranièieDNS backup, SMTP backupREFERENCIEatlas.<strong>sk</strong>, BitMedia (SME, Národná obroda, Hospodár<strong>sk</strong>e novi−ny, Avízo, Pravda), miesto.<strong>sk</strong>Viac informácií nájdete <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.dial.<strong>sk</strong>eTelSpoloènos eTel Sloven<strong>sk</strong>o, s. r. o., nepatrímedzi typických po<strong>sk</strong>ytovate¾ov housingovýchsluieb. Housing technologických zariadenípredstavuje len urèité doplnenie produktovéhoportfólia spoloènosti z dôvodu s<strong>na</strong>hy o po<strong>sk</strong>ytovaniekomplexných sluieb pre klientov.Housingové centrum je umiestnené v sídle spoloènosti<strong>na</strong> Leškovej ulici a je pod neustálym doh¾adomsieového doh¾adového centra. Prístupk zariadeniam je pre zákazníkov umonený nepretrite,prièom ani v mimopracovnom èase alebov dòoch pracovného vo¾<strong>na</strong> a pokoja netreba dopredukontaktova zákaznícke oddelenie.Cenník ani v prípade tejto spoloènosti neexistuje.Sluby housingu sú po<strong>sk</strong>ytované len pre zákazníkoviných produktov a/alebo sluieb spoloènosti.S prihliadnutím <strong>na</strong> charakter zákazníkov a trhovéceny za housing zariadení nie je prekvapujúce, ehousing je po<strong>sk</strong>ytovaný de facto bezplatne.Na tomto mieste je potrebné zdôrazni, echrbticová sie eTelu je, ako jed<strong>na</strong> z mála, tvorená<strong>sk</strong>utoèným optickým ringom. Vzh¾adom <strong>na</strong> lokalituhousing centra to síce nie sú desiatky kilometrov,ale o kvalite siete to hovorí ve¾a. V èase prípravytohto materiálu bol v príprave upgrade rozhraniasmerovaèa v SIX-e z 100 Mbit <strong>na</strong> 1 GbitEthernet.CHARAKTERISTIKA HOUSINGOVÉHO CENTRABezpeènostný systém áno / prepojenie <strong>na</strong> SBSalebo políciuHlásiè poiaruánoKlimatizaèné zariadenie ánoZdroj nepretritého <strong>na</strong>pájania áno / zdie¾aný / 20 kVAMotorgenerátornieTypy housovaných zariadení 19" zariadenia / štandardnépoèítaèeCelková kapacita zdie¾aná / 100 Mbit SIX /housingového centra 8 Mbit + 34 MBitzahranièieCelková kapacita ISP 100 Mbit SIX / 8 Mbit + 34MBit zahranièie (Ebone, UUNet)REFERENCIESloven<strong>sk</strong>ý rozhlas, Agentúra MaRek (cdshop.<strong>sk</strong>, du<strong>na</strong>j.<strong>sk</strong>)Viac informácií nájdete <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.etel.<strong>sk</strong>eTel7/2002 PC REVUE 25


PREH¼AD TRHUR E V U EEuroWebSpoloènos EuroWeb Slovakia, a. s., pôsobí<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu v pozícii „klasického“po<strong>sk</strong>ytovate¾a internetových slu-ieb. EuroWeb vznikol spojením viacerých firiem,medziiným aj historicky vôbec prvého <strong>na</strong>sloven<strong>sk</strong>om trhu pôsobiaceho ISP (EUNet). Okrempo<strong>sk</strong>ytovania internetových sluieb vykonávaEuroWeb správu národného doménového priestorupod ccTLD .<strong>sk</strong> (SK-NIC).EuroWeb ponúka pre svojich zákazníkov hneïtri housingové stredi<strong>sk</strong>á, umiestnené v Bratislave,Ban<strong>sk</strong>ej Bystrici a Košiciach. Väèši<strong>na</strong> zariadenísa však <strong>na</strong>chádza v Bratislave, prièom tieostatné sú urèené <strong>na</strong>jmä pre mimobratislav<strong>sk</strong>ýchzákazníkov s poiadavkou rýchleho prístupua vysokej fyzickej dostupnosti zariadení.Osobne sme <strong>na</strong>vštívili len housingové centrumv Bratislave, ktoré je umiestnené priamov sídle spoloènosti <strong>na</strong> Raèian<strong>sk</strong>ej ulici. EuroWebnezverejòuje cenník sluieb, ce<strong>na</strong> a všetky podmienkysú dohodnuté individuálne s kadým jednotlivýmzákazníkom. Ce<strong>na</strong> za umiestnenie jednéhoservera plniaceho úlohu webového a mailovéhoservera s nárokmi <strong>na</strong> šírku prenosovéhopásma typickými pre malú spoloènos všakneprekroèí 6800 Sk bez DPH 23 %.Prístup do housingového centra je zabezpeèený24 hodín denne, v èase od 18.00 – 9.00 sa trebavopred dohodnú so zákazníckym oddelením.Housing centrum bolo v èase prípravy materiálutesne pred sahovaním do väèších priestorov.V rámci portfólia doplnkových sluieb ponúkaEuroWeb nepretritý doh¾ad a správu housovanýchzariadení. Podporované sú platformy UNIX/Linux, Solaris a Windows NT/2000.EuroWebCHARAKTERISTIKA HOUSINGOVÉHO CENTRABezpeènostný systém áno / prepojenie <strong>na</strong> SBSalebo políciuHlásiè poiaruánoKlimatizaèné zariadenie ánoZdroj nepretritého <strong>na</strong>pájania áno / len pre ISP / výkonnie je uvedenýMotorgenerátornieTypy housovaných zariadení 19" zariadenia / štandardnépoèítaèeCelková kapacita vyhradená / 1 Mbit SIX /housingového centra 1 Mbit zahranièieCelková kapacita ISP 34 Mbit SIX / 40 Mbitzahranièie (Pantel, ST)REFERENCIEDrukos, I.M. Computer, Grada, IS Baris, MegaLomanViac informácií nájdete <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.euroweb.<strong>sk</strong>GlobalTelHousingové centrum GlobalTel je umiestnenév spoloèných priestoroch s technologickýmizariadeniami UPC Sloven<strong>sk</strong>o, s. r. o.Prístup zákazníkov k housovaným zariadeniam jeumonený nepretrite, ale vdy po predchádzajúcomdohovore so zákazníckym oddelením.Cenník sluieb housingu je dostupný. Výpoèetceny je obdobne ako pri iných po<strong>sk</strong>ytovate¾ochzaloený <strong>na</strong> stanovení limitu objemu prenesenýchdát. Pripravené sú balíky od 10 do 100 GB v cenovompásme od 6 000 – 38 000 Sk bez DPH 23 %.Medzi po<strong>sk</strong>ytované doplnkové sluby je monéokrem doh¾adu a monosti správy housovanéhozariadenia zaradi monos prenájmu di<strong>sk</strong>ovéhopriestoru <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ovom poli. Táto sluba, samozrejme,zahàòa vykonávanie pravidelného zálohovania.GlobalTelCHARAKTERISTIKA HOUSINGOVÉHO CENTRABezpeènostný systém áno / prepojenie <strong>na</strong> SBSalebo políciuHlásiè poiaruánoKlimatizaèné zariadenie ánoZdroj nepretritého <strong>na</strong>pájania áno / vyhradený prezariadenia ISP a klientov /výkon neuvedenýMotorgenerátornieTypy housovaných zariadení 19" zariadenia / štandardnépoèítaèeCelková kapacita zdie¾aná / 1 GBit SIX /housingového centra 34 Gbit + 100 Mbit +100 MBit zahranièie(Level3, Ebone, BT)Celková kapacita ISP 1 GBit SIX / 34 Gbit +100 Mbit + 100 MBitzahranièie (Level3, Ebone,BT)CENA A CHARAKTERISTIKA ZÁKLADNEJ SLUBYSpôsob pripojenia10/100 Mbit prepí<strong>na</strong>nýEthernetLimit objemu prenesených dát 10 GBCe<strong>na</strong> za 100 MB po 50 Skprekroèení limituPrenosové pásmozdie¾ané / bez obmedzeniaSIX / bez obmedzeniazahranièieIné slubyDNS backup, SMTP backupCe<strong>na</strong> za mesiac bez DPH 23 % 6000 SkREFERENCIEZoz<strong>na</strong>m.<strong>sk</strong>Viac informácií nájdete <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.globaltel.<strong>sk</strong>GTSGTSSpoloènos GTS Slovakia, s. r. o., prešla zaposledné dva roky nieko¾kými zásadnýmizme<strong>na</strong>mi. Okrem zmeny orientácie sos<strong>na</strong>hou o zvýšenie pomeru inštitucionálnej klientelysa v GTS viackrát vystriedalo vedenie.Spoloènos GTS má k dispozícii dve housingovéstredi<strong>sk</strong>á. Do prvého z nich, ktoré je umiestnenév tesnej blízkosti Sloven<strong>sk</strong>ého peeringovéhocentra (SIX) v priestoroch Stavebnej fakultySTU, nám prístup nebol umonený. Toto housingovécentrum je urèené pre low-cost riešeniaa ponúka základné sluby pripojenia zariadení<strong>na</strong> chrbticu GTS. Druhé z dvojice, ktoré je umiestnené<strong>na</strong> Kopèian<strong>sk</strong>ej ulici, <strong>na</strong>opak, predstavujeúplne inú „váhovú kategóriu“. Presné èísla námnebol nikto ochotný/kompetentný prezradi, alecelková dostupná kapacita sa pohybuje v rádovodesiatkach terabitov (!). Z iného zdroja sme sadozvedeli neoficiálnu cenu za prenájom jednéhoštvorcového metra v týchto priestoroch, ktorá je<strong>na</strong> úrovni 4000 USD za mesiac.Priestory housingového centra sú síce vybavenévysoko <strong>na</strong>dštandardne, ale zatia¾ zívajú prázdnotou.GTS je ïalšou z radu spoloèností, ktorénezverejòujú cenník. No ce<strong>na</strong> za low-cost riešeniepre malú firmu by nemala presiahnu rádovotisícky sloven<strong>sk</strong>ých korún za mesiac.CHARAKTERISTIKA HOUSINGOVÉHO CENTRABezpeènostný systém áno / budova so stáloustránou slubou + prepo−jenie <strong>na</strong> SBS alebo políciuHlásiè poiaruánoKlimatizaèné zariadenie ánoZdroj nepretritého <strong>na</strong>pájania áno / zdie¾aný / 15 kVAMotorgenerátoráno / zdie¾aný / 175 kVATypy housovaných zariadení 19" zariadenia / štandardnépoèítaèeCelková kapacitaneuvedenáhousingového centraCelková kapacita ISP neuvedenáViac informácií nájdete <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.gtsgroup.<strong>sk</strong>NETLAB PlusSpoloènos NETLAB Plus, spol. s r. o., je <strong>na</strong>sloven<strong>sk</strong>om trhu známa <strong>na</strong>jmä ako dodávate¾technológie a riešení pre tzv. poslednúmí¾u. V Bratislave má NETLAB Plus vybudovanúrobustnú sie, zaloenú <strong>na</strong> mikrovlnnýchtrasách, ktorú úspešne pre<strong>na</strong>jíma nielen koncovýmzákazníkom, ale aj iným po<strong>sk</strong>ytovate¾ominternetových sluieb.Housingové centrum je umiestnené priamov sídle spoloènosti <strong>na</strong> Drieòovej ulici. Technologickouplatformou je prepí<strong>na</strong>ný Ethernet, prièomshaping je vykonávaný <strong>na</strong> linuxových boxoch.Prístup zákazníkov k housovaným zariadeniamje umonený nepretrite 24 hodín denne, alev èase od 18.00 – 9.00 je potrebné dopredu kontaktovazákaznícke oddelenie. Celková kapacitahousingového centra je zhruba 30 serverov.Cenová politika NETLAB Plus je zaloená <strong>na</strong>definovaní limitu šírky prideleného zahraniènéhoprenosového pásma. V základnej ponuke26 PC REVUE 7/2002


R E V U Esú pripravené varianty ponúkajúce garanciuv pásme 64 kb/s a 256 k/s. Pre nároèných zákazníkovje NETLAB Plus pripravený umiestni zariadeniapriamo do priestorov Sloven<strong>sk</strong>ého peeringovéhocentra (SIX). V tomto prípade je všakmoné umiestni výhradne zariadenia montovate¾nédo 19" racku.NETLAB PlusCHARAKTERISTIKA HOUSINGOVÉHO CENTRABezpeènostný systém áno / prepojenie <strong>na</strong> SBSalebo políciuHlásiè poiaruánoKlimatizaèné zariadenie nie (v príprave, èaká sa <strong>na</strong>„malé“ stavebné povolenie)Zdroj nepretritého <strong>na</strong>pájania áno / zdie¾aný / výkon nie jeuvedenýMotorgenerátoráno / zdie¾aný / 5 kVATypy housovaných zariadení 19" zariadenia do výšku 3U /štandardné poèítaèeCelková kapacita vyhradená / 16 Mbit SIX /housingového centra 4 Mbit zahranièieCelková kapacita ISP 100 Mbit SIX / 25 Mbitzahranièie (Ebone)CENA A CHARAKTERISTIKA ZÁKLADNEJ SLUBYSpôsob pripojenia10/100 Mbit prepí<strong>na</strong>nýEthernetLimit objemu prenesených dát bez obmedzeniaCe<strong>na</strong> za 100 MB po N/Aprekroèení limituPrenosové pásmovyhradené / bez obmedzeniaSIX / 64 kb/s zahranièieIné slubyDNS backup, SMTP backup,pravidelná záloha dátCe<strong>na</strong> za mesiac bez DPH 23 % 4000 SkViac informácií nájdete <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.netlabplus.<strong>sk</strong>NextraAni Nextra neurobila výnimku a cenník sluiebnezverejòuje. V zásade však platí pravidlo, e kadýzákazník platí za objed<strong>na</strong>nú a zároveò garantovanúšírku prenosového pásma. Súèasousluby je okrem prevádzky záloného DNS a mailovéhoservera monos prevádzky paketovéhofiltra pred housovaným zariadením, ktorý je podsprávou technikov Nextry. Umiestni je moné defacto ¾ubovo¾né zariadenie. V èase zhotovovaniatohto materiálu bolo housingové centrum v štádiusahovania a stavebných úprav, pri ktorom sazariadenia klientov sahovali do vyhradenýchpriestorov z priestorov zdie¾aných s infraštruktúrouNextry.CHARAKTERISTIKA HOUSINGOVÉHO CENTRABezpeènostný systém áno / prepojenie <strong>na</strong> SBSalebo políciuHlásiè poiaruánoKlimatizaèné zariadenie ánoZdroj nepretritého <strong>na</strong>pájania áno / dedikovaný preklientov / 20 kVAMotorgenerátornieTypy housovaných zariadení 19" zariadenia / štandardnépoèítaèeCelková kapacita zdie¾aná / 100 Mbit SIX / 2 ×housingového centra 155 MBit zahranièieCelková kapacita ISP 100 Mbit SIX / 2 × 155 Mbitzahranièie (Nextbone)REFERENCIEzoz<strong>na</strong>m.<strong>sk</strong>, SAP OnlineViac informácií nájdete <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.nextra.<strong>sk</strong>NextraSpoloènos Nextra, s. r. o., vstúpila do povedomiasloven<strong>sk</strong>ej verejnosti v <strong>na</strong>šich podmienkachagresívnou marketingovoukampaòou a „stlaèením“ cien za pevné garantovanépripojenie do internetu. Bez povšimnutiaverejnosti urèite neostala ani predplatená telefón<strong>na</strong>Karta Marta, umoòujúca oproti Sloven<strong>sk</strong>ýmtelekomunikáciám lacnejšie telefonovaniedo zahranièia.Nextra disponuje dvoma tesne susediacimi housingovýmicentrami v lokalite Business Centra. Prvéz dvojice predstavuje low cost riešenie a je de factopozostatkom z bývalého PubNetu, ktorý sa stal súèasouNextry v januári 2000. Toto housingové centrumbolo v èase prípravy tohto materiálu tesne predsahovaním do nových priestorov a z toho dôvodunám do neho nebol prístup umonený. Druhé z dvojicehousingových centier je umiestnené „cez ulicu“v budove s nepretritou stránou slubou. Prístupzákazníkov je umonený nepretrite 24 hodín denne,vdy po dohovore s operátorom Nextra NOC(Network Operation Center).7/2002 PC REVUE 27


PREH¼AD TRHUR E V U EProfinet.<strong>sk</strong>Spoloènos Profinet.<strong>sk</strong>, a. s., pôsobí <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>omtrhu ako „klasický“ po<strong>sk</strong>ytovate¾internetových sluieb so silným zameraním<strong>na</strong> cie¾ovú <strong>sk</strong>upinu Small & Medium Business.Okrem toho je prevádzkovate¾om jedného z <strong>na</strong>jväèšíchfreehostingových serverov host.<strong>sk</strong>. V èaseprípravy tohto materiálu bolo k¾úèové slovoProfinet.<strong>sk</strong> èasto <strong>sk</strong>loòované v kontexte s tendrom<strong>na</strong> tretiu licenciu mobilného telekomunikaènéhooperátora pre siete GSM a UMTS.Profinet.<strong>sk</strong> ponúka pre svojich klientov monosvýberu medzi dvoma housingovými centrami.Do prvého z dvojice nám prístup nebolz dôvodu interného predpisu, zakazujúceho prístupnepovolaných osôb, umonený. Druhéz dvojice housingových centier, umiestnené priamov priestoroch sídla spoloènosti <strong>na</strong> Martin<strong>sk</strong>ejulici, bolo v èase prípravy tohto materiálu v štádiudokonèovania. Prístup do housingového centraje pre zákazníkov umonený nepretrite, alev èase 17.00 – 8.00 je potrebné dopredu kontaktovazákaznícke oddelenie.Cenová politika Profinet.<strong>sk</strong> je zaloená <strong>na</strong> rozlíšenítypu fyzického pripojenia housovaného zariadeniak chrbticovej sieti. K dispozícii jezdie¾aný 10 a 100 Mbit ethernetový segment.Zariadenia sa pripájajú <strong>na</strong> prepí<strong>na</strong>è. Umiestni jemoné ¾ubovo¾né zariadenie bez obmedzení.Medzi doplnkovými slubami Profinetu nájdetesluby doh¾adu a monitoringu záae housovanýchzariadení.Prenosové pásmozdie¾ané / bez obmedzeniaSIX / bez obmedzeniazahranièieIné slubyDNS backup, SMTPbackupCe<strong>na</strong> za mesiac bez DPH 23 % 7777 SkViac informácií nájdete <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.profinet.<strong>sk</strong>Slovanet / ViaPVTCie¾ovou <strong>sk</strong>upinou spoloènosti Slovanet, a. s.,boli a do okamihu zaèatia fúzie s ViaPVT,a. s., malé a stredne ve¾ké spoloènosti, prípadne„bohatšie“ domácnosti, pre ktoré Slovanetpo<strong>sk</strong>ytoval kompexný servis v oblasti „klasických“internetových sluieb. Domi<strong>na</strong>ntnými boli slubypripojenia do internetu s pouitím mikrovlnnýchtrás v nelicencovanom pásme ako riešenia poslednejmíle. Fúziou sa cie¾ová <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> zákazníkov rozšírilao tých „ve¾kých“. Ukonèenie procesu zlúèeniaoboch spoloèností je predpokladané <strong>na</strong> koniec toh-Slovanet / ViaPVTREFERENCIE<strong>www</strong>.markiza.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.radiook.<strong>sk</strong>, Re<strong>na</strong>ult Sloven<strong>sk</strong>o,<strong>www</strong>.reality.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.azet.<strong>sk</strong>Viac informácií nájdete <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.slovanet.<strong>sk</strong>Nieko¾ko otázok, ktoré pri výbere svojhohousingového partnera urèite polote1. Aká šírka prenosového pásma je garantovanápre moje zariadenie? Poadujte rozlíšeniepriepustnosti do Sloven<strong>sk</strong>éhopeeringového centra (SIX) a zahranièia.2. Aký je systém prístupu k mojim zariadeniam?Existujú èasové obmedzenia? Jepotrebné dopredu kontaktova zákazníckeoddelenie?3. Bude mi pridelený 24 hodín dostupný telefonickýkontakt <strong>na</strong> sieové doh¾adové stredi<strong>sk</strong>o?4. Bude moje zariadenie chránené paketovýmfirewallom?5. Bude moje zariadenie pripojené <strong>na</strong> zdrojnepretritého <strong>na</strong>pájania, prípadne motorgenerátor?S akým výkonom? Ako je zabezpeèenákomunikácia môjho zariadeniaso zdrojom nepretritého <strong>na</strong>pájania?6. Ako bude realizované pripojenie môjhozariadenia <strong>na</strong> back bone? Poadujte prepí<strong>na</strong>nýEthernet!7. V prípade spoplatòovania <strong>na</strong> základe objemuprenesených dát poadujte on line prístupk štatistikám o záai rozhrania, kuktorému je vaše zariadenie pripojené.Profinet.<strong>sk</strong>CHARAKTERISTIKA HOUSINGOVÉHO CENTRABezpeènostný systém áno / prepojenie <strong>na</strong> SBSalebo políciuHlásiè poiaruánoKlimatizaèné zariadenie ánoZdroj nepretritého <strong>na</strong>pájania nie (v štádiu prípravy)Motorgenerátornie (v štádiu prípravy)Typy housovaných zariadení 19" zariadenia / štandardnépoèítaèeCelková kapacita zdie¾aná / 1 Gbit SIX /housingového centra 60 MBit zahranièieCelková kapacita ISP 1 GBit SIX / 60 Mbitzahranièie (IP tranzitneuvedený)CENA A CHARAKTERISTIKA ZÁKLADNEJ SLUBYSpôsob pripojenia10 Mbit prepí<strong>na</strong>ný EthernetLimit objemu prenesených dát bez obmedzeniaCe<strong>na</strong> za 100 MB po N/Aprekroèení limituto roka. V súèasnosti sú produkty komunikovanépod z<strong>na</strong>èkou Slovanet.Housingové centrum je umiestnené v priestorochViaPVT <strong>na</strong> Miletièovej ulici. Prístup k housovanýmzariadeniam je zákazníkom umonený 24hodín denne, prièom mimo pracovného èasu jepotrebné návštevu vopred dohodnú s operátoromsieového doh¾adu.Cenník pre sluby housingu neexistuje. Cenya všetky podmienky sú stanovované dohodou,vdy <strong>na</strong> základe konkrétnych poiadaviek zákazníka.Pri návšteve nám boli sprístupnené orientaènéceny za po<strong>sk</strong>ytované sluby. Pre malú spoloènoss relatívne nízkymi nárokmi <strong>na</strong> objemprenesených dát (do 4 GB) ce<strong>na</strong> neprekroèí hranicu7800 Sk bez DPH 23 %.Okrem štandardných sluieb je Slovanet pre svojichzákazníkov pripravený po<strong>sk</strong>ytova sluby firewallua implementova systémy detekcie prieniku.CHARAKTERISTIKA HOUSINGOVÉHO CENTRABezpeènostný systém áno / budova so stáloustránou slubouHlásiè poiaruánoKlimatizaèné zariadenie ánoZdroj nepretritého <strong>na</strong>pájania áno / vyhradený prezariadenia ISP / 15 kVAMotorgenerátornieTypy housovaných zariadení 19" zariadenia / štandardnépoèítaèeCelková kapacitavyhradená / šírkahousingového centra prideleného pásmaneuvedenáCelková kapacita ISP 2 × 100 MBit SIX /34 + 20 Mbit zahranièie(KPNQuest, BT)SUMMA SUMMARUMAko sme u spomenuli, <strong>na</strong>ším cie¾om nebolourèi víaza, ale urobi preh¾ad moností a ponukufiriem, ktoré sa touto èinnosou <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uzaoberajú. Výber vhodného partnera, ktorémuzveríte nielen svoj èasto drahý server, ale <strong>na</strong>jmädáta <strong>na</strong> òom uloené, je èasto otázkou nielentechnických parametrov a ceny, ale aj osobnéhoprístupu zástupcov ISP. Pokia¾ máte vány záujemo vyuitie sluieb takýchto firiem, pripravilisme pre vás okruh otázok, ktoré by vám mohlipomôc pri výbere vhodného dodávate¾a.Richard WillmannAj toto sme videli...28 PC REVUE 7/2002


R E V U EINTEL útoèí <strong>na</strong> všetkýchfrontochMáj bol pre Intel ve¾mi rušnýmesiac. Po dlhom èase saspoloènosti podarilo striasnepríjemného konkurenta.Prièinila sa o to májovázáplava noviniek z produkcietejto firmy, ktoré vámpredstavíme podrobnejšie.ÚTOK PRVÝ – PENTIUM 4S 533 MHZ FSBSprávy o dobrej pretaktovate¾nosti Northwoodovprostredníctvom zvyšovania FSB sa mnoilia <strong>na</strong> trhu sa postupne objavovalo èorazviac základných dosiek s èipovýmisúpravami SiS a VIA, ktoré takétomonosti ponúkali.Intel aj <strong>na</strong>priek tomutotlaku odolal a Pentium 4s podporou 533 MHz zberniceuviedol a v plánovanomtermíne. Z technologického èi výrobnéhopoh¾adu nejde o mikroprocesor,ktorý by prinášal výz<strong>na</strong>mné zmeny.Jadro je totoné s jadrom Northwood uvedenýmv januári. V porov<strong>na</strong>ní s predchodcami sazvýšila iba pracovná frekvencia mikroprocesora(z 2,4 GHz <strong>na</strong> 2,53 GHz) a pracovná frekvencia systémovejzbernice. Tá bola zvýšená z doterajších400 MHz (4 × 100 MHz) <strong>na</strong> 533 MHz (4 × 133MHz). Intel v súèasnosti ponúka tri modely mikroprocesoraPentium 4, oficiálne podporujúceho533 MHz systémovú zbernicu: varianty 2,53 GHz,2,4 GHz a 2,26 GHz.Súèasne s mikroprocesormi predstavil Intel ajprvú z nových èipových súprav – Intel i850E, ktorávychádza z dobre známej súpravy i850 a podporujepamäte RamBUS (aj tie budú pracova <strong>na</strong>vyššej frekvencii). Poslednými novinkami predstavenýmiv tento deò boli dve základné do<strong>sk</strong>y, ktorépodporujú nové mikroprocesory a sú zaloené<strong>na</strong> vynovených èipových súpravách D850EMV2a D850EMD2.ÚTOK DRUHÝ – AJ CELERONDISPONUJE ARCHITEKTÚROUNETBURSTIba devä dní po predstavení <strong>na</strong>jnovšieho mikroprocesoraPentium 4 (15. mája) prišiel Intel s druhounovinkou, zaujímavou <strong>na</strong>jmä pre cenovo citlivýchpouívate¾ov. Tí boli doposia¾ odkázaní <strong>na</strong>investície do architektúry <strong>na</strong> báze Socket 370,ktorá, èi u to Intel oficiálne pripúšal, alebo nie,predsa len bola preko<strong>na</strong>ná. Najnovší Celeron máteda jadro Willamette, v porov<strong>na</strong>ní s rov<strong>na</strong>kýmimikroprocesormi však disponuje iba poloviènoukapacitou pamäte L2 Cache – 128 KB.Najnovší Celeron siedmej generácie pracuje <strong>na</strong>frekvencii 1,7 GHz a je vyrábaný technológiou0,18 mikrometra. To je v porov<strong>na</strong>ní s predošlougeneráciou Celeronov i <strong>na</strong>jnovšími mikroprocesormiPentium 4 krok spä. Z poh¾adu Intelu je tovšak pomerne rozumný krok. Po presune Celeronov<strong>na</strong> nové jadro ich mono vyrába v továròachso staršou technológiou, kde sa vyrábalo Pentium4 s jadrom Willamette, prièom sa súèasne uvo¾niakapacity tovární, v ktorých boli 0,13-mikrometrovoutechnológiouvyrábané mikroprocesoryCeleron. Apropo, ani tieešte v Inteli definitívne „nepochovali“.Spoloène s prvými Celeronmi siedmej generácietoti spoloènos uviedla <strong>na</strong> trh aj zrejmeposledný model šiestej generácie pracujúci <strong>na</strong>frekvencii 1,4 GHz.ÚTOK TRETÍ – ÈIPOVÉ SÚPRAVYA ZÁKLADNÉ DOSKY i845E je v poradí druhou èipovou súpravouIntelu (po i850E), ktorá podporuje mikroprocesoryPentium 4 so systémovou zbernicou pracujúcou <strong>na</strong>frekvencii 533 MHz. Ako je v Inteli obvyklé, ideo dvojèipové riešenie. MCH (Memory ControllerHub) podporuje pamäte DDR (maximál<strong>na</strong> kapacita2 GB, frekvencia 200 alebo 266 MHz), zbernicu AGP4× a prepojenie s ICH (Interface Controller Hub)prostredníctvom zbernice s priepustnosou266 MB/s. V úloheICH je pouitý èip ICH4, ktorýmá integrované dva kanályATA/100, še<strong>sk</strong>análový audioadaptér,LAN adaptér a radièHi-speed USB 2.0 (<strong>na</strong> základnýchdo<strong>sk</strong>ách môe bypriamo šes konektorov),èip tie umoòuje pripojeniešiestich portov PCI(priepustnos 133 MB/s).Èipová súprava jeurèená <strong>na</strong> konštrukciuvýkonných systémovvyuívajúcich pamäteDDR. V úlohehigh-end èipovej súpravy však ostáva i850E, tedaaspoò pod¾a Intelu. i845G je odvodená od predchádzajúcej èipovejsúpravy. Na rozdiel od nej však podporuje takpamäte DDR (200 a 266 MHz), ako aj lacnejšieSDRAM (133 MHz). Maximál<strong>na</strong> podporovaná kapacitapamäte je 2 GB. MCH je v prípade tejto èipovejsúpravy oz<strong>na</strong>èovaný ako GMCH (Graphics MCH). Toz<strong>na</strong>mená, e súèasou èipu je aj grafický adaptér.Ten je zaloený <strong>na</strong> grafickom jadre pracujúcom <strong>na</strong>frekvencii 200 MHz, <strong>na</strong> styk s pamäou vyuíva256-bitovú zbernicu. Intel interne toto grafickéjadro oz<strong>na</strong>èuje pojmom Intel Extreme Graphics.Jadro podporuje technológie Zone Rendering,Intelligent Memory Ma<strong>na</strong>ger, Dy<strong>na</strong>mic Video Memorya Rapid Pixel and Texel Rendering. Výkonnostneby sa vraj mal pohybova <strong>na</strong> úrovni èipovnVidie. Bohuia¾, Intel nespresnil, ktorej kategórie,to však ukáu prvé benchmarky. Implementáciapodpory di<strong>sk</strong>rétneho rozhrania AGP je dnes preväèšinu základných dosiek s integrovaným grafickýmadaptérom samozrejmosou (rov<strong>na</strong>ko to budeaj pri i845G).Novinkou je monos vyui konektor portu AGPv súèinnosti s integrovaným adaptérom. Intel totisúbene s èipovou súpravou predstavil aj dvojicu„rozširujúcich dosiek“. Tieto do<strong>sk</strong>y oz<strong>na</strong>èuje pojmomADD (AGP Digital Display Card) a podporovanésú dva typy kariet. Prvý z nich – karty TMDS –po zasunutí do slotu AGP doplní váš systém o rozhranieDVI umoòujúce pripojenie digitálneho LCDpanela. Druhý typ kariet, oz<strong>na</strong>èovaný TMDS/TV,rozšíri poèítaè nielen o u spomí<strong>na</strong>né rozhranieDVI, ale aj o dvojicu videovýstupov (C-video, S-Video).Pokia¾ ide o druhý èip tejto súpravy, ICH, v tejtoúlohe je pouitý rov<strong>na</strong>ký èip ako pri predošlejsúprave, teda ICH4, a tak nemá zmysel opakovajeho parametre.30 PC REVUE 7/2002


R E V U EMatuzalem CeleronZ<strong>na</strong>èka Celeron je a s oh¾adom <strong>na</strong> májovúzmenu aj <strong>na</strong> nejaký ten rok ostane slu-obne <strong>na</strong>jstaršou v oblasti de<strong>sk</strong>topovýchmikroprocesorov, a to nielen v Inteli. Pozrime sateda <strong>na</strong> jeho históriu, je zaujímavá. Prvá generácia Celeronov s kódový oz<strong>na</strong>èenímCovington bola oficiálne uvedená <strong>na</strong> trh v marciroku 1998 – a to je u poriadne dávno! Pripomeòme,e išlo o neslávnu verziu s rov<strong>na</strong>kýmjadrom ako Pentium II, ibae bez pamäte cache L2. Druhá generácia Celeronov prišla <strong>na</strong> prelomerokov 1998 a 1999 s jadrom Mendocino. Bolaove¾a lepšou i populárnejšou vo¾bou <strong>na</strong>jmä vïakaintegrácii 128 KB cache L2 priamo v jadre mikroprocesora. Tretia generácia Celeronov u disponovalajadrom Coppermine, rov<strong>na</strong>ko ako predchádzajúcejadro aj toto disponovalo 128 KB pamäte cacheL2, integrovanej v èipe, a podporou 66 MHz systémovejzbernice. i845GL je posledná z nových èipových súprav.Urèená je <strong>na</strong> konštrukciu <strong>na</strong>jlacnejších systémov,zaloených <strong>na</strong> novej generácii mikroprocesorovIntel Celeron. Aj tu sa vyuíva kombinácia èipovGMCH a ICH4. Prvý z nich sa však od èipu GMCHpouitého v èipovej súprave i845G odlišuje. Podporujetoti systémovú zbernicu pracujúcu iba <strong>na</strong>frekvencii 400 MHz (teda Celerony a staršie Pentium4). V úlohe operaènej pamäte môu by pouitétak DDR, ako aj SDRAM, Intel však s oh¾adom<strong>na</strong> cie¾ovú <strong>sk</strong>upinu zákazníkov preferuje SDRAM.Ïalšia zme<strong>na</strong> sa týka grafického rozhrania, tátoèipová súprava toti neumoòuje pripojenie externéhografického adaptéra. Na základných do<strong>sk</strong>áchsa síce <strong>na</strong>chádza konektor AGP, ten je však urèenýiba <strong>na</strong> pripojenie ADD kariet. Základné do<strong>sk</strong>y. Podobne ako v prípade èipovejsúpravy i850E aj spoloène s novou trojicou Intelpredstavil aj nové modely základných dosiek, doktorých spoloènos èipové súpravy implementovala.Zatia¾ sú k dispozícii štyri: D845GBV, D845GRG,D845EBG2 a D845EPT2.VÝKON V PRAXINové mikroprocesory a èipové súpravy, èi <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong>nich zaloené základné do<strong>sk</strong>y, sú vdy vïaènýmipredmetmi testovania. I<strong>na</strong>k to nebolo ani v prípademájových noviniek spoloènosti Intel. Iste stezvedaví, ako to dopadlo. Štvrtá generácia Celeronov disponovala rov<strong>na</strong>kýmjadrom i všetkými ostatnými parametrami,jedinou úpravou bolo zvýšenie frekvencie systémovejzbernice <strong>na</strong> 100 MHz. Piata generácia Celeronov dostala do vienkajadro Tualatin, 256 KB pamäte L2 cache a výrobnýproces 0,13 mikrometra. Podobne ako v predošlýchgeneráciách bola hlavnou odlišnosou odPentií nišia podporovaná frekvencia systémovejzbernice, tentoraz 100 MHz. Šiesta generácia Celeronov disponuje rov<strong>na</strong>kýmjadrom ako predchádzajúca a vlastne nejde o Celeron,ale o plnohodnotné Pentium III vrátane podpory133 MHz systémovej zbernice. Tento krok Intelubol priamym dôsledkom postupnej výmeny PentiaIII radom Pentium 4. No a dnes tu máme opä novinku: Siedmy Celeron s jadrom netBurst. Aj v tomtoprípade sa v Inteli rozhodli pre osvedèenú taktiku:nišia podporovaná frekvencia systémovejzbernice, menšia kapacita pamäte L2 cache.SysMark 2002Overall ICC Office 3DMark 2001Celeron 1,7 GHz 148 190 114 6315Duron 1,3 GHz 111 121 104 6307Celeron 1,3 GHz 108 121 101 5707SysMark 2002System ICC Office 3DMarkoverall2001SEPentium 4 2,53 /533 227 309 167 11099Pentium 4 2,4 /533 220 296 162 10754Pentium 4 2,4 /400 213 291 157 10527Pentium 4 2,2 /400 201 272 149 10179Athlon XP 2100+ 191 226 162 10228Athlon XP 2000+ 186 224 155 10087 Pentium 4 2,53 GHzPrvú dvojicu noviniek, ktorá dorazila do redakcie,tvorili mikroprocesor Intel Pentium 4 s pracovnoufrekvenciou 2,53 GHz a podporou 533 MHz systémovejzbernice a základná do<strong>sk</strong>a Intel D845GBV.Táto dvojica komponentov vytvorila základ testovacejzostavy, <strong>na</strong> ktorej sme porov<strong>na</strong>li výkonmomentálne <strong>na</strong>jvýkonnejšieho Pentia 4 s jehopredchodcami. Tá bola doplnená grafickou kartouGeForce 3 Ti200, pevným di<strong>sk</strong>om Maxtor a DVDmechanikou. Všetky spomí<strong>na</strong>né komponenty bolirov<strong>na</strong>ké ako v testoch mikroprocesorov uverejnenýchv PC REVUE è. 2 a 3/2002. Pre porov<strong>na</strong>nies platformou AMD sme pouili výsledky zo spomí<strong>na</strong>néhotestu.Nárast výkonnosti v systéme vyuívajúcompamäte DDR bol v súlade s <strong>na</strong>šimi oèakávaniami.Predstavoval v závislosti od konkrétneho testu 2 ÷5 % (ak porovnávame mikroprocesory pracujúce<strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kej pracovnej frekvencii). Konkrétnevýsledky vo vybraných testoch nájdete v tabu¾kách.Zvýšenie priepustnosti systému sa eštevýz<strong>na</strong>mnejšie prejavuje v prípade pouitia pamätíRDRAM a systému vybudovaného <strong>na</strong> bázei850E. Prechod medzi pamäovými architektúramiz<strong>na</strong>mená ïalší výkonnostný posun <strong>na</strong> úrovni 10a 20 %. Vcelku mono poveda, e Intelu savïaka zvýšeniu frekvencie systémovej zbernicea zvýšeniu pracovnej frekvencie podaril miernyvýkonnostný trhák.Kým Pentium 4 s pracovnou frekvenciou 2,2 GHza systémovou zbernicou pracujúcou <strong>na</strong> 400 MHzbolo vyrov<strong>na</strong>ným súperom Athlonu XP 2100+,nové Pentium 4 2,53 GHz je o poz<strong>na</strong>nie pred ním.Rozdiel vo výkonnosti je však závislý od typu aplikáciea v tomto smere platí, èo sme <strong>na</strong>písali u<strong>sk</strong>ôr. Pentium 4 je výrazne lepšie v aplikáciáchoptimalizovaných <strong>na</strong> pouitie inštrukcií SSE2. Tumôe rozdiel dosiahnu aj nieko¾ko desiatok percent.Najviac sa tento fakt odzrkad¾uje v teste InternetContent Creation z balíka SysMark. V inýchtestoch je rozdiel podstatne menší.Pri poh¾ade <strong>na</strong> výsledky vám mono budú chýbaklasické výsledky z programov Ziff Davis,WinBench. Tento programový balík však <strong>na</strong> <strong>na</strong>jnovšejplatforme Intelu nie je moné poui. Testovacíprogram si toti s takou vysokou taktovacoufrekvenciou mikroprocesora neporadí. Celeron 1,7 GHzNovú krv v ilách Celeronu sme testovali <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kejzákladnej do<strong>sk</strong>e ako spomí<strong>na</strong>né Pentium 4,pochopite¾ne, s <strong>na</strong>stavením systémovej zbernice<strong>na</strong> 400 MHz. Na porov<strong>na</strong>nie výkonnosti smevyuili 1,3 GHz Celeron s jadrom Tualatin v základnejdo<strong>sk</strong>e s èipovou súpravou i815 a aj systémzaloený <strong>na</strong> mikroprocesore AMD Duron 1,3 GHz.Toto porov<strong>na</strong>nie je viac ako zaujímavé. Kým porov<strong>na</strong>niaprvých Pentií 4 s ich predchodcami nebolivôbec jednoz<strong>na</strong>èné, v prípade Celeronov toneplatí. Celerony <strong>na</strong> báze architektúry netBurstsú jednoz<strong>na</strong>ène výkonnejšie ako ich predchodcovia,hoci aj tu hrá výz<strong>na</strong>mnú úlohu výrazný posuntaktovacej frekvencie. Výkon Celeronu <strong>na</strong> bázejadra netBurst je toti o 10 a 50 % vyšší akov prípade „starého“ Celeronu, pracujúceho <strong>na</strong>frekvencii 1,3 GHz. Pri porov<strong>na</strong>ní s mikroprocesoromAMD Duron platí <strong>na</strong>vlas to isté ako v prípadeporovnávania mikroprocesorov Pentium 4 a AthlonXP. Duron drí krok s Celeronom vo viacerýchtestoch, len èo však dôjde <strong>na</strong> aplikácie s inštrukciamiSSE2, situácia je výrazne odlišná – Celeronje jednoz<strong>na</strong>ène lepší.ZÁVERZdá sa, e Intel svojimi májovými novinkamidosiahol presne to, èo si stanovil. Nielene máopä k dispozícii <strong>na</strong>jvýkonnejší de<strong>sk</strong>topový mikroprocesor(P4 2,53 GHz), ale výz<strong>na</strong>mne zabojoval ajv kategórii mikroprocesorov urèených pre cenovocitlivého zákazníka. Nový Celeron je toti nielenvýkonnostne, ale aj cenovo porov<strong>na</strong>te¾ný s konkurenciou.V èase, keï som odovzdával tieto riadky,objavila sa <strong>na</strong> trhu aj 1,8 GHz verzia novéhoCeleronu. Novinky od konkurencie sa objaviapravdepodobne a v polovici jú<strong>na</strong>, a tak ich testbudeme môc zaradi a o mesiac ne<strong>sk</strong>ôr. Verusom zvedavý, èi a ako úèinne AMD <strong>na</strong> tento útokIntelu odpovie. Ak sa bude spoloènos dra svojichplánov, môe by Intel minimálne do koncaleta pokojný.Produkty zapoièal: Voyett, spol. s r. o.Ceny:Pentium 4 2,54 GHz – 670 USDCeleron 1,8 GHz – 94 USDIntel D845GBV –110 USDPeter Orvi<strong>sk</strong>ý32 PC REVUE 7/2002


PREH¼AD TRHUR E V U EMOBILNÁ KOMUNIKÁCIA<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uONDREJ MACKODo tohto èísla sme pripravilišpeciálnu èas, zameranú <strong>na</strong>predstavenie moností aaktuálneho stavu komunikáciepomocou mobilného telefónu(MT) <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Dozvietesa v nej o predávanosti MTjednotlivých z<strong>na</strong>èiek <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u v roku 2001a o vývoji poètu pouívate¾ovza posledné roky. Zhodnotímeponuku obidvochpo<strong>sk</strong>ytovate¾ov mobilnejkomunikácie a porovnáme jus ponukou Sloven<strong>sk</strong>ýchtelekomunikácií. Nájdete tuaj aktuálnu ponuku<strong>na</strong>jpredávanejších MT,rozdelených do trochkategórií. V poslednej èastisa budeme venovabudúcemu vývoju v oblasti MTa spomenieme aj novémonosti bezdrôtovéhodátového pripojeniak internetu, ktoré upo<strong>sk</strong>ytujú sloven<strong>sk</strong>í operátori.PREH¼AD PREDAJA MOBILNÝCHTELEFÓNOV V ROKU 2001Aby sme zí<strong>sk</strong>ali predstavu o predaji jednotlivýchz<strong>na</strong>èiek <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, oslovili sme zástupcov jednotlivýchvýrobcov MT. Pokia¾ niektorá z<strong>na</strong>èka nieje u nás priamo zastúpená (<strong>na</strong>pr. MitsubishiTrium), s<strong>na</strong>ili sme sa zí<strong>sk</strong>a predstavu o predanýchMT pomocou údajov od operátorov, pretoeje zrejmé, e takéto telefóny sa v drvivej väèšinepredávajú v rámci akcií práve ich prostredníctvom.Na základe zí<strong>sk</strong>aných údajov je zrejmé, e <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u sa v roku 2001 predalo okolo 880 000kusov MT. Tento odhad obsahuje aj predajz<strong>na</strong>èiek MT, ktoré nevystupujú v <strong>na</strong>šom preh¾ade(<strong>na</strong>pr. Benefon, Sagem). Najpredávanejšou z<strong>na</strong>èkou<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u je pod¾a oèakávania Nokia.Pod¾a nášho odhadu sa v roku 2001 predalo <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u 265 000 kusov MT tejto z<strong>na</strong>èky.Najviac sa predávala Nokia 3310, ktorá bolasúèasne aj <strong>na</strong>jpredávanejším MT <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u vroku 2001 vôbec. Z<strong>na</strong>èka Nokia mala v roku 2001<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu podiel okolo 30 percent.Obr. 1 Podiel výrobcov v predaji mobilov <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u za rok 2001Na druhom mieste je pod¾a nášho prie<strong>sk</strong>umuz<strong>na</strong>èka Motorola. Na Sloven<strong>sk</strong>u sa predalo pribline211 000 kusov MT tejto z<strong>na</strong>èky a jej trhový podielje 24 percent. Tretie miesto patrí z<strong>na</strong>èke Siemens,ktorej sa u nás v roku 2001 predalo 192 000 kusov.Nasleduje z<strong>na</strong>èka Sony Ericsson s podielom 12,5percent, Alcatel so šiestimi percentami, výz<strong>na</strong>ènejšípodiel majú ešte z<strong>na</strong>èky Trium a Pa<strong>na</strong>sonic.V prie<strong>sk</strong>ume sme si overili dohad, e <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uje <strong>na</strong>jväèší záujem o lacné MT. Lákadlomsú predovšetkým akcie u operátorov. Úspechkonkrétnej z<strong>na</strong>èky teda z<strong>na</strong>ène závisí od dohody,ktorú sa výrobcovi podarí uzatvori s operátorom.Na úspech vplýva okrem dizajnu a technickýchparametrov aj vnímanie z<strong>na</strong>èky a, prirodzene,predajná ce<strong>na</strong>.VÝVOJ POÈTU ZÁKAZNÍKOVU OPERÁTOROVV ïalšej etape nášho prie<strong>sk</strong>umu sme oslovilizástupcov operátorov s cie¾om zmapova vývojpoètu zákazníkov za posledných 5 rokov.Na Sloven<strong>sk</strong>u bolo <strong>na</strong> konci roka 2001 pod¾aúdajov operátorov zhruba 2,1 milió<strong>na</strong> aktívnychpouívate¾ov. Ak uvaujeme poèet obyvate¾ov <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u <strong>na</strong> 5 379 455 (údaj Štatistického úraduzo sèítania v roku 2001), potom zistíme percentopenetrácie (teda podiel poètu aktívnych zákazníkovk celkovému poètu obyvate¾stva) <strong>na</strong> úrovniokolo 43 %. K 30. aprílu 2002 bol poèet aktívnychzákazníkov takmer 2,5 milió<strong>na</strong> a odhadované percentopenetrácie vychádza <strong>na</strong> 46 %. To je <strong>na</strong> krajinuz oblasti strednej a východnej Európy vcelkudobrá hodnota. Je to zhruba hodnota porov<strong>na</strong>te¾nás Èe<strong>sk</strong>ou republikou asi pred rokom, v ktorejsa v súèasnosti percento penetrácie blíi ak 70 %. Pripomeòme, e niektoréškandináv<strong>sk</strong>e krajiny sa môu pochválipenetráciou presahujúcou100 % (pouívatelia sú prihlásení uviacerých operátorov, resp. vlastniaviac MT).Zástupca spoloènosti Orange Sloven<strong>sk</strong>o,a. s. (ïalej len Orange), odhadolpoèet vlastných klientov <strong>na</strong>rok 2005 <strong>na</strong> úroveò dvoch miliónov.Zaujímavé je, e operátor Euro-Tel Bratislava, a. s. (ïalej len Euro-Tel), ku koncu roka 2001 evidovalpouívate¾ov siete NMT 450 <strong>na</strong> úrovni 13 232klientov. V ponuke spoloènosti EuroTel sú <strong>na</strong>ïalejaj telefóny pre túto sie. Porov<strong>na</strong>ním však zistíme,e poèet pouívate¾ov tejto a<strong>na</strong>lógovej sieteje v súèasnosti len polovièný oproti roku 1997a táto sie v podstate doíva.Ïalším zisteným trendom je výrazné posilneniesegmentu predplatených kariet. Ide o spôsob,keï pouívate¾ platí vopred (tzv. prepaid). Pritomsi kúpi štartovací balík s urèitým kreditom a tendoplòuje pod¾a potreby. Je to teda spôsob komunikáciebez zmlúv a faktúr, ktorá sa uzatvára ve¾-Obr. 2 Vývoj poètu aktívnych zákazníkov <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u (EuroTel + Orange)Tab. 1 Poèet predaných MT <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u za rok 2001 a <strong>na</strong>jpredávanejšie z<strong>na</strong>èky MT v rozlièných kategóriáchZ<strong>na</strong>èka Nokia Motorola Siemens Sony Ericsson Alcatel Trium Pa<strong>na</strong>sonic Philips SpoluPoèet predaných MT 265 000** 211 000 192 000 110 000* 55 000 32 000 6700 4900Kategória študent/nenároèný Nokia 3310 Motorola T192 Siemens A35 Sony CMD−J70 OneTouch 311 Mars EB−GD35 Az@lisKategória stredná trieda Nokia 6210 TimePort 250 Siemens C45 Ericsson T65 OneTouch 511 Aria EB−GD75 Savvy876 600Kategória <strong>na</strong>roèný pouívate¾ Nokia 8310 Accompli 008 Siemens ME45 Sony Ericsson T68i OneTouch 701 N/A EB−GD95 N/A* – údaj len za z<strong>na</strong>èku Ericsson, ** – odhad PC REVUE, N/A – neuvedené34 PC REVUE 7/2002


R E V U EObr. 3 Trend vývoja aktívnych pouívate¾ov.Predplatené karty a mesaèné programy (EuroTel)mi rýchlo. Detailné rozdelenie klientov sme zí<strong>sk</strong>aliza celé sledované obdobie len od EuroTelu.Z týchto údajov vyplýva, e segment predplatenýchkariet je dnes <strong>na</strong>jrýchlejšie rastúcou oblas-ou. U poèas roka 2000 presiahol v EuroTelipoèet klientov s predplatenou kartou poèet klientovzapojených do niektorého z programovs pravidelnou mesaènou platbou. K 30. aprílu2002 evidoval EuroTel takmer trojnásobok klientovs predplatenou kartou v porov<strong>na</strong>ní s mesaènýmiplatbami. Vývoj poètu aktívnych pouívate¾ovpre predplatenú kartu a mesaèné programypre EuroTel je zobrazený <strong>na</strong> obr. 3. Podobnýtrend predpokladáme aj u operátora Orange.Pod¾a nášho odhadu síce rastie poèet zákazníkov,ale vïaka zmene cenovej politiky (<strong>na</strong>pr. sekundovátarifikácia) klesá miera zi<strong>sk</strong>ovosti z po<strong>sk</strong>ytovaniasluieb <strong>na</strong> jedného klienta. V rokoch 2000 –2001 došlo k výraznému poklesu ARPU (priemernývýnos <strong>na</strong> zákazníka). Spoloènosti EuroTel <strong>na</strong>príkladpoklesol ARPU <strong>na</strong> 599 Sk za prvý kvartáltohto roku, prièom za rov<strong>na</strong>ké obdobie roku 1999bolo ARPU a 1457 Sk. Spoloènos Orange Sloven<strong>sk</strong>otieto údaje nezverejòuje. V prípade obochoperátorov zákazníci preferujú lacnejšie mesaènéprogramy a predplatené karty.PONUKA MOBILNÝCHOPERÁTOROVV tejto èasti spomenieme <strong>sk</strong>utoène len základnéúdaje. Rozpísa kompletnú ponuku a jej detailyby zabralo prive¾a miesta a v podstate všetkoo ponukách nájdete <strong>na</strong> internetových stránkachoperátorov (<strong>www</strong>.eurotel.<strong>sk</strong>; <strong>www</strong>.orange.<strong>sk</strong>).Predplatené kartyV ponuke spoloènosti EuroTel Bratislava je kartaEasy (èíta sa ízy). Momentálne existujú dva variantykarty – Nonstop a Life. Základná ce<strong>na</strong> programuEasy Nonstop i Easy Life je 300 Sk vrátane DPH.V rámci tohto štartovacieho balíka dostanete kredit300 Sk. Program Life je výhodný v tom prípade,ak èastejšie voláte do siete EuroTel, keïe po 18.hodine zaplatíte za sekundu hovoru len devä halierov.Program Nonstop je <strong>na</strong> druhej strane urèenýpre takých pouívate¾ov, ktorí volajú èastejšieaj do iných sietí. V tomto prípade je jednotná ce<strong>na</strong>hovoru 16 halierov za sekundu do kadej siete, a tobez rozlíšenia èasového pásma.Tento kredit si musíte obnovi po jeho vyèerpaní,<strong>na</strong>jne<strong>sk</strong>ôr však do jedného roka od prvéhou<strong>sk</strong>utoèneného hovoru, prípadne posledného dobitia.V ponuke sú kupóny s hodnotou 200, 500,1000 a 2000 Sk (pri drahších kreditoch dostanete ajurèitý bonus). EuroTel zaviedol slubu <strong>na</strong>bíjaniakarty Easy cez bankomat a cez SMS. Na <strong>na</strong>bíjaniecez SMS treba <strong>na</strong>jprv uzatvori zmluvu o pouívaníplatobnej karty. Populár<strong>na</strong> je sluba Easy Duo, pomocouktorej môete zí<strong>sk</strong>a spä polovicu pretelefonovanejsumy <strong>na</strong> zvolené èíslo (v sieti EuroTelTab. 2 Porov<strong>na</strong>nie poètu aktívnych klientov operátorov <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uSledované obdobie (koniec roka) 1997 1998 1999 2000 2001 30. apríl 2002EuroTelNMT – 450 34 816 25 144 19 410 16 287 13 870 13 232GSM Predplatená karta (Prepaid) – 10 746 75 457 293 442 708 834 759 822GSM Mesaèný program (Postpaid) 53 708 159 030 172 502 183 303 219 911 262 750GSM EuroTel celkovo 53 708 169 776 247 959 476 745 928 745 1 022 572EuroTel celkovo 88 524 194 920 267 369 493 032 942 615 1 035 804OrangePreplatená karta (Prepaid) – N/A N/A N/A 637 419 N/AMesaèný program (Postpaid) N/A N/A N/A N/A 567 297 N/AOrange celkovo 108 118 278 253 396 703 616 856 1 204 716 1 456 600Pouívatelia MT celkovo 196 642 473 173 664 072 1 109 888 2 147 331 2 492 404Odhad penetrácie (báza 5 379 455) [%] 3,66 8,80 12,34 20,63 39,92 46,33N/A – operátor nezvereòujeTab. 3 Porov<strong>na</strong>nie poplatkov pri predplatených kartách Easy a PrimaEuroTel EasyVolanie do siete Pracovné dni Pracovné dni Víkend a sviatky Po ÷ Ne08.00 – 18.00 18.00 – 08.00 00.00 – 24.00 00.00 – 24.00EuroTel 0,16 Sk/s (9,60 Sk/min.) 0,09 Sk/s (5,40 Sk/min.) 0,05 Sk/s (3,00 Sk/min.) 0,16 Sk/s (9,60 Sk/min.)ST 0,26 Sk/s (15,60 Sk/min.) 0,16 Sk/s (9,60 Sk/min.) 0,16 Sk/s (9,60 Sk/min.) 0,16 Sk/s (9,60 Sk/min.)Orange 0,26 Sk/s (15,60 Sk/min.) 0,16 Sk/s (9,60 Sk/min.) 0,16 Sk/s (9,60 Sk/min.) 0,16 Sk/s (9,60 Sk/min.)SMS3 Sk/správaOrange Prima – bez Prima variantVolanie do siete Pracovné dni Pracovné dni Víkend a sviatky06.00 – 20.00 20.00 – 06.00 00.00 – 24.00Orange 0,1583 Sk/s (9,50 Sk/min.) 0,05 Sk/s (3,00 Sk/min.) 0,05 Sk/s (3,00 Sk/min.)iná sie v SR 0,2461 Sk/s (14,50 Sk/min.) 0,2461 Sk/s (14,50 Sk/min.) 0,2461 Sk/s (14,50 Sk/min.)SMSLife3 Sk/správaOrange Prima – s aktivovaným Prima variantVolanie do siete Pracovné dni Pracovné dni Pracovné dni Víkend a sviatky06.00 – 18.00 18.00 – 21.00 21.00 – 06.00 00.00 – 24.00Orange 0,1583 Sk/s (9,50 Sk/min.) 0,05 Sk/s (3,00 Sk/min.) 0,025 Sk/s(1,50 Sk/min.) 0,025 Sk/s(1,50 Sk/min.)iná sie v SR 0,2461 Sk/s (14,50 Sk/min.) 0,2461 Sk/s (14,50 Sk/min.) 0,2461 Sk/s (14,50 Sk/min.) 0,2461 Sk/s (14,50 Sk/min.)SMS3 Sk/správa alebo 1,50 Sk/správa pod¾a aktivovaného profilualebo ST). Aktivácia sluby stojí 100 Sk. V dovolenkovomobdobí príde vhod sluba Easy SMSRoaming, pomocou ktorej môete prijíma i odosielaSMS aj v zahranièí. Táto sluba funguje týmspôsobom, e tesne pred opustením územia Sloven<strong>sk</strong>aju aktivujete volaním <strong>na</strong> bezplatné èíslo *50.Výška zostatku kreditu v èase aktivácie musí byminimálne 200 Sk, poèas pobytu v zahranièínemôe poklesnú pod 50 Sk. Od tejto chvíle sú blokovanéodchádzajúce hovory, môete však prijímaa odosiela SMS. Za prijaté SMS neplatíte, kadáodoslaná správa sa spoplatòuje pod¾a geografickéhoprincípu. Z desiatich <strong>na</strong>jèastejších letoví<strong>sk</strong> jeto 10 Sk s DPH za správu (letná akcia <strong>na</strong>pr. preChorvát<strong>sk</strong>o alebo Talian<strong>sk</strong>o). Z ÈR platí suma 10 Skpoèas celého roka. Po návrate <strong>na</strong> územie SR zaseslubu deaktivujete. Poèas aktivácie tejto slubyvšak SMS zo Sloven<strong>sk</strong>a posielate za 3 Sk za správu.Operátor Orange ponúka predplatenú kartuPrima. Ce<strong>na</strong> štartovacieho balíka je opä 300 Skvrátane DPH (s kreditom 300 Sk), v ponuke súdobíjacie kupóny za 199 Sk (kredit 199), 490 Sk(kredit 490) a 690 Sk (kredit 725). Tento kredit simusíte obnovi po jeho vyèerpaní, <strong>na</strong>jne<strong>sk</strong>ôrvšak do troch mesiacov od prvého u<strong>sk</strong>utoènenéhohovoru, prípadne posledného dobitia.Orange zaviedol slubu <strong>na</strong>bíjania karty Primacez bankomat a cez Prima teleplatbu.Ve¾mi zaujímavá je sluba Prima variant, prièomexistujú urèité profily. Profil noc + víkendvám umoní v pracovných dòoch èase od 21.00do 6.00 hodiny telefonova do siete Orange zazvýhodnenú cenu 1,50 Sk za minútu. Aktivaènýpoplatok je 69 Sk a platnos profilu je 30 dní. Pouplynutí platnosti profilu si ho musíte znovaaktivova (ak máte oò <strong>na</strong>ïalej záujem).Profil SMS vám zabezpeèí, e odoslanie SMS vásbude stá len 1,50 Sk, aktivaèný poplatok i platnosprofilu je rov<strong>na</strong>ká. Existuje aj kombinovanýprofil Komplet. V tomto prípade máte zlacnené telefonovanieako pri profile noc + víkend a zlacnenéposielanie správ SMS. Aktivaèný poplatok je119 Sk a doba platnosti je opä 30 dní. A do koncajúla si môete Prima variant komplet aktivova za1 Sk s platnosou do konca augusta.Výhodou je, e s kartou Prima môete plnohodnotnevyuíva roaming nielen <strong>na</strong> posielanieSMS, ale aj <strong>na</strong> telefonovanie. Za minútu hovoru<strong>na</strong>pr. z ÈR <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>o zaplatíte 40 Sk. Aktiváciaprofilu Prima Roaming vás stojí 200 Sk.Poplatky za telefonovanie pre EuroTel i Orangesú uvedené v tab. 3. Pripomeòme, e <strong>na</strong> volaniapomocou predplatenej karty sa vzahuje sekundovátarifikácia od prvej sekundy u obidvoch operátorov(pri Orange aj pri volaní do zahranièia – toplatí pre všetky programy i kartu).Pokia¾ zvaujete výber predplatenej karty, jepre vás ve¾mi dôleité, v ktorej sieti je väèši<strong>na</strong>vašich známych. Pod¾a toho by ste mali vyberaaj operátora pre predplatenú kartu. Pre pouívate¾ov,ktorí sú ve¾mi citliví <strong>na</strong> cenu, potomostáva v prípade EuroTelu vola s kartou Life dovlastnej siete v èase od 18. do 8. hodiny (5,40 Sk/minútu) a cez víkendy (3 Sk/minútu). V prípadeOrange je <strong>na</strong>jvýhodnejšie volanie do vlastnejsiete v pracovných dòoch èase od 20. do 6. hodinya cez víkendy (3 Sk/minútu), resp. aktivova siprofil noc + víkendy a vola za polovicu od 21.do 6. hodiny a cez víkendy.Problém je, ak je pomer vašich známych prihlásenýchu obidvoch súèasných operátorov priblinerov<strong>na</strong>ký a neviete presne urèi èas, keïNonstop7/2002 PC REVUE 35


PREH¼AD TRHUR E V U ETab. 4 Porov<strong>na</strong>nie poplatkov pri mesaèných programochEuroTel programy Viac špièka: 8.00 – 18.00 do siete EuroTel <strong>na</strong> pevnú linku ST do inej mobilej siete v SRvo¾né vo¾né aktivácia mesaèný v špièke mimo cez v špièke mimo cez v špièke mimo cezminúty SMS poplatok špièky víkend špièky víkend špièky víkend20 Viac 20 20 990 199 9 4,5 1 9 4,5 2,5 10 5 555 Viac 55 20 990 399 8 2,5 0,6 8 2,5 2,5 10 5 5100 Viac 100 20 990 669 6 2,5 0,6 6 2,5 2,5 10 5 5200 Viac 200 20 990 1199 4 2 0 4 2 2 10 5 5400 Viac 400 20 990 2199 2 1 0 3 2 2 8 5 51000 Viac 1000 20 990 3099 2 1 0 2 2 2 6 5 5Mesaène odoslaných SMS 1 ÷ 500 501 ÷ 2000 2001 ÷ 5000 5001 a viacCe<strong>na</strong> za správu 2,50 2 1,50 1Orange programy Paušál špièka: 8.00 – 18.00 do siete Orange <strong>na</strong> pevnú linku ST do inej mobilej siete v SRvo¾né poèet minút aktivácia mesaèný v špièke mimo cez v špièke mimo cez v špièke mimo cezminúty <strong>na</strong>d rámec poplatok špièky víkend špièky víkend špièky víkendPaušál 60 60 799 399 7,9 2,1 0,6 7,9 2,1 2,1 9,9 4,9 4,9Paušál 120 120 799 789 6 2,1 0,6 6 2,1 2,1 9,9 4,9 4,9Paušál 250 250 799 1399 4 2,1 0,6 4 2,1 2,1 9,9 4,9 4,90÷300 0,9 0,9 0 3 2,9 2,9 5,9 4,9 4,9Paušál 500 500 300÷500 799 2299 1,9 0,9 0 3 2,9 2,9 5,9 4,9 4,9<strong>na</strong>d 500 2,9 0,9 0 3 2,9 2,9 5,9 4,9 4,90÷500 0,9 0,9 0 1,9 1,9 1,9 3,9 3,9 3,9Paušál 1000 1000 500÷1000 799 3199 1,9 0,9 0 1,9 1,9 1,9 3,9 3,9 3,9<strong>na</strong>d 1000 2,9 0,9 0 2,9 1,9 1,9 3,9 3,9 3,9Ce<strong>na</strong> za správu2 Sk + zvýhodnenie Vaše SMS: 1,50 Sk do siete Orange od 6.00 do 9.00 a 14.00 do 17.00 hod.vo¾né minúty/SMS poèet minút <strong>na</strong>d rámec aktivácia mesaèný poplatok bez obmedzenia siete a èasu0÷10 9Flexi 10 (1 SMS=12 sek.) 10÷30 799 1008<strong>na</strong>d 30 7budete telefonova. V tom prípade upozoròujeme<strong>na</strong> preplatenú kartu Easy Nonstop, kde je rov<strong>na</strong>káce<strong>na</strong> hovoru do všetkých sietí bez rozlíšeniadoby. Je to pravdepodobne správ<strong>na</strong> vo¾ba, akchcete ma predplatenú kartu a nechcete sa prílišstara, kam a kedy voláte.Viacero pouívate¾ov rieši tento problém aj tak,e si kúpia kartu Easy i Prima a potom telefonujúvdy tak, aby išlo o volanie do vlastnej siete.Mesaèné programyPri mesaèných programoch musíte uzatvori zmluvua splácate faktúry. Programy sú rozdelené pod¾apoètu predplatených minút. Do týchto minút sapoèítajú volania do vlastnej siete, do siete ST i doinej mobilnej siete sloven<strong>sk</strong>ého operátora.Spomedzi mesaèných programov je u operátoraEuroTel <strong>na</strong>júspešnejšia sluba 20Viac. V rámcitohto programu zí<strong>sk</strong>avate 20 vo¾ných minút hovorua 20 SMS, prièom mesaèný poplatok je 199 Skbez DPH. Za minútu hovoru do siete EuroTel <strong>na</strong>drámec vo¾ných minút potom zaplatíte 9 Sk bezDPH za minútu hovoru. Èím je pri základnýchprogramoch mesaèný poplatok vyšší, tým viacvo¾ných minút dostávate (poèet vo¾ných SMS jevdy 20) a tým je niší aj poplatok za volanie <strong>na</strong>drámec vo¾ných minút. V rámci mesaèných programov(okrem 20Viac) sa po<strong>sk</strong>ytujú vo¾né víkendovéminúty – ich poèet je pri programoch 55Viaca 100Viac dvojnásobok preplatených minút, prevyššie programy nie je obmedzenie. Pripomí<strong>na</strong>me,e ide o volania do siete EuroTel.Okrem základných programov existujú ajprogramy 250 SMSViac a 400 SMSViac. Tie súurèené pre pouívate¾ov, ktorí si ob¾úbili <strong>na</strong> komunikáciuSMS, resp. pre firmy, ktoré <strong>na</strong> komunikáciupouívajú práve SMS. Pri programe 250SMSViac máte 250 vo¾ných SMS a pri programe1000 SMSViac a 1000 vo¾ných SMS. Na tieto´programy sa však nepo<strong>sk</strong>ytujú iadne vo¾né minúty<strong>na</strong> hovor. Telefonova však aj pri týchtoprogramoch môete, prièom sa pri poplatkochnerozlišuje volaná sie ani èasové pásmo.Mesaèné programy u operátora Orange súoz<strong>na</strong>èované ako Paušál. Aktivaèný poplatok ještandardne 799 Sk bez DPH, prièom ce<strong>na</strong> aktivácieje èasto závislá od komerèných akcií.Existujú paušály pre 60, 120, 250, 500 a 1000pretelefonovaných minút. V tomto prípade súvýhodou tzv. oddychové minúty. Ide o volaniado siete Orange poèas sviatkov a víkendu, akoi v pracovných dòoch v èase od 20. do 6. hodinyráno po pretelefonovaní predplatených minút.Pri programoch Paušál 60, 120 a 250 platí preoddychové minúty jede<strong>na</strong>polnásobok základnéhopaušálu (teda 90, 180 a 375 minút), priprogramoch Paušál 500 a 1000 nie je iadne obmedzenie<strong>na</strong> dåku hovoru.Poplatky za pretelefonované minúty <strong>na</strong>d rámecvo¾ných minút sú v prevanej väèšine prípadovo nieèo nišie, ako je to pri porov<strong>na</strong>te¾ných programochEuroTel Viac. Zaujímavosou je progresívnespoplatòovanie hovorov <strong>na</strong>d predplatenéminúty pri programoch Paušál 500 a 1000 – èímviac voláte, tým vyšší je poplatok za pretelefovanéminúty. Ide o pochopite¾nú reakciu <strong>na</strong> neoprávnenépouívanie GSM brán.Ce<strong>na</strong> za odoslanú SMS je 2 Sk bez DPH. Novinkouje sluba Vaše SMS, prièom v èase od 6.00do 9.00 a od 14.00 do 17.00 hodiny je ce<strong>na</strong> zaodoslanie SMS len 1,50 Sk bez DPH. Výhodou je,e volanie <strong>na</strong> odkazovú slubu je pri mesaènýchprogramoch u operátora Orange bezplatné.Špeciálne postavenie majú programy SMS 500a SMS 2000. Ako u názov týchto programovhovorí, sú orientované ¾udí, ktorí pouívajú <strong>na</strong>komunikáciu SMS (<strong>na</strong>pr. podnikový sektor privnútrofiremnej komunikácii). Poèet predplatenýchSMS je 500 alebo 2000 a odoslanie kadejïalšej SMS zo siete Orange stojí len 1 Sk bez DPH.Aktivaèný poplatok je aj pri týchto programoch799 Sk bez DPH, mesaèný poplatok pri SMS 500 je400 Sk bez DPH, pri SMS 2000 je to 1500 Sk bezDPH. Pri týchto programoch však nie je monévykonáva súèasne hlasovú komunikáciu.Úplne špecifická situácia je pri programe Flexi.Je to mesaèný program, pri ktorom je <strong>na</strong>jnišímesaèný poplatok – len 100 Sk bez DPH. Za tozí<strong>sk</strong>ate 10 predplatených minút alebo zodpovedajúcipoèet SMS. Jed<strong>na</strong> SMS sa pritom odèítavaz predplateného kreditu ako 12 pretelefonovanýchsekúnd (to predstavuje 2 Sk). Sami si tedavolíte, ako rozdelíte kredit medzi hovory a SMS(celý kredit je maximálne 50 SMS zadarmo).Kredit 10 predplatených minút platí do všetkýchsietí. Po pretelefonovaní predplatených minútplatí zákazník rov<strong>na</strong>kú sumu do ktorejko¾veksiete (aj pevnej) a ce<strong>na</strong> za minútu/sekundu hovorusa s rastom pretelefonovaných minút zniuje.Na všetky mesaèné programy sa vzahujesekundová tarifikácia od prvej sekundy pre hovoryv rámci Sloven<strong>sk</strong>a. V preh¾adnej forme smeprogramy a konkrétne poplatky zobrazili v tab. 4.Kedy sa oplatí predplatená karta a kedy mesaènýpaušál?V celkovom hodnotení je predplatená kartavýhodná vtedy, ak mesaène telefonujete relatívnemálo. Aby sme mohli presnejšie a<strong>na</strong>lyzova tútohraniènú hodnotu, uvaujeme <strong>na</strong>jprv s ponukouod operátora EuroTel. Pre zjednodušenie uvaujemekartu Easy Nonstop, ktorú môete priamoporov<strong>na</strong> s vo¾nými minútami <strong>na</strong> mesaènýchprogramoch (nerozlišuje sa doba volania a ani volanásie). Mesaèný program s <strong>na</strong>jniším mesaènýmpoplatkom v EuroTeli je 20Viac. Mesaènezaplatíte za tento program 244,77 Sk vrátane DPH36 PC REVUE 7/2002


R E V U Ea zí<strong>sk</strong>ate 20 vo¾ných minút a 20 SMS. Na karteEasy Nonstop by telefonovanie 20 minút a odoslanie20 SMS stálo 20 × 9,6 + 20 × 3 = 212,3 Sks DPH – teda o 32,47 Sk menej ako pri programe20Viac. Za telefonovanie <strong>na</strong>d limit vo¾ných minútje však pri programe 20Viac okrem jednej výnimky(volanie do inej mobilnej siete v SR v špièke)lacnejšie ako volanie z karty Easy Nonstop. Zlomováhranica, keï sa vám vyplatí prejs <strong>na</strong> mesaènýprogram, leí teda niekde okolo pretelefonovanejdoby v dåke 25 minút. Upozoròujeme, evdy ide o sekundovú tarifikáciu – presnejšie jeteda hranièná hodnota okolo 1500 sekúnd hovoru.Vyššie mesaèné programy majú hraniènú hodnotuvýhodnosti prechodu závislú od poètu vo¾nýchminút. Ak <strong>na</strong>pr. pretelefonujete mesaèneviac ako 55 minút, vyplatí sa vám prejs <strong>na</strong> program55Viac.V prípade operátora Orange je situácia trochukomplikovanejšia. Skúsime a<strong>na</strong>lyzova pomery pripouití karty Prima a programu Paušál 60. Mesaènýpaušál je v tomto prípade okolo 491 Sk (399Sk bez DPH), prièom zí<strong>sk</strong>ate 60 vo¾ných minúthovoru. Pri karte Prima sa odlišuje poplatok pod¾aèasového pásma i pod¾a siete volaného. Keby stevšetky hovory realizovali do siete Prima, a to v slabejprevádzke, potom by ste mohli za kreditv hodnote 490 Sk (karta v takej sume existuje)telefonova 490/3 = 163,33 minút. To je o 100minút viac, ako by ste zí<strong>sk</strong>ali pri programe Paušál60. Ak zoberieme druhý krajný prípad – všetkyvolania do cudzej siete (kedyko¾vek – poplatok precudziu sie je rov<strong>na</strong>ký), potom môete za kredit490 Sk telefonova 490/14,50 = 33,79 minút –teda o 26 minút menej ako pri programe Paušál60. Na nájdenie hraniènej hodnoty, keï je výhodnejšieprejs <strong>na</strong> program, musíme teda pouiurèitú kombináciu hovorov do vlastnej siete v slabeji silnej prevádzke, ako aj hovorov do cudzejsiete. Jednoduchým výpoètom zistíme, e jednoz moných riešení je <strong>na</strong>sledujúci mesaèný profil:20 minút hovoru do siete Orange v silnej prevádzke,30 minút hovoru do tej istej siete v slabej prevádzkea 15 minút hovoru do cudzej siete (v silnejalebo v slabej prevádzke). Pri takejto kombináciizaplatíte sumu 497,50 Sk s DPH, èo je o málo viac,ne je ce<strong>na</strong> programu Paušál 60. Prirodzene, uvedenýpríklad je len jedným z moných riešení, existujeich ove¾a viac. Pod¾a nášho názoru však tentopríklad dobre vystihuje predpokladané správaniesa pouívate¾a, ktorý si kúpi predplatenú kartu.Program Flexi má v tomto výz<strong>na</strong>me trochuzvláštne postavenie. Oplatí sa vám, ak pretelefonujetepresne celý kredit 10 minút (resp. ho spotrebujete<strong>na</strong> SMS). Poplatky za minúty <strong>na</strong>dpaušál vám v porov<strong>na</strong>ní s kartou Prima umoniatelefonova lacnejšie len pri volaní do cudzejsiete, resp. do vlastnej siete v silnej prevádzke.Ak telefonujete viac ako 40 minút, oplatí sa vámprechod <strong>na</strong> program Paušál 60.PONUKA SLOVENSKÝCHTELEKOMUNIKÁCIÍ (ST)Zatia¾ èo v sieach mobilných operátorov je uzavedená sekundová tarifikácia od prvej sekundy,v prípade ST bude od 3. štvrroka 2002 prevšetkých pouívate¾ov klasickej telefónnej linkyplati sekundová tarifikácia (pre ISDN zákazníkovje tento systém u v prevádzke, pre pouívate¾ova<strong>na</strong>lógovej linky sa zavádza postupne, prioritnepre podnikate¾<strong>sk</strong>é subjekty). Tá sa však budeuplatòova a po prvej minúte hovoru.Volania v cenníku ST sa odlišujú pod¾a toho,kam voláte (miestne, medzimest<strong>sk</strong>é volania a volaniado mobilných sietí) a èasového pásma (silná,slabá a víkendová prevádzka). ST u zverejnilicenník, ktorý bude platný pre pouívate¾ov klasickejtelefónnej linky od tretieho štvrroka 2002.Na ïalšie a<strong>na</strong>lýzy sme preto pouili tento cenník,ktorý je zobrazený v tab. 5.V ponuke ST bude pre pouívate¾ov, ktorí saorientujú <strong>na</strong> <strong>na</strong>jnišiu cenu, urèený program STMini 20. Je zameraný <strong>na</strong> ¾udí, ktorí predovšetkýmprijímajú hovory. Mesaèný poplatok je244,77 Sk s DPH (rov<strong>na</strong>ko ako EuroTel 20Viac)a jeho súèasou je 20 vo¾ných minút <strong>na</strong> volanievo vlastnej sieti. Po pretelefonovaní vo¾nýchminút je ce<strong>na</strong> za minútu volania 5 Sk bez DPHv silnej a 2,50 Sk bez DPH v slabej prevádzke.Tento program je jednoz<strong>na</strong>ène urèený pre takýchpouívate¾ov, ktorí z nejakého dôvodunechcú pouíva mobil alebo mesaène vyko<strong>na</strong>júlen zopár volaní do siete ST (volania do mobilnejsiete budú v silnej prevádzke stá a 14,90Sk bez DPH). V opaènom prípade je hlavne pre¾udí, ktorí telefonujú relatívne málo, výhodnejšímobilný telefón s predplatenou kartou.Najbenejší program pre pevnú linku pre domácichpouívate¾ov je ST Standard 30. Jeho súèasoubude 30 predplatených minút a mesaènýpoplatok bude 249 Sk bez DPH (307 s DPH). Tentoprogram je výhodný vtedy, ak chcete ma pevnúlinku, <strong>na</strong>pr. chcete zabezpeèi, aby vám vaši známibez mobilného telefónu s programom s vyššímmesaèným poplatkom mohli telefonova relatívnelacno. Ïalší dôvod je pripojenie <strong>na</strong> internet– z mobilného telefónu zatia¾ nedokáeterealizova spojenie pri takých cenových a kvalitatívnychpodmienkach, ako je to v prípade dialuppripojenia cez ST.Aká bude budúcnos? Nie je tajomstvom, epoèet pouívate¾ov klasickej pevnej telefónnejlinky ST sa pomaly zniuje a poèet pouívate¾ovmobilnej komunikácie, <strong>na</strong>opak, rýchlo rastie.Sloven<strong>sk</strong>ý trh mobilnej komunikácie patril v minulomobdobí k <strong>na</strong>jdy<strong>na</strong>mickejšie rastúcim <strong>na</strong>celom svete a tento trend si zatia¾ udruje ajv súèasnosti. Percento penetrácie mobilných telefónovsa vyrov<strong>na</strong>lo percentu penetrácie pevnýchliniek k 30. septembru 2001 (konkrét<strong>na</strong>hodnota bola vtedy 33 percent).Sloven<strong>sk</strong>ý telekomunikaèný trh má celkovúhodnotu okolo 38 miliárd Sk. Z toho malo ST v roku2001 obrat 20 miliárd, Orange 10,2 miliárda EuroTel 8 miliárd Sk.Výraznejšie zmeny v prerozdelení trhu monooèakáva v súvislosti s dvoma <strong>sk</strong>utoènosami –príchod tretieho operátora mobilných sietía úplná liberalizácia telekomunikaèného trhu od1. januára 2003.Tab. 5 Cenník ST <strong>na</strong> obdobie 3. štvrroka 2002Typ volaniaST ISDN Klasik,ST ISDN Komfort,ST Standard 30,ST Business Standard ST Mini 20(ce<strong>na</strong> za 1 min.) (ce<strong>na</strong> za 1 min.)Miestne volaniaSilná prevádzka 1,90 5,00Slabá prevádzka 1,20 2,50Víkendy a sviatky 1,00 2,50Medzimest<strong>sk</strong>é volaniaSilná prevádzka 4,10 5,00Slabá prevádzka 1,90 2,50Víkendy a sviatky 1,50 2,50Volania do mobilných sietíSilná prevádzka 8,60 14,90Slabá prevádzka 5,00 9,00Víkendy a sviatky 5,00 9,00KlasickáISDN telefón<strong>na</strong> linkaZriadenie telefónnej linky 999 999Program poèet vo¾ných mesaènýminút paušálST Standard 30 30 249ST Mini 20 20 199ST ISDN Klasik 30 599ST ISDN Komfort 30 899ST Business Standard 0 279Prístup do internetu ST ISDN Klasik,ST ISDN Komfort,ST Standard 30,ST Business Standard ST Mini 20(ce<strong>na</strong> za 1 min.) (ce<strong>na</strong> za 1 min.)Silná prevádzka 0,80 1,00Slabá prevádzka 0,40 1,00Víkendy a sviatky 0,40 1,00Silná prevádzka: 7.00 –19.00 hod.Slabá prevádzka: 19.00 – 7.00 hod.TRETÍ OPERÁTORO kombinovanú GSM/UTMS licenciu sa uchádzaspoloènos Profinet.<strong>sk</strong>, a. s., Bratislava. Telekomunikaènýúrad SR poaduje za takúto licenciu1,5 miliardy Sk a oprávnenia by mal vyda do 30.jú<strong>na</strong> 2002. O dve licencie <strong>na</strong> mobilnú sie tretejgenerácie UMTS sa prihlásili obaja existujúcioperátori – EuroTel i Orange.Zatia¾ nie je jasné, odkia¾ zoberie Profinet peniazepotrebné <strong>na</strong> udelenie licencie, ale pre pouívate¾ovby bol príchod tretieho operátoras lepšou ponukou sluieb a nišími ce<strong>na</strong>mi urèitevítaný. Obaja doterajší operátori si to, pochopite¾ne,nemyslia. Argumentujú pri tom ich vlastnouzniujúcou sa mierou zi<strong>sk</strong>u <strong>na</strong> jedného zákazníkaa nevyhnutnosou vybudovania vlastnejsieovej komunikaènej infraštruktúry tretiehooperátora. Keïe tento krok predstavuje obrov<strong>sk</strong>éinvestície, nevidia priestor a obchodnú príleitos<strong>na</strong> vstup tretieho operátora.LIBERALIZÁCIATELEKOMUNIKAÈNÉHO TRHUPod¾a súèasne platnej legislatívy existuje monopolST <strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ytovanie hlasovej komunikáciepomocou pevnej linky. Od zaèiatku budúceho rokaprestane tento monopol plati a <strong>na</strong> trh takejtokomunikácie budú môc prís ïalšie subjekty.Je to predzves radikálneho rezu v cenovej politike,a to hlavne pri volaniach <strong>na</strong> pevnú linku. Akvšak poznáte situáciu v susednej Èe<strong>sk</strong>ej republike(liberalizácia platí od roku 2001), potom asitušíte, e <strong>sk</strong>utoèná liberalizácia <strong>na</strong>stane a o nieèone<strong>sk</strong>ôr. Niektoré firmy povaujú za reálny termínrok 2006 alebo 2007. V súèasnom predvolebnomobdobí sa urèite neprijme potrebná legislatívaa takisto nemono poèíta s prílišnou ústretovosouzo strany štátnej správy.Na druhej strane je pravda, e viaceré spoloènosti<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u u hlavne pre firemnýchzákazníkov zaviedli spôsob alter<strong>na</strong>tívnej hlasovejkomunikácie s vyuitím dátového prenosu hlasucez internet. V tomto prípade je pod¾a platnejlegislatívy nevyhnuté dodra kritérium 250 msone<strong>sk</strong>orenia hlasu pri prenášaní údajov. Je pravdepodobné,e práve takéto firmy sa po liberalizáciibudú konvertova <strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ytovate¾ov hlasovejkomunikácie prostredníctvom vlastnej alebo odST pre<strong>na</strong>jatej komunikaènej infraštruktúry.7/2002 PC REVUE 37


PREH¼AD TRHUR E V U ENajob¾úbenejšie mobilné telefóny <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uOd zástupcov výrobcov rozhodujúcichz<strong>na</strong>èiek MT sme zí<strong>sk</strong>ali informácie o <strong>na</strong>jpredávanejšíchmodeloch za obdobieprvého polroka 2002. Tieto MT predstavujemev ïalšej èasti, prièom sme sa sústredili hlavne <strong>na</strong>také telefóny, ktoré sa <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u predávajúprostredníctvom operátorov mobilných sietí.KATEGÓRIA ŠTUDENT/NENÁROÈNÝDOMÁCI POUÍVATE¼V tejto kategórii predstavíme aparáty, ktoré si pouívate¾azí<strong>sk</strong>avajú predovšetkým svojou cenou.Ich výbava patrí <strong>sk</strong>ôr k <strong>sk</strong>romnejším, chýba infraèervenýport i modem, rov<strong>na</strong>ko nie je štandardompodpora GPRS alebo HSCSD. Jeden MT s podporouGPRS sa však v tejto kategórii <strong>na</strong>chádza.Cenový strop pre túto kategóriu je okolo 6000Sk s DPH, v akcii však kúpite takýto telefón aj za9 Sk vrátane DPH. Upozoròujeme, e pri stanovenícien sme zoh¾adòovali ponuky platné u obidvochoperátorov. Je moné, e ceny niektorýchtelefónov môu by u iných distribútorov odlišné.Alcatel OneTouch 311Pamä volaných èísel: 10Pamä volajúcich èísel: 10Frekvencia: 900/1800Rýchla vo¾ba telefónnych èíselHodiny/stopkyVibraèné zvonenieKalkulaèka, konvertor mienHlasitá reprodukciaWAP 1.1Vstavaná anté<strong>na</strong>Rozmery: 103× 44×24 mmHmotnos: 99 gPohotovostný reim: do 260hod.Doba hovoru: do 330 min.Ce<strong>na</strong>: v akcii Orange <strong>na</strong> program Flexi 3333 Sk s DPHMotorola Talkabout 192Pamä v telefóne: 100Pamä volaných èísel: 10Pamä volajúcich èísel: 10Frekvencia: 900/1800Rýchla vo¾ba telefónnych èíselHodinyVibraèné zvonenieKalkulaèka, konvertor mienVstavaná anté<strong>na</strong>SMS obrázkyWAP 1.1 cez GPRSRozmery: 118×47×22 mmHmotnos: 117 gPohotovostný reim: do 150hod.Doba hovoru: do 300 min.Ce<strong>na</strong>: v akcii Orange (<strong>na</strong> všetky mesaèné programy okremFlexi) 499 Sk s DPHV akcii EuroTel 7490 Sk s DPH <strong>na</strong> kartu Easy (kredit 300 Sk)Nokia 3310Pamä volaných èísel: 10Pamä volajúcich èísel: 20Frekvencia: 900/1800Rýchla vo¾ba telefónnych èíselHodinyVibraèné zvonenieKalkulaèka, konvertor mienProfilyVstavaná anté<strong>na</strong>Rozmery: 113×48×22 mmHmotnos: 133 gPohotovostný reim: 55 – 260hod.Doba hovoru: do 270 min.Ce<strong>na</strong>: v akcii Orange (<strong>na</strong> všetky mesaèné programy okremFlexi) 99 Sk s DPH.V akcii EuroTel od 490 po 3490 Sk s DPH pod¾a konkrét−neho mesaèného programu, 6490 Sk s DPH s kartou Easy(kredit 300 Sk)Pa<strong>na</strong>sonic GD35Pamä volaných èísel: 10Pamä volajúcich èísel: 10Pamä nezodpovedaných hovo−rov: 10Frekvencia: 900/1800Rýchla vo¾ba telefónnych èíselHodiny, budíkAutomatické zapnutie/vypnutietelefónuVibraèné zvonenie, 20 vyzváòa−cích tónovKalkulaèka, konvertor mienPreddefinované SMSWAP 1.1Rozmery: 121×46×21 mmHmotnos: 109 gPohotovostný reim: do 175 hod.Doba hovoru: do 360 min.Ce<strong>na</strong>: v cenníku EuroTel 5900 Sk s DPH bez obmedzenia,4990 Sk s DPH s kartou Easy (kredit 300 Sk)Siemens A35Pamä volaných èísel: 10Pamä nezodpovedanýchèísel: 5Frekvencia: 900/1800Rýchla vo¾ba telefónnych èíselHodinyVibraèné zvonenie, 15 melódiíKalkulaèka, konvertor mienRozmery: 118×46×28 mmHmotnos: 122 gPohotovostný reim: od 60 do150 hod.Doba hovoru: do 240 min.Ce<strong>na</strong>: v akcii EuroTel 999 Sks DPH pre 20Viac,9 Sk s DPH pre vyššieprogramy, 3990 Sk s DPH bezobmedzenia, 3390 Sks kartou Easy (kredit 300 Sk)38 PC REVUE 7/2002


R E V U ENajob¾úbenejšie mobilné telefóny <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uSony CMD−J70Alcatel OneTouch 511Poèet volaných èísel: 10Poèet volajúcich èísel: 10Frekvencia: 900/1800Rýchla vo¾baHlasové vytáèanieHlasová komunikáciaPolyfonická hudbaVibraèné zvonenie, 20vyzváòacích tónovWAP 1.2.1Vstavaná anté<strong>na</strong>Rozmery: 97×42×20 mmHmotnos: 75 gPohotovostný reim: do 280hod.Doba hovoru: do 360 min.Ce<strong>na</strong>: v akcii Orange (<strong>na</strong> všetky mesaèné programy okremFlexi) 1499 Sk s DPHEricsson T65Pamä v telefóne: 500Pamä volaných èísel: 10Pamä volajúcich èísel: 10Frekvencia: 900/1800Rýchla vo¾ba telefónnych èíselHodinyVibraèné zvonenieKalkulaèka, konvertor mienVstavaná anté<strong>na</strong>SMS obrázkyProfilyWAP 1.1Rozmery: 113×44×22 mmHmotnos: 92 gPohotovostný reim: do 330hod.Doba hovoru: do 540 min.Ce<strong>na</strong>: v akcii Orange (<strong>na</strong> všetky mesaèné programy okremFlexi) 1499 Sk s DPHPoèet telefónnych èíselv telefóne: 300Poèet volaných èísel: 30Poèet volajúcich èísel: 30Frekvencia: 900/1800Podpora GPRS (3+1)a HSCSDHlasová zme<strong>na</strong> profiluPrediktívny textový vstupObrázky <strong>na</strong> pozadíMobilný internet stlaèenímjedného tlaèidlaKonferenèný hovor, kalendárVe¾ký plne grafický displejSedem reimov správania saVibraèné zvonenie,20 vyzváòacích tónovObrázok alebo melódia v SMSWAP 1.2.1Rozmery: 105×49×21 mmHmotnos: 94 gPohotovostný reim: do 300 hod.Doba hovoru: do 660 min.Ce<strong>na</strong>: 9900 Sk s DPH – cenník firmy CeladonTrium MarsMotorola Timeport 250Poèet telefónnych èísel v telefó−ne: 300Poèet volaných èísel: 10Poèet volajúcich èísel: 10Frekvencia: 900/1800/1900Hlasové vytáèanieHlasová poznámka 3 minútyRýchly prístup k ponukeMonos presmerova prichádza−júci hovor do schránky v MTVibraèné zvonenie, 11 vyzváòa−cích tónovPlánovaèTichá odpoveïWAP 1.1Infraèervený portRozmery: 130×46×23 mmHmotnos: 97 gPohotovostný reim: do 140 hod.Doba hovoru: do 180 min.Ce<strong>na</strong>: EuroTel 9900 Sk s DPH bez obmedzeniaNokia 6210Pamä v telefóne: 100Pamä volaných èísel: 5Pamä volajúcich èísel: 5Frekvencia: 900/1800Vibraèné zvonenieHodinyHlasová komunikáciaKalkulaèka, konvertor mienAutomatická odpoveïProfilyWAP 1.1Rozmery: 115×44×29 mmHmotnos: 115 gPohotovostný reim: do 130hod.Doba hovoru: do 180 min.Ce<strong>na</strong>: v akcii Orange pri prog−rame Prima 3333 Sk s DPHPoèet telefónnych èísel v telefó−ne: 500Poèet volaných èísel: 10Poèet volajúcich èísel: 10Frekvencia: 900/1800Rýchla vo¾ba telefónnych èíselHodiny, budíkVibraèné zvonenie, 20 vyzváòa−cích tónovKalkulaèka, konvertor mienProfilyWAP 1.1Infraèervený portVstavaná anté<strong>na</strong>Rozmery: 129×47×18 mmHmotnos: 114 gPohotovostný reim: od 55 do 250 hod.Doba hovoru: od 150 do 240 min.Ce<strong>na</strong>: v akcii Orange (<strong>na</strong> program P60 a SMS 500) 9999Sk s DPH, v akcii EuroTel od 5900 po 8990 Sk s DPHpod¾a programuKATEGÓRIA STREDNÁ TRIEDATelefóny v tejto kategórii zaujmú efektnýmvzh¾adom, k štandardu patrí pomerne ve¾kápamä <strong>na</strong> telefónny zoz<strong>na</strong>m, objavuje sa ajinfraèervený port. Niektoré telefóny v tejtotriede majú dokonca podporu GPRS a HSCSD.Z oblasti zábavy pristupuje polyfonickáhudba, monos posielania obrázkov alebohudby pomocou SMS, tvorba vlastnej melódiea, prirodzene, súèasou telefónu bývajú aj hry.Prevádzka batérie je dlhšia ako v predchádzajúcejkategórii, rov<strong>na</strong>ko doplnková výbavatýchto mobilných telefónov môe by bohatšia.Ceny sa pohybujú od 6000 Sk s DPH potakmer 10 500 Sk s DPH. Okrem cien platnýchu operátorov sme v tejto kategórii vyuili ajcenník firmy Celadon – distribútora z<strong>na</strong>èiekNokia, Sony Ericsson a Pa<strong>na</strong>sonic.Siemens C45Poèet telefónnych èísel v tele−fóne: 50Poèet volaných èísel: 10Poèet volajúcich èísel: 10Frekvencia: 900/1800Ve¾ký plne grafický displejSkupiny volajúcichOsem typov správania saRýchla vo¾baVibraèné zvonenie, 20vyzváòacích tónovWAP 1.2Rozmery: 109×46×23 mmHmotnos: 105 gPohotovostný reim: od 60do 200 hod.Doba hovoru: od 100 do 300 min.Ce<strong>na</strong>: EuroTel 7900 Sk s DPH bez obmedzenia alebo7990 Sk s DPH spolu s kartou Easy (kredit 300 Sk)Pa<strong>na</strong>sonic GD75Pamä v telefóne: 200Frekvencia: 900/1800Rýchla vo¾ba telefónnych èíselSvetový èas, budíkKalendár a plánovaèPolyfonická hudba,23 vyzváòacích tónovVibraèné zvonenieKalkulaèka, konvertor mienVstavaná anté<strong>na</strong>Hlasové vytáèanieOvládanie 5−prvkovýmjoystickomAnimovaný šetriè obrazovkyWAP 1.2.1Interný modemRozmery: 106 × 46 × 16 mmHmotnos: 82 gPohotovostný reim: do 150 hod.Doba hovoru: do 360 min.Ce<strong>na</strong>: 10 490 Sk s DPH pod¾a cenníka firmy Celadon(<strong>www</strong>.celadon.<strong>sk</strong>)7/2002 PC REVUE 39


PREH¼AD TRHUR E V U ENajob¾úbenejšie mobilné telefóny <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uKATEGÓRIA NÁROÈNÝ POUÍVATE¼V tejto kategórii sa MT s<strong>na</strong>ia zauja <strong>sk</strong>utoènenároèného pouívate¾a svojím dizajnom a kvalitouvyhotovenia. Zaèí<strong>na</strong> sa objavova kombináciavreckového poèítaèa a mobilného telefónu a mimoriadnedlhá výdr prevádzky <strong>na</strong> batérie. Štandardomje zabudovaný interný modem a infraèervenýport. Podpora GPRS a HSCSD je takmerpovinná a zaèí<strong>na</strong> sa objavova komunikácia pomocouprotokolu Bluetooth. Ceny takýchto telefónovsa pohybujú od 6000 Sk (v akcii) do 26 900Sk s DPH.Motorola Accompli 008Kombinácia vreckového poèí−taèa a MTPamä 8 MB RAM, 8 MB flashPoèet telefónnych èíselv telefóne: 1000Poèet volaných èísel: 20Poèet volajúcich èísel: 20Frekvencia: 900/1800/1900Extrave¾ký plne grafický displejMonos <strong>na</strong>stavi automatickévypnutiePodpora GPRSRozpoz<strong>na</strong>nie textu písanéhorukou <strong>na</strong> obrazovkePosielanie e−mailu bez PCHlasové poznámkyZoz<strong>na</strong>m úlohKreslenie po obrazovkeBudíkWAP 1.2.1Rozmery: 68 × 60 × 28 mmHmotnos: 155 gPohotovostný reim: do 145 hod.Doba hovoru: do 270 min.Ce<strong>na</strong>: EuroTel 26 900 Sk s DPH bez obmedzeniaNokia 8310Poèet telefónnych èíselv telefóne: 500×3Poèet volaných èísel: 20Poèet volajúcich èísel: 10Frekvencia: 900/1800Podpora GPRS, HSCSDRýchla vo¾ba telefónnychèíselHodiny, budíkHlasové vytáèanieRádio VKVInteligentný textHlasový záz<strong>na</strong>mníkVibraèné zvonenie,20 vyzváòacích tónovKalkulaèka, konvertor mienProfilyWAP 1.2Infraèervený portVstavaná anté<strong>na</strong>Rozmery: 97×43×19 mmHmotnos: 85 gPohotovostný reim: od 100 po 400 hod.Doba hovoru: od 120 po 240 min.Ce<strong>na</strong>: v akcii Orange <strong>na</strong> program P120 a P1000 a SMS1000 – 9999 Sk s DPH, <strong>na</strong> program P60 a SMS500 –12 999 Sk s DPH. V akcii EuroTel od 9990 po 13 990 Sks DPH pod¾a programu, vo vo¾nom predaji Celadon 19 900Sk s DPHPa<strong>na</strong>sonic GD95Extrave¾ký displej (16 z<strong>na</strong>kov,10 riadkov)Pamä v telefóne: 200Grafické pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranieFrekvencia: 900/1800Rýchla vo¾ba telefónnych èíselSvetový èas, budíkKalendárPolyfonická hudba, 23 vyzváòa−cích tónovNahrávate¾ný typ zvonenia,vlastné melódieKalkulaèka, konvertor mienTri farby podsvietenia displejaHlasitá komunikáciaHlasové poznámkyWAP 1.2.1Interný modemRozmery: 126×46×14 mmHmotnos: 84 gPohotovostný reim: do 150 hod.Doba hovoru: do 400 min.Ce<strong>na</strong>: v cenníku Celadon 12 990 Sk s DPHSiemens ME45Poèet telefónnych èísel v tele−fóne: 500Poèet volaných èísel: 10Poèet volajúcich èísel: 10Frekvencia: 900/1800Podpora GPRSVe¾ký plne grafický displejOsem reimov správania saHlasové vytáèanieKalendár, schôdzky, úlohy,budík, poznámkyHlasových záz<strong>na</strong>mník <strong>na</strong> 3minútyVibraèné zvonenie, 43 druhovzvoneníInfraèervený portWAP 1.2.1Rozmery: 109×46×21 mmHmotnos: 99 gPohotovostný reim: do 300 hod.Doba hovoru: do 300 min.Ce<strong>na</strong>: v akcii EuroTel od 5490 Sk s DPH po 8490 Sks DPH pod¾a programuSony Ericsson T68iPoèet telefónnych èísel v tele−fóne: 510Poèet volaných èísel: 10Poèet volajúcich èísel: 10Frekvencia: 900/1800/1900Podpora Bluetooth, GPRS(3+1), HSCSDVe¾ký farebný displej, 256fariebSMS obrázkyProfilyHlasové vytáèanieHlasových záz<strong>na</strong>mníkHlasová zme<strong>na</strong> profiluSedem reimov správania saInfraèervený portWAP 1.2.1Rozmery: 100×48×20 mmHmotnos: 84 gPohotovostný reim: do 290 hod.Doba hovoru: do 780 min.Ce<strong>na</strong>: v akcii Orange <strong>na</strong> program P250 a P1000 – 9999Sk s DPH, Celadon – 23 990 Sk s DPH40 PC REVUE 7/2002


PRÍSLUŠENSTVO K MTMedzi príslušenstvom k mobilným telefónom sa obyèajne<strong>na</strong>chádza náhradný <strong>na</strong>bíjací zdroj, batérie rozliènýchkapacít, montáne súpravy do auta, kombinácia slúchadlaa mikrofónu <strong>na</strong> telefonovanie bez pomoci rúk (tzv.bondovka), dátové káble <strong>na</strong> spojenie poèítaèa a mobilnéhotelefónu, vonkajšia klávesnica, FM rádio alebo MP3prehrávaè, rozlièné puzdrá a pod.Náhradný zdroj sa vám vyplatí, ak ste pôvodný stratilialebo ak pravidelne <strong>na</strong>bíjate mobil <strong>na</strong> dvoch rozliènýchDoplnková výbavapre MT – externá anté<strong>na</strong>,<strong>na</strong>bíjaèka do auta, súprava handsfreea prepojenies poèítaèomAsi <strong>na</strong>jbezpeènejšie telefonovanie s MT – súprava <strong>na</strong>telefonovanie bez pomoci rúk pomocou Bluetoothod tela. Na spojenie MT a súpravy <strong>na</strong> telefonovanie bezpomoci rúk je <strong>na</strong>jvhodnejšia technológia Bluetooth. Takátosúprava vám zaistí slobodu pohybu do vzdialenostizhruba 10 metrov od aparátu. Bluetooth súpravy sa u výrobcovMT u objavili a sú aj u nás v predaji.ÏALŠÍ TREND VÝVOJA MOBILNÝCHTELEFÓNOVV ïalších rokoch oèakávame výrazné rozšírenie telefónov,ktoré budú predstavova ich kombináciu s vreckovýmpoèítaèom. Tento trend je vidite¾ný dokonca v dvoch smeroch:pridávanie GSM modulov k vreckovým poèítaèom,resp. rozširovanie mobilov o funkcie PDA.Výsledná kombinácia spolu so slubami ako GPRSa HSCSD vám zabezpeèí <strong>sk</strong>utoènú mobilnú kanceláriu.Predobrazom takýchto telefónov môe by <strong>na</strong>pr. sériaMotorola Accompli, ktorú sme u predstavili, ïalej vreckovételefóny urèené predovšetkým pre operaèný systémSpojenie vreckového poèítaèa a MT. V budúcnosti sa objaviaprístroje, ktoré budú kombinova obe funkcieKlávesnica k MTvám ušetrí èas pri písaní SMSmiestach. Na dlhšie cesty príde vhod batéria s väèšoukapacitou – <strong>na</strong>pr. batéria s kapacitou 1500 mAh udrí vášmobil v pohotovosti aj desa dní.Na <strong>na</strong>šom serveri <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong> sme u pred èasominformovali o alter<strong>na</strong>tívnych spôsoboch <strong>na</strong>pájania mobilu.Príkladom sú zariadenia <strong>na</strong> ruèný pohon, ktoré dokáuvygenerova energiu postaèujúcu <strong>na</strong> nieko¾kominútovýhovor. Takéto zariadenia existujú hlavne pre telefónyz<strong>na</strong>èky Motorola, predávajú sa pod oz<strong>na</strong>èením Free-Charge. Na tomto zariadení toèíte k¾ukou. Pokia¾ òou toèíte45 sekúnd, môete telefonova štyri a pä minút, resp.udra MT v pohotovosti nieko¾ko hodín.Pre pouívate¾ov, ktorí si zvykli <strong>na</strong> komunikáciu pomocouSMS, príde urèite vhod externá klávesnica. Vyukávadlhšiu SMS kombinovaným stláèaním základných klávesov<strong>na</strong> MT urèite nie je pohodlný spôsob. Rozširujúca klávesnicasa vyplatí aj pri pouívaní WAP-u a posielaní elektronickýchspráv cez MT.V <strong>na</strong>šom èasopise sme u nieko¾kokrát a<strong>na</strong>lyzovaliproblematiku opatrení, ktoré dokáu eliminova údajnépoškodzovanie zdravia poèas telefonovania z mobilnéhotelefónu. Väèši<strong>na</strong> súèasných štúdií smeruje k tomu, e<strong>na</strong>jlepšou ochranou zdravia je pouívanie MT tak, esamotný aparát je umiestnený v dostatoènej vzdialenostiMicrosoft Pocket PC 2002, ale aj vreckový poèítaè HandspringTreo, ktorý pracuje so systémom Palm OS.Výrobcovia MT si pod¾a nedávnych prie<strong>sk</strong>umov overili,e <strong>na</strong> ve¾kej èasti úspechu pri predaji telefónu sa podie¾ajeho dizajn a monosti prispôsobovania. Príkladom futuristickéhodizajnu môe by <strong>na</strong>pr. telefón Motorola v70,ktorý pouíva otoènú konštrukciu.Ïalšiu revolúciu v oblasti dizajnu mobilných telefónovoèakávame v súvislosti s príchodom vysokorýchlostnýchsietí tretej generácie. Príkladom môe by štúdia od firmyPa<strong>na</strong>sonic. Takéto telefóny budú osadené kamerou a ichfarebný displej bude svojou kvalitou prispôsobený <strong>na</strong>7/2002 PC REVUE 41


R E V U EMT tretej generácie s kamerou a farebnýmdisplejomŠtúdia od Alcatelu zameraná<strong>na</strong> minimalizáciu rozmerovzobrazovanie zloitejších obrazov. Výsledkombudú videotelefóny, ktoré umonia pri komunikáciividie partnera. Aj tu bude pokraèova trendminimalizácie rozmerov a hmotnosti, ako ukazuještúdia spoloènosti Alcatel.Na druhej strane <strong>na</strong> príleitostné pouitie prídevhod aparát <strong>na</strong> krátkodobé pouitie. Takéto mobilysa vo svete u objavili <strong>na</strong>pr. vo forme <strong>na</strong>fukovacíchgumených zariadení.Ich batériai samotná konštrukciavydrí len<strong>na</strong> nieko¾ko pouití.Výrobcovia siNafukovacie MT<strong>na</strong> jedno pouitieTakýto klobúk je urèený <strong>na</strong>komunikáciu bez pomoci rúks¾ubujú úspech hlavne u obchodných cestujúcichalebo turistov, pre ktorých by pouitie roamingumohlo by pridrahým riešením. Po <strong>sk</strong>onèenípouívania tohto mobilu sa takéto zariadenia jednoduchovyhodia do odpadkového koša – výrobcoviapritom mysleli aj <strong>na</strong> ochranu ivotného prostredia.Oèakávame, e sa objavia ïalšie zaujímavékoncepty, ktoré budú rieši komunikáciu pouívate¾oviným spôsob, ne sme zvyknutí teraz. Natrhu sa tak objavia doplnky ošatenia,ktoré budú zaisovakomunikáciu. Existujú štúdie,ktoré sa zaoberajú konštrukcioukomunikaèného klobúka, náramku, bundyalebo náhrdelníka. Majitelia takýchto futuristickýchdoplnkov budú môc by vo virtuálnom kontakteso svojimi blízkymi ve¾mi jednoducho apohodlne.DÁTOVÁ KOMUNIKÁCIAMobilné telefóny sa dajú vyui aj <strong>na</strong> dátovúkomunikáciu. Môete prenáša fax, resp. pripojisa <strong>na</strong> internet. Štandardná komunikaèná rýchlos<strong>na</strong> prenos informácií pomocou siete GSM je všaklen 9,6 kb/s (bez kompresie). Takáto rýchlos jevšak v dnešnej dobe dos komplikovaných webovýchstránok ve¾mi nízka. Existujú dve riešeniatejto situácie – zjednoduši stránky alebo zvýširýchlos spojenia.U pred tromi rokmi vznikol protokol WAP,pomocou ktorého sa dajú zobrazi informácie <strong>na</strong>malej obrazovke mobilného telefónu. Wapovéstránky sú oproti webovým ove¾a jednoduchšiea ich obsah sa tak pri pouití nízkej prenosovejrýchlosti zobrazuje rýchlejšie.Aj <strong>na</strong>ši operátori však u ponúkajú sluby,ktoré po<strong>sk</strong>ytujú vyššiu prenosovú rýchlos. Je totechnológia HSCSD v komerènej prevádzke odspoloènosti EuroTel, po<strong>sk</strong>ytovaná od 1. januára2001. Orange ve¾mi <strong>sk</strong>oro uvedie sluby zaloené<strong>na</strong> technológii GPRS. Pripomeòme, e GPRS rov<strong>na</strong>kotestuje a plánuje spusti aj EuroTel.Dátové sluby vrátane SMS však zatia¾ pod¾avyjadrenia operátorov nepredstavujú rozhodujúcuèas celkovej prevádzky.WAPWAP (Wireless Application Protocol) predstavujespôsob, ako s pouitím takmer štandardnéhotelefónu bez aktivácie zvláštnych sluieb môetevyuíva dátové sluby. Bohuia¾, prvotný záujemo túto slubu vystriedalo <strong>sk</strong>lamanie –pouívatelia zvyknutí <strong>na</strong> „bené“ internetovéstránky nie sú wapovou formou prezentácieinformácie príliš <strong>na</strong>dšení. Ïalším problémom jepomalá komunikaèná rýchlos – pri benom spojení9,6 kb/s urèite nie je dostaèujúca.Aj keï vo svete nájdeme aj príklady úspešnýchwapových stránok, <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u sa zatia¾ tentospôsob prezentácie informácií neudomácnil.Komunikáciu formou WAP-u pritom podporujúobidvaja operátori. V prípade EuroTelu sa minútapripojenia <strong>na</strong> WAP spoplatòuje vdy sumou2,50 Sk bez DPH. Orange má poplatky odstupòovanéod 0,9 po 3 Sk bez DPH, prièom prvých 30Tab. 6 Poplatky za WAP pre OrangeOrange WAP Flexi, P60, Paušál Prima120 a 25 500 a 10008.00 – 18.00 3 0,9 218.00 – 8.00 1,50 0,9 2Víkendy 0,9 0,9 2Prvých 30 sekúnd v sieti Orange sa nespoplatòuje(neplatí pre Primu)sekúnd sa nespoplatòuje. Pri spojení <strong>na</strong> WAP cezkartu Prima sa úètuje poplatok 2 Sk za minútu.Konkrét<strong>na</strong> tarifikácia v prípade operátora Orangeje uvedená v tab. 6.Obidvaja operátori prevádzkujú aj WAP portály.Nájdete tu informácie o poèasí, kurzoch, zábavu,dostupné sú logá, zvonenia, databázy telefónnychèísel, cestovné poriadky a pod. Rov<strong>na</strong>komôete pomocou týchto WAP portálov komunikovapomocou elektronickej pošty. Pod¾a vyjadrenízástupcov operátorov vedie v rebríèkuob¾úbenosti zábava a informaèné sluby.HSCSDV májovom vydaní PC REVUE sme podrobne predstavilisystém oz<strong>na</strong>èovaný ako HSCSD, ktorýEuroTel predáva pod obchodným oz<strong>na</strong>èením HSD(High Speed Data). Na tomto mieste preto uvediemelen <strong>na</strong>jdôleitejšie fakty. Za aktiváciu tejtosluby zaplatíte 500 Sk bez DPH, mesaèný poplatokje 350 Sk bez DPH. Poplatky za spojenie sa platiatakisto ako v prípade beného telefonického spojeniapri prenose hlasu pri volaní do vlastnej siete.Pomocou tohto systému môete dosiahnumaximálnu teoretickú rýchlos 43,2 kb/s, èo jeporov<strong>na</strong>te¾né s beným dial-up pripojením pomocoupevnej linky. Tarifikácia je v prípade HSDzaloená <strong>na</strong> dobe spojenia – èím dlhšie ste pripojení,tým viac zaplatíte. HSD je asymetrický spôsobpripojenia – rýchlos smerom k vám je vyššiaako rýchlos smerom od vás (max. 14,4 kb/s). To jevýhodné pre <strong>na</strong>jbenejšiu èinnos – prehliadanieinternetových stránok. Na pouívanie tejto slubymusíte ma, prirodzene, MT, ktorý HSCSD podporuje,a zaplatenú príslušnú slubu.GPRSOd operátora Orange sme <strong>na</strong> testovanie dostali<strong>sk</strong>úšobnú SIM kartu s aktivovaným prístupom <strong>na</strong>internet prostredníctvom GPRS (General PacketRadio Service). Orange Sloven<strong>sk</strong>o zatia¾ tútoslubu komerène nepo<strong>sk</strong>ytuje, Orange by malèo<strong>sk</strong>oro ponúknu svojim zákazníkom vysokorýchlostnýprístup do internetu a ïalšie slubyzaloené <strong>na</strong> tejto technológii.V prípade tohto spojenia sa tarifikácia odvíjalen od mnostva prenesených údajov, doba pripojenianie je rozhodujúca. GPRS je teda systém,ktorý vyuijete predovšetkým <strong>na</strong> nepretrité pripojeniek slube elektronickej pošty, ale ajk internetu a vnútropodnikovým dátam.Na testovanie sme mali zapoièanú dátovú kartus podporou GPRS a mobilný telefón MotorolaTimeport 280. Ten umoòuje alokova 4 + 1 timeslotya teoretická rýchlos je v smere k pouívate¾ovi53,6 kb/s a v smere od pouívate¾a 13,4 kb/s.Konfigurácia sluby je v podstate jednoduchá.Prvý spôsob predstavuje vyuitie MT ako externéhomodemu <strong>na</strong> pripojenie k internetu. Po tom,èo zaèleníte ovládaè z pripojeného CD do vášhosystému, musíte ešte <strong>na</strong>stavi jeden špeciálny ATpríkaz <strong>na</strong> inicializáciu modemu. To je v podstatevšetko, v <strong>na</strong>šom prípade sme v notebooku s operaènýmsystémom Windows 98 SE nemuseli <strong>na</strong>stavovanijaké ïalšie vlastnosti.Ïalšou monosou je vyuitie GPRS pri protokoleWAP. V tomto prípade nepotrebujete iadnypripojený poèítaè, vystaèíte len s telefónom.Pomocou neho môete prijíma elektronickúpoštu a preh¾adáva wapové stránky. Na <strong>na</strong>stavenietelefónu musíte zada domácu stránku (<strong>na</strong>pr.wap.orange.<strong>sk</strong>), vyplni meno a heslo, ïalej èíslo IPa port. Browsova týmto spôsobom sa dá a spojenieje dostatoène rýchle. Nesmiernou výhodou je,e pri prehliadaní wapových stránok sa nemusíteponáh¾a – doba pripojenia vás nestojí niè.42 PC REVUE 7/2002


Napriek tomu musíte pouíva klávesnicu z MT a zobrazenéstránky sú dos jednoduché. Domnievame sa, eove¾a pohodlnejší spôsob je vyuite GPRS v súvislosti spripojením poèítaèa alebo iného koncového zariadenia(<strong>na</strong>príklad vreckový poèítaè) <strong>na</strong> internet.Pripojenie k internetu v tomto prípade trvá od povelupo <strong>na</strong>dviazanie spojenia asi pä sekúnd (podobne ako priISDN). Spojenie sme <strong>sk</strong>úšali <strong>na</strong> viacerých miestach <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u – v Bratislave, Tr<strong>na</strong>ve, Nitre i v Ban<strong>sk</strong>ejBystrici. GPRS máte proste všade, kde je pokrytie konkrétnymoperátorom. Pokia¾ máte kvalitný signál, jekomunikaèná rýchlos dobrá – pri sahovaní súborovsme <strong>na</strong>merali priemernú hodnotu okolo 17 kb/s s maximomokolo 25 kb/s. Operaèný systém Windows pritomhlásil rýchlos spojenia 57,6 kb/s.S elektronickou poštou sme pracovali v aute i vo vlakua GPRS vám tak umoní ve¾mi efektívne vyuitie èasu.Istou nevýhodou tohto spôsobu pripojenia je jehopomerne ve¾ké one<strong>sk</strong>orenie odpovede. Pod 1000 ms smesa pritom dostali len výnimoène. Pri pripojení <strong>na</strong>pr. prostredníctvomdial-up linky je táto hodnota okolo 200 ms.Jedným z dôvodov môe by aj asymetrická rýchlos spojenia.Preh¾adávanie webových stránok je rýchle, rov<strong>na</strong>koi príjem elektronickej pošty. Ak však chcete zaslaväèšie súbory pomocou elektronickej pošty, budeteèaka dlhšie. Na posielanie ve¾kých súborov cez elektronickúpoštu sa vám oplatí poui iný spôsob pripojenia.Záz<strong>na</strong>m prenosovej rýchlosti s vyuitím GPRS od operátoraOrangeSpojenie bolo vcelku ve¾mi stabilné, poèas trojtýdòovéhotestovania sa nestalo, e by bolo spadlo. Rýchlosspojenia poèas dòa kolísala – <strong>na</strong>jhoršie je to veèer, keïzaène plati zvýhodnená tarifikácia hovorov v sietioperátora Orange. Jednoducho v sieti má prednos prenoshlasu pred dátami.Vcelku je GPRS ve¾mi dobré riešenie pre ¾udí, ktoríèasto cestujú. Predstavuje pre nich spojenie so svetom,prièom výhodou je spôsob pouívania. Nemusia sanikam ponáh¾a – doba pripojenia nie je pre výslednúplatbu dôleitá. Pripojení môu by <strong>na</strong>pr. celý deò a súokamite informovaní o prijatej správe. Keï nieèo potrebujúpozrie <strong>na</strong> internetových stránkach, môu takurobi okamite. Takýto spôsob vyuívania internetu jeve¾mi pohodlný a ove¾a bliší samotnej podstate internetune <strong>na</strong>háòanie sa za minimalizáciou doby pripojenia.Pripojenie s vyuitím GPRS bude <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u <strong>sk</strong>ôrurèené pre biznis pouívate¾ov.Nevyhnutnou podmienkou <strong>na</strong> pouívanie takéhotospôsobu pripojenia je, prirodzene, telefón s podporouGPRS. Takéto telefóny však <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u asi nebudúmasovo rozšírené, no v ponuke Orange sa u objaviltelefón Motorola Talkabout 192 s podporou GPRS v akciovejcene 499 Sk s DPH. Závisí však od konkrétnejponuky operátora – GPRS sa môe v budúcnosti staGPRS sie Orangeje u v prevádzkealter<strong>na</strong>tívou k dialuppripojeniu cezpevnú linku.Èo stojí GPRS v súèasnosti?Odpoveïzatia¾ existuje lenpre biznis pouívate¾ova zí<strong>sk</strong>ate ju<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> hot-linesluby Orange. Musítema splnenédve podmienky – zavedenú vnútropodnikovú sie intraneta pevné pripojenie <strong>na</strong> internet. Zriadenie pripojenia(aktivácia) stojí 4990 Sk, ak je vaším internetovýmpo<strong>sk</strong>ytovate¾om Orange, 7990 Sk v iných prípadoch.Pokia¾ máte záujem len o vnútropodnikové pripojenie(intranet), potom je mesaèný poplatok 299 Sk a za kadýprenesený megabajt zaplatíte 35 Sk. Ak chcete ma ajpripojenie <strong>na</strong> internet, potom je mesaèný poplatok 399Sk a poplatok za prenesený megabajt ostáva nezmenený.Pripomeòme, e Orange túto slubu <strong>sk</strong>utoène lenspúša a oèakáva sa, e pribudnú ïalšie fi<strong>na</strong>nèné modely,vhodné aj pre iné segmenty. Všetky uvedené cenyplatia bez DPH.Na záver tejto èasti ešte malá poznámka. Na GPRS siobstarajte MT s dobrou batériou. Pokia¾ ste <strong>na</strong> internetpripojení stále, je to spôsob ve¾mi nároèný <strong>na</strong> spotrebuenergie. S telefónom Motorola Timeport 280 sme <strong>na</strong>jedno <strong>na</strong>bitie štandardnej batérie (850 mAh) mohli by kinternetu pripojení maximálne 4 hodiny (závisí hlavneod kvality signálu a objemu prenesených dát).ZÁVERTrh mobilnej komunikácie je <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u jedným z <strong>na</strong>jdy<strong>na</strong>mickejšierastúcich trhov vôbec. Oèakávame, e dokonca tohto roka dosiahne percento penetrácie <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u hodnotu 60 %. Aj keï sa do budúcnosti temporastu zákazníkov asi o nieèo spomalí, ešte stále existujúzdroje jeho nárastu.Ponuky obidvoch mobilných operátorov sú v podstateve¾mi vyrov<strong>na</strong>né, je prirodzené, e sa <strong>na</strong>vzájom stráia.Do budúcnosti sa obidvaja operátori budú s<strong>na</strong>i hlavnezvýši priemerný výnos <strong>na</strong> zákazníka, ktorý za poslednýrok výrazne poklesol. Pribudnú preto nové sluby, monosa prehodnotí aj celkový obchodný model a operátorisa budú asi musie lepšie pozrie <strong>na</strong> svoje vlastné hospodárenie.Nárast zi<strong>sk</strong>ovosti <strong>na</strong> jedného pouívate¾a saoèakáva hlavne v súvislosti s <strong>na</strong>sadením dátovýchkomunikácií. Príchod tretieho operátora s dostatoènýmifi<strong>na</strong>nènými zdrojmi by v tomto zmysle urèite priniesoloivenie ponuky.Všeobecným trendom je pokles poètu zákazníkov vyuívajúcichpevné pripojenie a nárast mobilných pouívate¾ov.Najväèší záujem je o predplatené karty a lacnejšiemesaèné programy.Pokia¾ ide o mobilné telefóny, môeme konštatova,e <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u sú dostupné telefóny všetkých svetovýchz<strong>na</strong>èiek vrátene <strong>na</strong>jnovších modelov. Celkový poèetroène predaných telefónov z nášho prie<strong>sk</strong>umu v podstatezodpovedá nárastu poètu aktívnych zákazníkov.Záujem je však predovšetkým o lacné dotované telefóny.Keïe doba (morálnej i fyzickej) ivotnosti MT je okolodvoch rokov, rov<strong>na</strong>ký trend oèakávame aj do budúcnosti.Potešite¾ným faktom je <strong>sk</strong>utoèný nástup dátovýchsluieb HSCSD i GPRS <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.


BudúcnosEDGEtechnológieVýkon poèítaèov pri spracovaní dát rastie obrov<strong>sk</strong>ýmtempom a do tej miery, e <strong>na</strong> bené úèely ho aninedokáeme vyui. Heslom dnešných dní je všakmobilita a v tejto oblasti priepustnos mobilných sietí stálezaostáva. U od roku 1995 je síce moný prenos dát po sietiGSM, ale vzh¾adom <strong>na</strong> jej nízku priepustnos (bez kompresie9,6 kb/s, resp. 14,4 kb/s) si nezí<strong>sk</strong>al prive¾kú ob¾ubupouívate¾ov.TECHNOLÓGIE MOBILNÉHO PRIPOJENIAExistuje u viacero nových technológií <strong>na</strong> rýchlejší prenosdát prostredníctvom mobilných sietí – GPRS, HSCSD, EDGE,WCDMA atï. Ako sa ukazuje, niektoré z nich budú musieustúpi iným. Pritom rozhodujúcim faktorom asi nebudúlen technologické vymoenosti konkrétnej alter<strong>na</strong>tívy, ale<strong>sk</strong>ôr cenová dostupnos a atraktívne sluby, ktoré budús nimi spojené. Technológie dvaapoltej generácie HSCSDa GPRS nás pritom budú pravdepodobne sprevádza eštepoèas budúcich dvoch-troch rokov.Aký bude osud pripravovanej technológie s názvomEDGE (Enhanced Data Rate for Global Evolution)? Na to sapokúsime odpoveda v ïalšom texte.SÚÈASNÝ STAVTechnológia GPRS bola pôvodne <strong>na</strong>vrhnutá <strong>na</strong> maximálnurýchlos 172 kb/s. Dnes sa pod¾a viacerých zdrojov <strong>na</strong>jèastejšiepouíva rýchlos 48 kb/s <strong>na</strong> strane príjmu a 24 kb/s<strong>na</strong> strane odosielania. Siete tretej generácie (3G) sú pritom<strong>na</strong>vrhnuté a <strong>na</strong> rýchlos 2048 kb/s.Technológia GPRS je zaloená <strong>na</strong> prepojovaní paketova poplatky za jej vyuívanie sú spravidla odvodené od objemuprenesených údajov, a nie od dåky pripojenia.Siete HSCSD vyuívajú prepojovanie okruhov. Pri nich sapouíva tarifikácia odvodená od dåky pripojenia. Tentospôsob pripojenia dosahuje rýchlos prenosu od 9,6 do 43,2kb/s. Blišie porov<strong>na</strong>nie spôsobov komunikácie HSCSDa GPRS sa <strong>na</strong>chádza v májovom vydaní PC REVUE.AKO PRACUJE EDGE?Technológia EDGE pouíva rov<strong>na</strong>ké frekvenèné spektrumako siete GSM/GPRS (<strong>na</strong> rozdiel od WCDMA). Vyuíva všakzlepšené kódovanie a moduláciu v porov<strong>na</strong>ní so sieamiGSM/GPRS. To umoòuje dosiahnu a trojnásobne vyššiurýchlos – maximálne 384 kb/s. Takáto rýchlos by mala bydostatoèná pre väèšinu pouívate¾ov.Aby sme si priblíili fungovanie technológie EDGE, pouijemezjednodušený príklad. Predstavme si technológiuGSM/GPRS ako vlak, ktorý pozostáva z ôsmich vozòov. Z nichpä vozòov „nesie“ hlasové informácie a tri sú urèené predáta. Pri technológii EDGE sa celková dåka vlaku nezmení,bez zmeny ostane aj pä vozòov, ktoré prepravujú hlas.Informácie z dátových vozòov sa však vïaka lepšiemu spôsobuu<strong>sk</strong>ladnenia (modulácie/kódovania) zmestia do jedinéhovozòa. Ostávajúce dva vozne môu prepravova ïalšiedáta – teda trikrát viac ako pri technológii GSM/GPRS.Technológia EDGE nájde vyuitie pri aplikáciách, ako je<strong>na</strong>pr. elektronické obchodovanie, multimédiá, videokonferenciea zábava.Ve¾kou výhodou je, e technológia EDGE dokáe vyuiexistujúcu sie pre GSM. V podstate musia by vymenenélen niektoré èleny v základòovej stanici (<strong>na</strong>pr. rádiovývysielaè/prijímaè – TRV) a vykoná sa upgrade softvéru.Z<strong>na</strong>mená to, e vybudovanie sietí EDGE bude relatívnelacné. Terminály (mobilné telefóny) pre siete EDGE sa všakodlišujú od zariadení pre siete GSM a musia by vymenené.Kadý z rozhodujúcich výrobcov mobilných telefónov(Nokia, Motorola, Siemens, Sony Ericsson, Alcatel,Pa<strong>na</strong>sonic) sa zaviazal, e bude dodáva telefóny pre sieteEDGE pod¾a poiadaviek trhu. Motorola u ohlásila aj prvýtelefón pre túto sie – je ním Motorola T720.Mobilní operátori <strong>na</strong> otázku súvisiacu s termínom <strong>na</strong>sadeniatechnológie EDGE väèšinou odpovedajú klasickýmspôsobom: Ak <strong>na</strong>ši klienti budú poadova túto technológiu,urèite ju <strong>na</strong>sadíme. Je to univerzál<strong>na</strong> odpoveï, ktorá,prirodzene, niè nerieši.EDGE VERZUS WCDMAPod¾a viacerých a<strong>na</strong>lytikov technológia EDGE má predsebou budúcnos. Ide hlavne o tie regióny, kde siete tretejgenerácie neboli doposia¾ <strong>na</strong>sadené a s ich implementáciousa v doh¾adnom èase ani nepoèíta. Treba si uvedomi, e zalicenciu <strong>na</strong> technológiu 3G museli operátori zaplati miliardydolárov. Len v Európe to bolo spolu 116 miliárd USD, èoje <strong>sk</strong>utoène ve¾mi ve¾a. Je jasné, e operátori si musia by istínávratnosou tejto investície – inými slovami, nebude tolacný spôsob pripojenia. Siete WCDMD (jed<strong>na</strong> z technológiípre siete 3G) sú pritom svojimi vlastnosami primárne urèené<strong>na</strong> bohaté informaèné toky, <strong>na</strong>pr. prezeranie videa. Poèetklientov, ktorí sú ochotní zaplati za takúto slubu príslušnésumy za pripojenie, nie je zatia¾ ve¾ký. Pod¾a viacerýchpredpovedí potrvá minimálne šes rokov, kým poèet predplatite¾ovsietí 3G v celosvetovom rozsahu dosiahne súèasnýpoèet uívate¾ov siete GSM.ZÁVERTechnológia EDGE môe vyplni medzeru medzirýchlosou pripojenia 9600 b/s a 384 kb/s. Ukazuje sa, etechnológia EDGE teda nebude len prechodný stupeò, ale<strong>sk</strong>ôr pôjde o doplnok pre ¾udí, ktorí nebudú vyadovamaximálnu rýchlos pripojenia. Je pravdepodobné, etechnológie WCDMA a EDGE budú existova paralelne.Je tu však aj iná technológia, ktorá sa hlási o svoje miesto<strong>na</strong> slnku. Ide o siete WLAN (<strong>na</strong>pr. IEEE 802.11), ktorédosahujú rýchlos minimálne 2 Mb/s. Pod¾a spoloènostiEricsson však <strong>na</strong> pokrytie územia jednou stanicou pre sieGSM budeme potrebova 10 000 staníc pre sie 802.11.Preto sa s nimi poèíta <strong>sk</strong>ôr len <strong>na</strong> niektorých vybranýchmiestach, ako sú biznis centrá alebo leti<strong>sk</strong>á.Ondrej Macko


H A R D W A R EPa<strong>na</strong>sonic DVD−RAM/R LF−321O prepisovacích mechanikách DVD-RAM sme upísali v PC REVUE viackrát. Výhoda týchto mechaníkje predovšetkým vo ve¾kej kapacite záz<strong>na</strong>mu(maximálne 9,6 GB v ne<strong>na</strong>formátovanom stave) ave¾mi dobrej prístupovej dobe.Nevýhodou je pomerne malá kompatibilitaDVD-RAM, pretoe takéto médium preèítate len vmechanike DVD-RAM. Spoloènos Pa<strong>na</strong>sonic, ktoráje jedným z hlavných producentov zariadení preDVD-RAM, prichádza teraz <strong>na</strong> trh s kombinovanoumechanikou DVD-RAM/R. Ako u oz<strong>na</strong>èenie <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje,pomocou tejto mechaniky môete zapisovanielen <strong>na</strong> prepisovate¾né DVD-RAM, ale aj <strong>na</strong>médiá DVD-R. Tieto médiá neumoòujú prepis údajov,ide vlastne o obdobu CD-R médií. Výhodou jevysoká kompatibilita vytvorených médií.Pa<strong>na</strong>sonic DVD-RAM/R pracuje s médiami DVD-RAM uloenými do ochrannej kazety. Preèítaúdaje však viete aj bez tejto kazety. Bené CD aDVD médiá tak pred èítaním údajov nemusíteumiestòova do kazety.Súèasou dodávky jeaj softvérová výbava.Prvý programMotionDV Studio3.0 LE slúi <strong>na</strong> zachytávaniea spracovanievidea z digitálnejkamery. Taktozí<strong>sk</strong>aný dokumentpotom v programe SonicDVDit! <strong>na</strong>pálite <strong>na</strong> DVDmédium. Pritom je moné zostavištruktúru úvodnej ponuky budúcehofilmu. Na archiváciu údajov je mechanikavybavená súpravou základných nástrojov <strong>na</strong> formátovaniea kopírovanie di<strong>sk</strong>ov a zálohovanie súborov.Pri <strong>na</strong>šich testoch zameraných <strong>na</strong> rýchlos èítaniasme pouili testovacie programy CD Tach, CD Speed aDVD Tach. Program DVD Tach zistil priemernú rýchlosèítania 2,1× DVD (presnejšie to bolo 2861 KB/s).Náhodná prístupová doba bola okolo 104 ms. ProgramCD Speed zistil pri CD médiách rýchlos 2635 KB/s(okolo 17,5× CD) a prístupová doba bola okolo 72 ms.Program CD Tach zistil rýchlos èítania 17,4 × CD anáhodná prístupová doba bola 91 ms.Pri testovaní zápisu sme mali k dispozícii lenmédium DVD-RAM. Zápis 1,5 GB údajov trval pritejto mechanike jednu hodinu a 10 minút. DVD-Rmédium sme <strong>na</strong> zápis nemali k dispozícii.Vcelku ide o mechaniku, ktorá je jednoz<strong>na</strong>èneuniverzálnejšie pouite¾ná v porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcimimodelmi. Pokia¾ by takáto mechanikadokázala zapísa údaje aj <strong>na</strong> médiá CD-R a CD-RW,bolo by jej pouitie ešte univerzálnejšie.Pa<strong>na</strong>sonic DVD-RAM/R je mechanika, ktorá sauplatní pod¾a nášho názoru hlavne ako zariadenie<strong>na</strong> archiváciu údajov vo ve¾kom objeme v uzavretomkolektíve. V tomto prípade sa vyuije médiumDVD-RAM. Pri distribúcii údajov <strong>na</strong>vonok savyuije spôsob jednorazového zapisovania <strong>na</strong> DVD-Rmédium.Ce<strong>na</strong>: 16 990 Sk bez DPHZáruka: 24 mesiacovZapoièal: Pa<strong>na</strong>sonic SlovakiaOndrej MackoT E C H N I C K ÉP A R A M E T R ERozhranie: ATAPIKapacita: pre DVD−RAM 4,7 alebo 2,6 GB <strong>na</strong> jednu stranu, preDVD−R 4,7 GBRýchlos zápisu: 2× pre DVD−RAM, 1× pre DVD−RRýchlos èítania: max. 6× DVD, 24× CDCe<strong>na</strong> médií z<strong>na</strong>èky Pa<strong>na</strong>sonic (všetko bez DPH): Prepisovate¾né9,4 GB – 1455 Sk, 4,7 GB vo vyberate¾nej kazete – 893 Sk,4,7 GB – 731 Sk. Neprepisovate¾né DVD−R 4,7 GB – 568 Sk.54 PC REVUE 7/2002


H A R D W A R EPa<strong>na</strong>sonic Lumix LC−5Mono si ešte spomeniete, e Pa<strong>na</strong>sonicpatril k priekopníkom digitálnejfotografie. Nástup tejto technológie bolvšak pod¾a spoloènosti pomalší, ako sapredpokladalo, a preto si <strong>na</strong> istý èasdali pauzu. No teraz pod¾a predstávfirmy <strong>na</strong>stal ten prvý èas, a tak je tuPa<strong>na</strong>sonic opä s celou plejádou digitálnychfotoaparátov. Struène sme sinový rad predstavili v predošlom èísle.Tentoraz sa pozrieme <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvýkonnejšíspomedzi modelov, ktoré sú výsledkomspolupráce spoloèností Pa<strong>na</strong>sonica Leica – „štvormegáè“ vyššej kategórie.DODÁVKA. Štandardne sa prístroj dodávaspolu s pamäovou kartou SD Cards kapacitou 32 MB, káblom USB, videokáblom,dobíjate¾ným lítiovo-iónovýmakumulátorom s kapacitou 1400 mAh,<strong>na</strong>bíjaèkou, sieovým adaptérom, dia¾kovýmovládaním, CD-ROM di<strong>sk</strong>om sprogramovým vybavením a clonou.KONŠTRUKCIA A DIZAJN. SpoluprácaPa<strong>na</strong>sonicu a Leicy z tohto prístroja„vyaruje“ <strong>na</strong> prvý poh¾ad, mechanickévyhotovenie toti zodpovedáklasickým fotoaparátom Leica raduM. U v úvode sme spomenuli, eide o prístroj so štvormegapixelovýmsnímaèom. Ten je typu CCD a pochádzaz produkcie koncernu Matsushita.Rozmermi (127 × 83 × 67 mm) ahmotnosou (455 gramov) tento modelnevyniká. Za zmienku stojí <strong>sk</strong>utoènos,e Lumix LC-5, ako jediný vo svojejkategórii, disponuje puzdrom z magnéziovejzliatiny, èo sa odzrkad¾uje <strong>na</strong>odolnosti prístroja. Tej zodpovedá ajvyhotovenie všetkých mechanickýchdielov (krytky, dvierka chrániace kontakty)a pamäovej karty, ovládacíchprvkov a prepí<strong>na</strong>èov. Prístroj je vybavenýoptickým h¾adáèikom, ktorémunechýba korekcia oènej chyby, stavovýmLCD displejom a klasickým LCDdisplejom, ktorý je však <strong>na</strong>jväèší, akýsom kedy <strong>na</strong> digitálnom fotoaparátevidel –- má uhloprieèku 2,5"! Nedisponujesíce antireflexnou vrstvou,miesto nej však je v dodávke <strong>na</strong>dstavec,ktorý sa upevòuje do príruby,urèenej <strong>na</strong> prichytenie k statívu. Tenobsahuje prírubu (aby ostala zachovanámonos montáe <strong>na</strong> statív) aplní dve funkcie. V prípade, e ho nechátezloený, chráni pred poškodenímLCD displej (vhodné pri presune), pripráci ho zase môete otvori a vtedyplní funkciu clony, vïaka ktorej jeobraz <strong>na</strong> LCD displeji jasný aj pri práci<strong>na</strong> priamom slnku.OVLÁDANIE A MENU. Mnostvomovládacích prvkov patrí LC-5 k „bohatším“prístrojom. Ich rozloenie a <strong>na</strong>jmäfunkènos si však osvojíte ve¾mirýchlo. Na prednom paneli je otoènýprvok <strong>na</strong> vo¾bu typu ostrenia (automat,manuál a makro), <strong>na</strong> hornej straneje spúš spojená s ovládaèom zoomu,Lumix LC-5 – „plnokrvný štvormegáè“spadajúci do kategórie poloprofesionálnychprístrojov – disponujevšetkým, èo od prístroja tejto kategóriemôete oèakáva.C H A R A K T E R I S T I K Aotoèný ovládaè výberu reimu (automat,program, priorita clony, uzávierky,manuál a video), pod ním je prepí<strong>na</strong>è(jeden záber, séria, prezeranie).Samostatnými tlaèidlami sú ovládanéfunkcie samospúšte a ble<strong>sk</strong>u. Na zadnejstene sú ved¾a h¾adáèika tlaèidlá<strong>na</strong> aktiváciu kompenzácie expozície,vo¾bu bracketingu a spôsobu ostrenia(celá plocha, stred, bodové). Ved¾a displejasú prvky <strong>na</strong> jeho zapnutie,vyvolanie menu, joystickové kolie<strong>sk</strong>o atlaèidlo review/set.T E C H N I C K É P A R A M E T R EVýrobca/TypPa<strong>na</strong>sonic/Lumix LC−5Ohni<strong>sk</strong>ová vzdialenos/clo<strong>na</strong>33÷100 mm / 2÷2,5FRozsah ostrosti od: štandardne/makro/ruène50 cm / 6 cm / MRozsah zoomu: optický/digitálny 3× / 2×Ochra<strong>na</strong> objektívuMBle<strong>sk</strong>: typ/poèet reimov/konektori / 4 / FSnímaè: typ/poèet prvkov/efektívnych (v mil.) CCD / 3,9Podporované rozlíšenia: reim foto 2240 × 1680, 1600 × 1200,1120 × 840, 640 × 480Podporované rozlíšenia: reim video 640 × 480, 320 × 240Kompresia: poèet stupòov/bez kompresie2 / MOptický h¾adáèik: má/dioptrická korekciaM / MLCD: uhloprieèka/výklopný/otoèný/ako h¾adáèik 2,5" / F / FStavový displejMRozhrania: USB/RS 232/video/SCSI/<strong>na</strong>pájanie M / F / F / F / MVnútorná pamäM / −Podporované médiá: CF/SM/MS/SDF / F / F / MRozmery (mm) 127 × 83 × 67Hmotnos (bez batérií/s batériami – v gramoch) 410 / 455Preddefinované reimy expozície: podporuje/poèet FManuál<strong>na</strong> korekcia expozície: rozsah/krok ±2 EV / 1/3Manuálne reimy: priorita clony/priorita èasu/nezávisle M / M / MVyváenie bielej: pred<strong>na</strong>stavené/automaticky/ruène 4 / M / MCitlivos: automaticky/<strong>na</strong>stavite¾ná citlivos/hodnoty 100, 200, 400Videoklipy/so zvukomM / MZväèšenie pri prezeraní 3×, 6×Dodaná pamä: typ média/kapacitaSD Card / 32 MBBatérieLiIon 1400 mAhZdroj/<strong>na</strong>bíjaèkaM / MKábleUSBSoftvérSD Viewer for DSC, ArcSoft (Photobase,Photo Impression, Panorama Maker)Legenda: Podporuje / Obsahuje – MNepodporuje / Neobsahuje – FMenu je <strong>na</strong> prvý poh¾ad strohé, alepreh¾adné. Prvá èas umoòuje <strong>na</strong>stavovaparametre súvisiace s fotografovaním(<strong>na</strong>stavenie bielej, citlivos,bodový AF, záz<strong>na</strong>m zvuku, ve¾kos obrazu,kompresiu, digitálny zoom, <strong>na</strong>staveniekonvertora, <strong>na</strong>stavenie kontrastu,ostrosti a sýtosti farieb). V druhejèasti sú základné <strong>na</strong>stavenia prístroja.MONOSTI PRÍSTROJA. Keïe ideo prístroj vyššej triedy, nájdeme medzijeho funkciami všetko, èo môe potrebovaprofesionál alebo <strong>na</strong>dšený fotoamatér.Prístroj podporuje ukladaniedo formátov JPEG i TIFF, za zaujímavosje moné povaova, e do TIFF-u jeprístroj schopný uklada vo všetkýchpodporovaných rozlíšeniach, èo nie je<strong>na</strong>jbenejšia funkcia. Pokia¾ ide o JPEG,k dispozícii sú dva stupne kompresie.Nedá mi <strong>na</strong> tomto mieste nespomenúakumulátor, ktorý mi <strong>na</strong> jedno <strong>na</strong>bitieumonil exponova viac ako 500fotografií – a to je hodnota z „ríšesnov“. Ve¾mi dobre je <strong>na</strong>stavená aj automatika,ktorá pouívate¾a informuje ovybití batérie. Kým pri väèšine digitálovje celkom bené, e bez varovania„zomrú“, Pa<strong>na</strong>sonic vám problémy smnostvom energie v akumulátore dáva<strong>na</strong>javo dostatoène dlho pred úplnýmvybitím. V rámci testovania sompo prvom varovaní <strong>na</strong>fotografoval eštetakmer štyri desiatky snímok (asi tretinus pouitím ble<strong>sk</strong>u), kým sa batériadefinitívne vybila. Príjemná je aj krátkadoba potrebná <strong>na</strong> <strong>na</strong>bitie akumulátora,ktorá nepresahuje dve hodiny.SKÚSENOSTI. Pa<strong>na</strong>sonic rov<strong>na</strong>ko akoiné prístroje so štvormegapixelovýmsnímaèom dosahuje výbornú kvalitudetailov snímok a ich prekreslenia. Rov<strong>na</strong>kéhodnotenie si od nás vyslúil aj zafarebné podanie, ktoré si <strong>na</strong>vyše mô-ete prostredníctvom <strong>na</strong>stavení v menu„preddefinova“. V niektorých snímkachje však badate¾ný šum.Zaujímavý poz<strong>na</strong>tok sme zí<strong>sk</strong>ali voblasti ukladania údajov. Rýchlos totizávisí od pouitej pamäovej karty.Kým s dodanou klasickou SD Card smedosahovali èasy <strong>na</strong> úrovni tesne pod trisekundy, pri pouití ve¾kokapacitnýchkariet s vysokou prenosovou rýchlosousme dosahovali o tretinu lepšie èasy (<strong>na</strong>úrovni 1,8 sekundy). Pri výbere doplnkovejkarty sa teda oplatí investova dorýchlejšieho variantu.ZÁVER. Nový <strong>na</strong>jvýkonnejší model odPa<strong>na</strong>sonicu bude nielen dôstojnou vlajkovouloïou v jeho ponuke, ale aj akýmkonkurentom pre ostatné „štvormegáèe“tejto kategórie, dostupné <strong>na</strong>trhu. Pri pomerne vyrov<strong>na</strong>ných vlastnostiachi kvalitách môe v prospechPa<strong>na</strong>sonicu Lumix LC-5 hovori uspomí<strong>na</strong>ná výdr batérie. S úplne <strong>na</strong>bitýmakumulátorom a dostatoène ve¾koupamäovou kartou sa môetepokojne vybra <strong>na</strong> dlhšiu dovolenkuaj bez dobíjaèky.Prístroj nemá výraznú slabinu, alemohli by sme za òu oz<strong>na</strong>èi cenu pamäovýchkariet SD Card, ktorá je vporov<strong>na</strong>ní s ce<strong>na</strong>mi kariet SmartMediaèi CompactFlash podstatne vyššia. Nadruhej strane sú tieto médiá univerzálnejšiea ostáva iba dúfa, e aj ich cenysa èo<strong>sk</strong>oro pohnú rov<strong>na</strong>kým smeromako nedávno ceny médií Memory Stick.Pa<strong>na</strong>sonic a Leica vytvorili v LumixeLC- 5 prístroj, ktorý uspokojí ajnároèného fotografa. Jeho ce<strong>na</strong> a ostatnévlastnosti z neho robia èiernehokoòa vo svojej kategórii.Hodnotenie:☺ Výdr batérie☺ 2,5" displej a clo<strong>na</strong>☺ Podpora TIFF vo všetkých rozlíšeniach☹ Ce<strong>na</strong> SD karietCe<strong>na</strong>: 47 990 Sk s DPHZapoièal: Pa<strong>na</strong>sonic SlovakiaPeter Orvi<strong>sk</strong>ý7/2002 PC REVUE 55


H A R D W A R EToshiba Pocket PC e310Spoloènos Toshiba rozhodnejšievstúpila <strong>na</strong> trh vreckových poèítaèov poèastohtoroèného CeBitu. Aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>o sa dostávaprodukt s oz<strong>na</strong>èením e310. Tento vreckový poèítaèokamite zaujme pozornos predovšetkým svojimirozmermi a hmotnosou. Hmotnos 135 gramovz<strong>na</strong>mená, e v rámci vreckových poèítaèov soperaèným systémom Pocket PC 2002 ide o <strong>na</strong>j¾ahšíprístroj <strong>na</strong> trhu. Toshiba e310 sa z tejto stránky praktickyvyrovná vreckovým poèítaèom pre platformuPalm. Presnejším porov<strong>na</strong>ním hmotnosti zistíme,e Toshiba e310 je <strong>na</strong>jblišia vreckovému poèítaèuHandspring Visor Edge, ktorý však pracuje <strong>na</strong> platformePalm OS a má monochromatický displej.OPIS PRÍSTROJA. Telo prístroja je vyhotovené zlešteného hliníka. Displej e310 je farebný a podsvietený.Kvalita zobrazenia farieb je pod¾a nášhosubjektívneho názoru ve¾mi dobrá. Displej je o pármilimetrov <strong>na</strong> výšku menší, ne je to v prípadevreckových poèítaèov iPAQ od firmy Compaq.Pod displejom sa <strong>na</strong>chádzajú ovládacie prvky –štyri tlaèidlá <strong>na</strong> prístup k <strong>na</strong>jdôleitejším aplikáciám(kalendár, úlohy, domáca stránka a kontakty). Podnimi je kombinované <strong>na</strong>vigaèné tlaèidlo s monos-ou pohybu kurzora do štyroch strán, ako i potvrdzovaniavybranej vo¾by. Na prednom paneli sa ïalej<strong>na</strong>chádza zabudovaný reproduktor.Na ¾avej èasti je opä <strong>na</strong>vigaèné tlaèidlo <strong>na</strong> pohyb vsmere hore-dole a <strong>na</strong> potvrdzovanie vo¾by. Funkciu tohtotlaèidla je moné pouívate¾<strong>sk</strong>y <strong>na</strong>stavi. Nad ním jetlaèidlo <strong>na</strong> spúšanie digitálneho záz<strong>na</strong>mníka zvuku.V hornej èasti e310 sa <strong>na</strong>chádza zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo,infraèervený port, konektor pre stereoslúchadlá,dotykové pero, mikrofón, šachta pre kartu SD aleboMultimedia Card.V spodnej èasti je konektor <strong>na</strong> pripojenie synchronizaènejkolí<strong>sk</strong>y, samostatného <strong>na</strong>pájania a prepí<strong>na</strong>è<strong>na</strong> úplné vymazanie údajov z poèítaèa.SOFTVÉROVÉ VYBAVENIE. Zo softvérovej stránkyobsahuje e310 operaèný systém Windows for PocketPC 2002 od firmy Microsoft. Súèasou tohto systémuje aj vrecková verzia programuMicrosoft Word a Excel, prehrávaèmultimediálnych súborovMedia Player, ïalej InternetExplorer, ako i aplikácia <strong>na</strong> rozpoznávanietextu písaného rukou,ktorý môeme písa po celej plocheobrazovky (Transcriber).POZNATKY Z TESTOVANIA. Tentovreckový poèítaè sme testovali asi týdeò.Po celý èas sa nám pozdávala predovšetkýmvýdr pri práci <strong>na</strong> batérie. Skutoène,s takouto výdrou sme sa pri <strong>na</strong>šich testochešte nestretli. Po úplnom <strong>na</strong>bití batérie mô-ete pracova zhruba dva dni. Dobre je vyriešené aj to,e <strong>na</strong> <strong>na</strong>bíjanie batérie nemusíte <strong>na</strong> cesty so sebounosi synchronizaènú kolí<strong>sk</strong>u – postaèí samotný <strong>na</strong>pájacízdroj. Rozmermi i hmotnosou toto PDA patrí k<strong>na</strong>jmenším vôbec, ale aj tak by sme si elali ešte ïalšiezníenie hmotnosti. Tých 135 gramov jednoduchostále cítite vo vrecku košele. Ak si zapnete podsvieteniedispleja, budete s kvalitou zobrazenia údajov spokojní.Softvérová výbava vám umoòuje všetku prácu,ktorú od vreckového poèítaèa oèakávate. Synchronizáciaúdajov sa realizuje v programe Microsoft ActiveSync.Takto si zosynchronizujete kontakty, úlohy iprijatú elektronickú poštu z programu Microsoft Outlook.Takisto môete prenáša súbory pre Word a Excel– vy<strong>sk</strong>úšali sme si prevod súborov aj so sloven<strong>sk</strong>ýmiz<strong>na</strong>kmi a fungovalo to správne. K dizajnu prístrojanemáme výhrady, len treba da pozor <strong>na</strong> spodnétlaèidlo, ktorým sa odpája <strong>na</strong>pájanie prístroja. Akho omylom potlaèíte (dá sa to <strong>na</strong>pr. pomocou dotykovéhopera), prídete o všetky zapamätané údaje. Monoby nezaškodilo tento priestor prekry, ako je to<strong>na</strong>pr. v prípade poèítaèov Compaq iPAQ.Toshibu e310 sme podrobili aj nieko¾kým testom.V porov<strong>na</strong>ní s prístrojom Compaq iPAQ (v <strong>na</strong>šichdoterajších testoch <strong>na</strong>jlepší vreckový poèítaè)sme zaregistrovali o nieèo vyšší výkon pri zobrazeníbitmapových súborov, <strong>na</strong> druhej strane je miernepomalšie zobrazovanie textu. Výkon v oblastimatematických výpoètov je v podstate totoný (obaprístroje majú rov<strong>na</strong>ký procesor).Ako digitálny záz<strong>na</strong>mník môete tento prístroj poui<strong>na</strong> nieko¾ko desiatok minút záz<strong>na</strong>mu (pod¾a aktuálnehoobsadenia pamäte RAM). Zaz<strong>na</strong>menáva si mô-ete vlastné poznámky, ktoré hovoríte priamo do mikrofónuv hornej èasti prístroja. Na <strong>na</strong>hrávanie záz<strong>na</strong>muschôdze však kvalita zabudovaného mikrofónu nepostaèuje– škoda, e výrobca neumonil okrem externéhoreproduktora aj pouitie externého mikrofónu.Port SecureDigital môete poui <strong>na</strong> rozšíreniepamäte – aj v <strong>na</strong>šom teste zariadení <strong>na</strong> prenos údajovsme opísali nieko¾ko takýchto zariadení – podarilo sanám však zoh<strong>na</strong> len vyhotovenie s maximálnou kapacitou128 MB. Port CompactFlash je urèite rozšírenejšía karty v tomto formáte sú o nieèo lacnejšie adostupnejšie. Aj pre SecureDigital existuje rozšírenie<strong>na</strong> bezdrôtovú komunikáciu pomocou protokolu Bluetooth.Firma Toshiba ponúka vlastnú takúto kartu, ktorúsme <strong>na</strong> úèely testovania aj mali zapoièanú. Pritomsme testovali komunikáciu poèítaèa e310 a mobilnéhotelefónu Nokia 6310i. Všetko fungovalo bez problémov.ZÁVER. Nástup nového PDA od Toshiby <strong>na</strong> náš trhjednoz<strong>na</strong>ène rozširuje ponuku vreckových poèítaèovsmerom k <strong>na</strong>jkvalitnejším prístrojom. Rozhodneide o zariadenie, <strong>na</strong>d ktorým by ste mali premýš¾a,ak plánujete zakúpi vreckový poèítaè presystém Pocket PC. Budúcich majite¾ov tento prístrojzaujme predovšetkým hmotnosou a rozmermi, výdroupráce <strong>na</strong> batérie a kvalitou displeja.Hodnotenie:☺ Dlhá výdr pri prevádzke <strong>na</strong> batérie☺ Nízke rozmery a hmotnos☺ Kompletná softvérová výbava☹ Neobsahuje port pre CompactFlashCe<strong>na</strong>: 22 490 Sk bez DPHZáruka: 12 mesiacovDodávate¾: HT Computers, a. s.Ondrej MackoT E C H N I C K ÉP A R A M E T R EProcesor: Intel StrongARM, 206 MHzOperaèný systém: Microsoft Windows for Pocket PC 2002Displej: farebný 65 536 farieb, TFT, rozlíšenie 240 × 320bodov, diagonála 3,5 palcaPamä: 32 MB SDRAM (rozšírite¾ná <strong>na</strong> 288 MB pomocouSD karty 256 MB), 32 MB Flash ROMPolohovacie zariadenie: dotykové peroBezdrôtová komunikácia: infraèervená, ako doplnok Bluetoothpomocou SD kartyPamäová karta: SecureDigital, Multimedia CardPrepojenie s poèítaèom: kolí<strong>sk</strong>a s portom USBZvukový systém: 16−bit. stereo, zabudovaný mikrofó<strong>na</strong> reproduktor, konektor <strong>na</strong> externé slúchadláBatéria: lítiovo−iónová, doba nepretritej prevádzky 10 hodín,72 hodín pri prerušovanom pouívaníObsah dodávky: vreckový poèítaè, program MicrosoftActiveSync a Outlook 2000, koený obal, <strong>na</strong>pájací zdroj,synchronizaèná kolí<strong>sk</strong>a, pouívate¾<strong>sk</strong>ý návodRozmery (š × v × h): 80 × 125 × 12,4 mmHmotnos: 135 g56 PC REVUE 7/2002


H A R D W A R EKeï de<strong>sk</strong>topu chýbajú portyV tomto èlánku predstavíme nieko¾ko zaujímavých zariadení, ktoré umoòujúrozšíri monosti vášho poèítaèa. Ide predovšetkým o infraèervený port, ïalšieporty USB a FireWire, ako i èítaèku pamäových kariet CompactFlash. Infraèervenýport pritom vyuijete <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> bezdrôtovú komunikáciu stolného avreckového poèítaèa, mobilného telefónu, prípadne tlaèiarne. Porty USB vo verzii2.0, ako i porty FireWire sa vyuijú <strong>na</strong>pr. aj pri spracovaní signálov z videokamery.Predstavované zariadenia tak vyriešia problém, ako upgradova vášpoèítaè, pokia¾ neobsahuje príslušné porty. VSCOM IRDA MAINBOARD ADAPTER IR−200FIde o infraèervený port, ktorý pripájate <strong>na</strong> konektor základnej do<strong>sk</strong>y. Takmervšetky dnešné základné do<strong>sk</strong>y sa dodávajú s takýmto konektorom, prièom <strong>na</strong>pripojenie infraèerveného portu sa vyadujú štyri vodièe (<strong>na</strong>pájanie, vysielanie,príjem a zem). Zariadenie sa dodáva v dvochèastiach. Prvá predstavuje prepojovací kábel,umoòujúci <strong>na</strong> jednej strane univerzálne VSCOM USB 2.0 5−PORT PCI CARD USB2−500LIde o kartu, pomocou ktorej do poèítaèa dostanete porty USB vo verzii 2.0.Zatia¾ sa toti <strong>na</strong> trhu príliš neobjavujú základné karty, ktoré USB 2.0 podporujú.Pripomeòme,e tentoport podporujerýchlos komunikáciea480 MB/s (40 ×viac ako USB 1.1) a je spätnekompatibilný s portom USB 1.1. Natrhu je u dos zariadení, ktoré rozhranie USB2.0 podporujú – hlavne externé CD-RW <strong>na</strong>pa¾ovaèky,<strong>sk</strong>enery, MP3 prehrávaèe a pod.Opisované zariadenie obsahuje štyri porty USB <strong>na</strong> zadnom paneli rozširovacejkarty. Okrem toho je tu ešte jeden port, ktorý konèí vnútri poèítaèa. Kadýz portov dokáe pripojené zariadenie zásobova prúdom 500 mA. Súèasoudodávky je CD médium, obsahujúce ovládaèe pre operaèný systém Windows98 SE, Me, 2000, XP i Mac OS X.Ce<strong>na</strong>: 1590 Sk bez DPHpripojenie ku konektoru<strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e(po jednotlivých vodièoch) a <strong>na</strong>druhej strane obsahuje deväkolíkový konektor.Druhá èas predstavuje samotný infraèervený vysielaè/prijímaè, ktorý sa pripojuje<strong>na</strong> spomí<strong>na</strong>ný konektor. Prepojovací kábel má dåku asi jeden meter.Na inštaláciu tohto zariadenia nepotrebujete nijaký ovládaè – musíte však maopis zapojenia konektora <strong>na</strong> vašej základnej do<strong>sk</strong>e. Nezabudnite, e niekedy trebatento port povoli aj v <strong>na</strong>stavení BIOS-u.Ce<strong>na</strong>: 870 Sk bez DPH VSCOM IRDA USB ADAPTER IS−200USPokia¾ neplánujete rozobera poèítaè <strong>na</strong> to, aby ste pripojili infraèervený snímaè,poslúi vám zariadenie, ktoré pripájate pomocou portu USB. Vyhotovenieinfraèerveného snímaèa je totoné s predchádzajúcim prípadom, ale <strong>na</strong> konci prepojovaciehovodièa je port USB. Z tohto portu sa zabezpeèuje aj <strong>na</strong>pájanie celéhosystému. Pozor – niektoré rozboèovaèeUSB nezabezpeèujú dostatoènývýkon <strong>na</strong> <strong>na</strong>pájanie.Najlepšie je preto tento snímaèzapoji priamo <strong>na</strong> port USB, ktorývychádza zo základnej do<strong>sk</strong>y.My sme toto zariadenie <strong>sk</strong>úšali s operaènýmsystémom Windows XP, ktorý hospoz<strong>na</strong>l a <strong>na</strong>inštaloval vlastný ovládaè. Bohu-ia¾, èinnos celého zariadenia neprebiehala pod¾a<strong>na</strong>šich predstáv. Nainštalovali sme tak ovládaè, ktorý bolpriloený <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ete od výrobcu. Napriek tomu, e nám Windows XP oznámil,e tento ovládaè neobsahuje digitálny podpis, èinnos zariadenia bola v poriadku.Vy<strong>sk</strong>úšali sme si tak prepojenie vreckového poèítaèa a mobilného telefónu.Ce<strong>na</strong>: 1430 Sk bez DPH VSCOM USB 2.0 + FIREWIRE COMBO CARD USB2−1394Toto je ve¾mi zaujímavá karta, ktorá urèite nájde uplatnenie pri rozširovanípoèítaèa. Pomocou nej toti zí<strong>sk</strong>ate nielen porty USB vo verzii 2.0, ale aj portyFireWire. Z<strong>na</strong>mená to, e pomocou nej môete vybavipoèítaè <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> spracovanie videosignáluz digitálnej kamery. Na karte sa <strong>na</strong>chádzajúštyri porty USB 2.0 (tri <strong>na</strong> zadnompaneli) a tri portyFireWire (dva porty<strong>na</strong> zadnom paneli).Pripomeòmeešte, e USB 2.0je teoreticky asi o20 % rýchlejšie akoport FireWire.Aj v tomto prípade sú dodané ovládaèe preoperaèný systém Windows a Mac. Na správne zapojenietejto karty do poèítaèa sme museli mierne upravi uchytenie zadnéhopanela.Ce<strong>na</strong>: 2890 Sk bez DPH VSCOM USB COMPACTFLASH READER USB−CFPodobné systémy sme predstavovali u pri teste zariadení <strong>na</strong> prenos údajovv PC REVUE è. 5/2002. V tomto prípade ide o jednoduchú èítaèku pamäovýchkariet CompactFlash, resp. di<strong>sk</strong>ov IBM Microdrive. K poèítaèu sa pripájapomocou dodaného 0,9-metrového prepojovaciehokábla k portu USB1.1. Pripojenie kartyCompactFlash sig<strong>na</strong>lizujezelená LED dióda,zabudovaná do tela zariadenia.Dodaný ovládaè je urèený pre operaènésystémy Windows 98, Me, 2000 a XP. Po jeho inštalácii sa táto èítaèkazobrazuje ako vyberate¾né pamäové zariadenie priamo v poloke My Computer(Môj poèítaè).Ce<strong>na</strong>: 760 Sk bez DPHVšetky predstavené zariadenia sme dostali od firmy Data (<strong>www</strong>.data.<strong>sk</strong>).Ondrej Macko7/2002 PC REVUE 57


H A R D W A R EMagnia SG20Na „èierne <strong>sk</strong>rinky“ ponúkajúce kompletné,v mnohých smeroch instantné riešeniepotrieb spoloèností segmentu Small &Medium Business sme si u pomaly zvykli.Takéto riešenia predstavujú pre spoloènostis „pouèeným laikom“ <strong>na</strong> poste administrátorapoèítaèovej siete riešenie vyhovujúce<strong>na</strong>jmä z h¾adi<strong>sk</strong>a koeficientu ceny vlastníctva. Spoloènosnemusí plati interného alebo externéhosprávcu siete a zriadenie nového úètu elektronickejpošty zvládne s manuálom v ruke de facto ktoko¾vek.V neposlednom rade vyhovuje takéto riešenie aj <strong>na</strong>šejmentalite „domáceho majstra“. To, e sa <strong>na</strong> tento segmentzameriava aj Toshiba, je však prekvapením.ÈO JE TO MAGNIA? Poštový, súborový a tlaèovýserver s intranetovým „portálom“ a integrovanýmfirewallom. To všetko s ovládaním prostredníctvomjednoduchého webového administratívneho rozhrania.Jadrom je operaèný systém Linux v distribúciiRed Hat. K dispozícii je ïalej 7-portový rozboèovaè(10/100) LAN, jeden port pre uplink, 10/100WAN rozhranie, interný V.90 DSP modem, paralelnérozhranie <strong>na</strong> pripojenie tlaèiarne a slot PCMCIAtypu II, urèený výhradne pre IEEE 802.11B WLANkartu (je súèasou dodávky). Prekvapujúco malé zariadeniev elegantnom vyhotovení ukrýva v sebeprocesor Celeron taktovaný <strong>na</strong> 566 MHz so 64 MBoperaènej pamäte a dvoma 2,5" pevnými di<strong>sk</strong>ami <strong>sk</strong>apacitou 15, resp. 30 GB (pod¾a konfigurácie). Naprednej strane je umiestnený podsvietený LCD displejponúkajúci základné informácie o konfigurácii.Port <strong>na</strong> pripojenie konzoly sériovým rozhranímrov<strong>na</strong>ko ako port pre demilitarizovanú zónu všakbudete h¾ada márne.Zapisovacia jednotka BTC BCE 3212MGETTING STARTED. Pripojenie k Magnii je jednoduché.Prepoji sieovú kartu pracovnej stanice krozboèovaèu Magnie zvládne kadý, podobne akovloenie inštalaèného CD a odklikanie nieko¾kýchstránok inštalaèného sprievodcu. Broúrka Gettingstarted je síce vyhotovená v mnohých svetových jazykoch,ale informáciu o implicitnej IP adrese alebopred<strong>na</strong>stavených pouívate¾<strong>sk</strong>ých úètoch a príslušnýchheslách budete h¾ada dlho. Pri takýchto zariadeniachje zvykom umiestni túto informáciu pouívate¾ovièo <strong>na</strong>jviac pred oèi. Keïe Magnia ešte nie je<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu v predaji, nebola pouívate¾<strong>sk</strong>ápríruèka v sloven<strong>sk</strong>om jazyku súèasou dodanej zostavy.Pri uvedení <strong>na</strong> trh by však pod¾a vyjadrenia distribútorau mala by pouívate¾<strong>sk</strong>á príruèka. V nieko¾kýchiných jazykoch bola dodaná v elektronickejverzii vo formáte PDF <strong>na</strong> priloenom CD.POUÍVATE¼SKÉ ÚÈTY. Ve¾mi jednoduché a príjemné.Základom súborového servera je SAMBA.Pouívate¾ sa autorizuje <strong>na</strong> základe pouívate¾<strong>sk</strong>éhome<strong>na</strong> a hesla. Namapované sú dva sieovédi<strong>sk</strong>y. Jeden je súkromný, druhý zdie¾aný všetkýmipouívate¾mi. Pouívate¾om je moné stanoviIde o CD zapisovaèku so základnými parametrami32 × 10 × 40. Zariadenie sme dostali <strong>na</strong> recenziuspolu s dátovým káblom a montánymi <strong>sk</strong>rutkami.Softvér <strong>na</strong> zapisovanieúdajov a ani médiáneboli súèasou dodávky. Mechanikusme testovali v operaènom systéme Windows XP.Tento systém umoòuje mechaniku pouíva akoCD i CD-RW mechaniku bez toho, aby ste muselizháòa ovládaèe.Náš zápis 700 MB údajov <strong>na</strong> príslušné CD médiumvrátane inicializaèných a ukonèovacích procesovtrval pri tejto mechanike 6 minút a 58 sekúnd.Testovali sme aj rýchlos èítania údajov – programCD Speed potvrdil maximálnu 40-násobnú rýchlosèítania údajov <strong>na</strong> okraji média. Pod¾a programuCD Tach je moné pomocou tejto CD mechanikydosiahnu priemernú rýchlos èítania 26,8-násobkuzákladnej rýchlosti. Náhodná prístupová dobaje 76 ms. To sú celkom slušnévýsledky, èo zároveò z<strong>na</strong>mená,e mechaniku BTC BCE3212IM je moné poui <strong>na</strong>univerzálnu prácu s CD médiami– èítanie i zápis. Softvérovévybavenie tejto mechanikyobsahuje aj technológiu MTKSuperLink, ktorá zaisuje, e nebudetema problémy s podteèením buffera.-om-T E C H N I C K É P A R A M E T R ERozhranie: E−IDE/ATAPIPodporovaná kapacita: 650 MB a 700 MBKapacita buffera: 2 MBPriemerná prístupová doba < 100 msRozmery: 148 × 42 × 200 mmStredná doba medzi poruchami: 125 000 pracovných hodínPracovná teplota: 5 °C ÷ 45 °CMontá<strong>na</strong> poloha: horizontál<strong>na</strong>Ce<strong>na</strong>: 3090 Sk bez DPH – verzia bez softvérového vybaveniaDodávate¾: IM Computers, a. s.kvóty. K dispozícii sú trioprávnenia pre pouívate¾ov,líšiace sa mno-inou èinností, ktoré súschopní vykonáva (prístup,správa atï.).PRIPOJENIE DO SIE−TE INTERNET. Prístupdo siete internet je monérieši prostredníctvom zabudovanéhoV.90 DSP modemualebo pripojením externéhozariadenia prostredníctvomethernetového 10/100 rozhrania.Konfigurácia je jednoducháa rýchla. V prípade pouitia WANethernetového portu staèí zadefinova IP adresu,ma<strong>sk</strong>u siete, implicitnú bránu a dva DNS servery,prípadne <strong>na</strong>stavi Magniu ako klienta DHCP. Pripouití interného modemu ide o <strong>na</strong>stavenie telefónnehoèísla prístupového uzla a autorizaènýchformalít. Chýba rozšírené <strong>na</strong>stavenie, prostredníctvomktorého by bolo moné <strong>na</strong>stavi ïalšie vlastnostivytáèaného pripojenia (typ kompresie, autorizácieatï.). Takéto <strong>na</strong>stavenia sú <strong>na</strong>príklad súèasouaj operaèného systému Windows a odôvodnenie,e Magnia je urèená <strong>na</strong> konfiguráciu laikmi,príliš neobstojí.Magnia obsahuje proxy server s monosou filtrácieobsahu <strong>na</strong> základe definície zakázaných URI alebok¾úèových slov, ktoré sú v URI vyh¾adávané. Tu chýbamonos <strong>na</strong>stavenia implicitnej bezpeènostnej politiky(všetko zakázané/všetko povolené). Niektoré produktytejto kategórie vyuívajú vzdialené databázyobsahujúce adresy webových lokalít s „nevhodným“obsahom, prièom obchodný model je v drvivej väèšinezaloený <strong>na</strong> predplatnom takejto sluby. V prípadeMagnie to tak nie je a urèite to nie je <strong>na</strong> škodu.FIREWALL. Bezpeènos je dôleitá. Pre ochranu lokálnychpouívate¾ov sú k dispozícii firewallovésluby. Firewall je moné zapnú alebo vypnú...Pre administrátora sú pripravené tri zaškrtávaciepolia, pomocou ktorých je moné povoli prístup<strong>na</strong> webový, FTP alebo telnet server. Niè viac, nièmenej. Nijaké obmedzenia <strong>na</strong> zdrojový IP priestor,iadne rozšírené <strong>na</strong>stavenie. Pre spoloènosti bezvlastného správcu by to však mohlo postaèova.ELEKTRONICKÁ POŠTA. Samozrejmosou je podporaelektronickej pošty. Vnútri Magnie nájdemepoštový server Sendmail. Je otázne, èi práve Sendmailpredstavuje tú <strong>na</strong>jvhodnejšiu vo¾bu, a to nielenz h¾adi<strong>sk</strong>a rýchlosti a bezpeènosti, ale <strong>na</strong>jmämoností, ktoré tento poštový server ponúka priimplementácii webových rozhraní pre jeho konfiguráciu.Osobne by som sa rozhodoval medzi trojicouqmail/postfix/exim. Napriek tomu k dispozíciije sendmail a dva prevádzkové reimy. Prvý z dvojice,oz<strong>na</strong>èený termínom Local email only, umoòujeprevádzkova sluby elektronickej pošty prelokálne pripojených pouívate¾ov bez interakcie sokolitým svetom. Pri tomto reime je moné odosielapoštu len pre adresátov, ktorých úèty elektronickejpošty sú pod správou Magnie. Naopak,druhý z dvojice dopåòa túto monos o periodickédoruèovanie správ elektronickej pošty zo vzdialenéhoservera prostredníctvom protokolu POP3. Pritakomto postupe je definované FQDN vzdialenéhopoštového servera a k jednotlivým pouívate¾om súpriradené dvojice prihlasovacie meno/heslo. AdresaPOP3 servera je definovaná globálne pre všet-58 PC REVUE 7/2002


H A R D W A R Ekých pouívate¾ov. Kontrola pošty <strong>na</strong> vzdialenom serveri je vyko<strong>na</strong>ná pre všetkýchpouívate¾ov v okamihu, keï ¾ubovo¾ný z nich <strong>na</strong>dviae spojenie sMagniou prostredníctvom SMTP alebo POP3. Pri oboch prevádzkových reimochneopustí pošta urèená pre lokálnych pouívate¾ov Magniu a nikdy nebudesmerovaná do siete internet. Magniu je moné <strong>na</strong>konfigurova, aby všetkaodchádzajúca pošta bola doruèovaná prostredníctvom vopred urèeného relaySMTP servera. Magnia neobsahuje podporu pre doménové poštové koše ani prereim ETRN (RFC 1985). Chýba aj podpora protokolu IMAP.ZÁLOHOVANIE. Jednou z príjemných vlastností Magnie je riešenie zálohovaniadát. K dispozícii je automatické alebo manuálne zálohovanie. Automatickézálohovanie je moné vykonáva v urèitý èas denne, mesaène alebo v urèenédni v týdni (<strong>na</strong>príklad kadý piatok). Zálohy môu by buï úplné, alebo inkrementálne(súèasou zálohy sú len súbory, ktoré boli od posledného zálohovaniazmenené). Zálohova je moné buï všetko, alebo iba selektívne vybranédátové oblasti pouívate¾ov, ku ktorým je moné prida systémové (pravdepodobnekonfiguraèné) súbory. Vytvorené zálohy, ktoré je moné kryptova, súautomaticky prenesené <strong>na</strong> cie¾ový poèítaè, dostupný prostredníctvom jednéhoz LAN portov, alebo <strong>na</strong> poèítaè dostupný v sieti internet.INTRANET. Ve¾mi struène povedané, funkèný, ale príliš jednoduchý. Odhliadnucod monosti definície logotypu spoloènosti a farebného „<strong>sk</strong>inu“, intranetprináša monos ma<strong>na</strong>mentu noviniek, udalostí, hypertextových odkazova šablón dokumentov. Novinky a udalosti obsahujú trojicu poloiek dátum/ <strong>na</strong>dpis / text, hypertextové odkazy, svoj názov a URI adresu, šablóny dokumentovzase názov a samotný dokument. Pre malú spoloènos s trojicou zamest<strong>na</strong>ncovto urèite staèí, pre trochu väèšie malé spoloènosti sú vlastnosti intranetovéhoportálu ve¾mi obmedzené. Absencia webového rozhrania pre èítaniepošty je minimálne prekvapujúca. Softvérových balíkov, zväèša zaloených <strong>na</strong>implementácii v <strong>sk</strong>riptových backendoch typu PHP, je <strong>na</strong> sieti ne<strong>sk</strong>utoènémnostvo (Horde IMP, SquirrelMail, NOCC, Open WebMail a ve¾a iných).ZÁPLATY. Pri pouití principiálne akéhoko¾vek operaèného systému prístupnéhozo siete internet je z h¾adi<strong>sk</strong>a bezpeènosti k¾úèové záplatovanie bezpeènostnýchchýb. V tomto smere obsahuje Magnia pomerne elegantné riešeniedoslova <strong>na</strong> pár kliknutí. Prostredníctvom webového rozhrania je moné zí<strong>sk</strong>azoz<strong>na</strong>m nových záplat, ktoré sa dajú stiahnu a <strong>na</strong>inštalova zaškrtnutím príslušnéhoeditaèného po¾a. Ïalšou z vlastností zabezpeèujúcich bezproblémovúprevádzku Magnie by mala by / bude tzv. Toshiba Health Monitoring Service.V administratívnom rozhraní bolo v èase uzávierky iba strohé konštatovanie"comming soon", ale prakticky pôjde o vzdialený platený doh¾ad zo strany spoloènostiToshiba.SUMMA SUMMARUM. Kúpu akejko¾vek èiernej <strong>sk</strong>rinky je potrebné dobrezvái. Koeficient ceny vlastníctva takýchto zariadení bude vdy niší ne priklasických riešeniach, zaloených <strong>na</strong> inštalácii samostatných serverov, prispôsobenýchšpecifikám konkrétnych pouívate¾ov. Takisto treba pozitívne hodnotijednoduchos správy „èiernych <strong>sk</strong>riniek“, èo je pre malé firmy bez vlastnéhosprávcu IT èasto <strong>na</strong>jprijate¾nejším riešením <strong>na</strong> vybudovanie a ma<strong>na</strong>ovanievlastnej informaènej infraštruktúry. Na druhej strane èier<strong>na</strong> <strong>sk</strong>rinka nikdy nebuderás s vami a príde èas, keï ju budeme musie „hodi do koša“. Magnia je jednou zalter<strong>na</strong>tív, škoda len, e webové rozhranie neponúka monos vyui všetky vlastnostipouitého softvéru <strong>na</strong>plno. Pozitívne treba hodnoti monos pripojeniaklient<strong>sk</strong>ych PC <strong>na</strong> server aj bezdrôtovo prostredníctvom WLAN. Práve táto vlastnosodlišuje Magniu od iných <strong>na</strong> trhu dostupných riešení. Magnia preto môe bypostavená do roly prenosného servera, ktorý si môete <strong>na</strong>príklad vzia <strong>na</strong> prezentáciuku klientovi alebo pomocou ktorej môete zabezpeèi prístup do internetu ainé základné sluby pre doèasne zriadené pracovi<strong>sk</strong>á. Predbená ce<strong>na</strong> je však presloven<strong>sk</strong>ý trh pod¾a môjho názoru privysoká.Ce<strong>na</strong> (predbená): 80 000 – 90 000 Sk bez DPHZapoièal: HT ComputersRichard WillmannT E C H N I C K É P A R A M E T R EProcesor: Intel Pentium Celeron 566 MHz(100 MHz zbernica, 32 kb cache, 128 kb L2cache)Operaèná pamä: 64 MB (100 MHz, ECCSDRAM, 2 DIMM sloty)Sieové rozhranie: 10Base−T/100Base−TXEthernet, 7 portov rozboèovaèa pre pracovnéstanice, 1port pre uplink, IEEE 802.11B WLANvia PCMCIA II kartuPevný di<strong>sk</strong>: 2 × 15 GB 2,5" EIDE, 4200 rpmParalelné rozhranie: Centronics kompatibilnýModem: V.90 DSPRozmery: 340 × 67 × 270 mmHmotnos: asi 5 kg7/2002 PC REVUE 59


H A R D W A R EHP PhotoSmart 812Spoloènos Hewlett-Packard sa u v minulomroku s<strong>na</strong>ila presadi aj v oblastidigitálnej fotografie. Sústreïujesa <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> modely urèené pre širokémasy spotrebite¾ov. Tomu zodpovedajúparametre, ceny a spôsob ovládaniadodávaných prístrojov. Neèudo,e sa spoloènos vydala touto cestouaj v oblasti, ktorá donedáv<strong>na</strong> patrilamedzi digitálnymi fotoaparátmik high-end riešeniam – v oblasti digitálnychfotoaparátov so snímaèmi soštyrmi miliónmi snímacích bodov.DODÁVKA. Fotoaparát sa dodáva vdvoch variantoch. Prvý obsahuje samotnýprístroj, pamäovú kartu typuSD Card s kapacitou 16 MB, CD-ROMs ovládaèmi, alkalické batérie, kábelUSB <strong>na</strong> pripojenie k PC, kábel USB <strong>na</strong>pripojenie k tlaèiarni a videokábel.Druhý variant obsahuje okrem spomenutýchkomponentov takzvanýDigital camera dock s oz<strong>na</strong>èením HP8881. Toto zariadenie je dodávané sNiMH batériami, sieovým zdrojom,programovým vybavením a súpravoukáblov <strong>na</strong> pripojenie k portu USBpoèítaèa, tlaèiarni a televíznemu prijímaèu.Toto zariadenie je zaujímavésamo osebe, a tak sa mu budemev recenzii venova podrobnejšie.KONCEPCIA PRÍSTROJA. HP PhotoSmart812 je klasický digitálny kompaktnýfotoaparát. Podobne ako predchádzajúceprístroje tejto spoloènostiaj predstavovaný model je vybavenýobjektívom spoloènosti Pentax. Tentorazide o typ, ktorý Pentax vyuívavo svojich prístrojoch Optio 330 a 430.Vïaka tomu má PhotoSmart malé rozmerya hmotnos a disponuje 3× optickýmzoomom. Telo prístroja koncepènevychádza z predchádzajúcich modelova je vyrobené z plastu. Objektív jepri neèinnosti prístroja zasunutý v jehotele. Škoda, e rov<strong>na</strong>ko bezpeène nieje umiestnený aj pri prezeraní snímok.Tento reim nie je toti nijakýmspôsobom oddelený od reimu snímania(èo je pri iných prístrojochbené). Prechod do reimu prezeraniaje zabezpeèený prostredníctvomstlaèenia niektorého z tlaèidiel <strong>na</strong> pohybv menu, do reimu snímania savrátite zatlaèením spúšte. I keï mneosobne toto riešenie nevyhovuje, verím,e <strong>na</strong>jmä menej technicky zdatnýmpouívate¾om sa bude pozdáva.MONOSTI A OVLÁDANIE. U somsa zmienil, e prístroj je koncipovanýako domáci fotoaparát a tomu zodpovedáaj návrh ovládania prístroja i koncepciajeho menu. Oboje je optimalizované<strong>na</strong> pouitie typu stlaè a fotografuj.Zaujímavé je, e HP v rámciorientácie <strong>na</strong> èo <strong>na</strong>jnišiu cenu „obetovalo“stavový LCD displej, ten všakvtipne <strong>na</strong>hradilo kombináciou štvoriceLED diód a dvoch tlaèidiel. Pokia¾ ide omenu, prístroj je vybavený sparan<strong>sk</strong>y,to je však s oh¾adom <strong>na</strong> cie¾ovú <strong>sk</strong>upinu<strong>sk</strong>ôr výhoda. Menu osemstodvanástkytoti ponúka iba prehrávanie zvukovýchpoznámok, mazanie obrázkov,zväèšenie fotografie, jej rotáciu a setup.V jeho prostredí môete <strong>na</strong>stavi štyristupne kompresie, záz<strong>na</strong>m zvuku, hlasitoszvukovej sig<strong>na</strong>lizácie, dátum aèas, spôsob komunikácie prostredníctvomUSB (fotoaparát, externý di<strong>sk</strong>),reim TV a jazyk menu. Samotné menuje ve¾mi dobre vyriešené aj z grafickejstránky. Zaujala ma <strong>na</strong>príklad monosdefinova, ako bude daná snímka spracovaná.Pri jej prezeraní toti môetepriradi príz<strong>na</strong>k pre tlaè. Nejde však ozvyèajný DPOF, vybera môete jednuz dvoch preddefinovaných tlaèiarní, mô-ete urèi, ktoré snímky budú odoslanée-mailom a akej <strong>sk</strong>upine adresátov.DIGITAL CAMERA DOCK. Photo-Smart 812 je prvý digitálny fotoaparátspoloènosti Hewlett-Packard,T E C H N I C K É P A R A M E T R EVýrobca/Typ Hewlett−Packard/PhotoSmart 812Ohni<strong>sk</strong>ová vzdialenos/clo<strong>na</strong> 7 ÷ 111 mm / F2,6 ÷ 4,8Rozsah ostrosti/makro/ruèné ostrenie40 cm/ 14 cm/ FOptický/digitálny zoom 3× / 7×Ochra<strong>na</strong> objektívuAutomatickyBle<strong>sk</strong>/poèet reimov/konektori / 5 / FTyp snímaèa/poèet prvkov (v mil.) CCD / 4,1Rozlíšenia 2272 × 1712, 1136 × 848, v 288 × 216Stupne kompresie/bez kompresie3 / FOptický h¾adáèik/s korekciouM / FLCD/výklopný/otoèný1,5" / F / FStavový displejF / LEDRozhrania – USB/RS 232/video/SCSI/<strong>na</strong>pájanie M / F / M / F / MVnútorná pamäFPodporované médiá – CF/SM/MS/SDF / F / F / MMikrofónMRozmery (mm) 95 × 70 × 41Hmotnos (bez batérií/s batériami – v gramoch) 245 / 295Preddefinované reimy expozícieFManuál<strong>na</strong> korekcia expozície/krok ±2 EV / 1/3Priorita clony/èasu/nezávisleF / F / FVyváenie bielej – preddefinované/automaticky/ruène F / M / FNastavite¾ná citlivos (hodnoty v ISO) 100, 200, 400Kontinuálne fotografovanieMDávka s rôznou expozíciouFHlasový komentár snímok (dåka)MVideoklipy/so zvukomM / MZväèšenie pri prezeraní 4×(krok 0,5)Špeciálne funkcieFDodaná pamä/typ média/kapacitaSD / 16 MBBatérie (v dodávke/volite¾ne)AA / FZdroj/<strong>na</strong>bíjaèkaF / FKábleUSB, videoSoftvérOvládaèPodporuje / Obsahuje – MNepodporuje / Neobsahuje – Fktorý umoòuje zasunutie do HP8881. S DCD (ako som si Digital CameraDock <strong>na</strong>zval) však nie je v oblastidigitálnej fotografie úplnou novinkou.Túto koncepciu u vyuívali spoloènostiKodak a Fuji. Pravdou však je,e HP tento doplnok aj vïaka pribalenémuprogramovému vybaveniu dotiahlo<strong>na</strong> vyššiu úroveò. „Stojanèek“toti umoòuje prepojenie prístroja sospomenutými zariadeniami a dobíjaniebatérie. Vïaka programovému vybaveniufotoaparátu môu by okamitepo jeho zasunutí do DCD oz<strong>na</strong>èenéfotografie vytlaèené èi odoslané e-mailom.DCD a aj samotný fotoaparát jezaujímavý aj tým, e disponuje rozhranímUSB 2.0.KVALITA SNÍMOK. Objektív prístrojaa pouitý prvok CCD sú vhodne <strong>sk</strong>ombinované,a tak s prístrojom nie jeproblém vytvori kvalitné snímky. Isténedostatky však prístroj má v oblastiostrosti snímok a vykreslenia detailov,tieto problémy sú vidite¾né pri tlaèi <strong>na</strong>väèší formát. Nemám to síce nijako teoretickypodloené, domnievam sa však,e tento defekt ide <strong>na</strong> vrub kompresie(škoda, e prístroj nepodporuje formátTIFF). Naopak, výborný je prístroj v oblastifarebného podania a vyrovnávaniasvetelných kontrastov.ZÁVER. HP PhotoSmart je momentálne<strong>na</strong>jlacnejším kompaktným „štvormegáèom“<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu. Toto postaveniezodpovedá jeho urèeniu.Pod¾a spoloènosti HP by sa mal tentoprístroj sta domácim fotoaparátom.Jediným vánejším nedostatkom, ktorýma pri jeho hodnotení <strong>na</strong>padol, je <strong>sk</strong>utoènos,e objektív prístroja je vysunutýaj pri prezeraní fotografií, èo <strong>na</strong>jmäv prípade, keï prístroj nie je v bezpeèíDCD, predstavuje isté riziko. Na druhejstrane musím priz<strong>na</strong>, e vyhotovenieprístroja, spôsob ovládania, škála podporovanýchfunkcií, doplnok v podobeDCD a, samozrejme, aj ce<strong>na</strong> úplne zodpovedajúcie¾ovej <strong>sk</strong>upine pouívate¾ov.O kvalite snímok i ovládaní somsa u zmienil, <strong>na</strong> tomto mieste by somchcel oceni celkové vyhotovenie prístroja,ktoré je <strong>na</strong> vysokej úrovni.Hodnotenie:☺ Koncepcia☺ USB 2.0, DCD☺ Pomer ce<strong>na</strong>/výkon☹ Vysunutý objektív pri prezeraní☹ Mier<strong>na</strong> neostros snímokCeny:HP PhotoSmart 812: 27 440 Sk (bez DPH)HP Photosmart Camera Dock 8881:3150 Sk (bez DPH)Zapoièal: HP SlovakiaPeter Orvi<strong>sk</strong>ý60 PC REVUE 7/2002


H A R D W A R ERadix ProtectorKadý sa toho obáva, no nikto o tomnehovorí. Všetci ticho dúfajú, ale raz to aj takpríde. Reè je o reinštalácii systému, zábavke, ktoráobyèajne zaberie nieko¾ko hodín. Sahujú sa ovládaèe,h¾adajú sa inštalaèné súbory, licenèné èísla,staré zálohy... Dôvodov <strong>na</strong> reinštaláciu existujehneï nieko¾ko. Reinštalácia systému býva zväèšaposledná monos pri <strong>na</strong>padnutí vírusom, obèas sireinštaláciu vynúti novo <strong>na</strong>inštalovaný softvér èihardvér, prípadne sa v ten správny deò jednoduchopoèítaè nerozbehne. Jedno, èo majú všetky reinštaláciespoloèné, je fakt, e k nim vo väèšine prípadovnemuselo dôjs. Produktov riešiacich jednoduchú arýchlu obnovu systému je <strong>na</strong> trhu nieko¾ko. RadixProtector je jednou z alter<strong>na</strong>tív.AKO TO FUNGUJE? Základom je správne rozdeleniedát <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u. Dôleité je rozdeli ich<strong>na</strong> dve základné <strong>sk</strong>upiny. Tou prvou sú systémovésúbory. V tejto <strong>sk</strong>upine sa <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong>jmä programya všetko, èo k nim patrí, vrátane ich konfigurácie.Tou druhou <strong>sk</strong>upinou sú pouívate¾<strong>sk</strong>é dáta,laicky povedané, všetko ostatné. Obe <strong>sk</strong>upiny dátmusia by umiestnené <strong>na</strong> rôznych pevných di<strong>sk</strong>och,prípadne <strong>na</strong> rôznych partíciách pri pouitíiba jedného pevného di<strong>sk</strong>u. Radix Protector sapotom postará v závislosti od konfigurácie o to,aby dáta <strong>na</strong> urèených partíciách boli jednoduchoobnovite¾né.PRAKTICKY. Princíp ochrany dát kartou RadixProtector mono jednoducho objasni <strong>na</strong> praktickompríklade škol<strong>sk</strong>ých poèítaèových uèební. V kadejuèebni sa <strong>na</strong>chádza nieko¾ko poèítaèov s <strong>na</strong>inštalovanýmoperaèným systémom, ktorý má voväèšine prípadov ve¾mi nízku „trvanlivos“. Študenti,<strong>na</strong>jmä tých niších vekových kategórií, save¾mi radi s operaèným systémom a <strong>na</strong>inštalovanýmiaplikáciami „hrajú“. Ve¾kej ob¾ube sa teší<strong>na</strong>jmä editor systémových registrov, respektívevšetky súbory ivotne dôleité pre operaèný systémWindows. Keby pevný di<strong>sk</strong> takýchto poèítaèovobsahoval len jednu partíciu, <strong>na</strong> ktorej by bol<strong>na</strong>inštalovaný operaèný systém a všetok potrebnýsoftvér, prièom všetky dáta študentov by boliumiestnené <strong>na</strong> súborovom serveri v ich domov<strong>sk</strong>ýchadresároch, jedným z riešení by bol zákazzápisu <strong>na</strong> lokálny pevný di<strong>sk</strong>. Tento prístup sa vminulosti u pouíval (zväèša softvérové riešenia,zaloené <strong>na</strong> rezidentoch monitorujúcich BIOS), ales príchodom nových Windows a všetkých odkladacícha doèasných súborov je v praxi dnes nepouite¾ný.Podobne v prípade, keby <strong>na</strong> poèítaèi maliby uloené dáta pouívate¾ov, musel by by zákazzápisu konfigurovate¾ný <strong>na</strong> úrovni partícií. KartaRadix Protector toto rieši.HARDVÉR ÈI SOFTVÉR? Produkt Radix Protectorpredstavuje kombináciu hardvérovej karty vovyhotovení pre ISA alebo PCI zbernicua obsluného softvéru.Inštalácia je ve¾mi jednoduchá.Najprv je potrebné <strong>na</strong>inštalovavirtuálny ovládaèzariadenia (tzv. Virtual DeviceDriver), zasunú kartu RadixProtector do správneho slotu a<strong>na</strong>koniec <strong>na</strong>stavi úroveò ochranypre jednotlivé partície pevnýchdi<strong>sk</strong>ov.Radix Protector ponúka štvoricu reimov obnovyobsahu chránených partícií. Prvý z nich umoòujeobnovu vdy po reštarte poèítaèa. I<strong>na</strong>k povedané,spustíte poèítaè, „pokazíte“ systémové registre,reštartujete a niè sa nestalo. Druhý z reimov mánázov Manual recovery a umoòuje vdy pri štartepoèítaèa urèi, èi sa obsah chránených partícií obnovízo zálohy alebo nie. Treou monosou je <strong>na</strong>èasovaautomatickú obnovu dát. Napríklad kadýdeò ráno. Štvrtá a posledná z moností de facto ibadopåòa Manual recovery o monos „odklepnú“zmeny, ktoré sa v obsahu chránenej partície vyko<strong>na</strong>li.Teda spustíte poèítaè, <strong>na</strong>inštalujete nový softvér,reštartujete, a ak ste spokojní s tým, èo stespravili, zmeny uloíte. Samozrejmosou je ochra<strong>na</strong>všetkých dôleitých úkonov heslom administrátora.SIEOVÁ VERZIA. Na trhu je k dispozícii aj špeciál<strong>na</strong>verzia karty Radix Protector, ktorá je urèená<strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v prostredí rozsiahlych poèítaèovýchsietí. Hlavným rozdielom je monos vzdialenej správy,resp. konfigurácie ochrany jednotlivých partícií.KEDY ÁNO A KEDY NIE. Radix Protector je zaujímaváalter<strong>na</strong>tíva všade tam, kde za poèítaè sadajú(pouèení) laici, prípadne tam, kde sa pred klávesnicouèasto striedajú ¾udia. Osobne vôbec nezávidímadministrátorom rozsiahlych sietí v bankách, internetovýchkaviaròach alebo univerzitách, ktorímusia denne rieši problémy zmazaných alebo poškodenýchsystémových súborov. Radix Protector jeurèený presne tam.Ce<strong>na</strong>:Radix Protector: 3310 Sk bez DPHRadix Protector NET: 4410 Sk bez DPHDodávate¾:MICROCOMP – Computersystem, s. r. o.Richard WillmannT E C H N I C K ÉP A R A M E T R EKompatibilita <strong>na</strong> úrovni operaèného systému MS DOS,Windows 3.x, Windows 95 / 98 / ME / NT / 2000 / XPTypy chránených médií: IDE, EIDE, MCA, RLL, MFM, SCSIISúborové formáty: FAT16, FAT32, BIGDOS, NTFSLogické di<strong>sk</strong>y: ochra<strong>na</strong> 24 logických di<strong>sk</strong>ovIné: kompatibilita s boot ma<strong>na</strong>érmiSystémové poiadavky: poèítaè <strong>na</strong> platforme 80386+,vo¾ný slot PCI alebo ISA7/2002 PC REVUE 61


H A R D W A R EAlcatel One Touch 511Tento telefón francúz<strong>sk</strong>eho výrobcu sa riadi heslom„èo je malé, to je milé“. Má hmotnos len 75gramov a patrí k <strong>na</strong>j¾ahším telefónom <strong>na</strong> <strong>na</strong>šomtrhu. Navyše má integrovanú anténu a pôsobí ve¾mikompaktným dojmom. Pri podrobnejšom <strong>sk</strong>úmaníprídete <strong>na</strong> to, e predný panel je z hliníka –to je dobré riešenie nielen zo stránky odolnosti, aleaj elektromagnetického iarenia. Farbu boènýchkrytov si môete vybra.HUDBA. Keï po prvýkrát zapnete tento telefón,privíta vás polyfonická hudba – Alcatel OT 511 dokáeprehráva <strong>na</strong>raz sedem rôznych tónov. Privýbere melódie môete vybera z 30 melódií, <strong>na</strong>vyšesi môete <strong>sk</strong>omponova aj vlastnú melódiu.Dokonca môete vyui aj systém konvertovania<strong>na</strong>hranej hlasovej poznámky do melódie pre zvonenie.Tento systém sme si vy<strong>sk</strong>úšali a <strong>na</strong>ozaj satak dá pripravi zaujímavá melódia. Pre hlasovépoznámky je vyèlenený priestor takmer štyri minúty.DISPLEJ. Môete <strong>na</strong>stavi tri stupne podsvieteniai kontrast displeja. Predvolené <strong>na</strong>stavenie je <strong>sk</strong>ôrorientované <strong>na</strong> výdr batérie, <strong>na</strong> pouívanie v nocije lepšie <strong>na</strong>stavi maximálne podsvietenie. Podsvietenieklávesov by rozhodne mohlo by výraznejšie,v tme ich ve¾mi ako rozpoz<strong>na</strong>.Zaujmú aj tzv. pozadia – ide o obrázok, ktorý jezobrazený v pozadí displeja, pokia¾ práve nevykonávainú èinnos. Zobrazenie textu <strong>na</strong> displeji jevyriešené dobre – <strong>na</strong>raz vidíte a šes riadkov. Pomocoufunkcie Zoom si môete prepnú <strong>na</strong> zobrazenievo forme štyroch riadkov. Informaèné textysú potom väèšie, èo ocenia pouívatelia so slabšímzrakom.OVLÁDANIE. Nad tradiènou klávesnicou sú umiestnenétri ovládacie tlaèidlá, z nich <strong>na</strong>jdôleitejšie jeprostredné, tzv. joystick. Má kombinovaný výz<strong>na</strong>m– zatlaèením hore/dole listujete ním v ponukách azatlaèením smerom do tela telefónu potvrdzujetevo¾bu. Od funkcie tohto tlaèidla je odvodený ajnázov celého telefónu – One Touch (<strong>na</strong> jeden dotyk).Tlaèidlo je pri ovládaní trochu citlivé a chví¾usi budete <strong>na</strong> tento systém asi zvyka.Ak v základnom stave potlaèíte toto tlaèidlo smeromdole, dostanete sa do telefónneho zoz<strong>na</strong>mu.V òom sa pohybujete pomocou joysticku alebo stláèanímklávesov so zaèiatoènými písme<strong>na</strong>mi h¾adanéhome<strong>na</strong>. Ak opustíte telefónny zoz<strong>na</strong>m a ne<strong>sk</strong>ôrsa doò vrátite, dostanete sa presne <strong>na</strong> tú polohu,odkia¾ ste ho <strong>na</strong>posledy opustili. To povaujeme zavýhodné.Na tomto mieste treba uvies, e Alcatel OT 511nemá iadnu vlastnú pamä pre telefónne èísla aani pre SMS. Spolieha úplne <strong>na</strong> pamä <strong>na</strong> SIM karte.Pri testovaní sme zistili, e prístup do telefónnehozoz<strong>na</strong>mu trvá takmer tri sekundy a ani polohovaniev òom nie je práve <strong>na</strong>jrýchlejšie. Po dlhomèase pouívania sme však prišli <strong>na</strong> trik, ako zrýchliprístup do zoz<strong>na</strong>mu. Postaèí dvakrát po sebepotlaèi joystick smerom dole. Druhým zatlaèenímsa hneï preruší animácia prístupu do zoz<strong>na</strong>mu aprístup k uloeným telefónnym èíslam sa výraznezrýchli.Ak v základnom stave potlaèíte joystick smeromhore, dostanete sa do ponuky pre SMS správy.Môete ich tvori, prehliada, maza a pod. Pä fráz<strong>na</strong> tvorbu SMS výrobca zabudoval do telefónu (sú vslovenèine). Pri tvorbe správ podporuje Alcateldoplòovanie slov s podporou slovenèiny. Èím dlhšiebudete túto funkciu pouíva, tým lepšie vámbude slúi (systém sa postupne uèí slová). Správymôete písa malými i ve¾kými písme<strong>na</strong>mi. Okrembených textov sa dajú vyui aj tzv. emoèné ikony(známe smajlíky), posiela môete aj melódie alebosymboly.Trochu nás prekvapilo, e pokia¾ pri tvorbe SMSnevykonáte poèas jednej minúty nijaký povel,vytváraná SMS sa beznádejne stratí. Ak si teda rozpíšeteSMS a zrazu vás nieèo vyruší alebo sa musítevenova inej èinnosti, budete písa celý text odznovu.Pokia¾ v základnej ponuke potlaèíte joystick smeromdo tela telefónu, dostanete sa do detailnejponuky alebo k ïalším slubám (cez WAP).V ponuke sú štandardné vo¾by, spomenieme<strong>na</strong>pr. budík, kalkulaèku, tri hry, upozornenie <strong>na</strong>blíiace sa udalosti (stretnutie, výroèie) atï. Medzi<strong>na</strong>dštandardné patria hry, ktoré pre tento telefónpripravila spoloènos Infogames.TELEFONOVANIE. Pri samotnom hovore nás <strong>na</strong>jviaczaujala funkcia komunikácie s telefónom beztoho, aby ste drali telefón pri uchu (handsfree).Pokia¾ poèas hovoru potlaèíte joystick, dostanete sado ponuky, z ktorej si túto vo¾bu môete vybra.Partnera pri komunikácii budete potom poèu ajvtedy, keï nedríte telefón v rukách. Rov<strong>na</strong>komôete aj vy hovori do telefónu, ktorý máte lenpoloený pri sebe. Kvalita a sila takto reprodukovanéhozvuku nás ve¾mi príjemne prekvapila. Ak siuvedomíte, e v tomto telefóne môete 50 kontaktompriradi aj hlasové ovládanie, zistíte, e AlcatelOT 511 môete <strong>na</strong>ozaj pouíva aj poèas šoférovania.Okrem tohto „handsfree“ reimu môete pouiaj káblik so slúchadlom a mikrofónom aleboúplnú modulárnu súpravu do auta.BATÉRIA A PRÍSLUŠENSTVO. Pod¾a údajov výrobcuby mal telefón vydra v pohotovostnom stavea 280 hodín. Pri <strong>na</strong>šom testovaní sme aj priminimálnej prevádzke tohto telefónu (asi tri odoslanéSMS, stredné podsvietenie, relatívne dobrýsignál, bez vypí<strong>na</strong>nia <strong>na</strong> noc) <strong>na</strong>merali maximálne135 hodín. Dosiahnu dvojnásobok tejto hodnotysa nám zdá dos nereálne. Pri benom pouívanímôete poèíta zhruba so štyrmi dòami, pokia¾ telefónnevypí<strong>na</strong>te <strong>na</strong> noc.Na ponuke príslušenstva nás zaujala predovšetkýmklávesnica <strong>na</strong> písanie SMS správ. Má hmotnos43 gramov a pripája sa k telefónu pomocou kábla.Táto klávesnica sa dá vyui aj pri prístupe <strong>na</strong> WAPalebo pri editovaní telefónneho zoz<strong>na</strong>mu. Súèasoudodávky je kryt, ktorým sa telefón dá uchyti <strong>na</strong>opa<strong>sk</strong>u.ZÁVER. Alcatel One Touch 511 je vynikajúci telefón.Vzh¾adom <strong>na</strong> akciovú cenu u jedného z <strong>na</strong>šichoperátorov si ho môe dovoli aj mladšia generácia.Práve takíto pouívatelia ocenia funkcie, ako súpolyfonická hudba, pozadie, ve¾ké ikony, animácie,hry a pod.Vcelku je to ve¾mi dobrý prístroj pre pouívate¾ov,ktorí h¾adajú pekný a štýlový telefón. Najvyššejtriede pouívate¾ov by však chýbali takéfunkcie, ako je vlastná pamä pre kontakty a SMS,kompletný kalendár, infraèervený port, modem apomaly aj podpora GPRS alebo HSCSD.Hodnotenie:☺ Kvalita zabudovaného „handsfree“ systému☺ Rozmery a hmotnos, hliníkový kryt☺ Melódie a monos ich tvorby☹ Nemá pamä <strong>na</strong> kontakty a SMS☹ Slabé podsvietenie klávesovCe<strong>na</strong> (vrátane DPH): pri objedaní vybraných programov –1499 Sk, mimo akcie 10 990 SkZapoièal: Alcatel Czech, s. r. o.Ondrej MackoT E C H N I C K ÉP A R A M E T R EPodporované pásmo: 900/1800 MHzHmotnos: 75 gramovObjem: 71 cm 3Rozmery (š × v × h): 42 × 97 × 20 mmDisplej: 6 riadkov, 96 × 65 pixelovBatéria: Li−Ion 600 mAhDoba pohotovostného reimu: pod¾a výrobcu 280 hodínDoba volania: 6 hodínPonuka farebných vyhotovení boèného krytu: sivá, èervená,modráÏalšie funkcie: vibraèné zvonenie, pamä <strong>na</strong> 10 schôdzok,30 zabudovaných melódií, 2 vlastné melódie, hlasovýzáz<strong>na</strong>mník <strong>na</strong> 20 poznámok, prediktívne doplòovanie SMSs vyuitím systému Zi, WAP prehliadaè 1.262 PC REVUE 7/2002


H A R D W A R EBezdrôtová klávesnica a myšSpoloènos G-Tech ponúka riešenie <strong>na</strong> bezdrôtovépripojenie klávesnice a myši. Kompletná dodávkaobsahuje tri súèasti: klávesnicu, myš a prepojovacímodul. Tento modul sa pripája k poèítaèu dokonektorov PS/2, urèených pre myš a klávesnicu.Jeho úlohou je zabezpeèi rádiové spojenies myšou a klávesnicou, súèasne však slúi ako<strong>na</strong>bíjaèka <strong>na</strong> batérie.Klávesnica i myš majú vlastné <strong>na</strong>pájanie –klávesnicu <strong>na</strong>pájajú tri ceruzkové batérie AAa myš dve batérie AAA (menšie). Súèasou dodávkysú aj batérie, prièom pre myš dostanete štyri<strong>na</strong>bíjate¾né batérie.Klávesnica obsahuje klávesy so sloven<strong>sk</strong>ým popisom.Na pravej strane sa <strong>na</strong>chádza blok s tlaèidlami <strong>na</strong>ovládanie multimediálnych funkcií a ma<strong>na</strong>ment <strong>na</strong>pájacíchzdrojov. Navyše pomocou dodaného softvérumôete <strong>na</strong>programova výz<strong>na</strong>m funkèných tlaèidielFn. Celý systém funguje tak, e pokia¾ je vašou aktívnouaplikáciou práve internetový prehliadaè, potom jekadý z funkèných klávesov prepojený s vybranou webovoustránkou. Po inštalácii ovládacieho softvéru mátepripravený systém webových stránok organizovanýchdo kategórií (<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>kupovanie, zábava, fi<strong>na</strong>ncie,h¾adanie), tieto stránky si však môete <strong>na</strong>stavovaaj sami. Výnimkou je kláves F5, ktorého štandardnývýz<strong>na</strong>m ostal zachovaný (obnova obsahu – refresh). Celýopísaný systém však funguje len pre prehliadaèe InternetExplorer, Netscape Navigator, AOL a NeoPlanet.Myš má štyri tlaèidlá a jedno rolovacie kolie<strong>sk</strong>o.Výz<strong>na</strong>m doplòujúcich dvoch tlaèidiel je pohybvpred a vzad, <strong>na</strong>pr. pri prehliadaní internetovýchstránok. Osobitný indikátor <strong>na</strong> myši zobrazujestav, keï kapacita batérií poklesne pod kritickúhodnotu.Celý bezdrôtový systém pracuje <strong>na</strong> jednej zdvoch volite¾ných frekvencií. To vyuijete <strong>na</strong>pr.vtedy, ak v kancelárii pouíva takýto systém aj váškolega. Dve rôzne frekvencie zaistia, e sa nebudete<strong>na</strong>vzájom ovplyvòova.Pri testovaní sme si pochva¾ovali ergonomický tvarmyši, aj klávesnica je kvalitná a dobre sa <strong>na</strong> nej píše.Výrobca predpisuje len maximálnu vzdialenos medziprijímaèom a vzdialenými èasami. Zistili sme však,e minimál<strong>na</strong> vzdialenos je tie pre správnu funkciudôleitá – ak je to menej ako pol metra, komunikácianie je spo¾ahlivá. Výhodným sa nám zdá aj systém<strong>na</strong>bíjate¾ných batérií pre myš pri súèasnej dodávke<strong>na</strong>bíjaèky. Dodané batérie sú typu Ni-MH a majúkapacitu 500 mAh. Keïe sú dodané štyri batérie a vmyši sa pouívajú dve, stále môete ma jeden párpripravený <strong>na</strong> výmenu.Ce<strong>na</strong>: 2650 Sk bez DPHZapoièal: AgemOndrej MackoT E C H N I C K ÉP A R A M E T R EPracovná frekvencia: 27,185 alebo 27,035 MHzMaximál<strong>na</strong> vzdialenos od prijímaèa: 2 metreivotnos batérií v klávesnici: 6 mesiacovSpotreba energie: klávesnica < 25 mA v aktívnom a < 50µA v pasívnom stave, myš < 38 mA v aktívnom a < 100µA v pasívnom stavePoiadavky <strong>na</strong> pouitie: poèítaè s dvoma portami PS/2,pre úplné vyuitie funkcií klávesnice operaèný systémWindows 9x, Me, 2000, NT 4.07/2002 PC REVUE 63


H A R D W A R ENové tlaèiarne od LexmarkuO tlaèiaròach Lexmark tzv. päkového radu sme informovaliu v aprílovom vydaní PC REVUE. Terazsa pozrieme <strong>na</strong> dve nové tlaèiarne podrobnejšie.Predstavíme vám zástupcu vyššej a strednej triedy.Lexmark Z65 LEXMARK Z65Tlaèiareò je urèená pre nároènejšieho zákazníka,ktorý ocení dva oddelené zásobníky <strong>na</strong> papier a<strong>sk</strong>utoène rýchlu tlaè. Pod¾a výrobcu je maximál<strong>na</strong>rýchlos monochromatickej tlaèe 21 strán za minútu.To je rýchlos, ktorá sa blíi rýchlosti niektorýchlaserových tlaèiarní. Aj pri farebnej tlaèi je LexmarkZ65 ve¾mi rýchly – pod¾a výrobcu vytlaèí 15 stránza minútu.Inštalácia tlaèiarne je jednoduchá – vedie vás prinej ilustrovaný sprievodca. Zarov<strong>na</strong>nie tlaèovýchhláv je automatické s vyuitím infraèervených snímaèov.Jedinou monosou pripojenia je kábel USB,z èoho vyplývajú aj podporované operaèné systémy.Na dizajne si výrobca dal <strong>sk</strong>utoène zálea. Všadeoblé tvary, praktické zatváranie zásobníkov aboèný prierez pripomí<strong>na</strong>júci letiaci šíp. Eleganciupodèiarkujú strieborno podsvietené ovládacie tlaèidlá.Lexmark Z65 sa pripája <strong>na</strong> sieové <strong>na</strong>pájaniepriamo bez adaptéra.Lexmark Z65 má zabudovaný systém rozpoznávaniavloeného papiera. Výhodou sú dva vstupnézásobníky <strong>na</strong> papier. Do jedného <strong>na</strong>pr. vloíte obyèajnépapiere a do druhého špeciálne alebo hrubšiepapiere <strong>na</strong> tlaè titulnej strany dokumentu. Výberzásobníka pri tlaèi zadávate v ovládaèi alebo volíteOvládací panelmanuálne <strong>na</strong> ovládacom paneli tlaèiarne.Do kadého zo zásobníkov sa zmestí 150listov papiera.Údaj o rýchlosti tlaèi sme si, prirodzene,pri <strong>na</strong>šom testovaní overovali.Namerali sme dobu 11 sekúnd <strong>na</strong>vytlaèenie prvej strany pri <strong>na</strong>jrýchlejšomreime tlaèe. Na tlaè 50 stránv tomto reime sme potrebovali necelýchšes minút. To je ve¾mi dobráhodnota, prièom výhodou je, e kvalitaèiernej tlaèe je v tomto reimeakceptovate¾ná. Èiernobiela tlaè v normálnomreime prináša takmer prezentaènúkvalitu tlaèe. Pri tlaèi 50 èiernobielychstrán sme vypoèítali rýchlos takmeršes strán za minútu. Pri tlaèi kombinovanéhodokumentu (text, obrázky, tabu¾ky) sme vnormálnom reime dosiahli rýchlos takmer štyristrany za minútu.Pokia¾ tieto hodnoty porovnáte s výsledkamipri <strong>na</strong>šom teste atramentovýchtlaèiarní (<strong>na</strong>pr. PC REVUE è.2/2002 alebo 10/2001), zistíte, eLexmark Z65 je ve¾mi rýchla tlaèiareòhlavne pri tlaèi kancelár<strong>sk</strong>ychdokumentov. Rýchloslaserovej tlaèiarne to sícenie je, ale je to pri kancelár<strong>sk</strong>ejtlaèi <strong>na</strong>jrýchlejšiaatramentová tlaèiareò, akúsme zatia¾ v <strong>na</strong>šej redakcii testovali.Ïalej sme si overovali kvalitutlaèe. Pouívate¾ má <strong>na</strong> výber štyrireimy tlaèe – draft, normal, bettera best. Deklarované rozlíšenie 4800 ×1200 dpi je <strong>sk</strong>utoène nevídaná hodnota. Pritlaèi textu a benej obchodnej grafiky <strong>na</strong> obyèajnýpapier sme dosiahli bezproblémové výsledky.Pri tlaèi fotografií <strong>na</strong> obyèajný papier v <strong>na</strong>jlepšomreime je to u trochu komplikovanejšie. Pouitérozlíšenie je <strong>na</strong>ozaj vysoké a <strong>na</strong> niektorých plocháchsme zistili mierne zlievanie sa jednotlivýchfarieb. Ve¾a závisí od konkrétnych parametrov „obyèajného“papiera. Pri tlaèi <strong>na</strong> špeciálne papiere (Lexmarkodporúèa z<strong>na</strong>èku Kodak) sme efekt zlievanianezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li a dosiahnutá kvalita bola ve¾mi dobrá.Na druhej strane je doba tlaèe v <strong>na</strong>jlepšom re-ime ove¾a dlhšia ako pri ostatných reimoch.Pripomeòme ešte, e Lexmark ponúka aj tlaèiareòZ65n. Tá oproti opisovanému modelu obsahujeaj zabudovanú sieovú kartu a dá sa tak jednoduchovyui v pracovnej <strong>sk</strong>upine.Hodnotenie:☺ Rýchlos tlaèe☺ Dizajn☹ Kvalita tlaèe fotografií závisí od kvality papieraCe<strong>na</strong>: 9900 Sk bez DPHZáruka: 12 mesiacovOvládací panelLexmark Z55 LEXMARK Z55Lexmark Z55 je atramentová tlaèiareò zameraná<strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> domáceho zákazníka. V porov<strong>na</strong>ní so Z65 jepapierovo i pod¾a testov pomalšia. Výhodou oprotiZ65 je to, e okrem kábla USB môete v tomto prípadepoui aj paralelný kábel a aj spektrum podporovanýchoperaèných systémov je širšie. Pri pripojení<strong>na</strong> elektrickú sie v tomto prípade trebapoui sieový adaptér.Lexmark Z55 pouíva pri tlaèi o nieèo nišie rozlíšenie,ktoré je však v porov<strong>na</strong>ní s konkurenènýmimodelmi stále ve¾mi vysoké. Pri tlaèi fotografie <strong>na</strong>obyèajný papier sme však v <strong>na</strong>jlepšom reime dosiahliv subjektívnom porov<strong>na</strong>ní lepšie výsledky akopri tlaèiarni Z65. Jednoducho toto rozlíšenie bolo viacprispôsobené vlastnostiam obyèajného papiera, ktorýsme pri tlaèi pouili. Pri tlaèi <strong>na</strong> špeciálny papier súvšak výsledky zo Z65 o nieèo kvalitnejšie.Aj v tomto prípade sme sa venovali hodnoteniurýchlosti tlaèe. Najrýchlejšia tlaè prvej strany trvá12 sekúnd, èo je stále celkom dobrá hodnota. Najväèšírozdiel v porov<strong>na</strong>ní s Z65 je pri tlaèi dlhšíchdokumentov. Jednoducho, je to tlaèiareò <strong>sk</strong>ôr predomácnos, kde <strong>na</strong> rýchlosti a tak ve¾mi nezáleí.V tabu¾ke sme uviedli výsledky pri testovaní vybra-Porov<strong>na</strong>nie rýchlostí nieko¾kých typovatramentových tlaèiarníCanon S600 HP De<strong>sk</strong>Jet 940c Epson Stylus Color 880 Lexmark Color Jetprinter Z33 Lexmark Z55Doba tlaèe Prepoèítaná Doba tlaèe Prepoèítaná Doba tlaèe Prepoèítaná Doba tlaèe Prepoèítaná Doba tlaèe Prepoèítaná[m:s] rýchlos [ppm] [m:s] rýchlos [ppm] [m:s] rýchlos [ppm] [m:s] rýchlos [ppm] [m:s] rýchlos [ppm]Tlaè 5 strán v <strong>na</strong>jrýchlejšom reime. Zmiešaný text a grafika. 0:57 5,26 0:59 5,08 1:08 4,41 1:50 2,73 0:48 6,25Tlaè 50 strán v štandardnom reime. Zmiešaný text a grafika. 14:46 3,39 17:24 2,87 14:52 3,36 25:38 1,95 35:12 1,42Tlaèe 50 kópií v štandardnom reime. Èierny text 9:59 5,01 12:43 3,93 9:25 5,31 16:02 3,12 24:12 2,07Tlaèe fotografie A4 v maximálnej kvalite <strong>na</strong> benom papieri 1:26 0,70 2:46 0,36 2:50 0,35 12:23 0,08 5:55 0,17Tlaè štyroch fotografií 9×13 cm <strong>na</strong> fotografickom papieri A4 2:48 0,36 5:29 0,18 3:56 0,25 11:27 0,09 11:35 0,09Priemerná rýchlos pri tlaèi kancelár<strong>sk</strong>ych dokumentov [ppm] 4,55 3,96 4,36 2,60 3,25Priemerná rýchlos pri tlaèi fotografií [ppm] 0,53 0,27 0,30 0,08 0,1364 PC REVUE 7/2002


H A R D W A R Ených modelov. Nachádzajú sa tu staršie modelytlaèiarne z<strong>na</strong>èky Lexmark, ako aj niektoré ïalšievýsledky tlaèiarní testovaných v <strong>na</strong>šej redakcii. Porov<strong>na</strong>nímzistíme, e Lexmark Z65 je pri tlaèi kancelár<strong>sk</strong>ychdokumentov <strong>sk</strong>utoène ve¾mi rýchlatlaèiareò. Pri tlaèi fotografií je však model od firmyCanon rýchlejší.Hodnotenie:☺ Spôsob pripojenia a podpora operaèných systémov☺ Dosiahnutá kvalita tlaèe☹ Rýchlos tlaèe pri nároènejších dokumentochCe<strong>na</strong>: 7400 Sk bez DPHZáruka: 12 mesiacovZÁVER. Nové modely tlaèiarní od firmy Lexmarksú obohatením trhu. Predovšetkým model Z65bude ma úspech u pouívate¾ov, ktorí sa stále ponáh¾ajú.Svoje miesto si nájde hlavne v kanceláriách.Lexmark Z55 je <strong>na</strong> druhej strane <strong>sk</strong>ôr riešenímpre domácich pouívate¾ov.Ondrej MackoT E C H N I C K ÉP A R A M E T R ELexmark Z65Technológia: atramentováMax. rozlíšenie: 4800 × 1200 dpiMax. rýchlos tlaèe: mono – 21 ppm, farebne – 15 ppmMax. rozmer: A4Mesaèné zaaenie: 5000 stránPripojenie: port USBPodporovaný operaèný systém: Windows 98, Me, 2000, XP,Mac OS 8.6 a vyšší, Mac OS X.Prevádzkové parametre: Ce<strong>na</strong> èiernej náplne 1600 Sk bezDPH, jej výdr pri 5−percentnom pokrytí v reime Normal600 strán. Ce<strong>na</strong> vytlaèenia jednej strany 2,67 Sk bez DPH.Ce<strong>na</strong> farebnej náplne 1900 Sk bez DPH, jej výdrpri 15−percentnom pokrytí v reime Normal 450 strán. Ce<strong>na</strong>vytlaèenia farebnej strany 4,22 Sk bez DPH.Lexmark Z55Technológia: atramentováMax. rozlíšenie: 3600 × 1200 dpiMax. rýchlos tlaèe: mono – 17 ppm, farebne – 13 ppmMax. rozmer: A4Mesaèné zaaenie: 5000 stránPripojenie: USB a paralelný portPodporovaný operaèný systém: Windows 98, Me, NT 4.0,2000, XP, Mac OS 8.6 a vyšší, Mac OS X, Linux Red Hat 7.0,Mandrake 7.2, Suse 7.0Prevádzkové parametre: Ce<strong>na</strong> èiernej náplne 1600 Sk bezDPH, jej výdr pri 5−percentnom pokrytí v reime Normal600 strán. Ce<strong>na</strong> vytlaèenia jednej strany 2,67 Sk bez DPH.Ce<strong>na</strong> farebnej náplne 1900 Sk bez DPH, jej výdrpri 15−percentnom pokrytí v reime Normal 450 strán. Ce<strong>na</strong>vytlaèenia farebnej strany 4,22 Sk bez DPH.Lexmark Z65Xerox DocuPrint M760Doba tlaèe Prepoèítaná Doba tlaèe Prepoèítaná[m:s] rýchlos [ppm] [m:s] rýchlos [ppm]0:47 6:38 1:09 4,3512:35 3,97 15:14 3,288:30 5,88 10:30 4,765:07 0,20 3:32 0,285:53 0,17 4:17 0,235,41 4,130,18 0,26Nokia 6310iNajnovší prírastok v rodinehigh-end mobilovod firmy Nokia nesieoz<strong>na</strong>èenie 6310i. Je totypický ma<strong>na</strong>ér<strong>sk</strong>y mobilnýtelefón, v podstatenástupca Nokie 6210.Z funkènej stránky ide osúèasný vrchol mobilnýchtelefónov z<strong>na</strong>èky Nokia,<strong>na</strong>d 6310 sú u len komunikátory9210 a organizér 7650.Rozmery 6310i zodpovedajújeho ma<strong>na</strong>ér<strong>sk</strong>emu urèeniu.Farebné vyhotovenie je elegantnéa všade púta <strong>na</strong> seba pozornosokolia.ZMENY FIRMWARE. Na prvý poh¾adzistíte, e firmware bol zlepšený –pri prehliadaní telefónneho zoz<strong>na</strong>muvidíte teraz <strong>na</strong>raz pä riadkov (vrátaneinformaèného riadka), zatia¾ èo 6210 zobrazovalalen štyri riadky.Telefónny zoz<strong>na</strong>m má kapacitu 500 záz<strong>na</strong>mov,kadý môe obsahova tri telefónneèísla a jednu textovú poznámku (<strong>na</strong>pr. mail, adresa,charakteristika…). Existuje aj monos rozšíreniadetailných informácií pri súèasnom poklesepoètu moných záz<strong>na</strong>mov. V telefónnom zoz<strong>na</strong>memôete zároveò pracova s èíslami v telefóne a <strong>na</strong>SIM karte (sig<strong>na</strong>lizované sú zvláštnym symbolom).Hlasovo môete vytáèa 10 èísel.Pri posielaní SMS správ vyuijete pamä <strong>na</strong> 150správ s vašou korešpondenciou. Plánovací kalendára zoz<strong>na</strong>m úloh sú pod¾a nás a príliš oddelené,v podstate môete len prekopírova <strong>na</strong>plánovanéúlohy do konkrétneho dòa. Štandardne môete zadefinova30 úloh, zoradených pod¾a priority.Nokia 6310i podporuje aj aplikaèné programy <strong>na</strong>platforme J2ME (MicroEdition). Môete tak sahovanové aplikácie a prevádzkova ich <strong>na</strong> mobilnomtelefóne. Na dodanom CD nájdete nieko¾ko ukákovýchaplikácií.Novinkou je aj doèasná platnos profilu, ktorúvyuijete <strong>na</strong>pr. pri porade. Pritom <strong>na</strong>stavíte, eporada bude trva asi 30 minút, a po polhodine samobil automaticky prepne z tichého vyzváòania <strong>na</strong>normálne.BLUETOOTH A DÁTOVÁ KOMUNIKÁCIA. Nokia6310i má zabudovanú podporu protokolu Bluetooth,take <strong>na</strong>pr. vizitku si budete môc bezkáblovovytlaèi aj <strong>na</strong> (Bluetooth) tlaèiarni umiestnenej vinej miestnosti. Navyše existuje monos prikúpidátový kábel a prepoji <strong>na</strong>pr. mobil a notebooktýmto spôsobom. V zoz<strong>na</strong>me doplnkového príslušenstvanájdete aj Bluetooth handsfree súpravu,ako aj Bluetooth slúchadlo. Rov<strong>na</strong>ko si môetekúpi aj Bluetooth PC kartu <strong>na</strong> prepojenie s notebookom.Nokia 6310 podporuje pripojenie <strong>na</strong>internet a technológie HSCSD a GPRS 3+1.Súèasou dodávky je softvér PC Suite 4.81. Taktomôete <strong>na</strong>stavova mobil, komponova melódie asynchronizova údaje <strong>na</strong>pr. s Outlookom. Spojenies poèítaèom môe by buï infraèervené,Bluetooth, alebo dátovým káblom (pristolných poèítaèoch <strong>na</strong>jpravdepodobnejšiamonos). Dátový kábel stojí okolo1500 Sk.ÏALŠIA VÝBAVA. K benej výbave6310i patrí kalkulaèka, stopky, štyrihry a budík. Pribudol diktafón <strong>sk</strong>apacitou troch minút zvukovéhozáz<strong>na</strong>mu a peòaenka. Peòaenkaobsahuje vaše súkromné informácie(údaje o piatich platobnýchkartách) a prístup k nej je viazaný<strong>na</strong> zadanie hesla. Akbudú existova „wapové“ obchody,budete môc pomocouúdajov v tejto peòaenkepriamo plati.ZÁVER. Nokia 6310i jejednoz<strong>na</strong>ène ma<strong>na</strong>ér<strong>sk</strong>ymobilný telefón, ktorýpredstavuje výrazné zlepšeniepredchádzajúceho modelu 6210.Zdoko<strong>na</strong>lenia sa týkajú rýchlejšieho listovaniav telefónnom zoz<strong>na</strong>me, nových moností dátovejkomunikácie a podpory protokolu Bluetooth.Ešte pripomeòme, e Nokia uviedla aj funkèneve¾mi podobný model 6510. Je to miniatúrne vyhotoveniemobilu 6310 s hmotnosou 84 gramov, alebez podpory Bluetooth a monosti pripojeniapomocou dátového kábla.Hodnotenie:☺ Funkèná výbava, nový firmware☺ Efektný vzh¾ad☹ Väèšie rozmeryCe<strong>na</strong>: 17 990 Sk s DPH (cenník firmy Celadon)Záruka: 12 mesiacovZapoièal: Nokia Sloven<strong>sk</strong>oOndrej MackoT E C H N I C K ÉP A R A M E T R EPodporované pásma: 900/1800/1900 MHzDátové protokoly: GPRS, HSCSDWAP klient: 1.2.1Doba pohotovosti: 18 dníDoba hovoru: 330 minútRozlíšenie displeja: 96 × 64 bodovAnté<strong>na</strong>: integrovanáŠtandardná batéria: 1100 mAh, Li−polymerNabíjaèka: cestovná, doba <strong>na</strong>bíjania 2 hodinyRozmery (š × v × h): 47 × 129 × 17 mmHmotnos: 111 g7/2002 PC REVUE 65


Sound Blaster ExtigyTento externý audioadaptér od spoloènosti Creativebol <strong>sk</strong>onštruovaný špeciálne pre pouívate¾ovnotebookov alebo pouívate¾ov stolných poèítaèov,ktorí nemôu alebo nechcú zasahova dosvojho PC. Okrem toho však môe pracova aj akosamostatné zariadenie. V tomto stave môe bypouitý ako dekodér zvuku v štandarde DolbyDigital <strong>na</strong> prehrávanie 5.1 zvuku z herných konzol,ako sú Xbox a PlayStation2, alebo ako výstupnézariadenie pre CD, minidi<strong>sk</strong>y a digitálne audioprehrávaèe.Dizajn zariadenia je ve¾mi príalivý,vpredu aj vzadu je mnostvo prepojovacích konektorov,ich popis nájdete v technických parametroch.Pre úsporu miesta je moné ho postaviaj <strong>na</strong> výšku. Inštaluje sa jednoducho a rýchlo pripojením<strong>na</strong> rozhranie USB.Sound Blaster Extigy podporuje funkciu CMSS(Creative Multi-Speaker Surround), ktorá transformujestereozvuk do systému 5.1-kanálového priestorovéhozvuku. Takisto podporuje technológieEAX ADVANCED HD, vïaka èomu disponuje viacerýmizaujímavými funkciami. Funkcia èistenia zvuku(Audio Clean up) <strong>na</strong>príklad odstraòuje zvuk škrabancov,šum a pra<strong>sk</strong>anie pri <strong>na</strong>hrávaní z pások a LPplatní. Funkcia Time Scaling umoòuje pouívate¾ovizrýchli alebo spomali prehrávanie záz<strong>na</strong>mupri zachovaní celkového ladenia (výšky/håbky zvuku)Funkcia DREAM (Dy<strong>na</strong>mic Repositioning of EnhancedAudio and Music – dy<strong>na</strong>mické presmerovanieaudia) umoòuje interaktívnu transformáciu stereozvukudo systému 5.1 presmerovaním urèitýchfrekvenèných rozsahov a ich programový pohyb v3D priestore. Ale existuje tu aj monos vyui inéefekty a da tak pouívate¾ovi monos <strong>na</strong>vodi dojemšpecifického akustického prostredia zodpovedajúcehodanej filmovej èi hernej realite. Kadodenníhráèi ocenia pozièný multikanálový digitálnyzvuk v systéme 5.1 v spojení s technológiami EAX1.0a 2.0, ktoré sú akceptované ako štandard pre zvukv hrách, a teda sú implementované vo väèšine hier.Spolu s výrobkom sa dodávajú uitoèné aplikácie,ako je <strong>na</strong>pr. Creative PlayCenter 3, osobné digitálnohudobnécentrum, ktoré umoòuje pouívate¾ovivytvára kvalitnú digitálnu hudbu, prehrávasúbory s technológiou Dolby Digital a vypa¾ovaCD.EXTIGY je prvý externý SoundBlaster, <strong>na</strong>priektomu však predstavuje plnohodnotnú zvukovú kartu<strong>na</strong> úrovni <strong>na</strong>jvýkonnejšieho radu Audigy, t. j.24-bitové spracovanie zvuku pri 96 kHz alebo zvukovéefekty EAX ADVANCED HD. Keïe sa pripájacez port USB, neobsahuje konektor pre FireWire,<strong>na</strong>priek tomu však je jej vybavenie vstupmi a výstupmiúplne kompletné a uspokojí aj <strong>na</strong>ozaj nároènýchpouívate¾ov.Karta Sound Blaster EXTIGY však nie je urèenálen im, pretoe produkuje kvalitný zvuk aj pre pouívate¾ov,ktorí si netrúfnu otvori poèítaè a svojpomocnesi <strong>na</strong>inštalova internú zvukovú kartu.Toto externé riešenie urèite ocenia aj hudobníci,ktorí sa v poèítaèoch ve¾mi nevyz<strong>na</strong>jú a pri prácisa im zídu malé a <strong>sk</strong>ladné zariadenia.EXTIGY je pekné riešenie aj pre notebooky sDVD mechanikami, pretoe jednoducho dokáedoplni do takéhoto systému plnohodnotný 3Dzvuk Dolby Digital a umoní aj úplné spracovaniezvuku <strong>na</strong> notebooku.Ve¾mi príalivou vlastnosou externého SoundBlaster EXTIGY je aj ce<strong>na</strong>.Výrobca oz<strong>na</strong>èuje Sound Blaster EXTIGY akounikátne centrum domácej zábavy a zaèiatok novejéry v oblasti audio.Ce<strong>na</strong>: 7629 SkZáruka: 2 rokyDodávate¾: SofosMartin DrobnýT E C H N I C K É P A R A M E T R EVýkonnostné charakteristiky Odstup signálov od šumu (upravené pod¾a metodiky A) =100 dB Presluch (¾avý/pravý a <strong>na</strong>opak) = 97dB Celkové harmonické <strong>sk</strong>reslenie + šum pri 1 kHz (upravenépod¾a metodiky A) = 0,006 % Frekvenèný rozsah pri 3 dB = < 10 Hz do 23 kHz 24−bitový/96 kHz AD a DA prevodník Podpora vstupného signálu vo formáte rozhrania Sony/PhilipsDigital (SPDIF) a do kvality 24 bitov/96 kHz Špecifikácie sú zaloené <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lógovom prehrávaní digitálne−ho signálu (to z<strong>na</strong>mená <strong>na</strong>pr. CDDA, WAV, MP3, Dolby Digital)DSP v profesionálnej kvalite Výkonný hardvérový DSP procesor zaisuje presné konverznévzorkovacie frekvencie CMSS, spracovanie 3D audio algoritmov,digitálnu mixá alebo ovládanie basov rov<strong>na</strong>ko tak ako presnédekódovanie signálov Dolby Digital 32−bitový efektový stroj prináša efekty v reálnom èase v profe−sionálnej kvalite, ich spracovanie, mixá a umiestnenie do pries−toru jednotlivých zvukových prúdovTechnológia EAX ADVANCED HD, prepracované Audioa 3D Audio Technology Pouívate¾<strong>sk</strong>é <strong>na</strong>stavenie reproduktorových systémov Zlepšená technológia CMSS (Creative Multi Speaker Surround)presne rozmiestni zvuk z akéhoko¾vek monofónneho alebo ste−reofónneho zdroja do 360−stupòového zvukového priestoru Realistické efekty: odrazy, prelí<strong>na</strong>nie akustických prostredí(panning) a vertikálne <strong>na</strong>stavenie zdroja v technológii EAXoivujú hudbu a hru Vyspelá funkcia zmeny rýchlosti prehrávania záz<strong>na</strong>mu(time−scaling) umoòuje riadi dåku prehrávania pri zachovanípôvodnej výšky tónov Funkcia èistenia zvuku (Audio Clean−up) odstraòuje šuma zvuk škrabancov a pre<strong>sk</strong>okov vzniknutých pri prehrávanígramoplatní alebo starších magnetopá<strong>sk</strong>ových záz<strong>na</strong>mov konektory, tlaèidlá a zobraz. prvky <strong>na</strong> prednom paneli štvorcový konektor pre optické rozhranie SPDIF štvorcový konektor pre optický výstup SPDIF 3,5 mm konektor pre stereofónny a<strong>na</strong>lógový volite¾ný vstup (Line in) 3,5 mm konektor pre monofónny a<strong>na</strong>lógový mikrofónny vstup 3,5 mm konektor pre stereofónne a<strong>na</strong>lógové slúchadlá infraèervený senzor <strong>na</strong> príjem signálov z dia¾kového ovládaèa tlaèidlo <strong>na</strong> riadenie zi<strong>sk</strong>u mikrofónu, celková regulácia hlasitostidigitálneho signálu, tlaèidlo CMSS a tlaèidlo zapnuté/vypnuté indikátor stavu zapnutia, dia¾kový ovládaè, CMSS a Dolby Digital konektory <strong>na</strong> zadnom paneli karty 3,5 mm konektor pre stereofónny a<strong>na</strong>lógový volite¾ný výstup<strong>na</strong> predný ¾avý a pravý reproduktor 3,5 mm konektor pre stereofónny a<strong>na</strong>lógový volite¾ný výstup<strong>na</strong> zadný ¾avý a pravý reproduktor 3,5 mm konektor pre stereofónny a<strong>na</strong>lógový volite¾ný výstup<strong>na</strong> centrálny reproduktor a subwoofer 3,5 mm 4−pólový konektor 2, 4 alebo 5.1−kanálové digitálnereproduktorové systémy radu Cambridge SoundWorks aleboCreative Inspire RCA/koaxiálny konektor pre vstup SPDIF štandardný päkolíkový konektor DIN pre vstup MIDI štandardný päkolíkový konektor pre výstup MIDI konektor USB konektor pre <strong>na</strong>pájanie (12 V=) podpora štandardov Windows 98 SE, ME, 2000, XP Microsoft DirectSound USB 1.1 DirectSound3D & odvodené štandardy Dolby DigitalObsah baleniaSound Blaster Extigy Stojanèeky <strong>na</strong> vertikálne postavenie Dia¾kový ovládaè a batéria Kábel USB Napájací adaptér Leták Rýchly štart (Quick Start) Manuál <strong>na</strong> CD „Zaèí<strong>na</strong>me“ Ovládaèe pre Windows 98 SE, 2000, Me a XP Súbor programov <strong>na</strong> CD od spoloènosti Creative Súbor aplikácií vrátane MixMeisterod spoloènosti MixMeistera internetové rádio iM Tuner od spoloènosti iM Networks Inc.66 PC REVUE 7/2002


H A R D W A R EToshiba Tecra 9100−100Inovaèný cyklus je v prípade notebookov neúprosný.Neuplynul ani polrok a v <strong>na</strong>jvyššom modelovom radeToshiby dochádza po viacerých evoluèných zmenáchk revoluènej zmene. Aj do tohto radu sa v Toshiberozhodli implementova <strong>na</strong>jnovší mobilný mikroprocesorspoloènosti Intel – Pentium 4-M.NOVÝ DUCH V „STAROM ŠATE“. Keïe Tecra aninie pred pol rokom prešla výz<strong>na</strong>mným refacingom,iadne zmeny <strong>na</strong> novom modeli nie sú badate¾né <strong>na</strong>prvý poh¾ad, všetko podstatné sa toti <strong>sk</strong>rýva vnútri.Zachovaná ostala nielen vydarená farebná kombinácia(strieborná – èier<strong>na</strong>), ale aj zaoblený, miernefuturistický tvar, netradièné upevnenie displeja aumiestnenie reproduktorov do bokov pod displejom.Práve pouitý 14,1" TFT displej definujerozmery notebooku. Tie sú s výnimkouhrúbky, ktorá vzrástla o 1 mm, rov<strong>na</strong>ké akopri modeli 9000 (310 × 269 × 32 mm).Mierne vzrástla hmotnos notebooku, ktorádosahuje 2,2 kg (starší model 2,1 kg).ZMENY VNÚTRI. Celkom jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšouzmenou v konfigurácii je implementáciamikroprocesora Intel Pentium 4-M. V testovanommodeli bola zabudovaná verzia s pracovnou frekvenciou1,6 GHz. Mikroprocesor je vybavený podporoutechnológie Intel SpeedStep, ktorá umoòujeriadenie pracovnej frekvencie mikroprocesora a jehospotreby v závislosti od <strong>na</strong>pájania. Vïaka utiliteToshiba Power Saver si môe pouívate¾ definovavlastné profily tejto regulácie tak, aby mu umonilioptimálny pomer výkon – dåka práce pri <strong>na</strong>pájaní zbatérií, a môe definova aj spôsob chladenia mikroprocesora.Kapacita pamäte, ktorá je súèasouštandardnej dodávky, ostala nezmenená – 256 MB,maximál<strong>na</strong> inštalovate¾ná kapacita je 1 GB. Výraznouzmenou je však <strong>na</strong>sadenie pamätí typu DDR.Identické s predchádzajúcim modelom je riešeniedi<strong>sk</strong>ového subsystému. Ten obsahuje pevnýdi<strong>sk</strong> s kapacitou 20 GB, mechaniku Combo kombinujúcuDVD, CD-R a CD-RW mechaniku, ktorá je vovyhotovení Slim SelectBay. V tele notebooku nechýbaani èítaèka pamäových kariet SD Card a vo vyhotoveníUSB sa dodáva aj externá di<strong>sk</strong>etová mechanika.Toshiba Tecra 9100 – prvý high-end notebook <strong>na</strong><strong>na</strong>šom trhu s mikroprocesorom Intel Pentium 4-M,ktorý je doplnený mnostvom ïalších výkonnýchzariadení, celkom isto uspokojí pouívate¾ov nielenpodnikového prostredia, kam je prioritne urèený.C H A R A K T E R I S T I K ARov<strong>na</strong>ko ako v 9000-ke aj v tomto modeli je implementovanýgrafický adaptér zaloený <strong>na</strong> 128-bitovom èipe S3 SuperSavage, tentoraz verzie IXC,ktorý je doplnený 16 MB videopamäte. U spomenutýTFT displej s uhloprieèkou 14,1" pracuje v <strong>na</strong>tívnomrozlíšení 1024 × 768 bodov. K dispozícii je,samozrejme, aj výstup VGA umoòujúci pripojenieexterného monitora, ktorý môe pracova v rozlíšenía 1600 × 1200 bodov a pri Tecrách je u samozrejmosouimplementácia TV výstupu.Z poh¾adu integrovaných rozhraní nedošlo pritomto modeli k zmenám. Zachované ostali takstaršie rozhrania (paralelné a sériové), ako i novšierozhrania, PS/2, dvojica portov USB, FIR (Fast InfraRed),dvojica slotov PC Card a konektor <strong>na</strong> pripojeniedocking station a IEEE1394 (FireWire).REBRÍÈEK high−end notebookovHigh−end notebookyVýrobca / Model Toshiba Tecra Compaq Evo HP OmniBook Toshiba Tecra9100−100 N600c 6100 9000ETestované PC REVUE 7/2002 PC REVUE 5/2002 PC REVUE 2/2002 PC REVUE 1/2002WinBench 99 CPUmark 107,0 77,8 105,0 112,0WinBench 99 FPUmark 5850 4350 6140 6530Business Di<strong>sk</strong> WinMark 99 5790 4920 4810 5200Busines Graphics WinMark 99 307 407 523 185High−End Di<strong>sk</strong> WinMark 99 18 500 13 300 11 400 14 400High−End Graphics WinMark 687 767 1030 6533D WinMark 99 420 650 664 3703Dmark 2000 2108 3122 3392 1687Battery Mark Conditioning Run 2:05− − −Battery Mark Life Test 1:43− − −Ce<strong>na</strong> bez DPH 159 990 107 900 129 900 234 990Rov<strong>na</strong>ká ako pri predošlom modeli je aj sieovávýbava obsahujúca modem, sieovú kartu a adaptérbezdrôtovej siete Wi-Fi. V súlade s firemnou tradíciouv balení notebooku nechýba iadny z dokumentovo schválení spomenutých rozhraní <strong>na</strong> prevádzkuv SR (homologizácie, certifikáty a rozhodnutiaMinisterstva zdravotníctva SR).Napájanie notebooku zabezpeèuje LiIon akumulátors kapacitou 3900 mAh a sieový zdroj,ktorý pracuje aj ako <strong>na</strong>bíjaèka batérie. K notebookuje moné doplni sekundárnu batériu(v module Slim SelectBay), s ktorou sa dåka prácepri <strong>na</strong>pájaní z batérie môe takmer zdvojnásobi.Výrobca udáva pri práci s jednou batériou maximálnyèas 2 hodiny, s dvoma batériami by stemali dosiahnu dvojnásobok.VÝKON. Výkon notebooku zodpovedá jehokonfigurácii. V niektorých testoch je síce onejaké to percento niší ako pri staršommodeli, to je však spôsobené integrovanýmmikroprocesorom. V ponuke je ajmodel s 1,7 GHz verziou, ktorá by uspomenutým neduhom nemala trpie.Implementovaný adaptér má mierne vyššígrafický výkon a to isté platí aj o di<strong>sk</strong>ovomsubsystéme. Podrobnejšie informácie nájdete v tabu¾ke.V oblasti výdre pri práci <strong>na</strong> batérie dosiaholnotebook v testoch BatteryMark 4.1 èasy, ktoré satakmer zhodujú s údajmi uvádzanými výrobcom vtechnickej špecifikácii, v teste ConditioningRun 1:43a v LifeTest 2:05, prièom v prípade oboch hodnôtide o priemer z trojice meraní.ZÁVER. Toshiba Tecra 9100 je dôstojným nástupcomradu 9000. V porov<strong>na</strong>ní s ním prináša vyššícelkový výkon, implementáciu <strong>na</strong>jnovšieho mikroprocesora,a èo poteší pouívate¾ov <strong>na</strong>jviac, podstatnenišiu cenu! Kým model 9000 stál pri uvedení<strong>na</strong> náš trh takmer 235 000, nový model v testovanejkonfigurácii je o 75 000 Sk lacnejší. Podcenou pôvodného modelu je aj ce<strong>na</strong> výkonnejšiehovariantu (210 000 Sk), rozdiel takmer pädesiattisícza zvýšenie pracovnej frekvencie mikroprocesorao 100 MHz a zí<strong>sk</strong>anie 10 GB di<strong>sk</strong>ovéhopriestoru mi však pripadá ako nie práve optimál<strong>na</strong>investícia.Pri poh¾ade <strong>na</strong> cenu sa mi zdá, e Toshiba koneènepochopila, akým spôsobom <strong>na</strong>jrýchlejšiepresvedèí zákazníka – je jedno, èi pochádza zmalej firmy alebo je èlenom predstavenstva <strong>na</strong>dnárodnejkorporácie. Rýchla implementácia novýchtechnológií je tradíciou, kvalita rov<strong>na</strong>ko, a ak ktomu pribudne aj výhodná cenová ponuka, mámesa <strong>na</strong> èo teši.Hodnotenie:☺ Výkon☺ Výbava☺ Ce<strong>na</strong>Ce<strong>na</strong>: 159 990 Sk bez DPHDodávate¾: HT ComputersNajlepší výsledokPeter Orvi<strong>sk</strong>ý7/2002 PC REVUE 67


H A R D W A R EHP LaserJet3300 mfpTLAÈ – SKENER – KOPÍRKA V JEDNOMJedným z výsledkov prie<strong>sk</strong>umu, ktorýspoloènos Hewlett-Packard realizovalav roku 2000 v Európe, bol aj poz<strong>na</strong>tok,e <strong>na</strong>jväèší záujem o multifunkèné zariadeniamajú pracovníci malých podnikov.Spoloènos HP zareagovala spôsobomhodným povesti celosvetovo vedúcehododávate¾a IT produktov, technológií asluieb pre podniky i jednotlivcov –èo<strong>sk</strong>oro <strong>na</strong> trh uviedla celé série výrobkovall-in-one. Súèasou rodiny univerzálnychkancelár<strong>sk</strong>ych riešení, respektívemultifunkèných zariadení je ajHP LaserJet 3300 mfp, ktorý spoloènosHP uviedla <strong>na</strong> trh <strong>na</strong> jar 2002 tak vosvete, ako aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.HP LaserJet 3300 mfp v sebe ukrývarýchlu monochromatickú laserovú tlaè,kopírku a ploché <strong>sk</strong>enovanie vo farbe –všetko v od<strong>sk</strong>úšanej kvalite a osvedèenejspo¾ahlivosti laserových tlaèiarní spoloènostiHewlett-Packard. V multifunkènomdigitálnom zariadení HP LaserJet 3300mfp spoloènos Hewlett-Packard spojilatechnológiu plochého <strong>sk</strong>enovania s profesionálnousoftvérovou podporou, vïakaèomu toto zariadenie dokáe ve¾mi jednoduchýmspôsobom transformova a<strong>na</strong>lógovédokumenty do elektronickejpodoby, v ktorej môu by archivovanév poèítaèoch alebo odosielané ïaleje-mailom. HP LaserJet 3300 mfp po<strong>sk</strong>ytujesvojim pouívate¾om vysokú rýchlos tlaèei kopírovania – a 15 strán za minútu.Pritom <strong>na</strong> vytlaèenie prvej stránkyneèakajú dlhšie ako 10 sekúnd! Zariadenietlaèí dokumenty v ostrej kvalite s reálnymrozlíšením 1200 dpi – aj pri plnej rýchlostitlaèe vrátane grafiky a obrázkov.Zariadenie disponuje 32 MB pamäteRAM v základnom vybavení. Kapacitupamäte si môu pouívatelia prístrojarozširova pod¾a toho, ako rastú ich prevádzkovépoiadavky.Technologickí architekti HP vyvinuli HPLaserJet 3300 mfp pre potreby malých podnikovalebo pracovných <strong>sk</strong>upín ve¾kých spoloènostíèi pre produktívnych jednotlivcov.Zariadenie môe slúi nielen ako koncovézariadenie jedného pouívate¾a, ale vïakakomunikaèným riešeniam so štandardnýmrozhraním USB, paralelným portom a volite¾nýmpripojením k externým tlaèovýmserverom môe by HP LaserJet 3300 mfpvyuívaný aj ako sieové zariadenie <strong>na</strong>zdie¾anie jeho funkcií viacerýmipouívate¾mi. Vïaka podpore tlaèovýchjazykov HP PCL 6 a HP PostScript Level IImôu zariadenie HP LaserJet 3300 mfppouíva nielen majitelia PC s operaènýmisystémami Microsoft Windows, ale ajpouívatelia poèítaèov z<strong>na</strong>èky AppleMacintosh. „Pred èasom sme pripravovali odbornýseminár pre obchodných partnerov <strong>na</strong>šejspoloènosti. Podujatie sme organizovali asidvesto kilometrov od sídla <strong>na</strong>šej firmy, èo sivyadovalo, aby sme do deji<strong>sk</strong>a semináraprišli popoludní – o deò <strong>sk</strong>ôr. Prv ne sme<strong>na</strong>sadli do auta, museli sme vyrieši jedenproblém: Kadý úèastník podujatia mal pripríchode dosta materiál s vytlaèenými prezentáciami<strong>na</strong>šich obchodníkov. Kolegovianám však svoje podklady odovzdávali <strong>na</strong>di<strong>sk</strong>ete nieko¾ko minút pred odchodom,take <strong>na</strong> ich prípravu v kancelárii smenemali dostatok èasu. Preto sme k <strong>na</strong>šejbatoine do auta museli pribali aj balíkykancelár<strong>sk</strong>eho papiera, notebook a <strong>na</strong> tlaèa kopírovanie dokumentov aj multifunkènélaserové zariadenie HP LaserJet 3300 mfp.Maši<strong>na</strong> nás ne<strong>sk</strong>lamala: vytlaèili a <strong>sk</strong>opírovalisme šes prezentácií s rozsahomnieko¾kých desiatok strán pre pädesiatichúèastníkov nášho podujatia, èo predstavovalovyše tisíc obojstranne potlaèených stránok.Máme model s automatickým podávaèompapiera, ktorý kopírovanienieko¾kostranových dokumentov podstatnezjednodušil. A vïaka vysokej rýchlosti tlaèea kopírovania sme mali spomí<strong>na</strong>nú haldumateriálov pripravenú vèas a bezproblémov...“ma<strong>na</strong>ér Marián z Bratislavy Multifunkèné zariadenie triedy HPLaserJet 3300 mfp spoloènos predávavo viacerých modeloch. Od svojho uvedeniav marci 2002 zí<strong>sk</strong>alo medzi zákazníkmive¾kú popularitu a radí sa k <strong>na</strong>jpredávanejšímmultifunkèným zariadeniam<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu.Viacej informácií:<strong>www</strong>.hp.<strong>sk</strong>/periferieREKLAMNÝ ÈLÁNOK68 PC REVUE 7/2002


H A R D W A R ED−COM 56K INTERNAL / L LITETradiène silnou zbraòou internýchmodemov v porov<strong>na</strong>ní s ich externými"kolegami" je nišia ce<strong>na</strong>. Totokonštatovanie platí aj preMICROCOM DESKPORTE POCKET<strong>na</strong>jnovší prírastok v produktovomportfóliu modemov rodinyD-com.D-com 56K inter<strong>na</strong>l / L Lite patrído <strong>sk</strong>upiny softvérových modemovpostavených <strong>na</strong> báze populárneho akvalitného èipu Lucent, ktorý v súèasnostidodáva spoloènos agere.Modem úplne zodpovedá špecifikáciizariadení Plug & Play, vïaka èomuje jeho inštalácia jednoduchá abezproblémová. Modem je dodávanýspoloène s telefónnym káblikom,CD-ROM médiom obsahujúcimprogramové vybavenie (ovládaèea aplikácia SuperVoice), príruèkoupouívate¾a a rozhodnutímtelekomunikaèného úraduo schválení <strong>na</strong> pouitie<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.Modem predstavujecenovoefektívne riešeniepre pouívate¾ovstolných systémov vyuívajúcichoperaèné systémyWindows, ktorým okremzvyèajných údajových a faxovýchsluieb ponúka aj hlasovésluby.-po-TECHNICKÉ PARAMETRERozhranie: zbernica PCIDáta: V.92 / V.90 56 Kb/s, V.34bis 33,6Kb/s a nišieFax: ITU−T V.17 / V.29 / V. 27ter, Group 3fax (EIA Class 1)Hlas: telefónny odkazovaè (TAM), Caller IDKompresia: V.44 / V.42bis / MNP 5Korekcia chýb: V.42 / MNP 2−4Ovládaèe: Microsoft Windows 95, 98,2000, Me, XPZáruka: 2 rokyCe<strong>na</strong>: 950 Sk s DPHDodávate¾: Data, spol. s r. o.Sony Vaio so 16" displejomSpoloènos Sony uviedla <strong>na</strong> trh radnotebookov GRX, ktorých hlavnouèrtou je ve¾ký displej.Notebooky Sony Vaio GRX sú kdispozícii v štyroch základnýchkonfiguráciách. V troch z nich jeintegrovaný u spomenutý 16,1"displej podporujúci rozlíšenie1600 × 1200 bodov. V jednommodeli je „iba“ 15" displej.Všetky notebooky sú zalo-ené <strong>na</strong> mikroprocesoreIntel Pentium 4-M. Pri drahšíchvariantoch je pouitá1,7 GHz verzia, pri lacnejších 1,6 GHz verzia.Modely so 16,1" displejom sú dodávané s 512 MB operaènej pamäte a 40 GBpevným di<strong>sk</strong>om. Model s menším displejom disponuje iba „poloviènou“pamäou a 30 GB pevným di<strong>sk</strong>om. Všetky modely disponujú grafickýmadaptérom ATI Mobility Radeon 7500 s 32 MB pamäte SDRAM, mechanikoukombo (CD-RW/DVD), sieovým adaptérom 10/100, modemom, prvkom CenterJog Diala slotom MagicGate, ktorý umoòuje prácu s médiami MemoryStick.A èo vás takáto „srandièka“ bude stá? Dos! Za <strong>na</strong>jvyšší model Sony VaioGRX si Sony pýta 3500 USD, niší model GRX590 stojí 3100 USD (rozdiel iba vprogramovom vybavení), za model GRX570 s 1,6 GHz mikroprocesorom dáte„iba“ 2700 USD a <strong>na</strong>jlacnejší je model s 15" displejom, nesúci oz<strong>na</strong>èenieGRX520, ktorý stojí „iba“ 2000 USD.Na Sloven<strong>sk</strong>u sa síce notebooky Sony oficiálne nepredávajú, u susedov vÈechách sú však dostupné.-po-Modem s týmto oz<strong>na</strong>èením je síce vponuke spoloènosti Fincom u nejakýèas, teraz však prichádza v inovovanejverzii.Zvonka jetotoný so staršouverziou, ide o externýa<strong>na</strong>lógový modem, vybavený sériovýmrozhraním. Novinkou je doplneniepodpory štandardu V.92 arozšírenie obsahu dodávky. Tá vsúèasnosti okrem modemu, prepojovacíchvodièov, <strong>na</strong>pájacieho zdroja,CD s ovládaèmi a programovýmvybavením (BVRP WinPhone, MicrocomAdvanced Configurator) a rozhodnutiatelekomunikaèného úraduo schválení <strong>na</strong> pouitie <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uobsahuje aj CD s programomFunTom (samostatnú recenziu prinášame<strong>na</strong> strane 75) a myš.Tento modem je dobrým riešenímpre pouívate¾ov starších poèítaèovèi notebookov disponujúcichiba sériovým portom. Rov<strong>na</strong>ko univerzálnesú monosti jeho <strong>na</strong>sadeniaaj z poh¾adu podporovaných operaènýchsystémov. Okrem „štandardných“Windows (95, 98, 2000, MEa XP) <strong>na</strong> zoz<strong>na</strong>me podporovanýchoperaèných systémov nechýba aniMS DOS, Novell Netware a Linux.Tento modem ocenia <strong>na</strong>jmäpouívatelia, ktorí potrebujúuniverzálne riešenie,prípadne pouívateliastarších systémov a minoritnýchoperaèných systémov. -po-TECHNICKÉ PARAMETRERozhranie: RS 232Dáta: V.92 / V.90 56 Kb/s, V.34bis33,6 Kb/s a nišieFax: ITU−T V.17 / V.29 / V. 27ter, Group 3fax (EIA Class 1)Hlas: telefónny odkazovaè (TAM), Caller IDKompresia: V.44 / V.42bis / MNP 5Korekcia chýb: V.42 LAMP, MNP 2÷4V.42 bis, MNP 5Ovládaèe: Microsoft Windows (95, 98,2000, Me, XP) MS DOS, Novell Netware,LinuxRozmery: 112 × 29 × 71 mmZáruka: 1 rok, za bezplatnú registráciu3 rokyDodávate¾: Fincom Slovakia, s. r. o.Trojica lacných MP3 prehrávaèovMP3, tri písmenká, ktoré v hudobnom priemysle spôsobilirevolúciu. Magická trojka dominuje i v <strong>na</strong>jnovšejsúprave MP3 prehrávaèov od e.Digital, ktorá dostalanázov Odysseus. Revolúciu asi nespôsobia, ale aj tak saich oplatí predstavi. Kadý jeden prehrávaè z tohtoradu disponuje pamäou flash, ktorá je ešte rozšírite¾náOdysseus 100o 128 MB kartu SmartMedia.Najmenším èlenom rodinky MP3 prehrávaèov je modelOdysseus 100. Disponuje pamäou flash s ve¾kosou 64MB, je rozšírite¾ná o spomí<strong>na</strong>ných 128 MB pomocou kartySmartMedia. Okrem tohto prehrávaèa, ktorý sa predáva zaprijate¾nú cenu 129 dolárov, nájdete v škatuli ako bonusšpeciálne slúchadlá. Odysseus 100 nedisponuje iba malýmirozmermi, ale vyz<strong>na</strong>èuje sa i výbornou výdrou –30hodín nepretritej hudby, a to vïaka jedinej alkalickejbatérii.Odysseus 200Model Odysseus 200 okrem prehrávania MP3 disponujei zabudovaným mikrofónom, za pomoci ktorého sarazom zmení v diktafón. Je vybavený FM rádiom a dokáesi zapamäta 20 <strong>na</strong>job¾úbenejších staníc. V tomto prípadeako bonus dostanete 128 MB SmartMedia kartu, <strong>na</strong> ktorúsa dá uchova pribline 8 – 9 hodín hudby. To však nie jevšetko. Štandardom sú i slúchadlá a prenosné puzdro.Bohuia¾, tým sa zákonite i ce<strong>na</strong> tohto modelu zvýši. ZaOdysseus 200 zaplatíte sumu 179 dolárov. Najväèším aOdysseus 300zároveò i <strong>na</strong>jdrahším (229 dolárov) je model Odysseus300. Ten disponuje okrem vlastností spomí<strong>na</strong>ných primodeli Odysseus 200 i softvérom <strong>na</strong> konvertovanie do formátu MP3bez PC.Prehrávaèe je zatia¾ moné zakúpi iba v Amerike, ale do Európy by sa mali dostav priebehu nieko¾kých mesiacov (neoficiálne zdroje uvádzajú 3-4 mesiace). -lt-7/2002 PC REVUE 69


S O F T W A R EApple DVD Studio ProTýmto programom dokazuje spoloènos Apple, kdeje hlavné ai<strong>sk</strong>o jej produktov. Je to nároèné spracovaniedigitálnych informácií. DVD Studio Propredstavuje profesionálny nástroj <strong>na</strong> vytváranieDVD filmov. Pomocou neho môete po<strong>sk</strong>lada filmz jednotlivých videoklipov vrátane poh¾adov <strong>na</strong>umiestnia tlaèidlá <strong>na</strong> <strong>na</strong>vigáciu vo vytvorenom filme.K ïalším funkciám DVD Studio Pro patrí prepojenies dia¾kovým ovládaním, testovanie vytvoreného filmua niektoré interaktívne funkcie (<strong>sk</strong>ripty).Ak ste s vytvoreným filmom spokojní, zadáte povel<strong>na</strong> vytvorenie výsledného DVD formátu. Pritomsa z rozlièných súborov (video, audio, statické obrázky)vytvorí jediný formát, ktorý sa ukladá <strong>na</strong>DVD médium. Ako médium je moné poui DVD-R,DVD-RAM, ale aj pá<strong>sk</strong>u DLT.DVD Studio Pro je zo strany funkèného vybaveniajednoz<strong>na</strong>ène nástrojom pre profesionálov. Dása vyui <strong>na</strong>pr. pri vytváraní firemného prezentaènéhoDVD, ale aj <strong>na</strong> spracovanie filmu <strong>na</strong> zákazkuz dodaných videosúborov. Výhodou je pomerne jednoduchéovládanie. Pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie tvoríve¾ké grafické okno, <strong>na</strong> ktoré <strong>na</strong>dväzuje systémpomocných funkcií – <strong>na</strong>pr. okno Property inspector(vlastnosti vybraného objektu). Zostavovanie filmupotom predstavuje pre pouívate¾a výber zdrojovýchsúborov a <strong>na</strong>stavenie ich vlastností.K programu sa dodáva pouívate¾<strong>sk</strong>ý manuál, ktorývás <strong>na</strong> príklade prevedie celým postupom pri vytváranífilmu. Základné ovládanie programu sa <strong>na</strong>uèíteve¾mi rýchlo, ale <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoèné detaily prídete len postupne.Pri podrobnejšom h¾adaní nájdete <strong>na</strong>pr. takévo¾by, ako je <strong>na</strong>stavenie kódu regiónu, formátu obrazu16:9, formátu zvuku 5.1, reimu Karaoke, rolovaniatitulkov, pokroèilé programovane pri vytváraní <strong>sk</strong>riptov,editor titulkov atï. Na úplné vyuitie týchto funkciípotrebujete, samozrejme, nejaký èas.Prostredie programu DVD Studio Proaktuálnu scénu z rôznych uhlov, viacjazykovéhohlasového sprievodu, titulkov, úvodného menu, <strong>sk</strong>riptova pod. S DVD Studio Pro máte v rukách nástroj,ktorým vytvoríte film v takej podobe, ako ho poznámezo známych filmových štúdií.Pouitie tohto programu je, prirodzene, moné <strong>na</strong>platforme poèítaèov Apple. Ako u viete z <strong>na</strong>šich recenzií,<strong>na</strong>jnovšie poèítaèe od tejto firmy sú v <strong>na</strong>jvyššíchkonfiguráciách vybavené kombinovanou mechanikouSuperDrive. Priamo <strong>na</strong> takomto poèítaèi tak„<strong>na</strong>pálite“ film <strong>na</strong> DVD médium. Kombinácia DVDStudio Pro a nových poèítaèov Apple tak predstavujev postate kompletné digitálne štúdio.Ako sa film <strong>na</strong> poèítaèi vytvára? Do prostredia DVDStudio Pro sa umiestnenia jednotlivé klipy, zvukovésúbory a predlohy <strong>na</strong> zostavenie menu. Pri prípravetohto materiálu DVD Studio Pro spolupracuje s ïalšímprogramom od firmy Apple – Fi<strong>na</strong>l Cut Pro (slúi<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> špeciálne efekty, prechody scén a pod). Nasledujedekódovanie video- a audiosúborov do formátovpotrebných pre DVD. Takto spracované èasti filmusa v programe DVD Studio Pro <strong>na</strong>zývajú Assets.Z ponuky Assets sa jednotlivé scény a zvukový sprievodimportujú do prostredia DVD Studio Pro. Ïalšípostup sa oz<strong>na</strong>èuje ako DVD authoring a v rámcineho je moné po<strong>sk</strong>lada film z jednotlivých scén, priradiaudiosúbory, doplni titulky a <strong>na</strong>vigaèné menu.V rámci jedného projektu (filmu) môe by vytvorených99 stôp. Kadá stopa môe obsahova devä rôznychuhlov poh¾adu, 32 druhov titulkov a osemaudiosignálov. Navyše kadá stopa môe obsahovazáloky kapitol filmu, premietanie prezentácie (slideshow)a odkazy <strong>na</strong> webové stránky.Na prípravu grafického menu výrobca odporúèaprogram Adobe Photoshop. Pomocou programuDVD Studio sa do pripraveného grafického návrhuZákladné funkcie Vytváranie DVD-Video titulov z filmovQuickTime alebo MPEG Dekódovanie videa do formátu MPEG Dekódovanie audia do formátu Dolby DigitalAC-3 Vytvorenie dy<strong>na</strong>mického systému menuz formátu Photoshop Podpora formátu 4:3 i 16:9, PAL i NTSC Prehliadanie vytvoreného filmu v reálnom èaseCe<strong>na</strong>: okolo 54 000 Sk bez DPHProgram a poèítaè Power Mac G4 zapoièal:Sunteq, PrievidzaOndrej MackoT E C H N I C K ÉP A R A M E T R EPoèítaè Power Mac G4, grafická karta s pripojením AGP,mechanika DVD−ROM, DVD−R, DVD−RAM, displej s rozlíšením1024 × 768 bodov, 256 MB RAM, 20 GB vo¾ného priestoru<strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u. Operaèný systém Mac OS 9.2.2 aleboMac OS X70 PC REVUE 7/2002


Elektronická Zbierka zákonovSlová tak môete h¾ada len v pouitomtvare. Navyše h¾adanie satýka len jedného roèníka, a nie všetkých<strong>na</strong>raz, ako je to v prípade servera<strong>www</strong>.zbierka.<strong>sk</strong>. Pod¾a oznámeniaspoloènosti Forma sa u pracuje <strong>na</strong>novej verzii, ktorá bude umoòovaaj indexované (fulltextové) vyh¾adávanieso systémom Morfix a sloven<strong>sk</strong>ýmgramatickým modulom.Kadý roèník v Zbierke zákonov <strong>na</strong>CD médiu sa konèí aj vecným registrom.Tento register je systémom hyperliniekprepojený s príslušnými normami.To výrazne zjednodušuje h¾adanie.Zobrazenie informácií zo Zbierky zákonov <strong>na</strong> CD médiu. Ako prehliadací nástroj sa pouíva Adobe Acrobat.Stara sa o to, aby sa všetci ¾udia pohodlnedostali k informáciám o zákonoch,by mal niektorý štátny orgán.Najväèšiu pozornos však tejtooblasti venuje súkromná spoloènosForma. Prevádzkuje pritom server<strong>www</strong>.zbierka.<strong>sk</strong>, kde môe nájs informácieo zákonoch, ktoré vyšli vZbierke zákonov od roku 1999. Výhodouje, e prístup <strong>na</strong> túto stránkuje bezplatný a môete si tu jednoduchovyh¾ada informácie. Na h¾adanie– zatia¾ však len v názvoch predpisov– sa pouíva systém Morfix. Jehosúèasou je indexový vyh¾adávací systémsloven<strong>sk</strong>ých textov, ktorý umoòujenájs slovo vo všetkých gramatickýchtvaroch. Staèí vám tak vybrah¾adané slovo a systém preh¾adá všetkyzákony v uvedených roèníkoch. Ïalšíspôsob vyh¾adávania je pouitie vecnéhoregistra.Na serveri nájdete okrem zbierkyaj niektoré vestníky, ako je <strong>na</strong>pr. Fi<strong>na</strong>nènýspravodajca, Obchodný vestníka ïalšie. Okrem toho vás môe upozoròovae-mailom <strong>na</strong> novo vychádzajúcezákony.Pokia¾ nemáte prístup <strong>na</strong> internetalebo potrebujete ma prístup k širšiemurozsahu roèníkov, je pre vás pripravenáZbierka zákonov <strong>na</strong> CD médiu.Tento produkt obsahuje roèníky 1993a 2002, ïalej tu nájdete 60 <strong>na</strong>jdôleitejšíchzákonov v aktuálnom znení aje tu aj Fi<strong>na</strong>nèný spravodajca z rokov1997 a 2001. Na CD médiu nájdete taka 46 000 strán. Na recenziu sme maliverziu, ktorá zachytávala právny stav k1. 4. 2002. CD verzia, prirodzene, nie jezadarmo a musíte si ju zakúpi, k dispozíciije aj jej štvrroèná aktualizácia.Aplikáciou, v ktorej si zobrazujeteinformácie, je v tomto prípade AdobeAcrobat. Je to dobrá vo¾ba, pretoetáto aplikácia je medzinárodne akceptovaná,je zadarmo a umoòuje zobrazi,preh¾adáva a tlaèi dokumentyvo fotografickej kvalite. Na obaleCD média sa <strong>na</strong>chádza aj preh¾adnýnávod <strong>na</strong> pouívanie aplikácie AdobeAcrobat. Výhodou je, e CD médiummôete pouíva v systémoch Windows,Macintosh a UNIX. Inštalaènýprogram pre program Adobe Acrobatpre systém Windows je súèasou dodávky,pre ostatné systémy si ho mô-ete stiahnu z internetu. Ak potomh¾adáte nejaký zákon, vyberiete si<strong>na</strong>jprv konkrétny roèník. Potom pouívatefunkcie h¾adania z programuAdobe Acrobat. Z<strong>na</strong>mená to, ev tomto prípade nemôete vyuitechnológiu <strong>na</strong> rozšírené h¾adanie.Vcelku je Zbierka zákonov vynikajúcizdroj informácií. Na bené pouívanievám postaèí bezplatný prístupk internetovej verzii. Ak sú prevás zákony kadodenným chlebíèkom,potom vám príde vhod verziaCD. Pokia¾ sa zaregistrujete <strong>na</strong> internetovejstránke <strong>www</strong>.zbierka.<strong>sk</strong>, dostanetepri nákupe CD verzie z¾avu.Ceny (bez DPH): 2435 Skštvrroèná aktualizácia 295 SkVýrobca/zapoièal: Forma, s. r. o.Ondrej Macko


S O F T W A R EMicrosoft Visual Studio .NETVisual Studio .NET je úplne nový vývojovýnástroj, urèený špeciálne preplatformu .NET. Microsoft ho vyvíjaltri roky a výsledkom je systém, ktorý<strong>na</strong> svojho predchodcu nepodobá praktickyv nièom. V <strong>sk</strong>ratke by sa dalo konštatova:všetko je i<strong>na</strong>k..NET FRAMEWORK. Zatia¾ èo väèši<strong>na</strong>aplikácií pre podnikový sektor jeurèená pre platformu klient/server,nový systém sa zameriava <strong>na</strong> platformu.NET. Je to systém <strong>na</strong> tvorbu webovýchaplikácií, kde <strong>na</strong> strane klientaje internetový prehliadaè a <strong>na</strong> straneservera je programová logika a databázovéprepojenie..NET Framework tak predstavujespoloèný rámec pre beh aplikácií,ktorý zabezpeèuje spoluprácu komponentov<strong>na</strong>písaných v rôznych programovacíchprostriedkoch. Visual Studioaj z tohto dôvodu nepouíva vlastnýprogramovací jazyk – programátormôe poui jazyk, ktorý mu <strong>na</strong>jlepšievyhovuje.Aplikácia vytvorená v niektorom zjazykov sa pritom <strong>na</strong>jprv preloí doakéhosi univerzálneho „medzijazyka“a následne do strojového kódu. Dôleitévšak je, e za túto univerzálnospouívate¾ aplikácie neplatí zní-ením výkonu.POUITÉ PROGRAMOVACIE JAZY−KY. V dodávke Studia nájdete jazykVisual C++, Visual Basic a nový jazykC# (vyslovuje sa „sí šárp“). Oèakávasa, e pribudne jazyk J# a podporupre toto prostredie u ohlásiloviacero spoloèností (<strong>na</strong>pr. Borland).Nový jazyk C# má v sebe zdruova<strong>na</strong>jlepšie vlastnosti jazyka C++, Javy aVisual Basicu. V porov<strong>na</strong>ní s jazykomC++ je C# jednoduchší a v porov<strong>na</strong>nís jazykom Java je bohatší. Zámer je jasný– C# je nástrojom pre programátorovv jazyku C++, ktorí si nezvykli<strong>na</strong> Javu.Pri tvorbe nového projektu pouívate¾vyberá programovací jazyk a typprojektu.PROSTREDIE. Prostredie Studia pozostávaz viacerých okien. V predvolenomstave je <strong>na</strong> ¾avej strane oknoToolbox. Z neho vyberáte prvky, zktorých bude zloená výsledná aplikácia.Ïalej <strong>na</strong>sleduje okno Properties.Pomocou neho upravujete vlastnostia udalosti prvkov vo vašom projekte.Nasledujúce okno obsahujevýsledok prekladu a prie<strong>sk</strong>umníkvytváraného projektu. Pouívate¾ siïalej môe zvidite¾ni okno ClassView, pomocou ktorého sa prehliadajútriedy deklarované v projekte.Obr. 1Neodmyslite¾nou èasou pouívate¾<strong>sk</strong>éhoprostredia je aj pomocník,<strong>na</strong>zvaný Dy<strong>na</strong>mic Help. Toto oknovyuíva pripojenie <strong>na</strong> internet apomocou neho sa dozviete odkazy <strong>na</strong>jednotlivé objekty v projekte.Pri vytváraní aplikácie pouívate¾pouíva všadeprítomných sprievodcov,ktorí u¾ahèujú generovanie kódu,rov<strong>na</strong>ko sa dajú vyui vizuálne prostriedky<strong>na</strong> rýchly vývoj aplikácií.Studio <strong>na</strong> to vyuíva špeciálnu verziuprogramu Microsoft Visio 2002. Pomocouneho sa vizuálne zostavujebudúca aplikácia. Táto verzia však <strong>na</strong>rozdiel od štandardnej <strong>na</strong> výstupeInštalácia Visual Studio .NET. Pri edícii Enterprise Architect si pripravte<strong>na</strong> štandardnú inštaláciu 2,5 GB vo¾ného priestoru <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u.dokáe generova triedy objektov,ako i vytvára SQL <strong>sk</strong>ripty pre rôznedatabázy.EDÍCIE A INŠTALÁCIA. Balík VisualStudio .NET sa dodáva v troch základnýchedíciách: Professio<strong>na</strong>l, EnterpriseDeveloper a Enterprise Architect.Okrem toho existujú aj cenovo zvýhodnenéedície, urèené pre školstvo aakademickú sféru.Balenie Professio<strong>na</strong>l Edition obsahujezákladné prostredie, nástroje <strong>na</strong> tvorbuwebových sluieb XML a tvorbu aplikáciípre systém Windows. Súèasoudodávky sú jazyky Visual Basic .NET,Visual C++ .NET a Visual C# . NET.72 PC REVUE 7/2002


S O F T W A R EObr. 2Prostredie programátora. Všetky informácie máte v jednom okne, treba len listova v zálokách.V edícii Enterprise Developer k tomu pristupujúvývojár<strong>sk</strong>e licencie pre Windows 2000 Server, SQL2000 Server, Commerce Server 2000, Host IntegrationServer 2000 a Exchange 2000 Server. Vývojármôe ïalej pouíva nástroje <strong>na</strong> správu verzií VisualSourceSafe, testovanie aplikácií a webovýchsluieb, ako i vizuálne databázové nástroje. Najvyššiaedícia Enterprise Architect <strong>na</strong>vyše obsahujeBizTalk Server a nástroj <strong>na</strong> softvérové a databázovémodelovanie.My sme mali k dispozícii <strong>na</strong>jvyššiu verziu EnterpriseArchitect. Kompletná inštalácia tohto produktuzahrnuje sedem základných CD médií a ïalšíchdevä obsahuje spomenuté vývojár<strong>sk</strong>e verziepre .NET servery.POZNATKY Z TESTOVANIA. Pouíva, ale aj otestovataký balík, ako je Visual Studio .NET, si vyadujez<strong>na</strong>èné mnostvo èasu. My sme si <strong>sk</strong>úsili prejsnieko¾ko ukákových príkladov a pripravi zopárvlastných aplikácií. Tu uvádzame len niektoré z <strong>na</strong>šich<strong>sk</strong>úseností s týmto systémom.Programátor<strong>sk</strong>ú prácu <strong>sk</strong>utoène výrazne u¾ahèujúsprievodcovia a vyberanie objektov z pripravenýchprvkov. Po zaloení nového projektu si pouívate¾<strong>sk</strong>éprostredie budúcej aplikácie <strong>na</strong>kreslíteako vo Visual Basicu alebo v jazyku Delphi. Pritomvkladáte vizuálne komponenty z palety a vývojovéprostredie okamite generuje zodpovedajúci kód.Vlastnosti komponentov upravujete v okne vlastností.„Skutoèná“ programátor<strong>sk</strong>á práca spoèíva v<strong>na</strong>písaní èastí programu (handlerov), ktoré ošetrujúudalosti. Aj tu však Studio pomáha – s<strong>na</strong>í sadoplni programovací kód pod¾a syntaxe, doplòujeparametre a pod. Ïalej presne upozoròuje <strong>na</strong> syntaktickéchyby. Napriek tomu však musíte o novýchvlastnostiach Studia vedie. Systém pomocníkaje dobrý a <strong>na</strong>ozaj vám pomôe, ale musíte aspoòrámcovo vedie, èo práve potrebujete.VLASTNOSTI. K ve¾mi zaujímavým prvkom patrímonos otestovania záae webových aplikácií. Predstavmesi bankový systém, ktorý vo vybraných èasovýchintervaloch (<strong>na</strong>pr. ráno) zaíva <strong>na</strong>jväèšiu záa.Pomocou nástroja Application Center Test je monésimulova takéto zaaenie u poèas návrhu aplikáciea pod¾a výsledkov modifikova kód aplikácie.Pri tvorbe projektu viacerými programátormipríde vhod aj monos sledova jednotlivé verzieprojektu. Na tento úèel je urèený nástroj VisualSourceSafe, ten sa však dodáva vo verzii 6.0, ktoráje u nieko¾ko rokov stará.ZÁVER. Visual Studio .NET je nástroj, ktorý môez<strong>na</strong>me<strong>na</strong> ve¾a hlavne po komerènom spopularizovaníplatformy .NET. K dispozícii máte všetko, èopotrebujete <strong>na</strong> tvorbu takýchto aplikácií. Na druhejstrane všetky nové kninice a nástroje vyadujú odprogramátora starostlivé preštudovanie dokumentácie.To nejaký èas potrvá. Dnes je pomerne akéodhadnú reakciu trhu – hlavne ak si prezriete po-adované hardvérové poiadavky tohto nástroja.Ïalší problém môe by spojený s istou zotrvaènosoukoncových pouívate¾ov. ako dnes odhadnú,ako sa <strong>na</strong>ozaj platforma .NET presadí a èikoncoví pouívatelia nebudú trva <strong>na</strong> aplikáciáchvytvorených pre staršie platformy.V kadom prípade je však Visual Studio .NETnástroj, ktorý pre vývoj aplikácií z<strong>na</strong>mená kvalitatívny<strong>sk</strong>ok.Ceny (bez DPH):Enterprise Architect 112 056 Sk (upgrade 80 592 Sk)Enterprise Developer 80 592 SkProfessio<strong>na</strong>l 48 355 Sk (upgrade 22 080 Sk, pre školstvo 3974 Sk)Zapoièal: MicrosoftOndrej MackoT E C H N I C K ÉP A R A M E T R EOdporúèané hardvérové poiadavky: proces Intel Pentium III/600 MHz, kapacita RAM 96 a 192 MB, 500 MB vo¾néhopriestoru <strong>na</strong> systémovom di<strong>sk</strong>u a 2000 MB <strong>na</strong> aplikaènomdi<strong>sk</strong>u, operaèný systém Microsoft Windows 2000 alebo XP7/2002 PC REVUE 73


S O F T W A R ESkontrolujte si pravopis!Pokia¾ pouívate balík kancelár<strong>sk</strong>ych aplikácií od firmyMicrosoft, pravdepodobne máte zapnutú aj kontrolupravopisu. Mono neviete, e okrem štandardnezabudovaného jazykového korektora, ktorý vyvinulaspoloènos Forma pre firmu Microsoft, existuje odtejto spoloènosti aj jeho zlepšená verzia. Predáva sasamostatne pod oz<strong>na</strong>èením SLPACK/MS a <strong>na</strong>inštalovasi ju môete aj <strong>na</strong> anglickú verziu tohto balíka.Inštalaèný program slovníkuTento nástroj je moné poui v balíkoch MicrosoftOffice od verzie 4.x cez 95, 97, 2000 a po XP (2002) av ostatných produktoch rodiny MS Office, ako Project,Publisher a pod. Okrem samotnej kontroly pravopisudostanete aj nástroj <strong>na</strong> korektné rozde¾ovanie slovpod¾a pravidiel sloven<strong>sk</strong>ej gramatiky a nástroj <strong>na</strong>vyh¾adávanie synoným (tzv. tezaurus).PODSTATA ZLEPŠENIA. Štandardne pouívanýjazykový korektor pracuje tým spôsobom, e vámpodèiarkuje slová, ktoré nepovauje za správne.Okrem toho <strong>na</strong>pr. po stlaèení pravého tlaèidla myšizí<strong>sk</strong>ate ponuky pre slová, ktoré prichádzajú doúvahy. Systém štandardne zabudovaný v balíkuOffice pritom vyh¾adáva výrazy, ktoré sa oz<strong>na</strong>èenémuslovu èo <strong>na</strong>jviac podobajú. Program dokáenájs správne slovo, ak je chyba v jednom písmene,prípadne ešte chýba mäkèeò alebo dåeò.Nová verzia modulu <strong>na</strong> kontrolu pravopisu akonáhradu k nespisovným slovám ponúka spisovné, prièompodoba nového slova môe by od pôvodnéhovýrazu úplne odlišná. Pouíva sa pri tom sémantickýrozbor slova. Ve¾mi èasto sa toti v benom textepouívajú slová odvodené z èeštiny, zastarané aleboslangové slová. Príkladom takéhoto výrazu je slovo„kapesník“. V predchádzajúcej verzii modul totoslovo akceptoval ako správne, ale v novej verziiponúkne u aj slovo „vreckovka“. Slovník rozpozná,samozrejme, ve¾a takýchto slov, èasto aj také, o ktorýchby sa mnohí <strong>na</strong>zdávali, e sú asi v poriadku.Napríklad „doporuèujeme“ je správne „odporúèame“;„vadné“ je správne „chybné“ alebo „poškodené“. Vynikajúcouvlastnosou korektora je to, e jednotlivérozpoz<strong>na</strong>né slová <strong>na</strong>vrhne v správnom tvare (pád,èíslo, èas). Napríklad èas vety „s k¾udným svedomím“bude <strong>na</strong>hradený spojením „s pokojným svedomím“.Slovná zásoba kontroly pravopisu pod¾a údajovvýrobcu zahàòa v novej verzii 66-tisíc koreòov slov,ku ktorým je definovaných viac ako 880 vzorov<strong>sk</strong>loòovania. Slovník obsahuje aj pravidlá tvorbypredpôn, odvodzovania slovných druhov a rozpoznávaniaèísloviek. Na základe týchto algoritmov jeschopný <strong>sk</strong>ontrolova takmer 8 miliónov rôznychtvarov sloven<strong>sk</strong>ých slov.Slovník vychádza z Gramatiky sloven<strong>sk</strong>ého jazyka,Krátkeho slovníka sloven<strong>sk</strong>ého jazyka a spresneníJazykovedného ústavu ¼. Štúra. Pozná pritom takéslová, ako je hardvér, softvér, ma<strong>na</strong>ér alebo <strong>sk</strong>ener.Ïalším modulom je automatické rozde¾ovanie slov<strong>na</strong> konci riadka pod¾a pravidiel sloven<strong>sk</strong>ého pravopisu.Pod¾a údajov výrobcu je zrevidovaný slovník schopnýsprávne rozdeli 96 % slovnej zásoby a s pripojenýmslovníkom výnimiek sa spo¾ahlivos zvyšuje <strong>na</strong>98 a 99 %. Výhodou je to, e slovník je v tvare benéhotextového súboru. Dá sa tak ¾ahko doplòovaslovami zo špecifického odboru, v ktorom sa pouívate¾pohybuje. Navyše slová sa zadávajú v základnomtvare bez prípon s <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èenými miestami <strong>na</strong>rozdelenie. Slovník je teda relatívne malý aj pri ve¾kompoète slov, ktoré obsahuje.Aby nebol vytváraný text plný rov<strong>na</strong>kých slov, jevýhodné pouíva slovník synoným (slov s rov<strong>na</strong>kýmvýz<strong>na</strong>mom). Takisto môe by výhodné poui slová sopaèným výz<strong>na</strong>mom (antonymá). Na tento úèel jevytvorený slovník synoným – tezaurus. Pri jehopouívaní sa <strong>na</strong>pr. umiestni kurzor <strong>na</strong> príslušné slovoa spustí sa funkcia synonymického slovníka (rýchlypríkaz je Shift – F7). Pokia¾ tezaurus slovo rozpozná,ponúkne synonymá. Tezaurus má však menší záberako slovník <strong>na</strong> kontrolu pravopisu. Ak má slovo viacerovýz<strong>na</strong>mov, ponúkne tezaurus štruktúrovane rozdelenésynonymá. Ak k slovu existuje aj slovo opaènéhovýz<strong>na</strong>mu, ponúkne aj antonymá. Výhodou je, eak slovo v slovníku existuje, bude rozpoz<strong>na</strong>né v¾ubovo¾nom tvare, nie iba v základnom. Synonymickýslovník obsahuje pod¾a výrobcu 47-tisíc synonymickýchradov a dokáe ponúknu spolu a 200-tisíc slov.Tento modul však <strong>na</strong> rozdiel od predchádzajúcehonie je moné pouívate¾<strong>sk</strong>y prispôsobova.Spôsob <strong>na</strong>hradzovania nesprávnych slovZÁVER. Predstavovaný slovník je urèite dobrá pomôckapre pouívate¾a, ktorý vytvára obsah. Nerozumiemcelkom stratégii spoloènosti Microsoft, e tento modulnezabudovala štandardne minimálne do sloven<strong>sk</strong>ejverzie balíka Office XP. Bolo by to urèite prínosom –takto majú pouívatelia tohto balíka korektor, ktorý sav podstate pripravil pred siedmimi rokmi. Pre ve¾kéfirmy bude urèite zaujímavá ce<strong>na</strong> multilicencie.Okrem aplikácií z balíka Office môete tento nástrojpoui aj pre Microsoft Works, Exchangealebo FrontPage. Podobné nástroje vyrába firma ajpre balík Lotus SmartSuite, Lotus Notes, CorelVentura,QuarkXPress alebo Adobe PageMaker.Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 1190 Skupgrade z predchádzajúcej verzie 420 Skïalšie z¾avy pri multilicencii (od 260 Sk)Výrobca: Forma, s. r. o., BratislavaOndrej Macko74 PC REVUE 7/2002


S O F T W A R ESMS FunTom SMS−ky z pevnej linkyÈO JE SMS FUNTOM? SMS FunTomje prvá aplikácia zaloená <strong>na</strong> patentovochránenej technológii MicrocomMessaging Technology, ktorá rozširujefunkènos komunikaèných zariadeníMicrocom o schopnos posielania SMSspráv, obrázkov a zvonení.Podporované modemy: A<strong>na</strong>lógové modemy De<strong>sk</strong>Porte 28.8P Microcom De<strong>sk</strong>Porte 28.8S Microcom De<strong>sk</strong>Porte Fast Microcom De<strong>sk</strong>Porte 56K Voice Microcom De<strong>sk</strong>Porte PocketFW 3.02 Microcom De<strong>sk</strong>Porte PocketFW 4.06 Microcom De<strong>sk</strong>Porte PocketFW 4.07 Microcom Fast Plus 56K Microcom Fast Plus 56K Security Microcom OfficePorte Voice Microcom USB 56K Travel Microcom USB 56K Travel /S Microcom De<strong>sk</strong>Porte 56K Inter<strong>na</strong>l /W Microcom De<strong>sk</strong>Porte 56K Inter<strong>na</strong>l /L Microcom In Porte Voice Microcom In Porte /L Microcom ISDN zariadenia* ISDN USB Travel ISDN Porte Inter<strong>na</strong>l ISDN Porte Plus Inter<strong>na</strong>l ISDN USB Porte ISDN Porte Plus ISDN Porte ISDN Porte Plus ISDN USB Porte + Travel Cards ISDN Porte Plus + TravelCard 56K* (Zatia¾ nie je moné pre obmedzenia ST posielaSMS prostredníctvom ISDN liniek. Modemy sú sícepripravené, ale bude ich moné pouíva a v 3. kvartáli,keï budú tieto obmedzenia odstránené).NA ÈOM JE ZALOENÁ MICRO−COM MESSAGING TECHNOLOGY?Podstata Microcom Messaging Technologyspoèíva v zasielaní SMS správcez verejnú telefónnu sie a infraštruktúruspoloènosti Fincom – Mater<strong>na</strong> Communications,prièom netreba pripojeniek internetu. Riešenie vyuíva trihlavné komponenty: PC s modemom aaplikáciou SMS FunTom, centrum modemovýchspráv a SMS slubu sieteGSM. V praxi to z<strong>na</strong>mená, e si pouívate¾vytvorí v aplikácii správu vrátaneloga alebo zvonenia bez toho, aby muselby niekam pripojený, a a pri po-iadavke <strong>na</strong> odoslanie správy špeciál<strong>na</strong>komunikaèná sluba <strong>na</strong>dviae spojenieprostredníctvom a<strong>na</strong>lógového aleboISDN modemu a odošle dáta správ docentra modemových správ (Modem MessagingCenter).Toto centrum riadi prístup k slube,úètovanie a rad ïalších funkcií. Z centramodemových správ sú správy, logáalebo zvonenia prostredníctvom priamehoprepojenia odosielané do SMScentier mobilných operátorov a odtia¾<strong>na</strong> mobilné telefóny adresátov. Pre prepojeniecentra modemových správ s mobilnýmisieami je pouité riešenie AnnyWay,po<strong>sk</strong>ytované spoloènosou Fincom–- Mater<strong>na</strong> Communications.Obr. 1INŠTALÁCIA A KONFIGURÁCIA.Po teoretickom úvode sa teraz pozrieme<strong>na</strong> prax. Ako ste u iste pochopili,program pracuje iba s modemami Microcom.Ich zoz<strong>na</strong>m nájdete v tabu¾ke.Program SMS Funtom sa od polovicejanuára štandardne dodáva s väèšinoumodemov Microcom. CD s aplikáciouSMS FunTom je súèasou balenia modemu,spolu s aplikáciou je <strong>na</strong> CD ulo-ený pouívate¾<strong>sk</strong>ý manuál a technickádokumentácia. Ak ste si však kúpilimodem <strong>sk</strong>ôr ako v januári 2002 aleboste v balení tento program ne<strong>na</strong>šli, mô-ete si ho stiahnu z <strong>www</strong>.smsfuntom.<strong>sk</strong>alebo z júnovej CD prílohy PCR. Po inštaláciije potrebné program <strong>na</strong>konfigurova.A práve tu môe <strong>na</strong>staproblém. Treba vyplni <strong>na</strong> prvý poh¾adjednoduchú tabu¾ku. Po vyplnení všetkýchúdajov vrátane typu modemu aportu som klikol <strong>na</strong> tlaèidlo OK a bolsom nemilo prekvapený hlásením, ezadaný modem nebol nájdený. Programmi odporuèil stiahnu si <strong>na</strong>jnovšíovládaè. Navštívil som preto stránku<strong>www</strong>.microcom.<strong>sk</strong> a stiahol si ovládaèpre Windows 9x a XP. Ani to všaknepomohlo. Preto som si stiahol ajovládaè pre konkrétnu verziu môjhoWindows, teda Windows 98. Ten u<strong>na</strong>šastie fungoval správne.POUÍVANIE PROGRAMU. Oprotiklasickému posielaniu správ z mobilnéhotelefónu ponúka SMS FunTomneporov<strong>na</strong>te¾ne vyšší pouívate¾<strong>sk</strong>ýkomfort pri manipulácii s SMS správami,monos vytvára si vlastné originálnelogo i zvonenie, <strong>sk</strong>rátka, viac moností<strong>na</strong> vlastnú kreativitu pouívate¾a.Toto unikátne riešenie prináša pouívate¾omaj celý rad výhod oproti zdanlivolacnému posielaniu SMS cez internet.Pretoe k tejto aplikácii nie jepotrebné pripojenie k internetu, šetrípouívate¾ i èasto zabúdané náklady,ktoré by musel i<strong>na</strong>k zaplati za vytáèanéspojenie <strong>na</strong> internetovú SMS bránu.Nespornou výhodou je aj to, e SMSFunTom obsahuje mnostvo obrázkov,log a melódií vo vlastnej kninici. Všetkysprávy pouívate¾ píše off line aplatí tak len za pripojenie nevyhnutné<strong>na</strong> odoslanie správy. Program má jednoduchépouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie, v ktoromsa dá ¾ahko orientova (obr. 1).Celý program je rozdelený do siedmichèastí. Prvá èas sa volá Text. Slúi <strong>na</strong>písanie textových správ SMS. Nemusítesa obmedzova štandardnou dåkouSMS správy, pretoe SMS Funtom dokáe<strong>na</strong>písaný text rozdeli do nieko¾kýchSMS správ. Samozrejmosou jevytváranie vlastných šablón, pomocouktorých potom jednoducho a rýchlovytvoríte poadovanú SMS správu.Okrem toho máte monos presne<strong>na</strong>èasova odoslanie správy a dostasprávu o úspešnom doruèení e-mailom.Druhá èas je <strong>na</strong>zvaná Obrázky.Táto èas slúi <strong>na</strong> tvorbu loga <strong>sk</strong>upiny,loga operátora a obrázkovej správy. Ve¾misom privítal monos poui logádodávané spolu s programom. Ak savám tieto logá nepáèia a kresli sa vámnechce, staèí <strong>na</strong>vštívi stránku programu,kde si môete stiahnu ïalšie. Tretiaèas sa volá Melódie a slúi <strong>na</strong> posielaniezvonení <strong>na</strong> mobilný telefón. Tuplatí to isté, èo pri logách – môete pouidodávané alebo si pomocou notovéhozápisu vytvori vlastné. Ostatnéèasti spomeniem u iba zbene. Je toFront správ, Front log a melódií, kdenájdete SMS správy èakajúce <strong>na</strong> odoslanie,História, ktorá obsahuje zoz<strong>na</strong>mvšetkých odoslaných SMS správ,a Adresár.KO¼KO TO BUDE STÁ? A dostávamesa k otázke, ktorou je ce<strong>na</strong>. Akosom u spomí<strong>na</strong>l, tento spôsob je trochulacnejší ako posielanie SMS správ zinternetových brán. Pri posielaní správprogram vytoèí jedno z dvoch èísel centramodemových správ pod¾a poètu aobsahu SMS správ. Ak posielate 1 – 4textové SMS správy, bude koncováce<strong>na</strong> za jednu SMS 3 Sk a maximál<strong>na</strong>ce<strong>na</strong> hovoru je 11,20 Sk. Ak posielate 5– 8 textových SMS správ, bude koncováce<strong>na</strong> za jednu SMS 2,80 Sk a maximál<strong>na</strong>ce<strong>na</strong> hovoru je 22,10 Sk. Obrázok,logo a zvonenie vás vyjdú <strong>na</strong>11,80 Sk. Všetky uvedené ceny sú vrátaneDPH.ZÁVER. Myslím si, e program SMSFuntom má budúcnos a urèite si nájdesvojich fanúšikov. Výhodou je <strong>na</strong>jmäto, e je zadarmo, výhodná je aj ce<strong>na</strong>SMS správ a jednoduchá aktualizácia.Za nevýhodu však mono oz<strong>na</strong>èi <strong>sk</strong>utoènos,e ho môu pouíva iba majiteliamodemov z<strong>na</strong>èky Microcom.Igor KulmanVYTVOR SI VLASTNÉ LOGO A VYHRAJ!!Vytvorte si vlastné originálne logo operátora pre mobilný telefónv programe SMS FunTom alebo jeho demoverzii a môete vyhra niektorúz cien: osobný poèítaè Brave, vybavený <strong>na</strong> zasielanie SMS správ 50 SMS modemov Microcom o víazoch rozhoduje hlasovanie <strong>na</strong> webe súa má tri kolá a trvá tri mesiace v kadom kole vyhrávajú tvorcovia 5 <strong>na</strong>jlepších súaných logprihlásených za jednotlivé èasopisy (PC REVUE, FREESOFT magazí<strong>na</strong> PC SPACE) modem Microcom De<strong>sk</strong>Porte 56 K Inter<strong>na</strong>l/L okrem toho v kadom kole vyhrávajú 2 hlasujúci aj modem MicrocomII. koloAko súai a hlasova, to si môete preèíta v predošlom èísle PC REVUEalebo <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.smsfuntom.<strong>sk</strong>/sutaz7/2002 PC REVUE 75


Adobe Premiere 6Adobe Premiere je <strong>na</strong>jrozšírenejší poloprofesionálnystrihový program.Pouívajú ho zapálení amatéri, svadobníkameramani, podniky s vlastnýmvideooddelením, káblové televíziea menšie nezávislé štúdiá. Za rozumnúcenu ponúka prakticky všetkypotrebné strihové nástroje, ¾ahkopochopite¾né pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie,priamu podporu DV videa a <strong>na</strong>jväèšívýber podporovaných strihovýchkariet – od jednoduchých amatér<strong>sk</strong>ychTV kariet za pár korún cezpoloprofesionálne riešenia, ako <strong>na</strong>pr.Matrox RT2500, a po high-end Targu3000. Po tom, èo sa v roku 2000 pritvrdilakonkurencia z rôznych strán,priniesla firma Adobe verziu 6, ktorávrátila Premiere do hry.Pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie Premieres mnostvom plávajúcich paletiek aokienok pripomí<strong>na</strong> ostatné produktyfirmy Adobe. Program si pamätá ichposledné rozmiestnenie, ponúka 4 preddefinovanérozmiestnenia okienok amonos uloenia vlastnej konfigurácie.Keïe okienok a paletiek je <strong>na</strong>ozajpoeh<strong>na</strong>ne, je ve¾mi prakticképouíva viacero konfigurácií v rôznychfázach práce, kde vidíte len to,èo potrebujete.Okno Project slúi <strong>na</strong> katalogizáciumateriálu – klipy môete zobrazovav troch módoch: ako ikonky,zoz<strong>na</strong>m s obrázkami alebo textovýzoz<strong>na</strong>m. Kadé zobrazenie má svojevýhody – textový zoz<strong>na</strong>m ponúka <strong>na</strong>jviacinformácií o klipe, monos triedinielen pod¾a názvu, ale <strong>na</strong>pr. ajzaèiatoèného èasového kódu, komentára...Zoz<strong>na</strong>m s obrázkami pridávavizuálnu informáciu, ale <strong>na</strong> úkoriných dôleitých údajov. Ikonkovézobrazenie ukazuje len jednotlivéobrázky z klipov, ale môete ich ¾ubovo¾nepresúva a usporadúva. Sikonkovým zobrazením súvisí funkciaStoryboard – slúi <strong>na</strong> rýchle usporiadanieklipov a hrubý zostrih. Poukladátesi v klipy v správnom poradía potom zadáte príkaz AutomateTo Timeline, ktorý ich poukladá <strong>na</strong>èasovú os, prípadne aj s prelí<strong>na</strong>èkami.Po dvojkliku sa klip objaví v¾avov okne Monitor, kde si môete urèinástrih a odstrih klipu a potom hoDialóg Motion je ¾ahko pochopite¾ný, ale má málo presné náh¾ady aj zadávanieparametrovTak ako pri kadom strihovom programe <strong>na</strong>jlepšie je ma dva monitory, <strong>na</strong> ktoré si rozloíte okná do šírkyumiestni <strong>na</strong> èasovú os tlaèidlomOverlay (prepisuje existujúci materiál)alebo Insert (posúva existujúci materiál),pretiahnu ho do èasovej osimyšou alebo pretiahnutím spä do binovvyrobi subklip.Premiere ponúka štandardné profesionálnenástroje <strong>na</strong> strihanie a trimovanie(dolaïovanie strihov): splitedit (iný nástrih/odstrih zvuku akoobrazu), roll (posúva strih <strong>na</strong> èasovejosi – predluje jeden a <strong>sk</strong>racuje druhýklip), ripple (vysúva alebo zasúvaklip do strihového bodu), slip (posúvamateriál v klipe, ten ostáva <strong>na</strong>mieste), slide (posúva klip po èasovejosi). Strihy môete odlaïova aj v okneTrim (mód ok<strong>na</strong> Monitor) – spájapostupy Roll a Ripple, dáva lepší preh¾ada umoòuje zadáva presné èíselnéhodnoty.Na èasovej osi alebo v klipoch simôete <strong>na</strong> dôleité miesta da z<strong>na</strong>èku(marker) aj so struèným komentárom.Okrem rýchlejšej <strong>na</strong>vigácie a lepšejorientácie z<strong>na</strong>èky pomáhajú pripresnom umiestnení klipov, prípadnesynchronizácii viacerých kamier.Prvá stopa èasovej osi slúi <strong>na</strong> prelí<strong>na</strong>èkya prechody medzi klipmi –len <strong>na</strong> nej môete umiestni medzidva klipy prechod z paletky Transitions.Od verzie 6 môe pracova vdvoch reimoch: A/B editing aleboSingleTrack. A/B reim je známy<strong>na</strong>príklad zo starších verzií Premierealebo produktov firmy DPS. Prvástopa èasovej osi je rozdelená <strong>na</strong> dvepodstopy, prelí<strong>na</strong>èky sa umiestòujúmedzi dva prekrývajúce sa klipy. V re-ime SingleTrack sa správa ako jed<strong>na</strong>stopa a prelí<strong>na</strong>èky sa vkladajú priamo<strong>na</strong> strih medzi klipmi, ako <strong>na</strong>pr.<strong>na</strong> Avide alebo Fi<strong>na</strong>l Cut Pro.Aj keï Premiere nie je kompoziènýalebo efektový program, obsahujenástroje, s ktorými zvládnete aj jednoduchšiukompozíciu. Obraz mô-ete zmenšova/zväèšova, presúva,otáèa a animova v dialógu Motio<strong>na</strong>lebo pomocou rôznych filtrov (prieèinokPerspective). V okne Motion máteprístup k všetkým parametrom 2Danimácie (rotácia, pozícia, zväèšenie,<strong>sk</strong>reslenie) a jednoduchým systémomich môete animova. No ak potrebujeteobjekty umiestòova presne <strong>na</strong>obrazovke alebo animova <strong>na</strong> dlhšomèasovom úseku, bude vám isto prekáamalý náh¾ad, málo preh¾adná"mikro èasová os" s k¾úèovými snímkamia neurèité numerické hodnotypre pozíciu klipu. V tomto prípademôete poui jeden z filtrov Transformalebo Basic 3D, v ktorých môetepresne zada potrebné hodnoty aupravova animáciu priamo z èasovejosi Premiere.Ve¾mi uitoèná funkcia pri kompozíciije „virtuálny klip“ – z úseku èasovejosi môete urobi virtuálny klip,s ktorým potom pracujete ako s normálnymklipom. Kadý, kto niekedyrobil kompozíciu, urèite ocení monostakto spája vrstvy.Na všetkých stopách okrem prvejmôete meni priesvitnos videa systémomrubberband – klikaním doklipu <strong>na</strong> èasovej osi vytvárate body,medzi ktorými je èiara znázoròujúcapriesvitnos klipu – èím nišie, tým priesvitnejší.Ak máte grafiku alebo video salfa kanálom (informácia o priesvitnosti– typický príklad sú titulky), musíteju umiestni mimo prvej stopy,i<strong>na</strong>k bude alfa kanál ignorovaný. Priamov Premieri môete aj k¾úèova pod-¾a jasu alebo modrej èi zelenej farby.Vo verzii 6 sa v Premiere z<strong>na</strong>ènezlepšila práca s efektmi. Keï <strong>na</strong> klipaplikujete efekt, zobrazí sa aj s <strong>na</strong>staveniamiv paletke Effect controls podobneako v Adobe AfterEffects. Z tejtopaletky môete priamo meni <strong>na</strong>staveniaefektu v èase, Premiere budemedzi nimi interpolova. Na èasovejosi sa dajú ukáza k¾úèové snímky(keyframes) priamo v klipoch, èotakisto u¾ahèuje animáciu. Pre Premiereexistuje mnostvo uitoènýchpluginov – <strong>na</strong>pr. Boris FX <strong>na</strong> pokroèilúkompozíciu a 3D animácie priamoz prostredia Premiere, Ultimatte <strong>na</strong>pokroèilé k¾úèovanie (<strong>na</strong>pr. môetek¾úèova priesvitné predmety, vovýsledku sa zachovajú vrhnuté tienea pod.), FilmFX dodá vášmu videuvýzor, akoby bolo toèené <strong>na</strong> drahý35 mm film, atï. Okrem vstavanýchefektov a pluginov priamo pre Premieremôete vyui aj pluginy preAfterEffects.76 PC REVUE 7/2002


S O F T W A R EKeï si chcete pozrie prelí<strong>na</strong>èky,efekty, titulky a pod., musia <strong>na</strong> <strong>na</strong>jprvvypoèíta. Ak máte <strong>na</strong>ozaj rýchlypoèítaè, môete <strong>sk</strong>úsi náh¾ad toscreen – vtedy sa video poèíta „v reálnomèase“ a hneï sa zobrazuje. Bohuia¾,tento náh¾ad je trhaný a sprevádzanýèiernymi preblikmi aj <strong>na</strong> rýchlomstroji (2× AMD Athlon MP1800+,1 GB RAM).Dobre je vyriešené spracovaniezvuku – Premiere obsahuje <strong>na</strong>jpouívanejšiefiltre (ekvalizéry, kompresor,limiter, noise gate, notch filter,echo...) a podporuje DirectX audiofiltre.Namiesto jednoduchého <strong>na</strong>stavovaniahlasitosti cez rubberbandako vo väèšine strihových programovtejto cenovej kategórie môete úrovnezvuku riadi pomocou audiomixéra,podporovaný je live audio mixing(zaz<strong>na</strong>menáva sa pohyb fadermipoèas prehrávania).Ve¾kým plusom Premiere 6 je zabudovanápodpora digitálneho videa(DV). Potrebujete len poèítaè s DVkartou, Adobe Premiere a digitálnukameru/rekordér. Cez rozhranie Fire-Wire vie Premiere dia¾kovo ovládaDV kameru alebo rekordér a <strong>na</strong>hrávavideo v nezmenenej digitálnej formespolu s èasovým kódom. Z ok<strong>na</strong><strong>na</strong>hrávania môete buï priamo <strong>na</strong>hráva,alebo si materiál katalogizovado zoz<strong>na</strong>mu záberov s popismia èasovými kódmi, ktorý sa <strong>na</strong>koniec<strong>na</strong>hrá automaticky (logging, batchcapture). Týmto spôsobom si od zaèiatkuvnesiete do materiálu poriadoka ušetríte miesto <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u. Cezrozhranie FireWire môete nielen<strong>na</strong>hráva z/do poèítaèa, poèas strihaniamôete ku kamere pripoji televízora pozera video z èasovej osi <strong>na</strong>òom. Iba tak uvidíte presné farby aniektoré špecifické problémy (vymenenépolsnímky, titulky mimo „bezpeènejzóny“...).Výsledný zostrih môete z Premierudosta <strong>na</strong> rôzne médiá – videopá<strong>sk</strong>u,súbory AVI alebo QuickTimepre multimediálne prezentácie aleboformáty RealMedia a WindowsMedia<strong>na</strong> internet. Pri exporte do súboruAVI alebo QuickTime môete <strong>na</strong>staviokrem kompresie a rozmerov mnostvoïalších dôleitých parametrov,ako orezanie, deniterlacing, gama korekciuatï. Trochu komplikovanejšieje to s exportom do internetových formátov– <strong>na</strong> to slúi jed<strong>na</strong>k programCleaner EZ, alebo funkcie AdvancedRealmedia/WindowsMedia export.Ve¾kým <strong>sk</strong>lamaním bol export doMPEG-1 cez Cleaner EZ – poèítal nekoneènedlho a kvalita nebola a takávynikajúca.Adobe Premiere je <strong>na</strong>programovanýmodulárne – pomocou pluginovmôete rozšíri monosti programunielen o efekty, ale aj pracovné formátyvidea, ovládanie a<strong>na</strong>lógovýchZvukový mixér v Premiere – ako<strong>na</strong>ozajstnývideorekordérov, export videa (MPEG-1,MPEG-2) atï. Zaujímavá je monosstrihu v reálnom èase (bez èakania <strong>na</strong>vyrenderovanie) pomocou rôznychstrihových kariet, ku ktorým je väèšinouAdobe Premiere u dodávanýv cene.Napríklad Matrox RT2500 vámpridá monos vstupu a<strong>na</strong>lógovéhovidea, strihu vo formáte MPEG-2, náh¾ad<strong>na</strong> televízore priamo z konektora<strong>na</strong> karte bez potreby zapnutéhoDV rekordéra, akcelerovaný exportdo formátov MPEG-1 a MPEG-2 a hlavnestrih v REÁLNOM ÈASE. Môetema a dve vrstvy videa a jednu grafickús monosou 2D a 3D efektov,prelí<strong>na</strong>èiek, stieraèiek, listovaèiek, vlnenía rozmazania (blur) v stopercentnejkvalite bez renderovania. Okremtoho dostanete lepší titulkovaè (Inscriber),program <strong>na</strong> <strong>na</strong>pa¾ovanie DVDa jedineèný program Matrox Media-Tools, ktorý <strong>na</strong> jediný plynulý prechod<strong>na</strong>hrá celú pá<strong>sk</strong>u a automatickyju rozdelí <strong>na</strong> jednotlivé zábery.ÈO DODA NA ZÁVER? Samozrejme,ako všetko <strong>na</strong> tomto svete aniPremiere nie je bez chyby. Ja osobneby som uvítal lepšie monosti organizovaniaklipov v binoch a viac informáciío klipe. Adobe by si mohlizobra príklad z Apple Fi<strong>na</strong>l Cut Pro,ktorý zobrazuje o klipe ove¾a viac informácií.Väèši<strong>na</strong> konkurenèných programovmá ove¾a lepšie vyriešený náh¾adefektov bez renderovania, niektoré(Vegas Video) dokonca dokáurobi bez renderovania aj výstup doDV rekordéra. Na tvorbu <strong>na</strong> webalebo DVD by bola vynikajúca monosdávkového exportu – dos nepríjemnápráca je z jedného premierov<strong>sk</strong>éhoprojektu exportova 30 klipov.Aj keï samotný export môe byrýchly, kadú chví¾u musíte do programuklika a nemôete sa venovanieèomu inému. V profesionálnom prostredísa ešte stále pouíva ako prenosnýformát medzi striòami EDL(textový súbor s dostatoènými informáciami,aby sa dali klipy <strong>na</strong>hra zpá<strong>sk</strong>y a zrekonštruova èasová os) –bohuia¾, Premiere vie EDL len vyexportova,<strong>na</strong>priek dlhšej s<strong>na</strong>he somne<strong>na</strong>šiel spôsob, ako do PremieruEDL <strong>na</strong>èíta. Optimalizácia pre viacprocesorovéstroje sa mi takisto nezdalaideál<strong>na</strong>, aj keï Premiere vyuíva obidvaprocesory, v priemere je to len<strong>na</strong> 60 – 70 %, èo je pomerne málo.Napriek týmto výhradám pova-ujem Premiere za vynikajúci program,ktorý sa rozhodne oplatí kúpi,hlavne v balíku so strihovou kartou –samotný Premiere stojí asi 500 USD,kvalitné strihové karty pracujúce vreálnom èase dostanete u od 700USD a okrem úplnej verzie Adobe Premiereobsahujú ïalšie uitoèné programy.Hodnotenie:☺ Podpora mnostva strihového hardvéru☺ Pomer ce<strong>na</strong>/výkon☺ Audiomixér☹ Privysoká ce<strong>na</strong> samostatného programu☹ Chýba dávkový export, EDL importMichal HrabovecO P R A V AV predchádzajúcom èísle sme v èasti Linux v recenzii <strong>na</strong> Olympus C-700Ultra Zoom prax omylom uviedli nesprávny obrázok programu GPhoto0.4.3. Za chybu sa èitate¾om i autorovi ospravedlòujeme a uverejòujemesprávny obrázok.Ïakujeme za pochopenie.7/2002 PC REVUE 77


GAMESY / RECENZIADungeon SiegeToto špièkové akèné fantasy RPG nesúce sa v duchuDiabla od firmy Gas Powered sa odohráva v obrov<strong>sk</strong>omsvete. Ako som u spomenul, vyzerá trochu(dos :-) ako úspešné Diablo, no Dungeon Siege sa vmnohých vlastnostiach odlišuje. Predovšetkým ovládate<strong>sk</strong>upinu a 8 ¾udí, nie iba jedného osameléhobojovníka a v boji sa objavuje aj èiastoèná stratégia.Takú ve¾kú <strong>sk</strong>upinu, samozrejme, nemáte hneï odzaèiatku. Zaèí<strong>na</strong>te s jedinou postavou, ale postupnesa k vám pripojí ïalšie osadenstvo. Dungeon Siegemá pomerne premyslený systém ich ovládania (a zároveòve¾mi jednoduchý a okamite pochopite¾ný),vïaka ktorému je moné tvori <strong>na</strong>jrôznejšie bojovéformácie, a tak je zmes akènej hry a RPG dochutenáprvkami taktiky. Charaktery nemajú iadne vopreddané povolanie – ich špecializácia èi, <strong>na</strong>opak, všestrannoszávisí èisto od miery pouívania tej-ktorejschopnosti. Tie sú spolu štyri (útok <strong>na</strong>blízko, útok <strong>na</strong>dia¾ku, bojová mágia, prírodná mágia) a determinujúju tri vlastnosti (sila, obratnos, inteligencia). Ak sarozhodnete nepriate¾ov zabíja <strong>na</strong>príklad lukom,budete zdoko<strong>na</strong>¾ova útok <strong>na</strong> dia¾ku, pravda, sekundárneaj obratnos. Atribúty postáv je moné zlepšovai iným spôsobom, a to pomocou predmetov. Týmsom sa dostal k jednej z <strong>na</strong>jrozsiahlejších kapitol hry.Predmetov sú tu toti ako v kadom správnom RPG<strong>sk</strong>utoène tisícky.Svoje postavy môete obliec od hlavy po päty,môete im <strong>na</strong> ruky <strong>na</strong>vliec a štyri prstene a k tomuešte <strong>na</strong> krk zavesi nejaký amulet. Práve tieto dvepoloky existujú vdy iba v kúzelnom variante, ostatnépredmety je moné nájs i nezaèarované – tie sú,samozrejme, ove¾a menej cenné. Èarovné helmy,`brnenia, rukavice, meèe, kladivá, sekery, magicképalice, luky, kuše, to je len zlomok z toho, èo tumôete nájs. V ne<strong>sk</strong>orších fázach, keï sa u dostanetedo hniezda goblinov, dokonca <strong>na</strong>razíte <strong>na</strong> zbranenie celkom zapadajúce do tohto sveta, postavené<strong>na</strong> princípe elektrickej energie. Zaujímavo a originálnesú riešené elixíry a kúzla. Elixíry (tzv. potions) jemoné zoh<strong>na</strong> v nieko¾kých typoch f¾aštièiek, ktoré salíšia obsahom a cenou – postava vypije vdy lento¾ko, ko¾ko <strong>sk</strong>utoène potrebuje (èi u ide o manualebo zdravie). S elixírmi je ne<strong>sk</strong>ôr v hre menší problém,pretoe ich treba ve¾a a nedajú sa <strong>na</strong>kupovahromadne – musíte ich ruène presúva (resp. <strong>na</strong>kupova)f¾aštièku po f¾aštièke. Kúzla je moné zakladado tzv. spellbooks, teda kníh kúziel. Vzh¾adom <strong>na</strong> to,e kúziel v hre je viac ne stovka (obranné, útoèné,vyvolávacie a mnoho ïalších), je moné vytvárarôzne zamerané knihy a tie potom pod¾a potrebymeni. Urèite kadého poteší aj èarovný zvitok èiekúzlo, ktorým vzkriesite màtveho èle<strong>na</strong> svojej <strong>sk</strong>upiny.Práve táto nesmier<strong>na</strong> bohatos predmetov opäpostrkuje hráèa neustále vpred. Keï dorazíte doobrov<strong>sk</strong>ej ¼adovej ja<strong>sk</strong>yne, vrhnú sa <strong>na</strong> vás ¾adovírytieri a lukostrelci. Kadému <strong>sk</strong>úsenejšiemu hráèoviasi v tej chvíli zíde <strong>na</strong> um, e by z nich mohli vypadnú¾adové meèe a luky.Zaujímavé je, e <strong>na</strong> engine Dungeon Siege èakalonieko¾ko tímov, ktoré v òom vraj chcú vyrába remakestarých Ultím, èo rozhodne stojí za pozornos.Mimochodom, šéfom Gas Powered Games je ChrisTaylor, ktorého meno je urèite mnohým známe,keïe je tvorcom stratégie Total Annihilation. SvetDungeon Siege je <strong>sk</strong>utoène jeden ve¾ký celok, nikdy vòom nebudete musie èaka, ne sa <strong>na</strong>loaduje ïalšiaèas mapy alebo ïalší level. To je takisto zásadnávlastnos, ktorá z neho robí <strong>na</strong>ozaj krátkodobo návykovúzáleitos – neexistuje jasná hranica, keï u jepotrebné hru uloi a da si oddych. V iných RPGtohto typu (t. j. Diablo, Icewind Dale, Nox a iné) sipoviete: „Fajn, dokonèím ešte tento level a idem spa.“Lene kde sú nejaké levely v Dungeon Siege? Niè takétu neexistuje. Z polovice hry sa pokojne môete vráti<strong>na</strong> zaèiatok. Iste, je moné si <strong>na</strong>stavi ciele i<strong>na</strong>k (adokonèím ïalšieho bossa, a budem ma level ten aten a tak ïalej), ale spomenutý predel medzi misiamijednoducho chýba a práve to spôsobuje, e s hranímDungeon Siege nie je vôbec ¾ahké <strong>sk</strong>onèi.Niektorí hráèi sa saovali <strong>na</strong> prive¾kú linearituhry. Áno, je to <strong>na</strong>ozaj tak, Dungeon Siege je ve¾mipriama hra. Istee, existujú desiatky väèších èimenších ved¾ajších úloh, ktoré nie je nevyhnutné <strong>na</strong>dohranie hry splni – vaším hlavným cie¾om je predsazachráni krá¾ovstvo Ehb, ktoré sa zne<strong>na</strong>zdajkydostalo do invázie cudzích voj<strong>sk</strong>, za ktorými zrejmestojí nejaké väèšie ZLO. A tak sa z jednoduchého farmára(èi farmárky) stáva zdatný bojovník, ktorý savydáva <strong>na</strong> dlhé putovanie cez celé krá¾ovstvo, abybojoval proti silám temnoty a zvrátil osud ríše. To jevopred daný jasný cie¾ a netreba ho nijako prikráš-¾ova èi zamotáva. Vy a èlenovia vašej <strong>sk</strong>upiny steteda jediní, ktorí môu plány pá<strong>na</strong> všetkej temnotyprekazi. Dungeon Siege je v podstate prekrás<strong>na</strong>, jednoduchározprávka – a preèo nie? Vpred vás enietúba zisti, èo sa to vlastne deje, preèo sa krá¾ovstvodostalo do takýchto akostí a kto je za to zodpovedný.Ešte väèším lákadlom je však nesmier<strong>na</strong> bohatossveta a výborne prepracovaný vývoj postáv. Lenetak je to predsa i v Diablovi 2, alebo azda nie? Je pravda,e v hre Diablo 2 bol príbeh o nieèo komplikovanejší,ale mono ide iba o jeho lepšie podanie –vo výpravných, dramatických animáciách sa predsav Blizzarde vyz<strong>na</strong>jú. V Dungeon Siege renderovanéanimácie úplne chýbajú, doèkáte sa iba animácií vengine hry. Pozadie príbehu je vykreslené v starobylýchzväzkoch, ktoré nájdete <strong>na</strong> rôznych miestachhry. Pravdu povediac, nikdy som ich podrobne neèítal.Asi preto, e v nich neboli obrázky :-)).Na prvý poh¾ad Dungeon Siege urèite všetkýmbude sig<strong>na</strong>lizova maximálnu výnimoènos tejto hry.Áno, je to vydarené grafické spracovanie, staèí prezrieobrázky z hry a verím, e sa budete rozplýva<strong>na</strong>d tým, aká graficky detailná vie by poèítaèová hra.Keï <strong>na</strong> vás <strong>na</strong>príklad zaútoèia vlky a lukostrelec donich z dia¾ky strie¾a z luku, nielene vidíte ich smeromlieta šípy (<strong>na</strong> tom by nebolo v podstate niè neobvyklé),ale v prípade zásahu sa zabodávajú do vlèích78 PC REVUE 7/2002


S O F T W A R Ekouchov a u v nich ostávajú. Zapichnuté šípy v ko-uchu sa, samozrejme, hýbu pod¾a pohybu vlka. Takýchtodrobností a vyšperkovaných detailov je tu neuverite¾némnostvo. Ovládanie kamery je v DungeonSiege premyslené a nejde <strong>na</strong>šastie o podobný horor,ako bol Evil Islands. Navyše ak prechádzate hustýmlesom, všetko, èo by vám mohlo bráni v doko<strong>na</strong>lomvýh¾ade, sa sprieh¾adní. Dungeon Siege ma u odzaèiatku pohltil svojou výbornou atmosférou, ktorá je<strong>na</strong>ozaj <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvyššej úrovni. U od prvých okamihov,keï sa objavila farma obklopená zelenými lesmi, mahra uchvátila tak ako len máloktorá predtým (je tohra z úplne iného súdka, ale håbkou atmosféry sa podobá<strong>na</strong> Aliens vs. Predator 2). Keï potom postúpiteïalej, poèasie sa zmení, spustí sa lejak, oblohu budúbièova ble<strong>sk</strong>y a v dia¾ke zaèujete hrmenie (presne vtomto poradí). Len èo <strong>na</strong> vás potom z kríkov s vrèanímvyletí hàstka vlkov, nie je vôbec problém z¾aknúsa. Detailnos sveta ide do takých podrobností, e polese sa preháòa divá zver, okolo cintorínov poletujúfarebné fosfore<strong>sk</strong>ujúce víly a obèas uvidíte i nejakéhonetopiera. Sem-tam <strong>na</strong>razíte <strong>na</strong> opustenú ja<strong>sk</strong>yòu,zrúcani<strong>sk</strong>o alebo nejaký starodávny altánok, kde samôe <strong>sk</strong>rýva horda nepriate¾ov.Dá sa poveda, e Dungeon Siege má v sebe dosve¾a i zo ánru real-time stratégie, pretoe niekedy súto súboje, v ktorých bojuje a dvadsa, ba i viacpostáv (pokia¾ však nie je osem z nich vašich, vopredste prehrali :-). Svet Dungeon Siege je originálny, másvoju históriu, súèasnos i budúcnos (ktorá tkviepráve vo vás, teda v hlavnej postave celej hry). Skladása <strong>na</strong> 85 % z fantasy a <strong>na</strong> 15 % z vernov<strong>sk</strong>ej sciencefiction – tá je reprezentovaná spoèiatku malièkosamitypu verejného osvetlenia v lesoch (lampy v štýle viktorián<strong>sk</strong>ehoAnglicka). Svet Dungeon Siege je všaknielen originálny, ale aj nesmierne rozsiahly. Je tu štrnáslokácií, ktoré sa líšia v typoch nepriate¾ov avôbec celkovom vzh¾ade. V kadej z týchto lokácií sa<strong>na</strong>chádza nieko¾ko menších „podlokácií“ (dungeony,rozsiahle zrúcaniny, krypty, bane a pod.), ktoré trebavyèisti (èie vykynoi hordu prisluhovaèov a finálnehobossa), aby ste mohli postúpi ïalej.Problémom Dungeon Siege je spomenutá lineárnoshry, teda <strong>na</strong> náhodné generovanie máp, ako tobolo v Diable 2, môete rovno zabudnú. Z<strong>na</strong>mená to,e keï raz ukonèíte single-player kampaò, u sa vámasi ako bude chcie rozohra hru znovu. Ale nie je tovylúèené – <strong>na</strong>jprv ste mohli svoju <strong>sk</strong>upinu orientova<strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> boj zblízka a po druhýkrát si môete prezmenu vytrénova partièku všemocných mágov.Take keby išlo i len o dve dohrania, „zabili“ by stetým minimálne 50 hodín èistého hracieho èasu. Ktoráiná hra vám dnes môe to¾ko ponúknu? A to somešte nespomí<strong>na</strong>l multiplayer. Ešte predtým by som samal dotknú aj inteligencie nepriate¾ov a ovládania.Najprv to druhé, teda ovládanie. To je toti ïalšie„<strong>na</strong>j“ v Dungeon Siege – táto hra má asi fakt <strong>na</strong>jprepracovanejšieovládanie, ktoré kedy bolo v nejakomRPG. Kadý hráè si s ním poradí do desiatich minút,veteráni uvítajú monos ovláda všetko (váne všetko)cez klávesové <strong>sk</strong>ratky, tzv. HOT KEYS, ktoré súrozosiate takmer po celej klávesnici. Pretoe saDungeon Siege ¾ahko dotýka ánru real-time stratégie,je <strong>na</strong>vyše moné tvori formácie a pri kadejpostave do detailu zvoli, ako sa bude správa knepriate¾ovi. Postavy sa pohybujú vcelku inteligentnea vo väèšine prípadov si dokáu samy nájs cestu.Jediný väèší problém, <strong>na</strong> ktorý som <strong>na</strong>razil, bolo<strong>na</strong>stupovanie <strong>na</strong> rôzne pohyblivé plošinky èi výahy,STUNTS: FINAL STAGEPamätníci sa urèite rozpomenú <strong>na</strong> legendárnu hruStunt Car Racer, ktorá zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la obrov<strong>sk</strong>ýúspech a dodnes má svojich priaznivcov. Jej prvoudevízou bola úasná hrate¾nos. Druhým podobnedôleitým prvkom bola monos budova vlastnétrate a následne po nich jazdi. Uplynuli dlhé roky aneobjavila sa iad<strong>na</strong> hra <strong>na</strong> PC, ktorá by nieèo podobnéumoòovala a neobmedzovala hráèa iba <strong>na</strong>jazdu po vopred definovaných tratiach. Šancu vyuilasloven<strong>sk</strong>á firma Mayhem Studios. Pustila sado ve¾kého a ambiciózneho projektu, ktorý by maluzrie svetlo sveta v polovici budúceho roku.Stunts – Fi<strong>na</strong>l Stage ponúkne: Monos budova vlastné trate a usporadúva<strong>na</strong> nich preteky Kvalitnú hernú atmosféru Napätie pri jazdách cez loopingy, visuté mosty,pohybujúce sa zátarasy a podobne Umelú inteligenciu protivníkov Vlastný full 3D engine, <strong>na</strong> ktorom sa pracujeposledné dva rokykde obèas niekto ostal mimo a <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> potom odišlado hlbín/<strong>na</strong> druhú stranu bez neho. Keï „tam niekde“èaká <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> nie práve priate¾<strong>sk</strong>y <strong>na</strong>ladených potvor,je i jed<strong>na</strong> chýbajúca postava v súboji cite¾ná. Protivníkovepotvory `sú priemerne inteligentné. Nie súto teda iadni géniovia, <strong>na</strong> druhej strane však nie súúplne tupí. Nenechajú sa ¾ahko a <strong>na</strong> prvý pokus vlákado pasce, keï sa vaša postava schová za rohom alebouteèie niekam ïalej, dokáu si nájs cestu. Rozdielneje správanie potvor, ktoré ovládajú èarovanie alebomajú zbrane <strong>na</strong> dia¾ku, a potvor útoèiacich zblízka.Boj vyzerá teda tak, e jedni sa dria vzadu, zatia¾ èodruhí postupujú stále vpred.Teraz u k tomu s¾ubovanému multiplayeru. Tenponúka hru a ôsmich hráèov tak samostatne, ako ajv tíme. Môete si tak prejs buï znovu celé krá¾ovstvoEhb, alebo sa vyda <strong>na</strong> Ultraean<strong>sk</strong>ý poloostrov, èo jeúplne nová mapa, ktorá sa èo do rozsiahlosti a prepracovanostinijako nepodobá <strong>na</strong> krá¾ovstvo Ehb.Navyše je moné importova si postavu zo singleplayerhry a prejs si ho i samostatne, bez nutnostisieovej èi internetovej hry. Multiplayer tie ponúkamnostvo rôznych <strong>na</strong>stavení – jedným z <strong>na</strong>jdôleitejšíchje asi monos zapnutia súboja hráèa protihráèovi a zvolenia postihu za smr. Technické vyhotovenieDungeon Siege je s istotou to <strong>na</strong>jlepšie, <strong>na</strong>aké môete dnes <strong>na</strong>razi, a zaruèene za to zí<strong>sk</strong>a <strong>na</strong>jvyššieocenenia <strong>na</strong> všetkých festivaloch, ktoré takétoocenenia ude¾ujú.Grafika je jednoducho úasná. Efekty kúziel vyráajúdych, postavy sú úplne detailné – je monézoomova a otáèa kamerou, kadý predmet má svoju3D podobu, to sú len èrepinky z toho, èo nájdete vDungeon Siege. Svet je dy<strong>na</strong>mický, všetko v pohybe –lama vrtí chvostom, postavy sa rozhliadajú okoloseba, nepriatelia prechádzajú sem a tam, stromy sakníšu vo vetre. Hudba a zvuky, prvky, ktoré sú takmerrov<strong>na</strong>ko dôleité ako grafika, dosahujú rov<strong>na</strong>kú úroveò.Krá¾ov<strong>sk</strong>á hudba sa mení pod¾a prostredia ajpod¾a „bojovej nálady“. Ak má prís boj, hudba sazrýchli, niekedy v nej poèu šaman<strong>sk</strong>é bubny, inokedyvzdialené zavýjanie vlkov. Ide o prvotriednu prácuprvotriedneho herného <strong>sk</strong>ladate¾a Jeremy Soula. Zvuky,hlavne ak máte podporu EAX, vám budú prezmenu trha uši. Monoe u pre túto hru by stálo zato zaobstara si nejakú SB Live a kvalitné reproduktory.<strong>na</strong>jväèším technologickým prínosom DungeonSiege je však jeho hardvérová NEnároènos. Nikdy bysom nepovedal, e hra sa dokáe prispôsobi vašejkonfigurácii, ale teraz u tomu verím. Videl som tototi <strong>na</strong> vlastné oèi.Ako celkom minimál<strong>na</strong> konfigurácia sa udávaPentium II 333 MHz, 128 MB RAM, Windows 98/ME/XP/2000, DirectX 8.0 a 1 GB miesta <strong>na</strong> HDD. A verte èinie, Dungeon Siege <strong>na</strong> tejto konfigurácii pokojnemono hra.Dungeon Siege splnil oèakávania. Je to výbornéakèné RPG s úchvatným spracovaním, originálnymsvetom, ale jednoduchším príbehom. V súèasnostirozhodne nemá priamu konkurenciu a jedinýmtitulom, ktorý by sa v budúcnosti mohol sta potenciálnymkonkurentom, by mohol by NeverwinterNights. Ale to sa budú musie chlapci z Bio-Ware a Black Isle <strong>na</strong>ozaj s<strong>na</strong>i, aby Dungeon Siegetromfli, pretoe nedávno bol vypustený tzv. SIEGEeditor, pomocou ktorého môu hráèi vytvára svojevlastné kampane a svety. Preto sa èo<strong>sk</strong>oro <strong>na</strong> internetevyroja stovky ïalších, nových dobrodrustiev,ktoré bude stá za to prei. Inými slovami, nezáleí<strong>na</strong> tom, èi vás bavilo Diablo alebo Diablo 2, èi hocijakéiné RPG. Vedzte, e Dungeon Siege je pre vás zakadých okolností absolút<strong>na</strong> povinnos, toto je RPG,ktoré vás uchváti nie po jednom dni, ani po jednejhodine hrania, ale okamite po <strong>na</strong>inštalovaní a spustení!Výrobca: Gas Powered GamesDistribútor: MicrosoftMinimál<strong>na</strong> konfigurácia: P II 350 MHz3D karta: ánoMultiplayer: ánoTyp: RPGVerdikt: toto je RPG, ktoré vás uchváti nie po jednom dni anipo jednej hodine hrania, ale okamite po <strong>na</strong>inštalovaní a spustení!Hodnotenie: 92 %Ivo Ninja – ivoninja@gamesweb.<strong>sk</strong>GAMESY / NOVINKY NA OBZORE 21 automobilov s rozdielnymi fyzikálnymivlastnosamiVýrobca: Mayhem StudiosVydavate¾: N/ASystém: PCTyp: pretekyWIN – win@gamesweb.<strong>sk</strong>7/2002 PC REVUE 79


S O F T W A R ESharewarové okienkoAIDA32 v2.00Opis: nástroj <strong>na</strong> identifikáciu hardvérových a softvérových komponentov poèítaèovradu PC pre Win95-XP; pod názvom AIDA je k dispozícii aj DOS verziaprogramuVlastnosti: program umoòuje identifikáciu CPU, matiènej do<strong>sk</strong>y, BIOS-u a pamäte;ïalšie moduly programu slúia <strong>na</strong> identifikáciu verzie operaèného systému,beiacich procesov a dostupných DLL kniníc je moné identifikova grafickú kartu, pripojený monitor, vlastnosti pracovnejplochy a inštalovaných fontov, zvukovú kartu a zvukové zariadenia, jeimplementovaná identifikácia di<strong>sk</strong>ov, CD/DVD mechaník, klávesnice a myši a<strong>na</strong>lýza siete zahàòa identifikáciu siete Windows, pripojeného modemu ainternetových <strong>na</strong>stavení špeciálny modul je venovaný identifikácii zariadení Windows, zariadení PCI,PnP, USB, portov a tlaèiarní program okrem štandardných údajov o jednotlivých komponentoch po<strong>sk</strong>ytujeaj názov ich výrobcu a hypertextové odkazy <strong>na</strong> ich domov<strong>sk</strong>é stránky a<strong>na</strong>lýza softvéru zahàòa výpis zoz<strong>na</strong>mu programov spúšaných pri štarteWindows, plánovaných procesov, inštalovaných aplikácií a súborových asociácií;je tie moné zí<strong>sk</strong>a preh¾ad o <strong>na</strong>stavení koša, systémových súborov,o regionálnych <strong>na</strong>staveniach a ovládaèoch ODBC sekcia benchmarkových testov zahàòa test pamäte a 2D test grafickej karty protokol o výsledku príslušného testu (identifikácie) je moné vytlaèi alebouloi vo formáte TXT, HTML, MHTML, XML, CSV, MIF alebo ADO (podpora MSAccess, MS SQL, MySQL a Oracle); súbor v príslušnom formáte je moné uloi<strong>na</strong> di<strong>sk</strong>, resp. zasla emailovou správou v sieovom prostredí je moné spúša špecifikovanú zostavu testov <strong>na</strong>vzdialených poèítaèoch a protokoly o výsledkoch testov spracúva centrálne program komunikuje po anglicky alebo po maïar<strong>sk</strong>y je k dispozícii funkcia automatickej aktualizácie z domov<strong>sk</strong>ej stránkyprogramu-ph-Autor: Tamás Miklós (Fiery), Maïar<strong>sk</strong>oŠtatút programu: freewareDomov<strong>sk</strong>á stránka: http://hardware.jatekok.hu/aida32Download URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/sac/utildiag/aida32.zip – 1411 KBPrevCOMP v2.1 AdvancedOpis: program <strong>na</strong> vedenie evidencie vyuitia poèítaèa pre Win95/98Vlastnosti: vedenie evidencie prevádzky PC, ktorá zahàòa poèet jeho zapnutí, poèethodín zapnutého poèítaèa, spotrebu energie a náklady <strong>na</strong> elektrickú energiu(je moné <strong>na</strong>stavi všetky štandardné tarifikácie spotreby elektrickej energie) štatistiky za rok, mesiac, deò, resp. za ¾ubovo¾ne zvolené èasové obdobie jemoné v textovej podobe prezera <strong>na</strong> obrazovke, exportova vo formáte TXTalebo HTML, resp. vytlaèi<strong>na</strong> tlaèiarni štatistiky (èas prevádzky,spotrebovaná energia,resp. náklady <strong>na</strong> elektrickúenergiu) je moné prezeraaj v grafickej podobe –v podobe ståpcových, spojnicovýchalebo plošnýchgrafov za zvolené obdobie;aj graficky znázornenú štatistikuprevádzky je monévytlaèi <strong>na</strong> tlaèiarni zálohovanie štatistickýchúdajov (automatické aleboruène aktivované) <strong>na</strong> zvolenomdi<strong>sk</strong>ovom médiualebo prostredníctvomodoslania emailovej správy <strong>na</strong> zvolenú adresu program umoòuje zabráni pouívate¾om poèítaèa prístup k zvoleným aplikáciáma dokumentom; dodatoène mono <strong>na</strong>vyše prezera zoz<strong>na</strong>m všetkýchpokusov o otvorenie nepovolených aplikácií a dokumentov s dátumom aèasom pokusu; <strong>na</strong>vyše sa ukladá aj štatistika o aktivitách programu prístup ku konfigurácii programu je moné zabezpeèi heslomAutori: Matúš Hološ & Michal Reiter, SRŠtatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná verzia je funkène obmedzenáCe<strong>na</strong> registrácie: 350 SkDomov<strong>sk</strong>á stránka: http://amavet866.host.<strong>sk</strong>/prevc21advDownload URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/sac/<strong>sk</strong>_made/ prvcmp21.zip – 1851 KBAdvanced Attachments Processor v1.00Opis: program pre Win95-XP <strong>na</strong> extrakciu príloh emailových správVlastnosti: program vyh¾adáva v databáze správ prílohy definovaného typu (dokumentyOffice, multimediálne súbory, resp. pouívate¾om špecifikované typy)a ukladá ich do špecifikovaných adresárov, prièom je moné definova pravidlávyh¾adávania príloh, <strong>na</strong>pr. definíciou adresy odosielate¾a, predmetu správy,špecifický èas prijatia správy a pod.; vytvára sa pritom zoz<strong>na</strong>m ukladanýchpríloh s opisom v definovanom tvare, ktorý je moné exportova do textovéhosúboru, súboru vo formáte CSV alebo dokumentu MS Excel-ph-80 PC REVUE 7/2002


S O F T W A R E prílohy je moné uklada v adresároch, ktorých názov je odvodený od me<strong>na</strong>odosielate¾a, jeho emailovej adresy, predmetu správy, systémového dátumu,dátumu a èasu správy; v prípade, e v príslušnom adresári u príloha s týmistým názvom existuje, je moné ju prepísa novším súborom, ponechapôvodnú prílohu a novú ignorova alebo ju uloi pod automaticky generovanýmnovým názvom, odvodeným z poradového èísla súboru, systémovéhodátumu, resp. dátumu správy spolupráca s emailovými klientmi Outlook Express 5, MS Outlook, NetscapeMessenger, The Bat!, Eudora, IncrediMail a ïalšími-ph-Autor: ElcomSoft Co. Ltd., Ru<strong>sk</strong>oŠtatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná doba 30 dníCe<strong>na</strong> registrácie: 40 USDDomov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.mailutilities.com/aapDownload URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/sac/comm/aap.zip – 1130 KBPhoto Mishmash Screensaver v2.1Opis: šetriè obrazovky pre Win95-XP pracujúci <strong>na</strong> báze náhodných deformáciízvolených podkladových obrázkovVlastnosti: šetriè pracuje s High alebo True Color obrázkami, ktoré rôznym spôsobomzrkadlí, geometricky deformuje, resp. prekrýva textúrami (nemenia sa pritomich farebné vlastnosti). Je moné prestavova parametre deformaèných algoritmov ako podkladový obrázok mono vyui obrázky vo formáte PNG, JPEGalebo BMP, uloené <strong>na</strong> lokálnom di<strong>sk</strong>u, alebo si ich program automatickysahuje zo zvolených internetových serverov (v prípade dial-up spojeniaje funkcia aktív<strong>na</strong>, len ak je uívate¾ pripojený k internetu); je monédefinova frekvenciu zmeny podkladových obrázkov, ako aj poradie ichvýberu (v abecednom poradí alebo náhodne); v prípade, e nie sú definovanéiadne podkladové obrázky, šetriè pouije aktuálny vzh¾ad pracovnejplochy k spracúvaným obrázkom je moné primieša aktuálny èasový údaj (dátum –èas), resp. náhodne vybraný text z preddefinovanej mnoiny textov s podporousloven<strong>sk</strong>ej diakritiky (max. 9 rôznych), prièom tie sú so zvolenou frekvenciouzobrazované <strong>na</strong> náhodnom mieste, s náhodnou farbou a typom (ve¾kosou)fontu je moné aktivova funkciu, ktorá po stlaèení tlaèidla PrintScreen uloí aktuálnystav obrazovky do BMP súboru <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u; po predvolenom èase je tiemoné deaktivova funkciu šetrièa a zobrazi len èiernu obrazovku-ph-Autor: Seraline Pty. Ltd., AustráliaŠtatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná lehota 14 dníCe<strong>na</strong> registrácie: 18 USDDomov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.seraline.comDownload URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/sac/graph/mishmash.exe – 624 KBDVDIdle v1.33Opis: cache nástroj urèený <strong>na</strong> prehrávanie DVD filmov pre Win98-XPVlastnosti: program pracuje ako pamä cache uchovávajúca <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u úsekydát <strong>na</strong>èítaných z DVD média; DVD film sa potom prehráva z pevného di<strong>sk</strong>u,82 PC REVUE 7/2002


S O F T W A R Eprièom DVD mechanika jeväèšinu èasu vypnutá (èímsa predluje jejivotnos, zniuje hluk,zvyšuje plynulos prehrávaniaatï.); výrobca udáva, eprogram umoòuje predåiivotnos DVD-ROM mechaniky2 a 8-krát pri pouitímechaniky s rýchlosou 6×a vyššou monos vo¾by logickéhodi<strong>sk</strong>u, ktorý bude pouitý<strong>na</strong> uchovávanie cache a monos vo¾by jej kapacity (odporúèaná ve¾kos je600 MB) podpora WinDVD 2000/3.0, PowerDVD 3.0/XP a CinePlayer 4.0 monos automatického spustenia programu pri spustení DVD prehrávaèov,sú implementované viaceré doplnkové funkcie týkajúce sa zvýšeniakomfortu prehrávania DVD filmov-ph-Autor: Fengtao Software, USAŠtatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná doba 30 dníCe<strong>na</strong> registrácie: 20 USDDomov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.dvdidle.comDownload URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/sac/utildi<strong>sk</strong>/dvdidle.exe – 528 KB hypertextová encyklopédia obsahuje vo svojej databáze viac ako 400 textovpiesní a viac ako 200 MIDI melódií (uloených v samostatnom archívnomsúbore, dostupnom <strong>na</strong> stiahnutie z domov<strong>sk</strong>ej stránky), ktoré mono prehrávavstavaným MIDI prehrávaèom; alter<strong>na</strong>tívne mono celú databázu alebojej èas prepoji so zbierkou vlastných súborov MP3, ktoré mono následneprehráva vstavaným MP3 prehrávaèom monos rýchleho vyh¾adávania zvolených textových reazcov v názvoch<strong>sk</strong>ladieb alebo textoch piesní; monos exportu textov <strong>sk</strong>ladieb vo formáteTXT, RTF alebo HTML; texty v úh¾adnom grafickom dizajne je moné priamoz programu tlaèi <strong>na</strong> tlaèiarni (s monosou vo¾by fontov jednotlivých èastítextu, je dostupná aj funkcia preview) z databázy MIDI súborov (uloenej v jednom súbore DAT) je moné zvolené<strong>sk</strong>ladby exportova do jednotlivých MIDI súborov; do databázy je monéimportova nové MIDI súbory, prièom vstavaný MIDI editor umoòuje vytváravlastné MIDI súbory s monosou ich automatického zaslania <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ústránku programu prostredníctvom emailovej správy program obsahuje rozsiahlu (kalendárne zoradenú) databázu udalostí zoivota <strong>sk</strong>upiny Beatles, rôzne vtipné citáty jednotlivých èlenov <strong>sk</strong>upiny (tie jemoné zobrazova automaticky pri štarte Windows), obrázky obálok všetkýchalbumov a singlov <strong>sk</strong>upiny, sú dostupné aj podrobné informácie oh¾adom jednotlivých<strong>na</strong>hrávok (miesto, dátum <strong>na</strong>hrávky, okolnosti ich vzniku a rôzneïalšie zaujímavé informácie) program komunikuje alter<strong>na</strong>tívne v anglickom alebo ru<strong>sk</strong>om jazyku -ph-Autor: Jer<strong>na</strong>r Šambajev, Ru<strong>sk</strong>oŠtatút programu: freeware pre nekomerèné pouitieDomov<strong>sk</strong>á stránka: http://ale<strong>na</strong>uri.<strong>na</strong>rod.ru/index_eng.htmDownload URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/sac/educult/beatles.exe (samotný program) – 1911 KB,ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/sac/educult/ midbase.zip (MIDI databáza) – 1154 KBBeatles Forever v2.30Opis: elektronická encyklopédia pre Win95-XP, venovaná hudobnej <strong>sk</strong>upine Beatles;autor <strong>na</strong> svojej stránke ponúka aj ïalšie encyklopédie venované jednotlivýmèlenom <strong>sk</strong>upinyVlastnosti:Microangelo v5.5Opis: súbor utilít <strong>na</strong> prácu s iko<strong>na</strong>mi, kurzormi, aj animovanými, v prostredí Windows95, 98, Me, 2000, XPVlastnosti: program vyh¾adáva ikony a kurzory v súboroch <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>och a v zlokáchpomocou vlastného Explorera; ten sa pouíva aj ako základòa <strong>na</strong> ïalšie spracovanieuvedených grafík pomocou ostatných nástrojov; Explorer má podobnévlastnosti a vzh¾ad ako Explorer vo Windows; dvojklik v zobrazenomsúbore umoní priamy výber jednotlivých utilít a ich pouitie pomocou utility Librarian preh¾adáva a ovláda kninice ikon všetkýchtypov; vyh¾adáva všetky ve¾kosti a farebné formáty; utilita umoní preh¾adávaniev celookennom reimea pouitie dvojkliku a drag and drop <strong>na</strong> editáciu a presun do zloiek pomocou grafického editora Studio mono manipulova s obrázkamivo všetkých ve¾kostiach a formátoch; plnofunkèný nástroj umoní pouívarôzne kresliace pomôcky, ako ceruzku, gumu, meniè farieb, rámik, elipsu;inteligentný maliar<strong>sk</strong>y modifikátor pouíva farebné odtiene a ïalšienástroje; schránka podporuje vystrihnutie, kopírovanie a rozmerovévlepenie; utilita môe importova a meni rozmery obrázkov s rov<strong>na</strong>kýmivýsledkami; má výkonný undo/redo ma<strong>na</strong>ér, ktorý umoní krokova ve¾azmien; má pä módov <strong>na</strong> editáciu obrázkov vo formáte Windows XP,7/2002 PC REVUE 83


S O F T W A R Ekde je umonená kombinácia prehliadania a editácie; mono importovaobrázky priamo zo súborov Photoshop ich jednoduchým prenesenímdo Studia utilita Animator vyuíva funkcie Studio a má nástroje <strong>na</strong> animáciu;umoòuje vytvori akéko¾vek mnostvo rámèekov a v nich tvori kópie; zobrazujea vyberá rámèeky <strong>na</strong> editáciu a akceptuje priamy vstup do kadého rámèeka<strong>na</strong> úèel prehliadania; mono meni rýchlos animácie; vytvára a edituje animovanéikony alebo kurzory-vl-Autor: Impact SoftwareŠtatút programu: 21 denná <strong>sk</strong>úšobná verziaCe<strong>na</strong> registrácie: 59,95 USDDomov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.impactsoftware.comVlastnosti súboru: exe, 2,75 MBIconCool v2.4Opis: ve¾mi výkonný nástroj <strong>na</strong> usporiadanie a konverziu ikon v prostredí Windows95, 98, Me, NT, 2000 a XPVlastnosti: vyh¾adáva, tvorí, zväèšuje a triedi ikony, ktoré môu by èasou ve¾kejkninice, rozdelenej do kategórií, ako poèítaè, kancelária, ¾udia, zvieratá,umenie a pod.; kninice môu by vytvorené jed<strong>na</strong> za druhou alebo jed<strong>na</strong>v druhej; monosti sú obmedzené iba dostupným priestorom v systéme mae alebo vytvára novú kninicu ikon a vyh¾adáva ikony pod¾a k¾úèa; jehopridanie a editovanie je jednoduchou úlohou vyberá všetky typy ikon z rôznych súborov a ukladá ich ako ikonu aleboBMP súbor rôznej ve¾kosti alebo pridá ikonu do kninice; umoní vytvoriikonu premenou grafického súboru formátu BMP; DIB; EMF; GIF; ICB; ICO;JPG; JPEG; PBM; PCD; PCX; PGM; PNG; PPM; PSD; PSP; RLE; SGI; TGA; TIF; TIFF;VDA; VST; WBMP; WMF funkcie programu umoòujú exportova celú kninicu do súboru ICL, ukladaobrázky vo formáte CUR, GIF, JPG, PNG, WBM, meni poèet bitov fariebz 1 <strong>na</strong> 24 a iné program má zabudovaný adresár 400 WWW stránok a umoní editova, mazaa prida nové-vl-Autor: Newera software technologyŠtatút programu: trial <strong>na</strong> 30 dní (podporuje len štvorcové ikony)Ce<strong>na</strong> registrácie: 25.50 USDDomov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.iconcool.comVlastnosti súboru: .exe, 2,9 MBAutori: Peter Hubin<strong>sk</strong>ý, Vladimír LuchavaAVIRRegistrácia shareware programovza sloven<strong>sk</strong>é koruny w w w . a v i r . s k84 PC REVUE 7/2002


S O F T W A R ETEST FTP KLIENTOV PRE WINDOWSSAHUJTE SÚBORY RÝCHLEJŠIE!!!Protokol FTP sa u od svojho vzniku vyuíva <strong>na</strong> prenos súborov cez internet.Oproti HTTP ponúka rýchlejšie sahovanie a mnostvo ïalších vlastností,ktorými dokáe prenos súborov zefektívni. Vïaka tomu je aj dnesve¾mi vyuívaný a medzi ¾uïmi, ktorí neustále nieèo sahujú, sa teší ve¾kej ob¾ube.Tentoraz vám predstavíme šes programov, ktoré vám poslúia <strong>na</strong> prenossúborov cez internet. Vo výbere sme si nekládli privysoké podmienky, dbalisme len <strong>na</strong> to, aby programy fungovali dobre a ponúkali všetky sluby, ktorésú vlastné protokolu FTP. Pretoe niektorí pouívatelia stále ob¾ubujú programybeiace pod konzolou a FTP klientov je v tejto kategórii ako húb po dadi,neostali sme len pri klasickom „windowsov<strong>sk</strong>om“ prostredí, ale otestovali smeaj dva konzolové programy – NFTP a NcFTP. Tu je zoz<strong>na</strong>m ostatných programov,ktoré sa prebojovali do finále: Trellian FTP, AutoFTP, FTP Navigator aLeechFTP.NFTPProgram NFTP bol mojím favoritom u pred zaèiatkom testu – poznám ho udlhý èas a kedysi som ho dokonca lokalizoval do slovenèiny.Mono niektorí z vás budú <strong>na</strong>mieta proti jeho dosov<strong>sk</strong>ému prostrediu, no èastoplatí: èím menej grafiky, tým lepšie. Navyše NFTP má aj v textovej podobe vcelkuslušné a preh¾adné prostredie – autor sa aj <strong>na</strong> tomto poli pousiloval a celému programuvdýchol rov<strong>na</strong>ké správanie, ako je zvykom pri programoch úplne vyuívajúcichsystém Windows.Na prácu NFTP ponúka dva módy – v jednom vyzerá podobne ako legendárnyNC, v druhom sa jeho farba zmení <strong>na</strong> èiernu a <strong>na</strong> obrazovke vidíte <strong>na</strong>raz len serveralebo lokálny di<strong>sk</strong>, ale o to podrobnejšie. Poteší aj jazyková podpora – okremslovenèiny je tu ïalších 20 jazykov vrátane èeštiny, po¾štiny, kórejèiny èi ruštiny.Venujme sa však funkciám, lebo práve tie robia z NFTP veliká<strong>na</strong> vo svojomodbore. Nebudem tu menova schopnosti, ktoré sú úplnou samozrejmosou –zameriam sa <strong>na</strong> to, èo a také samozrejmé nie je. NFTP ponúka mnostvo<strong>na</strong>stavení, ktoré však neboli zahrnuté priamo do programu, ale do externéhosúboru INI. Môete si preto <strong>na</strong>stavi parametre, ako pamätanie si hesiel, ich šifrovaniea podobne.Program umoòuje prepí<strong>na</strong>nie medzi spôsobmi, akými má dôjs k sahovaniu,poradí si so sahovaním pomocou WGet, ukáe vnútro súborov priamo <strong>na</strong>serveri. Pri sahovaní je moné ve¾mi detailne sledova, èo sa práve deje, <strong>na</strong><strong>na</strong>hliadnutie sú k dispozícii aj ne<strong>sk</strong>ôr presné záz<strong>na</strong>my o èinnosti programu.Navyše priamo v NFTP mono vyuíva tzv. vyh¾adávacie FTP servery. Autorzozbieral a do kategórií zadelil zbierku <strong>na</strong>jvyh¾adávanejších FTP serverov,plných softvéru, hier, obrázkov èi multimediálnych súborov. Treba tie spomenú,e je moné ve¾mi dôkladne ovláda zobrazenie aktuálnych prieèinkov èisúborov – všetko si mono zatriedi pod¾a urèitých údajov. NFTP takisto dokáeprebra kontrolu <strong>na</strong>d prerušeným spojením so serverom, èo je výborné <strong>na</strong>jmä vprípade, e ste povedzme spadli z linky a „ahali“ ste dos ve¾ký súbor.NFTP v <strong>na</strong>šich konèinách nie je príliš známy – ja sám som <strong>na</strong>ò dávnejšie<strong>na</strong>trafil len zhodou náhod. Verím však, e po tomto teste ho bude vyuívaväèší poèet ¾udí. Program je toti kvalitný a vïaka lokalizácii môe by uitoènýaj jazykovo menej zdatným pouívate¾om. A ešte jeden klad <strong>na</strong>vyše: Windowsnie je jediný systém, <strong>na</strong> ktorom beí, a tak si <strong>na</strong> svoje prídu aj pouívateliasystémov OS2, Linux, BeOS a ïalších.Download: <strong>www</strong>.ayukov.com/nftpAutor: Sergey AyukovŠtatút: sharewareCe<strong>na</strong>: pod¾a typu licencie (<strong>www</strong>.ayukov.com/nftp/buy.html)NCFTPNcFTP je ïalší dosov<strong>sk</strong>ý program, <strong>na</strong> rozdiel od NFTP však nemá iadne prostredie– pri jeho pouívaní budeme ma pocit, e sa <strong>na</strong>chádzate v èistomDOS-e, ktorý bol iba rozšírený o podporu FTP prenosu.K DOS-u má preto blízko aj ovládanie programu. Po tom, èo sa prihlásite <strong>na</strong> server,sa môete po adresároch pohybova príkazom cd, obsah toho aktuálnehomôete vypísa príkazom dir. Znova môete prehliada vnútro súborov priamo <strong>na</strong>serveri, tie <strong>na</strong>jlepšie odkazy si môete vloi do záloiek (<strong>na</strong> ich správu tu existuješpeciálny program) a máte takisto monos meni spôsob sahovania. Kadémupríkazu môete pomocou parametrov <strong>na</strong>stavova fungovanie presne pod¾a vašichpredstáv. Rýchlos práce s programom, jeho pripájania <strong>na</strong> server, zí<strong>sk</strong>avania informáciío jednotlivých súboroch a aj samotného sahovania je viac ne slušná – tuaspoò vidíte, e i textové prostredie je <strong>na</strong> nieèo dobré – program funguje v úspornomreime a výsledok sa tak <strong>na</strong> rýchlosti odrazí <strong>na</strong>ozaj badate¾ne (ak budete NFTPèi NcFTP porovnáva v rýchlosti s ostatnými programami, urèite si všimnete tenrozdiel).NcFTP zaujme <strong>na</strong>jmä milovníkov textového reimu, neponúka toti iadnevizuálne prostredie. Napriek tomu si svoje povinnosti FTP klienta plní <strong>sk</strong>vele,z èoho vyplýva, e mu <strong>na</strong> poli funkènosti nemono vôbec niè vytknú.Download: <strong>www</strong>.ncftp.comAutor: Mike GleasonŠtatút: freewareCe<strong>na</strong>: zadarmoFTP NAVIGATORKoneène sme sa dostali aj k programu s vizuálnym prostredím – konkrétne budereè o programe FTP Navigator. Autori o òom <strong>na</strong>písali: „FTP Navigator bol <strong>na</strong>vrhnutýtak, aby to bol pohotový a citlivý softvér.“ S týmto výrokom sa dá po zhliadnutíaplikácie pod¾a mòa len súhlasi – ako dôkaz však radšej uvádzam krátky opis.Prostredie FTP Navigatora bolo, tak ako je to zvykom pri podobných programoch,rozdelené <strong>na</strong> dve ve¾ké okná, z ktorých jedno reprezentuje lokálnydi<strong>sk</strong> a druhé server (okrem toho kadá z týchto polovièiek obsahuje v jednejsamostatnej èasti adresáre a v tej druhej súbory). Páèilo sa mi, e sa nemusíte7/2002 PC REVUE 85


S O F T W A R EAUTOFTPTento malièký program som do testu vybral <strong>na</strong>jmä pre jednoduchos jeho ovládania.Hoci aj predošlé programy som oz<strong>na</strong>èil ako ve¾mi jednoducho ovládate¾né,zvládnutie práce s nimi väèšinou zabralo urèitý èas. A povedzme si pravdu,nie kadý potrebuje a taký komfort pri práci a nemusí vyuíva všetkyfunkcie.A AutoFTP vystupuje <strong>na</strong>ozaj v duchu tohto hesla. Neh¾adajte tu iadne extrafunkcie – uploadova, downloadova, vymazáva, premenováva zloky, súbory,zí<strong>sk</strong>a pár informácií o nich – to je niekedy <strong>na</strong>ozaj všetko, èo potrebujete. NavyšeAutoFTP vás samo pripojí <strong>na</strong> internet (teda ak vyuívate dial-up pripojenie), budevás presne informova o tom, èo sa práve deje, a nezaberie ani iadne miesto <strong>na</strong>vašom paneli – rád sa toti schová do tzv. TrayBaru.Èo poveda o AutoFTP? Je to malièký freewarový program, ktorý poslúivšetkým, ktorí si od protokolu FTP nes¾ubujú viac ako sahovanie súborov a ichposielanie <strong>na</strong> server.Download: <strong>www</strong>.primasoft.comAutor: PrimaSoftŠtatút: freewareCe<strong>na</strong>: zadarmospolieha len <strong>na</strong> program – FTP príkazy môete zadáva aj manuálne – staèívyuíva spodnú èas, ktorá slúi ako konzola.Väèši<strong>na</strong> serverov reaguje <strong>na</strong> neèinnos pouívate¾a tým, e ho automatickyodpája. Èas, ktorý server povauje za „dlhodobú neèinnos“, však býva ve¾mikrátky, take neustále sa opakujúce prihlasovanie <strong>na</strong> server môe pouívate¾ovipekne liez <strong>na</strong> nervy. FTP Navigator si <strong>na</strong>šastie s týmto problémom poradívïaka slube „neustáleho udrovania spojenia“.Ïalšou uitoènou funkciou je zobrazovanie <strong>sk</strong>rytých zloiek. Niekedy benýmspôsobom <strong>na</strong> serveri nevidie všetko; s FTP Navigatorom sa to však nestane.Potešilo ma, e program je plný rôznych kontextových menu a ïalšíchpomôcok, ktoré dokáu <strong>sk</strong>utoène urýchli prácu. Obsah súboru, ako aj detailyo òom mono vidie u <strong>na</strong> serveri, uploadova èi downloadova sa dá ajvrátane prieèinkov, podprieèinkov atï. a zobrazené súbory sa dajú ešte aj filtrova.Na záver ešte spomeniem fakt, e FTP Navigator je úplne kompatibilnýs Proxy, Firewall, SOCKETS 4, 4.5 a 5 a obsahuje slušnú databázu fungujúcichFTP serverov.FTP Navigator môem zaradi do kategórie stredných programov, ktorévyuijú <strong>na</strong>jmä zaèiatoèníci – vïaka jeho preh¾adnosti sa vo funkciách FTP protokolunestratí ani laik. No aj <strong>sk</strong>úsenejší pouívatelia v òom nájdu <strong>sk</strong>veléhopomocníka.Download: <strong>www</strong>.internet−soft.comAutor: VistaŠtatút: sharewareCe<strong>na</strong>: (nezistená)TRELLIAN FTPTrellian FTP mono v tomto teste bez pochýb oz<strong>na</strong>èi ako horúceho favorita <strong>na</strong>ovládnutie vášho poèítaèa. Preèo? Preèítajte si jeho <strong>na</strong>sledujúci opis.Treba poveda, e autori zaujímavo vyriešili prostredie – jednotlivé súèasti sú vhlavnom okne <strong>na</strong>volené tak, e sa v nich dá rýchlo zorientova. Okrem hlavnej lištyešte autori vytvorili ïalší panel aj <strong>na</strong> pravej strane, kde vyèlenili funkcie <strong>na</strong> <strong>na</strong>rábanieso súbormi. Znova dali monos manuálne komunikova so serverom.Úspešný upgrade <strong>na</strong> novšiu verziu pouívate¾om zabezpeèili priamo softvérovoako súèas aplikácie.Okrem bených funkcií, ako sú rôzne manipulácie so súbormi, adresármi, môupoteši aj nástroje <strong>na</strong> monitorovanie rýchlosti sahovania, monos porovnávaadresáre èi kadej udalosti (ako sú <strong>na</strong>pr. úspešné prihlásenie <strong>na</strong> server, vznikneoèakávanej chyby, koniec sahovania atï.) prideli vlastný zvukový efekt.Záz<strong>na</strong>my o <strong>na</strong>jvyuívanejších FTP serveroch sú riešené ve¾mi dobre – existuje tutoti dokonca podpora pre hierarchické èlenenie. Nastavenia mono do programujednoducho importova, záz<strong>na</strong>my o fungovaní programu sa dajú vloi do samostatnéhosúboru. Vlastná databáza serverov obsahuje aj také veci, ako sú <strong>na</strong>príkladovládaèe pre rôzne zariadenia.Trellian FTP ma bezpochyby zaujal – neukázal síce ve¾a nových a inde nevídanýchfunkcií, no to, èo u poznáme z iných programov, predviedol elegantnea bezchybne.Download: <strong>www</strong>.trellian.com/ftpAutor: Trellian LimitedŠtatút: sharewareCe<strong>na</strong>: (nezistená)LEECHFTPV <strong>na</strong>šich konèinách som sa s týmto programom stretol u viackrát a vdy si ho¾udia pochva¾ovali. Ja som sa s ním oboznámil a teraz a koneène som zistil,preèo ho tak vychva¾ujú.86 PC REVUE 7/2002


S O F T W A R EUrèitú zásluhu <strong>na</strong> tom urèite bude ma prostredie – autori program vyzdobilinádhernými iko<strong>na</strong>mi a postarali sa o to, aby kadý úkon vyzeral <strong>na</strong>ozajpôsobivo. Ako zápor sa, samozrejme, nedá oz<strong>na</strong>èi ani jazyková podpora èive¾kos – asi 1 MB. Mimochodom, dizajn programu sa dá sèasti ovláda aj pouívate¾om.Pustime sa však do funkcií, lebo tých je neúrekom. Najzákladnejšou èrtoua výhodou LeechFTP je, e dokáe <strong>na</strong>raz sahova nieko¾ko súborov, èímurých¾uje priebeh downloadu. Eviduje si všetky súbory èakajúce <strong>na</strong> stiahnutie,tie súbory, ktoré sa práve sahujú, potom tie, ktoré u boli stiahnuté, aleaj tie, pri ktorých sahovaní došlo k chybe. Program okrem toho sám dokáetestova, èi archív ZIP alebo RAR, ktorý ste stiahli, je v poriadku, a celé adresáremono sahova ako jediný archív TAR (teda ak je to povolené <strong>na</strong> serveri).V programe je integrovaný engine <strong>na</strong> vyh¾adávanie pomocou FTP serverov,a pretoe program sa neobmedzuje len <strong>na</strong> FTP, mono pomocou nehosahova aj cez protokol HTTP.Jednu – mono trochu <strong>sk</strong>rytú – funkciu som objavil a pri potulkách internetom:program obsahuje interný nástroj <strong>na</strong> kontrolovanie obsahu clipboardua v prípade, e si <strong>na</strong>príklad v prehliadaèi vloíte link <strong>na</strong> nejaký súbor, je schopný<strong>na</strong>d stiahnutím prebra kontrolu.Uvedené funkcie nezahrnujú všetko, èo program dokáe – toho je ove¾a viac.No u z tohto opisu sa dá vyèíta, aký ve¾ký nástroj LeechFTP je. A ak k tomupridáme, e program sa šíri zadarmo (i keï je moné autorovi posla ¾ubovo¾nýpríspevok), nemono mu jednoducho odola.Download: <strong>www</strong>.leechftp.comAutor: Jan DebisŠtatút: freewareCe<strong>na</strong>: zadarmo (autorovi mono zasla ¾ubovo¾ný príspevok)ïalšiu aplikáciu. Asi uznáte, e uvedené je maximum, èo bolo moné urobi <strong>na</strong>zobjektivizovanie celého testu.Ako ste si všimli, výsledky sú dos podobné, no i tu existujú malé rozdiely.No ak vezmeme do úvahy aj odchýlky spôsobené faktormi ovplyvòujúcimi pripojenie,môeme poveda, e rýchlostnú <strong>sk</strong>úšku zvládli všetky programy rov<strong>na</strong>ko.Ak mám hovori o vlastných dojmoch, musím vyhlási, e <strong>na</strong>jrýchlejšiesa mi pracovalo s NFTP a NcFTP – úkony ako zme<strong>na</strong> adresára, vytvorenie novéhosúboru, premenovanie u existujúceho a pod., toti tieto dva programyzvládli <strong>na</strong>jrýchlejšie.ZÁVEREÈNÉ HODNOTENIE. Jednotlivé programy by sa pod¾a môjho názorudali rozdeli do troch <strong>sk</strong>upín: nízke, stredné a <strong>na</strong>dpriemerné.Do prvej kategórie by potom patrili NcFTP, ktorý síce obsahuje dos silnéfunkcie, no príkazový spôsob ovládania mu nepo<strong>sk</strong>ytuje prive¾a moností, akozauja, a AutoFTP, ktorý síce má grafické prostredie, no funkciami <strong>na</strong>vyše veruneoplýva. Zhodou okolností oba programy sú šírené zadarmo, èo je iste argument<strong>na</strong> ich obhajobu.Druhú kategóriu, ktorú som <strong>na</strong>zval stredné, tvoria programy, ktoré majú ajfunkcie <strong>na</strong>vyše a je pri nich badate¾ná s<strong>na</strong>ha urobi prácu s protokolom FTPešte lepšou. Pri týchto programoch je pod¾a mòa ve¾ká šanca, e sa v budúcnostiv mojom hodnotení prepracujú aj do tretej <strong>sk</strong>upiny. Z programov, ktorésme testovali, by sem mohli patri FTP Navigator a Trellian FTP.Poslednú a <strong>na</strong>jvyššiu kategóriu tvoria NFTP, ktorý sa sem vyšplhal aj <strong>na</strong>priekdosov<strong>sk</strong>ému prostrediu (mono budú niektorí <strong>na</strong>mieta, e som bol k tomutoprogramu zaujatý u od zaèiatku – áno, je to moné :-)), a v neposlednom radeLeechFTP, ktorý je u nás dos známy.Ïalším faktorom pri hodnotení je ce<strong>na</strong>. Bohuia¾, pri FTP klientoch je tendenciapresadzova shareware, no aj tu nájdete svetlé výnimky. Niektoré súsíce <strong>na</strong> úkor kvality, no neplatí to vôbec všeobecne (pozri LeechFTP).Mojím závereèným verdiktom nech je pokus o roztriedenie programov, lebopresne tak <strong>na</strong>sledujú aj v mojom osobnom rebríèku. Dúfam, e sa vám zapáèilaspoò jeden z uvedených programov a e sa vám osvedèí aj pri práci.Thomas UlejZÁVEREÈNÝ TEST. U pri úvahách, ako èo <strong>na</strong>jobjektívnejšie otestova jednotlivýchFTP klientov, bolo jasné, e to nie je moné – ak sa toti chcemepozrie zblízka <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> rýchlos sahovania, musíme vytvori rov<strong>na</strong>képodmienky pre všetkých – èo nie je v <strong>na</strong>šich silách. Napriek tomu sme sa o topokúsili.Meno programu Èas Priemerná rýchlosAutoFTP 0:07:22 3,144 KB/sNFTP 0:07:02 3,293 KB/sIglooFTP 0:07:56 2,907 KB/sFTP Navigator 0:08:13 2,819 KB/sNcFTP 0:07:23 3,137 KB/sLeechFTP 0:07:27 3,109 KB/sV tabu¾ke ponúkam výsledky <strong>na</strong>merané pri jednotlivých programoch.V prvom rade bolo treba obmedzi ved¾ajšie vplyvy, ako je vyaenie linky,servera, <strong>na</strong> ktorý sa pripájame, a zaaenos poèítaèa. Test preto prebiehal vne<strong>sk</strong>orých veèerných hodinách <strong>na</strong> rozhraní soboty a nedele, keï je vyaenosjednotlivých serverov minimál<strong>na</strong>. Na vo¾ne prístupnom serveri ftp.microsoft.comsom si vytypoval súbor pribline s ve¾kosou 1,4 MB. Pred vyuitím kadéhoprogramu som reštartoval poèítaè a poèas testu som nemal spustenú ani jednu7/2002 PC REVUE 87


S O F T W A R EDacris Benchmarks Testujeme „elezo“...Je jedno, èi ste práve pretaktovali svojprocesor alebo grafickú kartu, zakúpiliúplne nový poèítaè, alebo lenlamentujete <strong>na</strong>d výkonom toho starého(pred rokom ešte špièkového ☺)stroja. V kadom z týchto prípadovvám príde vhod testovací softvér,ktorý váš systém preverí a podrobího rôznym <strong>sk</strong>úškam výkonnosti. Reèje o benchmarkovom programe, akýchPekne spracované hlavné okno programusú <strong>na</strong> internete stovky, ale ich kvalitaje ve¾mi rozmanitá. Azda <strong>na</strong>jznámejšímpredstavite¾om je SiSoft Sandra,ktorú pozná vari kadý. No anipredstavovaný program by sa pri nejnemusel hanbi. Volá sa Dacris Benchmarks...Dávno preè sú èasy, keï softvérvykonával len jednu funkciu a <strong>na</strong>všetko ste museli ma osobitnú aplikáciu.Aj tu, samozrejme, Dacris Benchmarksdrí krok s dobou a okremtestovania výkonu ponúka aj niektoréfunkcie <strong>na</strong>vyše. Poïme sa teda pozrie,ako si tento program poèí<strong>na</strong>l.ÈO TO VLASTNE MÁM ZA POÈÍ−TAÈ? Prv ne sa program pustí dotestovania systému, vyobrazí vámsúhrnnú správu o tom, z èoho savlastne poèítaè <strong>sk</strong>ladá. Jej vytvorenietrvá len zlomok sekundy a výsledoksa vypíše priamo do hlavného ok<strong>na</strong>programu pod <strong>na</strong>dpis System Information.Pokia¾ chcete tento reportosobitne, môete si ho kedyko¾vekvyvola v osobitnom okne. Dozvietesa z neho, aký máte v systéme procesor,ko¾ko pamäte RAM, aká je grafickákarta, aké máte pevné di<strong>sk</strong>y ako¾ko ich je, <strong>na</strong> akom OS beíte, aešte pár drobností.TESTUJEME KOMPLETNE. Hlavnoufunkciou programu je testovanie.Procesy, ktorým je váš systém podrobený,sú rozdelené do nieko¾kýchèastí, presne pod¾a toho, <strong>na</strong> akú èaspoèítaèa sa zameriavajú. Nájdete tupreto tieto kategórie: Processor Speed,Memory Speed, Hard Di<strong>sk</strong> Speed,CD/DVD Speed, 2D Video Speed, 3DVideo Speed, Internet Speed a NetworkSpeed. Jednotlivé testy môetenecha prebieha samostatne, a totak, e ich buï vyberiete pomocouikonky v hornej èasti ok<strong>na</strong> programu,alebo cez menu Benchmark. Akchcete vyko<strong>na</strong> kompletný test systému,a teda necha prebehnú všetkydruhy testov, je tu pre vás v menuBenchmark pripravený sprievodca,kde zo zoz<strong>na</strong>mu vyberiete všetky testy,ktoré sa majú vyko<strong>na</strong>, a potomu len potvrdíte. Po ich postupnomdokonèení program zapisuje výsledkypriamo do hlavného ok<strong>na</strong>, kde je<strong>na</strong> tento úèel vytvorená špeciál<strong>na</strong>tabu¾ka.ÈO S VÝSLEDKAMI? IDE SA PO−ROVNÁVA! Samozrejme, e hotovéSúhrn informácií o systémeSprievodca optimalizáciou výkonuèísla v tabu¾ke vám toho ve¾a o systémeneprezradia. Preto je v programezabudovaná monos porovnávavýsledky vášho systému s inýmivýsledkami. Tie sa potom v spomí<strong>na</strong>nejtabu¾ke zoradia ved¾a seba a vymôete hodnoti. Samozrejme, evýsledkov môete <strong>na</strong>èítava pre porov<strong>na</strong>nieviac, mnoho ich nájdete aj<strong>na</strong> internete, kde sú vo¾ne dostupné<strong>na</strong> download. Ku všetkým príkazom,ktoré sú potrebné <strong>na</strong> porovnávanie asahovanie výsledkov, sa dostanetecez menu Benchmark -> Ma<strong>na</strong>geBaselines. Samozrejme, e aj vy mátemonos odosla výsledky testov,ktoré dosiahol váš poèítaè, a tak dašancu porovnáva aj iným. Výsledkymôete odosiela cez ponuku Benchmark-> Send Baselines. Najprv všakmusíte výsledok testov uloi do osobitnéhosúboru (prípo<strong>na</strong> je v tomtoprípade *.bbl).VÝSLEDKY MÁME. IDEME OPTI−MALIZOVA! Tým, e program zmeria„silu“ vášho PC, sa jeho funkcienekonèia. S jeho pomocou toti mô-ete systém aj optimalizova a zvýšitak výkon. U pri zobrazovaní výsledkovvám program podá nieko¾kotipov, ako zvýši výkon. Tie sú však<strong>sk</strong>ôr všeobecnejšieho charakteru,<strong>na</strong>príklad: „Yourmemory is a little too fastfor your processor. You maywish to upgrade your processorfor better performance.“alebo „Your harddi<strong>sk</strong> is a little too fast foryour processor. You maywish to upgrade your processorfor better performance.“Dacris Benchmarksvšak obsahuje aj aktívnymodul, ktorý vám pomôepri zvyšovaní výkonu systému.Ten spustíte priamo z hlavnéhook<strong>na</strong> programu kliknutím <strong>na</strong> odkazOptimize my computer. Otvorí savám nové okno a v òom postupne vnieko¾kých krokoch môete meni<strong>na</strong>stavenia, ktoré by sa mali priaznivoprejavi <strong>na</strong> výkone systému. Menimôete <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong>stavenie di<strong>sk</strong>ovejcache, spúšanie programov prištarte Windows, spúšanie niektorýchsluieb vo Windows 2000/XP,spusti tu takisto môete èisteniedi<strong>sk</strong>u a jeho defragmentáciu. Medziïalšie <strong>na</strong>stavenia patrí povolenieautomatického ukonèovania úloh,ktoré neodpovedajú, povolenie zrýchleniavypí<strong>na</strong>nia systému èi zakázanieanimácií v systéme. Posledné okno<strong>na</strong>stavenia sa venuje optimalizáciiinternetového pripojenia pod¾a typu,ktorý zvolíte.DOJMY? KLADNÉ! Hneï ako somprogram spustil, zaujal ma jeho prepracovanýdizajn. V dizajne hralo roluHTML a to aj vidie – výsledok je<strong>sk</strong>velý, aj výsledky podávané vo formesúboru HTML majú výborné spracovanie.Dobrý dojem vo mne zanechaloaj <strong>na</strong>stavenie programu o dåketestu, môete toti <strong>na</strong>stavi, ko¾komajú jednotlivé testy trva a ko¾kokrátsa majú opakova prv, ne savyhodnotia. Samozrejme, èím viac saopakujú, tým je výsledok presnejší,pretoe sa berie oh¾ad <strong>na</strong> priemer,nie <strong>na</strong> extrémne (èi u vysoké, alebonízke) hodnoty dosiahnuté poèasjediného testovania.Vcelku je Dacris Benchmarks ve¾mipekne spracovaný jed<strong>na</strong>k z dizajnovej,ako aj technickej stránky. Práca sním je vyslovene jednoduchá a nepotrebujetepri nej nápoveï. Program<strong>na</strong>vyše testuje ve¾mi rýchlo, a pretomáte výsledky takmer okamite poruke.Aj keï je pravda, e <strong>na</strong>príkladSiSoft Sandra, ktorú som tu u spomí<strong>na</strong>l,testuje ove¾a viac parametrov,Dacris Benchmarks je ve¾mi komplexnáaplikácia, ktorá dôkladne vyhodnotícelý systém. A ve¾mi ve¾kouvýhodou je <strong>na</strong>jmä monos porov<strong>na</strong>dosiahnuté výsledky s ostatnými poèítaèmi,ktorých výkonnostné hodnotystiahnete z internetu. Trošku somzosmutnel pri zistení, e program jeshareware a pri nezaregistrovanejverzii sú niektoré <strong>na</strong>stavenia výkonuzablokované, to však niè nemení <strong>na</strong>kvalite tohto benchmarkového softvéru.Názov: Dacris BenchmarksVe¾kos: 2974 kbLicencia: sharewareDownload: <strong>www</strong>.dacris.comHodnotenie:☺ Ovládanie☺ Optimalizácia systému☺ Rýchlos testov☺ Dizajn☹ SharewareMartin Turoò88 PC REVUE 7/2002


S O F T W A R EPowerARCHIVER 2001 v. 7.02.08Opis: program <strong>na</strong> archivovanie súborov v prostredí operaèného systémuWindows 9xVlastnosti: program je moderný a jednoduchý <strong>na</strong> ovládanie, s mnostvom výkonnýchnástrojov a funkcií a je lokalizovaný do viacerých jazykov (aj èeštiny);pripravuje sa lokalizácia do slovenèiny vo verzii 7.02.08 (obr. 1) podporuje väèšinu známych komprimovaných a kódovacích formátov, akoZIP, CAB, LHA (LZH), TAR, TAR.GZ, TAR.BZ2, BH, RAR, ARJ, ARC, ACE, ZOO,GZ, BZIP2, XXE, UUE vytvára samorozba¾ovacie archívy formátu ZIP, RAR, ARJ, LHA a BH; môeopravova poškodené archívy ZIP, rozba¾ova a vytvára viacnásobné archívy umoòuje premenova súbory v archíve, ich testovanie, prehliadaniea písanie poznámok, inštalovanie a vírusovú kontrolu umoòuje konverziu medzi archivovacími formátmi, <strong>na</strong>pr. zme<strong>na</strong> archívuZIP <strong>na</strong> CAB alebo archívu LHA <strong>na</strong> ZIP vytvára hromadný (dávkový) Zip (zabalenie jednotlivých súborovdo jednotlivých archívov) má vlastný prehliadaè TXT, RTF, BMP, ICO, WMF, EMF, GIF a JPG (JPEG)súborov umoòuje prehliadanie súborov vo všetkých formátoch vrátane webovejstránky má úplnú integráciu s OS Windows, spoèívajúcu v rozbalení a vytvoreníarchívu priamo z Windows Explorera pri kliknutí pravým tlaèidlom myši vytvorí zloku Ob¾úbené súbory <strong>na</strong> rýchlu lokalizáciu archívov vytlaèí zoz<strong>na</strong>m súborov <strong>na</strong> tlaèiarni alebo ich exportuje do súboru HTMLèi TXT má výkonnú nápoveï v HTML a kurz s obrázkami pre zaèiatoèníkov pri pripojení <strong>na</strong> internet sa automaticky aktualizuje, prípadne stiahnea inštaluje novú verziu programu má menite¾ný panel nástrojov; v archíve týchto panelov<strong>na</strong> <strong>www</strong>.powerarchiver.com ich je mnoho a je monos stiahnu si icha <strong>na</strong>inštalova do vlastného programu (obr. 2)Ovládanie programu:1. Stiahnutie a prípravaKópia programu je dostupná <strong>na</strong> stránke FileWorld, odkia¾ sa dá stiahnu aumiestni <strong>na</strong> plochu.2. InštaláciaDvojklik <strong>na</strong> ikonu inštalaèného programu spustí sprievodcu inštalácie. Kliknutím<strong>na</strong> Inštalácia sa program úspešne <strong>na</strong>inštaluje <strong>na</strong> hard di<strong>sk</strong>.3. KonfiguráciaNa spustenie programu zvoli Štart, Programy, PowerArchiver 2001. Keï saprogram po prvýkrát spustí, zobrazí osem konfiguraèných tabuliek: Tabu¾ka Formáty súborov iada o potvrdenie asociova program preotvorenie viacerých typov archivovaných súborov. I pri pouívaní iných programovpre špeciálne typy súborov je bezpeènejšie ponecha všetky s nezmenenýmoz<strong>na</strong>èením. Tabu¾ka Zobrazenie umoòuje zlepši pouívate¾<strong>sk</strong>é funkcie programu. Dotejto tabu¾ky je umonené vráti sa i viackrát a zmeni <strong>na</strong>stavenia po <strong>sk</strong>úsenostiachpri pouívaní programu. Tak ako v iných tabu¾kách pri konfigurácii programukliknutím <strong>na</strong> tlaèidlo Nápoveï sa zobrazí úplný opis dostupných moností. Tabu¾ka Panel nástrojov umoòuje <strong>na</strong>stavi zobrazenie textu a typovtlaèidiel, zarov<strong>na</strong>nie panela nástrojov a meni jeho vzh¾ad. Tabu¾ka Adresáre zobrazuje umiestnenie rôznych pracovných adresárov. Tabu¾ka Umiestnenie programov umoní špecifikova umiestnenieexterného programu <strong>na</strong> prehliadanie textov (je <strong>na</strong>volený Notepad)a umiestnenie antivírusového programu. Tabu¾ka Rozšírenie Explorera umoní <strong>na</strong>stavi, ktoré povely programumiestni do menu pravého tlaèidla v Exploreri. Tabu¾ka Autoaktualizácia umoòuje <strong>na</strong>stavi kontrolu aktualizácie,vyh¾adáva poslednú verziu a stiahnu ju s internetu. Koneène tabu¾ka Rôzne umoòuje mnostvo <strong>na</strong>stavení <strong>na</strong> zjednodušeniepráce s programom.Kliknutím <strong>na</strong> OK sa uloí a zavrie dialóg konfigurácie. Kedyko¾vek sa dávráti spä vo¾bou Nastavenie, Konfigurácia. Keï sa po prvýkrát zavrie dialógkonfigurácie, program sa spýta, èi sa má asociova so súbormi ZIP v poèítaèi.Odporúèa sa kliknú <strong>na</strong> Áno. Potom sa zobrazí okienko s Tipom dòa. Monomeni jeho zobrazovanie za rôznych okolností.4. Otváranie súborov ZIPPri otvorení prijatého súboru .zip staèí jednoducho <strong>na</strong>ò kliknú. Ak súbor .zip obsahujesetup, program PowerArchiver <strong>na</strong>ò obyèajne upozorní a iada o potvrdenie,èi ho má spusti. Kliknutím <strong>na</strong> Inštalova sa spustí inštalácia. Po úplnej inštaláciiPowerArchiver poiada o vymazanie doèasného adresára, ktorý vyuíval pri dekompresii.Odporúèa sa kladná odpoveï, èím sa zbytoène nezapåòa di<strong>sk</strong>.Ak archív .zip neobsahuje setup, program PowerArchiver zobrazí jeho obsah.Kliknutím <strong>na</strong> Rozbali sa oz<strong>na</strong>èený súbor rozbalí do zvoleného adresára.5. Vytváranie súborov ZIPNajprv treba v Exploreri oz<strong>na</strong>èi súbory urèené <strong>na</strong> kompresiu, potom pravýmtlaèidlom <strong>na</strong> myši kliknú v oz<strong>na</strong>èenej oblasti a vybra Skomprimova do ZIP+ vo¾by. V dialógu Prida <strong>na</strong>písa do prvého textového okienka úplnú cestu smenom súboru .zip, ktorý sa má vytvori. PowerArchiver ponúka názov ajcestu. Vytváraný archív mono zaheslova. Kliknutím <strong>na</strong> OK sa súbor <strong>sk</strong>omprimujea PowerArchiver sa zavrie.Pri pridaní súboru do existujúceho archívu ten jednoducho pomocou myšiprenies <strong>na</strong> ikonu archívu. Objaví sa PowerArchiver, zabalí súbor, pridá ho doarchívu a zmizne.Pri mazaní súboru z archívu ho treba ¾avým dvojklikom otvori, oz<strong>na</strong>èipoadovaný súbor a pravým klikom vybra Odstráni.Pri odoslaní <strong>sk</strong>omprimovaného súboru priate¾ovi, ktorý nemá Power-Archiver, treba vytvori samorozba¾ovací archív. Treba zaèa vytvorením alebootvorením vybraného súboru .zip a v PowerArchiveri zvoli monos Akcia,Vytvori.EXE súbor. Kliknutím <strong>na</strong> OK sa vytvorí samorozba¾ovací <strong>sk</strong>omprimovanýsúbor.Autor: Ivan PetrovièŠtatút: sharewareCe<strong>na</strong> registrácie: 20 USDDomov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.powerarchiver.comDownload URL: http://download.powerarchiver.com/powarc70208cz.exeVe¾kos súboru: 1,6 MBIng. Vladimír Luchava7/2002 PC REVUE 89


S O F T W A R ELinuxWareUtilitky a nástroje pre LinuxU po štvrtýkrát sa stretávame pri minirecenziách rozlièného softvéru preLinux (a Unix). Pripomí<strong>na</strong>m, e všetok softvér, o ktorom sa zmienim, je pod niektorouz open source licencií (nemusí to by vdy GNU GPL). Poïme však <strong>na</strong>vec!LINKS. Kto z linuxákov by nepoz<strong>na</strong>l textový WWW prehliadaè Lynx? Asi takýchnenájdete. Links (názov vznikol pravdepodobne metódou „píš, ako poèuješ“) jejeho zlepšením. V „prelomovej“ verzii 2.0.0 nájdete okrem prepracovaného textovéhoprostredia aj podporu X Windows! Take spustením links -g spustítegrafické prostredie. To sa <strong>na</strong> prvý poh¾ad od textového neodlišuje – samozrejme,okrem trochu iných fontov. Menu je riešené podobným spôsobom, ovládanietakisto. To, èo je nové, uvidíte po prvom <strong>na</strong>vštívení nejakej stránky s grafikou.Áno, èítate dobre – links vám zobrazí aj obrázky. Zobrazovanie tabulieka rámcov povaujem za samozrejmos (fungovalo u dlho aj v textovej verzii).Pravdae, nemôete oèakáva stopercentné zobrazenie stránky, nemôete hopredsa porovnáva s takou Mozillou, ale predsa je to lepšie ako niè. Takto dostanetecelkom dobrú predstavu o vzh¾ade stránky. Ïalšou zaujímavosou je podporaJavaScriptu. Ak vývoj bude <strong>na</strong>predova tak ako doteraz, u o chví¾u sa budememôc teši z rýchleho prehliadaèa tak <strong>na</strong> konzole, ako aj <strong>na</strong> X-kách (a <strong>na</strong>Netscape Navigator a Mozillu môete zabudnú...) – rýchlos Mozilly a Linksu saporovnáva jednoducho nedá, takisto ani ve¾kos. Za zmienku urèite stojí, eautor je Èech, a teda podpora èe<strong>sk</strong>ého a sloven<strong>sk</strong>ého jazyka (a takisto zobrazovaniediakritiky) v Xwin aj <strong>na</strong> konzole je <strong>na</strong> výbornú. Podobne som <strong>sk</strong>úsil aj podporuazbuky – výsledok vidíte <strong>na</strong> obrázku. Verdikt: odporúèam všetkým, ktorí si <strong>na</strong>perfektné zobrazenie stránky nepotrpia a nemajú zvyšné GHz...Web: http://atrey.karlin.mff.cuni.cz/~clock/twibright/links/DEV/CON PHP BASE. Ak pracujete <strong>na</strong> nejakej internetovej/intranetovej aplikáciia pouívate PHP, <strong>sk</strong>úste si pozrie túto kninicu uitoèných <strong>sk</strong>riptov. Môevám ušetri ve¾a èasu. Kninica je objektovo orientovaná (resp. jej èasti), <strong>na</strong>príkladvytvoríte nový objekt triedy Application a u môete vyuíva jej vlastnosti.Kninica obsahuje aj nieko¾ko uitoèných samostatných funkcií, <strong>na</strong>príklad<strong>na</strong> prácu s dátumom. Inštalácia je celkom jednoduchá, staèí zmeni v konfiguraènomsúbore PHP include_path (prida adresár s rozbalenými zdrojovýmitextami tejto kninice).Web: http://lilly.devcon.net/~sven/RIPPY THE AGGREGATOR. Asi ste si všimli, e mnohé stránky, ktoré pouívajúnejaký redakèný systém, ponúkajú titulky svojich správ <strong>na</strong> zdie¾anie.Iné servery zase tieto titulky <strong>na</strong> svojich stránkach zobrazujú (a takto vznikajúrôzne prepojené servery, <strong>na</strong>príklad linux.<strong>sk</strong> <strong>na</strong> svojich stránkach zobrazujetitulky èlánkov z root.cz). Existuje viacero utilít, ktoré dokáu tieto titulkyèíta; jednou z nich je aj Rippy. Je <strong>na</strong>písaný v „pure PHP“, teda pouíva iba jehovstavané funkcie (teda iadne prídavné kninice). Jeho ïalšou výhodou je to,e je (ako všetky programy recenzované v tejto rubrike) pod open source licenciou(konkrétne pod GNU GPL). Pouitím takejto utilitky nemusíte beha povšetkých vašich ob¾úbených serveroch a pozera sa, èi tam nie je nieèo nové.Staèí si otvori jednu stránku a <strong>sk</strong>ontrolova všetko <strong>na</strong>raz. Keïe jazyk PHP jecelkom jednoduchý, program môe poslúi aj ako inšpirácia pre vás (keby stesi chceli <strong>na</strong> svoje stránky prida zobrazovanie titulkov). Na záver spomeniem,e program pozostáva iba z 2 (slovom: dvoch!) súborov. Ak si odmyslíme GPL,ktorých má kadý z nás <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u stovky, program tvorí iba jediný (celkomslušne okomentovaný) súbor. Mono vás zmätie jeho prípo<strong>na</strong> (txt). Tá je tamvšak iba preto, aby ste si mohli tento súbor zo servera stiahnu, pretoe súborys príponou PHP prechádzajú <strong>na</strong> serveri PHP parserom. Take súbor rippy.txtpekne premenujte <strong>na</strong> rippy.php (alebo phtml) a potom ho zeditujte (aby sazobrazovali vaše ob¾úbené servery). Je moné zmeni aj interval kontroly súborovs titulkami <strong>na</strong> serveroch (aby sa zbytoène neahali vdy, keï si otvoríteRippy, pretoe je dos nepravdepodobné, e by stále pribúdali nové a novéèlánky...).Web: http://ansuz.sooke.bc.ca/rippy.html90 PC REVUE 7/2002


S O F T W A R EWORKING MORE PRODUCTIVELY WITH BASH 2.X. Toto celkom nepatrído tejto rubriky, pretoe nejde o softvér. Je to akýsi súbor tipov a trikov preBourne Again SHell, teda <strong>na</strong>jpopulárnejší shell Bash. Obsahuje však aj viaceroodkazov <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoèný softvér, ktorý vám pomôe zefektívni prácu s Bashom(ide o patche <strong>na</strong> zdrojové texty). Ak sa z<strong>na</strong>èná èas vašej práce opiera o shell anie ste v òom zatia¾ nijaký guru, urèite si to preèítajte.Web: http://<strong>www</strong>.caliban.org/bash/NETHACK RECORDER / PLAYER. Mono poznáte hru Nethack. Ide o vo¾nešírite¾nú konzolovú single-player hru (viac <strong>na</strong> <strong>www</strong>.nethack.de). Tieto dve utilitydokáu <strong>na</strong>hra vaše hry do súboru a ne<strong>sk</strong>ôr tieto súbory prehra. nh_recorder<strong>na</strong>hrá presne to, èo <strong>na</strong>píšete, vrátane èasových intervalov, a tak si môetepomocou nh_playera vychut<strong>na</strong> všetko ešte raz... Aj tento program je pod licenciouGNU GPL.Web: http://<strong>www</strong>.itp.uni−hannover.de/~dennha/nh_recorder/readme.htmlTHE DEMO EFFECTS COLLECTION. Aksa vám páèia grafické demá, <strong>na</strong>vštívtetúto stránku. Nájdete <strong>na</strong> nej rôzne efektystaršieho dáta (Amiga) vrátane zdrojovýchtextov. Sú však prepísané a pouívajústále populárnejšiu grafickú kninicuSDL (pozri aprílové èíslo). Nahliadnutímdo zdrojových textov sa môete nechainšpirova...Web: http://<strong>www</strong>.paassen.tmfweb.nl/retrodemo.htmlMAKETHUMBS. Programov <strong>na</strong> rýchle vytváranie virtuálnych galérií existujenepreberné mnostvo; jeden z nich sme predstavili minule. Tento program jepre zmenu shell <strong>sk</strong>ript (makethumbs.sh a rotate.sh <strong>na</strong> otáèanie fotografií). Celýprogram sa s<strong>na</strong>í dra autorovho hesla: „From digicam to web page in underthirty seconds.“ Celý postup vyzerá takto: <strong>na</strong>jprv vytvoríte náh¾ady spustením<strong>sk</strong>riptu makethumbs.sh, niektoré obrázky mono budete potrebova otoèi<strong>sk</strong>riptom rotate.sh. Ak chcete prida nejaký text k obrázkom, vytvorte súbordescriptions.txt, ak chcete zmeni štandardný vzh¾ad stránky, editujte .makethumbsrc.Ich príklady môete nájs <strong>na</strong> autorovej stránke, takisto aj dokumentáciua výsledky pouitých ukákových konfigurácií.Web: http://<strong>www</strong>.molenda.com/makethumbs/DIA. Ak ste potrebovali <strong>na</strong>kresli nejakú jednoduchú schému, a donedáv<strong>na</strong>ste ve¾a moností nemali. Teraz môete okrem viacerých iných viac èi menejúspešných programov poui aj tento. Autorom sa zrejme zapáèilo Visio (ani satým ve¾mi netaja, nájdete to hneï <strong>na</strong> ich stránke). Program je postavený <strong>na</strong>kninici GTK. Dátové súbory sú zaloené <strong>na</strong> XML. Export je moný aj do Post-Scriptu, èo umoòuje dosiahnu celkom pekné tlaèiaren<strong>sk</strong>é výstupy.Web: http://<strong>www</strong>.lysator.liu.se/~alla/dia/KOPETE. Ako komunikujete so svojimi priate¾micez internet? Cez ICQ, AIM a cez mnohoiných instant messengerov? Ak aj vás prestalobavi pouívanie mnohých v podstate rov<strong>na</strong>kýchprogramov <strong>na</strong> komunikáciu, líšiacich saiba drobnosami, pouite Kopete. Dokáekomunikova v rôznych sieach a pouívapluginy – <strong>na</strong> ïalšiu sie si stiahnete jednoduchoïalší plugin. Samotný program nemusípredsa o nièom vedie, všake? Kopete jesúèasou projektu KDE (<strong>www</strong>.kde.org), ktorébolo <strong>na</strong> minulom CD.Web: http://kopete.kde.org/Oto Komiòák7/2002 PC REVUE 91


S O F T W A R EZaèí<strong>na</strong>me s Linuxom / 2. èasVítam vás opä v <strong>na</strong>šej linuxovej škole. Ako som uspomí<strong>na</strong>l, nezaobídeme sa bez teoretickej prípravy.Ten, kto tvrdí, e zvládol iný operaèný systém bezštipky teórie, je buï klamár, alebo génius, alebo jednoduchozábudlivec. My ostatní sme museli prácnezí<strong>sk</strong>ava informácie od kamarátov, z èlánkov alebometódou pokus – omyl. Ani pri Linuxe to nebude i<strong>na</strong>k.INŠTALÁCIA LINUXU. Ak v tejto èasti niekto oèakávakompletný návod <strong>na</strong> inštaláciu Linuxu, bude <strong>sk</strong>lamaný.Podrobná inštalácia by zabrala polovicu èasopisu.Zároveò nechcem nikoho núti, aby pouíval túdistribúciu, ktorú pouívam ja, teda Red Hat 7.x (kdex = 1, 2 alebo 3.), a opisova inštaláciu všetkých dostupnýchdistribúcií by zabralo rozsah nieko¾kýchèísel. Opakujem, Linux je free, a preto tak k nemu ajpristupujme.Vy sami sa rozhodnite pre takú distribúciu, ktorávám bude <strong>na</strong>jviac vyhovova. Pokojne sa môe sta, epo èase prejdete k inej distribúcii, lebo tá viac spåòapoiadavky <strong>na</strong> riešenie vášho konkrétneho problému.K inštalácii sa môeme dopracova týmito spôsobmi: zí<strong>sk</strong>a (zakúpením, odkopírovaním atï.) zvolenejdistribúcie vrátane knioèky opisujúcej inštaláciu(viem, e to má Red Hat, Mandrake, SuSE) poiada niektorého <strong>sk</strong>úsenejšieho kamaráta,aby vám inštaláciu vyko<strong>na</strong>l obráti sa <strong>na</strong> firmu predávajúcu poèítaèe, abyinštaláciu vyko<strong>na</strong>la (za menší bakšiš) tí, ktorí nemajú ani jednu z týchto monostíalebo by si chceli inštaláciu vyko<strong>na</strong> sami, nájdu<strong>na</strong> WWW stránke <strong>www</strong>.mior.host.<strong>sk</strong> manuálk inštalácii Red Hat LinuxuDovolím si poveda, e pokia¾ nemáte atypickýhardvér a ste aspoò trochu <strong>sk</strong>úsení „poèítaèníci“,mala by sa inštalácia podari. To preto, lebo dnešnédistribúcie sú konfigurované tak, aby inštalácia prebehlasama, bez nutnosti väèších zásahov obsluhy.Kto z predchádzajúcich riadkov cíti urèitú monosnegatívneho výsledku, má pravdu. Ale úprimne povedané,aj dnes sa mi stáva, e nie <strong>na</strong> všetkých strojochprebehne inštalácia „bezproblémových“ Windowsbez komplikácií. A to som ich inštaloval nespoèetnekrát!A ani Linux nebude výnimka.Nechcel som vám ubra elánu, len <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èujem,e môu by problémy. Ale tie sú tu <strong>na</strong> to, aby sariešili, a ako hovorí môj bradatý kamarát Pa¾ko L.:„iadny problém nemá väèšiu výdr ako ty!“ Na zdarnúinštaláciu treba urobi tieto základné kroky: vo vhodnom prostredí (<strong>na</strong>pr. Windows) zistizákladné údaje o hardvéri poèítaèa, <strong>na</strong> ktorý chcemeinštalova Linux. To z<strong>na</strong>mená zisti z<strong>na</strong>èku, typalebo aspoò výrobcu jednotlivých komponentov,poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> si jednotlivé prerušenia, I/O adresya podobne zisti technické monosti hardvéru, ako je rozlišovaciaschopnos monitora a grafickej karty v prostredí siete je potrebné zisti aktuálnesieové <strong>na</strong>stavenie, teda IP adresu, ma<strong>sk</strong>u, DNS atï.Pre spôsob inštalácie všetkých druhov distribúciíLinuxu si stanovme tieto spoloèné zásady: pokia¾ máme dostatok miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u, vyko<strong>na</strong>jmeúplnú inštaláciu; vdy existuje monos odinštalovato, èo nebudeme potrebova ak nemáme dostatok miesta, zvo¾me odporúèanúinštaláciu; vdy existuje monos doinštalova, èobudeme potrebova pokia¾ sme vo fáze zaško¾ovania, vypnime inštaláciufirewallu; zatia¾ nemáme èo <strong>sk</strong>rýva pred prípadnýmútoèníkom a iba by sme zbytoène bádali,preèo nefunguje sie alebo niektorá sluba ak sme si vytvorili samostatnú <strong>sk</strong>úšobnú sie(staèia <strong>na</strong> to dva poèítaèe) a nie sme pripojení došpecifickej siete, <strong>na</strong>stavíme adresu IP nášho linuxovéhoservera v rozsahu 192.168.10.x, kde za xmôeme dosadi ¾ubovo¾né èíslo od 1 do 254. Tátoèas z celkového poètu adries je vyhradená pre vlastnésiete a vo svete internetu sa ne<strong>na</strong>chádza! [Ja sompripojený <strong>na</strong> subsie, preto adresa môjho linuxovéhostroja je 192.168.10.129 a ma<strong>sk</strong>a 255.255.255.224.Uvádzam to preto, lebo táto adresa sa bude vy<strong>sk</strong>ytovavo všetkých výpisoch, ktoré tu budem uvádza.Vy si musíte v konkrétnom výpise (príkaze) h¾ada(poui) svoju adresu!!!] ak sa musíme z priestorových dôvodov rozhodnúpre inštaláciu len jedného grafického prostredia,preferujme, prosím, KDE (ver. 2 alebo 3).Najlepšie bude, ak môeme ma <strong>na</strong>inštalované ajGNOME. Ako sa dá prechádza z jedného do druhého(bez resetu poèítaèa!!!), to si ukáeme ne<strong>sk</strong>ôr ak nemáme tlaèiareò, nerobme si z toho akúhlavu a tento krok inštalácie pre<strong>sk</strong>oèíme. A budemeprebera tlaè v Linuxe, niekto nám ju hádam poièia nezabudnime si zapamäta heslo, ktoré chcemepouíva ako root a ktoré sme zadali pri inštalácii.Jeho zabudnutie by nám znemonilo (teda abysom bol presný, aspoò riadne <strong>sk</strong>omplikovalo)vstup do systému <strong>na</strong>stavme inštaláciu tak (vo vhodnom menu –Linux sa vás <strong>na</strong> to sám spýta), aby systém ne<strong>na</strong>biehalhneï do grafického prostredia, ale do príkazovéhoriadkaZapamätajme si!V Linuxe je moné dosiahnu ten istý výsledokrôznymi spôsobmi! Keï som sa ako mladý chalanuèil lieta s modelmi lietadiel riadenými rádiom,jeden inštruktor mi vdy hovoril: „Najdôleitejšie jevzlietnu a pristá. To ostatné medzi tým je sranda!“Preto sa ako prvé <strong>na</strong>uèíme to <strong>na</strong>jdôleitejšie – systémspusti, prihlási sa a odhlási, <strong>na</strong>koniec systémvypnú. To ostané medzi tým je u...ZAVEDENIE SYSTÉMU. Predpokladám, e mámeza sebou úspešnú inštaláciu a <strong>na</strong>stal èas, aby smezaèali s Linuxom seriózne pracova.Zapnime teda poèítaè a poïme zavies systémLinuxu. Tomuto stavu za hovorí boot (vyslovuj bút).Sledujme, èo sa poèas bootovania deje <strong>na</strong> obrazovkemonitora. Na rozdiel od Windows (rozumej všetkydruhy MS Windows a MS DOS!) v Linuxe sa <strong>na</strong>obrazovku vypisuje z<strong>na</strong>èné mnostvo informácií ohardvéri, <strong>na</strong>staveniach a podobne. Na zaèiatku tobude pre nás len zmes písmen a èíslic, ale èasomdokáeme vyèíta dôleité informácie o stave „eleza“alebo systému.Tip: Ak sa nám zdá, e tie informácie prebehli šialenerýchlo, môeme sa k nim vráti pridraním klávesuShift a stláèaním klávesu Page Up alebo Page Down. Taktoodrolujeme kus obrazovky poadovaným smerom.Po ukonèení bootovania sa <strong>na</strong> obrazovke objaví hlásenieve¾mi podobné tomu <strong>na</strong> výpise è. 1:Red Hat Linux release 7.1 (Seawolf)Kernel 2.4.2−2 on an i686rubin login:Èo môeme z tohto hlásenia vyèíta?Dozvedeli sme sa, e sa spustil Linux z distribúcieRed Hat 7.1 s krásnym pracovným názvom Seawolf(=mor<strong>sk</strong>ý vlk) s jadrom verzie 2.4.2 – 2 <strong>na</strong> architektúreIntel s procesorom Pentium II. (Keby bol prítomnýiný procesor, jeho èíslo by sa tu zobrazilo,<strong>na</strong>pr. i386, i486, i568.)Všimnime si to zvláštne èíslo verzie jadra. Akodobrí linuxáci musíme vedie, èo z<strong>na</strong>mená!VERZIE JADRA LINUXU. Vráme sa <strong>na</strong> chví¾u kDOS-u a Windows. Ako sa oz<strong>na</strong>èovali jednotlivé verzietýchto operaèných systémov?Zaèalo sa to isto MS DOS 1, MS DOS 2, tie sme vôbecnepoz<strong>na</strong>li. Z tých u známejších poznáme MS DOS 3,MS DOS 5, MS DOS 6 a hádam poslednú verziu MSDOS 6.22. Aj Windows sú oz<strong>na</strong>èené èíslami – MS Windows3.0, MS Windows 3.1, sieové 3.11 a za nimi pomerneúspešné Windows 95, 98, menej úspešné WindowsMillennium (Me) a v poslednom rade Windows2000 a XP. Ale vieme nieèo o podstate – jadre – systému?Nie! V Linuxe sa jadro, ako aj <strong>sk</strong>oro všetky ostatnéprogramy oz<strong>na</strong>èujú zvláštnou <strong>sk</strong>upinou troch èísel:major.minor.patchlevel<strong>na</strong>pr. 2.4.2Poznámka: To malé èíselko za z<strong>na</strong>mienkom – (mínus)<strong>na</strong> výpise è. 1 je len poradové èíslo. Na <strong>sk</strong>utoènúpodstatu trojèíslia nemá faktický výz<strong>na</strong>m!major je hlavné èíslo verzie, ktoré sa mení len ve¾mizriedka. Na rozdiel od prostredia MS èíslovanie sazaèí<strong>na</strong> v desatinnej oblasti. Ide o vývojové verzie. Akèíslo dosiahne ve¾kos 1 (jeden), je to u fakt dobrýprodukt. Ale nemyslite si, aj taká 0.9-ka je funkèná!minor je ved¾ajšie èíslo verzie, indikujúce stabilitujadra. Pri jadre platí, e nepárne verzie minorusú vývojové a párne sú stabilné. Odporúèam <strong>na</strong> prevádzkuostrých serverov pouíva len párne verzie!patchlevel je èíslo opravy aktuálnej verzie jadra.Preèo sú verzie jadra v Linuxe dôleité?Jadro sa aktualizuje ve¾mi rýchlo a ve¾mi èasto. Narozdiel od systému MS netreba meni celú distribúciu.Ja som stále spokojný s distribúciou RH 7.1, alekeï sa objaví nové jadro, ktorého zlepšenia sa mizdajú ve¾mi dôleité (<strong>na</strong>pr. zlepšený ovládaè <strong>na</strong><strong>na</strong>pa¾ovaèky alebo pridanie podpory USB 2.0), nemusímvymeni celú distribúciu, ale staèí <strong>sk</strong>ompilovanové jadro a hotovo! A s týmto sa odteraz budemestretáva v linuxovom svete stále.Slovo rubin je meno linuxového servera, aké smezadali poèas inštalácie systému. Ako <strong>sk</strong>oro všetko vLinuxe aj toto môeme pod¾a potreby zmeni.Tip: Spravidla sa mená serverov zadávajú pod¾aurèitých vzácnych komodít, <strong>na</strong>pr. mená gréckych bohova bohýò, názvy drahých kameòov a pod. Menáserverov sú <strong>na</strong>ozaj ¾ubovo¾né. Aké si dáte, také budetema, len nezabudnite, e meno servera sa ve¾mi èastoprezentuje v sieti, a tak dajte pozor, aby ste sa niekedynemuseli èerve<strong>na</strong>...PRIHLÁSENIE SA DO SYSTÉMU. Slovo login násvyzýva k <strong>na</strong>logovaniu. Logovanie spoèíva v zadaníprihlasovacieho me<strong>na</strong>, pod ktorým je konkrétny pouívate¾zaevidovaný v systéme, a príslušného hesla.Keïe ešte nemáme <strong>na</strong>definovaného iného pouívate¾aokrem roota, <strong>na</strong>píšeme slovo root. Napíšemeho malými písme<strong>na</strong>mi, lebo Linux je casesensitive,teda rozlišuje malé a ve¾ké písmená, nietak ako Windows. root nie je ten istý ako Root aleboROOT alebo rOoT a podobne!KTO JE TO ROOT? Root je „capo di tuti capi“ – pánvšetkých pánov, teda <strong>na</strong>jvyšší šéf v <strong>na</strong>šom systéme.92 PC REVUE 7/2002


S O F T W A R EJe mu dovolené úplne všetko a je jediný v celom systéme,ktorý má tieto právomoci.Tip: To má svoje výhody, ale aj nevýhody. Ak pracujemeako root, môe sa po¾ahky sta, e vykonámeoperáciu, ktorá bude ma katastrofálne následky! Pretosa ako root prihlasujeme iba vtedy, ak chcemevykonáva administráciu systému. Pre benú prácusa hlásime ako iný pouívate¾. Tomu síce môeme udeliurèité výsostné práva v systéme, nikdy však nedosiahneúroveò roota!Po zadaní me<strong>na</strong> sa objaví výzva Password: <strong>na</strong>zadanie hesla. Vtedy <strong>na</strong>ukáme heslo, ktoré smestanovili pri inštalácii. Všimnime si, e heslo sa prizadávaní nezobrazuje, a to ani vo forme hviezdièiek!Je to z dôvodu utajenia hesla, keby sa náhodouniekto pozeral cez plece.Po zadaní me<strong>na</strong> a hesla sa správnos overí v príslušnýchsúboroch. Akých? To si povieme inokedy.Na obrazovke sa vypíše hlásenie (výpis è. 2):Last login: Sat Jun 1 10:12:58 on tty1You have new mail.[root@rubin /root] #Èo sa dozvieme z tohto hlásenia?To, e sme sa <strong>na</strong>posledy prihlásili 1. jú<strong>na</strong> o akejsihodine <strong>na</strong> konzole tty1. A e máme novú poštu.Prehliadnime zatia¾ hlásenie o pošte, to sa môe,no nemusí objavi pri kadom prihlásení. Podstatnýje posledný riadok. Ten hovorí, e som prihlásenýako root <strong>na</strong> poèítaèi s menom rubin a právesom v adresári /root. Tá mrea (#) je rootov<strong>sk</strong>ýpromt. Je to obdoba zobáèika (>) <strong>na</strong> príkazovomriadku v MS DOS-e.Teraz u môeme zadáva poadované príkazy,spúša rôzne programy alebo ko<strong>na</strong> inú potrebnúèinnos v systéme. Ich vyko<strong>na</strong>nie zabezpeèí jadrocestou príkazového interpretera, ktorému sa hovoríshell. Je to ve¾mi podobné príkazovému riadkuv MS DOS-e (MS v podstate príkazový riadokodkopíroval od ve¾kých Unixov), kde vyko<strong>na</strong>niepríkazov zabezpeèuje program command.com.Na rozdiel od DOS-u v Linuxe (a všeobecne vUnixe) existuje nieko¾ko druhov shellu, kde si mô-eme vybra ten pre nás <strong>na</strong>jvhodnejší. Skúste miuveri, e zatia¾ <strong>na</strong>jlepší z nich sa volá bash, a pretoje defaultne <strong>na</strong>stavený kadému novému pouívate¾ovi.Stlaème teraz kombináciu klávesov Alt – F2. Èosa objavilo <strong>na</strong> obrazovke? No predsa logovacie hláseniepodobné výpisu è. 1.Ale nebojme sa! Nevymazali sme pôvodnú èinnos.To sme len prešli <strong>na</strong> inú konzolu. Môeme sito predstavi tak, akoby sme zasadli za inú klávesnicua inú obrazovku, ktoré sú pripojené k tomuistému poèítaèu. Stlaèením klávesov Alt – F1 saprepneme <strong>na</strong>spä do prvej konzoly, a to presnedo takého štádia, aké bolo, keï sme ju opúšali aprepli sa do konzoly è. 2.Linux má štandardne sedem takýchto virtuálnychkonzol. Prepí<strong>na</strong>me sa do nich stlaèením kombinácieklávesov Alt – Fn, kde n je èíslo od 1 do 7,teda F1, F2 a podobne. Prvých šes konzol je textových,siedma je vyhradená pre systém XWindows.Skúsme sa teda znova <strong>na</strong>logova <strong>na</strong> druhej konzole(pod Alt – F2). Zadajme <strong>na</strong>še meno root arootov<strong>sk</strong>é heslo. Vidíme, e èinnos tejto konzolyje totoná ako <strong>na</strong> prvej konzole.NA ÈO JE DOBRÉ MA VIAC KONZOL? Výhoduviacerých konzol zistíme, len èo zaèneme s Linuxomseriózne pracova. Kým <strong>na</strong> jednej si mô-eme necha vyh¾adáva nejaký súbor, <strong>na</strong> druhejsi môeme prezera konkrétny adresár, <strong>na</strong> ïalšejèíta poštu a <strong>na</strong> siedmej máme spustené X-y. Je tove¾mi podobné, ako keby sme mali vo Windowsspustených viac textových okien.ODHLÁSENIE SA ZO SYSTÉMU. Ve¾mi èasto sastáva, e náš poèítaè beí ako server, teda beí vnepretritej prevádzke bez vypnutia. Veï <strong>na</strong> to jeLinux aj stavaný! Pracujeme <strong>na</strong> konzole ako root,„ma<strong>na</strong>ujeme“ systém. Úlohu dokonèíme. Nie je ve¾mivhodné odchádza od konzoly a po<strong>sk</strong>ytnú takprípadným nenechavcom monos pracova s rootov<strong>sk</strong>ýmiprávami <strong>na</strong> systéme. Preto sa musíme zosystému <strong>na</strong> danej konzole odhlási. Dosiahneme tozapísaním príkazu exit (nemusím, dúfam, vysvet¾ova,e za kadým príkazom treba stlaèi Enter!!!).Systém nás odhlási, vymae sa obrazovka a objaví sanový login. Systém beí ïalej, aj úlohy sa spracúvajú,tak ako majú. Môeme sa o tom presvedèi prepnutím<strong>na</strong> inú konzolu a vidíme, e je tam všetko vporiadku. To sme iba zabránili zneuitiu tohto sedenia.Nesmieme zabudnú, e sa treba odhlási zovšetkých konzol, <strong>na</strong> ktorých sme prihlásení. A neplatíto iba pre roota, ale aj pre kadého <strong>na</strong>logovanéhopouívate¾a. Nenecha otvorené sedenie (tak sa tomuzvyèajne slangovo hovorí) je základ bezpeènosti.VYPNUTIE SYSTÉMU. Obèas sa stane (<strong>na</strong> rozdielod Windows <strong>na</strong>ozaj len obèas), e potrebujemepoèítaè resetova alebo úplne vypnú. Vypnutiealebo reset môe vyko<strong>na</strong> iba root. Nijaký inýpouívate¾ nemá toto právo, a keby to aj <strong>sk</strong>úsil, systémby mu nevyhovel. Ak chce root systém vypnú,zadá príkaz:shutdown −h nowSystém zaène ve¾mi korektne ukonèova všetkyprocesy a úlohy, a a všetko vykoná, systém násupozorní <strong>na</strong> vypnutie poèítaèa hlásením Powerdown. V prípade, e máme hardvér <strong>na</strong> báze ATX, poèítaèsa sám vypne, ako keby sme ho vypli vypí<strong>na</strong>èom.Ak chce root systém resetova, zadá príkaz:shutdown −r nowNastane podobná èinnos ako pri vypí<strong>na</strong>ní, len<strong>na</strong> konci sa poèítaè nevypne, ale reštartuje.Takisto môeme vy<strong>sk</strong>úša „opièí trojhmat“(kombináciu Ctrl – Alt – Del), známy z prostrediaWindows. Je to ekvivalent príkazu shutdown -r now.Zatia¾ èo Ctrl – Alt – Del vo Windows spôsobí nekorektnýreset poèítaèa, za ktorým spravidla <strong>na</strong>sledujestrata všetkých neukonèených procesova neuloených dát, v Linuxe <strong>na</strong>stane regulárneukonèenie práce.Upozornenie: V iadnom prípade neukonèujmeprácu v Linuxe iba vypnutím poèítaèa vypí<strong>na</strong>èom! Aksme si to mohli dovoli v DOS-e, tak u Windows boli<strong>na</strong> to citlivé. Ani Llinux to nemá rád, aj keï má lepšieopravné prostriedky ako systém Windows.Vy<strong>sk</strong>úšajme si teda spustenie a vypnutie systému.Znova ho <strong>na</strong>bootujme a <strong>na</strong>logujme sa ako root.Ak všetko prebehlo hladko, to dôleité u ovládamea pristúpme teraz k práci <strong>na</strong> príkazovom riadku.POUÍVATELIA A SKUPINY. U vieme, e Linuxje viacpouívate¾<strong>sk</strong>ý systém. To z<strong>na</strong>mená, e sa knemu môe prihlási viac pouívate¾ov a tí <strong>na</strong>òom môu pracova <strong>na</strong>raz.Títo pouívatelia však musia by v systéme <strong>na</strong>definovaní,to z<strong>na</strong>mená, e musia ma vytvorenýúèet. Pri vytváraní nového pouívate¾a sa mu vytvo-7/2002 PC REVUE 93


S O F T W A R Erí aj jeho pracovný domáci adresár. Vstup do tohtoadresára má iba tento pouívate¾ a, samozrejme,root.Niektorí pouívatelia môu by zdruení do <strong>sk</strong>upín(groups). Zdruenie do <strong>sk</strong>upín je výhodné, lebo <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong>má <strong>na</strong>definované urèité právomoci alebo prístupovépráva. Kadý èlen <strong>sk</strong>upiny tieto práva preberá tým,e je do tejto <strong>sk</strong>upiny priradený, a preto mu ich nie jepotrebné znovu definova. Naopak, vyradením zo <strong>sk</strong>upiny<strong>sk</strong>upinové práva stráca, a tak sa nemôe sta, eby sme mu ich zabudli odobra. Skupiny sa vytvárajúpod¾a spoloènej èinnosti, <strong>na</strong>pr. uctovnici, programatori,vedenie, technici a podobne.Kadý <strong>na</strong>definovaný pouívate¾ môe po korektnomlogovaní pracova <strong>na</strong> systéme, èi u priamo <strong>na</strong>konzole (hoci <strong>na</strong> kadej konzole iný pouívate¾), aleboz dia¾ky, pomocou siete alebo modemového pripojenia.Niè nebráni tomu, aby bol ten istý pouívate¾prihlásený z viacerých konzol alebo miest.VYTVORENIE NOVÉHO POUÍVATE¼A. Zatia¾sme boli v systéme Linux sami, a to ako root. A vieme,e ako root je dobré pracova iba vtedy, keï systémspravujeme. Aby nedošlo k neiaducim èinnostiama aby nám nebolo smutno, vytvoríme si novéhopouívate¾a, pod ktorým budeme my samipracova, ale u bez rootov<strong>sk</strong>ých práv.Vytvára pouívate¾ov alebo <strong>sk</strong>upiny môe zaseiba root. Preto sa <strong>na</strong>logujeme ako root a vytvorímepouívate¾a mior s heslom c9v7ro zadaním príkazu:useradd miorTakto sa vytvorí nový pouívate¾ menom mior.Zároveò sa mu vytvorí jeho domov<strong>sk</strong>ý adresár, ktorýbude ma to isté meno a do ktorého sa automaticky<strong>na</strong>kopírujú potrebné systémové súbory. Súèasne savytvorí <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> s tým istým názvom, teda <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong>mior. Teraz pridelíme pouívate¾ovi heslo príkazom:passwd miorBudeme poiadaní o zadanie hesla, ktoré budememusie zada <strong>na</strong> dvakrát pre kontrolu správnosti.My teda zadáme heslo c9v7ro.Tip: Heslo by sa malo <strong>sk</strong>lada z písmen a èíslic, aby honebolo moné odhali <strong>sk</strong>úšaním. Len tak zabezpeèíme,aby sa do systému nedostali neiaduci votrelci.Po vytvorení sa heslo uloí v zašifrovanej podobedo súboru /etc/shadow. Z tohto súboru nie jemoné heslo dešifrova, teda aspoò nie bene dostupnýmiprostriedkami. Èasto sa mi stáva, e mizavolá pouívate¾, aby som mu povedal jeho heslo.Ale ani root nedokáe heslo zisti, môe ho všakzmeni. Preto vytvorím pouívate¾ovi nové, tzv. cviènéheslo, poviem mu ho, potom ho nútim, aby si hosám v systéme zmenil. Tak zabezpeèím dostatoènúochranu jeho zneuitia.ODSTRÁNENIE POUÍVATE¼A. Ak potrebujemeodstráni niektorého pouívate¾a zo systému, èi uz dôvodu, e u u nás nepracuje, alebo potrebujemezmeni bezpeènostnú politiku, pouijeme <strong>na</strong> topríkaz:userdel meno_pouívate¾aPríkaz vymae pouívate¾a zo systému, teda z po-adovaných súborov.Ak pouijeme parameter -r, <strong>na</strong>pr.:userdel −r miorzároveò sa zmae aj jeho pracovný adresár.VYTVORENIE A ZMAZANIE SKUPINY. Ak chcemevytvori v Linuxe <strong>sk</strong>upinu, <strong>na</strong>pr. s názvom ucto,pouijeme príkaz:groupadd uctoVytvorenie <strong>sk</strong>upiny sa zapíše do príslušných súborov.(Nech nás zatia¾ nezaujíma, ktoré sú to. Smeiba <strong>na</strong> zaèiatku a ve¾a informácií by vás iba zahltilo!Nebojte sa, povieme si o nich ne<strong>sk</strong>ôr.) Ak chceme<strong>sk</strong>upinu ucto zmaza, pouijeme príkaz:groupdel uctoA ako prida pouívate¾a do jednotlivých <strong>sk</strong>upín?Na to slúi príkaz usermod s parametrom -G.Pridajme teda pouívate¾a mior do <strong>sk</strong>upiny ucto:usermod −G ucto miorAby sme zistili, do akých <strong>sk</strong>upín je pouívate¾mior zaradený, pouijeme príkaz:groups miorDostaneme výpis è. 3:mior: mior uctoVidíme, e pouívate¾ mior je zaradený do dvoch<strong>sk</strong>upín – mior, èo je jeho primár<strong>na</strong> <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong>, ktorá savytvorila zároveò s pouívate¾om, a do <strong>sk</strong>upinyucto, kde sme ho priradili príkazom usermod -G.Prepnime sa teraz <strong>na</strong> novú vo¾nú konzolu a prihlásmesa ako pouívate¾ mior. Zadáme login miora príslušné heslo. Ako sa zmenil promt?Namiesto z<strong>na</strong>ku # (mrea) sa objavil $ (string =dolar). Zapamätajme si, e z<strong>na</strong>k # je z<strong>na</strong>mením, e<strong>na</strong> konzole pracuje root, a z<strong>na</strong>k $ reprezentuje obyèajného,nerootového pouívate¾a.Vytvorenie úètu pouívate¾a a <strong>sk</strong>upiny je v Linuxepo spustení a zastavení systému asi tá <strong>na</strong>jdôleitejšiavec zo strany správy systému. Ak sa nám zdá pouitiepríkazového riadka nie ve¾mi zaujímavé, ne<strong>sk</strong>ôr siukáeme, ako sa celá táto èinnos dá vyrieši v X-ochklikaním myši v grafickom prostredí.Ale verte mi, neraz ešte siahneme po príkazovomriadku. Je to rýchle a efektívne a hlavne – nepotrebujemeX-y!Asi nás <strong>na</strong>padne, kde je moné doèíta sa o všetkýchparametroch tu spomí<strong>na</strong>ných príkazov – shutdown,useradd, userdel, usermod, groupadd, groupdel agroups. To všetko sa doèítame v manuálových stránkach.Prosím, nebete do iadneho kníhkupectva! Linuxsi nesie manuálové stránky so sebou! Je to obdobahelpu z Windows. Staèí, ak pouijeme príkaz:man meno_príkazua dostaneme opis príkazu.Vy<strong>sk</strong>úšajme príkaz:man shutdownNápoveï je <strong>na</strong>ozaj ve¾mi rozsiahla, èasto presahujestránku obrazovky. Ak chceme zobrazi ïalšiu stránku,stlaèíme medzerník. Ak sa chceme vráti <strong>na</strong>spä,pouijeme kláves b (back = spä). Ak chceme výpisnápovede ukonèi, stlaèíme q (quit= ukonèi).Neviete, aké ïalšie monosti má príkaz man? Aleveï aj ten má svoju nápoveï. Staèí vy<strong>sk</strong>úša:man manA to je <strong>na</strong>teraz asi všetko. Nabudúce si poviemenieèo o tom, ako Linux prezentuje zariadenia a súbory.Miroslav Oravec94 PC REVUE 7/2002


S O F T W A R EL I N U X N E W SSvätá voj<strong>na</strong> distribúcií, svätá voj<strong>na</strong> Unixov! Všetci sa zhodneme, aký operaènýsystém pouíva nechceme, ale aby sme sa zhodli <strong>na</strong> tom, aký systém pouívachceme, to u nie! Debian, Mandrake, Slackware, RedHat, FreeBSD, PLD, NetBSD,OpenBSD, Caldera, SuSE – kadý si ukrojí z koláèa unixákov a hádky môu zaèa.Ja som zaèal so Slackwarom, prešiel som <strong>na</strong> RedHat, potom <strong>na</strong> Mandrake a terazsom prešiel <strong>na</strong> všetko. Uvedomil som si, e vôbec nie je dôleité, akú distribúciualebo aký free Unix pouívate – dôleité je, èi dobre spåòa vaše poiadavky a èisa vám s ním dobre robí. Sú tu aj ïalšie dôleité vlastnosti – jednoduchospouívania, inštalácie a <strong>na</strong>stavenia, rýchlos vydávania updatovaných balíkov,podpora a poèet balíkov.Otázkou však je, preèo sa táto svätá voj<strong>na</strong> musí stále odohráva, keï vnútroje vdy rov<strong>na</strong>ké. Ja som si v poslednom èase zaèal uvedomova, e konkrét<strong>na</strong>distribúcia vôbec nie je dôleitá. Veï správny admin musí vedie“uadminova“ všetko. Samozrejme, sú distribúcie, ktoré uprednostòujem, aledôleité je pokori aj tú <strong>na</strong>jašie zvládnute¾nú beštiu.Za <strong>na</strong>jnezvládnute¾nejšiu beštiu som a doteraz povaoval distribúcieSlackware (pre absenciu rozumného balíkovacieho systému) a Debian (predselect). Preto som sa rozhodol, e si vy<strong>sk</strong>úšam prácu s týmito systémami– obidva sa pomalièky blíia k stabilným verziám (Slackware k verzii 8.1 aDebian k verzii 3.0 s kódovým oz<strong>na</strong>èením Woody). Jeden z mojich klientov,ktorým adminujem mašiny, sa zubami-nechtami doadoval Slackware.Povedal som mu, e ak sa mu s tým dobre robí, tak mi to neprekáa. Vyzeráto tak, e v Slackware sa v poslednom èase nezmenilo vôbec niè – stále tenistý systém balíkov, ktorým iba vyrástli èísla verzií. Stále je tam klasický inštalaènýsetup a pkg_tool. Niè prekvapivé, ale aspoò si kadú chví¾u nemusítezvyka <strong>na</strong> zmeny – raz sa <strong>na</strong>uèíte a viete.Z trošku iného cesta je nový Debian. Dselect ešte z nejakého dôvodu rituálneneobetovali bohom zloitosti, kadopádne u ho nemusíte pouíva. Väèšinubalíkovacích záleitostí rieši apt-get, èo je <strong>na</strong>ozaj <strong>sk</strong>velý, premyslený a uitoènýnástroj. Namiesto bootovania nových CD pri upgradovaní systému <strong>na</strong> novšiuverziu vám postaèí prida do konfiguraèného súboru apt správny zdroj (resp. hoodkomentova) a celú vec za vás vybavia príkazy apt-get update; apt-get -udist-upgrade. Okrem toho je moné ma tzv. mixed systém, kde si <strong>na</strong>inštalujetenejakú stabilnejšiu verziu (vzh¾adom <strong>na</strong> to, e sa blíi release Woody,za stable som si zvolil podadresár testing, kde sa chystá Woody) a niektorékonkrétne balíky spolu s ich závislosami si <strong>na</strong>inštalujete z iného release(v mojom prípade unstable alebo kódové oz<strong>na</strong>èenie SID). Zo SID-u som si<strong>na</strong>inštaloval Mozillu a pravidelne sa mi automaticky upgraduje aj so závislosami,zvyšok systému sa upgraduje z pôvodného zdroja. Ve¾ké plus tejtodistribúcie je, e sa dá <strong>na</strong>inštalova z LNX-BBC bootovate¾nej bizni<strong>sk</strong>arty,ktorú nosím stále v peòaenke.Keï píšem o Debiane, nesmiem zabudnú <strong>na</strong> úplne <strong>na</strong>jlepší systém <strong>na</strong>buildovanie kernela, aký som kedy videl – patche a externé moduly sú balíky!Kernel sa kompiluje pomocou programu make-kpkg, ktorý sa postará oopatchovanie jadra patchmi, ktoré ste si <strong>na</strong>inštalovali. To si potom <strong>na</strong>konfigurujete,make-kpkg sa postará o kompiláciu, ktorej výsledkom je balíkkernel-image a súbor balíkov pod¾a externých modulov (<strong>na</strong>príklad lids,pcmcia a podobne). Tie <strong>na</strong>inštalujete a Debian sa postará o všetko ostatné(prestavenie LILO a podobne). Úplná nádhera!Samozrejme, aj Debian má svoje chyby – niektoré balíky nie sú dostupné ajpomerne dlho po vyjdení aktuálnej verzie (konkrétne ja som mal trošku probléms Koffice pre KDE 3). Zase mnoho ïalších programov obsahuje priamo vsebe alebo v CVS podadresár debian, pomocou ktorého je moné <strong>na</strong>príklad ajzo s<strong>na</strong>pshotu spravi debianov<strong>sk</strong>ý balík. Okrem toho existuje utilitka alien (inštalácia:apt-get install alien), ktorá vám umoní <strong>sk</strong>onvertova RPM balík z inejdistribúcie <strong>na</strong> debianov<strong>sk</strong>ý balík. Myslím si, e Debian Woody bude teda vydarenýrelease (mono v èase, keï èítate tieto riadky, u je). Minimálne moje predsudkyvoèi Debianu sa urèite rozplynuli.V oblasti distribúcií zavial nový vietor – firmy SuSE, Connectiva, Caldera aTurboLinux sa rozhodli, e spoja sily a spravia spoloènú distribúciu – United-Linux, <strong>na</strong> ktorej potom budú zaklada svoje distribúcie. Cie¾om je hlavne kompatibilitaa zdie¾anie prostriedkov <strong>na</strong> vývoj. Toto vyhlásenie bolo obklopenénemastnými-neslanými biznis reèami, ktorým som nerozumel. Ne<strong>sk</strong>ôr sa zaèališíri fámy, e UnitedLinux bude šírená len v zdrojových textoch a binárnu verziusi musíte kúpi alebo <strong>sk</strong>ompilova. Ïalšie fámy hovorili o tom, e sa bude<strong>na</strong> softvéri vyvinutom špeciálne pre túto distribúciu ich tvorcami uplatòovaper-seat licensing, èie by ste museli ma osobitnú licenciu <strong>na</strong> kadý poèítaè.Takéto nieèo sa u s<strong>na</strong>ila zavies firma Caldera, ktorá má plno reèí o biznise av poslednom èase akosi zabúda <strong>na</strong> to, odkia¾ celá jej distribúcia prišla. Tieto reèivšak pomerne rýchlo vyvrátila firma Connectiva, ktorá takéto tvrdenia odmietla.Firmy RedHat a Mandrake sa k takémuto kroku stavajú pomerne odmietavo– vidia v tom len pokus, ako zväèši svoju èas koláèa.Okrem Debianu a Slackware, ktoré sa blíia k novej verzii, 16. jú<strong>na</strong> vyšielFreeBSD 4.6, ktorý obsahuje väèšinou opravy a bezpeènostné update.Hlavným rozdielom oproti 4.5 z januára 2002 je to, e nová verzia štandardneobsahuje prostredie XFree86 4.2.0 (èo je ve¾ký pokrok oproti doterazpouívanému, nieko¾ko rokov starému XFree86 3.3.6). O dos sa zlepšila ajpodpora wireless kariet, ovládaè wi <strong>na</strong> PRISM karty funguje v AP móde.V èase, keï píšem tieto riadky, sa v <strong>na</strong>šej škole konèí semester a zjavneje to tak aj <strong>na</strong> pra<strong>sk</strong>om Matfyze, kde sa vyvíja textový prehliadaè Links.Treba toti odovzdáva roèníkové projekty, a tak sa autori tohto prehliadaèapo pomerne dlhom èase rozhodli, e zlepšený Links bude práve ichroèníkovým projektom. Je to pomerne zaujímavý projekt – nová verzia podporujeSSL (pozor, bez podpory kompletného PKI, táto implementácia jenáchylná <strong>na</strong> Man-In-The-Middle útok!), Javascript a grafiku. Take ponovom máme dva Linksy – grafický a textový. Grafický vie všetko, èo textový,<strong>na</strong>vyše ešte obrázky a gama korekciu. Textový prehliadaè, samozrejme,tie podporuje JavaScript (koneène nieèo, s èím sa dá seriózne browsovaaj v terminálkach). Grafický prehliadaè však autori asi povaujú za <strong>sk</strong>velýfór– nie preto, e by bol ve¾mi nekvalitný, ale preto, e <strong>na</strong>ozaj vyzerá akotextový. Dialógové okná, menu aj všetky hlásenia a formuláre <strong>na</strong> stránkeHTML vyzerajú <strong>sk</strong>utoène tak ako v textovej verzii. Kadopádne je <strong>na</strong> to asiaj iný dôvod ako recesia - grafický Links toti funguje aj <strong>na</strong> konzole v módeframebuffer, nielen v X11.Svojho releasu sa doèkala koneène aj Mozilla 1.0 pre všetky podporovanéplatformy. Obsahuje aj úplnú lokalizáciu prostredia a èiastoènú lokalizáciuhelpov. V štýle Modern vyzerá <strong>sk</strong>utoène elegantne a je ve¾mi bohatá <strong>na</strong>rôzne vymoenosti. Aj keï to s Mozillou kedysi vyzeralo dos biedne, terazje jasné, e je to silný a stabilný prehliadaè.Prajem vám príjemný zvyšok mesiaca!Juraj Bednár7/2002 PC REVUE 95


NOVINKY: Technológie & biznis KPNQwest v problémoch. Holand<strong>sk</strong>áspoloènos KPNQwest, aktív<strong>na</strong> v oblasti dá−tových sietí, je <strong>na</strong> pokraji kolapsu, pretoepod¾a zdrojov agentúry Reuters sa rokova−nia o predaji firmy <strong>sk</strong>onèili neúspechom a ban−ky odmietli po<strong>sk</strong>ytnú firme fi<strong>na</strong>nènú podporu.Trhová hodnota KPNQwest padla poèasdvoch rokov zo 40 mld. eur <strong>na</strong> 13 mld. eur.Spoloènos KPNQwest bola vytvorená vroku 1998 s cie¾om vyui rastúci dopyt potransfere dát, prièom vybudovala 25 000kilometrov dlhú optickú sie, <strong>na</strong>jväèšiu v Euró−pe, ktorá prechádza 18 kraji<strong>na</strong>mi. Zí<strong>sk</strong>alavšak èistý dlh vo výške viac ako 2 mld. eur,s ktorého splácaním mala problémy prevýrazný pokles trieb.Poèas mesiaca jún zaz<strong>na</strong>menávala chrb−ticová optická sie spoloènosti KPNQwestvýpadky a nebolo isté, èi bude prevádzko−vaná do konca mesiaca. Ïalší vývoj sa bu−de nies v s<strong>na</strong>he o predaj aktivít KPNQwestuvhodnému investorovi. Okrem iných záujemprejavil aj ír<strong>sk</strong>y eTel Group, ktorého aktivitysiahajú aj do <strong>na</strong>šich konèín. Najpravdepo−dobnejším kupcom aktív by však pod¾a a<strong>na</strong>−lytikov mohla by AT&T. Pod¾a a<strong>na</strong>lytikovhodnota aktív KPNQwest môe dosiahnu200 a 250 mil. eur.Pod¾a vyhlásenia <strong>na</strong> webovej lokalite slo−ven<strong>sk</strong>ej dcéry KPNQwest N.V. vzniknutásituácia nemá iadny vplyv <strong>na</strong> súèasných slo−ven<strong>sk</strong>ých zákazníkov. GTS Slovakia je pri−pravená nezávisle od vývinu situácie oh¾a−dom bankrotu KPNQwest po<strong>sk</strong>ytova svojimzákazníkom sluby v rov<strong>na</strong>kej kvalite.Z neoficiálnych zdrojov sa nám podarilozisti, e IP tranzit sloven<strong>sk</strong>ého GTS je uvyriešený, èo potvrdzuje aj výpis z traceroutedo IP priestoru GTS. Sun Microsystems uviedol Sun Solaris 9.22. mája 2002 ohlásil Sun Microsystemsnovú verziu operaèného systému pre UNIXservery – Solaris 9 Operating Environment(Solaris OE). S vyše 300 novými funkcio<strong>na</strong>−litami po<strong>sk</strong>ytuje Solaris 9 pre pouívate¾ov,systémových administrátorov a vývojárov plat−formu, ktorá u¾ahèuje vývoj, <strong>na</strong>sadzovaniea správu webových sluieb <strong>na</strong> systémochSunu. Solaris 9 v sebe integruje middlewarevrátane aplikaèného servera novej generá−cie Sun ONE Application Server 7, PlatformEdition, zaloeného <strong>na</strong> platforme Java 2, En−terprise Edition (J2EE)1.3 a Sun ONE Direc−tory Server. Navyše k¾úèové komponentybezpeènosti sú zabudované priamo do ope−raèného prostredia. Magnetická pá<strong>sk</strong>a s kapacitou 1 TB. Spo−loènos IBM oznámila, e sa jej podarilozaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> <strong>na</strong> lineárnu pá<strong>sk</strong>ovú kazetu 1terabajt (TB) dát, èo je viac ne desanáso−bok kapacity súèasných lineárnych pá<strong>sk</strong>o−vých pamätí. Do jedného terabajtu mono<strong>na</strong>príklad uloi to¾ko DVD filmov, e ichprehrávanie by trvalo nepretrite 16 dní. Ideo dátový objem osemtisícnásobne väèší nevšetky údaje, ktoré si za celý ivot zapamä−tá ¾ud<strong>sk</strong>ý mozog.Správa vyšla práve <strong>na</strong> 50. výroèie vy−nálezu magnetických dátových pások, ktoréspustili novú éru spracovania informácií.V máji 1952 IBM uviedla pá<strong>sk</strong>ovú jednotkuModel 726, ktorá dokázala uloi 1,4 me−gabajtu (rov<strong>na</strong>ko ako dnešná di<strong>sk</strong>eta) <strong>na</strong>filmový kotúè s priemerom viac ako 30 cm.Špeciálny magnetický pás vyvinula spoloè−nos 3M, ktorej pá<strong>sk</strong>ové oddelenie sane<strong>sk</strong>ôr premenovalo <strong>na</strong> Imation a je do−dnes jedným z <strong>na</strong>jväèších výrobcov pá<strong>sk</strong>o−vých produktov.WEB SERVICES – ELEKTRONICKÝ OBCHOD BUDÚCNOSTIPod¾a štúdie spoloènosti IDC do roku 2005 <strong>na</strong>rastie celosvetovýobjem B2B obchodu z terajších 55 <strong>na</strong> 516 miliárd USD. Štúdiaspoloènosti AMR odhalila, e 600 <strong>na</strong>jväèších spoloèností svetavníma investíciu do elektronického obchodu ako <strong>na</strong>jdôleitejšiuúlohu v súèasnom podnikate¾<strong>sk</strong>om svete a ako prvý krok ku glo−balizácii vlastného podnikania. Základným predpokladom budeelektronické prepojenie informácií v rámci informaèného systé−mu jednotlivej spoloènosti – partnera elektronického obchodu.Informaèný systém týchto spoloènosti však pracuje <strong>na</strong> rôznychsystémových platformách a vyuíva rôzne programovacie jazyky.Zavies identickú systémovú platformu je vo ve¾kých podnikochnereálne a v podstate nemoné. Pre rôzne typy èinnosti jednotli−vých podnikov sú vhodné špecifické systémové platformy, špecific−ké aplikaèné programy.Ïalším vývojovým krokom bude technológia Web services(webové sluby). Táto technológia vytvára základòu pre integrá−ciu celej siete partner<strong>sk</strong>ých, odberate¾<strong>sk</strong>o−dodávate¾<strong>sk</strong>ýchvzahov, pre vzájomnú integráciu informaèných systémov. Pojemelektronický obchod u dávno nie je spájaný s jednoduchou elek−tronickou ponukou sortimentu podniku prístupnou cez rozhranieinternetového prehliadaèa. Podnik si vyberá svojho partnera <strong>na</strong>základe presne špecifikovaných vlastných poiadaviek a <strong>na</strong>základe presne špecifikovanej ponuky potenciálneho partnera.Víazný dodávate¾ musí svoju ponuku „uši presne <strong>na</strong> mieru“pod¾a potrieb odberate¾a. Ve¾mi jednoduchým príkladom je za−bezpeèenie pracovnej cesty. Je ve¾mi ve¾a náleitostí, ktoré sú scestovaním spojené, ako je zabezpeèenie hotela, auta, letenky,stravovania, poistenia a pod. Kadá spoloènos má svoje poia−davky <strong>na</strong> hotel, v ktorom jej reprezentant býva, <strong>na</strong> osobné auto,ktorým cestuje, <strong>na</strong> spôsob cestovania. Spoloènosti, ktorých repre−zentanti cestujú ve¾mi èasto, majú uzavreté s cestovnými kance−láriami, poisovòami a leteckými spoloènosami výhodnejšiezmluvy, s ubytovaním v jednotlivých lokalitách majú pozitívne èinegatívne <strong>sk</strong>úsenosti. Na druhej strane je ponuka dodávate¾ovvšetkých potrebných sluieb. Technológia Web services umoní vreálnom èase prehliadnu a zhodnoti sie dodávate¾ov, zostavi<strong>na</strong>jvhodnejšiu kombináciu sluieb, presne upravenú <strong>na</strong> konkrét−ne poiadavky spoloènosti a daného pracovníka. Z technologic−kého h¾adi<strong>sk</strong>a sú teda v reálnom èase pomocou Web services pre−pojené informaèné systémy podniku a rezervaèné systémy dodá−vate¾ov pracujúce <strong>na</strong> rôznych systémových platformách, u<strong>sk</strong>utoè−ní sa výber a výstupom je zoz<strong>na</strong>m moností zabezpeèenia pra−covnej cesty, zoradený pod¾a kritérií stanovených zadávate¾om.U v blízkej budúcnosti nás však èaká ove¾a viac. Podnikybudú ma monos prispôsobova svoje dodávate¾<strong>sk</strong>é a odbera−te¾<strong>sk</strong>é vzahy presne pod¾a svojich predstáv. CRM systémy sakoneène doèkajú masívneho rozšírenia. Informácie o dodáva−te¾och a odberate¾och sa neobmedzia len <strong>na</strong> kontakty a jedno−duché opisy poiadaviek. Pri kadom partnerovi sa budú sledo−va dôleité informácie ve¾mi podrobne a kadá ponuka budepresne upravená pod¾a vlastných a partnerových poiadaviek.B2B trh bude v podstate miestom, kde sa automaticky stretnedetailná ponuka a detailný dopyt po jednotlivých slubách, po−iadavky odberate¾ov a ponuky dodávate¾ov. Výstupom budezoz<strong>na</strong>m poiadaviek, resp. ponúk od všetkých dostupných odbe−rate¾ov èi dodávate¾ov, zoradený presne pod¾a poiadaviek za−dávate¾a, ktorý bol práve zostavený z <strong>na</strong>jaktuálnejších údajov.Pod¾a Gartner Group bude trh riešení a sluieb zaloených <strong>na</strong>Web services dosahova v roku 2003 obrat 15,4 miliárd USD.Pod¾a rov<strong>na</strong>kej štúdie spôsobí v roku 2005 masívne vyuívanieWeb services 30−percentný nárast efektívnosti rozvojových pro−jektov v oblasti informaèných technológií.


I N F O W A R E Itanium 2 prichádza.Spoloènos Intel zverej−nila odhady výkonu pri−chádzajúceho proceso−ra Intel Itanium 2 pre vy−sokovýkonné servery.S vyššími dátovými rých−losami a zlepšeniami mikroarchitektúry byservery a pracovné stanice s procesoromItanium 2 mali prinies 1,5 a dvojnásobokvýkonu dnešných systémov s procesormi Ita−nium. Tým tento produktový rad výz<strong>na</strong>mneposilní svoj výkon v k¾úèových podnikovýchaplikáciách oproti systémom zaloeným <strong>na</strong>architektúre RISC.Procesor Itanium 2, prv kódovo <strong>na</strong>zýva−ný McKinley, bude druhým èlenom rodinypodnikových procesorov Intelu.Ve¾kos finálnej verzie sa oproti prototy−pom zníila o 10 % <strong>na</strong> 421 štvorcových mili−metrov. Reakcie a<strong>na</strong>lytikov po ohlásení pro−cesora Itanium 2 boli všeobecne zmiešané.Hovorilo sa o jednom z <strong>na</strong>jväèších procesorov<strong>na</strong> trhu. Zníenie ve¾kosti z pôvodných 464štvorcových milimetrov z<strong>na</strong>mená okrem inéhoaj mierne zníenie výrobných nákladov, èo mápriamy súvis s koncovou cenou pre zákazní−kov. Dôvodom zníenia nákladov je zní−enie odpadu z tzv. nepodarkov. Poèty súve¾mi jednoduché, pri rozmerovo menšíchprocesoroch je nišia pravdepodobnos výs−kytu nepodarkov. Rozmery procesora súdané <strong>na</strong>jmä celkovým poètom tranzistorov(221 mil.) a ve¾kosou vyrovnávacej pamä−te, ktorá je umiestnená „hneï ved¾a“ pro−cesora (3 MB L3, 256 KB L2 a 32 KB L1).Len pre úplnos: prvá verzia procesorabude taktovaná <strong>na</strong> 1 GHz. Najväèší dátový <strong>sk</strong>lad <strong>na</strong> svete. Spoloè−nosti Sun Microsystems, Inc., a Sybase, Inc.,oznámili, e ich Enterprise Data WarehouseReference Architecture umonila vytvorenie<strong>na</strong>jväèšieho dátového <strong>sk</strong>ladu <strong>na</strong> svete. Naserveroch Sun strednej triedy Sun a produk−te Sybase Adaptive Server IQ Multiplex podu zmienenou architektúrov sa dosiahlouloenie 48,2 TB nespracovaných vstupnýchdát, teda 179 miliárd riadkov, do realistickejschémy dátového <strong>sk</strong>ladu vyuívajúceho iba22 TB celkovej úlonej kapacity, èo predsta−vuje úroveò komprimácie dát 0,46. Ide o<strong>na</strong>jväèšiu databázu, ktorá bola predstavenáa overená. Okrem toho sa preukázala vý−konnos so škálovate¾nosou viac ako 94 %<strong>na</strong> viacserverových systémoch a <strong>na</strong>hrávaniedát sa spomalilo iba minimálne – o nece−lých 7 %. Konvenèná implementácia pracu−júca s rov<strong>na</strong>kými vstupnými dátami by za−brala viac ako 300 TB priestoru. Konferencia Antivírusová bezpeènos 2002.Spoloènos Panda Software Sloven<strong>sk</strong>o zor−ganizovala konferenciu Antivírusová bez−peènos 2002, ktorá sa u<strong>sk</strong>utoènila 14. 5.2002 v Bratislave. Konferencia bola zamera−ná <strong>na</strong> nové technológie šírenia vírusov, novin−ky v oblasti antivírusových technológií a <strong>na</strong>j−vhodnejších spôsobov ochrany poèítaèov arozsiahlych sietí.Zároveò boli predstavené nové produk−ty, ktoré spoloènoènos Panda Software ma−la uvies <strong>na</strong> trh v priebehu mesiaca jún 2002. HP uvádza výkonný 1U vysoký server a su−perpoèítaè. Spoloènos HP uviedla <strong>na</strong> trhnový server HP AlphaServer DS20L a super−poèítaè HP AlphaServer SC20, ktorý po<strong>sk</strong>y−tuje silu superpoèítaèa <strong>na</strong> ploche jedinéhoracku.Server HP AlphaServer DS20L, zaloený<strong>na</strong> konštrukènom formáte 1U, je vysoký len4,45 cm, široký 48 cm a hlboký 51 cm.Kadý systém obsahuje dva 64−bitové Al−pha procesory a a 2 GB pamäte. Do jedi−ného 198 cm vysokého racku mono spojia 40 kusov DS20L serverov o celkovej ka−pacite 80 Alpha procesorov.HP AlphaServer SC20 je škálovate¾ný su−perpoèítaè, zaloený <strong>na</strong> stavebných blokochDS20L. HP AlphaServer SC20, ktorý jedostupný s operaèným systémom HP Tru64UNIX, môe v sebe spája a 128 serverovDS20L prostredníctvom vysokorýchlostnéhoprepojenia. V konfigurácii, ktorá sa tváriako jediný poèítaè (tzv. single image clus−ter), po<strong>sk</strong>ytuje výkon a 426 gigaflopov.Spoloènos HP, ponúka AlphaServerDS20L v klastrových konfiguráciách preHP Tru64 UNIX a Linux so širokou škálouprepojení. Nové systémy HP AlphaServerDS20L, ktorých špièkový výkon dosahuje132 gigaflopov <strong>na</strong> jeden rack, priniesli<strong>na</strong>jvyšší trvale udrate¾ný výkon <strong>na</strong> jedinýrack (s výkonom 724 <strong>na</strong> procesor) s mera−ním pod¾a štandardného benchmarkuSPECfp_ 2000. Zaujímavé èísla o spojení HP−Compaq. In−tegrácia firiem HP a Compaq v tomto obdobívrcholí. Pod¾a vyjadrenia predstavite¾ov spoloè−nosti má nový HP 229 000 emailových schrá−nok, 220 000 de<strong>sk</strong>topov, 1193 lokalít prepo−jených v sieti, 39 000 sieových zariadení, viacako 7000 aplikácií, 10 000 IT pracovníkov atýdenný objem e−mailov je 24 miliónov.Integrova firmy v takomto rozsahu urèitenie je jednoduchá práca. Technickým pracov−níkom sa však podarilo realizova integraènépráce tak, aby nikto zo zamest<strong>na</strong>ncov nemu−sel <strong>na</strong> svojom doterajšom systéme vykonávaväèšie zmeny.IT oddelenie HP je teraz v prvých 100dòoch <strong>sk</strong>úšobnej prevádzky. Toto oddelenieèaká integrácia riadenia podnikových zdrojov,vzahov so zákazníkmi a ma<strong>na</strong>ment dát oproduktoch. Je to zároveò ve¾ká príleitos <strong>na</strong>preverenie potreby jednotlivých aplikácií. Uteraz sa rozhodlo asi o stovke aplikácií, ktorésa nebudú <strong>na</strong>ïalej pouíva.Pred technickým oddelením stojí aj otáz−ka integrácie ve¾kých aplikácií. HP i Com−paq pouívajú <strong>na</strong> plánovanie podnikovýchzdrojov systém SAP a <strong>na</strong> riadenie ¾ud<strong>sk</strong>ýchzdrojov PeopleSoft. V tejto oblasti budeintegrácia asi jednoduchá. Ove¾a zloitejšieto bude pri ma<strong>na</strong>mente vzahov so zákaz−níkmi. HP toti pouíva Oracle, zatia¾ èoCompaq beí <strong>na</strong> systéme od firmy Siebel.Vedenie spoloènosti u vydalo oznámenie oprepustení 10 000 zamest<strong>na</strong>ncov, rokuje saaj o zastavení urèitých projektov. Zjednotený Linux bude kontrova Red Hat.Popularita operaèného systému Linux rastiekadým dòom. Pod¾a a<strong>na</strong>lytickej firmy IDCu 40 percent všetkých obchodných firiem vSevernej Amerike a západnej Európe pouíva7/2002 PC REVUE 97


I N F O W A R Ealebo testuje tento operaèný systém. Štyri spoloènosti, ktorévyvíjajú operaèný systém Linux, ohlásili zaèiatkom jú<strong>na</strong> spoje−nie svojich síl. Výsledkom by mala by jednotná verzia Linuxupod názvom UnitedLinux.Ide o americké spoloènosti Caldera a Turbolinux, nemeckúfirmu SuSE a brazíl<strong>sk</strong>u spoloènos Conectiva. Táto s<strong>na</strong>ha je<strong>na</strong>mierená predovšetkým proti spoloènosti Red Hat, ktorá máv súèasnosti takmer polovièný podiel <strong>na</strong> linuxovom trhu. Ïal−šou úlohou je posilnenie pozície operaèného systému Linuxako alter<strong>na</strong>tívy k systému Microsoft Windows.Ako reakciu <strong>na</strong> spojenie „linuxových“ firiem ohlásila vstredu spoloènos Red Hat alianciu s dôleitými výrobcamihardvéru a softvérových aplikácií.UnitedLinux bude musie postupova podobnou cestou –musí si zí<strong>sk</strong>a predovšetkým dôveru rozhodujúcich výrobcovhardvéru. Aby sa nový systém <strong>sk</strong>utoène presadil, musí existovadostatoène široký sortiment hardvérových zariadení s konkrét−nou certifikáciou, rov<strong>na</strong>ko je to aj so softvérovými aplikáciami.Ak sa podarí zabezpeèi dostatoènú podporu a sluby, môe saUnitedLinux <strong>na</strong>ozaj presadi. Zatia¾ sa rokuje s takými hardvé−rovými firmami, ako je AMD, Fujitsu Siemens, HP, IBM, Intel aNEC. Z oblasti producentov softvéru boli oslovení Borland,Computer Associates, Progress Software a SAP. Treba však pri−pomenú, e aj keï sa <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> zdruená okolo UnitedLinux stýmito firmami dohodne, nez<strong>na</strong>mená to, e prestanú podporo−va produkty Red Hat.Momentálne má kadá zo štvorice firiem zdruených okoloUnitedLinux svoj trh (hlavne v závislosti od geografického èle−nenia) a svoju verziu Linuxu. Spoloèný produkt sa bude k part−nerom distribuova do konca tohto roka. UnitedLinux bude zjazykovej stránky podporova angliètinu, nemèinu, francúzštinu,japonèinu, kórejèinu, portugalèinu, španielèinu a èínštinu.UnitedLinux bude podporova eServery od firmy IBM, aplikácieurèené pre procesory AMD a Intel. Pod¾a vyhlásenia štvoricespoloèností bude vítaná kadá z „linuxových“ firiem (pravdepo−dobne s výnimkou Red Hat). Sun aí zo spojenia HP/Compaq. Najväèšia fúzia v deji−nách poèítaèového priemyslu, spojenie Hewlett Packard /Compaq, bola úspešne ukonèená minulý mesiac. V súvislosti stým sa Ed Zander, odstupujúci prezident a COO spoloènostiSun Microsystems, vyjadril, e táto fúzia bude ma <strong>na</strong> ichspoloènos pozitívny dosah. Pod¾a jeho vyjadrenia oèakávaod HP/Compaq viac súaivosti, ale je presvedèený e keï sasúèasní zákazníci oboznámia s novým biznis plánom, budúh¾ada alter<strong>na</strong>tívy. Toto tvrdenie odôvodnil <strong>sk</strong>úsenosami zaposledných 30 dní, poèas ktorých zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo obchodnéoddelenie Sunu zvýšené dopyty po informáciách o produktocha slubách od nových zákazníkov. Softvérové pirátstvo spôsobilo vlani vo svete škody 11,7mld. eur. Na rozdiel od európ<strong>sk</strong>eho trendu klesol vlani vRakú<strong>sk</strong>u vý<strong>sk</strong>yt prípadov softvérového pirátstva. Pod¾a orga−nizácie Business Software Alliance (BSA) sa miera pouíva−nia nelegálneho softvéru k legálnemu zníila v tejto krajinevlani z 37 % <strong>na</strong> 33 %. Medziroène sa zníili aj škody spôso−bené kopírovaním z 79,6 mil. eur <strong>na</strong> 43,3 mil. eur.V celosvetovom rozsahu, <strong>na</strong>opak, miera pirátstva stúplaz 37 % <strong>na</strong> 40 %, v západnej Európe to bol nárast z 34 % <strong>na</strong>37 %. Celosvetové škody spôsobené pirát<strong>sk</strong>ymi kópiami pred−stavovali pod¾a BSA 11,7 mld. eur. Prvé miesto v Európeobsadilo s pirát<strong>sk</strong>ymi kópiami Nemecko s 34−percentnoumierou kopírovania a celkovou škodou 762 mil. eur.Najväèší nárast zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la vlani miera pirátstva vovýchodnej Európe, kde sa zvýšila o 4 % <strong>na</strong> 67 % a celkovéškody boli 435 mil. USD. Najväèšiu mieru pirátstva, a87 %, vykazuje v tomto regióne Ru<strong>sk</strong>o a Ukraji<strong>na</strong>, <strong>na</strong>sledu−jú Bulhar<strong>sk</strong>o a Rumun<strong>sk</strong>o so 75 %.Ázia a krajiny v Pacifiku predstavujú pod¾a BSA negatívnyuzavretý región. Leia tu toti štáty s <strong>na</strong>jväèšou mierou pirátstva<strong>na</strong> svete. Celkovo je tu miera kopírovania <strong>na</strong> úrovni 54 %,škody dosiahli vlani 4,7 mld. USD. Miera pirátstva vo Viet<strong>na</strong>mebola v minulom roku 94 %, v Èíne 92 % a v Indonézii 88 %. Globálny predaj mobilných telefónov klesol takmer o 4 %.Globálny predaj mobilných telefónov sa v prvom štvrroku2002 spomalil, kým <strong>na</strong>jrýchlejšie rastúcim výrobcom mobil−ných telefónov ostala juhokórej<strong>sk</strong>á spoloènos Samsung.Informovala o tom firma Gartner Dataquest. Celkový pre−daj telefónov klesol o 3,8 % <strong>na</strong> 93,76 mil. kusov. Výrob−covia aj operátori mobilných sietí mali problémy s vývojomnových dizajnov a aplikácií, ktoré by dokázali zákazníkovzauja. Výsledok je v ostrom kontraste so 60−percentnýmrastom trhu v rokoch 1996 a 2000.Fín<strong>sk</strong>a Nokia, vedúca spoloènos v segmente výroby mobil−ných telefónov, si medziroène udrala 34,7−percentný trhovýpodiel, oproti minulému štvrroku však mierne stratila.Konkurencia dodala <strong>na</strong> trh populárnejšie modely s farebnýmiobrazovkami alebo so <strong>sk</strong>lápacími krytmi. Ve¾kým prekvapenímbola firma Samsung, ktorej sa podarilo obsadi tretiu pozíciu,ktorú doteraz dral nemecký Siemens. Trhový podiel Samsunguvzrástol <strong>na</strong> 9,6 % zo 6,2 % v prvom štvrroku 2001.Americká Motorola sa spamätala z poklesu v posled−nom kvartáli minulého roku, keï v prvých troch mesiacochzí<strong>sk</strong>ala 15,5−percentný podiel <strong>na</strong> trhu a udrala si druhúpozíciu. V prvom štvrroku 2001 trhový podiel Motorolypredstavoval 13,6 %. Boj sa však vedie o ïalšie prieèky.Spoloènos Siemens síce klesla z tretieho miesta <strong>na</strong> štvrté,no zvýšila svoj trhový podiel o 2 % <strong>na</strong> 8,8 %. Piaty bol vprvom štvrroku japon<strong>sk</strong>o−švéd<strong>sk</strong>y podnik Sony Ericsson so6,4−percentným podielom.Celkový predaj negatívne ovplyvnila <strong>na</strong>sýtenos európ−<strong>sk</strong>eho trhu, zastavenie dotovania mobilných telefónov tele−komunikaènými operátormi aj celkové oslabenie globálnejekonomiky. Najviac predaj ovplyvnila nepriaznivá hospo−dár<strong>sk</strong>a situácia v krajinách západnej Európy a Latin<strong>sk</strong>ejAmeriky. Pokles predaja spôsobili aj mobilní operátori, kto−rým sa nepodarilo úspešne preda sluby GPRS zákazní−kom. Technológia GPRS umoòuje o nieèo rýchlejší prístupdo internetu.Technologický deò TronetuSpoloènos Tronet Computer Networks v spolupráci spartnermi zorganizovala Technologický deò Tronetu.Ústrednými témami boli nové aplikácie pre IP telefó−niu, prípadová štúdia <strong>na</strong>sadenia distribuovaného CallCentra v ilin<strong>sk</strong>ej spoloènosti Fero<strong>na</strong> a zabezpeèeniedátových komunikácií prostredníctvom produktov firmyCisco.Minulý rok bol pre Tronet mimoriadne úspešný. Spo−loènos dosiahla trby 562 mil. Sk, èo je v porov<strong>na</strong>ní spredchádzajúcim rokom nárast o 68 %. Najväèšiu zá−sluhu <strong>na</strong> tom má orientácia firmy <strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ytovanie kom−plexných sieových a komunikaèných riešení. Ich podiel<strong>na</strong> celkovom objeme trieb predstavuje 70 %.Tronet <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>vrhol a zrealizoval svoj prvý projektdistribuovaného Call Centra, ktoré je postavené <strong>na</strong>produkte Cisco IP Contact Center (IPCC) od spoloè−nosti Cisco Systems.Dodávka riešenia IP telefónie spoloènosti Infogas v roz−sahu viac ako 100 IP telefónov dokazuje, e aj <strong>na</strong> území SR<strong>na</strong>stupujú nové technológie v oblasti telefonovania.98 PC REVUE 7/2002


I N F O W A R EAko vybra správny informaèný systém?Uplynulých 10 rokov pripravilosloven<strong>sk</strong>ým a èe<strong>sk</strong>ým spoloènostiamnetušené monosti vo vyuívaní<strong>na</strong>jmodernejších informaènýchtechnológií. Napriek tomu, e boliimplementované aj tie <strong>na</strong>jlepšiea aj <strong>na</strong>jdrahšie celopodnikové IS,môeme dnes konštatova,e oèakávania vkladané do nich sav iadnom prípade nesplnili.Bohuia¾, tak sa potvrdila nelichotiváštatistika, zostavená v polovièke90. rokov spoloènosouCoopres−Lybrand, ktorá uvádzala,e iba 20 % implementácií splnilooèakávania, 40 % vyuíva aspoòniektorý modul alebo èas, no 40 %nevyuíva novú aplikáciu.Konkurenciaa zmenyprostrediaPodniková stratégiaPreme<strong>na</strong>Organizaènáinfraštruktúraa procesyOrganizaènézmenya perso<strong>na</strong>listikaPodniková a IS/IT stratégiaVplyvVzájomnépôsobenieInformaèné slubyGlobál<strong>na</strong>IT platformaIT StratégiePouitátechnológiaInfraštruktúra ISa procesyImplementácia IS,nástrojea zruènostiAko vybra ten pravý IS? Preèo je také aké zodpovedatúto jednoduchú otázku? Vybra si predsa mô-ete z nepreberného mnostva systémov ERP, riadeniadodávate¾<strong>sk</strong>ého reazca, marketingovej podpory,riadenia ¾udí atï., ale i ma<strong>na</strong>ér<strong>sk</strong>ych systémov.Sú azda IS nesprávne implementované? Veï dnesaj menšie spoloènosti pouívajú sofistikované metódy<strong>na</strong> vedenie projektu.Ide o nesprávne poòaté riadenie zmien? ImplementáciaIS, obzvláš celopodnikového systému, predstavujeve¾mi výz<strong>na</strong>mnú zmenu pri riadení kadejspoloènosti. Ako sa ukazuje v praxi, nie je úplnejednoduché vzájomne zladi systém riadenia s novýmimonosami IS.Otázka výberu správneho IS sa dnes chápe predovšetkýmz poh¾adu podnikovej infraštruktúry. Toz<strong>na</strong>mená, e pre dané podnikové aktivity hodnotímepredovšetkým poadovanú funkcio<strong>na</strong>litu, technológiuzvoleného hardvéru alebo softvéru, typdatabázy a spôsob komunikácie. Napriek tomu, esa s<strong>na</strong>íme vybra èo <strong>na</strong>jlepšie, <strong>na</strong>še rozhodnutie jeväèšinou chybné, lebo vedie k zafixovaniu doterajšiehostavu.Riešením tejto nezávideniahodnej situácie je nutnosvidie IT nielen ako èas podnikovej infraštruktúry,ale ako neoddelite¾nú súèas podnikovej stratégie.Vzájomný vzah medzi podnikovou stratégioua IT stratégiou znázoròuje <strong>na</strong>sledujúci obrázok.Riadenie podniku môeme pre názornos štruktúrovado dvoch úrovní. Prvú tvorí podniková stratégia,druhá predstavuje firemnú infraštruktúru,tvorenú podnikovými procesmi, organizaènouštruktúrou, zamest<strong>na</strong>ncami, pravidlami a smernicami.Podobne môeme rozlíši IT stratégiu a IT infraštruktúru.IT stratégiu zvyèajne tvoria tri èasti: ITstrategická a<strong>na</strong>lýza, formulácie IT stratégie a jejimplementácia.Na uvedenie IT strategickej a<strong>na</strong>lýzy pouívame niektoréz <strong>na</strong>sledujúcich techník: a<strong>na</strong>lýza podnikovejstratégie, kritické faktory úspechu, vyhodnotenie aplikaènéhoportfólia, a<strong>na</strong>lýza hodnotového reazca.A<strong>na</strong>lýza podnikovej stratégie sa zaoberá hodnotenímspoloènosti v troch úrovniach: priemyslu (odvetvia),lebo IT tu mení povahu výrobku a sluieb,trhov, ekonomiky výrobku (èo prinesie IT v <strong>na</strong>jbliších5 rokoch), <strong>na</strong>príklad e-business, firmy soh¾adom <strong>na</strong> konkurenèné sily, ktoré <strong>na</strong> òu pôsobia(zákazníci, dodávatelia, nová konkurencia, substitúcia,rivalita). Výsledkom je tzv. strategická firemnáIT mapa, podniková stratégia (nízke ceny, diferenciácia),ako IT ovplyvòuje aplikaèné oblasti,<strong>na</strong>pr. marketing, výrobu, vývoj atï.Kritické faktory úspechu slúia <strong>na</strong> urèovanie <strong>na</strong>jdôleitejšíchèinností, pomocou ktorých sa dosahujúvytýèené ciele. Pri definícii IT stratégie od nichodvíjame IT potreby.Vyhodnotením súèasného aplikaèného portfóliaa stanovením jeho vplyvu a potenciálu urèíme, akébudú jeho budúce vyuitia. Rozlišujeme aplikáciekritické a výz<strong>na</strong>mné pre budúcnos, kritické pre súèasnépouívanie a podporné, ktoré zlepšujú výkonnosa riadenie, ale nie sú kritické.A<strong>na</strong>lýza hodnotového reazca zlepšuje tvorbu hodnotylepším vyuitím moností IS. Tu je dôleitépochopi, ktoré èinnosti sa podie¾ajú <strong>na</strong> odlíšení sa odkonkurencie a ktoré sú nároèné <strong>na</strong> náklady.Formulácia IT stratégie sa následne odvíja odtoho, èo potrebujeme pre <strong>na</strong>še podnikanie, aké príleitostinám po<strong>sk</strong>ytujú technológie a aké mámemonosti. Je nevyhnutné stanovi, èo chceme od IT.Nie je moné zaobís sa bez IT pri realizácii podnikovejstratégie (automatizácia, informácie, komunikácia).Robíme a<strong>na</strong>lýzu súèasného stavu a <strong>na</strong>vrhujemezmeny; tzv. prístup zhora <strong>na</strong>dol.Zlepši súèasné procesy (<strong>na</strong>pr. doda tovar zákazníkovi).Firma nemá podnikovú stratégiu, vývoj ITnie je koordinovaný, postupne sa objavuje potrebatvorby podnikovej stratégie; tzv. prístup zdola <strong>na</strong>hor.IS po<strong>sk</strong>ytuje nové strategické monosti, zmenuriadenia, inovatívne pouitie IT, kreativitu, procesy,BPR; tzv. prístup zvnútra von.Pokia¾ sme <strong>na</strong>formulovali IT stratégiu, treba jurozpracova a <strong>na</strong> úroveò akèného plánu. Tu u jenevyhnutná detailná z<strong>na</strong>los IT infraštruktúry. Apotom je moné IT stratégiu implementova. Samozrejme,dosahované výsledky sa kontrolujú pomocouspätnej väzby.Ve¾mi uitoèným pomocníkom v tomto prípadeje tzv. implementaèný audit, ktorý je <strong>na</strong>pr. v Nemeckuúplne bený.Pod¾a <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úseností, zí<strong>sk</strong>aných <strong>na</strong> celomrade projektov implementácií IS vèítane auditu, je<strong>na</strong>jväèším súèasným problémom - predovšetkýmv menších a stredných firmách – nejasná predstavao podnikovej stratégii, a tým aj IT stratégii. Pokia¾nedôjde k posunu myslenia v tejto oblasti, ešte prive¾aprostriedkov bude vy<strong>na</strong>loených bez dosiahnutiaoèakávaného efektu.Ing. Jozef Èipera, MBAAutor pracuje ako projektový ma<strong>na</strong>ér spoloènosti GIST, s. r. o.7/2002 PC REVUE 99


I N F O W A R EHammer: 64−bitové „kladivo“ od AMDLevel 2CacheL2 ECCL2 TagsL2 Tag ECCRegister systémovýchpoiadaviek (SRQ)Prepí<strong>na</strong>è (XBAR)Radiè pamäte a zberniceHyperTransportInštrukènýTLB1. stupeò dekodéra2. stupeò dekodéraDekodér8-miestnyplánovaèAGUAMD sa u nejaký èas s<strong>na</strong>í Intelu konkurova vovšetkých moných segmentoch mikroprocesorovéhotrhu. Po de<strong>sk</strong>topoch prišli <strong>na</strong> rad mikroprocesorypre notebooky. Tu sa však AMD Duronmi aAthlonmi zatia¾ nepodarilo <strong>na</strong>dviaza <strong>na</strong> èiastkovéúspechy platformy K6, i keï pod¾a posledných informáciísa situácia aj v tomto segmente miernezlepšuje. Iba prednedávnom sa AMD pustilo aj dosegmentu serverových mikroprocesorov. AthlonyMP sa však viac presadzujú v dvojprocesorovýchpracovných staniciach ako v serveroch. S Hammeroma <strong>na</strong>jmä jeho druhou verziou – Opteronom –by sa však situácia mala zmeni. AMD toti budeschopné po<strong>sk</strong>ytnú výrobcom systémov ucelený radmikroprocesorov, ktoré pokryjú poiadavky pouívate¾ov,poèí<strong>na</strong>júc de<strong>sk</strong>topmi a konèiac výkonnými64-bitovými servermi.64-bitovú platformu vzali v AMD ako vánu výzvu.Na rozdiel od iných spoloèností sa však nepustilido vývoja úplne novej architektúry, ale stavili<strong>na</strong> osvedèenú platformu x86. Toto rozhodnutie mô-e by pre niekoho zaujímavé, pretoe Intel, ktorývstúpil do sveta 64-bitových mikroprocesorov o nieèo<strong>sk</strong>ôr ako AMD, sa rozhodol vytvori úplne novúplatformu, ktorá nie je so svetom x86 nièím spojená.Jestvuje však celkom pragmatické zdôvodnenietohto prekvapujúceho rozhodnutia. V èase, keï vAMD vznikal projekt ôsmej generácie mikroprocesorov,bola spoloènos v èervených èíslach. A ani poúspechu, ktorý z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l Athlon, si firma nemôedovoli investova do vývoja také obrov<strong>sk</strong>é prostriedkyako neporov<strong>na</strong>te¾ne väèší Intel.KTO JE ZA HAMMEROM? Tím ¾udí pracujúcich<strong>na</strong> vývoji mikroprocesora má nieko¾ko stoviekèlenov, ktorých mená obyèajne ostávajú verejnostineznáme. Nám sa však aspoò èo-to podarilovypátra. Šéfom projektu vývoja mikroprocesorovHammer bol od poèiatku Dirk Meyer, ktorý sa vAMD podie¾al <strong>na</strong> vývoji architektúry K7. Svoje prvé<strong>sk</strong>úsenosti zí<strong>sk</strong>al vo vývojových tímoch spoloènostiDigital, kde sa zúèastòoval <strong>na</strong> vývoji mikroprocesorovAlpha 21264 a 21064. V súèasnosti u DirkMeyer pôsobí <strong>na</strong> poste viceprezidenta AMD. ezlomua èíslo jeden vo vývoji mikroprocesorov Hammerpo òom prevzal ïalší ostrie¾aný vývojár – FredWeber, ktorý sa v AMD podie¾al <strong>na</strong> vývoji mikroprocesorovK6 i Athlon a do AMD prišiel zo spoloènostiNexGen. Nesie podiel <strong>na</strong> vývoji K6 i Athlonu.Pochopite¾ne, v tíme pracujúcom <strong>na</strong> vývoji by sme<strong>na</strong>šli ešte nieko¾ko ¾udí, ktorí sa dlhé roky zaoberalivývojom mikroprocesorov tak v AMD, ako aj vNexGene èi Digitali, nedalo nám však nespomenúaspoò tieto dve <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšie.SERVERY ALEBO DESKTOPY? OBOJE!Vývoj sa pod¾a neoficiálnych informácií zaèal v roku1997. Pä rokov je v histórii mikroprocesorovéhopriemyslu viac ako dlhý èas. Len si spomeòte, ko¾kogenerácií mikroprocesorov sme za ten èas „odloili“.Vývoj mikroprocesora sa podobá vývoju akéhoko¾vekiného zariadenia a vdy sa pracuje <strong>na</strong> nieko¾kýchvariantoch súbene. Rov<strong>na</strong>ko to bolo aj sHammermi. Pod¾a dostupných informácií sa pracovalo<strong>na</strong> troch variantoch tohto mikroprocesora, ktoréniesli oz<strong>na</strong>èenie K8-1a, K8-1b a K8-2. Jednotlivévarianty sa odlišovali nielen rozdielnym stupòompodpory 32 a 64-bitových aplikácií (K8-1a a K8-1b),ale aj implementáciou dvoch mikroprocesorovýchjadier (K8-2). V AMD sa <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr rozhodli preferovaverziu s jediným jadrom (dvojjadrová verzia K8-2,respektíve niektoré jej èasti sa azda uplatnia v budúcejgenerácii, <strong>na</strong> ktorej vývoji sa u pracuje). Prifinálnom rozhodovaní medzi rýdzim 64-bitovýmmikroprocesorom a 64-bitovým rozšírením 32-bitovejarchitektúry dostal prednos druhý variant. Hammersa teda viac ako <strong>na</strong> Alphu podobá <strong>na</strong> Athlon. Ajv tomto usporiadaní však prináša mnostvo inovatívnychprvkov. Okrem implementáce podpory 64-bitového kódu je teda Hammer (obe jeho verzie) plnohodnotným32-bitovým mikroprocesorom, ktorýje vïaka tomu nielen stopercentne spätne kompatibilnýs 32-bitovými aplikáciami, ale je v nich dokoncaaj výkonnejší ako jestvujúce mikroprocesory AMD.V porov<strong>na</strong>ní s Intelom a ich 64-bitovým Itaniom èiinými 64-bitovými mikroprocesoromi je to výz<strong>na</strong>mnýrozdiel. Všetky ostatné 64-bitové mikroprocesory totipodporujú 32-bitové aplikácie iba vïaka softvérovémuemulátoru, a preto je výkon v nich v porov<strong>na</strong>nís výkonom v 64-bitových aplikáciách degradovaný.Práve táto charakteristická èrta Hammerov bude mapre AMD pravdepodobne rozhodujúci výz<strong>na</strong>m.ARCHITEKTÚRA MIKROPROCESORA.U poh¾ad <strong>na</strong> prvú blokovú schému, znázoròujúcu<strong>na</strong>jhrubšie èlenenie mikroprocesorov rodiny Hammer,<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, preèo sa tento mikroprocesor povaujeza prelomový (a to nielen z poh¾adu AMD).Mikroprocesor je toti z h¾adi<strong>sk</strong>a obvodového èleneniamoné rozdeli <strong>na</strong> 6 blokov. Prvým je jadromikroprocesora, <strong>na</strong>sleduje rov<strong>na</strong>ko obvyklá dvojicasegmentov pamäte cache prvej úrovne (oddelenésegmenty pre údaje a inštrukcie) a pamä cachedruhej úrovne (obsah L1 i L2 je zabezpeèený prostredníctvomECC). Oba ostávajúce bloky – radièpamäte DDR a radiè zbernice HyperTransport – súu unikátnymi komponentmi. Jadro mikroprocesoraI keï <strong>na</strong>jväèšie zmeny, ktoré prinášajú mikroprocesoryHammer, sme u pomenovali, novinky sú ukrytéaj v jadre mikroprocesora. Jeho blokovú schémunájdete <strong>na</strong> obr. è. 2. V jadre mikroprocesora sa <strong>na</strong>chádzadevä výkonných jednotiek, tri aritmetickologickéjednotky (ALU), tri jednotky generovaniaadresy (AGU) a tri jednotky pre operácie s desatinnýmièíslami (FPU, zastúpené jednou jednotkouFADD, jednou jednotkou FMUL a jednou jednotkouInštrukèná L1 cacheJednotka výberu inštrukciíJednotka usporiadania inštrukcií1. stupeò dekodéra2. stupeò dekodéraJednotka reazenia inštrrukciíDekodér8-miestnyplánovaèDataTLB1. stupeò dekodéra2. stupeò dekodéraDekodér8-miestnyplánovaèLevel 1 Data Cache2k – ciele vetvení16k – tabu¾kavýsledkovvetveniaRAS a cie¾ovéadresy36-miestnyplánovaèALU AGU ALU AGU ALU FADD FMUL FMISCECCObr. 2100 PC REVUE 7/2002


I N F O W A R E200-333 MHz72-Bit Reg DDRPCI-X64 bits /100 Mhz800 MB / s HyperTransportAMDHammerAMD-8131 TMHyperTransport TMPCI-X TunnelAMD-8111 TMHyperTransportI/O HubUSB 1.0USB 2.0UB/MA 1003.2 GB / s HyperTransportAC973.2 GB / s HyperTransport32 bits /33 MhzLPCPCIFLASHSIOCODEC10/100 PhyAMDHammerAudio, Modem100 BaseT (R445)200-333 MHz72-Bit Reg DDRArchitektúradvojprocesorovéhosystémus mikroprocesormi64 – x86FMISC). Poèet i usporiadanie výkonných jednotieksú prakticky totoné s Athlonom XP. Ak sa vámpoèet výkonných jednotiek zdá nízky, vedzte, epredstavitelia AMD ho odôvodòujú <strong>sk</strong>utoènosou,e výkonné jednotky Athlonu ani konkurenènéhoPentia 4 nie sú v reálnej prevádzke nikdy vyaené<strong>na</strong> 100 %. Príèinou tohto stavu je nízka priepustnosúdajov medzi systémom a mikroprocesorom.Pod¾a AMD aj po jej zvýšení (vïaka integrácii radièapamäte a zbernice HyperTransport) bude tento poèetvýkonných jednotiek postaèova.Keïe súèasné mikroprocesory nevykonávajú programovýkód tak, ako bol vygenerovaný kompilátorom,ale vyuívajú dômyselné mechanizmy preusporiadaniainštrukcií a ich vykonávania mimo vopred stanovenéhoporadia, ktoré im umoòujú zvyšova výkon,neodmyslite¾nou súèasou kadého moderného mikroprocesoraje usporiadanie výkonných jednotiek, dekodérovkódu a pamätí do blokov <strong>na</strong>zvaných pipeline.Práve v nich sa <strong>sk</strong>rýva ïalšia zme<strong>na</strong>, ktorú v porov<strong>na</strong>nís Athlonom Hammer prináša. Nejde však orevoluènú zmenu. Kým pipeline Athlonu vyuívadesastupòový rozklad inštrukcie, v prípade Hammerastavili vývojári <strong>na</strong> dvanásstupòovú pipeline.V porov<strong>na</strong>ní s Pentiom 4 však nejde o iadny radikálnykrok (to disponuje 20-stupòovou pipeline).Plynulé „zásobovanie“ výkonných jednotiek inštrukciamizabezpeèuje trojica (Scheduler) s kapacitouosem záz<strong>na</strong>mov (jednotky ALU) a jeden „trojcestný“(Scheduler) s kapacitou 36 záz<strong>na</strong>mov. Údajepre tieto „zásobníky“ sa pripravujú v sústave zlo-enej z Feetch 2 Transit Pick, trojice dvojstupòovýchdekodérov jednotky zostavenia inštrukcií(Pack) a trojice dekodérov. Tento komplex je prostredníctvominštrukènej L1 cache „<strong>na</strong>pojený“ <strong>na</strong>inštrukèný TLB a (2k Branch Targets, 16k HistoryCounter, RAS a Target Address). Údaje <strong>na</strong> spracovaniezí<strong>sk</strong>avajú výkonné jednotky prostredníctvomúdajovej L1 cache. Zaujímavým prvkom je zjednoteniedåky pipeline pre ALU i FPU operácie. Kýmpipeline pre ALU bola predåená, presne opaène jeto v prípade FPU, ktorá má síce rov<strong>na</strong>kých dvanásstupòov ako tá pre ALU, ale v porov<strong>na</strong>ní s Athlonomje o tri stupne kratšia.Predåenie pipeline si, samozrejme, vyiadaloúpravy aj v oblasti predpovedania vetvenia kódu.Ak by toti mikroprocesor nedisponoval dostatoènespo¾ahlivým mechanizmom, mohlo by sa sta, edlhšia pipeline by mohla vies k zníeniu výkonu.Na tento úèel sú do jadra Hammeru implementovanéjednotky Branch Selection (realizuje výber inštrukcií,ktoré majú by vyko<strong>na</strong>né), Global HistoryCounter (GHC, zhromaïovanie informácií o históriivývoja vetvení) a Branch Target Address Calculator(BTAC). Práve posledne menovaná jednotka jeúplnou novinkou v architektúre jadra. V prípadepotreby jednotka BTAC umoòuje presne vypoèítavývoj danej vetvy programu. Vïaka tomuto jedineènémumechanizmu sa dajú úplne eliminova chybnépredpovede vetvenia. Pochopite¾ne, vyuitie tohtomechanizmu je optimálne iba v niektorých prípadoch(trvá pä hodinových cyklov). Na druhej stranetento mechanizmus jednoz<strong>na</strong>ène prekonáva schopnostijednotiek predpovedania vetvenia implementovanýchnielen v 32-bitových mikroprocesoroch,ale <strong>na</strong>príklad aj v 64-bitovom Itaniu. BufferyKeby sme porovnávali Hammer s Athlonom XP, doinštrukènej L1 cache pribudlo 16 nových bufferov,èím sa ich poèet zvýšil <strong>na</strong> 40 a vyrov<strong>na</strong>l sa poètuúdajových L1 bufferov. Ešte rozsiahlejšími zme<strong>na</strong>miprešli buffery L2 cache, ich poèet sa zdvojnásobil(z 256 <strong>na</strong> 512). Vïaka týmto úpravám sa zniujelatencia, a tak mikroprocesor menej èaká <strong>na</strong> údajepotrebné <strong>na</strong> svoju prácu. CacheÚdaje z bufferov a do nich sa dostávajú prostredníctvomL1 cache, jej ve¾kos je známa u dlhší èasa je <strong>na</strong>vlas rov<strong>na</strong>ká ako v prípade Athlonov - 64 KBpre údaje a rov<strong>na</strong>ké mnostvo pre inštrukcie, spoluteda 128 KB. Ove¾a zaujímavejšie je to v súvislosti sL2 cache. Pre ClawHammer to bude zrejme 256 KB,pre SledgeHammer (Opteron) pravdepodobne viac.I keï konkrétne hodnoty nie sú ešte ani zïalekapotvrdené, AMD vo svojich materiáloch uvádza, emaximál<strong>na</strong> ve¾kos L2 cache by mala by 1 MB. Integrovaný radiè pamäteKeï som po prvý raz pozeral <strong>na</strong> blokovú schémuHammera, nebol som si celkom istý, èi nejde o art.Integrácia radièa pamäte priamo do mikroprocesora,to je kúsok, <strong>na</strong> ktorý si v doposia¾ nik netrúfol.Ide o krok, ktorý v doterajšom ponímaní mikroprocesoramono bez zaváhania oz<strong>na</strong>èi za revoluèný.Mikroprocesoru prináša toto riešenie výz<strong>na</strong>mnézvýšenie priepustnosti údajov do pamäte, ktorá jepre mikroprocesor prístupná, èo sa rýchlosti týka,rov<strong>na</strong>ko ako cache tretej úrovne. Ïalšou neprehliadnute¾nouvýhodou je podstatné zjednodušeniepráce návrhárom systémov. Pochopite¾ne, kadástránka má dve mince, v prípade integrovaného radièapamäte je tou odvrátenou „pevná“ previazanoss vopred definovaným typom pamäte. S oh¾adom<strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoènos, e v AMD u dávnejšie stavili<strong>na</strong> pamäte DDR, je pochopite¾né, e aj pri Hammeriostali verní tomuto typu pamätí. Pod¾a pôvodnejšpecifikácie mali prvé Hammery podporova pamäteDDR štandardu PC 1600, PC 2100 a PC 2700.V súèasnosti je takmer isté, e ClawHammer budeoptimalizovaný pre posledne zmienený typ pamätí.V tejto súvislosti sa, samozrejme, <strong>na</strong>tí<strong>sk</strong>a otázka,ako to bude s podporou novších pamäových štandardov.Pravda je taká, e tá v porov<strong>na</strong>ní s doterajšímizvyklosami nebude závislá od výrobcovèipových súprav, ale od výrobcu mikroprocesora aprípadná zme<strong>na</strong> si vyiada redizajn mikroprocesora.V podstate to však nie je problém, pretoe aj vsúèasnosti je bené, e k drobným úpravám jadiermikroprocesorov dochádza minimálne raz za polroka a to by malo <strong>na</strong> udranie tempa s výrobcamipamätí staèi.V radièi pamäte sa <strong>sk</strong>rýva aj jeden z rozdielovmedzi ClawHammerom a SledgeHammerom (Opteron).Kým prvý mikroprocesor bude vybavený jednokanálovýmradièom pamäte so šírkou údajovejzbernice 64 bitov, serverová verzia SledgeHammerbude disponova dvojkanálovým radièom s celkovoušírkou údajovej zbernice 128 bitov a podporou ECC.V <strong>na</strong>jvýkonnejšom variante (Opteron, DDR PC2700,frekvencia pamätí 333 MHz efektívne) je monédosiahnu teoretickú priepustnos 5,33 GB/s. Navyšetoto èíslo platí pre kadý mikroprocesor inštalovanýv systéme. Samozrejme, reál<strong>na</strong> priepustnosbude zrejme nišia. V súèasnosti sa toti reál<strong>na</strong>priepustnos systémov s DDR pamäami pohybuje<strong>na</strong> úrovni 50 % teoretickej, s oh¾adom <strong>na</strong> zmenyv architektúre systémov sa dá oèakáva zvýšenietejto hranice <strong>na</strong> 70 % (niektoré zdroje uvádzajú a80 %). Keby boli uvedené èísla reálne, Hammers DDR by disponoval 2,5× vyššou pamäovou priepustnosouako v súèasnosti <strong>na</strong>jvýkonnejšie systémys Pentiom 4 a RDRAM! HyperTransportÏalšou výz<strong>na</strong>mnou zmenou, ktorú mikroprocesoryHammer prinesú, je podpora zbernice HyperTrans-7/2002 PC REVUE 101


I N F O W A R Eport. Úlohou tejto zbernice je <strong>na</strong>hradi klasickúsystémovú zbernicu mikroprocesora, oz<strong>na</strong>èovanúFront Side Bus (FSB). Údajová priepustnos zberniceHyperTransport je v porov<strong>na</strong>ní so súèasnou FSB(tak vo vyhotovení AMD, ako aj Intelu) podstatnevyššia. Jed<strong>na</strong> zbernica HyperTransport je zloenázo 16 liniek, ktoré by mali pracova <strong>na</strong> frekvencii800 MHz. V prípade mikroprocesorov ClawHammersa hovorí o celkovej priepustnosti <strong>na</strong> úrovni3,2 GB/s a v prípade Opteronu dokonca o dvojnásobku– 6,4 GB/s! Zbernica HyperTransport budeumoòova nielen komunikáciu medzi mikroprocesormi(v prípade viacprocesorových systémov), aleaj smerom k ïalším komponentom systému, ako súzbernice PCI-X, southbridge a AGP. X-BarZ poh¾adu priepustnosti systému je podstatná eštejed<strong>na</strong> otázka: Ako poteèú údaje z pamäte pripojenejpriamo k mikroprocesoru do iného mikroprocesora,prípadne do grafického adaptéra èi <strong>na</strong> inévýstupné zariadenia? Na tento úèel je v mikroprocesoreimplementovaná jednotka s názvom X-Bar.Ide o ve¾mi rýchly prepí<strong>na</strong>è, ktorý realizuje prepojeniebloku System Request Queue, radièa Hyper-Transport a radièa pamäte. Všetky spomenuté komponentysú prepojené 64-bitovou zbernicou a údajepo nich sa presúvajú rov<strong>na</strong>kou rýchlosou, ako jetaktovacia frekvencia mikroprocesora. V prípadeuvaovanej „štartovacej“ frekvencie mikroprocesorovClawHammer 2,4 GHz to dáva teoretickú priepustnos19,2 GB/s.ARCHITEKTÚRA SYSTÉMU. V prípade mikroprocesorovClawHammer by dva takéto kanálys celkovou priepustnosou 3,2 GB/s mali by vyhradené<strong>na</strong> komunikáciu medzi mikroprocesormi(podpora dvoch mikroprocesorov), rov<strong>na</strong>ko dvomakanálmi s priepustnosou 3,2 GB/s bude mikroprocesorvybavený smerom do systému.VÝKONNOS A CENY. Výkonnostný nárastHammera v porov<strong>na</strong>ní s Athlonom XP by mal by<strong>na</strong> úrovni 25 %, ak by sme porovnávali èipy <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kejpracovnej frekvencii. Výkonnostný prírastokje rozdelený medzi jadro mikroprocesora (vïakanemu by mal výkon vzrás o 5 %) a medzi zvýšeniepriepustnosti pamäového subsystému (to bymalo prinies 20 %!). Ide, samozrejme, o hrubéodhady, a tak si <strong>na</strong> potvrdenie èi vyvrátenie týchtoinformácií budeme musie poèka minimálnedo októbra.Nech u by bol rozdiel medzi Hammerom a AthlonomXP akýko¾vek, Hammery budú výkonnejšie.Budú sa toti vyrába technológiou 0,13 mikrometra,vïaka èomu bude zvýšená pracovná frekvenciaa to z<strong>na</strong>mená aj nárast výkonu. Pod¾a predbenýchinformácií by Performance Rating pre prvé Hammerymal by 3400+. A to je výz<strong>na</strong>mné zlepšenienielen v porov<strong>na</strong>ní s maximom Athlonu XP, ale ajPentií 4.Ceny prvých Hammerov by sa mali pohybova <strong>na</strong>úrovni 400 USD. Nu, uvidíme... Ak sa však pozrieme<strong>na</strong> vlastnosti nového mikroprocesora a predpokladanývýkon, myslím, e táto ce<strong>na</strong> nie je preh<strong>na</strong>ná.NASTÚPILO AMD NA ROZHODUJÚCIÚTOK? V histórii AMD bol rok 1999 doslova prelomový.Vtedy AMD uviedlo <strong>na</strong> trh svoj historickyPC1600-PC2700128-Bit Registered16-bit ECC DDRPC1600-PC2700128-Bit Registered16-bit ECC DDRPCI-XArchitektúraštvorprocesorovéhosystémus mikroprocesormiOpteron64 bits /133 Mhz800 MB / s HyperTransportAMDOpteron TM6,4 GB /s HyperTransportAMDOpteron TM6,4 GB /s HyperTransportAMD-8131 TMHyperTransport TMPCI-X TunnelAMD-8111 TMHyperTransportI/O HubUSB 1.0, 2.0AC97UDMA10010/100 Ethernet<strong>na</strong>júspešnejší mikroprocesor – Athlon. Uvidíme, èibudú Hammery rov<strong>na</strong>ko úspešné. V AMD to odnich dos ne<strong>sk</strong>rývane oèakávajú. Veï tieto mikroprocesoryboli hlavným motívom k podpísaniudohody so spoloènosou UMC (United MicroelectronicsCorp.) o prenájme výrobných kapacít a spoloènejinvestícii do výstavby novej továrne, ktoráby mala vyrába 90-<strong>na</strong>nometrovým výrobnýmprocesom. Zdá sa, e zatia¾ je všetko rozohranéviac ako dobre.Na stranu AMD sa pridávajú nielen výrobcoviazákladných dosiek a èipových súprav, ale aj výrobcoviasystémov. V zoz<strong>na</strong>me tých posledných nie súiba výrobcovia de<strong>sk</strong>topov, ale aj <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšíproducenti serverov. Doslova bombou, ktorá prišlaiba pár dní pred tým, ako som dopisoval tento materiál,bolo oznámenie spoloènosti Sun Microsystems,e <strong>na</strong>sadí mikroprocesory Opteron vo svojomrade serverov Cobalt. Podobný zámer majú aj ïalšiespoloènosti, i keï treba priz<strong>na</strong>, e ide <strong>sk</strong>ôr o menšíchvýrobcov.Masív<strong>na</strong> by mala by podpora v segmente de<strong>sk</strong>topov,síce je otázne, ako <strong>na</strong>pokon dopadne predbenádohoda AMD s Compaqom. Je toti otázkou,èi a do akej miery bude ma Compaq, ktorý je tradiènesilným partnerom AMD, vplyv <strong>na</strong> rozhodovanieo <strong>na</strong>sadzovaní mikroprocesorových platforiemdo spoloèných produktových radov. Viac ako dobrévzahy HP s Intelom sú toti všeobecne známe.Nateraz sa však zdá, e „nové HP“ v tomto smerepôjde v stopách Compaqu.Spomedzi ostávajúcich ve¾kých firiem je Delljedinou ve¾kou spoloènosou, ktoré s AMD neráta.6,4 GB /s HyperTransport6,4 GB /s HyperTransportPCI-X64 bits /100 MhzPCI32 bits / 33 MhzLPCAMDOpteron TM6,4 GB /s HyperTransportAMDOpteron TMGbitEthernetGbitEthernetSCSI1000 BaseT1000 BaseTU320 SCSIPCIGraphicsFLASHMa<strong>na</strong>gementVGA10/100 PhyPC1600-PC2700128-Bit Registered16-bit ECC DDRPC1600-PC2700128-Bit Registered16-bit ECC DDR100 BaseTMgmt LANA po termíne oficiálneho uvedenia mikroprocesorovrodiny Hammer bude v oblasti ich podporyzo strany popredných IT spoloèností jasnejšie. Anitento moment však nebude z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> pre AMDdefinitívu. Tú mu vystavia a pouívatelia, práve tívo výz<strong>na</strong>mnej miere rozhodnú, èi sa AMD podarízopakova úspech spred troch rokov.Dôleitou otázkou je podpora zo strany výrobcovsoftvéru. A v tejto oblasti je <strong>na</strong> tom AMD zatia¾viac ako dobre. Pre de<strong>sk</strong>topy bude ešte nejaký tenpiatok úplne postaèujúce 32-bitové programovévybavenie, ktorého je vo svete dostatok a s ktorýmHammery vïaka svojej architektúre nebudú maiadne problémy. Ani vo svete 64-bitových aplikáciíto pre Hammery nevyzerá zle, okrem 64-bitovejverzie Linuxu, ktorý je vo vývoji u tri roky, pod¾adohody medzi Billom Gatesom s Jerrym Sandersom,ktorú Microsoft potvrdil aj prezentáciou 64-bitovýchWindows XP <strong>na</strong> WinHEC, bude nielen tentosystém, ale aj Office XP optimalizovaný pre inštrukènúsadu x86-64! Otázkou ešte ostáva, akým operaènýmsystémom by mali by vybavené serverySun Microsystems. Niektoré pramene uvádzajú ako„tutovku“ 64-bitový Linux, inde sa <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, e sahorúèkovito pracuje <strong>na</strong> portácii Solarisu pre tútoplatformu. Nu, výpoèet je to viac ako zaujímavý,èo poviete?ZATIA¼ S OTVORENÝM KONCOM. AMDsa s Hammermi vydalo zaujímavým smerom. Mietotvrdohlavého presadzovania mikroprocesora s úplnenovou architektúrou stavilo <strong>na</strong> osvedèenú aširoko akceptovanú architektúru x86. Tejto cesty saobávali aj v Inteli, a preto prišlo <strong>na</strong> svet Itanium,SIO102 PC REVUE 7/2002


I N F O W A R Ektoré však ani dva roky po svojom uvedení nie jeešte dostatoène akceptované. Ïalším rozdielom je,e kým Itanium je výsostne serverovým èipom,Hammer bude k dispozícii tak v de<strong>sk</strong>topovej verzii(ClawHammer), ako aj v serverovej verzii (SledgeHammer,oficiálne meno Opteron). Nieko¾ko mesiacovpred oficiálnym uvedením Hammerov <strong>na</strong> trhje aké predpoveda, ktorý z konceptov bude úspešnejší– èi ten od Intelu, alebo od AMD. Oba majúsvoje charakteristické èrty, ktoré môu pre konkrétnehozákazníka èi aplikáciu z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> zásadnýprínos. Riešenie Intelu je celkom isto „plnokrvnou“64-bitovou architektúrou, <strong>na</strong>vrhnutou bez akýchko¾vekkompromisov. Otázkou však ostáva, do akejmiery dokáe Intel toto riešenie pretlaèi. Zatia¾ samu to príliš nedarí. AMD zasa stavilo <strong>na</strong> zviazanoss <strong>na</strong>jrozšírenejšou mikroprocesorovou architektúroux86, prièom ponúka mikroprocesory, ktoré bymali by <strong>na</strong>jvýkonnejšími x86 procesormi <strong>na</strong> trhu(v èase uvedenia), ale aj monos alter<strong>na</strong>tívnehoprechodu <strong>na</strong> 64-bitové operaèné systémy a programovévybavenie.Keï som pripravoval tento materiál, dospel somk jeden zaujímavej a<strong>na</strong>lógii. V histórii sa u totimikroprocesor podobnej koncepcie, ako je Hammer,objavil. Bol ním mikroprocesor 386. Ten bolprechodovým modelom medzi 16 a 32-bitovými mikroprocesormi.A <strong>na</strong>jmä vïaka nemu bol tento prechodbezbolestný a niektorí pouívatelia si hodokonca ani nevšimli. Hammer má šancu sta sapodobným priekopníkom v oblasti nástupu 64-bitových mikroprocesorov. AMD si toti pomerneslušne a<strong>na</strong>lyzovalo prechod od 16 k 32 bitom. Tenz poh¾adu prechodu softvéru trval podstatne dlhšieako z poh¾adu hardvéru – takmer desa rokov! Celkomisto je moné podobný vývoj oèakáva aj priprechode medzi 32 a 64 bitmi. Výz<strong>na</strong>m Hammeraje z tohto poh¾adu ve¾ký, a to aj <strong>na</strong>priek tomu, emasového <strong>na</strong>sadenia 64-bitových aplikácií <strong>na</strong> de<strong>sk</strong>topovýchsystémoch sa pravdepodobne <strong>sk</strong>ôr ako vroku 2010 nedoèkáme. V porov<strong>na</strong>ní s Intelom námvšak AMD ponúka alter<strong>na</strong>tívne riešenie, ktoré budedisponova vysokým výkonom v 32-bitových aplikáciácha umoní aj spúšanie 64-bitových aplikácií(ak to budeme potrebova). V podstate tak zí<strong>sk</strong>atev cene jedného mikroprocesora dva. Vïaka svojejpriaznivej cene (v porov<strong>na</strong>ní s inými 64-bitovýmimikroprocesormi) je zrejmé, e Hammer sa staneprvým 64-bitovým mikroprocesorom dostupnýmpre masy, èo môe urýchli príchod 64-bitovýchaplikácií.Pravdu povediac, som ve¾mi zvedavý, aké Hammerybudú. Prvý systém s mikroprocesorom Claw-Hammer by sme mali testova tesne po jeho uvedenía to u nie je ïaleko. AMD pod¾a neoverenejinformácie plánuje v budúcom roku aj vïaka „pomoci“UMC vyrobi 50 miliónov mikroprocesorov,prièom väèši<strong>na</strong> z nich má by práve z rodiny Hammer.Aj tento fakt <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, e firma svojmu produktu<strong>na</strong>ozaj verí. Ak sa spomí<strong>na</strong>né èísla podarísplni, pohne to nielen pomerom síl v oblasti 64-bitových mikroprocesorov, veï predaj Itania v minulomroku sa rátal <strong>na</strong> tisíce kusov a tento rok byto malo by iba o rád viac, ale aj pomerom síl <strong>na</strong>trhu s de<strong>sk</strong>topovými procesormi a mono aj postojomIntelu k tomuto konceptu. Iba pred necelýmCyklus Athlon Hammer1 Fetch Fetch 12 Scan Fetch 23 Align 1 Pick4 Align 2 Decode 15 EDEC Decode 26 IDEQ/Re<strong>na</strong>me Pack7SchedulePack/Decode8 AGU/ALU Dispatch9 L1 Address Generation Schedule10 Data Cache AGU/ALU11 − Data Cache 112 − Data Cache 2Porov<strong>na</strong>nie dåky pipeline pre celoèíselné operáciepol rokom toti Paul Otellini, jeden z jeho <strong>na</strong>jvyššíchpredstavite¾ov, tvrdil, e projekt 64-bitovéhomikroprocesora pre široké masy je „mrhaniekremíkom a èasom“. V AMD sa s týmto názoromoèividne nestotoòujú a Hammer celkom istopouijú <strong>na</strong> to, aby vystúpili z tieòa Intelu. V krátkomobdobí toti majú po druhý raz k dispozíciiprodukt, ktorý je od <strong>na</strong>jväèšieho konkurentavýz<strong>na</strong>mne odlišný, dostatoène výkonný a zaujímavýnielen pre konštruktérov systémov, ale aj prepouívate¾ov.Peter Orvi<strong>sk</strong>ý7/2002 PC REVUE 103


I N T E R N E TNet & Security newsVytvárame WWW stránky / 10. èas Celý svet sa v uplynulých mesiacoch prizeral, akodvojica známa pod menom The Deceptive Duo<strong>na</strong>páda stránku po stránke všetky americké úrady,dostáva sa do ich tajných databáz a screenshotyz nich uverejòuje <strong>na</strong> ich vlastných serveroch. Za to−to obdobie si dvaja hackeri zí<strong>sk</strong>ali uz<strong>na</strong>nie aj od sa−motných Amerièanov – ukázali USA, ako zle sú za−bezpeèené. Nezverejnili však okrem screenshotov,z ktorých <strong>na</strong>pokon nie je niè èitate¾né, nijaké citlivéinformácie s odôvodnením, e im nejde o zruinova−nie USA, ale o nápravu do neba volajúcich chýb.Napriek tomu sa však The Deceptive Duo doèkalo„odmeny“ za svoje èiny – FBI dvojicu vypátralo azatklo. Ukázalo sa, e jeden z nich nie je nik iný ako18−roèný hacker, ktorý má za sebou peknú históriuútokov a momentálne je v podmienke. Druhý sa za−se preslávil ako jeden z úspešných útoèníkov NewYour Times. Nateraz dostali celkom mierne tresty,ak sa však dostanú pred Federálny súd, nemusiaobís a tak <strong>na</strong>¾ahko. Nekoneèný protest proti zvyšovaniu cien za pripojeniedo internetu <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.bystro.<strong>sk</strong> sa doèkalïalšieho úspechu. Bola toti zaloená organizácia Inter−net pre všetkých (IPV), ktorá sa má v ešte vyššej mierezaslúi o zlacnenie poplatkov do internetu u nás. KPNQwest krachuje, no GTS Slovakia ubezpeèujevšetkých svojich zákazníkov, e GTS bude pracovanezávisle od svojej mater<strong>sk</strong>ej spoloènosti, a preto juneèaká bankrot. Pozor! Macromedia Flash obsahuje chybu s <strong>na</strong>j−vyšším stupòom rizika, ktorá dokonca umoòujezí<strong>sk</strong>a kontrolu <strong>na</strong>d vaším poèítaèom, prièom staèíiba <strong>na</strong>vštívi stránku s infikovanou animáciou a po−hroma je <strong>na</strong> svete. Odporúèame vám <strong>na</strong>inštalovanovú verziu, ktorá sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> adrese: http://<strong>www</strong>.macromedia.com/shockwave/download/index.cgi?P1_Prod_Version=ShockwaveFlash. Microsoft v uplynulom období predstavil ve¾mi zá−vanú chybu, ktorá sa <strong>na</strong>chádza v MSN Messengera rov<strong>na</strong>ko ako tá nájdená vo Flashi umoòuje zí<strong>sk</strong>a−nie kontroly <strong>na</strong>d vaším poèítaèom. Všetci pouíva−telia MSN Messenger, Exchange Instant Messenger,ale aj MSN Chat môu h¾ada pomoc <strong>na</strong> adrese:<strong>www</strong>.microsoft.com/technet/security/bulletin/MS02− 022.asp. API podala podnet <strong>na</strong> prešetrenie ko<strong>na</strong>nia ST voveci ADSL. Inými slovami, opä sa tu niekto s<strong>na</strong>íposilni si monopol. A Asociácia po<strong>sk</strong>ytovate¾ov in−ternetu tomu chce zabráni. Zaujímavá vec sa stala v susednej Èe<strong>sk</strong>ej republike.Jeden z úèastníkov hry IQ Test, ktorá bola vyhlásenámobilným operátorom O<strong>sk</strong>ar, dokázal svoju šikovnostým, e prišiel <strong>na</strong> spôsob, ako hociktorému z pouí−vate¾ov pripisova ¾ubovo¾ný poèet bodov. Organizá−torom sa zapáèilo, e <strong>na</strong>miesto neférového víazstvapripísaním si <strong>na</strong>jväèšieho poètu bodov ich praktickyihneï po nájdení chyby informoval o spôsobe, akýmmohol <strong>na</strong>rúša hru, a zabezpeèil tak jej regulárny prie−beh. Za odmenu preto dostal mobil Nokia 8310. Prejeho schopnosti sa ho O<strong>sk</strong>ar rozhodol aj zamest<strong>na</strong> –odteraz by sa mal stara o bezpeènostnú stránku ïal−ších pripravovaných hier. Doèkali sme sa ïalšej opravy Internet Explorera,priam posiateho dierami. Odborníci však varujú:spomí<strong>na</strong>ná oprava nerieši všetky známe chyby aniektoré pláta iba èiastoène! Ak sa chcete pozrie<strong>na</strong> zoz<strong>na</strong>m a opis chýb, ktoré boli známe ešte predvydaním „patchu“, pozrite sa <strong>na</strong> túto stránku: http://<strong>www</strong>.microsoft.com/windows/ie/downloads/critical/q321232/default.asp. Vzniklo nám obèian<strong>sk</strong>e zdruenie eSlovakia, kto−rého cie¾om je dohliada <strong>na</strong> plnenie dohody o infor−matizácii spoloènosti, ktorú máme s EÚ.Príjemné dovolenkové obdobie vám elajúThomas Ulej a Martin Turoò.V desiatom pokraèovaní nášho seriálu dokonèíme rámya vrhneme sa hneï <strong>na</strong> multimediálne rozšírenie <strong>na</strong>šichstránok.TAG NOFRAMES. V predošlej èasti sme si poveda−li, e nie všetky prehliadaèe podporujú rámy a e ani <strong>na</strong>pouívate¾ov s takýmito prehliadaèmi by sme nemalizabúda. Práve pomocou tagu Noframes im ponúknemealter<strong>na</strong>tívnu cestu, ako sa dosta k informáciám <strong>na</strong> <strong>na</strong>šichstránkach. Tag Noframes je párový a umiestòuje sa spra−vidla pred posledný uzatvárací tag Frameset. Medzi tagy a môeme vloi v podstatehocièo. Väèšinou tu však len nájdeme upozornenie, e nášprehliadaè nepodporuje rámce. To však nášho návštevní−ka urèite nepresvedèí, aby sa poobzeral po nejakom inomprehliadaèi. Okrem toho tento návštevník sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>šestránky u urèite nevráti. Musíme preto pripravi takýalter<strong>na</strong>tívny obsah, aby mali návštevníci rov<strong>na</strong>kú monoszí<strong>sk</strong>a všetky potrebné informácie. Ukáeme si to <strong>na</strong> prí−klade z predošlej èasti:Stránka s rámami.........Váš prehliadaè nepodporuje rámy. Môete si však pozrie obsah týchto stránok.Bolo to jednoduché, však? A teraz budú s <strong>na</strong>šimi strán−kami spokojní pouívatelia s novšími, staršími a aj texto−vými prehliadaèmi.RÁMY VNÚTRI STRÁNKY. V štandarde HTML4.0 sa objavil nový tag Iframe, ktorý dovo¾uje definovarámy vnútri stránky. Príklad nájdete <strong>na</strong> viacerých serve−roch, <strong>na</strong>pr. v niektorých di<strong>sk</strong>usiách k èlánkom, keï je vráme zobrazený samotný èlánok a zvyšok stránky je veno−vaný di<strong>sk</strong>usii. Teraz sa pozrieme <strong>na</strong> jeho parametre: <strong>na</strong>me – rov<strong>na</strong>ko ako pri klasických rámoch urèujetento parameter meno rámu src – adresa dokumentu, ktorý má by v ráme zobrazený frameborder – urèuje, èi bude rám ohranièený( 0 – nie, 1 – áno ) marginwidth – vzdialenos rámu od hornéhoa dolného okraja; urèuje sa v pixeloch marginheight – vzdialenos rámu od ¾avej a pravejstrany; urèuje sa v pixeloch scrolling – urèuje, èi bude moné obsah rámuposúva; tento parameter môe ma tri hodnoty: yes(<strong>na</strong> okraji rámu je vdy zobrazený posuvník), no(posuvník nie je zobrazený nikdy) a auto (posuvníkje zobrazený, iba ak je potrebný) align – zarovnávanie rámu; pouitie tohto parametraje rov<strong>na</strong>ké ako pri tagu Img height – výška rámu width – šírka rámuPre názornos tu máme jeden príklad:Ukáka tagu Iframe...obsah stránky...vloený rám:Váš prehliadaè nepodporuje rámy vnútri stránky (iframe).Ak chcete vidie obsah vloeného rámu kliknite semUrèite ste si všimli, e <strong>na</strong> zobrazenie alter<strong>na</strong>tívneho ob−sahu sme nepouili tag Noframes, ale obsah sme vloilipriamo medzi tagy a .NEVÝHODY RÁMOV. Teraz u vieme všetko <strong>na</strong> to,aby sme vytvárali stránky s rámami. Musíme si však uve−domi, e rámy prinášajú ve¾a nevýhod a treba zvái, èiich pouijeme. Všeobecne sa dá poveda, e stránky bezrámov sú pre pouívate¾ov lepšie.1. Problém s ukladaním stránokAk pouívate¾ zvolí štandardný postup, teda v InternetExploreri poloku Súbor | Uloi ako, uloí sa mu iba strán−ka s informáciami o rozloení rámov, ale nie ich obsah. Toje vyriešené a v Intenet Exploreri 5.0, kde je moné v tej−to ponuke vybra monos Stránka WWW úplná.2. Problém s tlaèouAk chce pouívate¾ vytlaèi iba obsah jedného rámu, málen jednu monos, a to kliknú pravým tlaèidlom myši dopríslušnej èasti. Ve¾a pouívate¾ov však o tom nevie a tlaèízbytoène aj obsah rámov, ktoré ich nezaujímajú.3. Obané pridávanie stránok s rámami k ob¾úbe−ným polokámAk sa dostanete <strong>na</strong> nejakú konkrétnu stránku a zvolíte pri−danie k ob¾úbeným polokám, <strong>na</strong>èíta sa vám <strong>na</strong>budúceiba úvodná stra<strong>na</strong>, take sa budete musie vdy preklika<strong>na</strong> cez odkazy, aby ste sa dostali tam, kam potrebujete.4. Vyššia nároènos <strong>na</strong> spracovanieNa zobrazenie stránok s rámami potrebujete vyšší výkonpoèítaèa ako <strong>na</strong> zobrazenie štandardných stránok. To jespôsobené tým, e kadý rám je vlastne nové okno pre−hliadaèa, a teda viac zaauje systém.5. Nišia rýchlos <strong>na</strong>èítavaniaUvedomme si, e èím viac rámov máme, tým viac stránoksa bude musie k pouívate¾ovi prenáša. Pri prehliadanídoma <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u to síce nezbadáme, ale pri <strong>na</strong>ahovaní týchistých stránok cez modem uvidíme zmenu rýchlosti.Okrem spomí<strong>na</strong>ných nevýhod existujú aj výhody. Ak sateda rozhodnete svoje stránky vytvára pomocou rámov,dajte si zálea <strong>na</strong> tom, aby boli optimalizované a s pri−meraným mnostvom grafiky.MULTIMEDIÁLNE ROZŠÍRENIE HTML.Multimediálne rozšírenie HTML nám umoòuje vkladanieobrázkov, appletov, videoklipov a ïalších moných rozší−rení, ktoré môu zmeni <strong>na</strong>šu stránku <strong>na</strong> nepoz<strong>na</strong>nie.ELEMENT OBJECT. Ak budeme chcie <strong>na</strong>príklad dostránky vloi obrázok vo formáte TIFF, môeme poui<strong>na</strong>sledujúci kód:Tu je obrazok vo formate TIFF:Toto je ten obrazok.Predchádzajúce verzie HTML umoòovali vkladanie obráz−kov (tag Img) a appletov (tag Applet), ale prinášalo to istéobmedzenia: Nebolo moné vklada nové typy súborov a tagApplet pracoval iba s appletmi zaloenými <strong>na</strong> Jave.Element Object nám dovo¾uje urèi všetko potrebné <strong>na</strong>to, aby sa vkladané objekty zobrazovali v kadom prehlia−daèi. Okrem toho, e môete do stránky vklada typy sú−104 PC REVUE 7/2002


I N T E R N E Tborov, ktoré štandardne prehliadaè nepodporuje, môete ním <strong>na</strong>hradi tagy, ako je Imgpre obrázky, Applet pre applety a Iframe pre ïalšie dokumenty.Teraz sa pozrieme <strong>na</strong> opis atribútov tagu Object: classid – urèuje umiestnenie programu, ktorý spracuje vloený objekt. Okrem adresyje moné poui aj volanie kninice z registrov <strong>na</strong>sledujúcim spôsobom:Ak sa pozrieme do registrov do vetvy HKEY_Classes_ Root\CLSID\, nájdeme tam vetvu<strong>na</strong>zvanú {99B42120−6EC7−11CF−A6C7−00AA00A47DD2}. Pri podrobnejšom <strong>sk</strong>úmaní zis−tíme, e ide o ActiveX OLE komponent IELabel.OCX. codebase – adresa, ktorá je spoloèná pre všetky súbory uvedené v parametri classid,data a archive. Ak tento parameter neurèíme, dosadí si prehliadaè adresu práve otvore−ného dokumentu. codetype – urèuje typ dát, ktorý má prehliadaè stiahnu. Tento typ vychádza z normyRFC2046 (http://ds.internic.net/rfc/rfc2046.txt.).KOMENTÁR: /dev/null/0xbOkolo nás sa prudko šíria prázdniny, dovolenky, výlety a cestovanie. Mnohí jedincidokonca vypnú poèítaèe a vyrazia do prírody! Je úplne jedno, èi sa chystajú sta sapotravou ralokov <strong>na</strong> mor<strong>sk</strong>om pobreí, alebo sa <strong>sk</strong>ôr plánujú zrúti do kilometrovejpriepasti kdesi v ¾udoprázdnej pustatine majestátnych ve¾hôr. Príslušníci druhu homocomputericus budú vdy neú<strong>na</strong>vne pokúša osud – ich zinkovobelobová pokoka jepriam ideálnym terèom pre zákerné lúèe slnka a vznik nádherne pálivej èervenej koe. Tíodvánejší dokonca môu chyti aj úpal...Pokia¾ sa takéto, za normálnych okolností od ivota odtrhnuté indivíduum roz−hodne vyrazi do sveta, niè dobré sa z toho nemôe vyk¾u. Kontakt s realitou bývaneraz tragický. Sústavne <strong>na</strong>ráa <strong>na</strong> nepochopite¾né javy, ktoré jeho prísne logickýmozog nemôe spracova.Pri cestovaní eleznicou príde k pokladni, vytiahne z vrecka jednu zo svojich asi 15plastikových kariet, ktorými môe plati, otvára dvere, <strong>na</strong>tankova pri pumpe benzí<strong>na</strong>lebo vybra si obed, a s<strong>na</strong>í sa zaplati urýchlene za lístok <strong>na</strong> vlak, ktorý odchádzazhruba o dve minúty. Chyba! To v iadnom prípade nestihne. Lebo milá pracovníèkaelezníc Sloven<strong>sk</strong>ej republiky musí <strong>na</strong>uka do terminálu, e ten hlupák pred okien−kom chce plati kartou, potom lístok vytlaèi, poda mu POS terminál, do ktoréhomusí náš poèítaèový fa<strong>na</strong>tik vyuka PIN a èaka. Èaka, kým sa vytlaèia dve potvr−denky. Nie, neverte, e u je všetko hotové. Pretoe teraz <strong>na</strong>stáva absolútne byrokra−tický a nepochopite¾ný orgazmus – k slovu prichádza klasický papier a pero! Našazaokienková tetuška toti musí opísa do nejakého lajstra èíslo lístka <strong>na</strong> vlak a èísloúètenky. Neuverite¾ný príklad byrokracie, ktorú nedokázalo vytlaèi ani automatickéspracovanie dát. Veï sériové èíslo lístka aj èíslo úètenky musia by v nejakom poèítaèi,ale koho by to zaujímalo, keï sa dá cestujúcemu aspoò trochu demonštrova morál−<strong>na</strong> prevaha dopravcu. Naèo vytàèa platobné karty, nech si radšej zaplatí pekne <strong>na</strong>drevo v hotovosti, musí predsa vidie, e je to ove¾a rýchlejšie...Ale to nie je jediná zákernos, ktorú <strong>sk</strong>rýva vonkajší svet. Dokonca aj taká obyèajnánávšteva ki<strong>na</strong> môe <strong>sk</strong>rýva nejakú zákernos. Ak sa raz náš poèítaèový èlovieèik vyberie doki<strong>na</strong>, <strong>na</strong>jlepšie do nejakého nového, so sedaèkami ako v lietadle, Murphyho zákony garan−tujú, e to nedopadne dobre. Náš jedinec vyrazí <strong>na</strong>príklad do multiplexu Palace v brati−slav<strong>sk</strong>om Auparku. A tam ide celý „hajtech“ dojem pre malý technický lapsus pekne akrásne do barín. Napríklad vypadne zvuk, a tak zhruba dvadsa divákov dostane šancuvidie <strong>na</strong> pár minút nemý film s titulkami. Èo pri cene 149 korún za lístok èloveka dos<strong>na</strong>štve... Ešte väèšie prekvapenie nášho jedinca èaká, keï sa ide saova. Okrem neho spriate¾kou sa pri pokladniach sauje u len jeden pár kverulantov. Náš národ sú <strong>sk</strong>rátkatrpáci, èo znesú všetko a nepoz<strong>na</strong>jú svoje práva. Jediné, èo ho poteší, je fakt, e milá paniz prevádzky ki<strong>na</strong> (myslím, e sa volala Humajová) sa ospravedlní a ponúkne náhradu –vo¾né lístky <strong>na</strong> iné predstavenie. Aj to je pre neho nepochopite¾né. Po predchádzajúcichšokoch sa nedokáe spamäta, e niekde si zákazníka váia a s<strong>na</strong>ia a ho udra.Preto, váení, nes<strong>na</strong>te sa bra si v lete dovolenku. Nevypí<strong>na</strong>jte poèítaèe! Vonkuzúri krutá realita – tá sprostá hra s názvom ivot sa nedá sejvnú ani reštartova! Pretoradšej IDDQD a IDKFA. Kto drí v ruke BFG 9000, má vdy pravdu.Týmito parametrami sme prehliadaèu povedali, kde nájde program potrebný <strong>na</strong> spra−covanie nášho vloeného objektu a akým spôsobom má tento program stiahnu. Teraz sadostávame k samotnému objektu: data – urèuje adresu súboru, ktorý bude spracovaný type – urèuje typ dát, ktoré budú stiahnuté archive – slúi <strong>na</strong> zadávanie alter<strong>na</strong>tívnych adries pre prípad, e by súbor zadanýparametrom data nebol dostupný; keby sme chceli zada viac alter<strong>na</strong>tívnych adries,oddelili by sme ich medzerami standby – uitoèný parameter, ktorý prehliadaè zobrazuje dovtedy, kým sú <strong>na</strong>hranévšetky potrebné programy a dátaTeraz, keï máme <strong>na</strong>definované u aj dáta, ostáva nám <strong>na</strong>stavi parametre celéhoobjektu, ktoré sú podobné parametrom obrázkov: align – zarovnávanie width – šírka v pixeloch height – výška v pixeloch border – šírka okraja v pixeloch hspace – vo¾ný priestor okolo objektu v horizontálnom smere v pixeloch vspace – vo¾ný priestor okolo objektu vo vertikálnom smere v pixelochPríklad:Obrázok mesiaca zo ZemeAk náš prehliadaè nebude vedie otvori súbor Mesiac.py (<strong>na</strong>písaný v jazyku Python),pokúsi sa <strong>na</strong> jeho mieste zobrazi súbor Mesiac.mpeg. Ak sa mu nepodarí ani toto, otvo−rí obrázok Mesiac.gif, a ak sa mu nepodarí ani to, zobrazí iba textovú správu. Samo−zrejme, celý príklad je fiktívny.ZÁVER. To je <strong>na</strong>teraz všetko. V <strong>na</strong>sledujúcej èasti budeme pokraèova multimediál−nym rozšírením a povieme si nieèo <strong>na</strong>príklad aj o klikacích mapách.Igor KullmanPeter Kováè7/2002 PC REVUE 105


I N T E R N E TNA POTULKÁCHS V E T O V É W E B Y S V E T O V É W E B Y S V E T O V É W E B Y S V E T O V É W E B Y S V E T O V É W E B Y S V E T O V É W E B YMARTIN TUROÒ<strong>www</strong>.studyinslovakia.com<strong>www</strong>.casino−game.us<strong>www</strong>.tekawiz.comSkutoène príjemná stránka, ktorá rozoberá Sloven<strong>sk</strong>o z troš−ka inej stránky. Ide o predstavenie <strong>na</strong>šej krajiny v zahra−nièí pre potenciálnych uchádzaèov o štúdium u nás. Dob−ré informácie, priemerná grafika, jednoducho dobrá pre−zentácia Sloven<strong>sk</strong>a pre zahranièných študentov.Otec ma nikdy ne<strong>na</strong>uèil, ako hra karty a ani ïalšie ha−zardné hry, a tak to dobieham <strong>na</strong> internete. Na tejtostránke nájdete návody a mnostvo rád, ako sa sta správ−nym hráèom, ako si vypracova stratégiu pre hry ako BlackJack èi ruleta. Odporúèam pre hráèov−zaèiatoèníkov.Zaujíma vás, ako sa vojaci americkej armády obliekaliv minulosti? Na tejto stránke nájdete kompletný prierezhistóriou uniforiem amerických vojakov od roku 1747.Graficky trošku slabšie, ale informaène bohaté èítanie.<strong>www</strong>.de<strong>sk</strong>mod.com<strong>www</strong>.culture.fr/culture/archeosm/en<strong>www</strong>.metmuseum.org/toah/splash.htmPotrebujete nový <strong>sk</strong>in, nový obrázok alebo pozadie prepracovnú plochu vo Windows? Nijaký problém, <strong>na</strong> tejtostránke nájdete vyslovene tony vhodného materiálu, z kto−rého si urèite vyberie aj ten <strong>na</strong>jnároènejší. A <strong>na</strong>vyše je ser−ver graficky perfektne spracovaný.Na pobreí Francúz<strong>sk</strong>a nájdete ve¾a pokladov priamopri pobreí pod hladinou mora. Na tejto ve¾mi pekne spra−covanej a špecializovanej stránke sa dozviete všetky detai−ly, informácie a nechýbajú ani fotografie...Perfektne spracovaná èasová os zobrazujúca prierezhistóriou umenia od praveku a po súèasnos. Doko<strong>na</strong>leriešená orientácia <strong>na</strong> stránke vám umoní nájs si o ka−dom období dostatok informácií.http://ledmuseum.home.att.net<strong>www</strong>.thesmokinggun.com/backstagetour/index.html<strong>www</strong>.disobey.com/ghostsitesVerili by ste tomu, e aj také bene pouívané súèiastky,ako sú <strong>na</strong>príklad LED diódy, majú svoju bohatú históriu aje im venované vlastné múzeum? Ak neveríte, <strong>na</strong>vštívtetúto stránku a môete sa presvedèi.Nezaujímalo vás niekedy, aké poiadavky majú svetoznámehviezdy <strong>na</strong> zákulisie a podmienky poèas koncertov? Na tejtostránke nájdete ve¾mi pekne spracovaný rozpis toho, bez èo−ho sa hviezdam, ako Britney Spears èi U2, <strong>na</strong> pódium neuráèi.Màtve stránky – tie, ktoré dlho nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li iadnu zmenualebo sa u vôbec neudriavajú... Ich zoz<strong>na</strong>m nájdete tu, ideteda o akýsi virtuálny cintorín WWW stránok. A vy len mô−ete dúfa, e raz sa tam neocitne aj ten váš server :−)...106 PC REVUE 7/2002


I N T E R N E TSVETOM WWWS L O V E N S K É W E B Y S L O V E N S K É W E B Y S L O V E N S K É W E B Y S L O V E N S K É W E B Y S L O V E N S K É W E B Y<strong>www</strong>.ze<strong>na</strong>.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.dodomu.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.kultura.<strong>sk</strong>Internet u dávno nie je len fenoménom muov, a pre−to sa tomuto faktu prispôsobuje aj jeho obsah, ktorýsa za posledné roky z<strong>na</strong>ène zmodifikoval. V prvomrade pribudli stránky venované enám a <strong>na</strong> jednu znich sa teraz pozrieme: <strong>www</strong>.ze<strong>na</strong>.<strong>sk</strong>. Ako u z názvudomény vyplýva, ide o portál urèený enám. Prevádz−kuje ho spoloènos Netcentrum. Èo sa týka dizajnu,treba server pochváli, je toti zabalený do ve¾misvieich, príjemných a perfektne zladených farieb, spo−jených s ve¾mi jednoduchým, ale pekným logom.Obsah je rov<strong>na</strong>ko <strong>na</strong> ve¾mi dobrej úrovni, návštevníè−Nielen z lenivosti vymyslel èlovek donáškovú slubu jedla.Ide o pohodlný, pomerne lacný a hlavne rýchly spôsob,ako zasýti muèivý hlad. S nástupom internetu sa, samo−zrejme, takéto sluby presunuli aj <strong>na</strong> toto elektronickémédium, a preto vám predstavíme server dodomu.<strong>sk</strong>.Jeho prioritnou úlohou je zdruova zariadenia, ktoréjedlo ponúkajú on line. A tak <strong>na</strong> tejto graficky ve¾mi stro−ho upravenej stránke nájdete presne to, èo h¾adáte –zoz<strong>na</strong>m miest s podnikmi, kde vám èosi ponúknu on line.Celé vyhotovenie servera je maximálne jednoduché, a taksi okamite môete vybra lokalitu, z ktorej si chcete jedloAni v letných mesiacoch by sme nemali zabúda <strong>na</strong> <strong>na</strong>duševný rast, a tak si dnes ako posledný predstavímeserver <strong>www</strong>.kultura.<strong>sk</strong>. Ide o centrálnu databázu kul−túrnych udalostí <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. V nej si kadý uívate¾môe <strong>na</strong>definova, èo presne h¾adá, a pod¾a toho muje po<strong>sk</strong>ytnutý aj patrièný výsledok. Ovládanie celejsluby je <strong>sk</strong>utoène jednoduché, môete vychádzabuï z prezerania databázy, alebo z jej preh¾adávaniapomocou viacerých parametrov. Ku kadej udalosti<strong>na</strong> serveri nájdete dostatok informácií o jej type, dobeko<strong>na</strong>nia, struènú charakteristiku, ako aj ïalšie špeci−ky tu nájdu novinky z oblastí, ktoré ich zaujímajú (mó−da, kozmetika, zdravie a kultúra). Samozrejme, nechý−bajú ani ïalšie témy, ako je <strong>na</strong>príklad varenie, sex èivzahy, ako aj diéty atï. Inými slovami, kadá mo−derná e<strong>na</strong> si tu nájde pre seba zaujímavé èítanie,ktoré jej urèite po<strong>sk</strong>ytne nové informácie. Tu sa všakzoz<strong>na</strong>m preberaných tém nekonèí, eny tu nájdu ajèlánky o spoloènosti, deoch èi domácnosti. Navyše súim k dispozícii sluby ako predpoveï poèasia èi po−h¾adnice, ako aj nieko¾ko súaí. Ak to celé zhrnieme,server ze<strong>na</strong>.<strong>sk</strong> je ve¾mi vydarené dielko z dielne Net−centra.Obsah: OOOOOOOOGGDizajn: OOOOOOOOGGOrigi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOGGG<strong>na</strong> donášku objed<strong>na</strong>. Pri kadej reštaurácii nájdeteokrem struèného opisu aj otváracie hodiny. Nechýbajúani informácie o podmienkach dovozu jedla a kompletnýjedálny lístok, z ktorého si mono vybra. Pri kadom jedlesi mono preèíta jeho zloenie, ako aj kalkulácie ceny −presne tak ako v klasickom on line shope. Celý systém je<strong>sk</strong>utoène jednoduchý a <strong>na</strong>vyše nechýba ani nápoveï, kto−rá je vdy poruke, keby sa predsa len vy<strong>sk</strong>ytli problémy.Systém je aj dostatoène rýchly, <strong>na</strong>vyše je jeho grafika<strong>na</strong>priek preh<strong>na</strong>nej strohosti príjemná <strong>na</strong> poh¾ad a privýbere tovaru neruší. Aj rýchlos je ve¾mi prijate¾ná, asitakto by mal vyzera dobre spravený onlineshop.Obsah: OOOOOOOOGGDizajn: OOOOOOOGGGOrigi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOGGGfické údaje. Server kultura.<strong>sk</strong> je ve¾mi dobre spracova−ný, a pokia¾ <strong>sk</strong>utoène potrebujete údaje o ¾ubovo¾nejakcii <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, buïte si istí, e tu ich nájdete.Rýchlos <strong>na</strong>èítavania stránok je takisto v poriadku, ajkeï niekedy by server cez deò zrejme zniesol podpo−ru. Dizajn je len priemerný, nièím nevyniká, farby sasíce pouili dobre, ale sú nevýrazné a celé logo jeakési malátne, bez ivota, splýva s ostatným dizaj−nom.Obsah: OOOOOOOOGGDizajn: OOOOOOOGGGOrigi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOGGG7/2002 PC REVUE 107


S E R V I SM E D I A K L U B P C R E V U EUvedené CD−ROM a kniné tituly si môete objed<strong>na</strong> prostredníctvom vloenéhoobjednávkového lístka alebo v <strong>na</strong>šom internetovom obchode <strong>www</strong>.itstore.<strong>sk</strong>,kde nájdete aj anotácie <strong>na</strong> ponúkané tituly.NÁZOV TITULU OBJED. KÓD CENAEurotran 2000 – Prekladaè CD699−19 1169 Skang. internetových stránokOsobnosti sloven<strong>sk</strong>ých dejín CD1099−30 499 SkTomíkovo podmoø<strong>sk</strong>é dobrodruství CD1099−33 699 SkHry a vše o MP3 CD1299−36 379 SkHudba MP3: MP3 Audio CD budúcnosti CD1299−37 379 SkPlná polní pro kanceláø CD12000−82 399 SkNemecká gramatika – cvièebnice CD42000−51 999 SkHráèùv ráj – akèní hry 2 CD42000−53B 399 SkLingua Land: jazykové hry CD42000−56 1399 SkPC Elektro 2 CD42000−59 399 SkZemìpis – Svìt CD72000−60 870 SkBiologie èlovìka CD72000−61 710 SkGordi v øíši her CD72000−62A 699 SkFilmové dobrodrustvo CD72000−62B 699 SkKúzelné hraèky CD72000−62C 699 SkZábavné poèty CD72000−62D 699 SkLogické hry CD72000−62E 699 SkBotanika a zoologie CD82000−65 870 SkAnglicko−sloven<strong>sk</strong>ý, sloven<strong>sk</strong>o−anglický CD82000−66 699 Skmul. slovníkModrý ble<strong>sk</strong>: zlatý výbìr CD82000−68 399 SkSexuální výchova CD102000−75 1176 SkAnglicky efektivnì anglièti<strong>na</strong> CD102000−76 999 Sknemèi<strong>na</strong> CD102000−76B 999 SkStratený ostrov CD102000−77 699 SkFrancouz<strong>sk</strong>y, španìl<strong>sk</strong>y, ital<strong>sk</strong>y efektívnì:francúzšti<strong>na</strong> CD102000−78A 698 Skšpanielèi<strong>na</strong> CD102000−78B 698 Sktalianèi<strong>na</strong> CD102000−78C 698 SkA<strong>na</strong>tomie...lid<strong>sk</strong>é tìlo CD122000−84 499 SkValibuk + CD romik CD12001−87 499 SkNejlepší shareware roku 2000 CD12001−88 399 SkGrafika – <strong>sk</strong>rz−<strong>na</strong><strong>sk</strong>rz 2 CD12001−89 399 SkFyzika – zebra pro školy CD22001−93 999 SkChemie II. – zebra pro školy CD22001−94 745 SkAnglická gramatika & konverzace CD22001−95 999 SkArtopedia CD22001−96 799 SkÈe<strong>sk</strong>ý výbìr 4 CD22001−97 399 SkPohádka o Mrázikovi, Ivanovi a Nastìnce CD22001−98 699 SkPrvní svìtová válka CD22001−99 1199 SkMP3 <strong>na</strong> plný plyn CD32001−103 399 SkAnglièti<strong>na</strong> – slovíèka efektivnì anglièti<strong>na</strong> CD32001−104A 999 Sknemèi<strong>na</strong> CD32001−104B 999 SkSlovníky francúzšti<strong>na</strong> CD42001−105A 999 Skšpanielèi<strong>na</strong> CD42001−105B 999 Sktalianèi<strong>na</strong> CD42001−105C 999 SkKilometrovník Európy CD42001−106 1399 SkMS Excel 2000 CD42001−108 1049 SkSlavní generálové 20. století CD42001−111 1399 SkKnights & Merchants CD42001−112 299 SkPolda III. CD42001−113 699 SkPolda 2 – Game 4U CD42001−113B 299 SkDomáci uèite¾ angliètiny 1. diel CD52001−115A−1 999 Sk2. diel CD52001−115A−2Domáci uèite¾ nemèiny CD52001−115B 999 SkZak´s Wordgames CD52001−117 1199 SkLangMaster Mean City CD52001−118 1799 SkMemorary anglièti<strong>na</strong> CD52001−120A 1199 SkMemorary nemèi<strong>na</strong> CD52001−120B 1 199 SkLangMaster english in action CD52001−122 3499 Sk (kompletné balenie),899 Sk (jednotlivé tituly)1999 Sk (2CD Royal Family)NÁZOV TITULU OBJED. KÓD CENALangMaster the Heinemann TOEFL CD52001−123 3499 Sk (kompletné balenie)2299 Sk (jednotlivé tituly)Europlus + Reward CD52001−124 8499 Sk (kompletné balenie)3299 Sk (jednotlivé úrovne)6799 Sk (úroveò 1 – 3 alebo 2 – 4)LangMaster millennium line CD52001−125 5799 Sk (kompletné balenie),2799 Sk (jednotlivé úrovneako tzv. Pack)3499 Sk (v spojení so slovníkomako tzv. Kit)1199 Sk (osobitne slovník Cobuild)Collins Cobuild student´s dictio<strong>na</strong>ry CD52001−126 1199 SkMS Word 2000 – multimediál<strong>na</strong> príruèka CD62001−127 1049 SkKamarád poèítaè CD62001−128 735 SkHeroes of M&M 3 komplet – Game 4U CD62001−129 399 SkOperation FlashPoint CD72001−131 999 SkKa<strong>na</strong>d<strong>sk</strong>é ertíky CD72001−133 399 SkPC <strong>na</strong> maximum CD72001−134 399 SkHráèùv ráj: karetní a hazardní hry CD72001−135 399 SkHráèùv ráj: sportovní hry CD72001−136 399 SkThe Longest Journey CD92001−139 1099 SkPharaoh CD92001−140 599 SkViniè hroznorodý CD102001−142 400 SkNHL 2002 CD102001−143 1599 SkNHL 2001 CD102001−143B 599 SkCommandos 2 CD102001−144 1599 SkTomb Raider – Game 4U CD102001−145 299 SkFIFA 2001 CD112001−146 999 SkAtlantis – Game 4U CD112001−147 399 SkHalf life CD112001−148 599 SkTS Rozprávková matematika CD112001−150 649 SkEuroPlus + Sprachkurs Deutsch: CD112001−151 6799 SkProfessio<strong>na</strong>l PackEinstein Junior CD112001−152 799 SkÈtyølístek CD Romek tajemství pyramidy CD112001−153 299 SkHarry Potter CD122001−151 1599 SkTimoty CD122001−152 599 SkChanges Beauty studio CD122001−153 699 SkCaesar 3 – Game 4U CD12002−154 299 SkEmpire Earth CD12002−156 1499 SkLexicon 2002 Anglický ve¾ký slovník CD12002−23 2499 SkNemecký ve¾ký slovník CD12002−23D 2499 SkReturn to castle Wolfenstein CD12002−155 1599 SkMedal of honor: Allied Assault CD22002−157 1599 SkSettlers 2 – Game 4U CD22002−158 299 SkComanche Gold – Game 4U CD32002−159 299 SkLogické hry pro chytré hlavièky CD32002−160 399 SkCelá rodi<strong>na</strong> milionáøem – dìjepis CD42002−161 799 SkCelá rodi<strong>na</strong> milionáøem – všeobecný pøehled CD42002−162 799 SkMonsters inc. CD42002−166 1299 SkThe Sims: on holiday CD52002−167 899 SkAgent Hlí<strong>na</strong> CD52002−168 999 SkPexesa pro celou rodinu CD52002−169 699 SkKriiaci CD62002−171 599 SkTS det<strong>sk</strong>ý kútik II CD62002−173 699 SkOdyssey + black moon chronicles – Game 4U CD72002−177 399 SkÈe<strong>sk</strong>é kliparty 1 CD22001−92A 592 SkÈe<strong>sk</strong>é kliparty 2 CD22001−92B 592 SkAKCIA:Ce<strong>na</strong> spolu: 1060 SkObjed. kód: CD22001−92C108 PC REVUE 7/2002Výhodná ce<strong>na</strong>


S E R V I SNAJIADANEJŠIE CD TITULY A NOVINKYLEGO CREATOR:HARRY POTTERVyberte si èarovný prútikv tejto magickej aleji.Polote ko¾ajnice, aby stespojili nástupište devä a trištvrte s Rokfort<strong>sk</strong>ou školouèarodejníctva a kúzelníctva.Stavajte a hrajte sa <strong>na</strong>tajomných škol<strong>sk</strong>ých pozemkoch. Pre<strong>sk</strong>úmajteèarovnú školu a <strong>na</strong>vštívte Hagrida v jeho prí−bytku. Vstúpte do ríše èarodejníkov, èarovnýchprútikov a zázrakov v magickom LEGO sveteHarryho Pottera.AUTOŠKOLANovinkaMultimediálny výuèbovýprogram je výbornoupomôckou <strong>na</strong>jmä pre tých,ktorí sa chystajú <strong>na</strong> <strong>sk</strong>úšky<strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie vodiè<strong>sk</strong>éhooprávnenia. Obsahujeaktuálne zákony, vyhlášky,dopravné z<strong>na</strong>èky, animované dopravné situáciea <strong>sk</strong>úšobné testy. Schválené ako uèebnápomôcka pre autoškoly. Jazyk: sloven<strong>sk</strong>ýSOLDIER OF FORTUNE 2Novinka3D akèná hra. Rov<strong>na</strong>ko akov prvom diele sa i tentorazstretneme s Johnom Mullin−som, bývalým príslušníkomZelených baretov. Tímsoviet<strong>sk</strong>ych vedcov vyvinieve¾mi nebezpeèný smrtiacivírus, ktorý sa po rozpadeZSSR dostane do rúk zahraniènej teroristickej<strong>sk</strong>upiny... Èaká vás mnostvo zaujímavýchmisií, plných adre<strong>na</strong>línu, ve¾mi realistický modelzranení, kvalitné grafické spracovanie a dobrýdizajn misií. Jazyk: anglický, sloven<strong>sk</strong>ý manuálWARCRAFT 3:REIGN OF CHAOSNovinkaWarcraft sa vracia... v no−vej podobe a novej sile!Túobne oèakávané po−kraèovanie slávnej real−time stratégie prinesie ne−èakané a zásadné zmeny.Okrem excelentného troj−rozmerného spracovania zaujme <strong>na</strong>jmä ubra−tím prvkov z klasickej RPS a pridaním prvkovz RPG hier. Warcraft III sa tak má sta prvouhrou nového ánru Role−Playing Strategy (RPS).Jazyk: kompletne po èe<strong>sk</strong>y, sloven<strong>sk</strong>ý manuálObjednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 1699 SkCD62002−170Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 499 SkCD72002−174Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 1599 SkCD72002−175Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 1599 SkCD72002−176LANGUAGE TEACHER 10.0Tento sloven<strong>sk</strong>ý programvás efektívne <strong>na</strong>uèí cudzíjazyk vrátane správnejvýslovnosti, ktorú <strong>na</strong>ho−vorili zahranièní lektori.Desa rokov vývojazaruèuje ve¾ký rozsahprogramu za mimoriad−ne nízku cenu. Premyslená koncepcia výuèby a<strong>sk</strong>úšania je vhodná pre zaèiatoèníkov aj pokro−èilých. Program obsahuje plnohodnotnú výuè−bu angliètiny a nemèiny súèasne.HALF LIFE GENERATION 3Half−Life Ge<strong>na</strong>ration jesúhrn všetkých Half−Lifehier a datadi<strong>sk</strong>ov zavýhodnú cenu. Half−Lifeje cenený pre svoje pre−myslené scenáre a revo−luèný systém hry, ktorýposúva hranice akènýchhier. Half−LifeGeneration obsahuje hry Half−Life, OpposingForce (expansion set), Counter Strike (multi−player) a Blue Shift (<strong>na</strong>jnovší expansion set).PC TRANSLATOR 2002Multimediálny slovník, pre−kladaè textov a prekladaèWWW stránok.Spracovanie, rozsah aobsah programu nemá <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u konkurenciu.Anglièti<strong>na</strong>: 600 000 pre−kladov, 200 000 hesiel, 2 000 000 slov.Nemèi<strong>na</strong>: 600 000 prekladov, 250 000 hesiel,2 000 000 slov. Teraz máte k dispozícii mimo−riadne silný a prepracovaný „jazykový nástroj“.2002 FIFA WORLD CUPMajstrovstvá sveta sú <strong>na</strong>j−väèšou a <strong>na</strong>jsledovanejšoušportovou udalosou a2002 FIFA World Cup je<strong>na</strong>jlepšia hra, ktorá zachy−táva túto udalos. Oficiálnez<strong>na</strong>èky a logá, publikum,plne licencované národnétímy s autentickými hráèmi a dresmi, oficiálneštadióny, oficiál<strong>na</strong> hudba, epické filmovévloky pre dramatické momenty, to všetkonájdete v tejto jedineènej hre.Objednávkový kód: CD42002−164Ce<strong>na</strong>: 1722 Sk (výuèba 2 jazykov)Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 1299 SkCD42002−165Objednávkový kód: CD42002−163Ce<strong>na</strong>: anglièti<strong>na</strong>: 4674 Sknemèi<strong>na</strong>: 4674 SkObjednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 1699 SkCD62002−172KNIHYPHP A MYSQL ROZVOJ WEBOVÝCHAPLIKÁCIÍ + CDAutor: Luke Welling, Laura ThomsonDodávate¾: ANIMA KošiceVydavate¾: SoftPressPoèet strán: 720Kniha PHP a MySQL vám ukáe spôsoby vyuitiatýchto dvoch produktov <strong>na</strong> vytvorenie efektívnych,dy<strong>na</strong>mických a interaktívnych stránok. Zameriava sa <strong>na</strong> oblase−obchodu a obsahuje mnostvo príkladov, ktoré demonštrujú pri−hlasovanie pouívate¾ov, vytváranie „nákupného vozíka“, automatic−ké generovanie obrázkov a PDF dokumentov, odosielanie e−mailov,riadenie di<strong>sk</strong>usných <strong>sk</strong>upín, spracovanie a vystavovanie textov <strong>na</strong> in−formaèných serveroch. Na CD−ROM nájdete: zdrojové kódy všetkýchpríkladov z knihy, zdrojové kódy a binárky PHP 4, MySQL a Apache.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 1035 SkMISTROVSTVÍ V ADOBE PHOTOSHOP 6Autor: Gary David Bouton, Barbara BoutonDodávate¾: ANIMA KošiceVydávate¾: SoftPressPoèet strán: 1008Kniha patrí k úspešne predávaným titulom, jespracovaná ako referenèná príruèka a uèebnicazároveò. Nové kapitoly sú venované animácii, preklápaniu, HTML,obrazovým mapám, rozrezaniu obrázkov a integrácii ImageReadys Photoshopom. Za pomoci postupov zaloených <strong>na</strong> príkladochsa prenesiete od fázy konceptov k hotovému projektu. Objavítenové funkcie Photoshopu 6, <strong>na</strong>príklad príkaz Liquify (<strong>sk</strong>vapalni),vytvoríte si vlastný systém správy farieb, budete pracova s nový−mi tvarmi vektorov, zvládnete retušovanie a obnovu fotografií. Kuknihe je priloené sprievodné CD.OFFICE XP – podrobný prùvodce zaèí<strong>na</strong>jícihouivateleAutor: Josef Pecinov<strong>sk</strong>ýVydala: GRADAPoèet strán: 432Táto knika si kladie za úlohu oboznámièitate¾ov so všetkými súèasami kancelár<strong>sk</strong>e−ho balíka MS Office XP. Autor sa s<strong>na</strong>ilvybra a opísa <strong>na</strong>jdôleitejšie postupypouívané pri hlavných aplikáciách kancelár<strong>sk</strong>eho balíka a ichhlavné funkcie. Publikácia je sprevádzaná ve¾kým mnostvomkonkrétnych príkladov vrátane podrobných postupov a stovkamiobrázkov.446K72002AN Objednávkový kód: 447K72002AN Objednávkový kód: 448K72002GCe<strong>na</strong>: 1185 SkCe<strong>na</strong>: 417 SkHTML4 – pøíruèka tvùrce webuAutor: Ingo DellwigVydala: GRADAPoèet strán: 272Kniha je urèená pre tých, èo h¾adajú struèné,ale vyèerpávajúce vysvetlenie základnýchkonštrukcií štvrtej verzie jazyka HTML.Obsahuje zhustené informácie o jazyku a jeho konštrukciách, akoaj struèný preh¾ad kniníc a tipy <strong>na</strong> úspešné pouitie jazyka. Èita−te¾ ocení predovšetkým jej orientáciu <strong>na</strong> praktické vyuitie všet−kých vysvet¾ovaných konštrukcií.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 399 Sk449K72002GMICROSOFT WINDOWS XP PROFESSIONAL– kapesní rádce administrátoraAutor: William R. StanekVydal: Computer pressPoèet strán: 374Nájdete tu všetko dôleité o konfigurácii systému,hardvéru a sieových zariadení, úpravách pracov−nej plochy, riadení prístupu prostredníctvomúètov a pridelených oprávnení, podpore notebookov, vzdialenomprístupe, konfigurácii off line súborov a di<strong>sk</strong>ových kvót, pozmeòova−ní internetových <strong>na</strong>stavení pomocou <strong>sk</strong>upinových zásad, automa−tizácii rutinnej údrby a zálohovania atï.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 499 Sk450K72002CJAK NA POÈÍTAÈ – E−mail Outlook ExpressAutor: Jaroslav ÈernýVydal: Computer pressPoèet strán: 90E−mail OUTLOOK EXPRESS je kniha, s ktorousi dokáeme zriadi emailovú schránku,pripojenie sa k internetu, písa, odosiela,prijíma, vyh¾adáva a triedi e−maily, posielasúbory ako prílohy, orientova sa v adresári… To všetko rýchloa pohodlne z tepla domova!Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 128 Sk451K72002C7/2002 PC REVUE 109


S E R V I SVírusový radarMinulý mesiac sa v rýchlom slede <strong>na</strong>kopilo mimoriadne mnostvo akcií, <strong>na</strong> ktorých sa zišlaèe<strong>sk</strong>á a sloven<strong>sk</strong>á antivírusová komunita.Najprv to bolo tradièné sloven<strong>sk</strong>é sympózium o úlohe infiltrácií v spoloènosti ranica2002, potom pra<strong>sk</strong>á konferencia Security 2002 a <strong>na</strong> záver konferencia EICAR 2002. Tá sako<strong>na</strong>la v Berlíne. Mimochodom, Berlín je ve¾mi dobrou ukákou, ako dlho trvá zahladeniestôp po pôsobení diktatúr všetkého druhu. Nejde len o fyzické stopy <strong>na</strong> budovách, ale i vmyslení ¾udí. Berlín je ešte stále tak trochu rozdelené mesto. Za tri dni trvania konferen−cie som bol svedkom viacerých protestov. Najviac ma prekvapili letáky odsudzujúce „ane−xiu NDR západným susedom“ a protest <strong>sk</strong>upiny aktivistov v priestoroch múzea Pergamonv duchu otázky: „Aké morálne právo majú Nemci kocha sa antickými pamiatkami, keïGrékov v druhej svetovej vojne masakrovali?“ Nechcem tieto incidenty komentova, alenespomí<strong>na</strong>m ich samoúèelne. Vykres¾ujú problémy, ktoré stoja pred štátmi spojenými vEuróp<strong>sk</strong>ej únii. Na konferencii sa viacerí úèastníci dotkli aj otázky spoloènej stratégieEuróp<strong>sk</strong>ej únie <strong>na</strong> poli ochrany proti infiltráciám. Bezpeènos je ve¾mi citlivá otázka a tro−chu tu cíti obavu z ovládnutia európ<strong>sk</strong>eho trhu ve¾kými americkými spoloènosami. Zatia¾však situácia vyzerá tak, e v byrokratickej apatii Bruselu sa presadí <strong>sk</strong>ôr lobizmus vše−mocných korporácií. My <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u sa však zatia¾ nemusíme s takýmito sofistikovaný−mi problémami trápi. Nám by zatia¾ postaèilo, keby sa podarilo u nás dosiahnu takýstav, aby kadý súhlasil s tvrdením, e „kradnú sa nemá“.V opisoch od Petra Kováèa si po dlhšom èase pripomenieme aj nejaké makrovírusy.W97M/SURROUND.A. Je to makrovírus šíriaci sa v prostredí programu MicrosoftWord 97. Po otvorení <strong>na</strong>padnutého dokumentu vo Worde vírus vytvorí <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u súborC:\Surround.key, do ktorého vyexportuje svoj kód. Zároveò <strong>na</strong>staví tomuto vytvorenémusúboru atribúty <strong>sk</strong>rytého a systémového súboru. To spôsobí, e Windows Explorer prištandardnom <strong>na</strong>stavení tento súbor nebude zobrazova.Potom vírus zmení <strong>na</strong>stavenie Wordu tak, e vypne ochranu proti vírusom, povolí ukla−danie otvoreného súboru <strong>na</strong> pozadí a zakáe zobrazovanie potvrdzovacieho dialógu prizápise do globálnej šablóny Normal.dot. Následne <strong>na</strong>padne globálnu šablónu a otvorenédokumenty.Vírus má dva prejavy. Prvý spoèíva v tom, e pri <strong>na</strong>padnutí globálnej šablóny pípne, akje práve 21. deò v mesiaci. Druhý prejav je deštruktívny. K jeho aktivácii dochádza 29.decembra a spoèíva vo vymazaní súboru C:\WIN*\win.com. Po jeho vymazaní zobrazí<strong>na</strong>sledujúce okno:W97M/SERVICE.A. W97M/Service.A je polymorfný makrovírus šíriaci sa v prostredíprogramového balíka Microsoft Office. Po otvorení infikovaného dokumentu <strong>na</strong>padneglobálnu šablónu Normal.dot. To spôsobí, e kadý ïalší dokument bude <strong>na</strong>padnutý víru−som. K infikovaniu dochádza pri zatváraní dokumentu.Dokáe sa šíri aj elektronickou poštou prostredníctvom poštového klienta MicrosoftOutlook. Jeho šírenie je však obmedzené <strong>na</strong> prvých 50 adries elektronickej pošty, ktoré sakonèia reazcom .fr. Pred aktiváciou tejto rutiny kontroluje v registri systému v HKEY_CURRENT_USER\Software\Microsoft\Office prítomnos premennej NOSN s hodnotou No<strong>na</strong>u Service Natio<strong>na</strong>l – Oui au Contrat de Travail. Ak táto premenná u existuje, k šíreniuelektronickou poštou nedôjde.Vo víruse sú obsiahnuté tri varianty textu správy s tromi rozliènými predmetmi správy.Všetky sú vo francúzštine a majú <strong>na</strong>vies príjemcu k otvoreniu súboru v prílohe správy.Ten obsahuje <strong>na</strong>padnutý dokument.Polymorfizmus vírusu je jednoduchý a spoèíva v pridávaní komentárov ku kódu víru−sového makra NOSN, prípadne v rozde¾ovaní jeho kódu <strong>na</strong> viac riadkov.W97M/TITLE.A. W97M/Title.A je makrovírus <strong>na</strong>pádajúci dokumenty programu Micro−soft Word. Aby mal vírus väèšiu šancu rozšíri sa, vypí<strong>na</strong> ochranu Wordu proti makroví−rusom.Okrem <strong>na</strong>pádania dokumentov obsahuje funkciu, ktorá <strong>na</strong>stavuje <strong>na</strong> dokumentochnáhodné heslo. K aktivácii tohto prejavu dochádza 30. júla, 20. jú<strong>na</strong> a 3. mája.W97M/STORY.A. Ïalšie názvy: mIRC/Story.A, W97M/Story.A predstavuje kombináciumakrovírusu pre Microsoft Word a èerva pre IRC klienta mIRC.Po otvorení infikovaného dokumentu vírus vypne ochranu Wordu proti vírusom, povo−lí konverziu dokumentov a ukladanie globálnej šablóny bez potvrdzovacieho dialógu, za−káe obnovovanie obrazovky a prerušenie klávesom.Vírus kontroluje, èi sa v globálnej šablóne Normal.dot a v aktívnom dokumente <strong>na</strong>chá−dza v treom riadku text Jack−In−The−Box. Ak ho nenájde, infikuje globálnu šablónu a/ale−bo aktívny dokument.Ak sa vírus aktivuje z globálnej šablóny Normal.dot, h¾adá súbor C:\mirc\mirc32.exe.Týmto spôsobom sa s<strong>na</strong>í zisti prítomnos IRC klienta mIRC. Uvedená lokácia je pouitápri štandardnej inštalácii mIRC.Ak existuje súbor C:\mirc\mirc.ini, vírus ho vymae a <strong>na</strong>hradí novým, ktorý vytvorí. Po−tom sa vírus <strong>sk</strong>opíruje do súboru C:\Windows\Story.doc, no len v prípade, e tento súborešte <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u nie je.Na saenie svojho odstránenia a zistenia vírus zneprístupòuje poloky menu progra−mu Microsoft Word Tools/Macro, Tools/Customize, View/Toolbars a Viev/Status Bar. Èinnos súboru mirc.iniSúbor mirc.ini je inicializaèný súbor IRC klienta mIRC. NOD32 ho deteguje ako mIRC/Sto−ry.A. Pri spustení súboru sa <strong>na</strong>stavia vnútorné premenné a dôjde k notifikácii autora víru−su, e sa <strong>na</strong>padnutý poèítaè pripojil <strong>na</strong> IRC. Obsah súboru C:\mirc\mirc.ini sa <strong>sk</strong>opíruje dosúboru C:\Windows\script1.ini.Napadnutý poèítaè ponúka prostredníctvom IRC <strong>na</strong> stiahnutie <strong>na</strong>padnutý súborC:\Windows\Story.doc. Pritom posiela správu s textom:Hey, I can't talk right now but I wanted to send you this file. It has a funny story youshould read, and also has macros inside that protect you from a lot of viruses. Just openthe document, e<strong>na</strong>ble the macros, and if you are infected it will get rid of the virusPokia¾ niekto pozve pouívate¾a <strong>na</strong>padnutého poèítaèa <strong>na</strong> iný IRC kanál, po pripojenímu vírus pošle <strong>na</strong>jprv správu v znení:I'm a little busy so I can't talk much now. I thought you might want to look at this file I got.It has a funny story and also has macros in it which get rid of any macro viruses. Just e<strong>na</strong>blethe macros when the prompt comes up and it will scan for any viruses and clean them.Vzápätí odošle <strong>na</strong>padnutý súbor C:\Windows\Story.doc. Ak <strong>na</strong> IRC niekto pouije slováobsahujúce niektorý z reazcov script, worm, virus, infect, Jack, Box, macro, Story.doc,mIRC <strong>na</strong> <strong>na</strong>padnutom poèítaèi ho bude ignorova.Pri odpojení od IRC vírus ešte <strong>sk</strong>opíruje súbor C:\Windows\script1.ini do súboru C:\mirc\mirc.ini.WIN32/FUNLOVE.4070. Ïalšie názvy: Win32/FunLove.4099, Win32.FunLove.4099,W95/FunLove.4099, W32/FlcssJe to rezidentný vírus, ktorý má schopnos šíri sa v prostredí operaèných systémovWindows 9x/ME/NT. Napáda súbory typu PE s prípo<strong>na</strong>mi OCX, SCR a EXE <strong>na</strong> lokálnych asieových di<strong>sk</strong>och, ktoré sú dostupné z <strong>na</strong>padnutého poèítaèa.Po spustení vírus vytvorí v systémovom adresári operaèného systému Windows (typic−ky adresár C:\WINDOWS\SYSTEM\ vo Windows 9x/ME alebo WINNT\System32 v prípadeWindows NT) súbor flcss.exe. Dåka tohto novovytvoreného súboru je 4608 bajtov a <strong>na</strong>jeho zaèiatku je vidite¾ný reazec ~Fun Loving Crimi<strong>na</strong>l~.Potom sa vírus pokúša spusti súbor flcss.exe. V prostredí operaèného systému Win−dows NT sa pokúša modifikova súbor WINNT\System32\nto<strong>sk</strong>rnl.exe.Vírus <strong>na</strong>páda súbory tak, e pripojí svoje telo <strong>na</strong> ich koniec. To sa prejaví predåením<strong>na</strong>padnutého súboru o dåku tela vírusu. V tele vírusu sú vo¾ným okom vidite¾né <strong>na</strong>sledu−júce reazce:~Fun Loving Crimi<strong>na</strong>l~flcss.exeFLCWINNT\System32\nto<strong>sk</strong>rnl.exePod¾a prvého z nich dostal vírus svoj názov.Do vírenia <strong>na</strong>budúce.Miroslav Trnka a Peter Kováè110 PC REVUE 7/2002


6. èas: KEDY, KDE A AKO KÚPI POÈÍTAÈZí<strong>sk</strong>a dobrý poèítaè je tak trochualchýmia. Musíme vedie, èo (a èivôbec) chceme, za èo a kedy tokúpime, nájs miesto, kde si mono<strong>na</strong>jlepšie vybra, a <strong>na</strong>koniec jepotrebné ma aj dostatok šastia,aby sa „cestou“ niè nepokazilo. Komusa však u èosi podarilo kúpi pod¾asvojich predstáv, okrem nášhoblahoelania ho iste hreje ajspokojnos z výhodného obchodua spo¾ahlivého výrobku.Na zaèiatok si budete musie ujasni, <strong>na</strong> èo všetko a komu máslúi. Je výhodnejšie urobi to <strong>na</strong> zaèiatku ako ne<strong>sk</strong>ôr meni,dokupova a testova. Pri výbere vám môe pomôc aj <strong>na</strong>šareferenèná zostava, ktorá je však <strong>na</strong>ozaj len orientaèná. My saïalej zameriame <strong>na</strong> bený PC, ktorý sa vyuíva <strong>na</strong>jèastejšie avhodne <strong>sk</strong>ompletizovaný <strong>na</strong>hradí aj TV, Playstation a mno−stvo ïalších zariadení, prípadne s nimi spolupracuje a vhod−ne ich dopåòa (<strong>na</strong>pr. mobil). Navyše je lacnejší a existuje preòaj <strong>na</strong>jviac dostupných aplikácií vrátane hier.Na kúpu beného poèítaèa, ktorý by mohol splni všetkyvaše nároky, budete potrebova asi 40 000 Sk (uvaujte s±10 %) a asi mesiac èasu. Ako zí<strong>sk</strong>a potrebné peniaze, továm asi neporadíme, <strong>sk</strong>úsime však poradi, ako vhodne ušet−ri, prípadne pracova tak, aby sa aspoò èas z nich èasomvrátila. V prípade vhodnej ceny odporúèam vyui aj monossplátkového predaja, spotrebného úveru, ale maximálne <strong>na</strong>obdobie dvoch rokov. Ne<strong>sk</strong>ôr by ste mohli by deprimovanírozdielom zaplatenej a reálnej ceny. V oblasti IT je vývoj ve¾mirýchly a za dva roky majú <strong>na</strong>pr. poèítaèe v lepšom prípadetretinovú reálnu cenu, prièom mnoho komponentov udávno nie je v cenníkoch. Toto zoberte takisto do úvahy prirozhodovaní (trochu blišie je v PCR è. 2/2002).Akú stratégiu zvoli v závislosti od èasu? Je jasné, enekoneèné èakanie <strong>na</strong> ešte lacnejšie a výkonnejšie poèí−taèe nemá zmysel. Pokrok asi nezastavíme. Keï PC potre−bujeme, nemôeme uvaova <strong>na</strong>d tým, e o pä rokovbude nieèo novšie. Za ten èas sme sa u mohli <strong>na</strong> poèítaèi<strong>na</strong>uèi <strong>na</strong>pr. programova alebo zaloi PC klub, prípadnezarobi aj <strong>na</strong> nový. Takisto nie je vdy výhodné postupnékupovanie jednotlivých komponentov. Oplatí sa to, len aksi sami kompletizujeme PC a vystihneme nieko¾ko akciíkrátko za sebou a celkové obdobie nie je dlhšie ako me−siac. A pritom nepoèítame prípadné reklamácie a problé−my viacerých dodávate¾ov, ako aj mnoho cestovania.Ceny komponentov zvyèajne s technickým pokrokom kle−sajú a ten je v IT oblasti zatia¾ kadých 6 − 24 mesiacov v závis−losti od druhu komponentu, <strong>na</strong>jrýchlejší je v oblasti proceso−rov a grafických kariet. Vdy po objavení sa novinky „staršie“výrobky zlacòujú, èasto o nieko¾ko desiatok percent. Ïalšiezmeny sú spôsobené kurzovými pohybmi, vzájomnou konku−renciou výrobcov a <strong>na</strong>pokon urèitými èasovými obdobiami.V decembri sa preto vyuíva vplyv Vianoc a koniec odpiso−vého obdobia firiem <strong>na</strong> výpredaje <strong>sk</strong>ladov i uvádzanie dra−hých noviniek, následne v januári tento jav ešte doznieva,firmy bilancujú predchádzajúci rok a èasto nie je moné mno−hé komponenty u dosta. V prvom štvrroku sa zaèí<strong>na</strong> od−znova, stanovuje sa nová stratégia a zvyèajne koncom marcaa apríla prichádza prvé zlacòovanie. U nás sa však prejaví snieko¾kotýdòovým one<strong>sk</strong>orením, èo je práve obdobie mája.Následne zaèí<strong>na</strong> <strong>na</strong> cenu výraznejšie vplýva zme<strong>na</strong> kurzu(vplyv letných dovoleniek) a urèitý letný útlm. Po polroku aletných dovolenkách firmy bilancujú a spravidla sa dostavíïalšie zlacòovanie. Tento rok do toho u nás výraznejšiezasiahnu vo¾by, inokedy <strong>na</strong>pr. poiar, bankrot èi zemetrase−nie. Obèas sa vy<strong>sk</strong>ytnú aj výhodné akcie (pozor však <strong>na</strong> tie zosupermarketov!).Najvhodnejšie obdobie <strong>na</strong> kúpu PC je teda u nás štatis−ticky máj a potom október. Nasledujú <strong>na</strong>jblišie mesiace a<strong>na</strong>jnevhodnejšie obdobie je jednoz<strong>na</strong>ène december a ja−nuár. Èasto sa stáva, e ten istý poèítaè kúpený v decem−bri stojí to¾ko ako v októbri, dokonca sa u stalo, e bolrov<strong>na</strong>ko drahý, ako keby sa kúpil v júni (samozrejme, zá−visí to aj od výberu jednotlivých komponentov), lene vtom prípade sa u dávno mohol pouíva. Je to však šta−tistika, podobne ako s tým brodom cez rieku, ktorý nikneprešiel pre trojmetrovú håbku uprostred, hoci mal prie−mernú håbku len 1,5 m ☺.Výkony dnešných poèítaèov sú také vysoké, e sa málo−kedy úplne vyuívajú. Trh je takisto u z<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>sýtený apravidelný upgrade s príchodom zlepšených aplikácií vrá−tane presunu všetkých <strong>na</strong>stavení a dát u nie je potrebný.Ani tie zlepšené aplikácie u toti èasto netreba. O niekto−rých hrách a ich pokraèovaniach ani nehovorím. Toto všaknez<strong>na</strong>mená, e nebudeme kupova novšie veci, ale u tonebude také nevyhnutné a pod¾a mòa to môe prebiehaako pri výmene televízora èi chladnièky. Urèite sa pousilu−jú aj firmy, ktoré v rámci sériovej výroby budú vyrába len<strong>na</strong> nieko¾koroèné pouitie (kde u sú èasy praenia 120MHz Pentia <strong>na</strong> panvici alebo <strong>sk</strong>ratovania MB pre 286<strong>sk</strong>rutkovaèom bez väèšieho poškodenia).Ak máme aspoò orientaène vybranú PC zostavu a dosta−tok bubáèikov, môeme vyh¾ada vyvolenú firmu, s ktorouurobíme obchod. Vzh¾adom <strong>na</strong> monos vrátenia èastidane, ako aj vplyvom rôznych ciel je takisto moné <strong>na</strong>ku−pova aj v blízkom zahranièí (ÈR, Rakú<strong>sk</strong>o...), èím by smemohli ušetri a nieko¾ko desiatok percent. No ak tovarmáme pouíva <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, budeme ho musie precli(monitor zbadá kadý colník), èo potom u také výhodnénebude. Tento spôsob môu vyui tí, èo èasto cestujúalebo majú blízko do zahranièia (aj pre prípadnú reklamá−ciu), poz<strong>na</strong>jú miestne pomery a vedia si správne vybrakomponenty (urèite však nie ten monitor ☺) do PC.Prípadne je to výhodné, ak sa daný tovar u nás nevy<strong>sk</strong>ytuje.Väèši<strong>na</strong> z nás však bude <strong>na</strong>kupova <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Tuprichádza do úvahy nieko¾ko moností. Tí, èo sa vyz<strong>na</strong>jú amajú to blízko, <strong>na</strong>kupujú u distribútorov (Agem, Asbis, BGSDistribution, IMC, ProCa, Sofos atï). Tu je však riziko,pretoe nie všetci predávajú koncovým zákazníkom, akpredajú, úètujú si asi 10 % <strong>na</strong>vyše a vdy im všetko musítedonies a prednos majú, pochopite¾ne, díleri. Vo ve¾ko<strong>sk</strong>la−doch <strong>na</strong>kupujú všetky s. r. o. èi ivnostníci, ale aj supermar−kety. Zámerne nespomí<strong>na</strong>m medzinárodné z<strong>na</strong>èky (Compaq,IBM, Dell...), ktoré zvyèajne vozia u <strong>sk</strong>ompletizované PC.Tieto poèítaèe sú urèené <strong>sk</strong>ôr pre firmy ako pre bených po−uívate¾ov. Hlavne preto, e sú drahšie a ašie rozšírite¾né (opretaktovávaní ani nehovorím ☺). Na druhej strane po<strong>sk</strong>ytu−jú dobrú záruku a vyladený výkon (okrem pár výnimiek).Podobne je to v supermarketoch, kde zase môete kúpilacné kancelár<strong>sk</strong>e poèítaèe (spravidla tam nájdete jednu z <strong>na</strong>j−lacnejších MB, málo RAM a pod.). A aj vzh¾adom <strong>na</strong> ich zame−ranie vám tu málokedy dokáu kvalifikovane tri hodiny opi−sova konkrétny model, ktorý sa <strong>na</strong>vyše nedá výrazne zmeni.Mono v budúcnosti budeme všetko <strong>na</strong>kupova tam, dnesvšak prichádza do úvahy aj iné riešenie.Mne sa osvedèil nákup u korektného obchodníka – èi u znejakej firmy, alebo u ivnostníka. U oboch je moné zí<strong>sk</strong>anejakú lokálnu z<strong>na</strong>èku (<strong>na</strong>pr. Libra) pod¾a vlastných poiada−viek, take príde aj <strong>na</strong> tých, èo ob¾ubujú z<strong>na</strong>èkový tovar, <strong>na</strong>vy−še si ho môu prispôsobi vlastným parametrom. Zi<strong>sk</strong>ovémare týchto obchodníkov sa pohybujú od 5 – 25 %, <strong>na</strong>jèas−tejšie 15 % <strong>na</strong>d ve¾koobchodnú cenu; 5 % sa spravidla dávadobrým známym, prípadne v akciách, 25 % si dávajú u ve¾kéfirmy, prípadne za špeciálne sluby. Osobne povaujem zi<strong>sk</strong>firmy 10 – 15 % za primeraný – treba si uvedomi, e tovar samusí objed<strong>na</strong>, doviez, od<strong>sk</strong>úša, prípadne bezplatne rekla−mova. Pokia¾ sa to robí poctivo, tak zo 40 000 Sk za poèítaèje pribline tých èistých 2000 Sk (zi<strong>sk</strong> sa poèíta z ceny bezDPH a neuvaujem s nákladmi <strong>na</strong> prevádzku) za prácu, èas apo<strong>sk</strong>ytnuté sluby zaslúený.Dnes u nerozlišujem medzi firmami a ivnostníkmi (nie−ktorí ich oz<strong>na</strong>èujú aj za tzv. garáových obchodníkov). Mámtoti dobré aj zlé <strong>sk</strong>úsenosti s oboma, hoci je pravda, e ¾udiasa èastejšie saujú <strong>na</strong> ivnostníkov. Tí majú síce spravidlanišie náklady <strong>na</strong> prevádzku a môu ponúknu aj nišiu cenu,takisto sa musia viac s<strong>na</strong>i zí<strong>sk</strong>a zákazku a tým aj pomôczákazníkovi, ale týmto sú tie silno limitovaní a èastejšie samôete stretnú s iným tovarom, ako ste si pôvodne objed−<strong>na</strong>li. Následne aj reklamácie sú saené, pretoe sa <strong>na</strong>pr.èaká, kedy bude cesta do ve¾ko<strong>sk</strong>ladu, lebo sa chodí menej.Ako som však u spomenul, stretol som ivnostníkov, ktorípo<strong>sk</strong>ytovali výborné záruky vrátane servisu do dvoch hodín uvás doma a <strong>na</strong>ozaj kvalitnú prácu, take nemôem poveda,e by to bol paušálne horší výber. Skôr sa zameriam <strong>na</strong> jed−notlivé postrehy, s ktorými sa môete stretnú bez oh¾adu <strong>na</strong>zaradenie obchodníka. Najlepšie je <strong>na</strong>kupova u obchodníka, ktorého pozná−te a máte s ním dobré <strong>sk</strong>úsenosti. Odporúèam preto váisi dobrého dodávate¾a a i ne<strong>sk</strong>ôr sa obraca <strong>na</strong>òho. Ušet−ríte si èas a èasto môete zí<strong>sk</strong>a aj nejakú z¾avu. Dobrý obchodník sa vám dokáe hneï venova, vy−svetli vám výhody, ale aj nevýhody rôznych riešení a ne−bude odporúèa <strong>na</strong>jdrahšie alebo <strong>na</strong>jlacnejšie riešenia. Spra−vidla vám vyhotoví základnú ponuku pod¾a vašich predstávdo urèitej ceny, kde potom <strong>na</strong>vrhne vhodné zmeny pod¾avlastných <strong>sk</strong>úseností. Nechá vám tým monos vybra si, kdeušetri a kde, <strong>na</strong>opak, zvoli drahší komponent. Ve¾a vám môe <strong>na</strong>poveda aj spracovanie ponuky –preh¾adnos, monosti rozšírenia základnej zostavy, ale ajformát. Nech vám je však výstrahou nevyváená zostavaso silným CPU a malou RAM èi nekvalitnou MB. Miestny obchodník vám môe dobre poradi pri vý−bere vhodných komponentov, predovšetkým má od<strong>sk</strong>úša−né niektoré konfigurácie a tým sa osobne venuje a zlepšu−je. Môete sa stretnú s rôznymi odporúèaniami u rôznychdodávate¾ov. Vyberte si to, ktoré vám <strong>na</strong>jlepšie vyhovuje aspåòa aj fi<strong>na</strong>nèné monosti. Kadý zvyèajne <strong>na</strong>kupuje v rôz−nych <strong>sk</strong>ladoch a aj ponuka sa potom, pochopite¾ne, líši. Obèas sa podarí <strong>na</strong>trafi <strong>na</strong> ve¾mi neseriózneho preda−vaèa, pretoe dnes nie je problém podnika s „poèítaèmi“.Ten sa s<strong>na</strong>í preda za kadú cenu a ponúka kadú chví¾urôzne zostavy. To by malo by výstrahou. Dobrý obchodníktoti u neije z predaja PC (ten zi<strong>sk</strong> v prípade serióznejdodávky <strong>na</strong>ozaj nie je ve¾ký), ale zo servisu a dobré menomu robia práve vyladené a bezporuchové zostavy. On112 PC REVUE 7/2002


S E R V I Snemá záujem háda sa o kadú korunu. Zákazníkov poa−dujúcich všetko za „5,50 Sk“ prepustí radšej konkurencii.Oni potom toti sami prídu s pokazeným PC a servis (pod−¾a druhu a lokality) ide spravidla od 500 Sk vyššie. Od rôznych dodávate¾ov porovnávajte ponuky s rov−<strong>na</strong>kým dátumom a s pribline rov<strong>na</strong>kými komponentmi.Ináè porovnávate cenu mercedesu z roku 2002 a trabantaz roku 1980. Mnohí obchodníci v cene u poèítajú aj rôznypridaný SW, nové ovládaèe k jednotlivým komponentom(osobitne stiahnuté z internetu a <strong>na</strong>pálené <strong>na</strong> CD, okremtých, èo dodáva výrobca a mali by by súèasou kadejdodávky) a ïalšie pridané sluby. Môete si pozrie aj ve¾koobchodný cenník a porov−<strong>na</strong> <strong>na</strong>balený zi<strong>sk</strong>. Pravda, nezabudnite zhodnoti aj ná−sledne po<strong>sk</strong>ytované sluby. Predaj by sa toti nemal u<strong>sk</strong>u−toèni len tým, e zaplatíte tovar a domov si odvezietezabalené škatule. Dobrý dodávate¾ vám aj pre prípad ne−<strong>sk</strong>oršej reklamácie poèítaè pri zakúpení zapojí doma apredvedie. Takisto sa spýtajte <strong>na</strong> montáne náklady a ce−nu dovozu. Stáva sa, e niektorí obchodníci to pripoèítajúosobitne pri preberaní tovaru. Podobne mnohí dávajú akobonus rôzny SW, reproduktory, myš a pod. Spýtajte sa <strong>na</strong> riešenie reklamácií. Niektorí obchodní−ci vám <strong>na</strong>pr. v prípade poruchy monitora po<strong>sk</strong>ytnú ná−hradný po dobu reklamácie. Oceníte to hlavne pri súrnejpráci s nieko¾komesaèným èakaním <strong>na</strong> výsledok reklamácie. V prípade podpísanej objednávky dobrý dodávate¾ zná−ša riziko pohybu cien v rozpätí aspoò 5 %. Dokonca v prípa−de poklesu cien komponentov vám zníi výslednú cenu. Ve¾mi milé je zaokrúh¾ovanie cien <strong>na</strong> rôzne peknéèísla. Pritom sa tajne oèakáva, e tých 10 a 100 Sk osta−ne ako bonus. To v prípade, ak budete ve¾mi spokojní.PREH¼AD VÝVOJA CIEN KOMPONENTOVDruh komponentu: Z<strong>na</strong>èka a typ jún rozdiel (máj)Vyhotovenie (case) Miditower ATX, Eurocase MD 604A + 300 W 1350 −MB (základná do<strong>sk</strong>a) Gigabite 7VTXH+, AMD Athlon/Duron, VIA KT266A, ATA 133, 5×PCI, 4900 −3× DDR DIMM, AGP*4, AMR, 6×USB, sound CT 5880, LAN, Socket A, ATXCPU (procesor) AMD Duron 950 MHz 2000 −300RAM (operaèná pamä) DDR 256 MB retail (3 roky záruka) 2200 −1200VGA (grafická karta) GeForce2 400 MX 64 MB DDR 3100 −HDD (hard di<strong>sk</strong>) WD 40 GB ATA 100, 7200 ot. 3900 −300DVD ROM DVD Pioneer 16/40× 2900 −200FDD (floppy mechanika) FDD 3,5” TEAC 450 −50Klávesnica Multimediál<strong>na</strong> US/SK, WIN 98, PS/2 600 −Myš s podlokou Genius NetScroll+ PS/2 + farebná podloka 200 −Zvuková karta<strong>na</strong> do<strong>sk</strong>eMonitor Daewoo 720D 17” 1600 × 1280/75 Hz, 0,26 mm 8 600 −300Chladiè Chladiè Duron – gu¾ôèkový do 1,7 GHz ND12 300 −150Reproduktory SBS35 Creative Labs 550 −Spolu: zaokrúhlene do: 31 000Vysvetlivky:Ce<strong>na</strong> je pre koncového zákazníka bez DPH, vypoèítaná z ve¾koobchodných cien <strong>na</strong>jväèších distributérov <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u a s pridanímtradiènej mare obchodníkmi. U <strong>na</strong> prvý poh¾ad je zrejmé, e poèas mája <strong>na</strong>ozaj došlo k výraznému poklesu cien takmer všetkýchkomponentov. Od zaèiatku uvedenia jednotlivých komponentov stratil náš PC k dnešnému dòu <strong>na</strong> cene asi 12 % (t. j. prepoètom zadva roky by to bolo pribline 50 %, èo nie je <strong>na</strong>jhorší výsledok). Ïalší pokles ovplyvnia asi vo¾by, ale aj pripravované uvedenie nie−ktorých noviniek, take bude zaujímavé sledova výsledok. Keby neboli vo¾by, urèite by som s kúpou ešte pár mesiacov poèkal. Povo¾bách toti môe dôjs k výraznej zmene kurzu Sk/USD, èím môe v horšom prípade <strong>na</strong> nieko¾ko mesiacov zdraie PC. Blišie vèísle PCR è. 2/2002 a aj v tomto.MB sme <strong>na</strong> základe úvah pouitých v èlánku PCR è. 3/2002 vybrali pre procesor od AMD. Výrobca je Gigabite a èipová súpravaKT266A, pokia¾ sa neobjaví èipová súprava KT 333A. Po miernom poklese cien dosiek sme zmenili typ – vybrali sme takú istú, len<strong>na</strong>vyše má integrovaný sieový adaptér a kvalitnejšiu zvukovú kartu. Kto chce ešte ušetri alebo spomenuté funkcie nevyuije, môesi kúpi pôvodne <strong>na</strong>vrhovanú GA 7VTXE+.CPU sme vybrali <strong>na</strong> základe úvah v PCR è. 3/2002. Chladiè ND 12 patrí medzi kvalitnejšie vo¾by. Nabudúce po prípadnom ïalšompoklese ceny môeme vybra vyššiu frekvenciu procesora.RAM nám <strong>na</strong>pokon predsa len klesla, a to výrazne, hoci sme to neoèakávali. Ako dôvod sa spomí<strong>na</strong> vstup nového výrobcu <strong>na</strong> trh,ale pravdepodobne ani zvýšené ceny nepriniesli výrobcom predpokladaný efekt. Ceny sa pohli dobrým smerom, no nemôe to bydlhodobo. U teraz sú relatívne blízke výrobným nákladom a so stratou nik nebude veène predáva. Blišie k RAM v PCR è. 5/2002.Navrhovaná grafická karta má dobrý pomer ce<strong>na</strong>/výkon a <strong>na</strong> väèšine PC postaèí. Ce<strong>na</strong> nám spolu s poklesom RAM tie klesla a jemoné, e ešte trochu klesne (reaguje trochu ne<strong>sk</strong>ôr). Ak sa èasom objavia v podobnej cenovej hladine nové GeForce 4 MX, zaradí−me do cenníka tie. Potvrdzuje sa, e <strong>na</strong>ozaj nemá výz<strong>na</strong>m kupova drahé novinky, ktoré rýchlo strácajú <strong>na</strong> cene, a je výhodnejšiekúpi radšej lacnejšie karty a poèka <strong>na</strong> zníenie cien. Blišie sme sa téme venovali v PCR è. 4/2002.HDD sa dá kedyko¾vek prikúpi, ale ce<strong>na</strong>/1 MB je <strong>na</strong>jvýhodnejšia zatia¾ pri vyšších kapacitách − pribline do 80 GB. Nemá však preväèšinu z nás výz<strong>na</strong>m kupova vysoké kapacity, jednoducho ich úplne nevyuijeme. Odporúèaný model mám doma a som s ním ve¾mispokojný. Blišie v PCR è. 5/2002.DVD ROM, prípadne ešte lepšie CD−RW závisí od vo¾ných fi<strong>na</strong>ncií a poiadaviek, vo¾te radšej osvedèenú z<strong>na</strong>èku, a nie rýchlos.Keïe ceny trochu klesli, dávame do pozornosti model CD−RW Memorex 40/24/10 bulk (len mechanika bez SW, káblov...), ktorýmôete zí<strong>sk</strong>a u od 3250 Sk bez DPH. Dobré z<strong>na</strong>èky pre CD−RW sú ešte <strong>na</strong>pr. Plextor a Teac. Blišie v PCR è. 5/2002. Nezabudnitedokúpi tzv. audiokáblik <strong>na</strong> prepojenie CD (CD−RW, DVD) so zvukovou kartou.FDD – zatia¾ pre istotu, ale asi ju u z ponuky o pár mesiacov vyradíme. Ce<strong>na</strong> klesla (po dlhom èase), to z<strong>na</strong>mená, e nieèo sa upomaly deje. Blišie v PCR è. 5/2002.Klávesnica – vyberte radšej dobrú multimediálnu, kde sa dobre spúša internet, kalkulaèka, ovláda hlasitos. Konektor pouite PS/2(aj pre myš). Blišie v PCR è. 6/2002.Myš Genius má dobre toèite¾né kolie<strong>sk</strong>o (bez kolie<strong>sk</strong>a u myš nekupujte) za výbornú cenu. Blišie v PCR è. 6/2002. Ostatné poloho−vacie zariadenia (joystick, volant, gamepad...) sú <strong>sk</strong>ôr urèené <strong>na</strong> špecifické pouitie (samozrejme, e hlavne hry ☺). Ich kúpu trebadôkladne zvái. Poznám toti majstra v Halflife, ktorý azda nemá konkurenciu a hrá len s klávesnicou a myšou.Zvuková karta + reproduktory. Na zaèiatok a benú prácu úplne postaèí integrovaná zvuková karta <strong>na</strong> MB a lacnejšie reproduktory. Akvšak máte dostatoèné mnostvo koruniek a chcete si maximálne vychut<strong>na</strong> dunenie v hrách alebo poèúva CD (a pod.), investujte do kva−litnejšej zvukovej karty a výkonnejšej reproduktorovej sústavy. Zvuk je ve¾mi subjektív<strong>na</strong> záleitos a osobne chápem ¾udí, ktorí tu úplnenezoh¾adòujú pomer ce<strong>na</strong>/výkon (kvalita). Mono tam investova ušetrené korunky po poklese cien. Blišie v PCR è. 6/2002.Monitoru sme sa venovali v PCR è. 4/2002. Urèite vyberajte 17" so zrnom pod 0,26 mm a s podporovaným rozlíšením aspoò 1280× 1024. Pri rozlíšení 1024 × 768 zobrazovaciu frekvenciu <strong>na</strong>d 85 Hz, osobne odporúèam <strong>na</strong>d 100 Hz. Na z<strong>na</strong>èke nejako nezáleí (zlacnejších je dobrý aj <strong>na</strong>pr. Relisys, Samsung a pod.) − <strong>sk</strong>ôr ho treba vidie v èinnosti. LCD trochu zdraeli a ešte èasto majú chybnébody. Aj preto je ich pre väèšinu zatia¾ predèasné kupova, <strong>na</strong>vyše sa spomí<strong>na</strong> úplne nový typ monitorov, take vyuime nízke cenytých klasických dostupných a o pár rokov uvidíme.Skrinku kúpte s dobrým zdrojom (u je cenovo výhodné 300 W), ¾ahkým prístupom, vhodnou ve¾kosou a pekným dizajnom. S odpo−rúèanou majú viacerí z èitate¾ov aj z nás dobré <strong>sk</strong>úsenosti. Obchodníci majú radi zákazníkov, ktorí prídu aspoòs urèitými predstavami, samozrejme, s dostatkom peòazí,a hoci sa ve¾a povypytujú, neodídu <strong>na</strong>prázdno. Je úplne straš−né obsluhova niekoho, kto nemá ani tušenie, èo chce, a<strong>na</strong>pokon odíde s konštatovaním, e ste drahý. Takémuto zá−kazníkovi (ak sa ešte vráti), sa pripoèítava aspoò 5 % <strong>na</strong>vyše. Samozrejme, kadý obchodník má rád drahšie zákazky,kde pri rov<strong>na</strong>kom poète škatú¾ zarobí viac a <strong>na</strong>vyše je menšiapravdepodobnos reklamácie (spravidla ide o drahší z<strong>na</strong>èko−vý tovar). Seriózny obchodník vám však pri urèitej cenovejhladine (<strong>na</strong>pr. 60 000 Sk) ponúkne <strong>na</strong>vyše v cene hru, pred−platné PC REVUE alebo nejaký doplnok pod¾a výberu. Spýtajte sa <strong>na</strong> termín dodania. Spravidla sa pohybu−je od troch dní do týdòa, a to v závislosti od druhu kom−ponentov a situácie <strong>na</strong> <strong>sk</strong>lade. Najmä pred Vianocami jeproblém nieèo kúpi. Dobrý obchodník vás pred prijatímobjednávky informuje, kedy to bude hotové, a v prípadezmeny situácie èi ceny sa s vami spojí a <strong>na</strong>vrhne riešenie(<strong>na</strong>pr. kúpi inú z<strong>na</strong>èku, typ, poèka...). Nezabudnite pretouvies <strong>na</strong> objednávke kontakt. Dobu dodávky ovplyvòuje aj kvalita zahorenia. Malaby by minimálne 24 hodín, poèas ktorých sa zistí aspoò90 % moných HW chýb. Je lepšie, ak sa poèítaè dobreotestuje <strong>na</strong> zaèiatku. HW býva pod¾a typu pribline <strong>na</strong>10 % poruchový, predsa len sa toho vyrábajú tisícky kusova cestuje to v rôznych podmienkach tisíce kilometrov amusí si to rozumie s tisícami ïalších èastí a faktorov. V prípade tretej rov<strong>na</strong>kej reklamácie seriózny dodá−vate¾ vymení celú zostavu alebo vráti peniaze. Táto situá−cia by sa však pri dobrom testovaní (t. j. <strong>na</strong>inštalovaní OS,niektorých aplikácií a hier a aktívneho nieko¾kohodi−nového testovania) nemala vy<strong>sk</strong>ytnú. Je to moné len<strong>na</strong>ozaj v ojedinelých prípadoch (<strong>na</strong>jèastejšie vplyvom elek−triny, prípadne iných podobných faktorov). Hneï <strong>na</strong>zaèiatku môete <strong>na</strong> PC spusti šetriè obrazovky, ktorý vámmôe pomôc odhali niektoré problémy. Ak nikde nepochodíte pod¾a svojich predstáv, ostávaešte <strong>na</strong>sledujúca monos: vyberte si komponenty z ve¾−koobchodného cenníka, pripoèítajte vami tolerovaný zi<strong>sk</strong>a <strong>na</strong>vštívte nieko¾kých predajcov s tým, e im ponúkatetakýto zi<strong>sk</strong> k ich nákupu z ve¾ko<strong>sk</strong>ladu a èi sú ochotní zatakýchto podmienok doda tovar. Pokia¾ budete rozumnía budete ma trochu šastia <strong>na</strong> seriózneho obchodníka,urèite sa vám to podarí. Pripravte sa <strong>na</strong> to, e po zlých <strong>sk</strong>úsenostiach sozákazníkmi (nezaplatená alebo neprijatá objednávka) sazvyèajne vyaduje záloha od 20 – 50 %. Dobrý obchodník sa vám bude venova vdy, keï prí−dete aj po kúpe poèítaèa, dokonca vám ponúkne prikadej ïalšej návšteve z¾avy <strong>na</strong> tovar alebo sluby. Ak kupujete prvýkrát, tak urèite nie hneï v prvomobchode, <strong>na</strong> ktorý <strong>na</strong>trafíte. Dajte si všetko vysvetli aradšej sa spýtajte <strong>na</strong> zaèiatku. Napríklad si dajte hneï roz−deli a <strong>na</strong>formátova di<strong>sk</strong>.Nebudem sa vyjadrova k inštalácii SW <strong>na</strong> nové PC – jeto vec príslušných dohôd v závislosti od zúèastnenýchosôb a nemá to vplyv <strong>na</strong> hodnotenie dodávate¾a. Pre tes−tovanie PC by vám však obchodník mal <strong>na</strong>inštalova aod<strong>sk</strong>úša to, s èím budete pracova. Èi to u potom zma−e, alebo pouije trial, free a podobnú verziu, je záleitosdohody a predávajúceho, ktorý spravidla vychádza v ústretyzákazníkom. Je predsa nemyslite¾né, aby ce<strong>na</strong> príslušnéhoSW bola vyššia ako ce<strong>na</strong> HW, <strong>na</strong>vyše ak je to otázka celo−roèného platu. Ani v Amerike, kde sa dá dobre vybavenýPC kúpi z jednej výplaty, nie je situácia ove¾a ruovejšia.Na druhej strane je však potrebné poveda, e existuje SW,za ktorý plati netreba. V opaènom prípade odporúèamzakúpi aspoò operaèný systém, ktorý s novým PC stojí asi50 % benej ceny.Tak to by <strong>na</strong>teraz hádam staèilo, s<strong>na</strong>il som sa po−drobnejšie rozpísa <strong>na</strong>jèastejšie prípady. Urèite som všakvo¾aèo zabudol spomenú, prípadne nieko¾ko postrehovsa tu u nezmestí a vy mi ich isto lá<strong>sk</strong>avo pripomenietemailom ☺. Nabudúce sa budeme venova starostlivosti opoèítaè – èo treba urobi prv, ako ho rozbalíme, a <strong>na</strong> èonesmieme zabudnú, aby s <strong>na</strong>mi rád spolupracoval. Tešímsa <strong>na</strong> ïalšie stretnutie.Daniel Sládek7/2002 PC REVUE 113


OTÁZKY A ODPOVEDE1. Mohli by ste mi poradi? Môem osadi do<strong>sk</strong>u ASUSTUWE−M procesorom Celeron 1,0 GHz? A ak nie, takakú lepšiu do<strong>sk</strong>u do 5000 Sk by som mohol pouit?Pamä pouívam PC133. barbrady@wa<strong>na</strong>doo.<strong>sk</strong>Pretoe Vaša do<strong>sk</strong>a podporuje pätice FCPGA / FCPGA2 aprocesory tohto typu do 1,2 GHz, môete ju osadi proce−sorom Celeron 1 GHz.-ja-−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−2. Chcem striha video. Potrebujem <strong>na</strong> to nejakú špeciál−nu kartu (predajcovia tvrdia, e áno) alebo staèí trebársATI Radeon + softvér? 421905173541@sms.globtel.<strong>sk</strong>Ak má Vaša karta Radeon TV OUT aj TV IN, <strong>na</strong> strihanieVám staèí len softvér, ale otázka je, èi to chcete robi pro−fesionálne, teda po strihu <strong>na</strong>hra video spä <strong>na</strong> videoka−zetu (vtedy Vám odporúèam poui špeciálnu kartu <strong>na</strong>strih), alebo zostrihané video budete <strong>na</strong>pa¾ova <strong>na</strong> CD. -ja-−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−3. Mal by som záujem o kúpu LCD monitora, môetemi poradi, èi máte konkrétne <strong>sk</strong>úsenosti s niektorou ztýchto z<strong>na</strong>èiek? Konkrétne by išlo o typy: 1. Relisys 15"TL570 1024 × 768, uhol V 120/120 H 100/85, kontrast350:1, iarivos 250 cd/m, 2. QDI 15" LM510 LCD + USB2 port HUB 1024 × 768, uhol V 120/120 H 100/100, kon−trast 350:1, iarivos 250 cd/m, 3. Samsung 15" 151BMTFT, 0,297 mm, 1024 × 768/75 Hz, H 30−60 kHz, V56−75Hz, audio 2 × 1,5 W, otoèný displej, response time 25 ms,TCO99, ba1@centrum.<strong>sk</strong>114 PC REVUE 7/2002ce <strong>na</strong>hráva obraz i zvuk v dobrej kvalite a v prijate¾nejcenovej hladine (teda karta s <strong>na</strong>jlepším pomerom ce<strong>na</strong>/výkon). ba1@centrum.<strong>sk</strong>hardvér, resp. softvér mi treba zakúpi a u koho by sato dalo kúpi, resp. nejakú inetovú adresu.Bude to len pre moju potrebu, a tak mi staèí, aby sa dal<strong>na</strong>hratý TV program zostriha <strong>na</strong> menšie pasáe, menive¾kos ok<strong>na</strong>... Skrátka nieèo jednoduché. Za odpoveïvopred ïakujem. Vladimír Beòo (BENOV@emo.seas.<strong>sk</strong>)Z týchto typov LCD monitorov mám <strong>sk</strong>úsenosti len s Re−lisys 15", a to vcelku priaznivé. ia¾, ostatné nemôempreto posúdi. Pri kúpe si však treba všimnú hlavne poèetchybných bodov – prejavujú sa inou farebnosou <strong>na</strong> plo−che a dos to prekáa, pokia¾ sa nevy<strong>sk</strong>ytnú niekde v rohu.Objavujú sa pomerne èasto pri všetkých z<strong>na</strong>èkách. Ïalšieupozornenie smeruje ku grafickej karte: pokia¾ nemátegrafickú kartu so špeciálnym výstupom <strong>na</strong> LCD (oz<strong>na</strong>èo−vaným ako DVI−I), nebudete ma monitor kde pripoji. Noa <strong>na</strong>pokon – monitorom s reproduktormi sa osobne s<strong>na</strong>−ím vyhýba.Z vybraných typov sa pod¾a uvedených parametrovmne zdá <strong>na</strong>jlepší QDI (hoci som ho ešte nevidel), treba sivšak ešte všimnú aj ve¾kos bodu, rozmery (vrátane vidi−te¾nej plochy) a u spomí<strong>na</strong>né (predovšetkým) chybnébody. Dôleitým parametrom (hlavne pokia¾ sa budú hraaj hry) je aj tzv. èas odpovede, ktorý však uvádzate len priSamsungu (èím nišie èíslo, tým lepšie). Ostatné paramet−re sú u pre väèšinu výrobcov rov<strong>na</strong>ké (iarivos, kontrastatï.). Odporúèam Vám však pred kúpou vidie ho v èin−nosti – èi u pre chybné body (môete trva <strong>na</strong> zníení ce−ny), alebo vernos zobrazenia. LCD panely sa ešte výraznejšielíšia aj pri rov<strong>na</strong>kej z<strong>na</strong>èke ako obyèajné monitory. -ds-−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−4. Chcem sa opýta, akú TV kartu by ste mi odporúèa−li kúpi. Malo by ís o samostatné riešenie umoòujú−Dobré <strong>sk</strong>úsenosti mám s AverStudio TV (je aj s FM rádiom)pribline za 5000 Sk bez DPH alebo s AverTV (bez FMrádia) za cenu asi o 1000 Sk nišiu. Nie dobré <strong>sk</strong>úsenostimám s Dart TV a podobne, kde je obraz len v malom„okienku“ a po roztiahnutí <strong>na</strong> celú obrazovku nie súvyhladené hrany. Blišie o tom, myslím, nájdete v PCREVUE è. 6/2002. Všetky karty majú, samozrejme, TVtuner, dia¾kové ovládanie, teletext, nejaké kábliky (ale <strong>na</strong>anténu treba prikúpi – asi do 150 Sk aj s redukciou), pri−pojenie k videu. Dá sa aj <strong>na</strong>hráva v zvolenej kvalite (asi trimonosti kompresie, nieko¾ko moností poètu snímok zasek. a pod.), ale treba ma dostatoène ve¾ký di<strong>sk</strong> (min. 20GB <strong>na</strong> 1 hodinu), silný CPU (min. 500 MHz) a ve¾kú RAM(od 128 MB). Na sledovanie odporúèam aj vhodne ve¾kýmonitor. Táto TV karta sa mi vzh¾adom <strong>na</strong> cenu amonosti zdá optimálnou vo¾bou, obraz je pekný (osobneju pouívam). Treba si ešte overi podporované pásmo (<strong>na</strong>škatuli by malo by <strong>na</strong>písané PAL B/G), obèas sem zablúdikarta urèená do Ázie èi Ameriky.-ds-−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−5. Bývam v Seredi a mám záujem o pripojenie pevnoulinkou (bez telekom. poplatkov). Viete mi poradi ne−jaké firmy, <strong>na</strong> ktoré by som sa mohol v mojom re−gióne obráti? Ïakujem za odpoveï. Michal Ivanèík(m.i.papier@stonline.<strong>sk</strong>)Neviem síce, aká je situácia v Seredi, ale pokia¾ nechce−te plati ST, tak <strong>na</strong>jdostupnejšou alter<strong>na</strong>tívou je asi mik−rovlnka. Skúste Slovanet Profinet alebo NetlabPlus. A prí−padne oslovte ïalších ISP, tu je zoz<strong>na</strong>m: http://<strong>www</strong>.six.<strong>sk</strong>/zoz<strong>na</strong>m.html-md-−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−6. Chcel by som sa Vás opýta, ktorý z týchto monito−rov má pod¾a vášho názoru lepší obraz a je kvalitnejšíz h¾adi<strong>sk</strong>a ivotnosti, cenovo sú pribline <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kejúrovni: RELISYS 17" 785 TCO99 a DAEWOO 17'' CMC−720D,saler@centrum.<strong>sk</strong>Parametrami sú pribline identické, hoci osobne by somdoma uprednostnil Relisys a do èasopisu PCR Daewoo.Relisys má o pár milimetrov menšiu obrazovku, ale zdá sa,e má dobrý obraz (pravda, asi som trafil kus). Daewoomá pri rôznych kusoch rov<strong>na</strong>ké parametre (menej závisíod „trafenia“), ale je aj trošku drahší. Dnes by som sivybral ten, ktorý by sa mi viac v obchode páèil :−) a bolrozmerovo menší a lacnejší (znova asi Relisys, ten má ajFlat obrazovku a menšie zrno).-ds-−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−7. Pri monitoroch typu Trinitron je normál<strong>na</strong> <strong>na</strong>sledu−júca chyba? V dvoch riadkoch pribline <strong>na</strong> 1/4 a 3/4vodorovne sa objavuje mier<strong>na</strong> tmavšia èiara – riadok.Je to normálne pri týchto monitoroch? Konkrétne byma zaujímal typ Phillips 107P20. Za odpoveï vopredïakujem. David Adam (ekukac@adamsoftrs.<strong>sk</strong>)Áno, je to normálne, sú to „špagátiky“ (kovové lanká),ktoré dria ma<strong>sk</strong>u a sú pri urèitých uhloch poh¾adu po−merne vidite¾né. Ale dá sa <strong>na</strong> to zvyknú. No zvyèajne súto ståpce, a nie riadky a vdy sú dva.-ds-−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−8. Poraïte mi, prosím. Kupujem si prvý poèítaè. Nieèosom sa v práci o PC <strong>na</strong>uèil, ale èo sa týka veci, ktorú bysom chcel robi <strong>na</strong> svojom poèítaèi, neviem takmerniè. Ide o to, e by som rád z TV karty ukladal nejaképasáe, resp. celý vybratý program vo formáte MPEG<strong>na</strong> HDD. Vôbec neviem, èi <strong>na</strong> to treba nejaký hardvér,èi je to otázka grafickej karty, alebo to umoòuje pria−mo TV karta.Nieèo, èo som èítal, mi <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èilo, e sa to robí soft−vérovo, ale nie som si istý. Ak môete, <strong>na</strong>píšte, akýÁno, je to moné a zvyèajne to robí softvér dodaný s TVkartou. Pokia¾ máte TV kartu, <strong>na</strong>pr. AverStudio (<strong>sk</strong>uste<strong>www</strong>.imc.<strong>sk</strong>, asi 5000 Sk bez DPH), je k nej pribalenýpomerne dobrý softvér umoòujúci ukladanie príslušnýchobrázkov <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> (snímok, fotografií... závisí to od zvole−ného poètu obrázkov za sekundu, aj automaticky, v <strong>na</strong>sta−venom èase) a v ïalších programoch (dnes u väèši<strong>na</strong> gra−fických) sa s tým dá pohra. Treba však ma aj vyhovujúcihardvér (<strong>na</strong>pr. CPU od 500 MHz, HDD od 20 GB, RAM od128 MB...), dobre to <strong>na</strong>inštalova a <strong>na</strong>stavi. Lacnejšie kar−ty (<strong>na</strong>pr. Dart TV) to ve¾mi neumoòujú a výsledný obrazje spravidla <strong>sk</strong>lamaním.-ds-−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−9. Rád by som upgradoval svoj poèítaè a rád by som sinechal v tomto smere poradi odborníkmi. Nechcem,èi <strong>sk</strong>ôr si nemôem dovoli tie <strong>na</strong>jdrahšie komponen−ty, <strong>sk</strong>ôr nieèo okolo 5 – 6−tisíc Sk za MB aj s proceso−rom (<strong>na</strong>jlepšie od AMD). Viem, e existuje mnohozákladných dosiek od tých <strong>na</strong>jdrahších a po tie <strong>na</strong>j−nestabilnejšie. Poraïte mi, prosím Vás, nejaký zlatýstred èi „zabehanú z<strong>na</strong>èku“, prípadne èo si <strong>na</strong> do<strong>sk</strong>evšíma a èo nie. Od poèítaèa prakticky nepotrebujemiadne sieové èi iné technologické zázraky, „iba“ to,aby spo¾ahlivo chodil. Vladimír Závodný (vladio2000@yahoo.com)Vïaka za dôveru v odborníkov :−). Lene ¾ahká otázka,aká odpoveï – a hlavne dlhá :−). Nieèo sme písali v PCRè. 3/2002, take sa ve¾mi nechcem opakova, ale v <strong>sk</strong>ratke:1. Všíma si treba pouitú èipovú súpravu (pre AMD odVIA èi AMD) – v PCR v súèasnosti odporúèame VIA KT266A (pre CPU a RAM) v kombinácii s vhodným mostompre HDD...2. Z<strong>na</strong>èka do<strong>sk</strong>y – sú lacné a spravidla nie ve¾mivýkonné, stabilné... Do<strong>sk</strong>a sa ako vymieòa, a keï èlo−vek bude chcie ne<strong>sk</strong>ôr kúpi nieèo nez<strong>na</strong>èkové, nemusísa to podari rozbehnú. Od do<strong>sk</strong>y závisí celkový výkon.Preto by som tu ve¾mi nešetril (poznám to zo servisov pofirmách, aké rôzne problémy môu ¾udí, ktorí chceli èosiušetri, postihnú).3. Obsadenos do<strong>sk</strong>y ïalším príslušenstvom (poèet rôz−nych slotov, umiestnenie...). Preto odporúèame <strong>na</strong> CPUtrošku ušetri (povedzme, e <strong>na</strong>jlacnejší ADM Duron 2500 Skaj s chladièom) a <strong>na</strong> do<strong>sk</strong>e (odporúèame Gigabite 7VTX+pribline za 5500 Sk – ceny s DPH) radšej nie. ia¾, za pe−niaky, ktoré máte k dispozícii, by som nedokázal zodpo−vedne poradi dobrú do<strong>sk</strong>u aj s CPU (teda dobrá by ajbola, ale u je trošku zastaraná a nebeí <strong>na</strong> nej <strong>na</strong>pr.Athlon XP, nemá DDR, ATA 133 a pod., a preto by som juu nekúpil). Ak sa podarí, <strong>sk</strong>úste si porov<strong>na</strong> parametre<strong>na</strong>šej MB (<strong>na</strong>pr. v PCR) s parametrami <strong>na</strong>pr. od Lucky Star,QDI a pod. Obèas sa dá kúpi s porov<strong>na</strong>te¾nými paramet−rami aj lacnejší kus inej z<strong>na</strong>èky (len sa vo vlastnom záujmevyvarujte PC Chip, PC 100 a podobných podozrivo lacnýchdosiek).Take len to¾ko, je to ve¾mi rozsiahla téma <strong>na</strong> nieko¾kostrán, azda Vám aj tieto informácie poslúia. -ds-−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−Otázky k seriálu Zaèí<strong>na</strong>me s PC, týkajúce sa kúpy kompo−nentov, výhod a nevýhod jednotlivých produktov atï.,smerujte <strong>na</strong> poradòa@pcrevue.<strong>sk</strong>.


S E R V I SPoradòa425/7/2002Mám <strong>na</strong> Vás zopár otázok a problémov. Za pomoc vopredïakujem. Viem, e Linux je OS <strong>sk</strong>ôr pre servery ako prede<strong>sk</strong>topy. Napriek tomu som do môjho poèítaèa inštalovalMandrake 8.2 (Download edition). Predtým som mal <strong>sk</strong>ú−senosti iba s DOS, Win a zopár dní s RedHatom. Take mo−ja z<strong>na</strong>los Linuxu vôbec je minimál<strong>na</strong> (a iad<strong>na</strong>).1. Keï budem písa maily aj s diakritikou (ISO−8859−2),dá sa to všade bez problémov preèíta? (Myslím, e aj Winposiela v kódovaní ISO, a nie CP1250.) Veï hlavièka mailuobsahuje informáciu o kódovaní.2. Kadý z rodiny má vlastné pouívate¾<strong>sk</strong>é konto. Dása nejako <strong>na</strong>stavi, aby sa pri pripojení <strong>na</strong> sie stiahla poštavšetkým? Napríklad pouívate¾ otec sa pripojí a pošta sastiahne aj pouívate¾om mama, sestra a root, ale beztoho, aby si to mohol pouívate¾ otec preèíta?3. Mám nejakú èudnú OnBoard zvukovku – CM8738 (C−Media Electronics Inc). V RedHate mi fungovala bez <strong>na</strong>j−menších problémov, ale teraz jej musím po štarte systémutrochu „pomôc“. Ak iba spustím OS a potom <strong>na</strong>pr.XMMS a chcem prehráva hudbu, vypíše, e mám zle<strong>na</strong>konfigurovanú kartu alebo ju pouíva iná aplikácia. I<strong>na</strong>kto robím tak, e po štarte spustím (nejaký) HardDrake atam dám SPUSTI KONFIGURAÈNÝ NÁSTROJ. Potvrdímvšetky <strong>na</strong>stavenia, TAK AKO SÚ, a potom prehrá testovacízvuk. Potom zvuk funguje VŠADE. A do reštartu... Ako akde si, prosím, <strong>na</strong>stavím zvukovku?4. Skener (Prisa AcerScan) mi systém sám deteguje, aleprogramy mi tvrdia, e iadny <strong>sk</strong>ener nebol nájdený...5. Niekedy sa mi stane, e mi zabliká monitor (ako prištarte XServera) a zrazu som <strong>na</strong> LogIn obrazovke. Je to také,ako keï stlaèíte Ctrl + Alt + Backspace. Pri rôznych èinnos−tiach, ktoré nemajú (myslím) vôbec niè spoloèné. Niekedy ajLEN TAK. Leím si <strong>na</strong> posteli, pozerám <strong>na</strong> poèítaè a bum!Niekedy to zas funguje aj 12 hodín bez problémov.6. Kde, prosím Vás, nájdem nejaké manuály, how−to apod. typu „prechádzame z Win <strong>na</strong> Linux“, „Konfiguro−vanie Linuxu“... Na akých stránkach (a ako) sa dá prihlásido mailových konferencií a ako to vôbec funguje?7. Pripájam sa cez kiwwi. Pri odosielaní mi niekedy vy−píše, e server sptm://mailout.kiwwi.<strong>sk</strong>:25 neodpovedá.Myslím, e chyba je v serveri. Ale nemôem ma predsa lenzlú konfiguráciu? Johanka z Arku (nez<strong>na</strong>sam.server@post.<strong>sk</strong>)1. Osobne mám <strong>sk</strong>úsenosti len s programom Mutt, ktorý po−uívam, ale myslím, e to nie je problém nikde. Skutoène jeto v hlavièke, niektoré mailové klienty však posielajú maily vutf−8, nie iso−8859−2 (utf−8 je forma unicode). (-jb-)1. To, èi Váš korešpondent bude Vaše maily vidie v správ−nom kódovaní diakritiky, závisí predovšetkým od jehopoštového klienta. Ak je to inteligentný poštový klient, kto−rý rozpoznáva pod¾a informácií v hlavièke pouité kódo−vanie a vie si s ním poradi, bude aj diakritika zobrazenásprávne. Bohuia¾, ja osobne takéhoto poštového klientanepoznám (hoci to bude asi tým, e vo Windows pracujemlen vtedy, keï musím, a zásadne si v nich nevybavujemelektronickú poštu). Pokia¾ viem, tak Windows v mailoch tvr−došijne pouívajú svoju proprietárnu kódovú stránku CP1250.Vo všeobecnosti sa odporúèa nepouíva v mailoch diakri−tiku, pokia¾ nie je nevyhnutná.(-pp-)2. Na toto slúi program fetchmail, tu sa však asi nezaobí−dete bez <strong>sk</strong>riptovania.(-jb-)2. Nastavi nejaký MTA (<strong>na</strong>pr. postfix), MDA (<strong>na</strong>pr. proc−mail) a poštu potom sahova fetchmailom (pre všetkých<strong>na</strong>raz to, samozrejme, tie pôjde).(-mu-)3. Pod¾a tohto správania sa zdá, e sa Vám ne<strong>na</strong>hráva auto−maticky ovládaè zvukovej karty. Pre Vašu zvukovú kartu saovládaè volá cmpci, <strong>sk</strong>úste teda po <strong>na</strong>štartovaní systémuzada príkaz modprobe cmpci a potom <strong>sk</strong>úste spusti XMMS aprehra nejakú <strong>sk</strong>ladbu.(-pp-)4. Podporujú tie programy Váš <strong>sk</strong>ener? Skúste browsova <strong>na</strong>stránkach programu Sane (Scanner access now easy). (-jb-)4. Skúste sa orientova pod¾a stránky http://<strong>www</strong>.mostang.com/sane.(-pp-)5. Toto vyzerá <strong>na</strong> nejaký hardvérový problém, aj keï pres−ne neviem. Mono bude vedie niekto z èitate¾ov. (-jb-)6. Odporúèam kniku Linux – Dokumentaèní projekt, kto−rá vyšla vo vydavate¾stve CPress. Podobný seriál èakajte aj<strong>na</strong> stránkach PC REVUE.(-jb-)6. Napríklad: http://<strong>www</strong>.linux.<strong>sk</strong>; http://<strong>www</strong>.<strong>sk</strong>lug.<strong>sk</strong>;http://<strong>www</strong>.linux.cz; http://<strong>www</strong>.root.cz; http://<strong>www</strong>.linux.com; http://<strong>www</strong>.netacik.<strong>sk</strong> (nevyvíja sa).Ako sa do konkrétnej konferencie prihlásite, závisí pria−mo od nej. Spravidla sa to robí tak, e sa <strong>na</strong> špeciálnuadresu pošle mail, v ktorého tele sa bude <strong>na</strong>chádza slovosubscribe. Z tejto adresy sa Vám vráti odpoveï s regis−traèným èíslom, ktoré máte opakovane posla <strong>na</strong>zad <strong>na</strong> túistú adresu, staèí, keï <strong>na</strong> mail odpoviete, ale v odpovediniè nezmaete. Tak ste automaticky zaradený do konferen−cie: dostanete (spravidla) kadý príspevok a <strong>na</strong>opak, Vašepríspevky dostanú všetci ostatní èlenovia. Nie kadá kon−ferencia disponuje webovým formulárom, cez ktorý sa dáprihlási, take opä závisí od konkrétnej konferencie, akosi to jej admin zariadi. Odporúèam Vám <strong>na</strong> úvodné zozná−menie sa s konferenciami prihlási sa do konferencielinux@lists.linux.<strong>sk</strong> cez formulár <strong>na</strong> http://lists.linux.<strong>sk</strong>/listinfo/linux.(-pp-)7. Asi to malo by smtp://, kadopádne myslím, e chybaje <strong>na</strong>ozaj v serveri.(-jb-)−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−426/7/2002Existuje nejaké pripojenie di<strong>sk</strong>u cez LPT alebo COM, USB...<strong>sk</strong>rátka nejaké vonkajšie <strong>na</strong>pojenie? Ïakujem. Jano (Janko33@sez<strong>na</strong>m.cz)Existuje zariadenie s názvom Kouwell KW−592, ktoré umo−òuje pripoji pevný di<strong>sk</strong> typu IDE <strong>na</strong> port USB, jeho ce<strong>na</strong>sa je pribline 2500 Sk s DPH. Viac informácií môete nájs<strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> stránke http://<strong>www</strong>.levi.cz/produkty/radice/kouwell592.htm.-ja-−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−427/7/2002Nedávno som si zakúpil <strong>na</strong>pa¾ovaèku TEAC 40/24/10, nopo mojej inštalácii pri <strong>na</strong>pa¾ovaní <strong>na</strong> 700 MB médium (24speed IMATION) spôsobom z CD <strong>na</strong> CD (on the fly) pomo−cou programu NERO to trvalo vyše 11 minút, èo je myslímve¾mi dlho, a tak by som sa Vás chcel opýta, ako správnea efektívne ju zapoji. Pred samotným <strong>na</strong>pa¾ovaním z CD<strong>na</strong> CD (on the fly) mi program NERO vdy vyhodí hlásenie,e moja zdrojová jednotka aj cie¾ová <strong>na</strong> kopírovanie „onthe fly“ sú pripojené <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kú IDE zbernicu a silne miodporúèa pripoji zdrojovú a cie¾ovú jednotku <strong>na</strong> inú zber−nicu IDE. Napriek tomuto hláseniu sa mi podarí <strong>na</strong>páli,ale trvá to ve¾mi dlho. Dokonca sa mi stalo, e moja CD−ROM (po <strong>na</strong>inštalovaní CD−RW) odmietla <strong>na</strong>èíta niektorécédeèká a musel som ho preloi z CD−ROM do CD−RW,aby mi ho vôbec preèítala. Bez <strong>na</strong>pa¾ovaèky CD−ROM−kaèítala bez problémov všetko. ptm@post.czOdporúèam Vám <strong>sk</strong>ontrolova, èi máte pre obe CD−ROMzapnuté DMA. Nero Vám zobrazuje hlásenie, ktoré je za−príèinené tým, e máte obe CD−ROM <strong>na</strong> jednom kábli, èomôe spôsobova podteèenie buffera. Preto ich <strong>sk</strong>ústezapoji <strong>na</strong> samostatné IDE káble. Problém s CD−ROM môespôsobova aj to, ak ste mali CD−ROM−ky pripojené cez80−ilový ATA 66/ATA100 kábel – vtedy je dobré, ak je CD−ROM <strong>na</strong>stavená ako master umiestnená <strong>na</strong> konci kábla aCD−ROM slave umiestnená v strede kábla.-ja-−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−428/7/2002Dobrý deò, obraciam sa <strong>na</strong> Vás, lebo ste moja poslednápomoc. Prednedávnom (asi mesiac) som si kúpil nový PC s<strong>na</strong>sledujúcou konfiguráciou: MB − K7S5A – èipová súpravaSiS 375, procesor – AMD Duron 1200, grafická karta –Inno 3d GeForce 400 MX 64 MB RAM, zvuková karta –Sound Blaster 128 PCI, pamä – 256 MB RAM, HDD – 30GB Seagate, interný modem – De<strong>sk</strong>porte 56, FDD – Teac,CD−ROM mechanika – TEAC 40×, <strong>na</strong>pa¾ovaèka – Teac40/16/8, monitor – Acer 77 C 17", klávesnica – FNM multi−media, myš – Dexxa optical, systém Windows 98 SE Sk,Direct X − 8.1.No táto konfigurácia mi, bohuia¾, nefunguje vôbectak, ako by som si to prial. Stáva sa mi, e hry jednoduchozamrznú, filmom vypadne obraz, benou vecou sú chybo−vé hlásenia, e v poèítaèi nie je prítomná zvuková karta,hoci tam je, alebo chybové hlásenie, e program xyz spô−sobil nepovolenú operáciu a podobne. Zamàza mi aj inter−net, <strong>sk</strong>oro 5× do dòa sa objaví modrá obrazovka s nezmy−selným chybovým hlásením, a èo je <strong>na</strong>jhoršie, kedyko¾veksa mi poèítaè samovo¾ne reštartuje a viete si predstavi,ko¾ko nervov ma to stojí, ak mám rozrobenú prácu a ne−stihnem si ju pred spadnutím systému uloi!Skúšal som aj preinštalovanie systému <strong>na</strong> WindowsMillennium SK, ale nepomohlo to. Som zúfalý, v obchode,kde som PC kúpil, len neveriacky zízajú a hovoria, e neve−dia, èo s tým. Prosím, poraïte mi, som <strong>na</strong> konci s nerva−mi, pretoe som za túto zostavu zaplatil 27 000 Sk +monitor 9000 Sk a stále to nejde. Vopred ïakujem. PeterWavrek (cobra@sinet.<strong>sk</strong>)Váš opis problému je príliš všeobecný. PC máte v záruke,èo z<strong>na</strong>mená, e predajca (výrobca) je povinný po<strong>sk</strong>ytnúvám záruèný servis a v prípade, e to nepomôe, vymenicelú zostavu alebo vráti peniaze. Ve¾kým problémom<strong>na</strong>jmä u nás <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u je fakt, e poèítaèe <strong>sk</strong>ladajú¾udia bez odborných z<strong>na</strong>lostí a pod¾a toho to aj vyzerá.Z<strong>na</strong>èkové PC je síce o kúsok drahšie, no nie sú s ním prob−lémy ako u vás. Chýb môe by ve¾a – od nesprávnychovládaèov cez „interný <strong>sk</strong>rat“ (<strong>na</strong>príklad zle dotlaèenoukartou – zlý kontakt) a po <strong>sk</strong>utoènú hardvérovú chybu.Chybou môe by <strong>na</strong>príklad aj nesprávne <strong>na</strong>stavenie vBIOS−e. Na lokalizáciu chyby máme málo údajov, pretovám nemôeme takto <strong>na</strong> dia¾ku poradi. Ak chybu nedo−káe odstráni predajca, iadajte vrátenie peòazí. -jr-−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−429/7/2002Mám problém s televíznou kartou Dart TV Live View. K tej−to karte som dostal ovládaèe a program <strong>na</strong> pozeranie TV,s ktorým nie som ve¾mi spokojný – Hdtvpci spolu s Life ViewSuit (ale funguje). Nainštaloval som si viacero programov(Virtual dub...), ale všetky vypisujú tú istú chybu: „Nebylorozpoznáno ádné digitalizaèní zaøízení.“ Ovládaèe by maliby v poriadku, Windows nehlási iadny konflikt. Aj tak somsi stiahol <strong>na</strong>jnovšie ovládaèe, ale niè nepomohlo.Neviem, èi si novšie programy nevedia ovládaè nájs, aleboide o nejaký konflikt s do<strong>sk</strong>ou? Hdtvpci z Life View Suit všakfunguje dobre. OS: Win 98, do<strong>sk</strong>a QDI KuDoz 7, grafickákarta nVidia GeForce2 MX. Peter Klimo (pklimo@pobox.<strong>sk</strong>)Váš problém bude <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr v „zablokovanom“ ovládaèi preiné aplikácie. Skúste poui niektorý z "univerzálnych" BTovládaèov pre TV karty postavené <strong>na</strong> BT èipoch (èo je ajváš prípad). Nájdete ich <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> WWW.TVFREAK.CZ vsekcii download, kde je takisto mnostvo programov <strong>na</strong>ladenie a obsluhu kariet.Môete sa rozhodnú aj experimentova s konkurenè−nými ovládaèmi a softvérmi. Väèši<strong>na</strong> výrobcov má totitakmer rov<strong>na</strong>kú alebo úplne rov<strong>na</strong>kú architektúru, a taknie je problém pouíva <strong>na</strong>príklad ovládaèe pre ATI TVWonder aj pre karty iných výrobcov (nie u všetkých, noväèši<strong>na</strong> testovaných fungovala). Jediný rozdiel bude vtom, e karta sa bude správa presne ako ATI, AVER èiGenius – pod¾a pouitých ovládaèov. Ovládaèe a softvérh¾adajte <strong>na</strong> stránkach výrobcov. Vo väèšine prípadov jevo¾ne dostupný <strong>na</strong> download, prípadne staèí vypísa malýdotazník. Tieto zmeny ovládaèov sa dajú poui <strong>na</strong>príkladaj v prípade niektorých VGA kariet, no vdy ide o experi−mentovanie.-jr-−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−Odpovedali: Juraj Bednár, Peter Palúch, Martin Uák,Ján Andrejkoviè, Juraj Redeky, Peter Gallo7/2002 PC REVUE 115


S E R V I SSúa robotov <strong>na</strong> FEI STUSúa mobilných robotov sa u<strong>sk</strong>utoènila23. apríla 2002 <strong>na</strong> Fakulte elektrotechni−ky a informatiky STU v Bratislave. Zorga−nizovala ju Katedra automatizácie a re−gulácie spolu so spoloènosou Datalan, a. s..O súa bol ve¾ký záujem a dala sa sledo−va aj cez internet. Sily si pritom zmeralo15 robotov v troch kategóriách.Prvá súaná kategória Stopár bola v závere ve¾mi <strong>na</strong>pí−<strong>na</strong>vá, veï robot Kubrt Karola Kotrbu zvíazil o jedinúsekundu <strong>na</strong>d robotom Cyber Bug III vlaòajšieho víazaJopyho Heèku. Robot Kubrt je vyrobený z tvrdeného po−lystyrénu a je poháòaný dvoma modifikovanými modelár−<strong>sk</strong>ymi servomotormi Futaba. Senzorický podsystém je ria−dený samostatným procesorom Atmel 89C2051 (8−bitovýprocesor, 2 KB pre program, 128 bajtov pre dáta). Senzory aprocesor zabezpeèujú sledovanie vodiacej èiary. Okrem tohosa pomocou trojice infraèervených senzorov zisuje prítom−nos prekáky <strong>na</strong> dráhe. Robot je <strong>na</strong>pájaný šiestimi NiCdèlánkami s kapacitou 500 mAh, ktoré vydria asi 40 minút.Hlavný riadiaci procesor je modul Basic Stamp II firmyParallax, <strong>na</strong>programovaný v jazyku Basic. Riadi pohyb robo−ta, ako i vyhýbanie sa prekákam. Druhý v poradí <strong>sk</strong>onèil Cy−ber Bug III, ktorý vynikal svojím dizajnom. Aj tento robot bolriadený mikropoèítaèom Basic Stamp. Na treom mieste<strong>sk</strong>onèil štvorprocesorový Wild Pig I študentov SPŠE K. Adlerav Bratislave.Víazmi druhej súanej kategórie Myš v bludi<strong>sk</strong>u sastali študenti Gymnázia v iari <strong>na</strong>d Hronom Ján ika,Michal Malý a Vladimír Repi<strong>sk</strong>ý. Ich Bluïo <strong>na</strong>šiel cestu odštartu do stredu bludi<strong>sk</strong>a predsa len rýchlejšie ako druhýSergej Mateja Jakuša z FEI STU. Základom robota Bluïa súprvky ob¾úbenej stavebnice Merkur, poháòaný je dvomakrokovými motormi. Tie zabezpeèia maximálnu rýchlosasi 13 cm/s. Robot má tri infrasenzory, ktoré sú odolnévoèi rušivým impulzom. Riadenie zabezpeèuje opä mikro−poèítaè Atmel 89C2051, prièom vyh¾adáva steny bludi<strong>sk</strong>a,optimálnu cestu a riadi motory.Do tejto kategórie sa prihlásili ešte ïalšie dva roboty,ale cestu labyrintom, ia¾, ne<strong>na</strong>šli. Aj víazi majú ešte èozlepšova. Okrem cesty popri pravej (èi ¾avej) stene bludis−ka existovala do stredu aj kratšia cesta, ale to by museliroboty bludi<strong>sk</strong>o <strong>na</strong>jprv pre<strong>sk</strong>úma a postupova pod¾amapy – azda <strong>na</strong>budúce.Posledná kategória mala názov Vo¾ná jazda. Predstavil satu <strong>na</strong>pr. tancujúci Wild Pig I, ïalej Foxter (staval veièku zkociek a <strong>na</strong>vrch poloil malú gu¾ku). Víazom tejto kate−górie sa stal robot Idler študenta Strojníckej fakulty TUKošice Marti<strong>na</strong> Nemca. Jeho robot vznikol <strong>na</strong>jprv virtuál−Víaz kategórieStopár – robot Kubrtne v CAD systéme Solid Edge. Je to štvornohý kráèajúcirobot, ktorý sa pohybuje špeciálnym spôsobom: vdy trinohy stoja pevne a pohyblivé olovené závaie sa presunietak, aby ai<strong>sk</strong>o lealo vnútri trojuholníka, tvoreného tými−to tromi pevnými nohami. Potom sa vykoná krok uvo¾−nenou nohou a tento postup sa zopakuje pre kadú zoštyroch nôh. Hmotnos robota je <strong>na</strong>jmä pre závaie dosV bludi<strong>sk</strong>u zvíazilrobot Bluïove¾ká (1460 g), dåka kroku je 60 mm, rozmery sú 22 × 16× 18 cm. Riadenie zabezpeèujú dva 14−bitové RISC proce−sory PIC 16F84A. Podriadený mikropoèítaè má <strong>na</strong> starostiovládanie jednotlivých nôh. Hýbe nimi <strong>na</strong> základe príkazov<strong>na</strong>driadeného procesora, ktorý sa rozhoduje <strong>na</strong> základeinformácií z vnútorných a vonkajších senzorov.Ak vo vás tento èlánok vzbudil pocit, e nieèo také byste dokázali aj vy, prihláste sa <strong>na</strong> ïalší roèník. Podrobnejšieinformácie vrátane videozáz<strong>na</strong>mu a fotografií nájdete <strong>na</strong>adrese <strong>www</strong>.robotika.<strong>sk</strong>, prípadne sa obráte <strong>na</strong> adresuautora.Ing. Richard Balogh, balogh@elf.stuba.<strong>sk</strong>Katedra automatizácie a regulácie FEI STUSMC counter−strike LanPártyKoncom mája sa <strong>na</strong> Základnej škole <strong>na</strong> Hálovej ulici v Bra−tislave u<strong>sk</strong>utoènila <strong>na</strong>jväèšia LanPárty <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Hráèiz celého Sloven<strong>sk</strong>a si priviezli poèítaèe, ktoré sa zosieo−vali, a strávili tam tri dni plné zábavy a hráè<strong>sk</strong>ych pôitkov.Hoci sme predpokladali, e s¾ubovaných 160 ¾udí ne−príde (pomerne dos sa ich odhlásilo ešte pred zaèiat−kom), tento predpoklad sa rúcal u od siedmej hodiny.A hoci bol pôvodný plán taký, e registrácia má nejakýúèel a nebudeme nikoho nezaregistrovaného púša dnu,predsa len sme nemali to srdce a nenechali nikoho poze−ra spoza <strong>sk</strong>la.Okolo desiatej hodiny u „drvi−la“ takmer celá hlavná hala – odCE! a po Lamazz ☺. Sie bealabez problémov poèas celej akcie svýnimkou piatkovo−sobotòajšejnoci, keï <strong>na</strong>dmerným sahovanímdošlo k lagom v hre, èo sa však poèase ustálilo. Pingy v hre boli tieideálne – pri CW sa pohybovali od5 do 20, za èo môeme vïaèi <strong>na</strong>ozaj kvalitným sieovýmkomponentom firmy SMC. A tak si všetci mohli vo vyrov−<strong>na</strong>ných podmienkach preveri svoj <strong>sk</strong>ill.Tur<strong>na</strong>j sa zaèal v sobotu predpoludním. Základné <strong>sk</strong>u−piny boli dohraté ve¾mi rýchlo a k iadnym väèším prekva−peniam neprišlo. Poobede sa u mohli zaèa zade¾ovatvrdé sady. U v prvom kole vyraïovacieho pavúka sastretli Czech Elite so sloven<strong>sk</strong>ou reprezentáciou, ktorá bolapo kvalitnom výkone borcov z Èiech zosadená do LoosersBracket, a tak −SvK− prehrali azda po prvýkrát v histórii slo−ven<strong>sk</strong>ých lanparties :−).Klany teda súaili a vyraïovali sa, prakticky sa potvrdi−li výsledky z hier cez internet a SvK, CE!, BSE, Antropoid aeast si razili svoju cestu vpred. Prekvapením bol klan TPF,ktorý si pod¾a môjho názoru za kvalitnú hru zaslúi uz<strong>na</strong>−nie. V nede¾u poobede šlo u do tuhého a vo finále sastretli Czech Elite a SvK. Boje medzi CE! a SvK boli fakt<strong>na</strong>pí<strong>na</strong>vé a vyrov<strong>na</strong>né, o èom svedèí aj koneèný výsledokcelého finále – remíza. Rozhodujúca mapa sa u dohranestihla pre blíiaci sa koniec akcie a aj ú<strong>na</strong>vu hráèov, atak sa oba tímy dohodli, e si výhru 12 500 Sk brat<strong>sk</strong>y roz−delia. Keï sa okolo piatej popoludní uzavreli brány základ−nej školy, všetci sa mohli ís koneène vyspa domov…Moje pocity – podobne ako pocity väèšiny úèastníkov –sú charakterizované spokojnosou z kvalitnej akcie. Ve−ríme, e sa pri akcii ešte väèšieho rozsahu s ešte väèšímihviezdami a ešte lepšou organizovanosou bez nejakýchpreš¾apov stretneme aj <strong>na</strong>budúce!Filip Ku<strong>na</strong> alias gejmer<strong>www</strong>.counter-strike.<strong>sk</strong>116 PC REVUE 7/2002


Vyhodnotenie súaíS E R V I SMAXPARÁDAAko ste sa z minulého èísladozvedeli, <strong>na</strong>júspešnejším v<strong>na</strong>šej súai MAXparáda so svo−jím príspevkom „Hummingbird“sa stal Richard Max (zhoda Víazný príspevokmien je èisto náhodná :) zMichaloviec (<strong>na</strong> fotografiiv¾avo). Mimochodom. cenu – úplnú verziu 3D Studia MAX 4.2 – mu odovzdáva MichalLáznicka zástupca spoloènosti yello!, ktorá je distribútorom produktovspoloènosti Discreet <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.SÚA O PC COMPAQV predchádzajúcom èísle sme tie zve−rejnili meno šastného výhercu poèítaèaCompaq Evo D300v z aprílovej súae,ktorú sponzorovala spoloènos CompaqComputer Slovakia, s. r. o. Na obrázkuz¾ava: výherca Ján Kováèik pri preberaníceny z rúk Danice Baláovej, marketin−govej ma<strong>na</strong>érky spoloènosti Compaq(teraz súèas nového HP),a šéfredaktora PC REVUE Marti<strong>na</strong>Drobného.F E J T Ó N :MOZGY VERZUS BYROKRATISloven<strong>sk</strong>í politici dlhé roky systematicky likvidujú kvali−tu školstva a nových programátorov u dnes nemá ktouèi. Bezmála všetci lepší u zo školstva odišli. Ostaliiba uèite¾<strong>sk</strong>í fa<strong>na</strong>tici a mladuèkí èi starší èakatelia <strong>na</strong>odchod do firiem alebo <strong>na</strong> odpoèinok. Na univerzitáchchýbajú takmer dve generácie a <strong>na</strong> kadej informatickejkatedre sa rozrastá generaèná diera v rozsahu 15 a 25rokov. Na celom Sloven<strong>sk</strong>u je pri realistickom odhadedoc. Daniela Olejára z UK sotva 100 tvorivých hláv vcelej informatike, èo sa blíi k poètu všetkých fakúlt <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u. Tvorivá hlava je uèiaci alebo publikujúcipedagóg alebo vý<strong>sk</strong>umník. I<strong>na</strong>k povedané, sme v totál−nom závoze, v slepej ulièke so zhasnutým svetlom vaute, so zalepenými ok<strong>na</strong>mi a pri volante máme aspoò30 rokov slepca – tú èi onú sloven<strong>sk</strong>ú vládu. V PC REVUEvyšiel inzerát <strong>na</strong> špièkového programátora s platom280−tisíc korún mesaène. Mladý uèite¾ má takmer 40−násobne menej!!! Nástupný plat <strong>na</strong>jslabšieho progra−mátora bene prevyšuje plat jeho <strong>na</strong>jmúdrejšieho pro−fesora.Nieko¾ko mladých uèite¾ov by v školstve udrali sta−bilizaèné byty. Kdee! Pre byt nám kedysi odišiel geniál−ny informatický talent, dnes nemecký profesor JurajHromkoviè. Odvtedy pre byty odišli zo školstva <strong>sk</strong>velí¾udia, neraz so slzami v oèiach a trpkosou poz<strong>na</strong>nia, eich uèite¾<strong>sk</strong>é majstrovstvo a dlhoroèná kvalifikácia je spo−loènosti iba <strong>na</strong> posmech.Nepoznáme cenu hláv. Tak sa neèudujme.Nemecko i Amerika potrebujú v tejto chvíli pribline400−tisíc programátorov. Zaplatia im sto a viactisíc ma−riek roène. Kúpia ich aj s genetickou informáciou, dajú imbyty a domy, tým <strong>na</strong>jlepším dokonca ponúkajú aj byt preich rodièov. Títo mladí profesionáli sa nevrátia, lebomúdre štáty spravia všetko pre to, aby <strong>na</strong>trvalo zí<strong>sk</strong>ali ajich deti a detné deti. I<strong>na</strong>k povedané, u dnes sponzoru−jeme tých múdrejších svojou vlastnou, èoraz africkejšoubudúcnosou.Zúfalo primitívne hlavy vraj prednedávnom vymysle−li ministerstvo informatizácie èie ïalší úrad. Mono byèomusi prospel, no porušil by koaliènú zmluvu. Take stra−nícka trápnos <strong>na</strong>ïalej nezadrate¾ne víazí.Ing. Mušková <strong>na</strong> Úrade vlády SR sa pokúsila rozbeh−nú projekt informatizácie štátnej správy, minister Kòa−ko nedomyslenú koncepciu ochrany štátneho jazyka adoc. Sýkora projekt INFOVEK, <strong>na</strong> ktorý sa dostalo výsmeš−ne málo fi<strong>na</strong>ncií. Ing. Ruièková z Ministerstva hospodár−stva SR a ïalší prebojovali zákon o elektronickom podpise.Doc. Rosa so spoluautormi zas vypracovali koncepciu roz−voja vzdelanosti. Sloven<strong>sk</strong>ý úrad pre technickú norma−lizáciu sa pokúša bez haliera pre expertov sledova vývojglobálnej normotvorby. Bohuia¾, všetky tieto èiastkovés<strong>na</strong>hy sú odsúdené <strong>na</strong> zánik. Nemajú toti zásadný fun−dament. Sú to kú<strong>sk</strong>y strechy <strong>na</strong>d stavbou bez základov.Ako taký základ má vyzera, sa mono pozrie <strong>na</strong> èe<strong>sk</strong>omvládnom webe – zásady informaènej politiky štátu. Sta−èilo by ich iba odkopírova a preloi. A prija. A zaèapracova. Kdee!To nepripustia byrokrati.To sú u nás tí <strong>sk</strong>utoèní víazi kadých volieb. Poznámmimoriadne hlúpych úradníkov <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvyšších úradoch,ktorí sa tam radostne dria a vládnu <strong>na</strong>priek všetkýmstraníckym zmenám. Ich ideológia zostala marxistická,ich orientácia industriál<strong>na</strong>, nikdy neèítali ani riadok odTofflera alebo Naisbitta. Cítia iba pre seba šialené exis−tenèné nebezpeèenstvo v informatizácii, lebo ich zmetie.Jeden z mojich kolegov, ktorý odišiel do centrálnehoúradu, musel presadzova návrhy cez šes riadiacich úrovnía o budovaní IT infraštruktúry rozhodovalo šes vyššie po−stavených úradníkov, ktorí nevedeli poèítaè ani zapnú.Vládnu nám totálni informatickí a<strong>na</strong>lfabeti. Jediné, èo ich<strong>na</strong> tomto ako−tak zaujíma, sú úplatky a holé baby <strong>na</strong> por−nointernete.Všetci uvedení osvietení ¾udia a ïalší, ktorí sa o topokúsia, <strong>sk</strong>onèia ako kedysi pred dvesto rokmi prví <strong>na</strong>šimodernizátori, sloven<strong>sk</strong>í jakobíni – za modernizáciu <strong>na</strong>popravi<strong>sk</strong>o. Dnešné popravi<strong>sk</strong>o nebude vyzera ako onobudapeštian<strong>sk</strong>e, kde sa hlavy doslova odsekávali.Dnešnú hlavu staèí znechuti, zlomi... Doc. Vlado Rosau v Jasnej pod Chopkom <strong>na</strong> výroènej konferencii slo−ven<strong>sk</strong>ých matematikov v novembri 2000 dokonca po−núkal rezignáciu autorov <strong>na</strong> svoj vlastný projekt!!!Najlepší <strong>na</strong>ši ¾udia u 200 rokov odchádzajú aleborezignujú, ostáva tu nekvalita a tá má nesmiernu pre−vládajúcu silu.Vláda SR zbytoène, chaoticky a nepríèetne vyjadrujepodporu tomu èi onomu. Zásadný krok chýba. Ako roz−právka sa èíta americký IT2 Implementation Plan, doku−ment pre amerického prezidenta, návrh <strong>na</strong> drastickézmeny v rozpoète v prospech informatizácie. Stavím sa,e z celej sloven<strong>sk</strong>ej vrchnosti o tomto dokumente niktoani len netuší, kde ho h¾ada. To je, mimochodom,presné vyjadrenie tej slepoty. Naši hlaváèi predstierajú,e nás kamsi vedú, no ani nevedia, kde je mapa. Anivolant.Andrej Ferko7/2002 PC REVUE 117


S E R V I STipy a triky pre Windows Interný FTP klient. Na prenos súborovpomocou FTP (File Transfer Protocol) sapouíva mnoho FTP klientov. Súbory mô−ete prenáša aj pomocou MS InternetExplorera, ale tento spôsob nie je vhodný<strong>na</strong> prenos väèšieho mnostva súborov. VoWindows existuje interný FTP klient s riad−kovou podobou. Je to ve¾mi flexibilný ná−stroj a je vhodný <strong>na</strong> prenos ve¾kého mno−stva súborov. V príkazovom riadku zadajtepríkaz FTP. Objaví sa prompt ftp> (obr. 1),teraz zadajte príkaz open a meno servera,<strong>na</strong>príklad open ftp.host.<strong>sk</strong>. Program ob−sahuje nieko¾ko príkazov <strong>na</strong> pohyb po ad−resároch, <strong>na</strong>stavenia reimu prenosu...CD (change directory) – prepí<strong>na</strong>nie doiných adresárovPWD (Print Working Directory) – príkazvypíše aktuálny adresár, v ktorom sa<strong>na</strong>chádzateBIN – <strong>na</strong>staví reim prenosu pre binárnesúboryASCII – <strong>na</strong>staví reim prenosu <strong>na</strong> textovésúboryBELL – zapne zvonèekDEBUG – zapne ladenieSTATUS – vypíše stavVERBOSE – zapne podrobný reimGET – stiahne poadovanýsúbor <strong>na</strong> vaše PCPUT – odošle súbor z vášho PC<strong>na</strong> serverLCD – <strong>na</strong>staví <strong>na</strong> vašom PCako aktuálny adresárCLOSE – ukonèí aktuálne spojenie so ser−veromBYE – ukonèí prácu s FTPMGET – stiahne viacero súbo−rov <strong>na</strong>razUtilita obsahuje aj viac príkazov. Na−príklad ak potrebujete doèasne prejs doDOS−u, <strong>na</strong>píšte výkrièník !, <strong>na</strong>spä do FTPsa vrátite príkazom EXIT.Obr. 1Interný FTP klient Ako „zamknú“ ikony <strong>na</strong> ploche. Pokia¾pracujete viacerí <strong>na</strong> jednom poèítaèi, urèi−te viete, aký problém je udra <strong>na</strong> pracov−nej ploche poriadok. Menšou úpravou re−gistrov dosiahnete to, e zmeny vyko<strong>na</strong>né<strong>na</strong> pracovnej ploche sa nebudú uklada.Spustite Editor registrov a nájdite vetvuHKEY_CURRENT_USER\Software\ Microsoft\Windows\CurrentVersion\Policies\Explorer. Kliknite pravým tlaèidlom <strong>na</strong> polokuExplorer a z kontextového menu vyberteNová – hodnota DWORD. Nazvite ju No−SaveSettings. Teraz kliknite <strong>na</strong> novovytvo−renú poloku a <strong>na</strong>stavte ju <strong>na</strong> 1, ukonèiteEditor registrov a reštartujte Windows.Nastavenie:Vetva: [HKEY_CURRENT_USER\Software\Microsoft\ Windows\CurrentVersion\Policies\Explorer ]Názov: NoSaveSettingsObr. 2 Ponuka Súbor bez stlaèenéhoShiftu a so stlaèeným ShiftomStlaèené klávesy Výsledný z<strong>na</strong>k OpisPravý alt+1 ~ vlnovkaPravý alt+7 ` obrátená èiarkaPravý alt+)xz<strong>na</strong>mienko krátPravý alt+§ ß ostré sPravý alt+B { ¾avá zloená zátvorkaPravý alt+C & andPravý alt+DÐPravý alt+F [ hra<strong>na</strong>tá zátvorka ¾aváPravý alt+G ] hra<strong>na</strong>tá zátvorka praváPravý alt+K ³Pravý alt+L £Pravý alt+N } pravá zloená zátvorkaPravý alt+Q \ spätná lomkaPravý alt+SðPravý alt+ú ÷ z<strong>na</strong>mienko lomenoPravý alt+ù $ dolárPravý alt+V @ zavináèPravý alt+W |Pravý alt+X # mriekaPravý alt+Y > väèšie neTab. 1Typ: REG_DWORDHodnota: 1 MS Office 2000Chybové hlásenie: nedostatok pamäteChybové hlásenie Nedostatok pamäte vy−<strong>sk</strong>ytujúce sa pri MS Office 97 pod Win−Obr. 3Slovník synonýmdows 98 odstránite takto:V Office 97 SK vytvorte kópiu súbo−ru GR841B.DLL, <strong>na</strong>chádza sa v adresáriC:\PROGRAM FILES\MICROSOFT OFFI−CE\OFFICE\ a premenujte ho <strong>na</strong> GR881B.DLL.V Office 97 CZ vytvorte kópiu GR8405.DLL,premenujte <strong>na</strong> GR8805.DLL.Uloenie viacerých dokumentov <strong>na</strong>raz.Stlaète SHIFT pri otváraní menu Súbor anájdete tu nové vo¾by: Zavrie všetko aUloi všetko (obr. 2).Synonymický slovník vo Worde. Kliknete(alebo stlaèíte SHIFT + F7) <strong>na</strong> slovo, ktoréchcete <strong>na</strong>hradi, pravým tlaèidlom a vybe−riete vo¾bu Synonymá. Objaví sa vám po−nuka ako <strong>na</strong> obrázku èíslo 3. Viac ich náj−dete, ak tu zvolíte Tezaurus. Záloha <strong>na</strong>stavenia pripojenia. Ide ozálohu <strong>na</strong>stavenia po<strong>sk</strong>ytovate¾a internetuISP. Záloha je vlastne uloenie èasti regis−tra do súboru. Spustite Editor registrov,informácie o ISP sú vo vetve HKEY_CUR−RENT_USER\RemoteAccess. Oz<strong>na</strong>ète pod−k¾úè RemoteAccess, choïte do roletovéhomenu Editora registrov a zvo¾te Exporto−va súbor registra. V <strong>na</strong>sledujúcom dialó−gu vyberte názov a umiestnenie zálonéhosúboru, ktorý dostane príponu .reg. Naobnovenie <strong>na</strong>stavenia iba kliknite <strong>na</strong> tentosúbor a Windows automaticky rozpoz<strong>na</strong>−jú, kam ho zaradi.Nastavenie:Vetva: [HKEY_CURRENT_USER\RemoteAcces ] Klávesové <strong>sk</strong>ratky s pravým Alt. Po ve¾−kom ohlase <strong>na</strong> klávesové <strong>sk</strong>ratky z èlánkuÈo robi, ak nefunguje myš z marcovéhoPC REVUE som sa rozhodol uverejni ïal−šie. Tentoraz s pravým Alt (tab. 1).Igor Kulman118 PC REVUE 7/2002


S E R V I SRECENZIE:ÈOKOLÁDADVD okienkoHodnotenie:FILM:DVD:FILM: Pokojné mesteèko Lansquenet <strong>na</strong>juhu Francúz<strong>sk</strong>a by mono dodnes zostaloutiahnuté a nevýrazné, keby sa jednéhodòa nezdvihol severák a neprivial by hostí.S vetrom v chrbte a s èervenou kapucòou<strong>na</strong> hlave prichádza do malebného mesteè−ka neznáma cudzinka Vianne (Juliette Bi−noche) so svojou dcérkou Anouk (VictorieThivsolová). Jej prvé kroky vedú do domustarej pani Voizinovej, majite¾ky rozbitéhoobchodu. Má jasný cie¾: pre<strong>na</strong>ja si starýobchod a zaèa predáva èokoládu.Pre podnikanie v malom mesteèku všakne<strong>na</strong>chádza pochopenie a zákazníkov mu−sí doslova h¾ada <strong>na</strong> uliciach. Vianne jetoti úplne iná ako miestni ¾udia. Je dob−rosrdeèná, bez pretvárky, nechodí do kos−tola – a teraz pozor! – dovolila si otvoriobchod s cukrovinkami poèas pôstu. Takádrzos! Jej neduhy sú pre konzervatívnu„poslušnú“ spoloènos neprijate¾né a sta−rosta, gróf de Rey<strong>na</strong>ud, len kuje pikle, akoju vyštva z mesta. Vianne sa však len taknedá a pomocou èokolády odkrýva tajom−stvá smútku a utrpenia. Ako sa postupnedozvedáme, je tou <strong>na</strong>jpovolanejšou „èoko−ládovou“ lieèite¾kou ¾ud<strong>sk</strong>ých duší. Matkabola Indiánka a svojej dcére darovala mno−stvo receptov <strong>na</strong> prípravu a spracovanierozlièných druhov èokolády. Okrem tohomá dar presne odhadnú, komu aký druhèokolády chutí, a ako pomôcku pouívamagický tanierový kruh. Jeho roztoèenímvznikajú zvláštne farebné obrazy a je <strong>na</strong>kadom z nás rozhodnú sa, èo nám pri−pomí<strong>na</strong>jú. Neváhajte, odme<strong>na</strong> je sladká…VYBAVENIE DVD: Z nepochopite¾ných dô−vodov je obraz s èistou digitalizáciou a pre−kreslením detailov distribuovaný <strong>na</strong> DVD v„odpudivej“ televíznej formátovej verzii4:3. Je to ve¾ká škoda, pretoe i<strong>na</strong>k di<strong>sk</strong>ponúka originálnu zvukovú stopu DolbyDigital 5.1 s monosou šiestich titulko−vých verzií (vrátane sloven<strong>sk</strong>ej), <strong>na</strong>vyše ob−sahuje tradiène kvalitný èe<strong>sk</strong>ý dabing vDolby Digital 2.0.BONUSY: V štandardnom zastúpení bonu−sov nechýba trailer, štvorminútový doku−ment o návrhoch a výrobe kostýmov, filmo filme (26 minút), nieko¾ko nepouitýchscén, fotogaléria hlavných predstavite¾ov aobrázky pre majite¾ov DVD−ROM.VERDIKT: Pä nominácií <strong>na</strong> Oscara dávatuši, e film Èokoláda ponúka silný vizuál−ny a umelecký záitok. Èokoláda je èosi, èouèí ¾udí vzájomnej tolerancii, pochopeniua lá<strong>sk</strong>e. Kadý z nás má tú svoju, ktorúpravidelne potrebuje. Jej nedostatok alebo<strong>na</strong>dbytok môe spôsobi ve¾ký problém.Sladkú chu tohto DVD kazí u len zvolenýformát obrazu.FOTR JE LOTRHodnotenie:FILM:DVD:FILM: Ste za¾úbení? Plánujete u<strong>sk</strong>utoèniprvú návštevu budúcich svokrovcov? Mátez toho strach a obávate sa trápnych situá−cií? Nebojte sa, také zlé ako v novom filmereiséra Jay Roacha Meet the parents, unás premietaného v kinách pod názvomProtivný svokor, to urèite nebude.Greg Focker (Ben Stiller) je a po ušiza¾úbený do krásnej Pamely Byrnesovej(Teri Polo) a práve sa definitívne rozhodolpoiada svoju milú o ruku. Zrazu sa všakako ble<strong>sk</strong> z neba ozve Pameli<strong>na</strong> sestra sosprávou, e sa vydáva. Na tom by niè vá−ne nebolo, ibae eních iadal o súhlasPameliných rodièov. Gregovi teda niè inéneostáva, len sa vyda <strong>na</strong> celý víkend dorodinného sídla Byrnesovcov a zí<strong>sk</strong>a sipriazeò Pamelinho otca a matky.Mono to pokladáte za banálny prob−lém, ale predstavte si, e sa voláte Focker(kadý so základnými z<strong>na</strong>losami anglièti−ny pochopí, e to nie je práve výhra), pra−cujete ako ošetrovate¾ v nemocnici a ešte ktomu stratíte <strong>na</strong> leti<strong>sk</strong>u kufor so všetkýmivecami. U istotne chápete, e to nebudetaké jednoduché. A aby toho nebolo málo,Pamelin otec Jack Byrnes (fenomenálnyRobert De Niro) je bývalý agent CIA sbohatými špionánymi <strong>sk</strong>úsenosami,ktoré doteraz praktizoval <strong>na</strong> kadom, ktoto s jeho dcérkou myslel èo len troška vá−ne. Rafinovane sa ma<strong>sk</strong>uje lá<strong>sk</strong>ou ku kveti−nám a nenápadne sleduje kadý Gregovkrok. Z toho niè dobré nevzíde a Greg sapostupne dostáva do èoraz menej závide−niahodných situácií.VYBAVENIE DVD: Obraz widescreen 16:9je èistý, pokojný, bez výrazne rušivýchefektov. Okrem originálnej zvukovej stopyv Dolby Digital 5.1 sa <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u <strong>na</strong>chádzajúïalšie dve zvukové mutácie v Dolby Digital2.0 (èe<strong>sk</strong>á a maïar<strong>sk</strong>á). Na výber je aj pätitulkových verzií.BONUSY DVD: V <strong>sk</strong>romnejšej ponuke <strong>na</strong>vás èakajú viac ako tri minúty nepouitýchzáberov, 11 minút nepodarených záberov,komentár reiséra a strihaèa, osobitný ko−mentár hlavnej postavy Be<strong>na</strong> Stillera a dvatrailery.VERDIKT: Jay Roach sa nám opä predsta−vil ako <strong>sk</strong>úsený komediálny reisér, kto−rého prácu sme u mohli oceni v dvochdieloch Austi<strong>na</strong> Powersa. Neuspokojil salen s reisér<strong>sk</strong>ou stolièkou. Okrem <strong>na</strong>písa−nia scenára a produkovania sa postavil ajza objektív kamery. S<strong>na</strong>ha sa mu nedáodoprie, ale ne<strong>na</strong>toèil niè, èo by sa vymy−kalo všetkým Road Tripom a Prcièkám.Jednoduchý humor, postavený hlavne <strong>na</strong>Gregovej nemotornosti a neschopnosti vy−súka zo seba jednu inteligentnú vetu.Hlavnou chybièkou krásy však bude sce−nár, ktorý vznikol <strong>na</strong> motívy filmu s rov<strong>na</strong>−kým názvom z roku 1992. Jeho autorombola dvojica Greg Glien<strong>na</strong> a Mary Clark.V novej verzii zostala len základná dejoválínia, ktorú Roach zlepšil zaruèene „vtipný−mi“ scé<strong>na</strong>mi (záhrada plná moèovky, vázas urnou, neposlušná maèka, výme<strong>na</strong> kufrí−kov atï.). DVD však uspokojí široké spek−trum <strong>na</strong>šich divákov. Škoda len, e kvalityobrazu a zvuku ne<strong>na</strong>sleduje aj bonusováèas.Peter Koneènýpkonecny@kinema.<strong>sk</strong> DVD NEWSMOULIN ROUGE (sex a drogy, <strong>sk</strong>ombinované s vášnivou,bohuia¾, aj tragickou lá<strong>sk</strong>ou)Reisér Baze Luhrmann nie je v <strong>na</strong>šich konèinách úplne neznámy.Mono si ešte spomí<strong>na</strong>te <strong>na</strong> jeho debut Tanec v srdci èi <strong>na</strong> tro−chu ne<strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong>toèenú snímku Rómeo a Júlia. Svoj fascinujúci vý−tvarný a rozprávaè<strong>sk</strong>ý štýl preniesol aj do svojho posledného die−la odohrávajúceho sa v prostredí plnom bláznivých farieb a cito−vých zmätkov – v slávnom parí<strong>sk</strong>om kabarete Moulin Rouge.Hlavný hrdi<strong>na</strong> príbehu, bohém<strong>sk</strong>y básnik Christian (Ewan McGre−gor), sa v roku 1988 <strong>na</strong>priek výhradám svojho konzervatívneho otca ponorí do temnéhoa príalivého sveta noèného Paría. Za¾úbi sa do krásnej hviezdy Moulin Rouge Satine(Nicole Kidmanová), ktorá je zároveò aj <strong>na</strong>jslávnejšou kurtizánou v meste.Zaujímavý je aj hudobný sprievod filmu, v ktorom si okrem iného vypoèujete U2,Madonnu, Elto<strong>na</strong> Joh<strong>na</strong> èi Beatles.Moulin Rouge (Austrália/USA, 2001, 127 min.). Réia: Baz Luhrmann. Scenár: Baz Luhrmann,Craig Pearce. Kamera: Do<strong>na</strong>ld McAlpine. Hudba: Craig Armstrong. Hrajú: Nicole Kidmanová,Ewan McGregor, John Leguizamo, Jim Broadbent.ZVIERA (nieèo medzi Vlkolakom a Dr. Dolittlom)Nádejný policajt Marvin Mange (Rob Schneider) pri kontrolenúdzového volania havaruje a takmer príde o ivot. Pred istousmrou ho zachráni excentrický doktor Wilder (Michael Caton),a to netradièným spôsobom. Namiesto porušených orgánovvoperuje také isté, len zvieracie. Po návrate do civilizácie zaène<strong>na</strong> sebe Marvin bada nevídané veci. Navonok síce vyzerá úplnenormálne, ale vo svojom vnútri sa postupne mení <strong>na</strong> zvieras osobitnými zvieracími vlastnosami. Bohuia¾, vôbec netuší, kto−rá z nich sa kedy prejaví.The Animal (USA, 2001, 84 min.). Réia: Luke Greenfield. Scenár: Tom Brady, Rob Schneider.Kamera: Peter Lyons Collister. Hudba: Teddy Castellucci. Hrajú: Rob Schneider, ColleenHa<strong>sk</strong>ellová, John C. McGinley, Edward Asner, Michael Caton, Louis Lombardi, Guy Torry.7/2002 PC REVUE 119


P R O G R A M U J E M E3D poèítaèová grafika / 5. èas: Èo s BSP stromom?V tejto èasti seriálu budeme pokraèova v problematikeriešenia vidite¾nosti pomocou BSP stromov. V predošlejèasti sme si vysvetlili, ako vytvori BSP strom. Teraz by ste asiradi vedeli, ako tento BSP strom poui <strong>na</strong> riešenievidite¾nosti. Princíp je u trochu zloitejší. Ak ste o BSP stro−moch ešte niè nepoèuli a preèítali by ste si iba princíp, zrej−me by ste mi neverili, e to <strong>sk</strong>utoène funguje. Preto si zober−te papier a pero. Niekde doprostred si dajte bod – to budepozorovate¾ (teda my). Dookola <strong>na</strong>kreslite èiarky (èiarkybudú predstavova polygóny), ktoré oèíslujete a pri kadejoz<strong>na</strong>èíte kladnú a zápornú polrovinu (pozri obrázok 1).Obr. 1Obr. 2Teraz si z týchto polygónov vytvoríme BSP strom, ktorýbude vyzera asi ako <strong>na</strong> obr. 2.Náš BSP strom síce nevyzerá ve¾mi pekne, ale to mu nièneuberá <strong>na</strong> funkènosti. Teraz ideme rieši vidite¾nos.Zaèneme pri prvom polygóne, t. j. pri polygóne è. 1. Terazsi zistíme, <strong>na</strong> ktorej strane polygónu sa <strong>na</strong>chádza pozoro−vate¾. Vidíme, e pozorovate¾ sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> zápornejstrane polygónu 1. Zaèneme teda prechádza opaènú vet−vu – t. j. prechádzame kladnú vetvu. Tu sa <strong>na</strong>chádza poly−gón è. 3. Pri òom postupujeme rov<strong>na</strong>ko. Zistíme si, <strong>na</strong> kto−rej strane sa <strong>na</strong>chádza pozorovate¾, a prejdeme do opaènejvetvy (pozorovate¾ sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> zápornej strane polygó−nu è. 3, t. j. ideme do kladnej vetvy). V kladnej vetve poly−gónu è. 3 sa však u ne<strong>na</strong>chádza iadny polygón. Vrátimesa teda spä <strong>na</strong> polygón è. 3 a vykreslíme ho. Teraz idemedo zápornej vetvy polygónu è. 3. Ani tu sa však ne<strong>na</strong>chádzaiadny polygón. Prešli sme všetkými vetvami polygónu 3,vrátime sa teda o úroveò vyššie, t. j. <strong>na</strong> polygón è. 1, avykreslíme ho. Potom prejdeme do zápornej vetvy polygó−nu è. 1. Tu sa <strong>na</strong>chádza polygón è. 2. Znovu ohodnotímepolohu pozorovate¾a vzh¾adom <strong>na</strong> polygón è. 2 a pokraèu−jeme ïalej rov<strong>na</strong>ko ako pri polygóne è. 1, resp. è. 3. Takým−to spôsobom prejdeme všetky polygóny. Mono ste si tovšimli, mono nie, ale ide o typický rekurzívny algoritmus.Zhròme si, ako sme postupovali:1. zaèí<strong>na</strong>me polygónom 12. prejdeme do vetvy 1+3. vykreslíme polygón 34. vykreslíme polygón 15. prejdeme do vetvy 1−6. vykreslíme polygón 27. prejdeme do vetvy 2−8. vykreslíme polygón 49. prejdeme do vetvy 4−10. vykreslíme polygón 511. prejdeme do vetvy 5−12. vykreslíme polygón 613. prejdeme do vetvy 6−14. vykreslíme polygón 7Polygóny sme vykres¾ovali v poradí 3, 1, 2, 4, 5, 6, 7.Ako vidie <strong>na</strong> obrázku, postupujeme od <strong>na</strong>jvzdialenejšíchpolygónov k <strong>na</strong>jbliším. To z<strong>na</strong>mená, e metódou prekres−¾ovania zí<strong>sk</strong>ame výsledný obraz s vyriešenou vidite¾nosou.Teraz si uvedieme zdrojový kód tohto algoritmu aj s opisom.Ak si ešte spomí<strong>na</strong>te, v predchádzajúcej èasti sme povytvorení BSP stromu dostali pre kadý polygón väzbu <strong>na</strong>jeho <strong>na</strong>dradený polygón. Ak si zoberieme situáciu v stro−me <strong>na</strong> obr. 2, tak polygón 1 by mal väzbu <strong>na</strong> polygón è.0 (ten neexistuje, ale to niè). Polygón è. 3 by mal väzbu <strong>na</strong>+1, polygón è. 2 <strong>na</strong> –1 atï. Táto štruktúra údajov bola vyho−vujúca pri vytváraní BSP stromu, nebola by však vyhovujúca<strong>na</strong> prechádzanie BSP stromu a vykres¾ovanie polygónov. Mu−síme si teda túto štruktúru zmeni tak, aby sme pri kadompolygóne mali väzby <strong>na</strong> polygóny hierarchicky pod ním. Zme−nu štruktúry údajov u<strong>sk</strong>utoèníme jednoducho:/*Kadý polygón bude ma ¾avú a pravú vetvu. V ¾avej vetvesa bude <strong>na</strong>chádza èíslo polygónu, ktorý je <strong>na</strong> zápornejstrane (v zápornom polpriestore) polygónu. V pravej vetvesa bude <strong>na</strong>chádza èíslo polygónu, ktorý je <strong>na</strong> kladnej stra−ne (v kladnom polpriestore) polygónu.*/for(i=0;i


P R O G R A M U J E M EAko ste si urèite všimli, zmenili sme iba poradie pre−chádzania vetiev. Teraz si však musíme zabezpeèi, aby saèasti obrazovky, ktoré sme u vykreslili, neprekres¾ovaliznovu. Môeme to urobi cez dodatoèný buffer, v ktorombudeme uchováva informácie o tom, èi u je bod vykres−lený, alebo nie. Ak <strong>na</strong> danej pozícii ešte nie je vykreslenýbod, môeme ho vykresli. Pri tejto metóde však <strong>na</strong> kadýpixel potrebujeme minimálne ïalší jeden prístup do pamä−te, èo by náš program spoma¾ovalo. Výhodnejšia budepouitie S−buffera:Vychádzame z predpokladu, e kadý polygón vykres−¾ujeme po riadkoch. Vytvoríme si špeciálny buffer, v kto−rom budeme uchováva vo¾né úseky <strong>na</strong> obrazovke. Prekadý jeden riadok budeme ma zoz<strong>na</strong>m vo¾ných úsekov,pri ktorých budeme poz<strong>na</strong>, kde sa zaèí<strong>na</strong>jú a kde konèia.Buffer by mohol vyzera takto:typedef struct{/*x1 bude uchováva zaèiatok vo¾ného úseku a x2 budeuchováva koniec vo¾ného úseku*/short x1[sirka_obrazovky],x2[sirka_obrazovky];/*premenná pocet bude uchováva poèet vo¾ných úsekov <strong>na</strong>danom riadku*/short pocet;}line_buffer;/*Vytvoríme si buffer, ktorý bude pre kadý riadok uchová−va zoz<strong>na</strong>m vo¾ných úsekov*/line_buffer free_l_buffer[vy<strong>sk</strong>a_obrazovky];Pred zaèatím vykres¾ovania polygónu si tento buffer vypl−níme potrebnými hodnotami:for(i=0;i


P R O G R A M U J E M Ev tomto prípade meno. Pôvodný kód teda doplníme o va−lidátor RequiredFieldValidator (v zdrojovom kóde zvýraz−nený hrubším fontom).void Kliknutie(Object Src, EventArgs E){Message.Text = “Vitaj “ + Name.Text;}RequiredFieldValidatorMeno: Naj<strong>sk</strong>ôr si overíme fungovanie nášho prvého pouitéhovalidátora a potom sa vrátime k princípu a syntaxi. V prípa−de, e pouívate¾ nechá nevyplnené políèko Name, validá−tor vypíše varovný oz<strong>na</strong>m: Zadaj svoje meno!RequiredFieldValidatorPrincíp èinnosti tohto validátora je ve¾mi jednoduchý.RequiredFieldValidator kontroluje neprázdnos zadáva−cieho po¾a.Všeobecný syntaktický predpis <strong>na</strong> pouitie Required−Field validátora je <strong>na</strong>sledujúci:CompareValidator. Tento validátor kontroluje zadanúhodnotu s referenènou, prípadne s hodnotou iného po−¾a. Notoricky známym a v praxi ve¾mi èasto pouívanýmpríkladom je overovanie hesla pri jeho zadaní, èi sme sa<strong>na</strong>príklad nedopustili preklepu, ktorý by nám mohol vbudúcnosti ve¾mi znepríjemni ivot. Všeobecný syntaktic−ký predpis <strong>na</strong> pouitie tohto validátora je <strong>na</strong>sledujúci:A teraz u avizovaný príklad s kontrolou zadaného hes−la, v ktorom vzájomne porovnávame dve zadané hodnoty:CompareValidatorZadaj heslo: Zopakuj heslo: Opisova princíp tejto stránky by bolo nosením drevado lesa, no podstatné je, e jej funkcio<strong>na</strong>litu má v tomtoprípade <strong>na</strong> starosti CompareValidator.Zatia¾ sme ukázali porov<strong>na</strong>nie hodnôt dvoch prvkovmedzi sebou. Èastým prípadom bude urèite aj porov<strong>na</strong>nieobsahu textového prvku s konštantou alebo s obsahompremennej. Týmto sa <strong>na</strong>ša pozornos venovaná porovná−vaciemu validátoru nekonèí, pretoe ho budeme pravde−podobne pouíva ve¾mi èasto. Ukáeme si príklad „testo−vacej“ stránky, <strong>na</strong> ktorej môeme interaktívne precvièivšetky funkcie validátora.V záhlaví ASP.NET stránky sú pouité tri procedúry. Pro−cedúra Button_Click „zvidite¾ní“ rezultát validátora. Po−mocou procedúry Operator_Index_Changed <strong>na</strong>stavímepríslušný operátor ako parameter validátora a následnevalidátor aktivujeme. Nastavenie poadovaného dátovéhotypu a následnú aktiváciu validátora má <strong>na</strong> starosti pro−cedúra Type_Index_Changed.void Button_Click(Object sender, EventArgs e){// *************if (Page.IsValid) {lblOutput.Text = “Rovnost!”;}else {lblOutput.Text = “Nerovnost!”;}}void Operator_Index_Changed(Object sender, EventArgse){// **********************// Aktivuj validator pri zmene operatoraCompare1.Operator =(ValidationCompareOperator)ListOperator.SelectedIndex;CompareValidatorTestovacia stránka pre CompareValidatorCompare1.Validate();}void Type_Index_Changed(Object sender, EventArgs e){// **********************// Aktivuj validator pri zmene datoveho typuCompare1.Type =(ValidationDataType)ListType.SelectedIndex;Compare2.Type =(ValidationDataType)ListType.SelectedIndex;Compare1.Validate();}V tele stránky sú inicializované a <strong>na</strong>plnené dva prvkytypu ListBox, jeden <strong>na</strong> výber operátora a druhý <strong>na</strong> výberdátového typu.CompareValidatorRetazec 1:Porov<strong>na</strong>vaci operator:EqualNotEqualGreaterThanGreaterThanEqual LessThanLessThanEqual DataTypeCheckRetazec 2:


P R O G R A M U J E M EE<strong>na</strong>bleClientScript=”false”Text=”Invalid Data Type”ru<strong>na</strong>t=”server”/>Datovy typ:StringIntegerDoubleDateRangeValidator. Pri èíselných hodnotách ve¾mi èastopotrebujeme <strong>sk</strong>ontrolova, èi je zadaná hodnota v urèi−tom èíselnom intervale, ktorý je zvyèajne daný aplikaènoulogikou. Všeobecný syntaktický predpis <strong>na</strong> pouitie validá−tora rozsahu je <strong>na</strong>sledujúci:Príklad pouitia je ve¾mi podobný s predchádzajúcimiprípadmi, take ukáeme len èas kódu týkajúcu sa validá−tora:A zvyèajný prís¾ub do budúcej èasti bude struèný, ale o tozaujímavejší. Po prebratí ostatných validátorov zapojímetoti koneène do hry Visual Studio .NET, komfortný a výkon−ný nástroj <strong>na</strong> vývoj aplikácií ASP.NET. To, e sa tak stane av piatej èasti, by malo postaèi ako odpoveï <strong>na</strong> otázku, èi sazaobídeme bez tohto vývojového prostredia, ktoré u,pochopite¾ne, nie je vo¾ne šírite¾né a treba ho zakúpi.Literatúra:[1] <strong>www</strong>.microsoft.com¼uboslav LackoAuto tools / 7. èasPREMENNÉ. U viac ako pol roka sa spolu s<strong>na</strong>ímepozrie <strong>na</strong> zúbky programu make a jeho súborom Make−file. V siedmej èasti sa budeme zaobera premennými aprácou s nimi. Premenná je v prostredí programu makedefinovaná ako meno (názov premennej), reprezentujú−ce nejaký textový reazec (hodnotu premennej). Tietomená sú v prípade pouitia v tvare$(meno premennej)<strong>na</strong>hradené hodnotou danej premennej. Substitúcia pre−bieha u pri èítaní okrem prípadu príkazov shell (príka−zová èas pravidla), pri pouití príkazu define a v pravejèasti priradenia (operátor = ). Premenné môu, ako uvieme, obsahova akýko¾vek text, <strong>na</strong>príklad zoz<strong>na</strong>msúborov, názov prekladaèa, verziu programu, paramet−re linkovaèa... Názov premennej je tvorený postupnos−ou z<strong>na</strong>kov okrem dvojbodky, z<strong>na</strong>ku rovnosti a mrieky(hash, #). Takisto sa nemôu poui medzery (<strong>na</strong> zaèiat−ku i <strong>na</strong> konci názvu), teda príkladpremen<strong>na</strong> = text...echo $( premen<strong>na</strong> )je chybný – v druhom riadku nemôete poui medzery(prvý riadok je správny, tieto medzery sa ignorujú...). Maliby ste sa vyhnú pouívaniu názvov premenných obsahu−júcich iné z<strong>na</strong>ky ako písmená, èíslice a podèiarkovník(underscore, _ ). Make je citlivý <strong>na</strong> ve¾kos písmen, teda:Premen<strong>na</strong>PREMENNApremen<strong>na</strong>pReMEnNasú štyri rôzne premenné! Zvyknú sa pouíva ve¾ké pís−mená, malé môete poui pre interné premenné. O pre−menných, ktorých názov pozostáva iba z jedného z<strong>na</strong>ku(<strong>na</strong>príklad $


P R O G R A M U J E M Ecp subor $(DIR)/binnespravíte to, èo ste oèakávali...Existuje aj ïalší priraïovací operátor. Je to podmienenýoperátor a zapisuje sa takto:PREMENNA ?= textDo PREMENNEJ sa priradí „text“ iba vtedy, ak eštePREMENNÁ nebola definovaná. Pojem definovaná nez<strong>na</strong>−mená nenulová alebo nie prázd<strong>na</strong>. Aj priradením prázdnejhodnoty premennú definujeme!Teraz si ukáeme jednu sofistikovanú metódu, s ktorousa v Makefile nestretnete tak ¾ahko, ale mono sa právevám bude v projekte hodi. Èlovek nikdy nevie... Ide orekurzívnu expanziu premenných, ktorá je však zaloená<strong>na</strong> trošku inom princípe ako tá prv spomí<strong>na</strong>ná:AAA=BBBBBB=CCCCCC=ahojall:echo $($($(AAA)))Všimnite si, e premenná AAA má hodnotu BBB, a nie$(BBB) ako v predchádzajúcom rekurzívnom príklade. Po−sledný riadok funguje takto:$($($(AAA)))sa expanduje <strong>na</strong>$($(BBB))ïalej <strong>na</strong>:$(CCC)a to sa <strong>na</strong>koniec expanduje <strong>na</strong> text „ahoj“. Tento princípnie je v make jedineèný, takisto ho môete poui <strong>na</strong>prí−klad v PHP:$AAA=BBB;$BBB=CCC;$CCC=ahoj;echo $$$AAA;Ostáva <strong>na</strong> vás, ako túto vymoenos vyuijete. Prišlo mi<strong>na</strong> um <strong>na</strong>príklad toto:a_SRC=a.c b.c c.cb_SRC=p.c q.c r.cc_SRC=x.c y.c z.cABC=aSRC=$($(ABC)_SRC)all: programprogram: $(SRC)cc −o $@ $


P R O G R A M U J E M Epouívanie funkcie OnDraw <strong>na</strong> WYSIWYG tlaè – staèí nám len „presmerova“ ukazovate¾<strong>na</strong> príslušný kontext zariadenia (presný postup si ukáeme v príkladoch, pozri WYSIWYGtlaè).FunkciaCView::OnPreparePrintingCView::OnBeginPrintingCView::OnPrepareDCCView::OnPrintCView::OnEndPrintingNajèastejšie vyuitieNastavenie èísla prvej a poslednej stranyVytvorenie GDI objektov potrebných <strong>na</strong> tlaè (fonty, štetce...)Nastavenie špecifických parametrov kontextu zariadenia (<strong>na</strong>pr. mapovací reim)a testovanie konca tlaèePripravenie dát <strong>na</strong> tlaè a volanie OnDraw (pre WYSIWYG) alebo ich priamy zápis<strong>na</strong> tlaèiareòZrušenie GDI objektovTab. 1 – Najdôleitejšie funkcie MFC zabezpeèujúce tlaè, ktoré môete prepísa(v poradí pod¾a volania)How to WYSIWYG TLAÈ. Predpokladám, e <strong>sk</strong>ratka WYSIWYG vám nieèo hovorí. Aknie, tak vedzte, e WYSIWYG je z anglického What You See Is What You Get. Po preloenído slovenèiny dostanete relatívne presný opis, èo táto <strong>sk</strong>ratka vyjadruje. Jednoducho to,èo práve vidíte <strong>na</strong> monitore, uvidíte aj <strong>na</strong> výstupnom zariadení (nemusí to by len tlaèia−reò). Objekty si zachovajú svoju ve¾kos, umiestnenie, farbu a ïalšie atribúty. Ak chcemez nášho programu realizova WYSIWYG tlaè, môeme tak urobi jednoducho vyuitímfunkcie OnDraw, ako sme u opísali. V tomto príklade si ukáeme výhody mapovacíchreimov s pevnou mierkou (konkrétne MM_TWIPS). Vytvorte nový MFC AppWizard Projects názvom WSWTlac (<strong>na</strong>jlepšie bude, ak si ešte predtým vytvoríte èisté Workspace s náz−vom <strong>na</strong>pr. TFour a doò budete pridáva všetky tu uvedené príklady). Aplikácia bude typuMDI, triedu poh¾adu odvoïte od CScrollView a všetko ostatné nechajte default. Najprv siukáeme pouitie štandardného mapovacieho reimu MM_TEXT. Do triedy CWSWTlac−View pridajte súkromnú èlen<strong>sk</strong>ú premennú:private:CRect m_rectArea;Upravte konštruktor tejto triedy:// okno 1024x768 pixelovCWSWTlacView::CWSWTlacView() : m_rectArea(0, 0, 1024, 768) {}Teraz <strong>na</strong>stavte rolovacie pá<strong>sk</strong>y vo funkcii OnInitialUpdate:void CWSWTlacView::OnInitialUpdate(){CScrollView::OnInitialUpdate();CSize sizeTotal(m_rectArea.Width(), m_rectArea.Height());// rolovanie stranyCSize sizePage(sizeTotal.cx / 2, sizeTotal.cy / 2);// rolovanie riadkovCSize sizeLine(sizeTotal.cx / 100, sizeTotal.cy / 100);SetScrollSizes(MM_TEXT, sizeTotal, sizePage, sizeLine);}Do funkcie OnDraw dopíšte tento kód:// 10x <strong>na</strong>piseme do ok<strong>na</strong> text Ahoj!// vertikalne posunuty o 20 pixelovint k=0;for (int i=0; iTextOut(0, k, “Ahoj!”);k+=20;}Pomocou ClassWizardu pridajte do tejto triedy ešte funkcie OnPrepareDC a OnPrint.Do týchto funkcií plus do OnDraw, OnPreparePrinting, OnBeginPrinting, OnEndPrintingpridajte debug výpisy, aby ste si overili poradie volania. Program spuste, porov<strong>na</strong>jtevzh¾ad textu v okne a v náh¾ade <strong>na</strong> tlaè (Print Preview). Skúste text aj vytlaèi. Preèo jevýstup rozdielny, to sme si podrobne vysvet¾ovali v ôsmej èasti, take len struène. Ma−povací reim MM_TEXT pouíva ako svoje jednotky zobrazenia pixely. Pixely sú tzv. súrad−nice zariadenia, èie vzh¾ad výsledného obrázka (resp. strany) závisí od „rozlíšenia“, akékonkrétne zariadenie pouíva. Jednoduchý príklad je klasické rozlíšenie Windows, keï textbude vyzera odlišne pri rozlíšení 1024 × 768 a i<strong>na</strong>k pri 800 × 600. V <strong>na</strong>šom prípade satakto správa tlaèiareò. Pouíva iné rozlíšenie ako Windows, preto je výsledný text zdefor−movaný. Po <strong>sk</strong>onèení tlaèe (resp. náh¾adu <strong>na</strong> tlaè) by ste mali dosta takéto poradie vola−ní v debug výpise:// spustenie aplikácieCWSWTlacView::OnPrepareDCCWSWTlacView::OnDraw// print, resp. print previewCWSWTlacView::OnPreparePrintingCWSWTlacView::OnBeginPrintingCWSWTlacView::OnPrepareDCCWSWTlacView::OnPrintCWSWTlacView::OnDrawProblém zdeformovaného textu pri tlaèi vyriešime pouitím mapovacieho reimu spevnou mierkou.PREÈO MM_TWIPS. V ôsmej èasti sme si o tomto reime povedali len to, e logic−ká jednotka, ktorú MM_TWIPS pouíva, je 1/1440 palca. Asi teraz nevidíte jeho ve¾ké prak−tické vyuitie (veï komu by sa chcelo poèíta 1/1440 a ešte k tomu v palcoch!?). Opakje však pravdou. Hovorí vám nieèo pojem bod (point)? Väèši<strong>na</strong> aplikácií pouíva <strong>na</strong> vyjad−renie ve¾kosti textu body (<strong>na</strong>pr. teraz píšem vo Worde s 10−bodovým písmom, <strong>na</strong>dpis máve¾kos 16 bodov). Výhoda je v tom, e rov<strong>na</strong>ko reprezentuje text aj tlaèiareò (t. j. 10−bodové písmo bude 10−bodové <strong>na</strong> obrazovke aj <strong>na</strong> tlaèiarni. Z toho vyplýva pouitie pís−men TrueType, ktoré môu by zobrazené v ¾ubovo¾nej ve¾kosti). A práve MM_TWIPS jemapovacím reimom, kde sa ¾ahko pouívajú body. Jeden twip je 1/20 bodu (pre úplnos:jeden bod je 1/72 palca). To z<strong>na</strong>mená, e ak chceme písmo ve¾kosti 10 bodov, bude topresne 10 × 20, èo je 200 twipov. Twipy si vy<strong>sk</strong>úšame <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej WSWTlac aplikácii. V prvomrade musíme zmeni konštruktor:// papier velkosti A4 (21cm x 29.7cm) vyjadreny v twipoch// 1 palec=2.54 cm, 1 palec=1440 twipovCWSWTlacView::CWSWTlacView() : m_rectArea(0, 0, 11909, 16804) {}Zmeòte funkciu SetScrollSizes vo funkcii OnInitialUpdate:SetScrollSizes(MM_TWIPS, sizeTotal, sizePage, sizeLine);A <strong>na</strong>koniec ešte upravte funkciu OnDraw. Aby sme si prakticky ukázali výhodu MM_TWIPS,pouijeme font Times New Roman s ve¾kosou 12 bodov. Podrobnejšie informácie o funk−cii CreateFont nájdete v helpe.CFont font;// pouzijeme Times New Roman// −240 z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> velkost 12 bodovfont.CreateFont(−240, 0, 0, 0, FW_NORMAL, FALSE,FALSE, FALSE, ANSI_CHARSET,OUT_DEFAULT_PRECIS, CLIP_DEFAULT_PRECIS,DEFAULT_QUALITY, DEFAULT_PITCH | FF_ROMAN,“Times New Roman”);// priradime kontextu zariadeniaCFont* pOldFont=(CFont*) pDC−>SelectObject(&font);// 10× <strong>na</strong>piseme do ok<strong>na</strong> text Ahoj!// vytvorenym fontomint k=0;for (int i=0; iTextOut(0, k, “Ahoj!”);// vertikalny rozstup 16 bodovk−=320;}pDC−>SelectObject(pOldFont);Teraz sa výstupy <strong>na</strong> obrazovke a <strong>na</strong> tlaèiarni (resp. v náh¾ade <strong>na</strong> tlaè) u nebudú líši.Pouitie fontu Times New Roman si môete vy<strong>sk</strong>úša aj pri pouití mapovacieho reimuMM_TEXT. Uvidíte, e ani vytvorenie fontu s pevnou ve¾kosou pomocou funkcie Create−Font problémy reimu MM_TEXT nevyrieši.How to TLAÈ BEZ WYSIWYG. Teraz si predstavme, e nebudeme chcie realizovaWYSIWYG tlaè (t. j. <strong>na</strong> tlaèiarni bude iný výstup, ako máme <strong>na</strong> obrazovke). Vyuijemepredchádzajúci príklad. Funkènos ostane rov<strong>na</strong>ká (pouitie MM_TWIPS <strong>na</strong> výpis 10×textu Ahoj! vyuitím fontu Times New Roman). Teraz však budeme chcie, aby výstup <strong>na</strong>tlaèiarni nebol tento text, ale ASCII hodnota jednotlivých z<strong>na</strong>kov textu Ahoj!. Ako somuviedol, v tejto situácii sa u nebudeme môc spo¾ahnú <strong>na</strong> štandardnú funkciu OnPrint,lebo tá volá funkciu OnDraw a to my nechceme. Budeme teda musie prepísa túto funkciua z nej realizova tlaè. Môete modifikova predchádzajúci príklad alebo si vytvorte nový pro−jekt. Pre preh¾adnos odporúèam vytvori nový projekt. Nazvite ho NWSWTlac a pridajte doWorkspace TFour. Vyko<strong>na</strong>jte presne tie isté úpravy ako pri projekte WSWTlac (pre mapovacíreim MM_TWIPS). Jediný rozdiel bude, e upravíme ešte aj funkciu OnPrint:void CNWSWTlacView::OnPrint(CDC* pDC, CPrintInfo* pInfo){CFont font;// opat pouzijeme Times New Roman// ale velkosti 16 bodov// ... ako v OnDraw, prave <strong>na</strong>miesto// hodnoty –240 hodnota –320// priradime kontextu zariadenia tlaciarneCFont* pOldFont=(CFont*) pDC−>SelectObject(&font);// vypiseme ASCII hodnotyCString strAhoj=”Ahoj!”;int k=0;7/2002 PC REVUE 125


P R O G R A M U J E M Efor (int i=0; iSelectObject(pOldFont);}Na obrázkoch 1 a 2 vidíte text <strong>na</strong> monitore a text v náh¾adepred tlaèou (èie aký dostanete, ak stranu vytlaèíte). Keï sa<strong>na</strong>d tým zamyslíte, je to ve¾mi jednoduché. V OnPrint robímepresne to isté, èo v OnDraw, ibae ukazovate¾ <strong>na</strong> kontextzariadenia neukazuje <strong>na</strong> kontext obrazovky, ale tlaèiarne.U teda viete tlaèi z klasickej Document/View aplikácieMFC. Azda sa vám teraz tlaè z prostredia Windows zdá cel−kom jednoduchá. Nu, mono zdá, ale nie je. Predstavte siaplikáciu nezaloenú <strong>na</strong> Document/View architektúre (<strong>na</strong>pr.dialógovú aplikáciu). Bum! – všetko, èo ste sa v tejto èasti<strong>na</strong>uèili, nemôete poui. Na funkcie OnDraw, OnPrint...môete hneï zabudnú. Teraz budete musie sami iniciali−zova tlaèiareò, posla <strong>na</strong> òu dáta, správne ju „uzavrie“, dasi pozor, aby ste nezmenili defaultnú tlaèiareò atï. A verte,nie je to niè jednoduché (pozrite si v helpe topic Printing andPrint Spooler Functions a pochopíte). Ale aby ste nepoveda−li, e neuvediem aspoò jednoduchý príklad... Pre jeho rela−Obr. 1 Vzh¾ad strany <strong>na</strong> obrazovkeObr. 2Vzh¾ad stránky v náh¾ade pred tlaèoutívnu zloitos a hlavne dåku ho nájdete <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom webe vsekcii venovanej tomuto seriálu.KOMPONENTY ActiveX. Mnohí ste u asi termínActiveX poèuli, urèite ste aj nejaké komponenty ActiveXvyuívali. Mono však dobre nerozumiete, èo sa podtýmto pojmom <strong>sk</strong>rýva. Tu je jed<strong>na</strong> z mnohých definícií:ActiveX je <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> technológií, ktorá umoòuje <strong>na</strong>vzájomkomunikova softvérovým komponentom v sieovomprostredí bez oh¾adu <strong>na</strong> jazyk, v ktorom boli <strong>na</strong>programo−vané. ActiveX je zaloené <strong>na</strong> technológii COM (Compo−nent Object Model). Programátori, ktorí zaili Windows3.1 a boom technológie OLE, budú teraz isto <strong>na</strong>mieta, etáto definícia nehovorí o ActiveX, ale o OLE. Sèasti majúaj pravdu. V kadom prípade je dobré si uvedomi rozdielmedzi ActiveX a OLE. Nie je pravda, e ActiveX je <strong>na</strong>sle−dovník OLE, ani to, e OLE je u zastarané. ActiveX aj OLEsú zaloené <strong>na</strong> tej istej technológii – COM (len <strong>na</strong> okraj:COM je základný objektový model, ktorý umoòuje objek−tu prenies svoju funkcio<strong>na</strong>litu <strong>na</strong> iný objekt, resp. hosti−te¾<strong>sk</strong>ú aplikáciu). OLE je <strong>sk</strong>ratka pre Object Linking andEmbedding [èie spájanie a vkladanie objektov – <strong>na</strong>pr. voWorde môete ma tabu¾ku z Excelu – to je OLE, nie Ac−tiveX (pozor, neplies s Active Document Containmenttechnológiou!)]. Všetko ostatné, èo sa netýka spájania avkladania objektov, sa teraz <strong>na</strong>zýva tzv. Active technology(ActiveX). V princípe by sa dalo poveda, e ActiveX jevlastne „sieové OLE“, to však nie je stopercentne presné.Pre lepší preh¾ad odporúèam v MSDN helpe pozrie topic:OLE defined, OLE Background , Active Technology Topics ,Active document containment, ATL Article Overview −>Introduction to COM and ATL. Pochopi všetky tieto techno−lógie nie je jednoduché a urèite to je záleitos <strong>na</strong> viac akopár týdòov. To vás tento seriál ne<strong>na</strong>uèí. Nauèí vás však po−uíva komponenty ActiveX vo vašich aplikáciách. ActiveX súprimárne písané tak, aby ten, kto ich chce poui, nemuselovláda všetky detaily COM−u, dokonca aby len vedel, èo toCOM je. Ako <strong>na</strong> to? To si povieme a <strong>na</strong>budúce.NABUDÚCE. V ïalšej èasti si dokonèíme a <strong>na</strong> príkladeukáeme pouitie komponentov ActiveX a opíšeme si prá−cu s kninicami DLL. Celé leto je pred <strong>na</strong>mi, prajem vámteda ve¾a pokoja, oddychu a pekné dovolenky.Marek ŠamajDelphi v praxi / 16. èas: Praktické rady II.constYTM_FIRST = WM_USER + 110;YTM_MOUSEENTERNOTIFY = YTM_FIRST + 2;YTM_MOUSELEAVENOTIFY = YTM_FIRST + 3;Programovanie je oblas, ktorá sa rozvíja geometrickýmradom, a preto nie je ani <strong>na</strong>jmenšia pravdepodobnos, ecelý boom rozvoja nového softvéru zachytíme. Èasto vzni−ká mnostvo prekáok, ktoré mono rieši len <strong>na</strong> úrovniiných programovacích jazykov (v Delphi integrovanýAssembler). V koneènom dôsledku môeme tvrdi, e všet−ko je zaloené <strong>na</strong> základnom Assembleri. Priblíi vám prob−lematiku programovania je <strong>na</strong>to¾ko zloité a obšírne, enie je moné niè iné, len vás <strong>na</strong>vies <strong>na</strong> správnu cestu.Preto tentoraz poukáem <strong>na</strong> ïalšie zaujímavé príklady zosvetovej programátor<strong>sk</strong>ej dielne.VYKRESLENIE OBJEKTOV MIMO FORMULÁRA.Mnostvo zábavných programov vyuíva práve túto mo−nos vykreslenia objektov mimo formulára. Na to postaèíjednoduchá definícia spracovania vytvoreného TCanvas.Dodriavame štandardný postup, preto si pri tvorení TCan−vas vopred ruène definujeme vlastnosti Private.privateDe<strong>sk</strong>top:TCanvas;publicVýraz „ruène“ je <strong>na</strong>mieste, lebo je málo toho, èo v Delphipíšeme, a tu je jeden z tých prípadov, kde sa písaniu nevy−hneme. Po definovaní istej premennej De<strong>sk</strong>top treba vyvolaudalos OnCreate, do ktorej definujeme <strong>na</strong>sledujúce:procedure TForm1.FormCreate(Sender: TObject);beginDe<strong>sk</strong>top:=TCanvas.Create;De<strong>sk</strong>top.Handle:=GetDC(Hwnd_De<strong>sk</strong>top);end;Zápisom sme po spustení priradili premennej De<strong>sk</strong>topvlastnosti TCanvas, z ktorej <strong>na</strong>sledujúci riadok urobil tú<strong>na</strong>jpotrebnejšiu prácu, prièom parameter Hwnd_De<strong>sk</strong>top<strong>na</strong>staví vlastnosti De<strong>sk</strong>top. Po úspešnom aktivovaní, resp.vytvorení je pouitie rutinná záleitos, ktorú sme <strong>na</strong>èali vtretej èasti tohto seriálu. Vykresli mono rozmanitý ob−jekt, patriaci pod záštitu TCanvas. Len <strong>na</strong> ukáku vypíšemetext Delphi v praxi, umiestený <strong>na</strong> ¾ubovo¾nom mieste pra−covnej plochy, prièom nášmu príkladu prislúchajú súrad−nice [100, 100].De<strong>sk</strong>top.TextOut(100, 100, ‘Delphi v praxi’);TVORENIE UDALOSTI KOMPONENTU OnMouse−Enter A OnMouseLeave. S nástupom OS Win 3.11prichádza do poèítaèovej módy taká známa a v mno−hom prácu u¾ahèujúca myš. Mnostvo programov by sibez nej svoju existenciu nevedelo ani predstavi. Takto sadostávame k téme vzniku objektového programovania.Nielene ulahodí oku, ale <strong>na</strong>vyše je jednoducho pocho−pite¾né. Veï predstavte si stromovú štruktúru adresárovv OS Windows a MS DOS. Ten, kto to zail, pozná cd acd... Vráme sa teda spä k téme objektového programo−vania. Väèši<strong>na</strong> vizuálnych komponentov pozná udalosOnMouseMove, ktorá je aktivovaná po posúvaní kurzoramyši po<strong>na</strong>d daný komponent, prièom sa nemyslelo <strong>na</strong>inverznú udalos, ktorú sa oplatí doda do vami progra−movaného vizuálneho komponentu. Aby sme sa „ne−opièili“, vyuijeme monos vybra si názov udalostí (On−MouseEnter, OnMouseLeave). Najprv si deklarujeme trikonštanty.Opä postupujeme tak ako obyèajne pri vytváraní no−vého komponentu. Zadefinujeme si teda vytvárané uda−losti v sekcii Private takto:procedure OMouseEnter(var Message: TMessage); messageCM_MOUSEENTER;procedure OMouseLeave(var Message: TMessage); messageCM_MOUSELEAVE;Pouitie pravdepodobne nebude problém a jadro pro−cedúry je len <strong>na</strong> vás. Vyuitie je široké, staèí si vybra, èiradšej zaaíme procesy a vyuijeme to <strong>na</strong> farebné zvýraz−nenie, èím prikrášlime celý program, alebo vyuijeme tútoudalos <strong>na</strong> „rozumné“ algoritmy.procedure Tcomponent.OMouseEnter(var Message:TMessage);begin{Jadro Procedúry}end;Za TComponent dosadíme názov komponentu.PREVOD FARBY DO HEX PRE HTML. Vieme, ecelé farebné spektrum je zloené z farieb oz<strong>na</strong>èovanýchRGB (red, green, blue). V programovom ponímaní môe−me farbu chápa dvoma spôsobmi. V dekadickom èísel−nom tvare a v hexa tvare. Napríklad ani formát HTMLnedokáe pracova s farbami v dekadickej forme, a taktreba vyko<strong>na</strong> prevod, èo nám umonia tri funkcie <strong>na</strong> tourèené.Function ColorToHex(Color: integer): string;var R, G, B: byte;beginR:= GetRValue(Color);126 PC REVUE 7/2002


P R O G R A M U J E M EG:= GetGValue(Color);B:= GetBValue(Color);ColorToHex:=IntToHex(R,2)+IntToHex(G,2)+IntToHex(B,2);end;Vytvorili sme si funkciu ColorToHex s jedným vstupnýmparametrom typu Integer a výstupným String. V rámci pro−cedúry vytvorené premenné R, G, B sú prezentované spomí−<strong>na</strong>nými farbami. Funkcia GetRValue zisuje zúèastnenosèervenej farby v premennej Color dekadického celoèíselnéhotypu Integer, èo sa odzrkadlí <strong>na</strong> hodnote premennej R. Ta−kýmto postupom prejdú aj dve zvyšné premenné G, B.Posledným krokom je prevod R, G, B do tvaru hex.AKO PRIRADI TYP SÚBORU K VAŠEJ APLIKÁ−CII. Štandardný problém, vznikajúci pri vytváraní apliká−cie so vstupno−výstupným charakterom, kde príslušný for−mát dostáva vami pridelenú koncovku. Mnohí z vás dopo−sia¾ nepoz<strong>na</strong>jú vetvu registrov, kde sa priradenie jednotli−vého typu súboru vytvára. Preto si zopakujeme aj s nímspojený zápis do registrov....Var Reg : TRegistry;BeginReg := TRegistry.Create;trywith Reg do beginRootKey := HKEY_CLASSES_ROOT;OpenKey(‘MyApp’, True);WriteString(‘’, ‘MyApp File’);CloseKey;OpenKey(‘MyAppDefaultIcon’, True);WriteString(‘’, Application.ExeName + ‘,0’);CloseKey;OpenKey(‘MyAppshellopencommand’, True);WriteString(‘’, Application.ExeName + ‘ “%1”’);CloseKey;RootKey := HKEY_CLASSES_ROOT;OpenKey(‘.ext’, True);WriteString(‘’, ‘MyApp’);CloseKey;end;fi<strong>na</strong>llyReg.CloseKey;Reg.Free;end;End;Prv ne pouijeme uvedený zápis, musíme obohatiklauzulu uses o kninicu registry. Po vytvorení premennejreg triedy Tregistry otvárame vetvu HKEY_CLASSES_ROOT, kde tvoríme k¾úè, v <strong>na</strong>šom prípade MyApp. Zapí−šeme cestu k <strong>na</strong>šej aplikácii MyApp File. Zatvoríme pouí−vaný k¾úè. V poslednej fáze sa dostávame k definícii kon−covky, ktorej názov pouijeme <strong>na</strong> vytvorenie k¾úèa, kdezapíšeme názov aplikácie MyApp. Po ukonèení práce sregistrami uvo¾níme pamä a hor’ sa pouíva náš novýprogram...AKO OTVORI ŠTART MENU?Sendmessage(Application.Handle,WM_SYSCOMMAND,SC_TASKLIST,0);Nieeby som vás podceòoval, e neviete kliknú <strong>na</strong>štart, ale toto je akousi perlièkou práce s operaèným systé−mom. Nepochybujem o jej pouití, ale... Aspoò vidíme vše−strannos jediného príkazu.AKO VYPNÚ MONITOR? Slovko vypnú je v tomtomomente relatívne, ale v koneènom dôsledku <strong>na</strong>ozaj ide ojeho vypnutie. Opä vyuívame funkciu Sendmessage, lens inými parametrami. Na „prevrátenie“ vypí<strong>na</strong>nia pouí−vame zápis.Sendmessage(Application.Handle,WM_SYSCOMMAND,SC_MONITORPOWER,2);Krok spä ani nie je potrebné vykonáva, lebo OS Win−dows sa o to okamite postará za vás.Ale keby sa predsa len nieèo stalo, tak z funkcie urobí−me inverznú takto.Sendmessage(Application.Handle,WM_SYSCOMMAND,SC_MONITORPOWER,−1);JE NAINŠTALOVANÁ ZVUKOVÁ KARTA? Odpo−veï <strong>na</strong> túto otázku dostaneme z funkcie WaveOutGetNum−Devs, ktorá vracia hodnotu, lepšie povedané, èíslo zaria−denia, o ktorom vieme, e ak je väèšie ako nula, vtedy nieje <strong>na</strong>inštalovaná mono ani zapojená v testovanom PC.Spomí<strong>na</strong>ná funkcia vyuíva kninicu MMSystem, ktorútreba dopísa do klauzuly uses.Function IsSoundCardInstalled:Boolean;BeginResult:=(waveOutGetNumDevs>0);End;AKO VYKONÁME KROK SPÄ V MEMO? Mno−stvo programov vyuíva jednoduchý editor, ktorý jeponúknutý pod názvom memo. Ide azda o <strong>na</strong>jrýchlejší, aleaj <strong>na</strong>jjednoduchší komponent svojho druhu, ktorý sob¾ubou pouívam. Problémom vdy bolo vyko<strong>na</strong> krokspä èie undo. Myslím, e kadý správny program by maltúto monos ponúknu. Jedným z riešení je vyui dvakomponenty memo, prièom jeden one<strong>sk</strong>orujeme za dru−hým o krok. Po stlaèení sa one<strong>sk</strong>orený text prenesie. Taktoto u nikdy nerobte! Staèí, ak <strong>na</strong>píšete jeden riadok.Memo1.Perform(EM_UNDO,0,0);JE V ZARIADENÍ MÉDIUM? Èastá otázka pri èaka−ní <strong>na</strong> vloenie média do di<strong>sk</strong>ového zariadenia, za ktoré bu−deme povaova CD. Relatívne jednoduchá ruti<strong>na</strong> to zistíza vás.function Di<strong>sk</strong>InDrive(Drive: Char): Boolean;var ErrorMode: word;beginif Drive in [‘a’..’z’] then Dec(Drive, $20);if not (Drive in [‘A’..’Z’]) then raiseEConvertError.Create(‘Not a valid drive ID’);ErrorMode := SetErrorMode(SEM_FailCriticalErrors);tryif Di<strong>sk</strong>Size(Ord(Drive) − $40) = −1 thenResult := FalseelseResult := True;fi<strong>na</strong>llySetErrorMode(ErrorMode);end;end;KTO JE PRIHLÁSENÝ? S príchodom Windows XP sarozbúrilo prihlasovanie jednotlivých pouívate¾ov s ichpouívate¾<strong>sk</strong>ými <strong>na</strong>staveniami do operaèného systému. Tomôeme vyui aj pri <strong>na</strong>šich aplikáciách, kde nám všetkuprácu vykoná funkcia GetUserName. Jej pouitie nie je ataké jasné, a preto si radšej ukáeme, kde a ako túto funk−ciu poui.procedure TForm1.FormCreate(Sender: TObject);var NameBuf: array[0..80] of Char;SizeBuf: LongWord;beginSizeBuf := Sizeof(NameBuf);GetUserName(NameBuf, SizeBuf);end;Meno <strong>na</strong>logovaného pouívate¾a sa ukladá do premen−nej NameBuf, obmedzenej <strong>na</strong> osemdesiat z<strong>na</strong>kov. Vieme,e pole char sa správa ako string, a preto ho môeme zob−razi <strong>na</strong>príklad aj takto.Showmessage(NameBuf);AKO ZMENI POZADIE? Vzh¾ad pracovnej plochynie je prvoradý. Myslím, e kadý kladie dôraz <strong>na</strong> výkon.Patrí však k operaènému systému a neraz spríjemní prá−cu, prípadne rozveselí. A pre laika je urèite tým <strong>na</strong>j...<strong>na</strong> celom poèítaèi. Zmenu štandardne vykonávame vovlastnostiach obrazovky, kde si pozadie obmieòame.Ak chceme túto zmenu vyko<strong>na</strong> prostredníctvom prog−ramu tvoreného v Delphi, je to, samozrejme, moné. Na−sledujúci zápis korektne pracuje pod Windows 9x. Vy−uíva Win32 API funkcie, konkrétne SystemParameters−Info....var img: string;beginimg := ‘c:\img.bmp’;SystemParametersInfo(SPI_SETDESKWALLPAPER, 0,PChar(img), 0)end;Ak <strong>sk</strong>utoène existuje obrázok img.bmp v koreni systé−mového di<strong>sk</strong>u C, vtedy je <strong>na</strong>stavený a súèasne zobrazený<strong>na</strong> pozadí pracovnej plochy.OVLÁDACÍ PANEL. Èas OS Windows, ktorú asi kadýz vás dôverne pozná. Monosti, ktoré ponúka, sú rozdele−né do viacerých <strong>sk</strong>upín. Tieto <strong>sk</strong>upiny môeme ovláda po−mocou jednoduchého zápisu, prièom obmieòame jedenparameter príkazu.WinExec(‘rundll32 shell32.dll,Control_RunDLLX’,SW_SHOW);Nasledujúca tabu¾ka obsahuje všetky variácie, prièomza X dosadíme text z tabu¾ky.Panel1 Control Panel2 Display de<strong>sk</strong>.cpl3 Mouse main.cpl4 Multimedia MMSys.cpl5 Date TimeDate.cpl6 De<strong>sk</strong>top Themes.cpl7 System SysDm.cpl8 Power PowerCfg.cpl9 Network NETcpl.cpl10 Regio<strong>na</strong>l Settings Intl.cpl11 Internet InetCpl.cpl12 Add/Remove Programs AppWiz.cpl13 Keyboard main.cpl,Keyboard14 Printers main.cpl,Printers15 Fonts main.cpl,Fonts16 Sounds MMSYS.CPL,Sounds17 Modem modem.cpl18 Scanner Sticpl.cplTak <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> zobrazenie správy <strong>na</strong>pájania pouijemezápis:WinExec(‘rundll32 shell32.dll,Control_RunDLLPowerCfg.cpl’, SW_SHOW);Takto môeme <strong>na</strong>šu aplikáciu aspoò sèasti <strong>sk</strong>åbi s ope−raèným systémom, èím si ušetríme prácu s vytváranímnových polyfunkèných okien. A vlastne preèo robi nieèo,èo u dávno niekto urobil?NABUDÚCE. Nabudúce si nieèo povieme o hardvéri akomunikácii s ním. Ukáeme a vysvetlíme si zápisy <strong>na</strong> ziste−nie aktuálnej frekvencie procesora a podobné „halušky“. Omesiac dovidenia.Jozef KOZÁK ml.X7/2002 PC REVUE 127


P R O G R A M U J E M EAssembler pod Windows19. èas: ScrollBar IScrollBar alebo jednoducho rolovací pruh sa v programoch pre Windows pouíva ve¾mièasto. Väèšinou v aplikácii (príkladom môe by program Microsoft Word) zobrazujemetexty, grafiku, ktorá presahuje rozmery ok<strong>na</strong>. V tom prípade sa pouije pre dané oknorolovací pruh a pouívate¾ si tak môe prezrie celý dokument. Teda scrollbar by ste malipoui všade tam, kde klient<strong>sk</strong>a oblas je väèšia ne èas ok<strong>na</strong> urèená <strong>na</strong> jej zobrazenie.Ïalej rolovací pruh môete poui <strong>na</strong> zadávanie pribliných hodnôt (pozri príklad k tomu−to èlánku – nájdete ho <strong>na</strong> <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>).ScrollBar je dcér<strong>sk</strong>e okno. ScrollBar sa vytvára pomocou funkcie CreateWindow alebodefinovaním v resource súbore príkazom SCROLLBAR (pozri obrázok 2). ScrollBar je pri−pojený k okraju ok<strong>na</strong> v okamihu, keï sa ScrollBar stáva vidite¾ným. Na tento úèel sapouíva funkcia ShowScrollBar, podobne ako ShowWindow pri iných typoch okien.Rozdiel je však v tom, e funkcia ShowScrollBar pripojí rolovací pruh k okraju ok<strong>na</strong> pod¾atoho, èi je urèený štýl SB_HORZ alebo SB_VERT. Windows po zobrazení ScrollBaru auto−maticky odpoèíta šírku rolovacieho pruhu z klient<strong>sk</strong>ej oblasti, a teda zápis do klient<strong>sk</strong>ejoblasti neprekreslí rolovací pruh. Iný spôsob, ako pripoji rolovací pruh, je vytvori oknoso štýlmi WS_HSCROLL a WS_VSCROLL. Rolovacie pruhy sú tie automaticky pripájané koknám typu list box, combo box, listview, treeview a pod. Zobrazia sa vdy, keï poèetpoloiek prekroèí rozmery daného ok<strong>na</strong>.Obr. 1Pri vytvorení rolovacieho pruhu je rozsah hodnôt reprezentovaný jednotlivými konca−mi tohto prvku. Je <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> 0 a 100. V mnohých prípadoch musí aplikácia toto<strong>na</strong>stavenie zmeni, aby lepšie vystihla ve¾kos daného dokumentu. Pozícia umiestnenia(thumb position) je potom hodnota vyjadrujúca pozíciu ukazovate¾a <strong>na</strong> lište. Napríklad akje rozsah <strong>na</strong>stavený medzi 0 a 100 a pozícia umiestnenia je 50, potom sa ukazovate¾bude <strong>na</strong>chádza presne uprostred lišty medzi jej oboma koncami. Pri rolovacích pruhochje aj monos <strong>na</strong>stavi ve¾kos strany. Ve¾kos strany (Page Size) je èíslo, ktoré urèuje, oko¾ko jednotiek sa stra<strong>na</strong> v <strong>na</strong>stavenom rozsahu posunie <strong>na</strong>raz. Ak zoberieme do úvahyrozsah od 0 do 100 a ve¾kos strany 50, potom bude ukazovate¾ <strong>na</strong> poloviènej ve¾kosticelého rolovacieho pruhu. Na <strong>na</strong>stavenie a zistenie rozsahu, pozície umiestnenia ave¾kosti strany rolovacieho pruhu sa pouívajú funkcie SetScrollInfo a GetScrollInfo.V prípade, e pouívate¾ klikne <strong>na</strong> èas rolovacieho pruhu, Windows v závislosti odorientácie (rolovacieho pruhu) pošle správu WM_HSCROLL alebo WM_ VSCROLL.WM_HSCROLLnScrollCode = (int) LOWORD(wParam); // scroll bar valuenPos = (short int) HIWORD(wParam); // scroll box positionhwndScrollBar = (HWND) lParam; // handle of scroll barnScrollCode – nišie slovo parametra wParam (pozri obrázok 1). Reprezentuje hodnoturolovacieho pruhu, táto hodnota môe by jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>sledujúcich:SB_BOTTOM – posun úplne vpravo alebo dole,SB_TOP – posun úplne v¾avo alebo hore,SB_LINELEFT– posun o šírku z<strong>na</strong>ku v¾avo,SB_LINERIGHT – posun o šírku z<strong>na</strong>ku vpravo,SB_PAGELEFT – posun v¾avo o šírku ok<strong>na</strong>,SB_PAGERIGHT – posun vpravo o šírku ok<strong>na</strong>.SB_THUMBPOSITION – posun <strong>na</strong> absolútnu pozíciu. Aktuál<strong>na</strong> pozícia je špecifikovanáparametrom nPos.SB_THUMBTRACK – thumb (ukazovate¾) je práve posúvaný myšou. Aktuál<strong>na</strong> pozícia ješpecifikovaná parametrom nPos.SB_ENDSCROLL – ukonèenie posúvania.nPos – vyššie slovo parametra wParam. Urèuje aktuálnu pozíciu scroll boxu, ak jenScrollCode parameter SB_THUMBPOSITION alebo SB_THUMBTRACK; i<strong>na</strong>k, nPos jenevyuitý.Obr. 2hwndScrollBar – hodnota lParam – handle scrollbaru. Identifikuje prvok, ak je správaWM_HSCROLL poslaná scrollbar prvku. V prípade poslania správy WM_HSCROLL štan−dardnému scrollbaru v oknách hwndScrollBar je nevyuitý.Z parametra wParam zí<strong>sk</strong>ate hodnoty position a scroll code pomocou <strong>na</strong>sledujúcichriadkov v Assembleri:...LOCAL code : DWORD, pos....IF uMsg == WM_HSCROLLmov eax,wParamand eax,0ffffhmov code,eax ;scroll codemov eax,wParamshr eax,16mov pos,eax ;position...WM_VSCROLLnScrollCode = (int) LOWORD(wParam); // scroll bar valuenPos = (short int) HIWORD(wParam); // scroll box positionhwndScrollBar = (HWND) lParam; // handle of scroll barHodnoty nScrollCode, nPos a hwndScrollBar majú rov<strong>na</strong>ký výz<strong>na</strong>m. Hodnota nScroll−Code však <strong>na</strong>dobúda trochu odlišné hodnoty, èo je spôsobené orientáciou Scrollbaru (ver−tikálny, horizontálny).SB_LINEDOWN – posun o jeden riadok dole,SB_LINEUP – posun o jeden riadok hore,SB_PAGEDOWN – posun o jednu stránku dole,SB_PAGEUP – posun o jednu stránku hore.E<strong>na</strong>bleScrollBarWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno user32.lib user32.incFunkcia zakazuje alebo povo¾uje èinnos jednej alebo obidvoch šípok scrollbaru. Pokia¾ jescrollbar takto odpojený a pouívate¾ sa ho s<strong>na</strong>í poui, ne<strong>na</strong>stane nijaká akcia ani nie jeposlaná iad<strong>na</strong> správa.Syntax: BOOL E<strong>na</strong>bleScrollBar, HWND hWnd, UINT wSBflags, UINT wArrowsHWND hWnd: Handle <strong>na</strong> okno alebo scrollbar v závislosti od hodnoty parametrawSBflags.UINT wSBflags: Typ scrollbaru, pri ktorom sa má povoli èi zakáza èinnos. Tentoparameter môe <strong>na</strong>dobúda jednu z <strong>na</strong>sledujúcich hodnôt.SB_BOTH – povolí alebo zakáe èinnos horizontálneho aj vertikálneho scrollbaru spoje−ného s príslušným oknom. Parameter hWnd musí by handle <strong>na</strong> dané okno.SB_CTL – identifikuje scrollbar ako riadiaci prvok. Parameter hWnd musí by handle <strong>na</strong>poadovaný scrollbar.SB_HORZ – povolí alebo zakáe èinnos horizontálneho scrollbaru spojeného s danýmoknom. Parameter hWnd musí by handle <strong>na</strong> dané okno.SB_VERT – povolí alebo zakáe èinnos vertikálneho scrollbaru spojeného s danýmoknom. Parameter hWnd musí by handle <strong>na</strong> dané okno.UINT wArrows: Urèuje, èi èinnos šípok scrollbaru je povolená alebo zakázaná, a takistoukazuje, ktoré šípky majú svoju èinnos povolenú, resp. zakázanú. Tento parametermôe <strong>na</strong>dobúda jednu z <strong>na</strong>sledujúcich hodnôt.128 PC REVUE 7/2002


P R O G R A M U J E M EESB_DISABLE_BOTH – zakazuje èinnos obidvoch šípok scrollbaru.ESB_DISABLE_DOWN – zakazuje èinnos spodnej šípky pri vertikálnom scrollbare.ESB_DISABLE_LEFT – zakazuje èinnos ¾avej šípky pri horizontálnom scrollbare.ESB_DISABLE_LTUP – zakazuje èinnos ¾avej šípky pri horizontálnom scrollbare alebohornej šípky pri vertikálnom scrollbare.ESB_DISABLE_RIGHT – zakazuje èinnos pravej šípky pri horizontálnom scrollbare.ESB_DISABLE_RTDN – zakazuje èinnos pravej šípky pri horizontálnom scrollbare alebospodnej šípky pri vertikálnom scrollbare.ESB_DISABLE_UP – zakazuje èinnos hornej šípky pri vertikálnom scrollbare.ESB_ENABLE_BOTH – povo¾uje èinnos obidvoch šípok scrollbaru.Výsledok funkcie: BOOL: TRUE, pokia¾ je èinnos šípok scrollbaru povolená, resp. zaká−zaná pod¾a špecifikovaného parametra. FALSE, pokia¾ u šípky v danom stave boli, resp.v priebehu vykonávania funkcie <strong>na</strong>stala chyba.GetScrollInfoWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno user32.lib user32.incFunkcia GetScrollInfo vráti parametre scrollbaru vrátane minimálnej a maximálnej pozície,ve¾kosti strany a súèasnej pozície.Syntax: BOOL GetScrollInfo, HWND hwnd, int fnBar, LPSCROLLINFO lpsiHWND hwnd: Handle <strong>na</strong> okno so štandardným scrollbarom, resp. riadiaci prvok typuSCROLLBAR, v závislosti od hodnoty parametra fnBar.int fnBar: Typ scrollbaru, o ktorom chceme zí<strong>sk</strong>a informácie. Tento parameter môe<strong>na</strong>dobúda jednu z <strong>na</strong>sledujúcich hodnôt:SB_CTL – vráti parametre riadiaceho prvku typu scrollbar. Parameter hwnd musí byhandle <strong>na</strong> poadovaný scrollbar.SB_HORZ – vráti parametre štandardného horizontálneho scrollbaru príslušného ok<strong>na</strong>.SB_VERT – vráti parametre štandardného vertikálneho scrollbaru príslušného ok<strong>na</strong>.LPSCROLLINFO lpsi: Ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru SCROLLINFO, v ktorej sú uloené informá−cie o scrollbare. Pred volaním funkcie GetScrollInfo aplikácia musí <strong>na</strong>stavi polokyfMa<strong>sk</strong> a cbsize tejto štruktúry.Definícia štruktúry SCROLLINFO.SCROLLINFO STRUCTcbSize DWORD ?fMa<strong>sk</strong> DWORD ?nMin DWORD ?nMax DWORD ?nPage DWORD ?nPos DWORD ?nTrackPos DWORD ?SCROLLINFO ENDScbsize – ve¾kos štruktúry v bajtoch.fMa<strong>sk</strong> – parametre scrollbaru, ktoré chceme zí<strong>sk</strong>a. Táto hodnota môe by kombiná−ciou <strong>na</strong>sledujúcich hodnôt:SIF_PAGE – vráti hodnotu nPage scrollbaru.SIF_POS – vráti hodnotu nPos scrollbaru.SIF_RANGE – vráti hodnoty nMin a nMax scrollbaru.nMin – minimál<strong>na</strong> pozícia scrollbaru.nMax – maximál<strong>na</strong> pozícia scrollbaru.nPage – ve¾kos strany. Scrollbar pouíva túto hodnotu <strong>na</strong> urèenie priblinej ve¾kostiukazovate¾a (thumb).nPos – pozícia umiestnenia ukazovate¾a (thumb).Výsledok funkcie: BOOL: Ak funkcia zí<strong>sk</strong>ala nejaké hodnoty, vráti TRUE, v opaènomprípade je vrátená hodnota FALSE.GetScrollPosWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno user32.lib user32.incFunkcia vráti súèasnú pozíciu ukazovate¾a (thumb) <strong>na</strong> danom scrollbare. Súèasná pozíciaje relatívne èíslo závislé od <strong>na</strong>staveného rozsahu hodnôt scrollbaru. Táto funkcia bolazaradená pre zabezpeèenie kompatibility s Windows NT 3.5 a predchádzajúcimi verzia−mi Windows. Pri programovaní aplikácií pre Windows 95 pouívajte funkciu GetScroll−Info.Syntax: int GetScrollPos, HWND hWnd, int nBarHWND hWnd: Handle <strong>na</strong> okno so štandardným scrollbarom alebo riadiaci prvok typuSCROLLBAR v závislosti od hodnoty parametra nBar.int nBar: Scrollbar, o ktorom chceme zí<strong>sk</strong>a informácie. Tento parameter môe <strong>na</strong>dobú−da jednu z <strong>na</strong>sledujúcich hodnôt:SB_CTL – vráti pozíciu ukazovate¾a (thumb) riadiaceho prvku typu scrollbar. Parameterhwnd musí by handle <strong>na</strong> poadovaný scrollbar.SB_HORZ – vráti pozíciu ukazovate¾a (thumb) štandardného horizontálneho scrollbarupríslušného ok<strong>na</strong>.SB_VERT – vráti pozíciu ukazovate¾a (thumb) štandardného vertikálneho scrollbarupríslušného ok<strong>na</strong>.Výsledok funkcie: int: V prípade úspešného vyko<strong>na</strong>nia funkcie je návratová hodnotapozícia ukazovate¾a scrollbaru, v ostatných prípadoch sa vráti nula.GetScrollRangeWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno user32.lib user32.incFunkcia GetScrollRange vráti súèasné <strong>na</strong>stavenie minimálnej a maximálnej pozície danéhoscrollbaru. Táto funkcia bola zaradená pre zabezpeèenie kompatibility s Windows NT 3.5a predchádzajúcimi verziami Windows. Pri programovaní aplikácií pre Windows 95 po−uívajte funkciu GetScrollInfo.Syntax: BOOL GetScrollRange, HWND hWnd, int nBar, LPINT lpMinPos, LPINT lpMaxPosHWND hWnd: Handle <strong>na</strong> okno so štandardným scrollbarom alebo riadiaci prvok typuSCROLLBAR v závislosti od hodnoty parametra nBar.int nBar: Scrollbar, o ktorom chceme zí<strong>sk</strong>a informácie. Tento parameter môe <strong>na</strong>dobú−da jednu z hodnôt uvedených pri funkcii GetScrollPos.LPINT lpMinPos: Ukazovate¾ <strong>na</strong> premennú typu integer, do ktorej sa uloí minimál<strong>na</strong>pozícia.LPINT lpMaxPos: Ukazovate¾ <strong>na</strong> premennú typu integer, do ktorej sa uloí maximál<strong>na</strong>pozícia.Výsledok funkcie: BOOL: Ak sa funkcia <strong>sk</strong>onèila úspešne, je návratová hodnota TRUE,v opaènom prípade je vrátená hodnota FALSE.ScrollDCWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno user32.lib user32.incFunkcia posúva obdånik <strong>na</strong> danom kontexte zariadenia DC horizontálne alebo vertikálne.Túto funkciu pouívajte <strong>na</strong> posuv klient<strong>sk</strong>ej oblasti ok<strong>na</strong> alebo <strong>na</strong> posuv celej bitovejmapy, resp. jej èasti, v pamäovom kontexte zariadenia.Syntax: BOOL ScrollDC, HDC hDC, int dx, int dy, CONST RECT *lprcScroll, CONST RECT*lprcClip, HRGN hrgnUpdate, LPRECT lprcUpdateHDC hDC: Kontext zariadenia DC, ktorý sa má posunú.int dx: Poèet grafických jednotiek, bodov, o ktorý sa má vyko<strong>na</strong> horizontálny posuv.Pri posuve do¾ava sa udáva táto hodnota záporne.int dy: Poèet grafických jednotiek, bodov, o ktorý sa má vyko<strong>na</strong> vertikálny posuv.Pri posuve hore sa udáva táto hodnota záporne.CONST RECT *lprcScroll: Ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru RECT, ktorá obsahuje posúvanýobdånik.CONST RECT *lprcClip: Ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru RECT, ktorá obsahuje súradnice vystrih−nutého pravouholníka. Posunutá je potom len oblas v takto vybranom obdåniku.HRGN hrgnUpdate: Oblas, ktorá nie je zahrnutá do procesu posuvu. Funkcia ScrollDCdefinuje túto oblas; nemusí to by iba pravouholník. Tento parameter môe by NULL.LPRECT lprcUpdate: Ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru RECT, ktorá dostane súradnice pravouhol−níka, ktorý ohranièuje posunutím zasiahnutú oblas. Táto oblas je <strong>na</strong>jväèší pravouhol−ník v klient<strong>sk</strong>ych súradniciach, ktorý musí by prekreslený. Tento parameter môe byNULL.Výsledok funkcie: BOOL: Ak sa funkcia <strong>sk</strong>onèila úspešne, je vrátená návratová hodnotaTRUE, v opaènom prípade je vrátená hodnota FALSE.ScrollWindowExWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno user32.lib user32.incFunkcia ScrollWindowEx posúva obsah danej klient<strong>sk</strong>ej oblasti ok<strong>na</strong>. Táto funkcia jepodobná funkcii ScrollDC, s tým rozdielom, e ScrollWindowEx pracuje s handle <strong>na</strong> oknoa ScrollDC pouíva kontext zariadenia DC.Syntax: int ScrollWindowEx, HWND hWnd, int dx, int dy, CONST RECT *prcScroll,CONST RECT *prcClip, HRGN hrgnUpdate, LPRECT prcUpdate, UINT flagsHWND hWnd: Handle <strong>na</strong> okno, ktorého klient<strong>sk</strong>a oblas sa má posunú.int dx: Poèet grafických jednotiek, bodov, o ktorý sa má vyko<strong>na</strong> horizontálny posuv.Pri posuve do¾ava sa udáva táto hodnota záporne.int dy: Poèet grafických jednotiek, bodov, o ktorý sa má vyko<strong>na</strong> vertikálny posuv.Pri posuve hore sa udáva táto hodnota záporne.7/2002 PC REVUE 129


P R O G R A M U J E M ECONST RECT *prcScroll: Ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru RECT,ktorá špecifikuje èas klient<strong>sk</strong>ej oblasti, ktorá sa budepresúva. Ak je tento parameter NULL, potom je posunu−tá celá klient<strong>sk</strong>a oblas.CONST RECT *prcClip: Ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru RECT,ktorá obsahuje súradnice vystrihnutého pravouholníka.Iba oblas v takto vybranom pravouholníku je potomposunutá.HRGN hrgnUpdate: Oblas, ktorá nie je zahrnutá doprocesu posuvu. Nemusí to by iba pravouholník. Tentoparameter môe by NULL.LPRECT prcUpdate: Ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru RECT, ktorádostane súradnice pravouholníka, ktorý ohranièuje posu−nutím zasiahnutú oblas. Táto oblas je <strong>na</strong>jväèší pravo−uholník v klient<strong>sk</strong>ych súradniciach, ktorý musí by pre−kreslený. Tento parameter môe by NULL.UINT flags: Príz<strong>na</strong>k, ktorý riadi posuv. Tento parametermôe by jed<strong>na</strong> alebo viacej <strong>na</strong>sledujúcich hodnôt, kom−binovaných pomocou operátora OR.SW_ERASE – pokia¾ tento príz<strong>na</strong>k <strong>sk</strong>ombinujeme s prí−z<strong>na</strong>kom SW_INVADATE, potom vymae oblas novooz<strong>na</strong>èenú za neplatnú.Obr. 3Príklad ScrollbarSW_INVALIDATE – oz<strong>na</strong>èí za neplatnú oblas, ktorá saodhalí po presune.SW_SCROLLCHILDREN – posúva všetky dcér<strong>sk</strong>e okná,ktoré zasahujú do obdånika špecifikovaného paramet−rom prcScroll. Dcér<strong>sk</strong>e okná sú posunuté o poèet bodovurèených parametrami dx a dy. Windows posiela správuWM_MOVE všetkým dcér<strong>sk</strong>ym oknám, ktoré zasahujú dooblasti špecifikovanej parametrom prcScroll, a to ajvtedy, keï sa neposúvajú.Výsledok funkcie: int: Vráti SIMPLEREGION (pravouhol−níková neplatná oblas), COMPLEXREGION (neplatnáoblas iného ne pravouhlého tvaru; prekrývajúce sa pra−vouholníky), alebo NULLREGION (iad<strong>na</strong> oblas nie jeneplatná). V ostatných prípadoch je návratová hodnotaERROR.Prvú èas o scrollbaroch zakonèíme jednoduchým prí−kladom (pozri obrázok 3). Samozrejme, zdrojový kód náj−dete <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong> v sekcii Programujeme –Assembler pod Windows.Literatúra[1] Simon, R. J. – Gouker, M. – Barnes, B. C.: Win32API. Zväzok 1, 2, 3. UNIS Publishing, Brno 1997.[2] Richter, J.: Windows pro pokroèilé a experty.Computer Press, Praha 1997.[3] Petzold, Ch.: Programování ve Windows – Win32API. Computer Press, Praha 1999.Peter GašparovièN O V Ý S E R I Á Lif (height==0) height=1;Grafika cez OpenGL / 1. èas: Inicializácia I.Ïalej <strong>na</strong>stavíme viewport (poh¾ad), projekciu, urobímereset a <strong>na</strong>èítame jednotkovú maticu.glViewport(0,0,width,height);glMatrixMode(GL_PROJECTION); //projekciaglLoadIdentity(); //reset poh¾adu<strong>Vitajte</strong> všetci priaznivci poèítaèovej grafiky pri novom prog−ramátor<strong>sk</strong>om seriáli. V <strong>na</strong>sledujúcich èastiach sa v òombudeme zaobera programovaním grafiky cez rozhranieOpenGL. Pýtate sa, èo je OpenGL? Ak ste toto zázraèné slo−víèko v ivote nepoèuli, <strong>na</strong>sledujúce riadky sú urèené vám.OpenGL je grafický subsystém <strong>na</strong> programovanie gra−fiky bez rozdielu okenného systému. To z<strong>na</strong>mená, eOpenGL funguje aj pod Linuxom, OS/2, MacOS atï. Polo−patisticky povedané, je to DirectX, ktorý funguje všade.V niektorých smeroch je ešte jednoduchší, no výkonnejší(keï som toti zaèal èíta jeden tutoriál DirectX, <strong>sk</strong>onèilsom po pár riadkoch pre zloitos).Naším prvým cie¾om bude „<strong>na</strong>kopnú“ OpenGL pod OSWindows 9x. Vývojovým jazykom bude C++, konkrétne sabudeme dra vývojového prostredia Microsoft Visual C++(<strong>na</strong> mojom 5.0 Learning Edition všetko funguje, take staèíaj táto verzia). Pri programovaní budeme vyuíva funkcieWin32API, ktoré nebudem vysvet¾ova, pretoe náš seriál je oOpenGL, a nie o Win32API. Preto ak nieèomu nerozumiete,<strong>na</strong>študujte si to <strong>na</strong> internete, kde je príruèiek <strong>na</strong> programo−vanie vo Win32API neúrekom. Po <strong>sk</strong>onèení tohto celého tuto−riálu by ste mali vedie <strong>na</strong>programova jednoduché animácie,demá, mono aj hry. Ale u sa tu nezdrujme teóriou a poï−me <strong>na</strong> prax.Po tom, èo si vytvoríme aplikáciu Win32, musíme neja−ko poveda linkeru, e pouívame externé kninice. Tourobíme v menu Project/Settings <strong>na</strong> karte Link v editaè−nom poli Object/Library Modules, kde <strong>na</strong> úplný zaèiatokpridáme OpenGL32.lib, GLu32.lib a GLaux.lib. Potvrdímestlaèením OK. Ostáva nám len <strong>na</strong>písa zdrojový kód.Vytvoríme si C++ súbory s názvami init.cpp a kapito−la1.cpp. Takéto delenie nám pomôe ne<strong>sk</strong>ôr pri vytváranízloitejších programov, keï nebudeme musie písa inicia−lizaèný kód odznova. V súbore init.cpp bude, samozrejme,inicializácia OpenGL a v súbore kapitola1.cpp bude samot−ná kresliaca funkcia, ktorá má <strong>na</strong> svedomí vykreslenie útva−rov. Teraz budeme písa kód init.cpp.Kninice pripojené k projektu sú nám <strong>na</strong>niè, pretoenemáme pripojené hlavièkové súbory. Teraz je ten správ−ny èas <strong>na</strong> ich pripojenie.#include #include #include #include Naj<strong>sk</strong>ôr si musíme <strong>na</strong>definova premenné, ktoré sú ne−vyhnutné <strong>na</strong> beh programu. Sú to Device Context (DC), Ren−dering Context (RC), handle nášho ok<strong>na</strong> a instance apli−kácie. Tieto premenné nebudem vysvet¾ova podrobne, jed−noducho si treba zapamäta, e OpenGL je závislý od RC,ktorý spája OpenGL s DC. Ak je to trochu èudné, nebojte sa,niekedy budeme týmto premenným venova jednu èas.HGLRC hRC=NULL;HDC hDC=NULL;HWND hWnd=NULL;HINSTANCE hInstance;V ïalších riadkoch zdrojového kódu si <strong>na</strong>definujemepole pre obsluhu klávesnice, premennú <strong>na</strong> zistenie aktív−nosti ok<strong>na</strong> (èi má focus) a takisto premennú, ktorá urèuje,èi sme v celoobrazovkovom reime.bool keys[256]; //klávesnicabool active=TRUE;bool fullscreen=TRUE;Tu si musíme preddefinova funkciu WndProc, ktorá spra−cúva správy od Windows. Robíme to preto, lebo z funkcieCreateGLWindow() odkazujeme <strong>na</strong> WndProc a <strong>na</strong>opak.LRESULT CALLBACK WndProc(HWND, UINT, WPARAM,LPARAM);Bolo by dobré u prejs aj <strong>na</strong> funkcie. Tu teda mámeprvú. Volá sa ReSizeGLScene a poslúi nám hlavne pri zme−ne ve¾kosti ok<strong>na</strong>. Takisto sa pouije pri spustení a iniciali−zovaní programu <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie poh¾adu.GLvoid ReSizeGLScene(GLsizei width, GLsizei height);{Našou prvou úlohou v tejto funkcii je postara sa o ve¾−kos ok<strong>na</strong>.Teraz príde tá <strong>na</strong>jhlavnejšia èas funkcie, ktorou je <strong>na</strong>−stavenie perspektívy kamery. O to sa postará funkcia glu−Perspective. Jej prvý parameter udáva zorný uhol kamery(v <strong>na</strong>šom prípade je 45 stupòov – <strong>sk</strong>úste s týmto èíslomexperimentova, uvidíte, èo sa stane, alebo neuvidíte vô−bec niè ☺). Druhý parameter urèuje pomer výšky a šírkyzobrazovanej plochy, oz<strong>na</strong>èovanej aj ako aspekt ratio.Tretí, predposledný parameter udáva vzdialenos, odkia¾budú vykreslené predmety vidite¾né, a posledný parame−ter udáva vzdialenos, dokia¾ sú predmety vidite¾né.gluPerspective(45.0f,(GLfloat)width/(GLfloat)height,0.1f,100.0f);U iba ostáva <strong>na</strong>stavi modelview maticu, urobi jej re−set a túto funkciu máme z krku.glMatrixMode(GL_MODELVIEW);glLoadIdentity();}Ïalšou funkciou bude InitGL, v ktorej budeme robi všet−ky <strong>na</strong>stavenia.int InitGL(void){A teraz prejdime k jednotlivým <strong>na</strong>staveniam OpenGL.Najprv zapneme smooth shading. Aha, vy asi neviete, èoto je. Smooth shading je spôsob vyplòovania. Ak teda akoparameter v príkaze glShademodel uvedieme GL_SMOOTH,<strong>na</strong>še polygóny budú vyplòované farebným prechodom.Ak však ako parameter uvedieme GL_FLAT, objekty nebu−dú vyplòované farebným prechodom.glShadeModel(GL_SMOOTH); //smooth shadingPrišiel èas <strong>na</strong> <strong>na</strong>definovanie si farby, ktorou vyfarbímepozadie. OpenGL pouíva miešanie farieb <strong>na</strong> spôsob RGBA.U ste o tomto spôsobe poèuli. Pouívajú ho aj monitory,grafické karty atï. Celá farebná škála je pri tomto spôso−be miešania farieb zloená z jednotlivých „prímesí“ èerve−nej (Red), zelenej (Green), modrej (Blue) a jasu (Alpha),odtia¾ je názov RGBA.130 PC REVUE 7/2002


P R O G R A M U J E M EglClearColor(0.0f,0.0f,0.0f,0.5f); //pozadie vyfarbímeèiernouAko ïalšie <strong>na</strong>stavenie špecifikujeme hodnotu <strong>na</strong> èiste−nie obrazovky. Tentoraz nepôjde o farbu, ale o håbku.GlClearDepth(1.0f);Poslednou vecou, èo urobíme v inicializácii, je zapnu−tie håbkového testu, výber typu håbkového testu a <strong>na</strong>sta−venie reálnejších perspektívnych výpoètov.glE<strong>na</strong>ble(GL_DEPTH_TEST); //håbkový testglDepthFunc(GL_LEQUAL); //typ testuglHint(GL_PERSPECTIVE_CORRECTION_HINT,GL_NICEST);//krajšie zobrazovanieA sme <strong>na</strong> konci <strong>na</strong>šej druhej funkcie. Ak prebehla vporiadku, vráti hodnotu TRUE, ak nie, niekde bude chybaa vypíše sa hàba chybových hlásení.return TRUE;}Teraz sa presunieme <strong>na</strong> koniec a deklarujeme funkciu,ktorá má <strong>na</strong> starosti poctivé zrušenie ok<strong>na</strong>. Má názovKillGLWindow.void KillGLWindow(void){Ako prvé pri regulárnom zrušení ok<strong>na</strong> musíme zisti, èisme v celoobrazovkovom reime. Ak v òom sme, zmenímegrafický reim <strong>na</strong> pred<strong>na</strong>stavené rozlíšenie a zobrazímekurzor myši.if(fullscreen){ChangeDisplaySettings(NULL,0);ShowCursor(1);}Ïalej musíme uvo¾ni DC a RC. Ak sa v uvo¾òovacomprocese objaví chyba, RC a DC sa <strong>na</strong>stavia <strong>na</strong> hodnotuNULL.if(hRC){if(!wglMakeCurrent(NULL,NULL)) //deaktivuj RC{MessageBox(NULL,”DC a RCchyba“,”Chyba”,MB_OK,MB_ICONINFORMATION);}if(!wglDeleteContext(hRC)) //zma RC{MessageBox(NULL,”Chyba pri odstraòovaníRC”,”Chyba”,MB_OK,MB_ICONINFORMATION);}hRC=NULL; //ak prebehlo všetko OK vynuluj}Pokúsime sa uvo¾ni DC. Ak nie, objaví sa chybové hlá−senie.if(hDC && !ReleaseDC(hWnd,hDC)){MessageBox(NULL,”Chyba uvolnovaniaDC”,”Chyba”,MB_OK,MB_ICONINFORMATION);HDC=NULL;}if(hWnd && !DestroyWindow(hWnd)) //koniec aplikácie{MessageBox(NULL,”Chyba hWnd”,”Chyba”,MB_OK,MB_ICO−NINFORMATION);HWnd=NULL}if(!UnregisterClass(“OpenGL”,hInstance)) //uvo¾òujemetriedu a pamä{MessageBox(NULL,”Nejde odregistrovaokno”,”Chyba”,MB_OK,MB_ICONINFORMATION);hInstance=NULL;}}Ïalšiu funkciu máme za sebou. U máme vybavené ini−cializovanie, zmenu ve¾kosti, zrušenie, no stále nemámefunkciu <strong>na</strong> vytvorenie ok<strong>na</strong>. A práve <strong>na</strong>stáva èas <strong>na</strong> funk−ciu CreateGLWindow. Táto funkcia je pomerne rozsiahla,a preto ju <strong>na</strong>èneme v tejto èasti a v budúcej ju dokonèíme.Iba si <strong>na</strong>definujeme premenné a konèíme. Prvým para−metrom je titulok ok<strong>na</strong>, druhým je šírka ok<strong>na</strong>, tretím výškaok<strong>na</strong>, štvrtým poèet bodov <strong>na</strong> pixel a piatym je príz<strong>na</strong>kurèujúci celoobrazovkový reim.BOOL CreateGLWindow(char* title, int width, int height,int bits, bool fullscreen_);{Definujeme si premenné. Táto funkcia je pomerne zlo−itá <strong>na</strong> pochopenie, a preto sa ju nes<strong>na</strong>te silou−mocoupochopi. Nebudem komentova kadý riadok, pretoe byto zabralo celý seriál.GLuint PixelFormat;WNDCLASSEX wc; //miesto <strong>na</strong> štruktúru pre registráciuok<strong>na</strong>DWORD dwExStyle;DWORD dwStyle;RECT WindowRect; //miesto pre ve¾kos ok<strong>na</strong>WindowRect.left=(long)0; //¾avý okrajWindowRect.right=(long)width; //pravý okrajWindowRect.top=(long)0; //horný okrajWindowRect.bottom=(long)height //dolný okrajfullscreen=fullscreen_;Tým sme <strong>sk</strong>onèili definíciu premenných. Pokraèovaniefunkcie CreateGLWindow bude pre rozsiahlos uverejnené<strong>na</strong>budúce.ZÁVER. Dostali sme sa <strong>na</strong> koniec prvej èasti. Tým, ktorísa dostali s èítaním a sem, chcem poïakova za trpezli−vos. Nabudúce budeme pokraèova v inicializácii OpenGL.A ešte jed<strong>na</strong> poznámoèka. Ak píšete zdrojový kód, dávaj−te si pozor <strong>na</strong> ve¾ké a malé písmená. Mne sa toti pri písa−ní zdrojového kódu stalo, e som mal len dve malé pís−mená <strong>na</strong>miesto ve¾kých a prekladaè ma obdaril nieko¾−kými chybami. A potom je to ozaj aká práca, nájs v kó−de dve písmenká. Teším sa <strong>na</strong> vás aj <strong>na</strong>budúce.Lukáš StaòaAko <strong>na</strong> nápoveï / 2. èas<strong>Vitajte</strong> pri ïalšej èasti seriálu o nápovedi. Ako sme si mi−nule povedali, proces tvorby nápovedného súboru pozo−stáva z nieko¾kých základných krokov (pozri obrázok 1),ktoré si v struènosti vysvetlíme a zostavíme i jednoduchýsúbor nápovede.1. KROK: PÍSANIE NÁPOVEDNÝCH TÉM. Etapapísania tém sa vám môe po prvých <strong>sk</strong>úsenostiach v ob−lasti tvorby nápovede zda <strong>na</strong>máhavá a prác<strong>na</strong>. Len èovšak <strong>na</strong>dobudnete základnú zruènos, uvidíte, e je tove¾ká zábava.Ako iste viete, kadý nápovedný systém obsahuje mno−ho rôznych tematických okruhov. Tomu zodpovedá ajštruktúra súboru RTF. Jednotlivé témy, ktoré <strong>na</strong>píšete, jepotrebné formátova príslušnými z<strong>na</strong>kmi a oddeli ich odseba zalomením stránky. Uvedieme si podrobný postuptvorby súboru RTF, ktorý obsahuje iba dve témy (teda dvestrany v textovom procesore).Postupujte takto:1.Spustite Word. Ak ho u máte spustený, vytvortenový dokument.2. Na prvý riadok dokumentu <strong>na</strong>píšte text: Téma 1.3. Premiestnite kurzor pred <strong>na</strong>písaný text a z menuVloi aktivujte poloku Poznámka pod èiarou...4. V dialógovom okne prepnite prepí<strong>na</strong>è <strong>na</strong> vo¾buVlastná z<strong>na</strong>èka a do ved¾ajšieho textového po¾azadajte z<strong>na</strong>k mrieky (#). Ten <strong>na</strong>píšete ¾ahkopomocou stlaèenia klávesu ALT a zadaním èísla 35<strong>na</strong> numerickej klávesnici. Nakoniec stlaète tlaèidlo OK.5. Všimnite si, e Word vás automaticky premiestnildo oblasti poznámky pod èiarou.6. Tu zadajte názov prvej témy nápovede, <strong>na</strong>pr. T1.Týmto ste tému jednoz<strong>na</strong>ène pomenovali a budete<strong>na</strong> òu odkazova práve pomocou zadaného názvu.7. Umiestnite kurzor za text v prvom riadku (za Téma 1).8. Z menu Vloi vyberte prvú poloku Koniec...a v dialógovom okne <strong>na</strong>stavte prepí<strong>na</strong>è <strong>na</strong> monosKoniec stránky. Word automaticky vytvorí ïalšiustránku.9. Na prvý riadok <strong>na</strong>píšte text: Toto je druhá témanápovede.10.Z menu Nástroje vyberte poloku Monosti a kartuZobrazenie. Tu postupne oz<strong>na</strong>ète poloky Z<strong>na</strong>kytabulátorov, Koniec odsekov a Skrytý text.11. Zopakujte 3. a 5. krok pre druhú tému nápovede.Druhú tému pomenujte T2.12.Premiestnite kurzor <strong>na</strong> prvú stránku dokumentua celý text Téma 1 vyberte do bloku.13.Z menu Formát vyberte poloku Písmo a aplikujte<strong>na</strong> vybratý text dvojité podèiarknutie.14. Ihneï za podèiarknutý text <strong>na</strong>píšte názov druhejtémy (teda T2).15. Vyberte text T2 do bloku, opä zvo¾te menu Formát,poloku Písmo a formátujte vybraný text ako <strong>sk</strong>rytý.Ak ste tento krok u<strong>sk</strong>utoènili správne, text T2 budeteraz ma bodkované podèiarknutie (pozri obrázok 2).16.Dokument ulote vo formáte .RTF.2. KROK: TVORBA GRAFIKY PRE NÁPOVEDE. Prav−depodobne budete chcie, aby váš nápovedný súbor ne−po<strong>sk</strong>ytoval pouívate¾om iba strohé informácie, ale abybol príalivý i z grafickej a dizajnér<strong>sk</strong>ej stránky. Na vy−tvorenie obrázkov, náèrtov alebo grafov môete poui¾ubovo¾ný dostupný grafický softvér. Do klasickej nápo−vede je moné zahrnú obrázky vo formáte .BMP, .DIB,.WMF, .SHG a .MRB. Z uvedených formátov sú asi nezná−me posledné dva. Formát .SHG sa vyuíva <strong>na</strong> ukladanieobrázkov vo forme tzv. hotspotov. Ide o aktívne grafic−ké miesta, <strong>na</strong> ktoré môe pouívate¾ klepnú a vyko<strong>na</strong>tak nejakú operáciu (<strong>na</strong>pr. zobrazenie inej témy nápo−vede, spustenie makra a pod.). O blišom vyuití tohtoformátu budeme hovori v niektorej z ïalších èastí se−riálu. Posledne spomenutý formát .MRB sa pouíva <strong>na</strong>ukladanie bitových máp v nieko¾kých rozlíšeniach sú−èasne.Pokia¾ máme <strong>na</strong> mysli vyuitie grafických súborov vnápovedi, môeme uvaova o dvoch alter<strong>na</strong>tívach. Jed−noducho môete obrázok vloi do súboru s témami po−mocou schránky alebo <strong>na</strong> súbor s grafikou odkáza po−mocou špeciálneho príkazu {bmx}. Druhá monos jevýhodná <strong>na</strong>jmä vtedy, ak potrebujete poui ten istýobrázok <strong>na</strong> viacerých miestach nápovede. Pozrime sateraz blišie <strong>na</strong> zápis príkazu {bmx} <strong>na</strong> vloenie bitovejmapy. Tento zápis (samozrejme, e v modifikovanej po−dobe pod¾a vášho grafického súboru) zapíšete do súbo−ru s témami.7/2002 PC REVUE 131


P R O G R A M U J E M EObr. 1Obr. 2Obr. 4{bmx meno_súboru.bmp}, kde x môe <strong>na</strong>dobúdatieto hodnoty:c – zarovná obrázok v jednej rovine s textoml – zarovná obrázok <strong>na</strong> ¾avú stranur – zarovná obrázok <strong>na</strong> pravú stranuDodatoèná je hodnota t, ktorá sa pouíva len pri práciso 16−farebnými obrázkami a dovo¾uje <strong>na</strong>hradi bielu far−bu pozadia obrázka farbou pozadia ok<strong>na</strong> nápovede (po−tom zápis vyzerá takto: {bmxt meno_súboru.bmp}).3. KROK: VYTVORENIE PROJEKTOVÉHO SÚBO−RU NÁPOVEDE. Keï u máte pripravený súbor s té−mami, je <strong>na</strong>èase vytvori projektový súbor nápovede. Spustiteprogram Help Workshop (ïalej ako HCW) a z menu File vy−berte poloku New. V dialógovom okne, ktoré sa objaví,vyberte poloku Help Project, ako je uvedené <strong>na</strong> obrázku 3.V ïalšom okne špecifikujte názov projektové súboru.Následne program HCW otvorí novovytvorený projekto−vý súbor <strong>na</strong> editáciu. Podoba ok<strong>na</strong> by mala vyzera asiako <strong>na</strong> obrázku 4.Aby kompilátor vedel, ktorý súbor s témami má poui,musíte mu trochu pomôc. Klepnite teda <strong>na</strong> tlaèidlo Files,ïalej aktivujte tlaèidlo Add a vyh¾adajte váš súbor .RTF.Následne ulote projektový súbor.Obr. 34. KROK: TVORBA OBSAHOVÉHO SÚBORU. Ob−sahový súbor (súbor s koncovkou .CNT) sa vyuíva vtedy,keï je potrebné po<strong>sk</strong>ytnú pouívate¾ovi preh¾adnú stromo−vú štruktúru jednotlivých nápovedných tém. Uplatnenie <strong>na</strong>−chádza pri pomerne robustných nápovedných súboroch, kto−ré obsahujú nieko¾ko desiatok alebo a stoviek tém. Pre po−treby vášho prvého nápovedného súboru nie je nevyhnutné,aby ste takýto súbor zostavovali. No v budúcej èasti si tvorbua editáciu obsahového súboru preberieme podrobnejšie.5. KROK: KOMPILÁCIA PROJEKTOVÉHO SÚBO−RU. Koneèným krokom je vygenerovanie plnohodnotné−ho súboru nápovede (.HLP). Proces kompilácie u<strong>sk</strong>utoèní−te ve¾mi jednoducho. Staèí, ak iba klepnete <strong>na</strong> tlaèidloSave and Compile v spodnej èasti ok<strong>na</strong> programu HCW.Váš prvý súbor nápovede by mal vyzera ako <strong>na</strong> obrázku 5.Obr. 5Po aktivácii hypertextového odkazu Téma 1 sa zobrazíïalšia téma. Na úvodnú stránku nápovede sa potommôete dosta pomocou tlaèidla Naspä alebo tlaèidlaObsah. Vytvorený nápovedný súbor je <strong>sk</strong>utoène jedno−duchý, <strong>na</strong>pokon obsahuje iba dve témy. No pouitímpostupu, ktorý bol uvedený v 1. kroku, si môete vytvo−ri tém, ko¾ko len chcete. Aby ste si pokia¾ mono <strong>na</strong>j−rýchlejšie osvojili pracovný postup tvorby a editácienápovedných tém, pokúste sa <strong>na</strong>písa ešte aspoò dvealebo tri témy. Nebojte sa nápoveï i graficky obohati avy<strong>sk</strong>úšajte si aj pouitie príkazu {bmx} <strong>na</strong> odkazovanie<strong>na</strong> externé grafické súbory.Dovidenia <strong>na</strong>budúce.Ján HanákMalé ve¾ké databázy III. / 2. èasV predošlej èasti sme si povedali dôleité veci o k¾úèoch aindexoch. Teraz vieme, e správne postavenie indexov do−káe podstatne zrýchli vyh¾adávanie dát. Bohuia¾, klasickéindexy sa dali poui len <strong>na</strong> jednoz<strong>na</strong>èné dáta. Èo v takomprípade, ak chceme vyh¾adáva text v rôznych ståpcoch, keïpresne nevieme, kde sa h¾adaný reazec <strong>na</strong>chádza alebo akýje presne jeho zápis? Na to sa v moderných databázovýchstrojoch pouíva tzv. fulltextové vyh¾adávanie.FULL−TEXT INDEX. Fulltextové vyh¾adávanie môemepreloi ako plnotextové vyh¾adávanie, teda vyh¾adávanie vcelom texte. Aby sme mohli zrealizova fulltextové vyh¾adáva−nie, musíme v konkrétnej tabu¾ke vytvori fulltextový index. Ta−kýto index a vyh¾adávanie podporuje MySQL od verzie 3.23.23.Full−text index sa oz<strong>na</strong>èuje FULLTEXT a môe by vytvo−rený <strong>na</strong> ståpce typu VARCHAR a TEXT.Jeho vytvorenie je podobné ako pri klasických inde−xoch, teda pouitím v príkaze CREATE TABLE alebo pria−mo príkazom CREATE INDEX èi ALTER TABLE. Ak si spo−menieme <strong>na</strong> zásady, ktoré sme si vysvet¾ovali minule, mô−e by pouitie CREATE INDEX alebo ALTER TABLE omnohoefektnejšie pri rozsiahlych databázach ako vkladanie záz<strong>na</strong>−mov do prázdnej tabu¾ky s u <strong>na</strong>definovaným indexom. Akovdy správne rozhodnutie záleí <strong>na</strong> pouití aplikácie.MATCH A AGAINST. Pri zavedení fulltextového inde−xovania a vyh¾adávania sa objavujú aj nové k¾úèové slováMATCH a AGAINST. MATCH je zároveò aj funkciou. Jejúlohu si vysvetlíme ne<strong>sk</strong>ôr. MATCH môeme vo¾ne preloiako porov<strong>na</strong>nie. AGAINST môeme v tomto výz<strong>na</strong>me pre−loi ako s alebo proti. Výz<strong>na</strong>m týchto spojení si vysvetlí−me ne<strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> konkrétnom príklade.VZOROVÝ PRÍKLAD. Vráme do <strong>na</strong>šej virtuálnej kni−nice a majme takúto jednoduchú tabu¾ku s názvom KNIHYo kadej knihe:id<strong>na</strong>zovopisNech obsahuje dva indexy – jeden primárny index <strong>na</strong>poloku id a druhý fulltextový index <strong>na</strong> poloky <strong>na</strong>zov aopis. Je zrejmé, e tento druhý index bude tzv. zloený index.SQL zápis vytvorenia takejto tabu¾ky potom bude:CREATE TABLE knihy(id INT UNSIGNED AUTO_INCREMENT NOT NULLPRIMARY KEY,<strong>na</strong>zov VARCHAR(50),popis TEXT,FULLTEXT (<strong>na</strong>zov,opis))Na ilustráciu príkladu si <strong>na</strong>plníme tabu¾ku KNIHY týmitodátami:id <strong>na</strong>zovopis1 MySQL Tutorial DBMS stands for DataBaseMa<strong>na</strong>gement ...2 How To Use MySQL After you went through a ...Efficiently3 Optimising MySQL In this tutorial we willshow how to ...4 1001 MySQL Trick 1. Never run mysqld as root.2. Normalise ...5 MySQL vs. YourSQL In the following databasecomparison we ...6 MySQL Security When configured properly,MySQL could be ...132 PC REVUE 7/2002

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!