ealizacetext: Ing. Miloslav Frankovský, Ing. Viktória Chomováfoto: archiv autorů▲ Letecký pohľad na južný portál tunelaDiaľničný tunel Sitina v Bratislavepo dvoch rokoch prevádzkyPred viac ako dvomi rokmi bol v hlavnommeste Slovenska do prevádzky uvedený tunelSitina dľžky 1,5 km na diaľničnom úsekuD 2 Lamačská cesta – Staré grunty. Príspevokpopisuje históriu prípravy a výstavby tunela,jeho technické parametre a tiež zhrňuje pozitívneskúsenosti z prvých dvoch rokov jehoprevádzky.Bratislava ako hlavné mestoSlovenskej republiky, ležiacena rozhraní štyroch krajín, nemaladlhodobo riešený prejazdtranzitnej dopravy cez mesto.K tomuto problému sa začaloaktívne pristupovať ažv 90. rokoch minulého storočia,kedy sa prioritou stalo vybudovanieobchvatu mesta, ktorýtvoria diaľničné ťahy D 1 a D 2.Tento obchvat sa okamžite podobudovaní stal nosným prvkomdopravnej infraštruktúry v Bratislave.Posledným úsekom nadiaľničnom ťahu D 2 a zároveňposledným úsekom na vnútornomdiaľničnom okruhu mestabol diaľničný úsek D 2 Bratislava,Lamačská cesta – Staré grunty.Jeho nosným objektom je dvojrúrový,takmer 1,5 km dlhý tunelSitina. Uvedením tohto diaľničnéhoúseku do prevádzky v roku2007 sa dopravne odľahčila jednaz najzaťaženejších križovatiekv Bratislave a na Slovensku –križovatka Patrónka a výrazne sazjednodušila dopravná situáciav západnej časti mesta. Početvozidiel prechádzajúci cez tunelSitina dnes prekonáva prognózydopravných inžinierov a presahujehodnotu 20 000 vozidiel za24 hodín v jednom smere.História prípravyprojektuProjekt diaľničného prepojeniasa v rôznych štúdiách objavovaluž od roku 1963 ako pokračovanietzv. brnianskej diaľnice.V roku 1990 sa pri spracovaníGenerálneho dopravného plánuhlavného mesta Bratislavaukázalo ako nevyhnutné okamžitédobudovanie vnútornéhodiaľničného okruhu Bratislavy,16<strong>staveb</strong>nictví 10/09
▲ Vzorový priečny rez tunela Sitina bez spodnej klenby▲ Vzorový priečny rez tunela Sitina so spodnou klenboupozostávajúceho z úsekov D 1a D 2 na území hlavného mesta,a dlhodobá príprava vonkajšiehodiaľničného okruhu, ktorý budetvoriť úplný obchvat Bratislavya najbližšieho okolia. Slovenskáspráva ciest a neskôr Národnádiaľničná spoločnosť na základetýchto záverov začala s prípravouštyroch stavieb, z ktorých okruhpozostával.Ako najkomplikovanejšie sa javilospojenie diaľnice D 2 v úseku Lamačskácesta – Mlynská dolina.Dopravoprojekt, a.s., spracovalv roku 1996 technickú štúdiu,s 9 variantmi trasovania, z toho3 tunelové, ktoré boli predmetommultikriteriálneho hodnoteniav procese EIA. Ako najvýhodnejšíbol vyhodnotený variant J s tunelomSitina dľžky cca 1,3 km. Prerealizáciu tohto variantu hovorilonajmä to, že jeho zásah do rekreačnýchzón mesta – lesoparkuŽelezná studnička a zoologickejzáhrady, ako aj celkového výzoruMlynskej doliny bol najmenší.Zároveň umožňoval síce komplikovanú,ale kontinuálnu dopravupočas každej etapy realizáciestavby a v neposlednej radenezasahoval priamo križovatkuPatrónka a umožnil jej ďalší rozvojako mestskej križovatky.Pre variant J bola v roku 1998spoločnosťou Terraprojekt, a.sspracovaná dokumentácia preúzemné rozhodnutie (DÚR). V tejtoetape bol tunel Sitina predľženýo cca 200 m úsek v areáli Slovenskejakademie vied (SAV), čím sachránia vedecko-výskumné pracoviskáSAV pred priamym pôsobenímdopravy. V roku 1999 začalDopravoprojekt, a.s., spracovávaťdokumentáciu pre <strong>staveb</strong>né povoleniea následne dokumentáciupre výber zhotoviteľa pre diaľničnýúsek D 2 Bratislava, Lamačskácesta – Staré grunty. Množstvozáujmov, ktoré sa stretáva v tomtoúzemí spôsobilo, že územnéi <strong>staveb</strong>né konanie trvalo niekoľkorokov a <strong>staveb</strong>né povolenie bolovydané až v roku 2003.Keďže sa stavba nachádza naúzemí mesta, nebolo jednoduchénájsť vhodný koridor,ktorý by bol prijatý ako konsenzusvšetkých strán a záujmovv danej lokalite. Poloha úsekudiaľnice v intraviláne mestav blízkosti rekreačnej zóny zoologickejzáhrady a areálu SAV,s množstvom vedeckých pracovísk,ktoré môžu byť ovplyvnenéblízkosťou budovanej a následneprevádzkovanej diaľnice si vyžadovalariešenie špecifickýchproblémov.Prvým bola dôsledná prípravamonitoringu zložiek životnéhoprostredia a seizmického monitoringu.Monitoring účinkovhluku, vibrácii a emisii na okolitéprostredie viedol k návrhom opatrení,ktoré sa realizovali počasvýstavby – úprava pracovnéhočasu a harmonogramu prác tak,aby sa dopad prác na realizáciidiaľnice a najmä raziacich prácna výstavbe tunela na okolie minimalizoval.Špeciálnu pozornosťbolo nutné venovať výskumnýmústavom SAV.Taktiež bol citlivo zvažované dopadyhluku a emisii diaľnice poTeoretická hrana výrubuPrimárne ostenie (striekaný betón)GeotextíliaPlošná izolácia z PVC resp. PE fólie min. 2 mmSekundárne ostenie (B30)Cementobetónový kryt 60 mmBetónový obrubníkKanál pre kábleFiltrační betónDrenáž medziľahlej izoláciePVC DN200Teoretická hrana výrubuPrimárne ostenie (striekaný betón)GeotextíliaPlošná izolácia z PVC resp. PE fólie min. 2 mmSekundárne ostenie (B30)Cementobetónový kryt 60 mmBetónový obrubníkKanál pre kábleFiltrační betónDrenáž medziľahlej izoláciePVC DN200uvedení do prevádzky. Ako protihlukovéopatrenie bolo prijatépredľženie hľbenej časti tunelas umiestnením portálov tunelapred areálom SAV a systémprotihlukových stien za výjazdomz tunela v Mlynskej doline, v blízkostiZOO. Podmienky rozptyluemisii v ovzduší sú v Bratislavevďaka geografickej polohe a mikroklímepomerne dobré, pretopo zvážení všetkých okolností nebolopotrebné pristúpiť k realizácii<strong>staveb</strong>nictví 10/09 17