Máj 2003 - home.nextra.sk

N Á R O D N Á R A D A S RNemyslím si, Ïe by sme dnesmali obãanom pripomínaÈ ajmoÏné negatíva po vstupe do EÚAkceptovali koaliãní partneri v‰etky spomínanépredsavzatia vá‰ho volebného programu?Reforma zdravotníctva je rozbehnutá. Dva rokyto bude ÈaÏké, ale potom sa pozitíva prejavia– som o tom hlboko presvedãen˘. Pokiaº ide ozniÏovanie poãtu ‰tátnych úradov koalícia dospelak rozhodnutiu zru‰iÈ okresné úrady k 1. januáru2004 a zniÏovaÈ vplyv ‰tátnych úradov narozhodovacie procesy najmä v regiónoch. Aj vsamospráve sa uÏ korumpuje podstatne Èaωie, leboºudia sa v nej medzi sebou poznajú. Predpokladodhalenia je oveºa väã‰í neÏ v prípade anonymn˘ch‰tátnych úradníkov, ktorí z pozície jednéhocentra rozhodujú o celej krajine. Do programovéhovyhlásenia sme tieÏ presadili zru‰enieprijímacích pohovorov a zavedenie vzdelávacíchpoukazov, ako spôsob financovania stredn˘ch avysok˘ch ‰kôl. Som presvedãen˘, Ïe v‰etky tietokroky budú viesÈ k zníÏeniu korupcie. Sú správnenavrhnuté a správne sa budú aj realizovaÈ. Napríkladnov˘ model udeºovania licencií na ministerstvehospodárstva zmenil od základu spôsobak˘m sa to robí.Preão spomedzi v‰etk˘ch postkomunistick˘chkrajín ãinitelia EÚ upozorÀujú na korupciunajviac práve Slovensko?PretoÏe u nás je korupcia na alarmujúcej úrovni.A tieÏ preto, lebo príli‰ veºa ‰kandálov zostalou nás nedo‰etren˘ch. ZároveÀ príli‰ veºa predstaviteºov‰tátu – napríklad vedúcich ãiniteºovFNM z rokov 1994 aÏ 1998 – bolo obvinen˘ch.Jednoducho, správanie sa riaditeºov ‰tátnychpodnikov, niektor˘ch politick˘ch ‰piãiek a vrcholov˘chfunkcionárov ústredn˘ch orgánov ‰tátnejsprávy vyvolávalo mnoÏstvo nezodpovedan˘chotázok.Najmä privatizácia priniesla mnoÏstvo ãi uÏoprávnen˘ch alebo neoprávnen˘ch pocitov nespravodlivosti.ZároveÀ aj oprávnenú otázkumnoh˘ch ºudí: „Keì sa títo správajú tak, preãoby som ja mal správaÈ inak?“. Bolo by naãase,aby sa na‰i politici zaãali správaÈ skutoãne oveºakorektnej‰ie a transparentnej‰ie neÏ doteraz.Myslím, Ïe aÏ potom budú maÈ ‰ancu dokázaÈpresadiÈ in˘ pohºad voliãa na politikov.dením automatického nárokovateºného spôsobuprideºovania licencií: ak splní‰ konkrétne podmienky,potom licenciu alebo povolenie k ÏiadostidostaÈ musí‰. Ak tie podmienky nesplní‰,tak povolenie dostaÈ nemôÏe‰ a ani nesmie‰. Zaviedolby som jasné a konkrétne lehoty ãi termínypre konanie ‰tátnej správy, ktoré by museli byÈdodrÏiavané, aby mal kaÏd˘ jasnú víziu, dokedybude musieÈ byÈ jeho ÏiadosÈ vybavená. Zru‰il bysom prijímacie pohovory na stredné a vysoké ‰koly,kde je takisto obrovsk˘ priestor pre korupciu.Jednoducho, zníÏil a minimalizoval by somrozhodnutia ‰tátnej správy potrebné pre Ïivot. Toznamená zníÏil by som poãet úradníkov, poãet potrebn˘chÏiadostí a v rámci nich i moÏn˘ch v˘nimiek,ako aj v‰etkého ostatného, ão vytvárapriestor pre korupciu. Ak systém nie je jednoduch˘,prehºadn˘, a má mnoÏstvo v˘nimiek, alternatívv rozhodovacom procese, tak kaÏdá kriÏovatkana ceste tohto procesu je pre konkrétnehoúradníka priestorom pre korupciu. Napríkladzdravotníctvo dnes nefunguje v rámci trhovéhomechanizmu, zdravotné poisÈovne sú len distribútormipeÀazí a dostupnosÈ kvalitn˘ch sluÏiebje ãasto iba vecou legálneho prilep‰enia pri konkrétnomzdravotníckom v˘kone.Krajina musí smerovaÈ k vy‰‰ej Ïivotnej úrovni.Nie nadarmo sú na prv˘ch prieãkach v korupciikrajiny, kde je Ïivotná úroveÀ hlboko pod‰tandardom európskeho priemeru. UkáÏkov˘mpríkladom korupcie sú krajiny juÏnej Ameriky aurãite za chvíºku bude medzi nich patriÈ aj Afrika.Skrátka ide o krajiny, kde uÏ je dosÈ zdrojovna to, aby sa mohli získaÈ, ale zatiaº e‰te málo nato, aby ich mohli maÈ v‰etci. Cesta k t˘mto zdrojomje v‰ak vydláÏdená korupciou, „prilep‰eniami“preto, lebo trh t˘chto krajín nefunguje. Nemádostatok zdrojov na to, aby dokázal v rámcisvojich moÏností tieto zdroje prerozdeºovaÈ v závislostiod ponuky a dopytu. âím viac zdrojovmáte k dispozícii, t˘m väã‰ia ‰anca je, Ïe ºudíuspokojíte a t˘m väã‰ia moÏnosÈ je, Ïe nebudúodkázaní siahaÈ po korupcii. Aj keì korupciuúplne zniãiÈ nemoÏno, moÏno jej daÈ regulovan˘charakter a zniÏujúci trend.Va‰a kolegyÀa z predsedníctva NR SR Z. Martinákovása v televízii vyjadrila, Ïe je pripravenápostaviÈ sa proti korupcii vo svoje straneSDKU – ak tam korupcia je – ale Ïe inak,neÏ poãkaÈ na to, ão vy‰etria orgány ãinné vtrestnom konaní, sa nedá. Má pravdu, ibaÏeobãania majú obavu, Ïe ako to bude spravodlivovy‰etrené, keì o kariére vy‰etrovateºovrozhodujú tí, ktorí sú s nimi – takpovediac– v jednej rodine... Zdá sa, Ïe v tomtozmysle je naozaj jedin˘m v˘chodiskom ibato, Ïe niekto „z rodiny“ sa postaví proti a povieto ono prísloveãné „Brat sem, brat tam, zhru‰ky dolu!“. V tomto zmysle väã‰ina obãanovpochopila va‰ich poslancov, keì sa rozhodlihlasovaÈ v programe schôdze NR SR zaprijatie bodu diskutovaÈ o korupcii. Ale ãoìalej?Ono je to naozaj veºmi ÈaÏké a v zásade sa nedánesúhlasiÈ aj s argumentmi kolegyne Z. Martinákovej,no i s argumentmi obãanov. Je to zaãarovan˘kruh, postupne sa v‰ak musí nájsÈ z nehocesta von. MoÏno aj tak, Ïe sa predsa len nájdeniekto, kto problém pomenuje. Myslím, Ïe jeto v trestno-právnej rovine, pretoÏe naozaj t˘m,ktorí majú indície, ch˘bajú dôkazy a tí, ktorí mo-Ïno tie dôkazy majú, nepotrebujú alebo nechcúich pouÏiÈ.Na druhej strane bolo by nespravodlivé kohokoºvekobviÀovaÈ bez dôkazov, len z toho, Ïeurãite tu korupcia je. A nikto si ani nemôÏe dovoliÈpovedaÈ to verejne. Nazdávam sa, Ïe aj vtomto prípade bude najlep‰ím lekárom ãas. Nemyslímto tak, Ïe sa to uprace pod koberec, aleÏe dovtedy sa chodí s dÏbánom po vodu, pokiaº...3

N Á R O D N Á R A D A S RMyslíte si, Ïe po vstupe do EÚ prestanú aj unás korupcii ruÏe kvitnúÈ?Myslím, Ïe po vstupe do EÚ sa veºa vecí zmení,ale nie zo dÀa na deÀ. Patrí sem aj korupcia,tieÏ správanie politikov, pracovníkov ‰tátnej správyi podnikateºsk˘ch subjektov. E‰te väã‰iu nádejneÏ do integrácie vkladám do novej generácie,ktorá pomaly prichádza, ktorú tu uÏ cítiÈ aktorá bude schopná a – verím – ochotnej‰ia urobiÈe‰te väã‰ie zmeny, ako súãasná generácia.Dokázali by ste sa odosobniÈ a povedaÈ svojnázor na súãasnú vládnu koalíciu?Súãasná koalícia je koalíciou jedinej alternatívypre bezproblémové zav⁄‰enie integraãnéhoúsilia a integraãn˘ch krokov Slovenska do euroatlantick˘ch‰truktúr, a to bez spochybÀovaniatoho ãi iného kroku. Akákoºvek zmena v tomtosmere by zaznamenala vyvolanie nedôvery, respektíveveºké otázniky z pohºadu partnerov, ktorési rok pred vstupom tak malá krajina, ako jeSlovensko, urãite nemôÏe dovoliÈ. MoÏno si tomôÏu dovoliÈ Poliaci, ktorí budú maÈ zrejme predãasnévoºby spolu s voºbami do Európskeho parlamentu,ale urãite by sme k tomu – pokiaº to nieje absolútne nevyhnutné – nemali tak pristupovaÈaj u nás. A zatiaº to ako nevyhnutné nevidím.ZároveÀ je táto koalícia jediná, ktorá sa jeschopná dohodnúÈ na väã‰ine potrebn˘ch reforiem,a to aj za cenu poklesu jej preferencií. Veìkomu by na svete rástli preferencie, keì presadzujeplatby za zdravotnícku starostlivosÈ. Pritomje to jediná cesta ako sa dopracovaÈ k reforme takznivoãeného systému, ak˘m sa zdravotníctvo zadesaÈ rokov od vzniku SR stalo. Je tu teda veºkámiera politického odhodlania a politickej odvahyrealizovaÈ kroky, ktoré nie sú populárne, nepriná‰ajúokamÏit˘ efekt, ale ktoré musíme urobiÈ,pretoÏe sú nevyhnutné. Keì sa nám ich v‰akpodarí úspe‰ne zvládnuÈ, môÏu priniesÈ aj zv˘‰enépreferencie, pretoÏe obãania pochopia, Ïe boliv prospech zv˘‰enia ich Ïivotnej úrovne.V ãom vidíte podstatnú príãinu neustálychturbulencií v jej vnútri? Vidíte ich najmä vrozdielnych názoroch na zásadne otázky, aleboskôr v rozdielnych pohºadoch na spôsobyich rie‰enie?Aj v názoroch na formy rie‰enia. Napríklad vekonomickej oblasti nikto nespochybÀuje, Ïe trebaurobiÈ dôchodkovú reformu. Otázka v‰ak znie:ako? Nikto nespochybÀuje, Ïe treba dokonãiÈ reformuverejnej správy, ale otázka tieÏ znie: ako?A podobne je to v otázke zreformovania organizaãnej‰truktúry súdnictva atì. Ale aj taká zlo-Ïitá a nepopulárna reforma, akou transformáciazdravotníctva nepochybne je, na‰la v prv˘ch krokochpodporu vládnej koalície, za ão treba koaliãn˘mpartnerom poìakovaÈ.Na druhej strane konflikt v rámci koalície ãastonie je konfliktom medzi prav˘m a ºav˘m, alemedzi star˘m a nov˘m. Ato pociÈujeme ako urãit˘problém. âasom tento jav moÏno ustúpi doúzadia, ale z ná‰ho pohºadu je tu e‰te stále istánedôvera a mimoriadna opatrnosÈ voãi novémukoaliãnému subjektu. Niektoré kroky, ktoré sa voãinám robia, alebo podozrenia, ktoré voãi námvznikajú, povaÏujeme za zbytoãné. Sú len dvemoÏnosti: buì sa táto nedobrá situácia bude prehlbovaÈ,alebo zvíÈazí snaha ju rie‰iÈ. My smeurãite za druhú moÏnosÈ. Hºadáme cestu ku koaliãn˘mpartnerom. Hrany chceme postupneobrusovaÈ, ale na druhej strane sa nikdy nechcemedostaÈ do pozície piateho kolesa na voze,ktoré je dobré len na to, aby ostatné boli pri moci.A nemáme tieÏ v úmysle poslu‰ne a okamÏitedvíhaÈ ruky vÏdy a hneì, keì o to koaliãní partneripoÏiadajú. Niekde tam je totiÏ priestor, kdesa odohráva boj o zachovanie energie pre vlastnépôsobenie a urãitú autoritu, ktorú si nov˘ politick˘subjekt musí voãi politick˘m „mazákom“vybojovaÈ.Ak by ministerstvo vnútra odpoãúvalo telefónybez súhlasu súdu v presvedãení, Ïe nitky korupcie– a zloãinu vôbec – vedú do vy‰‰ích politick˘chkruhov a inak, neÏ takto nelegálne ichnemôÏe odhaliÈ, bezv˘hradne by ste odsúdilitoto poãínanie napriek dobrému a vlastnepoctivému a odváÏnemu úmyslu?Nikdy by som nepresadzoval takú moÏnosÈ, leboje veºmi ºahko zneuÏiteºná. KaÏd˘ rezort je obsadzovan˘politicky, ãiÏe politickou konkurenciou,a to bez ohºadu na to, Ïe v tomto prípadeide o koaliãného partnera. MoÏnosÈ ilegálnehoalebo ão i len doãasného odposluchu bez súhlasusudcu je – podºa nás – nesprávna. UÏ aj preto,lebo nikde nekonãí, nie je ãasovo obmedzená.âiÏe do 24 hodín musia dostaÈ súhlas, inakodposluch musia úplne zastaviÈ.Alebo vari máme súhlasiÈ so systémom, Ïe vpondelok môÏu odpoãúvaÈ, v utorok odpoãúvaniezastavia, lebo nedostali súhlas sudcu. V stredubudú môcÈ znovu odpoãúvaÈ, vo ‰tvrtok si dajúpauzu, ale v piatok opäÈ môÏu tú istú osobu odpoãúvaÈ?Ale veì to je cesta k permanentnémuodpoãúvaniu bez súhlasu sudcu! Nazdávam sa,Ïe riziká, ktoré so sebou tak˘to systém priná‰a,sú oveºa väã‰ie, neÏ moÏnosÈ odhalenia korupciev najvy‰‰ích sférach práve touto cestou.Napokon, ão sú to najvy‰‰ie sféry? No predsato sú najmä predsedovia politick˘ch strán. Hádamsi niekto nemyslí, Ïe oni medzi sebou v telefonátehovoria o tom, ako donesú ta‰ku s peniazminejakému subjektu, alebo ju zoberú od neho.To je nezmysel. A skutoãnosÈ, Ïe minister sisvoje ministerstvo buduje autoritatívne – a tedamá tam ºudí, ktorí sú zodpovední len a len jemu– hovorí o tom, Ïe nikde nie je Ïiadna záruka, Ïesa takto získané informácie nedostanú do rúk politickéhokonkurenta. A to je vÏdy veºmi nebezpeãné.Máte nejaké poznatky o tom, ako je odpoãúvanierie‰ené v in˘ch krajinách? Ako viem, vmnoh˘ch vyspel˘ch krajinách sa odpoãúvapermanentne takmer v‰etko...Nie v‰etky pravidlá sú aplikovateºné na kaÏdúspoloãnosÈ v urãitom ‰tádiu jej v˘voja. NemôÏmeautomaticky prebraÈ pravidlá z Nemecka,Francúzska alebo z USA na Slovensko len preto,lebo oni to tak majú. V niektor˘ch krajinách totak funguje, v in˘ch nie. Podstatné v‰ak je, Ïe mymusíme hºadaÈ cestu, ktorá je priechodná u násna Slovensku. Nazdávam sa, Ïe na základe skúseností,ktoré dnes máme, by bolo potrebné vylúãiÈodpoãúvanie bez súhlasu sudcu, pretoÏe topovaÏujeme za veºmi nebezpeãn˘ in‰titút.Podºa ústavy Národná rada SR kontrolujeãinnosÈ vlády a vôbec exekutívy, teda v istomzmysle za Àu zodpovedá. Myslíte si, Ïe parlamentsi plní túto svoju funkciu?Myslím, Ïe rozhodne lep‰ie, neÏ to bolo zauplynulé roky, a to uÏ od vzniku SR. V rokoch1994–98 bol parlament vlastne slúÏkou vlády zdôvodov dominantné postavenie HZDS v politickomspektre a skutoãnosti, Ïe jeho predseda bolpredsedom vlády. V rokoch 1998–2002 tam bolitakisto nezdravé trendy, keì vláda konala a parlamentbol vládou tlaãen˘ do rozhodovacích procesov.Napokon, veºmi otvorene o tom hovorilaj súãasn˘ predseda parlamentu P. Hru‰ovsk˘.Nazdávam sa, Ïe snaha parlamentu nadobudnúÈa získané kompetencie vo vzÈahu k vláde nestratiÈ,je dnes oveºa v˘raznej‰ia. Aj vláda si uvedomuje,Ïe v parlamente má dnes oveºa zdatnej‰iehoa energickej‰ieho partnera, neÏ tomu bolo v minulosti.Kedysi existoval v rokovacom programe plénaNR SR bod na konci schôdze, ktor˘ mal názovvoºná rozprava. Okrem iného to bol poistn˘ventil pre napäté situácie, keì sa tu ventilovaliv‰etky názory na rie‰enie rôznych otázoka opozícia mala moÏnosÈ hovoriÈ o tom, oãom chcela hovoriÈ, a to bez toho, aby to bolosúãasÈou schváleného programu schôdze. Podobneto funguje napríklad v ·kótskom parlamente,kde dve najsilnej‰ie opoziãné stranymajú právo navrhnúÈ dve ústredné témy rokovania.Je to prejav demokracie, aby sa mohlasvojou témou prejaviÈ aj men‰ina. Preão satak˘to bod opäÈ nezavedie v NR SR, najmäkeì je na to dostatok ãasu a v‰etky schôdze konãiaskôr, neÏ majú termín?Na to sa treba op˘taÈ predsedu Národnej radySR, ja osobne by som bol za.Nemyslíte si, Ïe u nás praktizujeme puritánskypomern˘ volebn˘ systém, Ïe z krehkej demokraciepostupne ale isto prechádzame do totálnejpartokracie?4

N Á R O D N Á R A D A S RMy sme navrhovali zavedenie väã‰inovéhovolebného systému, na‰a snaha v‰ak stroskotalana odpore SMK a KDH. Osobne povaÏujem za‰kodu, Ïe sa nevieme zhodnúÈ aspoÀ na kombinovanomsystéme, kde by zo 150 poslancov 100vytváralo akúsi prvú komoru parlamentu, tedaskupinu poslancov volen˘ch na straníckych kandidátkacha ìal‰ích 50 poslancov by vytváralo komorualebo skupinu poslancov zvolen˘ch za jednotlivéregióny. Bolo by to prejavom vy‰‰iehostupÀa demokracie, ktor˘ by zaruãoval väã‰í podielºudí z regiónov na moci v ‰táte. Nazdávamsa, Ïe to je cesta, ktorou by sa v budúcnosti parlamentarizmusna Slovensku mal a mohol uberaÈ.Otázne v‰ak je, ãi bude politická vôºa na jejpresadenie.O rómskej problematike sa toho u nás pohovoriloaÏ viac, neÏ kdekoºvek inde. âo by stek tomu v‰etkému e‰te dodali?Mám pocit, Ïe pomaly sa podarilo prelomiÈ ºadypôvodne odmietavého postoja k ná‰mu projekturómskeho úradu, pretoÏe koaliãná rada poverilakomisiu P. Csákyho, aby tak˘to projektspracoval. S úradom splnomocnenkyne vládypre tieto otázky sme sa dohodli, aby posúdiliprojekt ANO, ktor˘ sme predloÏili koaliãnej rade.Napokon sme sa dohodli na finálnej verziiprojektu, ktor˘ poãíta s t˘m, Ïe by mal vzniknúÈrómsky úrad ako ústredn˘ orgán ‰tátnej správy.Ten bude maÈ svoje zastúpenie v Ko‰iciach, Pre-‰ove, Spi‰skej Novej Vsi, Banskej Bystrici a vRimavskej Sobote. Bude schopn˘ manaÏovaÈ tieãinnosti v teréne, o ktor˘ch sme v na‰om projektehovorili, Ïe dnes ch˘bajú. Bez úspe‰ného praktickéhodosahu do regiónov nie je totiÏ moÏné zpohºadu ‰tátu oãakávaÈ v rie‰ení rómskej problematikyÏiadne v˘sledky. Nezodpovedanou zostávazatiaº otázka, ako sa k tomu postaví koaliãnárada. Predpokladám v‰ak, Ïe keì to vzniklona odbornej pôde s gesciou podpredsedu vlády,tak minimálne dvaja koaliãní partneri totorie‰enie budú v˘razne podporovaÈ. No a na postojostatn˘ch dvoch budeme zvedaví...O pár t˘ÏdÀov sa u nás uskutoãní referendumo vstupe do EÚ. Ak by ste boli na mieste obãanaSR – iba povrchne informovaného o praktick˘chdopadoch vstupu do únie – zúãastniliby ste sa ho?Urãite áno. Myslím, Ïe tu nebude Ïiaden problém,toto referendum nebude problémové. TúÏbadostaÈ sa medzi najvyspelej‰ie krajiny Európy,respektíve sveta, bude urãite prítomná voveºkej väã‰ine obyvateºov Slovenska. Som presvedãen˘,Ïe referendum bude úspe‰né a obãaniaSlovenska povedia EÚ jednoznaãne áno.Nemyslíte si, Ïe obãania by mali byÈ o konkrétnychhospodárskych dopadoch aspoÀ poãasprv˘ch dvoch rokov lep‰ie informovaní?To je ºubozvuãná téma opozície. Predstavte si,Ïe by sme robili reformu zdravotníctva tak, Ïe bysme obãanom vysvetlili dopady reformy. To sapodºa mÀa nedá. Podºa môjho názoru ide o taknároãn˘ sofistikovan˘ proces, ktor˘ je natoºko‰pecifick˘, Ïe nie je ‰anca ºuìom ho vysvetliÈ.Obná‰a spolu nepopulárne aj populárne kroky ãirie‰enia a len málokomu by sa podarilo presvedãiÈtoho druhého, Ïe nepopulárne opatrenia musívydrÏaÈ, aby jeho deti mohli uÏívaÈ dobré koneãnév˘sledky. In˘mi slovami, ºudia sú ãasto sebeckía málokto sa nadchne, Ïe sa musí uskrom-ÀovaÈ, aby sa ìal‰ia generácia mala lep‰ie. A teraznemyslím generáciu o 60 rokov, ale tú, kto-rá pracovne prirodzene vymieÀa kaÏd˘ch pribliÏne15 rokov ‰piãky vo vedení krajiny, v in‰-titúciách, vo firmách atì.Nazdávam sa, Ïe situácia v otázke vstupu doEÚ je podobná. IsteÏe, EÚ bude priná‰aÈ v prv˘chrokoch aj negatíva, ale to je vklad pre t˘ch,ktorí prídu po nás. Potom sa to s najväã‰ou pravdepodobnosÈoujednoznaãne prejaví. Av tom budenajväã‰í rozdiel medzi Slovenskom pred vstupomdo EÚ a Slovenskom po desaÈroãnom fungovanív EÚ. UpozorÀovaÈ v‰ak na konkrétneprechodné negatíva v situácii, keì je väã‰ina ºudípresvedãená, Ïe „áno, budú aj urãité negatíva,ale suma pozitív bude väã‰ia ako suma negatív“by bolo kontraproduktívne. A to z toho dôvodu,Ïe oveºa dôleÏitej‰ie sú kroky, ktoré je potrebnéurobiÈ a argumenty svedãiace v prospech uroben˘chkrokov moÏno ponechaÈ na ãas.TakÏe si nemyslím, Ïe by sme na‰im obãanommali dnes pripomínaÈ, Ïe vstup do EÚ bude maÈaj také a také negatíva. On ich bude maÈ, ale potommusíme nájsÈ priestor a pomerne hovoriÈ ajo pozitívach, ktoré sú podºa môjho názoru jednoznaãnev prevahe. No a niekto to môÏe ponímaÈtak, Ïe musí hovoriÈ o 30-ich percentách negatíva 60-ich percentách pozitív. In˘ chce hovoriÈlen o tom rozdiele, o 30-ich percentách pozitív,ktoré prevaÏujú, keì od pozitív odpoãítatenegatíva. Aja som skôr za tú druhú moÏnosÈ, abysme hovorili ºuìom koneãn˘ rezultát zo vstupuSlovenska do EÚ o niekoºko rokov, a ten je jednoznaãnepozitívny. Podºa môjho presvedãeniatento rezultát prinesie najmä t˘m, ktorí prídu ponás, oveºa kvalitnej‰ie podmienky na Ïivot.Zástupcovia Európskej komisie nás v‰ak neustález vlastn˘ch skúseností upozorÀujú, Ïeje lep‰ie, keì sú obãania informovaní o dopadochkomplexne. V prípadoch keì neboli, do-‰lo a dodnes dochádza v niektor˘ch krajinách– napríklad v Rakúsku – aj k otvoren˘m prejavomnespokojnosti, ãoho dôsledkom môÏebyÈ i vzrast popularity extrémistick˘ch síl.Nemyslím si, Ïe by to bolo moÏné tvrdiÈ.ªuìom sa nedá vysvetliÈ, Ïe sa budú maÈ hor‰ie.ªuìom treba jednoznaãne vysvetºovaÈ, Ïe po hor-‰om príde lep‰ie. To je ìaleko ºah‰ie vysvetliteºné,obhájiteºné a tieÏ zdôvodniteºné.Osobne si pamätám, Ïe presne to isté nám tvrdilikomunisti od roku 1946 asi do roku 1980...Nerád by som porovnával socializmus s EÚ.Sºub sám o sebe nie je zl˘, ak sa naplní. Ide leno presvedãenie a riziko toho, kto sºubuje. Predvstupom do únie predsa nebudeme nikoho stra‰iÈrétorikou, ão v‰etko môÏe nastaÈ, pretoÏe politicimusia vidieÈ aj v horizonte niekoºk˘ch desiatokrokov. A to obãan, ktor˘ má svoje denné starosti,naozaj vedieÈ nemusí a ãasto ani nechce.Ak je dnes pozitívna nálada smerom k EÚ, takju treba vyuÏiÈ a nie zneuÏiÈ. Treba ju vyuÏiÈ nato, aby sme ten krok spoloãne v‰etci urobili, a toaj za cenu, Ïe niektorí budú moÏno päÈ rokov nespokojnía poãet zástancov vstupu do EÚ z pohºaduuÏ vykonaného sa zníÏi. Ale to je vÏdy akceptovateºnériziko, pretoÏe sme presvedãení, Ïepo piatich, a moÏno uÏ po troch rokoch poãetpriaznivcov integrácie – aj nástupom novej generácies nov˘mi prístupmi k vlastnému Ïivotua k správaniu sa ‰tátu – v˘razne stúpne. A to jeasi cieº.Vstupom do EÚ sa SR vzdá znaãného poãtusvojich kompetencií. V prípade, Ïe obãan samá zodpovedne rozhodnúÈ v otázke, ãi sa staÈaj obãanom iného ‰tátneho útvaru – sú‰tátia– nemal by presne a detailne vedieÈ, ão z tohopre neho vypl˘va?Kto to chce vedieÈ, môÏe si to nájsÈ na internetealebo kdekoºvek inde. Prístupová zmluva má‰esÈtisíc strán, takÏe ão je to z hºadiska obãanapresne a detailne vedieÈ, ão ho ãaká, respektíveão to pre neho vypl˘va? VysvetliÈ, ako dopadliprístupové rozhovory v kaÏdej z tridsiatich kapitolsa jednoducho nedá. Napríklad ja sám z 30kapitol 20 rozumiem slabo, trom dobre, dvomveºmi dobre a piatim vôbec nie.Skutoãne neviem, ako ‰tyrom miliónom ºudído detailov vysvetliÈ, ão znamená vstup Slovenskado EÚ. Treba veriÈ, Ïe politici, ktorí o tomrozhodujú, majú v tom jasno. Napokon dostalina to mandát, je to ich zodpovednosÈ, ich politickávízia, s ktorou predstupovali pred obãanov.Nikto pred voºbami nehovoril, Ïe do EÚ nepôjdeme,v‰etci sme jednoznaãne hovorili o vstupe.Tak, ako mnoh˘m ºuìom nemoÏno do detailova dopodrobna vysvetliÈ v‰etko, ão sa ich vÏivote t˘ka, lebo sa to, jednoducho, kapacitnespracovaÈ a urobiÈ nedá, tak aj pokiaº ide o EÚsi to musí vedieÈ zdôvodniÈ sám pre seba a presvoje okolie kaÏd˘ politik a kaÏd˘ obãan.Pod presnou a detailnou informovanosÈouobãana som zrejme nemohol maÈ na mysli celúagendu prístupového procesu, ale v‰etkopodstatné, ão pre obãana z existencie v inom‰tátnom útvare vyplynie. Napokon, pre kohosa robili dopadové ‰túdie SAV, ktoré si objednalavláda?Asi pre politikov a pre vládu, aby sa vedelisprávne rozhodnúÈ. Neviem si predstaviÈ, ako bysme kolektívne – ‰tyri milióny ºudí – ‰tudovalidopadové ‰túdie vstupu SR do EÚ.Napríklad môÏem zodpovedne posudzovaÈ,ako pozitívne ãi negatívne prognózujú dopadové‰túdie na‰u energetiku po vstupe do EÚ?MôÏem byÈ objektívny pri tak˘ch ‰pecifick˘choblastiach, ako je pre mÀa problematika jadrov˘chpalív a jej kompatibilita s normami pre Ïivotnéprostredie a podobne? V tom sa musím spo-ºahnúÈ na odborníkov príslu‰n˘ch ministerstieva ‰pecializovan˘ch orgánov ‰tátnej správy, Ïe toão vyjednali, vyjednali dobre.5

S L O V E N S K O – U K R A J I N S K Á S P O L U P R Á C AJe vlastne obdivuhodne nepochopiteºné, ako málo vieme o krajine, ktorá je na‰ím bezprostredn˘m susedom,aj keì hranica, ktorá nás spája, nemá ani 100 km. Raz sme boli jej povinn˘m obdivovateºom, keìÏe bolasúãasÈou Sovietskeho zväzu, hoci – retrospektívne si uvedomujem — aj vtedy sme o nej vedeli hanebne málo.Teraz zasa sme k nej veºmi opatrní, lebo ju stále povaÏujeme za pozostatok sovietskeho impéria, priãomzabúdame, Ïe v istom zmysle sme ním vlastne aj my. Samozrejme, jeden rozhovor nemôÏe veºa zmeniÈ na tejtoabsurdnej situácii. Ale predsa len dialóg publicistu Ernesta Weidlera s mimoriadnym a splnomocnen˘mveºvyslancom Ukrajiny v SR Jurijom Olexandrovyãom RYLAâOM môÏe priniesÈ zainteresovan˘m ãitateºomParlamentného kuriéra ‰irokú ‰kálu zaujímav˘ch politick˘ch kon‰tatovaní, osoÏn˘ch najmä pre geopoliticképoznanie v˘chodnej Európy, a Európy vôbec, a ekonomick˘ch faktov, uÏitoãn˘ch najmä z podnikateºskéhohºadiska. Veºmi podnetná aj pre na‰e anal˘zy je napríklad diplomatova úvaha o v˘voji vzÈahov za uplynulé rokyod rozpadu Sovietskeho zväzu po dne‰ok, predov‰etk˘m v súvislosti s postojom Ruska k roz‰irovaniu EÚo ‰táty z b˘valého komunistického bloku. Alebo jeho odpoveì na Ïurnalistovu otázku, ãi má v‰eslovanská ideaÏivnú pôdu na Ukrajine, ktorá je v strede slovanského sveta.Ukrajina máv‰etky predpoklady staÈ sasiln˘m európskym ‰tátomDne‰ná Ukrajina má vzhºadom na rôznorodépolitické ambície a trendy svojich susedovveºmi zaujímavé postavenie. Na západe máspoloãnú hranicu s Poºskom, âeskom aMaìarskom, ktoré uÏ sú ãlenmi NATO, a soSlovenskom, ktoré je váÏnym kandidátom naãlenstvo v Aliancii, priãom v‰etky 4 krajiny samajú na budúci rok staÈ ãlenmi Európskejúnie. Na severe a v˘chode susedí s Bieloruskoma s Ruskom, ktoré majú zrejme iné zahraniãnopolitickéambície a záujmy. Aké dlhodobétrendy a ciele má v tomto zmysleUkrajina? Kam sa chce zaradiÈ, ak sa vôbecchce niekam zaradiÈ?V súlade s úlohami, ktoré vyt˘ãil prezidentUkrajiny Leonid Kuãma v minuloroãnom posolstveNajvy‰‰ej rade ná‰ho ‰tátu Európska voºba.Konceptuálne princípy stratégie sociálnehorozvoja Ukrajiny na roky 2002 – 2011, eurointegraãnésmerovanie je jednou zo základn˘ch priorítukrajinskej zahraniãnej politiky. Ale je potrebnéuvedomiÈ si, Ïe Ukrajina bude vstupovaÈdo Európskej únie v takej miere, ako bude EurópavstupovaÈ na Ukrajinu – ide o európske‰tandardy politickej kultúry, spoloãensk˘ch apracovn˘ch vzÈahov, samotného spôsobu mysleniaa Ïivota. Budeme v Európe, keì sa filozofick˘európsky ‰tandard stane presvedãením adennodennou praxou na‰ich obãanov, ktorí sachcú pripojiÈ k pokrokovej a prekvitajúcej civilizácii.Takisto je dôleÏité poukázaÈ na to, Ïe rok2002 vojde do na‰ej histórie ako rok vyhláseniazámeru Ukrajiny vstúpiÈ do NATO. Chcem zdôrazniÈ:tento zámer bude podporen˘ posilnenímcieºavedomej organizaãnej a politickej aktivityv tomto smere. Prijali sme rozhodnutie vstúpiÈdo NATO a verejne sme to deklarovali. Informovalisme o tomto rozhodnutí vedenie NATO.Nበzámer je absolútne pochopiteºn˘. âo sa t˘katermínu vstupu, to nie je otázka jedného dÀa.Ako je známe, Slovensko a rad ìal‰ích krajín ãakalidesaÈ rokov po podaní prihlá‰ky, k˘m dostalipozvánku na vstup do aliancie. CelkovoãinnosÈ na eurointegraãnom smerovaní musí byÈzameraná na to, aby sa medzi jednotnou Európoua jej „susedmi“ neobjavil ìal‰í Berlínskymúr, ktor˘ by zmenil nበ‰tát na zónu medzi integrovanouEurópou a integrovan˘m eurázijsk˘msvetom. Na druhej strane predsedníctvoUkrajiny v SN· vytvára moÏnosti pre posilnenievplyvu Ukrajiny na formovanie zóny voºnéhoobchodu v postsovietskom priestore na princípochWTO, ão prispeje k intenzifikácii vzájomn˘chhospodárskych vzÈahov, v˘mene kapitálu,tovarov a sluÏieb pracovn˘ch síl. Chcem taktieÏosobitne podãiarknuÈ, Ïe podpísanie Vyhláseniaprezidentov Bieloruskej republiky, Kaza‰skejrepubliky, Ruskej federácie a Ukrajiny o posilneníintegraãn˘ch procesov a formovaní jednotnéhoekonomického priestoru nielenÏe nie je vrozpore s na‰ím snaÏením, ale naopak dopæÀana‰u snahu o prirodzené zbliÏovanie s Európou.Osobitne v˘znamn˘ je pre nás rozvoj kon‰truktívnehodialógu so Spojen˘mi ‰tátmi americk˘mi,zameraného na potvrdenie princípov strategickéhopartnerstva, odstránenie bariér na cestedvojstrannej spolupráce. Veì jedine spoloãn˘postup v boji proti hrozbe svetového terorizmua roz‰irovaniu zbraní hromadného niãenia z násurobia spoºahliv˘ch partnerov a trval˘ch spojencov.Som hlboko presvedãen˘ aj o tom, Ïeukrajinská diplomacia má na programe aktívnej-6

S L O V E N S K O – U K R A J I N S K Á S P O L U P R Á C A‰ie pracovaÈ v otázkach, ktoré sa t˘kajú ìal‰iehoprehæbenia na‰ich vzÈahov so Slovenskom aìal‰ími krajinami Visegrádskej ‰tvorky, veì jeto nielen objektívny základ pre ekonomickúsúãinnosÈ a vzájomné porozumenie, ale aj priamacesta Ukrajiny do integrovanej, prekvitajúcejEurópy.Kedysi Ukrajinu povaÏovali za poºnohospodárskuzásobáreÀ alebo obilnicu Sovietskehozväzu. âo v ekonomickom zmysle dnes dominujeUkrajine, v ãom vidí va‰a krajina najväã‰iemoÏnosti na hospodársky rozvoj, naãom chce postaviÈ svoju budúcnosÈ, aby samohla staÈ politicky i ekonomicky siln˘m európskym‰tátom? Veì povedzme poãtom obyvateºovje Ukrajina porovnateºná s Francúzskom,Talianskom, ·panielskom, ale aj VeºkouBritániou.Skutoãne, Ukrajina má znaãn˘ ekonomick˘potenciál. Aide nielen o poºnohospodárstvo, ktorénesporne má dôleÏité miesto v ukrajinskej ekonomike.V súãasnosti je Ukrajina predov‰etk˘mrozvinutá priemyselná krajina, ktorá postupneprekonáva ÈaÏkosti prechodného obdobia, poãasktorého sa formovala ako nezávisl˘ ‰tát a transformovalaekonomick˘ systém z plánovitého centralizovanéhona regulovan˘ trhov˘. Tieto procesytak ako v ostatn˘ch ‰tátoch v˘chodnej a strednejEurópy sprevádzali krízové javy: pokles objemuv˘roby základn˘ch druhov produkcie, rast nezamestnanostia zníÏenie Ïivotnej úrovne obyvateºstva.V˘chodisko z krízy vidí Ukrajina v prechodena trhové vzÈahy, vo formovaní hospodárskehosystému otvoreného vonkaj‰iemu svetu.Práve na to sú zamerané reformy, ktoré sa v súãasnostiuskutoãÀujú v ukrajinskej ekonomike a uÏpriniesli v˘razné v˘sledky. Tri roky po sebe mámestabilné a vysoké tempo ekonomického rastu.V priebehu rokov 2000 – 2002 hrub˘ domáciprodukt Ukrajiny vzrástol o 20,9%. Priemerneroãne je to takmer 7%. Je to v podstate najvy‰‰ietempo rastu na európskom kontinente. DôleÏitéje uviesÈ aj to, Ïe vedúcimi odvetviami rastu súrezorty, ktoré vyrábajú produkciu koneãnej spotreby,predov‰etk˘m strojárenstvo – srdce na‰ejekonomiky. Je badateºná ãitateºná aktivizácia investiãnéhoprocesu. Nárast investícií do základnéhokapitálu tvoril takmer 40%. Za ostatné triroky sa o 39,7% zv˘‰ila reálna mzda. Napriek zlo-Ïitej zahraniãno-ekonomickej konjunktúre sa zachovávatendencia zvy‰ovania ukrajinského exportu.Za tri ostatné roky jeho objem vzrástol o42%. Zaãal rásÈ export produkcie strojárenstva,ºahkého a potravinárskeho priemyslu. Na‰a krajinaje jedn˘m z hlavn˘ch exportérov ãiernych kovov.Mimochodom, spomínali ste, Ïe svojho ãasuUkrajinu povaÏovali za „obilnicu Európy“ –pribliÏne 90% p‰enice exportovanej Ruskom nazaãiatku 20. storoãia vyváÏali z Ukrajiny. Aj tusa postupne dostávame na stratené pozície. V minulomroku sa Ukrajina dostala do pätice popredn˘ch‰tátov – exportérov obilia.Ale treba byÈ objektívny. Ukrajina potrebujee‰te mimoriadne veºa urobiÈ, aby definitívne prekonaladôsledky ekonomickej krízy, najmä votázkach, ktoré sa t˘kajú sociálnej oblasti, Ïivotnejúrovne obyvateºstva. Hlavnou úlohou,ktorú sme si dali v strednodobej perspektíve, jezabezpeãiÈ stály rast a na tomto základe ur˘chleneprekonaÈ diskontinuity v objemoch HDP naobyvateºa medzi Ukrajinou a krajinami Západu.Za roky ekonomickej krízy táto diskontinuitaznaãne vzrástla a teraz je mnohonásobne vy‰‰iaako, povedzme, v Poºsku, âesku, na Slovenskua v Maìarsku. V takejto situácii je potrebné realizovaÈstratégiu predstihového rozvoja, ktorá bymohla zabezpeãiÈ kaÏdoroãné tempo rastu HDPo 6 – 7%.Zo svetov˘ch skúseností je dobre známe, Ïetak˘to rast je celkom reálny, ale je moÏn˘ len nazáklade intenzívnej technickej a technologickejobnovy v˘roby. UÏ dnes nás zaãínajú uznávaÈ ako‰tát s dôleÏit˘m intelektuálnym a vrcholov˘mtechnologick˘m potenciálom. Ukrajina patrí dopätice krajín, ktoré ovládajú najvyspelej‰ie leteckéa kozmické technológie a do desiatky najväã‰íchlodiarskych ‰tátov sveta. Nበ‰tát zaujímadôleÏité pozície na svetovom trhu vrcholov˘chtechnologick˘ch zbraní. No nehºadiac nato, ukrajinská ekonomika sa rozvíja bez podstatnéhovyuÏívania v˘sledkov vedeck˘ch v˘skumov.Plnohodnotné zapojenie potenciálu domácejfundamentálnej vedy, vytvorenie priazniv˘chpredpokladov pre zapojenie zahraniãnéhokapitálu do odvetví ekonomiky, ktoré vyuÏívajúvedu, by malo prispieÈ k prekonaniu technologickéhozaostávania za popredn˘mi krajinamiEurópy a sveta a k vytvoreniu predpokladov preintegráciu na‰ej krajiny do spoloãenstva vrcholov˘chtechnologick˘ch ‰tátov. To sa v prvom radestane aj zárukou realizácie na‰ich strategick˘chzahraniãno-politick˘ch úloh – vstupu do EÚa NATO. Som presvedãen˘, Ïe v˘sledky budú e‰-te v˘znamnej‰ie. V‰imnite si, ako sa zmenil zaostatné desaÈroãie Kyjev. Je to nádherné mestovysokej európskej kvality, ktor˘ch nie je v Európetak veºa. Ukrajina má v‰etky predpokladystaÈ sa siln˘m európskym ‰tátom v ekonomickomaj v politickom zmysle slova: priaznivé prírodnépodmienky, v˘hodná zemepisná poloha nakriÏovatke obchodn˘ch ciest, znaãn˘ vedeckotechnick˘potenciál. Ale najväã‰ím na‰ím kapitáloma hodnotou sú na‰i ºudia. Ukrajina zaujímajedno z popredn˘ch miest na svete v úrovniprípravy a kvalifikácie pracovn˘ch zdrojov. StaãíspomenúÈ, Ïe nበ‰tát je na ‰tvrtom mieste na svetev poãte certifikovan˘ch programátorov. Je príjemnépoznamenaÈ, Ïe za roky nezávislosti sa unás zv˘‰il poãet vysok˘ch ‰kôl a poãet ‰tudentovo 10 tisíc obãanov. Je to v˘znamn˘ potenciálná‰ho spoloãenského pokroku.Ako sa v súãasnosti formujú vzÈahy Ukrajinyk b˘valému lídrovi Sovietskeho zväzu, k Rusku?Sú partnerské, priateºské, obojstranneuÏitoãné, alebo sú v nich stopy po nejakom paternalizme?Chcem hneì poznamenaÈ, Ïe za ostatné rokyukrajinsko-ruské vzÈahy zaznamenali pozitívnutransformáciu. Postoj rusk˘ch politikov a vzÈahRuska k Ukrajine sa zmenil. UÏ niet tej konfrontáciea vzájomného nepochopenia prv˘chrokov po rozpade ZSSR, spojen˘ch s recidívami,aké ste správne uviedli, teda ruského paternalizmuvo vzÈahu k b˘val˘m republikám Sovietskehozväzu a predov‰etk˘m k Ukrajine. TerazUkrajina a Rusko sú rovnoprávni partneri, akonapríklad ãlenské ‰táty EÚ, a prezident UkrajinyLeonid Kuãma bol zvolen˘ za hlavu SN·.Rusko nevytvára problémy, naopak, snaÏí sa rozvíjaÈs Ukrajinou rovnoprávnu ekonomickú spoluprácu.To isté sa t˘ka aj Európy. Rusko a Európasú navzájom zainteresovaní. Rusko pre Európu– to je surovina, Európa pre Rusko – to súúvery a moderná technológia, bez ktorej nie jemoÏn˘ rozvoj. A ak predt˘m ukrajinské smerovaniedo euroatlantick˘ch ‰truktúr v Moskvehodnotili ako uráÏku Ruska, teraz uÏ tomu taknie je. Ruskí politici uznávajú, Ïe Ukrajina máprávo voºby a zvolila si svoju cestu integrácie dosvetovej civilizácie.Niektorí politici, publicisti a vedci oÏivujúmy‰lienku slovanskej vzájomnosti. Dá sa povedaÈ,Ïe práve Ukrajina je v strede slovanskéhosveta, a aj v minulosti mala „KyjevskáRus“ dôleÏitú rolu ako v˘znamné centrum.Má v‰eslovanská idea Ïivnú pôdu na Ukrajine?Má zmysel o nej vôbec uvaÏovaÈ? Alebov dne‰nom globalizovanom svete uÏ podobnéãlenenie na Románov, Germánov ãi Slovanovnemá v Európe ‰ancu a akékoºvek podobnéúvahy sú zvy‰kom neprimeranej nostalgie?Nevidím tu podstatné protireãenie. Máte pravdu.Historicky sa to sformovalo tak, Ïe Ukrajinasa nachádza v centre kultúry slovansk˘ch národov,ktoré ob˘vali v ranom stredoveku znaãnúãasÈ Európy od Pobaltska po Balkán. To sa svojímspôsobom odrazilo na charakteristickej podobnostietnick˘ch, historick˘ch a kultúrnychã⁄t vlastn˘ch národom slovansk˘ch krajín. Ukrajinav tomto procese zohrala skutoãne kºúãovúúlohu, veì Kyjevská Rus, protoukrajinsk˘ ‰tát,zohrala v stredoveku v˘znamnú úlohu v históriislovanstva a celej vtedaj‰ej Európy. Niet poch˘b,Ïe kaÏd˘ slovansk˘ národ má cel˘ komplex ‰pecifick˘chã⁄t, ktoré vytvárajú jeho jedineãnosÈ aneopakovateºnosÈ. Chcem v tomto kontexte poznamenaÈ,Ïe v epoche globalizácie s jej hrozbouunifikácie a ‰tandardizácie v‰etk˘ch národn˘chkultúr bez v˘nimky nadobúda uvedomelá príslu‰-nosÈ k svetu kultúry slovansk˘ch národov osobitn˘v˘znam, ako aj akékoºvek uvedomenie sisvojej identickosti ktorejkoºvek inej národnosti.V‰imnite si, ako Ïiarlivo a, povedal by som, tvrdochránia svoju národnú nezávislosÈ Francúzi,Nemci, Maìari ãi Taliani prijatím príslu‰n˘ch zákonovna ochranu národného jazyka, kultúry,dokonca v oblasti literatúry, filmového umeniaatì. Dobre viete, Ïe aj Slovensko legislatívne zabezpeãiloochranu svojho jazyka a národnej identity.Aj preto by som oznaãil reãi o akejsi celoslovanskejidei, o akejsi národnej v˘nimoãnostis príchuÈou panslavizmu ako politicky ‰kodlivé,a z druhej strany – vyberaÈ z histórie spoloãnéãrty a pôvod z jedného koreÀa slovansk˘ch kultúr,dokonca, ako ste sa vyjadrili, v podmienkachglobalizácie, nie je momentálne aktuálne. Viem,Ïe v niektor˘ch hlavách táto idea kvasí a dosÈ aktívne,dokonca medzi vedcami. Tieto dva prístupyby som zreteºne diferencoval. Iná vec je, Ïe sasnaÏíme budovaÈ spoloãn˘ európsky dom, ktor˘nie je moÏné vybudovaÈ bez integrovaného úsiliaeurópskych krajín, ktor˘m je EÚ, a kam praktickyvstúpilo Slovensko. Aj ja úprimne blaho-Ïelám spriatelenému slovenskému ºudu k tomutoúspechu. Som presvedãen˘, Ïe v EÚ si budev najbliωích desaÈroãiach kaÏdá ãlenská krajinaúnie — napriek v‰etk˘m integraãn˘m ãi globálnymprocesom — zachovávaÈ svoju ‰pecifickú,unikátnu, neopakovateºnú a osobitú kultúru. T˘kasa to aj slovansk˘ch krajín.Ukrajinsko-slovenská hranica nie je síce dlhá,nemá ani 100 km, ale intenzita susedsk˘chvzÈahov sa nemusí meraÈ t˘mto ãíseln˘m údajom.Oba ‰táty majú moÏnosÈ veºmi aktívnespolupracovaÈ. V ãom je dnes táto komunikácianajintenzívnej‰ia – a v ãom vidíte zatiaºnevyuÏité rezervy? Alebo inak‰ie: âo zatiaºmálo vyuÏíva Ukrajina z toho, ãím disponujeSlovensko, a naopak, ão si momentálne málov‰íma z pozitívnej ukrajinskej ponuky Slovensko?7

S L O V E N S K O – U K R A J I N S K Á S P O L U P R Á C Abliωom ãase táto práca prinesie e‰te v˘znamnej‰ie,dôstojné ovocie.Podºa môjho názoru veºmi dôleÏit˘ je samotn˘prístup k pojmu a obsahu hraníc. Domnievamsa, Ïe v súãasnom svete globálnych integraãn˘chprocesov sú hranice stále viac len symbolickoudeliacou ãiarou a, naopak, existencia hraníc jeìal‰ou moÏnosÈou pre aktívnu spoluprácu medzikrajinami, pre intenzívne medziºudské vzÈahy.Som veºmi rád, Ïe poãas ostatn˘ch niekoºk˘chrokov rozvoj ukrajinsko-slovensk˘ch vzÈahovnadobudol, podºa môjho názoru, skutoãnúdynamiku. Pravideln˘ charakter nadobudol dvojstrann˘politick˘ dialóg na najvy‰‰ej úrovni.Staãí spomenúÈ len dva ostatné prípady: oficiálnunáv‰tevu prezidenta SR na Ukrajine (december2002) a stretnutie prezidentov LeonidaKuãmu a Rudolfa Schustera vo Vysok˘ch Tatrách(marec 2003). Na druhú polovicu tohto rokaje plánovaná oficiálna náv‰teva predsedu Najvy‰‰ejrady Ukrajiny V. M. Lytvyna na Slovensku.Okrem toho sa uÏ stali pravideln˘mi stretnutiaa konzultácie na úrovni ministrov, ‰tátnychtajomníkov, vedúcich sekcií a odborovpríslu‰n˘ch ministerstiev a rezortov. Aktívnypolitick˘ dialóg umoÏÀuje vytvoriÈ potrebnépredpoklady na tesnú spoluprácu vo v‰etk˘ch oblastiach.Ale pre jej úplné vyuÏitie je nástojãivopotrebná iniciatíva zdola, od konkrétnych organizáciía in‰titúcií, podnikateºov, predstaviteºovvedy, kultúry, ‰portu atì. Chcem sa krátko zastaviÈpri prihraniãnej spolupráci medzi na‰imikrajinami, ktorú povaÏujeme za dôleÏitú zloÏkueurópskej integrácie. Ako pozitívum by somoznaãil pokrok v zmluvno-právnej úprave vzÈahovmedzi ukrajinsk˘mi a slovensk˘mi prihraniãn˘miregiónmi. V decembri 2000 bola podpísanáDohoda o cezhraniãnej spolupráci medziKabinetom ministrov Ukrajiny a vládou SR, ãosa stalo impulzom pre uzatvorenie dohôd o spoluprácimedzi Zakarpatskou oblasÈou a Ko‰ick˘mkrajom, Zakarpatskou oblasÈou a Pre‰ovsk˘mkrajom, Ivano-Frankivskou oblasÈou a Pre-‰ovsk˘m krajom, VelykoberezÀansk˘m rajónomZakarpatskej oblasti a Sninsk˘m okresom Pre-‰ovského kraja, UÏhorodsk˘m rajónom Zakarpatskejoblasti a Michalovsk˘m okresom Ko-‰ického kraja, UÏhorodsk˘m rajónom Zakarpatskejoblasti a Pre‰ovsk˘m okresom Pre‰ovskéhokraja. V budúcom roku sa musia implementovaÈdosiahnuté dohovory, k ãomu prispejepráca ukrajinsko-slovenskej pracovnej skupinypre cezhraniãnú spoluprácu, ktorá bola vytvorenáv rámci Medzivládnej komisie pre obchodnoekonomickúa vedecko-technickú spoluprácumedzi Ukrajinou a SR. Na prvom zasadnutí skupiny7. marca 2003 v Michalovciach boli prerokovanéotázky spolupráce na prihraniãn˘chvodách, prekraãovania ‰tátnych hraníc obãanmioboch krajín, príprava a uskutoãnenie DÀa dobréhosusedstva na hraniciach atì. Veºmi dôleÏitáje realizácia konkrétnych projektov dvojstrannejcezhraniãnej spolupráce. Prednostoviaúradov Sninského okresu a VelykoberezÀanskéhorajónu predstavili projekt Rozvoj prihraniãn˘chregiónov Snina a Velykyj Bereznyj akosúãasÈ trojstranného ukrajinsko-slovensko-poºskéhoprojektu Poloniny, zameraného na rozvojprírodne a zemepisne jednotnej oblasti na územítroch krajín. Projekt predpokladá intenzifikáciuspolupráce v oblasti cestovného ruchu,budovania dopravnej infra‰truktúry, podporystredného a malého podnikania, poºnohospodárstva,ochrany Ïivotného prostredia, ‰kolstva,uspokojovania kultúrno-vzdelávacích potriebnárodnostn˘ch men‰ín atì. Okrem ìal‰ích perspektívnychprojektov sa prerokúvala otázka rekon‰trukcieHP UÏhorod – Vy‰né Nemecké av˘stavba nového cestného hraniãného priechoduSolomonovo – âierna nad Tisou. NespornedôleÏitá je koordinovaná ãinnosÈ oboch krajín prizapojení finanãn˘ch prostriedkov EÚ do realizácieuveden˘ch projektov, predov‰etk˘m zfondov PHARE, TACIS a v budúcnosti IN-TERREG III. ZároveÀ nemôÏem nepoznamenaÈ,Ïe napriek urãit˘m úspechom v rozvoji spoluprácemedzi prihraniãn˘mi oblasÈami sa zatiaº vplnej miere nepodarilo realizovaÈ obrovsk˘ potenciálspolupráce, predov‰etk˘m v ekonomickejoblasti, medzi vzdialenej‰ími regiónmi obochkrajín. A záujem o to existuje. Názorn˘m svedectvomsa stal pobyt skupiny slovensk˘ch podnikateºovv Dnipropetrovskej oblasti Ukrajiny vrámci oficiálnej náv‰tevy prezidenta RudolfaSchustera na Ukrajine. Na základe v˘sledkovstretnutia podnikateºov oboch krajín bolo podpísan˘chasi dvadsaÈ kontraktov. E‰te jeden pozitívnypríklad – spolupráca medzi obchodnopriemyseln˘mikomorami Îiliny a Dnipropetrovska.Práve preto sa veºvyslanectvo snaÏí, abyna Slovensku lep‰ie poznali regióny Ukrajiny anaopak. Som hlboko presvedãen˘, Ïe uÏ v naj-Myslíte, Ïe po vstupe Slovenska do EÚ budepohyb na ukrajinsko-slovenskej hranici komplikovanej‰í,ako je teraz, alebo dokonca budena nej atmosféra úplne ºadová?Viete, Ïe v dokumente „·ir‰ia Európa – susedstvo:nov˘ rámec vzÈahov s na‰imi v˘chodn˘mia juÏn˘mi susedmi“, ktor˘ nedávno pripravilaEurópska komisia, Ukrajina dostala rolublízkeho suseda. Trochu ãudne znie pojemblízky sused, keìÏe práve slovo susedstvo uÏ znamenáblízkosÈ. Namiesto toho som si spomenulna ukrajinské príslovie „Dobr˘ sused lep‰í akopríbuzn˘“. A preto je pre nás veºmi dôleÏité, abyEÚ zreteºne urãila perspektívy spolupráce sUkrajinou, keìÏe zámery ná‰ho ‰tátu pripojiÈ sak EÚ sú uÏ trvalo nemenné. ZároveÀ chápeme,Ïe – keìÏe existujú príslu‰né poÏiadavky schengenskéhopriestoru – reÏim na ukrajinsko-slovenskomúseku hraníc po vstupe SR do EÚ sa vurãitej miere sprísni. Ale aj tak som presvedãen˘,Ïe to nepoznaãí dobr˘ susedsk˘ charakterna‰ich vzÈahov. Najhlavnej‰ie je, Ïe zostanú tradiãnepriateºské, srdeãné vzÈahy medzi ºuìmi naoboch stranách Karpát, ktor˘m nemôÏu zabrániÈÏiadne hranice. Atmosféra kontaktov, predov‰etk˘mv prihraniãn˘ch regiónoch, bude, podºamôjho názoru, aj naìalej úprimná a dôveryhodná.Chcel by som podãiarknuÈ, Ïe vzÈahy sa zachovajúako dobré a otvorené, ak k tomu kaÏdodennebude prispievaÈ nielen najvy‰‰ie vedenieoboch ‰tátov a jednotliví obãania, ale aj masmédiá,v ktor˘ch by sa pravdivo, bez zaujatostiosvetºoval Ïivot danej krajiny.Ako vy osobne vnímate súãasné Slovensko? Vãom môÏe byÈ in‰piráciou aj pre obãanov avládu Ukrajiny, a v ãom – podºa vás – zaostáva,v ãom má najväã‰ie problémy?Berúc do úvahy, Ïe na Slovensku som uÏ viacako ‰tyri roky, môÏem povedaÈ, Ïe dokonca zatieto roky krajina pre‰la neºahkú, ale veºmi dôstojnútransformaãnú cestu. Práve procesy vnútornejtransformácie umoÏnili dosiahnuÈ v˘znamnézahraniãnopolitické úspechy – vymaneniekrajiny z urãitej medzinárodnej izolácie, v krátkomãase prakticky sa integrovaÈ do NATO a EÚ.NemôÏem pri tejto príleÏitosti nevyjadriÈ svoj obdivaktívnej práci pri realizácii zahraniãnopolitick˘chpriorít prezidenta SR Rudolfa Schustera,Národnej rady a vlády SR, a, pochopiteºne,ministerstva zahraniãn˘ch vecí. Odvolávam sana slová predsedu vlády Mikulá‰a Dzurindu,ktoré povedal nedávno na konferencii v ParíÏi otom, Ïe hlas Slovenska vo svete je poãuteºn˘, ato je úspech kompetentnej slovenskej diplomaciea t˘ch reforiem, ktoré realizuje vláda SR. Pretosú pre nás veºmi dôleÏité skúsenosti Slovenskav tejto oblasti vzhºadom na podobnosÈ väã‰inyproblémov a na indentickosÈ zahraniãnopolitick˘chpriorít. Pochopiteºne, Ïe ãasy váÏnychsociálno-ekonomick˘ch a politick˘ch zmien sanikdy nezaobídu bez problémov, kvôli ktor˘mspravidla najviac trpia prostí ºudia. Pre Slovenskoje to urãite otázka nezamestnanosti, korupcie,sociálnej oblasti, vrátane zdravotníctva a‰kolstva. Ale som presvedãen˘, Ïe cieºavedomárealizácia vyt˘ãen˘ch vládnych programov vt˘chto oblastiach uÏ v najbliωom ãase prinesiesvoje v˘sledky. Ukrajina, ako blízky sused,úprimne Ïelá Slovensku a jeho ºudu, aby úspe‰-ne pre‰lo v‰etk˘mi skú‰kami a dostalo sa na úroveÀpopredn˘ch európskych krajín.8

V¯BOR NR SR PRE HOSPODÁRSTVO, PRIVATIZÁCIU APODNIKANIENajmä v období pred vstupom do Európskej únie patria otázky ekonomického charakteruk najfrekventovanej‰ím okruhom problémov v radoch odbornej i laickej verejnosti. PretoÏe – a to bude platiÈ ajpo na‰om vstupe do EÚ – reãi sa vedú a chlieb sa je, a tieÏ: vstup do únie problémy ná‰ho hospodárstva nevyrie‰i,iba vytvorí relatívne optimálne predpoklady na ich rie‰enie. Bude iba na obãanoch SR, ako sa zhostia svojejhistorickej príleÏitosti. O tomto, najmä v‰ak o ãinnosti V˘boru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciua podnikanie sa ªubomír Me‰Èánek zhováral s jeho predsedom Jánom RUSNÁKOM.Vláda musí vytvoriÈ jasnústrednodobú stratégiu ìal‰iehohospodárskeho v˘vojaAko hodnotíte ãinnosÈ vá‰ho v˘boru, jeho moÏnostia schopnosti jednotliv˘ch ãlenov rie‰iÈãasto zloÏité otázky, ktoré legislatívna ãinnosÈpriná‰a v hospodárskej oblasti?Je pre mÀa cÈou, Ïe môÏem predsedaÈ takémuv˘boru ako je v˘bor pre hospodárstvo, privatizáciua podnikanie. Som rád, Ïe jeho zloÏenie je také,aké je. V prvom rade je profesiovo silné. Sú vÀom poslanci, ktorí problematike, ãiÏe hospodárstvua otázkam súvisiacimi s ním rozumejú. Vna‰om v˘bore platí zásada vecného prístupu kproblémom, z ãoho vypl˘va, Ïe sa snaÏíme potláãaÈpolitické pohºady a zdôrazÀovaÈ odbornosÈ.Povolaním som ekonóm, takÏe v tomto v˘bore sacítim ako ryba vo vode.Vytvorili sme komisie, ktoré sú poradn˘mi orgánmiv˘boru. Zastúpení sú v nich odborníci z rôznychoblastí slovenského hospodárstva. MámepäÈ komisií – pre podnikanie, pre energetiku, preregionálny rozvoj, pre cestovn˘ ruch, pre dopravu,pre telekomunikácie a spoje – a v súãasnostisme vytvorili ‰iestu, v ktorej pracujú aj poslanciz in˘ch v˘borov, ão je nóvum. Síce ide o odváÏnykrok, ale informaãná spoloãnosÈ a veci súvisiaces informatikou sú tak zásadné, Ïe vo v˘boresme zváÏili potrebu aj takejto komisie.V komisiách, ktoré pracujú veºmi aktívne, kladiemedôraz najmä na to, aby sme v legislatívnomprocese zv˘razÀovali vládne návrhy zákonov amenej poslanecké návrhy zákonov. To predpokladá,aby na príprave legislatívy pracovali v dostatoãnompredstihu nielen zástupcovia príslu‰-n˘ch ministerstiev. Vo fáze prípravy zákonov byzásadné slovo mali povedaÈ odborníci z radov ‰irokejverejnosti. Tento pokus vy‰iel a títo ºudia pracujúv na‰ich komisiách.Komisie sú neformálne in‰titúty, kde sa napríkladnehlasuje. Zástupcovia verejnosti z rôznychin‰titúcií, veºk˘ch podnikov, zväzov, zamestnávateºsk˘chasociácií a podobne majú tumoÏnosÈ v ãase zrodu zákona vysloviÈ svoje pripomienky.Na rokovaniach komisie za úãasti ‰tátnehotajomníka, príslu‰ného riaditeºa sekcie a poslancovsa potom tieto pripomienky snaÏíme zapracovaÈ.Îe to funguje dokázala aj ostatná schôdzaNR SR, kde boli zapracované na‰e pripomienkyv novele zákona o DPH. Rozvoj ekonomikySlovenska je nevyhnutn˘ a v záujme tohoje potrebné poãúvaÈ hlas ‰irokej odbornej verejnosti.Ak nebudeme zákony pripravovaÈ tak, abyslúÏili podnikateºskej aktivite, tak to budú zlé zákony.Vo v˘bore je sedem koaliãn˘ch a ‰esÈ opoziãn˘chposlancov, prevláda v‰ak duch kon‰truktívnejspolupráce. Pri prerokúvaní návrhov zákonovv pléne sa snaÏím spravodajcov urãovaÈ ãonajobjektívnej‰ie. Napríklad pri spomínanej novelezákona o DPH, ktorú predkladal podpredsedavlády I. Miklo‰, bol spravodajcom poslanec zaKSS, ale Ïiadne „iskrenie“ nebolo... Jednoducho,na vecné argumenty bola jasná a vecná odpoveì.Aj spravodajca hlasoval „za“, ãiÏe vo v˘bore skutoãneprevláda duch kon‰truktívnosti.V˘bor si je vedom˘ svojej zodpovednosti vovzÈahu k procesu privatizácie, preto v tomto obdobívyuÏíva svoju kontrolnú funkciu a v súladeso zákonom menuje do rôznych komisií svojichzástupcov. Napríklad v riadiacej komisii pre privatizáciuenergetiky – re‰pektujúc zásady paritnéhozastúpenia tejto komisie – pracujú dvaja poslanciná‰ho v˘boru, jeden z koalície, druh˘ z opozície.Dokonca ideme aÏ tak ìaleko, Ïe pokiaº jeto len tro‰ku moÏné, aj o tomto procese sa snaÏímeinformovaÈ ‰irokú verejnosÈ. Samozrejme, obmedzenísme urãitou mlãanlivosÈou.Nበv˘bor sa zaoberá aj sÈaÏnosÈami obãanov,Ïiadna z nich e‰te neskonãila v poslednom „‰uplíku“alebo v ko‰i. Napríklad mnohí obãania bolinespokojní so zru‰ením Ïelezniãn˘ch tratí. Problémsme rie‰ili tak, Ïe sme zvolali zasadnutie v˘boru,kde sme si nechali veci vysvetliÈ. Postup,ktor˘ nasledoval, je uÏ dnes v‰eobecne známy.Medzi dôleÏité aktivity v˘boru patria stretnutias politick˘mi a hospodárskymi ãiniteºmi in˘chkrajín, najmä v‰ak so zástupcami podnikateºskéhosektora zo zahraniãia. Sú o hºadaní nov˘ch investícií,ktoré by pri‰li na Slovensko a ktoré potrebujemeako soº. Spomeniem aspoÀ Embrako,kde sme pomohli rie‰iÈ niektoré dôleÏité otázkyv oblasti energetiky. Alebo onedlho sa máme stretnúÈs poslancami austrálskeho parlamentu, kde témouna‰ej diskusie taktieÏ bude prílev investíciíatì. Jednoducho, nበv˘bor bude robiÈ v‰etko preto, aby prílev investícií na Slovensko bol plynul˘,aby sa rozdiely medzi na‰imi regiónmi postupneodstraÀovali, aby Ïivotná úroveÀ Michaloviectak hlboko nezaostávala za Bratislavou,pretoÏe kvalita ºudí, odborná vzdelanosÈ je primeranátam ãi tu.V súãasnosti veºk˘ dôraz kladieme na otázkurozvoja infra‰truktúry, ão je náplÀou komisie predopravu a regionálny rozvoj. Práve teraz sa v˘borzaoberá otázkou, ãi sa predsa len nepustiÈ do9

V¯BOR NR SR PRE HOSPODÁRSTVO, PRIVATIZÁCIU APODNIKANIEmusí to byÈ tak, aby to nepo‰kodzovalo záujmytoho istého stavu na Slovensku. Slovensko nedokáÏurozvinúÈ iba veºké podniky, na‰e obyvateºstvozamestnávajú prevaÏne malí a strední podnikatelia.A t˘m musíme vytvoriÈ optimálne podmienky,napríklad aj na vytváranie rodinn˘ch podnikov,aby sa remeslo – tak ako kedysi – odovzdávaloz otca na syna.Návrhy ktor˘ch zákonov, u ktor˘ch bude vá‰v˘bor ako gesãn˘, povaÏujete v tomto roku zanajdôleÏitej‰ie?Za rozhodujúci pokladám proces reformydaÀového systému. DôleÏitá je v‰ak tieÏ legislatívav oblasti investiãn˘ch stimulov, príprava legislatívypre oblasÈ malého a stredného podnikania,ãi vyjasnenie si stanovísk v oblasti telekomunikácií,aby sa umoÏnil prístup aj in˘m operátorom.Ale i tento proces je treba dostaÈ z rovinypopulizmu do roviny reality. Osobne podporujemnov˘ vládny návrh a aj naìalej budem podporovaÈnajmä vládne návrhy zákonov, musia v‰akprichádzaÈ naãas. Vo v˘bore veºmi pozorne sledujemelegislatívny proces vlády. S príslu‰n˘miministrami sa snaÏíme spolupracovaÈ a presviedãaÈich, Ïe mnohé zákony treba ur˘chliÈ a iné, ãasovonie aÏ tak súrne, rad‰ej dôkladnej‰ie premyslieÈ.Ako vnímate dokonãenie procesu privatizáciez vecného a ãasového hºadiska?MoÏno som trochu optimista keì dnes hovorím,Ïe máme pred sebou maximálne rok na dokonãenieprocesu privatizácie. Ale – ako povedalmnohokrát aj premiér M. Dzurinda – proces privatizácienie sú preteky. Ide o proces, ktor˘ musímaÈ svoju kvalitu a svoj v˘sledok. AkékoºveknaÈahovanie tohto procesu je na ‰kodu, ale aj naopak,jeho ur˘chºovanie by mohlo viesÈ k tomu,Ïe mnohé veci by boli legislatívne nedotiahnuté.Predov‰etk˘m treba prijaÈ nov˘ zákon o energetike,ktor˘ zaãne platiÈ – podºa mojich predstáv –od 1. januára 2004. Príslu‰ná komisia uÏ dnes zasadáa dáva podnety, aby bol tento zákon skutoãnekvalitn˘.VrátiÈ sa treba e‰te aj k zákonu o regulácii sieÈov˘chodvetví, pretoÏe tento regulaãn˘ rámec jerozhodujúci pre to, aby boli po privatizácii vytvorené‰tandardné trhové podmienky. Je potrebné,aby investor, ktor˘ za urãitú cenu kúpi 49 percent,mal istotu, Ïe tu bude priestor, ktor˘ budenezávisl˘ od politick˘ch pohybov. Preto treba tejtolegislatíve venovaÈ dôleÏitú pozornosÈ a tu satieÏ skr˘va odpoveì na va‰u otázku, ako dlho budee‰te tento proces trvaÈ. Keì bude prijatá príslu‰-ná legislatíva a vyberie sa vhodn˘ kandidát, do rokamôÏe byÈ tento proces dotiahnut˘. Pokiaº sav‰ak toto nenaplní, akékoºvek ur˘chºovanie bude‰kodlivé.Nech˘ba vám istá vízia na‰ej ekonomiky? Premnoh˘ch obãanov by mohla byÈ povzbudzujúcimstimulom...HovoriÈ dnes o dlhodobej vízie by bolo zbytoãné,pretoÏe v súãasnosti na základe podkladovpre nasledujúci v˘voj nie sme schopní robiÈ dlhodobústratégiu. Za veºmi dôleÏité v‰ak povaÏujemvypracovanie strednodobej stratégie. Vjej rámci by som najskôr hovoril o prechodnomobdobí, respektíve o fáze vstupovania do EÚ a následneo fáze plnohodnotného ãlenstva v EÚ.DôleÏité je teda obdobie nasledujúcich piatich aÏsiedmich rokov, poãas ktorého by sa mali realizovaÈzásadné strategické rozhodnutia súãasnejvlády.V oblasti hospodárstva je to predov‰etk˘m zákono energetike, ktor˘ by mal na dlh‰ie obdobiedefinovaÈ, ako chceme v tejto oblasti postupovaÈ.V tomto zmysle pán poslanec Miku‰ oprávnenekritizoval energetickú politiku Slovenska z absenciedlhodobej‰ieho v˘hºadu. Preto sa energetickápolitika – nielen zákon o energetike – budemusieÈ zaoberaÈ nielen súãasn˘m stavom, ale ajobdobím rokov 2006 aÏ 2008, keì budeme hovoriÈo jadrovej energetike, jej utlmení a podobne. Ajja sa nazdávam, Ïe by sme mali maÈ jasno najmenejna päÈ aÏ sedem rokov dopredu, pretoÏe potomby tu uÏ malo byÈ vytvorené pokojnej‰ie prostrediepre nasledujúci v˘voj.IsteÏe, toto sú veºmi háklivé veci. Som v‰akpresvedãen˘, Ïe Slovensko uÏ dospelo do takého‰tádia stability, v rámci ktorého sa politické garnitúrysíce budú meniÈ, ale nie v zmysle zásadn˘chkoncepãn˘ch zmien. Nazdávam sa, Ïe vstup do EÚbude medzníkom, po ktorom uÏ nebude dochádzaÈk tak˘m tragick˘m zmenám, ako je odprivatizovaniestrategick˘ch podnikov alebo znárodÀovanie.Myslím, Ïe túto dobu uÏ máme za sebou.Súãasná vláda v‰ak bude musieÈ vytvoriÈ jasnústrednodobú stratégiu ìal‰ieho hospodárskeho v˘voja.Pred ak˘mi úlohami e‰te stojí vበv˘bor do ãasu,neÏ sa staneme riadnymi ãlenmi EÚ?Predov‰etk˘m nás ãaká mnoÏstvo legislatívnejpráce v oblasti kompatibility na‰ich zákonovso zákonmi EÚ. Mnohé normy sme prijali uÏ vminulom volebnom období, ale mnohé e‰te nie.Najmä tie, ktoré by svojím spôsobom znev˘hod-Àovali slovenské prostredie voãi prostrediu EÚ, ato hlavne v oblasti hospodárstva v‰eobecne a podnikaniazvlá‰È. Oproti minulosti je nóvum v tom,Ïe dnes to robíme v tíme, keì na zákonoch spoloãnepracujú legislatívci exekutívy a parlamentui externí ãlenovia komisií. Takto legislatívnyproces ur˘chºujeme. Ale aby sme si rozumeli: nesuplujemetripartitu a nesuplujeme ani iné postupy,ktoré sú dané v legislatívnom procese. Len pomáhameskvalitniÈ a hlavne ur˘chliÈ zákony, napríkladúpravou detailov.Aké ÈaÏkosti predpokladáte po na‰om vstupedo EÚ?Oãakávam mnohé problémy, ktoré vypl˘vajúz nerovnomerného v˘voja Slovenska, napríklad zhor‰ích ekonomick˘ch parametrov alebo z niωejkonkurencieschopnosti ná‰ho podnikateºskéhostavu. Preto je dôleÏité urãité prechodné obdobie.Napríklad si nemyslím, Ïe by sme mali r˘chloprejsÈ z koruny na euro. Nie sme na to e‰te pripravení.V prechodnom medziobdobí musíme pomôcÈná‰mu podnikateºskému stavu, aby moholkonkurovaÈ, lebo v opaãnom prípade by mohlodôjsÈ k ná‰mu veºkému rozãarovaniu. Jednoducho,musíme byÈ veºmi opatrní, aby sme r˘chlosÈou nedoplatilina to, Ïe nebudeme vedieÈ obstáÈ. V tomtoje obzvlá‰È citlivá oblasÈ poºnohospodárstva,ktorá má zvlá‰tne postavenie. Som v‰ak optimista,pretoÏe na Slovensku sme pomerne kvalitnezvládli privatizáciu strategick˘ch podnikov a bánk.V nich sa dnes uÏ pohybujú renomovaní zahraniãníinvestori, ktor˘m vstup do únie nespôsobí Ïiadnyotras. Na‰im mal˘m a stredn˘m podnikateºomv‰ak musíme vytvoriÈ e‰te do vstupu také legislatívnenormy, aby boli schopní konkurencie.Vstupom do EÚ Slovensko urãite len získa. Boloby v‰ak neférové povedaÈ, Ïe to bude prechádzkaruÏov˘m sadom. Treba si vykasaÈ rukávy,zaãaÈ menej rozprávaÈ a viac robiÈ, viac zv˘razÀovaÈto, Ïe sme schopní nieão urobiÈ, lebo lentak sa dokáÏeme presadiÈ. A treba tieÏ otravovaÈlegislatívcov, aby prijímali také zákony, ktoré násdokáÏu ochrániÈ. Ale pozor, na druhej strane ochranárstvoza kaÏdú cenu by nás mohlo viac po‰kodiÈneÏ daÈ úÏitok. Zaostávajúce regióny nezachránimet˘m, Ïe prijmeme zákon, aby sa priemyselnéparky budovali v Ko‰iciach ãi Michalovciach.Zahraniãní investori by sa nám mohli vysmiaÈ.Predov‰etk˘m musíme vytváraÈ prostredie,ktoré by bolo pre nich zaujímavé.Nemali by byÈ obãania viac informovaní o dopadochná‰ho vstupu do EÚ e‰te pred referendom?Vláda u SAV objednala dopadové ‰túdie,verejnosÈ v‰ak o nich neinformovala. Ako bymala strach, Ïe by mohli spôsobiÈ negatívnu atmosféruvzhºadom k úãasti na referende. IbaÏeak takto nepripravení vstúpia na‰i obãania doúnie, nebudú mnohí z nich doslova omráãenítvrdosÈou podmienok, aby obstáli v konkurencii?Toto je veºmi citlivá a zároveÀ veºmi zásadnáotázka. Je veºkou chybou – a vnímam to t˘m viac,ãím som ìalej od Bratislavy – Ïe práve v tejto oblastinehovoríme s ºuìmi veºmi otvorene o v‰etk˘chotázkach. Nበv˘bor je pripraven˘ stretávaÈsa s obãanmi vo v‰etk˘ch regiónoch Slovenska,mnohé uÏ mám pripravené, kde sa chcem baviÈpráve o t˘chto otázkach. Napríklad urobili sme tristretnutia o tom, aké dopady bude maÈ nበvstupna oblasÈ cestovného ruchu na Slovensku. TakÏeáno, absolútne s vami súhlasím, Ïe v tejto oblastije mnoho nedostatkov a práve priama informáciaby mohla zmierniÈ prekvapenie z dopadov.Obãanom treba povedaÈ nielen evidentné plusy, aleaj mínusy, aby jasne vnímali, Ïe i oni sa musia doprocesu integrácie plne zapojiÈ, aby sme sa vôbecniekde dostali.Okrem toho je táto otázka dôleÏitá aj z politickéhopohºadu. Keì to neurobíme, tak po vstupedo EÚ práve toto môÏe vyuÏiÈ opozícia na vylep‰eniesvojej pozície oproti nám. Preto treba vyuÏívaÈkaÏdú príleÏitosÈ na stretnutia s obãanmi avysvetºovaÈ im v‰etky moÏnosti. Nie som zástancaveºk˘ch oficiálnych mítingov, pretoÏe tam saveºa povedaÈ nedá. Za rozhodujúcu povaÏujemspontánnu kampaÀ s beÏn˘mi ºuìmi, stretávaniesa na najniωích úrovniach v regiónoch. Samozrejme,t˘m nepopieram v˘znam aj oficiálnej masovejkampane. Dôraz v‰ak treba klásÈ najmä naúplnú informovanosÈ obãanov.Z t˘ch 50 miliónov korún urãen˘ch na predreferendovúkampaÀ nemohla byÈ urãitá ãiastkavyãlenená na zverejnenie skrátenej verzieniektorej v˘stiÏnej dopadovej ‰túdie napríkladv najãítanej‰ích periodikách? V krajnom prípadeaj vo forme inzercie? Obãania by si mohlidoma pokojne preãítaÈ o t˘ch 70 percentáchv˘hod i o t˘ch 30 percentách moÏn˘ch prechodn˘chnev˘hod ãi problémov. Tak ãi tak bysa rozhodli v prospech EÚ, ale uÏ s vedomímvlastnej zodpovednosti a nie na základe systému„verím na‰im politikom a preto hurá do Európy“...S t˘mto va‰ím názorom nesúhlasím. Myslím,Ïe na‰i ºudia sú dnes natoºko zaneprázdnení, Ïetakejto ‰túdii by nevenovali náleÏitú pozornosÈ.T˘m nechcem povedaÈ, Ïe by nemala ãi nemohlavyjsÈ. Ale proces vstupu do EÚ predsa nekonãídÀom referenda. Ak tam máme tak ãi tak vstúpiÈ,potom na zverejnenie nejakej dopadovej ‰túdie jedostatok ãasu do termínu ná‰ho vstupu do únie anemusí to byÈ do termínu konania referenda. Akosom uÏ povedal, som v‰ak skôr zástanca priamehokontaktu s obãanom, lebo jednoduch‰í ºudia sazväã‰a p˘tajú na veci trochu inak, neÏ by sme myoãakávali.11

V¯BOR NR SR PRE HOSPODÁRSTVO, PRIVATIZÁCIU APODNIKANIEParlament si zo svojich poslancov zriaìuje v˘bory pre jednotlivéúseky ‰tátnej, hospodárskej a sociálnej politiky. V˘bory pôsobiaako iniciatívne a kontrolné orgány NR SR. Prerokúvajú návrhyzákonov a noviel zákonov, kontrolujú ich aplikovanie do praxepo schválení plénom a vykonávajú ìal‰ie úlohy, ktoré im bolipridelené, alebo na ktor˘ch sa uznesú.Ján Rusnák, Ing.SDKÚ predsedaJirko Malchárek, Ing.ANO podpredsedaªubomír VáÏny, Ing.Smer podpredsedaVladimír ëaìo, RSDr.KSSIstván Harna, doc. Ing., PhD.SMKStanislav Jani‰, Ing.SDKÚJán Jasovsk˘, doc. Ing., CSc.HZDSMaro‰ Kondrót, Ing.SmerJán Mikolaj, prof. Ing., CSc.KNP-ªÚPavol Minárik, RNDr.KDHAlojz Pfiidal, Mgr.KDHMilan Rehák, Ing.HZDSPavol Rusko, PhDr.ANO12

V¯BOR NR SR PRE HOSPODÁRSTVO, PRIVATIZÁCIU APODNIKANIEJe naãase sústrediÈ sana odbornosÈ a korektnosÈ(poslanca)Vybran˘m ãlenom v˘boru poloÏil ªubomír Me‰Èánek päÈ anketov˘ch otázok:1. Vyrie‰enie ktorého problému povaÏujete dnes za najdôleÏitej‰iu úlohu vá‰ho v˘boru z hºadiska jeho gescie?2. Akú máte predstavu o optimálnej kooperácii s exekutívou?3. Pokúste sa vysloviÈ svoj názor na moÏnosÈ zavedenia väã‰inového alebo zmie‰anéhovolebného systému u nás. Ktor˘ systém by nám najlep‰ie vyhovoval?4. Irak bol obvinen˘ z ohrozovania celého sveta, minimálne susedn˘ch krajín, z vyhrotenia medzinárodnejsituácie, z vlastnenia zbraní hromadného niãenia, z teroru voãi vlastnému obyvateºstvu atì. Z poznatkov, ktorémáte, mohli by ste uviesÈ také, ktoré by spomínané obvinenia konkrétne dokumentovali?5. PovaÏujete inváziu do Iraku za agresiu alebo za spravodlivú preventívnu vojnu?Ján Jasovsk˘ (HZDS): Îiaº, stále rozm˘‰ºamepredov‰etk˘m politicky a nie odborne1. V rámci prístupového procesu do EÚprijímame obrovské mnoÏstvo zákonov a vtúto chvíºu vidím problém najmä v tom, Ïenie v‰etky sú schvaºované na ãisto odbornejbáze. Napríklad vãera sme prerokovávali dvanávrhy zákonov, ktoré súvisia s novelizácioulegislatívy o telekomunikáciách. Jednu noveluzákona predkladal kolega J. Malchárek,podpredseda ná‰ho v˘boru a druhú som spolus in˘mi poslancami predkladal ja. Parlamentvãera v prvom ãítaní rozhodol, Ïe dodruhého ãítania bude posunutá novela, ktorúsme predkladali my. PovaÏujem to v tútochvíºu za správne, ale nie som presvedãen˘,Ïe v druhom ãítaní bude parlament ochotn˘v pohode posunúÈ túto novelu do tretieho ãítania.A to napriek tomu, Ïe je za nami 1. január2003, ão bol termín, kedy uÏ mala naSlovensku plne fungovaÈ demonopolizáciaSlovensk˘ch telekomunikácií. âiÏe nie vÏdyje zaujímavé len ãisto odborné hºadisko astanovisko. Aj viacerí ãlenovia ná‰ho v˘boru,ktorí by mali ovládaÈ podstatu problému,napríklad spomínaného návrhu novely záko-na, sa vãera zdrÏali hlasovania, alebo hlasovaliproti jeho posunu do druhého ãítania.Ak si chce nበv˘bor hovoriÈ, Ïe je v˘boromodborn˘m, potom by mal byÈ skutoãnev˘borom odborn˘m. Zdá sa v‰ak, Ïe je veºmiÈaÏko zbaviÈ sa politick˘ch nálepiek nasvojich triãkách. Politická platforma sa príli‰prená‰a do prerokovania mnoh˘ch zákonova ja som nie spokojn˘ s t˘m, Ïe poslancinerozhodujú na základe svojich poznatkov,alebo poznatkov, ktoré by mali získaÈ konzultáciami,alebo podkladov, ktoré by malipripraviÈ ich asistenti, ale ãasto na základe toho,o ãom uÏ predt˘m rozhodla v‰emocná koaliãnárada.MoÏno hovoriÈ o odbornosti, korektnosti aserióznosti v prípade, ak sme v minulom volebnomobdobí predloÏili viac ako tisíc pozmeÀujúcichnávrhov, z ktor˘ch pre‰lo iba zopár?Pritom HZDS v tom ãase disponovalo vparlamente skutoãne enormn˘m mnoÏstvomodborníkov. Naozaj ‰koda, Ïe nedokáÏemebyÈ k sebe viac korektní.2. Veºmi rád by som aj u nás prijal spôsob,ktor˘ dnes ãoraz viac praktizujú v zahraniãí,Ïe ãlenmi legislatívnych skupín, ktoré predkladajúnové návrhy zákonov, sú vÏdy aj zástupcoviaopozície, lebo v ìal‰om volebnomobdobí je vÏdy reálny predpoklad zmenyvládnej garnitúry. Jednoducho, ak má vládnakoalícia skutoãne záujem na harmonickomkontinuálnom v˘voji, potrebná je tam prítomnosÈzástupcu opozície.U nás sa nedá povedaÈ, Ïe o návrhu zákona,ktor˘ je predkladan˘ do parlamentu, bysom bol informovan˘ dostatoãne vopred, respektívev ãase, keì prichádza do niektoréhozo ‰tádií prípravy realizácie, tobôÏ nie predrokovaním v legislatívnej rade vlády alebo vovláde. Nazdávam sa, Ïe by bolo celkom rozumné,keby sa poslanci zúãastÀovali aj tejãasti legislatívneho procesu, keì je návrh vlegislatívnej rade vlády alebo na rokovanívlády. Veì komu alebo ãomu by u‰kodilo, kebyzástupca hospodárskeho v˘boru bol úãastn˘pri rokovaní vlády v ãase, keì sa hovorío návrhu zákona, ktor˘ súvisí – povedzme –s dopravou? Ak by bola skutoãná vôºa a neexistovalolen politické, ale aj odborné vedomie,tak by mohli vzniknúÈ veºmi uÏitoãnétímy, v ktor˘ch by bol ako minister, tak ajzástupca príslu‰ného gesãného v˘boru. Najlep‰iez opozície, ale pokojne aj z vládnej koalície,prípadne obaja. V takom zloÏení by saveci dokázali pripraviÈ skutoãne korektne.V súvislosti s na‰ou poslaneckou ãinnosÈoumi nedá nepovedaÈ jeden dôleÏit˘ postreh, asíce ako dnes slovo poslanec rezonuje v tomto‰táte. Slovo poslanec dnes znamená nadávku.Slová poslanec ãi poslaneck˘ plat znamenajúãosi nepríjemné aÏ hnusné, neférovéhoãloveka, ktor˘ driape peniaze od spoloãnostia niã za ne neodvádza. Do tohto batôÏkapatrí aj názor, Ïe by sme si maliasistentov platiÈ sami.V skutoãnosti by to malo byÈ opaãne. Poslanciby mali maÈ k dispozícii aj odborné tímy,ktoré by dokázali reagovaÈ na kaÏdú noveluzákona, na kaÏdú poÏiadavku, ktorávznikne v teréne. Atieto tímy by sa mali stretávaÈ,komunikovaÈ medzi sebou. AÏ potombude maÈ legislatívny Ïivot na Slovensku svoj‰arm. Dnes sa zdá, Ïe poslanci majú asistentovna to, aby im chodili kupovaÈ desiatu a Ïeposlanci sú len nejaké hlasovacie stroje, ulo-Ïené v parlamente. V˘chodisko vidím v posilneníparlamentu o odborné tímy, ktoré byboli poslancom k dispozícii.3. V túto chvíºu mám pocit, Ïe bodaj by saustabilizoval volebn˘ systém, ktor˘ dnes naSlovensku je. Neustále robíme toºko zmien,ktoré nedoÈahujeme do konca, Ïe robiÈ nejakúìal‰iu zmenu nepovaÏujem v tejto chvíliza normálne. V princípe v‰ak zmeny nevyluãujem.MoÏno aj v tomto volebnom období– veì e‰te máme vy‰e troch rokov – môÏedozrieÈ ãas, Ïe budeme hovoriÈ aj o volebnomsystéme.4. Úvodom musím povedaÈ, Ïe pokiaº sa otejto otázke hlasovalo v parlamente, ja som13

V¯BOR NR SR PRE HOSPODÁRSTVO, PRIVATIZÁCIU APODNIKANIEzdrÏal hlasovania. Zdieºal som ten ist˘ názor,ktor˘ kolega J. Figeº formuloval do návrhu,aby Národná rada rozhodovala na základerozhodnutia Bezpeãnostnej rady OSN. Konkrétne,mal som záujem, aby rozhodnutie ovyslaní na‰ej jednotky do Iraku bolo prerokovanév parlamente na základe rozhodnutiaBR OSN. Dodnes to rozhodnutie OSN nie je,napriek tomu tam v‰ak na‰a jednotka bola vyslaná.Stále mám pocit, Ïe Slovensko je zaradenédo krajín, ktoré sa zúãastnili vojny.Ani v dostupn˘ch prameÀoch, ani v médiáchsom neobjavil konkrétne údaje, ktoréby dokumentovali bakteriologické, chemickéalebo iné zbrane hromadného niãenia, ktor˘miby Irak disponoval. Maximálne sa moÏnostotoÏniÈ s názorom, Ïe existujú veºmoci,ktoré majú iné vedomosti o situácii v Iraku.Ja zastávam skôr zdrÏanliv˘ postoj a pretosom sa aj zdrÏal hlasovania. Navrhoval som,aby sme sa v parlamente stretli a rokovali aÏpo zasadnutí Bezpeãnostnej rady, aby sme bezjej rozhodnutia niã nerozhodli a nerobili, pretoÏet˘m vlastne negujeme OSN a t˘m vlastnenegujeme aj cel˘ prístupov˘ proces doEÚ, ão nám niektoré európske veºmoci ajvytkli. Odkázali nám, Ïe preão – keì tak veºmichceme vstúpiÈ do únie – sme sa napriektomu okamÏite zorientovali na USA.5. âlovek môÏe iba tápaÈ z toho ão priná‰ajúmédiá, tie v‰ak informácie servírujújednostranne. Rád by som mal nejaké dôkazy,t˘ch v‰ak niet.Pavol Minárik (KDH): SpruÏniÈ trh prácev záujme oÏivenia malého a strednéhopodnikania1. Okrem beÏnej legislatívnej ãinnosti, ktorúmusí v˘bor nevyhnutne realizovaÈ, vidímdnes dve hlavné úlohy ná‰ho v˘boru. Prvouje dobre odkontrolovaÈ proces privatizácieSlovensk˘ch elektrární, ão predstavuje v podstateposlednú veºkú privatizáciu v SR. Privatizáciaelektrární je uÏ rozbehnutá, dnes trebatento proces najmä dobre kontrolovaÈ, abybol v kaÏdom okamihu transparentn˘ a abysa tam nemohli udiaÈ Ïiadne veci, ktoré byvrhli ão len tieÀ podozrenia na ãistotu jehorealizácie.Druhou hlavnou úlohou je spruÏniÈ trh prácehºadaním rie‰ení pre oÏivenie malého astredného podnikania, pretoÏe v kaÏdej krajineje to sektor, ktor˘ najstabilnej‰ie zabezpeãujepotrebnú mieru zamestnanosti. Tu súdôleÏité dve veci – zjednodu‰enie daÀovej legislatívya zníÏenie zaÈaÏenia, ktoré je uvalenéna podnikateºov ãi uÏ priamo daÀami aleboodvodov˘m zaÈaÏením. Myslím, Ïe keì sanám podarí dohodnúÈ sa s ministrom financiína princípoch, ktoré sme v na‰om programeuplatÀovali pri rovnej dani a keì ministerdve zásady – Ïe nikto nebude platiÈ viaca Ïe väã‰ina musí platiÈ menej – bude transformovaÈnielen do priameho, ale aj do nepriamehodaÀového zaÈaÏenia, tak potom podnikateºombudeme schopní pomôcÈ. RovnádaÀ totiÏ okrem zníÏenia daÀového zaÈaÏeniaznamená aj v˘razné zjednodu‰enie, ktoré jepre mal˘ch a stredn˘ch podnikateºov moÏnoe‰te dôleÏitej‰ie neÏ len samotná v˘‰ka dane.Podnikatelia dnes trávia väã‰inu svojhoãasu nie nad svojím podnikateºsk˘m zámerom,ale nad v˘kazníctvom. To odvádza ichpozornosÈ od hlavnej ãinnosti, od toho, ão bysme chceli, aby títo schopní a tvoriví ºudia robili.Prv˘m krokom v tomto procese bude novelizáciazákonníka práce. Pokiaº nepodºahnemetlakom, trh bude spruÏnen˘, ão budeurãite na prospech malého a stredného podnikania,pretoÏe tam je otázka pruÏného trhupráce e‰te v˘znamnej‰ia neÏ vo veºk˘ch podnikoch.2. Vo vzÈahu k exekutíve som zatiaº nemalÏiadny problém, informácie, ktoré potrebujemzískavaÈ na rezortoch sú mi plynulo dodávané.Uvidíme, ako sa kooperácia s exekutívouprehæbi o ìal‰í stupeÀ, keìÏe na v˘bore smezriadili niekoºko komisií, v rámci ktor˘ch bymohla byÈ spolupráca s rezortmi oveºa hlb‰ia.DôleÏit˘mi otázkami sa v nich môÏu zaoberaÈuωie skupiny, ktoré majú o danú oblasÈãi problematiku v˘raznej‰í záujem.Kontrolná funkcia zo strany poslancovvládnej koalície je voãi exekutíve ‰tandardnáa dostatoãná, povestn˘ kúsok navy‰e musína seba zobraÈ predov‰etk˘m opozícia. Poslancivládnej koalície musia dbaÈ najmä nato, aby boli v˘stupy z parlamentu kvalitné akeìÏe opoziãní poslanci túto zodpovednosÈnemajú, môÏu sa viac venovaÈ kontrolnej úlohe.3. Nazdávam sa, Ïe na‰a ústavná tradíciaa doteraz nevykry‰talizovaná politická scénahovoria v prospech zachovania pomernéhosystému. K väã‰iemu kontaktu poslanca s jehoregiónom sme sa prihlásili zv˘‰ením poãtuvolebn˘ch obvodov, ale to sa priamo väã‰inovéhosystému net˘ka. Myslím, Ïe od takejradikálne a závaÏnej zmeny sme e‰te veºmivzdialení. Pokiaº tento systém nezlyháva a pokiaºgeneruje parlament, ktor˘ je schopn˘ generovaÈvládu, nevidím príãinu, preão by samal meniÈ.Naviac, je tu e‰te aj otázka zodpovednosti.Pokiaº budú v tejto krajine vznikaÈ predkaÏd˘mi voºbami nové strany, ktoré budúoperovaÈ so znaãn˘mi prostriedkami, politickáscéna nebude stabilizovaná. So znaãn˘miprostriedkami na malom území sa môÏudostaÈ do parlamentu ºudia, ktorí nebudú voãi‰tátu pociÈovaÈ potrebnú zodpovednosÈ.Naopak, strana ako taká nesie zodpovednosÈv celej svojej histórii.4. K tejto otázke sme sa postavili tak akosme sa postavili práve preto, Ïe sme nepovaÏovalina‰e penzum znalostí o probléme –teda veci, na ktoré sa p˘tate – za dostatoãné.To boli hlavné dôvody ná‰ho postoja. Zásada,Ïe pri pochybnostiach rad‰ej nekonaÈ násdoviedla k tomu, Ïe sme hlasovali tak ako smehlasovali. A e‰te je to aj otázka toho, ãi ide –z ná‰ho pohºadu – o spravodlivú vojnu, keìnemáme dostatoãn˘ rozsah informácií.5. Aby bolo moÏné oznaãiÈ nejakú vojnuza spravodlivú je potrebné, aby jednoznaãnespæÀala niekoºk˘ch postulátov. Po prvé, abyi‰lo o odvrátenie istej a inak neodvratnej udalosti.Po druhé, aby nádej na úspech bola jasná.Po tretie, aby nechcené a vedºaj‰ie následkyneprev˘‰ili zlo, ktoré daná situáciaspôsobuje. PretoÏe nie je moÏné odstraÀovaÈzlo za cenu páchania väã‰ieho zla, najmä keìnásledky nevieme odhadnúÈ. O splnení t˘chtopostulátov sme mali pochybnosti, snáìokrem toho, Ïe nádej na úspech je pri takejv˘raznej technickej prevahe pomerne jasná.TieÏ sme dobre nevedeli, ako sa bude rie‰iÈpovojnové usporiadanie, ako je iracká opozíciaschopná ujaÈ sa v dohºadnom ãase svojejúlohy. Jednoducho, vízia ão bude nasledovaÈnebola úplne presná.ªubomír VáÏny (Smer): Je najvy‰‰í ãasvypracovaÈ koncepciu dopravnej politiky1. Ako predseda komisie pre transformáciudopravy, pô‰t a telekomunikácií ná‰hov˘boru za najdôleÏitej‰ie povaÏujem vyrie‰enieproblému stanovenia a urãenia koncepcie‰tátnej dopravnej politiky Slovenska.Dokonca mám ambíciu, aby sme v ão najkrat‰omãase koncepciu – na ktorej sa budúpodieºaÈ aj odborné ‰truktúry, politické stranya ìal‰ie subjekty verejného Ïivota – schváliliv parlamente, aby zostala nemenná a abymohli na Àu nadväzovaÈ aktivity ‰tátu i súkromn˘chpodnikateºsk˘ch subjektov, ktorév tejto oblasti pôsobia.Koncepcia ‰tátnej dopravnej politiky neboladodnes stanovená a záväzne odsúhlasená.Táto problematika zatiaº existuje iba v polohezásad, ktoré ju dostatoãne presne neurãujú.Preto by sme ju chceli vylep‰iÈ z hºadiskaãasového a vecného i z hºadiska prelínaniasa jednotliv˘ch dopráv a jednoznaãnostiv tejto oblasti. Pôjde aj o to, aby Slovenskov tejto oblasti koneãne napredovalo bez vstupovaniarôznych in˘ch, najmä politick˘chvplyvov. Ak bude táto koncepcia stanovenáa schválená, bude sa musieÈ podºa nej správaÈi vláda a parlament.Konkrétne by v nej malo ísÈ najmä o dobudovaniediaºniãnej siete a r˘chlostn˘chciest do roku 2114. V oblasti cestnej dopravyje zanedbaná údrÏba ciest druhej a tretejkategórie a rie‰iÈ treba aj problémy, ktoré momentálnevznikajú z titulu prechodu ciest nainé územné celky. V Ïelezniãnej doprave bymalo ísÈ o modernizáciu dopravn˘ch korido-14

V¯BOR NR SR PRE HOSPODÁRSTVO, PRIVATIZÁCIU APODNIKANIErov za v˘hodnej‰ích finanãn˘ch podmienokneÏ v súãasnosti. Ako nutné sa javí stransparentneniecelého procesu, aby sa nedialo to,ão sa deje teraz z titulu modernizácie Ïelezníc.PrehodnotiÈ treba aj problematiku ru‰eniaosobnej dopravy na regionálnych tratiacha túto dopravu v nejakej efektívnej‰ej formeprevádzkovaÈ ìalej. Veºmi dôleÏitá je harmonizáciadopravy, pretoÏe Ïelezniãné a autobusovéspoje sa dnes ãasto zbytoãne prelínajú.Máloktor˘ ‰tát si môÏe dovoliÈ budovaÈdiaºnicu tam, kde má funkãnú Ïeleznicu. Samozrejme,rie‰iÈ treba aj lodnú a leteckú dopravu.Pokiaº ide budovanie diaºniãného prepojeniajuÏnou magistrálou som za jej realizáciu,ale za podmienok tlmoãen˘ch odborníkmi zostrany ANO. âiÏe sa podmienok, Ïe bude vystavanázo súkromného kapitálu a nebude naÀu poskytnutá ‰tátna garancia. Osobne sav‰ak nazdávam, Ïe efektivita a ekonomika takejtoinvestície je na vode, ãiÏe nemôÏevzniknúÈ. Síce doba si vyÏaduje aj budovaniejuÏnej trasy, ale Slovensko dnes nemá nato, aby robilo dva Èahy, severn˘ a juÏn˘. Prirozhodovaní sa ktor˘m smerom robiÈ diaºnicusme viazaní medzinárodn˘mi dohovormia EÚ nám cez svoje ‰trukturálne fondy prispejena ten smer, ktor˘m sme na tieto medzinárodnédohovory viazaní. Viazaní smev‰ak len v otázke príspevku únie a je ná‰problém, ãi si zvolíme za vlastné peniaze ajinú trasu.2. Komisia pre transformáciu dopravy, pô‰ta telekomunikácií ná‰ho v˘boru ma poverilavyzvaÈ ministra dopravy P. Prokopoviãa,aby dal pokyn zaãaÈ práce na spomínanejkoncepcii a aby si osvojil názor tejto apolitickeja na odbornej báze zaloÏenej komisie.Zo v‰etk˘ch strán sa totiÏ oz˘va, Ïe tak˘tomateriál treba ão najskôr vypracovaÈ. Za optimumspolupráce s exekutívou budem tedapovaÏovaÈ, ak príde pán minister medzi nás,stotoÏní sa s t˘mto názorom a ministerstvo zaãnena koncepcii za na‰ej úãinnej pomocipracovaÈ.Kooperácia vo vzÈahu parlament – vláda jepodmienená politickosÈou parlamentu, najmäposlancov vládnej koalície. Niekedy sa mizdá, Ïe aj pri odborn˘ch problémoch, pri ktor˘chby sme mohli dosiahnuÈ konsenzus, honedosiahneme, pretoÏe hlasovanie je ãastozdeformované nejak˘m spoloãn˘m koaliãn˘mvyhlásením. Îiaº, nie je niã v˘nimoãné,ak je dobre myslen˘ návrh zo strany opoziãn˘chposlancov doslova agresívne zmeten˘zo stola, ãi uÏ vládou alebo koaliãn˘mi partnermi.3. Zdá sa mi, Ïe dozrela doba zavedeniazmie‰aného volebného systému s t˘m, aby 50percent poslancov bolo volen˘ch tak ako doteraza 50 percent v regiónoch. Na‰e regiónytrpia aj preto, lebo majú anonymn˘ch politikov.4. Poznatky mám len z médií a z rôznychspráv, ktoré sme obdrÏali elektronickou po‰-tou. MôÏem len dôverovaÈ tomu, ão poãujemalebo vidím na televíznej obrazovke. Na celúvec mám rozporuplné názory. Napríklad odpána Seleckého som obdrÏal elektronickú po-‰tu, z ktorej ma prekvapilo, Ïe Saddám Husajnje ústretov˘ voãi katolíckej cirkvi, Ïe jupodporuje, alebo Ïe v Bagdade je 50 kostolov.Dostal som v‰ak aj ìal‰í e-mail, Ïe je toúplne nepravda.Predpokladal som, Ïe komisári OSN nájdua predloÏia nejaké dôkazy o zbraniachhromadného niãenia, niã také sa v‰ak neudialo.I‰lo o tvrdenie proti tvrdeniu, ãiÏe obvineniebolo potrebné preukázaÈ. My, poslanciza stranu Smer sme odporúãali poãkaÈs vojnov˘m ÈaÏením proti Iraku a poãkaÈ narozhodnutie BR OSN. Aj preto vyslanie na‰ejjednotky do tejto oblasti povaÏujem za nevhodn˘krok.5. Vychádzajúc z médií a z viery v korektnosÈmédií a rôznych rezolúcií, povaÏujem juza nejakú spravodlivú preventívnu vojnu. Zhºadiska medzinárodného práva sa v‰ak invázianedá hodnotiÈ inak, neÏ ako agresia. Lebomedzinárodné právo, najmä ten ãlánokprotokolu 14 41, ktor˘ ãasto spomíname, tak˘tozásah jednoznaãne nepripú‰Èa. Z pohºaduSlovenska je to nebezpeãnej‰ie o to, Ïe SRe‰te nie je ãlenom NATO a na‰e poãínaniemôÏe byÈ chápané ako agresia. Z toho vypl˘va,Ïe Irak nás môÏe v rámci svojej obranyalebo spravodlivej odplaty napadnúÈ podobn˘mspôsobom, ão je síce iba v teoretickejrovine, ale je. Slovensko v‰ak zatiaº nieje kryté takzvan˘m dáÏdnikom NATO, akonapríklad Turecko.O zloÏitej situácii v slovenskej justícii sa dozvedáme z druhej ãasti rozhovoru Miroslava Janekas podpredsedom vlády SR pre legislatívu a ministrom spravodlivosti Danielom LIP·ICOM.II. ãasÈTretí pilier moci – justíciaS ak˘mi závaÏn˘mi návrhmi nov˘ch zákonovalebo novelizáciami existujúcichprávnych noriem rátate v pláne legislatívnychúloh vlády v tomto roku? Bude návrhnovelizácie zákona o konflikte záujmovdostatoãne radikálny, konzistentn˘ a najmäúãinnej‰í, znemoÏÀujúci, aby sa poslanciNR SR doslova vysmievali obãanom,keì si na základe vlastn˘ch parlamentn˘chrozhodnutí ponechávajú nad‰tandardnéa nekontrolovateºné v˘hody a v˘sady,zatiaº ão svojim voliãom s veºkou ºútosÈouoznamujú nevyhnutnú potrebu uÈahovaniasi opaskov? Aak aj návrh bude nahranici dokonalosti – má vôbec nádej naprijatie v orgáne, ktor˘ ho pociÈuje ako odpilovanievlastného konára?V pláne legislatívnych úloh máme mnohénávrhy právnych predpisov z oblasti trestnéhopráva, obãianskeho práva, obchodného právaale aj ústavného práva. Návrh novéhoústavného zákona o konflikte záujmov satvorí v spoloãnej vládno-parlamentnej komisii,kde má kaÏd˘ poslaneck˘ klub svojho zástupcu.Máme stretnutia takmer kaÏd˘ t˘ÏdeÀa je uÏ pripravená prvá verzia návrhu ústavnéhozákona. Verím, Ïe v prvej polovici marcabude predstavená verejnosti. Návrh ústavnéhozákona je prísny, navrhuje aj prísnesankcie pre poru‰ovanie zákona, poãínajúc finanãn˘mipokutami a konãiac moÏn˘m zánikommandátu. Je tam aj mechanizmus, abynemohla v parlamente väã‰ina zneuÏiÈ ustanoveniatohto zákona voãi men‰ine a to t˘mspôsobom, aby o zániku mandátu rozhodovals koneãnou platnosÈou ústavn˘ súd. Pevneverím, Ïe tak ako mali strany vládnej koalícievo volebnej kampani programy, ktorézdôrazÀovali potrebu prijatia tohto zákona,takisto mali tieto návrhy vo svojom programeaj opoziãné strany. Teraz nastal ãas, premeniÈslová v skutky a preto by som veºmirád veril, Ïe návrh ústavného zákona získapodporu ústavnej väã‰iny v parlamente.âo e‰te treba vykonaÈ na dôsledné odpolitizovanieslovenskej justície – a ão sa vtomto smere doteraz uÏ podarilo uskutoãniÈ?Veì aj b˘val˘ predseda NS SR ·tefanHarabín nebol nominantom sudcovskejobce, ale politickej strany – SNS....Za uplynulé ‰tyri roky sa urobilo veºa naodpolitizovanie justície. Do zákona o sudcocha prísediacich za zakotvil zákaz ãlenstva sud-15

V L Á D A S Rcu v politickej strane. Sudcov uÏ nevolí parlamentako politick˘ orgán, predsedu Najvy‰-‰ieho súdu taktieÏ nevolí parlament, ale tietopersonálne kompetencie boli dané do pôsobnostisúdnej rady, ktorá nie je politick˘morgánom. Myslím si, Ïe sa takisto sprehºadniliv zákone o sudcoch a prísediacich kritériáv˘berového konania na funkciu sudcu,kritéria na kariérny postup sudcu na súd vy‰-‰ieho stupÀa. To v‰etko by malo znamenaÈ,Ïe v budúcnosti bude transparentn˘ systémv˘beru sudcu a jeho kariérneho postupu, ktor˘nebude závisl˘ od politickej moci.Prekvapenie v odbornej, ale aj v ãasti laickejverejnosti – vyvolal postoj b˘valéhosudcu Ústavného súdu SR, dnes poslanca,zároveÀ aj ãlena Súdnej rady a poradcuprezidenta SR Jána Drgonca, ktor˘ sa stalna pojednávaní kauzy Harabín predÚstavn˘m súdom obhajcom ·tefana Harabína.Je vôbec prípustné, aby poslanecNR SR za urãitú politickú stranu, ako je vsúãasnosti Ján Drgonec, bol aj ãlenom Súdnejrady, aj poradcom prezidenta – a topráve v právnych záleÏitostiach? Nie jeDr. Ján Drgonec vo v˘raznom konfliktezáujmov, keì je simultánne aktívny vov‰etk˘ch troch pilieroch ‰tátnej moci?Pán poslanec Drgonec je predseda ústavnoprávnehov˘boru a ja by som si veºmi Ïelal,aby na‰e vzÈahy boli korektné. Napriektomu, Ïe sa viackrát vyjadril kriticky k aktivitámMinisterstva spravodlivosti, chcem vtomto okamihu byÈ skôr zodpovedn˘ a necítimpotrebu kritizovaÈ alebo komentovaÈ jehokonkrétny postoj.Rozpor medzi exekutívou a súdnou mocouv demokraciách b˘va beÏn˘, av‰ak vmáloktorej krajine prepukáva s takou intenzitou,ako je tomu u nás. Ako hodnotítepokrok v tomto smere, ku ktorému do-‰lo poãas doãasného riadenia Najvy‰‰iehosúdu SR jeho podpredsedom JurajomMajchrákom? MoÏno definitívne zabrániÈopakovaniu takej morálne pochybnej praxe,aby kandidát na urãitú funkciu pri vo-ºbách súdnych funkcionárov mal moÏnosÈhlasovaÈ sám za seba? A môÏeme dúfaÈ,Ïe príslu‰né sudcovské orgány zvolia zapredsedu Najvy‰‰ieho súdu SR zo svojichradov osobnosÈ s prirodzenou morálnou iprofesionálnou autoritou a integritou?Myslím, Ïe v tomto okamihu by bolo ‰pekuláciouzam˘‰ºaÈ sa nad t˘m ako dopadnúnové voºby súdnej rady. Ja som veºmi rád, Ïeza dva t˘Ïdne odkedy doãasne vedie Najvy‰-‰í súd JUDr. Majchrák sme spoloãn˘m úsilímvykonali mnohé kroky, ktoré sa nepodarilovykonaÈ za uplynulé tri roky. Som rád, Ïerozvrh práce Najvy‰‰ieho súdu re‰pektuje zákon,Ïe sudcovia nie sú v dvoch rôznych kolégiách,Ïe sa zaãína spú‰ÈaÈ projekt elektronickejpodateºne, ktorú vyÏaduje zákon. Myslímsi, Ïe sa tak isto upokojila situácia na Najvy‰‰omsúde a som presvedãen˘, Ïe na Najvy‰‰omsúde je viacero sudcov, ktorí spæÀajúv‰etky odborné a morálne predpoklady prev˘kon funkcie predsedu Najvy‰‰ieho súdu.Mohli by ste spomenúÈ aspoÀ jeden konkrétnyprípad, keì bol sudca za dokázan˘trestn˘ ãin odsúden˘? Prípady z poslednéhoobdobia poukazujú veºmi v˘razne nanebezpeãnú a spoloãensky neudrÏateºnúprofesionálnu súdrÏnosÈ sudcovského stavu,ão rovnako prispieva k tomu, Ïe slovenskájustícia sa nachádza na najniωíchprieãkach dôveryhodnosti v oãiach verejnosti,pre ktorú má predstavovaÈ jednu zvrcholn˘ch autorít v systéme ‰tátnej moci.Dokedy bude maÈ sudcovská solidaritaprednosÈ pred objektivitou a vymáhateºnosÈoupráva pri dôslednom dodrÏiavanízásady „padni, komu padni“? Naozaj sa stouto situáciou nedá vôbec ãi len ÈaÏko pohnúÈ,keì sudcovská i súdna rada a ìal‰iesamosprávne súdne orgány viditeºne preferujúosobné a skupinové záujmy predzáujmami obãanov a pred razantn˘m uplatÀovanímspravodlivosti a práva? A v tejtosúvislosti: dal by sa uviesÈ prípad, keìsa Vám podarilo odvolaÈ niektorého sudcuv dôsledku jeho neetického ãi protiprávnehokonania s t˘m, Ïe s jeho odvolanímsúhlasili aj orgány sudcovskej samosprávy?V posledn˘ch rokoch boli prípady, kedyboli sudcovia právoplatne odsúdení pre trestnéãiny, väã‰inou i‰lo o trestné ãiny ktoré nesúviselis v˘konom sudcovskej funkcie. Jev‰ak pravda, Ïe sa viackrát v rozhodovaniachdisciplinárnych senátov prejavovala falo‰násolidarita medzi sudcami. Spomeniem jedenz posledn˘ch prípadov, kedy sudkyÀa okresnéhosúdu bola a stále je stíhaná pre disciplinárneprevinenie spoãívajúce v poÏívaní alkoholick˘chnápojov poãas pracovnej doby.Dokonca s podozrením, Ïe pod vplyvom alkoholick˘chnápojov pojednávala. Návrh nasankciu bol ten najprísnej‰í, odvolanie z funkciesudcu. Zatiaº na prvom stupni pri‰lo sícek uznaniu viny, av‰ak bol uloÏen˘ oveºa miernej‰ítrest a to zníÏenie platu o 15 percent natri mesiace. Zdá sa mi byÈ takéto rozhodnutiedisciplinárneho senátu nepochopiteºné azaráÏajúce. Ak zamestnanec príde do prácepod vplyvom alkoholu, ak policajt je v sluÏbepod vplyvom alkoholu, odchádza zo svojejfunkcie. Ak budeme klásÈ na sudcu niωienároky ako na ‰tátneho zamestnanca alebo napolicajta, myslím si, Ïe to bude len ìalejzniÏovaÈ dôveryhodnosÈ na‰ej justície voãiach verejnosti. Preto ministerstvo spravodlivostipripravuje návrhy novelizácie sudcovsk˘chzákonov, ktoré by mali sprísniÈ disciplinárnekonanie. Mali by zmeniÈ spôsobkreovania, zloÏenia disciplinárnych senátov,aby disciplinárne konanie malo ten efekt, Ïesa bude môcÈ vysporiadaÈ so sudcami, ktorísa odborne alebo eticky spreneverujú v˘konusvojej funkcie.MoÏno by stálo za to bliωie sa pozrieÈ ajna súdne prieÈahy, spôsobené skutoãnouale najãastej‰ie domnelou práceneschopnosÈouobvinen˘ch. Aj tu sa iste otvára ‰iroképole na verifikáciu lekárskych potvrdenívystavovan˘ch pre predvolávan˘chúãastníkov súdnych konaní...Je mojím stálym záujmom snaha zr˘chliÈtrestné konanie a odbúraÈ tie moÏnosti, ktoréobvinení na vytváranie prieÈahov majú.Jedna z posledn˘ch novelizácií trestného poriadkuzaviedla do ná‰ho práva in‰titútnáhradného obhajcu. Zmenili sme spôsobrozhodovania o námietkach zaujatosti právepreto, aby sme odbúrali motiváciu u obvinen˘chspôsobovaÈ prieÈahy v konaní. Tie boliv minulosti spôsobované práve úãelov˘m aopakovan˘m vyuÏívaním námietok zaujatostia ãastou v˘menou obhajcov. Myslím si, Ïe vrekodifikácii bude potrebné ísÈ e‰te ìalej, abysme mali efektívnej‰í a r˘chlej‰í trestn˘ proces.Slovenskú ‰tátnu pokladnicu doteraz stálookolo 7 miliónov korún od‰kodné, ktorébolo vyplatené obãanom za súdneprieÈahy na slovensk˘ch súdoch na základeverdiktu ‰trasburského medzinárodnéhosúdu. Tieto peniaze by mali logickyhradiÈ sudcovia, ktorí predmetné prieÈahysvojím laxn˘m postupom spôsobili, rovnakoako od‰kodné exposlancovi Gauliederoviby malo ísÈ z osobného konta vlastníkaElektry a nie zo ‰tátnej kasy. Aplikujesa vôbec v na‰ej praxi zosobÀovanie nákladovza ‰kody vo verejnom sektore,spôsobené jednoznaãne identifikovateºn˘miosobami? Preão v‰etko má platiÈ obãanzo svojich daní a nie príslu‰n˘ vinník? Najnov‰iev˘sledky kontroly NKÚ priam vynucujúotázku: budú sa zodpovední pracovníciministerstiev, ktorí nekonali efektívne,spolupodieºaÈ na vzniknut˘ch ‰kodách?Ministerstvo spravodlivosti pripravuje nov˘zákon o zodpovednosti ‰tátu za ‰koduspôsobenú rozhodnutím orgánu verejnej moci.Dnes máme stále platn˘ zákon zo ‰esÈdesiatychrokoch, ktor˘ uÏ je úplne nevyhovujúciaj v definícií ‰kody, aj v samotnom konanío náhrade ‰kody. V prípade ak ‰koda budespôsobená zavinen˘m konaním alebo nekonanímsudcu zisten˘m v disciplinárnomkonaní, tak mu bude môcÈ byÈ zosobnená. Av takom prípade navrhujem, Ïe nie je adekvátneaby tam bola maximálna hranica, aleaby bola povinnosÈ nahradiÈ ‰kodu v plnomrozsahu.Predpokladáte, Ïe Va‰a iniciatíva v prípadepochybného prepustenia Mikulá‰aâernáka sa zakonãí úspe‰ne? Pozitívnerie‰enie bude predstavovaÈ precedens, alebosa stane len zdôraznením potreby dôslednezachovávaÈ platné predpisy, t˘kajúcesa v˘konu trestu?Myslím, Ïe by nebolo správne prejudikovaÈrozhodnutie Najvy‰‰ieho súdu. Argumentyobsiahnuté v mojej sÈaÏnosti pre poru‰eniezákona sú správne a z toho dôvodusom sa rozhodol vyuÏiÈ tento mimoriadnyopravn˘ prostriedok. V kaÏdom prípade v‰akrozhodnutie Najvy‰‰ieho súdu bude dôleÏitéa smerodajné pre súdnu prax na súdochniωích in‰tancií.Máme novú nepríjemnú kauzu: sterilizáciurómskych Ïien. Zaãali uÏ orgány, ãinnév trestnom konaní, overovanie informáciíãi indícií v tomto smere? A ako mo-Ïno vnímaÈ aktivitu Jána Slotu a jeho vyjadreniao moÏnosti sterilizácie rómskych16

V L Á D A S RmuÏov (preão práve muÏov a nie Ïien) zapeÀaÏitú odmenu? Nejde tu o skryt˘ prejavrasizmu, ktor˘ môÏe byÈ postihovateºn˘?Sterilizácia rómskych Ïien je potenciálneváÏny problém. Ak by sa potvrdilo, Ïe pri‰lok násilnej sterilizácií rómskych Ïien, i‰lo byo veºmi závaÏn˘ trestn˘ ãin a bolo by potrebnéso v‰etkou váÏnosÈou vyvodiÈ aj trestnoprávnuzodpovednosÈ voãi osobám, ktoré sa naúdajnej sterilizácií podieºali. Zatiaº sa v‰akzdá, Ïe niã nenasvedãuje tomu, Ïe by i‰lo onedobrovoºnú násilnú sterilizáciu. Aj ‰tatistickéúdaje z oblasti kde sa mali tieto sterilizácievykonaÈ, majú skôr opaãnú v˘povednúhodnotu. Podºa údajov z t˘chto oblastí aÏ50 percent pôrodov je pôrodov rómskych detí.Ale len menej ako 30 percent Ïien, ktorépodstúpia sterilizáciu je z rómskej komunity.Z toho vypl˘va, Ïe len veºmi ÈaÏko je tumoÏno hºadaÈ nejakú rasovú motiváciu. Pretozatiaº vnímam ako nie celkom zodpovednétvrdenia rôznych neziskov˘ch organizácií,ktoré sa domnievajú, Ïe preukázali násilnústerilizáciu. Podºa mojich informácií bol zriaden˘‰peciálny vy‰etrovací tím, ktor˘ s plnouzodpovednosÈou podozrenia preverí. âo sa t˘kapána Slotu, myslím Ïe nie je vhodné vôbecsa vyjadrovaÈ k jeho v˘rokom, ktoré súveºmi ãasté a niektoré z nich aj rasistické.Myslím, Ïe to svedãí o jeho politickej úrovnia o jeho kultúre. A to by som veºmi nerádkomentoval. Som v‰ak toho názoru, Ïe jehopostih, minimálne trestnoprávny postih nie jemoÏn˘, pretoÏe aj prejavy, ktoré sú ‰okujúcea uráÏajúce, sú chránené slobodou prejavu,pokiaº nesmerujú protizákonnému konaniu.Kde, podºa Vás, zlyhal a zlyháva bezpeãnostn˘systém v okruhu odpoãúvania a obchodovaniaso skutoãn˘mi ãi fiktívnymi, legálneãi nelegálne zachyten˘mi fónick˘mirozhovormi politikov, novinárov, podnikateºov?Pokiaº sa nespraví radikálna náprava– hoci zriadením ‰peciálneho úradupodºa podnetu SMK – netreba ur˘chlenenovelizovaÈ legislatívu aspoÀ v tom zmysle,Ïe ani 24 hodinov˘ odposluch bez súdnehosúhlasu nie je moÏn˘? Skutoãne tátometodika poskytuje ‰irok˘ priestor na zneuÏitiea korupciu – veì po niekoºk˘ch hodináchvypnutia sa odposluch telefónnejstanice ãi mobilu môÏe opäÈ na 24 hodín obnoviÈ...Ste presvedãen˘ o tom, Ïe sa podarídôkladne objasniÈ najnov‰ie odpoãúvacieaféry, keì sa dodnes nepodarilo nájsÈ aktérovtzv. kolkovej aféry, priãom z b˘val˘chministrov vnútra sa v tej súvislosti vyjadril,Ïe sa to nikdy ani nepodarí? BudememaÈ veºa tak˘ch káuz, o ktor˘ch zodpovedníbudú presvedãení, Ïe sa ich nikdy nepodaríobjasniÈ?Nemám problém s t˘m, aby bolo moÏnéodpoãúvanie len so súhlasom sudcu. Dnes,keì sú sudcovia dostihnuteºn˘ na mobiln˘chtelefónov, nevidím dôvod ponechávaÈ 24 hodinovúlehotu, kedy je moÏné vykonávaÈ odpoãúvaniebez súhlasu sudcu. Aj keì je potrebnépovedaÈ, Ïe tento súhlas musí byÈ následnevydan˘ a bez tohto následného súhlasuje potrebné odpoãúvania alebo prepisy odpoãúvanízniãiÈ. Myslím si, Ïe by sme sa skôrmali zam˘‰ºaÈ nad prísnej‰ím postihom nelegálnychodpoãúvaní. Zdá sa mi, Ïe nepostupujemecelkom logicky, ak sa snaÏímesprísÀovaÈ právnu úpravu legálnych odpoãúvaní,priãom problémami sú najmä nelegálneodpoãúvania. Aak budeme sprísÀovaÈ nadhranicu únosnú legálne odpoãúvania, tak tov˘razn˘m spôsobom môÏe skomplikovaÈ bojproti organizovanému zloãinu a boj proti terorizmu.Môj kolega minister Palko predlo-Ïil konkrétne návrhy rie‰ení. Navrhol, aby sazriadil osobitn˘ v˘bor v Národnej rade, ktor˘by sa zaoberal kontrolou informaãno-technick˘chprostriedkov. âlenovia tohto v˘boruby mali prístup do v‰etk˘ch pracovísk,kde by sa odpoãúvania vykonávali. Tak istonavrhol preveriÈ zamestnancov pôsobiacichna t˘chto pracoviskách, aby pre‰li detektormilÏi. Aby tam naozaj boli osoby, ktoré súbezúhonné a ktoré dávajú záruku, Ïe informácie,ktoré sa k nim dostanú nebudú zneu-ÏívaÈ. Myslím, Ïe by bolo vhodné do trestnéhozákona zakotviÈ aj novú skutkovú podstatutrestného ãinu drÏby náãinia na odpoãúvanie.Podobn˘ trestn˘ ãin máme pri drÏbe fal‰ovateºskéhonáãinia. Myslím si, Ïe nie je správneak je legálne maÈ v drÏbe takéto zariadenie,pretoÏe to môÏe spôsobovaÈ, Ïe veºk˘okruh ºudí sa môÏe podieºaÈ na nelegálnomodpoãúvaní.Ako moÏno z právneho hºadiska hodnotiÈdemagogické a populistické kon‰tatovanieodborárskeho predáka Ivana Saktora, ktor˘na margo súdneho rozhodnutia vo veciÏelezniãiarskeho ‰trajku 26. februára t.r.povedal, Ïe „právo aj tak neplatí“? Nedása jeho v˘rok kvalifikovaÈ ako „‰írenie popla‰nejsprávy“ – keì uÏ nie v trestnoprávnomtak prinajmen‰om v etickom,spoloãensky ‰kodlivom zmysle?Myslím si, Ïe prezident odborového zväzuby si mal dávaÈ väã‰í pozor na svoje vyjadrenia.Je potrebné, aby obãania od elít tohto‰tátu zaznamenávali vyjadrenia, ktoré posilniaich dôveru v právny ‰tát a demokraciu.A nie tvrdenia, ktoré sú diametrálne odli‰né.TvrdiÈ Ïe právo neplatí, môÏe maÈ veºmi nebezpeãnédôsledky na spoloãnosÈ a preto bysom oãakával od pána Saktora, Ïe svoje tvrdenieuvedie na pravú mieru a skoriguje ho.âo pozitívne – ale zároveÀ inovatívne a stimulatívne– pre organizáciu rezortu spravodlivostibude znamenaÈ prístupov˘ procesSR do NATO a EÚ pri aproximáciipráva v oblasti zvy‰ovania kvality legislatívnychnoriem ale najmä pri dôslednej‰om‰pecifikovaní jednotliv˘ch úloh a záväzn˘chpovinností súdnej sféry rovnako akoexekutívy smerom k prehºadnosti, jednoznaãnostia následnej dôslednej vymáhateºnostipráva? âo od nás v oblasti vy‰‰ejefektívnosti súdnej moci budú ÏiadaÈ medzinárodnéorganizácie, ktoré nám umoÏnilikandidatúru na ãlenstvo?Po na‰om vstupe do EÚ nastane zjednodu‰eniestyku justiãn˘ch orgánov pri vykonávaníúkonov právnej pomoci v civiln˘chveciach a t˘m aj oãakávané zr˘chlenie vybavovaniavecí cudzím prvkom. ZároveÀ budemoÏnosÈ vzájomného uznávania a v˘konusúdnych rozhodnutí v obãianskych a rodinn˘chveciach. V trestnoprávnej oblastina‰a integrácia prinesie zjednodu‰enie právnehostyku medzi orgánmi ãinn˘mi v trestnomkonaní ãlensk˘ch ‰tátov únie. To sa budet˘kaÈ najmä realizácie európskeho zat˘kaciehorozkazu, ale aj ìal‰ích opatrení naúseku zabezpeãovania vzájomného uznávaniarozhodnutí v trestn˘ch veciach.Musím v‰ak povedaÈ, Ïe zmeny ktoré v justíciíchceme pripraviÈ a predloÏiÈ, nerobímekvôli na‰ej integrácii do EÚ a do NATO, robímeich kvôli tomu, aby na‰a justícia bolaefektívnej‰ia, nestrannej‰ia a aby dávala lep-‰í a r˘chlej‰í priechod spravodlivosti. Preto-Ïe ide o základné aj ústavné práva na‰ichobãanov.MnoÏstvo problémov vo sfére súdnictvapriná‰a kaÏdodenná prax. Pokúsili sme sao odpoveì aspoÀ na tie najpáºãivej‰ie. TakÏeuÏ len celkom na záver: aké kroky vrezorte ste uÏ úspe‰ne vykonali a s ak˘mohlasom sa stretli v profesijn˘ch kruhoch?Zatiaº som sa v rezorte sústredil na akútneotázky, k ak˘m patrila príprava návrhu‰tátneho rozpoãtu a zostavenie ãasti programovéhovyhlásenia vlády, t˘kajúcej sa justície.Veºa ãasu som venoval zostavovaniu tímuspolupracovníkov, pretoÏe som presvedãen˘,Ïe jeden ãlovek nemôÏe sám veºa tohodokázaÈ. Preto je kºúãové vytvoriÈ si tímdobr˘ch, kvalifikovan˘ch a ãestn˘ch ºudí –spolupracovníkov, priãom verím, Ïe tento vyt˘ãen˘zámer sa mi darí i podarí dosiahnuÈ.Veºkú polemiku zatiaº vyvolal len môj zámeroptimalizovaÈ súdnu organizáciu, ão jeprirodzené. Komisia, ktorú som vymenoval,na základe objektívnych kritérií posúdi existujúcusúdnu ‰truktúru a navrhne jej optimalizáciu.Vo vedení ministerstva sú v súãasnostiviacerí skvelí sudcovia a skvelí odborníci. Voblasti boja proti korupcii sme pripravili návrhzákona o úrade ‰peciálnej prokuratúry,‰peciálnom súde, dokonãieva sa návrh novelytrestného poriadku, pripravujú sa návrhystavovsk˘ch zákonov, ktoré zakotvia princípnulovej tolerancie.V parlamente je uÏ v druhom ãítaní návrhnovely trestného zákona, ktorá v˘raznesprísÀuje postih pre násilné delikty a pre recidivistov.V pripomienkovom konaní je návrhnovelizácie obãianskeho súdneho poriadku.Podarilo sa nám intenzívnej‰ie nasadzovaÈprojekt súdneho manaÏmentu v civilnoma obchodnom súdnictve, pripravujemezákon o mediácii v civilnom konaní, od1.7.2003 nastúpi ìal‰ích 200 vy‰‰ích súdnychúradníkov.Myslím, Ïe heslo, s ktor˘m som pri‰iel dorezortu razantne, r˘chlo a reformne sa postupnenapæÀa. Nebude to jednoduché, aleverím, Ïe v spolupráci s mojimi kolegami naministerstve a následne vo vláde a s poslancamiparlamentu, sa nám podarí zrealizovaÈreformy, v ktor˘ch závere bude r˘chlej‰ia aefektívnej‰ia justícia a väã‰ia ochrana obãanovpred násiln˘m zloãinom a pred korupciou.17

E K O N Ó M I AKaÏdá krajina sa snaÏí maÈ predstavu o tom ako sa bude vyvíjaÈ v budúcnosti. Niekedy sapodobn˘m úvahám zvykne hovoriÈ aj vízia. O tom aké sú predstavy o budúcom v˘voji Ruskahovorí dokument vlády pod názvom Dlhodobé základné smery sociálneho a ekonomickéhorozvoja Ruskej federácie. Spracoval ich redaktor Vladimír Baãi‰in.Dlhodob˘ smer sociálnehoa ekonomického v˘voja RuskaZa jednu z hlavn˘ch podmienok normálnehofungovania ekonomiky povaÏuje ruská vládazlep‰enie podnikateºskej a investiãnej klímy. Vládato povaÏuje na najdôleÏitej‰iu úlohu na najbliωíchdesaÈ rokov. Bez vyrie‰enia tohto okruhuproblémov nie je moÏná modernizácia a ekonomick˘rast. Zlep‰enie celkov˘ch podmienokhospodárenia predpokladá zdokonalenie riadeniakorporácií, nápravy v oblasti konkurencie, dereguláciaekonomiky, informaãné zabezpeãeniepodnikateºsk˘ch aktivít, reformy v oblasti úãtovn˘cha ‰tatistick˘ch postupov, reformy v oblastibankového sektora, rozvoj kapitálového trhua investiãn˘ch in‰titúcií a zlep‰enie situáciana trhu poisÈovacích sluÏieb.Vláda vidí svoju úlohu hlavne v moÏnom vplyvena kvalitu fungovania trhov, ktor˘ sa môÏe odvíjaÈv dvoch smeroch. Prv˘m je nas˘tenie ekonomikynevyhnutn˘mi trhov˘mi in‰titúciami anástrojmi. Druh˘m je právne a informaãné zabezpeãeniestability trhov. Vláda preberá zodpovednosÈfungovania t˘chto sfér.·TRUKTUÁLNA POLITIKA·trukturálna politika ‰tátu sa nebude orientovaÈna podporu neefektívnych podnikov, ale budepodporovaÈ rozvoj infra‰truktúry, zabezpeãeniemobility pracovnej sily, zabezpeãenie podporypredov‰etk˘m pre nové sektory ekonomiky, predov‰etk˘mpre inovaãn˘ a informaãn˘. Vládabude súãasne stimulovaÈ re‰trukturalizáciu a re-formy podnikov a prirodzen˘ch monopolov. Kvôli‰trukturálnej prestavbe ekonomiky sa bude vládazameriavaÈ na privatizáciu. ·tát bude podporovaÈdiverzifikáciu exportu, tak aby sa zvy‰ovalpodiel spracovateºského priemyslu, zvlá‰È vysok˘chtechnológií. Modernizácia ekonomiky nebudetrvaÈ krátky ãas, ale vláda poãíta s realizáciu‰trukturálnych zmien poãas niekoºk˘ch rokov.Bude pozostávaÈ z niekoºk˘ch základn˘ch etáp.V rokoch 2001 – 2003 sa zaãalo s realizáciouhospodárskej politiky zaloÏenej na nov˘ch princípoch.Deregulácia ekonomiky, garancia nedotknuteºnostivlastníctva a rovnaké podmienky prekonkurenciu sa musia staÈ základn˘m motívomhospodárskej politky. V tomto období sa másústrediÈ investiãná aktivita ‰tátu na obnove celéhospektra v˘robnej a finanãnej infra‰truktúry.Finanãná politika ruského ‰tátu bude zameranána zabezpeãenie finanãnej stability a zníÏeniebremena zadæÏenosti ekonomiky. Základn˘m faktoromekonomického rastu v tejto etape je rozvoj„nového sektora“ na základe podnikateºskejiniciatívy. PeÀaÏná a úverová politika sa budesústreìovaÈ na ìal‰ie zníÏenie inflácie. To sa mástaÈ základom dôvery spoloãnosti k hospodárskejpolitike.ëal‰ia etapa v rokoch 2004 – 2010 bude obdobíminfra‰truktúrnej prestavby ekonomiky. Budestimulovaná cel˘m komplexom sociálnych aekonomick˘ch faktorov, ako napríklad akumuláciounov˘ch investícií, rastom vonkaj‰ej konkurencie,vytváraním efektívnej‰ích modelov tokukapitálu a pracovnej sily, ktoré by mali viesÈ k zvy-‰ovaniu efektívnosti v˘roby. Ruská vláda si myslí,Ïe toto obdobie by malo byÈ spojené so zvy-‰ovaním kúpnej sily ruskej národnej meny, zv˘‰enímúlohy úrokov˘ch mier vo formovaní finanãn˘chtokov. Podiel ‰tátu na rozdeºovaní hrubéhodomáceho produktu bude klesaÈ. Jeho rast budezabezpeãovaÈ prílev zahraniãn˘ch investícií.REFORMA DÔCHODKOVZa jednu z najdôleÏitej‰ích reforiem povaÏujeruská vláda zmeny v systéme dôchodkovéhozabezpeãenia. Zmeny v tejto oblasti sa budú robiÈv troch etapách. V prvej sa bude reformovaÈexistujúci systém priebeÏného financovania dôchodkovkeì sú dôchodky vyplácané na základeodvodov momentálne zamestnan˘ch obyvateºov.V druhej etapy sa majú vypracovaÈ právnenormy a základné metodické a právne normy,zamerané na zavedenie mechanizmov akumuláciefinanãn˘ch prostriedkov a ich kapitalizácie.Okrem toho sa má upraviÈ mechanizmus predãasnéhoodchodu do dôchodku v súvislosti s prechodomna systém akumulácie osobn˘ch úspor.Za hlavnú úlohu reformy existujúcej dôchodkovéhosystému v strednodobom horizonte tak, abysa zabezpeãila finanãná stabilita dôchodkovéhosystému. Vláda sa bude snaÏiÈ zabezpeãiÈ stabilitukúpyschopnosti dôchodkov tak, Ïe sa zabezpeãíindexácia dôchodkov, ktorá bude prevy‰ovaÈúroveÀ inflácie. Povinná akumulácia finanãn˘chprostriedkov bude základn˘m komponentomvytváraného systému dôchodkovéhozabezpeãenia Ruska.Dlhodobá stratégia hovorí o tom, Ïe mechanizmypovinného dôchodkového zabezpeãeniacez akumuláciu úspor, sa musia staÈ základn˘mfaktorom zväã‰enie diferenciácie medzi dôchodkami.„Na základe individuálnej, personifikovanejregistrácia musí byÈ zavedená technológiaevidencie na osobn˘ch úsporn˘ch úãtochfakticky zaplaten˘ch poistn˘ch príspevkov dosystému dôchodkového zabezpeãenia a technológiaregistrácie a rozdelenia príjmu z investície,“kon‰tatuje stratégia. Investovanie dôchodkov˘chrezerv sa predpokladá uskutoãÀovaÈ cez jednotnúorganizaãnú infra‰truktúru.Budú sa pouÏívaÈ akutuárne metódy (zaloÏe-Dynamika reálneho objemu vyrobeného hrubého domáceho produktu v % oproti predchádzajúcemu roku1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002Hrub˘ domáci produkt 96,4 101,4 94,7 106,4 110,0 105,0 104,3V˘roba tovarov 94,1 100,7 92,6 110,4 112,4 106,5 103,3Priemysel 97,4 102,3 95,2 110,2 111,1 104,9 103,7Poºnohospodárstvo 94,7 102,5 81,2 117,1 112,7 111,2 101,6Stavebníctvo 83,2 94,6 93,7 106,0 117,4 109,9 102,7SluÏby 99,8 101,9 96,6 102,3 106,9 103,5 105,3Trhové sluÏby 99,1 102,9 95,4 102,4 108,3 104,2 105,8Doprava a spoje 95,5 98,1 96,6 109,6 106,1 105,4 106,0Obchod 101,9 105,2 93,3 98,0 112,1 103,9 108,1Netrhové 102,5 98,1 101,3 101,9 101,4 99,4 102,3PrameÀ: www.gks.ru18

E K O N Ó M I Ané na poistnej matematike) hodnotenia dlhodobejvyváÏenosti zdrojov a záväzkov dôchodkovéhosystému. Reformovanie predãasného obchodudo dôchodku sa bude uskutoãÀovaÈ na základeprechodu prispievania a vyplácaniazv˘hodnen˘ch dôchodkov kvôli ‰pecifick˘mpodmienkam práce, ale aj za odpracované roky,do ‰tátnych, alebo súkromn˘ch profesijn˘ch dôchodkov˘chsystémov. Konkrétne systémy si budúmôcÈ sociálni partneri poãas kolektívneho vyjednávania.Kvôli ochrane práv úãastníkov profesijn˘chdôchodkov˘ch schém sa vytvoria pravidlá preudeºovanie licencií na prevádzkovanie schémzaloÏen˘ch na akumulácii súkromn˘ch úspor.Bude to predpokladaÈ jednotné poÏiadavky na investovaniefinanãn˘ch prostriedkov nezávisleod foriem fungovania profesijn˘ch dôchodkov˘chsystémov. Pri udeºovaní licencie sa budeklásÈ dôraz na spoºahlivosÈ a reputáciu in‰titúcií,ktoré sa budú zaoberaÈ povinn˘m profesionálnymzabezpeãením dôchodku na základe akumulácieúspor.V Rusku sa v tejto súvislosti uskutoãní reformasystému kontroly za finanãn˘mi tokmi tak,aby sa najmä prihliadalo na práva poisten˘chobãanov. Okrem pracovn˘ch dôchodkov sa buderozvíjaÈ doplnkové dôchodkové zabezpeãeniea poistenie.BANKOV¯ SYSTÉMStav bankového systém v Rusku si podºa vládyvyÏaduje jeho reformu v záujme rozvoja národnéhohospodárstva. Za strategické ciele reforiempovaÏuje vláda posilnenie stability bankovéhosystému, ktorá by vyluãoval vznik systémov˘chkríz. Bankov˘ sektor by mal zvy‰ovaÈkvalitu realizácie základnej funkcie, teda akumulácieúspor obyvateºstva a ich akumulácie naúvery a investície. Reformy by mali zabrániÈ tomu,aby sa bankov˘ sektor mohol zneuÏívaÈ nafinancovanie neãestnej podnikateºskej ãinnosti.Pod reformou bankového systému ruská vládachápe komplex opatrení, ktoré bude prijímaÈzákonodarná a v˘konná moc, Banka Ruska (centrálnabanka), samotné úverové in‰titúcie, ich zakladatelia,v záujme toho, aby zodpovedal predstavámo normálnom bankovom systéme v trhovejekonomike.Zv˘‰enie systémovej stability bánk zabezpeãírast dôvery k nim. Na základe toho by sa malizv˘‰iÈ investície do bankového sektora a zlep‰enieich kapitálovej vybavenosti. Rozvoj konkurencievytvorí predpoklady pre zníÏenie cienbankov˘ch sluÏieb a zv˘‰enie ich kvality a rastdopytu zo strany nefinanãného sektora ekonomiky.Vláda Ruskej federácie a Banka Ruska urãiaspoloãnú stratégiu rozvoja bankového sektora,ktorá zohºadní úlohu ‰tátom kontrolovan˘ch bánka tieÏ Agentúry pre re‰trukturalizáciu úverov˘chin‰titúcií.Politika vlády Ruskej federácie a emisnej bankyvoãi bankovému sektoru bude zaloÏená na zachovanía upevnení trhovej podstaty úverov˘chin‰titúcií, vyuÏije len nepriame metódy ovplyv-Àovania procesov, ktoré sa odohrávajú v bankovomsystéme. ·tát bude ovplyvÀovaÈ banky lenprostredníctvom vytvárania zákonodarnej a normatívnejzákladne úverov˘ch organizácií. Vládaa centrálna banka budú pomáhaÈ plnohodnotnémunapæÀaniu ústavn˘ch práv, ako napríkladgarancie rovnak˘ch podmienok pre úãastníkovtrhu v jednom ekonomickom priestore, ãislobodného premiestÀovania finanãn˘ch prostriedkova poskytovania finanãn˘ch sluÏieb.Vláda a centrálna banka vytvoria rovnaké podmienkypre v‰etky in‰titúcie, ktoré nebudú závisieÈod veºkosti kapitálu a banky.Základn˘m smerom rozvoja bankovej ãinnostiby malo byÈ úverovanie reálnej ekonomiky.Najväã‰í vplyv na rozvoj úverov˘ch operáciív bánk budú maÈ tempá a charakter ‰trukturálnychpremien v ekonomike a miera zlep‰ovaniaprávneho postavenia veriteºov a tieÏ transparentnostiinformácií o finanãnom stave a‰truktúre vlastníctva firiem z reálnej ekonomiky,ktoré si poÏiãiavajú finanãné prostriedky.Podstatn˘ v˘znam bude maÈ tieÏ situácia vofinanãnom sektore, najmä v oblasti vnútornéhofinanãného trhu. Úverové operácie by sa malisprevádzaÈ adekvátnou kontrolou finanãn˘chrizík. Z dlhodobého hºadiska sa budú rozvíjaÈ finanãnéoperácie spojené s rozvojom hypotekárnychúverov, retailov˘m (maloobchodn˘m) bankovníctvompre mal˘ch klientov a spotrebiteºskéúvery. Ruská vláda tvrdí, Ïe bude prijímaÈ takéopatrenia, ktoré zlep‰ia investiãnú klímu vbankovom sektore a vytvoria predpoklady naprílev ìal‰ieho kapitálu do bánk, najmä zo zahraniãia.To, Ïe v súãasnosti sú na ruskom trhu prítomnébanky kontrolované zahraniãn˘m kapitálom,má pozitívny vplyv, pretoÏe západn˘ kapitál priniesolna rusk˘ trh nové technológie, produktya do bankovníctva najmä vy‰‰iu kultúru.Podstatn˘ vplyv na zv˘‰enie efektívnosti podnikaniav bankovníctve bude maÈ formovanieReálny objem hrubého domáceho produktu v cenách z roku 1995 v biliónoch rubºov1995 1996 1997 1998 1999 2000Hrub˘ domáci produkt 1428,5 1377,0 1396,0 1321,4 1405,3 1546,5v trhov˘ch cenáchV základn˘ch cenách* 1335,1 1298,1 1316,4 1249,2 1320 1442,9V˘roba tovarov 596,9 561,4 565,5 523,9 578,3 650,2Priemysel 372,1 362,4 370,7 353 389,1 432,4Poºnohospodárstvo 95,6 90,6 92,9 75,4 88,3 99,5Stavebníctvo 121,3 100,9 95,4 89,4 94,7 111,2SluÏby 738,2 736,7 750,9 725,3 741,7 792,7Trhové sluÏby 591,6 586,3 603,3 757,8 589,3 638,2Doprava a spoje 162,9 155,6 152,7 147,5 161,7 171,6Obchod 282,4 287,6 302,6 282,4 276,8 310,3Netrhové 146,6 150,4 147,6 149,5 152,4 154,5* bez odstránenia nepriamo meran˘ch sluÏieb v oblasti finanãného sprostredkovaniaPrameÀ: www.gks.rustak˘ch noriem a zákonov, ktoré sa budú t˘kaÈvstupu in‰titúcií na trh bankov˘ch sluÏieb, najmäzískavania licencií pre podnikanie v sfére finanãn˘chsluÏieb, bankového dohºadu, bankrotova likvidácií úverov˘ch in‰titúcií.DôleÏit˘m prvkom reforiem v bankovom sektorev Rusku je jeho prechod na medzinárodnéúãtovné ‰tandardy, ktoré musia byÈ sprevádzanézmenami zákonov o úãtovníctve a daniach.Úverové in‰titúcie sa budú snaÏiÈ uplatÀovaÈmoderné kvalitatívne vy‰‰ie princípy správy korporácií(corporate governance) a vnútornej kontroly,najmä v oblasti riadenia úverov˘ch rizík.PODPORA ZAHRANIâN¯CHINVESTÍCIÍVeºmi dôleÏitou oblasÈou práce vlády je formovaniepozitívneho imidÏu ako dôleÏitéhonástroja medzinárodn˘ch vzÈahov a prilákaniazahraniãn˘ch investorov. Za roky po rozpadeZSSR sa stratila funkcia ‰tátu, ktorá bola zameranána ovplyvÀovanie medzinárodnej verejnejmienky. Vláda má v súãasnosti snahu, aby bolatáto funkcia zbavená ak˘chkoºvek ideologick˘chnánosov a bola zameraná na väã‰í prílevzahraniãn˘ch investícií. Vláda sa preto snaÏízlep‰ovaÈ investiãn˘ imidÏ niekoºk˘mi smermi.Robí cielen˘ marketing niektor˘ch odvetví a regiónovako priazniv˘ch pre investovanie. SnaÏísa súãasne ão najviac informovaÈ o podnikateºskomprostredí v Rusku a najnov‰ích opatreniach,ktoré ho zlep‰ujú.Ruská vláda povaÏuje priame zahraniãné investícienajdôleÏitej‰ím zdrojom financovaniapotrieb ruskej ekonomiky. Priame zahraniãnéinvestície rie‰ia problémy technologickej obnovyzákladn˘ch v˘robn˘ch prostriedkov podnikov,ale súãasne majú v sebe potenciál zvy‰ovaniaprodukcie a umoÏÀujú dováÏaÈ vysokétechnológie a praktické návyky, know-how voblasti riadenia a napomáhajú zlep‰ovaniu trhov˘chmechanizmov.Rusko sa snaÏí orientovaÈ na prekonanie niektor˘chnegatívnych javov spojen˘ch s priamymizahraniãn˘mi investíciami. Ide najmä o deformovanúodvetvovú ‰truktúru priamych zahraniãn˘chinvestícií. Zatiaº sa orientujú len naÈaÏbu nerastn˘ch surovín a relatívne málo si v‰ímajútechnologicky nároãnej‰ie odvetvia, ktoréprodukujú v˘robky s vysokou mierou pridanejhodnoty.Orientácia ruskej vlády vychádza z toho, Ïepostupe bude upú‰ÈaÈ od individuálnych v˘hodpre veºké nadnárodné spoloãnosti, ale naopak sabude snaÏiÈ zlep‰ovaÈ celkovú investiãnú klímu.Politika získavania priamych zahraniãn˘chinvestícií do Ruska zohºadÀuje niekoºko základn˘chopatrení. Prv˘m je formulácia základn˘chprincípov, na základe, ktor˘ch treba získavaÈ zahraniãn˘chinvestorov. Ruská vláda v budúcnostipredpokladá vypracovaÈ princípy a prístupy, ktorébudú stimulovaÈ zahraniãn˘ch investorov.Záujem o zahraniãn˘ch investorov vytvárapredpoklad pre vytvorenie systému úºav a garanciív rámci univerzálnych zákonov, ale aj vrámci ‰peciálnych dohôd so spoloãnosÈami, ktorésa rozhodli investovaÈ. Investori musia splniÈpodmienky, ktoré sa t˘kajú zamestnanosti, dovozua v˘vozu. Ruská vláda má ‰peciálny záujemo regulovanie priamych zahraniãn˘ch investíciív sfére sluÏieb a najmä to, aby národné‰tandardy regulácie boli v súlade s medzinárodn˘minormami.19

P O L I T O L Ó G I AKórejská otázkaâína, Japonsko i Kórea sa v 18. storoãí chceliubrániÈ proti hrozbe kolonializmu európskychmocností tak, Ïe sa uzavreli pred stykom sov‰etk˘mi cudzincami. V 19. storoãí si Európaniavynútili kontakty si âínou, v Japonsku prebehlatzv. revolúcia MeidÏi v roku 1868, keì sazaãali reformy premieÀajúce zaostal˘ feudálny‰tát na modernú ambicióznu mocnosÈ. Kórea sastala objektom záujmu troch ‰tátov âíny, Japonskaa Ruska. Japonsko najprv v roku 1895porazilo âínu a v roku 1905 dokonca Rusko. Vroku 1910 sa Kórea stala japonskou kolóniou.Japonská okupácia posilnila izoláciu Kórey odostatného sveta. Pravda, niektor˘m Kórejcom sapodarilo ujsÈ do in˘ch krajín, napríklad do âíny,Ruska alebo USA.Hoci aj v Kórei existovali komunistické krúÏky,japonskej tajnej polícii sa podarilo zabrániÈ,aby vznikla na kórejskom polostrove komunistickástrana. Proti Japoncom poãas druhej svetovejvojny v‰ak bojovali aj kórejské partizánskeoddiely. Jednému z nich velil Kim Ir-sen.Je tu istá analógia medzi ním a albánskym komunistick˘mvodcom Enverom HodÏom. K˘mEnver HodÏa bol v bezprostrednom spojení s juhoslovansk˘mikomunistami, Kim Ir-sen zasa sãínskymi. Obaja boli nacionalisti, ktorí sa snaÏilivyuÏiÈ rozpory medzi Stalinom a Titom, respektíveStalinom a Mao Ce-tungom, aby pre sebazískali ão najväã‰í politick˘ priestor.Nik v‰ak netu‰il, Ïe osud Kórei na dlhé desaÈroãiarozhodne dohoda medzi ZSSR a USA,Ïe obe krajiny na polostrove vytvoria dve okupaãnézóny, ktoré rozhraniãovala 38. rovnobeÏka.Obe krajiny po víÈazstve nad Japonskom vroku 1945 uplatÀovali inak‰iu politiku. Na severevznikol reÏim, ktorého hlavou bol Kim Irsen.Prebiehal tam podobn˘ v˘voj, ako v krajinách,ktoré sa dostali pod sovietsky vplyv. Najuhu sa stal lídrom b˘val˘ poradca poslednéhokórejského cisára Li Sin-man, ktor˘ dlhé rokystrávil v emigrácii v USA. MoÏno ho charakterizovaÈako konzervatívneho nacionalistu, ktor˘nastolil autoritatívny reÏim.Hoci ZSSR a USA vytvorili spoloãnú komisiu,ktorá mala dozeraÈ nad uskutoãnením slobodn˘chvolieb v krajine, zaãínajúca sa studenávojna viedla k rozkolu medzi t˘mito mocnosÈamiaj v Kórei. V roku 1948 boli oficiálne vyhlásenédva kórejské ‰táty, na juhu Kórejská republika,na severe Kórejská ºudovodemokratickárepublika. Oba ‰táty o sebe vyhlasovali, Ïe reprezentujúv‰etk˘ch kórejsk˘ch obyvateºov.Pomer síl medzi superveºmocami zmenilovíÈazstvo ãínskych komunistov v obãianskej vojnev roku 1949. Ameriãanmi podporovan˘ vodcaãínskych nacionalistov âankaj‰ek sa so zvy-‰kom svojej armády stiahol na ostrov Tajvan. LenÏe,vtedaj‰í americk˘ ‰tátny tajomník mal vyhlásenie,ktoré sa dalo interpretovaÈ aj tak, ÏeUSA nepovaÏujú juÏnú Kóreu za oblasÈ sférysvojich záujmov.V roku1950 severokórejské vojská prekroãili38. rovnobeÏku. Najprv zaznamenali mimoriadneúspechy. Za krátky ãas obsadili skoro cel˘polostrov s v˘nimkou okolia prístavu Pusan.LenÏe, v tomto období sa ZSSR dopustil príznaãnejpolitickej chyby. OSN nechcelo uznaÈ MaoCe-tungovu vládu za legitímneho predstaviteºaâíny, ktorú naìalej v ich orgánoch zastupovalpredstaviteº âankaj‰kovej vlády. Na protestZSSR spolu so svojimi spojencami z OSN odvolalv‰etk˘ch diplomatov. Preto sa v Bezpeãnostnejrade OSN podarilo USA presadiÈ rezolúciu,Ïe juÏnej Kórei prídu na pomoc vojskáOSN, ktor˘ch väã‰inu tvorili americkí vojaci.Ameriãanom sa podaril prekvapujúci manéver:znaãné sily sa vylodili v tyle severokórejskejarmády, ktorá sa dala na útek a americkévojská na niektor˘ch miestach dokonca dosiahliãínsko-kórejskú hranicu. Vtedy zasiahla ãínskaarmáda a po zdæhav˘ch bojoch sa vojna skonãilatam, kde sa zaãala, prakticky v oblasti 38.rovnobeÏky. V roku 1953 bolo podpísané medzioboma vojnu vedúcimi stranami prímerie.Tento stav trvá dodnes.V˘voj v oboch ãastiach polostrova sa e‰teviac lí‰il. V tejto súvislosti treba zdôrazniÈ, Ïedemarkaãná línia oddelila obe ãasti polostrovado takej miery, Ïe medzi nimi neexistovali Ïiadnekontakty. Tie sa zaãali nadväzovaÈ aÏ na konciminulého storoãia.JuÏná Kórea pre‰la búrliv˘m v˘vojom. Vystriedalisa v nej rôzne typy reÏimov, ale od konca80. rokov minulého storoãia sa tam politicképomery viac-menej stabilizovali. Nakoniec vtomto ‰táte prebehol veºmi úspe‰n˘ hospodárskyv˘voj a juhokórejská ekonomika patrí medziveºmi perspektívne.Na severe Kim Ir-sen e‰te viac prehæbil svojemanévrovacie schopnosti medzi Moskvou aPekingom. Dokonca aj vtedy, keì medzi obomakrajinami vypukla stále sa zhor‰ujúca roztrÏka.Darilo samu získavaÈ podporu a pomoc odoboch krajín, ão predlÏovalo jeho existenciu.Severokórejsk˘ reÏim je vlastne posledn˘mreliktom stalinizmu vo svete. UdrÏal sa vìakaizolácii krajiny, ktorá nemá v dejinách obdoby.Väã‰ina tamoj‰ieho obyvateºstva nemá o vonkaj‰omsvete prakticky Ïiadne informácie. K˘mjuÏná ãasÈ polostrova pre‰la priazniv˘m hospodárskymv˘vojom, sever sa ocitol v katastrofálnejsituácii. Je to zapríãinené nielen bezperspektívnymsystémom riadenia ekonomiky, aleaj t˘m, Ïe reÏim vynakladá astronomické prostriedkyna vydrÏovanie jednej z najväã‰ích armádna svete. Znaãné prostriedky sa tieÏ venovalina v˘voj zbraní hromadného niãenia, vrátaneatómov˘ch. Severokórejská vláda priznalaich vlastníctvo. MoÏno sa spolieha najmä napodporu âíny, no aÏ ãas ukáÏe, ãi sa americkejdiplomacii podarí âíne a Rusku ponúknuÈ takúcenu, aby umoÏnili pád severokórejského reÏimu.Treba v tejto súvislosti poznamenaÈ, Ïe severokórejskémuvedeniu sa vnútorná i zahraniãnápolitika âíny vôbec nepáãi, no nemôÏe dávaÈpríli‰ najavo svoj nesúhlas. Medzi oboma ãasÈamipolostrova uÏ existujú kontakty a juhokórejskávláda má pravdepodobne pripraven˘scenár zjednotenia krajiny. Ak k nemu dôjde, budúsa musieÈ rie‰iÈ oveºa komplikovanej‰ie problémy,neÏ to bolo v prípade zjednotenia Nemecka.Peter Gregu‰20

Komisár EÚ pre roz‰írenie Günter Verheugen na Slovensku5. – 6. mája 2003Predseda Európskeho parlamentu Pat CoxINZERÁTna dvojdÀovej náv‰teve Slovenska6. – 7. mája 2003Rakúsku podporu referendu o vstupe Slovenskado EÚ vyjadril rakúsky spolkov˘ kancelárWolfgang Schüssel 12. mája 2003Predreferendová kampaÀo vstupe Slovenska do EÚ bolacieºom náv‰tevy portugalskéhopremiéra Josého ManuelaDuraoa Barrosoa11. mája 2003Najvy‰‰í ústavní ãinitelia v uliciach Bratislavypred referendom o vstupe Slovenska do EÚ

V L Á D A S RI. ãasÈâlenom slovenskej vlády, ktor˘ má v kompetencii mimoriadne závaÏnú problematiku, akou jerozvoj národnej ekonomiky Slovenskej republiky, je v druhej vládnej kadencii premiéraMikulá‰a Dzurindu predstaviteº novej parlamentnej strany ANO Ing. Robert NEMCSICS.O reálnych moÏnostiach, smerovaní a perspektívach slovenskej ekonomikysa s ním zhováral Miroslav Janek.Pozitívne v˘sledky súimpulzy k nov˘m aktivitámIng. Robert NEMCSICS, podpredsedavlády SR, minister hospodárstva SRNaroden˘ 21. 9. 1961 v TrenãianskychTepliciach, Ïenat˘, jedno dieÈa.V rokoch 1981 – 1986 ‰tudovalna Národohospodárskej fakulte Vysokej‰koly ekonomickej v Bratislave,po jej skonãení pôsobil v ZËS Bratislava,v âeskoslovenskom rozhlasea âeskoslovenskej televízii. Roku 1990 bolmarketingov˘m riaditeºom komerãnéhoprogramu Slovenského rozhlasu, v období1992 – 1993 riaditeºom marketinguspoloãnosti Volkswagen Bratislava,v rokoch 1993 – 1996 pracoval v súkromnejsfére, v období 1996 – 1998 bol riaditeºompersonálneho odboru a neskôr vedúcimúradu na Ministerstve financií SR, v rokoch1998 – 2002 realizoval podnikateºskéaktivity v oblasti investícií, médií,strojárenstva a cestovného ruchu.Mohli by ste charakterizovaÈ slovenskúekonomiku, jej súãasn˘ stav i perspektívy,komparatívne v˘hody a rozvojové trendy,ale aj hlavné problémy, ktoré treba akútnea aktuálne rie‰iÈ?Slovenská ekonomika je e‰te stále v procesetransformácie a re‰trukturalizácie, uÏ tonie je v‰ak prechod od socialistického plánovanéhohospodárstva k trhovému modelu,keìÏe tento základn˘ prerod sa uÏ uskutoãnil.V súãasnosti sa re‰trukturalizujú jednotlivéodvetvia jednak v rámci samotn˘ch v˘robn˘chpodnikov najmä z pozície vlastníckychvzÈahov a s v˘razn˘m zameraním namoÏnosti realizácie obchodov na trhoch v zahraniãí.Treba totiÏ zdôrazniÈ, Ïe na‰a ekonomikaje v˘razne závislá od exportnej schopnosti,keìÏe disponuje veºmi mal˘m vlastn˘m trhoma jej v˘robné kapacity sú pritom nieko-ºkonásobne väã‰ie ako je absorbãná schopnosÈdomáceho prostredia. V súãasnosti prioritouvlády Slovenskej republiky je snahaalokovaÈ na Slovensku zahraniãné investíciea dynamicky rozvíjaÈ kooperaãné vzÈahy sozahraniãím, ão nám otvára cestu na zahraniãnétrhy, vrátane t˘ch, ktoré sme kedysiovládali z pozície plánovaného hospodárstva.Obchodné aktivity na viacer˘ch z t˘chto teritóriíboli neskôr doãasne utlmené a na‰ímzáujmom je, aby sme ich oÏivili a v nov˘chpodmienkach obnovili.Perspektívy slovenskej ekonomiky sú nielenz pohºadu súãasnej vládnej garnitúry, aleaj zo v‰eobecnej‰ieho stredoeurópskeho ponímaniaveºmi zaujímavé. Ak totiÏ porovnávamenበv˘voj a slovensk˘ ekonomick˘ potenciáls partnersk˘mi krajinami zo skupinyV 4, zistíme, Ïe slovenské ekonomika má vsebe priamo zakódovan˘ch niekoºko v˘hod.Je to jednak rozsiahly potenciál priemyselnejv˘roby a potom prítomnosÈ kvalifikovanejpracovnej sily. I keì treba povedaÈ, Ïecenovú v˘hodu v oblasti energetiky a energetick˘chmédií sme ãiastoãne stratili rovnakoako sme pri‰li o v˘hody v oblasti nadobúdanianehnuteºností a technológií. Stále jetu v‰ak e‰te rozdiel v cene pracovnej sily vnበprospech, ktor˘ bude pretrvávaÈ budúcichzhruba 5 aÏ 10 rokov, k˘m sa vyrovnáme sekonomicky rozvinut˘mi krajinami Európskejúnie a dokonca aÏ 15 rokov, k˘m dorovnámekrok s t˘mi najvyspelej‰ími ‰tátmieurópskeho spoloãenstva, ak˘m je napríkladNemecko.To znamená, Ïe na na‰om území e‰te aj vnajbliωom období bude pre investorov existovaÈistá komparatívna v˘hoda. A z pohºaduãiastkov˘ch nákladov˘ch v˘hod sa perspektívyukazujú tieÏ ako veºmi dobré. Súãasná iminulá vláda sa rozhodli zúÏiÈ svoje prioritya zaãali sa orientovaÈ len na niektoré vybranéa reálne perspektívne odvetvia. Dôsledkomtoho je, Ïe sa nesústreìujeme na mnoÏstvov˘znamovo nediferencovan˘ch priorít, alelen na vybrané odvetvia s reálnou perspektívou,ão uÏ zaãína priná‰aÈ aj prvé pozitívnev˘sledky.O Slovensku sa uÏ napríklad zaãína hovoriÈako o potenciálnej automobilovej veºmoci vstrednej Európe, z ãoho máme radosÈ. Zmapovan˘reálny potenciál v tomto smere umo-Ïní perspektívnu v˘robu aÏ milión kusov automobilovroãne, ão môÏeme dosiahnuÈ pribliÏnev období rokov 2007 – 2008. A tak˘toobjem produkcie nám umoÏní obsadiÈ jednoz miest v rebríãku prv˘ch desiatich krajínna svete, aktívnych v oblasti automobilovéhopriemyslu.Nechceme sa v‰ak zameriavaÈ len na finálnuprodukciu motorov˘ch vozidiel, alemáme zámer venovaÈ sa simultánne aj rozvojudodávateºskej siete, produkujúcej jednotlivékomponenty, kde je práve obrovsk˘ potenciálv podnikoch, ktoré pred ãasom pre‰li konverzioua dnes hºadajú svoj nov˘ progresívnyv˘robn˘ perspektívny program a ktoré navy‰euÏ aj zvládli certifikaãn˘ proces a nabehlina systém kvality podºa medzinárodn˘chnoriem, takÏe nemajú problémy prispôsobiÈsa ‰tandardom, platn˘m v krajináchEurópskej únie.O rozvojov˘ch trendoch na‰ej ekonomikysa dá hovoriÈ z rozliãn˘ch pohºadov. TennajdôleÏitej‰í súvisí s na‰ím vstupom do Európskejúnie, ktor˘m sa pred nami otvárajúplne liberalizované trhy. Viacerí zahraniãní investorisignalizovali v nedávnej minulosti,Ïe by mali záujem o alokovanie svojich zdrojovna na‰om území, ale e‰te váhali so svojimirozhodnutiami kvôli existencii viacer˘chlegislatívno-právnych bariér, ktoré sa v súãasnostiuÏ odstraÀujú a po vstupe Slovenska doEÚ definitívne odstránia.Veºk˘ priestor sa otvára pre zahraniãn˘chinvestorov nielen v automobilovom priemysle,ale aj v in˘ch odvetviach, napríklad vchemickom priemysle, ktor˘ zatiaº nie je vyuÏit˘,ba ani investormi objaven˘ v takej miere,ako by sme si Ïelali. MoÏno predpokladaÈ,Ïe investori v krátkom ãase vyuÏijú aj tútomoÏnosÈ a budú sa u nás etablovaÈ, ão budeimpulzom pre ìal‰ie rozvojové trendy vna‰ej ekonomike.V Európe dnes nie je veºa krajín, ktorémajú nevyuÏit˘ tak˘to potenciál (i moÏnostiv ìal‰ích odvetviach) a zároveÀ disponujú uÏspomenut˘mi komparatívnymi v˘hodami.Jednou z ìal‰ích na‰ich predností je samotnágeografická poloha na‰ej krajiny. Keìzahraniãní investori, ktorí majú záujem u náspodnikaÈ zaregistrujú, Ïe vytvárame vhodnépodmienky pre ich vstup na na‰e územie, nevyhnutnemusia oceniÈ aj neveºké vzdialenostia rozlohu ná‰ho územia, ão veºa razy uºahãujev˘robnú a vôbec podnikateºskú ãinnosÈ. Zpohºadu veºk˘ch medzinárodn˘ch investorovnie je totiÏ prakticky nijak˘ rozdiel medziv˘chodom a západom na‰ej krajiny a najmänadnárodné organizácie, operujúce namnoh˘ch trhoch vítajú, Ïe akãn˘ rádius Slovenskapredstavuje pribliÏne 1000 kilometrov,ão znamená dosah 17 krajín, priãom trebapovedaÈ, Ïe máme moÏnosÈ zapojiÈ do dopravysurovín i hotov˘ch v˘robkov v‰etkydruhy a formy dopravy, od cestnej, Ïelezniãnej,leteckej aÏ po lodnú. Aj to predstavujepre na‰u krajinu istú prednosÈ.Hlavné problémy v ekonomike zná‰ajúv‰etky tranzitívne krajiny. U nás je hlavn˘m23

V L Á D A S RCestovn˘ ruch je pre mnohé krajiny v˘razn˘mzdrojom príjmov. E‰te pred novembromsme Slovensko prezentovali akoturisticky atraktívnu krajinu – ako sme natom dnes, a ão sa robí pre to, aby príjmy zcestovného ruchu tvorili v˘raznej‰iu poloÏkuv ‰tátnom rozpoãte?Nepochybne Slovensko má v cestovnomruchu obrovsk˘ potenciál, ktor˘ v‰ak stále neviemespoloãne dostatoãne vyuÏiÈ. To, Ïe potenciáltu existuje potvrdzujú aj posledné ãíslao poãte náv‰tevníkov a tieÏ devízov˘ch príjmov,ktoré vìaka cestovnému ruchu Slovenskozískalo. Oproti roku 2001 sa za rok 2002dolárové príjmy zv˘‰ili o vy‰e 30 percent,príjmy v eurách o vy‰e 40 percent. ëal‰ímdobr˘m signálom je to, Ïe sa vzrástol v˘konubytovacích zariadení a tieÏ to, Ïe sa zv˘‰ilpoãet prenocovaní zahraniãn˘ch náv‰tevníkovpred domácimi. Stále v‰ak podºa mÀaexistujú v koncepcii rozvoja cestovného ruchumedzery. Najviditeºnej‰ie sú v ‰tátnejpropagácii, ktorá nevyhnutne potrebuje komplexnúanal˘zu, ak˘m smerom by sa malauberaÈ a kedy je najefektívnej‰ia. Na ministerstvednes pripravujeme nielen sumarizáciua vyhodnotenie toho, ão sa doteraz v oblastiprezentácie Slovenska v zahraniãí urobilo,ale aj návrhy rie‰ení. Analyzujeme do akejmiery sú efektívne zahraniãné zastúpenia ‰tátnychagentúr a to ak˘m spôsobom fungujú.Veºk˘ dôraz budeme klásÈ aj na moÏnostiprezentácie formou v˘stav a veºtrhov a ìal‰íchspôsobov marketingu. Na rokovanievlády sa chystám predloÏiÈ inovovanú konproblémomvysoká miera nezamestnanosti,ktorá nie je plo‰ne jednoliata, ale závisí odjednotliv˘ch regiónov. Tam, kde je ekonomickásila regiónu slab‰ia, tam je aj miera nezamestnanostivy‰‰ia. Súvisí to aj s rozvojomdopravnej infra‰truktúry. KeìÏe nie sme svojourozlohou rozºahlou krajinou, pri rozvojidopravn˘ch sietí dá sa rie‰iÈ tento problémrovnomernej‰ím obsadzovaním v˘robn˘chkapacít. Ch˘bajúca diaºniãná sieÈ je zatiaºhlavnou brzdou, ktorú Slovensko bude musieÈur˘chlene odstrániÈ.Aké metódy práce va‰ich ponovembrov˘ch,uÏ dosÈ poãetn˘ch predchodcov, súvám blízke a ktoré jednoznaãne odmietate?V ãom ste sa rozhodli riadiÈ vበrezortnov˘mi spôsobmi?Nerád by som dnes hodnotil a komentovalprácu svojich predchodcov. Aj keì siviem z pozície reálneho podnikateºa predstaviÈv˘voj a smerovanie slovenskej ekonomikytrochu inak, chápem, Ïe akékoºvek aktuálnerie‰enie, ktoré sa v danej chvíli zdá optimálnym,môÏe aÏ po následnom uvedení dopraxe v kontexte tranzitívneho v˘voja v celejspoloãnosti spôsobiÈ aj negatíva.Iná vec je niekoºkoroãné ne‰tandardnépodnikateºské prostredie, spojené s doslovastraníckym klientelizmom. Naozaj v‰ak nechcemhodnotiÈ a komentovaÈ prácu in˘ch, tos odstupom ãasu nakoniec zhodnotia samiobãania. Skôr sa preto zameriam na spôsoby,ktoré sme do riadenia od nástupu do funkciezaviedli. Veºmi dôleÏitú oblasÈ, kde smespolu s mojím tímom poradcov cítili potrebu,ktorú sme nakoniec realizovali, bola oblasÈlicenãnej politiky a samotného spôsobuudeºovania tzv. úradn˘ch povolení na dovoza v˘voz tovaru a sluÏieb.Jedna vec je legislatívne prostredie v tejtooblasti, kde do‰lo k v˘razn˘m zmenám,pretoÏe od 1. januára tohto roku vstúpila doúãinnosti vyhlá‰ka Ministerstva hospodárstvaSR, ktorá v˘razne zredukovala zoznamytovaru, na dovoz alebo v˘voz ktorého je potrebnéúradné povolenie (licencia). Poãet komodít,na ktor˘ch v˘voz ãi dovoz treba maÈautomatickú licenciu sa zníÏil pribliÏne o dvetretiny. Znamená to, Ïe mnoh˘m privátnymsubjektom odpadla povinnosÈ, ºudovo povedané,„chodiÈ si na úrad po peãiatku“ a aspoÀãiastoãne sme takto odbúrali ãasÈ ‰tátnej administratívy.Nov˘m prvkom sa tieÏ stala povinnosÈÏiadateºov predkladaÈ pri v‰etk˘chÏiadostiach úradne osvedãenú fotokópiu kontraktuo dodávke tovaru, uzatvoreného so zahraniãn˘mpartnerom – t˘m sme zabránilimoÏnosti predkladaÈ a získavaÈ licencie nafiktívne kontrakty. âo je tieÏ veºmi dôleÏité,zmenili sme vnútrorezortn˘ systém prideºovanialicencií. Zriadili sme podateºÀu, ãím savylúãil osobn˘ kontakt Ïiadateºa, teda podnikateºas úradníkmi, ktorí licencie vydávajú.Na‰ím cieºom bolo odbúraÈ akékoºvek moÏnépodozrenia z korupcie v tejto oblasti.ëal‰ím dôleÏit˘m momentom, ktor˘ s nov˘mispôsobmi v riadení súvisí, je kompletnázmena organizaãného usporiadania Ministerstvahospodárstva SR.Do môjho nástupu bolo totiÏ na ministerstve10 sekcií, ão znamená 10 generálnychriaditeºov a s t˘m spojená vysoká obsluÏná aadministratívna nároãnosÈ. Navy‰e mnohozo sekcií a odborov uÏ nereflektovalo a nepokr˘valoreálne slovenské ekonomické prostredie,keìÏe transformujúca sa ekonomikasa prirodzene vyvíja. Rezort hospodárstvaako keby v‰ak na tieto zmeny vôbec nereagoval.Preto sme zníÏili poãet sekcií na 5,spruÏnili sme administratívu a zr˘chlili takchod rezortu. Od 1. mája 2003 sme sa navy-‰e oficiálne zlúãili s rezortom privatizácie, ãoznamená, Ïe k piatim sekciám pribudla ‰iesta– privatizaãná.Summa summarum – dnes je ministerstvohospodárstva aj s nov˘m balíkom kompetenciíefektívnej‰ie, ako bolo pred troma-‰tyrmirokmi. Zlúãením ministerstva hospodárstvaa privatizácie sa navy‰e u‰etrilo vy‰e 14miliónov roãne len za prenájom a prevádzkovénáklady dnes uÏ b˘valého ministerstvaprivatizácie.ëal‰ie financie sa u‰etria na mzdách aìal‰ích nákladoch, keìÏe zlúãením oboch ministerstievzníÏil poãet úradníckych miest o24. Vecí, ktoré sa nám podarilo zefektívniÈ,zmeniÈ, prípadne aspoÀ ãiastoãne rozbehnúÈje samozrejme oveºa viac. Za v‰etky spomeniemaspoÀ predstavenie projektu ochranydomácich spotrebiteºov a boj proti tzv. „ãiernemuobchodovaniu“ zavedením dvojdimenzionálnehoãiarového kódu s hologramom.Ten by mal zabrániÈ pa‰ovaniu tovarov,pomôcÈ tak domácim v˘robcom a najmäochrániÈ domácich spotrebiteºov pred nekvalitn˘mia brakov˘mi tovarmi dováÏan˘minajmä z ázijsk˘ch krajín. Meníme sme koncepciuobchodn˘ch zastúpení, resp. pracovískministerstva hospodárstva v zahraniãí, ãohosúãasÈou je aj zavedenie transparentnej‰íchpravidiel pri v˘bere uchádzaãov o post „vedúcehoobchodnej misie“. Pripravujeme komplexnúprávnu úpravu o Slovenskej agentúrepre rozvoj investícií a obchodu a maximálnesa snaÏíme zefektívniÈ chod v‰etk˘ch‰tátnych príspevkov˘ch organizácií, ktoré pôsobiapod kuratelou Ministerstva hospodárstva.Na základe posledn˘ch aktuálnych udalostísa snaÏíme flexibilne a r˘chlo reagovaÈna moÏnosÈ zapojiÈ na‰e firmy do obnovyIraku - spolu s predsedom vlády sme sa dohodlina vyslaní vládneho splnomocnenca dotohto teritória a ìal‰ích dvoch obchodn˘ch zástupcov,ktorí budú obhajovaÈ záujmy krajiny.Samozrejme nemôÏem nespomenúÈ, Ïeoperatívne a s najvy‰‰ou prioritou sme pristupovaliaj k projektu francúzskej automobilkyPSA Peugeot Citroën, ão sa nám nakoniecv pozitívnom v˘sledku aj vrátilo. Skrátkaako aktívny podnikateº som bol zvyknut˘na flexibilitu a rozhodnosÈ. Mojím cieºom jecelé podnikateºské prostredie „oãistiÈ“ od ãonajväã‰ieho poãtu administratívnych bariér,ktoré sú dnes bohuÏiaº späté so zakladaníma fungovaním kaÏdej privátnej spoloãnosti.24

V L Á D A S Rcepciu rozvoja cestovného ruchu. DôleÏit˘maspektom rozvoja cestovného ruchu je v‰akpodobne, ako v prípade prílevu zahraniãn˘chinvestícií dostatoãne rozvinutá infra‰truktúra.Slovensko má stále dobrú pozíciu v kúpeºnejturistike a pre zahraniãn˘ch náv‰tevníkovje aj cenovo atraktívne.Dnes si viem celkom dobre predstaviÈ situáciu,Ïe vìaka dobr˘m cenov˘m podmienkama kvalite lieãiv˘ch prameÀov sadne doauta Nemec ãi Holanìan a odvezie sa napr.do Bardejovsk˘ch kúpeºov. Na to v‰ak musíexistovaÈ diaºnica, aby sa do miesta pobytur˘chlo a pohodlne dostal. Aj to je napr. jedenz dôvodov preão sme opäÈ nastolili otázku vybudovaniajuÏnej diaºniãnej magistrály. Tá sitotiÏ vyÏiada nielen oveºa niωie náklady nav˘stavbu ale do piatich rokov môÏe byÈ tátotrasa spojazdnená. Navy‰e ak vieme o v˘stavbeãi uÏ diaºnice alebo r˘chlostnej komunikáciediskutovaÈ so zahraniãn˘m investorom,nevidím jeden dôvod pre ktor˘ by sa nemalos v˘stavbou zaãaÈ. DôleÏit˘ je samozrejmeaj severn˘ Èah a ja uÏ som viackrát verejnedeklaroval, Ïe sa budem snaÏiÈ presviedãaÈpartnerov o nevyhnutnosti ur˘chleného dobudovaniadiaºniãnej siete. ëal‰ou vecou súnásledné sluÏby, ktoré dokáÏeme náv‰tevníkom,ãi zahraniãn˘m alebo domácim, ponúknuÈ.To uÏ v‰ak súvisí s celkov˘m podnikateºsk˘mprostredím. PretoÏe ÈaÏiskom Ministerstvahospodárstve je práve zlep‰ovaniepodmienok, predpokladáme, Ïe aj v tejto oblastinastanú zmeny. Ako som uÏ v jednej zpredchádzajúcich odpovedí naznaãil, mámepripraven˘ cel˘ rad zmien, ktor˘mi chcemenastaviÈ podnikateºské prostredie na lep‰iuúroveÀ – za v‰etky spomeniem zjednodu‰enieadministratívy pri zakladaní podnikov atieÏ pri vydávaní stavebn˘ch povolení a prevodevlastníctva pozemkov.Ako ste spokojn˘ s v˘sledkami práce SA-RIO? Nie je to takmer uãebnicov˘ príkladna to, Ïe ‰tátne zariadenie spravidla b˘vamenej v˘konné ako súkromná firma? Aãooãakávate, Ïe prinesie najnov‰ia personálnazmena na poste ‰éfa tejto ‰tátnej in‰titúcie?Personálna zmena nikdy automaticky nepriná‰azmenu celkového systému práce –nám ide o to, aby táto personálna zmena bolaaj zmenou systému a ãinnosti tejto in‰titúcie.SARIO je ‰tátna príspevková organizácia,ão samo osebe vytvára priestor na jej istésvojské postavenie pri podpore priamychzahraniãn˘ch investícií, keìÏe ãasÈou svojichãinností si musí na seba zarobiÈ. V t˘chtopodmienkach to v nedávnej minulosti znamenalo,Ïe ãasÈ manaÏérov robila predov‰etk˘mna seba a nie v prospech SARIO.Sme toho názoru, Ïe SARIO by malo byÈin‰titúciou, ktorá nielen podporuje priamezahraniãné investície, ale je aj v˘raznou proexportnouorganizáciou. Podobné in‰titúcieako na‰e SARIO aj vo svete b˘vajú spravidlain‰titúciami ‰tátnymi a nie súkromn˘mi,práve kvôli tomu, aby ‰tát vyuÏíval nástrojeproexportnej politiky i politiky podpory prílevupriamych zahraniãn˘ch investícií. Pretoplánujeme ‰truktúru a celkové zameranie tejtoin‰titúcie zmeniÈ – ÈaÏko e‰te povedaÈ, akúprávnu formu bude maÈ, kaÏdopádne chcemetúto transformáciu vykonaÈ formou zákona,aby boli takto priamo definované jej poslanie,úlohy a kompetencie. Potrebujeme k tomuv‰ak ur˘chlene upraviÈ aj zákon o EXIMbanke, aby tieto obidve in‰titúcie mohli vzájomnespolupracovaÈ tak, Ïe bude moÏné hovoriÈo jednotnej proexportnej politike ná‰ho‰tátu, ão povaÏujeme za jednu z kºúãov˘chúloh.Na‰a ekonomika má potenciál a je zameranáproexportne, ale nemáme e‰te vytvorenénástroje na to, aby sme mohli efektívnepodporiÈ export na‰ich v˘robcov. Keì budúzákonom upravené právomoci spomínan˘chdvoch in‰titúcií, potom môÏe dôjsÈ k v˘raznémuzlep‰eniu v tomto smere. To je teda zámer,ktor˘ sledujeme re‰trukturalizáciousúãasného SARIO.Jedn˘m z príkladov, ako sa dá i má robiȉtátna politika v oblasti podpory investícií aexportu – aj keì situácia v âechách bola donedávnav príleve zahraniãn˘ch investíciípodstatne iná ako na‰a – je pôsobenie CZECHINVESTU, z ktorého mnoh˘ch skúseností apozitívnych v˘sledkov sa chceme pouãiÈ a vyuÏiÈich pre na‰e zámery.Pokraãovanie uverejnímev budúcom ãísle25

Î E L E Z N I â N Á D O P R A V ATohtoroãné marcové ãíslo ãasopisu Parlamentn˘ kuriér bolo z väã‰ej ãasti tematicky zamerané na budovaniedopravnej infra‰truktúry, s osobitn˘m dôrazom na Ïelezniãnú infra‰truktúru. S veºk˘m záujmom sme sipreãítali rozhovory s ministrom DPT Ing. Pavlom Prokopoviãom, poslancom NR SR a exministrom DPTDoc. Ing. Jánom Jasovsk˘m, CSc. a generálnym riaditeºom ÎSR Ing. Ladislavom Saxom a predsedomZväzu zamestnávateºov DPT Ing. Andrejom Egyedom. Zaujali nás aj faktografické príspevky projekãn˘cha dodávateºsk˘ch organizácií podieºajúcich sa na budovaní Ïelezniãn˘ch koridorov.Preto nám nedá, aby sme k takej v˘znamnej téme nezaujali stanovisko,veì realizáciu v‰etk˘ch koncepãn˘ch zámerov a predov‰etk˘m realitupri financovaní a realizácii Ïelezniãn˘ch stavieb preÏívame kaÏdodenne.Niekoºko poznámokk budovaniu Ïelezniãnejinfra‰truktúry na SlovenskuStanovisko Zväzu stavebn˘ch podnikateºov na dráhach k ãlánkom v Parlamentnom kuriéri z marca 2003Zväz stavebn˘ch podnikateºov na dráhach ( ìalejlen ZSPD) je zamestnávateºskou organizáciou,zdruÏujúcou 14 slovensk˘ch firiem, ktoré svojouv˘robnou náplÀou predstavujú tradiãn˘ch dodávateºovpre ÎSR v oblasti modernizácie, rekon-‰trukcií, opráv a údrÏby Ïelezniãn˘ch tratí, trakãn˘chzariadení, zabezpeãovacej a oznamovacejtechniky:ELTRA, s.r.o. Ko‰ice, ELZA, s.r.o. Bratislava,EÎ, a.s. Kysak, Koºajové a dopravné stavby, s.r.o.Ko‰ice, Reding, a.s. Bratislava, Slovenské tunely,a.s. Bratislava, Trnavská stavebná spoloãnosÈ,a.s. Trnava, Tavros, a.s. Îilina, TSS, a.s. Bratislava,Zvolenská Ïelezniãná, a.s. Zvolen, Îelezniãnéstavby, a.s. Ko‰ice, ÎPSV, a.s. âaÀa, Îelezniãnéstavebníctvo Bratislava, a.s., Betamont, s.r.o. Zvolen.Spolu sme v predchádzajúcom roku zamestnávalicca 2000 zamestnancov, nበroãn˘ objemv˘roby predstavoval cca 4,8 mld. Sk, z toho preobe Ïelezniãné spoloãnosti cca mld. 3,8 mld. Sk.Na‰e ãlenské organizácie väã‰inou vznikli akodôsledok odãleÀovania a privatizácie pôvodn˘chkapacít ÎSR a VHJ Îelezniãného staviteºstva, aaj z tohto dôvodu dostatoãne poznáme problematikua máme korektné profesionálne vzÈahy v rámcirezortu dopravy.V t˘chto dÀoch sa na Ministerstve financií SRaj Ministerstve dopravy, pô‰t a telekomunikácií SRváÏne rozbiehajú práce na príprave návrhu ‰tátnehorozpoãtu na budúci rok, ktor˘ v podobe zákonadefinitívne schváli NR SR. Na‰imi poznámkamik danej problematike by sme chceli vyzbrojiÈkompetentn˘ch odborn˘mi argumentmi.I. Strategické plány budovania multimodálnychkoridorov, miesto Ïelezniãnej infra‰-truktúry pri budovaní moderného ‰tátu a zaãlenovaniaSlovenska do európskeho hospodárskéhopriestoruPredstavitelia rezortu dopravy za existencie samostatnejSR vÏdy slovne deklarovali plnú podporuna‰im medzinárodn˘m záväzkom v budovanímultimodálnych koridorov. S uspokojením vítamepotvrdenie tohto strategického cieºa ministromP. Prokopoviãom. Multimodálne koridory, tedarovnomern˘ rozvoj predov‰etk˘m cestnej a Ïelezniãnejinfra‰truktúry sú základn˘m nástrojompre harmonizáciu t˘chto modov dopravy a vytváraniev˘konn˘ch, prelínajúcich a doplÀajúcichsa dopravn˘ch systémov. Nikto nespochybÀuje, Ïemoderná dopravná infra‰truktúra je základn˘mnástrojom zhodnotenia územia a budovania modernéhoeurópskeho ‰tátu, a t˘m základn˘m predpokladomna‰ej plnohodnotnej integrácie do Európskejúnie. V strategick˘ch plánoch rozvoja dopravysa vÏdy oprávnene zv˘razÀovala ekologickosÈÏelezniãnej dopravy, potreba pouãenia sa zch˘b in˘ch rozvinut˘ch ‰tátov, ako aj snaha ekonomickyprofitovaÈ z tranzitnej nákladnej dopravy.Vedúce ‰táty EÚ, ale aj na‰i susedia, v poslednomobdobí v˘razne investujú do Ïelezniãnej infra‰truktúry,v Európe sa budujú vo veºkom rozsahuvysokor˘chlostné trate. Tento trend na‰a malárepublika s otvorenou ekonomikou nemôÏezme‰kaÈ.II. Programové dokumenty vlády a ich (ne)zabezpeãenie‰tátnym rozpoãtom, zrozumiteºnáa dlhodobá dopravná politika ‰tátu, harmonizáciadopravn˘ch systémovSprávny a odborne nespochybniteºn˘ strategick˘cieº je potrebné premietnuÈ do programov˘chdokumentov vlády. V programovom vyhlásenívlády z roku 1998 sa nachádzala téza o zrovnoprávneníinvestícií do v˘stavby diaºnic a modernizácieÏelezniãn˘ch koridorov. Poãas prvejvlády Mikulá‰a Dzurindu sa táto téza nenaplnila,naopak rozdiel v objeme finanãn˘ch prostriedkovalokovan˘ch do cestnej a Ïelezniãnej infra‰truktúrysa e‰te prehæbil. Program diaºniãnej v˘stavbyv modifikovanej podobe pokraãoval, a programbudovania Ïelezniãn˘ch koridorov sa len poroku 2001 nesmelo rozbieha. Poãas uplynul˘ch 10rokov roãn˘ priamy transfer zo ‰tátneho rozpoãtuna rozvoj Ïelezniãnej infra‰truktúry sa pohybovalv objeme do 300 mil. Sk. Najnevyhnutnej-‰ia obnova sa realizovala z podnikov˘ch úverovÎSR, s alebo bez ‰tátnej záruky. Táto fi‰kálna politikasa v˘razne podpísala pod zadlÏenosÈ ÎSR.A tento trend zo strany vlády pokraãuje aj v tomtoroku. Dobré úmysly sú naniã, keì nie sú podporenéfinanãne. Podºa predpisov EÚ fixné nákladyna Ïelezniãnú dopravnú cestu musí zná‰aÈvlastník, t.j. podºa na‰ej ústavy ‰tát. Je kardinálnouchybou sa domnievaÈ, Ïe v˘nosmi z prevádzkyÏelezniãnej dopravy sa pokryjú v‰etky nákladyna modernizáciu, opravy a údrÏbu Ïelezniãnejdopravnej cesty. Ak iné ‰táty túto cestu dotujú anበnie, potom cena na‰ej dopravnej cesty je voãizahraniãn˘m dopravcom nekonkurenãná a nákladnátranzitná doprava nás bez obtiaÏí obíde.Samozrejme, je vecou národohospodárskej diskusie,ak˘ je potrebn˘ podiel Ïelezniãnej dopravy,ktoré územia je potrebné a v akom rozsahu obsluhovaÈ,ktoré územia podporiÈ s cieºom vybudovaniapriemyseln˘ch parkov atì. Toto v nadväznostina strategick˘ cieº budovania ‰tátu musídefinovaÈ kvalitná a moderná ‰tátna dopravná politika,ktorá stanoví priame aj nepriame nástrojeharmonizácie jednotliv˘ch dopravn˘ch systémovtak, aby sa dosiahol optimálny model, vhodn˘ prelogistické systémy priemyslu, ale aj pre obãanova stimuloval ich správanie. Doteraj‰ie riadiace aktyvlády, ako aj MDPT v skutoãnosti oproti definovan˘mstrategick˘m zámerom len preferujú individuálnuautomobilovú dopravu pred hromadnouÏelezniãnou a autobusovou (pozri redukciuautobusovej dopravy a ru‰enie osobnej dopravyna regionálnych tratiach).III. Potreba komplexného program budovaniaÏelezniãn˘ch koridorovV roku 1995 sa rozhodovalo o ãasovej postupnostibudovania diaºnic a modernizácie Ïelezniãn˘chkoridorov. Aj zo subjektívnych dôvodov (vdôsledku chybnej privatizácie do‰lo k neopodstatnenejatomizácii projekãn˘ch a dodávateºsk˘chkapacít Ïelezniãného staviteºstva na Slovensku,nedostatoãná investorská príprava) bolako prv˘ prijat˘ Komplexn˘ program v˘stavbydiaºnic s t˘m, Ïe bol systematicky kaÏdoroãne fi-26

Î E L E Z N I â N Á D O P R A V Anancovan˘ v podstate transfermi zo ‰tátneho rozpoãtu,resp. zahraniãn˘mi úvermi so ‰tátnou zárukou.Komplexn˘ program modernizácie Ïelezniãn˘chkoridorov nebol prijat˘ doposiaº, o dlhodobomreálnom modele financovania nehovoriac.Dôsledkom je v˘razné zaostávanie voãi okolit˘m‰tátom. Na Slovensku je v súãasnostizmodernizovan˘ch cca 50 km Ïelezniãn˘ch koridorov,k˘m napríklad v âeskej republike viac ako300 km. TraÈ s vysokou prevádzkovou r˘chlosÈouprinesie synergick˘ efekt len v prípade dokonãeniadlh‰ieho súvislého úseku. Pomalá, vecne a ãasovorozdrobená v˘stavba znamená okrem predraÏenianemoÏnosÈ naplno vyuÏívaÈ v˘hody zmodernizovanejtrate.IV. Veºké koridorové stavbyV súãasnosti projektová príprava modernizácieÏelezniãn˘ch koridorov ide kontinuálne od Bratislavy-Raãepo Îilinu. Prípravné práce prebiehajúna slovenskom úseku IV. koridoru Kúty – Bratislava.Stavebne sa dokonãieva VI. koridor v úsekuâadca – Skalité a prv˘ úsek V. koridoru od Raãe.Úsek Raãa – ·enkvice je rozostavan˘ a na ìal‰iedva nadväzujúce úseky sa oãakáva v tomto rokuvypísanie v˘berového konania na zhotoviteºa.Vzhºadom na schválen˘ ‰tátny rozpoãet modernizáciaÏelezniãn˘ch koridorov môÏe byÈ finanãnesaturovaná len viaczdrojov˘m financovaním,ão znamená zdruÏenie finanãn˘ch prostriedkovz predvstupového fondu ISPA, dlhodob˘múverom z medzinárodnej rozvojovej bankya vlastn˘mi zdrojmi stavebníka ÎSR (v zastúpení‰tátu). Plánované plné ãerpanie finanãn˘ch prostriedkovz predvstupov˘ch fondov (nevratn˘ príspevokz ISPA) a bankov˘ch úverov je podmienenévãasn˘m organizovaním potrebn˘ch doplÀujúcichvlastn˘ch zdrojov. Doteraj‰ie skúsenostinás presviedãajú o opaku. ·tát (ÎSR) svojpodiel v stanoven˘ch termínoch 60 dÀovej lehotesplatnosti neuhrádza a DPH neuhrádza aj niekoºkomesiacov. Tu je najväã‰ie riziko, Ïe na uÏaj tak obmedzen˘ program nebudeme schopní vyãerpaÈposkytnuté príspevky z predvstupov˘chzdrojov, keìÏe sa nezabezpeãuje potrebn˘ podielvlastn˘ch zdrojov.Na modernizáciu Ïelezniãn˘ch koridorov sa vrozhodujúcej miere vyuÏívajú cudzie, resp. po-Ïiãané peniaze. Pri verejnom obstarávaní má dominantn˘vplyv Delegatúra EÚ, resp. veriteºskábanka. Na tom by nebolo niã zlého, keby poÏiadavkyna zdruÏenie firiem (uchádzaãa) nediskvalifikovalislovensk˘ch dodávateºov. Napr. na realizáciutroch projektov v hodnote 250 mil. eur,Ïiadny z nich nesmie maÈ roãn˘ objem v˘robymen‰í ako 50 mil. eur, roãn˘ obrat za posledné 3roky musí byÈ vy‰‰í ako 250 % z roãnej hodnotytendra. RealizovaÈ musel aspoÀ 2 projekty obdobnejpovahy a obtiaÏnosti za posledn˘ch 5 rokov,cel˘ kºúãov˘ personál musí maÈ aspoÀ 10 roãnéskúsenosti a preukázanú kvalifikáciu na relevantnúprácu podobnej povahy, priãom sa za topovaÏujú len projekty v oblasti Ïelezníc. MôÏe nejaká,aj tá najväã‰ia a najrenomovanej‰ia slovenskáfirma, resp. zdruÏenie slovensk˘ch stavebn˘chfiriem splniÈ tieto podmienky? Veì na Slovenskusa koridory len zaãínajú budovaÈ. Koºko je v SRstavebn˘ch firiem s roãn˘m obratom viac ako 3mld. Sk, ktoré majú zrealizované 2 projekty podobnejpovahy a v zdruÏení dokáÏu preukázaÈ realizáciu3 obdobn˘ch stavieb za cca 10 mld. Sk?Je to cena za granty z EÚ, alebo sa orgány SR vôbecnepokúsili ovplyvniÈ súÈaÏné podmienky?Technick˘ charakter a obtiaÏnosÈ prác je pritomtaká, Ïe minimálne 4-5 slovensk˘ch stavebn˘chspoloãností by ich vzhºadom na svoju doteraj‰iuãinnosÈ, strojové vybavenie, materiálno-technickézázemie a ºudsk˘ potenciál v poÏadovanej kvalitea termínoch bolo schopné realizovaÈ.K t˘mto objemov˘m poÏiadavkám na zhotoviteºapristupujú ìal‰ie, ktoré slovenské firmy sobtiaÏou zvládnu. Ide o v˘‰ku bankov˘ch garancií,zádrÏné, poistenie kurzov˘ch strát (pretoÏeplatby sú realizované v eur) atì.V. Zanedbané opravy Ïelezniãn˘ch tratí, vnútorn˘dlhPri absencii priamych ‰tátnych dotácií do Ïelezniãnejdopravnej cesty ( cca 300 mil. Sk roãneje absolútne nedostatoãné) je ÈaÏké predpokladaÈ,Ïe ÎSR vlastn˘mi finanãn˘mi zdrojmi (priexistujúcom zadæÏení) pokryje náklady na cyklickéopravy a údrÏbu Ïelezniãn˘ch tratí. ModernizáciaÏelezniãn˘ch koridorov postupne aspoÀ na t˘chtotratiach zahladí hriechy minulosti, ale ão s ostatn˘midôleÏit˘mi traÈami, doÏit˘mi zabezpeãovacímizariadeniami staníc a tratí, priecestn˘mi zabezpeãovacímizariadeniami? âo so Ïelezniãn˘mimostmi a tunelmi, ktoré majú kºúãov˘ vplyvna prejazdnosÈ tratí? Pre ilustráciu: Na Slovenskuje viac ako 80 Ïelezniãn˘ch tunelov a ich priemern˘vek je viac ako 100 rokov. Roãne sa opravuje1-2. Pri takomto tempe sanácií moÏno ãakaÈlen to, ktor˘ skôr havaruje. Predpokladáme, Ïeviaceré trate na Slovensku budú v krátkej budúcnostizatvorené pre technickú nespôsobilosÈ, Ïe satak nestalo doteraz, je len vìaka tomu, Ïe zodpovednípracovníci Správ Ïelezniãn˘ch tratí a staviebÎSR berú na seba viac osobnej zodpovednosti,ako stanovujú prevádzkovo-bezpeãnostnépredpisy.VI. Re‰trikcie v roku 2003 a ich vecn˘, národohospodársky,ekonomick˘ a sociálny dopadSchválen˘ zákon o ·R na rok 2003 a rozhodnutieMDPT nedopustiÈ prehæbenie zadlÏenostiÎSR v roku 2003 spôsobili v˘razné re‰trikãnéopatrenia. ÎSR vypovedali podpísané zmluvy narealizáciu stavebn˘ch a elektromontáÏnych prác,resp. dodatkami k zmluvám o dielo posunuli realizáciurozostavan˘ch stavieb na budúce roky.Nበzamestnávateºsk˘ zväz zdruÏuje podstatnúãasÈ dodávateºov prác na obnovu, opravy a údrÏbuÏelezniãného zvr‰ku a spodku, elektrozariadení,oznamovacej a zabezpeãovacej techniky. Lensprávca dopravnej cesty dokáÏe sumarizovaÈ, kak˘m národohospodárskym ‰kodám dôjde nerealizáciouplánovan˘ch a potrebn˘ch prác. Z údajovna‰ich ãlensk˘ch organizácií sme sa dopracovalik nasledujúcim orientaãn˘m ãíslam.Pôvodne ãlenovia ZSPD mali v roku 2003 podºapodpísan˘ch zmlúv realizovaÈ v˘kony za 4,9mld. Sk. Objem ÎSR jednostranne zru‰en˘ch, alebopozastaven˘ch prác predstavuje 3,3 mld. Sk,ão znamená stratu 67 % plánovaného trhu prena‰e firmy. K˘m na zaãiatku tohto roka sme zamestnávali1853 zamestnancov, po vyhodnotenídopadov predmetn˘ch re‰trikcií ich hodláme vtomto roku zamestnávaÈ 1026, to znamená Ïe zamestnanosÈoproti roku 2002 zníÏime o 45 %. Nazatvorené a pozastavené stavby predpokladámedodatoãné zv˘‰enie nákladov pre investora o 286mil. Sk.Najpoºutovaniahodnej‰ím dôsledkom nedomyslen˘chre‰trikcií na ÎSR je, Ïe sa musíme prenedostatok zákaziek rozlúãiÈ s dlhoroãn˘mi, skúsen˘mia predov‰etk˘m kvalifikovan˘mi spolupracovníkmi.Získanie odbornej spôsobilosti apreukázanie zdravotnej spôsobilosti pre prácu vobvode ÎSR je ãasovo a predov‰etk˘m finanãnenákladnou záleÏitosÈou. Platené zdravotné prehliadkyna‰ich zamestnancov v Îelezniãn˘ch poliklinikách,zdokonaºovacie a obnovovacie kurzya preskú‰ania odbornej spôsobilosti v Ïelezniãn˘chstrediskách v˘chovy a vzdelávania absolvovalina‰i zamestnanci v hluchej stavbárskejsezóne, tj. v januári a februári, predt˘m neÏ smesa dozvedelo o re‰trikciách. Na‰e firmy na to vynaloÏilinemalé finanãné prostriedky. Adnes taktopripravené ºudské zdroje nevyuÏijeme, naopakposilnia rady nezamestnan˘ch. Ak na budúci rokbudeme potrebovaÈ doplniÈ stavy na‰ich zamestnancovna úroveÀ zaãiatku tohto roka musia ãlenskéfirmy ZSPD na to vynaloÏiÈ 6,9 mil. Sk.Z podnikateºského hºadiska sú firmy zdruÏenév ZSPD nútené diverzifikovaÈ svoju ãinnosÈ ahladaÈ uplatnenie u mimoÏelezniãn˘ch investorov.Toto má v‰ak svoje v˘razne obmedzenie. DrviváãasÈ ná‰ho strojného a vozového vybavenia jeviazaná na koºajovú dopravu a in˘ch stavbárskychprofesiách je nepouÏiteºná (pracovné vlaky,podbíjaãky, zváranie koºajníc atì.).Ak chceme, aby na‰e ãlenské firmy preÏili rok2003, musíme získaÈ nové zákazky u mimoÏelezniãn˘chinvestorov v objeme cca 1,9 mld. Sk,ãím e‰te viac zhor‰íme konkurenãné podmienkyna dodávateºmi pres˘tenom stavbárskom trhu.Odìaºovanie plného rozvinutia projektu modernizácieÏelezniãn˘ch koridorov v súãinnosti sprehnan˘mi re‰trikciami v oblasti rekon‰trukcií,opráv a údrÏby ostatn˘ch tratí môÏe spôsobiÈ kolapstradiãn˘ch, vysoko‰pecializovan˘ch dodávateºovprác pre ÎSR.V tejto súvislosti sa neodbytne natíska domnienka,ãi náhodou nejde o globálny zámer.Veºké nadnárodné stavebné korporácie dokonãievajúmodernizáciu Ïelezniãn˘ch koridorov vzápadnej Európe a netaja sa zámerom organizovanesa presunúÈ na ‰tátne zákazky v nov˘ch ãlensk˘chkrajinách EÚ. Pri ich finanãnom zázemí,veºmi lacno získajú malé a stredne veºké slovenskéfirmy, ktoré sú decimované príli‰nou re‰trikciourelevantného stavebného trhu a dlhodobopodkapitalizované.Po takomto vyãistení trhu sa môÏe naplno rozbehnúÈmodernizácia Ïelezniãn˘ch koridorov naSlovensku pod taktovkou európskych finanãn˘chin‰titúcií a za v˘razného finanãného profitu nadnárodn˘chstavebn˘ch koncernov.VII. Návrhy a odporúãania1) Správne strategické ciele v budovaní Ïelezniãnejinfra‰truktúry a jej zapojenie do európskejsiete vysokor˘chlostn˘ch tratí je potrebnékaÏdoroãne premietaÈ do zákona o ·R.Predov‰etk˘m prioritne v potrebnom ãase aobjeme zabezpeãiÈ podiel vlastn˘ch zdrojovpre projekty viaczdrojového financovania. NedopustiÈnevyuÏitie v‰etk˘ch dostupn˘ch nevratn˘chzdrojov2) Pri viaczdrojovom financovaní modernizácieÏelezniãn˘ch koridorov s vyuÏívaním predvstupov˘ch fondov EÚ v rokovaniach so zahraniãn˘miin‰titúciami kreovaÈ finanãné podmienkyv˘berov˘ch konaní tak, aby sa ichmohli zúãastÀovaÈ samostatne alebo v konzorciáchaj relevantné slovenské firmy3) StanoviÈ minimálny potrebn˘ rozsah a v˘konnosÈÏelezniãnej dopravnej cesty a oprávnenépotreby finanãne zabezpeãovaÈ4) Fixné náklady na dopravnú cestu v zmysle dopravnejlegislatívy EÚ hradiÈ priamymi transfermizo ·R v prospech správcu ÎSR5) HºadaÈ aj v priebehu roku 2003 dodatoãnézdroje na sanáciu havarijn˘ch stavov na Ïelezniãnejdopravnej ceste, pritom sledovaÈ ajcieº zachovania tradiãn˘ch, vysoko‰pecializovan˘chdodávateºsk˘ch kapacít aspoÀ v akcieschopnomstave.27

S L O V E N S K ¯ P R I E M Y S E LOsudy cementární na Slovensku po rozpade b˘valého âeskoslovenska negatívne poznaãiloviacero faktorov: regres stavebníckej v˘roby, nedostatok investícií najmä do v˘robnotechnickejzákladne, zniÏujúca sa konkurencieschopnosÈ najmä na zahraniãn˘ch trhoch. V dôsledku tohoviacero z kedysi prosperujúcich cementární ukonãilo svoju v˘robu. âo spôsobilo, Ïe podobn˘ osudnepostihol i hornosrniansku cementáreÀ CEMMAC a.s., najmen‰iu cementáreÀ na Slovensku,o tom hovoríme s generálnym riaditeºom spoloãnosti Ing. Karolom PODHOROM.Sedem úrodn˘ch rokovv hornosrnianskej cementárniCEMMAC a.s.E‰te okolo roku 1995 hrozilo, Ïe cementáreÀv Hornom Srní zavrie svoje brány. Nestalosa tak. âo spôsobilo, Ïe ste sa napokon„zachránili“?Áno, na‰a cementáreÀ, posledná cementáreÀs v˘palom slinku v ‰achtov˘ch peciach vEurópe, v tom ãase e‰te síce odolávala silnémutlaku konkurencie, ale bolo uÏ len otázkouãasu, kedy bude v˘roba zastavená podobneako v Bystrom, Lietavskej Lúãke ãi BanskejBystrici.Navy‰e, nበmajoritn˘ akcionár, firma Maculan,krachoval a nedostatoãne vyuÏíval synergickéefekty vo svojich stavebn˘ch firmách,ktoré sa mu núkali z titulu vlastníka cementárne.Obrat nastal v roku 1996. Vtedyvstúpil do hry nov˘ akcionár – rakúska firmaAsamer & Hufnagl Baustoff Holding WienGmbH. Ani on dovtedy nevyrábal cement, nospotreba cementu v jeho betonárkach v Rakúsku,âeskej republike a na Slovensku bolana úrovni v˘robnej kapacity na‰ej cementárne(400 000 - 500 000 t cementu/rok).Odbyt bol zabezpeãen˘. A ak k tomu pridámeveºmi dobr˘ pracovn˘ kolektív a slu‰néekonomické v˘sledky spoloãnosti, „neboloÈaÏké“ presvedãiÈ akcionára o nutnosti investovaÈ.To znamená, Ïe predt˘m sa v cementárni vHornom Srní neinvestovalo?To by nebolo presné. Od zaãiatku privatizáciev roku 1992 do roku 1996 sm preinvestovali200 miliónov korún.Zo zaãiatku to boli investície predov‰etk˘mdo ekológie, do stabilizovania v˘robného procesu,do zlep‰enia kvality a odstránenia ÈaÏkej,namáhavej práce. Nasledovali investície,ktoré racionalizovali v˘robn˘ proces. Boli toteda investície, ktoré boli bezpodmieneãnenutné na to, aby v˘roba nebola odstavená.No zrejme sa nerie‰ilo to najpodstatnej‰ie– modernizácia technológie na v˘pal slinku.Rozhodnutie o v˘stavbe novej modernej rotaãnejpece padlo v roku 1998. V septembri bolpoloÏen˘ základn˘ kameÀ a za 18 mesiacovbola uvedená do prevádzky investícia v hodnotevy‰e 1 miliardy Sk. Bola postavená novádrviareÀ, vzorkovacia stanica, predhomogenizaãnáskládka, homogenizaãné silo, rotaãnápec s päÈstupÀov˘m cyklónov˘m v˘menníkom,kalcinaãn˘m kanálom a ro‰tov˘mchladiãom, uholná mlynica, centrálny velín amodern˘ ovládací systém – v‰etko najlep‰iadostupná technika (BAT).Va‰a investícia mala aj v˘znamn˘ a v˘razn˘spoloãensk˘ ohlas...Dôkazom toho, Ïe na‰a rotaãná pec má nielen‰piãkové technické parametre, ale bude iv dlhodobej perspektíve spæÀaÈ v‰etky poÏiadavkykladené na ochranu Ïivotného prostredia,je i cena Ministerstva Ïivotného prostrediaSR za stavebné dielo s najväã‰ím ekologick˘ma priestorotvorn˘m prínosom, ktorábola stavbe udelená v r. 2001 v rámci najprestíÏnej‰ejsúÈaÏe v oblasti stavebníctva a architektúryna Slovensku „Stavba roka 2001“.Ani touto akciou v‰ak investiãn˘ rozvoj vspoloãnosti CEMMAC neskonãil.Samozrejme, Ïe nie. V roku 2001 bola postavenáza 100 miliónov korún su‰iareÀ troskya v tomto roku uvedieme do prevádzky novúcementovú mlynicu v hodnote takmer 400miliónov korún.To v‰etko sú investície, ktoré ste realizovalitakpovediac z vlastnej iniciatívy. Boli ajtaké, ku ktor˘m ste boli „donútení“ meniacimisa podmienkami na trhu?Îiaº, sem musím rozhodne zaradiÈ investíciu,ktorou sme reagovali na neplánovan˘ a neúmern˘nárast ceny zemného plynu. Pri rovnakomsystému odberu a rovnakej spotrebeako v roku 2002 nám vzrástla cena o 56%!!!Náhrada plynu za ºahk˘ vykurovací olej násbude stáÈ 42 mil. korún, ale aj tak by sa námtáto investícia mala vrátiÈ do 5 rokov. ·kodalen, Ïe sme na uvedenú zmenu nemohli reagovaÈskôr. Úpravy cien prebehli v takom tempe,ktoré v˘robnej sfére neumoÏnilo realizovaÈekvivalentné kroky a investiãné rozhodnutia.V‰etky va‰e investiãné aktivity sú spojenéso vstupom zahraniãného, v tomto prípaderakúskeho kapitálu na Slovensko. V tak˘chtoprípadoch sa na úrovni vlády ãastoposkytuje podpora, prípadne daÀové úºavy.Stalo sa tak aj v prípade CEMMAC-u?Cementárni neboli poskytnuté Ïiadne v˘hodyani daÀové úºavy. Pokladal by som to vzhºadomna prebytok cementu na slovenskom trhua vyuÏitie v˘robn˘ch kapacít cementární zacelkom prirodzené, keby niektoré z uveden˘chv˘hod neboli poskytnuté konkurenãn˘mv˘robcom cementu. Îiaº, akoby sa pouÏívaldvojak˘ meter... Hodnota v‰etk˘ch investíciíod roku 1992 prekroãí v tomto roku hranicu2 milárd korún.Pritom va‰e ekonomické v˘sledky sú nad-‰tandardné.V roku 2002 sme predali 495 000 ton cementu,ão je historick˘ rekord. Tomu zodpovedajúaj ekonomické ukazovatele. Podºa rebríãkovuverejnen˘ch v t˘Ïdenníku Trend na‰aspoloãnosÈ obsadila 7. miesto podºa trÏieb (pribliÏne1 miliarda Sk), ale v prepoãte na 1 pracovníka1. miesto. Najmen‰ia cementáreÀ naSlovensku, no najvy‰‰ia v˘roba cementu napracovníka!28

S L O V E N S K ¯ P R I E M Y S E LCEMMAC, a.s patrí medzi posledné cementárne,ktoré e‰te nevyuÏívajú alternatívnepalivá na báze odpadov. Preão?V minul˘ch rokoch sme zmenili technológiuv˘roby zo ‰achtov˘ch pecí na modernú rotaãnúpec, ãím sme vytvorili predpoklady ajpre vyuÏitie odpadov pri v˘robe slinku. Vsúãasnej dobe vytvárame legislatívne a technicképredpoklady na náhradu u‰ºachtil˘chpalív alternatívnymi palivami na báze odpadov.Pripravujeme v˘stavbu linky na tuhé akvapalné alternatívne palivá.Keì sa povie cementáreÀ, hneì vyvstaneotázka o ekologick˘ch dopadoch. Aká jezákladná filozofia va‰ich environmentálnychprogramov?V na‰ej republike vznikajú tisícky ton odpadovroãne. Tieto sa vo veºkej miere ukladajúna skládky, a to aj napriek tomu, Ïe by sa dalivyuÏiÈ aj in˘m spôsobom. Navy‰e Slovenskárepublika patrí medzi malé krajiny s pomerneveºk˘m poãtom prírodn˘ch krás. Pretoby malo byÈ snahou nás v‰etk˘ch obmedziÈna minimum tvorbu skládok odpadov a odpadyvyuÏívaÈ in˘m, environmentálne vhodnej-‰ím spôsobom.Jedn˘m z t˘chto spôsobov je ich vyuÏitieako paliva pri v˘robe cementárskeho slinku.V˘hodou rotaãnej pece je najmä to, Ïe v plamenihoráka (alternatívne + hlavné palivo) sadosahuje teplota od 1800 do 2000 °C. Teplotyvypaºovaného slinku dosahujú hodnoty1450-1500°C. Nespáliteºné anorganické zloÏkysa naviaÏu na ‰truktúru slinku, ãím prechádzajúdo vyrábaného cementu.Tento spôsob vyuÏívania odpadov má e‰tejednu veºkú v˘hodu. Pri v˘pale slinku nevznikáÏiaden odpad. Z pece vypadáva lenprodukt – slinok.Spoluspaºovanie odpadov v cementárskejrotaãnej peci je preto nielen ekonomickyv˘hodné, ale aj environmentálne priaznivé.Pomáha vyuÏívaÈ odpady vzniknuté pri in˘chãinnostiach a prispieva k ‰etreniu prírodn˘chzdrojov (nahrádzajú sa prírodné palivá – zemn˘plyn, ãierne uhlie, ÈaÏk˘ vykurovací olej).600 000500 000400 000300 000200 000100 0000Slovenská republika sa zaviazala prevziaÈkomplexnú legislatívu na ochranu kvalityovzdu‰ia. Do nového zákona sú uÏ zakomponovanéeurópske limity a poÏiadavky. âovy na to v CEMMAC-u?UÏ dnes spæÀame s urãitou rezervou limity,ktoré majú byÈ platné od 1. 1. 2008. Na rozdielod na‰ich konkurentov napríklad v Rakúskuv‰ak platíme za kaÏd˘ gram tuh˘ch aplynn˘ch exhalátov, ãím sme ekonomickyznev˘hodnení. Ch˘ba akákoºvek motivácia apoplatky neslúÏia na zlep‰enie Ïivotného prostrediav konkrétnej fabrike ani v príslu‰nej obci.Ceny niektor˘ch druhov energií sú uÏ dnesvy‰‰ie ako v Rakúsku.Fabrika má od roku 1997 zaveden˘ manaÏérskysystém kvality STN EN ISO 9002 aod roku 2001 systém environmentálneho manaÏérstvapodºa ISO 14 001 ako prvá cementáreÀna Slovensku.Kvalita na‰ich cementov je kontrolovanánielen na‰ím skú‰obn˘m ústavom, ale ajskú‰obn˘mi ústavmi v Rakúsku, Nemecku aâeskej republike.Pri investovaní sme pouÏili najlep‰ie dostupnétechnológie. Na‰a technológia je porovnateºnás technológiou cementární v Európskejúnii.Teda niet ão zlep‰ovaÈ?To netvrdím. V nev˘hode oproti cementárÀamz Európskej únie sme urãite vo vyuÏívaníalternatívnych palív. Niektoré konkurenãnécementárne majú z tohto dôvodu nulové,alebo aÏ záporné náklady na palivá. Vstupomdo EÚ sa urãite odstránia mnohé bariéry, ktorébránia efektívnej‰iemu a menej komplikovanémuvyuÏívaniu alternatívnych palív i naSlovensku.Predaj cementu1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003Predaj cementu Domáci predaj Export29

S L O V E N S K ¯ P R I E M Y S E LNa‰ím cieºom je poskytnúÈ zákazníkovi cel˘ komplex sluÏieb, teda nielen pneumatikualebo gumárensk˘ diel. Máme detailné poznatky o tom, Ïe v˘voj automobilu a pneumatiky musíbyÈ brilantne zladen˘. Optimálne je, ak dochádza k zosúladeniu v˘voja podvozkus pneumatikami. Je to firemná filozofia i stratégia. Z tohto pohºadu je nበkontakt naautomobilky dominantn˘, zdôraznil v rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér prezident Matadoru, a.s.,Púchov Ing. ·tefan ROSINA, PhD. Táto strategická vízia je o to cennej‰ia, Ïe sa zhodujes názormi jeho otca, nestora slovenského firemného podnikania i predchodcu vo funkciiIng. ·tefana ROSINU, Dr.h.c., teraj‰ieho predsedu Správnej rady Matadoru, a.s.Otázky im kládol Jozef KníÏat.SprávnosÈ stratégieMatadoru potvrdzuje trhtácie si ãasto vyÏaduje znaãné finanãné prostriedky,ktoré je potrebné vynaloÏiÈ na zvládnutie„v˘zvy“ meniacich sa aspektov, najmävonkaj‰ieho trhu. Za jeden z veºk˘ch momentov,ktor˘ modifikuje na‰u stratégiu, jeupevnenie pozície ná‰ho joint-venture v Ruskua ìal‰ím tak˘mto momentom je nበprojektv Etiópii, teda preniknutie a na‰e etablovaniesa aj na africkom trhu.Pán predseda, Matador má definovanúdlhodobú stratégiu, ktorá je predbeÏne limitovanárokom 2006. Jednou z jej súãastíje tvrd˘ „Èah“ na core-business a odbúravaniet˘ch aktivít a majetku, ktoré nepriná‰ajúoptimálnu nadhodnotu. SúãasÈoufiremnej stratégie je v‰ak aj sústavnátrhová expanzia. Aké sú jej hlavné obrysy,respektíve v˘sledky povedzme za obdobieuplynul˘ch 12 mesiacov?Je pravda, Ïe stratégia Matadoru je stanovenádo roku 2006, ale je stále je pod intenzívnymdohºadom tak, aby sme v‰etky zmeny,ktoré sa t˘kajú vnútorného v˘voja a hlavnevplyvu vonkaj‰ích faktorov, mohli vãas aso znaãnou dávkou predvídavosti zakomponovaÈdo na‰ich plánov. Poviem to e‰te inak– definovaÈ stratégiu na dlh‰ie ãasové obdobieznamená poctivú a permanentnú prácu vrámci krátkodob˘ch roãn˘ch plánov, ba dokoncae‰te v krat‰ích intervaloch, pretoÏe modifikovanieuÏ existujúcej strategickej orien-Ing. ·tefan Rosina, PhD.: Uvedomujeme si,Ïe stratégia pre nás znamená jasné smerovaniedo budúcnosti a na jej formulovaní sa podieºa‰ir‰í tím na‰ich pracovníkov, no ãasÈzámerov sme konzultovali aj s extern˘mi firmami.Tento fenomén, respektíve prístup saukázal ako veºmi efektívny. Mnohé spoloãnostitotiÏ prichádzajú na trh s nápadom, produktom,ãi názorom, ktor˘ nie je verifikovan˘v externom prostredí, ão vyvoláva riziko,Ïe trh tak˘to nápad tvrdo odmietne a s krajnenegatívnymi efektmi vracia niektoré krokyspäÈ. Program strategického rozvoja, ktor˘sme vygenerovali v roku 1999 a po prv˘raz ho „otestovali“ v roku 2000, jasne definovalvíziu, Ïe Matador zostane samostatn˘msubjektom práve t˘m, Ïe bude zvy‰ovaÈhodnotu firmy a posunie svoj sortiment do minimálnestrednej cenovej kategórie. V tomtokontexte uÏ moÏno realizovaÈ tovar s takoupridanou hodnotou, ktorá umoÏní kontinuálnyrozvoj prostredníctvom investícií do v˘voja,a to nielen do technológií, ale aj do ºudí.KaÏd˘ rok robíme upgrade ná‰ho strategickéhoplánu, priãom sa potvrdzuje správnosÈjeho nosn˘ch prvkov. Orientácia na core-business,ktorú ste spomínali vychádza ztoho, Ïe nie je moÏné, aby sme sa ako firmavenovali takému ‰irokému diapazónu aktivít,pretoÏe budovanie silnej skupiny závisí skutoãneod kapacít, a to nielen finanãn˘ch, aleaj ºudsk˘ch. Práve budovaniu potenciálu ºudsk˘chzdrojov venujeme ústrednú pozornosÈ.Mám tu na mysli nielen podporu základného,stredného odborného a vysoko‰kolskéhovzdelania pre na‰ich budúcich zamestnancov,ale aj starostlivosÈ o teraj‰ích pracovníkovMatadoru v rámci veãerného ‰túdia. Tu musím30

S L O V E N S K ¯ P R I E M Y S E LNetajíte sa ani ambíciou presadiÈ sa na nesmiernelukratívnom ãínskom trhu. Ide zatiaºiba o strategickú definíciu /víziu/, alebouÏ môÏeme hovoriÈ aj o urãit˘ch konkrétach?âína ako trh predstavuje obrovské mnoÏspomenúÈaj jednotlivé ãinnosti v novom projekte·ampión, tzv. soft-skills, ãiÏe dopracovávanie„jemn˘ch“ metód riadenia – od delegovania,cez kouãing, mentoring sa dostávameaÏ k systému, keì vzniká u zamestnancovvnútorná motivácia vzdelávaÈ sa. TotopovaÏujem za jednu z najväã‰ích zmien.„Povinné“ alebo nanútené ‰kolenia, ãi vzdelávaciecykly sa v minulosti ãasto stretávali sapatiou, no o tie dne‰né, dobrovoºné, je skutoãneenormn˘ záujem. Takúto zmenu v myslenípovaÏujem za markantne v˘znamnú.V ‰ir‰ích súvislostiach tieÏ treba povedaÈ,Ïe na‰ou sústavnou ambíciou je koncentrovaÈna‰ich najlep‰ích ºudí aj zo stredn˘ch stupÀovriadenia do core-businessu a e‰te viacakcelerovaÈ prudk˘ rozvoj kvalitatívnych parametrovv˘roby pneumatík. Projekt HTP(HIGH TECHNOLOGY PRODUCTION) jev tomto smere nástrojom realizácie strategick˘chzámerov Matadoru v záujme zvy‰ovaniaproduktivity a ‰piãkovej kvality osobn˘chradiálnych plá‰Èov a ºahk˘ch nákladn˘chplá‰Èov. Momentálne sme v období najväã‰iehoinvestovania v rámci projektu HTP,ktor˘ sa kaÏdoroãne modifikuje z titulu na‰ichakvizícií. Je totiÏ nemysliteºné, aby sme vPúchove vyrábali cel˘ nበsortiment. Na‰ouvíziou je nielen samostatnosÈ Matadoru, aleaj kooperácia so zahraniãím a táto my‰lienkaje zaloÏená práve na joint-ventures, na‰ichakvizíciách, ale aj na v˘robe off-take, to znamenáin˘ch v˘robcov.NemôÏeme si skrátka dovoliÈ vyrábaÈ ‰irok˘sortiment v mal˘ch objemoch, pretoÏe byenormne vzrástli na‰e fixné náklady. Pretoideme cestou diverzifikácie sortimentu, produkcie,a to nielen na Slovensku, ale aj vo svete...Pán predseda, vstúpiÈ na zahraniãn˘ trh vtakom sofistikovanom a strategickom segmente,ak˘m je v˘roba pneumatík, urãitenie je ºahké, no vari e‰te Èaωie je sa na tomtotrhu udrÏaÈ. Matadoru sa to darí... Ak˘je takpovediac „recept“ vá‰ho firemnéhoúspechu?UÏ v minulom roku som na stránkach Parlamentnéhokuriéra uviedol niekoºko základn˘chfaktov, ktoré sa t˘kajú sústavnej gradácieúrovne riadenia na základe zvy‰ovaniakvalifikácie s veºk˘m akcentom na technick˘rozvoj, najmä na v˘voj a v˘skum. V tomtoprocese sme v rámci krat‰ieho ãasového intervalumohli prísÈ na trh s nov˘mi v˘robkami,ão nám aj v tvrdej konkurencii dáva ‰ancuetablovaÈ sa na trhoch a na‰e produkty úspe‰nepredaÈ.NemôÏem a nechcem obísÈ ani sféru, ktoráVám je osobne veºmi blízka a stala saimanentnou súãasÈou firemnej filozofieMatadoru, ão potvrdzujú aj predchádzajúceslová Vá‰ho syna. Mám na myslisústavn˘ tlak na profesionálny a vzdelanostn˘rast va‰ich zamestnancov, ale aj vytváraniev˘born˘ch podmienok na strednéa vysoko‰kolské ‰pecializované vzdelaniepriamo v Púchove.Ako sa vám darí v tejto oblasti, koºko „svojich“‰tudentov-absolventov ste za posledn˘rok v Matadore zamestnali?V na‰om systéme zdruÏenej strednej odbornej‰koly a v rámci troch fakúlt vysokej‰koly máme v tomto roku 1600 ‰tudentov.Pre tento ‰kolsk˘ rok sme pripravili podmienkyprijaÈ ìal‰ích 200 poslucháãov do prv˘chroãníkov. V porovnaní s predchádzajúcimrokom je pre nás v˘znamné to, Ïe terazje v chode uÏ aj prv˘ roãník Obchodnej fakultyEkonomickej univerzity, ão znamená, Ïe popriFakulte informatiky vytvárame v˘raznémoÏnosti získaÈ veºmi kvalifikovan˘ch ºudí,ktorí budú pripravení na realizovanie obchodn˘choperácií. Dodám e‰te, Ïe Fakultapriemyseln˘ch technológií sa roz‰iruje o nov˘odbor, ktor˘m je riadenie priemyseln˘chpodnikov. Aj z t˘chto niekoºk˘ch údajov vypl˘va,Ïe sa permanentne staráme o zvy‰ovaniekvalifikácie pracovníkov, ão sa v‰ak t˘kaaj robotníckych profesií, pretoÏe máme sformulovan˘komplexn˘ program vzdelávania.V zásade sa dá povedaÈ, Ïe prijímame zhrubatak˘ poãet absolventov, ktorí nahrádzajú ºudíodchádzajúcich z Matadoru, no tento poãetje e‰te o nieão vy‰‰í, pretoÏe pre na‰e aktivityv zahraniãí potrebujeme kvalitn˘ch ºudí.Vytvárame si skrátka „zásobu“ vzdelan˘chpracovníkov, ktor˘ch v praxi overujeme a zich radov sanujeme nové projekty Matadoru.Pán predseda, poprosím e‰te o pár my‰lienokna margo Nadácie pre rozvoj púchovskéhoregiónu...Popri funkcii v Matadore zastávam aj pozíciupredsedu ZdruÏenia podnikateºov púchovskéhoregiónu a my‰lienka vytvoriÈ Nadáciu,regionálny fond, je vzácna v tom, Ïe napríkladvlani sme podporili rozvoj ãiastkou700 000 tisíc korún v rámci odvodu 1% daní.V tomto roku by táto suma mala oscilovaÈ okolojedného milióna korún. Touto formou tedamôÏeme podporiÈ región, najmä v ãinnostiach,ktoré sú v˘raznej‰ie závislé na finanãn˘chzdrojoch. K na‰im dôleÏit˘m poãinompatrí v˘stavba diaºniãného privádzaãa, cestn˘most cez Váh, rozvoj ekologick˘ch aktivít,ktoré dlhodobo preferujeme aj z dôvodu,Ïe sme patrili medzi vôbec prvé firmy s ekologick˘mcertifikátom 14 001, nová linka naspracovanie ojazden˘ch pneumatík, podporavzdelania, zdravotníctva, ‰portu – to v‰etkosú akcie, pod ktor˘mi je Matador silne a jednoznaãne„podpísan˘“. Stojí nás to znaãnéprostriedky, no aj tu hºadáme urãit˘ „modusvivendi“. KaÏd˘ súdny ãlovek totiÏ musíuznaÈ, Ïe bez priãinenia Matadoru by mnohéveci v regióne nepokroãili tempom, ktoréje dnes evidentné, av‰ak vynakladanie zdrojovmusí byÈ maximálne efektívne a optimálnev tom, aby nenaru‰ovalo kontinuitu strategick˘chzámerov Matadoru.Pán prezident, spoloãn˘ slovensko-rusk˘podnik Matador Omsk‰ina funguje v Ruskejfederácii uÏ vy‰e sedem rokov. Investícienaplánované na rok 2003 majú dosiahnuÈ41 miliónov rubºov a sú nasmerovanénajmä do modernizácie v˘roby a doìal‰ieho roz‰írenia a skvalitnenia sortimentnejskladby. Aké sú va‰e ìal‰ie zámery,v ãom vidíte nové ‰ance, no prípadne ajv˘zvy na ruskom trhu?Na nedávnom valnom zhromaÏdení akcionárovspoloãného podniku v Rusku bola právetéma ìal‰ieho rozvoja tohto joint-venture.Za ostatn˘ch osem rokov sme v ruskom teritóriuzaÏili hodne, veºa situácií bolo dosÈ turbulentn˘cha hektick˘ch, no v˘sledky, osobitneza ostatné tri roky potvrdzujú, Ïe ide oveºmi úspe‰n˘ projekt. Jeho hlavn˘m, primárnymcieºom totiÏ nebolo zaloÏiÈ spoloãn˘podnik, ale odbúraÈ budúce antiimportnéopatrenia, ão sa nám podarilo, a za druh˘ cieºpovaÏujem intabulovaÈ znaãku Matador naruskom trhu. Aj v tomto smere sme boli úspe‰ní.V˘robky spoloãného podniku Matador– Omsk‰ina „obúvame“ na prvú v˘bavu VAZTogliatti, ãím exportované Lady prezentujúna‰e meno, na‰u znaãku aj v zahraniãí, mimorusk˘ch hraníc, najmä v in˘ch krajinách SN·.ëal‰í rozvoj v˘roby je zatiaº definovan˘ doúrovne dvoch miliónov kusov pneumatík st˘m, Ïe na‰ou ambíciou je vybudovaÈ kapacityna produkciu päÈ aÏ ‰esÈ miliónov kusov,no tento zámer bude maÈ konkrétnej‰ie obrysyaÏ koncom tohto roku.31

S L O V E N S K ¯ P R I E M Y S E Lstvo budúcej spotreby, veì v tejto krajine saroãne buduje zhruba 5 000 km diaºnic, av‰akoficiálne ãínske orgány formou subvencií vytvárajúmaximálne podmienky pre domácuv˘robu, ão nám sÈaÏuje export do âíny. No nadruhej strane máme obrovskú ‰ancu presadiÈsa na‰imi technologick˘mi linkami a zariadeniami,na‰im know-how.Dodám, Ïe uÏ máme zakontrahovanú dodávkutechnológie v hodnote 4,66 miliónaUSD a k jej realizácii dôjde zaãiatkom roka2004. V tejto chvíli v‰ak nemoÏno vylúãiÈ anispoloãn˘ podnik na v˘robu pneumatík v âíne.V segmente gumárensk˘ch strojov sa pohybujememedzi ‰piãkou a na‰imi rivalmi vtendroch sú také firmy ako Krupp-Thyssen,VMI z Holandska a Mitsubishi. Ide o ostr˘boj, no v tomto „zápase znaãiek“ sme dosiaºúspe‰ní, ão sa potvrdilo aj v âíne.Vlani ste vyviezli 80% svojej produkcie, ãoje úctyhodné ãíslo. Do akej miery ste „pocítili“posilÀovanie slovenskej meny?Prijali sme niektoré dôleÏité systémovéopatrenia. UÏ v minulom roku vznikol v rámciMatadoru útvar investorsk˘ch relácií, ktoréhoúlohou je pripravovaÈ konkrétne ‰túdie,napríklad due-diligence pre na‰e investiãnéaktivity v zahraniãí, takisto od minulého rokau nás funguje projekt treasury. Jeho náplÀouje „o‰etrovaÈ“ krátkodobé a dlhodobéaktíva i pasíva. Tento útvar má tieÏ minimalizovaÈnegatívne vplyvy kurzov˘ch rozdielovna Matador. Sme totiÏ silne proexportnáfirma a na‰imi dominantn˘mi trhmi sú trhyeura. Najväã‰í objem ná‰ho v˘vozu smerujedo krajín EÚ s t˘m, Ïe dolárové trhy (Rusko,arabské ‰táty a Severná Amerika) predstavujúmen‰í podiel na na‰om exporte, zhrubav pomere 80:20. Z dôvodu posilÀovaniaslovenskej koruny sme poãas minulého rokarealizovali hedging v objeme 70 miliónov eur,takÏe v tomto roku by sa vplyvy posilÀovaniaslovenskej koruny nemali dramaticky prejaviÈ.Chcem zdôrazniÈ, Ïe Matador ide cestouprirodzeného hedgingu – snaÏíme sa totiÏregulovaÈ dovozy a v˘vozy, ão znamená,Ïe sa rozhodujeme v konkrétnych podmienkachdolárov˘ch a euro-trhov, ãi a kde nakúpimesuroviny, kauãuk, prípadne iné komodity,ãi v USD alebo v EUR. Podobn˘ modeluplatÀujeme aj pri importe hotov˘ch v˘robkovna Slovensko a ich prípadnom reexportedo zahraniãia.V roku 2002 ste zaznamenali medziroãn˘nárast v˘roby osobn˘ch a ºahk˘ch nákladn˘chautoplá‰Èov na úrovni 11%, v dôsledkucelosvetovej recesie v‰ak do‰lo k poklesuprodukcie nákladn˘ch plá‰Èov zhrubao 8,5%, respektíve iba k jeho relatívnemunárastu.Poãas tohto roka oãakávate celkov˘ rasttrÏieb o vy‰e 5%. âím je podloÏená reálnosÈsplnenia tohto ukazovateºa, aké súva‰e doteraj‰ie priebeÏné v˘sledky?Z pravidelného upgrade ná‰ho strategickéhoplánu odvodzujeme, Ïe v budúcich trochrokoch moÏno oãakávaÈ zvy‰ovanie spotrebyosobn˘ch plá‰Èov, z ãoho vypl˘va uÏ spomínanézvy‰ovanie v˘robn˘ch kapacít v Rusku,na zvy‰ovanie spotreby logicky nadväzujena‰a ìal‰ia akvizícia v Etiópii. Dodám, Ïe vrámci tohto projektu sa ráta so zv˘‰en˘m objemomv˘roby osobn˘ch a ºahk˘ch nákladn˘chplá‰Èov, ako aj nákladn˘ch plá‰Èov.Je pravda, Ïe poãas minulého roka sa námÈaωie darilo realizovaÈ produkciu nákladn˘cha steel - plá‰Èov. Ide o menej sofistikované v˘robky,no s ich produkciou na báze na‰ej technológiea s predajom rátame práve v Etiópii,v lokálnej mene, ãím sa podºa ná‰ho názorustanú opäÈ konkurencieschopné. Proces vrámci ná‰ho spoloãného podniku s Continentalomcharakterizuje kontinuálne zvy‰ovaniekapacít nákladn˘ch plá‰Èov, je v‰ak podmienen˘zmenou sortimentu. Dochádza k neustálemuprogresu, mám na mysli nové dezénya nové kvalitatívne parametre t˘chtopneumatík. Vychádzame z toho, Ïe recesia vsegmente nákladn˘ch plá‰Èov b˘va spravidlaiba krátkodobá, a nie dramatická. Aj z uvedenéhodôvodu pokraãujeme spoloãne s Continentalomv investiãn˘ch aktivitách. RátametotiÏ s naplnením v˘robnej kapacity na 2,2 miliónakusov nákladn˘ch pneumatík v kompletnejsortimentnej skladbe, ãím dôjde kprudkému zníÏeniu fixn˘ch nákladov, ale ajk eliminovaniu negatívnych vplyvov recesie.V na‰om biznise musíme niekedy „zaÈaÈ zuby“a zniesÈ nejak˘ men‰í útlm, no zároveÀsa pripraviÈ na obdobie trhového boomu, kuktorému dôjde – podºa môjho názoru – uÏ orok, maximálne o dva roky.Pán prezident, vybudovanie automobilkyPSA v Trnave predstavuje gigantickú investíciu.Konkrétna spolupráca Matadorus francúzskym investorom by v‰ak bola vkaÏdom prípade aj excelentn˘m vyjadrenímuznania renomovaného v˘robcu automobilovkvalite va‰ich produktov. NemoÏnopredbiehaÈ udalosti, ale i tak sa sp˘tam– v akom ‰tádiu sú rokovania medzi PSAa Matadorom?Celá rodina Rosinovcov a aj na‰i kolegoviasú povaÏovaní za motoristov. Pre nás jetento vzÈah pneumatika – automobil celkomjednoznaãne definovan˘. Venujeme sa motoristickému‰portu a logicky je pre nás vstupPSA na Slovensko urãitou satisfakciou. Vrámci firemnej stratégie a jej upgrade v rokoch2000-2001 je na‰ím cieºom poskytnúÈ zákazníkovicel˘ komplex sluÏieb, teda nielenpneumatiku alebo gumárensk˘ diel. Mámedetailné poznatky o tom, Ïe v˘voj automobilua pneumatiky musí byÈ brilantne zladen˘.Optimálne je, ak dochádza k zosúladeniu v˘vojapodvozku s pneumatikami. Toto je na‰afilozofia i stratégia. Z tohto pohºadu je ná‰kontakt na automobilky dominantn˘. Na „automotive“sa pozeráme cez dlhodobej‰í ãasov˘horizont. Prostredníctvom ·kody v MladejBoleslavi máme veºmi dobré kontakty naVolkswagen, ktor˘ je pre nás urãit˘m testom.Ak nás akceptuje Volkswagen, potom bude ºah‰iaaj na‰a cesta do PSA a ìal‰ích automobiliek.Na tento rok máme v pláne dodaÈ 150tisíc plá‰Èov pre ·kodu Octavia, pre Fabiucca 170 tisíc plá‰Èov. Vo finálnom ‰tádiu súskú‰ky a procedúry na uvedenie Matadoruako v˘robcu tzv. zeleného plá‰Èa na nároãnej‰ietrhy, najmä v EÚ. Tento typ plá‰Èa nie jelen technicky vyspelej‰í (men‰í valiv˘ odpor,lep‰ie brzdné vlastnosti, men‰ia váha), ale jetakisto spojen˘ aj s image znaãky. Verím, Ïev tomto roku bude Matador vo Volkswageneuvoºnen˘ ako dodávateº zelen˘ch plá‰Èov.Technicky na to pripravení sme aj firemnáznaãka Matadoru je na trhu presne desaÈ rokov,hoci na‰a ochranná známka bola registrovanáuÏ v roku 1905. Vyrábali sme v‰ak ajpod znaãkou Barum, ale v roku 1993 sme savrátili k „staronovému“ Matadoru. Tento rokteda bude z pohºadu firemnej znaãky a ná‰hoimage prelomov˘. Ak sa nám podarí vstúpiÈdo Volkswagenu, potom bude na‰a cesta k bránamrenomovan˘ch európskych automobiliekpodstatne ºah‰ia.Dodám, Ïe projekty PSA v Trnave a Toyotav Kolíne, v âeskej republike, povaÏujemeza rovnocenné. Máme eminentnú snahu staÈsa dodávateºom do t˘chto firiem, no nejdenám len o pneumatiky, ale chceme byÈ dodávateºomv˘vojov˘m, prípadne sa podieºaÈ ajna v˘robe niektor˘ch komponentov z kovu.Nie je to ºahká cesta, a to t˘m viac, Ïe chcemedodávaÈ na‰e produkty pre cel˘ koncern.Ak v‰ak presvedãíme o na‰ich kvalitáchcentrálu PSA, potom bude oveºa ºah‰ie dodávaÈdo automobiliek PSAnielen na Slovensku,ale aj v Rusku, ãi v Afrike. Cieº je to ambiciózny,no rozhodne nie nereálny.32

Î E L E Z N I â N Á D O P R A V AVznik Konzorcia opravcov a v˘robcov koºajov˘ch vozidiel (KOVKV) pred vy‰e dvoma rokmi bol vyústenímprirodzeného pohybu, ktor˘ iniciovali jeho budúce ãlenské organizácie s cieºom uchovaÈ si objednávkyna slovenskom trhu a v˘raznej‰ie sa prejaviÈ aj vo sfére exportn˘ch aktivít, uviedol v rozhovorepre Parlamentn˘ kuriér v˘konn˘ riaditeº KOVKV Ing. Peter MILO. Otázky mu kládol Jozef KníÏat.KOVKV vidí svoje ‰ancena domácom i zahraniãnom trhuKonzorcium opravcov a v˘robcov koºajov˘chvozidiel predstavuje z ãasového hºadiska relatívne„mladé“ zoskupenie, hoci firmy, ktoré súv Àom zdruÏené, majú bohatú históriu a tradíciu.âo bolo teda kºúãov˘m motívom vznikuKOVKV?Skutoãne, my‰lienka zaloÏiÈ konzorcium vychádzalaz dlhodobej tradície Ïelezniãného opravárstva,veì b˘valé „Ïosky“ boli kedysi integrálnousúãasÈou âSD a následne aj Îelezníc Slovenskejrepubliky. V rámci privatizácie sa v‰ak tietosubjekty odlúãili od Ïelezníc a postupne sa znich stali súkromné firmy. Dnes sú ãlenmi KOV-KV Îelezniãné opravovne a strojárne Zvolen, a.s.,Îelezniãné opravovne a strojárne Trnava, a.s.,ÎOS Vrútky, a.s., ZTS – koºajové vozidlá Dubnicanad Váhom, a.s., Vagónka Trebi‰ov, a.s. a Elektrotechnick˘v˘skumn˘ a v˘vojov˘ ústav, a.s., sosídlom v Novej Dubnici. Urãit˘ vnútorn˘ „tlak“na zaloÏenie KOVKV a vznik konzorcia pred vy-‰e dvoma rokmi bol prirodzen˘m pohybom, ktor˘iniciovali jeho budúce ãlenské organizácie. Nazakladajúcom zasadnutí sa rozhodlo, Ïe konzorciumbude maÈ formu zdruÏenia právnick˘ch osôbs cieºom koordinovaÈ svoje aktivity, uchovaÈ si objednávkyna slovenskom trhu a v˘raznej‰ie saprejaviÈ aj vo sfére exportn˘ch aktivít. V tomtosmere je KOVKV – z môjho pohºadu – jednoznaãn˘mprínosom, hoci funguje iba dva roky.Jedn˘m z hlavn˘ch cieºov ‰tátnej dopravnej politikyby sa mala staÈ zásadná modernizácia aobnova koºajov˘ch vozidiel v Ïelezniãnej amestskej doprave, a to pri maximálnom vyuÏitídomácich v˘robn˘ch kapacít. Táto úloha je preva‰e konzorcium urãitou v˘zvou, ale aj ‰ancou.Ako ste na Àu pripravení?Máte pravdu, je to v˘zva aj ‰anca, no chcemdodaÈ, Ïe ãlenské spoloãnosti ná‰ho konzorcia neãakajú,k˘m ich niekto „vyzve“. Napríklad v súvislostis prípravou na vstup Slovenska do EÚ oãakávamenielen zv˘‰enie cestovn˘ch r˘chlostí, aleaj skvalitnenie osobnej dopravy, s ãím úzko súvisímodernizácia osobn˘ch vozÀov, ktorá uÏ dlh‰ieprebieha. Realizuje sa tieÏ modernizácia elektrick˘chlokomotív, ktoré budú dimenzované navy‰‰ie r˘chlosti v rámci koridorov˘ch tratí. Vzáujme zv˘‰enia komfortu na regionálnych tratiachsa modernizujú motorové vozne a motorovéru‰ne. Úmyselne hovorím o modernizácii, pretoÏehlavn˘ prevádzkovateº Ïelezniãnej dopravy– Îelezniãná spoloãnosÈ, a.s., nie je tak finanãnesilná, aby mohla „z veãera do rána“ vymeniÈ existujúcipark koºajov˘ch vozidiel za nové. Aj v tomje ‰anca firiem zdruÏen˘ch v KOVKV, pretoÏe ajmodernizáciou moÏno skvalitniÈ Ïelezniãnú dopravu,a to isté sa dá hovoriÈ aj v súvislosti s nákladn˘mivagónmi pri nákladnej preprave, priãomcenové relácie pri modernizácii sa pohybujú vrozpätí od 35% do 50% ceny nákupu nov˘ch ko-ºajov˘ch vozidiel. OpomenúÈ nechcem ani mestskúhromadnú dopravu. V Bratislave a v Ko‰iciachjej veºkú ãasÈ tvoria elektriãky a aj v tejto sfére sav˘razne angaÏujeme. Proces modernizácie sa úspe‰nezaãal aj pri t˘chto koºajov˘ch vozidlách. Ajz uveden˘ch dôvodov sme boli iniciátormi a sponzormiodbornej konferencie, ktorá sa uskutoãnilav druhej polovici mája v Bratislave a zameralasa najmä na tému regionálnej, mestskej a prímestskejdopravy. Nevyh˘bame sa ani perspektívam,hoci dnes sa javia ako znaãne vzdialené,priãom mám na mysli napríklad v˘stavbu metrav Bratislave. Aj tu by sme radi participovali na v˘robea dodávkach koºajov˘ch vozidiel.Jednotlivé firmy, ktoré sú zdruÏené v KOVKV,sú prioritne orientované na vnútorn˘ trh, angaÏujúsa v‰ak aj v rámci exportn˘ch aktivít.Aká je va‰a „bilancia“ v tejto oblasti?Áno, ÎOS vo Zvolene, Trnave a Vrútkach súdo tejto chvíle orientované hlavne na domáci trh,evidentná je v‰ak aj ich snaha presadiÈ sa v zahraniãí,no a tá zaãína priná‰aÈ svoje ovocie. ZTS– koºajové vozidlá v Dubnici nad Váhom zhruba80-85% svojich produktov vyváÏa na zahraniãnétrhy. Konkrétne ide o dodávky pre firmu Siemens,EVPÚ v Novej Dubnici je dodávateºom elektronikyprakticky do celého sveta, Vagónka Trebi‰ovvyváÏa do Nemecka, ale aj tri spomínané „Ïosky“sa snaÏia etablovaÈ na trhoch mimo Slovenska.Ako príklad uvediem Îelezniãné opravovne astrojárne Zvolen, ktoré pre francúzsku firmuAlstom dodávajú lokomotívne dvere a rámy preautobusy Renault, ÎOS Trnava modernizuje nákladnévagóny pre ‰vajãiarsku firmu AAE, vyrábaaj rámy automobilov˘ch návesov pre nemeckúfirmu Krone, vrútocké ÎOS opravujú lokomotívyv Srbsku a âiernej Hore...V ãom vidí KOVKV podstatné moÏnosti na zefektívneniea optimalizáciu svojej ãinnosti, povedzmev legislatívnej oblasti, kde sú podºa vásrezervy konzorcia, ale aj priestor na jeho ìal-‰í rozmach?V prvom rade nám ide o to, aby sa zvy‰ovalakvalita opráv Ïelezniãn˘ch vozidiel, a to prostredníctvomfiriem, ktoré sú optimálne vybavenéna túto ãinnosÈ. ChrániÈ kvalitu na‰ej práce, aleaj na‰e podnikateºské a obchodné záujmy, je pochopiteºnespojené aj s legislatívnym rámcom,ktor˘ by sa mal v˘raznej‰ie zlep‰iÈ, na ãom sa pochopiteºnechceme – z pozície KOVKV – v budúcnostipodieºaÈ.Dnes je totiÏ situácia taká, Ïe ktorákoºvek obchodnáfirma môÏe získaÈ objednávku na modernizáciuÏelezniãn˘ch vozidiel. Spravidla sa stáva,Ïe väã‰inou takéto firmy nemajú v˘robné kapacitya prichádzajú k nám, ãím sa oprava môÏe predraÏiÈa v prípade cenového limitu hrozí riziko, Ïeoprava nemá poÏadované kvalitatívne parametre.Tomuto chceme v budúcnosti zabrániÈ, aby smechránili záujmy na‰ich zákazníkov, ale aj na‰e finanãnéa obchodné záujmy.Spoloãnosti v rámci KOVKV sú dôleÏit˘m faktoromzamestnanosti v regiónoch svojho pôsobenia.Podarí sa, podºa vás, udrÏaÈ tento pozitívnytrend aj v budúcnosti?V t˘chto regiónoch chceme zamestnanosÈ zachovaÈ,ão má znaãn˘ v˘znam, veì napríklad VagónkaTrebi‰ov je v zásade jedinou v˘znamnej‰oufirmou, ktorá po transformácii v tomto mestenaìalej funguje. SkutoãnosÈ je taká, Ïe v dlhodobej‰omãasovom horizonte bude aj naìalej na‰ímhlavn˘m odberateºom Îelezniãná spoloãnosÈ. Nazáklade prognóz a zámerov KOVKV je v‰akna‰ím cieºom zvy‰ovaÈ podiel objednávok mimorámca ÎS. Tu mám na mysli mestské dopravnépodniky na Slovensku, parciálne dodávky pre veºk˘chv˘robcov Ïelezniãn˘ch vozidiel v zahraniãí(Siemens, Bombardier, Alstom, Stadler), ale aj vyuÏívaÈìal‰ie moÏnosti na slovenskom trhu. Spomeniemiba spoloãnosÈ U. S. Steel v Ko‰iciach,ktorá vlastní 45 lokomotív a v rámci jej investiãn˘chaktivít a záväzkov, bude modernizovaÈ aj tietolokomotívy. Vlani bol vyhlásen˘ tender, na ktoromsa zúãastnili viaceré, aj zahraniãné firmy, nojeho víÈazom sa stali ÎOS Zvolen. Chcem t˘m lenpovedaÈ, Ïe o domáce i zahraniãné objednávky savedie neustály boj, a byÈ v Àom úspe‰n˘ znamenáskoordinovaÈ svoje obchodné aktivity a takdosiahnuÈ aj to, Ïe zamestnanosÈ vo firmách zdru-Ïen˘ch v KOVKV sa bude nielen stabilizovaÈ, noperspektívne aj zvy‰ovaÈ.33

A N K E T A V N R S RKtorí slovenskí politiciboli nieãím viacako len úradníkmi?IMRICH BÉRE·, ANONie som historik, aby som i‰iel nejako ìalekodo minulosti, ale ako v˘znamného politikaspomedzi t˘ch, ktorí ovplyvnili slovenskúhistóriu minulého storoãia, pocitovourãite vnímam Andreja Hlinku. A druh˘m,koho si cením a váÏim, je b˘val˘ prezidentMichal Kováã.Niektorí zaraìujú slovenskú politiku – aiste je to správne – do ãesko-slovenskéhokontextu. Je to logické, veì tak, ako bolprezidentom aj pre âechov, aj pre SlovákovHusák, tak bol ním aj Masaryk aleboGottwald a do rozdelenia federácie i Havel.Nበpohºad alebo hodnotenie sÈaÏuje anitak nie to, Ïe sme Ïili vo federálnom ‰táte, akoskôr fakt, Ïe slovo federácia e‰te doteraz vmnoh˘ch ºuìoch evokuje rôzne predstavy.Ale my sa musíme pozrieÈ na históriu Slovenskav jej komplexnosti a nevynechaÈ z nejnikoho. V kaÏdom prípade musíme dokázaÈvyzdvihnúÈ t˘ch Slovákov, ktorí dokázali pozitívneovplyvniÈ ãi uÏ politické, ãi kultúrne,ãi ekonomické dianie v slovenskej spoloãnosti,a teda v‰etk˘ch, ktorí sa zapísali zlat˘mipísmenami do histórie 20. storoãia.Keì som uÏ náhodou spomenul Husáka –ak˘ to bol politik? Aké asociácie vo vás evokujeten? Zostal iba nepríjemn˘ pocit, Ïebol reprezentantom boº‰evickej, sovietskejnormalizácie, alebo je v Àom aj ‰ir‰í rozmer,ktor˘ nie sme vÏdy schopní vzhºadomna na‰u jednostrannosÈ obsiahnuÈ?Pokiaº sa pamätám na jeho vystúpenia, pôsobilna mÀa, ako by bol riaden˘ odniekadiaºnejakou neviditeºnou rukou. Zdal sa mi byÈbez názoru, alebo v roli imitátora názorov,ktoré prichádzali zo Sovietskeho zväzu. AmoÏno aj mal vlastn˘ názor, ale – ako sa hovorí– asi s ním nesúhlasil.Michal Kováã, ktorého ste spomenuli, jerozporuplná osobnosÈ. Mnohí vzdelaní,rozhºadení, stranícky nelimitovaní ºudiazdôrazÀujú, Ïe málokto zaznamenal tak˘osobn˘ rast, vzhºadom na svoje v˘chodiskovúpozíciu, ako práve on. Majú na myslijeho vzostup za t˘ch 5 rokov, ão bol prezidentom.Jeho rozlet bol vraj neporovnateºn˘s nik˘m in˘m.KeìÏe som mohol zaÏiÈ jeho prvé kroky vprezidentskom paláci – slovo „palác“ vlastnenie je vhodné, bol to neveºk˘ úrad na Bratislavskomhrade –, môÏem povedaÈ, Ïe naozajna sebe tvrdo pracoval a z kaÏdej stránkysa vyvíjal míºov˘mi krokmi, ãi uÏ názorovo,ãi rétoricky alebo v kontakte s verejnosÈou.Vybudoval si imidÏ ãloveka, ktor˘ inapriek tomu, Ïe niekedy bojoval akoby protivetern˘m mlynom, dokázal zostaÈ rovn˘ azachovaÈ si aj napriek tvrd˘m atakom svoj jasn˘postoj. Pritom to bol ãlovek, ktor˘ akceptovalnázor druhého, i keì s ním nesúhlasil.Veºmi cieºavedome si vytváral vlastné videniesveta a z politikov, ktorí boli v posledn˘chrokoch aspoÀ trochu v rampe svetiel, urãiteveºmi veºa pracoval na sebe, a v koneãnomdôsledku to bolo aj vidieÈ.V rozhovoroch s Gustávom Krajãim saopakovane veºmi ostro útoãí na b˘valéhoministra vnútra najmä za pokazené referendum.Ale absolútne nikto ani len slovomnepripomenie, Ïe od jesene 1994, keì nastúpilatretia vláda Vladimíra Meãiara,hlavu ‰tátu – symbol Slovenskej republiky– ani v jednom okrese, hoci prezidentnav‰tívil takmer v‰etky, prednostoviaokresn˘ch úradov ani neprivítali, ani nepozvalido svojej pracovne, ani ho nesprevádzali.Hoci si to Ïiadal protokol a aspoÀminimálna slu‰nosÈ. Úradn˘m nadriaden˘mprednostov bol minister vnútra, ktor˘mbol po pánovi Hudekovi najmenej polovicufunkãného obdobia práve GustávKrajãi. Treba dodaÈ, Ïe mnohí ºudia v okresochprijímali túto dehonestáciu prezidentas pocitom trpkosti.MôÏem to dosvedãiÈ, lebo som zaÏil navlastnej koÏi, ako prednostovia okresn˘chúradov v deÀ prezidentovej náv‰tevy náhleochoreli a nanajv˘‰ poslali za seba svojich zástupcov.Bol to, povedal by som, zákern˘ akt.Bola to hanba. Ale, ako vidno, niektorí politicinedorástli na svoju funkciu a neprekroãilisvoj tieÀ. Jednoducho, zostali sa hraÈ nasvojom piesoãku a trieskali okolo seba lopatkami:Ty si mi zbúral moju bábovku! Apritomsi neuvedomili, Ïe ak je raz prezident hlavou‰tátu, ja si môÏem myslieÈ, ãokoºvekchcem, ale musím re‰pektovaÈ, Ïe je to muÏãíslo jeden v tomto ‰táte a podºa toho sa správam.Prejavovali sa naozaj ako malí chlapcina zelenej lúke, ktorí strieºajú do seba prakom.Ale dnes uÏ je to vec ich svedomia, ako sa st˘m vysporiadajú – neviem, moÏno sú v duchue‰te stále hrdí na svoje vtedaj‰ie poãínanie,ale väã‰ina ºudí si aj vtedy myslela, Ïeuprednostnili svoje teplé miesteãko namiestotoho, aby konali ako rozumní, inteligentníºudia. A pokiaº ide o samotného prezidentaMichala Kováãa, musím povedaÈ, Ïe svojoumorálnou autoritou veºmi pomohol vtedaj‰ejopozícii, aj keì bol toºkokrát poniÏovan˘a bit˘, pretoÏe sa stal naozaj symbolomodporu voãi meãiarizmu. A tak som oãakával,hoci som bol vtedy ãlovekom stojacimmimo politiky, Ïe mu vtedaj‰ia opozícia poúspe‰n˘ch voºbách v ’98-om urobí nejakúslu‰nú a korektnú ponuku, aby mohol nielenzaujaÈ ãestné miesto v dejinách, ale aby svojimikontaktmi mohol byÈ nápomocn˘ napríkladpri na‰ich integraãn˘ch snahách ako re-‰pektovaná osobnosÈ. Pravda, moje oãakávaniesklamali.Spomínali ste Andreja Hlinku. âím vlastnebol vtedy, v prvej tretine 20. storoãia?Bol symbolom národa. Bol to charizmatick˘vodca, ktor˘ konal skôr intuitívne a pocitovoneÏ nejako vysoko sofistikovane a prem˘‰ºavo,povedzme 20 krokov dopredu. Poãínalsi, poviem to tak, ako chlapec z dediny:ako nieão cítil, tak to povedal a tak to urobil.Av‰etko myslel naozaj úprimne. To, Ïe sa jehomeno zneuÏilo potom na pomenovanieHlinkovej gardy a jej Pohotovostn˘ch oddielov,sa odohralo aÏ vtedy, keì Hlinka nebolmedzi Ïiv˘mi, takÏe za to nemohol.Akú ‰ancu by mal dnes, v súãasnej slovenskejpolitike?KaÏdá doba má in˘ch politikov, ktorí súin˘m spôsobom zaujímaví. Keì zoberiemecelú históriu, tak kaÏd˘ krẠbol úplne in˘: Ïiliv inom prostredí, v inom spôsobe Ïivota, sin˘mi problémami a v inej spoloãenskej atmosfére.TakÏe aj politici sa vyvíjajú. AndrejHlinka bol na svoju dobu veºmi pokrokov˘mpolitikom, i napriek tomu, Ïe bol kÀazom. Av súãasnej dobe? Je to len hypotetické tvrdenie:Keby bol medzi nami, tak urãite by sa nesprávaltak, ako nacionalistické strany, ktorésa snaÏia jeho menom a jeho my‰lienkami zakryÈseba sam˘ch a svoje konanie.34

A N K E T A V N R S RPovedzme v KDH by sa presadil?Myslím si, poznajúc jeho názory, Ïe bynebol ãist˘m „kádehákom“. Zato, Ïe bol kÀazom,e‰te by nemusel byÈ ãlenom alebo prívrÏencomKDH. Poznám veºmi mnoho kÀazov,ktorí sa hlásia k liberálnym my‰lienkam.A aj KDH urãite bude prechádzaÈ obdobím,keì bude musieÈ – vzhºadom na v˘vojdoby – tro‰ku modifikovaÈ svoje názory.TakÏe skôr SDKÚ?Netrúfal by som si ho ani takto zaradiÈ.Urãite by v‰ak bol niekde napravo, ale so siln˘msociálnym cítením. V kaÏdom prípadesi myslím, Ïe mal na svoju dobu veºa liberálnychmy‰lienokPETRA MASÁCOVÁ, SDKÚ:Z dávnej‰ej minulosti je to pre mÀa MilanRastislav ·tefánik, a nielen preto, Ïe moji rodiãiaÏijú v Ko‰ariskách, jeho rodnej obci, aÏe mám teda k nemu vybudovan˘ trocha hlb-‰í vzÈah. Ale vlastne to bol ãlovek, ktor˘ námnapomohol k tomu, Ïe tu teraz môÏeme existovaÈv samostatnej Slovenskej republike. âosa t˘ka obdobia komunizmu, to veºmi hodnotiÈnemôÏem a ani nechcem, pretoÏe tamnikoho nepovaÏujem za takú v˘raznú osobnosÈv pozitívnom slova zmysle, ktorá bymÀa oslovila. A z novodobej‰ích dejín – porevolúcii to bol jednoznaãne Ján âarnogursk˘a v súãasnosti MikulበDzurinda. To jeãlovek, ktor˘ má z môjho pohºadu v˘raznéosobnostné, ale aj charakterové vlastnosti iako ãlovek, i ako politik, a je to jeden z ºudí,kvôli ktorému som vstúpila aj do politiky.·tefánik bol v‰estrannou osobnosÈou. âovás z jeho ‰irok˘ch aktivít najviac zaujalo,ãím sa stal, podºa vás, jedineãn˘m duchomv slovenskej spoloãnosti?MÀa na Milanovi Rastislavovi ·tefánikovifascinovalo to, Ïe ãokoºvek robil, tak to robils absolútnym 110percentn˘m nasadením,ãi to bolo hvezdárstvo, ãi povedzme jeho aktivityv armáde. Ale bol to aj veºk˘ cestovateº.Do v‰etkého, ão robil, dával celého seba,a to sa aj neskôr prejavilo na jeho podlomenomzdraví. A potom – jednoznaãne bol ajmravnou autoritou.Neviete o niãom, ão by po‰kodilo jeho dobrémeno?Nie. Pertraktuje sa ako kladná osobnosÈ, az toho, ão som ãítala, a ão som si uvedomila,keì sme boli v múzeu, a boli sme tam ajniekoºkokrát, fascinovala ma v kladnom slovazmysle jeho osobnosÈ.Myslíte si, Ïe dnes je moÏné, aby politik bolnatoºko mravne disponovan˘, ako to bolov ãase, keì ·tefánik alebo Masaryk si získavaliverejnosÈ svojimi vystúpeniami, svojimiaktivitami, svojím Ïivotom?ËaÏko je to hodnotiÈ teraz, pretoÏe aÏ budúcnosÈukáÏe, ktor˘ súãasn˘ politik sa akobude vnímaÈ. Ale treba si uvedomiÈ, Ïe súãasnádoba priná‰a trochu iné v˘zvy pre politikova kladie im iné nástrahy ako predt˘m. Po-Ïiadavky sú moÏno nároãnej‰ie v tom, Ïe momentálnev‰ade zohrávajú oveºa väã‰iu úlohuekonomické záujmy. AmoÏno osoby, ktorémy teraz povaÏujeme za mravné, vminulosti svojím správaním tieÏ neboli úplnev poriadku, len sa o tom, skrátka, nevie.Ale t˘m, samozrejme, nechcem povedaÈ, Ïepolitici by nemali byÈ vo v‰eobecnosti mravní.Ak sa to tak, bohuÏiaº, nejaví, moÏno jeto aj preto, Ïe práve krikºúni sa prezentujú zosvojej zdanlivo lep‰ej stránky. A ich negatívasa mnoh˘m ºuìom odkr˘vajú aÏ postupne.Pravda, pri sledovaní médií sa zdá, Ïe vlastnetakmer nieto v˘znamnej‰ieho politika,ktor˘ by nemal na sebe nejakú ‰kvrnu.Je to nároãné aj z toho hºadiska, Ïe Slovenskoje mlad˘ ‰tát a pri vytváraní jednotliv˘ch‰truktúr, politick˘ch, ‰tátotvorn˘ch, ajekonomick˘ch, bolo tu mnoho záujmov a napolitikov boli skutoãne kladené vysoké nároky.Vyvinul sa na nich tak˘ obrovsk˘ tlak,Ïe niekedy je naozaj ÈaÏké ho zvládnuÈ. A ajkeì sa oni sami snaÏia, tak niekedy moÏnoani ich spolupracovníci nie sú na primeranejosobnostnej a morálnej úrovni. Ale ‰kvrnku,o ktorej ste vraveli, vidno vÏdy len na tom vrcholovompolitikovi. A, navy‰e, obávam sa,Ïe to nie je len problém Slovenska, veì kamsa len pozrieme, nepoznám snáì jednu jedinúkrajinu, kde by nejak˘ ‰kandál nebol. PotomuÏ zase celkové hodnotenie závisí aj odtoho, ão povaÏuje tá alebo oná spoloãnosÈ za‰kandál, a ão nie. Napríklad u nás – poviemtak˘ smie‰ny príklad –, keì sa povie, Ïe politikmá milenku, tak sa zareaguje len tak súsmevom, teda zhovievavo. VerejnosÈ na takétoveci e‰te nie je nejako vyhrotene citlivá– má toºko svojich ekonomick˘ch a Ïivotn˘chproblémov, Ïe toto nevníma ako nejak˘ veºk˘poklesok politika. Zato v in˘ch, pre mÀavyspelej‰ích krajinách to povaÏujú za jehomorálne osobnostné zlyhanie a vyvíjajú tlak,aby odstúpil. Hoci, na druhej strane, keby násna Slovensku uÏ len toto trápilo, tak by smesa mali veºmi dobre, pretoÏe teraz mámeomnoho väã‰ie problémy, nielen ão sa t˘kajújedného-dvoch politikov, ale ão sa t˘ka väã‰inyobãanov. To treba rie‰iÈ v prvom rade.Aby sa skvalitnil chod ekonomiky a aby sa vkoneãnom dôsledku ºudia na Slovensku malilep‰ie. Ale rozhodne by sme sa na Slovenskumali do budúcna snaÏiÈ, aby v‰etci na‰ivrcholoví politici boli ão najãistej‰í.Zv˘raznili ste Mikulá‰a Dzurindu ako jednuz pozitívnych osobností slovenskej politiky.Je ním pre vás najmä preto, Ïe dokáÏerie‰iÈ najzamotanej‰ie aktuálne problémyvo vláde, v SDKÚ, v koalícii, alebo sanazdávate, Ïe poskytuje slovenskej verejnostiaj nejaké nadãasové my‰lienky?V kaÏdom prípade si ho treba váÏiÈ minimálnepreto, Ïe po roku 1998, keì sa SDK sním na ãele ujala vlády, tak sa podarilo nasmerovaÈSlovensko tam, kam by malo ísÈ, toznamená do Európy, a nie von z nej. SnaÏilsa dostaÈ nás z izolácie, v ktorej sme predt˘mroky boli. Pre mÀa je jednou z jeho najlep‰íchcharakterov˘ch vlastností, Ïe sa snaÏí stmeºovaȺudí, aj keì majú protichodné názory. Akeì sú problémy, tak sa ich snaÏí rie‰iÈ s pokojoma rozvahou, a nie ísÈ h⁄, h⁄ do nikoho.Na to treba niekedy aj veºa odvahy, aby si ãlovekzahryzol do jazyka. Aaby, aj keì má veºkúchuÈ povedaÈ nieão, rad‰ej to nepovedalpráve preto, Ïe zdanliv˘ krok dopredu môÏeznamenaÈ dva kroky dozadu.Nezdá sa vám, Ïe mnohé ekonomické problémyvypl˘vajú práve z nedostatku re-‰pektovania morálnych princípov v spoloãnosti?Iste, oproti písan˘m pravidlám a zákonom,ktoré tu schvaºujeme, sú aj nepísané, ktorétvoria morálku v spoloãnosti. A tá by tieÏmohla byÈ na vy‰‰ej úrovni. Verím, Ïe aj bude.A ãím skôr, t˘m lep‰ie. Napríklad podnikatelianevyhnutne potrebujú, aby mohli dôverovaÈsvojim partnerom. Niekedy je skutoãnenajhor‰ie, keì sa poru‰ujú práve nepísanépravidlá: keì vyuÏijem proti svojmupartnerovi, ktor˘ mi verí a ktorému by somaj ja mal veriÈ, nejakú medzierku, teda to, ãonie je striktne na papieri, a ktorou si viem vydobyÈpre seba viac ako iní. Dúfam, Ïe zákernémetódy bude stále menej ºudí preferovaÈa Ïe medzi ºuìmi zaãnú platiÈ dÏentlmenskédohody.MikulበDzurinda má iste stra‰ne veºa nazodpovednosti. Ale nemali by ste ho, povedzmeako ãlenka poslaneckého klubuSDKÚ, trochu viac in‰pirovaÈ, aby sa vovlastnom záujme, ale i v záujme va‰ej stranyi v záujme celej spoloãnosti na chvíºupristavil a aby trochu hlb‰ie porozm˘‰ºalnad duchom slovenskej spoloãnosti? Nadt˘m, ão by e‰te slovenské spoloãenstvo,okrem veºmi dôleÏitého vstupu do euroatlantick˘ch‰truktúr alebo ekonomickej regenerácie,v˘razne pozdvihlo?Iste, keì sa s premiérom stretávam, tak sarozprávame nielen o v˘sostne pracovn˘chzáleÏitostiach, ale aj o tak˘chto veciach. MoÏnoje to t˘m, Ïe som preÀho relatívne dlh‰ieobdobie pracovala ako tajomníãka na Úradevlády, takÏe aj nበvzÈah je tro‰ku na inej úrovni.Boli ste jeho pravou rukou...?NemôÏem povedaÈ, Ïe by som bola jedinou,pretoÏe premiér t˘ch rúk potrebuje viac... Potrebujecel˘ tím. A v SDKÚ sa mi pozdáva ajto, Ïe máme tímového ducha. Napríklad vpredvolebnej kampani sme mali päticu lídrov,takÏe nie sme stranou jedného ãloveka.35

A N K E T A V N R S RPAVOL MINÁRIK, KDH:Ja si myslím, Ïe skutoãne veºkou postavouv prvej polovici minulého storoãia bol ·tefánik,ktor˘ zasiahol nielen politiku, ale veºmiv˘razne aj vedu a posunul Slovensko doiného kontextu. Do urãitého ãasu publikovalviac ako Janssen, a to je veºké porovnanie. ZaslúÏilsa, samozrejme, podstatnou mierou oto, aby mnoh˘ch ãesk˘ch a slovensk˘ch politikovprijali na t˘ch fórach, ktoré následneumoÏnili vznik âesko-Slovenskej republiky.Ale nemôÏem vynechaÈ ani niekoºko ºudí,ktorí dokázali vzdorovaÈ komunizmu v rôznychobdobiach, ãi uÏ v najtvrd‰ích 50. rokoch,alebo v druhom tvrdom reÏime v rokoch70. AkaÏd˘, kto vtedy dokázal vzdorovaÈ, takako Ján âarnogursk˘ a Fero Miklo‰ko, muselbyÈ mravne veºmi pevn˘ a odoln˘.Na zaãiatku 90. rokov bol Franti‰ek Miklo-‰ko predsedom SNR, Ján âarnogursk˘predsedom vlády, a na rôznych postochfungujú doteraz alebo fungovali donedávna.Nestrhol ich prúd udalostí po novembri’89 tak, Ïe im nezostalo dosÈ ãasu, abydomysleli do úãinnej‰ích dôsledkov v‰etkoto, o ãom moÏno uvaÏovali e‰te poãas komunizmu?Aby preniesli svoje my‰lienkydo ucelenej‰ej filozofie?DomyslieÈ v‰etko do dôsledkov je praktickynemoÏné, najmä v tak˘ch búrliv˘ch ãasoch,aké boli prinajmen‰om v období 1989– 1993. Naviac, ak aj sú veci domyslené, takv takej dobe sa, samozrejme, e‰te oveºa viacejako inokedy ukazuje, Ïe Ïiadne my‰lienkysa nepresadzujú vo vzduchoprázdne, alev ÈaÏkej politickej konkurencii. Jednoducho,treba nájsÈ kompromis a pohybovaÈ sa v reálnomprostredí. To znamená, Ïe praktická politikanie je len otázkou ucelenej predstavy,ale aj moÏností.TotiÏ, k˘m v âeskej republike sa VáclavoviHavlovi napriek v‰etk˘m omylom a nedostatkompodarilo prekroãiÈ tieÀ disidentaa autora absurdnej drámy a staÈ saúspe‰nou osobnosÈou, ktorá mala vÏdy najmenej50% obãianskej dôvery, na Slovenskusa to nepodarilo nikomu.Václav Havel mal tú v˘hodu, Ïe sa nakoniecnemusel zaoberaÈ reálnou politikou. TrebapovedaÈ, Ïe jeho v˘znam pre ãeskú spoloãnosÈbol skôr reprezentaãn˘ – smerom navonok,k˘m vnútornú politiku ovplyvnil moÏnooveºa menej ako tí politici na Slovensku,ktor˘ch som spomenul ja. To je tro‰ku v˘nimoãnéa umoÏnilo to Václavovi HavloviudrÏaÈ sa na inej vlne v povedomí ºudí neÏt˘m, ktorí musia realizovaÈ konkrétne, praktickékroky reálneho politického Ïivota.Keì uÏ takto hovoríme o súãasnej politike,nezdá sa vám, Ïe KDH trochu viac neÏje v politike rozumné, vychádza z úzkehookruhu cirkevno-náboÏensk˘ch predstáv?Hoci kaÏd˘ ãlovek Ïije podºa nejak˘ch etick˘chprincípov, ale nie vÏdy sú s t˘m vrovnováhe aj idey celospoloãenské.Vy ste si zároveÀ aj odpovedali. Nemyslímsi, Ïe by sme boli nejakou klerikálnou stranou,ktorá by bola vyslovene naviazaná na cirkev.Jednoducho vychádzame z na‰ich postojov,zo základn˘ch fundamentov prirodzenéhopráva a z toho, ako cítime na‰u povinnosÈsprávaÈ sa voãi tejto spoloãnosti.Franti‰ek Miklo‰ko je kandidátom KDHna prezidenta. Myslíte si, Ïe je na zaãiatku21. storoãia moÏné, aby bol hlavou ‰tátu,teda ãlovekom, ktor˘ by mal patriÈ podstatnejväã‰ine obãianstva, niekto, kto máv základn˘ch spoloãensk˘ch postojoch dosÈprísne limity, napríklad proti názoromliberálnym?U Franti‰ka Miklo‰ka by som to vôbectakto nepostavil. Veì, koniec koncov, svojuverejnú politickú kariéru nezaãínal u nás, alevo VPN, kde sa veºmi úzko stretával práve sliberálnou spoloãnosÈou a bol Àou aj veºmidobre prijíman˘. Myslím si, Ïe dokonca veºapodporovateºov jeho kandidatúry bude právez t˘chto kruhov.A nebol by uÏ teda ãas, aby si Franti‰ekMiklo‰ko zaãal vytváraÈ svoju doktrínu,svoje jasnej‰ie spoloãenské desatoro? Naschválnehovorím ani politické, ani cirkevné,ani iné, ale spoloãenské, lebo prezidentje spoloãenská osobnosÈ.Tento rozhovor sa nakoniec tro‰ku zviezolna Franti‰ka Miklo‰ka, ale dobre, dokonãimeto. Keì napríklad vystúpil k ná‰mu vyslaniuvojakov do krízovej oblasti, do Iraku a susedn˘ch‰tátov, myslím, Ïe jeho názor maloveºa ‰ir‰í záber, ako len na túto otázku. Boloto skutoãne o postavení malej krajiny v budúcejveºkej Európe a o tom, pokiaº sa môÏepresadiÈ malá krajina a formulovaÈ svoj názor.Aj to potvrdzuje, Ïe Franti‰ek Miklo‰koje skutoãne dobr˘ kandidát na prezidenta právev tejto dobe, pretoÏe toto je moÏno poslednápríleÏitosÈ, keì môÏe Slovensko ukázaÈ,Ïe aj v ÈaÏkom období do _89-eho tu vyrastaliosobnosti, ktoré boli schopné vzoprieÈsa vtedaj‰iemu reÏimu, ktoré mali svoje zásadya ktoré sa nenechali udupaÈ. A Ïe tedamá na to, aby malo prezidenta s nekomunistickouminulosÈou.A ako vnímate muÏa, ktor˘ bol vysok˘mfunkcionárom komunistickej strany a potomsa stal symbolom slobody? Mám namysli Alexandra Dubãeka. Vo va‰om vedomíprevaÏujú viac jeho ºudské pozitíva,alebo Èarcha, ktorá súvisela s jeho Ïivotomv prvom období jeho spoloãenskej aktivity?Ja ho stále budem vnímaÈ ako predstaviteºakomunistického reÏimu, aj keì on sa svojouºudskosÈou skutoãne vymykal z niektor˘chpofidérnych ‰ablón komunistick˘ch vodcov.TakÏe veºmi neuznávate in‰titút pozitívnejrekapitulácie vlastného Ïivota, a teda právana omyl? Jeho ìal‰ie kroky a vari aj istéutrpenie ho nemohli vykúpiÈ?Myslím, Ïe on svoje utrpenie nebral akoproblém toho, kde bol, ale ako dôsledok ch˘bsvojich súdruhov.ªUDMILA MU·KOVÁ, HZDS:Nepochybne jednou z najsilnej‰ích politick˘chosobností je pre mÀa kÀaz AndrejHlinka, a to najmä preto, Ïe dokázal v sebezdruÏiÈ politickú múdrosÈ s morálkou a ãestnosÈou.Azda preto to zvlá‰È vyzdvihujem, Ïev súãasnej dobe takéto spojenie pozitívnychvlastností u väã‰iny politikov ÈaÏko nájsÈ.Z ãoho vlastne vypl˘va aÏ zaráÏajúca neschopnosÈudrÏaÈ si primeranú morálnuúroveÀ? âasto sa totiÏ stáva, Ïe keì aj niektovstúpi do politiky ako slu‰n˘, solídnyãlovek, akési mlynské kolesá v Àom zaãnúzomieºaÈ jeho mravnú podstatu. Je nezdraváatmosféra, ktorá v uplynulom desaÈroãíotrávila slovensk˘ politick˘ Ïivot?Áno, ako keby sa na‰a spoloãnosÈ postupnezriekala najdôleÏitej‰ích morálnych v˘dobytkovpredchádzajúcich generácií. Mámna mysli t˘ch, ktoré tvorili zdrav˘ ºudsk˘ základSlovákov aj vo veºmi ÈaÏk˘ch spoloãensk˘chpodmienkach. Ako keby veºká ãasÈna‰ej verejnosti ustupovala od kresÈanskejetiky, ktorá jej dávala múdrosÈ a silu udrÏaÈsi svoju dôstojnosÈ. Ako keby zaãali dominovaÈúplne iné hodnoty. Ako keby v popredízáujmu bola len hodnota peÀazí a hodnotamoci, ale ãesÈ ako keby nemala to miesto,ktoré by jej malo patriÈ – teda prvé miesto.ªudia jednoducho hºadajú predov‰etk˘mkonzum, a to, ako sa postupne meníme nakonzumnú spoloãnosÈ, vidieÈ, bohuÏiaº, aj nakonaní a vystupovaní príli‰ mnoh˘ch politikov.Nevypl˘va to trochu aj z toho, Ïe SlovenskoÏilo dlhé desaÈroãia v stálej závislostina niekom, takÏe len málo Slovákov sa vminul˘ch storoãiach dokázalo ekonomickypresadiÈ? A teraz, keì sa koneãne ukazujemoÏnosÈ trochu si polep‰iÈ – alebo ajveºmi –, kaÏd˘ chce r˘chlo túto príleÏitosÈvyuÏiÈ?36

A N K E T A V N R S RPresne tak. Naozaj sa mi zdá, Ïe na‰a uzatvorenosÈpred svetom, v ktorej sme mnohédesaÈroãia Ïili, alebo odlúãenosÈ od centiermodernej Európy, spôsobila akúsi stratu imunityvoãi morálnym nástrahám a v‰elijak˘mligotav˘m vábidlám sveta. Niektorí analyticipredpokladali, Ïe v˘voj po novembri ’89bude síce komplikovan˘, ale súãasne sa domnievali,Ïe do pätnástich rokov sa situácianejak˘m spôsobom zaãne upokojovaÈ. Realitaje v‰ak iná. Pravdepodobne bude musieÈnajmenej jedna generácia odísÈ z verejnéhoÏivota do dôchodku a aÏ nová generácia zaãneuvaÏovaÈ aj po ekonomickej stránke, aleaj spoloãenskej inak. Ako sa stretávam s mnoh˘mimlad˘mi ºuìmi, zdá sa mi, Ïe ãesÈ a morálkauÏ nebudú hraÈ v ich postojoch poslednéhusle, ako je to dnes. Mohla by som e‰teuviesÈ aj pár in˘ch mien: Milan Rastislav·tefánik alebo Alexander Dubãek. Aj tí súoprávnene uznávaní a aj ich si vysoko cením,ich morálku a to, ão ako politici urobili – ·tefánikpre vznik tohto ‰tátu a Dubãek, Ïe dokázalnájsÈ v sebe obdivuhodnú odvahu a postaviÈsa proti ãervenej sile. Obidvaja sú v‰akveºmi ãasto v popredí záujmu, a práve pretoja som naschvál uviedla Andreja Hlinku, ktoréhosi oveºa menej oÏivujeme, hoci slovensk˘národ by si ho mal ãasto pripomínaÈ.Vlastne Dubãek, keì sa to tak vezme, symbolizujerozpoltenosÈ slovenskej spoloãnostiod roku 1948 do roku 1989. Na jednejstrane dlhé roky bol v˘znamn˘m ãiniteºomkomunistickej strany, veì bol aj prv˘mtajomníkom ÚV KSS a ÚV KSâ. A vìal‰om dvadsaÈroãí sa naraz stal najväã‰ímnepriateºom sovietskej a komunistickejmoci. Nie sú celé slovenské dejinydosÈ poznaãené podobnou neistotou?Urãite. Spôsobilo to napríklad to, Ïe smeod Veºkej Moravy tisícroãie neboli vlastn˘m‰tátom a vlastne stále sme boli v podruãí niekoho,takÏe vÏdy sme sa museli prispôsobovaÈ.Dnes, keì uÏ máme svoju ‰tátnosÈ, musímesa koneãne dostaÈ z toho ÈaÏivého dediãstva,ktoré nám, dá sa povedaÈ, vloÏilo do génovveºa rozpakov a nerozhodnosti, takÏe e‰-te stále si nevieme vládnuÈ, alebo skôrnevieme sa dohodnúÈ na cieºoch, ktoré bynám v rozhodujúcich momentoch uºahãilispoloãn˘ Èah na bránu. Stále hºadáme nejakévzájomné antagonizmy. Bolo by skutoãne naãase, aby sa v na‰om ‰táte ujala politickákultúra a aby vo‰la v prvom rade verejn˘mãiniteºom do krvi: aby si politici zaãali uvedomovaÈ,Ïe sú tu pre ºudí, pre obãanov, pre‰tát a Ïe v ist˘ch chvíºach koneãne musí koalíciazaãaÈ hºadaÈ spoloãnú reã aj s opozíciou.NemoÏno, tak ako to b˘valo vo zvyku trebársv minulom volebnom období, oznaãkovaÈniekoho, kto zahlasoval s opozíciou, stigmou– ako keby mal lepru.Poãas niekoºk˘ch minul˘ch rokov ste boliposlankyÀou vládnej koalície a zasa niekoºkorokov ste v opoziãnom poslaneckomklube. Urobilo HZDS dosÈ pre to, aby sana politickej nezmieriteºnosti medzi niektor˘mistranami nieão zmenilo? Aby sibolo moÏné váÏiÈ aj osobnosti, ktoré majúv niektor˘ch otázkach odli‰né názory?Keì si spomeniem na rok 1992, v ktorompri‰lo HZDS do parlamentu, musím skon‰-tatovaÈ, Ïe sme utvorili men‰inovú vládu, apreto spolupráca s opozíciou bola vlastnenutná. Pamätám sa, Ïe v na‰om v˘bore pre‰kolstvo boli také osobnosti, ako L. Ballekalebo G. Rothmayerová z SDª, ktorí v tomãase nepatrili k vládnej koalícii, ale mala sompocit, Ïe e‰te tu bola urãitá noblesa, ktorá pri‰-la do politiky asi s revolúciou a umoÏÀovaladialóg. Trvala v‰ak len veºmi krátko a veºmir˘chlo odi‰la – zakrátko sa v spoloãnosti vyplavilkdesi zospodu nechutn˘ kal a bol to,podºa mÀa, brutálny vpád vtedaj‰ej opozíciedo vlády. A tam uÏ v podstate ani nebolamoÏnosÈ nejakého zjednotenia a vôbec nebolaochota nájsÈ spoloãnú cestu. Neviem – moÏnoto bolo obojstranné.Nebolo, naopak, druhou stranou tejto mince,ktorá ovplyvnila slovenskú politiku vuplynul˘ch jedenástich rokoch, neschopnosÈãi neochota pozrieÈ sa trochu aj na sebaa pochopiÈ, Ïe asi kaÏd˘ robí nejaké chyby?V‰etci ste ich hºadali len u druh˘ch.Napätie medzi koalíciou a opozíciou patrík pravidlám politickej hry, ale vo vyspel˘ch‰tátoch sveta sa z ãasu na ãas re‰pektujúspoloãné záujmy ‰tátu, najmä v medzinárodnomkontexte.To ma vÏdy priam ohromovalo, ako sa zahraniãnédelegácie, ak aj mali medzi sebourozpory, dokázali spoloãne zasadzovaÈ zakrajinu, ktorú reprezentovali. U nás to tak,bohuÏiaº, nebolo. V‰imnite si v‰ak, Ïe my, ajkeì sme teraz v opozícii, nikdy na Ïiadnommedzinárodnom fóre nerobíme Slovenskunejaké problémy, nikdy ho neohovárame, nikamvon nenosíme sÈaÏnosti. Je to naozajsmutné, Ïe na‰a spoloãnosÈ je stále rozoklaná,a táto rozpoltenosÈ sa prená‰a dokonca ajdo rodín. Z vlastnej skúsenosti viem, Ïe sa aninajbliωí nevedia vìaka politike dohodnúÈ, ato je ‰koda. V‰etci sme napríklad tu v parlamenteºudia, a tak si musíme vedieÈ aspoÀ podaÈruky a nedramatizovaÈ zbytoãne situáciu.BORIS ZALA, SMER:V tomto prípade musíme, samozrejme, braÈaj politikov ãesko-slovensk˘ch, ak staviateotázku na celé 20. storoãie. Nepochybne medzinich patril TomበGarrigue Masaryk. Toje zaujímavé z toho pohºadu, Ïe do ‰tátnej politikyvstupoval vlastne neskoro, uÏ ako star˘pán a hotov˘ filozof. Ale iste k nim patrí ajslovensk˘ ministersk˘ predseda HodÏa, ktor˘aj v medzinárodnom kontexte bol muÏomveºk˘ch geopolitick˘ch my‰lienok. Pokiaº ideo druhú polovicu 20. storoãia, teda po vojne,treba povedaÈ, Ïe slovenská politika neopl˘vamuÏmi my‰lienky. Musíme byÈ celkomotvorení a povedaÈ si, Ïe v hlavách slovensk˘chpolitikov sa nerodili veºké reformnéprojekty. A je to azda aj preto, Ïe Slovenskonenadviazalo na tradíciu z prvej polovice 20.storoãia, ale povedal by som dokonca, Ïe aj zdruhej polovice 19. storoãia, keì sa rodilivcelku veºké my‰lienky nielen u ·túra, ale napríkladaj u Daxnera. Keì si pre‰tudujete Memorandumslovenského národa, zistíte, Ïe jeto veºmi váÏny právno-politick˘ dokument,ktorého úroveÀ je aj právne veºmi vysoká. BohuÏiaº,v zlej tradícii z konca 20. storoãia asipokraãuje aj dne‰ná slovenská politika.Veºmi ma zaujalo, Ïe ste zaradili na prvémiesto Masaryka. Nie preto, Ïe bol âechom,napokon, doteraz nie je celkom jasné,aké hlboké sú jeho slovenské korene,ale preto, Ïe to bol filozof. A vy aj so Smeromako keby ste sa prikláÀali k predstave,Ïe politici majú byÈ ão najviac pragmatickía sústreìovaÈ sa na rie‰enia, ktorépriná‰a denná realita. Ak sa m˘lim, prepáãte...Neporozumeli sme sa. Ja som aj v politikepráve za muÏov my‰lienky. Napokon, jasám som filozof . A ak som kedysi poznamenal,Ïe najlep‰í politici sú tí, ktorí nemajúÏiadnu my‰lienku, povedal som to len ironicky.Aj môj posledn˘ rozhovor uverejnen˘v Parlamentnom kuriéri hovorí o nieãominom. Ja si skutoãne myslím, Ïe základnámy‰lienka, s ktorou by politici mali vstupovaÈdo politiky, je my‰lienka spravodlivostia prijímania konkrétnych rie‰ení, ktoré bytejto spravodlivosti zodpovedali. NemôÏe byÈdobr˘ a ºuìmi akceptovan˘ politik, hlavne niev modernej spoloãnosti, ktor˘ s my‰lienkouspravodlivosti nepracuje. Dala by sa v‰akpovedaÈ aj desiatka ìal‰ích my‰lienok, s ktor˘mije potrebné v politike pracovaÈ. âiÏeopaãne: ja patrím moÏno medzi t˘ch posledn˘chmohykánov, ktorí sa stavajú za to, abypolitika mala hodnotovú orientáciu. Aby malajasné idey a, samozrejme, princípy, medziktoré patrí spravodlivosÈ, sloboda a rovnosÈ– uÏ skoro zabudnutá my‰lienka, na ktorej trebapracovaÈ, aj keì nie v komunistickomzmysle, ale v zmysle modernej sociálnej rovnosti.Vy ste boli kandidátom na prezidenta. âobolo pre vás najdôleÏitej‰ie z toho, ão stechceli ponúknuÈ slovenskej verejnosti?V tom ãase to boli dve základné my‰lienky,lebo ony sa predsa len dobovo menia. Slovenskov tom ãase akoby stratilo svoje sebavedomie,svoju ‰tátnu alebo národnú hrdosÈ.Abolo treba daÈ obãanom, ktorí sa cítili r˘chloupravicovo-kapitalistickou reformou tro-‰ku zatlaãení do úzadia a postihnutí – ãi uÏ zhºadiska hrdosti na svoj ‰tát, alebo na svojereálne postavenie v zamestnaní, v regióne, vkraji, alebo medzi svojimi priateºmi – trochuistoty a pocitu, Ïe Slovensko má byÈ na ão hrdéa Ïe má aj ºudí, ktorí ho vedia reprezentovaÈ.Druhá my‰lienka sa dot˘kala presneotázky spravodlivosti, o ktorej sme hovorili,pretoÏe na Slovensku sa táto my‰lienka za posledn˘ch10 rokov úplne rozpadla. Nakoniec,37

A N K E T A V N R S Rani jedna politická strana nepracuje systematickyna tom, aby menila pomery na Slovensku,a to tak, aby boli spravodlivej‰ie,keì to poviem ão najskromnej‰ím spôsobom.A preão ste vlastne potom neuspeli, preto-Ïe my‰lienky, o ktor˘ch hovoríte, sú veºmipozitívne a mohli zaujaÈ veºmi veºa obãanovna Slovensku?Ja si myslím, Ïe tam boli dva dôvody. Aninie Ïe by bola slovenská spoloãnosÈ necitlivá,skôr je málo rozhodná. Ale tá naozaj rozhodujúcaokolnosÈ bola, Ïe do volieb vstúpilna poslednú chvíºu Vladimír Meãiar a potomsa voºby rozpútali ako zápas medzi t˘mi, ktoríboli za Meãiara a hºadaním kandidáta, ktor˘by bol jeho najsilnej‰ím protivníkom. At˘m bol v tom ãase súãasn˘ prezident RudolfSchuster. TakÏe vlastne v‰etci ostatní kandidátisme boli v tomto veºkom spore „zaMeãiara“ a „proti nemu“ odtlaãení nabok,pretoÏe v situáciách, keì sa odohráva len bojproti nieãomu, my‰lienky umierajú. Mnohíºudia mi hovorili, Ïe boli rozhodnutí pre mÀa,a nakoniec sa predsa len rozhodli pre RudolfaSchustera kvôli tomu, aby sa prezidentomnestal Vladimír Meãiar. Pocit hrozby maloveºké mnoÏstvo ºudí a ten vlastne zabil ak˘koºvekin˘ spôsob rozhodovania.E‰te sa moÏno vráÈme k Masarykovi. Vãom vy ako politológ vidíte jeho najväã‰iusilu, ktorá mu umoÏnila ovplyvniÈ rôzneskupiny verejnosti?Predov‰etk˘m zakladateºská idea ãeskoslovenského‰tátu. My uÏ niektoré veci beriemeako samozrejmosÈ, ale treba znovumoÏno pripomenúÈ, Ïe ten ‰tát aj nemuselbyÈ. Po 1. svetovej vojne vlastne nemusel byÈv strednej Európe ani jeden ‰tát. Rozhodnutie,ktoré vtedy padlo na medzinárodnom poli,predov‰etk˘m zásluhou Spojen˘ch ‰tátovamerick˘ch a Wilsonovej politiky s jej mocensk˘mcharakterom, malo byÈ bariérou protiruskej, a vtedy vlastne uÏ sovietskej expanzii.V tom ãase Masaryk aj so svojimispolupracovníkmi, teda predov‰etk˘m s MilanomRastislavom ·tefánikom, veºmi intenzívnevedeli na medzinárodnom poli túto zakladateºskúmy‰lienku obhájiÈ. A v tom bolaaj Masarykova ‰ikovnosÈ, Ïe vedel z hºadiskaideového argumentovaÈ, preão má byÈvlastne nov˘ útvar spojen˘ z âechov a Slovákov.PretoÏe z hºadiska geopolitického a ajhospodárskeho âesi boli nepochybne bliωiek Rakú‰anom a Slováci k Maìarom, priãomtento problém sa napokon prejavil práve vhospodárskej sfére poãas ìal‰ích dvadsiatichrokov. Druhou silou Masarykovho vplyvubol jeho tlak na istú moralitu ‰tátu. Bola to támy‰lienka, ktorá sa dneska uÏ stratila a ktorátu jednoducho nepôsobí. Dnes sa chápe ‰tát,a to snáì z pozície kaÏdej politickej strany,ako ãist˘ in‰trument. Vo vzÈahu k ‰tátu prevládoltechnokratizmus. K˘m vtedy sa chápal‰tát aj ako nositeº dôleÏit˘ch morálnychhodnôt a Masaryk práve túto ideu stráÏil –oproti tlakom straníckych ‰truktúr, ktoré vÏdymajú tendenciu ‰tát in‰trumentalizovaÈ, robiÈz neho len nástroj ist˘ch záujmov. Mohol sito dovoliÈ, lebo uÏ keì nastúpil do funkcie akozakladateº ‰tátu, bol legendou, takÏe mal podporuobyvateºstva.Nebolo to trochu aj preto, Ïe mal jednoducho‰t˘l? Îivotn˘ ‰t˘l, ale aj literárnojazykov˘?Îe jeho vystúpenia, ãím nemyslímlen prejavy, ale aj celé jeho pôsobeniena verejnosti, mali svoj elegantn˘, ãoja viem – profesorsk˘ alebo moÏno in˘ intelektuálny‰t˘l?Trafili ste presne, lebo v tom ãase univerzity,ktoré boli aj v Rakúsko-Uhorsku váÏen˘mi‰tátnymi zariadeniami, mali veºmi vysokúúroveÀ a profesor bol v spoloãenskej hierarchiina poprednom stupni. Masaryk sa odsvojej mladosti pohyboval v tejto univerzitnejpolohe a na univerzitnej pôde si osvojilaj ‰t˘l tohto prostredia. UÏ za Rakúsko-Uhorskabolo postavenie docenta alebo profesorana univerzite neporovnateºné oproti tomu, ãoje dnes. Na‰i docenti a profesori sú dneska mimoriadnepodcenení a znehodnotení, aj vzmysle svojho sociálneho a spoloãenskéhopostavenia.Pripravil Ernest WeidlerMúdre vety,KTORÉ SÚ STÁLE MÚDRENoli barbam vellere mortuo leoni. Ne‰klbaj bradu ani m⁄tvemu levovi.MartialisVeterrimus homini optimus est amicus. Pre ãloveka najlep‰í je priateº najstar‰í.PlautusMemoriae duplex virtus: facile percipere et fideliter continere. PamäÈ má dve prednosti: ºahko prijaÈ a verne uchovaÈ.QuintilianusEheu, quam miserum est fieri metuendo senem. Ach, veºk˘m ne‰Èastím je zostarnúÈ v stálom strachu.Publilius SyrusCalamitas virtutis occasio est. Ne‰Èastie je príleÏitosÈou pre statoãnosÈ.SenecaInde datae leges, ne firmior omnia posset. Preto sa vydávajú zákony, aby silnej‰í nemohol v‰etko.OvidiusSocietatis vinculum est ratio et oratio. Putom spoloãnosti je rozum a reã.CiceroPlerumque gratae divitibus vices. Boháãom sú príjemné ão najãastej‰ie zmeny.HoratiusHomines sumus, non dei. Sme ºudia, a nie bohovia.Petronius38

E K O N Ó M I AAko bude vyzeraÈ v˘voj ekonomiky v najbliωom období? Odpoveì na túto otázku kaÏd˘ rok hºadajúnajrenomovanej‰í ekonómovia na jednom z mnoh˘ch podujatí Slovenskej ‰tatistickej a demografickej spoloãnosti.Tohto roku po sa po tretí raz stretli na podujatí na v poradí uÏ tretej konferencii pod názvom Pohºady naekonomiku Slovenska 2003. Základné poznatky ekonómov pribliÏuje redaktor Vladimír Baãi‰in.V˘voj hospodárstvaoãami prognostikovRast hrubého domáceho produktu (HDP), ktor˘je súãtom hodnoty tovarov a sluÏieb, bude vtomto roku od 2,9% do 5,5%. V tomto rozpätísa nachádzajú Jozef Chajdiak, Michal Olexa, JánHalu‰ka, Viliam Páleník, Vladimír Kvetan, Peter·evãovic, Marek Gábri‰ a Peter Dufek.Pesimisti sú dobre informovaní optimisti apreto rozdelenie prognostikov na tri skupiny trebapovaÏovaÈ len za autorskú schému.OPTIMISTIMedzi najväã‰ích optimistov medzi t˘mi, ktorísa snaÏia pomocou matematick˘ch vzorcovvydolovaÈ z ãísiel o minulom v˘voji predstavuo budúcnosti, patrí deux machina konferencie JozefChajdiak z Ekonomickej univerzity. Na tentorok predpokladá rast HDP 5,5%. Okrem tonyvzorcov, ktoré umiestnil J. Chajdiak do svojhopríspevku o prognóze, sa úãastníci konferenciedozvedeli, Ïe sa prikláÀa k skorému zavedeniuspoloãnej európskej meny. „Naão bysme vstupovali do Európskej únie a neprijalieuro?“, op˘tal sa sám seba.Miernej‰í optimizmus badaÈ v predpovediachmatadorov ekonomick˘ch prognóz Michala Olexua Jána Halu‰ku z Infostatu. Podºa nich rastdosiahne len hranicu 4,2%. Podºa prognostikovsa nezmení podiel vonkaj‰ieho dopytu na tvorbehrubého domáceho dopytu. Príspevok domácehodopytu na tvorbe HDP bude niωí, mieniaM. Olexa a J. Halu‰ka.Napriek spomaleniu by mal rast slovenskejekonomiky aj v tomto roku relatívne vysok˘. Jehosprievodn˘m javom bude relatívne vysok˘dvojit˘ deficit, teda deficit zahraniãného obchodukeì sa dovezie viac tovarov ako vyveziea deficit platobnej bilancie keì slovenské subjektyviac peÀazí zaplatia ako dostanú. Tieto deficityby sa mali v‰ak oproti predchádzajúcemuroku zníÏiÈ. ZníÏenie vonkaj‰ej nerovnováhy bysa malo udiaÈ vìaka poklesu deficitu obchodnejbilancie, ktor˘ by sa mal dostaÈ pod 7% HDP,mienia J. Halu‰ka a M. Olexa. Predpokladom tohoje to, Ïe obyvatelia budú maÈ men‰í záujemo tovary a sluÏby. Pod hranicu 7% HDP by maltohto roku klesnúÈ aj deficit platobnej bilancie.Ekonómovia tvrdia, Ïe na financovaní beÏnéhoúãtu platobnej bilancie by sa v budúcnostimali v ãoraz väã‰ej miere podieºaÈ priame zahraniãnéinvestície. ZniÏovanie vonkaj‰ej nerovnováhybude úzko súvisieÈ s opatreniami vládyvo verejn˘ch financiách. Verejné financiepredstavujú ‰tátny rozpoãet a rozpoãty verejn˘chin‰titúcií a zvlá‰tnych fondov. Je známy zámervlády zintenzívniÈ proces konsolidácie verejn˘chfinancií tak, aby ich deficit v roku 2006 neprekroãil3% hrubého domáceho produktu. Toje podmienkou preto, aby Slovensko mohlo vymeniÈslovenské koruny na euro.Na základe opatrení by sa mal deficit verejn˘chfinancií dostaÈ na úroveÀ polovice z roku2002. UÏ v tomto roku by mal deficit verejn˘chfinancií klesnúÈ pod 5% hrubého domáceho produktu.Rovnováha, ãi nerovnováha vo vnútorn˘chekonomick˘ch vzÈahoch medzi v˘davkami apríjmami verejn˘ch financií bude podºa M. Olexua J. Halu‰ku závisieÈ od reforiem v oblastizdravotníctva, ‰kolstva a sociálneho systému.M. Olexa a J. Halu‰ka sa domnievajú, Ïe anina trhu práce sa v najbliωom období nedajúoãakávaÈ v˘raznej‰ie zmeny. Ani v tomto rokusa nedajú reálne uvaÏovaÈ s moÏnosÈou väã‰iehozr˘chlenia rastu zamestnanosti na makroúrovnia v dôsledku toho aj razantnej‰ieho poklesunezamestnanosti. S t˘m sa poãíta aÏ v strednodobomãasovom horizonte, najmä v súvislosti srastom investícií na zelenej lúke, s intenzívnej‰oupodporou malého a stredného podnikania,ale aj zlep‰ovaním mobility pracovnej sily.REALISTINiekde medzi optimistami a pesimistami sanachádza predpoveì mlad‰ej generácie analytikov.Marek Gábri‰ a Peter Dufek z âeskoslovenskejobchodnej banky si myslia, Ïe tento rokdosiahne rast HDP 3,8%. Bankoví analytici oãakávajúmen‰í rast reálnych miezd. Ich stagnáciaje dôsledkom vy‰‰ej cenovej hladiny, ktorá stúplapo tom ako vláda prestala regulovaÈ ceny niektor˘chtovarov.Okrem toho M. Gábri‰ a P. Dufek predpokladajúniωí vplyv spotreby vlády vzhºadom nazaãiatok politického cyklu v ekonomike. Politick˘cyklus v hospodárskej politike vlády sa prejavujetak, Ïe vláda sa tesne pred voºbami kvôlizískavaniu hlasov snaÏí rozdaÈ nieão voliãom.T˘m nieão môÏe byÈ zv˘‰enie dôchodkov, aleboprídavkov na deti, alebo verejné investície,ktoré zv˘‰ia zamestnanosÈ v podporovan˘ch odvetviach.Po voºbách vláda väã‰inou zniÏuje verejnév˘davky. V˘voj ekonomiky bude podºaanalytikov âSOB ovplyvnen˘ najmä priamymizahraniãn˘mi investíciami.„Argumentom je predov‰etk˘m odbúraniepolitickej neistoty a nesporné komparatívnev˘hody krajiny, ktor˘mi je poloha v strednejEurópe a relatívne lacnej a skúsenej pracovnejsily,“ tvrdia M. Gábri‰ a P. Dufek.âo sa t˘ka hospodárskeho rastu v nasledujúcichrokoch, mal by ostaÈ relatívne siln˘. OvplyvÀovaÈho bude podºa analytikov âeskoslovenskejobchodnej banky najmä reforma dôchodkovéhosystému, reformy v zdravotníctve a ‰kolstvea samozrejme daÀová reforma. Roky 2003a 2004 budú pod väã‰ím vplyvom dereguláciícien elektrickej energie, plynu, prípadne nájomného,a teda vy‰‰ej inflácie. Po doznení efektovderegulácií by mala inflácia klesnúÈ. To spôsobípomal‰í rast reálnych miezd a teda zároveÀslab‰í impulz zo strany spotreby. Najv˘znamnej‰ímimpulzom pre ekonomiku by mal byÈpodºa analytikov âSOB vstup do Európskejúnie.Rast hrubého domáceho produktu (v%)2001 2002 2003* 2004*Svet 1,1 1,7 2,5 3,1Krajiny OECD 0,8 1,4 2,1 2,6USA 0,3 2,3 2,6 3,1Japonsko -0,3 0,0 0,8 1,3Eurozóna 1,5 0,8 1,8 2,6Neãlenské ‰táty OECD -0,7 2,3 3,7 5,3* predpokladPrameÀ: Svetová bankaPodºa Petra ·evãovica z Národnej banky ekonomickásituácia a teda aj prostredie pre realizáciuzámerov menovej politiky v roku 2003bude ovplyvnené predov‰etk˘m plánovan˘mvstupom do Európskej únie. Rovnako siln˘mfaktorom, ktor˘ bude pôsobiÈ predov‰etk˘m voblasti pohybu zahraniãného kapitálu je prizvanieSlovenska do NATO. Oba faktory budú podkladompre ìal‰ie zlep‰ovanie hodnotenia úverovéhorizika (ratingu) Slovenska. To zv˘‰i atraktívnosÈinvestovania na Slovensku a slovensk˘chaktív.Okrem pozitívnych dopadov ako je lacnej‰iezahraniãné financovanie pre slovenské subjektya prílev priamych zahraniãn˘ch investícií,budú existovaÈ aj negatívne dopady, ktoré badaÈuÏ od roku 2002. Súvisia predov‰etk˘m so stup-Àovaním tlakov na nominálne zhodnocovanieslovenskej koruny, ão znamená, Ïe jedno eurovymení, alebo ak chcete kúpi fyzická a právnickáza menej korún. Zhodnocovanie v˘menné kurzumá svoje pozitívne efekty – pôsobí na poklescenovej hladiny a predstavuje istú formu „dobiehania“vyspelej‰ích krajín a zvy‰uje hodnotunárodného bohatstva, mieni ·evãovic.Neúmerné zhodnotenie slovenskej korunymôÏe spôsobiÈ pokles cenovej konkurencieschopnostislovensk˘ch producentov, ktor˘ sanebude daÈ eliminovaÈ rastom produktivity. TakmôÏe dôjsÈ k reálnemu poklesu produkcie s následnouneÏelan˘m umiestÀovaním finanãn˘chprostriedkov do neobchodovateºn˘ch odvetví, ão39

E K O N Ó M I ATempo prírastku hrubého domáceho produktu v stálych cenách v%Rok âSOB Jozef Chajdiak Infostat Sergej Kozlík ÚSSE SAV2003 3,8 5,5 4,2 2,9 2,92004 4,0 6,1 4,5 2,1 4,02005 4,0 6,6 4,8 2,5 4,22006 3,5 6,9 5,1 3,1 4,42007 neuvádza neuvádza neuvádza 3,5 3,52008 neuvádza neuvádza neuvádza 4,1 3,8PrameÀ: Slovenská ‰tatistická a demografická spoloãnosÈmôÏe pri otvorenosti slovenskej ekonomikymôÏe spôsobiÈ dlhotrvajúcu recesiu a odklon odtrajektórie dobiehanie vyspelej‰ích krajín.V rokoch 2004 aÏ 2006 bude ekonomicképrostredie, ako aj v˘kon menovej politikyovplyvnené vstupom Slovenska do Európskejmenovej únie. Jedn˘m z dôleÏit˘ch krokov, ktor˘bude treba vhodne naãasovaÈ je vstup Slovenskado Európskeho systému v˘menn˘ch kurzov,keì sa kurz slovenskej koruny meniÈ a navÏdysa zafixuje voãi euru. Je známy pod skratkouERM II.Po rozhodnutí o vstupe do ERM II bude potrebnézvaÏovaÈ schopnosÈ Slovenska plniÈ ostatnémaastrichtské kritériá. Z hºadiska technickynajskor‰ieho vstupu Slovenska Európskej menovejúnie v roku 2007 sa ako najproblematickej‰iejaví plnenie fi‰kálneho deficitu a inflácie.Zo strednodobej prognózy Národnej banky Slovenskavypl˘va, Ïe tieto kritériá by mali byÈ splnenév roku 2006PESIMISTIPodpredseda HZDS a niekoºkonásobn˘ exministerfinancií Sergej Kozlík predpokladá vtomto roku spomalenie rastu HDP na 2, 9%. Naoslabenie rastu bude maÈ vplyv niekoºko faktorov.Prv˘m je pokles koneãnej spotreby domácnostíkvôli vy‰‰ím cenám. Druh˘m budemal˘ vplyv verejn˘ch v˘davkov na infra‰truktúrua zníÏenie finanãnej podpory v˘stavby bytov.Tretím faktorom by malo byÈ podºa podpredseduvyãerpanie rastov˘ch kapacít exportérov,medzi ktor˘ch patria Volkswagen, Slovnaft,VSÎ a ìal‰ie podniky. ëal‰ím faktorom,ktor˘ sa podpí‰e na spomalenie rastu ekonomikyje men‰ia ekonomická konjunktúra v Nemecku,Francúzsku a USA v dôsledku vojnovéhokonfliktu v Iraku. Posledn˘m, piatym faktorom,ktor˘ ovplyvní ekonomické dianie naSlovensku je zníÏenie deficitu zahraniãného obchodu,ktor˘ by sa mal zníÏiÈ kvôli men‰iemudopytu slovensk˘ch obyvateºov po zahraniãn˘chtovaroch a sluÏbách. Sergej Kozlík predpokladá,Ïe zníÏenie ekonomického rastu budesúvisieÈ od ‰oku pred vstupom do Európskejúnie. Pôjde o tlak na ceny potravín a krach niektor˘chmal˘ch a stredn˘ch podnikov.V roku 2004 bude podºa S. Kozlíka pokraãovaÈtendencia spomalenia ekonomického rastu.Kozlík predpokladá na budúci rok rast HDP len2,1% a toto spomalenie spája so vstupom Slovenskado Európskej únie. V rokoch 2005 –2008 sa dá podºa podpredsedu HZDS oãakávaÈpostupná adaptácia slovenského hospodárstvado nového európskeho priestoru, vrátane prírastkovpriamych zahraniãn˘ch investícií. Pretosa podºa S. Kozlíka dá poãítaÈ s o postupnejmiernej akcelerácii slovenskej ekonomiky. RastHDP sa bude v tomto období pohybovaÈ v rozpätíod 3,1% do 4,1%.V˘voj HDP a jeho determinantovMedzi pesimistov sa dajú zaradiÈ Viliam Páleníka Vladimír Kvetan z Ústavu slovenskej a svetovejekonómie SAV. Podºa ich odhadu ekonomikav tomto roku porastie o 2,9%. Pomal‰í rastspája V. Páleník so stagnáciou svetovej ekonomiky.To ão najviac ovplyvÀuje v˘voj HDP na Slovenskusú dva faktory – vnútorn˘ dopyt a export.Pri prognóze HDP preto V. Páleník a V.Kvetan vychádzali z t˘chto dvoch zloÏiek,priãom hodnotili to ão ho najviac ovplyvÀuje,teda zamestnanosÈ, mzdu, kurz slovenskej korunya zahraniãn˘ dopyt.Vnútorn˘ dopyt najviac ovplyvÀujú mzda azamestnanosÈ z hºadiska koneãnej spotreby domácností.V˘davky ‰tátneho rozpoãtu a jeho deficitovplyvÀujú koneãnú spotrebu ‰tátnej správy.V˘voj HDP bude ovplyvÀovaÈ aj ziskovosÈpodnikov a ich ochota investovaÈ zisky kvôlitvorbe hrubého a fixného kapitálu.Koneãná spotreba domácností bude v koneãnomv˘znamne ovplyvÀovaná situáciou v podnikoch.Oãakávaná stagnácia zamestnanosti budespôsobená tak˘m rastom nov˘ch pracovn˘chmiest, ktor˘ nebude schopn˘ kompenzovaÈ pokleszamestnanosti v celom v˘robnom sektore.Oãakáva sa úbytok pracovn˘ch miest v ‰tátnejspráve a v ‰tátom vlastnen˘ch korporáciách akosú Îelezniãná spoloãnosÈ a Slovenské elektrárne.Ani veºké podniky nebudú podºa názoru V.Páleníka a V. Kvetana u‰etrené pokraãujúcimsnahám o zvy‰ovanie produktivity práce a oãakávasa pokles ich dopytu po práci. Ide najmä otaké veºké podniky ako Slovnaft alebo SlovakofarmaHlohovec.Miera nezamestnanosti v tomto roku nepoklesne,naopak môÏe stúpnuÈ kvôli klesajúcej ponukepráce. Koneãná spotreba ‰tátnej správybude ovplyvnená v˘vojom deficitu verejn˘ch financiía politick˘m cyklom. Koneãná spotreba‰tátnej správy by mala kaÏd˘ rok stúpaÈ o 1 aÏ2%. V roku 2006 stúpne o nieão viac, pravdepodobneto bude súvisieÈ so vstupom do Európskejúnie.Tvorbu hrubého fixného kapitálu ovplyvnípokles úrokov˘ch mier, ktoré podporia rast poskytnut˘chúverov. Prílev zahraniãn˘ch investíciíbude závisl˘ najmä od toho, ako bude ‰tátnyrozpoãet podporovaÈ ich prílev, teda ako pripravíinfra‰truktúru pre jednotlivé projekty, prípadneprispeje na rekvalifikáciu zamestnancov.To si vyÏiada dodatoãné kapitálové v˘davky‰tátneho rozpoãtu.Zahraniãn˘ obchod má zápornú bilanciu najmäpreto, lebo Slovensko menej vyváÏa. Hlavn˘mfaktorom, ktor˘ ovplyvÀuje v˘voz je v˘vojkurzu slovenskej koruny a v˘voj zahraniãnédopytu. V. Páleník a V. Kvetan sa prikláÀajúk my‰lienke pretrvávajúcej stagnácie v Európea USA. Kurzov˘ v˘voj bude tieÏ v neprospechkonkurencieschopnosti slovensk˘ch podnikov.Z viacer˘ch dôvodov sa preto prognostici zÚstavu Slovenskej a svetovej ekonomiky prikláÀajúk záveru, Ïe rast HDP na Slovensku budev tomto roku spomalen˘.Ak˘ majú na to dôvod? MôÏe ním byÈ aj anal˘zaSvetovej banky.Po problémovom roku 2003 nemusí byÈ podºaSvetovej banky ani ten nov˘ pre svetovú ekonomikuv˘razne lep‰í. Hoci sa vo v‰eobecnostiãaká zlep‰enie, nebezpeãenstvo, Ïe sa svetovéhospodárstvo dostane do krízy, stále trvá. Táv‰ak napriek tomu predpokladá, Ïe svetová ekonomikaporastie r˘chlej‰ie ako vlani. Rast by samal zv˘‰iÈ z minuloroãn˘ch 1,7% na 2,5% v roku2003. V bohat‰ích ‰tátoch by sa mal pohybovaÈokolo úrovne 2,1%, v rozvojov˘ch krajináchpribliÏne 3,9%. K˘m v˘chodná Ázia bymala dosiahnuÈ rast okolo 6,1%, Latinská Amerikakvôli vysokej zadæÏenosti iba 1,8%.Medzi najväã‰ie riziká zaraìuje Svetová bankapriemysel, ale aj rozvojové krajiny, ktoréstrácajú dôveru medzinárodn˘ch finanãn˘ch trhov.ëal‰ími negatívami sú dôsledky finanãn˘ch‰kandálov v˘znamn˘ch americk˘ch firiem,zl˘ stav japonsk˘ch bánk a dlhové problémylatinskoamerick˘ch ‰tátov. Medzi ìal‰ienegatíva patrí niωia spotrebiteºská dôvera, akoaj vy‰‰í dlh v dôsledku prepadu akciov˘ch trhovpo prepuknutí firemn˘ch ‰kandálov v USA.2003 2004 2005 2006 2007 2008absolútne hodnoty (mld. Sk)HDP s.c. 759,5 790,0 823,1 859,3 889,4 923,3Saldo ZO s.c. -27,0 -30,2 -33,8 -35,8 -34,7 -34,8vnútorn˘ dopyt s.c. 785,9 819,5 856,4 894,4 923,4 957,5HDP b.c. 1 173,9 1 326,1 1 428,4 1 531,3 1 653,6 1 780,1saldo ZO b.c. -75,7 -49,0 -67,6 -84,6 -88,5 -71,7vnútorn˘ dopyt b.c. 1 239,1 1 348,8 1 458,5 1 573,4 1 699,6 1 809,4tempá rastu (%)HDP s.c. 2,9 4,0 4,2 4,4 3,5 3,8HDP b.c. 9,3 13,0 7,7 7,2 7,9 7,6koneãná spotreba domácností s.c. 2,3 4,2 4,5 4,8 3,0 3,9koneãná vládna spotreba s.c. 1,7 1,7 1,9 3,8 2,3 2,0tvorba hrubého fix. kapitálu s.c. 4,3 5,9 5,6 4,9 5,2 5,5vnútorn˘ dopyt s.c. 2,7 4,3 4,5 4,4 3,2 3,7PrameÀ: ÚSSE SAV40

N Á R O D N Á R A D A S RAk˘m smerom sa vyvíja európska integrácia? Aké ‰kody v tomto procese spôsobila iracká kríza?Kedy sa úplne prekoná vzájomná nedôvera medzi európskymi krajinami? V tomto zmysle akúúlohu hrajú v Európe USA? To sú otázky, ktoré si je potrebné klásÈ ãoraz nástojãivej‰ie, pretoÏezakrátko sa staneme plnohodnotnou súãasÈou európskeho spoloãenstva, pre ktorého obyvateºovmajú odpovede na ne doslova existenciálny charakter. Takpovediac profesionálne sa nimizaoberajú najmä ãlenovia Konventu o budúcnosti Európy. Jeho ãlenku, poslankyÀu Národnejrady SR Irenu BELOHORSKÚ (HZDS) oslovil v kontexte tejto problematiky ªubomír Me‰Èánek.Európske krajinysa budú musieÈ nauãiÈvzájomne spolupracovaÈV Konvente o budúcnosti Európy zastupujeteSR od jeho vzniku vo februári 2002. Aké súva‰e zatiaº najdôleÏitej‰ie poznatky z tejto in‰-titúcie, najmä k akému poznaniu ste dospeli?Predov‰etk˘m som dospela k poznaniu, Ïe v‰etcipolitici, ktorí dostali túto jedineãnú príleÏitosÈzúãastniÈ sa na rozhodovaní o európskej budúcnostisi to mimoriadne váÏia a k práci v konventepristupujú veºmi zodpovedne. UÏ k návrhompristupujú podstatne zodpovednej‰ie, neÏ sú niektorípolitici u nás zvyknutí.Preão názov Konvent o budúcnosti Európy anie Konvent o budúcnosti EÚ? Predsa zúãastÀujúsa ho iba ãlenské ‰táty a kandidátske krajinyúnie...V‰etci si uvedomujeme zodpovednosÈ za Európuako takú a okrem toho sa na konvente stanovujúaj zásady spolupráce s ostatn˘mi krajinamiEurópy. Jednoducho, nová virtuálna Ïeleznáopona uÏ nie je v pláne. A, samozrejme, ide aj oto, ako „vyrovnávaním hladín“ zabrániÈ jednémuz najväã‰ích rizík tohto tisícroãia – riziku migráciezo sociálnych dôvodov.Vበdosiaº najsilnej‰í záÏitok z konventu?Bolo to na prvom zasadnutí konventu, keì somsi v jednej chvíli uvedomila, Ïe ja, obyãajná doktorkaniekde zo Slovenska – zaãínala som ako lekárkav periférnom ‰pitáli v Malackách – sedímtvárou v tvár presne oproti exprezidentovi Francúzskejrepubliky a vedºa neho b˘valému belgickémupremiérovi, za mnou sedí francúzsky ministerzahraniãn˘ch vecí a vedºa mÀa ‰tátny tajomníkmaìarského ministerstva zahraniãia. Zrazusom sa tam cítila akoby nenáleÏitá, ãi prekvapená,kde som sa tam zrazu nabrala. Bol to v‰akiba okamih. Vzápätí som si v duchu premietlaostatn˘ch kolegov poslancov z Národnej rady,ktorí mi dali dôveru, vybrali ma zastupovaÈ ich apocítila som úÏasnú prestíÏ.Vtom príde za mnou jedna dáma, ktorá má nastarosti protokolárne záleÏitosti a oznámi mi, Ïepredsedníctvo ma vybralo a dáva mi – na prvomoficiálnom zasadnutí konventu! – príleÏitosÈ vystúpiÈmedzi prv˘mi pätnástimi reãníkmi. Keìsom si to uvedomila, zrazu bol pre mÀa ohromn˘problém sústrediÈ sa. Napadlo mi, Ïe, preboha, ãopoviem, ão poviem také, aby to reprezentovalo niemÀa, ãi moju politickú stranu, ale celé Slovensko.A verte, Ïe tie pocity – najskôr slastnej prestíÏe avzápätí priam neznesiteºnej zodpovednosti – minatrvalo utkveli v pamäti...V slovenskej delegácii ste traja. Dohovárate sapred zasadaním s J. Figeºom a I. Korãokom naspoloãnom postupe, alebo si ponechávate voºnosÈvyjadrovania?Tak, ako napríklad na‰i hokejisti na majstrovstváchsveta, tak aj my sa v rôznych delegáciáchSR musíme riadiÈ spoloãnou základnou stratégiou.KaÏd˘ z nás má svoje miesto, ãi uÏ v útokualebo v obrane, ovláda zásady „boja“, ak˘m spôsobomsi prihraÈ, ako v súãinnosti spolupracovaÈ.VÏdy je to v‰ak aj na danom konkrétnom ãloveku,ktor˘ príleÏitosÈ reprezentovaÈ dostane. V zásadesa to nedá tak, Ïe ja, ktorá som bola zvolenáza opozíciu, si tam budem hraÈ svoju hru a onizase inú svoju hru. Aj Slovensko v hokeji reprezentujúhráãi rôznych klubov, ktorí sú vo svojichkluboch rivalmi, ale v reprezentácii musia ÈahaÈza jeden povraz, lebo inak v‰etci prehrajú. A podobneani my si nemôÏeme dovoliÈ vystupovaÈkontraproduktívne. To sa na medzinárodnom polinerobí. V pléne Rady Európy som raz zaÏila súbojkoalície a opozície jednej krajiny. Bolo totrápne a delegáti ostatn˘ch krajín znechutene odi‰-li, neboli ochotní sledovaÈ, ako si niekto periesvoju ‰pinavú bielizeÀ na verejnosti.V zásade máte pravdu, lenÏe vÏdy sa to moÏnonedá. Napríklad v otázke napadnutia Irakuboli veºmi rozdielne stanoviská aj vo vnútriparlamentov jednotliv˘ch krajín...IsteÏe, ba dokonca aj vnútri politick˘ch strán...Napríklad poznám stanoviská niektor˘ch poslancovvládnej koalície, ktorí naznaãili, Ïe to napadnutieneschvaºujú. Ale, jednoducho, existujeprincíp urãitej dohody. Aj my máme veºakrát nasamotn˘ problém – napríklad na vstup do NATO– identické názory, ale na spôsob jeho rie‰enia sanie vÏdy zhodujeme. Ak sa spôsobe rie‰enia – trebársaj keì nie je celkom v súlade s mojím názorom– raz dohodne, potom by sme ho uÏ mali realizovaÈv‰etci. Samozrejme, existujú urãité princípy,za ktoré by som ne‰la v Ïiadnom prípade. Aveºmi záleÏí aj na formulácii problému. Napríklad,keì si preãítate v Rade Európy prejav poslancaÎirinovského, poviete si, Ïe ten ãlovek má v mnohompravdu. Ale keì svoj príspevok hovorí predvami samotn˘ Îirinovsk˘, tak si poviete, Ïe tenãlovek hlása demagógiu par excellence. Chcemt˘m povedaÈ, Ïe prijateºnosÈ rie‰enia problému jezávislá aj od spôsobu, reprodukcie jeho nanesenia.To je ako keì kréme‰ zabalíte do novinovéhopapiera – pre mnoh˘ch bude nestráviteºn˘.V súãasnosti je najdiskutovanej‰ou témou konventunávrh novej – respektíve ústavnej –zmluvy a v jej rámci reforma in‰titúcií EÚ. âle-41

N Á R O D N Á R A D A S Rnovia únie sa akoby rozdelili na dve proti sebestojace skupiny veºk˘ch a mal˘ch krajín. Zatiaºão veºké ‰táty preferujú zavedenie funkcievoleného predsedu Európskej rady alebo prezidenta,malé ‰táty sú za zachovanie doteraj‰iehosystému rotujúceho predsedníctva,aby si zachovali doteraj‰í vplyv. Z vá‰ho pohºaduako sa skonãí tento spor?To je vlastne dôvod, preão bol konvent zalo-Ïen˘. Konvent nebol zaloÏen˘ kvôli nov˘m integrujúcimsa krajinám. ZaloÏen˘ bol kvôli spoznaniuãlensk˘ch krajín, Ïe spôsob fungovaniajednotliv˘ch in‰titúcií únie je ãasto ÈaÏkopádny,netransparentn˘ a Ïe v mnohom vlastne postrádazásadn˘ atribút – demokraciu. âlenské krajiny sitieÏ uvedomili, Ïe tento systém treba zmeniÈ aj preto,lebo príchodom nov˘ch ãlenov by sa takpovediackríza t˘chto in‰titúcií e‰te viac prehæbila.Vzniklo teda jasné zadanie: zjednodu‰iÈ, sprehºadniÈa nastoliÈ väã‰iu demokraciu v t˘chto in‰-titúciách. Podrobne o dôvodoch nebudem hovoriÈ,pretoÏe o povestnej bruselskej byrokracii, ãio europarlamente postrádajúcom zásadné znaky,ktoré parlamenty majú maÈ – napríklad dosah navládu – sa toho pohovorilo uÏ veºmi veºa. Fungujeto tak, Ïe jeden nedostatok plodí druh˘.KeìÏe v EÚ nie je vláda ale komisia, ktorá – hocivládu supluje – mnohé znaky vlády postráda,tak neãudo, Ïe páky Európskeho parlamentu naEurópsku komisiu sú nedostatoãné. Negatívne sato prejavuje najmä vo vypätej‰ích situáciách,ak˘m bol napríklad prípad korupcie v komisiipred niekoºk˘mi rokmi, alebo – naposledy – prischvaºovaní fondov pre kandidátske krajiny .Alebo: ak je Európsky súdny dvor, tak musí rozhodovaÈ.Ale ako má rozhodovaÈ, keì tu existujemnoÏstvo rôznych konvencií, ku ktor˘m jednotlivéãlenské ‰táty pristupovali v rôznych obdobiach?A ão z toho, keì podpísali ale neratifikovali?âiÏe je tu veºa zmlúv, konvencií, nariadení,doporuãení, v ktor˘ch v‰ak nie je jasn˘ prehºad.Práve toto má zabezpeãiÈ spomínaná ústavnázmluva. Je dobré, Ïe do‰lo k dohode, Ïe sa zmenilnázov – namiesto ústavy ústavná zmluva – ktor˘niektor˘ch ãlenov zbytoãne provokoval.Diskutabilnej‰ou je otázka predsedníctva. Jejrie‰enie bolo základom známeho francúzsko-nemeckéhonávrhu, ktor˘ vyvolal znaãnú polemiku.Neãudo, v tomto prípade ide o symbolické spojenienielen dvoch veºk˘ch, ale aj dvoch veºmi rozdielnychpolitick˘ch prúdov v Európe. Francúzsko-nemeck˘návrh predpokladá vytvorenie funkcieprezidenta, ktorého funkcia by trvala dva a polroka, s moÏnosÈou jedného opakovaného zvolenia.Návrh vychádza z praktického sledovania doteraj‰iehospôsobu, keì polroãné predsedníctvosíce zabezpeãovalo, Ïe kaÏdá ãlenská krajina savystriedala na predsedníckom poste, Ïe chvíºumala moÏnosÈ pocitu byÈ lídrom Európy, ale zpraktického manaÏérskeho hºadiska to priná‰aloslabú úrodu. Z chronologického hºadiska, ktoré jenajväã‰ím problémom, predsedajúca krajina prv˘mesiac poloÏí na stôl program toho, ão chcepoãas svojho predsedníctva splniÈ, ale hneì v ìal-‰om sa dostáva do ãasovej tiesne. UÏ len skoordinovaÈzvolanie 15-ich, po roz‰írení dokonca 25-ich vedúcich predstaviteºov Európy je niekedyobÈaÏné. Na tomto stretnutí predsedajúca krajinapredloÏí svoj program, ktor˘ v‰ak – samozrejme– ostatní budú individuálne rozpracovávaÈ na svojepodmienky, ktoré sú veºmi rozdielne: od historick˘chcez Ïivotnú úroveÀ, aÏ po rôzne iné, napríkladnáboÏenské aspekty, ako je to povedzmev prípade ·védska a Grécka. Jednoducho, aby tak˘toprogram fungoval je ‰esÈ mesiacov prikrátkyãas, lebo vlastne ‰iesty mesiac sa uÏ vyhodnocuje,ão bolo dosiahnuté. A vôbec: moÏno si na‰esÈ mesiacov daÈ strategick˘ cieº v rámci 400 miliónovobyvateºov? Za pol roka sa dajú rie‰iÈ ibadrobné partikulárne problémy, ale nie zásadnézáleÏitosti veºkého a naviac komplikovaného spoloãenstva.To sú pádne argumenty tohto návrhu, s ktor˘miz racionálneho hºadiska nemoÏno nesúhlasiÈ,aj keì to potom, samozrejme, vyvoláva reakciumal˘ch ‰tátov. Bolo by v‰ak nekorektné odmietaÈnávrh z titulu, Ïe sme to neboli my malé ‰táty,ktoré to navrhli, Ïe to boli dva veºké ‰táty, ãiÏe postaviÈsa proti navrhovateºovi a nie proti návrhu.Nech som hovorila s k˘mkoºvek z t˘ch mal˘ch‰tátov, kaÏd˘ z nich uznal, Ïe „áno, pre nás to budeãesÈ viesÈ celú EÚ, ale tie slabiny súãasnéhosystému si uvedomujeme“.Samozrejme, s otázkou predsedu ãi prezidentasúvisí aj polemická otázka jeho kompetencií,ktoré budú musieÈ kore‰pondovaÈ s budúcim charakteromúnie. NemoÏno jednou vetou povedaÈ,Ïe ho zvolíme zo spomínan˘ch dôvodov a druhouvetou ho odsúdime do polohy iba podávania si rukys predstaviteºom Ameriky alebo Ázie. Aj my‰-lienka, Ïe predstaviteº EÚ by mal byÈ v budúcnosti– nie v najbliωích piatich ãi desiatich rokoch –volen˘ v‰etk˘mi obãanmi únie alebo ich zástupcami,dodáva tejto funkcii trochu inú váÏnosÈ, neÏpri inom spôsobe jej kreovania.TakÏe aká je va‰a prognóza budúceho vedeniaEÚ a chronológie ìal‰ieho v˘voja v najbliωíchrokoch?Nazdávam sa, Ïe napokon dôjde k dohode, Ïefrancúzsko-nemeck˘ návrh bude v zásade akceptovan˘.Samozrejme takémuto rozhodnutiu budúmusieÈ predchádzaÈ isté ochranné mechanizmy,pretoÏe mnohé ‰táty majú prirodzenú obavu zostraty vplyvu a podielu sa na rozhodovaní. Napríkladkeì bude predstaviteºom nejakej in‰titúcie– povedzme prezidentom – zástupca veºkého‰tátu, tak jeho zástupcom – ãi uÏ viceprezidentomalebo predsedom parlamentu s kontrolnou právomocou– bude zástupca malého ‰tátu.Ale aby sme si rozumeli, tieto otázky zatiaº e‰-te nie sú témou dÀa. Konvent o budúcnosti Európyje skutoãne o strategick˘ch cieºoch, vzÈahocha in‰titúciách Európy, ktor˘ch realizácia príde doúvahy najskôr od roku 2010. Dovtedy budú prebiehaÈlen prípravné fázy, aj keì, samozrejme,konvent diskusiu urãite uzavrie – v lete tohto rokunávrhom Ústavnej zmluvy. Tento návrh budeponúknut˘ medzivládnej konferencii, ktorá by homala posúdiÈ do pol roka, teda asi do konca roku2003. V máji budúceho roku majú byÈ prijatí novíãlenovia a uskutoãniÈ sa majú voºby do Európskehoparlamentu. Ten by mal závery medzivládnejkonferencie schváliÈ a nasledovaÈ by malorokovanie o referende k ústavnej zmluve.Viacerí sme návrh o referende – malo by prebehnúÈvo v‰etk˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch v jeden deÀa s jednou verziou ústavnej zmluvy – uÏ podpísali.Obãania text zmluvy budú musieÈ poznaÈ, pretoÏetransparentnosÈ je jedna z podmienok konventu.Následne jednotlivé ‰táty ústavnú zmluvupodpí‰u a ratifikujú ako záväznú. Z tejto chronológievypl˘va, Ïe úãinnosÈ skôr ako v rokoch 2008aÏ 2010 zmluva nenadobudne a Ïe teda dovtedyaj SR dostane príleÏitosÈ byÈ pol roka lídrom EÚ.Zmienili ste sa o budúcom charaktere EÚ. Myslítesi, Ïe únia bude maÈ charakter federácie alebokonfederácie? Bude to spoloãenstvo ‰tátov,národov alebo regiónov? Zatiaº sa budúcnosÈEÚ javí v konfederácii ‰tátov so silnou centralizovanoubyrokraciou... Ako sa javí vám?Mne sa javí budúcnosÈ EÚ ako veºmi dobr˘ model,ktor˘ sa bude prezentovaÈ ako spoloãn˘ priestorv˘hodn˘ pre v‰etk˘ch. Prirovnala by som tok internetu, ktor˘ umoÏÀuje prístup k informáciáma hoci ho kaÏd˘ nepouÏíva, nie je problém aby hookamÏite zaãal pouÏívaÈ. Myslím, Ïe to bude skôrreflexia, odraz globalizácie v obãianskom zrkadle,respektíve vyjadrenie reálnej moÏnosti staÈ savoºn˘m, slobodne sa realizovaÈ. PretoÏe ºudia –najmä mládeÏ – chcú zbúraÈ v‰etky hranice.Urãite to nebude model, ktor˘ dnes vieme charakterizovaÈako federáciu, konfederáciu, alebospoloãn˘ ‰tát. Nazdávam sa, Ïe to nebude ani prvá,ani druhá a ani tretia forma, lebo kaÏdá z nichmala svoju urãitú historickú ‰truktúru, ktorá zodpovedalasúdobému historickému ãi politickémuv˘voju. Arozhodne to nebude federácia. Som posledná,ktorá by zrazu chcela späÈ nejak˘ zväzujúciobojok pre ºudí, ktor˘ch reprezentujem. Hranicezostanú, zbúrané budú len technicky. KaÏd˘42

N Á R O D N Á R A D A S Rnárod bude maÈ svoje miesto v Európe, ktoré máteraz. Urãite budeme maÈ väã‰ie moÏnosti k spolupráci,urãite to prinesie ºuìom veºké mnoÏstvov˘hod a, samozrejme, bude to svojím spôsobomskú‰ka, preverenie si síl, ãi máme na to, aby smeako národ v EÚ uspeli.V istom zmysle moÏno pochopiÈ Slovensko aostatné men‰ie ‰táty, Ïe sa chcú viac zviditeºÀovaÈ,napríklad aj za cenu odstrediv˘chtendencií od Európy smerom k USA. HistorickáskúsenosÈ v‰ak nepochybne naznaãuje, Ïeak nebudú krajiny EÚ drÏaÈ vo v‰etk˘ch otázkachspolu, ak tu nebude jednotná vnútorná azahraniãná politika, tak v ekonomickomsúÈaÏení s tak˘mi veºmocami ako USA a âínavÏdy bude EÚ ÈahaÈ za krat‰í koniec. Staãí sapozrieÈ na súãasné delenie koristi v Iraku. Nemalaby budúcnosÈ Európy spoãívaÈ predsalen v silnej‰om formálnom zväzku, neÏ ak˘ steteraz naãrtla?Mala som na mysli istú voºnosÈ najmä v citliv˘chnárodn˘ch otázkach, aby v tom nad‰ení nadzjednotením „náhodou“ nezmizli kdesi jednotlivénárody. Na‰i obãania sa neobávajú toho, Ïevstupom do EÚ vznikne na Slovensku Európan,ale toho, Ïe „zanikne“ Slovák. Nemec, Francúz,Angliãan, ãi Talian vÏdy zostane Nemcom, Francúzom,Angliãanom ãi Talianom, lebo si cení,uznáva svojich rodiãov, históriu svojho ‰tátu, svojuv˘chovu. AÏ potom, na druhom mieste – a tohovorí aj ústavná zmluva – je dodatkové európskeobãianstvo. U nás je v‰ak dosÈ aj tak˘ch ºudí,ktorí radi zabúdajú na svoj pôvod a z toho pramenímoÏno obava o stratu slovenskej identity.âiÏe budeme si predov‰etk˘m hºadieÈ, aby boloSlovensko na podobnej úrovni ako na‰i susedia,aby tu boli na‰i ºudia spokojní, ale ak by vznikolrozpor Európa verzus niekto in˘, tak sa musímenauãiÈ vedieÈ sa postaviÈ aj za spoloãné európskehodnoty. Lebo – a nenahovárajme si Ïe nie– európske vnímanie je veºmi rozdielne od vnímanianapríklad amerického alebo ázijského, ãiuÏ po stránke kultúrno-historickej alebo inej. ªahkoto rozoznaÈ uÏ pri kultúre stolovania. Napokon,ak pominieme staré indiánske kultúry americkákultúra vznikla ako nová kultúra mrakodrapov, poãítaãova nov˘ch technológií, zatiaº ão my mámeAcademiu Istropolitanu alebo hrady... A tak jelep‰ie spolupracovaÈ ako proti sebe bojovaÈ.Pokiaº ide o potrebu jednoty krajín EÚ máte naprostúpravdu, nejednota vyvolá aj obrovskémnoÏstvo praktick˘ch problémov, ãi uÏ v sociálnej,ekonomickej alebo inej oblasti. Zoberme si,Ïe bude jednotn˘ trh, voºn˘ pohyb osôb a jednaãasÈ Európy bude profitovaÈ zo vzÈahu povedzmes Amerikou alebo Áziou a druhá ãasÈ nie. Vzniknúproblémy, ktoré sú ÈaÏko zvládnuteºné. Jednoducho,Európa sa bude musieÈ nauãiÈ rozm˘‰ºaÈ ospolupráci v˘hodnej pre nás v‰etk˘ch.Vojna v Iraku rozdelila Európu na dva tábory.Nebolo strategick˘m cieºom konfliktu právetoto rozdelenie, zablokovanie uωej integráciea tak zamedzenie vzniku silnej jednotnej EÚ?Myslím Ïe nie, ale pravdepodobne to vyvoláurãité preskupenie síl v rámci Európy, minimálnediskusiu o budúcej obrane únie a o citliv˘chekonomick˘ch otázkach. Jednoducho, EÚ sa doterazzaoberala viac ekonomikou a menej ºudsk˘miprávami ãi obranou, ale teraz si to bude musieÈvyrie‰iÈ. Dôjde k istému stretu záujmov, ktor˘vlastne umoÏní, Ïe sa aj tieto veci dajú v úniido poriadku. Obrana a bezpeãnosÈ EÚ je totiÏdnes zabezpeãovaná rozdielnymi mechanizmami,ão takisto vyvoláva urãitú nejednotnosÈ. Niektoréãlenské ‰táty EÚ boli ãlenmi NATO, iné neboli,niektoré ãlenské krajiny únie boli ãlenmiZápadoeurópskej únie, ale neboli ãlenmi NATOa podobne. Vznikli tak tri ãi ‰tyri rozdielne rovinyobrany ‰tátov EÚ. Naviac, niektoré z hºadiskasvojej orientácie na neutralitu – napríklad Rakúskoalebo ·védsko – odmietali vstúpiÈ do ak˘chkoºvekvojensk˘ch blokov. TakÏe verme, Ïe koneãnebude zabezpeãená koordinácia aj v t˘chtootázkach. Iracká kríza totiÏ vyvolala u niektor˘chãlenov EÚ rôzne reakcie, obávajú sa nabúraniatransatlantickej spolupráce s USA.Je samozrejmé, Ïe Európa a Amerika vÏdy zostanúspojencami v otázke obhajoby spoloãnezdieºan˘ch civilizaãn˘ch hodnôt. Ekonomickézáujmy EÚ a USA v‰ak nie sú spoloãné, skôrnaopak. Preão sa teda prikláÀaÈ viac k USA,neÏ ku krajinám EÚ, ktoré úniu zaloÏili?Príbeh vzÈahu medzi Európou a USA má dvezákladné kapitoly, prvou je úloha USA v novodob˘chdejinách Európy. USA v Európe zasiahliv dôsledku dvoch svetov˘ch vojen ako úãinn˘ katalyzátornebezpeãného procesu, a to procesuovládania Európy. Jednoducho, USA sú pre EurópudôleÏité na vyváÏenie vzÈahu medzi veºk˘mia mal˘mi krajinami. To je – povedala by som– doslova a do písmena akási historická úloha mlad‰iehovoãi star‰iemu, pretoÏe USA je vlastne vistom zmysle dieÈaÈom Európy. Kto by to chcel„zhodiÈ zo stola“ povie, Ïe USA sa v Európe samyobsadili do roly samozvaného rozhodcu, sudcu.Nie je to pravda, USA problémy Európy vyvaÏujú.Doma je ãlovek niekedy tak zahlten˘ svojimiproblémami, Ïe isté veci zvonku nevidí. Napokonktovie, ako by sa bola Európa vyvíjala bezzásahov USAv oboch svetov˘ch vojnách a poãastakzvanej studenej vojny.Druhou v˘znamnou kapitolou je úloha USA zhºadiska budúcnosti Európy. Otázka znie, ak˘mspôsobom sa my Európania dokáÏeme dohodnúÈ,ãi budeme vedieÈ oddeliÈ oblasÈ ekonomickú odpolitickej. Nazdávam sa, Ïe i tu sa treba zbaviÈpredsudkov, pretoÏe riziká sa v rámci Európy veºmiv˘razne zmenili. Osobne sa jednoznaãne hlásimk tomu, aby sme sa dohodli. Na základe súãasnéhov˘voja si v‰ak myslím, Ïe v oblasti systémueurópskej bezpeãnosti dôjde k urãitej konfrontácii,Ïe sa nieão bude musieÈ zmeniÈ.âiastoãn˘m skonãením bipolarity sa moÏnourãit˘m spôsobom zmenia pravidlá hry aj v otázkepotreby úãasti v NATO, ba moÏno i v otázkepotreby Severoatlantickej aliancie ako takej. Minimálnetaké diskusie urãite prebehnú. ZdôrazÀujemv‰ak, Ïe ãiastoãn˘m skonãením bipolarity,lebo nie som presvedãená o tom, Ïe súperenieUSA a Ruskej federácie prestalo. Aj keì sazmenila politická kultúra vôbec nepredpokladám,Ïe by Rusi rezignovali na „druh˘ pól“. Neverímtomu, pretoÏe to nevypl˘va z povahov˘ch ã⁄t tohtonároda a nevypl˘va to ani z ich momentálnejsituácie. Schopní a zároveÀ frustrovaní ºudia, ktorímajú nedostatok, sú vÏdy progresívni, chcúnieão dosiahnuÈ. Napokon aj u samotn˘ch USAje badaÈ, Ïe presúvajú svoj záujem mimo Európy.Samy tlaãia na EÚ, aby si preberala svoj diel zodpovednosti.Dali to najavo na Balkáne stiahnutímsvojich vojakov a uvaÏujú stiahnuÈ ich aj z Nemecka.Na druhej strane si nenahovárajme, Ïe J. Chiraca H. Schröder by sa neboli ospravedlnili, kebyim tieÏ ne‰lo o to isté. A tam uÏ zase svoju ro-lu zohral T. Blair, lebo si uvedomil, Ïe chce byÈ sEÚ kamarát. Nazdávam sa, Ïe únia má „tichú“ aleúãinnú stratégiu. Veì si len porovnajme euro s dolárom.KaÏd˘ veril USD a pozrite, ako sa dnes preskupilisily. Po „vyhranej bitke“ kaÏd˘ oãakávalvzrast dolára a pokles eura. Opak je v‰ak pravdou,stále posiluje euro. Tento fakt v‰ak bude asisúvisieÈ asi aj s in˘mi vecami, neÏ iba s energetick˘mizdrojmi.BudúcnosÈ EÚ sa v podhubí tvorí v jednotliv˘chãlensk˘ch ‰tátoch v rámci národn˘ch konventov.Národn˘ konvent o budúcnosti Slovenskafunguje od zaãiatku roku 2001. Ak˘ mátenázor na jeho ãinnosÈ? A pre doplnenie: ktosú jeho ãlenovia?âlenmi Národného konventu o budúcnosti Slovenskasú zástupcovia politick˘ch strán, v˘znamn˘chin‰titúcií – napríklad Konferencie biskupovSlovenska alebo Slovenskej obchodnej a priemyselnejkomory – mimovládnych organizácií,médií atì. Je to dosÈ ‰iroko koncipované zdruÏenie,ktoré pojednáva o budúcnosti Slovenska a jehoambíciách v EÚ.My‰lienku konventu, diskusiu – zatiaº prebehlav piatich blokoch – a moÏno aj závery hodnotímveºmi vysoko, pretoÏe najhor‰ie pre politikaje, ak sa o danom probléme nediskutuje. Trochumi vadí skutoãnosÈ, Ïe viac reãnia a diskutujú politici,prípadne my zástupcovia eurokonventu, namiestotoho, aby sme viac poãúvali ostatn˘ch. Národn˘konvent má byÈ na‰ím in‰piratívnym Ïriedlom,ale, Ïiaº, je to veºakrát v opaãnej polohe. VÏdysom trochu smutná, keì tam vidím ºudí, ktorí precestujúz Ko‰íc do Bratislavy a potom sa v priebehudvojhodinovej diskusie nedostanú k slovu.Formulácia finálnej slovenskej pozície je uÏ hotová.Do‰lo k zhode?Diskutovalo sa veºa, najmä v parlamente. Materiálbol spracovan˘, dohodnut˘ a vládou a Národnouradou schválen˘.Viac pozornosti neÏ otázkam konventu si v‰akdnes zasluhuje na‰e referendum o vstupe. Opakujem,Ïe to, ão sa dohodne na konvente, bude ibanávrhom pre medzivládnu konferenciu.PovaÏujete informovanosÈ na‰ich obãanovpred referendom za dostatoãnú?Nie, rozhodne za nedostatoãnú. Napríklad vâeskej republike je to o úplne inom. To je obrovsk˘rozdiel.Ako bude prebiehaÈ ìal‰í v˘voj bezprostrednepo referende? Akú prácu máte v rámci konventupred sebou?Prezident Konventu o budúcnosti Európy, b˘val˘francúzsky prezident V. Giscard d’Estaign nedávnoprisºúbil, Ïe konvent skonãí svoju ãinnosÈpresne podºa plánu – v júni tohto roku. Ale ak zoberiemmnoÏstvo práce, ktoré je e‰te pred nami,tak do tohto termínu zrejme bude musieÈ dôjsÈ buìk predæÏen˘m rokovaniam, alebo rokovania budúmusieÈ byÈ dynamickej‰ie. Napríklad teraz saprejednávali mimoriadne dôleÏité otázky vystúpeniaz EÚ, o ãom sa doteraz nehovorilo. Predpokladám,Ïe svoje opodstatnenie stratí potom ajnበnárodn˘ konvent. Tento model politickej diskusieje v‰ak rozhodne veºmi uÏitoãn˘, lebo máiné zloÏenie ako parlament ãi vláda a dochádzatam k veºmi dôleÏitej v˘mene názorov.43

C E S T O V N ¯ R U C HSlovensko vizuálneV posledn˘ch rokoch sa „zviditeºÀovanieSlovenska" cituje ãoraz ãastej‰ie, najmä vsúvislosti so vstupom Slovenska do EÚ. Apráve pri zviditeºÀovaní majú kºúãov˘ v˘znamobrazové publikácie, prospekty, turisticképríruãky, ale aj dokumentárne filmy,multimediálne produkty, internetové stránkya portály – sú prv˘m a najdôleÏitej‰ím zdrojominformácií pre toho, kto sa o Slovenskozaãne zaujímaÈ. Záujemcov bude teraz, predvstupom Slovenska do EÚ, ãoraz viac. Pritomich poÏiadavky na druh a kvalitu informáciío Slovensku budú vychádzaÈ z toho, naão sú beÏne zvyknutí.Na pultoch na‰ich kníhkupectiev, turistick˘chinformaãn˘ch kancelárií, hotelov i namnoh˘ch ìal‰ích miestach moÏno nájsÈ desiatkyreprezentaãn˘ch publikácií aj krásnychprospektov, predstavujúcich Slovensko, jehoregióny, mestá, pamätihodnosti. Vzbudia prvotn˘záujem, potom v‰ak nastupujú konkrétneotázky – cudzinci sa p˘tajú, kde sa zaujímavosÈnachádza, ako sa k nej dá dostaÈ,ão ìal‰ie sa e‰te dá po ceste vidieÈ, nároãnej-‰í chcú poznaÈ aj dávnu minulosÈ. K tomu sapridruÏujú praktické otázky – kde sa dá slu‰-ne najesÈ ãi ubytovaÈ alebo poÏiãaÈ si auto. NievÏdy za otázkami nasledujú dostatoãné odpovede...Podobn˘ v˘sledok ãaká záujemcov, ktorízaãnú informácie hºadaÈ na internete. Av‰aktáto r˘chlo dostupná „on-line" informáciaãasto nie je to, ão náv‰tevník od internetovejstránky oãakával, a to ani napriek sºubnémunázvu a popisu. Informácie sú „osamotené"v mori informácií rôznorodého druhu. Ch˘baintuitívny kontext, ktor˘ by ponúkal náväznézaujímavosti alebo praktické rady, pomocouktor˘ch by sa náv‰tevník vedel ºahkoorientovaÈ.A pokiaº záujemca o Slovensko preferujefilmovú podobu spoznávania novej krajiny,má uÏ naozaj smolu. Skúste si pri pulte informaãnejkancelárie alebo v hoteli kúpiÈ videofilmo Slovensku alebo o niektorom mesteãi regióne...V zahraniãí sú beÏne dostupné ilustrovanéencyklopedické publikácie v kniÏnej i multimediálnejpodobe, poskytujúce bohat˘ zdrojinformácií pre t˘ch, ktorí si chcú miesta svojhozáujmu vopred podrobne „na‰tudovaÈ".Ich samozrejmou v˘bavou sú okrem mnoÏstvafotografií a v˘stiÏn˘ch textov najmäpriestorové mapky miest a regiónov, trojrozmernéplány a rezy najdôleÏitej‰ích architektonick˘cha prírodn˘ch pamiatok. Pre beÏnéhoãloveka sú trojrozmerné vizualizáciezrozumiteºnej‰ie a v˘stiÏnej‰ie neÏ klasickémapy a pôdorysy. Dávajú reálnu predstavupriestoru, v ktorom sa náv‰tevník pohybujea upozorÀujú ho na zaujímavosti na trase,ktorou sa práve chystá ísÈ.Multimediálna podoba tak˘chto encyklopédiímôÏe vìaka dne‰n˘m digitálnym technológiamponúknuÈ e‰te viac – interaktívnepanorámy, prostredníctvom ktor˘ch sa náv‰-tevník môÏe pokochaÈ scenériou krajiny alebointeriérom historickej pamiatky, digitálnevideofilmy, ktoré priblíÏia Ïivot vo veãernommeste alebo kultúrne podujatie oveºalep‰ie neÏ najlep‰ia fotografia alebo popis.Nadväzná ponuka informácií a ìal‰ích moÏnostíprehliadania môÏe byÈ náv‰tevníkoviposkytnutá selektívne podºa jeho záujmov.VyplniÈ medzeru v publikáciach tohto druhusa nedávno spoloãne podujali dve slovenskéfirmy. Vydavateºstvo Simplicissimus,s.r.o. pripravuje ilustrovanú encyklopédiuSlovenska a spoloãnosÈ ARS NOVA, s.r.o. sazamerala na publikovanie informácií prostredníctvomnov˘ch digitálnych médií. Tietodve firmy spojil záujem o kvalitné spracovaniea publikovanie informácií o Slovensku,o slovensk˘ch mestách, regiónoch a ichpamätihodnostiach. V rámci spoloãného projektu„Slovensko vizuálne" zdruÏili svoje odbornéa technické kapacity a spoloãne pracujúna vizuálnom portréte Slovenska, ktor˘ budepostupne ako mozaika vydávan˘ vo formekniÏn˘ch publikácií, videofilmov, multimediálnychCD-ROMov a na internete. Informácietak budú prezentované rôznymi formami,z ktor˘ch si záujemcovia môÏu vybraÈtakú, ktorá im najviac vyhovuje.Ilustrovaná encyklopédia Slovenska vyjdekniÏne v druhej polovici roku 2004 a na takmer800 stranách predstaví 25 regiónov Slovenskatrojrozmern˘mi mapkami miest, axionometriaminajzaujímavej‰ích architektonick˘chpamiatok a mnoÏstvom ìal‰ích textov˘cha obrazov˘ch informácií. V˘poveì oSlovensku doplní viac ako 1500 hesiel a takmer2000 fotografií.Filmov˘ portrét Bratislavy je plánovan˘uÏ na leto 2003. Bude spracovan˘ vo formáteDVD, priãom budú plne vyuÏité moÏnosti,ktoré táto moderná technológia ponúka –prostredníctvom interaktívnych menu si budemôcÈ divák pozrieÈ len vybranú ãasÈ informáciípodºa svojho záujmu, prípadne zistiÈ,ako sa k práve zobrazovanej pamätihodnostidá dostaÈ.Rovnak˘m spôsobom spracovan˘ videofilmo Slovensku by sa mal objaviÈ koncomroku 2003, portréty ìal‰ích slovensk˘ch miesta regiónov prídu na rad v priebehu roku 2004.Veºmi zaujímavé moÏnosti vizualizáciemiest, architektúry a krajinn˘ch scenérií ponúkaprojekt „Virtuálne Slovensko", ktoréhocieºom je na internete, ako aj formou multimediálnychCD-ROMov umoÏniÈ interaktívnuvirtuálnu prechádzku najkraj‰ími kútmiSlovenska. Náv‰tevník bude maÈ napríkladmoÏnosÈ z historického námestia vstúpiÈ priamodo hotela a pozrieÈ si, ako vyzerá hotelováizba, ktorú si práve chystá rezervovaÈ cezinternet, alebo bude môcÈ virtuálne pre‰tudovaÈsi ponuku ‰t˘lovej re‰taurácie. Jedineãnúkrásu aragonitovej jaskyne alebo scenériuVysok˘ch Tatier bude môcÈ na diaºkuspoznaÈ aj záujemca o Slovensko z NovéhoZélandu alebo Islandu.K aktívnej úãasti na budovaní projektu„Virtuálne Slovensko“ autori poz˘vajú kaÏdého,kto má záujem podieºaÈ sa na originálnejvizuálnej prezentácii Slovenska vo sveteprostredníctvom internetu.44

K U L T Ú R AMAKARRobertNARODIL SA:10. 6. 1970 v Handlovej·TUDOVAL:1984 – 1988 sredná umelecko-priemyselná ‰kola v Bratislave, oddelenie aranÏérstva (prof.M. Boãkay, R. Fila), oddelenie grafiky (prof. P. Cibula, G. ·trba, S. Dusík)1988 – 1994 Vysoká ‰kola v˘tvarn˘ch umení v Bratislave, paralelne na viacer˘choddeleniach a katedrách, katedra maºby (prof. R. Fila, R. S˘kora), katedra grafiky (prof. V.Popoviã)1990 École de Beaux-arts de St. Etienne, tvoriv˘ a ‰túdijn˘ pobyt1992 École de Beaux-arts de Namur, ‰tudijn˘ a tvoriv˘ pobyt1993 Academies of visual arts Maastricht, ‰tudijn˘ a tvoriv˘ pobytOd roku 1995 pôsobí ako uãiteº na Vysokej ‰kole v˘tvarn˘ch umení v Bratislave.TVORBA:maºba kresba, grafika.Îije a tvorí v Malackách.V˘tvarn˘m fenoménom tvorby Roberta Makara je na prv˘ pohºad spájanie nezluãiteºn˘ch veliãín dojedného celku obrazu. Sú to realita, ilúzia a abstrakcia, svojou povahou ekvivalentné trom dimenziám –hmotnému prvku, mimetickému maliarskemu prístupu a abstraktnémuprincípu. Spôsob, ak˘m Makar striktne oddeºuje a vzápätí priam násilnespája jednotlivé elementy, sa dá povaÏovaÈ za jednuz najzaujímavej‰ích interpretácií reality v súãasnej slovenskejmaºbe. V˘tvarné dielo je pre neho ak˘si ideogram,v ktorom expresívnym spôsobom a ãastokrátexperimentálnym prístupom indikuje záujemo v˘znam okrajového. Sú to priamekontakty s objektom a zároveÀ objavovaniajeho najrôznej‰ích moÏností.Dominantn˘ je vzÈah k priestoru a k v˘razovémupôsobeniu elementárnychpredmetn˘ch fragmentov. Typick˘mznakom tvorby R. Makara je ajintenzívny záujem o svetlo, farbu,valér a hmotné textúry, spôsob jehov˘tvarného prejavu stojí kdesi nahranici analyticko-imaginatívnejmetódy, keì rozkladá skutoãnosÈna tri veliãiny, paralelné s rozkladomfarebného svetla, na tri základnéfarby a ako sám hovorí: „V skutoãnostividíme vÏdy to, ão nemôÏeme nikdy naozajpoznaÈ a vidieÈ. V‰etko je totiÏ v˘sledkomvzru‰enia, ktoré nemoÏno poznaÈ...“Timea Vadászová·ed˘ ãas alebo dve centrá a jeden kraj, kombinovaná technika + objekt trouve, 199046

K U L T Ú R ATri druhy hmoty, kombinovaná technika + objekt trouve, 1991, autorsk˘ rámTri druhy svetla I., kombinovaná technika + objekt trouve, 1991, autorsk˘ rámTri druhy svetla II., kombinovaná technika + objekt trouve, 1991, autorsk˘ rámPocta ªudovítovi Fullovi (Nevesta),kombinovaná technika + objekt trouve, 1991, autorsk˘ rám47

P O L I T O L Ó G I APrenikanie siekt do otvorenejmultikultúrnej spoloãnostidoc. PhDr. Ján Liìák, CSc., vedúci Katedry politológie,prodekan pre pedagogickú prácu a pre rozvoj, Fakultamedzinárodn˘ch vzÈahov, Ekonomická univerzita BratislavaOtvorená multikultúrna spoloãnosÈ vo svojejnázorovej pluralite musí nevyhnutne akceptovaÈi existenciu rôznorodej religiozity. Pritom ide nieleno akceptovanie existencie stabilizovan˘ch av‰eobecne známych kresÈansk˘ch cirkví – katolíckej,protestantskej, pravoslávnej, gréckokatolíckeja ìal‰ích – ale i men‰ích náboÏensk˘chspoloãností. V dôsledku migraãnej voºnosti, akoi in˘ch sociálnych faktorov sa na na‰om územíetablujú i nekresÈanské náboÏenstvá ako je islam,hinduizmus, budhizmus apod.Súãasne v‰ak na na‰u „duchovnú scénu“ poprinich vstupujú a budú i naìalej vstupovaÈ ajrôzne sektárske a vizionárske aktivity rôznychkvalít, hodnôt a orientácií. Mnohé z nich sa voväã‰ej, ãi men‰ej miere vyskytujú uÏ aj na Slovensku.Aby sme pochopili podstatu rozdielov medzitradiãn˘mi náboÏenstvami a sektárskymi aktivitamipripomeÀme si v krátkosti uãenie svetov˘chnáboÏenstiev. ZároveÀ lep‰ie pochopíme ajto, preão sú sekty príÈaÏlivé najmä pre mlad˘chºudí.Vo väã‰ine európskych krajín je najroz‰írenej‰iekresÈanské náboÏenstvo, ktoré v posledn˘chdvoch tisícroãiach ideovo a ãasto i politickyv˘znamne ovplyvÀovalo v˘voj vo veºkej ãastisveta.O kresÈanstve, ako o jednotnom náboÏenstvemôÏeme v‰ak hovoriÈ iba v prvom tisícroãí jehojestvovania. V roku 1054 sa kresÈanská cirkev definitívnerozpadla na západnú – rímsku, na ãeles pápeÏom a na v˘chodnú – byzantskú, ktorej najvy‰‰ímpredstaviteºom sa stal carihradsk˘ patriarcha.ëal‰iu diferenciáciu západného kresÈanstvaspôsobila v 16. storoãí reformácia.Vzniklo niekoºko samostatn˘ch cirkví, a tak vsúãasnosti vedºa seba existuje viacero nezávisl˘chkresÈansk˘ch smerov, pre ktoré je charakteristickávlastná cirkevná organizaãná ‰truktúra,urãité rozdiely v uãení, ako aj v ìal‰ích oblastiachich náboÏenského Ïivota. Sú to cirkvi:katolícka, pravoslávna, anglikánska, evanjelickáa reformovaná (kalvínska) cirkev. Na ich zá-klade postupne vznikali ìal‰ie samostatné kresÈanskécirkvi a sekty. V‰etky sa v‰ak povaÏujúza autentické, kresÈanské a pravoverné.KresÈanské náboÏenstvo má korene v judaizme.Je monoteistick˘m náboÏenstvom, ktoré mátieto spoloãné ãrty:• vieru v JeÏi‰a Krista ako boÏieho syna a spasiteºa,• vieru v existenciu nesmrteºnej du‰e a posmrtn˘Ïivot, pre ktor˘ je pozemsk˘ Ïivot iba akousiprípravou na Ïivot veãn˘. Veãn˘ Ïivot si veriacizabezpeãí dodrÏiavaním bohom urãen˘chnoriem, ktor˘ch poru‰enie môÏe sámnapraviÈ formou spovede a ºútosti ão mu následneprinesie odpustenie hriechov.V‰etky kresÈanské cirkvi majú spoloãnú základnúliteratúru, ktorou je biblia, hlavne Nov˘zákon a z neho osobitne ‰tyri evanjeliá. Tieto posvätnéknihy kresÈanov nielen spájajú, ale ich ajv mnohom rozdeºujú. Ich rozdielny v˘klad máãasto za následok aj odli‰nosti v názoroch jednotliv˘chcirkví.Najroz‰írenej‰ou kresÈanskou cirkvou v súãasnostije rímskokatolícka cirkev, s ktorou sa identifikujeasi polovica v‰etk˘ch kresÈanov vo svete.Na Slovensku tieÏ patrí medzi najväã‰ie cirkvi.Podºa v˘sledkov sãítania obyvateºstva v máji2001 sa k nej prihlásilo 68,9% z celkového poãtu84,1% veriacich osôb.Bohaté vnútrokonfesijné ãlenenie má protestantizmus,na Slovensku prevaÏuje evanjelizmus.Islam je druh˘m najroz‰írenej‰ím tradiãn˘msvetov˘m náboÏenstvom. Jeho základné my‰-lienky sú obsiahnuté v Koráne. Korán prikazujeveriacim slepú poslu‰nosÈ svojim ideov˘mvodcom a povinnosÈ neustálej pripravenosti nasvätú vojnu „dÏihád“ za víÈazstvo islamu nad neveriacimi(sem zaraìuje v‰etk˘ch bez rozdielu,ãi sú veriaci in˘ch náboÏenstiev alebo ateisti). Vsúãasnosti sa islam prejavuje ako najdynamickej‰iezo v‰etk˘ch náboÏenstiev tak schopnosÈouteritoriálnej expanzie, zvy‰ovaním politickéhovplyvu, odolnosÈou voãi rozleptávajúcim vplyvomeurópskej civilizácie, ako aj schopnosÈouformovaÈ u svojich veriacich jednotn˘ typ chovaniaa myslenia dodrÏiavaním tradiãn˘ch hodnôtislamu.Hinduizmus je v˘hradne náboÏenstvom Indie.Vytvára pevn˘ sociálny poriadok v spoloãnosti,ktorá má veºa národov a rás. Vyznáva my‰-lienku v‰emohúceho boha, ktor˘ môÏe nadobúdaÈrôzne podoby – môÏe byÈ tvorcom (Brahma),ochrancom (Vi‰na) alebo niãiteºom (·iva). Základnémy‰lienky hinduizmu sú viera v reinkarnáciu(znovuzrodenie) a viera v karmu (osud).âlovek podºa hinduizmu si svojím správanímsám urãuje postavenie vo svojom nasledujúcomÏivote.Budhizmus je svetov˘m náboÏenstvom, ktorési v˘znamné pozície zachováva najmä v Tibete,v krajinách Zadnej Indie a v Japonsku. TotonáboÏenstvo nepozná boha v takej podobe, akomá napr. kresÈanstvo, preto sa pokladá skôr zaposvätnú filozofiu. Jeho základom je viera vPaedDr. Emília Vokálová, CSc., odborná asistentka,Katedra politológie, Fakulta medzinárodn˘ch vzÈahov,Ekonomická univerzita Bratislavaetické ideály, prostredníctvom ktorej sa veriacidostáva do súladu so svetom. Podºa neho ãlovekzíska spásu sebadisciplínou a meditáciou nadzboÏnosÈou.ëal‰ím monoteistick˘m svetov˘m náboÏenstvomje judaizmus, ktorého základné my‰-lienky sú obsiahnuté v Starom zákone. Jeho bohomje Jehova, ktor˘ podºa legendy v zmluve sprorokom Abrahámom oznaãil Îidov za vyvolen˘národ. Základom judaizmu je uãenie, Ïe kveãnému spaseniu okrem viery v boha je potrebnéÏiÈ v zhode so svojou vierou a neustále konaniedobra. Neºudské prenasledovanie a vyhladzovanieobãanov Ïidovského pôvodu poãasdruhej svetovej vojny v Európe spôsobilo odchodÎidov do Ameriky, kde ich dnes Ïije viac ako polovicaz ich celkového poãtu.Vedºa tejto tradiãnej duchovnej scény vyrástlacelkom nová duchovná scéna, ktorá sa uÏ necítibyÈ viazaná na tradiãné náboÏenstvá. Jednotlivétradiãné cirkvi strácajú pre mnoh˘ch ºudívierohodnosÈ a príÈaÏlivosÈ, zdajú sa im byÈskostnatené, a preto hºadajú náboÏenskú orientáciuinde. Vznikajú nové náboÏenské hnutia,zvlá‰tne skupiny a kulty, ktoré ich viac oslovujú.Podºa obsahu ich uãenia ide zväã‰a o útvary,ktoré vznikli zmie‰aním, resp. spojením nábo-Ïensk˘ch a nenáboÏensk˘ch kultov najrôznej-‰ieho pôvodu. Uãenie t˘chto novodob˘ch útvarovmôÏe vychádzaÈ z kresÈanstva, v˘chodn˘chnáboÏenstiev i mimokresÈansk˘ch cirkví. Niev‰etky sú v‰ak orientované len na náboÏenskúvieru.Dlhodob˘m javom je prenikanie náboÏenstievázijského v˘chodu do Európy a to jednak v ichpôvodnej forme, jednak v zmie‰an˘ch formáchãi prispôsoben˘ch európskemu prostrediu a Ïivotnému‰t˘lu. Mnohé z nich ponúkajú ãlovekumeditatívne ponorenie sa do seba.Trvalé miesto a vzostupn˘ trend na európskejduchovnej scéne zaujíma aj prúd prebudeneck˘chhnutí letniãno-charizmatického pôvodu,ktor˘ predstavuje skôr podobu emocionálnehonáboÏenstva plného a do znaãnej miery aj pozi-49

P O L I T O L Ó G I Atívneho a obetavého spôsobu Ïivota.Nov˘m prejavom religiozity dvadsiateho storoãiaje vznik nov˘ch náboÏensk˘ch kultov. „Nov˘mi“náboÏensk˘mi kultmi rozumieme skupiny,ktoré vznikli v posledn˘ch rokoch, spravidlanemajú kresÈansk˘ pôvod, ãasto idú po stopáchstar˘ch kultúr. âasto sú povaÏované za „de‰-truktívne kulty“. Slovo kult vyjadruje, Ïe v‰etkytieto útvary sprostredkúvajú svojim prívrÏencomduchovnú skúsenosÈ prostredníctvomkultov˘ch prvkov, ako sú obrady, uctievanieosôb, meditácie apod.MôÏeme ich rozdeliÈ na:• komerãné kulty, ktoré sledujú roz‰irovaniemajetku sekty, resp. jej vodcu,• politické kulty, ktoré sú organizované okolourãitej politickej dogmy, ktorá je, podºa nich,jedinou správnou cestou na vyrie‰enie v‰etk˘chcelosvetov˘ch problémov,• psychoterapeuticko-v˘chovné kulty, ktorésprostredkúvajú duchovné vízie a osvietenieprostredníctvom sústredení a seminárov zameran˘chna zmenu osobnosti, ktorá má byÈjedin˘m návodom na ‰Èastn˘ a citovo bohat˘Ïivot jednotlivca.V‰etky de‰truktívne kulty v‰tepujú svojimãlenom hotové modely myslenia a správania,ktoré jednotlivca oslobodzujú od zodpovednostiza vypracovanie vlastného Ïivotného ‰t˘lu.Svojou jednoduchosÈou a ãasto aÏ totalitnou ideológiouoslovujú jedincov predov‰etk˘m t˘m, Ïedávajú na najrozliãnej‰ie Ïivotné otázky naokozmysluplné odpovede.De‰truktívne kulty sú zvlá‰tne náboÏenské ãipseudonáboÏenské spoloãenstvá, súhrnne oznaãovanéako hnutia „nového veku“ (New Age),ktoré sa samy charakterizujú ako hnutia zaloÏenéna alternatívnom chápaní a preÏívaní skutoãnostiusilujúce sa o hºadanie nového postoja ksvetu, o nov˘ spôsob Ïivota a ºudskej existencie,o hºadanie nov˘ch ciest k rôznym Ïivotn˘mzáleÏitostiam. Ich príÈaÏlivosÈ pre mnoh˘ch ºudíje najmä v tom, Ïe ponúkajú odpovede na problémysúãasnej doby a v podmienkach blahobytnejspoloãnosti kladú do popredia zabudnutéhodnoty minulosti. Niektoré z nich majú jednostranneúãelov˘ vzÈah k svetu zaloÏen˘ na predstavezisku a prospechu, na oãakávaní nov˘chmoÏností a záÏitkov a objavovaní doteraz nepoznan˘ch,resp. potláãan˘ch schopností ãloveka.Na dosiahnutie svojich cieºov pouÏívajú tieto„hnutia nového veku“ najrôznej‰ie spôsoby atechniky. Svojimi aktivitami zasahujú nielen dooblasti kultúry, vedy, filozofie, ale aj do oblastiekonomiky a ‰portu. Práve táto ‰irokospektrálnosÈich aktivít je príãinou toho, Ïe sa niekedy onich hovorí ako o „nov˘ch náboÏensk˘ch kultúrnychformách“.Väã‰ina nov˘ch náboÏensk˘ch kultov vyvíjamaximálnu snahu odstrániÈ, podºa nich uÏ zastaranénáboÏenské dogmy a cirkevné obrady amodlosluÏobníctvo. âoraz ãastej‰ie sa z ich stranyobjavuje aj poÏiadavka nového spracovanianáboÏenského v˘kladu sveta. Nové náboÏenskésmery sú pre mnoh˘ch zaujímavé a príÈaÏlivé najmät˘m, Ïe ponúkajú odpovede na problémysúãasnej doby. Sºubujú pokoj, blahobyt a du‰evnúvyrovnanosÈ.Nové náboÏenské alebo pseudonáboÏenskéútvary sa objavujú pod rôznymi názvami, alev‰eobecne sa o nich hovorí ako o rôznych sektách,kultoch apod. Sú to zväã‰a men‰ie aleboväã‰ie náboÏenské, resp. pseudonáboÏenské skupiny,ktoré vznikajú od‰tiepením sa od pôvodnéhonáboÏenstva, cirkvi alebo náboÏenskej spoloãnosti,alebo vznikli spojením náboÏensk˘cha nenáboÏensk˘ch kultov.Z teologického hºadiska sú sekty „náboÏenskéhnutia, ktoré sú organizaãne odli‰né a majú uãenieãi praktiky, ktoré odporujú uãeniu a praktikámzjaven˘m v Písme, ako to vykladá tradiãnékresÈanstvo reprezentované katolíckym a hlavn˘miprotestantsk˘mi denomináciami…“.V odbornej terminológii sa uÏíva termín sektana oznaãenie t˘ch náboÏensk˘ch skupín, vktor˘ch vodca skupiny je voãi radov˘m ãlenomabsolútnou a v‰eobecnou autoritou.Hodnoty sekty sú väã‰inou v protiklade s prevládajúcoukultúrou okolitého sveta. Podºa imvlastn˘ch zákonov si sektári spravujú duchovnéi svetské záleÏitosti. Dôraz kladú na emocionálnyzáÏitok, racionálne myslenie potláãajú. Sektynemajú duchovenstvo, ani profesionálnychnáboÏensk˘ch funkcionárov, zastupujú ichzväã‰a laici. Dôraz sa kladie predov‰etk˘m na aktívnuúãasÈ v‰etk˘ch ãlenov.Charakteristickou ãrtou siekt je najmä:1. Autoritárske vedenie. Na ãele sekty stojíobyãajne zakladateº, vodca, guru, ktor˘ sa ãastooznaãuje za Boha, alebo za Bohom vyvolenéhoa te‰í sa veºkej úcte. VyÏaduje úplnú vernosÈ aabsolútnu oddanosÈ svojich ãlenov, ich celkovúposlu‰nosÈ aÏ podriadenosÈ. Vodca má veºkú autoritua ãlenovia prijímajú jeho v˘klady „pravdy“bez akéhokoºvek zapochybovania a slepo ichre‰pektujú.2. Elitárstvo a v˘luãnosÈ. Uãenie sekty hlása,Ïe jedine ona je schopná zachrániÈ ºudstvo predskazou a vyrie‰iÈ v‰etky globálne problémy ºudstva.Sekty majú tendenciu k samospasiteºnosti,ich uznávané hodnoty sú väã‰inou v protiklades prevládajúcou kultúrou okolitého sveta.3. DodrÏiavanie presn˘ch pravidiel a zásad. Vprísne ‰truktúrovan˘ch autokratick˘ch skupináchsa striktne dodrÏiavajú nielen duchovnézáleÏitosti, ale sekta ãasto diktuje svojim ãlenomaj ich Ïivotn˘ ‰t˘l. Uãenie sekty sa sústreìuje naovplyvÀovanie správania, myslenia ako aj rozhodovaniajednotlivcov.4. Cielená psychická manipulácia. Mnohé sektypouÏívajú prepracovan˘ my‰lienkov˘ a v˘cvikov˘systém, ktor˘ vedie aÏ k rozpadu ºudskejidentity. De‰truktivita niektor˘ch siekt je nasmerovanánielen na psychiku ich ãlenov, ale ãastoje zameraná i na de‰trukciu sociálnych vzÈahova väzieb. V mnoh˘ch prípadoch ãlenoviapretrhnú v‰etky sociálne kontakty, izolujú sa odsvojho okolia a sekta sa im stáva akousi náhradnourodinou a jedinou istotou. Neuznávajú ustálenéspoloãenské konvencie, spoloãenské zriadenieatì. âasto sú vystavení takému silnému psychickémunátlaku, Ïe tento môÏe viesÈ nielen kstrate osobnosti, ale aÏ ku sebazniãeniu. Dochádzak extrémnej závislosti od sekty, ãlovek strácaobjektívny pohºad na svet a nedokáÏe samostatnemyslieÈ a konaÈ, slobodne sa rozhodovaÈa prichádza o svoju dôstojnosÈ. âlenstvo v sektemá v‰etky príznaky klasickej závislosti, ktorávzniká cielenou psychickou manipuláciou ústiacoudo zmeny osobnosti.5. Fanatizmus, neomylnosÈ a jedineãnosÈ uãeniasekty, nikto nesmie o Àom pochybovaÈ. Charakteristickáje vá‰nivá obhajoba tohto uãenia,ktorá sa prejavuje aÏ nenávisÈou k ostatn˘m spoluobãanombez ohºadu na to, ãi sú religiózni aleboateisti. Sektári si v sebe vytvoria siln˘ obrann˘mechanizmus, ktor˘ odmieta akúkoºvek kritikusekty, ãi kritiku svojho „neomylného“ vodcu.6. Viera je u siekt pov˘‰ená nad v‰etko rozumovépoznanie. âlenovia sekty dostávajú „hotovépravdy“ o ktor˘ch je zakázané pochybovaÈ.Treba ich len jednoducho re‰pektovaÈ a slepo saim podriaìovaÈ.7. Sankcie a tresty pre ãlenov sekty za neprispôsobeniesa uãeniu a praktikám sekty, resp.trest za opustenie sekty. Svojim ãlenom v‰tepujú,Ïe exkomunikácia alebo dobrovoºn˘ odchodzo sekty znamená vydanie sa do rúk satanovi.Zrada sa neodpú‰Èa.8. Získavanie nov˘ch ãlenov je hlavn˘m záujmomsiekt. Sekty sa orientujú najmä na ºudívzdelan˘ch, inteligentn˘ch, z ktor˘ch majú maximálny,najmä finanãn˘ prospech. Pri získavanísú pritom veºmi vynaliezavé. Medzi osvedãenémetódy patria oslovenia na verejn˘ch priestranstváchalebo pozvanie na podujatie, kde sazväã‰a medituje, predná‰ky a vzdelávacie programy,ãi koncerty s exotickou hudbou. ëal‰ímspôsobom získavania je ponuka rôznych manaÏérskychkurzov a tréningov, ponuka bezplatn˘ch„testov osobnosti“, bezplatnej v˘uãby cudzíchjazykov apod.Sekty sa orientujú najmä na získavanie mlad˘chºudí, pre ktor˘ch je charakteristická opozíciavoãi autoritám, hºadanie zmyslu Ïivota, akoaj zvedavosÈ na v‰etko nové s nádychom tajomnosti.Pre mlad˘ch ºudí je najpríÈaÏlivej‰ia sektas názvom Scientologická cirkev, ktorá oslovujenajmä ºudí túÏiacich po úspechu, sebarealizáciia kariére. Proklamuje, Ïe scientológia je uãenie,ktoré pomáha ãloveku ovládaÈ seba, komunikovaÈs okolím, organizovaÈ svoj biznis a zdokonaºovaÈsvoje zdravie. Táto sekta úzko spolupracujes lobistick˘mi skupinami a na verejnostisi vytvára pozitívny imidÏ ãasto aj za podporyvplyvn˘ch a známych osobností – hercov, alebopolitikov.Novozískan˘ ãlen v krátkom ãase rapídnezmení predchádzajúci spôsob myslenia a Ïivota,aby ho sekta uznala za rovnoprávneho ãlenaprispôsobuje sa jej pravidlám a stotoÏÀuje sa smy‰lienkov˘mi ‰truktúrami sekty. Izoluje sa odsvojho okolia, stáva sa v˘reãn˘m, agituje a ‰íri„uãenie“ sekty vo svojom okolí. Vo väã‰ine prípadovaj získava peniaze pre „guru“ alebo presektu, a to neraz aj kriminálnou ãinnosÈou (pa‰ovaniedrog, organizovanie prostitúcie atì.).NáboÏenské sekty môÏeme rozdeliÈ do trochskupín.Do prvej skupiny patria sekty s negatívnympostojom k svetu, ktoré zdôrazÀujú zvrátenosÈ reálnehosveta a presadzujú potrebu chrániÈ sa predním. Majú tendenciu odlúãiÈ svojich ãlenov od‰ir‰ej spoloãnosti a vytvoriÈ z nich separátnu komunitu.Druhú skupinu tvoria sekty s indiferentn˘mprístupom k svetu. Existujúcu spoloãnosÈ tolerujú,av‰ak svojich veriacich nabádajú, aby sa usilovalio ãistej‰í a duchovné pln‰í Ïivot.Do tretej skupiny patria sekty „skrቺujúcesvet“. Sem patria tie, ktoré sa usilujú o zv˘‰eniepocitu „radosti“ z úãasti na Ïivote v spoloãnosti,av‰ak ich najvy‰‰ím cieºom stále zostáva premenaa zlep‰enie sam˘ch seba.CharakterizovaÈ v‰etky sekty nie je moÏné, apreto upozorÀujeme aspoÀ na niektoré z nich.K sektám s negatívnym postojom k svetu patrísekta s názvom Rodina lásky (BoÏie deti). Rodinasama seba chápe ako „nov˘ boÏí národ“, ktor˘bude po Kristovom príchode vládnuÈ nad bezboÏníkmi.Podºa uãenia tohto hnutia Ïijeme dnesv období blíÏiaceho sa konca sveta a akékoºvek‰truktúry, rátane sociálnych politick˘ch a cirkevn˘chsú prejavom diabla, a preto je nevy-50

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J EFeuilleton v ãase hol˘ch p⁄s(politiãky P. B.)Predel druhého a tretieho tisícroãia charakterizuje prudk˘ vpád neobmedzeného mnoÏstvainformácií do celého spoloãenského prostredia, a kdekoºvek na svete, ale aj do súkromnej sféryv podstate kaÏdého jednotlivca. UmoÏnil to a súãasne podporil intenzívny rozvoj televíziea internetu v druhej polovici 20. storoãia a komerãné vyuÏitie oboch. Veì si len uvedomme,Ïe milióny ºudí na v‰etk˘ch kontinentoch mohli v priamom prenose – a bez predchádzajúcehoavíza! – s hrôzou sledovaÈ (niektorí moÏno s triumfálnym pocitom víÈazstva) nálet dvochlietadiel pln˘ch cestujúcich, ktoré v priebehu niekoºk˘ch minút vrazili do dvoch známychnewyorsk˘ch mrakodrapov a priniesli smrÈ stovkám ºudí v lietadlách i v oboch budovách.Diváci vo svojich ob˘vaãkách sa kaÏd˘ veãer ako náv‰tevníci divadla v lóÏi zblízka pozeralina priebeh vojnov˘ch operácií v Iraku. A zasa na druhej strane sa rôzne celebrity, hviezdyspoloãenskej smotánky, ‰portovci, ale ani politici nevyhnú odkr˘vaniu ich súkromiado najintímnej‰ích detailov, nech by sa chceli skryÈ kamkoºvek. SpomeÀme len takú maliãkosÈ,ako boli odhalené prsia príÈaÏlivo pôsobiacej ãeskej politiãky Petry Buzkovej, ak uÏ nechcemeuviesÈ vytrvalé zverejÀovanie privátneho zákulisia implantovanej príslu‰níãky slávnejbritskej kráºovskej rodiny – lady Diany.K tejto duchovnej charakteristike súãasného ºudstva rámcovanej alebo aj pestovanejmediálnymi manaÏmentmi pridajme e‰te mimoriadny dôraz na racionalitu a meranieakéhokoºvek spoloãenského javu jeho ekonomickou vyuÏiteºnosÈou, ãiÏe ‰ancou na ziskpre firmu, politickú stranu, ale najmä pre ‰ikovn˘ch jednotlivcov.Pragmatizmus je heslom dÀa (ak pod dÀom rozumieme celé mesiace, ba roky tejto epochynajmä v ‰tátoch, ktoré po rozpade komunistického bloku sa stali eldorádom podnikavcov – veìkomunizmus zanechal ladom leÏiace miliardy, ktoré bolo treba rozdeliÈ v sladkej privatizácii).Napriek rôznym príznaãn˘m ãrtám, ktoré majú jednotlivé obdobia ºudsk˘ch dejín aleboktoré sa z nich vyzdvihujú, napriek zamoreniu novín detailizovan˘m súboromfinanãn˘ch správ so stavom akcií stoviek slávnych firiem, napriek reality shows, kde sa dovtedyneznámi ºudia t˘Ïdne predvádzajú „vo svojej prirodzenosti“ pred zvedav˘m televíznympublikom, napriek v‰etkej praktickosti a úãelnosti, ktorá akoby bezo zvy‰ku opantala modernéºudstvo tesne predt˘m, ako vstúpi v masovom meradle do vesmíru a pokorí si ho alebo podrobí,ukazuje sa, Ïe v ãloveku je e‰te stále hlboko zakotvené aj nieão viac alebo nieão iné, ako len to,ão vypl˘va z chemického zloÏenia jeho tela a z jeho biologick˘ch potrieb.âlovek bytostne potrebuje, aby mal realitu nejak˘m tajupln˘m spôsobom spracovanú, premletúv mlyne filozofickej úvahy, umeleckej fantázie alebo dokonca aj ãarovnej hry. A nezriedka,chvalabohu, premie‰anú aj s prirodzenou emocionalitou. âlovek je uÏ tak˘, ako kedysi napísalv okrídlenej vete básnik Ján Kostra. Preto dodnes ani z veºk˘ch svetov˘ch novín nevymizolÏáner, ktor˘ sa v svetovej Ïurnalistike chápe zrejme obvykle ‰ir‰ie ako u nás, ale na jehopomenovaní záleÏí menej, neÏ na tom, ão sa za ním skr˘va: obrovské úsilie poskytnúÈ ãitateºovipopri pohotovo zozbieran˘ch informáciách aj názor, postoj, úvahu, ‰tylisticky elegantnézamyslenie nad útrÏkom reality. Alebo hodnotenie umeleckej tvorby ãi vôbec akejkoºvekkreativity. Fejtón – feuilleton (z francúzskeho „lístok“): pôvodne zvlá‰tna príloha novíns kultúrnym obsahom, ktorá sa v 18. storoãí vkladala do nich v podobe voºného lístka –postupne oznaãenie pre neveºk˘ ãlánok, napísan˘ ºahk˘m ‰t˘lom a komentujúcialebo ironizujúci spoloãenské a kultúrne aktuality – a v nov‰ej dobe najmä v nemeckej oblastikultúrna a spoloãenská ãasÈ alebo príloha novín.MaÈ takúto prílohu je pekná ambícia. MoÏno k nej v blízkej budúcnosti dospeje ajParlamentn˘ kuriér, keìÏe chce byÈ komplexn˘m ãasopisom. ZostaviÈ ju je v‰ak zloÏitej‰ie,ako sa môÏe na prv˘ pohºad zdaÈ. VidieÈ svet zo svojho vyhraneného, ale nie vy‰inutého zornéhouhla pohºadu, a pritom s majstrovskou rafinovanosÈou, je autorsky nároãné, a zaruãenenie také v˘nosné ako napríklad klebetná Ïurnalistika.Sme radi, Ïe uÏ dnes môÏeme ãitateºom ponúknuÈ prv˘ „lístok“ s esejami, glosami,poznámkami a fejtónmi ‰tyroch autorov.Ernest Weidler52

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J EO ãasoch a mravochNoviny nedávno priniesli správu, Ïe Slovenskopatrí medzi ‰tvrtinu krajín sveta, v ktor˘chsa Ïije dobre. Správa vychádza zo ‰tatistíka porovnávaní. Preão teda – napriek dobrej‰tatistike – máme pocit akéhosi latentnéhone‰Èastia, akoby nám ktosi drÏal ruku pod krkoma nedovolil nad˘chnuÈ sa z pln˘ch pºúc?Ak by sa pocit ‰Èastia meral iba vecami ãichlebom kaÏdodenn˘m, azda by sme na tomani neboli tak zle. No to, ão sa niekedy naz˘vacitov˘ kvocient, nemusí nutne súvisieÈ s materiálnymkomfortom.Spomínam si na atmosféru vo FederálnomzhromaÏdení âSFR po prv˘ch slobodn˘chvoºbách. Vládli tam veºmi vzru‰ené debaty, trvalido hlbokej noci, ostré svetlá naplno pálilido sály, aby kamery mohli snímaÈ vzru‰ujúcepredstavenie. Odrazu sa prihlásila o slovoistá poslankyÀa psychiatriãka. Povedala:prosím vás, spamätajme sa. V‰ímam si stúpajúcuagresivitu a ako psychiatriãka vám judokáÏem popísaÈ – napríklad tie ‰ialené svetlápôsobia ako lampy vypoãúvaãky, ten zv˘‰en˘tón hlasu, ten neustály stres, ak˘m na sebapôsobíme... veì odtiaº odídeme s psychiatrickoudiagnózou. Spamätajme sa!Nie je nበpocit dusna uÏ psychiatrická diagnóza?Koºko len nenávisti dokáÏeme naakumulovaÈvoãi ºuìom, ktor˘ch nám ktosi podstrãí akoobetného baránka. Raz nenávidíme Îidov, raznenávidíme Nemcov, raz Arabov, raz Rusov,raz Maìarov, raz Slovákov, raz Rómov, razHotentotov – raz veriacich, raz nevercov, raz,,robo‰ov“, raz poslancov, a nikdy si nedámenámahu hovoriÈ o jednotliv˘ch ºuìoch bezohºadu na farbu ich pleti, národnosÈ, sociálnupríslu‰nosÈ, mravné vybavenie.A veì z histórie vieme – najodpornej‰ie zlovyrastá z t˘ch najsvätej‰ích presvedãení. SpomeÀmesi na sväté kriÏiacke ÈaÏenia, ale i nadne‰né ,,kampane“...PrivádzaÈ ãloveka do úzkych, pristihnúÈ ho,pridláviÈ, chytiÈ do pazúrov a kochaÈ sa jehorozpakmi ãi stresom – to v‰etko akoby sa stalonárodn˘m adrenalínov˘m ‰portom. Takmerv‰etky médiá, elektronické i printové, sa pretekajúv naháÀaní obetí. Vtedy to krásne iskrí,keì udáme partnera, keì ho znemoÏníme, keìho pristihneme! A ak sa úbohá obeÈ bráni, tosi len navarí! Ako svorka ho dobyjeme, aÏ budechodiÈ po kanáloch!Jedn˘m dychom sa v‰ak stalo módnym trendomponáhºaÈ sa do dobrej civilizovanej spoloãnosti.Vieme, ako sa správajú ºudia v tejdobrej spoloãnosti? Vieme, Ïe zv˘‰en˘ hlas askákanie do reãi je medzi kultivovan˘mi ºuìmineodpustiteºné faux pas? Vieme, Ïe povedaÈniekomu nepríjemnosÈ vyÏaduje jemnocit,takt? Îe to gavalier a dáma nikdy neurobia tak,aby ãloveka v spoloãnosti znemoÏnili? Îe sapatrí dávaÈ partnerovi rovnakú ‰ancu, akú mámsám? Îe je slu‰né a Ïiaduce nedopustiÈ poníÏeniepartnera v ão ako tvrdej polemike?ZniÏuje sa prah vnímania bolesti iného – toje v˘sledok duchovného násilia. Zvykáme sia na násilie odpovedáme násilím. Z najvy-‰‰ích poschodí moci znejú nafúkané odpovedena otázky, vidíme urputné v˘razy v tvári,ktoré nepripú‰Èajú vºúdnosÈ, rozhovor. Povedalsom, a keìÏe mám moc, moja pravda platí!Nie je tam koreÀ na‰ich nepríjemn˘ch pocitov– napriek dobr˘m ‰tatistikám?Mám v ãerstvej pamäti tak˘ banálny, ale typick˘príklad nemóresu. Cestovala som v r˘chlikua mojimi spoloãníkmi v kupé boli dvajamuÏi, otec so synom. Otec sa vracal z Bratislavy,kde podstúpil ÈaÏkú operáciu, syn ho naceste sprevádzal. Pri‰iel sprievodca skontrolovaÈlístky. Dlho ‰tudoval predloÏené dokumenty,a potom oznámil, Ïe star˘ pán bude musieÈza lístok doplatiÈ, pretoÏe e‰te nemá sedemdesiatrokov a zºava pre neho neplatí. Synsa ohradil, Ïe mu lístok zle vydali na stanici:keì si ho kupoval, predloÏil biletárke otcovobãiansky preukaz a ona mu na tomto základepredala lístky, ktor˘mi sa preukazujú. Sprievodcatvrdo a bez najmen‰ej úãasti oznámil,Ïe to ho nezaujíma, on je v práci, robí si svojurobotu, a ãi sú ochotní doplatiÈ, plus sedemdesiatkorún za vydanie lístka vo vlaku,lebo ak nie, na najbliωej stanici pasaÏierov vysadí.Agresivita na oboch stranách stúpala,hlasy sa zvy‰ovali, uÏ ne‰lo o dohovor, ale ovíÈazstvo alebo poráÏku, pravdu chcela maÈ lenjedna strana. Hádka kulminovala, a ja, ako jejnáhodn˘ svedok, som sa cítila veºmi nepríjemne:kupé mi pripomínalo ring so spoten˘mitelami, vyceren˘mi zubami a napnut˘misvalmi. ,,OdpusÈte, myslím si, Ïe aj tento problémby sa dal vyrie‰iÈ pokojnej‰ie, veì tí ºudianechceli nikoho podviesÈ, jednoducho imvydali nesprávne lístky,“ nedalo mi a ozvalasom sa. ,,A vás sa kto na ão p˘tal, pani?“ zhúkolna mÀa a uprel oãi lesklé od rozãúleniamlad˘ sprievodca, v svätom presvedãení, Ïesi správne koná svoju povinnosÈ.Myslím si, Ïe i také drobné denné príhodysú dôsledkom atmosféry v spoloãnosti. Akobysme sa potrebovali pobiÈ, aby bolo jasné,kto má pravdu, ergo, kto je tu pánom. A tomu,kto podºa nás pravdu nemá, daÈ najavo svojeopovrhnutie, ba aÏ nenávisÈ. VíÈaz môÏe byÈiba jeden, a nech víÈazstvo stojí ãokoºvek, hociaj duchovne doráÀaného ãloveka. Cítim vtom takú ukrutnú v˘zvu, ktorou sa ãlovek staviana úroveÀ Boha: Pokor sa, a ja ti potomodpustím!Jazyk sme dostali do vienka nie na to, abysme sa uráÏali, ale aby sme ním vyjadrovalisvoju kultúru, osobnosÈ. HovoriÈ priamoãiaroa akoÏe tvrdo dokáÏu i pastieri dobytka, no hovoriÈtak, aby sme vyvolali pocit príjemnéhospoloãníka, hoci by i‰lo o veci málo príjemné,na to treba ãloveka cítiaceho. âloveka,ktor˘ pozná svoje obmedzenia, nevyvy‰uje saa má svojho blíÏneho rád. Spisovateº LadislavBallek si spomína na svoju spi‰skú babiãku:nikdy ma nepozvala do hory na drevo, ale vÏdyna jahody, na maliny, na ãuãoriedky. A nikdysme z hory nepri‰li bez dreva...Gabriela Rothmayerová,publicistka a spisovateºka53

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J EVysychajúci prameÀºudskosti a múdrostiBojím sa nielen narastania chudoby, ale aj nekultúrnostia neºudskosti v na‰om kaÏdodennomÏivote. Akoby dnes ãlovek nechcel poznaÈ ãloveka,ba dakedy sa mi zdá, Ïe chované zvieratkána na‰ich sídliskách sú mu bliωie, ako suseda spoluobãan. Nechceme pochopiÈ poznanie vekov,Ïe kaÏd˘ sme in˘, ale v‰etci sme ºudia. Vneb˘valo pulzujúcej spoloãnosti na zaãiatku tretiehotisícroãia stále viac a viac sa navzájom odcudzujeme,myslíme len na seba, menej, ba ãastovôbec nemyslíme na toho druhého. Náv‰tevysupermarketov sa stávajú nedeºnou prechádzkou,doslovne zvykovou rodinnou udalosÈou,Ïiaº, jedin˘m spoloãn˘m „kultúrnym“ záÏitkom.Ak e‰te máme, tak peniaze míÀame na veci, ktorénás zväã‰a neobohacujú, ale len obklopujú ãinezdravo prekrmujú. Konáme tak len preto, abysme zaplnili na‰u prehlbujúcu sa duchovnúprázdnotu? A veru, uÏ ani neprekvapuje, Ïe vdne‰nom svete neradostného neskutoãna, slovamiVáclava Bûlohradského v ãasoch planetárnejnormalizácie, mnohí strácajú v prítomnom amalgámeorientáciu, ten azimut ãloveãenstva, ktor˘je tak˘ dôleÏit˘ pre Ïiaduci ºudsk˘ Ïivot, prezachovanie civilizácie na na‰ej modrej planéte.U nás doma na Slovensku sa pod tento stavpodpisuje najmä podceÀovanie, ba aÏ ignorovaniev˘znamu vzdelanosti a kultúry. Súãasn˘ duchovn˘marazmus vyÏaruje najmä z prostrediapolitick˘ch „elít“, to znamená práve z prostredia,v ktorom by mala maÈ zelenú stratégia formovaniaspoloãnosti zaloÏenej na vedomostiacha poznaní, spoloãnosti kultúrnej a tolerantnej, scieºom uchovávaÈ a rozvíjaÈ si svoju jedineãnúkultúrnu identitu. V‰etko je v‰ak úplne naopak.Sme svedkami uvaÏovania v naprogramovan˘chbezduch˘ch ãíslach, pokraãujúcej nekultúrnostia ctibaÏnosti mocn˘ch, odsúdeniahodného protekcionizmu,úplatkárstva a korupcie. ·íri sanám z najvy‰‰ích miest v ‰táte ako metastáza aprerastá do niωích poschodí spoloãnosti a ‰tátupod Vysok˘mi Tatrami. Nositeºom t˘chto neduhov,ãasto chránen˘ch imunitou, absolútne nezáleÏína tom, aby sa aj v na‰om ‰táte darilo múdrym,kultúrnym a tolerantn˘m obãanom. Do éteruzaznievajú rétorické cviãenia mnoh˘ch bezduch˘chpolitikov, liberálov, socialistov a konzervatívcov,opakovane poãujeme len sºuby odt˘ch, ktorí sú buì práve pri moci, alebo túÏia byÈpri moci.Z dejín veºmi dobre poznáme, komu záleÏalona podpriemernosti ãi priemernosti spoloãnosti,poznáme i to, Ïe najlep‰ie sa vládne nevzdelan˘m,ãi nedovzdelan˘m obãanom, obãanomklaman˘m, ãi vraj zle informovan˘m. Za neschopnosÈmocn˘ch sú vinní voliãi a nevoliãi,vraj nechápaví obãania, pretoÏe nechcú pochopiÈ,ãi zle chápu „ºudomilné“ ciele mocibaÏn˘cha v‰emocn˘ch politikov. Tí ãasto hovoria o hodnotácha ºudsk˘ch právach, ktoré v‰ak svojimiskutkami popierajú. Obãania sú pre nich len naprogramovan˘mirobotmi do ãasu volieb, referenda plebiscitov. Múdre uvaÏovanie sa povaÏujeza dezinformáciu alebo pre mocn˘ch neprajn˘skutok, naopak sluÏba a nadbiehanie mocn˘m,za uvedomelosÈ a vraj vernosÈ vlasti a ‰tátu.NuÏ veru, aj takéto prevrátené hodnoty ovládlidne‰n˘ svet obchodu, kupãenia, ziskuchtivosti anekultúrnosti, svet despotického radikalizmu,sociálneho ignoranstva a antihumánosti, ktor˘presiahol aj na‰e Slovensko. A do tohto stavuna‰ej spoloãnosti naviac vstúpila nezvyãajná ignoranciav˘znamu vzdelania, rozvoja vedy a formovaniajedineãnej národnej, tradiãnej a miestnejkultúry. Zvlãilá politická „elita“ – zvlãilá politickádoba.NedokáÏem si vysvetliÈ konkrétne kroky vládnucichgarnitúr, ktoré systematicky prioritne podporovaliarmádu, bezpeãnosÈ a tajné sluÏby. Vt˘chto prípadoch nikdy ne‰etrili prostriedkamidaÀov˘ch poplatníkov. Naopak, boli skúpe pri ichprerozdeºovaní na priority priorít nového storoãiaa tisícroãia, globalizujúceho a integrujúcehoveku, konkrétne vzdelania, vedy, informaãn˘chtechnológií a kultúry. Pre nepochopenie, ãi nedajboÏezámery politick˘ch „elít“ mám jediné vysvetlenie.Opiera sa o nadãasovú my‰lienku AbrahámaLincolna spred takmer poldruha storoãia,ktor˘ upozorÀoval na to, Ïe filozofia podporyvzdelanosti jednej generácie sa stane filozofiouvlády druhej generácie. Práve vìaka hæbke tejtohodnotnej úvahy je mi uÏ vysvetliteºná nev˘razná,ãi takmer Ïiadna podpora spomínan˘ch fenoménov,pilierov budúcnosti aj ná‰ho ‰tátu v Európskejúnii. Jej príãinou je zrejme smutná domácarealita, Ïe politici, ktorí mali prijaÈ strategickérozhodnutia, a teda víziu budúcnosti ‰tátu,sú nedostatoãne vzdelaní na to, aby si dokázaliuvedomiÈ katastrofálne dôsledky svojich ãinov.Nielen história, ale aj nové nastupujúce generácieim to nikdy nebudú môcÈ odpustiÈ, napriektomu, Ïe moÏno svojou nedovzdelanosÈou a nekultúrnosÈounemohli pochopiÈ, preão tak ãinili.Celé desaÈroãie si neustále kladiem otázku:Naozaj chceme, aby sme boli národ nevzdelan˘,národ aj duchom chudobn˘, nezdrav˘ a netolerantn˘?Preboha, to snáì nie! NuÏ a preto tak ãastona verejnosti opakovane vyslovujem svoje Ïelaniea presvedãenie, Ïe sa budem vÏdy te‰iÈ, akna‰u vlasÈ bude vo svete reprezentovaÈ armádamúdrych, vzdelan˘ch a kultúrnych misionárova budem sa hanbiÈ, ak by to mala byÈ len armádapo zuby vyzbrojen˘ch vojakov. Napokon, zachovaniemieru a formovanie ºudskosti je pre mojeuvaÏovanie rozhodujúce.Presadzovanie najvy‰‰ích princípov humanizmuje späté so vzdelanosÈou, kultúrnosÈou,ºudskosÈou a zná‰anlivosÈou. Kde absentuje vzdelanéa kultúrne prostredie, nachádza svoj priestoretnická, rasová, náboÏenská a politická nezná‰anlivosÈ,ºudská závisÈ a nenávisÈ. Velikánidejín, úspe‰ní vladári zanechali civilizácii najmäpamätníky kultúry, umenia a rozumu. VenovalipozornosÈ a znaãné mnoÏstvo prostriedkov rozvíjaniuducha a krásna. Tak˘m bol mnohonásobnezvolen˘ aténsky starovek˘ demokratick˘politik Perikles, ktor˘ mierovou zmluvou ukonãilgrécko-perzské vojny. Bol stratégom mieru,demokracie a kultúry, bol donátorom sochára aarchitekta Feidia, priateº sochára Praxitela, architektaKallikrata a filozofa Anaxagora. Do dejíncivilizácie sa zapísal ako iniciátor veºkolepejprestavby zniãenej Akropoly, popritom dokázalvytvoriÈ súveké najvzdelanej‰ie a najkraj‰ie mestostarovekého Grécka, ãas jeho panovania námzanechal jedineãné kultúrne dediãstvo. Podobnesa zapísal do dejín civilizovaného sveta aj fransk˘krẠa cisár Karol Veºk˘, ktor˘ podporovalvzdelanosÈ, podnietil karolínsku renesanciu av˘tvarné umenie, pravidelne na kráºovsk˘ dvorpoz˘val mnoh˘ch vzdelancov bez ohºadu na ichpôvod s jedin˘m cieºom – prispievaÈ v˘chove ºudu.Anapokon aj nemeck˘ cisár a ãesk˘ krẠKarolIV. nám zanechal dediãstvo vzdelanosti, kultúry,umenia a skvelého staviteºstva – univerzitu,novú architektúru, urbanizmus a z mesta Prahyurobil súdobé stredisko humanizmu. Sila t˘chto‰tátnych útvarov sa v˘razne opierala aj omúdrosÈ, rozvahu, kultúrnosÈ a panovníkovu ºudskúveºkorysosÈ, schopnosÈ obklopiÈ sa vzdelan˘miosobnosÈami doby.Páni politici, uvedomujete si, Ïe pí‰ete si svojemalé dejiny? Presvedãte sa o tom t˘m, Ïe siahnetepo poznaní z dejín myslenia, kultúry a ºudsk˘chcivilizácií. Tam poznáte, Ïe múdrosÈ, veºkoduchosÈa ÏiãlivosÈ mocn˘ch stavala chrámya mosty vedomostí, poznania a krásna, a naopak,ich neuvedomelosÈ, nenávisÈ, sluÏba mamonu avojenskej sile ich likvidovala. Pochopili to ajpolitici a najmä skutoãní ‰tátnici nového veku ahumanizujúceho myslenia a prístupov pri rie‰eníproblémov dne‰ka. Napríklad americk˘ prezidentJohn F. Kennedy, opakovane pripomínal,Ïe „ak ºudstvo neskoncuje s vojnou, skoncuje vojnas ºudstvom.“ A celkom nedávno ‰védsky premiérGöran Persson upozornil, Ïe „ak ‰tát a vládanepodporuje vzdelanosÈ a informaãné technológie,pácha kriminálny ãin“. Pouãia sa z tohoaj na‰i politici? Pochopia, Ïe na Slovensku postupnenám vysychá prameÀ vzdelanosti akultúry. E‰te dobre, Ïe sú medzi nami takí, ão satrápia jeho stavom a opakovane, aj keì neúspe‰ne,konajú a opäÈ po prehrat˘ch bitkách volajúa argumentujú. To sú tí, ão páchajú – slovaminebohého literáta Pavla ·tevãeka – mravn˘heroizmus. MoÏno silné, ale úprimné a pravdivéslová. PretoÏe bez vzdelanosti a kultúry nemá‰tát zmysel, pretoÏe fenomény ducha, ºudskéhoa civilizaãného pokroku sú dnes jedinoualternatívou proti ‰íriacemu sa novodobému barbarstvu,nevedomosti, nekultúrnosti a intolerancii,kultu násilia a smrti.Du‰an âaploviã, historik54

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J EAko sa dojí‰vajãiarska kravaV‰etci máme v e‰te takmer ãerstvej pamätijeden z mnoÏstva Ïelezniãn˘ch príbehov, ktor˘médiá v uplynulom roku kolportovali podsloganom „ºahké vlakové súpravy“. Zaujalma vtedy urãit˘ aspekt tej aféry, a tak som preprílohu istého denníka napísal nieão o tom,ako získavajú ‰tátnu zákazku na vlaky·vajãiari. Teda: nie, ako sa tí mazaní horalisprávajú, keì chcú na vlakoch zarobiÈ u nejak˘chstredoeurópskych ÈuÈmákov, ale akopostupujú, keì sa chcú dostaÈ k rozpoãtovémubalíku cez podobne mazan˘ch horalov useba doma. K˘m sme sa v‰ak s redakciou dohadovalina obvyklom krátení textu, témaspadla zo stola a ja som môj ãlánok vzápätítieÏ zahodil.O samotné vláãiky teda uÏ nejde. Ale úãastnícitej story, medzi ktor˘mi sa príãinlivo, ikeì na‰Èastie okrajovo, vyskytli aj dvaja prezidentia celkom neokrajovo aj b˘val˘ ministerzahraniãného obchodu, odhalili okreminého, ako fatálne tu ch˘ba kultúrne prijateºnámetodika získavania pozornosti a podporypre nejednoznaãné projekty. V˘chodiskov˘problém, ktor˘ na ten nádejn˘ vláãikov˘k‰eft upútal pozornosÈ médií a verejnosti,spoãíval totiÏ primárne v neschopnosti, ãi –ako malo vysvitnúÈ – skôr v neochote zrozumiteºneformulovaÈ, na ão a kde tie ma‰inkyÏelezniãiari vlastne chcú pouÏiÈ, teda preãoich my ostatní máme chcieÈ, preão na ne majúpadnúÈ na‰e dane, ak˘ je za t˘m zrozumiteºn˘spoloãensk˘ záujem. Zdalo sa, Ïe potrebunov˘ch vlakov mali ako-tak sformulovanúnajmä ich v˘robcovia, dodávatelia a sprostredkovatelia,ale nie ten, kto mal zákonnéoprávnenie na tú dodávku odãerpaÈ zo ‰tátnehorozpoãtu väã‰ie mnoÏstvo miliónov slovensk˘chkorún. Keì sa to dostalo na verejnosÈ,tak veºmi dlho, ba vlastne do saméhokonca to vyzeralo tak, Ïe kdesi v prítmí, poãudn˘ch kanceláriách a re‰tauráciách sa medziãudn˘mi ºuìmi punktuje nieão, ão nie jeani zrozumiteºné, ani kó‰er, ale ão máme spoloãnezaplatiÈ zo ‰tátneho rozpoãtu. Napokonsme pochopili dôvod tej nezrozumiteºnosti:ktosi sa nám draho pokú‰al predaÈ nieão, ãonám asi nebolo treba a ão sme aj tak nechceli;a ten niekto po ‰tátnych úradoch nemotornezhºadúval spojencov a ãi skôr spolupáchateºov.Tá rovnica bola ºahká: Nemali sme dotoho vidieÈ, a tak to muselo byÈ e‰te aj nezrozumiteºné.Ale preão to nezariadili tak, aby sme simysleli, Ïe tomu rozumieme? Îe chápeme, Ïenám treba aj to, ão moÏno nepotrebujeme?Preão neurobili niã pre to, aby sme im ten ichzámer zaplatili? Preão nás nemasírovali? Preãonám nepchali kaleráby do hláv? Preão sinás nepredpiekli? Ale oni len tou na‰skoumetodikou: pod stolom, v kúte, za chrbtom,potme... aÏ k˘m sa jedno nemehlo neoprelov tej tme o vypínaã.A pritom mali medzi sebou expertov aj zo·vajãiarska!Aby sme sa totiÏ nem˘lili: do ‰tátnej kasysa i váÏení podnikatelia i obyãajní k‰eftárichcú dostaÈ v‰ade, nielen u nás.Ako som uÏ naznaãil, svojho ãasu som malmoÏnosÈ chvíºu pozorovaÈ, ako to prebieha vkrajine ementálu a ºahk˘ch vlakov˘ch súprav.Treba povedaÈ, Ïe pri porovnávaní s tunaj‰ímitechnikami a metodikami som zaznamenalisté drobné rozdiely, ktoré by somsúhrnne oznaãil ako rozdiely kultúrne.Na‰ich horalov by asi prekvapilo, ako ut˘ch alpsk˘ch horalov musia záleÏitosti okolo‰tátnych peÀazí prebiehaÈ vo v‰etkej formea takreãeno na oãiach aj vtedy, keì prebiehajúneformálne. V helvétskej konfederáciimajú na ten ãudn˘ úãel dokonca niekoºkoúrovní takzvan˘ch „rozhodovacích komplexov“.Na jednej z t˘ch úrovní tam fungujeaj ãosi, ão sa v ich politologickej terminológiieufemisticky naz˘va „predparlamentn˘rozhodovací komplex“. Tento „predparlamentn˘komplex“ má svoje neformálne, alefaktické mocenské miesto niekde medzi Spolkovouradou (vládou) a Národnou radou (parlamentom);je to bohato ‰truktúrovan˘ in‰titút‰vajãiarskej politiky a moÏno by si zaslúÏilniekoºko odstavcov, na ktoré tu niet miesta.Prakticky sa v‰ak dá pristihnúÈ pri ãine nanajlep‰ej bernskej adrese na Kochergasse, vnóbl hoteli Bellevue Palace hneì vedºa parlamentu.Onej jesene, keì som tam bol, sa v Kráºovskomsalóne hotela zi‰la dva t˘Ïdne predprijímaním zákona o spolkovom rozpoãte poãetnáspoloãnosÈ poslancov, aby si vypoãulanieão o... vlakov˘ch súpravách. Najprv predsedaktorejsi parlamentnej komisie privítalkolegov a oznámil, Ïe sa zi‰li na pozvaniev˘znamného v˘robcu vlakov˘ch súprav a napozvanie záujmového zväzu pre ‰vajãiarskyturizmus, a to v súvislosti s nastávajúcim rokovanímparlamentu o Bundeshaushalte.Predstaviteº turistickej lobby potom navrhol,aby sa prítomní po aperitíve dali do pripravenejpa‰téty de Caille aux Pêches. Vzápätíuviedol vysokého predstaviteºa ·vajãiarskychspolkov˘ch dráh (SBB), ktor˘ sa rozhovorilo bohatej tradícii ‰vajãiarskych Ïelezníc a lentak mimochodom spomenul 28 000 zamestnancova 4700 denn˘ch spojov, ktoré za kaÏdodenn˘chdvadsaȉtyri hodín prepravia 833tisíc osôb a 160 000 ton tovaru. K˘m sa konzumovalaSoupe à l`oignon gratinée, nejakádáma uviedla do súvislosti celkov˘ stav Ïelezníca sociálny mier, ìal‰í expert pomocougrafov ukázal súvis medzi podielom turistikyna tvorbe HDP a technick˘m stavom Ïelezníc.Medzit˘m zaãali podávaÈ nieão lahodnés Eierschwämli a Butterspätzli. Expertkuvystriedal b˘val˘ minister, ktor˘ sociálneohrozenie ·vajãiarska zasadil do hroziv˘chmedzinárodn˘ch súvislostí: vznikáEurópsky hospodársky priestor a je otázne,ãi ·vajãiarsko bude jeho súãasÈou (neschválilisi to – pozn. M.·.); v kaÏdom prípade jeakútne, Ïe do toho priestoru sa napchá Rakúsko,a potom uÏ bude na‰a Eidgenossenschaftcelá obklopená ‰tátmi, ktoré nemajú nijak˘väã‰í záujem, neÏ spoloãn˘mi silamivytlaãiÈ ·vajãiarsko z jeho pozícií na turistickomtrhu. Najmä keì nám kamiónov˘ tranzitzniãí krajinu. Atakìalej.NeÏ pri‰iel na stôl ºadov˘ dezert s ãere‰-Àami, záver bol jasn˘ ako facka: zo v‰etk˘chdôvodov, logicky zreÈazen˘ch a predloÏen˘chpoltuctom expertov, vypl˘val jedin˘ rozumn˘záver: ‰vajãiarske hospodárstvo,‰vajãiarsky politick˘ i sociálny systém sa nezaobídubez novej generácie energeticky menejnároãn˘ch, konkurencieschopn˘ch vlakov˘chsúprav, ktor˘ch v˘roba je viac-menejpripravená istou osvedãenou ‰vajãiarskoufirmou; tá by sa rada zúãastnila riadneho v˘berovéhokonania, keby. Ostatne, tu zástupcafirmy má nejaké obrázky a predbeÏné rozpoãtovépredstavy...Záver ãíslo dve sa ponúkol sám: váÏení pániposlanci, v rozpoãte, ktor˘ idete schvaºovaÈ,zohºadnite hospodárske a sociálne záujmy·vajãiarska, ako sme vám ich práve predostreli.V kapitole Doprava schváºte financovanieprojekãn˘ch prác a v˘roby... atakìalej.Myslím, Ïe aj slovensk˘m poslancom bysa takáto „predparlamentná“ metodika získavaniapre dobrú vec páãila, len neviem, doakej miery sa dá aplikovaÈ v krajine, kde saaj parlamentná re‰taurácia oznaãuje slangov˘mnázvom.Milan ·útovec,spisovateº a literárny historik55

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J ELep‰í ako vãera,alebo princípy v politikePred dvomi rokmi mi vy‰la vo vydavateºstveSofa kniha s rovnomenn˘m názvom.Priznám sa, keì som s vydavateºom prem˘‰ºal,ako knihu poviedok, glos, úvah aesejí nazvaÈ, zdal sa mi tento názov najmenejvhodn˘, príli‰ patetick˘, takmer socialistick˘.Ale napokon som vydavateºa presvedãil.Názov mi nepriamo vnukol v lete v roku1990 niekdaj‰í spolkov˘ kancelár NemeckaWilli Brandt, s ktor˘m som mal moÏnosÈstretnúÈ sa vo Viedni pri smutnejpríleÏitosti – na pohrebe niekdaj‰iehov˘znamného rakúskeho a európskeho politika,Bruna Kreiskeho. Vìaka AlexandroviDubãekovi, ktor˘ zastupoval na pohrebe vtedaj‰ieâesko-Slovensko, mal som moÏnosÈdostaÈ sa k tomuto veºkému muÏovi povojnovejeurópskej politiky. K politikovi, ktor˘je azda jedn˘m z posledn˘ch z generácie politikov-‰tátnikov,re‰pektujúcich nielen pragmatick˘zmysel politiky – obhajovanie záujmov–, ale aj princípy v‰eobecnej morálky.Morálky bez ohºadu na to, ãi je opoziãná alebokoaliãná. PretoÏe morálka, pravda, ãesÈ súkategórie univerzálne a nie (na‰Èastie) stranícke.Poãas rozhovoru sa Brandt zamyslela na moju otázku – aké zásady sú pre politikanajdôleÏitej‰ie – po chvíli odvetil: ,,Politikje tak˘ ist˘ obãan, ako v‰etci ostatní a, Ïiaº,aj sa tak správa. KaÏd˘ sa totiÏ snaÏí byÈ lep‰ím,ako iní. Av tom je základn˘ omyl ná‰hosprávania sa. Podstatné totiÏ nie je, aby smeboli lep‰í ako iní, ale aby sa kaÏd˘ z nássnaÏil byÈ kaÏd˘ deÀ lep‰ím, ako bol vãera“.Táto Brandtova úvaha mi odvtedy neschádzaz mysle, a pokú‰am sa Àou riadiÈ . Je to v‰aknesmierne ÈaÏké. ViesÈ kaÏdodenn˘ boj sosebou sam˘m je omnoho Èaωie, ako súÈaÏiÈs in˘mi. Väã‰ina ‰pinavostí v dejinách saudiala nie vìaka odvahe mocibaÏn˘ch, ale vdôsledku zbabelosti t˘ch, ktor˘ch povinnosÈoubolo klásÈ odpor. Nie, nemusíme byÈ hrdinami,mart˘rmi, disidentmi (prednovembrov˘mi,ãi novopeãen˘mi), staãí, keì budemeslu‰ní. Nemusíme sa bezpodmieneãnepodieºaÈ na pokroku, staãí, ak ho nebudemebrzdiÈ. Toto je model správania sa pre obãana,ktorého povinnosÈou nie je stáÈ na ãelesnáh o toleranciu, ale je trápne motaÈ sa nakonci. Tam uÏ pochoduje diktatúra so star˘midogmami. Politik v‰ak musí ukazovaÈ cestu.Musí ºudí viesÈ, byÈ im príkladom. Ak sapolitik zmôÏe iba na to, aby poúãal obãana,ako a ão má robiÈ, a sám nepracuje na svojomsebazdokonaºovaní, nikdy príkladomobãanovi nebude. Obãan totiÏ presne rozli‰ujesprávanie sa principiálne od konjunkturálneho.Zjednodu‰ene povedané, presnevie, kedy politik nehovorí pravdu.Niekdaj‰í minister zahraniãn˘ch vecí FrancúzskaTalleyrand svojho ãasu poúãal svojhotajomníka slovami: „Keì sa dá, vÏdy hovortepravdu. Vytvoríte si t˘m dobrú povesÈ,ktorá sa vám zíde, keì budete musieÈ klamaÈ.“Tajomník oponoval : „A svedomie?“ Ministersa usmial: „Svedomie? To je vzácna, aÏkuriózna vlastnosÈ ºudskej povahy, ktorámôÏe byÈ dokonca uÏitoãná. Nie v‰ak pre toho,kto ho má...“ Spolu s tajomníkom pragmatickéhoministra si i ja kladiem otázku, ãije moÏné v politike konaÈ tak, aby nás nehr˘zlosvedomie. Priznávam, Ïe pri niektor˘chhlasovaniach v Národnej rade som tietopocity mal. Najmä pri návrhoch opozície,ktoré boli takmer identické s t˘mi, ktoré smeaj my hovorili v predvolebnej kampani. Ukazujesa v‰ak, Ïe v‰emocn˘ politick˘ princíp– „súdrÏnosÈ vládnej koalície“ – je silnej‰í,ako princípy univerzálne. Atu nastáva pre koaliãnéhopolitika dilema, pretoÏe naráÏa naotázku pravdy. Pre KDH je interrupcia neprincipiálna,pre ANO je interrupcia principiálna.Pre liberálov je princípom dôvera vslobodné konanie jednotlivca, pre kresÈansk˘chdemokratov je to, naopak, nedôvera.Preto koaliãná koexistencia nie je pre mÀa dôkazomhºadania pravdy, ale snahy presvedãovaÈin˘ch o pravde mojej. Rozhodujúcoupreto nie je politická demokracia, ale ºudskátolerancia. Pre rybára je totiÏ absolútnou pravdouudica, pre rybu ‰íra voda. Keì si pomyslím,Ïe osvietensk˘ filozof Voltaire bojovalproti cirkvi pod heslom „zahrdúste be‰-tiu“ a dnes niektorí kresÈanskí ideológovia odkazujútakmer podobné liberálom, veºk˘moptimistom koaliãnej súdrÏnosti nie som. Najmäpreto, Ïe som ãlovekom, ktorému viaczáleÏí na principiálnej straníckej koalícii, akona koalícii straníckych princípov. Je totiÏ naivnésa domnievaÈ, Ïe ak sa budú koaliãnéstrany snaÏiÈ presviedãaÈ tie zvy‰né viac o potrebedodrÏiavania pravidiel, ako o potrebedodrÏiavania princípov, Ïe takáto koalícia vydrÏí.Napriek v‰etk˘m napätiam som v‰akoptimistom, pretoÏe v hre je príli‰ veºa – osudSlovenska. T˘m osudov˘m okamihom je premÀa nielen vstup do EÚ a NATO, ale aj dôstojnénásledné pôsobenie v t˘chto in‰titúciách.Ne‰iel som do politiky preto, aby somsa stal spoluvinníkom pri zahamovaní na‰ejcesty do vyspelého sveta. A preto je pre mÀapolitick˘m maximom zvolanie Tacita – „Principesmortales, res publica aeterna“: „Vládcoviasa menia, ‰tát zostáva.“ S istotou tvrdím,Ïe aj keì uÏ nebudú na svete súãasné politickéstrany, Slovensko bude.TakÏe hoci nie som Ïiadnym priaznivcomTalleyrandoveho pragmatizmu, musím uznaÈ,Ïe to bol skúsen˘ politik, ako sa vraví, muÏkompromisu. A vìaka tomu dokázal na Viedenskomkongrese v roku 1914 jasnú poráÏkuFrancúzska diplomaticky svojím spôsobomvyhraÈ. Azda aj vìaka tomu, Ïe „hovoreniepravdy“ definoval v˘sostne podºa pragmatick˘chkritérií nie principiálnej, ale reálnejpolitiky. Takej, ktorá v koneãnomdôsledku poslúÏila jeho vlasti. Aj preto boljedn˘m z najúspe‰nej‰ích a najdlh‰ie slúÏiacichpolitikov európskej histórie. Jeho menov‰ak do dejín politiky nevo‰lo ako meno politikaprincipiálneho a uÏ vôbec nie morálneho.Ale zapísal sa do dejín ako ãlovek, ktor˘svojou chytrosÈou a diplomatick˘m umenímdokázal rie‰iÈ i zdanlivo stratené a nerie‰iteºnépolitické situácie. Ako morálni politicivo‰li do histórie Gándhí, ·tefánik,Martin Luther King ãi John Kennedy. Majújedno spoloãné – ich Ïivoty sa skonãili tragicky.Nemyslím si, Ïe by politik musel konaÈtak, aby svojou principiálnosÈou ohrozovalsvoj Ïivot. Ale brzdiÈ pokrok ozaj nie jehodné politika. Je mi jasné, Ïe politikov tejdruhej kategórie je ako ‰afránu, ale ich pôsobenieje absolútne nevyhnutné. Preto, abyºudia politikom vôbec verili. Lebo nech „zostrán hoc sme rôznych“ nemusíme si dokazovaÈ,kto z nás má pravdu, ale ão musíme,je pokúsiÈ sa pravdu hºadaÈ. Snaha hºadaÈpravdu je podºa mÀa jedn˘m zo základn˘chpredpokladov dôstojnosti politika, pretoÏe hooslobodzuje. Ak budeme chápaÈ koaliãnú spoluprácuako spoloãné hºadanie pravdy, akospoloãné oslobodzovanie sa, nemám o vládnukoalíciu a ani o Slovensko Ïiadne obavy.To v‰ak dosiahneme len vtedy, keì sa nebudeÏiadna politická strana snaÏiÈ byÈ lep‰ouako tá druhá, ale jej jedinou snahou bude, abybola kaÏd˘ deÀ lep‰ou, ako bola vãera.Jozef Baná‰, publicista56

P R Í L O H A Z A H R A N I â N ¯ C H S L O V Á K O VSlovensko patrí k t˘m európskym krajinám, ktoré v dôsledku dlhodobej a masovej emigrácie stratili znaãnú ãasÈobyvateºstva. V súãasnosti na území Slovenskej republiky trvalo Ïije 4 614 854 Slovákov a v zahraniãí trvalo Ïijepodºa odhadov 1 280 000 osôb slovenského pôvodu, ão predstavuje 27,7% z celkového poãtu Slovákov Ïijúcich naSlovensku. Slováci v zahraniãí sú súãasÈou niekoºko desiatok miliónov Európanov Ïijúcich mimo územia krajinypôvodu. Migrácia v rámci Európy je stále na vzostupe, predov‰etk˘m vìaka zavedeniu legislatívneho rámca prevoºn˘ pohyb na území Európskej únie a zániku komunistického systému na v˘chode a následnému otvoreniuhraníc. ·táty i krajanské organizácie si ãoraz väã‰mi uvedomujú spoloãenskú, kultúrnu, ekonomickúa politickú dôleÏitosÈ tejto skupiny obyvateºstva.Krajania a súãasná legislatívaClaude BaláÏ, splnomocnenec vlády SRpre zahraniãn˘ch SlovákovV januári 2002 vznikol v súlade s ustanovenímãl. 7 a) Ústavy Slovenskej republikya Deklaráciou Národnej rady Slovenskejrepubliky k Slovákom v zahraniãí zjúla 1999 pri Úrade vlády Slovenskej republikyGenerálny sekretariát pre zahraniãn˘chSlovákov (GSZS) ako ‰tátna in‰-titúcia s centrálnou a koordinaãnou pôsobnosÈoupre zahraniãn˘ch Slovákov. Realizovalisa t˘m prvé kroky na odstránenieroztrie‰tenosti ‰truktúr ‰tátu v oblastivzÈahov so Slovákmi vo svete a poloÏili základytvorby ‰tátnej politiky v tejto oblasti.Na súãasn˘ stav a trendy v oblasti vzÈahov‰tátov ku krajanom v rámci Európy smesa op˘tali Clauda BaláÏa, splnomocnencavlády SR pre zahraniãn˘ch Slovákov.Najnov‰í v˘voj v oblasti preferenãnéhozaobchádzania s príbuzensk˘mi men‰inami,najmä nadobudnutie úãinnosti zákona oMaìaroch Ïijúcich v susedn˘ch ‰tátoch,upriamil pozornosÈ medzinárodnej verejnostina politické a právne problémy spojené sochranou národnostn˘ch men‰ín zo stranyich príbuzensk˘ch ‰tátov.Z hºadiska prebiehajúcich eurointegraãn˘chprocesov a v‰eobecného záujmu na dodrÏiavaniePaktu stability tzv. Balladourovhoplánu, ktor˘ prijali predstavitelia 52 ãlensk˘ch‰tátov Rady Európy, sa ukazuje akomimoriadne znepokojivé do akej miery prijatieuvedenej právnej normy vyvolalo napätiemedzi Maìarskom a niektor˘mi jeho susedn˘mi‰tátmi. Aj keì správa Benátskej komisieprispela k tomu, Ïe uveden˘ problémby uÏ nemal byÈ prioritou súãasnej politickejagendy dotknut˘ch ‰tátov, predsa sa zdá, Ïetáto otázka môÏe potenciálne vyvolaÈ ìal‰iemedzinárodné spory.Napriek tomu, Ïe ochrana národnostn˘chmen‰ín prostredníctvom zákonom ustanovenéhopreferenãného zaobchádzania s ichpríslu‰níkmi zo strany ich príbuzenského ‰tátunie je v Európe ojedinel˘m zjavom, jehoobsah musí byÈ v súlade s implementáciouRámcového dohovoru Rady Európy o ochranenárodnostn˘ch men‰ín tak, aby nemal dezintegraãnéa exteritoriálne úãinky.Aj keì v súãasnosti nejestvuje jednotná európskakrajanská legislatíva, v‰etky zákonytohto druhu, ktoré uÏ prijali niektoré európske‰táty, s v˘nimkou kontroverzného maìarskéhozákona, sa vyhli exteritoriálnej úãinnosti,ktorá by mohla viesÈ k naru‰eniu princípuúzemnej celistvosti.Aké v˘sledky prinieslo monitorovanieefektivity zákona o zahraniãn˘ch Slovákochv praxi z hºadiska ‰tátnych záujmovSlovenska ale i záujmov krajanov?Slovensk˘ zákon zaãal vznikaÈ uÏ v roku1994 a jeho kompromisnú podobu prijalaNárodná rada SR v roku 1997. Uveden˘ zákonako lex specialis je prvou právnou normousvojho druhu v legislatíve Slovenskej republiky.Cieºom zákona malo byÈ zjednodu-‰enie a uºahãenie komunikácie, osobnéhostyku, vstupu a pobytu zahraniãn˘ch Slovákovna území Slovenskej republiky, ãiastoãnáa morálna kompenzácia krívd spôsoben˘chdlhodobou komunistickou protikrajanskoupolitikou minulosti, podpora národnéhopovedomia a kultúrnej identity Slovákov vzahraniãí a uchovávanie väzieb novodob˘chvysÈahovalcov na ich pôvodnú vlasÈ.Od doby úãinnosti zákona do súãasnostiobdrÏalo krajansk˘ preukaz okolo 9 tisíc krajanov.Je to relatívne neveºk˘ poãet a záujemo jeho získanie má klesajúcu tendenciu. Príãinytreba vidieÈ najmä v nedostatoãnom naplneníoãakávaní zo strany krajanov. ëal‰ieproblémy vypl˘vajú zo skutoãnosti, Ïe sa nepodarilonaplniÈ ani niektoré v zákone proponovanékonkrétne zy˘hodnenia krajanov.Tak˘mi mala byÈ úprava devízového zákona,ktorou by sa umoÏnilo drÏiteºom preukazu nadobúdaÈnehnuteºnosti za úãelom b˘vania arekreácie. Nerealizáciou navrhovanej úpravysa zredukovala moÏnosÈ imigrácie krajanovdo Slovenskej republiky, ãi uÏ za úãelom do-Ïitia krajanov zo západn˘ch krajín, ktorí ãastov dôchodkovom veku, neraz ovdovelí aosamelí, túÏili po návrate a doÏití v ich starejvlasti alebo, najmä v prípadoch krajanovz okolit˘ch ‰tátov, za úãelom lep‰ieho Ïivotnéhoa profesionálneho uplatnenia.Podobne sa nenaplnil reálny obsah zákonnéhozv˘hodnenia pre krajanov v oblastivzdelávania. Ekonomické problémy v ‰kolstvevedú k odmietaniu zv˘hodneného ‰túdiakrajanov, ão fakticky znaãne obmedzuje ichreálne moÏnosti, najmä z okolit˘ch postkomunistick˘chkrajín, teda z krajín, kde vzhºadomna svoj poãet tvoria národnostné men-‰iny. Do toho rámca patrí aj prax odmietaniauplatÀovania ‰pecifick˘ch kriteriálnych nárokovna prijímacie skú‰ky na stredné a vysoké‰koly na Slovensku pre krajansk˘ch ‰tudentov,ktorí zväã‰a majú nedostatoãné znalostislovenského jazyka. Slovenské men‰inové‰koly v zahraniãí, ktoré sú prevaÏne vpostavení okrajov˘ch men‰inov˘ch a vidieckych‰kôl, zákonite nedokáÏu poskytnúÈsvojim absolventom úroveÀ vzdelávania dostatoãnúna zvládnutie kritérií prijímacíchpohovorov a skú‰ok na ‰kolách v Slovenskejrepublike.ëal‰ím negatívnym faktorom je postupnéoklie‰Èovanie miery zákonom dan˘chzv˘hodnení cestou novelizácie in˘ch právnychnoriem a predpisov. V súvislosti s prehodnocovanímzliav krajanom v dôchodkovomveku v prostriedkoch verejnej dopravyboli krajanom odobraté zºavy v autobusoveja Ïelezniãnej doprave. Novela zákona osprávnych poplatkoch viedla k zru‰eniuv˘hod o odpustení správnych poplatkov prekrajanov. ZároveÀ viedla k zv˘‰eniu správnychpoplatkov pre Ïiadateºov o ‰tátneobãianstvo Slovenskej republiky z 5000,- na20 000,- Sk na osobu, ão prakticky znaãneobmedzuje a pre mnoh˘ch z menej rozvinut˘ch‰tátov znemoÏÀuje uchádzaÈ sa o obãianstvo.Problémy nedostatoãnej príÈaÏlivostiFolklórny súbor NADEJE57

P R Í L O H A Z A H R A N I â N ¯ C H S L O V Á K O VKovaãica, Zuazna Jarmockováuvedeného zákona súvisia aj s niektor˘mikomplikovan˘mi procedurálnymi prvkamivybavovania individuálnych Ïiadostí krajanov.Naviac na mnoh˘ch potenciálnych Ïiadateºovpôsobí uráÏlivo a demotivaãne ustanovenieo povinnosti Ïiadateºa preukázaÈ doklado tom, Ïe netrpí nákazliv˘mi chorobamia Ïe nebol trestan˘, hoci neraz Ïiadateº nemázáujem o pobyt v Slovenskej republike,ale preukaz chce nadobudnúÈ iba z citov˘cha vlasteneck˘ch pohnútok ako urãité konkrétnespojivo so starou vlasÈou.Krajania na základe zákona o zahraniãn˘chSlovákoch nepoÏívajú v súãasnostiÏiadnu v˘hodu?Ostávajúcu v˘hodu, ktorá sa t˘ka prechodnéhopobytu na území Slovenskej republiky,bude potrebné upraviÈ v rámci negociaãnéhoprocesu pre vstup do Európskejúnie e‰te v tomto roku. Tak sa stane, Ïe v˘hody,ktoré vypl˘vali zo zákona, budú maÈ lendeklaratívnu hodnotu a status zahraniãnéhoSlováka len symbolick˘ v˘znam.Ako vidíte ìal‰í osud zákona o zahraniãn˘chSlovákoch a kam smerujú nasledujúcekroky ‰tátu v oblasti vzÈahov a spolupráces krajanmi vo svete?ÚãinnosÈ zákona v jeho súãasnej podobesa naplnila a zákon sa stáva zbytoãn˘m.Ukazuje sa, Ïe legitímnu pomoc a podporupríbuzensk˘m národnostn˘m men‰inám budepotrebné v budúcnosti realizovaÈ nov˘mi,v európskom kontexte nekonfliktn˘mi a v‰eobecneakceptovan˘mi spôsobmi. Ak chcemenapæÀaÈ obsah znenia ãl. 7 a) Ústavy Slovenskejrepubliky, ktorá zaväzuje ‰tát „aby podporovalnárodné povedomie a kultúrnu identituSlovákov Ïijúcich v zahraniãí, podporovalich in‰titúcie zriadené na dosiahnutie tohtoúãelu a vzÈahy s materskou krajinou“, budepotrebné prijaÈ nov˘ model vzÈahov aspolupráce so Slovákmi v zahraniãí.Generálny sekretariát pre zahraniãn˘ch Slovákovv spolupráci so zainteresovan˘mi ministerstvami,ale i ne‰tátnymi in‰titúciami akrajansk˘mi spolkami pripravuje návrh takéhotomodelu, ktor˘ bude obsahovaÈ legislatívne,in‰titucionálne i finanãné rie‰enie apredloÏí ho v blízkej dobe na rokovanie vládySR. Jeho obsah bude v rámci implementácierámcového dohovoru Rady Európy oochrane národnostn˘ch men‰ín plne re‰pektovaÈtak súãasnú prax ‰tátov Európskej únie,ako i príslu‰né odporúãania v˘borov a komisiíRady Európy t˘kajúcich sa ochrany a podporypríbuzensk˘ch národnostn˘ch men‰ín.VysÈahovalectvo – emigrácia – exilPod pojmom vysÈahovalectvo rozumieme trvaléalebo doãasné opustenie krajiny pre ekonomické,sociálne, politické, náboÏenské ainé príãiny.VysÈahovalectvo má ekvivalent v pojmeemigrácia, ktor˘ sa v‰ak pouÏíva v mnoh˘chprípadoch v súvislosti s opustením vlastnejkrajiny s dôvodov politick˘ch, ãi pre nedobrovoºnéopustenie vlastnej krajiny (exil).KeìÏe príãiny emigrácie a exilu sa ãasto prekr˘vajú,ÈaÏko sa dá urãiÈ, ão je z nich dominantné.Pri pouÏití pojmov vysÈahovalectvo– emigrácia, zjednodu‰ene moÏno definovaÈ,Ïe vysÈahovalectvo bola legálna migrácia (individuálnaalebo masová) najmä z ekonomick˘chdôvodov (sporadicky u inteligencieaj pre národn˘ a politick˘, prípadne nábo-Ïensk˘ útlak). Masová emigrácia (vysÈahovalectvo)má celospoloãenské pozadie (zláhospodárska situácia v domovsk˘ch krajinách,nezamestnanosÈ a pracovné príleÏitostiv zahraniãí, ako aj lep‰ie finanãné ohodnotenieza prácu) a jej nositeºmi sú vysÈahovalci(emigranti ).Pre politickú emigráciu sa zov‰eobecnil pojemexil, ktor˘ je skôr politicko-ideologick˘mfaktorom, emigrácia zase sociálnou ahospodárskou kategóriou.J. ·petko: Slovenská politická emigrácia v20. storoãí. Praha: 1994S t˘mito pojmami sa ãasto stretávame vdejinách Slovákov a moÏno kon‰tatovaÈ, Ïetieto procesy tvoria integrálnu súãasÈ na‰ichnárodn˘ch dejín.Aké bolo historické pozadie slovenskéhovysÈahovalectva a ak˘mi ‰pecifick˘mi ãrtamisa charakterizuje?Prvé obdobie vysÈahovalectva Slovákov saspája s migraãn˘mi vlnami slovenského obyvateºstva(vnútorná migrácia v rámci uhorského‰tátu) od konca druhej polovice 17. storoãia,keì v rámci Rakúsko-Uhorska zaãaliodchádzaÈ Slováci z preºudnen˘ch chudobn˘choblastí „horného Uhorska" na Dolnúzem. Najskôr na sezónne práce a napokon satam usadili natrvalo. SÈahovanie Slovákovbolo súãasÈou veºkého osídºovacieho procesuv Uhorsku po vyhnaní Turkov (1685).Osídºovanie spusto‰en˘ch oblastí od severnejãasti dne‰ného Maìarska aÏ po Dolnú zemnadobudlo postupne masovej‰í charakter. Naúrodnú Dolnú zem pri‰li Slováci obrábaÈ panskémajetky a stavali si tu svoje obydlia. Takvznikali slovenské komunity v diaspóre, ktorétvorili ãasto kompaktné slovenské obce.Postupne sa usadzovali aÏ na juÏnej hraniciUhorska, v Báãke, Banáte a Srieme (neskôrúzemie Juhoslávie). Kolonizácia pokraãovalasekundárne aÏ terciálne e‰te aj v 19. a 20.storoãí. V procese sÈahovania (migrácie) slovenskéhoobyvateºstva v rámci Uhorska saformovali slovenské enklávy, prípadne diaspóryna území dne‰ného Maìarska, Rumunska,b˘valej Juhoslávie (dnes Srbsko a Chorvátsko)a do konca 2. svetovej vojny sa neveºk˘poãet Slovákov usadil v Bulharsku.PrevaÏná väã‰ina z nich sa vrátila do âSR vrámci reemigrácie po roku 1945.Slováci v menovan˘ch krajinách sa v závislostiod ekonomick˘ch, spoloãensk˘ch apolitick˘ch pomerov etablovali ako etnickáskupina, zachovávajúca si svoju identitu, svojmaterinsk˘ jazyk a kultúru. Zahraniãn˘miSlovákmi sa stali aÏ v roku 1918, po rozpadeRakúska Uhorska a vzniku nástupníckych‰tátov. S charakteristick˘mi znakmi slovenskéhoetnika si zachovali svoju identitu dosúãasnosti.V druhej polovici 19. storoãia, intenzívnej-‰ie od konca 70. rokov 19. storoãia, zaznamenávamemasové vysÈahovalectvo na americk˘kontinent, najmä do USA, sporadickydo Kanady. AÏ v medzivojnovom období narastávysÈahovalectvo do Kanady, JuÏnejAmeriky a západnej Európy (Francúzsko,Belgicko). K odchodu z vlasti prinútili Slovákovekonomické príãiny, bieda, hlad, nezamestnanosÈ,neúroda, najmä na v˘chodeSlovenska.VysÈahovalectvo do Kanady nadobúda masovej‰ícharakter aÏ v 20. – 30. rokoch 20. sto-Kovaãica, Vieroslava Svetliková58

P R Í L O H A Z A H R A N I â N ¯ C H S L O V Á K O Vroãia, najmä po obmedzení vysÈahovalectva doUSA. Pre medzivojnové obdobie je charakteristickévysÈahovalectvo za prácou aj do JuÏnejAmeriky a západnej Európy. Do západnejEurópy (i‰lo spoãiatku o sezónne práce )odchádzali Slováci v ãase hospodárskej krízy,uplatÀujúc sa okrem poºnohospodárstva vÈaÏkom priemysle, hutníctve a baníctve.V rámci vnútornej migrácie v rámci Rakúska-Uhorskazaãiatkom 20. storoãia dostávajúpracovné príleÏitosti Slováci v Rakúskuako sezónni robotníci (najmä z oblastiZáhoria), neskôr aj ako remeselníci, obchodnícia robotníci v priemysle.Zo slovensk˘ch komunít v zahraniãí tvoriaosobitnú skupinu Slováci v susednomPoºsku, t˘ch nezaraìujeme do Ïiadnej z vysÈahovaleck˘chskupín, pretoÏe tvoria autochtónneobyvateºstvo, ktoré sa dostalo dopozície slovenskej men‰iny v dôsledku úpravy‰tátnych hraníc medzi âSR a Poºskom(1920).Masovej‰í charakter politickej emigráciezaznamenávame po roku 1945, keì sa zmenilamotivácia odchodu. Príslu‰níci politickejemigrácie (exil) po roku 1945 a najmäpo roku 1948 utekali do zahraniãia pred hrozbouväzenia a prenasledovania za angaÏovanosÈpoãas slovenského ‰tátu a pred sovietskouexpanziou. Boli medzi nimi aj emigranti,ktorí videli na západe lep‰iu moÏnosÈuplatnenia svojich schopností. V rokoch1945 – 1948 i‰lo prevaÏne o uteãencov, ktorísa sústreìovali v zbern˘ch táboroch (Nemecko,Rakúsko) a aÏ po definitívnom rozdelenísveta Ïeleznou oponou sa postupnedostávali do ìal‰ích krajín západnej Európya do zámoria. Okrem Severnej Ameriky(USA a Kanady) emigrovala pomerne veºkáskupina politick˘ch emigrantov najmä doJuÏnej Ameriky (Argentína) a do Austrálie.Zo zbern˘ch táborov v Nemecku a Rakúskulen mizivé percento ostávalo v Rakúsku. Pomernesilná slovenská komunita emigrantovsa vytvorila v Nemecku a men‰ia skupina ajvo Francúzsku a Veºkej Británii. V Talianskuostávalo len duchovenstvo a ‰tudenti, seminaristia rehoºníci.Príchodom povojnovej emigrácie z rokov1945 a 1948 sa revitalizoval slovensk˘ Ïivotv jednotliv˘ch krajinách, kde Ïili vysÈahovalciz predo‰l˘ch vysÈahovaleck˘ch væn (USA,Kanada, JuÏná Amerika, Francúzsko).Do skupiny politickej emigrácie zaraìujemeaj emigrantov z roku 1968 a 1969. Ichmotivácia odchodu bola okrem politickej ajekonomická. Posilnili slovenskú komunitunajmä v Kanade, USA, v Austrálii, na africkomkontinente (Juhoafrická republika). Veurópskych krajinách okrem Francúzska, Nemeckavznikli nové slovenské komunity vo·vajãiarsku a v ·kandinávii (najmä vo ·védsku).V t˘chto krajinách sa slovenské komunityroz‰írili v ìal‰ích rokoch aj o Slovenky,ktoré sa z rodinn˘ch dôvodov (najmä sobá‰om)dostali do pozície zahraniãn˘ch Sloveniek.Po roku 1989 takmer vo v‰etk˘ch krajináchb˘valého západného bloku sa roz‰írili radySlovákov, ktorí tu Ïijú dlhodobej‰ie z pracovn˘chalebo ‰tudijn˘ch dôvodov. âasÈ znich napokon ostáva v zahraniãí natrvalo.ªubica BartalskáPOâTY A ODHADY SLOVÁKOV V ZAHRANIâÍOdhad poãtu osôb Poãet osôb Poãet osôbNázov krajiny slovenského pôvodu slovenského pôvodu slovenského pôvodu(rok predchádzajúceho (rok ostatného sãítania)sãítania)ARGENTÍNA 30 000 nesledujú sa národnosti nesledujú sa národnosti(1995) (1999)AUSTRÁLIA 12 000 Slovákov nesledujú Slovákov nesledujú(1996) (2001)BELGICKO 2 000 nesledujú sa národnosti nesledujú sa národnosti(1991) (2001)BRAZÍLIA 2 000 nesledujú sa národnosti nesledujú sa národnosti(1996) (2000)BULHARSKO 50 Slovákov nesledujú Slovákov nesledujú(1992) (2001)CYPRUS 25 nesledujú sa národnosti nesledujú sa národnosti(1992 ) (2002)âESKÁ REPUBLIKA – 314 877 183 749(1991) (2001)DÁNSKO 100 Slovákov nesledujú Slovákov nesledujú(1991) (2001)FRANCÚZSKO 10 000 Slovákov nesledujú Slovákov nesledujú(1990) (1999)HOLANDSKO 50 Slovákov nesledujú Slovákov nesledujú(1991) (2001)CHILE 25 nesledujú sa národnosti nesledujú sa národnosti(1992) (2002)CHORVÁTSKO – 5 606 4 712(2001)IZRAEL 1000 – Slovákov nesledujú(2001)JUHOAFRICKÁ 800 Slovákov nesledujú nesledujú sa národnostiREPUBLIKA (1996) (2001)SRBSKO A âIERNA HORA – 63 941 59 021(1991) (2002)KANADA 100 000 29 350 50 860(1991) (2001)MAëARSKO 110 000 10 459 17 693(1990) (2001)NEMECKO 20 000 Slovákov nesledujú Slovákov nesledujú(1987) (1995)NÓRSKO 100 Slovákov nesledujú Slovákov nesledujú(1990) (2001)NOV¯ ZÉLAND 50 Slovákov nesledujú Slovákov nesledujú(1996) (2001)POªSKO 20 000 nesledujú sa národnosti nesledujú sa národnosti(1988) (2002)RAKÚSKO 7 500 2 120 3 343(1991) (2001)RUMUNSKO – 20 719 17 199(1992) (2002)SLOVINSKO 100 Slovákov nesledujú Slovákov nesledujú(1991) (2002)SPOJENÉ ·TÁTY – 1 882 915 821 325AMERICKÉ (1990) (2000)·PANIELSKO 50 Slovákov nesledujú Slovákov nesledujú(1991) (2001)·VAJâIARSKO 3 000 Slovákov nesledujú Slovákov nesledujú(1990) (2000)·VÉDSKO 2 500 Slovákov nesledujú Slovákov nesledujú(1985) (1990)TALIANSKO 500 Slovákov nesledujú Slovákov nesledujú(1991) (1991)UKRAJINA 17 000 Slovákov nesledujú Slovákov nesledujú(1989) (2001)URUGUAJ 50 nesledujú sa národnosti nesledujú sa národnosti(1985) (1996)VEªKÁ BRITÁNIA 1000 Slovákov nesledujú Slovákov nesledujú(1991) (2001)VENEZUELA 50 nesledujú sa národnosti nesledujú sa národnosti(1990) (2001)PouÏité zdroje informácií: ‰tatistické úrady, odhady krajansk˘ch spolkov, zastupiteºské úrady, Sprievodca slovensk˘mzahraniãím 2001Rekapitulácia:Odhadovan˘ poãet osôb slovenského pôvodu v roku 1991 - do 2 660 000Odhadovan˘ poãet osôb slovenského pôvodu v roku 2001 - do 1 280 00059

S U P E R M O N I T O RSUPERMONITORa (medzit˘m) minikomentáre1. – 30. apríla 2003Kresba: Danglár. Pravda 1. 4.***E‰te dva dni pred vojnou v Iraku bol Husajntyran. A dnes? Je hrdina. V u‰iach niektor˘chEurópanov to moÏno znie kacírsky,ale niã na tom nezmeníte.Mocak Mahadín, b˘val˘ premiérJordánskeho kráºovstva. Pravda 1. 4.(Psychológia davov má veºmi zvlá‰tne zákonitosti.Otváranie väzníc, v ktor˘ch samuãilo a v ktor˘ch bez stopy zmizli stovkyobãanov, odokr˘vanie masov˘ch hrobovs m⁄tvolami Husajnov˘ch obetí, genocídaKurdov, obmedzovanie nepravovern˘chmoslimsk˘ch bratov sunnitov, svedectvotelevíznych kamier o desiatkach superluxusn˘chvodcov˘ch palácov by malipodºa normálnej ºudskej logiky vyvolaÈnie jednu, ale desiatky væn odporu a hnusuk muÏovi, ktor˘ takto deformoval svojukrajinu, a nad‰ené vítanie „osloboditeºov“.Pritom Irak bol súãasÈou jednéhoz prv˘ch centier starovek˘ch civilizácií –Mezopotámie –, je dediãom skvelej arabskejkultúry spred storoãí a mohol by byÈaj dnes príkladom v‰estrannej vyspelostina Blízkom a Strednom V˘chode. Ale inéokolnosti, v ktor˘ch dominuje nenávisÈ kpredstaviteºom mimoriadne úspe‰nej veºmoci– a ºudia máloão majú tak radi, akonenávisÈ – obracia v‰etko hore nohami.MôcÈ opºuÈ Busha je pre sfanatizovanémasy príjemnej‰ie a uspokojivej‰ie neÏ odstráneniediktátora a pote‰enie zo slobodnéhoÏivota. ªudia sú veºmi radi koÏamiotrock˘mi...)***1Motám sa po Kurdistane, v tej väã‰ej a bohat‰ejãasti, ktorá má svoju demokratickú samosprávu.Práve teraz som v meste Erbil.V‰etci si myslia, Ïe som niekde uprostredhroznej divoãiny. Pritom toto je veºmi rozvinutákrajina, a neÏ ju Saddám Husajn totálnerozvrátil, b˘vala aj bohatá. Stopy blaho-bytu tu e‰te sú a obchod vìaka mafiám dokonalefunguje. V‰etkého je dostatok, aj elektriny– sú tu satelitné antény, ktoré sú v Irakuinak zakázané – funguje tu mobilná sieÈ,ktorá je inak v Iraku tieÏ zakázaná. Je tu v‰etko,na ãom sa dá zarobiÈ. âasto vidíte stan sosatelitnou anténou.2Kurdi, ktor˘ch mám teraz okolo, sa p˘tajúsa: Kde boli tie státisíce ºudí v uliciach, keìnás Saddám pochovával za Ïiva do zeme?Mnohí z t˘ch, ktorí dnes vedú vojnu, SaddámadesaÈroãia viac-menej otvorene podporovali.A‰táty, ktoré sú proti vojne, ho tieÏ podporovali.A tí, ktorí demon‰trujú po celomsvete, kde boli, keì Saddám likvidoval nielenKurdov, ale aj celú demokratickú opozíciu?A je to legitímna otázka.Martin Jazairi, reportér âeskej televízie,ktor˘ bol poãas vojny v Iraku. Sme 2. 4.(Znovu a znovu sa desím, ako zjednodu-‰ene, zúÏene a deformovane vnímame svet.Ako ho posudzujeme podºa falo‰n˘ch predstáv,ktoré nám kedysi ktosi vloÏil do hlavy.)***Kresba: Fedor Vico. NO 4. 4.(Na prv˘ pohºad drsná, aÏ krutá karikatúra.Ale, Ïiaº, len zúfalo presne vystihujestav vedomia ºudí takmer v‰ade na svete,takpovediac globálny ºudsk˘ cynizmus.Redakcie vyháÀajú svojich reportérov akameramanov do centra vojnov˘ch udalostí,ba priam do ohniska najtvrd‰íchzráÏok, priãom mnohí z nich „padnú priplnení svojich nároãn˘ch úloh“. A t˘miúlohami nie je niã iné, ako predkladanieºudskej zloby a utrpenia na podnose televíznychobrazoviek rovno aÏ na pohodlnúpohovku.)***1V Európe a v Amerike vládne kult mladostia v˘konnosti. R˘chle tempo Ïivota a prudk˘civilizaãn˘ v˘voj vytláãa to, za ão si v tradiãn˘chspoloãenstvách cenili práve starobu.Vytráca sa v˘znam ºudskej skúsenosti, odbornosti,múdrosti. Napríklad riaditeº podniku,ktorému sa v‰etci dlhé roky korili, odídedo dôchodku — a zrazu zistí, Ïe je na spoloãenskomrebríãku úplne inde. Okolie ho zrazuvníma ako celkom obyãajného ãloveka.Niekto sa s t˘m vyrovná ºahko, in˘ do smrtinie.Publicista Daniel VraÏda.2Keby som bol vedel, ak˘ je dôchodok krásny,nebudem sa mu brániÈ. SpoloãnosÈ je u násv Rakúsku k dôchodcom veºmi tolerantná,pretoÏe práve im vìaãí za súãasn˘ blahobyt.Preto tu poÏívam tak, ako aj ostatní moji rovesníci,v‰eobecnú úctu k ‰edinám.Pavol Polansk˘, dÏezmen (78), doroku 1968 redaktor v bratislavskom rozhlase,po emigrácii do Rakúska v Rádiu Ö 3.3Zúfalo vykradnutá republika sa nemôÏe odôchodcov tak staraÈ, ako by sa mala.Jedineãn˘, svojrázny nitriansky herecMilan Ki‰ (70). TV OKO 5. 4.(1Zriedkavo kvalitn˘ ãlánok v ãasopise, ktor˘má sklon k bezv˘znamnej a obsahovoprázdnej bulvárnosti. Plasticky odzrkadºujesituáciu ‰tvrtiny-pätiny slovenskéhoobyvateºstva so v‰etk˘mi depresívnymi dôsledkami.Mlad‰í ºudia — ktorí si uÏívajúblaÏenosÈ Ïivota a k star‰ej, dôchodkovejgenerácii sú v lep‰om prípade ºahostajní av hor‰om bezcitní a suroví — si neuvedomujú,Ïe 1. sami raz budú musieÈ podstúpiÈmoÏno zniãujúci skok zo Ïivotodarnejaktivity k jej utlmeniu alebo k úplnejprázdnote a Ïe 2. star‰í ºudia sa síce dostalido úzadia, ale aj tak sú v spoloãenstve stáleprítomní a ovplyvÀujú jeho atmosféru:ak sú vo veºkom mnoÏstve a oprávnenerozhorãení, ich pocit mrzutosti sa tak ãionak prená‰a aj na náladu ostatn˘ch obãanova vyvoláva v pospolitosti hlboko zakorenenénapätie.2+3V˘borná odpoveì v‰etk˘m, ktorí veºmitúÏia po návrate k husákovskému socializmu.Keby bol Polansk˘ zostal v obsadenejâSSR, bol by dnes z neho rovnak˘ bedárako väã‰ina ostatn˘ch dôchodcov naSlovensku. Napokon – ãlánok, z ktorého citujeme,je sériou v˘povedí známych slovensk˘chumelcov, ktorí sa po odchode dodôchodku dostali do krízovej finanãnej ipsychologickej situácie. Ak sa majú zle oni,a e‰te viac „obyãajní“ ºudia, ktorí nikdy nemalivysoké príjmy, nie je to preto, Ïe demokraciaje zlá, ale preto, Ïe zlá je demokraciaso zl˘mi vládcami a s katastrofál-60

S U P E R M O N I T O Rnym ekonomick˘m dediãstvom práve pokomunizme. Rakúski dôchodcovia Ïijú vov‰eobecnosti naozaj luxusne, a tak nováSchüsselova vláda musí práve teraz prikroãiÈk reforme tamoj‰ieho systému. Aleaj potom sa budú maÈ starí ºudia v Rakúskuneporovnateºne lep‰ie ako vyslúÏilci naSlovensku.)***Poãas ‰éfovania V. Mitra a I. Lexu sa stalatajná sluÏba nástrojom vládnej moci, ktoráju zneuÏívala na upevnenie si vlastn˘ch pozíciía diskreditáciu politického oponenta.Krátka história SIS je popretkávaná rôznymi‰kandálmi, aférami, podozreniami i obvineniamiz páchania závaÏnej trestnej ãinnosti.SIS ... bola politick˘mi garnitúrami zneuÏívanána úzkoprsé ciele jednotlivcov. SIS satak stala prostitútkou ‰tátu. Odpoãúvanie opoziãn˘chpolitikov, monitorovanie nevhodn˘chnovinárov, nátlakové formy komunikácie,objednávky diskreditaãn˘ch kampaní boliprioritou v posledn˘ch desiatich rokoch jejfungovania.Publicista Maro‰ Smolec,Extra-plus 8. 4.(·okujúce kon‰tatovanie od novinára, ktor˘niekoºko rokov mal nepochybne veºmiblízko k HZDS, bol komentátorom denníka,v ktorom sa vo veºkej miere prezentovalapolitika hnutia, a to absolútne pozitívne.A teda aj SIS pod vedením I. Lexumala v tomto novinárskom prostredí svojichspriaznencov a ãasto aj obhajcov. Z toho,ão Maro‰ Smolec napísal, vypl˘va, Ïev‰etky neprípustné kroky tajnej sluÏby sadiali aj v období 1993-98, teda v ãase, keìbol 1,5 + 4 roky predsedom vlády a nadriaden˘m‰éfa SIS Vladimír Meãiar. Dejesa ãosi váÏne? Pretierajú si niektorí ºudiaoãi? Alebo si uvedomujú, Ïe si musia trochupreãistiÈ svedomie, ak si chcú uchovaÈprofesionálnu budúcnosÈ?)***Amerika stojí v súãasnosti na kriÏovatke,ale ak sa vydá tou nesprávnou cestou, smev‰etci v prdeli.Slávny ‰kótsky prozaik Irvine Welsh(1961), Sme 9. 4.(Neviem, ãi je Welsh príli‰ naklonen˘ Spojen˘m‰tátom. Skôr nie. Ale nie je hlúpojednostrann˘ ako niektorí viÈúzi zo svetai z domova, ktorí potrebujú kriãaÈ, ba aÏrevaÈ proti kaÏdému usporiadane Ïijúcemutvorovi, skákaÈ po strechách áut a rozbíjaÈv˘klady, aby si ich – exhibicionistov– ostatné ºudstvo v‰imlo. Nechrlí nenávisÈk najúspe‰nej mocnosti dne‰ka, ale s gestomumelca váÏne varuje a Ïiada, aby sidobre rozmyslela, kam sa vyberie.)***Najmä západoeurópska spoloãnosÈ strácaposledné kresÈanské orientaãné body a morálnesiete a stáva sa otvorene pohanskou sov‰etk˘mi dôsledkami: zdivoãením mravov,rozkladom sociálnych ‰truktúr a nastupujúcimexistenãn˘m strachom, ktor˘ je tak˘príznaãn˘ pre pohanské spoloãnosti. Îiaº, aniSlovensko, jedna z posledn˘ch skutoãne kresÈansk˘chkrajín v Európe, sa nevyhlo tomutov˘voju.Dr. Emília Hrabovcová, rodáãkaz Bratislavy, profesorka históriena Viedenskej univerzite.Kultúra 9. 4.(Buì je diabol príli‰ siln˘, buì ãlovek, keìekonomicky a technicky vyspeje, príli‰ slab˘,buì organizátori cirkevného Ïivota sústále nedôslednej‰í a nieão veºmi dôleÏitépodceÀujú. Neviem, ãi aj samotnú vierouku,ale spôsoby jej uplatÀovania v modernomºudskom prostredí treba zaruãeneradikálne zmodernizovaÈ.)***Kresba: Andrej Mi‰anek. Kultúra 9. 4.***Kresba: Ondrej Zimka. ND 9. 4.***Miklo‰ova reforma nezabezpeãuje realizáciuním avizovan˘ch zámerov. Bude znamenaÈãiastoãnú likvidáciu malého podnikania,ale aj negatívne dôsledky na agropotravinárskysektor, obchod, dopravu, stavebníctvo,cestovn˘ ruch a pod. V uveden˘ch odvetviachsa odrazí i na poklese zamestnanosti.Prinesie ìal‰iu sociálnu diferenciáciu spoloãnosti.Brigita Schmögnerová, v˘konnátajomníãka Európskej hospodárskejkomisie OSN. Pravda 16. 4.(Slovo „reforma“ znamená cieºavedomézlep‰enie, prebudovanie nieãoho v oblastipolitickej, ekonomickej alebo spoloãenskej.V‰eobecné zhor‰enie podmienok existenciepodstatnej ãasti obyvateºstva bez toho,aby sa pozitívne zmenili závaÏné okolnostifungovania ‰tátu a vznikli bezpeãnézáklady budúceho vzostupu, nie je reformou,ale len odrazom neschopnosti kompetentn˘chºudí, v tomto prípade politikov,riadiÈ ‰tát alebo jednotlivé rezorty.Ak rad radom kaÏd˘ ãlen vlády vnúti obyvateºstvuzv˘‰ené finanãné náklady na vecinevyhnutné pre kvalitn˘ Ïivot modernéhoãloveka, je omylom sa domnievaÈ –aj napriek prikyvovaniu hlavou niektor˘chÏurnalistov, ktorí sú presvedãení osvojom pravicovom nanebovstúpení —, Ïekrajina vchádza na cestu ‰Èastnej budúcnosti.Reforma v zdravotníctve sa nezaãnevo chvíli, keì zaãnú pacienti platiÈ zakaÏd˘ zdravotnícky úkon, ale vtedy, keìnebudú musieÈ sedieÈ v ãakárni praktickéholekára medzi dvadsiatimi ìal‰ími nákazlivochor˘mi tri hodiny a dostanú bezprotekcie a korupcie kvalitnú lekársku pomoc.Reforma v ‰kolstve sa nezaãne vtedy,keì ‰tudenti zaãnú platiÈ ‰kolné, ale vtedy,keì na základn˘ch ‰kolách prestanúzaÈaÏovaÈ a stresovaÈ deti zbytoãn˘mi úlohamia kvalita v˘uãby na kaÏdej ‰kole budetaká, Ïe Ïiaci z jedného ‰kolského zariadenianebudú musieÈ skladaÈ nezmyselnéprijímacie skú‰ky na iné, pretoÏe vopredbude jasné, podºa dlhodobo získan˘chznámok, ão vedia a ão nie, a o ichosude nerozhodne náhodn˘ jeden deÀ sniekoºk˘mi odpoveìami ‰okovanéhodieÈaÈa na náhodne vybrané otázky. Reformav sociálnom a dôchodkovom systémesa nezaãne vtedy, keì budú musieÈ ajbeznohí invalidi nosiÈ na úrad práce potvrdenie,Ïe si hºadajú zamestnanie a keìsi ºudia zaãnú odkladaÈ peniaze na dôchodkydo neist˘ch finanãn˘ch in‰titúcií,ale vtedy, keì sa koneãne zveºadí hospodárstvonatoºko, Ïe si v podstate kaÏd˘nájde prácu a teraj‰í dôchodcovia neklesnúkaÏd˘ rok existenãne niωie a niωie, aÏdo hanebnej „platobnej neschopnosti“ prinakúpe potravín a liekov alebo pri platenío neuveriteºn˘ch 2000 korún vy‰‰iehonájomného. Premiér MikulበDzurinda bysi mal e‰te raz v pokoji prezrieÈ v‰etky zásahydo postavenia obãanov SR, ktoré radradom pripravili jeho ministri pod hlaviãkou„reformy“. Aby sa jedného dÀa nezobudilv krajine, z ktorej v‰etci vy‰tudovanía ‰ikovní moderní vzdelanci i remeselníciodi‰li do rozumnej‰ieho zahraniãia,a z t˘ch, ão tu ostali, denne pár stoviek zomrieod hladu alebo sa ocitne na ulici, kamich vy‰upnú exekútori za nezaplatené poplatkyelektrárÀam a za koncesionárskepoplatky zavedené na odporúãanie ministraChmela a generálneho riaditeºa Rybníãka.)***Nové pristupujúce krajiny sú chudobné.Za obrovsk˘mi kombinátmi a ‰tátnymi poºnohospodárskymipodnikmi sú zastaranétechnológie, nízka produktivita práce, beÏnéspotrebné tovary sú nemoderné. Nové pristupujúcekrajiny sa javia ako záÈaÏ.Libération 17. 4.(BohuÏiaº, z pohºadu francúzsko-belgickéhoburÏuja alebo aj príslu‰níka niωejtriedy môÏeme byÈ my v‰etci na v˘chod odb˘valého berlínskeho múra balastom.Pravda, keby sa obzreli trochu dozadu,povedzme do mníchovského roku 1938alebo do jaltského roku 1945, moÏno by siuvedomili aj to, ktoré vtedaj‰ie európskeveºmoci majú v˘znamn˘ podiel na tom, vakej hitlerovsko-stalinskej priepasti sa ajvyspelé demokracie z prvej polovice 20.storoãia postupne ocitli. Libération by malsvojim ãitateºom azda pripomenúÈ aj tietoslávne kapitoly západnej demokracie.)61

S U P E R M O N I T O R***Pri voºbách v roku 1998 sme mnohé vecisºúbili a niektoré som aj oºutoval. Nie v‰etkosa mi podarilo tak, ako som myslel, alekºúãové je, Ïe sme Slovensko vyviedli z izoláciea vãlenili ho do euroatlantického priestoru.Predseda vlády MikulበDzurindapo summite EÚ v Aténach. NO 19. 4.(Dejú sa zvlá‰tne veci. Poprední slovenskípolitici zaãínajú chápaÈ, Ïe na Slovenskunie sú len fanatici, ktorí svojim obºúbencomodpustia aj najvulgárnej‰ie chyby ana svojich nepriateºoch vnímajú len ichnedostatky. Sú tu aj solídni obãania a tí dokáÏus nadhºadom posudzovaÈ ãiny ºudí,ktorí majú moc rozhodovaÈ o ìal‰om v˘voji‰tátu. Politikov vnímajú v celej ‰írkeich osobnosti. A tak niektorí verejní ãiniteliarozumne chcú získaÈ dôveru tejto veºkejskupiny budúcich voliãov aj tak, Ïepripú‰Èajú, ba i ºutujú svoje ºudské a politickéomyly. Je to jedin˘ moÏn˘ spôsob,ako zakotviÈ svoje pozitívne v˘sledky vkvalifikovan˘ch obãanoch. Dzurindov taktickyveºmi rozumn˘ v˘rok je pov‰imnutiahodn˘,ak to, ão v Àom hovorí, pevnej-‰ie zakomponuje do svojej politickej metodiky.)***Kresba: Milan Stano. ND 4. 4.***Podºa znalcov miestnych pomerov Saddámsi zrejme vypracoval plány na svoj útekuÏ dávno, takÏe sa môÏe ukr˘vaÈ na najrôznej‰íchmiestach – od nejakej jaskyne v IrakuaÏ po luxusnú vilu v Líbyi.Denník Nov˘ deÀ 23. 4.(Tak je to so zbabel˘mi vodcami od nepamäti:burcujú svoj ºud a svojich fanatick˘chprívrÏencov Ïenú do vojen za skveléideály. Ale zriedkakedy sa vyberú na ãelesvojich bojov˘ch jednotiek tam, kde hrozíriziko priameho zásahu. V podstate nikdysa ão len jeden z nich neopá‰e granátmia nespácha samovraÏedn˘ atentát.Oveºa jednoduch‰ie je zapaºovaÈ druh˘ch,odmeÀovaÈ ich alebo ich rodiny nakradnut˘mimiliónmi, a pritom si v závetrí pripravovaÈteplé hniezdoãko, keby sa stavbapochybnej diktatúry zaãala rozpadávaÈ.Sväté idey sú takmer vÏdy pof⁄kané ‰pinoubezcharaktern˘ch egoistov a krvouzákerne umuãen˘ch a povraÏden˘ch vnútorn˘chnepriateºov, teda ºudí, ktorí majúin˘, obvykle vyspelej‰í a kultivovanej‰í názorneÏ absolutista.)***Strach vzbudzujú slová o tom, Ïe na‰tartovanéreformy v STV sa za sto dní rozbehlitak, Ïe sú uÏ „nezvratné“. KaÏd˘ opatrn˘hospodár totiÏ dáva pozor na to, aby si nezabucholdvere a mal kam cúvnuÈ, ak sa mu zámerynepodaria. Len nezodpovední anarchisti,profesionálni revolucionári a hazardníhráãi Ïijú iba pre tento deÀ a zajtraj‰komsa nezaÈaÏujú.Kultúrny publicista AndrejMaÈa‰ík na margo inventúry úspechov,ktorú predloÏil novinárom ústredn˘ riaditeºSTV Richard Rybníãek. ND 23. 4.(Rybníãkov ãin je nebezpeãn˘m precedensom.Napríklad mnohí zamestnanciSlovenského rozhlasu sa tieÏ uÏ zaãínajúobávaÈ, Ïe by sa mohol nájsÈ nejak˘ nekultivovan˘dobrodruh, ktor˘ zdemolujeaj túto kultúrnu stavbu, solídne fungujúcuuÏ desaÈroãia a v súãasnosti vlastne jedinézázemie aspoÀ ãasti umelcov, napríkladspisovateºov, hercov a hudobn˘ch interpretov.Viditeºn˘m v˘sledkom 100 dníRicharda Rybníãka je, Ïe si vynútil zv˘‰enékoncesionárske poplatky od nevinn˘chobãanov; Ïe si vyÏobral desiatky miliónovzo ‰tátnej pokladne; a Ïe prichystal chladnokrvnéprepustenie 1 200 zamestnancovSTV. Za to v‰etko nepredloÏil verejnosti anilen kontúry protihodnôt, teda jedineãnéhoprogramu dôstojného verejnoprávnejSTV.)***1Îiadame vás, aby ste doplatili svoj dlh voãidôchodcom asi 20 percent, ktor˘ vznikolod roku 1990. Ako ãiastoãnú elimináciu tohtonedoplatku vás preto Ïiadame, aby valorizáciav roku 2003 dosiahla aspoÀ 10 percent.Vy, poslanci NR SR, máte na to najväã‰ívplyv.Z petície Jednoty dôchodcovSlovenska. Nov˘ deÀ 24. 4.2Mnohí slovenskí dôchodcovia, ktorí Ïijú zruky do úst, so znaãnou dávkou zveliãenia povaÏujúza najlep‰í domov dôchodcov krematórium.Îurnalistka ªubomíra âimborová,Národná obroda 25. 4.(Ministerstvo financií odpovedá na podobnév˘zvy, petície a komentáre návrhmina zdaÀovanie dôchodkov alebo in˘chpríjmov zo zárobkov star˘ch ºudí a obmedzovanímv˘hod, ktoré doteraz dôchodcoviamali. Citát z NO nie je ãiernym humorom,ale skôr trpkou obÏalobou dobre situovan˘chignorantov. Îivot dôchodcov jeprinajmen‰om tak hoden ochrany, ako Ïivotmesaãného plodu v tele matky. Napokon,v Biblii nie je v˘zva: „Nevykonበinterrupciu!“,ale je tam ako 4. BoÏie prikázaniepoÏiadavka: „Cti otca svojho i matkusvoju, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh,aby si dlho Ïil na zemi!“ 2M/20.)***Nepamätám sa, Ïe by bolo také v˘raznézv˘‰enie platov vysoko‰kolsk˘ch pedagógovako dnes. Ide o 43-percentn˘ nárast tarifn˘chplatov, ão je o päÈ-‰esÈtisíc korún mesaãneviac. Priemern˘ plat vysoko‰kolského profesoraje tridsaÈtisíc korún.Minister ‰kolstva Martin Fronc.Pravda 26. 4.(Teraz uÏ vari len dosiahnuÈ, aby na vysok˘ch‰kolách neboli priemerní profesori.Veì napríklad poslucháãka Právnickej fakultynamieta smerom k ministrovi: Dnesje úroveÀ vysok˘ch ‰kôl taká, Ïe dva-tri rokysa niã poriadne neuãí, úroveÀ jazykovaj ekonomick˘ch predmetov je slabá. Preãomáme za kaÏd˘ rok platiÈ 14-tisíc korún,keì je ‰kola o niãom?)***Slovenská daÀová reforma vychádza z liberálnychpredstáv jej hlavn˘ch tvorcov. Jeto subjektívny konglomerát uãebnicov˘chpouãiek a ãiastkov˘ch odpozorovan˘ch v˘sledkovz rôznych krajín sveta. Vládne v nejfilozofia fi‰kálnej a legislatívnej jednoduchostia filozofia zniÏovania daÀovej zaÈaÏenosti.Îiaº, nevenuje dostatoãnú pozornosÈ národohospodárskejrovine daÀového systému,pretoÏe daÀov˘ systém neslúÏi iba na to, abynaplnil verejné rozpoãty, ale slúÏi na to, abyovplyvÀoval správanie sa domácností, podnikateºsk˘chsubjektov a charakter ekonomickéhov˘voja spoloãnosti. V tejto oblastimá rozhodujúci vplyv.Prognostik Pavol Kárász,Slovo 30. 4.(Jednoducho povedané: vláda a jej poslanciakoby chvíºami zabúdali na to, Ïeexistenciu 5 a pol milióna úplne odli‰n˘chºudí a cel˘ch rodín nemoÏno opriasÈ znô‰-kou teórií, tabuliek a predpisov, ktoré nadesaÈroãia vnútia 5 a pol miliónom úplneodli‰n˘ch ºudí a cel˘ch rodín spôsob Ïivota.Ide o to, ãi pravda Dzurindova, Miklo-‰ova, Zajacova, Froncova, Kaníkova a ìal‰íchje len pravda tabuºková, vy‰pekulovanáa podºa odosobnen˘ch kritérií dogmatickyzostavená, alebo ãi je aj spoloãenskyuÏitoãná a znesiteºná. Obãania SRsi koneãne po desaÈroãiach zákonov slúÏiacichdiktatúre proletariátu a ‰piãkám komunistickejstrany zaslúÏia také normy,ktoré im prinesú úºavu, pohodu a vari ajspravodlivosÈ. Ak niektoré z návrhov nespæÀajútakéto humánne kritériá, bolo byprejavom vnútornej sily a vysokej úcty politick˘chãiniteºov k obãanom, keby svojeexperimenty s krotk˘m ospravedlnenímodvolali.)(P. S. Rozhovor s Pavlom Karászom je svojímkomplexn˘m pohºadom na problematikudaÀovej reformy skutoãne pozoruhodn˘a v slovensk˘ch médiách úplne ojedinel˘.Nie som dosÈ fundovan˘, aby somjednoznaãne kon‰tatoval, ãi má prognostikvo v‰etkom pravdu. Ale ak sú ekonomickyzdatní ministri a poslanci vládnejkoalície skutoãn˘mi predstaviteºmi demokratickej,teda otvorenej politiky, mali bynaÀ bez demagógie zareagovaÈ. O to viac,Ïe Karászove úvahy nie sú k vláde ani ironické,ani nepriateºské. Pôsobia maximálnevecne.)Vyberá a komentujeErnest Weidler62

P A R L A M E N T N ¯ H O R O S K O PZo znamenia Barana do znamenia B˘ka vstupuje Slnko 20. 4. 2003 o 14. hod. 4. min. SELâ.A aké aspekty prinesie máj, tradiãne naz˘van˘ i mesiac lásky? âasÈ ºudí podºahneromantickému idealizmu, ktor˘ je síce priazniv˘ pre umelecké ãinnosti, v politike je v‰ak ÈaÏkozuÏitkovateºn˘. ëal‰ia ãasÈ bude propagovaÈ skeptické postoje voãi takmer v‰etkému.Jedno hor‰ie ako druhé, no náplasÈou na obojstrannú nespokojnosÈ bude vidina prílevufinancií, ktorá predsa len pote‰í.HOROSKOPParlamentn˘BARAN 21. 3. – 20. 4.Va‰e naráÏky bude nejeden kolega braÈ akouráÏky, no a koniec koncov nebude aÏ tak ìalekood pravdy. Hor‰ie je len to, Ïe vy si toneuvedomujete a sám seba máte za veºkého„gavaliera“.LEV 23. 7. – 23. 8.Zahraniãné cesty prinesú úspech celku, noa vám ako ãasti celku taktieÏ. Materiálne prínosyv‰ak budú ohrozené celkom prozaick˘miokolnosÈami, jednak va‰ou chvíºkovounepozornosÈou, jednak ‰ikovnosÈou vámpriaznivo nenaklonen˘ch indivíduí.STRELEC 23. 11. – 21. 12.Aj keì nepôjde o Ïivot môÏe ísÈ o veºa avy môÏete prísÈ o veºa, ak sa nerozh˘bete. Veìtaká solídnej‰ia materiálna hnuteºnosÈ, ktorádokáÏe pote‰iÈ telo i ducha nepadá do lona anitak ãasto ako peãené holuby do úst.B¯K 21. 4. – 20. 5.To, za ãím ste sa v posledn˘ch mesiacochtak húÏevnato hnali, stratí pre vás svoje kúzlo(keìÏe ste to uÏ dosiahli) ba stane sa ist˘mspôsobom príÈaÏou. Stratenú rovnováhu hºadajtemenej zarputilo, ale trpezlivo a pokojne.PANNA 24. 8. – 23. 9.Va‰a súãasná dilema medzi zdravím a peniazmisa má tak: ak vám priama úmera nevykazujezisk, skúste sa zamyslieÈ nad kombináciounepriamej úmery oboch menovan˘ch,priãom by ste uprednostnili to prvé. NuÏale s t˘m treba rátaÈ, Ïe rodinn˘ rozpoãet toneposilní.KOZOROÎEC 22. 12. – 20. 1.Predstavte si, Ïe ste dirigent komorného orchestraa snaÏte sa najprv identifikovaÈ falo-‰ne znejúci nástroj a potom poverte onoho interpretanejakou váÏnou úlohou z inej oblasti.Okrem dosiahnutia ãist˘ch tónov zv˘‰ite(hoci nie cielene) aj jeho sebavedomie.BLÍÎENCI 21. 5. – 21. 6.âaká vás veºká budúcnosÈ, pokiaº odhodítevám vlastnú „skromnosÈ“ a nebudete vystavovaÈna obdiv vበ‰arm a vtip a úspechyu opaãného pohlavia – veì u nás je to uÏ raztak.VÁHY 24. 9. – 23. 10.Zatváranie oãí pred realitou Ïivota je nieão,ão robí len p‰tros, ak sa vo vhodnej chvíli ocitnepri kôpke piesku. Vy si z neho príklad neberte,a ak sa ocitnete v nebezpeãnej situácii,zvoºte rad‰ej radikálny postup – útek aleboútok.VODNÁR 21. 1. – 19. 2.Ani nebudete vedieÈ, ako r˘chlo dostanetenálepku propagátora istej známej firmy. I keìvám nie je jasné, kto na to pri‰iel, veì za tiedrobné reklamné predmety by sotva niekto robilão i len skrytú reklamu (no a o t˘ch väã‰íchpredsa nevie ani Va‰a manÏelka!RAK 22. 6. – 22. 7.Vo vzÈahu k vám sa – ako obvykle – ºudiarozdelia. Jedni uveria nepodloÏen˘m klebetám,k˘m druhí budú obhajovaÈ va‰u ãesÈ. Nedávajtetak oãividne najavo, Ïe vám aÏ príli‰záleÏí na tom, ktor˘ch bude viac.·KORPIÓN 24. 10. – 22. 11.Vበzmenen˘ – tento raz pozitívny – vzÈahk okoliu a Ïivotu bude vypl˘vaÈ z náhodného,no sºubného stretnutia s va‰ou b˘valouláskou ãi s priateºom z detstva. SnaÏte sa tentonovonadviazan˘ vzÈah udrÏaÈ.RYBY 20. 2. – 20. 3.TúÏbu po zverejnení vá‰ho najnov‰ieho (azatiaº podºa vás i najkraj‰ieho) vzÈahu doãasneutlmte. Investigatívni Ïurnalisti na to prídu takãi onak, preão im teda uºahãovaÈ situáciu asám ísÈ s koÏou na trh?V znamení B˘ka sa narodili panie poslankyne Demeterová, Dolník a Zmajkoviãová a páni poslanci Blanár, Brhel, Buãek, Cagala,Duka-Zolyómi, Galbav˘, KaliÀák, Krajãi, Maxon, Jozef Miku‰, Pfiidal, ·evc.Okrúhle narodeniny oslavuje pán poslanec Opatern˘..SRDEâNE BLAHOÎELÁME!MH, MT63

N Á R O D N Á R A D A S RUvádzame v˘ber z Hodiny otázok, ktorá sa na 10. schôdzi NR SR konala 10. 4. 2003.HODINAotázok10. APRÍLA 2003Otázka: V roku 2002 len pri ‰tyroch druhochdovezeného mäsa (slepaãie mäso) bol rozdielmedzi deklarovanou colnou hodnotou a beÏnoucenou na slovenskom trhu 429 mil. Sk.Napr. bolo dovezen˘ch 20 ton slepaãieho mäsaza cenu 6,08 Sk/kg. Aké opatrenia ste prijali?Zadávateº: Robert FICO, poslanec za SMERAdresát: podpredseda vlády SR a minister financiíSR Ivan Miklo‰Zodpovedal: minister dopravy, pô‰t a telekomunikáciíSR Pavol ProkopoviãOdpoveì: VáÏen˘ pán poslanec, problémomdovozu hydinového mäsa sa Ministerstvo financiíSlovenskej republiky zaoberalo 24. 7.2002, keì Únia hydinárov Slovenska podalapodnet na preskúmanie dovozu údajne dumpingovéhotovaru z âíny. I‰lo o mäso a jedlédroby z hydiny druhu Galus domestikus.Na v˘zvu ministerstva na zaplatenie správnehopoplatku a odstránenie nedostatkov podaniaúnia nereagovala. Z uvedeného dôvodubolo konanie dÀa 3. 9. 2002 zastavené. Napriektejto skutoãnosti sa problematike dovozovhydinového mäsa z âíny Ministerstvofinancií Slovenskej republiky a Colné riaditeºstvoSlovenskej republiky ìalej venovali.Oddelenie následn˘ch kontrol Colného kriminálnehoútvaru CR SR vykonalo viacerékontroly u dovozcov hydinového mäsa.1. Pri kontrole písomn˘ch coln˘ch vyhláseníu kontrolovan˘ch subjektov bol v 11 prípadochv˘sledok kontroly negatívny, v 4 prípadochkontrola e‰te nebola ukonãená a v 6prípadoch do‰lo k poru‰eniu coln˘ch predpisov,najmä zistením nedoplatku na colnom dlhu,ktor˘ vznikol nezapoãítaním nákladov naprepravu tovaru do colnej hodnoty a uvádzanímnepravdiv˘ch údajov o colnej hodnotedováÏaného tovaru, prípadne nepredloÏenímtovaru na colné konanie.2. V niektor˘ch e‰te neukonãen˘ch prípadochboli o pomoc pri pre‰etrovaní poÏiadanécolné správy v zahraniãí.3. V súãasnosti Colná správa vykonáva dôkladnúanal˘zu dovozu hydinového mäsa pôvodomz âíny a následné reexporty do Európskejúnie. S ohºadom na ãasovú nároãnosÈpredmetn˘ch preverovaní e‰te neboli v‰etkynásledné kontroly skonãené. Colné orgány ìalejvykonávajú preverovanie 21 právnick˘chosôb zaoberajúcich sa dovozom uvedenej komodity.K 15. 1. 2003 bolo ukonãen˘ch 18následn˘ch kontrol, v˘konom ktor˘ch bolzisten˘ nedoplatok na colnom dlhu v celkovejv˘‰ke 1 mil. 197 tis. 472 Sk. O v‰etk˘chãiastkov˘ch zisteniach bola Únia hydinárovSlovenska bezodkladne informovaná naposledylistom zo dÀa 9. 4. 2003. Oddelenia následn˘chkontrol coln˘ch úradov zaãali taktieÏpreverovanie coln˘ch vyhlásení po prepustenítovaru do navrhovaného reÏimu v ìal‰ích41 prípadoch. Preverovania sú zameranéna kontrolu colnej hodnoty dováÏanej hydinyv roku 2002. Tieto preverovania nebolidoteraz ukonãené. Tieto oddelenia pri vykonávaníkontroly po prepustení tovaru vyuÏívajúadministratívnu spoluprácu s coln˘miorgánmi ‰tátu pôvodu alebo odoslania na úãelyverifikácie dokladov o cene tovaru. O následnúverifikáciu boli v rámci administratívnejspolupráce poÏiadané colné orgányâeskej republiky a Dánska. V súãasnosti sapripravuje ÏiadosÈ o následnú verifikáciu doâínskej ºudovej republiky. Je predpoklad, Ïena základe prebiehajúcich kontrol budú postupneoslovené aj orgány ìal‰ích krajín. AÏna základe v˘sledku t˘chto verifikácií budemoÏné v odôvodnen˘ch prípadoch spochybniÈdeklarovanú colnú hodnotu dováÏanéhohydinového mäsa, urãiÈ colnú hodnotu v súlades ustanoveniami zákona ã. 238/2001 Z. z.Coln˘ zákon a následne dodatoãne vymeraÈcoln˘ dlh. V júni 2003 by sa malo uskutoãniÈstretnutie predstaviteºov Colnej správyâínskej ºudovej republiky a Colnej správySlovenskej republiky. Predmetom rokovaníbudú otázky odhaºovania komerãn˘ch podvodovz hºadiska coln˘ch platieb. S úãinnosÈouod 10. 1. 2003 je dovoz ak˘chkoºvek v˘robkovÏivoãí‰neho pôvodu pre v˘Ïivu ºudía zvierat pôvodom z âíny zakázan˘ na základerozhodnutia ·tátnej veterinárnej a potravinovejsprávy Slovenskej republiky.DoplÀujúca otázka: V‰etky listy, ktoré ste ãítali,mám k dispozícii. K˘m skonãíte preverovanie,pán minister, tak zanikne hydinárskypriemysel na Slovensku a bude prepusten˘ch10 tisíc ºudí. Pán minister, o ãom sa bavíme?V roku 2002 19 ton mäsa za jednotkovú cenu6,08 Sk/kg, pritom beÏná cena na pulte naSlovensku 150 Sk/kg. ëalej, 252 tisíc kg mäsajednotková cena 6,89 Sk/kg, beÏná cena napulte 105 Sk/kg. Prosím vás, ão stále preverujete?Ak budete takto ìalej pokraãovaÈ a neurobíterázne opatrenia v tejto oblasti, tak hydinárskypriemysel bude maÈ na Slovenskunaozaj, naozaj obrovské ÈaÏkosti. TakÏe nemôÏempovaÏovaÈ odpoveì na otázku, ktorúsom vám postavil, v Ïiadnom prípade za uspokojivú.To sú v‰eobecné reãi, v‰eobecné frázy.DoplÀujúca odpoveì: Pán poslanec, môÏemvás uistiÈ, Ïe va‰e doplÀujúce otázky budemv plnom rozsahu tlmoãiÈ ministrovi financiía podpredsedovi vlády pánovi Ivanovi Miklo-‰ovi.Otázka: Preão napriek odporu ‰irokej verejnosti,napriek negatívnemu uzneseniu Pre-‰ovského samosprávneho kraja a Mestskéhozastupiteºstva v Humennom chcete praktickyv centre obytnej zóny, neìaleko viacer˘ch‰kôl, blízko nemocnice v b˘val˘ch kasárÀachzriadiÈ azylové stredisko?Zadávateº: Ivan HOPTA, poslanec za KSSAdresát: predseda vlády SR MikulበDzurindaZodpovedal: predseda vlády SR Mikulá‰DzurindaOdpoveì: Pán poslanec, preto, lebo takétorie‰enie sa javí kompetentn˘m ako najefektívnej‰ie.Splní to úãel. Viete, Ïe platia isté zákony,platí nov˘ zákon pre azylovú politikuod nového roku, v‰etko stojí peniaze. Priestory,o ktor˘ch pí‰ete vo va‰ej otázke, sú ‰tátnea na druhej strane viem, Ïe kompetentnéúrady, predov‰etk˘m migraãn˘ úrad, ale aj vspolupráci s ostatn˘mi zloÏkami rezortu vnútra,zabezpeãí dôslednú ochranu objektu tak,aby obyvatelia sa nemuseli obávaÈ. Som informovan˘,Ïe ste dostali podrobnú informáciu2. januára tohto roku, lebo uÏ s podobnouinterpeláciou ste sa obrátili na ministra vnútra.Súhlasím s t˘m, ão vám napísal 2. januáratohto roku.DoplÀujúca otázka: Pán predseda vlády, jasi uvedomujem, Ïe je potrebné rie‰iÈ aj takétozáleÏitosti, ale chcem vás e‰te raz poprosiÈmoÏno v mene v‰etk˘ch obãanov Humennéhoa jeho blízkeho okolia, aby ste zváÏilitúto skutoãnosÈ. PretoÏe, ak viete, kde sa nachádzajúkasárne v Humennom, prakticky jeto niekoºko sto metrov od centra mesta, javísa to predstaviteºom samosprávy i rozliãn˘mobãianskym zdruÏeniam ako neadekvátne aprosím vás, aby ste hºadali naozaj iné vhodnéobjekty. Ten projekt, ktor˘ nám bol predloÏen˘,ãi uÏ krajskému alebo mestskému zastupiteºstvu,poãíta s t˘m, Ïe tam bude niekoºkostoviek azylantov a ochranná sluÏba je vyãlenenátraja príslu‰níci z SBS. Ja v podstatnenemám Ïiadnu otázku, len chcem na vásapelovaÈ, aby ste e‰te raz zváÏili túto skutoãnosÈa hºadali nejak˘ objekt, ktor˘ bude mimocentra mesta.DoplÀujúca odpoveì: Pán predseda vlády,ja si uvedomujem, Ïe je potrebné rie‰iÈ aj takétozáleÏitosti, ale chcem vás e‰te raz poprosiÈmoÏno v mene v‰etk˘ch obãanov Humennéhoa jeho blízkeho okolia, aby stezváÏili túto skutoãnosÈ. PretoÏe, ak viete, kdesa nachádzajú kasárne v Humennom, praktickyje to niekoºko sto metrov od centra mesta,javí sa to predstaviteºom samosprávy irozliãn˘m obãianskym zdruÏeniam ako neadekvátnea prosím vás, aby ste hºadali naozajiné vhodné objekty. Ten projekt, ktor˘nám bol predloÏen˘, ãi uÏ krajskému alebomestskému zastupiteºstvu, poãíta s t˘m, Ïetam bude niekoºko stoviek azylantov aochranná sluÏba je vyãlenená traja príslu‰níciz SBS. Ja v podstatne nemám Ïiadnu otázku,len chcem na vás apelovaÈ, aby ste e‰te64

N Á R O D N Á R A D A S Rraz zváÏili túto skutoãnosÈ a hºadali nejak˘ objekt,ktor˘ bude mimo centra mesta.Otázka: Za va‰e minulé ‰tvorroãné obdobie,splátky zahraniãného dlhu a úrokov boli vy-‰‰ie ako hodnota sprivatizovaného majetku300 miliárd Sk. Otázka: Na koºko mesiacovsplácania zahraniãného dlhu a úrokov vámvydrÏí suma, ktorú dostanete za doprivatizáciuná‰ho ‰tátneho majetku?Zadávateº: Karol ONDRIA·, poslanec zaKSSAdresát: predseda vlády SR MikulበDzurindaZodpovedal: predseda vlády SR Mikulá‰DzurindaOdpoveì: Nemyslím si, pán poslanec, Ïemáte dobré ãísla. V období rokov 1999 –2002 boli v˘nosy z privatizácie vy‰e 242mld., z toho na splácanie ‰tátneho dlhu i‰lo59. Veºkú ãasÈ z toho sme odloÏili napríkladna dôchodkovú reformu, bezmála 62, ale ajna rozvojové programy, bezmála 11 mld. Sk,na realizáciu ‰tátnych záruk vy‰e 21 mld. Sk.A k va‰ej druhej ãasti uvediem iba toºko, Ïe,povedzme, na rok 2003 predpokladáme, Ïezískame z v˘nosov privatizácie okolo 18 mld.Sk. Zatiaº je 12 vyhraden˘ch na realizáciu‰tátnych záruk, ktoré udelíme v tomto a budúcomroku a na zahraniãn˘ dlh, na jehosplátky iba 2,8 mld. Sk. Predpoklad na rok2004 je, Ïe v˘nosy budú 16,3 mld. Sk, priãomFond národného majetku, samozrejme, pokonzultáciách s vládou plánuje v budúcnostisplatenie predov‰etk˘m ‰tátnych záruk, ato vo v˘‰ke pribliÏne polovice z v˘nosov. TakÏe,nie celkom rozumiem, kam smeruje tátootázka. Ale tie proporcie sú také, aké somvám ponúkol v odpovedi. Je jasné, Ïev˘znamnú ãasÈ v˘nosov z privatizácie smenaozaj pouÏili a aj naìalej chceme pouÏiÈ ajna splácanie úrokov, ale najmä istín ‰tátnehodlhu.DoplÀujúca otázka: Ja som svoje údaje ãerpalzo ‰tatistiky OSN, ktorá vydáva splácaniená‰ho dlhu a tie ãísla sa nezhodujú s ãíslami,ktoré ste vy povedali. Je moÏné, Ïe v NewYorku sa m˘lia.DoplÀujúca odpoveì: MôÏem na to odpovedaÈveºmi struãne, Ïe nikto nie je neomyln˘,ani v New Yorku.Otázka: Pri prerokúvaní návrhu zákona o pozemn˘chkomunikáciách (téma vodiãské preukazy)bolo poukázané zo strany predkladajúcichna vysokú neefektivitu skú‰ajúcichpolicajtov a na nedostatoãnú kvalitu vodiãsk˘chskú‰ok. Urobil, pán minister, nejakéopatrenia alebo má in˘ názor?Zadávateº: Bohumil HANZEL, poslanec zaSMERAdresát: minister vnútra SR Vladimír PalkoZodpovedal: minister vnútra SR VladimírPalkoOdpoveì: VáÏen˘ pán poslanec, na túto vecmám skutoãne in˘ názor a ten vychádza z nasledovného.Podºa ustanovenia § 71 zákonao premávke na pozemn˘ch komunikáciáchskú‰ky z odbornej spôsobilosti sa vykonávajúpred osobami poveren˘mi ministerstvomvnútra. K 1. 2. 2003 bolo v rámci Slovenskejrepubliky evidovan˘ch spolu 333 policajtovsluÏby dopravnej polície, ktorí sú drÏiteºmipreukazu skú‰obného komisára. Podºa samotnéhocharakteru sluÏobnej ãinnostiskú‰obného komisára je na oddelení skú‰okKrajského dopravného in‰pektorátu v Bratislavea v Ko‰iciach systemizovan˘ch spolu11 policajtov. Na okresn˘ch dopravn˘ch in‰-pektorátoch sú drÏiteºmi preukazu skú‰obnéhokomisára policajti, ktorí skú‰ky vykonávajúpopri svojej inej ãinnosti s charakteromsluÏobnej ãinnosti ako referent technik,dopravn˘ inÏinier a podobne. Sku‰obní komisáriv roku 2002 vyskú‰ali spolu 86 395Ïiadateºov o získanie vodiãského oprávnenia,z ktor˘ch neprospelo spolu 19,3 %.Sku‰obní komisári sú vedení k tomu, aby priskú‰kach postupovali zodpovedne, slu‰ne as vysokou nároãnosÈou, aby dodrÏiavali obsahskú‰ok podºa citovanej vyhlá‰ky. Pomernevysok˘ poãet t˘ch, ktorí pri skú‰kachneprospeli, teda 16 669, svedãí o nároãnoma zodpovednom prístupe skú‰obn˘ch komisárov.Odbor dopravnej polície PrezídiaPolicajného zboru v predchádzajúcom obdobínezaznamenal ani od skú‰an˘ch, ani od v˘cvikov˘chzariadení sÈaÏnosÈ, Ïe by nebolovykonávanie skú‰ok riadne vykonávané acelkovo zabezpeãené a taktieÏ nedostal anipodnet na nesprávny postup skú‰obn˘ch komisárovpri skú‰kach. Jedn˘m z opatrení,ktoré boli prijaté, je aj v˘mena skú‰obn˘chkomisárov medzi jednotliv˘mi dopravn˘miin‰pektorátmi, ktorá spoãíva v tom, Ïe bezpredchádzajúceho upovedomenia sa oprotiplánu vymenia skú‰obní komisári medzi jednotliv˘miokresmi alebo skú‰obní komisáriz okresu sa nahradia skú‰obn˘mi komisármiz kraja. Toto opatrenie okrem dosiahnutia objektívnostia nároãnosti na skú‰ku obmedzujeaj moÏné korupãné konanie pri skú‰kach.Z toho teda plynie záver, Ïe Ministerstvo vnútraSlovenskej republiky venuje skú‰kam Ïiadateºovo získanie vodiãského oprávneniadostatoãnú pozornosÈ, prijíma potrebné opatrenia,ktoré v koneãnom dôsledku povaÏujemza dostatoãné a efektívne.DoplÀujúca otázka: Pán minister, vystúpenímv rozprave som urãite trafil do ãierneho,lebo som potom dostal 4 anonymy, ktoré boliadresované na moju osobu a na môj príhovorv parlamente. Z toho, ão ste hovorili, rozumiem,Ïe ‰tát si mieni ponechaÈ kontrolnúúlohu nad touto funkciou a Ïe ju nemieni odovzdaÈsúkromnej firme. Verím v to, ão ste vraveli,Ïe t˘ch vy‰e 300 sku‰obn˘ch komisárovsa zrejme efektívne vyuÏíva a nie je tam pravdepodobne,povedal by som, taká neefektívnosÈ,ako spomínali predkladatelia novely,kde naznaãovali, Ïe túto prácu je schopn˘churobiÈ len 120 ºudí. A verím, Ïe keby to boloschopn˘ch urobiÈ 120 ºudí, nájdete zamestnanieaj pre t˘ch ostatn˘ch napríklad v posilneníich funkcie policajtov napríklad naochranu na‰ej spoloãnosti. A e‰te som spomínalv mojom príspevku v rozprave jednuvec, kde som naznaãoval tro‰ku na zjednodu‰en˘systém, povedzme, úradnej správy voblasti vydávania vodiãsk˘ch preukazov. Kebynáhodou bol záujem na túto tému diskutovaÈ,veºmi rád by som to niekomu bliωie vysvetlil.DoplÀujúca odpoveì: Pán poslanec Hanzel,samozrejme, pokiaº ste dostali vy ako poslanecnejaké podnety, tak musím kon‰tatovaÈ,Ïe pochopiteºne niã nie je 100-percentnéa urãite sa vyskytujú aj v práci t˘chtoskú‰obn˘ch komisárov niektoré konkrétnepochybenia, ktoré viedli obãanov k tomu, Ïesa obrátili na vás, aj keì anonymné podanianepovaÏujem za najvhodnej‰í nástroj. Najlep-‰ie je obrátiÈ sa konkrétne, trebárs, na ministravnútra alebo na jeho in‰pekciu, ktorá môÏetieto prípady vyrie‰iÈ. Áno, myslím si, Ïe ‰tátby si mal ponechaÈ túto skú‰obnú ãinnosÈ anakoniec predkladatelia zákona, ktorí to chcelizmeniÈ, tento návrh zákona stiahli. ChcempovedaÈ, Ïe ‰tát má okrem toho z tejto ãinnostiaj znaãn˘ príjem v ‰tátnom rozpoãte amyslím si, Ïe by bolo chybou, keby tento príjemi‰iel do pokladnice súkromnej spoloãnosti,ktorá by mala monopol v tejto oblasti.Otázka: Ste pripraven˘ daÈ pokyn Ministerstvufnancií SR, aby v mene ‰tátu dalo Ïalobuna náhradu ‰kody proti privatizaãnému poradcoviCSFB za spôsobenie kurzovej stratyvo v˘‰ke 7,7 mld. Sk?Zadávateº: Robert FICO, poslanec za SMERAdresát: predseda vlády SR MikulበDzurindaZodpovedal: predseda vlády SR Mikulá‰DzurindaOdpoveì: Pán poslanec, tá otázka je tro‰kunedôsledne formulovaná, alebo ch˘ba upresnenie,ale vzhºadom na to, ako ãasto hovoríteo Slovenskom plynárenskom priemysle, taksa domnievam, alebo si myslím, Ïe zrejme stemali na mysli Slovensk˘ plynárensk˘ priemysel.Chcem v odpovedi na va‰u otázkuuviesÈ, Ïe tak˘to pokyn urobiÈ nehodlám. Anehodlám ho urobiÈ z toho dôvodu, Ïe podºa§ 4 ods. 1 kompetenãného zákona je úplne jasné,Ïe ministerstvo riadi a za ministerstvozodpovedá minister. Nikto in˘ nemôÏe doministerstva zasahovaÈ, ale aj vecne, nevidímna to najmen‰í dôvod. Konzultoval som tútotému s pánom ministrom financií a vicepremiéromvlády, a na to, aby som ho nabádalku krokom obsiahnut˘m vo va‰ej otázke, nevidímÏiaden vecn˘ dôvod.DoplÀujúca otázka: Samozrejme, viacej saod pána predsedu vlády nedozvieme, pokiaºide o podstatu kurzovej straty a urãite námani nepovie, akú politickú alebo inú zodpovednosÈvyvodil za túto nehoráznu stratu,pretoÏe k˘m teraz p˘tame surovo od ºudí 50Sk za deÀ v nemocnici, tak sme spokojne nechaliprejsÈ stratu niekoºk˘ch miliárd. Otázkaznie takto: Pán predseda vlády, ão urobíte,budete re‰pektovaÈ uznesenie Národnejrady Slovenskej republiky, ak Národná radapoÏiada vládu Slovenskej republiky, aby ministerstvofinancií v mene ‰tátu podalo protiCredit Suisse First Boston takúto Ïalobu?DoplÀujúca odpoveì: Pán poslanec, abysom nezabudol, zaãnem teda od konca. VÏdysom sa drÏal ústavy a zákonov a odporúãamto aj vám. Toto je konkrétna meritórnaodpoveì na va‰u doplÀujúcu otázku. A tedabudeme sa správaÈ, aj vláda, aj ja ako jejpredseda, podºa ústavy, zákonov. Jeden zo zákonovsom vám pred chvíºou odcitoval § 4ods. 1 kompetenãného zákona. Ale tro‰kuvás sklamem. Ja vás oboznámim aj s vecnoupodstatou stanoviska vicepremiéra a ministrafinancií, ktor˘ je ochotn˘ vám to viackrátaj zopakovaÈ alebo sa porozprávaÈ, veì váspoz˘val neraz na rôzne rokovania. Tá vecnápodstata toho stanoviska, pán poslanec, je taká.Hedging kurzu dolára ani eura voãi slo-65

N Á R O D N Á R A D A S Rvenskej korune nie je moÏn˘ vzhºadom na minimálnukapacitu slovenského finanãného trhua Fond národného majetku nemohol takútotransakciu urobiÈ ani z legislatívnych dôvodov.Pri podobn˘ch privatizáciách sa hedgingnepouÏíva, ani pri privatizáciách v okolit˘ch‰tátoch, rovnako sa nepouÏíva ani prizahraniãn˘ch úveroch, ktoré Slovensko, ãi iné‰táty ãerpajú. Hedging navy‰e nie je zadarmo.Naopak, jeho cena je najmä v prípade,keì nie je moÏné urãiÈ ukonãenie transakcie,ako je to pri tak˘chto transakciách beÏné,znaãne vysoká. Toto je meritum vecného postojavicepremiéra a ministra financií, ktor˘je vám permanentne k dispozícii na dovysvetlenietejto témy.Otázka: Pán minister, zavedenie poplatkovza ‰túdium na V· znemoÏní dostupnosÈ ‰túdiana V· pre kaÏdého. Myslíte si, Ïe toto jesprávna reforma?Zadávateº: Róbert MADEJ, poslanec zaSMERAdresát: minister ‰kolstva SR Martin FroncZodpovedal: minister ‰kolstva SR MartinFroncOdpoveì: Pán poslanec, jednou zo zmien vnávrhu zákona, ktor˘m sa dopæÀa zákon ã.131/2002 Z. z. o vysok˘ch ‰kolách, je aj zavedenie‰kolného pre ‰tudentov denného a ajexterného ‰túdia, ão vypl˘va aj z Programovéhovyhlásenia vlády. Na zavedenie ‰kolnéhoza ‰túdium na vysok˘ch ‰kolách v‰aknadväzuje aj nov˘ systém poskytovania sociálnych‰tipendií ‰tudentom a ‰tipendií poskytovan˘chvysokou ‰kolou. Predpokladása, Ïe na základe na‰ich anal˘z bude podstatnevy‰‰í poãet ‰tudentov, ktorí budú poberateºmisociálneho ‰tipendia v porovnaní s dne‰-n˘m stavom. Zavedenie ‰kolného a s ním ajspojen˘ zaveden˘ sociálny systém podporycez sociálne ‰tipendiá moÏno povaÏovaÈ skôrza jeden z krokov, ktor˘m sa zavádza mechanizmuspozitívnej diskriminácie v prístupek vzdelaniu pre sociálne slab‰ie skupinyobyvateºstva. Ale z uvedeného dôvodu totozavádzanie poplatkov má aj iné dôvody. Pokladámtento krok za uÏitoãn˘, ktor˘ podºamôjho presvedãenia nezabráni dostupnosti kvysoko‰kolskému vzdelávaniu ‰tudentom zosociálne slab‰ích rodín. Naopak, myslím si,Ïe im vytvorí väã‰í priestor.DoplÀujúca otázka: ëakujem pekne, pánpredsedajúci. Pán minister, dovolím si nesúhlasiÈs t˘mto, pretoÏe ‰kolstvo je urãite finanãnepoddimenzované, ale t˘mto sa prená‰azodpovednosÈ ‰tátu na Èarchu jednotliv˘ch‰tudentov. Myslím si, Ïe tak ako ste saaj vyjadrili pre jeden nemenovan˘ denník, Ïeministerstvo ‰kolstva nie je schopné zabezpeãiÈto, aby napríklad externí ‰tudenti neplatiliparalelne ‰kolám, aj súkromn˘m spoloãnostiam,hovorí o tom, ak˘ sociálny dosahbude maÈ táto reforma. Okrem toho nie sú nijakérelevantné anal˘zy alebo prieskumy sociálnychdosahov na ‰tudentov. A e‰te sa p˘tam,ãi viete, aké sú priemerné náklady ‰tudentanapríklad v takej Bratislave. Máme ichtu niekoºko desiatok tisíc, pretoÏe tá hranicacca 4 700 korún a nejaké drobné tomu nezodpovedá.Rovnako návrh zákona, ktor˘ stepostúpili do medzirezortného pripomienkovéhokonania, má niekoºko ch˘b. Na jednu znich som upozorÀoval. ·kola napríklad nemámoÏnosÈ odpustiÈ zo závaÏn˘ch dôvodovplatbu od ‰tudenta. Ak ‰tudent nezaplatí, budevylúãen˘. A nestane sa tak ani zo závaÏn˘chdôvodov, opakujem, pretoÏe, ako sompoãul, naru‰ilo by to celkov˘ finanãn˘ systéma naru‰ilo by to financovanie sociálnych ‰tipendií.P˘tam sa, ãi je dobr˘ zmysel prenechávaÈÈarchu ‰tátu za isté poskytovanie sociálnejpomoci ‰tudentom zo sociálne slab-‰ích skupín a prená‰aÈ toto zo ‰tátu na ostatn˘ch‰tudentov. UÏ len ten princíp je podºamôjho názoru dosÈ nezmyseln˘.DoplÀujúca odpoveì: Pán poslanec, vniesliste vlastne niekoºko dodatoãn˘ch otázok.Chcel by som po prvé povedaÈ, Ïe tá situáciaje vyhodnotená. Dnes je hranica sociálneho‰tipendia 3 700 korún. My navrhujeme, abysa hranica posunula, keì poãítam 1,2-násobokÏivotného minima plus v˘‰ka ‰kolnéhona 6 100 korún. Na túto hranicu chcem ‰tudentovdostaÈ, aby mali príjem spolu s t˘m,ão majú v rodine, plus sociálne ‰tipendiumna hranicu 6 100 korún. Podºa na‰ich odhadov,pretoÏe tie odhady máme, by takto pribudloasi 25 000 poberateºov sociálnych ‰tipendií.Keì hovoríme o odpustení platby, trebapovedaÈ, Ïe de facto títo sociálne slabí dostanúk tomu 1,2-násobku Ïivotného minimacelú plnú v˘‰ku poplatku, ktor˘ je na dan˘ rokstanoven˘ v rozmedzí 10 - 20 % nákladov. Aposledná vec a vysvetlenie, 20 % z vybran˘chpoplatkov zostáva vysokej ‰kole na robenieich vlastnej sociálnej podpornej politiky ‰tudentomna poskytovanie prospechov˘ch ‰tipendií.In˘mi slovami, keby som to zobral vglobále, 20 % ‰tudentom na danej ‰kole by‰kola mohla, keì sú v takej núdzi, daÈ peniazevo v˘‰ke poplatku, aby ich mohli uhradiÈ,navy‰e k tomu, ão dostávajú. Myslím si, Ïeje to systém, ktor˘ podstatne zlep‰í ‰ancu‰tudovaÈ t˘m chudobn˘m podºa môjho názoru.Adruhá vec je, pán poslanec, dvojak˘mspôsobom môÏeme, samozrejme, zamedziÈcestu alebo ‰ancu ‰tudovaÈ mlad˘m ºuìom.Jedna z nich je v tom, Ïe nemáme dostatokmiest alebo sa tie miesta na vysok˘ch ‰koláchnevyuÏívajú efektívne. Iste viete o mnoh˘chprípadoch ‰tudentov, ktorí vlastne zneuÏívajúsystém. Tak˘mto spôsobom de facto t˘m,ktorí majú predpoklady, skôr otvoríme moÏnosȉtudovaÈ na vysok˘ch ‰kolách. K poslednejotázke, myslím si, Ïe to je tro‰ku niepresne citované, ão sa t˘ka dvojakého spoplatnenia.Musím povedaÈ, Ïe tieto veci zo zákonamôÏu uÏ len dobiehaÈ, lebo uÏ platí z minuléhoroku zákon o vysok˘ch ‰kolách. Adruhávec je, Ïe Ïiadnej vysokej ‰kole títo ‰tudentineplatia. Vstúpili, takpovediac, doobãianskoprávneho vzÈahu podpísaním zmluvy,ktor˘ nemôÏe v rámci ústavy Ïiaden ministerani ministerstvo zmeniÈ. Domnievamsa, Ïe to nie je moÏné. Z toho dôvodu vámmusím povedaÈ, Ïiaºbohu, je mi to veºmi ºúto,Ïe sa takto udialo. Treba priznaÈ, Ïe pravdepodobneparticipovali na tom aj ºudia, ktorípôsobia vo vysoko‰kolskej komunite, ão,Ïiaº, ale toto nie je moÏné z pohºadu ministraa ministerstva ‰kolstva zmeniÈ.Otázka: VáÏen˘ pán premiér, aká je situáciaa postavenie krajanov v Rumunsku? Ako impomáha na‰a vláda? Venovali ste sa tejtootázke poãas vá‰ho rokovania s rumunsk˘mpremiérom?Zadávateº: Petra MASÁCOVÁ, poslankyÀaza SDKÚAdresát: predseda vlády SR MikulበDzurindaZodpovedal: predseda vlády SR Mikulá‰DzurindaOdpoveì: Áno, je to naozaj tak. Keì sauskutoãnilo stretnutie predsedov vlád krajín,ktoré vstupujú do Severoatlantickej aliancie,tak som sa rozhodol náv‰tevu Bukure‰ti spojiÈs náv‰tevou Slovákov v Nadlaku, keìÏe23., 24. apríla oslavujú 200 rokov príchodu,ako oni hovoria, na Dolnú zem. Samozrejme,Ïe to bolo veºmi zaujímavé, in‰piratívne stretnutie.Videl som dve veci. Po prvé, ako je národnostnámen‰ina Slovákov lojálna svojmu‰tátu, to znamená Rumunsku a na strane druhej,ako nádherne si uchováva svoj jazyk, pôvodn˘materinsk˘, svoju kultúru, slovenskékorene. Doslova by som povedal, Ïe môÏemebyÈ na Slovákov v Rumunsku hrdí, lebosa správajú ako národnostná men‰ina 21. storoãia.Hovoria nádherne po slovensky, vydávajúslovenské diela, prekladajú IvanaKraska, prekladajú mnoh˘ch ìal‰ích spisovateºov,dramatikov – Tajovského. Pí‰u originálneslovenské práce. Bol to pre mÀa, ajveºmi siln˘ emocionálny záÏitok. SúãasÈoumojej náv‰tevy bolo to, Ïe som im povedal,Ïe v rámci na‰ich obmedzen˘ch moÏnostísme pripravení v súlade s medzinárodn˘mprávom, konkrétnym in‰titúciám, ktoré sa oudrÏiavanie slovenskej kultúry starajú, pomôcÈ.Konkrétne je tam vy‰e 50-roãné gymnázium,ktoré bolo vÏdy veºmi úspe‰né a bololiahÀou tejto slovenskej inteligencie Ïijúcejv Rumunsku. Toto gymnázium potrebujenové kapacity, potrebuje roz‰íriÈ. Rovnakoje tam vy‰e 200-roãn˘ evanjelick˘ kostol,veºmi pekná kultúrna historická pamiatka.No a musím povedaÈ úprimne aj tak, Ïe smenehovorili iba o Nadlaku, ale aj o ìal‰íchslovensk˘ch dedinách v Rumunsku. Sú tamaj obce, kde e‰te ch˘ba poriadna prístupovákomunikácia. Záver, ktor˘ som urobil z tohostretnutia, mal dve roviny. E‰te by som spomenulaj televízny signál. Kedysi chytali TVNova a odkedy skonãila, veºmi by chceli chytaÈna‰e slovenské televízne kanály. TakÏe záversom urobil v dvoch smeroch. Po prvé, budemrokovaÈ a ãlenovia vlády zodpovední zadané oblasti budú rokovaÈ na svojej úrovni skompetentn˘mi na Slovensku. Ja som po-Ïiadal predstaviteºov Demokratického zväzuSlovákov a âechov, lebo majú spoloãn˘ zväz,aby si stanovili priority a vláda Slovenskej republikybude reflektovaÈ na ich poÏiadavkyv zmysle priorít, ktoré si sami zadefinujú. Veºvyslanec·oth dostal úlohu a ãakám, kedy takétopriority na papieri dostanem. No a podruhé, naozaj hneì veãer po prílete do Bukure‰tisom o tejto svojej náv‰teve informovalpredsedu vlády Rumunska Nastaseho.Povedal som mu o t˘chto prípadoch. Tak vyjadrilveºkú spokojnosÈ aj radosÈ z toho, Ïesom tam bol a rumunská vláda urobí v‰etko,ão je v jej silách, aby modernizácia t˘ch dedín,kde Ïijú Slováci, napredovala r˘chlej‰ie,aj keì sa tieÏ uchádzal o isté porozumenie,lebo tak˘ch dedín, ktoré sú e‰te slabo vybavenénapríklad energetikou, alebo kde sú rozbitécesty, slabé príjazdové komunikácie, jeveºmi mnoho, nielen tie zmienené ‰tyri slovenskéobce. Budem sa k tejto téme vracaÈ.66

N Á R O D N Á R A D A S R8. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky otvoril v stredu 25. februára 2003 jej predseda PavolHru‰ovsk˘. Poslanci mali k 41-bodovému programu tri pripomienky. Prv˘ navrhol poslanec za HZDSDu‰an Jarjabek, ktor˘ odporúãal Národnej rade, aby Slovenská televízia robila z rokovania 8. schôdzeNárodnej rady Slovenskej republiky záznam, ktor˘ odvysiela podºa moÏnosti a programovej ‰truktúrySlovenskej televízie. Druh˘ návrh podal poslanec za stranu SMER Róbert Fico. Navrhol, aby NR SRzaradila nov˘ bod programu za bod 4 (vládny návrh zákona o voºbách do Európskeho parlamentu),ktor˘ sa mal prerokovaÈ 5. marca, a to bol návrh uznesenia Národnej rady o nezluãiteºnosti mandátuposlanca s mandátom poslanca Európskeho parlamentu. Tretím zmenou programu bolo oznámenieposlanca za stranu ANO Jirka Malchárka, Ïe v mene skupiny poslancov za predkladateºa sÈahuje bod29 z rokovania tejto schôdze a je to návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktor˘msa mení zákon ã. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskor‰ích predpisov. Prvé dva návrhyposlanci prijali a oznámenie poslanca Malchárka vzali na vedomie.NÁRODNEJ RADY SRZ rokovania 8. schôdzeNov˘ poslaneck˘ klubNárodná rada Slovenskej republiky potomrokovala o prvom bode programu – návrh naschválenie utvorenia poslaneckého klubu –Klub nezávisl˘ch poslancov Národnej radySlovenskej republiky. Predt˘m ako predsedaNR SR Pavol Hru‰ovsk˘ udelil slovo predkladateºovinávrhu, poslancovi VojtechoviTkáãovi, oznámil, Ïe poslanecké grémiumÏiada pána poslanca Tkáãa, aby pred poslancamiNárodnej rady osvedãil, Ïe poslanci,ktorí Ïiadajú Národnú radu Slovenskej republikyo schválenie utvorenia nového poslaneckéhoklubu, nie sú v tejto chvíli ãlenmipolitickej strany Hnutia za demokratickéSlovensko.Poslanec Vojtech Tkáã potom vyhlásil, Ïeposlanci Národnej rady Slovenskej republikyMiroslav Abelovsk˘, Jozef Brhel, JozefElsner, Ján Gabriel, Ján Mikolaj, Ivan KiÀo,Gustáv Krajãi, Igor Pinkava, Vojtech Tkáã,Ladislav Polka a Rudolf Îiak dÀom 7. februára2003 ukonãili svoje ãlenstvo v Klubeposlancov Národnej rady Slovenskej republikyza Hnutie za demokratické Slovensko arozhodli sa zdruÏiÈ do Klubu nezávisl˘ch poslancovNárodnej rady Slovenskej republiky.Povedal, Ïe: „Hlavn˘mi príãinami ná‰ho postupubola dlhodobá politická izolácia hnutiav zahraniãí a i na vnútornej politickej scéne,neschopnosÈ vedenia strany na‰tartovaÈproces sebareflexie a vnútornej obrody, bolito nedemokratické kroky ãasti vedenia stranyvo vzÈahu ku straníckym stanovám, absenciakomunikácie s niωími ‰truktúrami aabsencia voºnej politickej súÈaÏe v strane.“Poslanec za KDH Franti‰ek Miklo‰ko vyhlásil,Ïe „volebn˘ zákon hovorí o tom, Ïe dovolieb idú politické strany alebo politickéhnutia. Je tu v‰ak ústava, ktorá hovorí o tom,Ïe mandát poslanca je proste najvy‰‰ie postaven˘a na tom je postavené vlastne svedomie,svedomie poslanca je postavené najvy‰-‰ie a na tom je vlastne zaloÏená aj celá demokratická,by som povedal, prax parlamentná.Po tejto stránke teda, v tomto zmysleaj rokovací poriadok, podºa mÀa, odvoden˘z ústavy umoÏÀuje vytvorenie nového poslaneckéhoklubu, ale ão sa v dejinách slovenskéhoparlamentarizmu stalo veºakrát.Preto ja, a my poslanci za KDH, nemámeproblém podporiÈ vznik nového poslaneckéhoklubu, lebo re‰pektujeme vôºu ºudí, ktorí nejak˘mspôsobom sa rozhodli odísÈ alebo uÏnie sú ãlenmi strany“.V ìal‰ej rozprave diskutovali medzi sebouãlenovia vznikajúceho klubu a ãlenoviaHZDS. Hlavnou témou diskusie boli jednakpomery v HZDS, ale aj kon‰tatovanie, Ïe voliãidali hlasy predov‰etk˘m strane, a nie konkrétnymosobám. Poslanec za HZDS Du‰anJarjabek upozornil, Ïe vznik nového klubu vyvolániektoré problémy, ktoré bude trebarie‰iÈ, napríklad zloÏenie parlamentn˘ch v˘borov.Plénum NR SR zamietlo návrhy presunúÈhlasovanie o vzniku nového klubu nain˘ termín a návrh poslanca Tkáãa schválilo.Návrh zmeny Trestného zákonaMinister spravodlivosti Daniel Lip‰ic predloÏilnávrh zákona, ktorého cieºom by malobyÈ sprísnenie trestov za spáchanie najzávaÏnej‰íchnásiln˘ch trestn˘ch ãinov. Uvedenéby sa docielilo úpravou v‰eobecnej ãastiTrestného zákona a to zavedením zásady trikráta dosÈ, asperaãnej zásady a trestu odÀatiaslobody na doÏivotie bez moÏnosti podmieneãnéhoprepustenia. V osobitnej ãastiTrestného zákona by do‰lo k zmenám pritrestnom ãine vraÏdy kde sa podºa § 219 ods.2 umoÏní súdu uloÏiÈ len v˘nimoãn˘ trest.Trestn˘ zákon by sa zároveÀ doplnil o nov˘trestn˘ ãin klonovania ºudskej bytosti a tieÏby sa, v súlade s medzinárodn˘mi poÏiadavkami,sprísnili trestné sadzby za trestn˘ ãinlegalizácie príjmov z trestnej ãinnosti, tzv. ãistenie‰pinav˘ch peÀazí. K zmenám by do‰loaj pri trestnom ãine zanedbania povinnej v˘Ïivy,pri korupãn˘ch deliktoch a pri trestn˘chãinoch úverového podvodu a poisÈovaciehopodvodu. Zásada trikrát a dosÈ predstavujejednu z foriem prísnej‰ieho postihu recidivistovteda osôb opakovane páchajúcich trestnúãinnosÈ. Je zaloÏená na pravidle na základektorého súd pri treÈom odsúdení za násiln˘trestn˘ ãin povinne ukladá trest odÀatiaslobody na doÏivotie. Návrh predpokladá ulo-Ïenie trestu takzvaného relatívneho doÏivotiateda s moÏnosÈou podmieneãného prepusteniapo v˘kone 25 rokov trestu. Zásadatrikrát a dosÈ je zaloÏená na predpoklade, Ïev predmetnej kategórii osôb je prev˘chovn˘úãinok trestu minimálny, ak vôbec existuje.Dôkazom tohto predpokladu je fakt, Ïe predchádzajúcedva právoplatné uloÏené trestynemali na prev˘chovu páchateºa Ïiaden vplyv.V t˘chto prípadoch teda musí nastúpiÈ, in˘ ato represívny úãinok trestu, spoãívajúci v dlhodobejizolácii danej kategórie páchateºov.Podºa kriminálnych ‰tatistík existuje v prevaÏnejväã‰ine ‰tátov relatívne malá skupinaosôb, ktoré sústavne páchajú násilnú trestnúãinnosÈ. Táto malá skupina osôb sa v‰ak v˘raznoumierou podieºa na celkovom mnoÏstvenásilnej kriminality v ‰táte. ·tatistickéukazovatele vo viacer˘ch vyspel˘ch ‰tátochprichádzajú k záveru, Ïe 6 % delikventov páchaaÏ 70 % celkovej násilnej trestnej ãinnostia 76 % páchateºov, ktorí boli odsúdení viacako trikrát pokraãuje po prepustení na sloboduv páchaní trestnej ãinnosti. Cieºom in‰titútutrikrát a dosÈ je identifikovaÈ túto skupinu recidivistova dlhodobo ju od spoloãnosti izolovaÈ.Zabránenie v páchaní ìal‰ej trestnejãinnosti t˘chto osôb by totiÏ malo viesÈ k v˘raznémupoklesu násilnej kriminality.Poslanca Miroslava Abelovského, z Klubunezávisl˘ch poslancov poveril gestorsk˘ústavnoprávny v˘bor, aby Národnú radu informovalo odporúãaní gestorského v˘borupri prerokovávaní návrhu novely Trestnéhozákona. Poslanec zdôraznil, Ïe navrhované67

N Á R O D N Á R A D A S Rustanovenie § 43 vládneho návrhu zákonanie je v súlade s ãlánkom 50 Ústavy Slovenskejrepubliky, podºa ktorého len súd rozhodujeo vine a treste za trestné ãiny. Súd je jedin˘morgánom oprávnen˘m rozhodovaÈ o vinea treste za trestné ãiny u obãana, ktor˘ bolpostaven˘ pred súd pri aplikácii zásady, Ïe niktonemôÏe byÈ stíhan˘ ako obvinen˘ ináã,neÏ zo zákonn˘ch dôvodov a spôsobom, ktor˘ustanovuje zákon. Citované ustanovenie jetieÏ v rozpore s ãlánkom 40 Listiny základn˘chpráv a slobôd, podºa ktorej len súd rozhodujeo vine a treste za trestné ãiny. Prijatímtakéhoto znenia navrhované ustanovenie§ 43 Trestného zákona by bol trest vopredurãen˘, priãom súd by nemohol urãiÈ in˘ trest,ako trest odÀatia slobody na doÏivotie. PredloÏen˘návrh totiÏ nepozná Ïiadne v˘nimky,ani s ohºadom na povahu ãinu, osobu páchateºa,ani s ohºadom na úãinky zákonnej fikciezahºadenia odsúdenia. Navrhované ustanoveniepopiera historické princípy kontinentálnehotrestného práva. NeprimeranezdôrazÀuje úlohu trestnej represie a spoloãenskejizolácie páchateºa. Citované ustanovenieje v zjavnom rozpore aj s ãlánkom 7,ods. 2 ústavného zákona 23/1991 Zb., ktor˘msa uvádza Listina základn˘ch práva a slobôda ãlánku 3 Dohovoru o ochrane ºudsk˘chpráv a slobôd, ku ktor˘m pristúpila âeská aSlovenská federatívna republika a bol oznámen˘zákonom 209/1992 Zb., pretoÏe ulo-Ïenie doÏivotného trestu, ktor˘ predpokladánavrhovaná novela vo vzÈahu k páchateºovi,bol vníman˘ ako poniÏujúci.Poslanec za SMER Róbert Fico v rozpravepovedal, Ïe „niektor˘m slovensk˘m politikomtreba zakázaÈ cesty do Spojen˘ch ‰tátovamerick˘ch. Buì sa vracajú domov odhodlaníísÈ do vojny za cudzie záujmy, presnepovedané ropu, alebo prichádzajú plnípresvedãenia, Ïe môÏu doma úspe‰ne namontovaÈdo motora v ·kodovke karburátorzo starého amerického Cadilacu, ktor˘ imbol na nejakom r˘chlom kurze geniality predstaven˘ako to najlep‰ie, ão na svete existuje.To druhé, na‰Èastie menej ‰kodlivé preSlovensko sa stalo v prípade návrhu novelizácieTrestného zákona, ktorá sa prezentuje,dobre, Ïe nie, ako v‰eliek na boj s kriminalitou“.Opoziãní poslanci opakovali uvedené argumenty,koaliãní poslanci síce uznávali, Ïenávrh môÏe maÈ niektoré nedostatky, ale Ïeje nutné prijaÈ úãinné opatrenia proti narastajúcejtrestnej ãinnosti. Nepre‰iel opoziãn˘návrh, aby návrh zákona bol vráten˘ na dopracovanie,ale koaliãn˘, aby pre‰iel do druhéhoãítania.Návrhy a práva ministra financiíNávrh novely zákona Slovenskej národnejrady ãíslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporenív znení neskor‰ích predpisov, ktor˘m samení aj zákon ãíslo 483 z roku 2001 o bankáchz neskor‰ích predpisov sa predkladá nazáklade plánu legislatívnych úloh vlády narok 2003 schváleného uznesením vlády. Dôvodomna jeho vypracovanie bolo zosúladeniezákona so zákonmi v oblasti finanãnéhotrhu, najmä so zákonom o bankách a o zmenea doplnení niektor˘ch zákonov v znení neskor‰íchpredpisov. ëal‰ím dôvodom doplneniazákona je roz‰írenie oprávnení ‰tátnehodozoru pri dozore nad nakladaním s prostriedkamizo ‰tátneho rozpoãtu z hºadiskaprípadného neoprávneného pouÏívania ‰tátnejprémie. ZároveÀ sa ustanovuje zodpovednosÈstavebn˘ch sporiteºní za dodrÏiavaniepodmienok poskytovania ‰tátnej prémie.Predkladan˘ návrh zákona zároveÀ reaguje natrend postupného zniÏovania úrokov˘ch sadziebna peÀaÏnom trhu úpravou sadzby percentav ‰tátnej prémie z 20 na 15 %, ãím dôjdek zníÏeniu rentity stavebného sporenia asio 1,4 percentuálneho bodu. Efektívne úroãenievkladov v stavebnom sporení pri základnomúroãení 3 % tak dosiahne úroveÀ pribliÏne7,7 %, ão znamená zachovanie diferenciácieúroãenia vkladov stavebného sporeniav porovnaní s priemernou úrokovousadzbou termínovan˘ch vkladov v bankách,ktorá k novembru 2002 dosiahli z dôvoduzníÏenia kºúãov˘ch úrokov˘ch sadzieb Národnejbanky Slovenska úroveÀ 4,84 stotínpercenta. Pri súãasnom nezdaÀovaní v˘nosovúrokov z vkladov v stavebnom sporení tak zostávastimulaãn˘ charakter efektívneho úroãeniavkladov v stavebnom sporení zachovan˘.Návrh zákona, ktor˘m sa mení a dopæÀazákon ãíslo 310 o stavebnom sporení v zneníneskor‰ích predpisov a zákon ãíslo 483 obankách v znení neskor‰ích predpisov schválilavláda Slovenskej republiky dÀa 5. februára2003 uznesením ãíslo 102.V rozprave poslanec za stranu SMER BohumilHanzel zdôraznil, Ïe uÏ ide o druhúzmenu pravidiel stavebného sporenia v jednomrozpoãtovom roku, ão nemá v európskychkrajinách obdobu. ëal‰í opoziãní poslancipripomínali, Ïe ide o nesystémov˘ prístupv rozpoãtovej politike vlády. Minister financiísíce vyjadril súhlas s názorom, Ïe jepotreba systémového rie‰enia problematiky,ale zároveÀ upozornil na súãasnú finanãnú situáciukrajiny. Návrh bol schválen˘ do druhéhoãítania.Minister financií vyhlásil, Ïe návrh novelyzákona o daniach z príjmov jeho ministerstvopredkladá ako iniciatívny návrh z dôvoduzosúladenia podmienok uplatÀovania odpisunedobytn˘ch pohºadávok s podmienkamiuplatÀovan˘mi vo vyspel˘ch krajinách apoÏiadaviek Svetovej banky pre poskytnutiedruhej tranÏe pôÏiãky Exal, ako aj z dôvodovpotreby ozdravenia podnikateºského prostredia.Predkladan˘ návrh novely zákona o daniachz príjmov umoÏÀuje trval˘ odpis nepremlãan˘chpohºadávok bez toho, aby bol nadlÏníka vyhlásen˘ konkurz. Takto definovanépodmienky pre odpis pohºadávky do daÀov˘chv˘davkov umoÏnia trvalé vysporiadaniesa s neuhraden˘mi pohºadávkami. Tentonávrh tieÏ pre‰iel do druhého ãítania.Minister financií tieÏ predloÏil správu ozisteniach a postupe Ministerstva financiíSlovenskej republiky pri dodrÏiavaní zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky ã.239/1994 Z. z. o obmedzení v˘davkov politick˘chstrán a hnutí na propagáciu pred voºbamido Národnej rady Slovenskej republikyv znení zákona ã. 115/2001 Z. z. Podºa stavuku dÀu 10. januára 2003 z 26 politick˘chstrán, ktoré kandidovali v parlamentn˘ch voºbách2002 zaslalo Ministerstvo financií správuo v˘davkoch na propagáciu pred voºbamido stanoveného termínu 18 strán. 7 strán zaslalosprávu oneskorene a 1 strana správu nezaslala.V priebehu januára 2003 bola Ministerstvufinancií doruãená i posledná ch˘bajúcaspráva. Stanoven˘ limit v˘davkov napropagáciu pred voºbami do Národnej radyprekroãila o viac ako 5% jedna politická strana.Na základe t˘chto zistení vydalo Ministerstvofinancií dve rozhodnutia, a to SDKÚza oneskorené zaslanie správy o v˘davkochna propagáciu pred voºbami vo v˘‰ke 200tisíc korún, pokuta bola Ministerstvu financiíuÏ uhradená a ANO na krátenie príspevkuza hlasy vo v˘‰ke 1 milión 880 tisíc 250korún a 40 halierov za viac ako 5 %-né prekroãeniestanoveného limitu. Sankcia uÏ tieÏbola zrealizovaná. Stranám, ktoré zaslali svojusprávu po termíne, av‰ak im nevznikol nárokna príspevok za ãinnosÈ, pokutu Ministerstvofinancií neuloÏilo z toho dôvodu, Ïezákon neumoÏÀuje uloÏiÈ niωiu pokutu ako200 tisíc korún, priãom ide o malé strany snízkym predpokladom splnenia záväzku vstanovenej v˘‰ke. Správu vzala NR SR na vedomie.Návrh zákona o ochrane pred odpoãúvanímPoslanec za ANO Ján Drgonec v mene skupinyposlancov prezentoval návrh zákona,ktor˘ by mal slúÏiÈ na ochranu základn˘chpráv, predov‰etk˘m práva na súkromie priosobitnej ãasti ãinnosti mocensk˘ch ‰truktúr‰tátu. Odpoãúvanie, lebo ono predov‰etk˘mje predmetom ãinnosti, ktorá sa vykonávaprostredníctvom informaãno-technick˘chprostriedkov je v technologickej spoloãnostinevyhnutn˘m prostriedkom boja s organizovan˘mzloãinom. Na druhej strane, je spôsobomzasahovania do sféry základn˘ch práva slobôd a preto v právnom ‰táte je predmetomjednoznaãne urãen˘ch právnych podmienokza ktor˘ch je dovolené. V Slovenskejrepublike v tejto chvíli platí sedem zákonovna základe, ktor˘ch je moÏné odpoãúvaÈ jednotlivcovalebo právnické osoby. Ide o Trestn˘poriadok ako predpis, ktor˘ umoÏÀuje vykonávaÈodpoãúvanie v trestnom konaní a ideo ‰esÈ ìal‰ích zákonov, ktoré upravujú postavenierôznych tajn˘ch sluÏieb. Je to zákono Slovenskej informaãnej sluÏbe, zákon oVojenskom spravodajstve a sú to potom zákonyo rôznych ozbrojen˘ch zloÏkách. Zákono Policajnom zbore, zákon o Îelezniãnej polícii,zákon o Colnej správe a zákon Zbore oväzenskej a justiãnej stráÏe.V tomto ‰táte, teda v tejto chvíli existujepäÈ rezortov: ministerstvo vnútra, ministerstvoobrany, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvodopravy, spojov a telekomunikáciía ministerstvo financií, ktoré majú svojej‰truktúre zloÏky, ktoré podºa zákona môÏu odpoãúvaÈ.To odpoãúvanie sa vedie cez rozmanitéprávne reÏimy, niektoré ‰truktúrymôÏu odpoãúvaÈ samotné, majú teda technickévybavenie, niektoré ìal‰ie môÏu vykonávaÈodpoãúvanie v zmysle zákona, aletak, Ïe ho vykonávajú nepriamo ÏiadosÈou adresovanoupolicajnému zboru. Policajn˘ zborna základe toho má moÏnosÈ vykonávaÈ odpoãúvaniev rozmanit˘ch právnych reÏimochpodºa toho, ãi odpoãúva sám pre seba aleboãi odpoãúva napríklad pre Colnú správu. Vytvárasa tak˘m spôsobom absolútne nepriehºadnásituácia, ktorá aj v prípade, Ïe sa zistí,Ïe do‰lo k nezákonnému odpoãúvaniu, v68

N Á R O D N Á R A D A S Rskutoãnosti znemoÏÀuje identifikovaÈ pre kohosa práve odpoãúvalo a podºa akej právnejúpravy: teda, nakoºko zákonne alebo nezákonne.Ide o ãinnosÈ, ktorá predstavuje zásahdo reÏimu základn˘ch prvá tak ako ich chrániãlánok 16 odsek 1 ústavy, ãlánok 19 odsek2 a odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky,ide aj o otázky súvisiace s právom na zákonnéhosudcu, to znamená o ochranu práv.Vzhºadom na to, Ïe platná právna úprava dostatoãnúochranu neposkytuje, predkladámenávrh zákona, ktor˘ jednak zjednocuje reÏimodpoãúvania alebo zásahov do súkromia prostredníctvomodpoãúvania bez ohºadu na to,ktorá ‰tátna ‰truktúra odpoãúvanie vykonáva,alebo odpoãúvaÈ nechá, to je prv˘ moment.Druh˘ prvok na‰ej právnej úpravy spoãívav tom, Ïe urãuje podmienky takého odpoãúvania,ktoré sa má udiaÈ bez súhlasu sledovanejosoby, to znamená v prípade trestnejãinnosti ja neviem napríklad únos dieÈaÈa,kde rodiã poÏiada o odpoãúvanie vlastnéhotelefónu, nie je predmetom tejto úpravy, podãiarkujem,iba odpoãúvania bez súhlasu odpoãúvaného.Po tretie, predloÏen˘ návrh zákonastavia mimo zákona odpoãúvania, ktoréby prípadne vykonávali súkromné bezpeãnostnésluÏby alebo iné fyzické alebo právnickéosoby spôsobilé alebo technologickyvybavené na to, aby odpoãúvali, cel˘ reÏimodpoãúvania by teda mal prebiehaÈ v reÏimepodmienenom predchádzajúcim súhlasomsudcu a jedine s predchádzajúcim súhlasomsudcu. Platná právna úprava totiÏ na bázetroch zákonov dnes umoÏÀuje vykonávaÈ alebopouÏívaÈ informaãno-technické prostriedkys t˘m, Ïe prv˘ch 24 hodín sa môÏupouÏiÈ bez súhlasu sudcu, ão vytvára príleÏitosÈpre obchádzanie zákona v tom smere, Ïeak by sa napríklad zaãalo odpoãúvaÈ o jednejhodine v noci, jedného dÀa odpoãúvali bydo 24. hodiny teda 23 hodín, nepodliehala bytakáto ãinnosÈ reÏimu právnej úpravy a mohlaby sa opakovaÈ po hodinovej prestávke zaseod 1. hodiny trebárs do tej 24. hodiny. Tedatá právna úprava, ktorá umoÏÀuje v zákonomurãenej lehote pouÏiÈ informaãno-technicképrostriedky bez súhlasu sudcu, umoÏ-Àuje vlastne obchádzaÈ cel˘ zmysel právnejúpravy. Z tohto dôvodu navrhujeme pouÏiÈ legalizáciupouÏitia informaãno-technick˘chprostriedkov jedine za podmienky, Ïe je tampredchádzajúci súhlas sudcu. Vzhºadom nato, Ïe platná právna úprava dostatoãnú ochranuneposkytuje, predkladáme návrh zákona,ktor˘ jednak zjednocuje reÏim odpoãúvaniaalebo zásahov do súkromia prostredníctvomodpoãúvania bez ohºadu na to, ktorá ‰tátna‰truktúra odpoãúvanie vykonáva, alebo odpoãúvaÈnechá, to je prv˘ moment. Druh˘ prvokna‰ej právnej úpravy spoãíva v tom, Ïeurãuje podmienky takého odpoãúvania, ktorésa má udiaÈ bez súhlasu sledovanej osoby.Návrh bol schválen˘ do druhého ãítania.Návrh zmeny zákona o zdravotnej starostlivostiRudolf Zajac, minister zdravotníctva SRpredloÏil na rokovanie Národnej rady Slovenskejrepubliky návrh zákona, ktor˘m samení a dopæÀa zákon Národnej rady Slovenskejrepubliky ã. 277/1994 Z. z. o zdravotnejstarostlivosti v znení neskor‰ích predpisov ao zmene a doplnení niektor˘ch zákonov.Predkladá ho ako iniciatívny návrh vlády Slovenskejrepubliky na základe programovéhovyhlásenia vlády, mimo plánu legislatívnychúloh vlády Slovenskej republiky. ÚãelompredloÏeného návrhu je zaãatie procesu postupnéhovytvárania stabiln˘ch podmienokpre fungovanie ãinnosti zdravotníctva, obmedzenienadbytoãnej a nadmernej spotrebyv systéme zdravotného poistenia, ale bezzníÏenia kvality a efektívnej dostupnosti. MáísÈ o právny predpis, ktor˘ je prv˘m krokomnevyhnutn˘m k moÏnosti zaãatia skutoãnejreformy zdravotníctva. Obsahom návrhu jenové vymedzenie pojmu zdravotná starostlivosÈa sluÏieb súvisiacich s poskytovanímzdravotnej starostlivosti, zavedenie spoluúãastipacienta za hospitalizáciu, za náv‰tevulekára poskytujúceho primárnu starostlivosÈa lekára poskytujúceho sekundárnu starostlivosÈ,za vydanie lieku, za vydanie zdravotníckejpomôcky a dietetickej potravinypredpísanej na lekársky predpis a hradenej zozdravotného postenia. Tak isto ãiastoãná úhradaza pouÏitie beÏnej zdravotníckej dopravy.Zavedením pevného doplatku poistenca zalieky vrátane posilnenia postavenia úãastníkovkategorizaãného konania, ktorí nesú zodpovednosÈza financovanie systému zdravotnéhopoistenia. Táto novela zabezpeãí uºahãenievstupu generík na trh s preferencioucenového kritéria, odstráni niektoré aktuálneaplikaãné problémy, ktoré sa vyskytli ktorésa vyskytli v praxi. Na rokovaniach piatichv˘borov, ktor˘m bol návrh zákona pridelen˘na prerokovanie, sa zdôraznilo, Ïe zavedeniejednotliv˘ch platieb za poskytovanie sluÏiebsúvisiace s poskytnutím zdravotnej starostlivostia úhrady za pouÏitie dopravnej sluÏby,súvisiacej s poskytovaním zdravotnej starostlivostibude maÈ oãakávan˘ negatívny nadopad obãana v priemere 49,- korún mesaãne,v prípade dodrÏania teraj‰ej frekvencie vy-‰etrovaní a náv‰tev. Súãasne bude maÈ pozitívnydopad na rozpoãty na verejne rozpoãtypoisÈovní v ãiastke zhruba jednej miliardya len za dodrÏania tejto frekvencie. Tak istobude maÈ dopad na rozpoãty poskytovateºovvo v˘‰ke 1,6 miliardy nadmernej frekvencie.Ak sa podarí naplniÈ sledovan˘ cieº smerujúcik zníÏeniu rozsahu poskytovania ambulantnejaj ústavnej starostlivosti dopad naobãana bude v˘razne niωí aj bez toho, Ïe bysme ohrozili obãana pacienta, ako sa to najmäv poslednom období zvyklo zdôrazÀovaÈ.MoÏno kon‰tatovaÈ, Ïe predkladan˘ návrhzákona sa stretol s rôznymi reakciami, no novelazákona má v prvom rade slúÏiÈ obãanoviako klientovi zdravotného systému.Miroslav Chovanec, poslanec za SMERvyhlásil, Ïe jeho poslaneck˘ klub nemôÏepodporiÈ predloÏenú novelu zákona. ÎiadnepozmeÀujúce návrhy nemôÏu zmeniÈ neprijateºnúfilozofiu zákona. Sú to len kozmetickéúpravy, ktor˘mi nie je moÏné znenie zákonapozitívne zmeniÈ. Právni experti Smeruv prípade prijatia zákona v predloÏenomznení budú iniciovaÈ jeho podanie na ústavn˘súd v presvedãení jeho protiústavnéhoznenia.Ivan Hopta, poslanec za KSS povedal, Ïeposlanci za Komunistickú stranu SlovenskatieÏ podporujú návrh poslanca Chovanca, abytento návrh zákona bol vráten˘ vláde na prepracovanie.Na druhej strane je pre komunistovnovinkou, Ïe strana Smer sa v súãasnomobdobí pasuje od stredu doºava, veìv‰etci majú na pamäti, Ïe pred voºbami Smerhovoril o tom, Ïe je bez ideológie, je stranoutretej cesty, je stranou Blaira súãasného najväã‰iehovojnového ‰tváãa. Komunistickástrana Slovenska je na rozdiel od Smeru presvedãená,Ïe Ïiadne zákony nevyrie‰ia problémyzdravotníctva, Ïe ten môÏe vyrie‰iÈ alebotie môÏu vyrie‰iÈ len zmena spoloãenskéhosystému.Poslanec za ANO ªubomír Lintner oznaãilargumenty komunistick˘ch poslancov za demagogické.PoslankyÀa za SMK Klára Sarközyoznaãila síce návrh novely zákona za nesystémov˘,no zároveÀ vyslovila nádej, Ïe poslúÏiako ‰tartovacie v˘chodisko pre veºmipotrebnú zásadnú reformu ná‰ho zdravotníctva.Anna Záborská, poslankyÀa za KDH, povedala,Ïe cieºom reformy zdravotníctva, akoju predstavila vláda v programovom vyhlásení,je zastaviÈ negatívny v˘voj dlhu, stabilizovaÈsituáciu prijatím legislatívnych, ekonomick˘cha odborn˘ch krokov a vytvoriÈ bázupre rozvoj zdravotnej starostlivosti v systémerie‰enia in‰titúcie verejného zdravia averejného zdravotníctva, ‰tátnych a ne‰tátnychzloÏiek, vrátane obãana. Poslanci KresÈansko-demokratickéhohnutia podporia zákon,ale zároveÀ sa obracajú na pána ministra,aby dostal svojho slova a ktoré dal pri jednejz diskusii o zákone poslancom, Ïe predæ-Ïi vládou schválenú koncepciu reformyzdravotníctva s vecn˘mi krokmi v ÈaÏiskov˘chzákonoch a dopadom na obãanov, odbornúverejnosÈ i poistn˘ systém.NR SR nakoniec návrh novely zákona prijalas niektor˘mi navrhovan˘mi zmenami,no prezident republiky ho nepodpísal, tak sado parlamentu vrátil nové schvaºovanie.Zahraniãná politika v NR SRSlovenská republika je najlep‰ej ceste sastaÈ ãlenom dvoch v˘znamn˘ch medzinárodn˘ch‰truktúr – Európske únie a OrganizáciouSeveroatlantickej zmluvy. âo sa t˘kaãlenstva v EÚ, parlament rokoval napríklado zákone, ktor˘ by upravoval budúcevoºby do Európskeho parlamentu. Prijal sanávrh, aby sa prijali opatrenia, aby mandát poslancaEurópskeho parlamentu nebol zluãiteºn˘s mandátom poslanca NR SR.V zásade sa v‰etky parlamentné strany(vrátane KSS) zhodujú v tom, Ïe Slovenskárepublika by mala byÈ ãlensk˘m ‰tátom EÚ.Diskusia sa skôr viedla o niektor˘ch dopadoch(najmä ekonomick˘ch) ná‰ho budúcehoãlenstva v únii. Nesúlad medzi KSS aostatn˘mi stranami sa t˘ka budúceho ãlenstvana‰ej krajiny v Organizácii Severoatlantickejzmluvy. Prejavilo sa to pri viacer˘ch príleÏitostiach,napríklad pri prerokovávaní správyo prístupov˘ch rokovaniach Slovenska s NA-TO.Parlament tieÏ schválil niekoºko medzinárodn˘chdohôd a zmlúv. S âeskou republikouto napríklad bola zmluva meniaca doterazplatné ustanovenia o colnej únii. S Nemeckom,·panielskom a Luxemburskom to bolizmluvy o sociálnom zabezpeãení.69

S U M M A R YSummaryIn the article Positive Results Are ImpulsesTo New Activities, Parlamentn˘ Kuriértalked to the Deputy Prime Ministerand the Minister of Economy of the SlovakRepublic Róbert Nemcsics.What is the current state of the Slovakeconomy, what are its prospects and themajor problems that need to be resolvedas soon as possible?We are currently in the process of restructuringindividual industries. That concernsthe production plants, where we aredealing with ownership relations and alsofocusing on possible expansion to foreignmarkets. I have to stress here that the performanceof Slovakia’s economy dependsto a great extent on its ability to export products,because the Slovak market is verysmall and the country’s production capacityexceeds the ability of the domestic marketto absorb the goods. At present, the priorityof the Slovak government is to allocateforeign investment in the country and dynamicallydevelop cooperation with othercountries. It will open up foreign markets,including those that we used to operate induring the times of planned economy. Theprospects for the Slovak economy, evenfrom the wider Central-European viewpoint,are very interesting. If we compare thedevelopment in our country and the Slovakeconomic potential with those of the partnercountries from the Visegrad Four group,we find that the Slovak economy hasseveral assets.It is especially the great potential of industrialproduction and the presence of aqualified labour force. We have to admitthough that we have partly lost the advantageof cheap prices in the energy sector,as well as the assets in the field of real estateand technologies acquirement. Nevertheless,there is still a cheap labour forcehere and we will be able to profit fromit for another five or 10 years before we reachthe price level of the developed EU countries,and even for up to 15 years beforereaching the level of the economicallystrongest countries, e. g. Germany. Thepresent and the previous Slovak governmentsdecided to narrow down their prioritiesand started focusing on specific promisingindustries. Slovakia is more andmore referred to as a potential car-producinggiant in Central Europe, which makesus very happy. On the basis of the estimatedpotential we may now say that by 2007or 2008 we should be able to produce upto a million cars a year. Such productionvolumes would reserve us a place in thegroup of the ten biggest car-producing countriesin the world.We may talk about development trendsin our economy from different points ofview. The most important factor is Slovakia’sEU entry, because new, fully liberalizedmarkets will open for us. Several foreigninvestors have already showed interestin allocating their resources in our country.There is a lot of space for foreign investors,e. g. in the chemical industry. Its potentialhas still not been utilized, or evendiscovered, by investors to an extent thatwe would like. Another of Slovakia’s assetsis its geographical position. Major foreigninvestors do not see a difference betweenthe western and the eastern parts ofour country, and especially multinationalcorporations, operating in numerous markets,appreciate the fact that Slovakia’s radiusof action is around 1,000 kilometres,covering 17 countries. Slovakia is able toprovide all forms of transport, i. e. by road,railways, plane and water, for the transportof materials and manufactured products.All countries in transition have economicproblems. In our country it is mainlythe high unemployment rate, a problemvarying from region to region. This has alot to do with the development of the roadinfrastructure. The main disincentive toimprovement in this sphere is our incompletemotorway network, and Slovakia willhave to amend it very quickly.What did you decide to do differently inthe administration of your department,in comparison with the previous ministers?A very important sphere, where my counsellorsand I felt the need to changethings, and where we eventually managedto introduce them, was the problem of issuanceof licences and the method of grantingthe so-called licences for import andexport of goods and services.Important changes in the legislature wereintroduced on 1st January this year, whenthe directive of the Slovak Economy Ministry,significantly reducing the number ofgoods for which there must be an officiallicence for import or export, came into force.The number of commodities requiringan automatic licence for export and importhas been cut down by about two thirds.A new element in the legislation is theobligation for applicants to submit a dulyauthorized photocopy of the contract on thedelivery of goods concluded with a foreignpartner. With this measure we eliminatedthe possibility of submitting and receivinglicences for fictive contracts. Whatis also very important is that we have changedthe system of granting licences at ourministry. We set up a filing room to eliminatepersonal contact between the applicants,i. e. businesspersons, and the clerkswho issue the licences. Our goal was to removeany possible suspicions of corruptionin this field. There are, of course, many morethings that we have managed to makemore efficient, change or at least get partiallystarted. I will just mention the projectof protection of domestic consumersand the fight against the so-called "illegaltrading", through our introduction of twodimensionalbar codes with a hologram, inorder to eliminate smuggling, help domesticproducers and protect consumers fromlow-quality and trashy products importedmainly from Asian countries.We are also changing our strategy of tradeagencies and other bodies of the Ministryof Economy in foreign countries. Partof this process is also the introduction ofmore transparent rules on the selection ofapplicants for the posts of "heads of trademissions". We are drafting a complex legalnorm on the Slovak Investment andTrade Promotion Agency [SARIO] andtrying to make the operation of all state allowanceorganizations, operating under thegovernance of the Ministry of Economy,more efficient.We are also trying to flexibly and quicklyreact to the possibility of getting involvedin the reconstruction of Iraq. Togetherwith Prime Minister Dzurinda we decidedto send a state envoy and two other salesrepresentatives to this region to defend theinterests of our country.Tourism is a source of income for manycountries. Already before 1989 we usedto present Slovakia as an attractive country– what is the situation now andwhat is being done to make tourism revenuesa more significant item in ourstate budget?Slovakia is undoubtedly a country witha lot of potential in tourism. The latest dataon the number of tourists visiting our countryand the foreign currency income aregood evidence of that. I believe, however,that there is still leeway in the developmentof tourism, especially in the field of statepromotion. I believe that a complex analysisinto the direction of promotion and itsefficiency is necessary. I am planning tosubmit an updated concept of the tourismdevelopment strategy to the government.70

S U M M A R YReasonably developed infrastructure is animportant aspect of the development oftourism. Slovakia holds a good position inthe sphere of spa tourism and is attractivefor foreign visitors because of cheap prices.Are you satisfied with the work of theSARIO agency? Is it not a textbookexample of the inability of a state bodyto operate as effectively as a private company?What do you expect from thechange of the head of this agency?To replace one person with another nevermeans an automatic change of the overallsystem of work. Our goal is to achievealso a change of the system and the activitiesperformed by this agency. SARIO isa state allowance organization, which meansthat it is in a special position in its supportof foreign direct investment (FDI),because it must make money for its ownoperations. This result of this was often thatsome of the managers worked more forthemselves than for SARIO. We believethat the agency should not only deal withthe FDI but also work as an effective proexportorganization. Foreign agencies similarto SARIO are mostly state organizationsrather than private companies, and thestate can thus use the pro-export policytools and the tools of FDI support. We aretherefore planning to change the structureand the overall focus of this organization.It is now difficult to say what its legal formwill be, but we want to implement thistransformation through a law-amendment,so that the mission, the tasks and the scopeof powers of this organization are defineddirectly by law. We must also veryquickly amend the law on the Exim bankto enable cooperation between these two organizations,so that we have an integralpro-export policy in Slovakia. That is oneof our key tasks. Our economy is exportorientedand there is a lot of potential in it,but we have not yet created the tools to effectivelysupport our producers’ exportactivities. Once the powers of both organizationshave been legally modified, wemay see significant improvement in thisfield. So, this is why we are restructuringSARIO. One of the examples of a successfulpolicy in the field of support of investmentand export is the operation of theCzech Invest agency, although the situationin the Czech Republic as regards foreigninvestment was until recently quite differentfrom ours. We have been inspired bythe experience and positive results of thisagency and we would like to use them inthe pursuit of our own goals.In the article entitled Ukraine Has AllThat It Takes To Become A Strong EuropeanState, Parlamentn˘ Kuriér talked toYuriy Olexandrovich Rylach, the Ukrainianenvoy extraordinary in Slovakia.The Ukraine is currently in a very interestingposition, given the varied politicalambitions and trends of its neighbours.In the west it shares a border witha group of three NATO members - Poland,the Czech republic and Hungary,while Slovakia, another of its neighbours,is a serious candidate for NATOmembership. Moreover, in 2004 thesefour countries will join the EU. On theother hand, to the north and the east ofthe Ukraine there are Belarus and Russia,countries with different ambitionsand foreign policy interests. What are thelong-term trends and goals of the Ukraine?Where do you want to belong? Doyou want to belong anywhere at all?On the basis of the tasks outlined by PresidentLeonid Kuchma in the address "TheEuropean choice: Conceptual principles ofstrategy of social development of the Ukrainefor the years 2002-2011", given to theUkrainian Supreme Council last year, oneof the main priorities of the Ukrainian foreignpolicy is the orientation towards EUintegration. However, we must not forgetthat Ukraine will be entering into the EUonly as much as Europe enters into Ukraine.I am talking about the European standardsof political culture, societal and workingrelations, the type of thinking and theway of life. It is also worth noting that theyear 2002 will be recorded in history booksas the year when the Ukraine officiallydeclared its interest to join NATO. Wepassed a decision to join NATO, publiclydeclared it and informed the NATO administrationon our decision. Our intention isfully understandable. As regards the dateof our entry, it is not a question of one day.The Ukraine is currently the presiding countryof the Commonwealth of IndependentStates and that is a chance for us toincrease our influence on forming a freetradezone on the post-Soviet territory, onthe basis of the principles of the WTO. Itwill help intensify mutual business relations,exchange of capital, goods, servicesand labour force.I also want to emphasize that the declarationon intensifying integration processesand forming a single economic territory,signed by the presidents of Belarus, Kazakhstan,the Russian Federation and theUkraine, is not in contradiction with our efforts,but rather complements our pursuitof natural convergence with Europe.Although the Ukrainian-Slovak borderis less than 100 kilometres long, that doesnot have to reflect in the intensity ofour mutual relations. Both countries canactively cooperate. In what respect is today’scommunication between both countriesmost intense?I am really glad that over the past few yearswe have seen the development of Ukrainian-Slovakrelations gaining momentum.We have regular top-level bilateralmeetings. I will only mention the two latestones: the official visit of the Slovak presidentto the Ukraine in December 2002 andthe meeting of Messrs Kuchma and Schusterin the High Tatras in March this year.In the second half of this year, the chairmanof the Supreme Council of the Ukraine,Mr. Lytvyn, is scheduled for an officialvisit to Slovakia. There are also regularmeetings and consultations between ministers,state secretaries, and heads of sectionsand departments at differentministries. Active political dialogue helpscreate the necessary prerequisites for closecooperation in all spheres. To utilize thepotential to the full, we need initiative fromthe grassroots level, from organizationsand institutions, entrepreneurs, representativesof culture, science, sport, etc.What is your personal view of Slovakia?In what respects can it serve as an inspirationfor the Ukraine’s citizens ofgovernment, and in what sense do youthink Slovakia is lagging behind? Whatare the country’s major problems?I have been here on my mission for fouryears and in that period of time Slovakiahas successfully moved on along itstransformation path. It has often been difficult,but the country has managed to moveon with dignity. It was due to internaltransformation that Slovakia gained successin the sphere of foreign policy. The countryhas got out of international isolationand in a short time managed to virtually integrateinto NATO and the EU. I must expressmy admiration for the amount ofwork done by Slovak President RudolfSchuster, Slovak parliament, the governmentand, of course, the Foreign Ministry,in pursuing foreign policy priorities. I willmention here the words of your prime minister,MikulበDzurinda, spoken at a conferencein Paris. He said that the voice ofSlovakia was audible in the world, whichwas a success of the country’s diplomacyand the reforms introduced by the Slovakgovernment. Slovakia’s experience in thisfield is very important for us because theproblems of both countries are similar andour priorities in the sphere of foreign policyare identical.71

Pri impotencii treba zmeniÈ koncepciu.Zbabelec sa dá spoznaÈ aj pri klopaní na dvere.Bez talentu nespavosÈ nemá cenu.Je umením neodmietnuÈ toho, s k˘m nesúhlasím.Neprehovoril, no oslovil v‰etk˘ch.Velikánom ducha spoloãnosÈ naslúcha.Pokiaº ju nepoznal, netu‰il ako dokáÏe nenávidieÈ.âím je biednej‰í, t˘m menej sa hanbí.Nenastavujme im zrkadlo, mohlo by prasknúÈ.Jedin˘m ver‰om sa stal nesmrteºn˘.Tí, ão niã nemajú, by to nemali ukazovaÈ.Keì sa jednému klaniame, druhému ukazujeme zadok.Nik ho nedokáÏe vychváliÈ tak, ako to vie on sám.Pichºavé môÏu byÈ aj tupé otázky.âím viac sa bál, t˘m silnej‰ie po tom túÏil.Nie je dobré, keì kaÏd˘ Ïobre.72