Lesník - Lesy SR š.p.

Lesník,časopis zamestnancov štátnehopodniku LESY Slovenskejrepubliky, Banská BystricaObsahredakčná radaIng. Ján Mičovský, CSc.,Ing. Jozef Marko,Ing. Lucia Hanková,Ing. Rudolf Bruchánik, PhD.,JUDr. Milan Vančo,Ing. Berta Ondrišovápredseda redakčnej radyIng. Ľubomír Veselývýkonný redaktorMgr. Peter Gogola,www.lesy.sk,e-mail: peter.gogola@lesy.skrada stálych prispievateľovIng. Július Burkovský, Jiří Junek,Ing. Radoslav Ľorko,Ing. Igor Viszlai,Ing. Boris Pekarovič,Dáša Pavlovičová,Ing. Jaroslav Kobza,Ing. Jozef Sokol, Jozef Šabo,Ing. Ľuboš Tuľak, Ing. Marcel Fiala,Ing. Ladislav Dochán,Roman Podolinský, Ing. Ján Bulla,Ing. Marek Tabernaus,Ing. Peter Patay, Ing. Ján Vavrek,Dušan Dávid, Ing. Jozef Staško,Rudolf Halák, Ing. Karol Volentiergrafická úpravaMária Gálová, Miloš SedláčekNárodné lesnícke centrum,T. G. Masaryka 22, 960 92 Zvolennáklad: 1400 výtlačkovfoto obálkaIng. Jozef Markoadresa redakcieNámestie SNP č.8,975 66 Banská Bystrica,Tel.: 048/434 42 78,Fax: 048/434 41 9142 Obsah3 EditorialSpýtali sme sa...Téma mesiaca: Lesoturistika4 Recept na úspechNajlepšou chatou v rámci š.p. LESY SRje Chata Pod jazierkom5 Keď spojíme príjemné s užitočnýmVyhodnotenie príspevkovna podnikovú rekreáciuLes dôležitý pre človeka a lesníkdôležitý pre les6 Krásne a jedinečné!Čo slovenská kartografiaešte nezaznamenalaPoznávať Slovensko s lesníckoumapou7 Na slovíčko...dnes s generálnym riaditeľomš.p. LESY SR doc. RNDr. Ing. JozefomMinďášom, PhD.8 Keď PRO SILVA neznamenáPro sebaPoužívajú ho tí najlepší: SAP10 Orkán Kyrill šarapatilNaše muflóny na cestedo Chorvátska11 Kto by mal chrániť príroduSlovenska?12 Chceme byť strechoulesníckeho domuRozhovor s generálnym riaditeľomNárodného lesníckeho centra,prof. Júliusom Novotným14 Interpersonálna argumentáciav pracovných vzťahoch15 Čas na citlivé vnímanie lesaVedúci Lesnej správy JelšavaIng. Stanislav NOVÁK16 K biologickej ochrane porastovpred škodcami zverou - II. časť17 Pozvánka: Svetové poľovníctvoa poľovnícky turizmus18 Výnimočný kolegaO moskovských protokolochi zháňaní náhradných dielov20 Múdry povrázokOpatrnosti21 Návšteva u SLONa22 Nečakajú na príkazy. Samihľadajú nové riešenia24 Rozhodujúce je nasadeniev optimálnych podmienkachS riaditeľom OZLT Ing. MiroslavomSLOTTOM o moderných technológiách25 Koľko stojí kubík drevaSonda do fungovania RSLTvo Vranove nad Topľou27 Voláme ich olejničkyPohľad zvonku. Užitočné porovnaniaa skúsenosti28 Inšpirujúci prístup našichpredchodcovČo nám prezrádza pamätníkjednej lesnej správy29 Plány plavebného kanálu ZlatáBaňa - SolivarPríbehy vecí alebo Pár slov o predmetochzo zbierok Lesníckeho a drevárskehomúzea30 Pozvánka: Navštívte OZ Trenčín31 Rusi „kopú“ za násReč čísel a fámy zo zdroja JPPPrečo mám rada les32 KrížovkaUveríte?33 FilatelistikaPoľovnícky receptár34 Pre deti35 Spoločenská kronika36 Európski lesníci - lyžiari „bojovali“v Taliansku6 30 36

editorial | anketaPredseda Svetovej banky je celkom slušná funkcia. Bohatý, chodí po svete, dobre vyzerá. A ak prirannej káve nechtiac trocha silnejšie lúskne prstami, môže to zatriasť aj úrokovými mierami. Jednoduchoautorita.Ale ani horár nie je funkcia na zahodenie. Hoc bohatý hlavne na zážitky a viac ako po svete chodípo odvozných miestach, jeho hybká postava tú bankárovu nepochybne predčí. A ak sa v krčme pri skladaníklobúka trocha viac rukou zaženie, svetovou ekonomikou to síce nepohne, no miestni mládencipre istotu poodskočia! Tiež autorita.Horári toho vedia veľa. Veď sa školili už skoro na všetko. Na OLH. Na lesnú stráž. Na manipulantov.Na poľovných sprievodcov. Na lesných pedagógov. Najnovšie aj na lesných informátorov. Privítaťpocestných v doline, cestu poradiť, na kalamitu upozorniť. Veľa nás to nestojí, no funguje to. I národuž zmenu postrehol. „Pán horár, ďakujeme za pomoc, tá mapka je parádna, naozaj sa nám zíde.Dobre sa tu majte“. Tento výrok som vskutku odpočul. Maličkosť, ale poteší. O tých mapách sa viacdozviete vo vnútri čísla. Bývajú však aj iné výroky:„Pán horár, môžeme tadiaľto prejsť do Lámanej doliny?“„Lámte sa vy kade chcete, darebáci, len mi tu nepobehujte! Nevidíte, že JA TU robím...?!!“Tak toto som si, samozrejme, vymyslel. Pre výstrahu, aby sa nám náhodou jazyk nešmykol, ak by sa nászajtra ktosi na Lámanú pýtal... Aby sme pre vlastnú pýchu na posmech nevyšli. Ako ten predseda Svetovejbanky, ktorý toho toľko vedel. Len nie to, že sa bude musieť pred mešitou slušne vyzuť a pred svetomukázať svoje deravé ponožky...Ján MičovskýSpýtali sme sa:Ako hodnotíte minuloročnú turistickú sezónu z pohľaduvyužitia ubytovacích zariadení š.p. LESY SR?“AnketaVIKTÓRIAJURINOVÁreferentkalesoturistikyOZ RožňavaUrčite najviac využívané sú naše„TOP“ chaty, ktoré sú uvedenéna internete. Sú známe ajv zahraničí, mali sme hostíz Česka, Rakúska, Nemeckaa Poľska. Tieto ubytovaciezariadenia „utiahnu“ aj menejvyužívané chaty, známe lenpre malú časť obyvateľstvaokresu. Zákazníci sú náročnější,hlavne zahraniční a majú svojupredstavu o službách spojenýchs ubytovaním a preto si radšejvyberú chatu s elektrinoua vodou.Ing. MATÚŠHANKOreferentpoľovníctvaa lesoturistikyOZ SobranceMinuloročná turistická sezónadopadla výborne hlavnez pohľadu Chaty Morské Okoa Kaštielika na Morskom Oku.Výrazne k tomu prispelopočasie a samotná atraktívnosťlokality (NPR Morské Oko),v ktorej sa spomínanézariadenia nachádzajú.V ostatných zariadeniach smezaznamenali výrazný nárastturistov v porovnaní s minulýmisezónami.Ing. JARMILA HORVÁTHOVÁreferentka lesoturistikyOZ Rimavská SobotaMinuloročná turistická sezónabola pri zohľadnení všetkýchpodmienok OZ dobrá. Najväčšízáujem bol o poľovnícku chatuLujza umiestnenú v Danielejzvernici a o poľovnícku chatuTepličné, ktorá je tiež veľmiatraktívnym ubytovacímzariadením. V budúcnosti všakbude potrebná investícia ajdo ďalších chát, čo by mohlozaručiť ich väčšiu využiteľnosť.“ALENANÉMETHOVÁreferentkalesoturistikyOZ ŽilinaOdštepný závod Žilinasa rozkladá na turistickyzaujímavom teritóriu,s mnohými kultúrnymia historickými pamiatkami.Atraktívne sú lokality akoRajecko, Žilinsko a Turiec,kde sa nachádzajú aj našerekreačné zariadenia- prevažne typu poľovníckycha horských chát. Využitie chátje podmienené prírodnýmidanosťami regiónov.Na Rajecku je atraktívna letnáturistická rekreácia (kúpaliskáRajec, Rajecké Teplice,prechádzky lesom spojenéso zberom lesných plodov).Vo Vrícku (Turiec) je zasezaujímavá celoročná rekreáciarodinného typu s vychádzkamia výletmi do blízkeho okolia(Harmanecká jaskyňa,kúpeľné mesto TurčianskeTeplice a pod.). Pre Gaderskúdolinu je typická letnárekreácia spojená s lovom rýba prechádzkami v Národnomparku Veľká Fatra.V čase hlavnej letnej turistickejsezóny sú rekreačné zariadeniaplne vyťažené. Horšie je tos návštevnosťou v zimnýchmesiacoch, čo je ovplyvnenénedostupnosťou chát premnožstvo snehu. Je nám ľúto,že žiadne naše rekreačnézariadenie sa nenachádzav blízkosti atraktívnychlyžiarskych centier, čo by eštezvýšilo záujem verejnostio naše zariadenia.HEDVIGABENČOVÁreferentkalesoturistikyOZ ŽarnovicaMinuloročná turistickásezóna z môjho pohľadubola na Odštepnom závodeŽarnovica celkom uspokojivá.K zvýšeniu využiteľnostichát vo veľkej miere prispelamožnosť rezervácie ubytovaniacez internet. Dúfam, že porekonštrukcii chaty Lesákvo Vyhniach sa využiteľnosťnašich zariadení ešte zvýši,nakoľko táto chata jesituovaná v turistickej oblastiŠtiavnické vrchy a v roku 2007má byť ukončená výstavbaoddychového areálu „Vodnýraj Vyhne“.Ing. MIROSLAV PEPICHvedúci úseku lesníckej výrobyOZ Čierny BalogVyužitie našich ubytovacíchzariadení je dlhodobý problém.Aj keď sa využitie z rokana rok zvyšuje, ešte stále niesme spokojní. V minulom rokusme vložili, a v nasledujúcichdvoch plánujeme vložiť dorekreačných zariadení OZČ. Balog nemalé finančnéprostriedky na skvalitnenieich vybavenia a splneniehygienických požiadaviek.Dúfame, že so zvyšujúcou saúrovňou našich chát porastie ajich využívanie.Ing. JÁNVOJTEKreferentlesoturistiky,OZ ČadcaŤažko sami posudzuje minuloročnásezóna, nakoľko lesoturistikuna našom závode mám nastarosti iba od decembra.Naše ubytovacie zariadenieposkytli ubytovanie a oddychviac ako tisícke hostí verím, ževšetci boli aj spokojní. Záverroka bol trocha ovplyvnenýna tento kraj nezvykle miernouzimou. V súčasnosti je to užv poriadku, všetko je bielea zimná sezóna sa už rozbehla.Ing. ŠTEFANFEDORKOreferentlesoturistiky,OZ PrešovOblasť cestovného ruchumá rozvíjajúci sa charaktera to aj z pohľadu využívaniaubytovacích zariadení LesovSR, š.p., na OZ Prešov. Tietozariadenia sa nachádzajúna zaujímavých turistickýchlokalitách, ale turisti o ichexistencii a o možnostiubytovania v nich častonevedia. V budúcnosti sachceme zamerať na ichpropagáciu a tiež na zlepšenievybavenia zariadenía poskytovania služieb.Lesník 2–2007 3

téma mesiacaNA ÚVODZnámy odborník na turistický ruch, šéfredaktor časopisu CestovateľĽubomír Motyčka, sa kedysi v rozhovore pre náš časopisvyjadril, že vníma š.p. LESY SR ako najväčšiu hotelovú spoločnosťna Slovensku. Fajn – poviete si, máme chaty a kaštieliky od Šaštínaaž po Sobrance. Ale vieme ich využívanie účelne manažovať? Robímevšetko pre propagáciu našich ubytovacích zariadení? Mámespätnú väzbu od návštevníkov? Na tieto a mnohé ďalšie otázky sapokúsime odpovedať vo februárovej téme mesiaca. A prečo už vofebruári, keď turistická sezóna vrcholí v lete? Nuž preto, lebo akokaždá seriózna spoločnosť, plánujeme turistickú sezónu už vopred.Aby sme mohli, keď sa nás leto opýta, čo sme robili v zime, odpovedať:pripravovali sme sa, ako dobrí a predvídaví hospodári.Peter GogolaNajlepšou chatou v rámci š.p. LESY SRje Chata Pod jazierkomRecept na úspechMária Chovancová Ing. Alena HankováNa základe hodnotenia 429 zamestnancovLESY SR, š.p., ktorí využilimožnosť čerpania 2 000 Sk príspevkovna podnikovú rekreáciu v ubytovacíchzariadeniach LESY SR, š.p., sa najlepšouchatou stala Chata Pod jazierkomBardejovské kúpele. Napriek tomu, žeuvedená chata je situovaná ďaleko od centra Slovenska, podarilosa jej získať prvenstvo medzi viac ako 300 chatami, ktoré LESY SR,š.p. obhospodaruje. Chata má 9 lôžok a nachádza sa priamo v areáliBardejovských kúpeľov. K dispozícií sú dve dvojlôžkové, jednatrojlôžková izba a jeden dvojlôžkový apartmán. Samozrejmosťou jekuchynka, spoločenská miestnosť a kúpeľne.Za to, že na OZ Bardejov ubytovanie na chatách jednoducho funguje,vďačíme najmä referentke lesoturistiky Ing. Alene Hankovej (zhodou okolnostíje to moja menovkyňa), ako aj veľmi dôležitej osobe prvého kontaktu– správkyni chaty Márii Chovancovej. Obidvom sme položili zopár otázok:Kto a kedy si môže pobyt na ChatePod jazierkom objednať?A. Hanková: Pobyt na Chate Pod jazierkomsi môže počas celého roka objednaťkaždý, kto chce svojmu telu dopriať trochuoddychu. Je určená nielen pre zamestnancovLESY SR, š.p., ale aj pre širokú verejnosť.Čo všetko musí zákazník urobiť, abysa k vám na chatu dostal?A. Hanková: Najrýchlejšia a najjednoduchšiacesta je cez našu web stránkuwww.lesy.sk, na ktorej sa preklikáte v sekciirekreácia a lesoturistika priamo na chaty OZBardejov. Stačí zadať svoje údaje do on-lineobjednávky a pobyt na chate si zarezervovať.Avšak nie všetci záujemcovia majúk dispozícií internet, preto často využívajútelefonickú objednávku (t.č. 0918 335 204)alebo osobnú návštevu OZ Bardejov, kde vyplniaobjednávkový formulár. Stáva sa, žena ten istý termín, najmä v letnom období,je viac záujemcov. Potom uprednostnímetoho, kto si chatu skôr záväzne objedná.Čo táto lokalita zákazníkovi ponúka?A. Hanková: Informácie o možnostiachokolia nájdu všetci návštevníci aj priamona chatách, kde sa nachádzajú jednoduchéinformačné brožúry a turistické mapy.Väčšina zákazníkov vyhľadáva Chatu Podjazierkom kvôli procedúram, ktoré si môžuobjednať priamo v liečebných domoch Bardejovskýchkúpeľov. K často navštevovanýmzaujímavostiam patria Skanzen ľudovej architektúry,letné ľudové slávnosti a prezentácieremeselníkov, historické jadro mestaLucia HANKOVÁBardejov (zapísané v zozname pamiatokUNESCO), najstarší zachovaný typ drevenéhokostola na Slovensku v Hervartove a množstvoďalších drevených kostolíkov. Milovnícišportu tu nájdu dva bazény (z toho jedentermálny), tenisové kurty, minigolf, cykloturistickéa bežkárske trasy, lyžiarske strediskáv Stebníckej Hute, Makovici a Regeťovke.Atraktívnym je i poľské kúpeľné mestečkoKrynica, ktoré je vzdialené iba 45 minút cestyosobným autom. Obdivovatelia prírodyby určite mali vidieť ŠPR Zborovský hradnývrch, Regeťovské rašelinisko, Livovskú jelšinua Čergovský Minčol (1 152 mn.m.). V blízkej budúcnosti budepri chate začínať aj lesnícky náučnýLesoturistikachodník. Ďalšie informácie o zaujímavostiachokolia získa každý záujemcaaj cez fungujúce lesníckeinformačné kancelárie.Koľko zákazníkov Chatupod jazierkom v roku 2006navštívilo a aká bola priemernáminuloročná využiteľnosťchaty?A. Hanková: Priemerná ročnávyužiteľnosť chaty sa každým rokomzvyšuje. V roku 2006 to bolo24% s celkovým počtom takmer150 ubytovaných hostí.V čom je tajomstvo úspechuChaty pod jazierkom?M. Chovancová: Návštevnosťchaty určite súvisí s atraktívnosťouprostredia, ale i dlhodobej perfektnejstarostlivosti o chatu bývalej správkynechaty p. Zápachovej a dohľadom nadúrovňou poskytovaných služieb, vybaveniachaty a udržovania okolia zo strany dnesuž bývalého riaditeľa OZ Ing. Štefana Beňu.Taktiež je dôležitá dobrá spolupráca medzimnou ako správkyňou chaty a odštepnýmzávodom, na ktorom chaty zastrešuje referentkalesoturistiky. Vďaka dobre rozbehnutémusystému dnes už existuje veľa klientov,ktorí sa sem radi aj 2-3 krát ročne vracajú adokonca majú i svoju obľúbenú izbu. Dôkazomo tom, že sa tu cítia dobre, sú aj pochvalnézáznamy v Knihe želaní a sťažností.Aký by mal byť podľa vás správcachaty?M. Chovancová: Dôležitý je prvý dojemzákazníka. Ak zaregistruje čistotu, poriadok,ak ho pekne privítate a poskytnetemu prvé a najdôležitejšie informácie, takverte, že to zapôsobí. Správcom chaty bymal byť človek, ktorý je ochotný obetovaťtejto práci aj svoj voľný čas. Podľa mňa byto mal byť človek, ktorý má k tejto prácivzťah a zmysel pre poriadok, čistotu a zodpovednosť.Niektoré OZ nie sú naklonené ubytovávaniuhostí na chatách LESY SR,š.p. Ich argumentom je väčšinou to,že nechcú, aby chaty boli zákazníkmipoškodené. Aké skúsenosti máte na OZBardejov?A. Hanková: Doteraz sme takéto negatívneskúsenosti našťastie nemali. Rizikovésú najmä skupinky mladých ľudí, ktorí niečooslavujú a potom mieru zodpovednosti nepoznajú.Nebezpečný je aj Silvester. Dôležitéje, aby si hostia najmä prostredníctvomsprávcu chaty uvedomovali svoju zodpovednosťza prípadné spôsobené škody. Nemôžemesi dovoliť, aby sme kvôli riziku objektyzatvorili a nevyužívali, pretože po čase byurčite začali chátrať. Najpríjemnejšie sú pochopiteľnerodinné dovolenky, ktorým sa ajnajviac tešíme.Čo by ste na záver odkázali kolegomna ostatných OZ?M. Chovancová: Ťažko je niečo radiť,pretože každý závod má rozličné danostiokolia, má lukratívne aj menej lukratívnechaty a nie každý rok je rovnaký. Rozhodujúcia najdôležitejší je ľudský prístup k zákazníkovii k tejto zaujímavej, ale náročnejrobote.Na záver OZ Bardejov srdečne gratulujemea pozývame všetkých, aby v tejtosezóne určite navštívili najlepšiu chatuv rámci š.p. LESY SR – Chatu Pod jazierkomv Bardejovských kúpeľoch.Chata Pod jazierkom4Lesník 2–2007

téma mesiacaChata Beňušanka-Patince Kaštielik Morské OkoVyhodnotenie príspevkov na podnikovú rekreáciuKeď spojíme príjemnés užitočnýmLucia HANKOVÁV roku 2006 sa na podnet Odboru poľovníctva, rybárstva a lesoturistikypodarilo v Kolektívnej zmluve zakotviť právo zamestnancaš.p. LESY SR na 2 000-korunový príspevok z Centrálneho sociálnehofondu, ak sa zrekreuje na ubytovacom zariadení LESY SR, š.p. Súčasnebola vyhlásená súťaž o investície pre OZ, ktoré si svojimi chatamizískajú najviac zamestnancov. Taktiež bolo vyhlásené žrebovaniejedného zo zamestnancov, ktorý získa víkendový pobyt pre 2 osobyv jednom z lukratívnych ubytovacích zariadení LESY SR, š.p.Uvedený príspevok na základe „Poukážky“ využilo cca 10% zamestnancov a celkovávýška poskytnutých príspevkov z Centrálneho sociálneho fondu bola viac ako700 tis. korún. Každý zamestnanec mal možnosť vyjadriť svoju spokojnosť so samotnouchatou ako aj so správcom chaty. Vyhodnotenie spokojnosti zamestnancov prinieslozaujímavé závery:Najviac zamestnancov využilo príspevok na nasledovných organizačnýchjednotkách: 1. miesto – 41 zamestnancov z GR • 2. miesto – 35 zamestnancov z OZPrievidza • 3. miesto – 25 zamestnancov z OZ Liptovský Hrádok • 4. miesto – 24 zamestnancovz OZLTNajnižší záujem o čerpanie príspevkov bol na OZ Považská Bystrica, Slovenská Ľupča,Košice a Revúca.Najlepšie a najnavštevovanejšie chaty boli: 1. miesto – Chata pod jazierkomBardejovské kúpele (OZ Bardejov) • 2. miesto – Chata Beňušanka Patince (OZ Beňuš)• 3. miesto – Chata Morské Oko (OZ Sobrance) • 4. miesto – Kaštielik Morské Oko (OZSobrance)V celkovom hodnotení chát, správcov chát a počtu návštevníkov sa najlepšímia najvyhľadávanejšími stali nasledovné OZ: 1. miesto – OZ Beňuš • 2. miesto – OZPrešov • 3. miesto – OZ Sobrance • 4. miesto – OZ Prievidza a OZ Liptovský HrádokNa základe hodnotenia zamestnancov tri najlepšie odštepné závody získavajúmožnosť investície na vylepšenie kvality niektorej zo svojich chát a tovo výške 300 000 korún pre OZ Beňuš, 200 000 korún pre OZ Prešov a 100 000korún pre OZ Sobrance.Po sľúbenom žrebovaní sa výhercom víkendového pobytu pre 2 osoby v jednomz lukratívnych ubytovacích zariadení LESY SR, š.p. stal Ing. Slavomír Hrešoz OZ Prešov.Aj v roku 2007 má každý zamestnanec pri pobyte na ubytovacích zariadeniach LSR,š.p. nárok na 2000 Sk príspevok. Stačí si vyzdvihnúť „Poukážku“ na príspevok u referentalesoturistiky, pri pobyte ju dať podpísať správcovi chaty a po pobyte spolu s dokladomo zaplatení „Poukážku“predložiť na zúčtovanie znovureferentovi lesoturistiky.Odštepným závodom takpribudne opäť 4500 potenciálnychzákazníkov z vlastnýchradov. Pevne veríme,že v roku 2007 využije svojumožnosť spojiť príjemnés užitočným minimálne dvarazy toľko zamestnancov akov roku 2006.Navštevovanosť chát v roku 2006 podľa jednotlivých OZČ. OZPočetubytovanýchhostí za rok2006PočetchátPriemernýpočet hostína jednuchatu01 Šaštín 438 5 87,602 Smolenice 32 1 32,003 Palárikovo 60 1 60,004 Levice 421 12 35,105 Topoľčianky 1 010 12 84,206 Prievidza 1 503 17 88,407 Trenčín 460 8 57,508 Považská Bystrica 78 2 39,009 Žilina 1 593 12 132,810 Čadca 1 053 9 117,011 Námestovo 2 136 22 97,112 Liptovský Hrádok 500 30 16,713 Beňuš 1 614 14 115,314 Čierny Balog 3 031 20 151,615 Slovenská Ľupča 505 16 31,616 Žarnovica 1 123 15 74,917 Krupina 1 107 11 100,618 Kriváň 2 106 15 140,419 Rimavská Sobota 742 9 82,420 Revúca 476 12 39,721 Rožňava 1 038 11 94,422 Košice 933 20 46,723 Prešov 1 119 16 69,924 Bardejov 416 4 104,025 Vranov 396 11 36,026 Sobrance 1 413 14 100,931 OZLT Banská Bystrica 95 2 47,532 Semenoles 77 1 77,0SPOLU 25 475 322 79,1Aj našimi chatami môžemeverejnosti povedať prečo je:Les dôležitýpre človekaa lesníkdôležitý pre lesLucia HANKOVÁKomentárTak ako väčšina z nás, aj ja milujem prírodua nekonečné spoznávanie zelených zákutíSlovenska. O to viac ma poteší, ak sa v niektoromčarovnom kútiku nachádza chata LESYSR, š.p. Najväčšiu časť návštevníkov našichchát tvoria skromní ľudia, ktorí si nevyžadujúluxus, iba čistotu chaty, funkčnosť zariadeniaa ľudský prístup zo strany správcu chaty a referentalesoturistiky na OZ. Stačí návštevníkovivysvetliť, čo zaujímavé sa v okolí chatynachádza a v neposlednom rade, prečo je lestaký dôležitý pre život človeka a lesník takýdôležitý pre život lesa. O tom, že príjemný pobyta spokojní hostia veľmi rýchlo šíria dobrémeno firmy niet pochýb. Veď práve lesoturistikaje prijateľná a nenásilná forma oslovovanialaickej verejnosti.Žiaľ, ešte aj v súčasnosti musíme určitézávody neustále presviedčať o potrebe využívaniachát a zvyšovania počtu návštevníkov.Prečo do dnešného dňa niektoré závody odmietajúnových hostí? Na niektorých OZ súchaty podľa oficiálnych hlásení takmer celýrok prázdne. Často sa stretávame so sťažnosťamihostí, ktorí asi oprávnene tvrdia, žena lesnícke chaty sa bežný smrteľník nikdynedostane. Ak nových hostí nepotrebujeme,malo by to znamenať, že naše chaty sú tak obsadené,že už počas roka nemáme ani jedenvoľný termín. Opak je pravdou. Rezervy vo využiteľnostichát sú stále veľmi vysoké. Odštepnýzávod častokrát „vrazí“ nemalé peniaze dochaty, ktorú tak dostane na špičkovú úroveň.A súčasne sa rozhodne pre filozofiu „pre istotuv novej chate neubytujeme žiadneho hosťa,veď by nám v nej mohol niečo pokaziť“.V tom lepšom prípade do chaty pustia aspoňpoľovníckych hostí, v tom horšom si chatu držiapre „vlastné potreby“. Ale veď každé podnikanienesie so sebou určité riziko a napriektomu ľudia a firmy podnikajú.Stará známa pravda hovorí, že všetko jev ľuďoch. Vždy záleží na tom, aký uhol pohľadusi vyberieme. O tom, že o lesoturistiku a ubytovaniena našich chatách je veľký záujem svedčínapríklad 3031 spokojných hostí, ktorí v roku2006 využili služby OZ Čierny Balog. Čo poviete,nie je to úžasné a inšpirujúce číslo?Lesník 2–2007 5

téma mesiacaČo slovenská kartografiaešte nezaznamenalaKrásnea jedinečné!Ján MIČOVSKÝŠedivá je teória, zelený je strom života!Na tento výrok klasika som si spomenul, keď bolanedávno verejnosti predstavovaná už šiesta mapavydaná pre potreby lesných informačných kanceláriínášho podniku. Vďaka dobrému nápadukolegov z OZ Slovenská Ľupča sa tak stalo atraktívnymspôsobom, ktorému venovali pozornosťaj médiá. A urobili dobre – záujem verejnostio to, čo sa skrýva za lakonickou skratkou „LIK“ sapo „krste“ ľupčianskej mapy prudko zvýšil. Začalivolať fandovia, turisti, zberatelia máp... Na onúokrídlenú vetu som si spomenul práve preto, lebotrocha „šedivému“ projektu LIKov, pomohla doživota práve „zelená“ informačná mapa!O potrebe podporiť lesnícke informačnékancelárie informačnými mapami sa rozhodlov roku 2005. Nápad mal iskru – obohatiť klasickúmapu s turistickými pozoruhodnosťami o lesníckereálie. Také niečo slovenská kartografiadovtedy nepoznala. Pravda, bol to len prvý krokk úspechu. Druhým, oveľa dôležitejším bola kreativita„dvornej“ grafičky nášho podniku MárieGálovej z NLC Zvolen, ktorá mape vdýchla krásuspojenú s účelnosťou. No a tretím, pre realizáciuurčite najdôležitejším krokom bola skutočnosť,že sa závodoch „objavili“ kolegovia ochotnía schopní mapy podkladovo pripraviť. Nešloo žiadnu maličkosť – nájsť 40 až 50 kultúrnych,historických, prírodných a predovšetkým lesníckychpozoruhodností regiónu, tieto výstižnepopísať a dobre nafotiť, to naozaj nie je úlohana jeden mesiac. Nebolo dôležité pracovnézadelenie autorov, ale nasadenie a tvorivosťs akou sa pustili do práce. Dovoľte, aby som ichs vďakou vymenoval: Ing. Igor Viszlai (Revú-ca), Ing. Milan Laš (Čadca), Ing. Martin Holubčík,Ing. Radoslav Ľorko (Námestovo),Ing. Ladislav Bihari (Žilina), Ing. VladimírMasica, Ing. Jozef Hudec (Slovenská Ľupča)a Ing. Boris Pekarovič (Čierny Balog). Kom-pletizáciou potrebných podkladov sa ich prácanekončila. Čakalo ich ešte niekoľko „sedení“u grafičky, kde sa hľadali najlepšie riešenia. A tovšetko bez ohľadu na hlavné povinnosti autorov,veď tvorbu máp nemal nik z nich v popisepráce. Verím, že výsledok ich potešil. Nejde všako nich. Krása a informačná hodnota teší predovšetkýmtých, pre ktorých sú mapy určené– návštevníkov našich závodov. Dostavil sa aj nečakanýefekt: nejedného domáceho kolegu povzhliadnutí mapy prekvapilo bohatstvo vlastnéhoregiónu: „Aj takéto niečo tu máme?!“ Taktoaj sami získavame nové informácie, ktoré pripráci netradičných kancelárií vieme využiť.Po tejto chváloreči treba však poctivo priznať,že mapy nie sú bez chýb. Na niektoré predovšetkýmtermionologické nedostatky nás už znalciupozornili. Je to dobrý argument na podvihnutielatky pre tých, ktorí mapy ešte len pripravujú.Nech je našim cieľom 26 zaujímavých kartografickýchdiel, ktoré po skompletizovaní vydajú netradičnouformou svedectvo o kráse našich regiónovi hodnote práce, ktorú v nich vykonávame.Poznávať Slovenskos lesníckou mapouPeter GOGOLAMyšlienka vytvoriť turistické mapy s pridanouhodnotou – informáciou o významepráce lesníkov – to bol prvý krok na cestek osloveniu širokej verejnosti, ktorá má záľubuv lesoturistike a spoznávaní krás Slovenska.Cieľom je vytvoriť sériu 26 máp prevšetky odštepné závody. V stredu 24. januárabola v Dolnom Jelenci pri Banskej Bystricipokrstená mapa odštepného závoduSlovenská Ľupča. Stalo sa to na pamätnommieste, pri pomníku zakladateľa modernéhoslovenského lesníctva Jozefa DekretaMatejovie.Účelom máp je inšpirovať verejnosť k návšteve lesov. A nielenk návšteve, ale i k poznávaniu krásy a významu prírody prečloveka. Lesné informačné kancelárie a turistické budú v krátkomčase vybavené kvalitnými a hodnotnými mapami, ktorétopograficky pokrývajú celé územie Slovenska a umožnia získaťkomplexnú informáciu o prírodných výtvoroch, historickýchpamätihodnostiach, faune a flóre Slovenska a v neposlednomrade i o význame práce lesníkov. Mapa OZ Slovenská Ľupča ješiestou v poradí, avšak prvou, ktorá bola prezentovaná verejneformou inaugurácie.6Lesník 2–2007

lesnícke spravodajstvoNa slovíčkoPeter GOGOLA...dnes s generálnymriaditeľom š.p. LESY SRdoc. RNDr. Ing. JozefomMinďášom, PhD.„Kto iný by mal pozývať do lesa, aknie lesník?“, položil si rečnícku otázkuna slávnostnom akte krstu mapy riaditeľOdštepného závodu Slovenská Ľupča Ing.Vladimír Masica, a vzápätí dodal: „cítimesa v tom byť povolaní a preto sme hrdí,že máme peknú a prehľadnú mapu, ktorázachytáva všetko to, čo je v našomregióne hodné pozornosti širokej turistickejverejnosti“.V súčasnosti sú v ponuke mapy odštepnýchlesných závodov Revúca, Čadca,Žilina, Námestovo, Čierny Balog a SlovenskáĽupča. Čoskoro k nim pribudne Šaštín,Bardejov, Krupina a Sobrance.foto: Jiří JunekPán generálny riaditeľ, uplynulmesiac od vášho nástupu do funkcie.Ako hodnotíte tento mesiac?Predovšetkým ako dosť hektický. Pravdupovediac, pociťujem akútny nedostatokčasu na riešenie agendy generálnehoriaditeľa. Každodenný život prináša rôznorodéproblémy, mnohé z nich je trebariešiť neodkladne. Popri tom mám spoločensképovinnosti, stretnutia s čelnýmipredstaviteľmi najrôznejších inštitúcií,samospráv, štátnych orgánov, lesníckychorganizácií a podobne.Ktoré problémy pokladáte v súčasnostiza najpálčivejšie?Samozrejme tie, ktoré sa tykajú lesníckejprevádzky. Čakajú nás strategickérozhodnutia, tykajúce sa Odštepnéhozávodu lesnej techniky a Strediska biomasa.Kľúčovým je postavenie odbornéholesného hospodára a s tým súvisiaceproblémy. A čo sa týka generálneho riaditeľstva,vnímam súčasný systém akoneprehľadný, bez jasne definovanýchvertikálnych a horizontálnych väzieb.Riešenie spomínaných problémov si vyžadujekoncepčné, dobre uvážené rozhodnutia.Práve preto som sa rozhodolvytvoriť poradný orgán, akési kolégiumgenerálneho riaditeľa.Tento poradný orgán je zloženýzo zamestnancov?Áno, ale aj z odborníkovz inýchlesníckych inštitúcií.V čele tohtoorgánu stojíIng. Jozef Zatlukal,človeks lesníckymii manažérskymi schopnosťami a dlhoročnoupraxou. Z ďalších členov spomeniemnapr. docenta Konôpku a prof. Novotnéhoz NLC Zvolen. Počet členov a zloženietohto tímu ešte nie je definitívne a budesa priebežne aktualizovať podľa riešenejproblematiky.Plánujete uskutočniť stretnutiaso zamestnancami jednotlivých závodov?Áno, už na prelome januára a februárasom urobil také menšie „kolečko“,ale pripravujem sa spolu s odbornýmiriaditeľmi na veľkú okružnú cestu pozávodoch. Chcem poznať priamo v teréneproblémy, ktorými žije lesnícka prevádzka.Odpustite, ak budem trochu indiskrétny:ako váš prvý mesiac vofunkcii generálneho riaditeľa vnímavaša rodina?Musím povedať, že vôbec nie dramaticky:už z môjho pôsobenia na poste riaditeľaLesníckeho výskumného ústavu voZvolene si moja manželka a dcéry zvykli,že si ma počas pracovných dní príliš neužijú.Napriek tomu si myslím, že sa midarí popri náročnej práci venovať rodinehodinku – dve denne.Ďakujem za rozhovor.Lesník 2–2007 7

lesnícke spravodajstvopolemika mesiacaKeď PRO SILVAneznamenáPro sebaMartin MATYSIng.Kráľovič ved.LS Majdán a Poliaci ...a máme tu ešte i také pstruhy...Gestor pre prírode blízke pestovanielesa na GR Lesov SR š.p. Ing. Bruchánik,nás OLH – kov, spravujúcich vo svojich lesníckychobvodov objekty Pro Silva, pozvaldňa 17.10.2006 do malebného zákutiaŠtiavnických vrchov, na breh Počúvadla,pod svah Sitna, do chaty Školy v prírode,aby sme v tomto komornom prostredí obhajovalisvoje projekty prírode blízkehoobhospodarovania lesa v podmienkachvlastných LO. Nešlo však len o prezentáciuvlastných prác, ale aj o konfrontáciunápadov a skúsenosti pri podporovanípestovania lesa prírode blízkym spôsobom.Hostiteľ - OZ Levice - nám predstavilsvoj novozaložený objekt Pro Silva v bezprostrednejblízkosti jazera Počúvadlo,kopírujúc náučný chodník s obsiahlymi,kvalitnými a bohato ilustrovanými tabuľami.Domáci lesníci, OLH, si priamo predkolegami mohli vyskúšať prezentáciu…keď si ich vylovíte môžete ich jesť..leso-peste b n ý c hzámerovna danej lokalite.Odmenou za naše, v prevažnej miereteoretické návrhy ďalšieho obhospodarovanialesa, bolo udelenie internéhocertifikátu pre prírode blízke obhospodarovanielesa.Pri záverečnom zhodnotení akcie smeboli vyzvaní využívať získané poznatkyna prezentáciu svojej lesníckej činnostipred odbornou i laickou verejnosťou.Vtedy som netušil, ako bolo stretnutiečasovo vhodne naplánované.Náš OZ Smolenice navštívili už 19.10.,kolegovia lesníci z Lasov PanstwowychPoznaň. Keďže počúvadielskeho seminárasa zúčastnil i vedúci výroby Ing. Pisaroviča pestovateľ OZ p. Sloboda nebolopre nich nič jednoduchšie ako nasmerovať„zahraničnú“ delegáciu na môjLO Polomy. Počas asi dvojhodinovej prezentáciínašich objektov Pro Silva sme sasnažili hosťom ukázať už vykonané prácepri uvoľňovaní prirodzeného zmladeniaBk, ako i prebiehajúce fázy prípravnýchči presvetľujúcich rubov , prírode blízkymspôsobom. Po krátkej návšteve pstruhovéhohospodárstva Parina, ktoré sa teritoriálnerozprestiera na mojom LO, smedlhšie zotrvali v lesníckej a poľovníckejrozprave. Asi preto, že sme jedli čerstvovylovených pstruhov.Naším cieľom bolo urobiť všetko preto,aby sme aj takouto formou šírili dobrémeno š.p. Lesy SR, tentokrát i za hranicerepubliky. Hrejivý pocit z úspešne zvládnutejakcie bol tou najlepšou odmenouza celú realizáciu projektu Pro Silva.SAP. Lakonické slovko,ktoré v súčasnosti sprevádzanejednu diskusiu na našichpracoviskách. Veď kto už lenrád mení návyky a zaužívanéspôsoby správania sa? Intervalyzásadných zmien savšak aj v lesníctve z generáciena generáciu skracujú. Aknaši predchodcovia vydržalipri jednom systému “uzávierok“celé desaťročia, dnesich už sotva môžeme meraťrokmi. Potreba uplatniť výkonnejšísoftvér má svojulogiku a v podstate len dobiehavýrazné zmeny, ktorésa udiali v štátnych lesoch zaposledných 18 rokov. Úbytoklesa, odchody ľudí, zmenytechnológií, dodávateľskýsystém, požiadavka vysokejkvality práce a ešte vyššejrýchlosti výmeny informácií,to všetko útočí na našuschopnosť zvládať zadanúprácu. Bez počítačov a najmäkvalitného softvéru by sme touž nedokázali. Je preto dobre,že vedenie podniku rozhodloo kúpe špičkového produktu.So SAPom vskutku pracujútí najlepší na svete. Potiaľ jevšetko v poriadku. Polemikuvšak môže vyvolať tempoa spôsob aplikácie tohto systémuv podmienkach lesnéhopodniku. V takýchto prípadochje vždy dobré vopredvyškrtnúť extrémy: Nekonečnánerozhodnosť pri rozhodujúcomkroku je rovnakoškodlivá ako slepá odvahabez poznania pôdy na ktorúsa chystáme vkročiť. Ku ktorémuz obidvoch extrémovsme pri zavádzaní novéhosoftvéru bližšie? To už je otázkana dvoch kolegov, ktorísa pravdepodobne celkomnezhodnú. Skôr ako vysloviasvoj názor si však dovolímpripomenúť, že túto rubrikusme do LESNÍKa nezaviedliv snahe „naháňať“ po podnikusenzácie a škodiť dobrejveci, ale naopak – pomôcťzmapovať názory ľudí, ktorímajú odvahu a schopnosť takýmitovecami pohnúť. K lepšiemu.A to sa dá vždy.Ing. BorisPEKAROVIČ, vedúciobchodu a logistikyna OZ Čierny Balog„Nepoznám cieľovýstav a nepoznám všetkysúvislosti, a tak len ťažko môžem vysloviťk SAPu komplexný súd. Ak sa však pozriemna vec na základe našej súčasnej skúsenostina závode, tak bude ťažko vysloviť čosi lichotivé.Naša základná výhrada smeruje k tomu,že v plnej prevádzke musíme používať nedo-8Lesník 2–2007

Používajú ho tí najlepší: SAPpolemika mesiacakončený produkt, polotovar, ktorý sa dotváraza chodu a má ešte veľa chýb! Nebyť nasadenianašich ľudí, ktorí pracujú aj cez víkendy,pričom denne konzultujú množstvo nejasnostís ostatnými závodmi, ústredím podnikua autormi SW, tak by sme už asi zastali. Jepre mňa záhadou, ako sa takýto neúplnýprogram mohol vôbec nasadiť. Akoby smesa nepoučili zo zavádzania „softipáckeho“programu spred niekoľkých rokov. Tak akovtedy, aj dnešný dodávateľ ešte len spoznávalesnícke špecifiká a objavuje komplikovanéčlenenia, previazanosti. Myslím si, že takejtoveľkej investícii mala predchádzať oveľa širšiapríprava, pričom tvorca softvéru si mal možnoaj rok dopredu podrobne zmapovať všetky závody.Nestačí ísť na dva-tri. Najväčší problémnám však spôsobuje to, že celý systém pracujev on-line režime. To troj, možno päť násobne(v závislosti od rýchlosti internetovéhopripojenia závodu, správy) spomaľuje výkonpri zadávaní vstupných dát. Ľudia praktickynemajú možnosť kontroly toho, čo už odoslalina ústredný server. Pritom sa často stane, že saim prácne natypované údaje strácajú a musiazačať odznova. Robia si preto aspoň „printscreeny“,ale je toto vari riešenie?Asi tomu na závode celkom nerozumieme,no naozaj neveríme, že ústredie potrebujeon-line informácie o takých detailoch, ktorésiahajú až na LO a do JPRL. Ľudia na podnikujednoducho nebudú mať čas kontrolovať takémnožstvo údajov. No ak je taká podrobnosťpredsa len potrebná, tak prečo by sme údajenemohli vyhotovovať „off line“ a iba ich odosielaťv denných „on line“ dávkach?!Dnes je posledný deň januára a my potrebujemeurobiť porovnanie odvozu dreva.Nedá sa, lebo na ES majú v príslušnom programenamiesto výstupov „čisté okná“. Doterazsme nemohli z rôznych dôvodov zadávaťvstupy, teraz zase nevieme získať výstupy...Porovnanie sa musí spraviť ručne, samozrejmes chybami.Otázny je aj užívateľský komfort novéhosoftvéru. Fakturantka typuje tie istéúdaje ako doteraz, no trvá jej to približnedvakrát dlhšie. Museli sme vyzvať našich topodberateľov, aby pochopili súčasnú situáciua aby podpísali dodatky ku kúpnym zmluvámo tom, že doba splatnosti našich faktúr plynieod reálnej dodávky a nie od dňa vystaveniafaktúry, lebo inak neviem, z čoho by sme v prvomkvartáli žili...Obavy máme aj z toho, že nevieme zatiaľposúdiť zhodnosť, presnosť údajov medziLHKE, KRPK a skutočnosťou...Keby bola bývala spomínaná zodpovedajúcapríprava, mali by sme dnes v rukáchpoužiteľné manuály. Skutočnosť je však taká,že celkový manuál k SAPu neexistuje a tiečiastkové sú už v množstve detailov i hlavnýchprvkov z dôvodu sústavného riešenia programovneplatné...Naozaj nechcem znevažovať zmysel nasadenianového softvéru a úsilie ľudí, ktoríokolo toho robia. Nebolo by nám však terazvšetkým ľahšie, ak by sa bolo príprave venovaloviac času? Náhodný pohľad do kanceláriízávodov, lesných správ či skladov v týchtodňoch neposkytuje pohľad na prácu v modernejfirme, ale častý pohľad na tápajúcicha neustále znova sa čudujúcich a nervóznychpracovníkov, uvedomujúcich si svoju konečnúzodpovednosť za zvládanie problematiky... “Ing. Jozef SÁMEL,vedúci odboruinformačnýchtechnológií, LESY SR,š.p., Banská Bystrica:Na začiatok spresním,že súčasná implementácia nepozostáva iba zoSAPu, ale aj z dvoch produktov firmy Foresta- aplikácie KRPK a WebLES. Zatiaľ ešte prílišveľa implementačných problémov objektívnesťažuje koncovému užívateľovi orientáciua užívateľ nedokáže určiť miesto vznikukonkrétneho problému. Častokrát chyba obmedzujúcaužívateľov v SAPe je spôsobenávo WebLESe a naopak. Nehovorme pretoiba o SAPe, ale radšej o informačnomsystéme ako celku.Takýto systém nie je možné dodať ako hotovýprodukt, ako napríklad Microsoft Office,ale je ho nutné postupne parametrizovať a oživovať.V apríli 2006, pred podpísaním zmluvyna implementáciu IS, sme podnikovému manažmentupopisovali priebeh implementácietak rozsiahleho systému a v takom krátkomčase pomocou nasledovných štyroch bodov:• dodávateľ bude poznať iba svoj štandardnýinformačný systém, teda typicky fungujúcufirmu bez lesníckych špecifík• v horizonte 1-2 rokov dôjde v mnohýchoblastiach k zhoršeniu a k vyostreniu pracovnýchvzťahov z dôvodu preťaženia účastníkovprojektu• systém bude iba zrkadlom procesov, ktorédodávateľovi popíšeme, tento ich nemôžesám od seba zmeniť ani k lepšiemu ani k horšiemu,kľúčoví preto budú garanti procesov• zle fungujúce zanedbané procesy budúznamenať zle fungujúci systém a zvýšené finančnénároky na odstráneniePripravovali sme sa na to, aby sme tietonepríjemné sprievodné znaky implementácienového IS obmedzili. Boli sme pred dilemou.Implementovať tento systém pri spravidlaštandardnej implementačnej dobe jeden a polroka, alebo ho implementovať za 7 mesiacov,v krátkom čase, ktorý je teoreticky možnýa z pohľadu dodávateľa reálny. Vážnym ekonomickýmargumentom pre nás bolo, že každýjeden mesiac implementácie navyše sa rátav miliónoch korún. Prispôsobili sme tomu časovýharmonogram aj rozsah prípravných prácv tímoch. Pochopiteľne kratšia príprava generujeoveľa viac komplikácií pri ostrom spustenísystému a niektoré časti systému sa doslovaparametrizujú za ostrej prevádzky. BohužiaľJán MIČOVSKÝSAPk mnohým večeroma nociam,ktoré zauplynulých niekoľkomesiacovnad projektomstrávili desiatkyčlenov implementačných tímov, pribudli terazaj koncoví užívatelia. Keď sa pozriem večero 20 hodine do systému, väčšinou tam niekohovidím pracovať, rovnako aj ráno o 6 hodinetam už spravidla niekto je. Je to dobré, lebovidieť, že väčšina užívateľov má snahu so systémom,napriek veľkým problémom, pracovať.Verím, že čoskoro začneme v systéme riešiťkozmetické chyby a nie niekoľkohodinové zdržaniaz dôvodu jeho problematickej funkčnosti,ba často až nefunkčnosti. Doba stabilizácietakýchto systémov býva spravidla tri mesiace.Treba zdôrazniť, že v súčasnosti implementovanýinformačný systém nie je implementovanýpre túto chvíľu, ale cieľovo s výhľadompre niekoľko rokov dopredu a musí spĺňaťhlavne budúce kritériá. Pri výbere systému bolipožiadavky vtedajšieho manažmentu orientovanéna on-line systém, kedy užívateľ pracujes programom aj databázou na centrálnomserveri, a to hlavne z dôvodu aktuálnosti dát,čo vzhľadom na prevádzkové špecifiká nebolokľúčovým argumentom. Informatická orientáciana on-line systém bola však motivovanápredovšetkým technologicky. On-line systémje výrazne jednoduchší na údržbu a hlavne garantujeužívateľskú homogénnosť. Je potrebnáiba jedna preinštalácia centrálnej aplikáciea nie sú potrebné stovky preinštalácií v počítačochvšetkých užívateľov na Slovensku, sovšetkými rizikami nejednotných parametrov.Ďalšou výhodou je možnosť prístupu k aplikáciámodkiaľkoľvek. Užívateľ nie je viazanýna jeden počítač alebo jedno pracovisko. Je toaj predpokladom pre možné zavedenie kontrolovateľneja merateľnej práce doma.On-line systémy sú v súčasnosti jednoznačnýminformatickým trendom. Spája sa to všaks vážnym rizikom s ktorým sa boríme aj v súčasnosti– predpokladá dobre vybudovanú dátovúsieť (WAN). Vieme aká je ešte situácia na mnohýchlesných správach, kde pripojenie predstavujev súčasnosti neprekonateľnú prekážkua kolegom neostáva iná možnosť, len typovaťna OZ, vedľajšej LS alebo doma. Vývoj pokračujev tejto oblasti veľmi rýchlo a verím, že v blízkejbudúcnosti sa nám podarí aj túto bariéruzlomiť. Bohužiaľ však nezávisí od nás, ale oddodávateľov telekomunikačných služieb.Uzatvoriť dnes uspokojujúco túto polemiku nie je možné a určiteto nik ani neočakáva. V takýchto „boľavých“ chvíľach je dôležitejšíako súčasný stav celková prognóza. A tá je dobrá. A takneostáva nič iné, len poprosiť kolegov „v prvej línii“, aby eštečosi vydržali. Na obidvoch stranách, pretože nemalé problémys nábehom nového informačného systému majú dnes jeho tvorcoviai užívatelia. O niekoľko mesiacov sa k téme vrátime. Budemezvedaví čo sa zmenilo. K lepšiemu. Lebo práve to je zmyslomtohto zložitého procesu.P.S.: Jozef Sámel, ktorý je dnes „hromozvodom“ pre všetky– zaslúžené i nezaslúžené „sapácke“ výčitky – mi počas rozhovorudal dobrý tip: „Podobné problémy sme mali pred časom aj prinábehu nového systému spracovania miezd. Nože sa skús spýtaťtých, ktorí s týmto systémom dnes pracujú, či to vtedajšie trápenienestálo za to?“Skúsim.Lesník 2–2007 9

kapitoly z personalistikyInterpersonálna argumentáciav pracovných vzťahochDistributívne (súťaživé) vyjednávanieje také, v ktorom sa odmeny pokladajú za„nemenný koláč“, ktorý sa má rozdeliť medzistrany. Ciele strán sú teda v priamom rozpore,takže to, čo vy získate, druhý stratí. V distributívnomvyjednávaní má každá strana zvyčajne„bod odporu“, alebo „rozsah vyjednávania“,za ktorý už nepôjde. Súťaživý vyjednávač neberiedo úvahy budúci vzťah s druhou stranoua snaží sa maximalizovať zisky a minimalizovaťstraty. Vyjednávači neposkytujú údaje jedendruhému a snažia sa zbaviť sa navzájom schopnostipredpovedať reakcie, kým sa nedozvediačo najviac o pozícii toho druhého. Takýto vyjednávačsi načasuje ústupky starostlivo krokza krokom. Najvhodnejšie situácie pre súťaživýprístup sú tie, ktoré sú typu „výhra/prehra“,kde jedna strana bojuje, aby vyhrala a druhá,aby prehrala. Keď nepredpokladáme žiadnydlhodobý vzťah s týmto človekom, súťaživýprístup môže byť zmysluplný – získajte, čo sa dáa zmiznite. Takýto prípad je prirodzene vhodnýlen v kultúre, kde sa cenia individuálne ziskya vzťahom sa venuje až druhoradá pozornosť.Ak je niekto naozajstný mechiavellista, ktorýkaždý krok v živote strategicky plánuje, aby získalnejakú odmenu, súťaživosť je centrom jehopohľadu na svet. Nevýhody súťaživého prístupuk vyjednávaniu však prevažujú.Negatívne znaky súťaživého prístupu k vyjednávaniu:• Má silný dôraz na konfrontáciu, povzbudzujepoužitie donucovania a emocionálnehonátlaku ako presvedčovacích prostriedkov.• Je tvrdý na vzťahy, živí nedôveru, pocity izolovanosti,frustráciu a hnev a má za následokčastejšie zlyhanie vyjednávania.• Skresľuje komunikáciu, produkuje dezinformáciea zlé úsudky.• Pracuje proti vnímavosti a otvorenostik oponentovi, čím obmedzuje prístup k spoločenskýmziskom.• Povzbudzuje hru s ohňom tým, že vytváraveľa príležitostí na bezvýchodiskové situácie.• Sťažuje predvídateľnosť oponentových reakcií,pretože sa spolieha na manipuláciu a konfrontáciuriadiaceho procesu.• Prispieva k preceneniu výnosov súťaživéhosprávania, pretože sa nezameriava na relatívneobjektívnu analýzu podstatných predností.Integratívne (spolupracujúce) vyjednávaniepredpokladá, že strany majú aj rôznorodé,aj spoločné záujmy a že proces vyjednávaniaKarol VOLENTIERV súkromných aj pracovných životoch robíme rozhodnutia,ktoré musia byť prijateľné pre každého zainteresovaného. Vyjednávaniesa objaví pri riešení problému vtedy, keď stranyuznajú svoju závislosť, sú schopné pomenovať svoje obavya sú ochotné pracovať aj na nekompatibilných, aj na prelínajúcichsa cieľoch. Vyjednávanie potom chápeme ako aktívnufázu riešenia problému, keď ľudia produkujú možnosti a nápady,robia vzájomné ústupky a snažia sa, aby sa ich spoločnéciele naplnili. Vo svojej najlepšej podobe je vyjednávanieaktívne, konštruktívne riešenie problémov. Vo svojej najhoršejforme je vyjednávanie bojom o moc alebo manipuláciou.Vyjednávanie dovoľuje konfliktným stranám stanoviť svojepreferencie, diskutovať o vzťahu, držať pod kontrolou určitésprávanie a zvýšiť predvídateľnosť seba aj druhého. V procesevyjednávania všetky strany závisia od zhodnotenia mocia štruktúry situácie, regulujú vlastné správanie aby maximalizovalisvoje zisky a hľadajú návrhy na dosiahnutie riešenia.môže mať za následok, že obe strany niečo získajú.Existujú tu zmiešané motívy – samostatnéaj vzájomne prepojené potreby. Spolupracujúcevyjednávanie zdôrazňuje maximalizovanie spoločnýchziskov pre obe strany – často tvorivýmspôsobom. Kladie hodnotu na vzťah medzikonfliktnými stranami, vyžaduje si dôverua spolieha sa na úplné odhalenie relevantnýchinformácií. Jedným z predpokladov vyjednávaniaje, že v probléme nie sú nevyhnutnépolárne protiklady. Spolupracujúce prístupy zaobchádzajús protikladmi, akoby boli prepojenéa nie nekompatibilné. Vyjednávači sa zaoberajúspoločným riešením problému, spoločne navrhujúriešenia, ktoré maximalizujú zisky pre obestrany. Dostaneme od druhých, čo potrebujeme,ale spôsobom, ktorý aj im pomáha dosiahnuťniektorý z ich cieľov. Vyjednávač sa zaujímao zachovanie vzťahu s druhým. Spolupracujúcadohoda obom dovoľuje, aby odišli z rokovanias neporušeným vzťahom a ochotní si dôverovaťa spolupracovať aj v ďalšej situácii vyjednávania.Povšimnutiahodné sú niektoré špecifické techniky,ktoré vedú k spolupracujúcim výsledkom:Zväčšenie koláča povzbudzuje spolupracujúcevýsledky, pretože väčšina problémov jezaložených na vnímaní nedostatočných zdrojov– rozšírenie zdrojov pozmeňuje štruktúru riešenéhoproblému. Hľadajú sa nejaké dimenzie,ktoré si druhý cení a robia sa ponuky na vyrovnanieziskov.Výmena „politickej „ podpory – človekponúka „vymeniť“ veci, ktoré sú pre druhéhovrcholnou prioritou. Strany musia nájsť v problémeviacnásobné témy. Potom pripravíte dohodu,aby každý z vás dostal položku vrcholnejpriority, kým sa vzdáva niečoho s nižšou prioritou.„Prekladáte“ a premiešavate témy, kým sana vrchol hromady nedostanú otázky vrcholovejdôležitosti.Zníženie nákladov minimalizuje výdavkydruhého, ak ide s vami.Premostenie nachádza nové možnosti, abysa naplnili potreby druhej strany.Negatívne znaky spolupracujúceho prístupuk vyjednávaniu:• Vyžaduje inteligenciu vyššieho rádu, prenikavévnímanie a rozlišovanie a skvelú vynaliezavosť.• Uprednostňuje kooperáciu, čím vytvára vnútornýtlak k robeniu kompromisov a prispôsobovaniu.• Vyhýba sa stratégiám, ktoré sú konfrontač-né, pretože nesú riziko bezvýchodiskovosti,ktoré sa pokladá za zlyhanie.• Zameriava sa na to, aby bol človek citlivýk záujmom druhých, zvyšuje zraniteľnosť vočipodvodom a manipulácii od súťaživého oponenta.• Zvyšuje možnosť, že dohoda bude pre druhústranu priaznivejšia, ako by si spravodlivosť zaslúžila.• Sťažuje stanovenie definitívnej úrovne ašpiráciía jej spodnej úrovne kvôli spoliehaniu sana kvalitatívne ciele.• Vyžaduje silnú dôveru vo vlastné vnímanie,týkajúce sa záujmov a potrieb druhej strany.Zásadové vyjednávanie (vyjednávanieo hodnotách) predstavuje praktický prístupk spolupracujúcemu vyjednávaniu prostredníctvomštyroch princípov, pomocou ktorých jemožné zmeniť deštruktívne vyjednávanie späťdo kooperatívneho módu. Nie sú to ani takzručnosti, ako postupy, ktoré by sa mali používaťpočas konštruktívneho riešenia problému.Ľudia: Oddeľte ľudí od problému. Partneriby mali začať chápať, že pracujú bok po bokua útočia na problém, nie jeden na druhého.Nadradený cieľ procesu je: „My pracujúc spolu,môžeme vyriešiť tento problém, ktorý nás konfrontuje.Problému treba čeliť, akoby človekčelil nepriateľovi, kooperatívne pracovať s konfliktnýmpartnerom na vyriešení problému. Jevo vlastnom záujme oboch strán uchovať siuskutočniteľný vzťah. Pre partnerov sa dlhodobévzťahové, alebo obsahové ciele môžu staťnadradenými cieľmi, ktoré redukujú konfliktkvôli krátkodobým cieľom.Záujmy: Zameranie sa na záujmy, nie napostavenie. Keď ľudia formulujú svoje cielev pojmoch postavenia, ktoré treba chrániť, súmenej schopní prísť s múdrymi dohodami. Čímviac objasňujete svoje postavenie a bránite ho,tým viac sa mu stávate oddaným. Argumentovaniekvôli postaveniu ohrozuje pretrvávajúcevzťahy, pretože problém sa často stáva súbojomvôlí. Bez ohľadu na to, čoho sa vyjednávanietýka, ľudia sa zvyčajne rutinne zaoberajú handrkovanímo postavenie. Každá strana zaujmepostavenie, argumentuje zaň a robí ústupky,aby dosiahla kompromis. Postavenie je všakšpecifickým riešením záujmu, ak začnete s postavením,prehliadate veľa tvorivých možnostína naplnenie záujmov. Záujmy sú rozptýlenejšieako postavenie a niekedy je ťažké ich identifikovať,môžete však udržať proces spoluprácev chode, keď sa na ne zameriate.Možnosti: Vyberte rozmanité riešeniaskôr, než sa rozhodnete, čo urobíte. Snahavyriešiť problém tvárou v tvár protivníkovi,zužuje pohľad človeka. Tlak znižuje tvorivémyslenie práve v čase, keď je tvorivosť najpotrebnejšia.Hľadanie jediného správnehoriešenia môže byť neplodné. Tento problémmôžete prekonať, keď sa zameriate na novériešenia namiesto nekonečného obhajovaniasvojich prospektívnych cieľov. Dobré rozhodnutieje také, ktoré sa vynorí z viacerých možnostívytvorených zainteresovanými stranami.Kritériá: Trvajte na tom, aby bol výsledokzaložený na nejakom objektívnom štandarde.Vôľa jedného človeka nestačí na ospravedlnenieriešenia problému. Mali by sa použiť určitéprincípy férovosti, alebo objektívne posúdenie.Človek si môže vyvinúť objektívne kritériáprostredníctvom férových postupov a hľadanímspravodlivých štandardov.Spolupracujúci vyjednávač môže byť právetaký „tvrdý“ ako súťažiaci vyjednávač. Neústupčivývšak je kvôli iným aspektom. Zostaňtepevný vo svojich cieľoch, ale flexibilný ohľadnetoho, ako ich uskutočniť. Spolupracujte s druhoustranou, ale nekapitulujte. Vaše ciele nechsú vo vašej mysli vždy pevné, ale prostriedky,ktoré použijete, nech sú flexibilné a prispôsobenéaj potrebám druhej osoby.Ing. Volentier - manažér pre vzdelávaniezamestnancov a personálne procesy14Lesník 2–2007

lesnícky portrétVedúci Lesnej správy Jelšava Ing. Stanislav NOVÁKČas na citlivévnímanie lesaJozef MARKOMedzi nami sú kolegovia, ktorí za roky prácev štátnych lesoch dokázali, že majú svoju profesiu radi. Milujúles a rozumejú mu. Okolie ich vníma ako pracovitých,zodpovedných a zanietených odborníkov, ale aj ako čestnýcha rešpektovaných ľudí. Ich skúsenosti sú zaujímavé,ich názory inšpirujúce. Takýmto zamestnancom š.p. LESY SRchceme dať priestor v novej rubrike Lesníka, ktorú sme nazvaliLesnícky portrét. Budeme vďační našim čitateľom, aknás upozornia na kolegov, ktorí si miesto v tejto rubrike zaslúžia.Radi im ho poskytneme.LESNÍCKE ZÁSADY A MLADÍ LESNÍCI58-ročný Ing. Stanislav Novák, vedúciLS Jelšava na OZ Revúca, pochádza z lesníckejrodiny. Jeho otec bol urbárnymhorárom a rád si aj zapoľoval. Syn pokračovalv jeho šľapajách, aj keď trochu kľukatoucestou, cez absolvovanie chemickejpriemyslovky vo Svite. Po skončení štúdiína lesníckej fakulte vo Zvolene nastúpilna polesie Ploské, potom narukoval a keďsa vrátil v roku 1973 späť do prevádzky,polesia už neboli. Nahradili ich správy.„Začal som na pozícii pestovateľa LSSirk. Moji dvaja kolegovia boli dosťambiciózni a popri zamestnaní študovali,preto som musel často zastaťaj ich prácu a robiť to, čo bolo treba.Keď to však porovnám s dneškom,naše vzťahy boli kamarátskejšie, pracovalisme v silnej firme a cítili smeaj väčší rešpekt vo verejnosti. Ak saniečo stalo v lese, stačilo dať o sebevedieť v ktorejkoľvek obci a každýkto mohol, podal pomocnú ruku.Vzťah ľudí ku gruntu bol iný akoteraz. Pevnejší, ale postupne slabol.Možno aj preto súčasní mladí lesnícinetrávia v lese toľko dní a nocí, akotomu bolo za mojich mladých čias.Širokospektrálne zameranienašich mladýchkolegovnepovažujemza dobré.Akoby saz a b ú d a -lo na to,že slovolesník jeodvodenéodslova les. Lesnícke zásady, ktoré námkedysi vštepovali profesori Stolinaalebo Randuška, určite mali čosido seba. Hovorili nám napríklad, želesník nepozná zlý čas, iba zlé oblečenie.Určite by bolo dobré, keby saich naučili rešpektovať aj naši nasledovníci.“ČO NAJVIAC BYŤ V LESEIng. Novák zdôrazňuje, že lesníkpracuje so živým materiálom a pretomusí rozumieť reči stromov, musí vedieťvypozorovať, ako les reaguje na svetlo,vlhkosť, teplo, jednoducho na všetko,čo ovplyvňuje jeho vývoj. Preto má aj súčasnýlesník podľa jeho názoru dostatokdôvodov na to, aby bol čo najviac v lese.Sám veľmi dobre pozná porasty na LSJelšava a spolu s OLH-kmi sa zúčastňujena ich vyznačovaní. Mrzí ho, že aj keďOLH a lesníci musia na lesnom obvodespolupracovať, nie vždy je tomu tak, pretoževšetko závisí len od ich pováh, ktorésú rôzne a niekedy k sebe jednoduchonepasujú. „Stále tvrdím, že výsledkompráce lesníkov je les. Les nám povievšetko o tom, aký lesník v ňom hospodári.Dnes lesníci veľa informáciíčerpajú z tabuliek, leteckých snímok,ale tie predsa nemôžu nahradiťmeranie priamo v teréne, fyzicképrejdenie si porastov. Ani taxátornemá šancu spoznať dostatočneporasty a ich zaškatuľkovanie dorôznych kategórií neodzrkadľujedostatočne poznanie a potrebylesa. Bohužiaľ, v súčasnostisa zaoberáme viac rôznymi pokynmi,predpismi, preto smev časovej tiesni a menej časunám ostáva na citlivé vnímanielesa,“ dodáva Ing. Novák.Zmieňuje sa aj o ďalších poslaniach,ktoré lesník v minulostimal a má ichaj v súčasnosti. Jezároveň poľo v n í k o m ,o c h r a n -com prírody, je človekom,ktorý komunikuje s verejnosťou.Poľovníka všakvôbec nevníma ako lovca.Sám hovorí, že puška muv lese nechýba, spoločníkamu robí na prechádzkachlesom pes. Psi ho sprevádzajúcelým životom. Spomínasi, že ešte ako malýchlapec sedával za stoloma pod stolom vždy ležalotcov poľovnícky pes.Dnes má Ing. Novák niekoľko oceneníjeho kynologickej práce. Čo sa týka komunikácies verejnosťou uvedomuje si, žetúto oblasť lesníci v minulosti zanedbalia mrzí ho, že ešte aj dnes majú navrchv médiách ochrancovia prírody. „Musímesa naučiť doslova predávať našuprácu verejnosti, nebáť sa vystupovaťa prezentovať, čo robíme v lesea v prospech lesa. Som rád, že čorazväčšiu pozornosť venujeme lesnejpedagogike. Sám som vyškolený lesnýpedagóg, pretože si uvedomujem,že so zmenou vnímania lesníckej prácemusíme začať práve u detí a mladýchľudí,“ argumentuje Ing. Nováka dodáva: „Pre lesníka je podľa môjhonázoru veľmi dôležitý vzťah k semenárstvua škôlkárstvu, pretožeby mal byť sebestačný vo vhodnomsadbovom materiáli. Kvalita lesníkabola vždy posudzovaná aj podľa lesnejškôlky. Preto považujem za veľkúchybu plošné rušenie lesných škôlok,aj keď s ich prevádzkovaním boli neskutočnéproblémy. Platilo a budeplatiť, že najstabilnejšie a najprispôsobivejšielesné porasty sú na domácichstanovištiach.“VLASTNÍCKY VZŤAH K LESU JE UŽ INÝIng. Novák ďalej hovorí, že súčasnýtrend vo vývoji lesnej techniky a volaniepo prírode blízkom obhospodarovaní lesovsú podmienené kvalitou a hustotoulesných ciest všetkých kategórií. Súčasnýstav vo výstavbe a údržbe lesných ciesta stavieb však tomu podľa neho vôbecnezodpovedá. Zaujímavý je aj jeho názor,ktorý sa týka prinavracania lesnýchporastov, obhospodarovaných doterazštátnymi lesníkmi, súkromným vlastníkomlesných pozemkov. Tento procespovažuje za ekologickú katastrofu. Nielenpreto, že vlastnícky vzťah k lesu dnesuž nie je taký ako pred rokmi a zakladása skôr na tom, že žiadny vlastník nechcea nemá prečo doplácať na les, ale ajz dôvodu výskytu množstva špekulantova priekupníkov s drevom, ktorí les zneužívajúna obohacovanie sa. A na to lespodľa neho citeľne dopláca. Je preto ibaprirodzené, že skúsený lesník Ing. Novákvolá po takom modeli, aký funguje napríkladv Poľsku, kde až 80 percent lesovobhospodaruje štát. Na lesných porastochnašich severných susedov je to podľaneho aj vidieť. A na ňom zasa vidieť, ženielen hovorí, ale aj cíti ako pravý lesník.Že je presne taký, ako nám ho opísali jehokolegovia, ktorí si ho ctia a vážia.Lesník 2–2007 15

poľovníctvoK biologickej ochraneporastov pred škodamizverouII. časťPoškodzovaniedrevínMatúš RAJSKÝ, Jaroslav SLAMEČKA, Pavel HELL, Milan GARAJPodobne ako vo výskume výživysrnčej zveri (Lesník 2007/1) aj pri jelenejzveri sme overovali v experimentálnychpodmienkach vplyv použitého krmivana intenzitu škôd spôsobovaných zverou.Údaje o odhadovaných škodách na porastochsú lesníckej a poľovníckej praxi známe,my sa zameriame na prezentovanienašich sledovaní a výsledkov týkajúcich saobhryzu kôry zverou.Keďže jeleniu zver zaraďujemez hľadiska potravnej ekológie do prechodnéhovýživového typu prežúvavcov,má spoločné znaky s tzv. spásačmiobjemových krmív (napr. muflónia zver)a tiež s ohryzovačmi (napr. srnčia a losiazver). Prirodzená potrava jelenej zveri savo voľnej prírode v priebehu roka mení.Kým počas vegetačného obdobia mábližšie k spásačom, tak v zimnom obdobík ohryzovačom. Keďže konzumácia kôry,terminálov a letorastov je normálnymprejavom jej potravnej ekológie, poškodzovanielesného prostredia ohryzomnedokážeme eliminovať úplne, ale čo jedôležité, môžeme jeho intenzitu a tým ajrozsah vzniknutých škôd do značnej mieryovplyvňovať.Vieme, že na ohryz drevín zverouvplýva viacero faktorov. My sme za presnesledovaných podmienok, pri minimalizovaníostatných pôsobiacich vplyvov,vyhodnocovali obhryz kôry v závislosti odúrovne dostupnej výživy pre zver. Použilisme smrekové kmene v rastovej fáze žrďkovinya žrďoviny v dĺžkach 2-2,5 m, ktoréboli denne zveri menené. Jelenice (vek4-7 rokov) boli rozdelené do skupín, pričomsme ako krmivá použili lúčne seno,ktoré tvorilo v každom z piatich modelovzáklad kŕmnej dávky, ďalej trávnu a kukuričnúsiláž, ovos a granulované krmivos obsahom jadrových krmív, minerálov,lucernového sena, cukrovarských rezkova 30 % podielu dendromasy (obr. 1-5).Podotýkame, že zver mala pridelenékrmivá v skupinách k dispozícii (vrátaneobhryzového materiálu) v čerstvom stavea v adlibitných množstvách, čiže malamožnosť výberu.Z výsledkov vyplynulo, že najintenzívnejšieobhrýzala kôru skupina, ktorámala prístup iba k lúčnemu senu. Obhryztvoril až 31,9 % denného príjmupotravy v čerstvom stave. Lúčne senodobrej kvality v adlibitnom množstveby malo byť základom kŕmenia jelenejzveri, ale vhodné je k nemu pridávaťsiláže a ďalšie dužinaté (napr. cukrovúa kŕmnu repu), ako aj jadrové krmiváv obmedzených dávkach. Ak je seno podávanéako samotné krmivo a zároveň jehoršej kvality, zver vyhľadávaatraktívnejšiu potravu, akousú napr. prirodzené zdroje, a tolesné dreviny. V druhej skupinekŕmenej okrem sena aj trávnousilážou (senážou) tvorila kôra užiba 0,3 % denného príjmu potravy,lúčne seno 1,8 % a trávna siláž až97,9 %. Príjem kôryaj sena poklesol.Zver uprednostňujesilážovanékrmivá aj z dôvoduvysokého obsahu vodya pri ich dobrej kvalitedosahujú popriprimeranej vý-Obr. 1 - 5 Smreková kôra v potrave (g) jelenejzveri v zime pri rozdielnom zložení kŕmnej dávkyv experimentálnych podmienkach (priemernena 1 dospelého jedinca a deň)16Lesník 2–2007

poľovníctvoživnej hodnote aj vysokú chuťovú atraktivitu.Podobný výsledok sme zaznamenaliaj pri doplnení kŕmnej dávky kukuričnousilážou a kukuričnou silážou s ovsom.Zver prijímala v týchto dvoch prípadochdenne v potrave iba 0,07 a 0,16 % kôry,čiže ešte menej ako pri trávnej siláži.V piatej skupine sme zveri predkladalipopri lúčnom sene aj granulát s 30 %obsahom stromovej biomasy v sušine. Prijeho výrobe sme použili konáriky listnatýchaj ihličnatých drevín. Išlo o hmotu,ktorá je odpadom pri ťažbe (hrúbka do2cm). V tomto prípade tiež zver obhrýzalakôru iba minimále (0,65 % v potrave),podstatný podiel príjmu tvoril granulát(89,05 %). Išlo síce o krmivo s vysokýmobsahom sušiny (približne 90 %), čižes nízkym percentom vody, podobne akoseno, ale obsahovalo chuťovo atraktívnekomponenty pre zver (tak isto aj prirodzenúpotravu) a živiny boli zastúpenévo vyváženom pomere.Pri výbere krmív pre jeleniu zver je potrebnémať na zreteli, aby ich zver ochotnea pravidelne prijímala. Dôležité je tiežaby obsahovali dostatočné množstvovlákniny (priemerne minimálne 17-20 %v sušine), ktorá je potrebná pre dobré trávenie.Z tohoto pohľadu je tiež dôležité,aby potrava obsahovala aj štruktúru o minimálnomrozmere 1-1,5 cm (napr. kŕmnazmes by nemala byť zgranulovaná z komponentovpomletých na prach). Krmivábohatšie na dusíkatélátky (bielkoviny)ako napr. lucerna,ďatelina, strukovinya pod. je vhodnépridávať vo zvýšenejmiere najmä v záverezimy a v prechodnomjarnomobdobí, z dôvodurastu plodov u samíca parožia u samcov.Obilie môžeme podávaťzveri po celéprikrmovacie obdobie,lebo je bohatýmzdrojom energie(sacharidov). Trebamať však na zreteli,že ak ho zver prijímaako samotné krmivo(monodiétne), môžedôjsť k vážnym zdravotným problémom(acidózam), ktoré v ťažších prípadochvedú k úhynom. Kukuričná siláž je vhodnýmkrmivom s optimálnym podielomvlákniny a energie. Nevýhodou je, že homožno zveri predkladať len na krátke obdobie,keďže na vzduchu v dôsledkusekundárnej fermentácie rýchlo podliehakvalitatívnym zmenám.Popri sledovaní vplyvu krmívna obhryz sme zaznamenávali ajzmeny hmotnosti (kondície) počaszimného obdobia (obr. 6). Ukázalosa, že zver kŕmená iba lúčnym senom,ktorá spôsobovala najväčšie poškodeniesmrekových kmeňov, dosiahlanajväčší úbytok živej hmotnosti, a topokles v priemere na jedinca takmeraž o 14 kg.Na našom pracovisku sme prisledovaní vplyvu jednotlivých krmívna poškodzovanie drevín jeleňouzverou sledovali iba obhryz kôry.V skupine kŕmenej lúčnym senom akosamotným krmivom dosiahol jej príjemveľmi vysokú úroveň. Predpokladáme,že ak by mala zver prístup aj k letorastoma terminálom drevín (odhryz), intenzitaobhryzu kôry by v dôsledku ichzvýšenej konzumácie poklesla.Chybou je, ak počas prikrmovacejsezóny dochádza k nepravidelnémudopĺňaniu krmív do kŕmidiel a zvernavyknutá na určitý režim je potomnútená kompenzovať deficit (hlad)zvýšeným obhryzom a odhryzom.Krmivá musia dosahovať dobrú kvalitua zveri ich predkladáme v množstváchprimeraných jej početnosti.Otázka o skutočnom zmysle zimnéhokŕmenia súvisí v prvom rade s tým,nakoľko je dané prostredie ohrozenéškodami zverou a s ekologickými,príp. ekonomickými dopadmi, v prípadekeď zver bude pokrývať potrebuživín, energie a vody prostredníctvomkonzumácie stromovej biomasy. Abybolo kŕmenie účelné, je dôležité hovykonávať správne, to znamená pravidelnepredkladať krmivá na vhodnéstanovištia, pričom ich výber musízohľadňovať fyziologické potrebyzveri.Obr. 6 Vývoj hmotnosti jelenej zveri v experimentálnych podmienkachMatúš Rajský, Jaroslav Slamečka,Pavel Hell, Milan Garaj 1Stredoeurópsky inštitút ekológie zveriWien, Brno, NitraSlovenské centrumpoľnohospodárskeho výskumu Nitra1OZ TopoľčiankySlovenský poľovnícky zväzLesy Slovenskej republiky,š.p. Banská BystricaNárodné lesnícke centrum ZvolenSlovenské centrum poľnohosp.výskumu NitraTechnická univerzita ZvolenStredoeurópsky inštitút ekológiezveriŠtátna ochrana prírody SRŠtátna veterinárna a potravinováspráva SRusporiadajú v rámciLEVICKÝCHPOĽOVNÍCKYCH DNÍodborný seminárs medzinárodnou účasťouSVETOVÉPOĽOVNÍCTVOA POĽOVNÍCKYTURIZMUSktorý sa uskutočnídňa 24. marca 2007 o 9.00 hod.v Dome kultúry Družba v Leviciachpod záštitouMINISTRA PÔDOHOSPODÁRSTVA SRLesník 2–2007 17

ľudia a lesyO moskovských protokoloch i zháňaní náhradných dielovVýnimočný kolegaJán MIČOVSKÝ...už v minulosti som hona podniku občas stretol, alenedovolil som si prihovoriťsa mu. A teraz s ním idemzdieľať jednu kanceláriu!Otvoril som dvere, pozdravilsom sa a rozosmial. Sedeltam naozaj Dubček a -jedol chlieb s ťou a cibuľou!mas-„Čo sa taksmeješ?“Jozef Križanovič„Prepáčte, toten chlieb s cibuľou....prekvapiloma to....“„A čo si ty myslíš, veď ja som tiež lenčlovek!“Možno to bol práve tento náš prvýrozhovor, ktorý rozhodol o tom, že sme sis pánom Dubčekom padli do oka. A hocisom bol takmer o tridsať rokov mladší, dôverovalmi, ako asi málokomu na podniku.Tuším ma mal trochu za syna. Priučil som saod neho ako vyrovnane znášať aj ťažké dni.A veru sa mi to neskôr v živote zišlo... Sedávalisme v tých rokoch spolu nielen v kancelárii,ale občas aj v račianskych pivničkách.Vínko rád okoštoval, ale jeho výrobu veľmineovládal. O takmer celoročných prácachvo vinohrade nevedel takmer nič. V tomsom mu bol učiteľom spočiatku zase ja, neskoršieaj známi vinári z Rače.Neurazte sa, ale spýtam sa vásna to radšej hneď na začiatku – bolomožné sedieť roky s Dubčekom a nebyťzároveň spolupracovníkom Štátnejbezpečnosti..?Neurazím, veď sa ma na to už spýtalkde - kto. So Štátnou bezpečnosťou somnemal nič, ba nikdy sa ma ani len nepokúsiliosloviť. Asi preto, že v časoch, keď nás životdal s Dubčekom do jednej kancelárie, tomali už vyriešené. Všetci sme vedeli, kto bol„poverený“ dohľadom nad ním. A dobre tovedel aj sám Dubček. Nedal to však nikdy nasebe znať. Ba stávalo sa, že ak sme si z prácezašli na pohár vína, pozval aj dotyčných„spolupracovníkov“. Faktom však je, že satéme politiky v práci i mimo nej absolútnevyhýbal.Akú mal pracovnú náplň?Obidvaja sme pracovali ako samostatníprevádzkoví inšpektori. Ja som mal v referátestarostlivosť o základné prostriedky,Dubček podnikový autopark. Metodickymu podliehali aj vývojové dielne v Pezinku,ktoré boli zamerané na opravu služobnýchMeno, ktoré kedysi obletelocelý svet. Stalo sa symbolomneobvyklej kombinácie – politikya slušnosti. Neobvyklej o to viac, žeišlo o politiku na scéne, ktorej kulisyrozostavoval Kremeľ. Meno, ktoré je dnesspájané s hrdinstvom ale i naivitou. Nech súdičas. Ak by sme však vzťah Slovákov k panteónusvojich nesmrteľných vyjadrili počtom novembrovýchsviečok na ich hroboch, potom je totomeno bez konkurencie...Alexander Dubček.Do tohto seriálu ho nenominovala snaha miešaťsa historikom do remesla, ale skutočnosť, žebol v rokoch 1970 až 1982 naším kolegom. Akosi na toto obdobie spomína Ing. Jozef Križanovič,jeden z najbližších Dubčekových spolupracovníkovv podniku Západoslovenské štátnelesy? A ako jeho najstarší syn, Pavol, ktorý malv časoch Pražskej jari dvadsať rokov?vozidiel a neskôr aj centrálnu opravu motorových píl. V tých dielňach sa naozajvyznal. Keď chýbali ľudia, nemal problém dať sa do montérok, zvariťa urobiť čo bolo treba. Bol vyučeným strojníkom a naozaj to vedel. Najväčšieuplatnenie však mal pri zháňaní náhradných dielov. Ak bol niečo „úzkyprofil“ stačilo mu chytiť telefón a priamo u dodávateľa zohnal aj to, čo by inínedokázali. Ľudia sa k nemu síce veľmi nehlásili, no nezabudli naňho.Aký to bol človek?Skromný, ľudský, kamarátsky a rodinne založený, so zmyslom prepravdu a humor. Vulgárne slovo od neho nik nepočul. Jeho slušnosť malaniekedy až komické rozmery: dokázal v zime osloviť aj „svojho“ eštebáka:„hybaj sa dnu ohriať, veď sa my dobre poznáme...“. V práci nikdy nepovedal,že sa dačo nedá vyriešiť a ak aj bol smutný, nedal na sebe nič znať.A malo ho čo trápiť. Vyhodili ho zo všadiaľ, ešte aj z odborov. Nedali muani poľovný lístok. Ráno prichádzal do práce veľmi zavčasu. Na obedy s naminikdy nechodil. Ak mu dačo v práci vadilo, tak to boli fajčiari. Keď na toprišlo, vedel sa aj zabaviť, zaspievať i s dievčatami pošpásovať. Ba - vari touž môžem prezradiť - v kancelárii sme mali také tenučké poháriky a občassme si spolu dali za glg vínka. Bol som vtedy trochu viac „pri tele“ a pánDubček ma často „pucoval“, že sa mám viac hýbať a športovať. On sám sidával pozor na líniu, chodieval väčšinou pešo. Nikdy sa neodťahoval ani odbrigád na ktoré sme vtedy z podniku často chodili – zalesňovať, či uhadzovaťhaluzinu. Spájalo nás aj to, že sme obaja chovali zajace. Nikdy nezabudnem,ako mi raz volá mamka celá udivená: „Príď domov, bol tu súdruhDubček a doniesol ti nahonenú samicu!“ Veta, akú nevymyslí nik, iba život!Dubček však bol srdečný a kultivovaný človek. Také bolo aj zariadenie jehodomu - jednoduchý byt, veľa kníh. Svoju manželku vždy pekne volal Aničkou.A ten jeho známy úsmev bol naozaj skutočný. Málokedy mu schádzalz tváre aj v časoch našej spolupráce. Budem si ho tak aj vždy pamätať....A ako si na pôsobenie svojho otca v štátnych lesoch spomínajeho najstarší syn Pavol?Po otcovi máme veľmi bohatý archív a priznám sa, že jeho systematickéspracovanie nás ešte len čaká. A týka sa to aj lesníckej etapy života nášhootca o ktorej všetko iste nevieme. Ak by sa ozvali pamätníci, bol by somveľmi vďačný. To, že sa otec zamestnal v štátnychlesoch, bola zásluha vtedajšieho podnikovéhoriaditeľa Hanáka. Bolo na to treba asi veľa odvahy.Nezostalo veľa ľudí, ktorí sa k otcovi hlásilia boli ochotní mu aj pomôcť. Štátna bezpečnosťnám venovala trvalú pozornosť. Ešte ajv servise nám „vylepšili“ televízor – plošticou.Medzi lesníkmi mal otec veľa priateľov z minulosti.Pôsobením otca v štátnych lesoch sa tietovzťahy nepokazili, ale ešte naopak. Jednémuz kolegov bol dokonca akýmsi dúcim pri dome. Otec bol totižstavbyvenaozajPavol Dubček18Lesník 2–2007

ľudia a lesyPamätná tabuľa na budoveLESOV SR v BratislaveAlexander Dubčekso synom Pavlom,v Moštenickej doline,1956Pohľad z Donovalov- foto Pavol Dubčekmajstrom mnohých remesiel. Mne zase často hovorieval - keď ti bude zle,obráť sa na lesníkov, tí ti pomôžu.Čo sa vám pri spomienkach na otca vybavuje najviac?Otec mal kvality, ktoré som si začal uvedomovať len postupne. Ja sombol v časoch normalizácie „dislokovaný“ do Malaciek a keďže ma otec naučilvzťahu k prírode, chodieval som často do lesa a premýšľal o otcovi i našomspoločnom živote s ním. Nikdy v živote nás ako deti fyzicky netrestal.Otcovou podstatou nebola naivita, ako si niektorí myslia, ale slušnosťa morálka. No, ak je pomoc blížnemu a sociálne cítenie považované za naivitu,tak potom sa k naivným hlásim aj ja. Otec vedel, že svet treba urobiťlepším a chcel k tomu prispieť. Hovorieval – keď si silný, nemáš čo silu ukazovať,ale pomáhať druhým. S rokmi som sa presvedčil, že práve tí, ktorí honajviac obviňovali zo zlyhania majú – na rozdiel od neho - svoju minulosťtrocha temnú. Tak ako aj jeden z politikov susednej krajiny, ktorý je otcovýmveľkým kritikom a ktorého minulosť verejnosť ešte dosť prekvapí...O otcovej životnej filozofii svedčí aj to, že, keď bol po takmer dvadsiatichrokoch prenasledovania rehabilitovaný a zvolený za predsedu parlamentua mohol potrestať tých, ktorí potláčali základné ľudské práva, nešiel anivtedy cestou odplaty. Opäť ukázal, že humanizmus je preňho viac akopomsta. Potvrdil, že s ľuďmi, ktorí svoju kariéru založili na krivdách a násilího nikdy nič nespájalo. Akurát, možno len brokovnica, ktorú dostal spolus Vasiľom Biľakom... Ale to je už iný príbeh......ale čitateľov by pravdepodobne zaujímal...Keď bol Brežnev na jar 1968 na návšteve Československa doniesol falošnýdar - dve rovnaké brokovnice, dvanástky. Jednu dal Biľakovi, druhúotcovi. Biľak tú svoju má možno dodnes, otec svoje zbrane zachraňovalna poslednú chvíľu – keď ŠtB prišla ráno o tretej po ne, boli už prepísané.K brokovnici som sa dostal až po rokoch vďaka priateľom lesníkom, predovšetkýmvďaka pánovi Eduardovi, práve tomu, ktorému otec pomáhal pridome. Mala ju vtedy vo vlastníctve jedna pani. Ak by poznala jej pôvod, asiby sa zbraň stala pre mňa cenovo nedostupnou. A tak ju pre mňa anonymnekúpil otcov kolega, ktorý dodnes zostal priateľom našej rodiny.Prečo nazývate tie brokovnice falošným darom?Brežnev ich doniesol pri svojej návšteve krátko pred okupáciou.Na všetkých sa usmieval, no určite už vedel, čo zamýšľa. Nuž, preto...Spomenuli ste, že otca obviňovali zo zlyhania. Najčastejšie samu vyčíta podpísanie moskovského protokolu, ktorý legalizovalokupáciu, čím sa táto premenila na bratskú pomoc......omyl! Otec nikdy nepodpísal súhlas s okupáciou. Bol odvlečenýa internovaný v prvý deň okupácie na neznáme miesto. Následne potomv Moskve, pod nátlakom a hrozbami, podpísala celá delegácia, včítane prezidenta,dokument, ktorým sa Československo zaväzovalo, že vo veci okupácienepodá na pôde OSN protestnú nótu. Myslím, že je to trochu rozdiel.Ale aj kedy nebol, prečo otcovi vytýkať to, že chcel zabrániť krvipreliatiua následnej likvidácii časti inteligencie, ktorá už bola na zoznamoch KGB!Predchádzajúce ozbrojené pokusy o demokratizáciu východného blokua ich výsledky sú dostatočne známe. Povojnová generácia potrebuje k pochopeniunovodobých dejín Európy komplexnú faktografiu, založenú niena subjektívnych názoroch niektorých módnych politikov, ale na skúsenostiacha poznatkoch pamätníkov. To, ako vybrať pozitívne posolstvo z našichdejín, to je už úloha vzdelávacieho systému, ktorý musí rešpektovať realitu.Alebo si azda skutočne dnes niekto myslí, že sa Brežnevovi dalo v roku 1968úspešne ubrániť?! Raz na konto moskovských rokovaní jeden z realistov naobranu otca vtipne poznamenal – keby ste sa vy museli pozerať Brežnevovidesať minút do očí do smrti by ste s... ruské zástavy...! Otec bol zástancamorálnej rezistencie. A myslím, že práve v tom bola jeho sila. Dobre poznalcenu života. A určite nebol zbabelec. Alebo si myslíte, žeby zbabelec dokázalísť do Povstania, byť dva krát zranený, plaziť sa s prestrelenou nohouz Považského Inovca do Bielych Karpát celé kilometre..?! Otcove pamiatkyz Povstania mám s úctou odložené, verte že nie sú skropené vodou.... Otcovbrat Julo v boji zahynul. Vtedy mal ozbrojený boj určite obrovský zmysel.Ale vohnať celý národ pod hlavne tankov piatich armád...?!Aký je vzťah Pavla Dubčeka k lesu?Z troch bratov som lásku k lesu zdedilnajviac asi ja. Ale nesmiem zabudnúť anina brata Milana, ktorý bol niekoľko rokovzamestnaný u štátnych lesov. S otcom smechodievali pravidelne do lesa už ako malédeti, keď sme žili v Banskej Bystrici. Staršínás učili vnímať ako žije hora, ako hučí,ako dýcha... Vážim si od detstva lesníkov,lebo im treba ďakovať za to, že sa odbornea s láskou starajú o prírodné dedičstvoľudstva. Dosť som pochodil po svete a trápima, keď vidím, ako sa nám pred očami meníplanéta. Dávam si otázku, či je ľudstvo takéhlúpe, že k samozničeniu smeruje rýchlejšie,ako dinosaurus, ktorý tu prežil milióny rokov?Myslím si, že nastala doba, keď všetcimusíme prírodu aktívne chrániť. Som vďačnýpriateľom - lesným inžinierom, za to, že maako laika učia chápať ekosystém v širokýchsúvislostiach. Som presvedčený, že nemôžemechrániť a uprednostňovať v ochranejeden druh živočícha, či rastliny pred iným.Nemôžeme chrániť bociana a nevidieť žabu!Iba samotná láska k prírode však nestačí.Verejnosti chýba viac odborného pohľaduna našu prírodu, s tým treba aktívne začaťuž na školách. Myslím, že máme dostatokodborníkov, ktorí už v minulosti dokázali,že vedia prírodu nielen chrániť, ale aj liečiť!Verejnosť očakáva, že svoje sily spoja. A somrád, že lesníci sú aj v tomto hybnou silou.Budova bývalých Západoslovenskýchštátnych lesovsa nachádza na Peknej ceste,v bratislavskej miestnej častiKrasňany. Roky, ktoré v nejpôsobil Alexander Dubčeksi naši kolegovia pred časompripomenuli dôstojnoutabuľou. Možno, že historicibudú mať ešte nejakýčas problémy s posúdenímúlohy, ktorú predstaviteľdrobnej krajiny pokúšajúcejsa poľudštiť režim panujúcina polovici zemegule zohral.My lesníci však čakať nemámeprečo. Mali sme česť maťza kolegu slušného človeka,ktorý zažil vrcholy i pády,veril svojim ideálom a snažilsa ich nezištne pretaviť doživota. A to má cenu vždy.Vzhľadom na to, že pôsobenie AlexandraDubčeka v štátnych lesoch nie je doposiaľdostatočne zmapované, prosí jeho najstaršísyn aj prostredníctvom nášho časopisuvšetkých, ktorí by toto otcove obdobie vedelidoplniť akýmikoľvek faktami, aby takláskavo urobili na adrese:MUDr. Pavol Dubček, M. Rázusa 17,901 01 Malacky.Alexander Dubcek- oslava 70. nar.Lesník 2–2007 19

lesná pedagogikaMúdry povrázokPeter GOGOLAZáujem detí o spoznávanie prírody môže lesný pedagógpodporiť mnohorakými aktivitami. Ten najúčinnejší spôsobje samozrejme poznávať les priamo v lese. V zimnom obdobívšak počasie často nepraje aktivitám vonku, a preto je dobrémať k dispozícii pomôcky, s ktorými je možné poznávať les ajvnútri – v triede či v klubovni. Jednou z takýchto pomôcok jemúdry povrázok.Princíp hlavolamu, zloženého z papierovýchkariet a povrázka, prinieslana trh brnenská firma Betexa, ktorá jev Čechách známa ako výrobca skladačiek,vystrihovačiek, hlavolamov a spoločenskýchhier. Česká verzia – Chytrý provázekv lese – vznikla v roku 2005 a jejvydanie zabezpečili Lesy České republikyv spolupráci s občianskym združením Rezekvítek.Výtvarné spracovanie témy lesabravúrne zvládla výtvarníčka Blanka Ponížilová.Jednoduchá a pritom vtipná pomôckasi získala naše sympatie na výstaveSilva Regina v Brne v apríli minuléhoroku a keďže na Slovensku smedosiaľ takúto pomôckunemali, oslovili smeTomáša Bel-ku, konateľa firmy Betexa. Vďaka jehoústretovosti a ochote sme v krátkom časev spolupráci s Betexou vytvorili slovenskújazykovú mutáciu. Výroba a transportna Slovensko bol vecou niekoľkých týždňov.Vďaka tomu sú dnes lesní pedagógoviavybavení hodnotnoua účelnou pomôckou,ktorá iste zaujmemnoho detí.Súčasťou odbornej prípravylesných pedagógovv rámci kurzu lesnej pedagogikyje i seminár poskytovaniaprvej pomoci.Situácie, v ktorých si lesnýpedagóg musí poradiťs ošetrením drobného poraneniadieťaťa, našťastienie sú príliš časté. V každomprípade však musí byť na takétosituácie vybavený, a tovedomosťami i zdravotníckymmateriálom. O úrazochv lese, ich prevencii,o poskytovaní prvej pomocia vybavení lekárničkylesného pedagóga som saporozprával s pediatričkou,MUDr. Ľubicou Jurigovouz Fakultnej nemocnice s poliklinikouF. D. Rooseweltav Banskej Bystrici.Čo býva najčastejšou príčinouúrazov v lese?K úrazu dochádza najčastejšiev priamej súvislosti s nepripravenosťoualebo nedisciplinovanosťou, či nevhodnýmsprávaním návštevníkov lesa. Či užsa jedná o nevhodný odev alebo obuv,alebo nerešpektovanie či hrubé cielenéporušovanie odporučení lesníkov, ako jechodenie mimo vyznačených chodníkov,zakladanie ohňa a v neposlednej radepojedanie rôznych neznámych plodín.Čo všetko musí brať lesný peda-góg na vedomí, aby sa vyhol úrazomzverených návštevníkov lesa?Je veľmi dôležité, aby človek, ktorýorganizuje skupinové podujatie detí,20Lesník 2–2007

Opatrnosti nikdy nie je dosťlesná pedagogikaPeter GOGOLAMUDr. Ľubica Jurigovádobre poznal zdravotný stav jednotlivýchúčastníkov. Aby deti samé mali pri sebelieky, ktoré užívajú dlhodobo a aby dĺžkatrasy bola prispôsobená ich fyzickýmmožnostiam. Tiež je vhodné zvážiť vychádzkydo prírody pre dieťa s alergickounádchou v čase najväčšieho kvitnutia tráv,stromov a kvetov. Ako som spomínala nazačiatku, dôležité je vhodné oblečeniea obuv. Niektoré úrazy sú špecificky viazanéna ročné obdobie. Pri nesprávnomodeve môže dôjsť k podchladeniu alebov letných mesiacoch naopak k prehriatiuorganizmu. Pokiaľ‘ dieťa nemá správnuobuv, v nerovnom teréne často dochádzak podvrtnutiu členka, eventuálne rôznymzbytočným pádom. Takisto je veľmi dôležitápokrývka hlavy.Aké úrazy hrozia návštevníkomlesa?Najčastejšie úrazy, ktoré sa stávajúv lese, sú poranenia kože a slizníc rôznehorozsahu. Od drobných oderkovkože, poškriabanie kože, cez drobnérany, až k rozsiahlym tržným, rezným,sečným, či bodným ranám. V ojedinelýchprípadoch môže dôjsť k poraneniu,spôsobenému živočíchom. Podľa hĺbkyrany ich môžeme rozdeliť na plytké, čižepovrchové, hlboké, siahajúce niekedy ažna kosť, a na prenikajúce, ktoré zasahujúaž vnútorné ústroje tela. Rana ohrozujetelo krvácaním, poranením vnútomýchorgánov, následnou infekciou. Pokiaľ‘dôjde k povrchovému poškodeniu kožea drobnému krvácaniu, nie je dôvod naNávštevau SLONaPeter FEDORV období pred vianočnými mi sme navštívili detský domov SLON zosviatka-Šarišských Michaľanoch. Cieľom našejnávštevy bolo doručiť deťom vianočnéstromčeky a prezentovať niečo z lesnejpedagogiky.Privítala nás pani riaditeľka Eva Džodlová.Náš prešovský závod reprezentovalIng. Ján Líška, riaditeľ OZ, Ing. Ladislavpaniku. Významné sú krvácania veľkýchciev, následkom čoho môže dôjsť nie lenk hemoragickému šoku, ale v extrémnychprípadoch môže nastať aj úmrtie. Takýtokatastrofický scenár môže mať aj poranenievnútorných orgánov tela. Najčastejšoukomplikáciou rany je infekcia, ktorávzniká pri zanedbaní alebo pri nedostatočnomči nesprávnom poskytnutí prvejpomoci. Osobitne nebezpečná je infekciabacilmi tetanu, ktorá hrozí pri znečistenírany zemou. Našťastie celá naša detskáa pevne verím, že aj dospelá populáciaje proti tomuto bacilu pravidelne preočkovaná.Nebezpečná je infekcia besnotypo pohryzení besným zvieraťom, ktorámá presne stanovený model liečby. Podľatoho, ktorý orgán bol poranený, hovorímeo poranení kože, končatín, hlavy, atd‘.Venujme pozornosť poraneniam hlavy.Okrem natrhnutiu kože, častíuší, pier, nosa, môže dôjsť pricelkom nevinne vyzerajúcejhre k závažnému poraneniuhlavy, poraneniu očí, otrasumozgu či k vnútornému krvácaniu,ktoré môže mať veľmineblahé následky. Poraneniahrudníka, brucha, či inýchbrušných orgánov sú častozávažné, no v prípade organizovanýchvýletov zriedkavé.Spomeniem ich preto lenokrajovo. Jedná sa o poraneniahrudníka - silný náraz, stlačenies následným zlomenímrebier, poškodenie pľúc vniknutímvzduchu do pľúc, tzv.pneumonthorax, krvácaniuz pľúc – poranenie zlomenýmrebrom. Poranenia bruchamôžu byt‘ otvorené alebozatvorené. Pri oboch hrozípoškodenie orgánov s následnýmkrvácaním, čo je veľminebezpečné. Nakoniec spomeniemporanenia končatín,ako pomliaždenie, vykĺbeniečlenka, kolena, a zlomeniny.Dochán, lesný pedagóg a referent BOZP,František Cvaniga, technik z LS Sabinova ja, Peter Fedor – čerstvo vyškolenýlesný pedagóg a zároveň referent TPV.Po vyložení stromčekov sme si zahraliniekoľko zážitkových hier priamo v detskomdomove. Deti boli komunikatívne,so záujmom rozprávali, aké zvieratkápoznajú, čo už v lese videli, a zažili, akosa v lese správať a podobne. V rámci hiersme im vysvetlili, že aj v lese je potrebnérobiť zásahy do prírody, týkajúci sa výrubustromov, vzhľadom na ich životnýpriestor a veľkosť, ako aj vplyv nepriaznivýchčiniteľov ako je vietor, sneh a dážď.Formou hry sme všetky škodlivé činiteleaj napodobňovali a postupne vyberalinežiadúce stromy, aby ostali len zdatnéZlomenina môže byt‘ otvorená, alebozatvorená. Pri zlomenine dlhej kosti,napríklad stehennej, môže dôjsť súčasnek poraneniu cievy s možným následnýmkrvácaním. Často sú tieto poranenia spôsobenécudzími predmetmi.Ďalšími nástrahami, ktoré nás v lesemôžu stretnúť, sú zápaly očných spojiviek- pri veternom počasí, ďalej slnečný úpal,tepelný úpal - prehriatie, omrznutie, rôzneotravy neznámymi plodinami alebo hubami.Veľmi časté sú poranenia spôsobenéživočíchmi, ako je bodnutie hmyzom. Oveľanebezpečnejšie je uhryznutie vretenicou.Pri uhryznutí inými zvieratami ranuošetrujeme ako pri bežnom poranení,samozrejme treba myslieť na nebezpečenstvonakazenia sa besnotou. Každý súdnyčlovek vie, že je výhodnejšie poraneniampredchádzať, ako ich následne riešiť.ČO BY NEMALO CHÝBAŤ V LEKÁRNIČKELESNÉHO PEDAGÓGA?K základnému vybaveniu vychádzkovejlekárničky by mali patriť tieto prostriedky prvejpomoci:• náplaste rôznej veľkosti, rýchloobväz,eventuálne postrekový rýchloobväz (Akutolspray)• sterilné ovínadlové obväzy rozličnej veľkosti,dezinfekčný roztok• tabletky proti alergii, napr. Dithiaden, Calcium• gél na alergiu, pri poštípaní hmyzom• tabletky proti bolestia a horúčke, napr. Brufen• živočíšne uhlie • očné kvapky • nožničkyjedince. V ďalšej hre sme si hovorili o lesnýchzvieratách a potrebe chovu a správneholovu, čiže niečo z poľovníctva, prečosa aj zver musí strieľať, samozrejme citlivýmspôsobom, s ohľadom na menšiedeti. Atmosféra bola výborná, taká predvianočná.Bolo zaujímavé pracovať soskupinou detí, ktorých veková štruktúraje tak veľmi rôznorodá (v tomto prípadeišlo o deti od 4 do 15 rokov).Návšteva sa deťom aj pani riaditeľkeveľmi páčila a vyjadrili vôľu si ju zopakovať.V jarnom období pripravíme ďalšieaktivity pre deti z detského domovaSLON. Tentokrát sa s nimi vyberieme dolesa.Ing. Peter Fedor je referent technickejprípravy výroby, OZ PrešovLesník 2–2007 21

eportáž z OZDnes z OZRevúcaNečakajúna príkazy.Sami hľadajú nové riešeniaJozef MARKOŽivot prináša všelijaké situácie. Aj také, akú zažívam po vstupedo zrekonštruovanej budovy OZ Revúca, ktorá bola postavená eštev roku 1947. Práve totiž dochádza k striedaniu stráží. Po výmenáchna postoch riaditeľov OZ sa v riaditeľskej kancelárii revúckeho závodustretávajú hneď dvaja riaditelia – odvolaný Ing. Igor Viszlaia novovymenovaný Ing. Jozef Bystriansky, ktorý doteraz šéfovalkrivánskemu OZ. Ten bez problémov súhlasí s tým, že počas môjhoreportážneho dňa ma bude sprevádzať doterajší riaditeľ. Poteší maaj informácia, že Ing. Viszlai ostane naďalej na ústredí OZ Revúcana pozícii vedúceho lesníckej výroby. Je to totiž človek, ktorého sivážim. Deň strávený s ním na reportážnej ceste ukazuje prečo. Veďvýsledky, ktoré dosiahli revúcki lesníci pod jeho vedením, hovoriasami za seba.PRVENSTVÁREVÚCKEHO OZNa ich konte je niekoľkoprvenstiev. OZ Revúcabol prvým závodom,ktorý zrušil DHS-u a začaltak šetriť 1,5 mil. Sk mesačne.Revúcki lesníci išlimedzi prvými príkladompre ostatných kolegovv pozornosti, ktorú rokyvenujú perspektívnemua mimoriadne dôležitémuprojektu lesnejpedagogiky. Ako hovoríIng. Viszlai, vždy sa snažilviesť svojich kolegovk tomu, aby nečakalilen na príkazy z ústrediapodniku, ale aby saŤažbár LS Ratková Jozef Reviľaksnažili sami vymýšľaťa hľadať nové, progresívne riešenia. Ďalší aktuálny príklad to iba potvrdzuje. „Právevstupujeme do pilotného projektu sledovania pohybu osobných áut, používanýchv prevádzke na služobné účely. Do konca marca pobeží skúšobná prevádzkasystému namontovaného do áut, s ktorých majiteľmi máme podpísanúzmluvu o vyplácaní náhrad. Potom už pôjdeme naostro. Vychádzame z toho,že doteraz správcovia nemali možnosť si po podpise záznamov o prevádzkevozidiel raz do mesiaca overiť, či zodpovedajú realite. Takto budú mať už nadruhý deň prehľad o tom, kde sa dané auto pohybovalo deň predtým. Systémsme testovali na dvoch služobných autách a je funkčný aj pri pohybe áut v lesnýchporastoch. Takisto dokáže vďaka prepínaču rozlišovať medzi súkromnýmia pracovnými cestami. Vďaka používaniu ortofotomáp s vyznačenými odvoznýmimiestami budeme schopní presne identifikovať reálny pohyb každéhoauta s týmto systémom,“ konštatuje Ing. Viszlai.A bude to stáť určite za to, pretože za rok 2006 OZ Revúca vyplatil na náhradáchza používanie súkromných osobných automobilov na služobné účely 1,7 mil. Sk. „Akušetríme vďaka používaniu tohto systému iba 10 percent, to je 170 000 korún!Prepočítajte si to za celý podnik a znamená to úsporu miliónov. Pritomnáklady na montáž nie sú vysoké a na jedno auto predstavujú 20 000 korún.Mesačná prevádzka jedného zariadenia stojí iba 100 korún. Na našom závodebude namontovaný do 29 áut,“ dodáva na túto tému Ing. Viszlai a ja mu sľubujem,že po pár mesiacoch ostrej prevádzky sa Lesník bude podrobnejšie zaujímať o to, akésú prvé skúsenosti, postrehy a názory na jeho používanie v praxi.Kolegovia na OZ Revúca však ďalej hľadajú aj iné možnosti, ako ušetriť štátne peniaze.Veľkú príležitosť vidia vo využívaní financií z eurofondov, z ktorých je už možnéčerpať prostriedky aj na rekonštrukcie lesných ciest na štátnych pozemkoch, na prvézalesňovanie, na opatrenia v imisných a kalamitných porastoch. Revúčania pripravujúpodklady pre Národné lesnícke centrum, ktoré má spracovať projekt na rekonštrukciu12-kilometrovej lesnej cesty a dúfajú, žetáto prvá lastovička úspešne doletí nielendo Bruselu, ale vráti sa aj späť s potrebnýmbalíkom peňazí. Držíme palce.SLOVÁ, KTORÉ SI TREBAZAPAMÄTAŤJe to pre Ing. Viszlaia určite zvláštnachvíľa, končiť na pozícii riaditeľa závodu,ktorý jednoznačne pozdvihol na vyššiuúroveň, ako jeho predchodcovia. Stačísa pozrieť na porovnania plánovanýcha dosiahnutých hospodárskych výsledkovzávodu od roku 2003 a za roky predtým.Ale život nie je iba o číslach a Ing. Viszlaito veľmi dobre vie: „Chcel by som poďakovaťpodniku za to, že mi dalpríležitosť ukázať, či mám schopnostiriadiť závod a kolegom na závodeza to, že sa mi s nimi dobre spolupracovalo.Myslím, že som odovzdalsvojmu nástupcovi životaschopnýa perspektívny závod, o zrušení ktoréhodnes už nikto neuvažuje. NaOZ Revúca dnes pracuje partia ľudí,ktorá chce a vie robiť. Možno aj preto,že vždy som sa držal v komunikáciis podriadenými jednoduchého,ale efektívneho postupu. A v ňomplatilo: Ak nevieš – poradím ti. Aknemôžeš a máš argument, prečo tito nejde a povieš mi ho včas – pomôžemti a nájdeme riešenie. Keďale nechceš – radšej odíď!“ Myslím, žeurčite stojí za to zapamätať si tieto slováa riadiť sa nimi.Sadáme do auta a okolo magnezitkyv Lubeníku, ktorá vypúšťa oxidy síry a dusíka,pochovávajúce akékoľvek snahy lesníkovrevitalizovať živoriace porasty v jejbezprostrednom okolí, smerujeme krásnymprostredím Gemera na Lesnú správuRatková. Ratkovskí lesníci totiž naplnovyužili možnosť, ktorú dalo všetkým lesnýmsprávam vedenie závodu, aby využilifinancie získané na aukciách dreva okremúdržby lesných ciest aj na rekonštrukciupriestorov, v ktorých pracujú. A tie to22Lesník 2–2007

eportáž z OZIng. Milan Karell (vľavo) a Ing. Igor Viszlai pri vysadených agátochREVÚCKE KONE BODOVALIAJ V PARDUBICIACHTakmer každý OZ má niečo, čím sa rádteda potrebovali ako soľ, veďniekoľkocentimetrovými špáramiim dnu poriadne prefukovalo.Víta ma ťažbár Jozef Reviľak a techničkaOľga Virusová. Ale kde ma vítajú!V skutočne veľmi vkusne zariadenýchpriestoroch s nábytkom, aký nemajú anina ústredí závodu. Prečo nie?, hovorímsi v duchu, veď aj naši kolegovia na správachsi zaslúžia pracovať v dôstojnýchpodmienkach.Pokračujeme smerom na Tornaľu cezobce Rybník, Gemerská Ves a milo znejúciOtročok do bývalej bažantnice Stránska,kde nás už očakáva vedúci Lesnej správyTornaľa Ing. Milan Karell. Prečo právetu? Pretože revúcky OZ patrí medzi priekopníkovaj v pestovaní energetickýchporastov. Práve v tejto lokalite, zatiaľna ploche šiestich hektárov, vysadili minulújeseň 18 500 sadeníc agáta, vysokých100 až 140 centimetrov, dovezených poadministratívnej tortúre z Maďarska. Nášsprievodca sa ale nechce vracať k tomu,čo bolo. Ing. Karell radšej hovorí o tom,čo bude: „Rátame ešte s vysadenímtopoľa v páse ponechanom popri potoku.Agát a topoľ tu chceme pestovaťna ploche 17 hektárov. Za celý závodsa plánujeme dopracovať k rozloheenergetických porastov minimálne200 hektárov, pretože pri takejtoploche je ich pestovanie ekonomickyefektívne. Ako máte možnosť vidieť,už pri zalesňovaní sme mysleli na rozčleňovacielinky pre mechanizmy.Máme pripravené aj skusné plochys rôznym rozostupom sadeníc a spôsobomich ošetrenia tak, aby sme ajv spolupráci s pedagógmi a študentmiLesníckej fakulty TU vo Zvolene dokázalipo meraní a vyhodnotení zistiť,ktoré postupy sú pre tieto porastyoptimálne.“ Už vyhodnotenie troch pôdnychsond na Lesníckom výskumnom ústaveukázalo, že podmienky na pestovanierýchlorastúcich drevín sú tuná optimálne.Ak teda všetko dobre pôjde, Revúčaniabudú zbierať ovocie svojej práce každé triaž päť rokov. Pri čoraz väčšej pozornosti,ktorá je na Slovensku venovaná problematikevýroby energie z obnoviteľnýchzdrojov, je to určite nasledovaniahodnýpríklad. Zvlášť, keď podľa odhadov Slovenskéhopozemkového fondu je u nás viacako 200 tisíc hektárov nevyužitej pôdy...pochváli. Niekde je to výborne vybavenástrelnica, inde parádna poľovníckachata, alebo lesnícky náučný chodníkv prekrásnom prostredí. Revúčania majú litné kone a sú na ne právom hrdí. PrechádzamekvamestečkomDobšiná a na jednom jeho konci pristavujemeauto v areáli dvora, ktorý je súčasťouStrediska chovu koní. V kancelárii administratívnejbudovy debatujeme s vedúcim strediskaIng. Vladimírom Šmelkom a jeho pravou rukouIng. Annou Krivanskou, ktorí riadia 19 kmeňovýchzamestnancov a spolu s nimi sa starajúo 190 koní. Noriky muránskeho typu už poznajúaj v zahraničí a minulý rok na medzinárodnej prehliadkev mekke jazdeckého športu v Pardubiciachzaznamenali Dobšinčania na ich kone veľmi dobréreakcie. „Záujem je vyšší ako môžeme uspokojiť.V tomto roku máme v pláne predať 10 až11 valachov a 5 až 6 kobýl, ktoré sú už sľúbenékonkrétnym kupcom. Potrebovali by sme všakešte troch – štyroch skúsených pracovníkov doUkážka plemennej knihyvýcviku koní. Vďaka podpore vedenia závodusa snažíme každý rok zainvestovať do vybavenia jednotlivých dvorov. V minulomroku tu v Dobšinej pribudla nová vlečka a balíkovačka na senáž, vo DvoreVeľká Lúka zasa spevnený výbeh, plánujeme tam dokončiť v tomto roku hnojisko,“hovorí Ing. Šmelko.Cestou do Revúcej sa s Ing. Viszlaiom na Veľkej Lúke zastavujeme a pozorujemestádo takmer osemdesiatich spokojných žrebčekov a kobyliek, ale aj mladých žrebcova valachov, ktoré, keď príde ich čas, budú zaradené do výcviku na prácu v lese. Zvečerievasa. Podľa kalendára je síce zima, ale vonku je skôr jesenné počasie a tak ostávajúkoníky vonku aj na noc. Sú dostatočne odolné a pretože po väčšinu roka na voľnejpastve denne prekonávajú za vodou a pastvou veľké vzdialenosti v členitom teréne,majú tie najlepšie predpoklady vďaka výbornej kondícii a vytrvalosti zvládnuť náročnúprácu pri ťahaní dreva. Už je takmer tma a my schádzame z Muránskej planiny do obceMuráň po 9-kilometrovej čerstvo zrekonštruovanej lesnej ceste. V duchu si želám, abytakto vyzerala drvivá väčšina lesných ciest na všetkých OZ. Zároveň mi je ľúto, že somnestihol do reportáže, venovanej OZ Revúca, zachytiť toho viac. Revúcki štátni lesníciby si to bezpochyby zaslúžili.Kobyla Hrdá a hrdý Ing. Vladimír Šmelko (vľavo)Lesník 2–2007 23

OZLT bol vytvorený aj s tým cieľom,že bude garantovať pre odštepné závody(OZ) stabilitu výkonov v ťažbe,približovaní a odvoze dreva, v údržbelesnej cestnej siete (LCS), na úrovni20 až 25 percent. Podarilo sa za uplynulédva roky naplniť tento cieľ?- Treba povedať, že prvý polrok 2005bol poznamenaný organizačnými zmenamia tak sme mohli naše predstavy začať reazaujmeVásLesnátechnikaS riaditeľom OZLTIng. Miroslavom SLOTTOMo moderných technológiáchRozhodujúceje nasadeniev optimálnychpodmienkachJozef MARKOPred dvoma rokmi začal špecializovanýOdštepný závod lesnejtechniky (OZLT) so sídlom v BanskejBystrici napĺňať v praxi ideia zámery pôvodného strategickéhoobchodného poľa v transformačnoma reštrukturalizačnomprojekte š.p. LESY SR, zameranéhona efektívne využívanielesnej techniky, so štandardnýmsledovaním nákladov a výnosov.Postupne bolo v rámci závoduzriadených päť regionálnych stredískv Banskej Bystrici, Margecanoch,Ružomberku, Bánovciachnad Bebravou a Vranove nad Topľoua Stredisko strojárskej výroby.O skúsenostiach a poznatkochz tohto obdobia, akoaj o ďalšom smerovanía perspektíveOZLT sme hovorilis riaditeľom OZLTIng. MiroslavomSLOTTOM.Ing. Miroslav Slottalizovať až v druhom polroku. Prvým komplexneuzavretým rokom však bude pre násrok 2006 s dostatočnou vypovedacou hodnotouz hľadiska plánovania jednotlivýchukazovateľov a položiek na rok 2007. Podľapredbežných výsledkov môžem už dnes povedať,že v odvoze dreva v objeme 1,5 mil.m³ sme mierne prekročili stanovený plán. Ajv ďalších činnostiach,napríklad v údržbeLCS, budú naše výkony- naplánované na rok2006 - prekročené.Keď už hovorímeo údržbe LCS,spomínam si na problémy, ktoré spôsobovaliv realizácii tejto činnosti rozdielnepredstavy OZ a možnosti OZLT.Podarilo sa vám postupne nájsť so závodmispoločnú reč?- Je pravda, že stret rozdielnych filozofiípri zabezpečovaní údržby LCS prebiehaltrochu dlhšie. Na niektorých OZ sa nevedelistotožniť s tým, že regionálne strediskálesnej techniky boli vytvorené v lokalitáchs najväčšou koncentráciou kmeňových štátnychlesov, ktorá vytvárala najlepšie predpokladyna efektívne využitie prostriedkov.Na začiatku sme povedali, že nebudememôcť s tou technikou, ktorou disponujeme,uspokojiť požiadavky OZ na letnú a zimnúúdržbu na sto percent. Myslím si, že našikolegovia na závodoch ale postupne pochopili,že sme skutočne limitovaní počtoma technickým stavom prostriedkov. Ukázalosa však, že ani externé prostredie nie je pripravenéponúknuť túto službu OZ na požadovanejúrovni a obávam sa, že situácia sav tomto smere ďalej zhoršuje.Spomeniem konkrétny príklad nášhovzťahu k závodom. Pre tri OZ – Smolenice,Prešov a Revúca – sme v minulom rokunezabezpečovali žiadne služby. Zo stranyprvých dvoch sme však zaznamenali dôraznépožiadavky, aby sme aspoň v niektorýchčastiach závodov začali realizovať odvozdreva. Nakoniec sme sa dohodli aj na prevzatíúdržby a v roku 2007 počítame s tým,že napríklad pre OZ Prešov zabezpečímeodvoz 40 000 m³. Bude to možné iba preto,že sme mohli do určitej miery vykryť tietokapacity kvôli zníženým výkonom naplánovanýmna tento rok pre OZ Košice.Na niektorých OZ existuje obava,že o dva – tri roky sa nám zrúti súčasnýsystém externých dodávok služiebv ťažbe, približovaní a odvoze dreva,pretože technologicky zastaranéa nevyhovujúce prostriedky spojenés cenovou politikou podniku voči živnostníkoma dodávateľským firmámspôsobia, že pre š.p. LESY SR nebudemať kto tieto služby zabezpečovať.Aký je váš názor na tieto predpovede?Nevidíte možnosť pre OZLT zažehnaťtakéto nebezpečenstvo, ktoré naberána niektorých OZ postupne reálne kontúry?- Čo sa týka ťažbovejčinnosti sa podľamojich poznatkovskutočne začína prejavovaťnedostatokkapacít. Tento trendakoby prichádzal z východného Slovenska,najvypuklejší je totiž na OZ Vranov, OZBardejov a OZ Sobrance. Prioritou OZLT odzačiatku však nie sú klasické, ale špeciálnetechnológie, teda lanovky a harvestory.„Skutočne sa začínaprejavovaťnedostatok kapacít“„Ďalší harvestor zakúpimev tomto roku“V súčasnosti prevádzkujeme 15 lesných lanovieka požiadavky z OZ na ich využitiez roka na rok rastú.Skúsme sa ešte vrátiť k otázke. Jemožné podľa vás vrátiť sa späť z nastúpenejcesty zminimalizovaním podieluvýkonov, zabezpečovaných externýmidodávateľmi prác?- Prerozdelenie podieluvlastných a externýchvýkonov nevidímako reálne. Môj názorje taký, že ani na OZneexistuje zázemie pretúto myšlienku. Závodyuž nedisponujú ani zodpovedajúcimi servisnýmikapacitami. My na OZLT sa snažímenavyšovať kapacity v špeciálnych technológiách.Po dohode s vedením podniku smena rok 2007 napríklad naplánovali nákupdvoch nových lesných lanoviek. Už som spomenul,že požiadavky OZ na nasadzovanielanoviek nedokážeme zatiaľ uspokojiť a ajv tomto prípade nie je ponuka externéhoprostredia na očakávanej úrovni. Stáva sa,že aj keď nejaké služby ponúkne, ceny za nesú pre závody neúmerne vysoké a nemôžuich akceptovať.Lesnícka prevádzka volá po využitíviacerých typov harvestorov, OZLT prevádzkujezatiaľ iba jeden. Neuvažujeteo tom, že by mali byť zakúpené ďalšieharvestory a že OZLT bude koordinovaťich efektívne nasadzovanie do vhodnýchporastových a prírodných podmienok?- OZLT skutočne prevádzkuje jednutakzvanú dvojičku, teda harvestor univerzálnejveľkostnej triedy, vhodný do silnejšíchprebierok a rubných ťažieb a vývoznúsúpravu. Po komplexnom vyhodnotení nasadeniatejto technológie počas celého roka2006 dokážeme už posúdiť, kedy je jej nasadenieskutočne efektívne. V prípadeharvestora je mimoriadne dôležité, aby bolnasadený v optimálnych podmienkach.Ale budem opäť konkrétny. Za prvýchosem mesiacov minulého roka náš harvestorpracoval v porastoch, ktorých vhodnosť smekonzultovali s odborníkmi z Českej republiky.Tí majú v používaní tejto technológiepred nami desaťročný náskok. Podmienky,v ktorých videli pracovať harvestor, hodnotiliako veľmi náročné, technologicky takmernevhodné. Za toto obdobie sme skutočneaj vykázali stratu. Od septembra však začalpracovať v optimálnych podmienkach pri odstraňovanínásledkov snehovej vrchovcovejkalamity na OZ Slovenská Ľupča. Pokiaľ viem,kolegovia z tohto závodu boli s kvalitou prácharvestora a jeho operátorov, i s účtovanoucenou za odvedenú prácu veľmi spokojní.Od októbra až do konca minulého rokapracoval harvestor opäť v optimálnychpodmienkach odstraňovania následkov kalamitynovodobého odumierania smrečínna Kysuciach pre OZ Čadca. Za tieto štyrimesiace sa ekonomikavyužitia tejto technológieúplne otočila a dostalasa do plusovýchčísiel.Napriek týmtopozitívnym skúsenostiam,nechýbajú nám predsa lenharvestory iných parametrov?- Na uvedených lokalitách OZ SlovenskáĽupča a OZ Čadca sa prejavila výhoda univerzálnostiprevádzkovaného harvestora,24Lesník 2–2007

zaujme Váspretože zvládol jednotlivý výber stromovi plošnú kalamitu. Súhlasím ale s tým, žeje potrebné zakúpiť ďalšiu, o triedu nižšiuharvestorovú technológiu, ktorá budevhodná do predrubných ťažieb. Jej zaobstaraniemáme naplánované a schválenév tomto roku.Na závodoch občas zaznievajúhlasy nespokojnosti s tým, že lanovkyprevádzkované OZLT majú priveľaa pridlhých prestojov.- OZLT pracuje s troma typmi lanoviek –ľahkými, strednými a ťažkými. Ich efektívnevýkonové využitie závisí rovnako, ako smeo tom hovorili v súvislosti s harvestormi, odich nasadenia do optimálnych podmienok.Počas roka 2005 a v prvom polroku minuléhoroka sme mali väčšinu z nich na OZBeňuš, kde sa postupom času stávali podmienky,predovšetkým pre prácu ťažkýchlanoviek, čoraz nevýhodnejšie. Lanovka Mountybola v takej pozícii, že niekedy iba dvadni mohla ťahať drevo a potom už muselabyť prestavovaná. Dva až tri dni na lanovaniedreva je pri takomto type viacoperačnejlanovky skutočne málo. V týchto podmienkachjej výkon predstavoval 400 – 500 m³mesačne. Po tom, ako sme ju nasadili dovhodnejších podmienok na OZ Čadca, stúpoljej výkon na 1000 m³ za mesiac.Nie je však problém prestojov hlavnev pracovných skupinách, ktoré s lanovkamipracujú?- Keď OZLT preberal od OZ spomenutýchpätnásť lanoviek, mali sme k nim k dispozíciiiba päť hotových pracovných skupín. Zvyšnésme museli nanovo vytvárať. Poskladaťschopnú pracovnú skupinu je veľmi náročné,náročnejšie ako v prípade klasických technológií,pretože pracujú tímovo a je nevyhnutné,aby jeden člen tímu bol prirodzenouautoritou. Osobne som rád, že sa nám podariloposkladať kvalitné kolektívy k novýmlanovkám, ktoré sme získali v roku 2006.Napríklad novú lanovku Larix 3T na Regionálnomstredisku vo Vranove obsluhujú veľmišikovní ľudia s tímovým duchom, ktorýchvýkony i kvalita práce je na požadovanejúrovni. Ale aby to nevyzeralo, že sa chválimesami, môžem povedať, že napríklad naOZ Sobrance, kde skupina s lanovkou pôsobilapočas minulého roka, boli s jej prácouveľmi spokojní. Pritom to boli prvé skúsenostisobranských kolegov„Kolegovia na OZsa správajú ako zodpovednílesní hospodári“s využitím lanovkovejtechnológie a pôvodnesi mysleli, že nasadenielanoviek nieje v ich podmienkachvhodné.Pre efektívne využívanie harvestorovýcha lanovkových technológií jeteda rozhodujúce ich nasadzovanie dooptimálnych podmienok. Dokážete zabezpečiť,aby nedochádzalo k tomu, žeich chcú OZ použiť v porastoch, kde ichvýkon rapídne klesá a sú stratové?- Keď sme pripravovali plán na minulýrok, nedokázali sme pre krátkosť času fyzickýmprejdením porastov vytipovať tie,ktoré sú pre tieto technológie vhodné. Priplánovaní ich nasadenia v tomto roku našipracovníci s kompetentnými kolegami naOZ tento postup zrealizovali, takže je tu garanciavoľby optimálnych lokalít, v ktorýchbudú pracovať naše moderné technológie.Preto môžeme rátať napríklad v prípadevyužitia harvestora s nárastom výkonuv roku 2007 na 34 000 m³. Pre porovnanie,v roku 2006 predstavoval jeho výkonobjem 22 000 m³. Vychádzame z toho, žev optimálnych podmienkach dokáže vyťažiťa vymanipulovať 2 500 až 3 000 m³ hmotyza mesiac.Ešte pred dvoma rokmi boli OZpodrobené kritike vedenia podniku, ženedostatočne využívajú moderné technológie.Z vašich skúseností vyplýva,že situácia sa v tomto smere zmenilak lepšiemu.- Skutočne si myslím, že vnímanie výhodnasadzovania týchto moderných ekologickýchtechnológií do lesa je na OZ nazodpovedajúcej úrovni a naši kolegovia nazávodoch sa správajú ako zodpovední lesníhospodári.Zatiaľ sme hovorili iba o lanovkácha harvestoroch, ale do modernejvýbavy každého lesníckeho podnikuv Európe už dávnejšie patria vývoznésúpravy, prípadne ďalšie nové technológie.Ako je na tom OZLT?- V minulom roku podnik zakúpil štyrinové kolesové vývozné súpravy. Jednuz nich prevádzkuje OZ Rimavská Sobota,ostávajúce tri OZLT. Nasadili sme ich na prácev teréne na OZ Kriváň, OZ Námestovoa OZ Topoľčianky. Do nášho technologickéhoparku pribudol aj nový LKT 82 sostínacou hlavicou Narva Grip, vďaka ktorejdokážeme pomerne efektívne zabezpečovaťúdržbu lesných ciest. Stroj bol nasadenýna OZ Čadca a po počiatočnej nedôveres ním bola predsa len veľká spokojnosť, takžekeď sme ho potrebovali presunúť na prácena OZ Levice, chlapi v Čadci tým nebolinadšení.Do portfólia činností OZLT patrív úvode spomenutá strojárska výroba.O nej nejako zvlášť nepočuť...- A predsa, môže sa pochváliť tým, žev druhom polroku 2006 prešla úspešne certifikáciou.Záverečný audit prebiehal v decembri,realizovala ho certifikačná spoločnosťSGS Slovakia a od 2. januára 2007 až do1. januára 2010 je OZLT Banská Bystrica držiteľomcertifikátu ISO 9001 pre nasledovnéčinnosti: vývoj a výrobu strojov a zariadenípre lesné hospodárstvo, nadstavby na odvozdreva, drapáky na čelné nakladače, adaptéryna univerzálne kolesové traktory, stroje dolesných škôlok a manipulačné linky.Mňa osobne tešíešte jeden úspechz minulého roka,ktorý chcem spomenúť.V septembri sav Zvolene uskutočnilamedzinárodná konferencia,organizovaná Katedrou lesnejťažby a mechanizácie na Lesníckej fakulteTU pod názvom Perspektívy vývoja ťažobno– výrobného procesu. V rámci programudruhého dňa, zameraného na ukážkyv teréne, OZLT prezentoval ukážky činnostilanoviek Mounty a Larix pred odborníkmiz celej Európy.Na záver už len jediná otázka. Akýbude pre OZLT rok 2007?- Myslím, že dobrý, pretože už pri tvorbeplánu na tento rok vedenie š.p. LESY SR jednoznačnea dôrazne prízvukovalo OZ, že priplánovaní musia byť prednostne naplnenévlastné kapacity OZLT. Vážim si tento prístupvedenia a zároveň ho považujem za úplneprirodzený, pretože ak podnik raz zainvestovaldo drahých a výkonných technológií, musítrvať na tom, aby boli maximálne využité.Sonda do fungovania RSLTvo Vranove nad TopľouKoľko stojíkubík drevaJozef MARKOO vranovskom Regionálnomstredisku lesnej techniky (RSLT)a o kolektíve pracovníkov podvedením Jaroslava Uchala som počulpred príchodom do okresnéhomesta na východnom Slovenskuz viacerých úst veľa pozitívneho.Teraz sedím v jeho kancelárii, pijemrannú kávu a pozorne načúvamskúsenostiam človeka, ktorýmôže ako bývalý zamestnanec OZporovnávať, ako fungovalo zabezpečovanieslužieb v ťažbe, približovanía odvoze dreva, v servisea opravách pred vytvorením OZLT,aké problémy museli a musia kolegoviana RSLT vo Vranove postupomčasu prekonávať, ako saim darí a ako v súčasnosti fungujúvzťahy s bývalými kolegami naOZ. Počúvam, pýtam sa, zapisujema v duchu si hovorím, že je tovskutku zaujímavé stretnutie.MOTIVÁCIA SMERUJÚCAK ZNIŽOVANIU NÁKLADOVK 1. januáru tohto roka pracovalona vranovskom RSLT 59 zamestnancov, predrokom ich bolo ešte 67, ale po racionalizačnýchopatreniach a to najmä v ťažbovejčinnosti sa ich stav znížil. Viacerí prešlido externého dodávateľského prostredia,viacerí v ňom však kvôli nízkym cenám zaslužby nedokážu prežiť. „Myslím si, že užna začiatku vytvárania externého dodávateľskéhoprostredia pre náš podnikmali byť nastavené parametre na dodávateľskéfirmy, a nie na prenájmy LKTjednotlivým živnostníkom, čo by určitevyriešilo mnoho problémov v ťažbovejčinnosti na OZ. Aj v rámci nášho RSLTsme museli v tejto oblasti pristúpiť k užspomínaným racionalizačným opatreniama to najmä s pohľadu nákladovostina tomto výkone. Pozrite sa, v našichnáročných terénnych podmienkachna flyši jazdí LKT prakticky celý rok s reťazami.Dochádza k veľkému opotrebovaniuprostriedku, ktorému ani zďalekanezodpovedá určená 10-percentná prirážkak základnému normočasu. Veľmičasto sú na nás kladené požiadavky akona externého dodávateľa. Mnohí nechcúvziať do úvahy, že sa musíme riadiťokrem zákonníka práce aj kolektívnouzmluvou a vnútropodnikovými smernicami.Že musíme rešpektovať určitúhierarchiu riadenia,“ konštatuje J. Uchala pokračuje: „Tiež je pravdou, že za viacako 1,5 ročné obdobie fungovania v tejtoorganizačnej štruktúre, nie všetcikolegovia na OZ a LS nie celkom pochopilifilozofiu vytvorenia OZLT a v dennodennejkomunikácii vychádzajú zostarého vnímania v období bývalýchDHS-iek. Ešte sa nás niektorí nenauči-Lesník 2–2007 25

zaujme Vásli chápať ako klasického obchodnéhopartnera, ktorý sa takisto musí riadiťurčitými pravidlami a štandardným postupomv obchodnom styku. Na druhejstrane je viacej tých kolegov, ktorí súna vysokej odbornej a morálnej úrovnia s ktorými sa spolupracuje veľmi dobre.Medzi objednávateľom (OZ) a namimusí platiť zásada spokojnosti obochzúčastnených. A to v podobe kvality,množstva a primeranej odmeny. Je too vzájomnej komunikácií, prístupe a toleranciímedzi nami. Aj tak sa niekedyťažko vysvetľuje, že je to aj kvôli tomu,že tie autá, ktoré sme prevzali, sú o dvaroky staršie...“Na úvahy o tom, či bolo správne zriadiťOZLT aj za podmienok, že ceny za služby,ktoré poskytuje sú pevne stanovené,J. Uchal nepochybuje, že to bol správnykrok, ktorý motivuje pracovníkov regionálnychstredísk hľadať rezervy v nákladocha spôsoby ich znižovania. Domnieva satiež, že rozhodujúcim kritériom hodnoteniaefektivity hospodárenia z celopodnikovéhohľadiska sa stáva odpoveď na otázku,koľko nás stojí každý vyťažený a doprave-Moderné rýpadlo ovládané strojníkom J. Lojanomný kubík dreva a nie polemika, či platnýcenník reálne zohľadňuje konečnú cenu.Čo znamenajú jeho slová v podmienkachvranovského RSLT? Pozrime sa na výkonyv odvoze dreva. V roku 2003, keď vranovskýOZ vozil 16-timi autami 160 000 m³ dreva,predstavovali náklady na kubík odvezenéhodreva 189 Sk. V roku 2006 RSLT odviezlo preOZ Vranov 140 520m3 9-timi autami a nákladyna kubík odvezeného dreva znížilona 167 Sk. Spolu odvoz bol za minulý rok188 000 m3. V tomto roku majú zabezpečiťvýkony v odvoze dreva vo výške 218 000 m³.– 12 autami.J. Uchal vidí aj ďalšie pozitíva fungovaniaregionálnych stredísk vo vzťahuk OZ v porovnaní s externým prostredím.„Dokážeme veľmi promptne reagovaťna vzniknuté problémy súvisiaces plnením výrobných úloh v rámcivšetkých našich pracovísk. Tak napr.na pracovisku LS Maľcov (OZ Bardejov),kde máme dve lanovkárske partienám vypadla kvôli vážnej porucheLKT a pretože máme rezervnú, dokázalisme v priebehu niekoľkých hodínzareagovať a plniť ďalej dohodnutéobjemy úloh. Alebo opravy mechanizačnýchprostriedkov. Živnostníci si ichrobia doslova na kolene, väčšinou bezrešpektovania prísnych ustanovení zákonao ochrane životného prostredia.Kto z nich má kalovú jamu, olejové hospodárstvo,alebo sklady na nebezpečnéodpady? Pre nás sú tieto veci samozrejmosťou.Zároveň však treba povedať,že sa nám premietajú do nákladova preto sa niekedy ťažko porovnávaneporovnateľné. Ďalšou našou veľkouprednosťou je operatívnosť vďaka vybaveniukomunikačnou technikou. Smetakisto efektívnejší pri zvládaní porúchvďaka profesionálnej (technickej a personálnej)vybavenosti na OZLT BanskáBystrica. Zvýšili sme hospodárnosť prinákupe náhradných dielov a pohonnýchhmôt. Napríklad za rok naše strediskoušetrilo 30 636 litrov benzínova nafty oproti normovanej spotrebe.Máme totiž k dispozícii nový program,denne vyhodnocujúci spotrebu PHM,“hovorí s úsmevom J. Uchal, ale zároveň upozorňujeaj na širšie súvislosti, ktoré negatívneovplyvňujú hospodársky výsledok OZLT.Má na mysli stav lesnej cestnej siete, úroveňtechnologickej prípravy pracovísk, prípravudrevnej hmoty na OM. Tu sú určité rezervy,ktoré by OZ mali postupne dostávaťna vyššiu kvalitatívnu úroveň.S efektívnosťou technologickej prípravypracovísk súvisí predovšetkým využívaniemoderných, výkonných strojov,ktoré na východnom Slovensku absentujú(najmä ľahší typ dózera) a to ajv externom prostredí, čo sa prejavujevysokými prevádzkovými nákladmi,nízkymi výkonmi týchto zastaranýchstrojov a tým v konečnom dôsledkuaj zvýšenými nákladmi na údržby najednotlivých OZ.MODERNÉ TECHNOLÓGIESI V TERÉNE CHVÁLIAIste, námetov a podnetov je oveľaviac, ale ja som neprišiel iba vysedávaťvo vykúrenej kancelárii. Vranovčaniamajú čo ukázať aj v teréne. Pridávasa k nám Michal Lukačin, koordinátorprác troch lanovkárskych partiía spoločne sa vydávame Ladou Nivou zatou z nich, ktorá je najpríjemnejším prekvapením.Novozložená skupina pod vedenímhlavného operátora Jána Virbu začala pracovaťs ľahkou larixkou minulý rok v májina LS Strážske v rámci OZ Sobrance a odseptembra pracuje na OZ Vranov. Stačilo jejdoslova pár týždňov, aby sa zladila tak, žeuž v poslednom štvrťroku 2006 sa Michal Tabaka,Štefan Mitaľ a Michal Buda pod vedenímspomenutého J. Virbu nielen vyrovnalistarším, zabehaným partiám, ale dokoncaniektoré výkonmi a kvalitou prác prekonali.V poraste na LS Udavské, kde „Virbovci“práve pracujú sa pýtam šéfa skupiny, ktorýmá mimochodom za sebou skúsenosti z práceso štiepkovačom v Nemecku, čo je najdôležitejšiev ich práci. „Zohratosť partie.Každý musí vedieť, čo má robiť. Najväčšídôraz však kladieme na bezpečnosť.Dokážeme sa vždy dohodnúť na tom,kedy sa na jednotlivých miestach vystriedame.Závisí to od náročnosti podmienok,v ktorých pracujeme.“ Pozerámna plynulú prácu pilčíkov v poraste, na zručnosťJ. Virbu pri ovládaní lanovky. Práca imide skutočne od ruky. Akoby sa maximálnesnažili využiť doslova ideálne klimaticképodmienky, na začiatok januára netradičneprívetivé. Nadobúdam dojem, že okrem užSvahovacia lyžica v teréneRiportlegendárnej partie „Rodákovcov“ tu vzniklaďalšia výborná lanovkárska štvorica, ktorárobí s fortieľom a nasadením.O pár desiatok kilometrov ďalej na lesnejceste Jablonovec pri Domaši zasa robídivy s modernou technikou strojník JaroslavLojan. Konkrétne s novým kolesovýmrýpadlom CAT-432 E a svahovacou lyžicourýpe priekopu. „Toto je skutočne strojna túto dobu,“ pochvaľuje si, keď hona chvíľu vyrušíme: „S belorusom, s ktorýmsom robil predtým, sa to nedá aniporovnať. Denne robím deväť až desaťmotohodín. Vďaka digitálnemu načítavačumotohodín dokážem presne vykázať,koľko práce som urobil a nikto maneupodozrieva z ulievania sa. Na strojipracujem od augusta minulého rokaa kdekoľvek som s ním pracoval, či tobolo v Hanušovciach, na Sobranciachalebo Svinici, kolegovia lesníci si manajskôr nedôverčivo testovali, ale potomma nechceli pustiť.“Skúsenosti vranovských kolegov dokazujú,že sa skutočne oplatí investovať do nových,moderných technológií, ktoré sú oveľavýkonnejšie a efektívnejšie ako za-starané stroje. A že máme dosťkvalitných ľudí, ktorí dokážuich potenciál dostatočnevyužiť.Zľava M.Lukačin, J.Uchal a J.Virbanapäto pozorujú prácu lanovky26Lesník 2–2007

zaujme VásPohľad zvonku. Užitočnéporovnania a skúsenostiVoláme icholejničkyJana KRENNTrochu netypický názov článku,keď si po jeho prečítaní uvedomíte,že vlastne nejde ani tak o starétechnológie. Nejde o staručkétraktory a lanovky, ktoré melúz posledného a krvopotne sa snažiaza každú cenu si ukrojiť z koláča,ktorý im vlastníci štátnychi súkromných lesov ponúkajú. Nie,naopak. Chceli by sme vám čosiporozprávať o nových, výkonnejších,ekologickejších a v konečnomdôsledku aj bezpečnejších strojoch,ktorých je v našich porastochdodnes žalostne málo. Zainteresovaníurčite veľmi dobre vedia, prečoje tomu tak. A kto je to vlastne„my“? Som vaša bývalá kolegyňaa môj manžel Markus Krenn jeten, ktorý mal odvahu prísť k nám.Neprišiel sám, ale s modernými lanovkovýmitechnológiami, ktorénašli na Slovensku dobré uplatnenie.No a do tretice tí, ktorí prekonalipočiatočné obavy a strachz neznámeho - partia pilčíkova operátorov lanoviek, združenáokolo Petra Hraška, spolumajiteľafirmy LESNÉ PRÁCE, s.r.o.Všetko sa to začalo v novembri 2004, keďSlovensko postihla jedna z najväčších veternýchkalamít v histórii. A skončilo takmero dva roky neskôr, keď chlapi vytiahli poslednýkmeň. Spolu takmer 60 000 m 3 spracovanéhokalamitného dreva, 107 000 litrov naftya veľa úsilia, ktoré prispelo k priemernémuvýkonu 6,5 m 3 / hod. Na prvý pohľad možnonič zvláštne, v podstate jednoduché... A akospomína na toto obdobie Markus Krenn?Každý začiatok býva ťažký a toto nebolatá svetlá výnimka, o ktorejsa zvykne hovorievať.Postupné spoznávaniementality slovenskéhonároda, spôsobu prácev lesnom hospodárstvea zaužívaných postupov,nedôvera v očiach ľudí, s ktorými som malnasledujúce mesiace úzko spolupracovať – asitak sa dajú opísať prvé dni či týždne, ktorésom strávil v obci Polomka, ktorej lesné porastyspadajú pod správu OZ Beňuš. Napriek„Spočiatku ma asipovažovali za blázna“snahe praco v n í k o vtohto OZ vyjsťmi vo všetkomv ústrety, prvé problémy nedali na seba dlhočakať. Spočiatku ma asi museli považovať zablázna, keď som sa tunajším lesníkom pokúšalvysvetliť, koľko dreva bude treba odviezťod jednej lanovky. Postupne sa ale samipresvedčili o tom, že to nie je žiadna chiméra,ale fakt, s ktorým sa musia vysporiadať.A teda zabezpečiť plynulýodvoz dreva, abysme sa vyhli zbytočnýmprestojom. Čas sú totižpeniaze...Tento problém sanám postupne podariloeliminovať, no v jarnomobdobí sa objavil opäť, a s väčšou intenzitou.Darmo som upozorňoval na to, že odvoznécesty je treba v časovom predstihu spevniť,aby vydržali nápor, ktorý pri optimálnychpodmienkach denne predstavoval aj 300 m 3dreva, ktoré bolo potrebné odviesť. Danásituácia sa začala riešiť až vtedy, keď už námľudovo povedané „horelo pod zadkom“. Čotým chcem povedať? Len to, že som si všimol,že často čakáte do poslednej chvíle namiestotoho, aby ste sa pokúsili problémy riešiť užv zárodku.Aby to v lese fungovalo tak, aby bolkaždý spokojný, jedôležitá vzájomnáspolupráca medzi dodávateľmiprác v ťažbovejčinnosti, tými,ktorí drevo odvážajúa samozrejme lesníkmi.Títo by mali byť rovnocennými partnermi. Lentak možno dosiahnuť optimálne výsledky. Jasom však bohužiaľ mal niekedy pocit, že lesnícisa považujú za niečo viac. Za tú dobu, čosom na Slovensku, sme pracovali na viacerýchodštepných závodoch, a tak som mal možnosťporovnať ľudský prístup na rôznych pracoviskách.Našťastie som stretol viac tých druhých,ktorí sa mi v každej situácii snažili pomôcťa týmto sa im chcem im všetkým úprimne poďakovať.Keď už sme pri ľudskomfaktore, rád bysom sa pri ňom pozastavil.Môžete mať akúkoľvekšpičkovú techniku,to najlepšie, čo na trhu existuje, nebude vámto nič platné, ak nemáte na svojej strane týchsprávnych ľudí. Ľudí, ktorí sú schopní sa navzájompodporiť, akceptovať, využiť všetkysvoje silné stránky, eliminovať tie slabé, ktorí„Mal som niekedypocit, že lesnícisa považujú za niečo viac“„V porovnaní s Rakúskomste pozadu o približne15 rokov“skrátka ťahajú za jeden koniec. Daťich dohromady vôbec nie je ľahké.V súčasnosti je v Rakúsku praktickynemožné nájsť skutočne kvalifikovanýchpracovníkov, na ktorýchby ste sa mohli spoľahnúť a ktoríby vôbec boli pre vás ochotní robiť.Tu na Slovensku som však malšťastie a podarilo sa nám dať dokopytím šikovných mladých ľudí, ktorí majúzáujem naučiť sa niečo nové a posunúťrozvoj slovenského lesníctva smerom dopredu.Viem, je to len kvapka v mori, ale niektopredsa musí byť prvý a začať... Mojou snahouje pokúsiť sa na Slovensku zaviesť pracovnépostupy zaužívané u nás, hlavne čo sa týkačistoty a kvality spracovania dreva. U vássom sa často stretol so značným poškodenímstromov, ktoré mali ostať po ťažbe v poraste.Zostať síce zostali, aleo dobrom speňaženív budúcnosti možno lensnívať.Všetko toto másamozrejme vnútornúsúvislosť s technickýmstavom lesnej techniky na Slovensku a ohodnotenímľudí. Dá sa povedať, že v porovnanís Rakúskom ste pozadu o približne 15 rokov.Je to taký začarovaný kruh. Väčšina súkromníkovsi pri súčasných cenách za dodávateľsképráce jednoducho nákup nových technológiínemôže dovoliť. Sčasti sú si na vine sami, keďvidíte, ako sa v rámci výberových konaní navzájompodliezajú s cenami. Funguje to preto,že konkurencia je stále ešte relatívne veľká.Ale to nebude trvať donekonečna, o pár rokovbude väčšina z nich nútená jednoduchoukončiť svoju činnosť. Myslím, že keby ste ichv tejto situácii podržalia ponúkli im viac, vyhliby ste sa situácii, ktorá sav budúcnosti zdá byť nevyhnutnou.Totiž nástupuniekoľkých silných firiem,ktoré si svojím spôsobombudú môcť diktovať ceny.To sa už koleso začne točiť opačne. Vlastne sauž pomaly začalo.....Neoplatí sa teda už teraz dať šancu novýmtechnológiám, ktoré sú výkonnejšie,ekologickejšie a bezpečnejšie? Nie je rýchlea kvalitné spracovanie drevnej hmoty, používaniešetrnejších ťažbových postupov to, o čoby sme sa mali všetci usilovať? Technický rozvojide míľovými krokmi dopredu a vy by stenemali zmeškať tento vlak. Jedným z príkladov,že je to naozaj tak, je HIGHLANDER, prototypstroja, ktorý sme minulý rok testovalipráve na Slovensku. Dá sa použiť ako normálnyharvestor, no v lanovkových terénoch, kdekvôli nesprístupneniu porastov nie je možnélanovky nasadiť. A keďže nie som z tých, ktorívodu kážu, a víno pijú, rozhodol som sa prinovom MOUNTY 4000+ vyskúšať umelé kotevnélaná. Pri porovnateľnej záťaži, rovnakohrubé ako oceľové (22 mm), váži 1 meter namiesto1,2 kg len 240 g, čo umožňuje oveľaPri spracovaní kalamity na PolomkeLanovka Mounty 4000+Lesník 2–2007 27

zaujme Váshistóriaľahšiu manipuláciu. Život ma naučil, že len tí,ktorí stále hľadia dopredu, a neostávajú stáťna tom istom mieste, majú šancu byť úspešní.Niečo dosiahnuť, niečo na tomto svete zmeniť– o to by sa mal usilovať každý z nás...Tak to bol jeden pohľad na danúproblematiku. Dajme teraz ale priestortým, ktorí sami na vlastnej koži zažili, čoto nová technológia vlastne je. Oslovilasom dvoch z nich.Tomáš Koštial: „Nová technológia sas tou starou skutočne nedá porovnať, je toúplne o niečom inom. Zoberme si len takúmontáž. Pri starej lanovke sme potrebovalicelý deň, kým sme ju postavili. A teraz? Pokiaľide o kratšie trasy - okolo tých 100 m,za 2 hodiny nemáme čo robiť. Prestoje kvôlitechnickým problémom sú tiež minimálne.Predtým sme museli rátať s tým, že v priemerejeden deň v týždni budeme musieť venovaťopravám a údržbe. Pravdupovediac, tie našestaré mašinky, voláme ich aj olejničky, sa anipo ekologickej stránke veľmi nemajú s čímchváliť.A to už nehovoriac o tom, ako sa prácapilčíka stala menej namáhavou a bezpečnejšou.Vtedy potreboval približne 10 minút,kým strom odrezal a odvetvil. No a terazstačia 2 minúty a je so svojou prácou hotový.Tým, že už stromy nemusíme odvetvovať (robíto harvestorová hlavica, ktorá je súčasťou lanovky),ušetríme čas a porasty po nás ostávajúčisté. Ešte by som sa chcel pristaviť pri spôsobekomunikácie. Kým predtým ten, ktorý obsluhovallanovku, stál pri traktore a teda nemalmožnosť vidieť, čo sa robí so stromom priamov poraste, či sa niekde nezachytil, alebo či neohrozujeostatných, teraz je to iné. Pracovník,ktorý diaľkovo ovláda vozík slúžiaci na približovaniedreva, stojí priamo v poraste, a takmá možnosť okamžite zareagovať na možnéprekážky. Je to zase o tom istom – o vyššejbezpečnosti a produktivite práce. Možno byvás zaujímalo, čo je tento stroj schopný dennevyprodukovať. Rád by som uviedol aspoň2 príklady. Naším rekordom bolo 220 kubíkov,ktoré sa nám podarilo vyťažiť za deň(dvojzmenná prevádzka, cca 14 hodín) prilanovaní smerom nahor, keď sme spracúvalikalamitu na OZ Beňuš. Čo sa týka obnovnejťažby, v snehu po kolená sme za 8 hodín na LSLiptovská Teplička (OZ Liptovský Hrádok) vyťažilismerom nadol 175 m 3 . Myslím, že sa nemámeza čo hanbiť ani keď ide o kvalitu našejpráce. Markus vždy trvá na tom, že musí byťprvotriedna.“Peter Hraško: „Kým sme nezistili, akévýhody poskytuje lanovkový systém MOUN-TY 4000+ mali sme skúsenosti len so staršoutechnikou. Za veľké plus tejto veľkokapacitnejlanovky považujem výrobu hotových sortimentov,ktoré môžu byť priamo dodávanéodberateľom. Nezanedbateľným aspektom jepodľa môjho názoru nielen výrazné uľahčeniepráce pilčíkov, ktorí už nie sú nútení stromodvetviť v poraste, ale najmä jej vyššia bezpečnosť.Počas dvoch rokov sme sa podieľalina spracovaní kalamity na OZ Beňuš a čiastočnesme vykonávali aj obnovné úmyselné ťažbyna iných OZ. Momentálne pracujeme v Rakúsku.Ak by som chcel porovnať ich spôsobpráce s tým naším, musel by som skonštatovať,že pokiaľ u nás ide predovšetkým o kvantitu,u našich susedov sa kladie oveľa väčšídôraz na kvalitu. Tá je vždy na prvom mieste.V súčasnosti sa však s takou vyspelou krajinouako je Rakúsko, kde sú ceny za dodávateľsképráce oveľa vyššie, nemôžeme porovnávať.Neostáva nám nič iné len veriť, že to raz prídeaj k nám a že moderné technológie, či už harvestory,alebo lanovky, budú samozrejmosťoua nie výnimkou.“Čo nám prezrádza pamätník jednej lesnej správyInšpirujúci prístupnašich predchodcovFrantišek ŠTULAJTERČírou náhodou sa mi dostal do rúk zaujímavý dokument.Ide o pamätník lesnej správy v Sihle. Pýtate sa, čo môže byťv takom pamätníku zaujímavé? Odpovedám, že všetko. Nieje to pamätník písaný ako spomienka na minulosť. Je toúradný dokument, hodnotiaci a sumarizujúci podľa stanovenejštruktúry podstatné udalosti na lesnej správe od roku1919 do roku 1946. Písaný je krasopisne úradným atramentom.Každý ročný zápis je uzavretý dátumom a podpisom lesnéhosprávcu. Štruktúra pre vedenie pamätníka je stanovenáv Schéme na vedenie pamätníka, ktorá tvorí jeho úvodnéstrany. Pozostáva z 13 kapitol. Uvediem aspoň v krátkosti tonajdôležitejšie a najzaujímavejšie z uvedeného pamätníka.• Každoročne sa zápis začína uvedenímzmien v nehnuteľnom majetku lesnejsprávy. Evidované je rušenie budov a stavieb,spôsob ich asanácie, vždy dražbou ajs uvedením výnosu z nej. Rovnako je zaznamenanávýstavba hájeniek, robotníckychubikácií a poľovníckych chát s uvedením staviteľa.Uvedené sú aj prostriedky vynaloženéna údržbu a rekonštrukciu budov. Samozrejmoupovinnosťou je vykonávanie údržbymajetkových hraníc a hraničných kopcov. Dochádzaloaj k zmenám vlastníctva pozemkov.V rámci pozemkovej reformy v roku 1926 savyčlenilo z majetku štátu ako prvý prídel prepotreby pašienkových spoločenstiev Drábskoa Sihla viac ako 225 katastrálnych jutárlesa premenených do kultúry paša. Naopakobmedzenie osadníckeho práva obyvateľomČierneho Balogu, začaté v roku 1943, ostalopre ťažké hospodárske pomery otvorenéešte v roku posledného zápisu, teda v roku1946. Premenu 5,58 ha lesnej pôdy na trvalécestné teleso krajinskej cesty Hriňová – Breznonad Hronom povolil Krajinský úrad v Bratislavev roku 1938. Pri všetkých zmenáchv majetku je uvedený úrad a číslo výnosu,ktorým bola zmena nariadená spolus uvedením parciel, porastov alebo častílesa, ktorých sa zmena dotkla.• Dňa 20.8.1935 došlo k začleneniu Správyštátnych lesov Sihla 3737.93 ha k Správeštátnych lesov Hronec v Štiavničke,čím sa obvod správy zvýšilna 8134,49 ha a zaujímal celuMasarykovu (Kamenistú) dolinu.• Ďalej nasleduje popis dopravnejinfraštruktúry. Zaznamenanáje výstavba nových aleboprestavba a údržba existujúcichdopravných zariadení s uvedenímvynaložených finančnýchprostriedkov. Údržby boli vykonávanévo vlastnej réžii, výstavbunových ciest vykonával stavebnýoddiel riaditeľstva štátnych lesova statkov v Banskej Bystrici, alebosúkromné stavebné firmy na základevýberového konania.Počiatočná sieť dopravných ciestpozostávala z hlavnej dolinovej cestya splavného potoka, udržiavanéhopre potreby plavenia dreva. Na ňunadväzovali vedľajšie cesty udržiavanév dobrom stave, ktoré sa príležitostnepoužívali na vývoz dreva len ako cestyzimné v čase dostatočného množstva snehua v mrazoch. Nimi sa zvážalo drevo na skladydreva, odkiaľ nasledovala doprava plavením(palivo) alebo vozom dolinovou cestou.V roku 1926 napríklad odplavili 10 000 prmdreva. V nasledujúcom roku začala výstavbalesnej železničky a postupné sprístupňovaniebočných dolín.Počas hospodárskej krízy v 30. rokochbola povolená ministerstvom zemnedelstvadynamickejšia výstavba ciest ako núdzovápráca okolitého robotníctva v nezamestnanosti.Po zlepšení ekonomickej situácie sazačalo so sprístupňovaním odľahlejších porastovurčených na ťažbu, pričom sa mokréúseky dláždili drevenými drúkmi a brvnami.V neprístupných miestach sa stavali ryzne,ktoré sa po ukončení vývozu rozoberali,trvalé šmyky sa nestavali. Každoročne venovalinaši predchodcovia veľkú pozornosťudržiavaniu ciest a vodných tokov.Samozrejmosťou bolo odstraňovanieprekážok z vodných tokov a ich uvoľňovaniepo prívalových dažďoch akoprevencia pred následným poškodenímciest.Ing. František Štulajter, CSc. je vedúcimOdboru lesníckej politiky a certifikácie lesov(pokračovanie v Lesníku č.3)28Lesník 2–2007

Z múzeahistóriaPríbehy vecí alebo Pár slovo predmetoch zo zbierokLesníckeho a drevárskehomúzeaPlány plavebného kanáluZlatá Baňa - SolivarPôdorys plavebného kanála – 3 sekcie.Vľavo dole zápis o archivovaní plánu.Marek VANGAPozdĺžny profil kanála s tromi časťami uloženými nadsebou, pričom prvá je jeho úplný začiatok – vyústeniez priehrady pri Zlatej Bani.Slovensko má dlhú tradíciu v ťažbe nerastnýchsurovín, najmä rúd. V nerudnombaníctve zaujímala v minulosti významnémiesto soľ, ktorej bohaté zásoby sa nachádzajúv Solivare na východnom Slovensku.História ťažby soli v Solivare je bohatá.Prvá písomná zmienka o soľnom prameni jez roku 1223, keď ho kráľ Belo IV. prepožičalbratom Čipkárovcom. Neskôr bolo panstvoznáme ako Castrum salis (Soľný hrad) v prenájmerôznych šľachticov a duchovných.Od roku 1288 vlastnili soľonosné pozemkyfeudáli rodu Sóosovcov, ktorí získavali soľz prameňa varením soľného roztoku – soľanky.V roku 1592 prechádza soľné ložiskoopäť do erárneho vlastníctva. V tých časochbola zavedená nová technológia vareniasoľanky a objavené ložiská kamennej soli,čo zvýšilo nároky závodu na množstvo dreva.A keďže blízke lesy boli vyťažené, drevona varenie a banskú prevádzku sa muselodovážať z väčších vzdialeností.O výstavbe prvého plavebného kanálarozhodla v druhej polovici 17. storočia komisiacisárskej dvorskej komory, ktorá bolavyslaná preskúmať zlé finančné pomeryv soľnom závode. Jeho výstavbu viedol ŠtefanJordan, lesmajster prizvaný z BanskejBystrice. Plavebná trasa viedla korytompotoka Delňa až po Dulovú Ves, odkiaľpokračovala v drevenom koryte na pilótoch.Na drevosklade v Soľnej Bani sa kanálvetvil v tvare písmena „V“. Sezónnosť prevádzkya častý nedostatok vody si vynútilidodatočnú stavbu vodnej nádrže v oblastiSigordu, ktorej úlohou bolo akumulovaťvodu a zlepšovať prietoky počas plavenia.Zvrat vo vývoji soľného závodu spôsobilakatastrofa v roku 1752, keď v nociz 21. na 22. februára náhly príval vodyzaplavil ťažnú jamu Leopold. Zistenie, žetakto vzniknutá soľanka je veľmi kvalitná,viedlo k zmene výrobného programu naPriečne profily rôznych úsekov a stavebných objektov na trase.získavanie soli výlučne varením. Následnápostupná modernizácia technologickýchzariadení bane otvorila otázku zefektívneniadovtedajšieho spôsobu plavenia dreva.Dilemu, či existujúci plavebný kanál zrekonštruovať,alebo postaviť nový, rozhodolv prospech druhej varianty dvorský architektJán Svoboda, ktorý zároveň rozhodolpostaviť aj novú priehradu v Zlatej Bani.Stavebné práce pod dozorom kráľovskéhostavebného adjunkta Jozefa Lechneraz Koších trvali od roku 1819 do roku 1821.Drevený kanál s dĺžkou 18,9 km a prevýšením515 m mal lichobežníkový profil82x45x60 cm a viedol od Zlatej Bane pozdĺžpotoka Delňa do Kokošoviec, kde sastáčal k Solivaru. Vedenie trasy si vynútiloprekonávať prekážky vybudovaním zárezov,násypov a mostov, kde to bolo možné,žľab bol uložený na teréne. Na niektorýchmiestach bola trasa vedená akvaduktami.V priestore drevoskladu bol vybudovanýdrevený stojan dlhý 300 m a vysoký 4 až10 m. Na ňom bol uložený žľab s pozdĺžnoumanipulačnou lavicou a každých 10 maj zasúvadlo umožňujúce samovykladaniedreva na obidve strany. Po uvedení dočinnosti sa kanál ihneď osvedčil, veď ročnesa ním splavilo 8 a 10 tisíc prm dreva. Postupomrokov však bola jeho údržba stálenákladnejšia, až ho v roku 1917 nahradilalesná železnica Prešov – Sigord.Projekt kanála, ktorý vlastní naše múzeum,vypracoval sám architekt Ján Svoboda.Pozostáva zo 49 listov netypizovaných rozmerov(výška je približne 50 cm, dĺžka sa pohybujeod 70 do 90 cm), z nich 16 zobrazujepozdĺžny profil, 17 pôdorys stavby, 6 výškovézameranie, 4 priečne profily rôznych úsekova objektov na trase a ostatné celkovúsituáciu, plán drevoskladu v Solivare, plánhate na bočnom prítoku a rozsiahlu legendu(3 listy). Na niektorých listoch je zápis z roku1822 s podpisom Jozefa Lechnera, potvrdzujúcipravdivosť plánu oproti skutočnosti.Na všetkých listoch je zápis o archivovaníUhorským kráľovským krajinským stavebnýmriaditeľstvom, tiež z roku 1822.Plány sme získali v roku 1962 daromod Slovenského národného múzea v Bratislavea dodnes patria k najvzácnejšímpredmetom v našich zbierkach. Sú dokladomtechnického pokroku, ktorý na územíSlovenska v dobe konjunktúry baníctvaprekvital.Ing. Marek VangaMúzeum vo Sv. Antone - Lesníckea drevárske múzeum vo ZvoleneLesník 2–2007 29

pozvánkaNavštívte OZ TrenčínPRÍRODNÉ POMERY,OROGRAFICKÉ ČLENENIEOdštepný závod Trenčín obhospodarujelesy v pohoriach Malé Karpaty, Biele Karpaty,Považský Inovec a Strážovské vrchy. Menšiačasť lesov sa nachádza v Považskom podolía Podunajskej pahorkatine. Nadmorská výškaúzemia je od 165 m n. m. do 1 042 m n. m., pričomlesy sa nachádzajú vo všetkých polohách.Najvyššiu nadmorskú výšku na územíobhospodarovanom Odštepným závodomTrenčín dosahujú v Považskom Inovci - Inovec– 1 042 m n. m., v Strážovských vrchoch - Rokoš– 1 010 m n. m a v Bielych Karpatoch -Veľká Javorina– 970 m n. m. Lesné vegetačné stupnesú na území odštepného závodu zastúpené od1. po 5. s prevahou 3. lesného vegetačnéhostupňa. Najrozšírenejšou drevinou je buk so44 % zastúpením, ktorý tvorí kvalitné porasty.Optimum jeho rozšírenia je v oblasti BielychKarpát. Druhou najrozšírenejšou drevinouje dub s 21 % zastúpením. Podiel ihličnatejhmoty na celkovej zásobe je 18 % (8 % smreka 7 % borovica 3 % ostatné ihl. dreviny).VÝVOJ, HISTÓRIA A ORGANIZAČNÁŠTRUKTÚRA ZÁVODUVeľká hustota feudálnych sídiel a kopaničiarskeosídlenie si vyžiadali v minulosti rozsiahlejšieodlesnenie územia a tiež degradáciupôdy. Od začiatku 20.storočia sa však začalo sozalesňovaním málo výnosných pasienkov. SPRÁ-VA ŽUPY TRENČIANSKEJ, vydaná v roku 1922Jozefom BELLAIOM županom trenčianskym,charakterizovala našu župu spomedzi ostatnýchžúp Slovenska takto: „Ide o župu na lesy veľmibohatú, ohraničenú zo všetkých strán vysokými,lesom porastlými horami, tvoriacimi kompaktnýteritoriálny celok, ktorého prostriedkom pocelej dĺžke preteká jedna z najväčších riek Slovenska,mohutný a divý Váh“.Nová etapa v existencii odštepného závoduzačína v decembri roku 1948 schválenímRóbert KIŠzákona č. 312, ktorý stanovil vytvoriť výrobnéjednotky lesného hospodárstva t.j. Lesnézávody. Na základe týchto skutočností bolzačiatkom roka 1949 zriadený Lesný závodTrenčín patriaci pod Krajskú správu lesovv Bratislave. Po roku 1949 prešiel Lesný závodTrenčín viacerými organizačnými zmenami,s kontinuálnym sídlom organizačných jednotiekresp. sídla samostatného podniku (1997-1999) v Trenčíne až do súčasného obdobia,kedy OZ Trenčín organizačne zastrešuje 5 lesnýchspráv a 3 expedičné sklady.HISTORICKÉ, KULTÚRNE PAMIATKY,PRÍRODNÉ ZAÚJÍMAVOSTITrenčianske Teplice - kúpeľný parkÚzemie OZ Trenčín je bohaté na historickéa kultúrne pamiatky. Mesto Trenčín je jednýmz najvýznamnejších turistických stredísk StrednéhoPovažia. Dominantou mesta je Trenčianskyhrad so stálou historickou expozícioua známou „Studňou lásky“. Trenčiansky hradstojí na mieste pôvodného rímskeho osídlenia„Laugaricio“, s najstaršou písomnou zmienkouo najsevernejšom trvalom výskyte rímskehoosídlenia na našom území.Milovníci histórie môžu navštíviť súborPanoráma Bielych Karpáthradných zrúcanín Beckov Tematín, Čachtice,hrad Uhrovec a zrúcaninu románskeho kostolav Haluziciach. V obci Uhrovec je možnénavštíviť stálu expozíciu múzea rodákov obceĽudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka, významnýchhistorických postáv Slovenského národa.Kúpeľné mesto Trenčianske Teplice ponúkamožnosť využitia liečebných procedúr pôsobenímliečivých minerálnych vôd v prekrásnomprostredí Strážovských Vrchov. V júni roku2006 bol v Trenčianskych Tepliciach sprístupnenýlesnícky náučný chodník s desiatimi zástavkamiv celkovej dĺžke 4,2 km. Ďalšie rekreačnéa vodné plochy sa nachádzajú v blízkosti NovéhoMesta nad Váhom (Zelená voda) a StarejTurej (Dubník).V obvode OZ Trenčín sa nachádzajú dveveľkoplošné chránené územia, a to prevažnáčasť CHKO Biele Karpaty a časť CHKO MaléKarpaty. Celé územie OZ Trenčín patrí dopovodia Váhu a Nitry. Príroda regiónu je bohatána množstvo chránených druhov rastlína živočíchov nachádzajúcich sa v súbore vyhlásenýchprírodných rezervácií (napr. výskytviacerých druhov vzácnych orchideí v oblastiBielych Karpát).Súčasťou hospodárskej činnosti OZ je ajpoľovníctvo. Poľovnícke revíry v užívaní OZTrenčín ponúkajú lov jelenej, srnčej, diviačejzveri, danielej a muflonej zveri v krásnom prírodnomprostredí Strážovských Vrchov, BielychLesnícky náučný chodníkKarpát a Považského Inovca.UBYTOVACIE MOŽNOSTI OZBližšie informácieo ubytovacíchmožnostiachOZ Trenčín získatena adrese www.lesy.sk,na e-mailovej adresekis@lesy.sk,alebona tel. č. 032/7484509.Na území OZ Trenčín sa nachádza luxusnýPoľovnícky zámok Antonstál, vybudovanýv prekrásnom prostredí Bielych Karpát (celkovákapacita 43 lôžok). Ďalšie ubytovaciemožnosti sú poskytované v rámci rekreačnejchaty Trenčianske Teplice (oblasť kúpeľnéhoareálu Trenčianske Teplice) a v poľovníckychchatách: Omastiná, Čierny Vrch, Striebornica(Strážovské Vrchy), Poniklec, Čerešienky, Kolesová(Biele Karpaty), Kočovce, Helbuš (PovažskýInovec).Ing. Róbert Kiš je referent poľovníctvaa lesoturistiky, OZ TrenčínTrenčiansky hrad30Lesník 2–2007

Glosanázory, postoje, komentáreRusi „kopú“ za násReč čísel a fámyzo zdroja JPPPoznámkaJozef MARKOVšetci veľmi dobre poznáme starú ľudovú múdrosť o tom, žereči sa hovoria a chlieb sa je. Napriek tomu niekedy viac hovorímeako robíme, viac načúvame rôznym rečiam, ako si overujeme, či súpravdivé. Pozorne načúvame a niekedy priam bažíme po „zaručenepravdivých správach“ z takzvaných dobre informovaných zdrojov. Šírimeich ďalej bez toho, aby sme si overili ich pravdivosť priamo priprameni. Česť tým, ktorých sa to netýka. Šuškandy, fámy, domnienkypovýšené na väčšinovú mienku tak získavajú navrch nad argumentmi,faktami a objektívnymi číslami.O Odštepnom závode lesnej techniky š.p. LESY SR (OZLT) sa užzo zdroja JPP (Jedna pani povedala) rozšírili medzi niektorými kolegamina odštepných závodoch a možno aj v externom prostredí rečio tom, že OZLT nemá opodstatnenie, pretože nedosahuje požadovanévýkony, nehospodári efektívne a nie je konkurencieschopnýv porovnaní napríklad so súkromnými prepravcami dreva. Kto si dátú námahu a pátra po objektívnych faktoch, zistí niečo úplne iné.Zoberme si len taký odvoz dreva a porovnajme OZLT so zahraničnýmisubjektmi, ktoré túto službu zabezpečujú.Ing. Jiří Prchal, riaditeľ Dopravného závodu spoločnosti LESS& Forest nedávno pre český odborný časopis Lesnická práce povedal,že za rok 2005 odviezli 60-timi vozidlami vyše 600 000 m³ dreva, čopredstavuje ročný priemer viac ako 10 000 m³ na jedno vozidlo. Zarok 2006 očakával navýšenie celkového objemu odvezeného drevao 100 000 m³, čo by znamenalo priemer na jedno nákladné auto aleboodvoznú súpravu takmer 12 000 m³ za rok. Ing. Luboš Fúsik v tomistom vydaní časopisu uviedol, že spoločnosť CE WOOD dosahujesvojou stovkou odvozných súprav mesačné výkony v odvoze drevana úrovni 100 000 až 110 000 m³. Berme do úvahy to vyššie číslo a zistíme,že priemer na auto a rok je 13 200 m³ odvezeného dreva.Riaditeľ OZLT Ing. Miroslav Slotta má k dispozícii aktuálne číslaza ním riadený závod. Priemer na jedno auto prevádzkované OZLTza rok 2006 v odvoze dreva dosahuje objem 15 700 – 16 000 m³. Prezaujímavosť, keď prevádzkovali odvozné prostriedky odštepné závody,dosahoval tento ukazovateľ hodnotu 11 700 m³. Myslím, že tietočísla nepotrebujú ďalší komentár a predsa si jeden krátky neodpustím.Nečakám, že sa všetci tí čitatelia, ktorých sa výhrady v článkutýkajú, zamyslia nad tým,ako dokážu škodiť a krivdiťšírením neoverených informácií.Ak to však urobí aspoňjeden z nich, tak tietoriadky splnili svoj účel.Les je pre mňap r e d o v š e t k ý mmoja spomienkaz detstva. Pochádzamz HornejOravy, konkrétnez Tvrdošína – čoje len pár kilometrovod Poľskýchhraníc. Vždy, keďprídem na návštevusvojho rodnéhokraja a pozerámsa na všetky tiestromy, v mysli savraciam do čias,keď som bola malýmdievčaťom.S prírodoua lesom sa mi vspomienkach spájahlavne môj ujo,ktorý bol náruživýhubár. Od mojichJán MIČOVSKÝBiomasa. Slovo, ktoré inžinier Farkašsvojou profesionálnou vytrvalosťoupresníval do podnikovej reality.Slovo, ktoré má viac rozmerov. Obchodníciv ňom „čítajú“ aj sortimenty, ktoréby vedeli predať bez štiepkovania a - lepšie.Lesníci si pod ním vybavia zásoby,ktoré im dlhodobo blokujú horné sklady.„Farkašovci“ im však pripomenú tenčinu,ktorú by inak nepredali. Tému biomasyuž v minulom čísle výstižne zmapovalJozef Marko. Trocha prekvapivo sa jehozávery medzitým rozhodla podporiť ajjedna zo svetových mocností!Zatvorenie ropných kohútikov vzbudilovšeobecné európske obavy. Ropa užprúdi, obavy ostali. Právom. Hrozivé gestosurovinovej hegemónie Ruska súvisí naprvý pohľad s naším podnikom len veľmiokrajovo. Ale naozaj len na prvý pohľad.Zdá sa, že slovenským politikom budev blízkej budúcnosti dopriate opustiťobľúbené prekáračky a riešiť vec prvoradejnaliehavosti: energetickú bezpečnosťkrajiny. Nech už bude toto riešenieakékoľvek, jedno je isté - nebude lacné.Napriek tomu sa mu nevyhneme. Výraz„domáce obnoviteľné zdroje energie“získa ešte viac na naliehavosti. Ponechajmeteraz bokom, koľko percent energetickejspotreby by sme dokázali štiepkoupokryť, iste to však nebude málo. Lesysa tak vďaka ruskej snahe ukázať, komupatrí v Európe skutočná moc, môžu staťnádejou i čiastočným riešením. Našednešné starosti s výrobou štiepky môžubyť už v blízkej budúcnosti vykúpenémimoriadnym profitom. Ekonomickými spoločenským. Spolu so stovkami hektárovenergetických porastov, ktoré námnačim založiť, získa tak naša lesnícka prácaďalší rozmer.Myslím, že by sme tým Rusom malibyť vlastne vďační.PrečomámradalesOĽGA FELDEKOVÁspisovateľka a humoristkaštyroch rokov až do obdobia puberty ma brával pravidelnena hríby. Každé leto, každý deň a za každého počasia smechodili do lesa - a nenašli sme nikdy ani jeden jediný hríb.Pritom sme si za tie roky vytvorili všelijaké rituály – kľačalisme pod stromami, modlili sme sa, hrabali sme pod ihličím...A vôbec nič. Ale ako zázrakom to nakoniec dopadlo vždytak, že sme huby domov doniesli. Na záver takto strávenéhodňa sme totiž zvykli vysedávať na kraji lesa a môj ujo mirozprával a učil ma samé nepraktické veci – napríklad mivysvetľoval, ako sa meria nadmorská výška na stebielkachtrávy... Keď vtedy prechádzali okolo ostatní hubári s plnýmikošíkmi, vždy sa im nás uľútostilo a každý nám zo dva hríbikypodaroval. Takže sme neobišli naprázdno. Neskôr, keďsom mala už aj deti a môj dobrý ujo už nebol medzi živými,som sa znovu viackrát vyberala zbierať hríby, ale opakovanesom nenašla ani jeden jediný. Huby sú teda pre mňa asizakliate.Na Oravu sa snažím chodiť pravidelne aj teraz. Môjjediný brat tam totiž ostal bývať a vždy ho veľmi rada navštívimv jeho dome, ktorý je takmer uprostred lesa. OkremTvrdošína mi k srdcu prirástli aj Oravice. Tento kraj patrí užod čias Márie Terézie Tvrdošínu, ale zaujímavosťou je, žesú od mesta vzdialené vyše 20 km. Moji rodičia sem zvyklichodievať na dovolenky a do miestnych termálnych kúpeľovsi dnes zájdem veľmi rada aj ja. Úplne najlepšie kúpanieje tu v zime, keď mrzne a teplota je takých 20 stupňov podnulou. Z vody sa krásne parí, všade navôkol je hmla a nádhernezasnežené lesy...ako v rozprávke.Lesník 2–2007 31

krížovkaSedí horár v krčme, podchvíľousa postaví od pohárika, príde k oknua na plné hrdlo zakričí smeromk lesu:- Zeleným navrch, zeleným navrch!Keď to už zopakuje asi desaťkrát,pýta sa ho krčmár:- Môžeš mi povedať, prečo stále volášdo lesa zeleným navrch?- Mám totiž v lese na brigáde na zalesňovanípolicajtov.Nudné popoludnie na zámku lordaCharlesa Nortona. Lord Charles saobracia na svojho sluhu Jamesa.- James, prichystaj guľovnicu, pôjdemek rieke na ryby.- Vaše lordstvo, nebolo by lepšie zobraťna ryby namiesto guľovnice nejakéudice?- Si ty ale idiot James... Ty si skutočnemyslíš, že keď na nejakého rybára namierimudicu, že mi dá rybu?Príde medveď do krčmy a objednási sendvič a pivo. Krčmár pozerá...a vraví:- Ale vy ste medveď!?- Dobre vidíte. - na to medveď.- A hovoriaci!- Aj počujete... a už mi môžete dať tensendvič a pivo?- Jasne, jasne... len je to také nezvyklé,normálne sem medvede nechodia. Čorobíte v týchto končinách?- Pracujem na stavbe, tam naproti. -odpovie medveď. Zje sendvič, vypijepivo, zaplatí a odíde.Takto tam chodí nejaké dvatýždne. Jedného dňa príde do mestacirkus. Principál tiež zavíta do krčmya krčmár mu rozpovie o hovoriacommedveďovi.– Neuveriteľné! Pošlite ho ku mne!Na druhy deň, keď medveď znovu prídedo krčmy, krčmár vraví:- Hej, pán medveď! Mám pre vásdobrú robotu, kde zarobíte skveléprachy!- Áno? A čo je to zač?- V cirkuse!- V cirkuse???- Tak.- V cirkuse? To myslíte ten veľký stan?Čo sú tam tie všetky zvieratá? Čo tammajú natiahnuté to veľké plátnos dierou uprostred?- Tam, presne tam!Medveď zmätené pozerá a potomsa opýta:- ... a načo by tam potrebovali fasádnika???Tajnička krížovky z januárového čísla Lesníka znie: „Ale drahá, z krivých nôh nebudeš platiť rovnúdaň“. Z úspešných lúštiteľov sme tentokrát vyžrebovali Emila Indra z Hriňovej. Víťazovi posielame knihuz produkcie vydavateľstva IKAR. K výhre mu blahoželáme a prajeme príjemné chvíle pri čítaní.redakciaMimoriadne schopnosti psa sú už od praveku využívané človekom. Spoľahlivý strážca ľudských obydlíi pasúcich sa stád, pomocník poľovníkov, stopár i durič, pomocník pri hľadaní – pes za tisícročia spolužitias človekom nespočetnými spôsobmi osvedčil svoje bystré zmysly aj intelekt pre blaho človeka.Jazvečík, ktorý počúva na meno Kasparov, je svetovým fenoménom: hrá so svojoumajiteľkou šach. Šarmantná blondýna Veronika Š., majiteľka psíka – šachistu,si však naň sťažuje:“Je pravda, že Kaspi je mimoriadne inteligentný pes, alena druhej strane je veľmi zanovitý a popudlivý: odmieta hrať čiernymi figúrkamia minule, keď som mu dala mat, ma bolestivo uhryzol do členka“.Veronika Š. prihlásila svojho psa za člena Svetovejšachovej federácie FIDE. Podľa prezidenta tejtoorganizácie Kirsana Iljumžinova je členstvo jazvečíkaKasparova vo FIDE nereálne: „Pravidlá šachovej hry,schválené na 75. kongrese FIDE v Calvii na Mallorkev októbri roku 2004, hovoria v článku 4 o vykonaníťahu jednoznačne: Každý ťah sa vykonáva len jednourukou.“Rubriku pripravuje Ferko TárajkoDrevorubač príde do lesa, opriepílu o strom a hovorí:- Ty si píla, ja som nepil.A naleje si ...Biologický paradox: krčma je jedinémiesto na svete, kde sa z cicavcovstávajú plazy!Uveríte?32Lesník 2–2007

FilatelistikaLesnícke kongresya výročiaDvanásť svetových lesníckych kon-gesov, ktoré sa konali v rokoch 1926-2003 (Taliansko, Maďarsko, Fínsko,India, USA, Španielsko, Argentína, Indonézia,Mexico, Francúzsko, Tureckoa Kanada) je pekne dokumentovanýchznámkami ale aj obálkami prvého dňa.Aj keď pri príležitosti prvých dvoch (Talianskoa Maďarsko) a posledného kongresu(Kanada) nevyšli známky, všetkyostatné patria medzi obľúbené filatelistickédoklady propagujúce postavenielesov vo svete. Pri príkležitosti konania5. svetového lesníckeho kongresu v Seattli(USA) vydalo príležitostné známky6 poštových správ, medzi iným aj Sovietskyzväz, na ktorej je ocelorytinaznámeho Šiškinovho obrazu borovicovéholesa.Popri svetových lesníckych kongresochsa konali kongresy IUFRO (Medzinárodnejúnie lesníckych výskumnýchorganizácií). Príležitostné známky vydaliKanada, Fínsko, Malajzia a pred dvomirokmi aj Austrália. Na jednej z piatichaustrálskych známok zobrazujúcichpôvodné dreviny je aj Wolemia nobilis,ktorá bola objavená v roku 1995. Mezimoje najvzácnejšie doklady patrí obálkaprvého dňa z kongrasu v Tampere(vľavo dolu) s podpismi šiestich bývalýchprezidentov IUFRO, ktorých somna kongrese osobne stretol.ThajskoRakúskoTrinidada TobagohobbyPoľovníckyreceptárPrepelicaplnenámozarelouSuroviny:8 očistených prepelíc, 2 guľky mozarely,5 polievkových Iyžíc olúpanýchslnečnicových semiačok, 2 polievkovéIyžice majoránky, 2 vajcia, 6 dkg masla,2 dl masového vývaru z bujónu.K prílohe: 4 zemiaky, 4 jablká, 3 vajcia,5 dl mlieka, 10 dkg syra, maslona vymazanie formy.Postup:Prepelice dobre umyjeme, osušímea zvonka aj zvnútra ich natrieme soľoua čiernym korením. Mozarely necháme odkvapkaťa pokrájame ich na menšie kúsky.Opražíme 4 polievkové Iyžice slnečnicovýchsemiačok, pridáme mozarelu, majoránku,2 vajcia a všetko dobre zmiešame tak, abyvznikla homogénna masa. Masu ochutímesoľou, čiernym korením a naplníme ňouprepelice. Otvor uzavrieme špáradlom. Prepelicepoukladáme na pekáč prsiami nahor,posypeme kúskami masla. V predhriatej rúrepečieme po dobu 50 minút, ale po 10 minútachich podlejeme masovým vývarom. Po30 minútach na ne nasypeme za 1 polievkovúIyžicu slnečnicových semiačok a mäsodopečieme.Ako prílohu pripravíme zemiaky prekladanés jablkom: zemiaky ošúpeme a pokrájamena tenké kolieska, aj očistené jablká(ošúpeme, odstránime jaderníky) pokrájamena kolieska. Menšiu ohňovzdornú misuvymažeme maslom a striedavo, škridlovitedo nej vrstvíme zemiaky a jablká. Zalejemevajcami rozšľahanými v mlieku, posypemesyrom. Po vytiahnutí prepelíc vložíme do vyhriatejrúry a pečieme asi 25 minút.RUBRIKU PRIPRAVUJEPROF. ING. LADISLAVPAULE, PhD.Lesník 2–2007 33

pre deti1. HádankaTento živočích patrí medzivtáky. Pôvodne dával prednosťlistnatým lesom, ale dnes žije ajv parkoch a záhradách a veľmi dobre saAhoj kamaráti,pošlite mi správneodpovede. Jednéhoriešiteľa odmenímdarčekom.naučil využívať vo svoj prospech blízkosť ľudí. Je pomernevýrazne sfarbený. Má žlté bruško s pozdĺžnymčiernym pruhom, čiernu čiapočku a čierne lemované biele líca. Má veľmi rozmanitéhlasové prejavy a je pomerne dobrý imitátor hlasov iných druhov.V lete sa živí hmyzom, ale v zime musí prejsť na semená s vysokým obsahomtuku, ktoré často nachádza v krmidlách (najlepšie slnečnice) a je ochotnýsi pre ne priletieť až na ľudskú ruku. Ďalej konzumuje rôzne živočišne tuky(napr. hovädzí loj) a v Anglicku sú známy tým, že sa naučili preďobať hliníko-vé uzávery fliaš s mliekom a vyzobať smotanu pod ním.U nás je tento vtáčik zákonom chránený.Ako sa volá? Skús ho nakresliť!Vystrihni, poskladaj a vyfarbi obrázok2.34Lesník 2–2007Za správne vyriešené úlohy a pekný obrázok mačky divej posielam odmenu môjmukamarátovi Vojtíkovi Ilčíkovi zo Sihly.Ahoj a dovidenia nabudúce!Vaša veverička Ryška

spoločenská kronikaBlahoželámeV piatok 12. januára 2007 sa na pôde Technickejuniverzity vo Zvolene uskutočnil seminár Od génovpo genofond, od stromov po les.Hlavnou postavou tohto podujatia bolprof. Ing. Ladislav Paule, PhD.,ktorý takto v kruhu kolegov na pôde Alma mater oslávilsvoje 60. narodeniny a zároveň 37 rokov strávenýchza katedrou.Ku gratulantom sa pripája, pevné zdravie, veľa šťastiaa ešte mnoho rokov plodnej spolupráce želáredakčný kolektív časopisu LesníkV nedeľu 4. februára sa v dobrom zdravídožil sedemdesiatky lesník vo výslužbeĽudovít Šurina.Oslávencovi k okrúhlemu jubileu prajemepevné zdravie, veľa šťastia a úspechov v prácilesného pedagóga i pri písaní ďalších pútavýchlesníckych a poľovníckych poviedok.Za lesných pedagógovPeter GogolaObjektívomdopisovateľovInzerciaAutor fotografií Ing. Daniel OlejárŽivotnéjubileáFebruár 200750 rokovIng. Hrušecký Ján, nar. 24. 2. 1957,pestovateľ, LS Šaštín – OZ ŠaštínGuzmický Ján, nar. 21. 2. 1957, referentsprávy LP a reprivatizácie – OZ PalárikovoIng. Mošať Dušan, nar. 7. 2. 1957,ťažbár, LS Partizánske – OZ PrievidzaKultanová Anna, nar. 19. 2. 1957,ST – ekonóm, LS Rajecké Teplice– OZ ŽilinaIng. Potanovič Stanislav,nar. 21. 2. 1957, pestovateľ OZ– OZ BardejovIng. Kozár Viliam, nar. 3. 2. 1957,vedúci ŠS Sobranecké Kúpele– OZ Semenoles L. Hrádok60 rokovDobiaš Milan, nar. 23. 2. 1947, technik,LS Topoľčianky – OZ TopoľčiankyErney Karol, nar. 16. 2. 1947, lesník,LS Bojnice – OZ PrievidzaŽiak Jozef, nar. 15. 2. 1947, pestovateľOZ – OZ Liptovský HrádokKrahulec Michal, nar. 10. 2. 1947, OLH,LS Poľana – OZ KriváňOdchod do starobného dôchodkuIng. Engler Miroslav, nar. 8. 8. 1945– OZ Čierny BalogIng. Helena TurskáPredáme trojročnévoľnokorennésadeniceborovice lesnej(Pinus sylvestris),výška 50 cm,semenárska oblasť4-šarišsko-spišská,výškovázóna 4 - od601 do 800 m nm.Cena: 1,90 Sk bezDPH.Kontakt: Ing. Žec,č.t.: 0534699741,kl. 2, e-mail:zec@lml.skLesník 2–2007 35

Európski lesníci - lyžiari„bojovali“ v TalianskuAj keď Európu do posledných januárových dní „trápil“ nedostatok snehu a miernazima, v Talianskom Brussone, v regióne Aosta asi 80 km severne od Turína sav dňoch 27.januára až 3. februára 2007 uskutočnil už 39. ročník EFNS – európskepreteky lesníkov v bežeckom lyžovaní. Kraj Aosta a vlastné miesto pretekov Brussonna južnej strane Álp pod bájnou Monte Rossou a slávnym Monte Cervinio (Matterhorn)prekrásnym slnečným a jarným počasím privítalo okolo 850 účastníkov pretekovz celej Európy.Už pravidelným účastníkom týchto pretekov sú aj zástupcovia lesníckeho stavuSlovenska a medzi nimi aj zamestnanci š.p. LESY SR. V zatiaľ najpočetnejšej výpraveSlovenska (32 účastníkov) mali zastúpenie aj LESY SR. Podnik a Slovensko reprezentovalo8 zamestnancov – Jozefína Kučeríková a Ľuboš Lonský z OZ Námestovo,Dušan Gerek z OZ Liptovský Hrádok, Dušan Zacharovský ako dôchodca stále reprezentujeOZ Žilina, Pavol Kret z OZ Kriváň, Ľubomír Machyniak, Marián Jagerčíka Peter Slobodník z ústredia podniku.Lyžiarske podujatie má už svoj zabehnutý scenár, v ktorom okrem vlastných pretekovje priestor aj na exkurzie rôzneho zamerania (odborné lesnícke, miestne zaujímavostia zvláštnosti krajiny a prírody a pod.). Vlastné preteky v behu na lyžiachmuži 12 km, ženy 6 km so streľbou z malokalibrovky najprv klasickou technikou,potom voľnou technikou a štafetových behov.Scenár celého podujatia je podobný podujatiam najvyššieho svetového „rangu“.Pri nástupe účastníckych krajín a ich defilé v rámci otvorenia podujatia sa slovenskávýprava už nestráca medzi početne silnými výpravami alpských a severských krajín.Podobne tomu bolo aj vo vlastných pretekoch, kde sa zaskvela Jozefína Kučeríková3. miestom vo voľnej technike a 8. miestom v klasickej technike. Za úspešné je možnépokladať ďalšie umiestnenia. V bodovanej tridsiatke pretekárov medzi lesníkmiso silnými lyžiarskymi tradíciami (severania, alpské krajiny), pri širokom štartovnompoli - viac ako 100 (150) štartujúcich hlavne v mužských v kategóriách sa umiestniliaj ďalší naši pretekári.Slovenská výprava, ktorej účastníkom bol po prvýkrát aj zástupca MP SR v osobegenerálneho riaditeľa Sekcie lesníckej Ing. M. Ondrejčáka a zástupcovia podnikusa plne podieľali aj pri prezentácii Slovenska, usporiadateľa tohto podujatia v roku2009 na Donovaloch.Reprezentácia podniku a lesníckeho stavu Slovenska na tomto podujatí je výsledkomosobného prístupu pretekárov k príprave na preteky a taktiež porozumeniaa podpory vedenia podniku a závodov, za čo v mene účastníkov 39. EFNStlmočím ich poďakovanie.Ing. Peter Slobodník je vedúci referátu BTS a PO, GR LSR