Opýtali sme sa - Lesy SR š.p.

lesnícke spravodajstvobezpečujúcich rozvoj vidieka a skvalitneniaživota lokálnych komunít.2. Pripraviť „Koncepciu“ systémového riešeniaproblému premnoženia podkôrnikovv CHÚ, ktorá bude obojstranne akceptovaná(štátnou ochranou prírody aj lesníctvom)a bude rešpektovať ekologicky, ekonomickyi sociálne najvhodnejší variant riešenia. Zároveňumožní zohľadniť miestne špecifiká.3. Vypracovať manažmentové plány chránenýchúzemí rešpektujúce „Koncepciu“riešenia problému premnoženia podkôrnikovv CHÚ a požiadavky vlastníkov, správcova samospráv v daných územiach.Do obdobia definitívneho vyriešeniazákladných podmienok a vypracovania„Koncepcie“ sa odporúča:1. Na území s najprísnejším režimom ochrany(v súčasnosti 5. stupeň ochrany prírody) sazasahovať nebude.2. V lesných porastoch susediacich s 5. stupňomochrany prírody vykonávať intenzívneopatrenia brániace šíreniu podkôrnikov dookolitých porastov v súlade so zákonomč. 326/2005 Z. z. o lesoch.3. Vytvoriť funkčný systém na úhradu obmedzení,vyplývajúcich zo zákona č. 543/2002Z. z. alebo na jeho základe.4. V územiach so 4. stupňom ochrany resp.B zónach realizovať preventívne a obrannéopatrenia na princípe ekologicky šetrnejaktívnej ochrany lesa proti podkôrnikom.V prípade potreby súhlasu alebo výnimkyorgánu ochrany prírody prihliadať na bionómiuvývoja škodcu. Odborným podkladompre rozhodovanie orgánov štátnej správy ŽPa OP, nutným pre dodržanie zákona NR SRč. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajinypre konkrétne opatrenia v konkrétnom území,bude stanovisko spoločnej odbornej komisietvorenej ŠOP B. Bystrica a NLC Zvolen,prerokované a odsúhlasené vlastníkom resp.správcom lesa.5. V oblastiach nachádzajúcich sa v 3. stupniochrany a nižšie sa bude vykonávať aktívnaochrana lesa proti podkôrnikom.Priebeh konferencie a prijaté záverys konkrétnymi systémovými opatreniamia odporúčaniami dávajú nádej, žeslovenskí lesníci a ochrancovia prírody(teda aspoň tí, ktorí sú schopní a ochotníracionálne uvažovať a konštruktívnerokovať) začali novú, dlho očakávanúetapu vzájomnej komunikácie. Etapu,ktorá pri úspešnom pokračovaní nastúpenéhotrendu, môže priniesť osohprírode i spoločnosti.VyhlásenieZdruženia pre certifikáciu lesovSlovenska k zámeru vyhlásiť NPRTichá a Kôprová dolina v TANAP-eza územie chránené občanmi.František ŠTULAJTERZdruženie pre certifikáciu lesovSlovenska s obavami sleduje účelovémanipulovanie niektorých mimovládnychorganizácií s verejnoumienkou občanov o ohrození stavuprírody v NPR Tichá a Kôprová dolinavlastníkmi a obhospodarovateľmilesov TANAP-u. V prípade Ticheja Kôprovej pritom lesníkom vôbecnejde o vyťaženie kalamity, ale o vykonaniepotrebných preventívnychopatrení na ochranu žijúcich lesnýchporastov pred podkôrnym hmyzom,ktorý má ideálne podmienky na svojvývoj v nespracovanom kalamitnomdreve. Tak ako im to prikazuje zákono ochrane prírody a krajiny a zákono lesoch. Lesníci chcú predovšetkýmudržať priaznivé podmienky právepre život ohrozených medveďov,tetrovov hlucháňov a ďalšie ohrozenérastlinné a živočíšne druhy!Združenie bude ich činnosť pozornemonitorovať.Je možné, že pravým cieľom kampaneniektorých mimovládnych organizácií zaochranu skutočnej voľnej prírody v TANAP-eje diskreditácia štátnej ochrany prírody, lesníkova vlastníkov lesa. Teda tých, ktorí sú podľaÚstavy a zákonov Slovenskej republiky jediníreálne zodpovední za šetrné využívanieprírodných zdrojov a ekologickú rovnováhu.Výsledky práce vlastníkov a obhospodarovateľovlesov, spredmetnené do kvality lesnýchporastov, sú pritom viditeľné, hmatateľnéa jednoznačne uznávané odborníkmi v celoeurópskomi celosvetovom meradle. Vzácnebiotopy v Tichej a Kôprovej doline a impodobné prirodzené lesy na Slovenskuexistujú len a len zásluhou lesníkov - ľudí,ktorí celý svoj život zasvätili poznaniu zložitýchprocesov lesných biotopov a vedia ich z generáciena generáciu citlivo regulovať. Záujmyvlastníkov a obhospodarovateľov lesovv SR nie sú a ani nemôžu byť iba ekonomické.Ich hlavným cieľom je zveľaďovaniesvojho majetku v súlade s environmentálnevhodným, spoločensky prínosným a ekonomickyživotaschopným spôsobom v zmysle medzinárodneuznaných kritérií a štandardov trvaloudržateľného obhospodarovania lesov.Predpokladáme, že spomínaná kampaňje reakciou na prijaté pragmatické a systematickézávery pre efektívne vyriešenie problémuvplyvu podkôrneho hmyzu na lesnéekosystémy v chránených územiach Medzinárodnoukonferenciou o podkôrnom hmyze,ktorá sa konala v marci 2007, v hoteliGrand Permon na Podbanskom, pod záštitouministrov životného prostredia a pôdohospodárstva.Dnes je to Tichá a Kôprová dolina, zajtraNízke Tatry, napozajtra... Pre niekoho je veľmijednoduché znevažovať prácu iných. Na druhejstrane je neriešiteľným bremenom uznaťuž dosiahnuté výsledky a rešpektovať získanéskúsenosti, lebo tým môže ohroziť svoju existenciu.A to je - zdá sa - základná filozofianiektorých mimovládok.(Združenie pre certifikáciu lesov Slovenskaje správcom Slovenskej schémy certifikácielesov, ktorá je súčasťou najväčšiehocelosvetového certifikačného programu pretrvalo udržateľné obhospodarovanie lesovPEFC. Viac informácií nájdete na www.pefc.sk).Ing. František Štulajter CSc.predseda združeniaGrizzly v Banskej BystriciPeter GOGOLAŠtiepkovací stroj Grizzly z regionálneho strediska Biomasy na Beňuši zajediný víkend (17. – 19. 3.) zoštiepkoval všetku drevnú hmotu, ktorú na rozľahlépriestranstvo pri plážovom kúpalisku v Banskej Bystrici zhromaždilipracovníci Záhradníckych a rekreačných služieb mesta (ZAaRES). Rastlinnýmateriál, ktorý bol poškodený vplyvom nepriaznivej zimy 2006/2007 sazmenil na materiál, ktorý poslúžil v teplárni akciovej spoločnosti Smrečinana výrobu tepla a elektrickej energie.„Hľadali sme spôsob, ako energetickyzhodnotiť biologický odpad, ktorý vznikolpri prerezávaní verejnej zelene v BanskejBystrici. Riešenie sme našli v spolupráci soštátnym podnikom LESY SR, konkrétne soStrediskom Biomasa. Drevná hmota bola podrvenáštiepkovačom a odpredaná teplárnia elektrárni. Mesto sa tak zbavilo problému,čo s odpadom, za ktorého likvidáciu bymuselo zaplatiť. Vďaka spolupráci s lesníkmisme na jeho spracovaní dokoncazarobili,“ povedal Ing. FrantišekKrč, riaditeľ banskobystrickýchZáhradníckych a rekreačných služieb.„V spolupráci chceme pokračovať,“dodal.„Myslím, že sami Banskobystričaniaboli prekvapení: obsluhajediného štiepkovača spracovalaza necelé tri dni celý objem drevnejhmoty a vyprodukovala takmer 150 tonštiepky. Spolupráca s banskobystrickýmZAaRESom je pre nás zaujímavá a bezpochybyobojstranne výhodná. Hľadámezdroje štiepkovateľnej suroviny v blízkostimesta, aby sme dopravné náklady dodávokpre banskobystrickú tepláreň a elektráreňv Smrečine znížili na minimum,“ povedalIng. Henrich Klescht, vedúci regionálnehocentra výroby biomasy v Beňuši.Lesník 4–2007 9