Opýtali sme sa - Lesy SR š.p.

lesnícke spravodajstvoMinisterstvá našli spoločnúreč v problematikepodkôrneho hmyzuNádej prelesníkova ochranárov,nádej preprírodui spoločnosťJozef MARKOSlovensko má v porovnanís najvyspelejšími európskymikrajinami dvojnásobne vyššiuvýmeru chránených území (CHÚ)na lesnom pôdnom fonde. V súvislostis NATUROU 2000 sa tentoparameter ešte zvýšil. Svetovýpriemer percentuálneho podieluCHÚ na celkovej rozlohe jednotlivýchkrajín podľa FAO predstavuje12 percent, v Európe je to10,5 percenta, no a na Slovensku41 percent... Aj to je jedenzo zaujímavých faktov, ktoréodzneli na medzinárodnej konferencii,zorganizovanej spoločneministrom pôdohospodárstvaMiroslavom Jureňom a ministromživotného prostredia JaroslavomIzákom v Podbanskom vo VysokýchTatrách 18. až 20. marcatohto roka. Konferencie s názvom„Podkôrny hmyz, jeho vplyvna lesné ekosystémy v chránenýchúzemiach a možnosti využitiaštrukturálnych fondov EÚ priochrane prírody a krajiny“ sa zúčastniliodborníci Česka, Poľska,Švajčiarska, Nemecka, Rakúska,Švédska, Chorvátska, Rumunskaa Slovenska.J. NOVOTNÝ: „OCHRANA PRÍRODYNESMIE BYŤ NA ÚKOR VŠETKÝCHOSTATNÝCH FUNKCIÍ ÚZEMIA“Silné zastúpenie medzi účastníkmi mal ajš.p. LESY SR, ktorý reprezentovali generálnyriaditeľ Jozef Minďáš, rozvojovo-technickýriaditeľ Ján Štefánik, vedúci Odboru usmerňovanialesníckych činností Ján Švančaraa vedúci špecialistapodniku na problematikuochrany lesa JánKovalčík. S dvoma poslednemenovanýmisme hovorili o ich poznatkochz tejto akcie.Obaja zhodne vyzdvihliprezentáciu generálnehoriaditeľa Národnéholesníckeho centra(NLC) Júliusa Novot-naopak to, že po veternej kalamite aleboinej prírodnej katastrofe je najskôrrealizovaný nejaký krok a potom sa čakána to, aký bude jeho dôsledok. Jednoduchonemáme podľa neho stanovenépostupy, ktoré jasne zadefinujú jednotlivékroky, zamerané na zvládnutie takýchtosituácií. V auditóriu konferenciemimoriadne akcentovalo jeho tvrdenieo tom, že Európska komisia nemôžea ani nechce nariaďovať a predpisovaťjednotlivým členským krajinám čo a kdemajú v ochrane prírody robiť. Hovoriltiež o aktuálnom procese vyhlasovaniachránených vtáčích území v krajinách EÚ,ktorý sprevádzajú nedoriešené a neusporiadanévzťahy s vlastníkmi pozemkov.“J. Kovalčík vyzdvihol dva zahraničnépríspevky: Petra Zahradníka z českého Výskumnéhoústavu lesného hospodárstvaa poľovníctva a Hanesa Krehana z viedenskéhoÚstavu ochrany lesa. „Podľa koleguz Čiech musí byť ponechanie chránenéhoúzemia bez zásahu politickýmrozhodnutím, ktoré má nevyhnutnesprevádzať informačná kampaň o dopadochtohto rozhodnutia, určená širokejverejnosti. Pán Krehan na základe vlastnýchskúseností zdôraznil, že spracovaniekalamity s ošetrením kalamitnéhodreva a zabezpečením hygieny porastovje bezpodmienečne nutné zrealizovať ajza cenu použitia najdrahších technológií,akým je napríklad nasadenie leteckejtechniky v neprístupných terénoch.Ponechanie lykožrútových ohnísk mátotiž podľa neho ničivé následky.“ZÁVERY KONFERENCIESO SYSTÉMOVÝMI OPATRENIAMIA ODPORÚČANIAMIPunc dôležitosti dostala konferencia nielentým, že ju spolu organizovali ministerstvápôdohospodárstva a životného prostredia,ale predovšetkým tým, že zástupcovia obochrezortov v spolupráci so zahraničnými expertmispracovali závery, ktoré svojimi podpismipotvrdili aj obaja ministri – Miroslav Jureňaa Jaroslav Izák. Vzhľadom na ich závažnosťa zásadný prínos k riešeniu danej problematikyich publikujeme v plnom rozsahu.Základným predpokladom pre efektívnevyriešenie problému vplyvu podkôrnehohmyzu na lesné ekosystémyv CHÚ sa javí prijatie nasledovných systémovýchopatrení:1. Dopracovať zonáciu národných parkov,vychádzajúcu z novej schválenej metodiky,rešpektujúcu vlastnícke práva k územiamnachádzajúcim sa v CHÚ, ide najmä o neštátnevlastníctvo lesov, plne rešpektujúcukoncepciu ochrany prírody a krajiny, štátnulesnícku politiku, ako aj zásady politík zaprof.Ing. Július Novotný CSc. Ing. Ján Švančara Ing. Ján Kovalčík CSc.ného o vplyve podkôrneho hmyzu na lesnéekosystémy v chránených územiach.A v čom vidí principiálny problém rozdielnehoposudzovania dopadov premnoženiapodkôrnikov a regulovania, čineregulovania ich počtu? Citujeme z prezentácieJ. Novotného: „Rozpad lesných spoločenstievv CHÚ, osobitne v národnýchparkoch, nie je len problém environmentálny,ale aj ekonomicko-sociálny.Národný park má oveľa viac funkcií akolen pasívne chrániť územia s cennouprírodou. Aj keď je ochrana prírody dominantná,nesmie byť na úkor všetkýchostatných funkcií. Ak má národný parkveľkú výmeru území s mimoriadne silnýmiobmedzeniami a preto sa spustíproces veľkoplošného rozpadu lesnýchspoločenstiev, tento proces zásadnýmspôsobom ovplyvní aj funkcie samotnéhonárodného parku. Preto sa nestačípýtať iba úzko ekologicky orientovanýchkomunít, čo považujú za správnevo väzbe na premnoženie podkôrnikovv CHÚ, ale treba sa pýtať aj súkromnýchvlastníkov lesov, manažérov štátneholesa, daňových poplatníkov ako hlavnýchdonorov štátnej ochrany prírody,ale aj miestnych komunít, ktoré sú existenčnezávislé na všetkých rozhodujúcichfunkciách národného parku, či chcúmať živé (zelené), alebo mŕtve stromyvo svojom národnom parku.“Podľa slov šéfa NLC je logickým riešenímtohto problému prísna ochrana tých fragmentovprírody, ktoré sú vzácne a pri ichzachovaní sa riadiť profesionálne spracovanýmmanažmentovým plánom. Na ostatnomúzemí robiť také opatrenia, aby sa minimalizovaloriziko zničenia cenných častí prírody.V odôvodnených prípadoch ponechať časťprírody na samovývoj so sledovaním prírodnýchprocesov. Podmienkou úspechu tohtoriešenia je podľa neho kvalitná zonácia.J. ŠVANČARA: „EÚ NIE JEPRE SVOJICH ČLENOV STRAŠIAKOMALEBO HROZBOU“Zaujímavé postrehy z vystúpení ďalšíchprednášajúcich zhrnul pre Lesník J. Švančara:„Zástupca Slovenskej republiky v Európskejkomisii pán Miko povedal niekoľkozásadných myšlienok, s ktorými sa dáiba súhlasiť. Zdôraznil, že prístup k riešeniudiskutovaného problému musí byťcelistvý, vedecký a v súlade s cieľom zastaviťpokles biodiverzity v rámci krajínEÚ do roku 2010. Vyhlásenie chránenéhoúzemia nesmie podľa neho znamenať,že sa v ňom zakážu všetky činnosti. Zakľúčové považuje posudzovanie každejkonkrétnej aktivity z hľadiska dopaduna prírodné prostredie. Za nesprávne8Lesník 4–2007