Opýtali sme sa - Lesy SR š.p.

téma mesiacaTermín biologická diverzitapo prvý krát použili Norsea Mac Manus v roku 1980 v práci„Ecology and living resources– biological diverzity“ prespoločné označenie genetickej(vnútrodruhovej) diverzity a diverzitydruhovej (ekologickej),ktorá je definovaná počtomdruhov v spoločenstvách. Skrátenýtermín biodiverzita bolzavedený o päť rokov neskôrv roku 1985 Waltrom G. Rosenv súvislosti s prípravou prvéhonárodného fóra o biodiverzite,konaného vo Washingtone D.C.v septembri 1986. Dnes sa obatermíny stali bežne používanénielen v odbornej biologickeja ochranárskej literatúre, aleprenikli i do iných rezortova diplomacie a používajú sapre označenie rôznorodosti živýchforiem na zemi.DOHOVOR O BIOLOGICKEJ DIVERZITEPo dvadsiatich rokoch od KonferencieOSN o životnom prostredí človeka, ktorá sakonala v roku 1972 v Stockholme, sa v roku1992 uskutočnila v brazílskom meste Riode Janeiro Konferencia OSN o životnomprostredí a rozvoji, známa aj pod názvomSummit Zeme. Boli tu prijaté 4 základnédokumenty, medzi ktoré patrí i Dohovoro biologickej diverzite. V samotnom dohovoreje termín „biologická diverzita“ definovanýako „rôznorodosť všetkých živýchorganizmov vrátane ich suchozemských,morských a ostaných vodných ekosystémova ekologických komplexov, ktorých sú súčasťou“.Termín „biologická diverzita“ tuteda označuje nielen rôznorodosť v rámcidruhov a medzi druhmi, ale aj rozmanitosť(diverzitu) ekosystémov.Dohovor pokrýva široký rozsah problémov,je však možné rozlíšiť jeho tri hlavnéciele, tak ako sú definované v jeho prvomčlánku:• Ochrana biologickej diverzity v celej jejšírke• Uprednostňovanie rozumného a trvaloudržateľného využívania prírodných zdrojovpred ich nenávratným ničením• Spravodlivé využívanie výhod (úžitkov)vyplývajúcich z využívania biologickýchzdrojov, vrátane práva na prístup k týmtozdrojom a zaistenia rovnoprávneho podieluna zisku z ich využívania.NATURA 2000V roku 1992 bola prijatá smernica č. 92/43/EHS (smernica o biotopoch), v ktorejboli definované ciele európskej sústavy preochranu prírody Natura 2000. Táto pozostávazo SPA (special protection areas – osobitnechránené územia = chránené vtáčieúzemia) v zmysle smernice o vtákoch č. 79/409/EHS a SAC (special conservation areas– osobitných území ochrany) vymedzenýchv zmysle smernice o biotopoch. Smernicao biotopoch je založená na integrovanomprístupe – okrem ochrany biologickej diverzityje tiež zameraná na podporu trvaloudržateľných činností, ktoré sú v súlades cieľmi Natura 2000.Zachovanie biodiverzityv lesných ekosystémochprostredníctvom LHPKONFERENCIE MINISTROVO OCHRANE LESOV V EURÓPEKoncepcia trvalej udržateľnosti máv európskom lesníctve dlhú tradíciu. Pôvodnesa trvalá udržateľnosť v lesnom hospodárstvechápala hlavne ako trvalá výťaž(výnos) dreva, aby bolo možné preklenúťjeho historický nedostatok. Avšak postupnesa zakomponoval do obhospodarovanialesov aj význam ich rôznorodých funkcií.V súčasnosti sú mnohé dôležité aspektytrvalo udržateľného obhospodarovaniaupravené národnými alebo regionálnymizákonmi a nariadeniami a sú už pravidelnemonitorované.Želanie spojiť úsilie na politickej úrovnina ochranu a ďalšie zlepšenie trvalo udržateľnéhoobhospodarovania európskychlesov viedlo k Prvej konferencii ministrovo ochrane lesov v Európe, ktorá sa konalav Štrasburgu v roku 1990. Na Druhej konferenciiministrov, ktorá sa konala v Helsinkáchv roku 1993, ministri zodpovední za lesníctvov Európe prijali medzinárodné schválené„Lesnícke zásady“ a urobili ďalší krok v históriíkoncepcie trvalo udržateľného hospodáreniaprijatím „Všeobecných smerníc pre trvaloudržateľné obhospodarovanie európskychlesov“ a „Všeobecných smerníc pre ochranubiodiverzity európskych lesov“. Následnekonferencia ministrov v roku 1998 v Lisaboneprijala „Paneurópske kritériá a indikátorytrvalo udržateľného obhospodarovanialesov“, dôležité pre sledovanie a realizáciuvyššie uvedených všeobecných smerníc.Štátny podnik, LESY SR, pre napĺňaniepolitického záväzku Slovenskej republiky akosignatárskeho štátu k trvalo udržateľnémuobhospodarovaniu európskych lesov prijalvlastnú, samostatnú politiku trvalo udržateľnéhoobhospodarovania lesov stanovenúv „Koncepčných zámeroch a cieľoch kvalitypri trvaloudržateľnom obhospodarovaní lesov“.Štrukturálne sú postavené na šiestichpaneurópskych kritériách a sú v nich implementovanéodporúčania „Paneurópskychprevádzkových smerníc pre trvalo udržateľnéobhospodarovanie lesov“:Kritérium I: Zachovanie a primeranýrozvoj lesných zdrojov a ich príspevkudo globálneho kolobehu uhlíka.Vybrané ciele:• Pri tvorbe LHP uplatňovať požiadavkyna diferencované modely hospodáreniatak, aby tieto umožňovali ekologické (prírodeblízke) hospodárenie v lesoch, bolitechnicky realizovateľné, ekonomicky akceptovateľnéa diferencované podľa funkčnýchpožiadaviek.• Spolupracovať pri prepájaní hospodársko-úpravníckeho,krajinno-ekologickéhoa územného plánovania.• Využívať najvhodnejšie formy hospodárskychspôsobov pre optimalizáciudrevných zásob na úroveň, ktorá je žiaducas ohľadom na ekonomické, ekologické a sociálnefunkcie lesa.Alena ÁBELOVÁKritérium II: Zdravotný stav a vitalitalesných ekosystémovVybrané ciele:• Vykonávať pravidelný monitoring zdravotnéhostavu lesa so zameraním na identifikáciurozsahu a kombinácie škodlivýchčiniteľov ohrozujúcich konkrétne územie• Realizovať systematickú prevenciu smerovanúna ovplyvňovanie limitujúcich podmienokpre aktivizáciu škodlivých činiteľovs využitím zariaďovateľských a pestovateľskýchnástrojov zohľadňujúcich zmeny klimatickýchpomerov• Uprednostňovať ekologicky akceptovateľnémetódy potláčania biotických škodcov(biologické, biotechnické a iné)• Uplatňovať existujúce komplexné modelypraktických opatrení integrovanej ochranylesov• Klásť dôraz na genetickú, druhovúa štrukturálnu diverzitu zakladaných porastovna kalamitou poškodených plocháchs cieľom zvýšenia ich stability, vitalitya odolnostného potenciálu.• Znižovať ekologické a ekonomické škodyvčasným odstraňovaním kalamít• Udržiavať dynamickú rovnováhu medzistavmi zveri a výškou škôd na lesných ekosystémoch• Redukovať množstvo požiarov zníženímmožných rizík vzniku požiaru a zvýšenímrýchlosti pri lokalizácii požiaru a začiatkujeho likvidácieKritérium III: Zachovanie a podporaprodukčnej funkcie lesovVybrané ciele:• Vykonávať ťažbové zásahy v primeranomčase, takým spôsobom a v takom množstve,aby nedochádzalo k ničeniu a poškodzovaniulesných ekosystémov a zníženiu ichprodukčnej schopnosti• Uplatňovať diferencované postupyv obhospodarovaní lesov vzhľadom nastanovištné typy, kvalitu porastov a tvorbunedrevných produktov lesných ekosystémov• Riadiť obnovné zastúpenie drevín v prospechzvyšovania ekologickej stability,prírastku a hodnotového efektu lesnýchporastov• Uplatňovať progresívne a ekologickéťažbovo-dopravné technológie minimalizujúcepoškodenie pôdy a porastov• Uskutočňovať odôvodnené rekonštrukcie(prevody a premeny) málo produktívnychlesov na energetické porastyKritérium IV: Zachovanie, ochranaa primeraný rozvoj biologickej diverzitylesných ekosystémovVybrané ciele:• Uprednostňovať provenienčne vhodnúprirodzenú obnovu lesa pri obnove lesnýchporastov• Zabezpečovať sebestačnosť vo výrobekvalitného reprodukčného materiálu s vysokougenetickou hodnotou.• Podporovať horizontálnu a vertikálnu6Lesník 4–2007