Opýtali sme sa - Lesy SR š.p.

KomentárNačo sú námokrúhle stolya lesnícke portréty?názory, postoje, komentáreJozef MARKOPrečo mámrada lesO drevorubačochV prvý jarný deň uplynul termín prihláseniadvoch zamestnancov každého odštepnéhozávodu na okrúhle stoly s generálnymriaditeľom nášho podniku s podmienkou,že minimálne jeden z dvojice musí byťz vonkajšej prevádzky. Dnes už azda nik nepochybujeo tom, že základným predpokladomúspechu fungovania akejkoľvek firmy,organizácie alebo spoločnosti je efektívnakomunikácia, využívajúca rôzne manažérskenástroje a informačné kanály. Okrúhle stolys generálnym riaditeľom, teda pracovnéa zároveň neformálne posedenia spojenés obedom, tu už boli za pôsobenia Ing. KarolaVinša. Osvedčili sa. Pochvaľovali si ichvšetci, pretože sa počas nich debatovalo vždykonštruktívne, vecne a otvorene. Súčasný generálnyriaditeľ doc. RNDr. Ing. Jozef Minďáš,PhD. súhlasil s obnovením zabehnutej tradíciea na okrúhle stoly, za ktorými sedia všetciešte z čias Kráľa Artuša a legendárneho Camelotuako seberovní, sa bude snažiť nájsť sičas minimálne raz za štvrťrok.A ako zareagovali odštepné závodyna výzvu, aby nominovali ľudí komunikatívnych,ktorí nemajú problém formulovaťsvoje názory, poznatky, pripomienky, či návrhyriešení otvorene a s úprimnou snahoupomôcť napredovaniu podniku? Z 28 OZsme dostali mená, pozície a kontakty na vybranýchpracovníkov z 19 závodov. Z celkovéhopočtu vybraných účastníkov prevažujúvedúci lesných správ, technici lesných správa odborní lesní hospodári. Je dobré, že medzinahlásenými sú aj štyri kolegyne lesníčky.Škoda len, že vo vedeniach niektorých závodovna túto iniciatívu pozabudli a nedali takpríležitosť vytipovaným lesníkom stretnúť sapriamo s generálnym riaditeľom a po diskusiis ním sprostredkovať informácie zo stretnutiasvojmu najbližšiemu okoliu. Na druhejstrane teší, ako starostlivo pristupujú postupneoslovované odštepné závody k nominovaniuvhodných kolegov s dlhoročnýmiskúsenosťami, odborným i ľudským renomédo novej rubriky Lesníka nazvanej Lesníckyportrét. Je zrejmé, že presne pochopili jejvýznam. Na stránkach podnikového časopisutak dostávajú dostatočný priestor tí, ktorísi ho za to, čo pre štátne lesy za roky praxeurobili aj skutočne zaslúžia a tí, ktorí majúčo povedať ostatným kolegom.Takže vďaka všetkým na odštepnýchzávodoch, ktorí komunikáciu nepodceňujúa spolupracujú na jej skvalitňovaní. Nazáver jedno ospravedlnenie, ktoré sa týkaStrediska Biomasa a Strediska prevádzokdrevárskej výroby. Na nich som pri výzvena nominovanie zamestnancov na okrúhlestoly pozabudol. Prepáčte a týmto vás prosím,aby ste takisto spomedzi seba vybralivhodných kandidátov.Keď navštevujemmúzeá, vždy so zvláštnouúctou si prezerámcechové truhlice, pečatidlá,či iné predmety,Alfonz LÍŠKAktoré svedčia o hrdostina príslušnosť k remesluči stavu. No neviem či aj drevorubači majú takéto vzácne relikvie.Tak, ako čierny tatov frontový kufor, aj drotárska či olejkárska krošňa sú svedkamislávy. Smútim veľmi, ako zakapáva spomienkami živené bohatstvo rubačov. Nie je módoupri slávnostiach dať sa s nimi do reči... Koľká škoda. Spomínam na tých, čo ručnýmipílami bruchatkami, vždy dvaja podrezali drevené velikány. Salva padajúceho stromui k slzám dohnala. I pohladil rubač mnohé letokruhy na pni s túžbou dlhého života.I klobúk z hlavy vzal na poctu stromu. Bruchatka i sekera, na ktorej batôžtek s obživoudo hôr niesol každý sám. Drina bola ich údelom. A ku cti im slúži, že polesného si uctilia poslúchali. Úcta však bola vzájomná. A dnes? Motorové píly prehlušili úctu stromompatriacu. Za pár minút strom zarežú...Na pocty niet pomyslenia. Motorové píly vlastnímnoho ľudí. Za drevorubačov sa samozvane pasovali mnohí. Nedbajú na bezpečnosťpri práci. Kto by ich donútil na školenie o význame lesa? Nepočúvnu rady, ani prosbylesníka.Do detstva som sa vrátil, keď drotár zložil smrekovú krošňu a dal sa „flekovať“hrnce. Nuž deti posadali sme si a drotár otvoril encyklopédiu poctivého remeselníka.Určite je drotár už v nebi - ale moje spomienky si uchovávam, lebo som smel pohladiťdosky na krošni plnej letokruhov. Závidel som mu, že videI kus sveta. Aj on s krošnoumi dokázal, ako je živci prepojený. Každé koliesko v hodinách má svoj význam - i tonajmenšie! Každá statočne vykonaná práce má byť prijatás vďakou i úctou. Striasa ma, keď počujem -“ak budešhlúpy - pôjdeš za drevorubača“‘! Les potrebuje múdrychľudí. Les je pevnosť - hrad každého národa. Povinní smeobrániť ho, alebo zhynieme. Už dávno viem, prečo veľkýHviezdoslav napísal: Pozdravujem Vás lesy, hory, pri odobierkena stokrát...PoznámkaPETRA POLNIŠOVÁherečkaNa to, že bývam v meste, som celkomlesná žena :-). Keď je to možné, vždy radavybehnem niekam, kde sa dá načerpaťenergia. V Bratislave je málo parkov, čomi dosť chýba, a tak sa tento mestskýhendikep snažím kompenzovať občasnýmivýletmi do Malých Karpát. Som takýten romantický mestský typ. Mám radavôňu ihličia a keď sa mi v lese nebodajpodarí uvidieť srnku alebo veveričku,som z toho úplne hotová a všetci sa zomňa smejú :-).Ani neviem, ktorá je moja najobľúbenejšialesná lokalita, pretože je ichniekoľko, ale som si istá, že pre môjhopsa to určite bude okolie Martina, kdemáme chatu. Tam má vždy svoje „Vianoce“,pretože keď je v lese, prebúdzajúsa v ňom lovecké pudy a tvári sa ako poľovníckarasa. Chválabohu, ešte nikdy ničnechytil:-). Ale predsa len, ak by som simala vybrať nejakú časť Slovenska, kamsa vraciam úplne najradšej, bol by to Slovenskýraj. Často tam trávime dovolenkys našimi kamarátmi a naozaj nepoznámlepší relax ako prechádzky v týchto divokýchlesoch. Ako malá som s rodičmičasto chodievala do Tatier. No keď somtam pred časom opäť prišla a uvidela navlastné oči to, čo z nich zostalo, nevedelasom sa z toho dlho spamätať. Ostávami len dúfať, že sa Tatry časom vzchopiaa stanú sa opäť tými Tatrami, ktoré sompoznala z detstva.Keď som bola menšia, chodila som naorientačný beh a často sme mali tréningypráve v lese. Veľmi mi to ale nepomohlo,dodnes postrádam akýkoľvek zmysel preorientáciu... Niekoľkokrát som sa v lesestratila, dvakrát dokonca v noci, takžetí, čo som ich viedla, mali zo mňa radosť.Musím však povedať, že stratiť sa v lesev noci bez baterky a spacáku nesie v sebeisté čaro, teda pokiaľ prežijete :-).Lesník 4–2007 31