pozvánkaSitnoNav<strong>š</strong>tívte OZ KrupinaOd<strong>š</strong>tepný závod Krupina <strong>sa</strong> rozprestierav malebnom krajinnom prostredíKrupinskej planiny, Ipeľskej kotlinya Štiavnických vrchov, ktorým kraľuje legendárnea povesťami opradené Sitno(1009 m n. m) ako dominanta Chránenejkrajinnej oblasti Štiavnické vrchy.V tomto krásnom a tvorivo – podnetnomprostredí pôsobili významné osobnostikultúrneho a vedeckého života ako napr.Samuel Mikovíni, Andrej Kmeť, AndrejSládkovič, Rudolf Geschwindt a iní.Územie obhospodarované Od<strong>š</strong>tepnýmzávodom Krupina regionálne patríz väč<strong>š</strong>ej časti do oblasti Hontu a z men<strong>š</strong>ejdo západného Novohradu, ktorých história<strong>sa</strong> pí<strong>š</strong>e už od 12. storočia. V 16. až17. storočí <strong>sa</strong> Hont stal obrannou ba<strong>š</strong>touzlata a drahých kovov Kremnice, BanskejŠtiavnice, Banskej Belej, Pukanca a BanskejBystrice. Krupina aj Banská Štiavnicapatrili k najdôležitej<strong>š</strong>ím dobre opevnenýmmestám južného Slovenska, ktoréTurci nikdy nedobyli. Od tých čias <strong>sa</strong> nadKrupinou týči jej dominanta – strážnaveža Vartovka.Vznik Od<strong>š</strong>tepného závodu Krupinabol ovplyvňovaný životom troch starobylýchmiest – Krupiny, Banskej Štiavnicea Modrého Kameňa a v<strong>š</strong>etkých obcí danejoblasti, z ktorých najvýznamnej<strong>š</strong>oubola obec Svätý Anton (Antol). Na vývojsprávy lesov v teritóriu závodu vplývalaaj skutočnosť, že v Banskej Štiavnici bolav roku 1735 založená Banská akadémia,na ktorej bol už v roku 1808 zriadenýLesnícky in<strong>š</strong>titút, kde <strong>sa</strong> vzdelávali a pripravovalibudúci odborníci – lesníci. Históriaa vznik Lesného závodu Krupinaje spätá so zo<strong>š</strong>tátnením Coburgovskéhoveľkostatku so sídlom vo Svätom AntoneKa<strong>š</strong>tieľ vo Sv. AntoneJozef TVRDOŠINSKÝv roku 1925. V roku 1933 bola v prevádzkelesná železnička z Hontianskych Tesárpod Sitno v celkovej dĺžke 23,3 km a parnápíla na Tepličkách. V súčasnosti patríKa<strong>š</strong>tieľ vo Sv. Antone s priľahlým anglickýmparkom k národným kultúrnym pamiatkamako sídlo poľovníckeho múzeaCoburgovcov. Každoročne v septembri<strong>sa</strong> tu konajú Dni Sv. Huberta – patrónapoľovníkov.Od<strong>š</strong>tepný závod Krupina <strong>sa</strong> nachádzavo veľmi variabilných geomorfologickýcha klimatických podmienkach, ktorého predurčujú k tomu, že vie poskytnúťsvojim hosťom a náv<strong>š</strong>tevníkom lesovatraktívnu letnú a zimnú turistiku, akoaj poľovnícke zážitky v <strong>š</strong>iestich kvalitnýchpoľovných revíroch (lov srnčej, jelenej,muflonej, danielej, diviačej a bažantejzveri). Územie závodu <strong>sa</strong> z časti nachádzav CHKO Štiavnické Vrchy, v ktorýchnájdete známy historicky chránený stromKoháryho dub, ktorý má už viac ako tristorokov. Obdivovatelia prírodných pamiatoka výtvorov by nemali obísť NPR Sitno,Mäsiarsky Bok a Čabraď. Jedinečné sú ajandezitové útvary - prírodné pamiatkyŠtangarígela Sixovastráň. Zaz m i e n k ustojí rázovitosťhonti a n s k y c hobcí a kopanícsozachovalýmf o l k l ó r o ma ľudovouBliž<strong>š</strong>ie informácieo ubytovacíchmožnostiach OZ Krupinazískate na www.lesy.sk,na e-mailovej adresepolovnik.ka@lesy.skalebona t.č. 045/551 13 26,0918 333 711.kultúrou. Milovníci dobrého vína si príduna svoje na Hontianskej vínnej cestespadajúcej do známej Modrokamenskejvinárskej oblasti. Unikátna je i prehliadkahistorického mesta Banská Štiavnica, ktoréje zapí<strong>sa</strong>né v zozname UNESCO.To v<strong>š</strong>etko u nás nájdete v spojení soslu<strong>š</strong>ným a ekonomicky výhodným ubytovanímv na<strong>š</strong>ich chatových zariadeniach.Pre náročnej<strong>š</strong>ích hostí ponúkame ubytovaciezariadenia Rázdiel (s možnosťouubytovania 16 osôb), Dobrá Voda(8 osôb), Čebovská Bukovina (20 osôb),Pražský mlyn (6 osôb) a v bažantnici Kariká<strong>š</strong>(6 osôb). V<strong>š</strong>etky zariadenia slúžia ajna poľovnícke účely. Pre menej náročnýchnáv<strong>š</strong>tevníkov na<strong>š</strong>ich lesov ponúkamechaty niž<strong>š</strong>ieho <strong>š</strong>tandardu ako sú Kazárka(8 osôb), Krni<strong>š</strong>ov (8 osôb) a chata Záholík(6 osôb). Chaty Dobrá Voda a Záholík <strong>sa</strong>nachádzajú iba niekoľko kilometrov odznámeho jazera Počúvadlo.V<strong>š</strong>etkých, ktorí <strong>sa</strong> rozhodnú prežiťniekoľko neopakovateľných zážitkov v loneprekrásnej prírody, srdečne pozývamena náv<strong>š</strong>tevu OZ Krupina.Ing. Jozef Tvrdo<strong>š</strong>inský je riaditeľ OZÚstredie OZVartovka30Lesník 4–2007
KomentárNačo sú námokrúhle stolya lesnícke portréty?názory, postoje, komentáreJozef MARKOPrečo mámrada lesO drevorubačochV prvý jarný deň uplynul termín prihláseniadvoch zamestnancov každého od<strong>š</strong>tepnéhozávodu na okrúhle stoly s generálnymriaditeľom ná<strong>š</strong>ho podniku s podmienkou,že minimálne jeden z dvojice musí byťz vonkaj<strong>š</strong>ej prevádzky. Dnes už azda nik nepochybujeo tom, že základným predpokladomúspechu fungovania akejkoľvek firmy,organizácie alebo spoločnosti je efektívnakomunikácia, využívajúca rôzne manažérskenástroje a informačné kanály. Okrúhle stolys generálnym riaditeľom, teda pracovnéa zároveň neformálne posedenia spojenés obedom, tu už boli za pôsobenia Ing. KarolaVin<strong>š</strong>a. Osvedčili <strong>sa</strong>. Pochvaľovali si ichv<strong>š</strong>etci, pretože <strong>sa</strong> počas nich debatovalo vždykon<strong>š</strong>truktívne, vecne a otvorene. Súčasný generálnyriaditeľ doc. RNDr. Ing. Jozef Minďá<strong>š</strong>,PhD. súhlasil s obnovením zabehnutej tradíciea na okrúhle stoly, za ktorými sedia v<strong>š</strong>etcie<strong>š</strong>te z čias Kráľa Artu<strong>š</strong>a a legendárneho Camelotuako seberovní, <strong>sa</strong> bude snažiť nájsť sičas minimálne raz za <strong>š</strong>tvrťrok.A ako zareagovali od<strong>š</strong>tepné závodyna výzvu, aby nominovali ľudí komunikatívnych,ktorí nemajú problém formulovaťsvoje názory, poznatky, pripomienky, či návrhyrie<strong>š</strong>ení otvorene a s úprimnou snahoupomôcť napredovaniu podniku? Z 28 OZ<strong>sme</strong> dostali mená, pozície a kontakty na vybranýchpracovníkov z 19 závodov. Z celkovéhopočtu vybraných účastníkov prevažujúvedúci lesných správ, technici lesných správa odborní lesní hospodári. Je dobré, že medzinahlásenými sú aj <strong>š</strong>tyri kolegyne lesníčky.Škoda len, že vo vedeniach niektorých závodovna túto iniciatívu pozabudli a nedali takpríležitosť vytipovaným lesníkom stretnúť <strong>sa</strong>priamo s generálnym riaditeľom a po diskusiis ním sprostredkovať informácie zo stretnutiasvojmu najbliž<strong>š</strong>iemu okoliu. Na druhejstrane te<strong>š</strong>í, ako starostlivo pristupujú postupneoslovované od<strong>š</strong>tepné závody k nominovaniuvhodných kolegov s dlhoročnýmiskúsenosťami, odborným i ľudským renomédo novej rubriky Lesníka nazvanej Lesníckyportrét. Je zrejmé, že presne pochopili jejvýznam. Na stránkach podnikového časopisutak dostávajú dostatočný priestor tí, ktorísi ho za to, čo pre <strong>š</strong>tátne lesy za roky praxeurobili aj skutočne zaslúžia a tí, ktorí majúčo povedať ostatným kolegom.Takže vďaka v<strong>š</strong>etkým na od<strong>š</strong>tepnýchzávodoch, ktorí komunikáciu nepodceňujúa spolupracujú na jej skvalitňovaní. Nazáver jedno ospravedlnenie, ktoré <strong>sa</strong> týkaStrediska Bioma<strong>sa</strong> a Strediska prevádzokdrevárskej výroby. Na nich som pri výzvena nominovanie zamestnancov na okrúhlestoly pozabudol. Prepáčte a týmto vás prosím,aby ste takisto spomedzi seba vybralivhodných kandidátov.Keď nav<strong>š</strong>tevujemmúzeá, vždy so zvlá<strong>š</strong>tnouúctou si prezerámcechové truhlice, pečatidlá,či iné predmety,Alfonz LÍŠKAktoré svedčia o hrdostina príslu<strong>š</strong>nosť k remesluči stavu. No neviem či aj drevorubači majú takéto vzácne relikvie.Tak, ako čierny tatov frontový kufor, aj drotárska či olejkárska kro<strong>š</strong>ňa sú svedkamislávy. Smútim veľmi, ako zakapáva spomienkami živené bohatstvo rubačov. Nie je módoupri slávnostiach dať <strong>sa</strong> s nimi do reči... Koľká <strong>š</strong>koda. Spomínam na tých, čo ručnýmipílami bruchatkami, vždy dvaja podrezali drevené velikány. Salva padajúceho stromui k slzám dohnala. I pohladil rubač mnohé letokruhy na pni s túžbou dlhého života.I klobúk z hlavy vzal na poctu stromu. Bruchatka i sekera, na ktorej batôžtek s obživoudo hôr niesol každý sám. Drina bola ich údelom. A ku cti im slúži, že polesného si uctilia poslúchali. Úcta v<strong>š</strong>ak bola vzájomná. A dnes? Motorové píly prehlu<strong>š</strong>ili úctu stromompatriacu. Za pár minút strom zarežú...Na pocty niet pomyslenia. Motorové píly vlastnímnoho ľudí. Za drevorubačov <strong>sa</strong> <strong>sa</strong>mozvane pasovali mnohí. Nedbajú na bezpečnosťpri práci. Kto by ich donútil na <strong>š</strong>kolenie o význame le<strong>sa</strong>? Nepočúvnu rady, ani prosbylesníka.Do detstva som <strong>sa</strong> vrátil, keď drotár zložil smrekovú kro<strong>š</strong>ňu a dal <strong>sa</strong> „flekovať“hrnce. Nuž deti po<strong>sa</strong>dali <strong>sme</strong> si a drotár otvoril encyklopédiu poctivého remeselníka.Určite je drotár už v nebi - ale moje spomienky si uchovávam, lebo som <strong>sme</strong>l pohladiťdosky na kro<strong>š</strong>ni plnej letokruhov. Závidel som mu, že videI kus sveta. Aj on s kro<strong>š</strong>noumi dokázal, ako je živci prepojený. Každé koliesko v hodinách má svoj význam - i tonajmen<strong>š</strong>ie! Každá statočne vykonaná práce má byť prijatás vďakou i úctou. Stria<strong>sa</strong> ma, keď počujem -“ak bude<strong>š</strong>hlúpy - pôjde<strong>š</strong> za drevorubača“‘! Les potrebuje múdrychľudí. Les je pevnosť - hrad každého národa. Povinní <strong>sme</strong>obrániť ho, alebo zhynieme. Už dávno viem, prečo veľkýHviezdoslav napí<strong>sa</strong>l: Pozdravujem Vás lesy, hory, pri odobierkena stokrát...PoznámkaPETRA POLNIŠOVÁherečkaNa to, že bývam v meste, som celkomlesná žena :-). Keď je to možné, vždy radavybehnem niekam, kde <strong>sa</strong> dá načerpaťenergia. V Bratislave je málo parkov, čomi dosť chýba, a tak <strong>sa</strong> tento mestskýhendikep snažím kompenzovať občasnýmivýletmi do Malých Karpát. Som takýten romantický mestský typ. Mám radavôňu ihličia a keď <strong>sa</strong> mi v lese nebodajpodarí uvidieť srnku alebo veveričku,som z toho úplne hotová a v<strong>š</strong>etci <strong>sa</strong> zomňa <strong>sme</strong>jú :-).Ani neviem, ktorá je moja najobľúbenej<strong>š</strong>ialesná lokalita, pretože je ichniekoľko, ale som si istá, že pre môjhop<strong>sa</strong> to určite bude okolie Martina, kdemáme chatu. Tam má vždy svoje „Vianoce“,pretože keď je v lese, prebúdzajú<strong>sa</strong> v ňom lovecké pudy a tvári <strong>sa</strong> ako poľovníckara<strong>sa</strong>. Chválabohu, e<strong>š</strong>te nikdy ničnechytil:-). Ale pred<strong>sa</strong> len, ak by som simala vybrať nejakú časť Slovenska, kam<strong>sa</strong> vraciam úplne najrad<strong>š</strong>ej, bol by to Slovenskýraj. Často tam trávime dovolenkys na<strong>š</strong>imi kamarátmi a naozaj nepoznámlep<strong>š</strong>í relax ako prechádzky v týchto divokýchlesoch. Ako malá som s rodičmičasto chodievala do Tatier. No keď somtam pred časom opäť pri<strong>š</strong>la a uvidela navlastné oči to, čo z nich zostalo, nevedelasom <strong>sa</strong> z toho dlho spamätať. Ostávami len dúfať, že <strong>sa</strong> Tatry časom vzchopiaa stanú <strong>sa</strong> opäť tými Tatrami, ktoré sompoznala z detstva.Keď som bola men<strong>š</strong>ia, chodila som naorientačný beh a často <strong>sme</strong> mali tréningypráve v lese. Veľmi mi to ale nepomohlo,dodnes postrádam akýkoľvek zmysel preorientáciu... Niekoľkokrát som <strong>sa</strong> v lesestratila, dvakrát dokonca v noci, takžetí, čo som ich viedla, mali zo mňa radosť.Musím v<strong>š</strong>ak povedať, že stratiť <strong>sa</strong> v lesev noci bez baterky a spacáku nesie v sebeisté čaro, teda pokiaľ prežijete :-).Lesník 4–2007 31