Opýtali sme sa - Lesy SR š.p.

polemika mesiaca | reagujeterozhodnutie, ktoré by určilo smer lesníckejvýroby na dlhšie obdobie a stabilizovalosituáciu v lesníckej prevádzke“.Téma živnostníkov je živá aj v Turci. VedúciLS Martin, OZ Žilina, Ing. Martin HOŠTÁK,má tiež bohaté spomienky: „...dnes to užvyzerá neuveriteľne, ale koľkokrát námv minulosti hodili nespokojní robotnícipílu na zem – robte si to sami...! V súčasnostiuž do píly veru nik nekope! Návratnaspäť si neviem ani predstaviť.Jednoducho sme už ďalej a myslím, žezáujem o pôvodný model nemáme ani my,ale ani naši dodávatelia. Zoberme si lenpracovnú dobu, ktorú nemusíme sledovať,neplatíme za zlé počasie, nevozíme ľudí,naopak, naši dodávatelia pracujú vtedy,keď sa to dá a jeto pre nich najvhodnejšie.Veďtakýto rytmusnašej spoluprácediktuje samotnýles, ktorý nemožnoporovnávaťs výrobným pásom.Ak by somniečo zmenil,tak to, aby živnostnícipracovaliIng.Martin Hoštákpre nás viacnapriamo a niecez materské firmy.Neprichádzali by tak o časť zisku a našaspolupráca by tým iste neutrpela.“ MartinHošták zahŕňa do tejto témy trocha s úsmevomaj : „... lesníkov, ktorí predsa v urbariátochpracujú tiež ako živnostníci a funguje to.Niekedy im aj trocha závidíme, že ich niknezahŕňa toľkými mopkami. V tomto smeresme naozaj preorganizovaní a bojím sa,že množstvo pokynov sa tu začína míňaťúčinkom....“.Rozhodnutie o možnosti, či nemožnosti vykonávaťhlavnú činnosť v lesníctve externistamibude patriť z pohľadu nášho podniku medzistrategické. Nech už vyrieši poslanecký zbor tútootázku akokoľvek, zákon si bude treba ctiť. Ostávalen dopovedať, že aj tvorcovia zákonov si musiavážiť prácu ľudí, ktorí sa ich zákonmi musieťdenne riadiť. Verme, že budú na to myslieť.O výkonovýchnormáchtrochu inakFrantišek ONDRIŠV poslednom období sa začalov lesníckej prevádzke v rámci podnikuŠL diskutovať o problematikevýkonových noriem.Je to dôsledok používania výkonovýchnoriem ako jedného zozákladných kritérií pri stanovovaníceny práce dodávateľským spôsobom,ako aj skutočností, že výkonovénormy sa stali rozhodujúcimfaktorom pre určenie priamych nákladov.Reakciou na túto diskusiu jezrejme aj príspevok Ing. Piliara v časopiseLesník č. 3, kde bola rámcovouvedená problematika načrtnutá.Vzhľadom na skutočnosť, žesom v minulosti pracoval v oblastinormovania a ekonomiky prácev LH a v danej téme vidím rad otvorenýchotázok, považujem za potrebnéna niektoré reagovať.VN VŠEOBECNEAk chceme operovať s pojmom výkonovánorma, je nevyhnutné bez nejakého teoretizovaniaaspoň zodpovedať otázku, čo je to výkonovánorma, čo obsahuje a k čomu slúži.Veľmi zjednodušene možno povedať, ževýkonové normy vyjadrujú pracnosť na technickújednotku pre konkrétnu činnosť za presnevymedzených podmienok.Výkonové normy spravidla pozostávajúz tabelovaných hodnôt základných normatívov,resp. doplnkových normatívov a percentuálnychúprav týchto normatívov. Neoddeliteľnou, aleveľmi dôležitou súčasťou VN je jednoznačné definovanieobsahu a spôsobu vykonávania činnosti,ako aj podmienok, s ktorými norma uvažuje.Vyjadrenie závislosti spotreby času odpríslušnej veličiny tabuľkovej forme alebopercentuálnou úpravou závisí od technickejkonštrukcie normy tak, aby bola v maximálnejmiere vyjadrená rôznorodosť závislosti celkovejčinnosti, prípadne jednotlivých súčastí činností(operácií). Z tohto dôvodu niektoré normysa „skladali“ z jednotlivých fáz výrobnéhoprocesu, pre ktoré boli špecifické výrobnépodmienky (napr. približovanie traktormi, RZ,manipulácia). Popísané riešenie malo za cieľdosiahnúť maximálne zjednodušenie s prípustnoumierou nepresnosti.Výkonové normy boli vypracované prekonkrétne výrobno – technologické a technicképodmienky pri dodržiavaní predpisov OBPa ergonomických parametrov.Každá úprava výkonovej normy pred jejzavedením podliehala nevyhnutným procesomoverovania a schvaľovania.NA ČO SLÚŽILI VNV minulosti VN slúžili predovšetkým akopodklad pre odmeňovanie v robotníckych profesiách.Avšak veľmi významnú úlohu mali priekonomických a technologických analýzach.Záležalo len od konkrétnych pracovníkov akotúto funkciu využívali. Podobne tomu bolo ajv oblasti plánovania kapacít a priamych nákladov.Na mnohých LZ v 80-tych a začiatkoch90-tych rokov sa vypracovávali porastové karty(napr. OZ Žarnovica), kde bola stanovená technológia,spotreba času. Porastové karty obsahovaliaj priemerkovací manuál z vyznačovaniaťažby. Z týchto údajov sa vypracovala L-113 b,čo slúžilo k objektivizácií nákladov a výnosov.Približne pred 10-timi rokmi boli z výkonovýchnoriem odvodené „redukované NH“, ktorésa dodnes používajú ako podklad pre výpočetnáhrad pre vlastných pracovníkov za použitievlastnej JMP. Toto použitie je podľa môjhonázoru diskutabilné, nakoľko je otázne, či prácnosť(aj keď redukovaná) je dostatočne definovanáa objektívne vyjadruje náklady spojenés používaním JMP v celej štruktúre použitia.SÚČASNOSŤ A VNV prvom rade je potrebné uviesť, že zborníkyVN, ktoré sú v prevádzke (sú ešte platné ?)boli vypracované zväčša pred 20-timi až 25-timirokmi. Neskoršie vydania boli viac menej reedície.Z tejto skutočnosti vyplýva, že aj keby boliv dobe vypracovania dokonalé (čo ako spolutvorcatýchto noriem v žiadnom prípade nechcemtvrdiť), sú v súčasnosti značne zastaralé.Je to predovšetkým zmenami v oblasti technikya technológie, čo má priamy dopad na výkonnosťmechanizmov, ergonomické parametre,ale aj na parametre produkcie a ďalšie.Pre ilustráciu – v ťažbe dreva boli VN vypracovávanépre JMP výrazne iných parametrov,na základe čoho sa mení podstatne ergonómia(oddychové prestávky).V norme je zahrnuté odvetvovanie so spracovanímhrúbia do 7 cm, čo je pri absencii výrobyRD v poraste diskutabilné (na hmotu hrúbiaje potrebné robiť číselník). Norma nerieši čiastočnérozrezanie koruny pre štiepkovanie, atď.Ešte výraznejšie zmeny parametrov sú v normepre manipuláciu a najmä pre odvoz dreva.To znamená, že ak v dnešnej firme jepotrebné z hocijakých dôvodov sledovať prácnosť,je nevyhnutné existujúce výkonové normypodrobiť analýze a aktualizovať ich.V tejto súvislosti by bolo žiadúce zaujaťstanovisko k existujúcim VN – KRPK uvedenýmdo platnosti MOP, s účinnosťou od 1.1.2007.Napriek skutočnosti, že kompetentní pracovníciGR tvrdia, že pôvodné normy nebolizmenené, ale iba „preklopené“ do inej formy,jednoduchým namodelovaním je možné zistiť,že v jednotlivých prípadoch výsledky podľazborníkov a VN – KRPK sú výrazne rozdielne(napr. približovanie 0 – 37 %, manipulácia až100 %, a p.). V niektorých VN, napr. v odvoze,porovnanie pôvodných VN a VN KRPK ani nieje možné nakoľko boli zmenené podmienkyklasifikácie (zrušenie sklonov a kvality ciest),zrušený druh NA, druh HR.Značným nedostatkom týchto noriem jeskutočnosť, že VN KRPK neobsahujú potrebnénáležitosti VN (obsah a popis práce).Administratívnym nedostatkom je aj skutočnosť,že v novej smernici sa nestanovujerozsah zrušenia predchádzajúcej smernice(normy).ROZSAH POUŽITIA NOVÝCH VNPríslušnou smernicou MOP je stanovené, žeVN KRPK sa majú záväzne používať od 1.1.2007.Ich použitie je pre plánovanie nákladov, výberovékonania, resp. priame zadanie prác cudzím,pričom nie je stanovené, či majú slúžiť ajpre odmeňovanie vlastných pracovníkov.Z uvedeného vyplýva otázka, či VN (hodnotovévyjadrenia pracnosti, t. j. spotreby časuna t.j.) môže charakterizovať cenu služby, čo jeprakticky ÚVN + zisk dodávateľa a na druhejstrane cenu práce, teda mzdu pre vlastnéhopracovníka. V jednom i druhom prípade násobímeNh (pracnosť) konštantou, t.j. sadzbou zadodávku prác, resp. mzdovým tarifom.Osobne sa domnievam, že existujúce riešenieje značne zjednodušujúce a v praxi donášaproblémy. Tieto sa potom riešia rozpätím používanýchsadzieb pre dodávateľov pri dojednávaníceny, alebo vyhodnocovaní ponúk z verejnýchsúťaží. Z praktických skúseností možno povedať,že s dojednaním ceny v ťažbovej činnostisú všeobecne problémy za určitých podmienok,ako napr. vyššie objemovosti, stromová metódaa podobne, kde predtým plniteľnosť VN bolav rámci priemerov ostatných podmienok. Pridoprave dreva je to relácia vývoz – odvoz, kdeje potrebné použiť buď metódu „horšie s lepším“alebo diferencované sadzby pre vývoza odvoz pre jedného dodávateľa.To znamená, že určité nepresnosti zo vzťahuVN – cena dodávky - služby je možné vykorigovať.Dalo by sa povedať, že túto korekciusi vytvára trh. Bolo by však potrebné stanoviťurčité mantinely, resp. pravidlá, nakoľko priznačnej voľnosti aj napriek existencii systémuverejných súťaží je riziko únikov.Uvedené problémy sa prejavujú aj v procesetvorby plánu ako nástroja riadiacej činnostiorganizačných zložiek podniku. Tým môževzniknúť situácia, že do tvorby plánu vstupujúparametre s malou objektivitou, resp. sú značneovplyvniteľné ich zadávateľom.Toto je len niekoľko postrehov, resp. poznámokk okruhu problematiky dotýkajúce saVN. Je veľmi pozitívne, že Ing. Piliar i na stránkachpodnikového časopisu Lesník túto témuotvoril, nakoľko táto problematika rezonujev lesníckej prevádzke a podľa môjho názoruby bolo potrebné venovať jej väčšiu pozornosťa to nielen na stránkach časopisu.Ing. František Ondriš, CSc.vedúci ekonomiky OZ LeviceLesník 4–2007 29